17.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 319/23

Uverejnenie žiadosti o zmenu podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

2014/C 319/10

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku proti žiadosti podľa článku 51 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (1).

ŽIADOSŤ O ZMENU

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín  (2)

ŽIADOSŤ O ZMENU V SÚLADE S ČLÁNKOM 9

„OSSAU-IRATY“

ES č.: FR-PDO-0417-01096 – 15.2.2013

CHZO ( ) CHOP ( X )

1.   Položka v špecifikácii výrobku, ktorej sa zmena týka

—

    ☐ Názov výrobku

—

    ☒ Opis výrobku

—

    ☐ Zemepisná oblasť

—

    ☒ Dôkaz o pôvode

—

    ☒ Spôsob výroby

—

    ☐ Súvislosť

—

    ☒ Označovanie

—

    ☒ Vnútroštátne požiadavky

—

    ☐ Iné [uveďte]

2.   Druh zmeny (zmien)

—

    ☐ Zmena jednotného dokumentu alebo zhrnutia

—

    ☒ Zmena špecifikácie zapísaného CHOP alebo CHZO, ku ktorému nebol uverejnený jednotný dokument ani zhrnutie

—

    ☐ Zmena špecifikácie, ktorá nevyžaduje zmenu uverejneného jednotného dokumentu [článok 9 ods. 3 nariadenia (ES) č. 510/2006]

—

    ☐ Dočasná zmena špecifikácie vyplývajúca z uloženia povinných sanitárnych alebo rastlinolekárskych opatrení orgánmi verejnej moci [článok 9 ods. 4 nariadenia (ES) č. 510/2006]

3.   Zmena (zmeny)

1.   Opis výrobku

Doplnil sa spresnený opis syra: syr sa vyrába výlučne z neštandardizovaného ovčieho mlieka, solí sa a zreje, má valcovitý tvar.

Spresnili sa jednotlivé veľkosti (veľkosť foriem, hmotnosť).

Doplnilo sa toto ustanovenie:

„Ossau-Iraty sa môže predávať v zabalených porciách, ak každá porcia obsahuje kúsok kôrky, ktorá je charakteristická pre toto CHOP a ak sú na označení uvedené informácie stanovené v bode 8.“

Tento postup umožňuje lepšie odlíšiť „Ossau-Iraty“ od ostatných syrov s lisovanou hmotou, ktoré sa vyrábajú v regióne, a ktoré sa môžu predávať bez označenia.

2.   Dôkaz, že výrobok pochádza z uvedenej zemepisnej oblasti

Doplnili sa odseky o vedení registrov a o identifikácii a povinnostiach podávania hlásení hospodárskych subjektov. V týchto ustanoveniach sa spresňujú zápisy, ktoré sa majú vykonať, a povinnosti hospodárskych subjektov CHOP, ktorými sa zabezpečuje vysledovateľnosť.

Doplnil sa odsek o identifikácii výrobku:

„Identifikácia každého syra je povinná. Zabezpečuje sa vhĺbeným označením, ktoré sa umiestňuje na syr vo fáze tvarovania vo formách. V prípade vyradených syrov sa toto označenie odstraňuje zoškrabaním.“

Identifikácia predstavuje spôsob, ako rozlišovať výrobky určené na CHOP od ostatných výrobkov v čo najskoršej fáze výroby syra a ešte pred tým, než je syr označený.

3.   Spôsob výroby

—

Spresňujú sa postupy údržby plôch osiatych krmivom: „Povolené organické hnojivá sú: kompost, hnoj, maštaľný hnoj, močovka poľnohospodárskeho pôvodu, zelený bioodpad z kombinovaného kompostu, kaly, mliekarenský odpad. Na trase letnej paše je povolené len rozmetávanie výkalov zvierat vyprodukovaných v ohradách letnej paše. Rozmetávanie kalov sa môže vykonávať, len ak sú splnené podmienky: okamžité zakopanie, latentné obdobie po rozmetaní najmenej 8 týždňov, analytické monitorovanie jednotlivých parciel. Priemerné ročné minerálne hnojenie na lúkach sa obmedzuje na 100 jednotiek dusíka, 60 jednotiek fosforu a 100 jednotiek uhličitanu draselného na jeden hektár.“

Cieľom týchto opatrení je obmedziť zintenzívnenie hnojenia a predchádzať nadmernému hnojeniu, ktoré by mohlo narušiť rovnováhu prirodzenej flóry lúk a letných pasienkov a znečistiť vodné toky. Rozmetávanie kalov sa toleruje za predpokladu splnenia podmienok, keďže tieto produkty môžu do pôdy vniesť nežiaduce prvky, ktoré by sa mohli dostať do krmiva.

—

Spresňuje sa vymedzenie stáda (všetky ovce v hospodárskom subjekte určené na výrobu mlieka) a vymedzenie ovce (samica, ktorá má 1. novembra najmenej 6 mesiacov).

—

Doplnilo sa toto ustanovenie: „Zvieratá pochádzajúce z genetického inžinierstva sú zakázané.“ s cieľom zachovať charakter miestnych plemien.

—

Doplnenie: „Obdobie dojenia celého stáda nesmie presiahnuť 265 dní v roku. Dojenie je zakázané počas septembra a októbra.“

Týmto opatrením sa potvrdzuje sezónnosť výroby mlieka s cieľom predísť akémukoľvek prípadnému odklonu k mimosezónnej výrobe, a spresňuje sa v ňom povinné obdobie zasušenia, ktoré je nevyhnutné na zabezpečenie dobrého stavu ovce pred bahnením.

—

Doplnenie: „V rámci mliečnej sezóny (od 1. novembra do 31. októbra nasledujúceho roku) priemerné množstvo mlieka na stádo nepresahuje 300 litrov na ovcu a priemerné množstvo užitočnej sušiny je vyššie ako 110 gramov na liter mlieka.“

Keďže výroba syra „Ossau-Iraty“ je prirodzene založená na extenzívnom systéme, produkcia mlieka na ovcu sa obmedzuje s cieľom predísť príliš intenzívnym systémom. Cieľom spresnenia minimálneho množstva užitočnej sušiny je orientovať chovateľov na výber zvierat, ktoré produkujú kvalitné mlieko, namiesto zvierat, ktoré produkujú veľké množstvá mlieka.

—

   Doplnenie: „Zavádzanie geneticky modifikovaných plodín je zakázané v súvislosti so všetkými rastlinnými druhmi, ktoré by sa mohli stať súčasťou krmiva zvierat v poľnohospodárskom podniku a na pestovanie všetkých druhov, ktoré by ich mohli kontaminovať.“

Ide o obmedzenie rizika kontaminácie krmovín, keďže krmivo vyprodukované s použitím geneticky modifikovaných druhov je pre prežúvavcov v poľnohospodárskom podniku zakázané. Zámerom je zachovať tradičný charakter potravy v súvislosti s týmto syrom, ktorý má silnú reputáciu horského výrobku.

—

   V súvislosti s potravou zvierat sa ustanovenie „potrava v prvom rade pochádza z lúk, na ktorých sa zvieratá nachádzajú počas letnej paše, z laktácie a z krmiva a sekundárnych obilnín“ nahrádza týmito odsekmi:

—

„Potrava stáda zodpovedá týmto ustanoveniam:

—

potrava pochádza predovšetkým z označenej zemepisnej oblasti. Zásoby potravy (okrem pastvy), ktorá nepochádza z tejto oblasti, sú obmedzené v rámci jednej sezóny na priemerne 280 kg sušiny na ovcu ročne.

—

ovce sa pasú najmenej 240 dní v rámci jednej sezóny.

—

v období dojenia sa ovciam v dňoch, počas ktorých sa nepasú, podáva denná kŕmna dávka, ktorá obsahuje najmenej 600 gramov sušiny pochádzajúcej zo zemepisnej oblasti vymedzenej v bode 3“;

S cieľom upevniť súvislosť so zemepisným krajom väčšina potravy, ktorú ovce konzumujú, pochádza zo zemepisnej oblasti. Ak by sa nezaviedlo opatrenie na stanovenie minimálnej dennej dávky, bolo by možné nepodávať potravu zo zemepisnej oblasti počas štyroch mesiacov, dokonca v období najvyššej produkcie.

Zavedením minimálnej dĺžky pasenia sa posilňuje súvislosť výrobku s príslušnou zemepisnou oblasťou a dodržiava sa tradičný regionálny spôsob chovu. Miestne plemená sú mimoriadne vhodné na pasenie vo všetkých ročných obdobiach a na zachovanie zdravia potrebujú pohyb. Zvolená dĺžka pasenia, ktorá je osem až dvanásť mesiacov, je zlučiteľná s podmienkami horského prostredia.

—   Doplnenie:

„—

základná kŕmna dávka pozostáva z pasenia, čerstvého, sušeného a dehydratovaného krmiva s dlhými steblami, zo slamy a fermentovaného krmiva. Slama nie je ošetrená amoniakom. Do ovčinca sa vo forme čerstvého krmiva môže dodávať: kŕmna repa, kvaka, repa, kel kučeravý, kŕmna repka olejná, tráva. Zelené krmivo zozbierané vhodným spôsobom sa musí na farmu priniesť v čerstvom stave. Pred tým, než sa podá zvieratám na konzumáciu, sa nesmie zahrievať. Pred umiestnením akejkoľvek novej dávky zeleného krmiva sa z kŕmidiel odstraňuje neskonzumované staré krmivo“;

Tieto opatrenia pomáhajú zachovať v potrave zvierat plodiny, ktoré umožňujú ovciam uchovať si povahu prežúvavcov. Krmivo je predovšetkým určené zložením základnej kŕmnej dávky a následne zložením doplnkového a koncentrovaného krmiva.

—   Doplnenie:

„—

fermentované krmivo v potrave stáda počas obdobia dojenia: do 31. januára 2018 sa množstvo fermentovaného krmiva obmedzuje na 1,5 kg brutto siláže z kukurice a na 1 kg brutto balenej trávy alebo siláže z trávy v priemere na jednu ovcu za deň; balená tráva musí obsahovať najmenej 70 % sušiny. Od 1. februára 2018 je podávanie siláže zakázané, podávanie balenej trávy je povolené do 1 kg brutto za deň a v priemere na jednu ovcu pod podmienkou, že obsahuje najmenej 70 % sušiny.“

Cieľom je zachovať charakteristické vlastnosti mlieka. Používanie fermentovaného krmiva, ktoré by mohlo podporovať mikrobiálnu kontamináciu, je preto obmedzené. Balená tráva je alternatívny spôsob zberu k zberu sena a využíva sa v daždivých podmienkach. Na vykonanie ustanovenia je potrebná prípravná lehota, aby určití výrobcovia mlieka mohli zaviesť systém potravy, ktorý umožňuje odstrániť podávanie siláže v období dojenia.

Doplnenie:

„—

zmiešavanie potravy, ktoré vykonáva výrobca v poľnohospodárskom podniku, je povolené za určitých podmienok:

—

zmiešavanie potravy zo zoznamu uvedeného v bode 5.2.6;

—

zmiešavanie potravy predstavujúcej základnú kŕmnu dávku potravy zo zoznamu uvedeného v bode 5.2.6, ak sa vykonáva v deň jeho distribúcie;

—

vytváranie zásob zmiešanej potravy, ktoré pozostáva z potravy základnej kŕmnej dávky a z potravy zo zoznamu povolených surovín na doplnenie základnej kŕmnej dávky, vymedzené v bode 5.2.6 je zakázané.“

Cieľom tohto opatrenia je zakázať úplné komerčné kŕmne dávky, na ktorých pôvod a zloženie chovateľ často nemá vplyv, a používaním ktorých by sa presadzoval spôsob chovu mimo pôdy a bez súvislosti so zemepisnou oblasťou.

—   Doplnenie: „Množstvo koncentrovaného krmiva v dennej kŕmnej dávke nesmie presiahnuť 800 gramov sušiny v priemere na jednu ovcu. Priemerná dávka koncentrovaného krmiva na ovcu za jednu sezónu sa obmedzuje na 150 kg sušiny.“

Cieľom tohto obmedzenia je zachovať u oviec povahu prežúvavcov. Spoločne s opatreniami minimálnej ročnej dĺžky pasenia a minimálneho množstva krmiva zo zemepisnej oblasti prispieva k posilneniu súvislosti s krajom, ktorá sa predovšetkým odvíja od potravy zvierat. Dve hranice, ročná a denná, zohľadňujú výrazné zmeny zdrojov krmiva počas ročných období a cyklus oviec.

Zároveň sa dopĺňa zoznam povoleného krmiva s cieľom používať prednostne výrobky založené na znalostiach a skúsenostiach chovateľov. Súčasne ide o spôsob, ako získať presné informácie o surovinách, ktoré vstupujú do vytvárania zmiešanej potravy.

—

S cieľom podporovať zachovanie tradičnej povahy potravy sa doplnil tento odsek:

„V potrave malých prežúvavcov, ktoré sa nachádzajú v poľnohospodárskom podniku, sa povoľujú len rastlinné krmivá, vedľajšie produkty a doplnkové krmivá, ktoré nepochádzajú z geneticky modifikovaných produktov.“

—

S cieľom vymedziť potravu mláďat tak, ako je vymedzená potrava dospelých jedincov, sa dopĺňa určený zoznam povolenej potravy:

„Povolená potrava pre jahňatá do odstavu: mliečne produkty, kvasinky, konzervačné produkty, struky svätojánskeho chleba. Podávanie liekov je povolené len na liečebné účely.“

—

Doplnilo sa toto ustanovenie:

„Výroba je zakázaná počas septembra a októbra.“

Upevňuje sa tak sezónny charakter výroby syra „Ossau-Iraty“, pri ktorej sa dodržiava mliečna sezóna trvajúca od novembra/decembra do júna/júla, niekedy augusta.

—

Pojmy „spracované v surovom stave na výrobu farmárskeho syra“ sú nahradené týmito pojmami:

„Zhusťovanie mlieka čiastočným odstránením vodnatej časti pred koaguláciou je zakázané. Tepelné spracovanie mlieka je povolené pri nefarmárskej výrobe.“

Týmto ustanovením sa upevňuje zásada, podľa ktorej sa mlieko musí spracúvať v prirodzenom stave bez akéhokoľvek iného spracovania okrem tepelného spracovania, ktoré je zakázané pri farmárskom syre, čo je v súlade s aktuálnymi postupmi.

—

   Ustanovenie „Zrná zrazeniny sa premiešavajú a ohrievajú v kadi s teplotou 36 až 44 °C“ sa nahrádza týmito ustanoveniami:

„Výroba pozostáva len z týchto krokov:

—

pri farmárskej výrobe je povolené preosievanie cez žihľavu.

—

jediné povolené prísady do mlieka: syridlo, chlorid vápenatý (najviac 3 cm3 na 10 litrov mlieka), voda, neškodné kultúry baktérií, kvasiniek, plesní, ktoré nie sú geneticky modifikované.

—

syrenie sa uskutočňuje v lehote 40 hodín po najskoršom dojení v prípade farmárskej výroby a do 48 hodín po najskoršom dojení v prípade nefarmárskej výroby. Vykonáva sa pri teplote od 28 do 35 °C pridaním najviac 3 cm3 syridla na 10 litrov mlieka, pokiaľ ide o referenčné syridlo s 520 mg chymozínu na liter. Na rozriedenie syridla sa povoľuje pridanie pitnej vody.

—

úkony zrážania, krájania, premiešavania, ohrievania a opätovného ohrievania sa vykonávajú pri teplote do 44 °C (vrátane). Dĺžka premiešavania nesmie presiahnuť jednu hodinu. Získané zrná sú menšie alebo rovné 1 cm3.

—

pri nefarmárskej výrobe je povolené odstránenie laktózy: množstvo odstránenej srvátky je menšie alebo sa rovná 25 % objemu mlieka, ktoré sa používa pri výrobe, množstvo pitnej vody pridanej do zrazeniny nesmie byť väčšie ako 25 % objemu mlieka, ktoré sa používa pri výrobe, a teplota tejto vody má 25 až 60 °C.

—

tvarovanie, ktoré sa uskutočňuje v dierkovaných formách vyložených plátnom alebo vo formách s malými dierkami (s priemerom 25,5 až 26 centimetrov a s výškou 9 až 12 centimetrov, alebo v menších formách s priemerom 18 až 20 centimetrov a s výškou 7 až 10 centimetrov. Farmársky syr sa môže vyrábať vo formách s priemerom 24 až 28 centimetrov a s výškou 9 až 15 centimetrov).

—

lisovanie, počas ktorého sa farmársky syr aspoň raz obracia.

—

vykladanie z foriem, ktoré sa uskutočňuje po dosiahnutí pH, ktoré je nižšie alebo sa rovná 5,5.

—

solenie suchou soľou alebo soľným roztokom. Suché solenie sa vykonáva pri teplote okolitého prostredia, ktorá je nižšia alebo sa rovná 15 °C, a jeho dĺžka nesmie presiahnuť 24 hodín na kilogram syra. Soľný roztok pozostáva z vody, soli (v množstve, ktoré je menšie alebo sa rovná 330 gramom na liter); môže obsahovať kyselinu octovú a/alebo kyselinu mliečnu; má pH, ktoré je nižšie alebo sa rovná 5,5. Solenie soľným roztokom nesmie presiahnuť 12 hodín na kilogram syra. Nesmie mať vyššiu teplotu ako 15 °C. Filtrovanie soľného roztoku je povolené.“

Opis jediného kroku premiešavania a zahrievania zŕn syreniny v kadi sa javil neúplný v súvislosti s opisom spôsobu výroby výrobku, a preto sa spresnilo vymedzenie všetkých krokov výroby syra od spracovania mlieka po solenie. Cieľové hodnoty týkajúce sa najmä lehôt a teplôt, ktoré treba dodržiavať, sú vymedzené v súlade s aktuálnymi postupmi v syrárňach. V aktuálne platnej špecifikácii sa navyše nespresňovali podmienky postupu odstraňovania laktózy, ktorý sa uplatňuje len pri výrobe v mliekarni s cieľom prispôsobiť sa zmesiam mlieka, a preto sa určilo maximálne množstvo odstránenej srvátky, maximálne množstvo pridanej vody a teplota.

—

Využívanie úprav a prísad v súvislosti so syrmi podliehalo všeobecným predpisom. Zistilo sa však, že nové postupy, pričom niekoľko z nich sa týka úprav a prísad, by mohli mať vplyv na vlastnosti syra „Ossau-Iraty“.

Preto sa považovalo za nutné spresniť v špecifikácii súčasnú prax využívania úprav a prísad v súvislosti s mliekom a výrobou syra „Ossau-Iraty“ s cieľom zabrániť tomu, aby nevymedzené postupy v budúcnosti neovplyvnili charakteristické vlastnosti tohto syra.

Doplnili sa tieto ustanovenia:

„Uchovávanie surovín, výrobkov počas výroby, syreniny alebo čerstvého syra prostredníctvom ich udržiavania pri mínusovej teplote (v Celziových stupňoch) je zakázané.

Postup odkladu vo vákuovom obale je povolený, pokiaľ sú splnené tieto podmienky:

—

vákuové zabalenie čerstvého syra sa musí vykonať do 10 dní, ktoré nasledujú po vybratí zo soľného roztoku alebo po solení.

—

teplota uchovávania počas celej dĺžky vákuového zabalenia musí byť 0 °C až 4 °C.

—

maximálna dĺžka odkladu je 10 mesiacov a všetky syry vyrobené v jednom roku, musia byť vytiahnuté z vákuového obalu najneskôr 20. decembra toho istého roku.

—

dĺžka zrenia sa v prípade odkladu vo vákuovom obale počíta odo dňa vytiahnutia z vákuového obalu.“

Zmrazovanie, ktorým sa pozmeňujú organoleptické vlastnosti syra, je zakázané. Odklad vo vákuovom obale umožňuje zrenie a predaj syra počas celého roka napriek sezónnosti produkcie mlieka, a teda aj výroby syra. Ide o odležanie čerstvého syra vo vákuovom obale pred zrením, pretože čas uchovávania vo vákuovom obale sa nezapočítava do dĺžky zrenia.

—

   Ustanovenie „Zrenie sa uskutočňuje v oblasti CHOP počas 90 dní, pričom toto obdobie sa môže skrátiť na 60 dní v prípade malého ‚Ossau-Iraty‘ (Petit Ossau-Iraty)“ sa nahrádza týmto ustanovením:

„Minimálna dĺžka zrenia v oblasti CHOP je 120 dní v prípade syrov s hmotnosťou 4 až 7 kg a 80 dní v prípade syrov s hmotnosťou 2 až 3 kg. Teplota zrenia je 6 až 15 °C. Vlhkosť v miestnosti zrenia je vyššia ako 75 %.“

Predĺžením zrenia sa zvýrazňujú charakteristické vlastnosti výrobku. S cieľom lepšie vymedziť postupy zrenia sa uvádzajú ďalšie spresnenia.

—

Dopĺňa sa toto ustanovenie, v ktorom je opísaný tradičný postup ošetrovania syrov:

„Počas zrenia sa syry obracajú a kefujú. Pri kefovaní sa môže použiť voda, soľ a povrchové fermentačné kultúry a pretlak z pálivej papriky.“

—

S cieľom upevniť tradičné postupy sa zakazuje nanášanie farbív kôry a natamycínu (E235) na povrch syra. Zákaz používania polyvinylacetátu si vyžaduje lehotu pred jeho zavedením do 1. novembra 2014, aby všetky hospodárske subjekty mohli zaviesť alternatívny systém.

4.   Špecifické prvky označovania

V novom znení sa jednoznačnejšie vyžaduje povinné označovanie výrobku a veľkosť písma.

Odstránila sa povinnosť umiestňovať logo INAO a nahradila sa povinnosťou umiestňovať symbol CHOP Európskej únie, pričom sa takisto môže uvádzať výraz „chránené označenie pôvodu“.

Možnosť uvádzania prívlastkov „farmársky“ a „horský“ a podmienky ich používania sa takisto odstránili, pretože tieto ustanovenia viac nie sú primerané.

5.   Vnútroštátne požiadavky

Doplnenie hlavných bodov špecifikácie podliehajúcich kontrole.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín  (3)

„OSSAU-IRATY“

ES č.: FR-PDO-0417-01096 – 15.2.2013

CHZO ( ) CHOP ( X )

1.   Názov

„Ossau-Iraty“

2.   Členský štát alebo tretia krajina

Francúzsko

3.   Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1.   Druh výrobku

Trieda 1.3 Syry

3.2.   Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

„Ossau-Iraty“ je syr vyrobený výlučne z ovčieho mlieka v prirodzenom stave, ktoré nebolo štandardizované ani vyzrážané. Je solený a zrejúci, má valcovitý tvar, mierne lisovanú nevarenú hmotu s rovným alebo mierne vypuklým obvodom, obsahuje najmenej 50 % tukov v celkovej sušine a obsah sušiny nesmie byť nižší ako 58 gramov na 100 gramov syra. Farmársky „Ossau-Iraty“ sa vyrába výlučne zo surového mlieka.

Rozmery foriem a hmotnosti syrov:

—

vo formách s priemerom 25,5 až 26 cm a s výškou 9 až 12 cm sa vyrábajú vyzreté syry s hmotnosťou 4 až 5 kg.

—

vo formách s priemerom 18 až 20 cm a s výškou 7 až 10 cm sa vyrábajú vyzreté syry s hmotnosťou 2 až 3 kg.

Farmársky „Ossau-Iraty“ sa môže vyrábať v uvedených formách alebo v prípade väčšieho formátu vo formách s priemerom 24 až 28 cm a s výškou 9 až 15 cm, v ktorých môže dosiahnuť hmotnosť 7 kg.

Hmota má slonovinovo bielu až jantárovo krémovú farbu v závislosti od zrenia. Je hladká, pevná až krémová. Môže sa v nej nachádzať niekoľko malých otvorov.

Kôra môže mať oranžovo žltú až sivú farbu.

Zrenie trvá najmenej 80 dní v prípade syrov s hmotnosťou 2 až 3 kg; 120 dní v prípade syrov s hmotnosťou 4 až 7 kg.

3.3.   Suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

Syr „Ossau-Iraty“ je vyrobený výlučne z mlieka oviec plemena Basco-béarnaise alebo plemena Manech čierny typ alebo Manech ružový typ.

V rámci mliečnej sezóny (od 1. novembra do 31. októbra nasledujúceho roku) priemerné množstvo mlieka na stádo nepresahuje 300 litrov na ovcu. Mlieko sa vyrába sezónne: dojenie stáda nesmie presiahnuť 265 dní v roku a je zakázané v septembri a októbri.

3.4.   Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu)

Krmivo stáda pochádza predovšetkým z označenej zemepisnej oblasti. Zásoby krmiva (okrem pasenia), ktoré nepochádza z tejto oblasti, je obmedzené v rámci jednej sezóny na priemerne 280 kg sušiny na ovcu ročne.

Základná kŕmna dávka pozostáva z pasenia, čerstvého, sušeného a dehydratovaného krmiva, zo slamy a fermentovaného krmiva. Krmivo stáda sa musí stanoviť na základe určeného zoznamu surovín v prípade základnej kŕmnej dávky aj doplnkov. Krmivo stáda pochádza z výrobkov, ktoré neboli podrobené genetickej modifikácii.

Ovce sa pasú najmenej 240 dní do roka. V období dojenia sa ovciam v dňoch, počas ktorých sa nepasú, podáva denná kŕmna dávka, ktorá obsahuje najmenej 600 gramov sušiny pochádzajúcej zo zemepisnej oblasti.

Pokiaľ ide o krmivo stáda v období dojenia:

—

do 31. januára 2018 sa množstvo fermentovaného krmiva obmedzuje na 1,5 kg brutto siláže z kukurice a na 1 kg brutto balenej trávy alebo siláže z trávy v priemere na jednu ovcu za deň;

—

od 1. februára 2018 je podávanie siláže zakázané a podávanie balenej trávy je povolené do 1 kg brutto za deň a v priemere na jednu ovcu.

Tieto dve ustanovenia sa uplatňujú pod podmienkou, že balená tráva obsahuje najmenej 70 % sušiny.

Množstvo koncentrovaného krmiva v dennej kŕmnej dávke nesmie presiahnuť 800 gramov sušiny v priemere na jednu ovcu. Priemerná dávka koncentrovaného krmiva na ovcu za jednu sezónu sa obmedzuje na 150 kg sušiny.

Zakazuje sa vysádzanie geneticky modifikovaných plodín na všetkých plochách poľnohospodárskeho podniku zameraného na produkciu mlieka, ktoré je určené na výrobu CHOP. Tento zákaz sa vzťahuje na všetky rastlinné druhy, ktoré by sa mohli stať súčasťou krmiva zvierat v poľnohospodárskom podniku a na pestovanie všetkých druhov, ktoré by ich mohli kontaminovať.

3.5.   Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Výroba ovčieho mlieka, výroba a zrenie syrov sa uskutočňujú v označenej zemepisnej oblasti.

3.6.   Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď.

„Ossau-Iraty“ sa môže predávať v zabalených porciách, ak každá porcia obsahuje kúsok kôrky, ktorá je charakteristická pre toto CHOP, a ak sú na označení uvedené informácie stanovené v bode 3.7.

3.7.   Špecifické pravidlá označovania

Nezávisle od zákonných informácií, ktoré sa uplatňujú na všetky syry, musí byť na označení každého syra uvedený názov chráneného označenia pôvodu, pričom veľkosť písma musí zodpovedať najmenej dvom tretinám najväčšieho písma na označení.

Na označení syrov sa povinne uvádza symbol CHOP Európskej únie.

Výraz „chránené označenie pôvodu“ sa môže takisto uviesť na označení.

4.   Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

Zemepisná oblasť pozostáva z týchto obcí alebo častí obcí:

—

v departemente Pyrénées-Atlantiques:

—

všetky obce kantónov Accous, Anglet, Aramits, Arudy, Biarritz, Bidache, Espelette, Hasparren, Hendaye, Iholdy, Laruns, Lasseube, Mauléon-Licharre, Navarrenx, Nay, Oloron, Saint-Etienne-de-Baïgorry, Saint-Jean-de-Luz, Saint-Jean-Pied-de-Port, Saint-Palais, Sauveterre-de-Béarn, Tardets-Sorholus, Ustaritz;

—

obce Aressy, Assat, Auterrive, Ayherre, Bellocq, Bérenx, Bosdarros, Briscous, Carresse-Cassaber, Castagnède, Castetner, Cuqueron, Escos, Gan, Gelos, Hours, Isturits, Jurançon, Laà-Mondrans, La-Bastide-Clairence, Labastide-Villefranche, Labatmale, Lahonce, Lahourcade, Lanneplaà, Léren, Loubieng, Lucgarier, Lucq-de-Béarn, Mazères-Lezons, Meillon, Monein, Mouguerre, Mourenx, Narcastet, Noguères, Ozenx-Montestrucq, Parbayse, Rontignon, Saint-Dos, Saint-Faust, Saint-Pé-de-Léren, Saint-Pierre-d’Irube, Salies-de-Béarn, Salles-Mongiscard, Sarpourenx, Sauvelade, Uzos, Vielleségure, Villefranque;

—

časti obcí Abos, Abidos, Arbus, Argagnon, Artigueloutan, Artiguelouve, Barzun, Bayonne, Bésingrand, Biron, Bizanos, Castétis, Denguin, Espoey, Gomer, Idron, Lacq, Labastide-Cézeracq, Lagor, Lahontan, Laroin, Lée, Lescar, Livron, Lons, Maslacq, Mont, Nousty, Orthez, Os-Marsillon, Ousse, Pardies, Pau, Pontacq, Siros, Soumoulou, Tarsacq, Urcuit, Urt.

V prípade týchto obcí sú na obecných úradoch predložené plány.

Tieto obce sa nachádzajú na ľavom brehu rieky Ousse, rieky Gave de Pau, riek Gaves réunis a následne rieky Adour po ich sútoku, ako aj v časti obce Lons, ktorá sa nachádza na ľavom brehu rieky Gave de Pau.

—

v departemente Hautes-Pyrénées na hraniciach s departementom Pyrénées-Atlantiques: Arbéost, Arrens-Marsous, Ferrières.

5.   Súvislosť so zemepisnou oblasťou

5.1.   Špecifickosť zemepisnej oblasti

V oblasti chráneného označenia pôvodu sa nachádzajú baskické a beárnské vrchy a podhorie.

Prírodné podmienky zemepisnej oblasti, jej oceánske podnebie s pravidelnými a hojnými zrážkami (najmenej 1 200 až 1 800 mm ročne) a relatívne malé teplotné výkyvy podporujú rastlinstvo, a teda aj chov dojných oviec. Prítomný povrch, kopce, nízke a stredne vysoké vrchy a nadmorská výška takisto nasmerovali poľnohospodárstvo na chov, a predovšetkým extenzívny chov.

Plemená oviec využívané na dodávku mlieka sú tradičné plemená. Ide o miestne plemená Manech čierny typ, Manech ružový typ a plemeno Basco-béarnaise, ktoré sú mimoriadne vhodné do podmienok zemepisnej oblasti – krmivo založené na tráve a sene, výrazne daždivé podnebie, ktoré zvládajú vďaka „nepriepustnému“ vlnenému rúnu. Pasú sa každý deň, dokonca aj v zime, okrem dní so snehovými zrážkami alebo s extrémnymi podmienkami; sú vhodné na sezónny presun stáda, ktorý sa uskutočňuje s tromi štvrtinami stáda. Tieto miestne plemená produkujú mlieko len v zime, na jar a začiatkom leta.

Spôsob výroby syra je prispôsobený tejto sezónnej produkcii – zakazuje dojenie a výrobu v septembri a októbri.

Ovčie mlieko zo zemepisnej oblasti je mimoriadne výdatné; spôsob výroby zaručuje priemerné množstvo užitočnej sušiny (tuky + bielkoviny) nad 110 gramov na liter mlieka.

Postupy a prvky výroby sú prispôsobené tejto výdatnosti mlieka. Hmota syra pri uložení do pivnice podporuje reakcie premeny, lipolýzu a proteolýzu, ku ktorým dochádza počas zrenia.

Postupy zrenia hospodárskych subjektov (obracanie, kefovanie, zákaz akýchkoľvek antimykotík) prispievajú k usmerňovaniu povrchovej flóry na rôzne užitočné flóry, ktorými sa zabezpečí rozvoj aróm.

5.2.   Špecifickosť výrobku

„Ossau-Iraty“ je syr z ovčieho mlieka s mierne lisovanou hmotou v tvare syra „tomme“ s rovným alebo mierne vypuklým obvodom. Má niekoľkomilimetrovú tvrdú a hrubú kôru so žlto-oranžovým až sivým odtieňom. „Ossau-Iraty“ má hmotnosť aspoň 2 kilogramy, čo umožňuje dlhé zrenie v minimálnej dĺžke 80 až 120 dní v závislosti od veľkosti.

Hmota má slonovinovo bielu až jantárovo krémovú farbu v závislosti od zrenia. Textúra syra je hladká, pevná, rozplýva sa na jazyku a môže byť krémová až tvrdá. Môže sa v nej nachádzať niekoľko malých otvorov (dierok).

Vôňa syra je jemná a miestami môže pripomínať kvety alebo ovocie. Chuť je vyvážená medzi kyslastými a mastnými tónmi; je intenzívna, primerane slaná a často sa v nej objavujú orieškové a ovocné arómy.

5.3.   Príčinná súvislosť medzi zemepisnou oblasťou a akosťou alebo typickou vlastnosťou výrobku (CHOP), alebo špecifickou akosťou, povesťou alebo inou typickou vlastnosťou výrobku (CHZO)

Zemepisná oblasť pozostáva z baskických a beárnskych vrchov a podhoria, ktoré z veľkej časti pokrývajú prírodné alebo dočasné lúky, či už na letných pašách, na ktoré sa väčšina stáda sezónne presúva každé leto alebo v poľnohospodárskych podnikoch, v ktorých chovatelia uprednostňujú pestovanie krmiva na pasenie alebo výrobu sena.

Táto rastlinná pokrývka umožňuje produkciu krmiva pochádzajúceho zo zemepisnej oblasti, ktoré prevažne pozostáva zo sena, mládze a spásania rôznych druhov.

Tieto zdroje krmiva sa využívajú na chov oviec, ktoré pochádzajú výlučne z miestnych plemien (Manech čierny typ, Manech ružový typ a plemeno Basco-béarnaise).

Využívanie týchto miestnych plemien, krmivo založené na pasení a konzumácii sena a podmienky chovu obmedzujúce intenzifikáciu umožňujú zaručiť mlieko vhodné na výrobu syrov.

Výroba ovčieho syra sa v západnej časti Pyrenejí vyskytuje najmenej od stredoveku. Výrobu ovčieho syra v regióne dosvedčujú zmluvy o podielovom nájme zo 14. storočia a notárske dokumenty zo začiatku 15. storočia.

Náročné podmienky prepravy medzi vysoko položenými pasienkami alebo letnými pašami vo vysokých vrchoch a údoliami rýchlo priviedli pastierov k spracovaniu mlieka priamo na mieste a k výrobe syra, ktorý bolo možné zniesť do údolí a predávať ho.

„Ossau-Iraty“ patrí do kategórie syrov „s nevarenou lisovanou hmotou“, jeho niekoľkokilogramová masa, lisovaná hmota, tvar a dlhé zrenie s tvorbou relatívne tvrdej kôry robia z tohto syra výrobok, ktorý spĺňa tento cieľ ľahkej prepravy. Vďaka konzervačným schopnostiam tento syr zabezpečoval pastierovi a jeho rodine prísun bielkovín počas celého roka.

Preprava syra je dnes jednoduchšia, no tradícia dlhého zrenia sa zachovala. Charakter syrov s rôznymi vôňami vyplýva zo všetkých primeraných postupov výroby, a najmä z tohto dlhého zrenia syrov.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie

[Článok 5 ods. 7 nariadenia (ES) č. 510/2006 (4)]

https://www.inao.gouv.fr/fichier/CDCOssau-Iraty.pdf

(1)  Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, p. 1.

(2)  Ú. v. ES L 93, 31.3.2006, p. 12. Nahradené nariadením (EÚ) č. 1151/2012.

(3)  Nahradené nariadením (EÚ) č. 1151/2012.

(4)  Pozri poznámku pod čiarou 3.