OZNÁMENIE KOMISIE

Usmernenia o odporúčaných štandardných licenciách, súboroch údajov a o spoplatnení opakovaného použitia dokumentov

2014/C 240/01

1.   ÚČEL OZNÁMENIA

Umožnenie opakovaného použitia informácií verejného sektora so sebou prináša veľké sociálne a hospodárske výhody. Údaje, ktoré vytvoril verejný sektor, môžu byť použité ako surovina pre inovatívne služby a produkty s pridanou hodnotou, ktoré stimulujú hospodárstvo vytváraním nových pracovných miest a podporou investícií do odvetví založených na údajoch. Hrajú tiež úlohu pri zvyšovaní zodpovednosti a transparentnosti vlád. Tieto prínosy nedávno uznali vedúci predstavitelia G8 a boli zakotvené do charty otvorených dát (Open Data Charter) (1).

Napriek tomu sa na základe štúdií uskutočnených v mene Európskej komisie ukazuje, že priemysel a občania stále čelia problémom pri vyhľadávaní a opakovanom použití údajov. Komisia reagovala v decembri 2011 tým, že prijala balík opatrení (2) s cieľom prekonať prekážky pri opakovanom použití a znížiť fragmentáciu trhov s údajmi. Kľúčovým prvkom bola nedávno prijatá smernica 2013/37/EÚ, ktorou sa mení smernica 2003/98/ES o opakovanom použití informácií verejného sektora.

V zmenenej smernici sa Komisia vyzýva, aby pomáhala členským štátom vykonávať nové pravidlá vydaním usmernení o odporúčaných štandardných licenciách, súboroch údajov a vyberaní poplatkov za opakované použitie dokumentov. Usmernenia sú dôležitým prvkom úsilia Komisie s cieľom pomôcť hospodárstvu EÚ vytvárať z údajov väčšiu hodnotu (vrátane vedeckých údajov a veľkých dát (big data) z iných zdrojov ako z verejného sektora). Uľahčí sa nimi tiež zavádzanie infraštruktúr otvoreného prístupu k údajom pomocou Nástroja na prepájanie Európy (Connecting Europe Facility, CEF).

V auguste 2013 začala Komisia online konzultácie, za ktorými nasledovalo verejné vypočutie a zasadnutie skupiny expertov členských štátov v oblasti informácií verejného sektora. Cieľom bolo zhromaždiť názory všetkých zainteresovaných strán o rozsahu a obsahu budúcich usmernení Komisie.

Zo získanej spätnej väzby (3) vyplýva rastúci trend smerom k otvorenejšiemu a interoperabilnejšiemu systému udeľovania licencií v Európe a k dohode o nutnosti urýchleného sprístupnenia niekoľkých súborov údajov vysokej hodnoty. Pokiaľ ide o spoplatňovanie, je jasné, že sa používa široká škála prístupov, ale novo zavedené zásady stanovovania cien väčšina respondentov nespochybnila. Z toho vyplýva, že trh opakovaného použitia informácií verejného sektora v Európe sa stále vyvíja a usmernenia týkajúce sa kľúčových prvkov nedávno revidovanej smernice sú naliehavo potrebné, pokiaľ sa majú plne využiť komerčné aj nekomerčné príležitosti, ktoré ponúka opakované použitie verejných údajov.

Účelom tohto oznámenia Komisie je poskytnúť nezáväzné usmernenia týkajúce sa najlepších postupov v rámci troch oblastí zvláštneho významu pre opakované použitie informácií verejného sektora v Európe.

2.   USMERNENIA O ODPORÚČANÝCH ŠTANDARDNÝCH LICENCIÁCH

V článku 8 ods. 1 revidovanej smernice sa stanovuje, že subjekty verejného sektora môžu povoliť opakované použitie dokumentov bez podmienok alebo môžu vo vhodných prípadoch uložiť podmienky prostredníctvom licencie. Týmito podmienkami sa nemajú zbytočne obmedzovať možnosti opakovaného použitia a nesmú sa použiť na obmedzenie hospodárskej súťaže. V odôvodnení 26 smernice 2013/37/EU sa na ilustráciu uvádzajú dve takéto prijateľné podmienky: uvedenie zdroja a uvedenie akýchkoľvek úprav dokumentu. Stanovuje sa v ňom tiež, že pri každom použití licencií by sa v nich v každom prípade malo ukladať čo najmenej obmedzení, napríklad by sa malo požadovať iba uvedenie zdroja.

V revidovanej smernici sa tiež odporúča použitie štandardných licencií, ktoré musia byť dostupné v digitálnom formáte a musia sa spracovávať elektronicky (článok 8 ods. 2). V odôvodnení 26 pozmeňujúcej smernice sa podporuje používanie otvorených licencií, ktoré by sa mali v Únii časom štandardizovať.

Zdôraznením potreby zabrániť „zbytočne obmedzujúcemu opakovanému použitiu“ a podporovaním prijatia „štandardizovania v Únii“ sa v smernici od členských štátov naliehavo požaduje, aby vo svojej licenčnej politike zabezpečili otvorenosť a interoperabilitu.

Treba mať na pamäti, že smernica sa neuplatňuje na dokumenty, na ktoré vlastnia práva duševného vlastníctva tretie strany. Toto oznámenie sa netýka takýchto dokumentov.

2.1.   Oznámenie alebo licencia

Hoci orgány verejnej moci často dávajú prednosť návrhom plnohodnotných licencií s cieľom udržať kontrolu nad ich znením a aktualizáciami, v smernici sa nenariaďuje používanie formálnych licencií, iba sa uvádza, že by mali byť použité, „ak je to vhodné“. Členské štáty by mali zvážiť, či by v každom jednotlivom prípade a v závislosti od dokumentu nemalo byť namiesto toho použité oznámenie (vo forme textu, automaticky otváraného okna alebo hypertextového prepojenia na externé webové stránky).

Jednoduché oznámenie (napr. pomocou označenia verejného prístupu vytvoreného organizáciou Creative Commons) (4), v ktorom sa jasne uvedie právny stav, sa špeciálne odporúča pre verejne dostupné dokumenty (napr. ak vypršala ochrana práv duševného vlastníctva alebo v jurisdikciách, kde sú oficiálne dokumenty oslobodené od ochrany autorských práv podľa zákona).

V každom prípade by mal byť odkaz na podmienky, za ktorých je povolené opakované použitie, výrazne uvedený na mieste zobrazenia informácií alebo spolu s informáciami.

2.2.   Otvorené licencie

Niektoré licencie, ktoré sú v súlade so zásadami „otvorenosti“ (5) a ktoré opísala nadácia Open Knowledge Foundation s cieľom podporiť neobmedzené opakované použitie online obsahu, sú k dispozícii na webe. Boli preložené do mnohých jazykov, centrálne aktualizované a už sa vo veľkej miere používajú na celom svete. Prostredníctvom otvorených štandardných licencií, ako sú napríklad najnovšie licencie Creative Commons (6) (verzia 4.0), by sa mohlo povoliť opakované použitie informácií verejného sektora bez toho, aby bolo potrebné vyvíjať a aktualizovať licencie na mieru na vnútroštátnej alebo nižšej než celoštátnej úrovni. Z nich je obzvlášť zaujímavý nástroj CC0 public domain dedication (určenie na verejný prístup) (7). Ako právny nástroj, ktorým sa umožňuje vzdanie sa autorských práv a práv k databáze, pokiaľ ide o informácie verejného sektora, zaisťuje plnú flexibilitu pre opakovaných používateľov a zmierňuje komplikácie spojené so zaobchádzaním s početnými licenciami, prípadne s protichodnými ustanoveniami. Ak nemožno použiť nástroj CC0 public domain dedication, subjekty verejného sektora by mali používať štandardné otvorené licencie vhodné pre vlastné národné duševné vlastníctvo a zmluvné právo členského štátu a ktoré sú v súlade s odporúčanými ustanoveniami o udeľovaní licencií uvedenými nižšie. Na základe vyššie uvedených odporúčaní by sa mala zvážiť možnosť vytvoriť vhodnú národnú otvorenú licenciu.

2.3.   Odporúčané ustanovenia o udeľovaní licencií

2.3.1.   Rozsah

Týmto ustanovením by sa mal vymedziť časový a geografický rozsah pôsobnosti práv, na ktoré sa vzťahuje licenčná zmluva, typy udelených práv a rozsah povoleného opakovaného použitia. S cieľom uľahčiť vytváranie produktov a služieb, pri ktorých sa opakovane používa kombinovaný obsah, ktorý je vo vlastníctve rôznych subjektov verejného sektora a ktorý je povolený na základe rôznych otvorených licencií (vydanie často označované ako „interoperabilita licencie“ (8)), by boli vhodnejšie všeobecné formulácie namiesto podrobných zoznamov prípadov použitia a práv na použitie.

S cieľom aktívne podporovať opakované použitie licencovaného materiálu je vhodné, aby poskytovateľ licencie udelil celosvetové (v rozsahu povolenom podľa vnútroštátnych právnych predpisov), trvalé, bezplatné, neodvolateľné (v rozsahu povolenom podľa vnútroštátnych právnych predpisov) a nevýhradné práva na použitie informácií, na ktoré sa licencia vzťahuje.

Je vhodné, aby práva, na ktoré sa nevzťahuje licencia, boli výslovne stanovené a aby typy udelených práv (autorské právo, právo k databáze a súvisiace práva) boli široko vymedzené.

Napokon by sa mohlo použiť čo najširšie znenie pri odkazovaní na to, čo možno urobiť s údajmi, na ktoré sa vzťahuje licencia (pojmy ako použitie, opakované použitie, spoločné používanie môžu byť ďalej popísané v indikatívnom zozname príkladov).

2.3.2.   Udeľovanie

Ak sú licencie vyžadované zo zákona a nemôžu byť nahradené jednoduchými oznámeniami, je vhodné, aby spĺňali iba požiadavky udelenia, keďže akékoľvek iné povinnosti môžu obmedziť tvorivosť alebo hospodársku činnosť držiteľa licencie, čo má vplyv na potenciál opakovaného použitia príslušných dokumentov.

Cieľom požiadaviek udelenia je uložiť opakovanému používateľovi povinnosť potvrdiť zdroj dokumentov spôsobom stanoveným poskytovateľom licencie (subjektom verejného sektora). Odporúča sa (v závislosti od uplatniteľného práva), aby sa povinné údaje obmedzili na minimum, požadovať by sa malo maximálne:

2.3.3.   Výnimky

Tam, kde sú súbory na opakované použitie údajov k dispozícii v spojení súbormi, pri ktorých nie je možné opakované použitie údajov, (napr. rôzne časti toho istého dokumentu alebo tabuľky), je vhodné výslovne uviesť, na ktoré súbory údajov sa nevzťahuje licencia.

Toto ustanovenie má za cieľ zabezpečiť opakovaným používateľom a subjektu verejného sektora väčšiu právnu istotu a môže byť doplnené opatreniami spätnej väzby, v rámci ktorých môžu používatelia hlásiť prípady, keď sa zdá, že súbory údajov boli distribuované pod licenciou alebo boli chybne vylúčené. V takýchto prípadoch by bolo vhodné vyhlásenie o odmietnutí zodpovednosti.

2.3.4.   Vymedzenia

Je vhodné, aby hlavné podmienky licencie (poskytovateľ licencie, použitie, informácie, nadobúdateľ licencie atď.) boli vymedzené stručne a pokiaľ možno laickým jazykom a v súlade s ustanoveniami smernice a s vnútroštátnymi transpozičnými právnymi predpismi.

V súlade s úvahami uvedenými v bode 2.3.1 vyššie a aby nedošlo k narušeniu interoperability sa odporúča, aby sa „použitie“ alebo „opakované použitie“ vymedzilo pomocou indikatívneho, a nie vyčerpávajúceho zoznamu práv.

2.3.5.   Vyhlásenie o odmietnutí zodpovednosti

Toto ustanovenie by sa malo použiť (v rozsahu povolenom podľa uplatniteľného práva) s cieľom upozorniť na skutočnosť, že poskytovateľ licencie poskytuje informácie „tak, ako sú“ a nenesie žiadnu zodpovednosť za ich správnosť ani úplnosť.

Ak subjekt verejného sektora nie je schopný zaručiť trvalé zabezpečenie predmetnej informácie a prístup k nej, malo by to tiež byť jasne uvedené v licencii.

2.3.6.   Dôsledky nedodržania podmienok

Dôsledky nedodržania podmienok licencie by mohli byť vysvetlené najmä v prípade, že obsahujú automatické a okamžité zrušenie práv opakovaného používateľa.

2.3.7.   Informácie o kompatibilite licencií a uvádzaní verzií

Toto ustanovenie by mohlo byť použité na označenie iných licencií, s ktorými je licencia kompatibilná, t. j. informácie získané z rôznych zdrojov v rámci rôznych kompatibilných licencií môžu byť spoločne opakovane používané tak dlho, kým je dodržaná niektorá z licencií.

Nakoniec, je dôležité zachovať jasné znenie licencií a uvádzanie dátumov a odkazovať na ne, aby boli zrejmé aktualizácie.

2.4.   Osobné údaje

Užitočné usmernenia a najlepšie postupy v oblasti opakovaného použitia osobných údajov sú uvedené v stanovisku 06/2013 (k otvorenému prístupu k údajom a opakovanému použitiu informácií verejného sektora) pracovnej skupiny zriadenej podľa článku 29 (9) a v súvisiacich dokumentoch európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (EDPS) (10).

V stanovisku 06/2013 sa dôrazne odporúča, aby v prípade, ak opakovane použiteľné informácie obsahujú osobné údaje, boli opakovaní používatelia už od začiatku informovaní o pravidlách týkajúcich sa spracovania takýchto údajov. To by mohlo byť vykonané zahrnutím príslušných ustanovení do licencie, čím by sa stala ochrana osobných údajov zmluvným záväzkom, ktorý by mohol byť použitý aj na to, aby sa zabránilo opakovanej identifikácii anonymizovaných súborov údajov. Ďalšou možnosťou je prijať ustanovenie, ktorým sa osobné údaje úplne vyjmú z pôsobnosti otvorenej licencie. Existujú aj ďalšie možnosti, napr. oznámenia, tzv. smart notices (inteligentné oznámenia) (11), keď sa subjekt verejného sektora rozhodne povoliť udeľovanie licencií na osobné údaje. Takéto oznámenia by mohli byť oddelené od licencie, uložené v trvalom umiestnení online, mohol by sa v nich uvádzať pôvodný účel zhromažďovania a spracovania osobných údajov a mohli by slúžiť ako pripomienka povinností v súvislosti s pravidlami EÚ v oblasti ochrany osobných údajov a s vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktorými sa transponujú tieto pravidlá. Oznámenia nie sú súčasťou samotnej licencie a neodrádzali by od miešania informácií verejného sektora, na ktoré sa vzťahujú rôzne licencie.

3.   USMERNENIA O SÚBOROCH ÚDAJOV

Údaje verejného sektora v niektorých tematických oblastiach predstavujú cenný prínos pre hospodárstvo a spoločnosť ako celok. Medzinárodné iniciatívy v súvislosti so sprístupňovaním vládnych informácií (napr. Open Data Charter – charta otvorených dát – skupiny G8 (12) a Open Government Partnership – otvorené vládne partnerstvo (13)) uznávajú túto skutočnosť tým, že kladú dôraz na strategické súbory údajov zistené prostredníctvom spätnej väzby od verejnosti alebo s pomocou odborníkov.

Prístupom k takýmto súborom údajov a ich opakovaným použitím sa nielen urýchľuje vznik informačných produktov a služieb s pridanou hodnotou, ale tiež sa podporuje participatívna demokracia. Ich širšie využitie v rámci samotnej správy navyše vedie k dlhodobému zvýšeniu efektívnosti vykonávania verejných úloh.

3.1.   Kategórie údajov – priority sprístupňovania

Na základe inšpirácie vyššie uvedenými medzinárodnými iniciatívami a na základe preferencií vyjadrených pri otvorenej konzultácii možno povedať, že opakovaní používatelia v celej EÚ najčastejšie požadujú nasledujúcich päť tematických kategórií súborov údajov, a preto im mohla byť daná prednosť pri sprístupňovaní opakovaným používateľom:

Ostatné kategórie môžu byť považované za „základné“ údaje alebo údaje „vysokej hodnoty“, v závislosti od okolností (význam pre strategické ciele, vývoj na trhu, sociálne tendencie atď. (15)). Preto sa odporúča, aby zodpovedné subjekty verejného sektora v predstihu posúdili, najlepšie so spätnou väzbou od príslušných zainteresovaných strán, ktoré súbory údajov by mali byť sprístupnené ako priorita. V prvom rade by to malo zahŕňať vyhodnotenie očakávaného vplyvu v troch oblastiach uvedených vyššie: inovácie a zakladanie podnikov, transparentnosť a zodpovednosť vlády a zlepšenie administratívnej účinnosti.

3.2.   Iné odporúčania

S cieľom maximalizovať požadované prínosy týchto súborov údajov s vysokým dopytom, by sa mala osobitná pozornosť venovať zabezpečeniu ich dostupnosti, kvality, použiteľnosti a interoperability.

Strana ponuky aj dopytu v súvislosti s opakovaným použitím údajov však podlieha technickým obmedzeniam, ktoré hrajú kľúčovú úlohu pri znižovaní alebo maximalizácii potenciálnej hodnoty údajov verejného sektora pre spoločnosť a hospodárstvo.

S cieľom uľahčiť používanie údajov vo verejnom sektore a zároveň významne zvýšiť hodnotu súborov údajov na následné opakované použitie sa odporúča, aby súbory údajov boli:

4.   USMERNENIA O SPOPLATŇOVANÍ

Tento oddiel sa vzťahuje na situácie, keď sú dokumenty držané subjektmi verejného sektora sprístupnené na opakované použitie za úhradu za predpokladu, že na predmetné činnosti sa vzťahuje smernica, t. j. keď boli dokumenty vytvorené na verejné úlohy, vzhľadom na rozsah uplatňovania smernice, ako je stanovený v článku 1, a mimo rozsahu služieb vo verejnom záujme ich budú používať externí opakovaní používatelia alebo samotný subjekt verejného sektora (18).

Politika znižovania poplatkov bola podporená výskumom (19) a na základe výsledkov verejných konzultácií vedených Komisiou (20).

4.1.   Metóda hraničných nákladov

V revidovanej smernici (článok 6 ods. 1) sa stanovuje zásada, ktorá sa uplatňuje na akékoľvek spoplatnenie za opakované použitie údajov verejného sektora v EÚ, s výnimkou situácií uvedených v článku 6 ods. 2: subjekty verejného sektora môžu účtovať nanajvýš hraničné (21) náklady na reprodukciu, poskytovanie a šírenie dokumentov.

4.1.1.   Nákladové položky

V praxi sa ukázalo, že v súvislosti s opakovaným použitím informácií verejného sektora sa tri hlavné kategórie nákladov týkajú:

Ak sa tieto kategórie porovnajú s tým, čo by mohlo byť považované za hraničné náklady podľa smernice, je jasné, že písm. a) a c) presahujú reprodukciu, poskytovanie a šírenie. Namiesto toho sa zásada úhrady hraničných nákladov hodí najlepšie do širokej kategórie „distribúcia údajov“, čo by v kontexte opakovaného použitia údajov mohlo byť vymedzené ako náklady, ktoré sú spôsobené a priamo súvisia s reprodukciou ďalšej kópie dokumentu a jeho sprístupnením pre ďalších opakovaných používateľov.

Výška poplatkov sa môže ďalej meniť v závislosti od použitého spôsobu šírenia (offline/online) alebo formátu údajov (digitálne/nedigitálne).

Pri výpočte poplatkov by mohli byť považované za oprávnené tieto náklady:

—   kopírovanie: náklady na ďalšiu kópiu DVD, kľúča USB, karty SD atď.

—   manipulácia: baliaci materiál, príprava objednávky,

—   konzultácie: telefónne hovory a e-mailová korešpondencia s opakovanými používateľmi, náklady na služby klientom,

—   doručenie: náklady na poštovné vrátane štandardného poštovného alebo expresných prepravcov a

—   špeciálne požiadavky: náklady na prípravu a formátovanie údajov na požiadanie.

4.1.2.   Výpočet poplatkov

V článku 6 ods. 1 smernice sa nevylučuje politika nulových nákladov: povoľuje sa v ňom sprístupnenie dokumentov opakovaným používateľom bez poplatku. Zároveň sa v ňom obmedzujú akékoľvek hraničné náklady vynaložené na reprodukciu, poskytovanie a šírenie dokumentov.

Ak sú nedigitálne dokumenty šírené fyzicky, poplatok sa môže vypočítať na základe všetkých vyššie uvedených kategórií nákladov. V online prostredí by však celkové náklady mohli byť obmedzené na náklady súvisiace priamo s údržbou a fungovaním infraštruktúry (elektronickej databázy) a podliehať tomu, čo je nevyhnutné na reprodukciu dokumentov a ich poskytovanie ďalšiemu opakovanému používateľovi. Vzhľadom na to, že priemerné prevádzkové náklady databázy sú nízke a klesajú, číslo bude pravdepodobne blízko k nule.

Preto sa odporúča, aby subjekty verejného sektora pravidelne vyhodnocovali potenciálne náklady a prínosy politiky nulových nákladov a politiky hraničných nákladov, majúc na pamäti, že samotné spoplatňovanie predstavuje náklady (správa faktúr, monitorovanie a kontrola platieb atď.).

Na záver možno povedať že, metóda hraničných nákladov sa môže použiť na zabezpečenie úhrady výdavkov týkajúcich sa ďalšej reprodukcie a fyzickej distribúcie nedigitálnych dokumentov, ale v prípadoch, keď sa digitálne dokumenty (súbory) šíria elektronicky (sťahujú sa), možno odporučiť metódu nulových nákladov.

4.2.   Metóda úhrady nákladov

V článku 6 ods. 2 sa stanovujú podmienky, za ktorých sa princíp úhrady hraničných nákladov nebude uplatňovať na niektoré subjekty verejného sektora alebo niektoré kategórie dokumentov. V takých prípadoch sa podľa smernice umožňuje úhrada vynaložených nákladov („náhrada nákladov“).

4.2.1.   Nákladové položky

V smernici sa stanovuje, že celkový príjem z poskytnutia a povolenia opakovaného použitia dokumentov nemôže prekračovať náklady na zber, zhotovenie, reprodukciu, sprístupnenie a šírenie, spolu s primeranou návratnosťou investícií.

V praxi sa ukázalo, že za oprávnené sa môžu považovať tieto priame náklady:

4.2.2.   Výpočet poplatkov

V smernici sa požaduje, aby sa proces výpočtu poplatkov riadil objektívnymi, transparentnými a overiteľnými kritériami, zodpovednosť za ich vymedzenie a prijatie sa však necháva úplne na členských štátoch.

Prvý stupeň výpočtov nákladov je spočítanie všetkých podstatných a oprávnených nákladových položiek. Odporúča sa, aby akýkoľvek príjem vytvorený v procese zbierania alebo tvorby dokumentov, napr. z registračných poplatkov alebo z daní, bol odpočítaný od celkových vynaložených nákladov, aby mohli byť stanovené „čisté náklady“ na zber, tvorbu, reprodukciu a šírenie (22).

Poplatky môžu byť stanovené na základe odhadu potenciálneho dopytu po opakovanom použití za určité obdobie (radšej než na základe skutočného počtu prijatých žiadostí o opakované použitie), keďže hranica poplatkov súvisí s celkovým príjmom, ktorý nie je v čase výpočtu známy.

Zatiaľ čo výpočet nákladov na jednotlivý dokument alebo súbor údajov by bol ťažký, je dôležité, aby sa kvantifikovateľný výsledok činností verejného sektora použil ako referencia s cieľom zabezpečiť, aby sa poplatky počítali správnym a overiteľným spôsobom. Táto požiadavka je predovšetkým splnená na úrovni databázy alebo katalógu – odporúča sa, aby sa takýto súhrn používal ako referencia pri výpočte poplatkov.

Subjektom verejného sektora sa odporúča pravidelne vykonávať odhady nákladov a dopytu a podľa toho prispôsobiť poplatky. Zodpovedajúce účtovné obdobie uvedené v smernici sa môže vo väčšine prípadov odhadovať na jeden rok.

Výpočet celkového príjmu preto môže byť založený na nákladoch:

4.2.3.   Osobitný prípad knižníc (vrátane univerzitných knižníc), múzeí a archívov

Inštitúcie uvedené vyššie sú oslobodené od povinnosti uplatňovať metódu hraničných nákladov. Pre tieto inštitúcie ostávajú podstatné kroky opísané v bode 4.2.2 s tromi dôležitými výnimkami:

4.2.4.   Primeraná návratnosť investícií

Zatiaľ čo v smernici sa bližšie neurčuje, čo predstavuje „primeranú návratnosť investícií“, jej hlavné znaky by mohli byť načrtnuté odkazom na dôvod odchýlenia sa od zásady hraničných nákladov, a to je chrániť bežnú prevádzku subjektov verejného sektora, ktoré môžu čeliť dodatočným rozpočtovým obmedzeniam.

Návratnosť investícií sa preto môže chápať ako percentuálny podiel, navyše k oprávneným nákladom, čím umožní:

V prípade komerčných hráčov na porovnateľnom trhu by sa pri miere návratnosti brala do úvahy úroveň obchodného rizika. V súvislosti s opakovaným použitím informácií verejného sektora však nie je vhodné poukazovať na obchodné riziko, pretože tvorba týchto informácií je súčasťou poslania subjektov verejného sektora. V smernici sa požaduje, aby miera návratnosti bola primeraná, a to môže byť mierne nad súčasnou výškou nákladov na kapitál, ale výrazne pod priemernou mierou návratnosti pre komerčných hráčov, ktorá je pravdepodobne oveľa vyššia z dôvodu vyššej miery spôsobeného rizika.

Keďže náklady na kapitál sú úzko spojené s úrokovými mierami úverových inštitúcií (tie sú založené na fixnej úrokovej miere ECB pri hlavných operáciách refinancovania), nemohlo by sa všeobecne očakávať, že primeraná návratnosť investícií bude vyššia než 5 % nad fixnou úrokovou mierou ECB. Toto očakávanie vyjadrili respondenti verejných konzultácií Komisie, kde iba jeden z desiatich uviedol mieru vyššiu než 5 % (23). Pre štáty mimo eurozóny by sa mala primeraná návratnosť spájať s uplatniteľnou fixnou úrokovou mierou.

4.3.   Transparentnosť

V smernici (článok 7) sa vyžaduje, aby boli tieto informácie stanovené vopred a zverejnené online, kde je to možné a vhodné, a aby sa tak vizuálne a funkčne vzťahovali na dokumenty, ktoré sú predmetom opakovaného použitia:

V súlade s výsledkami otvorených konzultácií sa subjekty verejného sektora tiež vyzývajú, aby zverejňovali výšky príjmov prijaté prostredníctvom poplatkov za opakované použitie dokumentov, ktoré držia. Tieto informácie by mali byť zostavené na úrovni súhrnu (databázy alebo celej inštitúcie) a každoročne sa aktualizovať.

(1)  http://www.gov.uk/government/publications/open-data-charter

(2)  http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-11-891_en.htm?locale=en

(3)  V záverečnej správe sú zhrnuté výsledky konzultácií: http://ec.europa.eu/digital-agenda/en/news/results-online-survey-recommended-standard-licensing-datasets-and-charging-re-use-public-sector

(4)  http://creativecommons.org/publicdomain/mark/1.0/

(5)  http://opendefinition.org/

(6)  http://creativecommons.org/licenses/

(7)  http://creativecommons.org/publicdomain/zero/1.0/

(8)  LAPSI 2.0 Licence Interoperability Report (správa o interoperabilite licencií), http://lapsi-project.eu/sites/lapsi-project.eu/files/D5_1__Licence_interoperability_Report_final.pdf

(9)  http://ec.europa.eu/justice/data-protection/article-29/documentation/opinion-recommendation/files/2013/wp207_en.pdf

(10)  Stanovisko EDPS z 18. apríla 2012 k balíku o otvorenom prístupe k údajom Európskej komisie a stanovisko EDPS z 22. novembra 2013 ako odpoveď na verejné vypočutie o plánovaných usmerneniach o odporúčaných štandardných licenciách, súboroch údajov a o spoplatnení opakovaného použitia informácií verejného sektora, http://edps.europa.eu

(11)  Pozri poznámku pod čiarou č. 8. LAPSI 2.0 Licence Interoperability Report (správa o interoperabilite licencií), odporúčanie č. 5, s. 17.

(12)  Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

(13)  http://www.opengovpartnership.org/

(14)  Prednosť majú pravidlá špecifické pre dané odvetvie (napr. právne predpisy EÚ v oblasti železničnej dopravy).

(15)  Ako referenciu možno použiť správu ISA (program na riešenie interoperability pre európske orgány verejnej správy) o súboroch údajov vysokej hodnoty: http://ec.europa.eu/isa/actions/01-trusted-information-exchange/1-1action_en.htm

(16)  Pozri odôvodnenie 21 smernice 2013/37/EÚ pre vymedzenie pojmu „strojovo čitateľný formát“.

(17)  Pozri článok 2 ods. 7 smernice.

(18)  Presný rozsah smernice je stanovený v článku 1; pojem „opakované použitie“ je vymedzený v článku 2 ods. 4.

(19)  https://ec.europa.eu/digital-agenda/en/news/economic-analysis-psi-impacts

(20)  Pracovný dokument útvarov Komisie, SEC(2011) 1552 final. Pozri poznámku pod čiarou č. 3.

(21)  V ekonomickej terminológii sa „hraničné“ vzťahuje na rozdiel jednej ďalšej jednotky.

(22)  Pre ďalšie usmernenie pozri rozsudok Súdu EZVO zo 16. decembra 2013 vo veci E-7/13 Creditinfo Lánstraust hf./þjóðskrá lslands og íslenska.

(23)  Pozri s. 14 záverečnej správy, v ktorej sú zhrnuté výsledky konzultácií: http://ec.europa.eu/digital-agenda/en/news/results-online-survey-recommended-standard-licensing-datasets-and-charging-re-use-public-sector