Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o harmonizovaných indexoch spotrebiteľských cien a o zrušení nariadenia (ES) č. 2494/95 /* COM/2014/0724 final - 2014/0346 (COD) */
DÔVODOVÁ SPRÁVA 1. KONTEXT NÁVRHU Európska komisia a Európska centrálna
banka požadujú harmonizáciu ukazovateľov inflácie v EÚ s cieľom
zabezpečiť riadne fungovanie Európskej únie a najmä
vykonávať účinnú menovú politiku. Harmonizované indexy spotrebiteľských
cien sú potrebné na hodnotenie a meranie: ·
konvergencie v oblasti cenovej stability
v rámci EÚ; a ·
výsledkov menovej politiky eurozóny, pokiaľ
ide o dosiahnutie cieľa cenovej stability. Harmonizované ukazovatele inflácie sa
používajú aj na hodnotenie vnútroštátnej konkurencieschopnosti v rámci
postupu Komisie pri makroekonomickej nerovnováhe. Na tieto účely musia byť indexy
spotrebiteľských cien porovnateľné vo všetkých krajinách a vo
všetkých oblastiach produktov. Tieto indexy musia byť dostatočne podrobné
a musia sa dať vytvoriť v primeranej lehote. Údaje o inflácii
vypočítané na základe indexov spotrebiteľských cien musia
predstavovať objektívny a neskreslený základ rozhodovacieho procesu. Porovnateľné a spoľahlivé
indexy spotrebiteľských cien sú navyše spolu s inými zdrojmi
významným vstupom pre deflačné ekonomické hodnoty, ako napríklad mzdy,
nájomné, úrokové sadzby a údaje o národných účtoch. Tieto
časové rady odhadovaných objemov odzrkadľujú vývoj príslušného
ekonomického javu bez vplyvu inflácie a sú dôležitým východiskom pre
politické a ekonomické rozhodnutia. V októbri 1995 sa navrhlo a prijalo
nariadenie Rady o harmonizovaných indexoch spotrebiteľských cien
(HICP), po ktorom nasledovalo 20 vykonávacích predpisov počas ďalších
17 rokov. Štandardizované pravidlá zabezpečujúce
maximálnu porovnateľnosť zostávajú pre hlavných používateľov
HICP, najmä Komisiu a Európsku centrálnu banku, dôležité, niektoré
parametre sa však od prijatia pôvodného rámca zmenili: ·
vývoj Európskeho štatistického systému (EŠS) viedol
k oveľa väčšiemu uznaniu potreby harmonizovaného prístupu
k mnohým metodickým aspektom týkajúcim sa indexov spotrebiteľských
cien, ·
technické aspekty zberu údajov a zostavovania
indexov sa v dôsledku rýchleho tempa technologického pokroku v posledných
rokoch výrazne zmenili; výkonné systémy informačných technológií
umožňujú prijímať metódy, o ktorých sa ešte pred dvoma
desiatkami rokov ani neuvažovalo: príchod údajov z registračných
pokladníc predstavuje revolúciu v rámci postupov zberu údajov a využívanie
rôznych internetových zdrojov v prípade cien sa neustále vyvíja, ·
Lisabonskou zmluvou sa vytvorila nová komitologická
štruktúra a zaviedli sa delegované a vykonávacie akty. Túto zmenu je
potrebné zohľadniť v právnom rámci. Všetky tieto rôzne zmeny si vyžadujú
prepracovanie právnych predpisov o HICP s cieľom
zmodernizovať a zracionalizovať právny základ a prispôsobiť
ho súčasným aktuálnym a potenciálnym potrebám. Revízia nariadenia
o HICP poskytuje zainteresovaným stranám príležitosť prehodnotiť
existujúce pravidlá a odporúčania, zracionalizovať ich a zamerať
sa na konkrétne aspekty podľa ich súčasného významu a najlepšieho
záujmu rôznych druhov používateľov. Mnohé oblasti
politiky, v rámci ktorých zohráva EÚ aktívnu úlohu, si vyžadujú informácie
o vývoji a udalostiach ovplyvňujúcich indexy
spotrebiteľských cien, aby sa mohli formulovať operačné ciele
a vyhodnocovať pokrok. V právnych predpisoch EÚ sa od Eurostatu
takisto vyžaduje poskytovanie deflátorov v najvyššej možnej kvalite,
v prípade ktorých sú HICP významným vstupom. Tieto indexy musia byť
včasné, presné, úplné, koherentné a porovnateľné na úrovni EÚ
a medzi rôznymi skupinami produktov. Tieto požiadavky možno dosiahnuť
jedine prostredníctvom modernizácie európskych právnych predpisov o HICP. V navrhovanom nariadení o HICP sa
stanovujú zásady Kódexu postupov pre európsku štatistiku týkajúce sa dôrazu na
kvalitu, spoľahlivú metodiku, nákladovú efektívnosť, význam,
presnosť, spoľahlivosť, koherentnosť a porovnateľnosť. 2. VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI
STRANAMI A POSÚDENIA VPLYVU Návrh nariadenia o HICP prerokovali
expertné skupiny zložené zo subjektov vytvárajúcich štatistiky, najmä národných
štatistických úradov, ako aj zo subjektov používajúcich štatistiky vrátane
Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a národných centrálnych
bánk. Konzultovalo sa aj s Výborom pre Európsky štatistický systém. Posúdenie vplyvu sa
nepovažovalo za potrebné. 3. PRÁVNE
PRVKY NÁVRHU Cieľom tohto
návrhu je vytvoriť spoločný právny rámec pre tvorbu harmonizovaných
indexov členskými štátmi, ktorý zahŕňa zber, zostavovanie,
spracúvanie a predkladanie harmonizovaných indexov spotrebiteľských
cien. Tieto indexy sú potrebné na systematickú tvorbu ukazovateľov inflácie
v Európskej únii. Týmto návrhom sa
zjednodušujú a spresňujú požiadavky na zostavovanie týchto indexov.
Týmto návrhom sa: ·
poskytuje nový všeobecný rámec, ktorý sa
uplatňuje na riadne vymedzené kategórie skupín produktov, ·
stanovuje jasný a riadne vymedzený rozsah
pôsobnosti, ·
zachovávajú osobitné opatrenia týkajúce sa
konkrétnych oblastí, ako napríklad zdravotníctva, vzdelávania, sociálnej
ochrany a poistenia, ·
riešia prípadné rozdiely vo výklade a problémy
poskytovateľov údajov v rámci uplatňovania pravidiel, ·
zabezpečuje, aby sa podobné skupiny produktov
posudzovali rovnakým spôsobom v celej EÚ, ·
odstraňujú ustanovenia, ktoré sa stali
nadbytočnými a ·
objasňujú ustanovenia, ktoré viedli k nesprávnym
výkladom v minulosti. V prípade
potreby ďalšej špecifikácie alebo jednotných podmienok vykonávania sa
v tomto nariadení stanovuje možnosť prijať delegované alebo
vykonávacie akty v súlade s článkami 290 a 291 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Na
zabezpečenie úplnej porovnateľnosti indexov spotrebiteľských
cien sú potrebné jednotné podmienky najmä pre: ·
členenie HICP podľa kategórií Európskej
klasifikácie individuálnej spotreby podľa účelu (ECOICOP), ·
metodiku používanú pri tvorbe harmonizovaných
indexov, ·
význam a používanie štatistických jednotiek, ·
váhy používané na výpočet harmonizovaných
indexov a metaúdaje o váhach, ·
ročný harmonogram predkladania harmonizovaných
indexov a podindexov, ·
štandardy na výmenu údajov a metaúdajov, ·
podmienky pre revíziu údajov, ·
základné informácie a metódy, ktoré sa majú
používať, na základe vyhodnotenia pilotných štúdií a ·
požiadavky na technické zabezpečenie kvality
týkajúce sa obsahu výročných správ o kvalite, lehoty na predkladanie
týchto správ Eurostatu a štruktúry súpisu. V súlade s článkom
291 ZFEÚ sa preto navrhovaným nariadením vykonávacie právomoci prenášajú na
Komisiu. V súlade s článkom
290 ZFEÚ sa navrhovaným nariadením deleguje právomoc prijímať
nelegislatívne akty so všeobecnou pôsobnosťou, ktorými sa
dopĺňajú alebo menia nepodstatné časti tohto nariadenia, na
Komisiu. Komisii sa tým umožní: ·
zabezpečiť porovnateľnosť klasifikácie
individuálnej spotreby podľa účelu (COICOP) použitej na členenie
HICP na medzinárodnej úrovni; ·
stanoviť prahovú hodnotu, pod ktorou
neexistuje povinnosť poskytovať podindexy harmonizovaných indexov a ·
vytvoriť zoznam podindexov, ktoré členské
štáty nemusia vytvárať. Komisia by mala
zabezpečiť, aby tieto delegované akty pre členské štáty
nepredstavovali významnú dodatočnú administratívnu záťaž. Cieľom návrhu
revidovaného nariadenia o HICP je vytvoriť jediné právne opatrenie,
ktoré sa vzťahuje na všetky jednotné podmienky. V súčasnosti
existuje 20 rôznych vykonávacích nariadení. V rámci nového nariadenia by
sa tieto nariadenia integrovali do jediného nariadenia, ktoré by
zainteresovaným stranám a členským štátom poskytovalo väčšiu
zrozumiteľnosť a zjednodušovalo a zefektívňovalo by
administratívu. Zjednodušenie požiadaviek a ich vykonávania takýmto
spôsobom je jedným z hlavných cieľov navrhovanej stratégie pre nový
právny rámec pre HICP. 4. VPLYV
NA ROZPOČET Žiadny vplyv na
rozpočet EÚ. 2014/0346 (COD) Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o harmonizovaných indexoch
spotrebiteľských cien a o zrušení nariadenia (ES) č. 2494/95 (Text s významom pre EHP) EURÓPSKY
PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na
Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 338
ods. 1, so zreteľom na
návrh Európskej komisie, po predložení
návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom, so zreteľom na
stanovisko Európskej centrálnej banky[1], v súlade s riadnym
legislatívnym postupom, keďže: (1) Harmonizované
indexy spotrebiteľských cien (HICP) sú určené na meranie inflácie
harmonizovaným spôsobom vo všetkých členských štátoch. Komisia a Európska
centrálna banka používajú HICP v rámci svojich posudzovaní cenovej
stability v členských štátoch podľa článku 140 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluva“). (2) Európsky
systém centrálnych bánk (ESCB) používa HICP ako index na meranie dosahovania
cieľa cenovej stability ESCB podľa článku 127 ods. 1
Zmluvy, čo je mimoriadne dôležité pre tvorbu a vykonávanie menovej
politiky Únie podľa článku 127 ods. 2 Zmluvy. (3) Nariadením
Rady (ES) č. 2494/95[2]
sa stanovil spoločný rámec pre vytváranie harmonizovaných indexov
spotrebiteľských cien. Tento právny rámec je potrebné prispôsobiť
aktuálnym potrebám a technickému pokroku. (4) V
tomto nariadení sa zohľadňuje program lepšej regulácie Komisie
a najmä oznámenie Komisie o inteligentnej regulácii v Európskej
únii[3]. V oblasti
štatistiky Komisia stanovila ako prioritu zjednodušenie a zlepšenie
právneho prostredia v tejto oblasti[4]. (5) HICP
by sa mali rozdeliť podľa kategórií Európskej klasifikácie
individuálnej spotreby podľa účelu (ECOICOP). Touto klasifikáciou by
sa malo zabezpečiť, aby boli všetky európske štatistiky týkajúce sa
súkromnej spotreby konzistentné a porovnateľné. Klasifikácia ECOICOP
by mala byť takisto v súlade s klasifikáciou OSN COICOP, ktorá
predstavuje medzinárodnú normu klasifikujúcu individuálnu spotrebu podľa
účelu, a preto by sa mala prispôsobiť zmenám klasifikácie OSN
COICOP. (6) Pravidelné
HICP sú založené na zistených cenách, medzi ktoré patria aj dane z produktov.
Zmeny sadzieb daní z produktov majú teda vplyv na infláciu. Na analýzu
inflácie a posudzovanie konvergencie v členských štátoch je
takisto potrebné zbierať informácie o vplyve daňových zmien na
infláciu. Na tento účel by sa mali HICP navyše vypočítavať na
základe stálych cien sadzieb daní. (7) Vytvorenie
indexov cien obydlí a najmä bývania vo vlastnom obydlí (indexy OOH) je
dôležitým krokom smerom k zlepšeniu významu a porovnateľnosti
HICP. Indexy cien nehnuteľností na bývanie sú nevyhnutným základom na
zostavovanie indexov OOH. Samotné indexy cien nehnuteľností na bývanie sú
okrem toho dôležitými ukazovateľmi. (8) Referenčné
obdobie indexov cien by sa malo aktualizovať v pravidelných
intervaloch. Je potrebné stanoviť pravidlá pre spoločné
referenčné obdobia harmonizovaných indexov a ich podindexov
integrovaných do rôznych časových období s cieľom
zabezpečiť porovnateľnosť a význam výsledných indexov. (9) Na
zlepšenie postupnej harmonizácie indexov spotrebiteľských cien by sa mali
začať realizovať pilotné štúdie zamerané na posúdenie
uskutočniteľnosti využívania dodatočných základných informácií
alebo uplatňovania nových metodických prístupov. (10) S
cieľom pomôcť členským štátom vytvárať porovnateľné
indexy spotrebiteľských cien by sa mala vypracovať metodická
príručka s usmerneniami týkajúcimi sa rôznych fáz tvorby vysoko
kvalitných harmonizovaných indexov. Túto metodickú príručku by mala
vypracovať Komisia (Eurostat) v úzkej spolupráci s členskými
štátmi v rámci Európskeho štatistického systému a táto príručka
by sa mala pravidelne aktualizovať. V rámci ročných súpisov HICP
podľa článku 9 ods. 2 písm. b) tohto nariadenia by mali
členské štáty informovať Komisiu (Eurostat) o prípadných rozdieloch
medzi použitými štatistickými metódami a metódami, ktoré sa
odporúčajú v metodickej príručke. (11) Komisia
(Eurostat) by mala overovať zdroje a metódy, ktoré členské štáty
používajú na výpočet harmonizovaných indexov, a monitorovať
vykonávanie právneho rámca zo strany členských štátov. Na tento účel
by mala Komisia (Eurostat) viesť pravidelný dialóg so štatistickými úradmi
členských štátov. (12) Základné
informácie majú zásadný význam pre posudzovanie toho, či sú podrobné
harmonizované indexy, ktoré poskytujú členské štáty, dostatočne
porovnateľné. Transparentné metódy zostavovania indexov a postupy
používané v členských štátoch okrem toho všetkým zainteresovaným
stranám pomáhajú porozumieť harmonizovaným indexom a ďalej
zlepšovať ich kvalitu. Preto je potrebné stanoviť súbor pravidiel
vykazovania harmonizovaných metaúdajov. (13) S
cieľom zabezpečiť kvalitu harmonizovaných indexov by sa mali
medzi Komisiou (Eurostatom), národnými centrálnymi bankami a Európskou
centrálnou bankou vymieňať dôverné údaje a metaúdaje v súlade
s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009[5]. (14) Keďže
cieľ tohto nariadenia, ktorým je vytvorenie spoločných štatistických
noriem pre harmonizované indexy, nie je možné uspokojivo
dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale možno ho lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže
prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity uvedenou v článku 5
Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality
podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec
nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa. (15) S cieľom zabezpečiť
porovnateľnosť klasifikácie individuálnej spotreby podľa
účelu (COICOP) použitej na členenie HICP na medzinárodnej úrovni
a zabezpečiť prispôsobenie tejto klasifikácie zmenám klasifikácie
OSN COICOP, stanoviť prahovú hodnotu, pod ktorou neexistuje povinnosť
poskytovať podindexy harmonizovaných indexov, a vytvoriť zoznam
podindexov, ktoré členské štáty nemusia vytvárať, by sa právomoc
prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie, pokiaľ ide o harmonizované indexy, mala
delegovať na Komisiu. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia počas
prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej
úrovni. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala
zabezpečiť súčasný, včasný a vhodný prenos príslušných
dokumentov Európskemu parlamentu a Rade. (16) S
cieľom zabezpečiť úplnú porovnateľnosť indexov
spotrebiteľských cien sú potrebné jednotné podmienky týkajúce sa členenia
HICP podľa kategórií klasifikácie ECOICOP, použitej metodiky tvorby
harmonizovaných indexov, informácií poskytovaných štatistickými jednotkami, poskytovania
váh a metaúdajov o váhach, vytvorenia ročného harmonogramu
predkladania harmonizovaných indexov a podindexov, štandardov
na výmenu údajov a metaúdajov, jednotných podmienok
pre revíziu údajov, kvalitnejších základných informácií alebo dokonalejších
metód na základe vyhodnotenia pilotných štúdií a požiadaviek na technické
zabezpečenie kvality v súvislosti s obsahom výročných správ
o kvalite, lehôt na predkladanie správ Komisii (Eurostatu) a štruktúry
súpisu. S cieľom zabezpečiť takéto jednotné podmienky na
vykonávanie tohto nariadenia by sa vykonávacie právomoci mali preniesť na
Komisiu. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením
Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011[6]. (17) Komisia
by mala pri prijímaní vykonávacích opatrení a delegovaných aktov v súlade
s týmto nariadením v najväčšej možnej miere
zohľadňovať nákladovú efektívnosť. (18) Výbor
pre Európsky štatistický systém bol v súvislosti s článkom 7
nariadenia (ES) č. 223/2009 požiadaný o odborné poradenstvo. (19) Nariadenie
(ES) č. 2494/95 by sa malo zrušiť, PRIJALI TOTO NARIADENIE: Článok 1
Predmet úpravy Týmto nariadením sa
stanovuje spoločný rámec pre vývoj, tvorbu a zverejňovanie harmonizovaných
indexov spotrebiteľských cien (HICP) a indexov cien
nehnuteľností na bývanie (HPI) na úrovni Únie, na vnútroštátnej a na
regionálnej úrovni. Článok 2
Vymedzenie pojmov Na účely tohto
nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov: a) „vývoj štatistiky“ znamená
vytváranie a zdokonaľovanie štatistických metód, noriem a postupov
používaných pri tvorbe a šírení štatistických informácií s cieľom
vytvárať nové štatistické opatrenia a ukazovatele; b) „tvorba štatistiky“ znamená všetky
činnosti ktoré súvisia so zostavovaním štatistiky vrátane zberu,
uchovávania, spracúvania a analýzy štatistických údajov; c) „zverejňovanie štatistiky“
znamená činnosti spojené so sprístupňovaním štatistických informácií,
štatistických analýz a iných ako dôverných informácií používateľom; d) „produkty“ znamenajú tovar a služby
definované v prílohe A, bode 3.01 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(EÚ) č. 549/2013[7]
(ďalej len „ESA 2010“); e) „spotrebiteľské ceny“ znamenajú
nákupné ceny, ktoré platia domácnosti za nadobudnutie jednotlivých produktov
prostredníctvom menových transakcií; f) „nákupná cena“ znamená cenu, ktorú
nákupca produktov skutočne zaplatil, vrátane všetkých daní bez subvencií na
produkty, po odpočítaní zliav za hromadné nákupy alebo nákupy mimo sezóny
od štandardných cien alebo poplatkov, bez úrokov alebo poplatkov za služby pripočítaných
v podmienkach úveru a akýchkoľvek dodatočných poplatkov,
ktoré vznikli v dôsledku nezaplatenia v lehote stanovenej v čase
nákupu; g) „harmonizované indexy
spotrebiteľských cien (HICP)“ znamenajú porovnateľné indexy
spotrebiteľských cien, ktoré vytvárajú všetky členské štáty; h) „harmonizované indexy
spotrebiteľských cien pri stálych daňových sadzbách (HICP-CT)“
znamenajú ukazovatele, ktorými sa merajú zmeny v spotrebiteľských
cenách počas určitého obdobia, bez vplyvu zmien sadzieb daní na
produkty za rovnaké obdobie; i) „regulované ceny“ znamenajú ceny,
ktoré sú buď priamo stanovené alebo do značnej miery ovplyvňované
zo strany verejnej správy; j) „index cien bývania vo vlastnom
obydlí (index OOH)“ znamená index, ktorým sa merajú zmeny transakčných
cien obydlí, ktoré sú nové v sektore domácností, a ostatných
produktov, ktoré domácnosti nadobúdajú ako vlastníci obydlí; k) „index cien nehnuteľností na
bývanie (HPI)“ je index, ktorým sa merajú zmeny transakčných cien obydlí
kúpených domácnosťami; l) „podindex HICP“ znamená index ceny
určitej kategórie Európskej klasifikácie individuálnej spotreby podľa
účelu (ďalej len „ECOICOP“) uvedenej v prílohe; m) „harmonizované indexy“ znamenajú
HICP, HICP-CT, indexy OOH a HPI; n) „Laspeyresov index“ znamená index
ceny vo forme pričom P je
relatívny index úrovní ceny počas dvoch období, Q sú spotrebované
množstvá, t0 je základné obdobie a tn je obdobie, pre ktoré sa index vypočítava; o) „index Laspeyresovho typu“ znamená
index, ktorým sa merajú zmeny priemerných cien na základe nezmenených výdavkov
v porovnaní so základným obdobím, t. j. štruktúra spotreby domácností
zostáva na konštantnej úrovni základného obdobia; p) „referenčné obdobie indexu“ je
obdobie, počas ktorého má index hodnotu 100 indexových bodov; q) „základné informácie“ v súvislosti
s HICP a HICP-CT znamenajú údaje týkajúce sa –
všetkých nákupných cien produktov, ktoré je
potrebné zohľadniť na výpočet podindexov HICP v súlade
s týmto nariadením, –
všetkých charakteristík, ktoré určujú cenu
produktu, a všetkých ďalších charakteristík dôležitých pre príslušný
účel spotreby, –
informácií o vyberaných daniach a spotrebných
daniach, –
informácií o tom, či je cena úplne alebo
čiastočne regulovaná, a –
všetkých váh odrážajúcich úroveň a štruktúru
spotreby príslušných produktov; r) „základné informácie“ v súvislosti
s indexmi OOH a HPI znamenajú údaje týkajúce sa –
všetkých transakčných cien obydlí kúpených
domácnosťami, ktoré je potrebné zohľadniť na výpočet
indexov HPI v súlade s týmto nariadením, –
všetkých charakteristík, ktoré určujú cenu
obydlia, alebo ďalších dôležitých charakteristík; s) „domácnosť“ znamená
domácnosť vymedzenú v prílohe A, odseku 2.119 písm. a) a b)
ESA 2010, a to bez ohľadu na štátnu príslušnosť alebo štatút
pobytu; t) „ekonomické územie členského
štátu“ je územie vymedzené v prílohe A, odseku 2.05 ESA 2010, s tou
výnimkou, že extrateritoriálne enklávy nachádzajúce sa na území krajiny sa zahŕňajú
a nezhŕňajú sa teritoriálne enklávy nachádzajúce sa v zahraničí; u) „menové výdavky konečnej
spotreby domácností“ znamenajú časť výdavkov konečnej spotreby
vynaloženú: –
domácnosťami, –
v rámci menových transakcií, –
na ekonomickom území členského štátu, –
na produkty, ktoré sú určené na priame
uspokojenie individuálnych potrieb alebo prianí vymedzených v prílohe A,
odseku 3.101 ESA 2010, –
v rámci jedného alebo oboch časových
období, ktoré sa porovnávajú; v) „významná zmena metódy tvorby“
znamená odhadovanú zmenu, ktorá ovplyvní ročnú mieru zmeny príslušného
harmonizovaného indexu alebo jeho časti počas akéhokoľvek
obdobia o viac ako: –
0,1 percentuálneho bodu v prípade všetkých
položiek HICP alebo OOH alebo HPI, –
0,3, 0,4, 0,5 alebo 0,6 percentuálneho bodu
v prípade akéhokoľvek odboru, skupiny, triedy alebo podtriedy ECOICOP
(5 číslic) v uvedenom poradí. Článok 3
Zostavovanie harmonizovaných indexov 1. Členské štáty poskytujú
Komisii (Eurostatu) všetky harmonizované indexy vymedzené v článku 2
písm. m). 2. Harmonizované indexy sa
zostavujú pomocou vzorca Laspeyresovho typu. 3. HICP a HICP-CT sú
založené na zmenách cien a váhach produktov začlenených do menových
výdavkov konečnej spotreby domácností. 4. HICP sa nevzťahujú na
transakcie medzi domácnosťami, s výnimkou prípadov nájomného
plateného nájomníkmi súkromným prenajímateľom, ak súkromní prenajímatelia
pôsobia ako poskytovatelia trhových služieb nakupovaných domácnosťami
(nájomníkmi). 5. Podindexy HICP sa zostavujú
pre kategórie ECOICOP. Jednotné podmienky týkajúce sa členenia HICP
podľa kategórií ECOICOP sa prijímajú prostredníctvom vykonávacích aktov.
Tieto vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania
uvedeným v článku 11 ods. 2. Článok 4
Porovnateľnosť harmonizovaných indexov 1. Akýkoľvek rozdiel medzi
krajinami na všetkých úrovniach podrobnosti odráža jedine rozdiely v zmenách
cien alebo štruktúry výdavkov, aby sa HICP alebo indexy OOH mohli
považovať za porovnateľné. 2. Akékoľvek podindexy
harmonizovaných indexov, ktoré sa odchyľujú od koncepcií a metód
tohto nariadenia, sa považujú za porovnateľné, ak je ich výsledkom index,
ktorého odhadovaný systematický rozdiel je: a) v prípade HICP počas jedného roka
v porovnaní s predchádzajúcim rokom v priemere menší ako 0,1
percenta indexu zostaveného podľa metodického prístupu tohto nariadenia
alebo sa rovná tejto hodnote; b) v prípade OOH a HPI počas
jedného roka v porovnaní s predchádzajúcim rokom v priemere
menší ako 1 percento indexu zostaveného podľa metodického prístupu tohto
nariadenia alebo sa rovná tejto hodnote. Ak tento výpočet nie je možný, musia sa
podrobne stanoviť dôsledky použitia metodiky, ktorá sa odchyľuje od
koncepcií a metód tohto nariadenia. 3. S cieľom
zabezpečiť porovnateľnosť harmonizovaných indexov na
medzinárodnej úrovni je Komisia oprávnená prijímať delegované akty o zmene
prílohy v súlade s článkom 10. 4. S cieľom zabezpečiť
jednotné podmienky sa prostredníctvom vykonávacích aktov vymedzuje vhodná
metodika pre tvorbu porovnateľných harmonizovaných indexov. Tieto
vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania
uvedeným v článku 11 ods. 2. Článok 5
Požiadavky týkajúce sa údajov 1. Členské štáty zbierajú základné
informácie reprezentatívne za ich krajinu na účely harmonizovaných indexov
a ich podindexov. 2. Tieto informácie sa získavajú
od štatistických jednotiek vymedzených v nariadení Rady (EHS) č. 696/93[8]. 3. Štatistické jednotky, ktoré
poskytujú informácie o produktoch zahrnutých do peňažných výdavkov na
konečnú spotrebu domácností, spolupracujú pri zbere alebo poskytovaní požadovaných
základných informácií. Štatistické jednotky poskytujú presné a úplné
informácie, v prípade požiadavky aj v elektronickej podobe. Na
žiadosť vnútroštátnych orgánov zodpovedných za zostavovanie oficiálnych
štatistík poskytujú štatistické jednotky informácie v elektronickej podobe,
ako sú napr. údaje snímané z čiarových kódov, a na takej úrovni podrobnosti, ktorá je nevyhnutná na tvorbu
harmonizovaných indexov a hodnotenie plnenia požiadaviek na porovnateľnosť
a kvalitu harmonizovaných indexov. Jednotné podmienky pre poskytovanie
týchto informácií sa stanovujú prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto
vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania
uvedeným v článku 11 ods. 2. 4. Harmonizované indexy a ich
podindexy sa upravujú na spoločné referenčné obdobie indexu 2015.
Táto úprava nadobúda účinnosť indexom za január 2016. 5. Harmonizované
indexy a ich podindexy sa opäť upravujú na nové spoločné
referenčné obdobie indexu v prípadoch významnej metodickej zmeny
harmonizovaných indexov alebo každých 10 rokov, začínajúc od roku 2015.
Táto opätovná úprava na nové referenčné obdobie indexu nadobúda
účinnosť indexom za január nasledujúceho kalendárneho roka. S cieľom
vytvoriť podrobné pravidlá opätovnej úpravy harmonizovaných indexov
súvisiacej s významnými metodickými zmenami je Komisia oprávnená
prijímať delegované akty v súlade s článkom 10. 6. Aby nedochádzalo k zbytočnému
zaťažovaniu členských štátov a vzhľadom na to, že podindexy
harmonizovaných indexov majú význam len nad určitou prahovou hodnotou,
Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom
10 s cieľom stanoviť prahovú hodnotu, pod ktorou neexistuje
povinnosť tieto podindexy poskytovať. 7. Komisia je oprávnená
prijímať delegované akty v súlade s článkom 10 s cieľom
vytvoriť zoznam podindexov klasifikácie ECOICOP, ktoré členské štáty
nemusia vytvárať pretože sa nevzťahujú na súkromnú spotrebu alebo
miera metodickej harmonizácie nie je dostatočná. Článok 6
Periodicita 1. Členské štáty poskytujú
Komisii (Eurostatu) HICP, HICP-CT a ich príslušné podindexy v mesačných
intervaloch vrátane podindexov, ktoré sa zostavujú v dlhších intervaloch. 2. Členské štáty poskytujú
Komisii (Eurostatu) indexy OOH a HPI v štvrťročných
intervaloch. Na základe dobrovoľnosti sa tieto indexy môžu poskytovať
v mesačných intervaloch. 3. Členské štáty nie sú
povinné vytvárať podindexy v mesačných alebo
štvrťročných intervaloch, ak menej častý zber spĺňa
požiadavky na porovnateľnosť uvedené v článku 4. Členské
štáty informujú Komisiu (Eurostat) o kategóriách ECOICOP a OOH, ktoré
majú v úmysle zbierať v intervaloch menej častých ako
mesačných, resp. štvrťročných. 4. Členské štáty každý rok
revidujú a aktualizujú váhy podindexov v prípade harmonizovaných indexov.
Jednotné podmienky pre poskytovanie týchto váh a metaúdajov o váhach
sa stanovujú prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa
prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku
11 ods. 2. Článok 7
Lehoty, štandardy na výmenu a revízie 1. Členské štáty poskytujú
harmonizované indexy a všetky podindexy Komisii (Eurostatu) najneskôr do 20
kalendárnych dní od skončenia referenčného mesiaca v prípade
mesačných radov a do 85 kalendárnych dní od skončenia
referenčného štvrťroka v prípade štvrťročných radov. 2. Členské štáty poskytujú
Komisii (Eurostatu) údaje a metaúdaje vyžadované týmto nariadením v súlade
so štandardmi na výmenu údajov
a metaúdajov. 3. Podindexy
harmonizovaných indexov, ktoré sa už uverejnili, sa môžu revidovať. 4. Vytvorenie ročného
harmonogramu predkladania harmonizovaných indexov a podindexov uvedených
v odseku 1, štandardov na výmenu
údajov a metaúdajov uvedených v odseku 2 a jednotných podmienok
pre revíziu uvedenú v odseku 3 sa podrobne vymedzuje prostredníctvom
vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom
preskúmania uvedeným v článku 11 ods. 2. Článok 8
Pilotné štúdie 1. Ak sú na zostavovanie
harmonizovaných indexov potrebné kvalitnejšie základné informácie alebo ak
v rámci metód uvedených v článku 4 ods. 2 vznikne potreba
lepšej porovnateľnosti indexov, Komisia (Eurostat) môže začať
realizovať pilotné štúdie, ktoré majú členské štáty vykonávať na
základe dobrovoľnosti. 2. Pilotnými štúdiami sa
posudzuje uskutočniteľnosť získavania kvalitnejších základných
informácií alebo prijímania nových metodických prístupov. 3. Výsledky pilotných štúdií
vyhodnocuje Komisia (Eurostat) v úzkej spolupráci s členskými
štátmi a hlavnými používateľmi harmonizovaných indexov, pričom
sa zohľadňuje prínos kvalitnejších informácií o cenách v pomere
k dodatočným nákladom na zber a zostavovanie. 4. Na základe vyhodnotenia
pilotných štúdií sa kvalitnejšie základné informácie alebo zlepšené metódy
zavádzajú prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa
prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku
11 ods. 2. Článok 9
Zabezpečenie kvality 1. Členské štáty
zabezpečujú kvalitu poskytovaných harmonizovaných indexov. Na účely
tohto nariadenia sa uplatňujú štandardné kritériá kvality stanovené
v článku 12 ods. 1 nariadenia (ES) č. 223/2009. 2. Členské štáty poskytujú
Komisii (Eurostatu): a) výročnú správu o kvalite, ktorá
sa vzťahuje na kritériá kvality uvedené v článku 12 ods. 1
nariadenia (ES) č 223/2009; b) ročný súpis s podrobnosťami
o zdrojoch údajov, vymedzeniach a použitých metódach vrátane
podrobností o prípadných rozdieloch medzi použitými štatistickými metódami
a metódami, ktoré sa odporúčajú v metodickej príručke; a c) na žiadosť Komisie (Eurostatu)
ďalšie súvisiace informácie na takej úrovni podrobnosti, ktorá je
nevyhnutná na hodnotenie plnenia požiadaviek porovnateľnosti a kvality
harmonizovaných indexov. 3. Ak má členský štát
v úmysle zaviesť významnú zmenu metód tvorby harmonizovaných indexov
alebo ich častí, informuje Komisiu (Eurostat) najneskôr tri mesiace pred
nadobudnutím účinnosti tejto zmeny. Členský štát poskytuje Komisii
(Eurostatu) vyčíslenie vplyvu tejto zmeny. 4. Požiadavky na technické
zabezpečenie kvality týkajúce sa obsahu výročných správ o kvalite,
lehoty na predkladanie správ Komisii (Eurostatu) a štruktúra súpisu sa
stanovujú prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa
prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku
11 ods. 2. Článok 10
Vykonávanie delegovania právomoci 1. Právomoc prijímať
delegované akty sa na Komisiu prenáša za podmienok uvedených v tomto
článku. 2. Delegovanie právomocí
uvedených v článku 4 ods. 3 a v článku 5
ods. 5 až 7 sa udeľuje na neurčité obdobie. 3. Európsky parlament alebo Rada
môžu delegovanie právomocí uvedených v článku 4 ods. 3
a v článku 5 ods. 5 až 7 kedykoľvek odvolať.
Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom
uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po
jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu
dátumu, ktorý je v ňom určený. Rozhodnutím sa neovplyvňuje
platnosť už účinných delegovaných aktov. 4. Komisia oznamuje delegovaný
akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho
prijatí. 5. Delegovaný akt prijatý
podľa článku 4 ods. 4 a článku 5 ods. 5 až 7 nadobudne
účinnosť len vtedy, ak v lehote 2 mesiacov od oznámenia tohto
aktu Európskemu parlamentu a Rade voči nemu Európsky parlament alebo
Rada nevznesú žiadne námietky, alebo ak pred uplynutím tejto lehoty Európsky
parlament aj Rada informovali Komisiu, že nevznesú námietky. Táto lehota sa na
podnet Európskeho parlamentu alebo Rady predlžuje o dva mesiace. Článok 11
Výbor 1. Komisii pomáha Výbor pre
Európsky štatistický systém zriadený podľa nariadenia (ES) č. 223/2009.
Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011. 2. Pri odkaze na tento odsek sa
uplatňuje článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Článok 12
Zrušenie 1. Bez toho, aby bol dotknutý
odsek 2, členské štáty naďalej poskytujú harmonizované indexy v súlade
s nariadením (ES) č. 2494/95 až do predkladania údajov, ktoré sa
vzťahujú na rok 2015. 2. Nariadenie (ES) č. 2494/95
sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2016. Odkazy na
zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie. Článok 13
Nadobudnutie účinnosti Toto nariadenie nadobúda účinnosť
dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej
únie. Po prvýkrát sa uplatňuje na
údaje, ktoré sa vzťahujú na január 2016. Toto nariadenie je záväzné v celom
rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. V Bruseli Za Európsky parlament Za
Radu predseda predseda [1] Ú. v. EÚ C
[…]. [2] Nariadenie
Rady (ES) č. 2494/95 z 23. októbra 1995 o harmonizovaných
indexoch spotrebiteľských cien (Ú. v. ES L 257, 27.10.1995,
s. 1). [3] Oznámenie
Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu
výboru a Výboru regiónov „Inteligentná regulácia v Európskej únii“,
KOM(2010) 543. [4] Oznámenie
Komisie Európskemu parlamentu a Rade o „metóde tvorby štatistiky EÚ:
vízia pre nasledujúce desaťročie“, KOM(2009) 404 v konečnom
znení. [5] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009
z 11. marca 2009 o európskej štatistike (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009,
s.1). [6] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011
zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné
zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie
vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13). [7] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 549/2013 z 21. mája 2013 o európskom systéme národných
a regionálnych účtov v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 174, 26.6.2013,
s. 1). [8] Nariadenie Rady (EHS) č. 696/93 z 15. marca
1993 o štatistických jednotkách na účely pozorovania a analýzy
výrobného systému v Spoločenstve (Ú. v. ES L 76, 30.3.1993, s. 1). PRÍLOHA Európska klasifikácia individuálnej
spotreby podľa účelu (ECOICOP) 01 POTRAVINY
A NEALKOHOLICKÉ NÁPOJE 01.1 Potraviny 01.1.1 Chlieb a obilniny 01.1.1.1 Ryža 01.1.1.2 Múka a ostatné obilniny 01.1.1.3 Chlieb 01.1.1.4 Otatné pekárenské výrobky 01.1.1.5 Pizza a quiche 01.1.1.6 Cestoviny a kuskus 01.1.1.7 Raňajkové cereálie 01.1.1.8 Ostatné obilninové výrobky 01.1.2 Mäso 01.1.2.1 Hovädzie a teľacie
mäso 01.1.2.2 Bravčové mäso 01.1.2.3 Jahňacie a kozie
mäso 01.1.2.4 Hydinové mäso 01.1.2.5 Ostatné mäso 01.1.2.6 Jedlé droby 01.1.2.7 Sušené, solené alebo údené
mäso 01.1.2.8 Ostatné mäsové prípravky 01.1.3 Ryby a morské plody 01.1.3.1 Čerstvé alebo chladené
ryby 01.1.3.2 Mrazené ryby 01.1.3.3 Čerstvé alebo chladené
morské živočíchy 01.1.3.4 Mrazené morské
živočíchy 01.1.3.5 Sušené, údené alebo solené
ryby a morské živočíchy 01.1.3.6 Ostatné konzervované alebo
spracované ryby a morské živočíchy a polotovary z morských živočíchov 01.1.4 Mlieko, syry a vajcia 01.1.4.1 Čerstvé plnotučné
mlieko 01.1.4.2 Čerstvé
nízkotučné mlieko 01.1.4.3 Konzervované mlieko 01.1.4.4 Jogurt 01.1.4.5 Syr a tvaroh 01.1.4.6 Ostatné mliečne
výrobky 01.1.4.7 Vajcia 01.1.5 Oleje a tuky 01.1.5.1 Maslo 01.1.5.2 Margarín a ostatné
rastlinné tuky 01.1.5.3 Olivový olej 01.1.5.4 Ostatné jedlé oleje 01.1.5.5 Ostatné jedlé
živočíšne tuky 01.1.6 Ovocie 01.1.6.1 Čerstvé alebo chladené
ovocie 01.1.6.2 Mrazené ovocie 01.1.6.3 Sušené ovocie a orechy 01.1.6.4 Konzervované ovocie a
výrobky z ovocia 01.1.7 Zelenina 01.1.7.1 Čerstvá alebo chladená
zelenina okrem zemiakov a ostatných hľúz 01.1.7.2 Mrazená zelenina okrem
zemiakov a ostatných hľúz 01.1.7.3 Sušená zelenina, iná
konzervovaná alebo spracovaná zelenina 01.1.7.4 Zemiaky 01.1.7.5 Lupienky 01.1.7.6 Ostatné hľuzy a
produkty z hľuzovej zeleniny 01.1.8 Cukor, džem, med,
čokoláda a cukrovinky 01.1.8.1 Cukor 01.1.8.2 Džemy, marmelády a med 01.1.8.3 Čokoláda 01.1.8.4 Cukrárenské výrobky 01.1.8.5 Potravinársky ľad a
zmrzlina 01.1.8.6 Umelé sladidlá 01.1.9 Potravinárske výrobky i.
n. 01.1.9.1 Omáčky, chuťové
prísady 01.1.9.2 Soľ, koreniny a
kulinárske bylinky 01.1.9.3 Potraviny na výživu
dojčiat a malých detí 01.1.9.4 Hotové jedlá 01.1.9.9 Ostatné potravinárske
výrobky i. n. 01.2 Nealkoholické nápoje 01.2.1 Káva, čaj
a kakao 01.2.1.1 Káva 01.2.1.2 Čaj 01.2.1.3 Kakao a čokoláda v
prášku 01.2.2 Minerálne vody,
nealkoholické nápoje, ovocné a zeleninové šťavy 01.2.2.1 Minerálne alebo pramenité
vody 01.2.2.2 Osviežujúce nápoje 01.2.2.3 Ovocné a zeleninové
šťavy 02 ALKOHOLICKÉ NÁPOJE,
TABAK A DROGY 02.1 Alkoholické nápoje 02.1.1 Liehoviny 02.1.1.1 Liehoviny a likéry 02.1.1.2 Alkoholické osviežujúce
nápoje 02.1.2 Víno 02.1.2.1 Víno z hrozna 02.1.2.2 Víno z ostatných druhov
ovocia 02.1.2.3 Alkoholizované víno 02.1.2.4 Vínové nápoje 02.3.1 Pivo 02.1.3.1 Ležiak 02.1.3.2 Iné alkoholické pivo 02.1.3.3 Nízkoalkoholické a
nealkoholické pivo 02.1.3.4 Nápoje obsahujúce pivo 02.2 Tabak 02.2.0 Tabak 02.2.0.1 Cigarety 02.2.0.2 Cigary 02.2.0.3 Ostatné tabakové výrobky 02.3 Drogy 02.3.0 Drogy 02.3.0.0 Drogy 03 ODEVY A OBUV 03.1 Odevy 03.1.1 Odevné materiály 03.1.1.0 Odevné materiály 03.2.1 Hotové odevy 03.1.2.1 Odevy pre mužov 03.1.2.2 Odevy pre ženy 03.1.2.3 Odevy pre dojčatá (0
až 2 roky) a deti (3 až 13 rokov) 03.3.1 Ostatné časti odevov
a doplnky k odevom 03.1.3.1 Ostatné časti odevov 03.1.3.2 Doplnky k odevom 03.4.1 Čistenie, oprava
a požičiavanie odevov 03.1.4.1 Čistenie odevov 03.1.4.2 Oprava
a požičiavanie odevov 03.2 Obuv 03.2.1 Topánky a iná obuv 03.2.1.1 Obuv pre mužov 03.2.1.2 Obuv pre ženy 03.2.1.3 Obuv pre dojčatá a
deti 03.2.2 Oprava
a požičiavanie obuvi 03.2.2.0 Oprava
a požičiavanie obuvi 04 BÝVANIE, VODA,
ELEKTRINA, PLYN A OSTATNÉ PALIVÁ 04.1 Skutočné nájomné za
bývanie 04.1.1 Skutočné nájomné
platené nájomníkmi 04.1.1.0 Skutočné nájomné
platené nájomníkmi 04.1.2 Ostatné skutočné
nájomné 04.1.2.1 Skutočné nájomné
platené nájomníkmi za druhé bývanie 04.1.2.2 Nájomné za garáž a iné
nájomné platené nájomníkmi 04.2 Imputované nájomné za
bývanie 04.2.1 Imputované nájomné
vlastníkov-obyvateľov 04.2.1.0 Imputované nájomné
vlastníkov-obyvateľov 04.2.2 Ostatné imputované nájomné 04.2.2.0 Ostatné imputované nájomné 04.3 Údržba a oprava
obydlia 04.3.1 Materiály na údržbu a
opravu obydlia 04.3.1.0 Materiály na údržbu a
opravu obydlia 04.3.2 Služby na údržbu a opravu
obydlia 04.3.2.1 Služby inštalatérov 04.3.2.2 Služby elektrikárov 04.3.2.3 Údržba vykurovacích
systémov 04.3.2.4 Služby maliarov 04.3.2.5 Služby tesárov 04.3.2.9 Ostatné služby na údržbu a
opravu obydlia 04.4 Dodávka vody a rôzne
služby týkajúce sa obydlia 04.4.1 Dodávka vody 04.4.1.0 Dodávka vody 04.4.2 Zber smetí 04.4.2.0 Zber smetí 04.4.3 Odvádzanie odpadových vôd 04.4.3.0 Odvádzanie odpadových vôd 04.4.4 Ostatné služby týkajúce sa
obydlia i. n. 04.4.4.1 Poplatky za údržbu domov
obývaných viacerými domácnosťami 04.4.4.2 Bezpečnostné služby 04.4.4.9 Ostatné služby týkajúce sa
obydlia 04.5 Elektrina, plyn
a ostatné palivá 04.5.1 Elektrina 04.5.1.0 Elektrina 04.5.2 Plyn 04.5.2.1 Zemný plyn a svietiplyn 04.5.2.2 Skvapalnené uhľovodíky
(bután, propán atď.) 04.5.3 Kvapalné palivá 04.5.3.0 Kvapalné palivá 04.5.4 Pevné palivá 04.5.4.1 Uhlie 04.5.4.9 Ostatné tuhé palivá 04.5.5 Tepelná energia 04.5.5.0 Tepelná energia 05 NÁBYTOK, BYTOVÉ ZARIADENIE A BEŽNÁ ÚDRŽBA
DOMÁCNOSTI 05.1 Nábytok a bytové
zariadenie, koberce a iné podlahové krytiny 05.1.1 Nábytok a bytové
zariadenie 05.1.1.1 Nábytok do domácnosti 05.1.1.2 Záhradný nábytok 05.1.1.3 Osvetľovacie
zariadenie 05.1.1.9 Ostatný nábytok
a bytové zariadenie 05.2.1 Koberce a ostatné
podlahové krytiny 05.1.2.1 Koberce a rohože 05.1.2.2 Ostatné podlahové krytiny 05.1.2.3 Služby pokládky kobercov
zakrývajúcich celú podlahu a podlahových krytín 05.1.3 Oprava nábytku, bytového
zariadenia a podlahových krytín 05.1.3.0 Oprava nábytku, bytového
zariadenia a podlahových krytín 05.2 Bytové textílie 05.2.0 Bytové textílie 05.2.0.1 Textílie na nábytok a
záclony 05.2.0.2 Posteľná bielizeň 05.2.0.3 Stolné a
kúpeľňové textilné súpravy 05.2.0.4 Oprava bytových textílií 05.2.0.9 Ostatné bytové textílie 05.3 Domáce spotrebiče 05.3.1 Veľké domáce
spotrebiče elektrické aj neelektrické 05.3.1.1 Chladničky,
mrazničky a chladničky s mrazničkami 05.3.1.2 Práčky, sušičky a umývačky riadu 05.3.1.3 Variče 05.3.1.4 Ohrievače, prístroje
na klimatizáciu 05.3.1.5 Čistiace prístroje 05.3.1.9 Ostatné veľké domáce
spotrebiče 05.3.2 Malé domáce elektrické
spotrebiče 05.3.2.1 Zariadenia na spracovanie
potravín 05.3.2.2 Kávovary, čajovary a
podobné zariadenia 05.3.2.3 Žehličky 05.3.2.4 Hriankovače a grily 05.3.2.9 Ostatné malé domáce
elektrické spotrebiče 05.3.3 Oprava domácich
spotrebičov 05.3.3.0 Oprava domácich
spotrebičov 05.4 Výrobky zo skla, stolný
riad a potreby pre domácnosť 05.4.0 Výrobky zo skla, stolný
riad a potreby pre domácnosť 05.4.0.1 Sklenené, krištáľové,
keramické a porcelánové súpravy 05.4.0.2 Príbory, misy a taniere a
strieborné riady na stolovanie 05.4.0.3 Neelektrické kuchynské
potreby a výrobky 05.4.0.4 Oprava výrobkov zo skla,
stolného riadu a potrieb pre domácnosť 05.5 Nástroje a náradie pre
dom a záhradu 05.5.1 Hlavné nástroje a náradie 05.5.1.1 Hlavné nástroje a náradie s
motorom 05.5.1.2 Oprava, lízing a prenájom
hlavných nástrojov a náradia 05.5.2 Malé náčinie a rôzne
príslušenstvo 05.5.2.1 Malé náčinie bez
motora 05.5.2.2 Rôzne príslušenstvo pre
malé náčinie 05.5.2.3 Oprava malého náčinia
a rôzneho príslušenstva bez motora 05.6 Tovary a služby na bežnú
údržbu domácností 05.6.1 Tovary pre domácnosť
na krátkodobú spotrebu 05.6.1.1 Výrobky na čistenie a
údržbu 05.6.1.2 Ostatné malé predmety
krátkodobej spotreby v domácnosti 05.6.2 Bytové služby a služby pre
domácnosť 05.6.2.1 Bytové služby
zabezpečované platenými zriadencami 05.6.2.2 Upratovacie služby 05.6.2.3 Prenájom nábytku a bytového
zariadenia 05.6.2.9 Ostatné bytové služby a
služby pre domácnosť 06 ZDRAVOTNÍCTVO 06.1 Lekárske výrobky,
zdravotnícke potreby a zariadenia 06.1.1 Farmaceutické výrobky 06.1.1.0 Farmaceutické výrobky 06.1.2 Ostatné lekárske výrobky 06.1.2.1 Tehotenské testy a
mechanické prostriedky zabraňujúce počatiu 06.1.2.9 Ostatné lekárske výrobky i.
n. 06.1.3 Terapeutické pomôcky
a zariadenia 06.1.3.1 Korekčné očné
sklá a kontaktné šošovky 06.1.3.2 Sluchové pomôcky 06.1.3.3 Oprava terapeutických
pomôcok a zariadení 06.1.3.9 Ostatné terapeutické pomôcky
a zariadenia 06.2 Ambulantné služby 06.2.1 Lekárske služby 06.2.1.1 Služby lekárov so
všeobecnou praxou 06.2.1.2 Služby lekárov s odbornou
praxou 06.2.2 Služby zubných lekárov 06.2.2.0 Služby zubných lekárov 06.2.3 Služby stredného
zdravotníckeho personálu 06.2.3.1 Služby analytických
laboratórií a RTG centier 06.2.3.2 Kúpeľná liečba, nápravný telocvik, služby
zabezpečované sanitkami a požičiavanie terapeutického prístroja 06.2.3.9 Ostatné zdravotnícke služby 06.3 Nemocničné služby 06.3.0 Nemocničné služby 06.3.0.0 Nemocničné služby 07 DOPRAVA 07.1 Nákup dopravných
prostriedkov 07.1.1 Motorové vozidlá 07.1.1.1 Nové motorové vozidlá 07.1.1.2 Ojazdené motorové vozidlá 07.1.2 Motocykle 07.1.2.0 Motocykle 07.1.3 Bicykle 07.1.3.0 Bicykle 07.1.4 Dopravné prostriedky
ťahané zvieratami 07.1.4.0 Dopravné prostriedky
ťahané zvieratami 07.2 Prevádzkovanie
prostriedkov osobnej dopravy 07.2.1 Náhradné diely a
príslušenstvo pre prostriedky osobnej dopravy 07.2.1.1 Pneumatiky 07.2.1.2 Náhradné diely pre
prostriedky osobnej dopravy 07.2.1.3 Príslušenstvo pre
prostriedky osobnej dopravy 07.2.2 Palivá a mazadlá pre
prostriedky osobnej dopravy 07.2.2.1 Nafta 07.2.2.2 Benzín 07.2.2.3 Ostatné palivá pre
prostriedky osobnej dopravy 07.2.2.4 Mazadlá 07.2.3 Údržba a oprava
prostriedkov osobnej dopravy 07.2.3.0 Údržba a oprava
prostriedkov osobnej dopravy 07.4.2 Ostatné služby týkajúce sa
prostriedkov osobnej dopravy 07.2.4.1 Prenájom garáží,
parkovacích miest a osobných dopravných prostriedkov 07.2.4.2 Poplatky a mýta a
parkovacie hodiny 07.2.4.3 Kurzy v autoškole,
vodičské skúšky a vodičské preukazy a technické kontroly spôsobilosti
vozidla 07.3 Dopravné služby 07.3.1 Železničná osobná
doprava 07.3.1.1 Železničná osobná
doprava 07.3.1.2 Osobná doprava metrom a
električkou 07.3.2 Cestná osobná doprava 07.3.2.1 Osobná doprava autobusom a
autokarom (diaľkovým autobusom) 07.3.2.2 Osobná doprava taxíkom a
prenajatým autom so šoférom 07.3.3 Osobná letecká doprava 07.3.3.1 Vnútroštátne lety 07.3.3.2 Medzinárodné lety 07.4.3 Námorná
a vnútrozemská vodná osobná doprava 07.3.4.1 Námorná osobná doprava 07.3.4.2 Vnútrozemská vodná osobná
doprava 07.5.3 Kombinovaná osobná doprava 07.3.5.0 Kombinovaná osobná doprava 07.6.3 Ostatné zakúpené dopravné
služby 07.3.6.1 Lanová dráha, doprava
kabínkovou a sedačkovou lanovkou 07.3.6.2 Sťahovacie a
skladovacie služby 07.3.6.9 Ostatné zakúpené dopravné
služby i. n. 08 POŠTY A SPOJE 08.1 Poštové služby 08.1.0 Poštové služby 08.1.0.1 Listové služby 08.1.0.9 Ostatné poštové služby 08.2 Telefónne a faxové
zariadenia 08.2.0 Telefónne a faxové
zariadenia 08.2.0.1 Pevné telefónne zariadenia 08.2.0.2 Mobilné telefónne
zariadenia 08.2.0.3 Ostatné telefónne a faxové
zariadenia 08.2.0.4 Oprava telefónnych alebo
faxových zariadení 08.3 Telefónne a faxové
služby 08.3.0 Telefónne a faxové
služby 08.3.0.1 Drôtové telefónne služby 08.3.0.2 Bezdrôtové telefónne služby 08.3.0.3 Služby poskytovania
pripojenia na internet 08.3.0.4 Telekomunikačné služby
poskytované v balíku 08.3.0.5 Ostatné služby prenosu
informácií 09 REKREÁCIA
A KULTÚRA 09.1 Audiovizuálna a
fotografická technika, zariadenia na spracovanie informácií 09.1.1 Zariadenia na príjem,
záznam a reprodukciu zvuku a obrazu 09.1.1.1 Zariadenia na príjem,
záznam a reprodukciu zvuku 09.1.1.2 Zariadenia na príjem,
záznam a reprodukciu zvuku a obrazu 09.1.1.3 Prenosné zariadenia na
príjem, záznam a reprodukciu zvuku a obrazu 09.1.1.9 Ostatné zariadenia na príjem, záznam a reprodukciu
zvuku a obrazu 09.1.2 Fotografické a filmové
zariadenia a optické prístroje 09.1.2.1 Kamery 09.1.2.2 Príslušenstvo pre
fotografické a filmové zariadenia 09.1.2.3 Optické prístroje 09.1.3 Zariadenia na spracovanie
informácií 09.1.3.1 Osobné počítače 09.1.3.2 Príslušenstvo pre
zariadenia na spracovanie informácií 09.1.3.3 Softvér 09.1.3.4 Kalkulačky
a ostatné zariadenia na spracovanie informácií 09.1.4 Nahrávacie médiá 09.1.4.1 Dopredu nahrané nahrávacie
médiá 09.1.4.2 Nenahrané nahrávacie médiá 09.1.4.9 Ostatné nahrávacie médiá 09.1.5 Oprava audiovizuálnej a
fotografickej techniky a zariadení na spracovanie informácií 09.1.5.0 Oprava audiovizuálnej a
fotografickej techniky a zariadení na spracovanie informácií 09.2 Ostatné významnejšie
tovary dlhodobej spotreby na rekreáciu a kultúru 09.2.1 Významnejšie tovary
dlhodobej spotreby na rekreáciu vonku 09.2.1.1 Kempingové vozy, karavany a
obytné prívesy 09.2.1.2 Lietadlá, ľahké
lietadlá, klzáky, závesné klzáky a balóny naplnené teplým vzduchom 09.2.1.3 Člny, prívesné lodné
motory a vybavenia člnov 09.2.1.4 Kone, poníky a
príslušenstvo 09.2.1.5 Hlavné potreby pre hry a
šport 09.2.2 Hudobné nástroje
a významnejšie tovary dlhodobej spotreby na rekreáciu vo vnútri 09.2.2.1 Hudobné nástroje 09.2.2.2 Významnejšie tovary
dlhodobej spotreby na rekreáciu vo vnútri 09.2.3 Údržba a oprava ostatných
významnejších tovarov dlhodobej spotreby na rekreáciu a kultúru 09.2.3.0 Údržba a oprava ostatných
významnejších tovarov dlhodobej spotreby na rekreáciu a kultúru 09.3 Ostatné potreby a
zariadenia na rekreáciu, do záhrady a pre domáce zvieratá 09.3.1 Hry, hračky a
záľuby 09.3.1.1 Hry a záľuby 09.3.1.2 Hračky a predmety pre
oslavy 09.3.2 Pomôcky na šport,
kempovanie a rekreáciu v prírode 09.3.2.1 Pomôcky na šport 09.3.2.2 Pomôcky na kempovanie
a rekreáciu v prírode 09.3.2.3 Oprava pomôcok na šport,
kempovanie a rekreáciu v prírode 09.3.3 Záhrady, rastliny a kvety 09.3.3.1 Záhradné produkty 09.3.3.2 Rastliny a kvety 09.3.4 Domáce zvieratá a s nimi
súvisiace výrobky 09.3.4.1 Nákup domácich zvierat 09.3.4.2 Výrobky pre domáce zvieratá 09.3.5 Veterinárne a ostatné
služby pre domáce zvieratá 09.3.5.0 Veterinárne a ostatné
služby pre domáce zvieratá 09.4 Rekreačné služby a
kultúra 09.4.1 Rekreačné
a športové služby 09.4.1.1 Rekreačné a športové
služby – pasívna účasť 09.4.1.2 Rekreačné a športové
služby – aktívna účasť 09.4.2 Kultúra 09.4.2.1 Kiná, divadlá, koncerty 09.4.2.2 Múzeá, knižnice, zoologické
záhrady 09.4.2.3 Televízne a rozhlasové
koncesionárske poplatky, predplatné 09.4.2.4 Prenájom zariadenia a
doplnkov na kultúru 09.4.2.5 Fotografické služby 09.4.2.9 Ostatné kultúrne služby 09.4.3 Hazardné hry 09.4.3.0 Hazardné hry 09.5 Noviny, knihy
a kancelárske potreby 09.5.1 Knihy 09.5.1.1 Beletria 09.5.1.2 Učebnice 09.5.1.3 Ostatné knihy s výnimkou
beletrie 09.5.1.4 Viazanie kníh a
sťahovanie elektronických kníh 09.5.2 Noviny a periodiká 09.5.2.1 Noviny 09.5.2.2 Noviny a časopisy 09.5.3 Rôzne tlačoviny 09.5.3.0 Rôzne tlačoviny 09.5.4 Kancelárske potreby a
potreby na kreslenie 09.5.4.1 Papierové výrobky 09.5.4.9 Ostatné kancelárske potreby
a potreby na kreslenie 09.6 Organizované dovolenkové
zájazdy 09.6.0 Organizované dovolenkové
zájazdy 09.6.0.1 Organizované vnútroštátne
zájazdy 09.6.0.2 Organizované
zahraničné zájazdy 10 VZDELÁVANIE 10.1 Predprimárne a primárne vzdelávanie 10.1.0 Predprimárne a primárne
vzdelávanie 10.1.0.1 Predprimárne vzdelávanie
(úroveň 0 ISCED- 97) 10.1.0.2 Primárne vzdelávanie
(úroveň 1 ISCED- 97) 10.2 Sekundárne vzdelávanie 10.2.0 Sekundárne vzdelávanie 10.2.0.0 Sekundárne vzdelávanie 10.3 Post-sekundárne
vzdelávanie (nezahrňované do terciárneho) 10.3.0 Post-sekundárne
vzdelávanie (nezahrňované do terciárneho) 10.3.0.0 Post-sekundárne vzdelávanie
(nezahrňované do terciárneho) (úroveň 4 ISCED-97) 10.4 Terciárne vzdelávanie 10.4.0 Terciárne vzdelávanie 10.4.0.0 Terciárne vzdelávanie 10.5 Vzdelávanie nedefinované
podľa úrovne 10.5.0 Vzdelávanie nedefinované
podľa úrovne 10.5.0.0 Vzdelávanie nedefinované
podľa úrovne 11 REŠTAURÁCIE
A HOTELY 11.1 Stravovacie služby 11.1.1 Reštaurácie, kaviarne a
podobné zariadenia 11.1.1.1 Reštaurácie, kaviarne a
tanečné podniky 11.1.1.2 Zariadenia rýchleho
občerstvenia a podobné stravovacie služby 11.1.2 Závodné jedálne 11.1.2.0 Závodné jedálne 11.2 Ubytovacie služby 11.2.0 Ubytovacie služby 11.2.0.1 Hotely, motely, hostince a
podobné ubytovacie služby 11.2.0.2 Dovolenkové strediská, kempingové miesta,
mládežnícke hostely a podobné ubytovacie služby 11.2.0.3 Ubytovacie služby ostatných
zariadení 12 ROZLIČNÉ TOVARY
A SLUŽBY 12.1 Osobná starostlivosť 12.1.1 Kadernícke služby a
skrášľovacie služby 12.1.1.1 Kadernícke služby pre mužov
a deti 12.1.1.2 Kadernícke služby pre ženy 12.1.1.3 Skrášľovacie ošetrenia 12.1.2 Elektrické spotrebiče
na osobnú starostlivosť 12.1.2.1 Elektrické spotrebiče
na osobnú starostlivosť 12.1.2.2 Oprava elektrických
spotrebičov na osobnú starostlivosť 12.1.3 Ostatné pomôcky a výrobky
pre osobnú starostlivosť 12.1.3.1 Neelektrické pomôcky 12.1.3.2 Predmety pre osobnú hygienu a wellness, ezoterické
výrobky a výrobky na skrášľovanie 12.2 Prostitúcia 12.2.0 Prostitúcia 12.2.0.0 Prostitúcia 12.3 Osobné doplnky i. n. 12.3.1 Šperky, hodiny
a náramkové hodinky 12.3.1.1 Šperky 12.3.1.2 Hodiny a náramkové
hodinky 12.3.1.3 Oprava šperkov, hodiniek
a náramkových hodiniek 12.3.2 Ostatné osobné doplnky 12.3.2.1 Cestovné potreby 12.3.2.2 Veci pre deti 12.3.2.3 Oprava ostatných osobných
doplnkov 12.3.2.9 Ostatné osobné doplnky i.
n. 12.4 Sociálna ochrana 12.4.0 Sociálna ochrana 12.4.0.1 Služby starostlivosti o
deti 12.4.0.2 Domovy dôchodcov pre
staršie osoby, domovy pre osoby so zdravotným postihnutím 12.4.0.3 Služby pre starších
ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím v ich domovoch 12.4.0.4 Poradenstvo 12.5 Poistenie 12.5.1 Životné poistenie 12.5.1.0 Životné poistenie 12.5.2 Poistenie v súvislosti s
bývaním 12.5.2.0 Poistenie v súvislosti s
bývaním 12.5.3 Poistenie v súvislosti so
zdravím 12.5.3.1 Verejné poistenie v
súvislosti so zdravím 12.5.3.2 Súkromné poistenie v
súvislosti so zdravím 12.5.4 Poistenie v súvislosti s
dopravou 12.5.4.1 Poistenie motorových
vozidiel 12.5.4.2 Cestovné poistenie 12.5.5 Ostatné poistenie 12.5.5.0 Ostatné poistenie 12.6 Finančné služby i.
n. 12.6.1 FISIM 12.6.1.0 FISIM 12.6.2 Ostatné finančné
služby i. n. 12.6.2.1 Poplatky za služby bánk a pôšt 12.6.2.2 Poplatky a servisné
poplatky sprostredkovateľov, investičných poradcov 12.7 Ostatné služby i. n. 12.7.0 Ostatné služby i. n. 12.7.0.1 Správne poplatky 12.7.0.2 Právne služby a
účtovníctvo 12.7.0.3 Pohrebné služby 12.7.0.4 Ostatné poplatky a služby