DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           Kontext návrhu

· Dôvody a ciele návrhu

Treska škvrnitá, sleď atlantický a šprota severná patria k dôležitým loveným druhom v Baltskom mori. Z vedeckých odporúčaní Medzinárodnej rady pre výskum mora (ďalej len „ICES“[1]) vyplýva, že súčasná miera využívania niektorých druhov týchto populácií nie je v súlade s cieľom dosahovania maximálneho udržateľného výnosu. Aj keď sa od roku 2007 realizuje plán riadenia populácií tresky škvrnitej (ďalej len „treska“) v Baltskom mori[2], na populácie sleďa atlantického (ďalej len „sleď“) a šproty severnej (ďalej len „šprota“) sa zatiaľ nevzťahuje žiaden plán riadenia. Táto skutočnosť je prekážkou udržateľného riadenia týchto druhov rybolovu a rybári pôsobiaci v tejto oblasti nemajú stabilné rybolovné možnosti.

Okrem toho, že treska, sleď a šprota poskytujú základ rybolovu, tieto druhy zároveň predstavujú významné prvky baltského ekosystému, medzi ktorými existujú silné biologické interakcie. Treska je predátorom šproty a sleďa, čo znamená, že veľkosť populácie tresky ovplyvňuje veľkosť populácií sleďa a šproty a naopak. Z niektorých vedeckých analýz vyplýva, že vzhľadom na biologické interakcie v rámci jedného druhu alebo medzi jednotlivými druhmi v Baltskom mori je možné, že je udržateľná aj vyššia intenzita rybolovu, ako sa v súčasnosti odporúča. Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybárstvo (Scientific, Technical and Economic Committee for Fisheries, STECF)[3] však uviedol[4], že na pochopenie rizík rybolovu v takomto vyššom objeme je potrebný ďalší vedecký výskum.

Produktivitu populácií rýb v Baltskom mori (predovšetkým tresky a šproty) môžu silne ovplyvňovať environmentálne podmienky v baltskej oblasti. Neresenie tresky vo východnej časti Baltského mora je obmedzené na hlbokomorské oblasti, kde je salinita hlbších vôd dostatočne vysoká na to, aby mohlo dôjsť k oplodneniu ikier a po oplodnení k ich vznášaniu. V dôsledku obmedzeného prítoku oceánskych vôd zo Severného mora dochádza od polovice osemdesiatych rokov k úbytku kyslíka v týchto hlbokých slaných vodách, pričom sa rozmnožovaniu tresky darí len v južných neresiskách. Významnejšie prúdenie severomorských vôd do východnej časti Baltského mora by mohlo viesť k oveľa lepšiemu dopĺňaniu jedincov do populácií tresky, k akému dochádza v uplynulých rokoch. V prípade šproty existuje prepojenie medzi zvyšovaním jej stavov a teplotou. V tejto súvislosti bol zaznamenaný nárast populácií šproty o mladé ryby v teplejších podmienkach. Na základe tohto prepojenia sa dá napríklad vyvodiť predpoklad, že výskyt dvoch po sebe nasledujúcich krutých zím by mohol veľmi vážne ovplyvniť populáciu šproty.

Vzhľadom na silný dosah biologických interakcií a environmentálnych účinkov na populácie tresky, sleďa a šproty v Baltskom mori je v prípade uvedených populácií žiaduce prispôsobiť miery a techniky ich využívania novým vedeckým poznatkom o biologických interakciách a zmenách environmentálnych podmienok. Takýto prístup by bol zároveň v súlade s ekosystémovým prístupom k riadeniu rybárstva. Prvým krokom k takémuto flexibilnému riadeniu by bolo zaradenie všetkých príslušných populácií do jednotného plánu riadenia, súčasťou ktorého by bola cieľová rybolovná úmrtnosť vyjadrená ako rozpätie každej populácie, ktoré by predstavovalo základ pre určenie ročného celkového povoleného výlovu (TAC) týkajúceho sa jednotlivých uvedených populácií. K predmetnému prispôsobeniu by teda došlo na základe aktualizácie rybolovnej úmrtnosti a referenčných veľkostí populácií pre každú populáciu rýb, v prípade ktorej z vedeckých odporúčaní vyplynula vhodnosť takéhoto postupu.

Cieľom návrhu je zriadiť plán riadenia populácií tresky, sleďa a šproty v Baltskom mori. Týmto plánom sa zabezpečí udržateľné využívanie týchto populácií a poskytne stabilita rybolovných možností, pričom sa zaistí, aby riadenie vychádzalo z najaktuálnejších vedeckých informácií o interakciách v rámci populácií a medzi nimi, ako aj z ďalších aspektov ekosystému a životného prostredia. Špecifickým cieľom tejto iniciatívy je zaistenie toho, aby sa populácie tresky, sleďa a šproty v Baltskom mori využívali udržateľným spôsobom v súlade so zásadami maximálneho udržateľného výnosu a ekosystémového prístupu k riadeniu rybárstva. Na tieto účely by sa tieto populácie mali loviť na úrovniach, ktoré dokážu zabezpečiť maximálny udržateľný výnos.

Pri rybolove tresky a pelagických druhov dochádza k vedľajším úlovkom platesotvarých rýb, konkrétne platesy veľkej, platesy bradavičnatej, kalkana veľkého a kalkana hladkého. Využívanie tresky a pelagických populácií by nemalo ohroziť udržateľnosť platesotvarých rýb v Baltickom mori.

Plán sa bude uplatňovať na všetky rybárske plavidlá Únie v Baltskom mori, bez ohľadu na ich celkovú dĺžku, keďže je to v súlade s pravidlami spoločnej rybárskej politiky (ďalej len „SRP“) a v súlade s účinkom plavidiel na dotknuté populácie rýb.

· Všeobecný kontext

1.           Populácie tresky vo východnej a západnej časti Baltského mora sa považujú za dve samostatné populácie. V Baltskom mori sa nachádza viacero rôznych populácií sleďa, pričom hlavná populácia sa nachádza vo východnej oblasti. Menšie populácie žijú v Botnickom mori, Botnickom zálive, Rižskom zálive a západnej oblasti Baltského mora. Populácia západnej oblasti Baltského mora sa neresí v západnej oblasti Baltského mora, a potom migruje za potravou do prielivu Skagerrak a do východnej oblasti Severného mora. V týchto oblastiach sa mieša so severomorským sleďom, a loví sa teda v rámci zmiešaného rybolovu. V Baltskom mori sa vyskytuje jedna populácia šproty.

2.           Obe baltské populácie tresky sú v súčasnosti predmetom plánu riadenia2. Medzi riadiace opatrenia v rámci lovu týchto populácií patrí vymedzenie ročného celkového povoleného výlovu (TAC) pre jednotlivé populácie, stanovenie obmedzení rybolovného úsilia a definovanie technických opatrení vrátane minimálnych veľkostí ôk rybárskeho výstroja, ako aj stanovenie pravidiel týkajúcich sa zloženia úlovku, minimálnej veľkosti rýb pri vyloďovaní a zákazu rybolovu v určitých oblastiach alebo období hájenia. V rámci aktuálneho riadenia rybolovu sleďa a šproty sa uplatňuje ročný TAC a technické opatrenia, ku ktorým patrí predpísaná veľkosť ôk a predpísané zloženie úlovku.

3.           Medzinárodná rada pre výskum mora považuje údaje o malej populácii sleďa v Botnickom zálive za nedostatočné. Preto momentálne nie je možné úplne vyhodnotiť stav tejto populácie na účely odporúčania týkajúceho sa jej výlovu. Z tohto dôvodu sa v pláne neuvádzajú pravidlá lovu tejto populácie. Vzhľadom na malú veľkosť danej populácie a malý objem súvisiaceho rybolovu nie je primerané stanoviť pre uvedenú populáciu samostatný celkový povolený výlov. Namiesto toho sa stanovuje, že výlov tejto populácie sa má považovať za súčasť celkového povoleného výlovu sleďa v rámci spoločnej oblasti Botnického mora/Botnického zálivu.

4.           Od 1. januára 2014 sa nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike vymedzujú pravidlá SRP vrátane ustanovení týkajúcich sa viacročných plánov a zavedenia povinnosti vyloďovania úlovkov populácií, na ktoré sa vzťahuje TAC. V článkoch 9 a 10 sa uvádzajú zásady, ciele a obsah viacročných plánov. Podľa článku 15 bude povinnosť vyloďovania úlovkov v Baltskom mori platiť od roku 2015 pre pelagický rybolov a rybolov lososov a druhov, ktoré sú pre tento rybolov typické, a od 1. januára 2017 pre všetky ostatné druhy.

5.           Ciele zodpovedajúce maximálnemu udržateľnému výnosu sa vyjadrujú ako rozsah hodnôt, ktoré odporučila ICES. Tieto rozsahy umožňujú riadenie dotknutých populácií na základe maximálneho udržateľného výnosu a umožňujú úpravy v prípade zmien vo vedeckých odporúčaniach, a zároveň zachovávajú vysokú úroveň predvídateľnosti. Tieto ciele sú doplnené o ochranné ustanovenia spojené s mechanizmom kritických ochranných referenčných bodov. V prípade dotknutých populácií sa tieto referenčné body vyjadrujú ako biomasa neresiacej sa populácie, ktorá sa získava z posledného referenčného porovnávania vykonávaného ICES. V prípade, že v súvislosti s úrovňou neresiacej sa biomasy neexistuje odporúčanie, ochranné opatrenia sa začnú uplatňovať vtedy, keď z vedeckých odporúčaní vyplynie, že populácia je ohrozená.

6.           V súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 sa v pláne uvádza povinnosť vyloďovania všetkých úlovkov tresky, sleďa, šproty a platesy veľkej v rámci rybolovu tresky, sleďa a šproty v Baltskom mori s cieľom prispieť k uplatňovaniu zákazu odhadzovania úlovkov, s výnimkou prípadov, keď existujú dôkazy o vysokej miere prežitia. V súlade s článkom 16 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 sa od členských štátov vyžaduje, aby plavidlám plaviacim sa pod ich vlajkou určili celkový povolený výlov jednotlivých populácií so zohľadnením pravdepodobného zloženia úlovku a povinnosti vyloďovania všetkých úlovkov. Na dosiahnutie tohto cieľa môžu členské štáty prijímať vnútroštátne opatrenia, ako zachovanie istej rezervy v rámci dostupného vnútroštátneho celkového povoleného výlovu alebo výmena kvóty s inými členskými štátmi.

7.           V súlade s vedeckým odporúčaním výboru STECF4 v pláne nie sú zahrnuté ročné hraničné úrovne rybolovného úsilia.

8.           V súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 členské štáty s priamym hospodárskym záujmom môžu predkladať spoločné odporúčania, ktoré sa okrem iného týkajú niektorých opatrení, ktoré sa majú prijať v prípade, že sa Komisii udelí právomoc prijímať vykonávacie alebo delegované akty na dosiahnutie cieľov viacročného plánu. Na tieto účely sa v pláne stanovuje regionálna spolupráca v súvislosti s prijatím technických opatrení, ustanovení týkajúcich sa povinnosti vyloďovania úlovkov a špecifických ochranných opatrení pre vedľajšie úlovky v rámci lovu dotknutých populácií.

9.           V súlade s celkovým cieľom SRP týkajúcim sa ochrany rybolovných zdrojov a s osobitným zreteľom na články 9 a 10 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013, v ktorých sa požaduje vypracovanie viacročných plánov, medzi hlavné prvky plánu patria:

– ciele a cieľové hodnoty (dosiahnutie takých úrovní rybolovnej úmrtnosti, ktorá zodpovedá zásade maximálneho udržateľného výnosu);

– ochranné referenčné body vyjadrené úrovňami neresiacej sa biomasy a špecifické ochranné opatrenia;

– ustanovenia týkajúce sa povinnosti vyloďovania úlovkov;

– rámec technických opatrení;

– pravidelné vyhodnocovanie plánu na základe vedeckých odporúčaní.

· Existujúce ustanovenia Únie v oblasti návrhu

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES[5], sa stanovuje všeobecný rámec SRP a identifikujú situácie, v ktorých Rada prijíma viacročné plány.

Nariadením Rady (ES) č. 1098/2007 z 18. septembra 2007, ktorým sa ustanovuje viacročný plán pre populácie tresky v Baltskom mori a rybolov využívajúci tieto populácie a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2847/93 a zrušuje nariadenie (ES) č. 779/97, sa stanovujú pravidlá udržateľného využívania populácií tresky v Baltskom mori.

Nariadením Rady (ES) č. 2187/2005 z 21. decembra 2005 na ochranu zdrojov rybolovu vo vodách Baltského mora, Beltov a Øresundu prostredníctvom technických opatrení, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1434/98 a zrušuje nariadenie (ES) č. 88/98, sa uvádzajú technické opatrenia na zachovanie zdrojov rybolovu v Baltskom mori, t. j. pravidlá týkajúce sa zloženia úlovkov, minimálnej veľkosti ôk, minimálnej veľkosti pri vykládke, zákazu lovu lososa v určitých oblastiach a období hájenia lososa. Ustanovuje sa v ňom aj zákaz lovu unášanými sieťami v Baltskom mori.

Každoročnými nariadeniami Rady, ktorými sa stanovujú rybolovné možnosti a príslušné podmienky týkajúce sa určitých populácií rýb a skupín populácií rýb uplatniteľné v Baltskom mori, sa stanovujú úrovne TAC dotknutých populácií (tresky, sleďa a šproty) a platesy veľkej [napríklad na rok 2014 nariadením Rady (EÚ) č. 1180/2013 z 19. novembra 2013, ktorým sa na rok 2014 stanovujú rybolovné možnosti pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb uplatniteľné v Baltskom mori].

Nariadením Rady (ES) č. 1224/2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 847/96, (ES) č. 2371/2002, (ES) č. 811/2004, (ES) č. 768/2005, (ES) č. 2115/2005, (ES) č. 2166/2005, (ES) č. 388/2006, (ES) č. 509/2007, (ES) č. 676/2007, (ES) č. 1098/2007, (ES) č. 1300/2008, (ES) č. 1342/2008 a ktorým sa zrušujú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1627/94 a (ES) č. 1966/2006, sa stanovujú všeobecné požiadavky týkajúce sa kontroly rybolovu, ale aj špecifické požiadavky v súvislosti s kontrolou viacročných plánov.

· Súlad s ostatnými politikami a cieľmi Únie

Návrh a jeho ciele sú v súlade s politikami Únie, najmä s environmentálnou, sociálnou, trhovou a obchodnou politikou.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

· Konzultácie so zainteresovanými stranami

Metódy konzultácie, hlavné cieľové odvetvia a všeobecný profil respondentov

Keďže v popredí záujmu o populácie tresky, sleďa, šproty a platesotvarých rýb v Baltskom mori je komerčný rybolov, do konzultácií bola zapojená najmä Regionálna poradná rada pre Baltské more (Baltic Sea Advisory Council, BSAC) a orgány pobaltských členských štátov zaoberajúce sa správou rybolovu. BSAC tvoria zástupcovia odvetvia rybárstva a ďalších záujmových skupín, ktorých sa dotýka spoločná rybárska politika. V odvetví rybárstva pôsobia rybárske združenia, organizácie výrobcov, spracovatelia a organizácie zaoberajúce sa odbytom. Medzi ďalšie záujmové skupiny patria environmentálne mimovládne organizácie, spotrebitelia, organizácie žien, ako aj rekreační, športoví a profesionálni rybári.

Proces konzultácií a vývoja vo veci tejto iniciatívy vychádzal z postupu, ktorý zaviedlo GR MARE na účely prípravy a hodnotenia dlhodobých plánov riadenia. Ide o dvojfázový postup. V prvej fáze sa uskutočňuje retrospektívne hodnotenie, v rámci ktorého sa spätne analyzujú v minulosti dosiahnuté výsledky existujúceho plánu riadenia. V prípade potreby nasleduje po tejto fáze perspektívne hodnotenie s náhľadmi na možné náhradné viacročné plány a ich potenciálne vplyvy. V rámci každej fázy sa uskutoční niekoľko zasadnutí expertných skupín Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybárstvo (STECF). Cieľom týchto zasadnutí je zaoberať sa referenčným rámcom stanoveným GR MARE. Všetky tieto zasadnutia sú otvorené účasti zástupcov poradných rád a členských štátov, ktorí majú možnosť poskytovať informácie a nastoľovať témy, ktoré považujú za dôležité. V predmetnej záležitosti sa po ukončení hodnotiaceho procesu zo strany STECF uskutočnili ďalšie konzultácie s účasťou BSAC a členských štátov, ktoré boli venované osobitným prvkom plánu.

Príslušné vedecké/odborné oblasti

Počas celého procesu hodnotenia poskytovali experti STECF rôzne informácie, medzi ktoré patrili poznatky získané od vedcov v oblasti rybárstva, ale aj od expertov z iných vedných disciplín vrátane ekonómie a spoločenských vied. Vedecké odporúčanie poskytla aj ICES.

Zhrnutie odpovedí a spôsobu, akým sa zohľadnili

Po fáze perspektívneho hodnotenia plánu riadenia pelagických druhov[6], a to retrospektívneho[7] aj perspektívneho hodnotenia[8] existujúceho plánu riadenia tresky v Baltskom mori, bolo v júni 2011 prijaté rozhodnutie prejsť v prípade baltských populácií tresky, sleďa a šproty na viacdruhový rybolovný plán. Toto rozhodnutie bolo prijaté po konzultácii s členskými štátmi a zainteresovanými stranami na zasadnutí regionálneho fóra s názvom BALTFISH. Následne bolo toto rozhodnutie formálne stanovené na zasadnutí Rady pre rybárstvo v októbri 2011[9]. Toto rozhodnutie vyplynulo z požiadavky reformovanej SRP, podľa ktorej sa plány riadenia majú pokiaľ možno vzťahovať na viacero populácií.

Z rozhodnutia pokračovať s viacdruhovým plánom riadenia lovu populácií v Baltskom mori vyplynula nevyhnutnosť začať nové kolo zasadnutí STECF. S cieľom poskytnúť základ pre perspektívne hodnotenie zorganizovalo GR MARE mnoho stretnutí expertov, ktoré sa väčšinou konali spoločne s STECF a ICES. Všetky tieto stretnutia boli otvorené pre zainteresované strany a členovia BSAC sa zúčastnil na všetkých z nich. Stretnutia boli zorganizované takto:

zasadnutie pracovnej skupiny expertov STECF pre viacročné plány riadenia, na ktorom sa určil rozsah prác a ktoré sa uskutočnilo v Edinburghu (Veľká Británia) 28. novembra až 2. decembra 2011[10].

Seminár ICES o integrovanom/viacdruhovom odporúčaní pre rybolov v Baltskom mori, ktorý sa konal 6. až 8. marca 2012, Charlottenlund, Dánsko[11].

zasadnutie pracovnej skupiny expertov STECF pre viacročné plány riadenia, ktoré sa uskutočnilo v Rostoku, Nemecko 26. až 30. marca 2012[12].

Po sérii uvedených schôdzí STECF odporučil, aby plán riadenia vychádzajúci zo súčasných cieľov MSY zameraných na jeden druh spĺňal kritériá na poskytovanie dlhodobých vysokých výnosov s minimálnym rizikom pre dotknutú populáciu. Stručne povedané, takýto plán by bol v súlade so zásadami maximálneho udržateľného výnosu (MSY). Takisto uviedol, že väčšie zameranie sa na viacdruhový prístup by mohol umožniť vyššiu cieľová rybolovná úmrtnosť v prípade niektorých populácií, ale že na vyhodnotenie rizík spojených s takýmto prístupom by bol potrebný ďalší vedecký výskum. Na základe tohto odporúčania bol vypracovaný dokument na rokovanie, v ktorom boli predstavené tieto dve možnosti a ich dôsledky. O tomto dokumente sa diskutovalo s členskými štátmi na zasadnutí BATFISH a s BSAC. Obe stretnutia sa uskutočnili v polovici júna 2012.

Po prijatí nariadenia o reforme spoločnej rybárskej politiky v roku 2013 a uverejnení záverečnej správy pracovnej skupiny pre viacročné plány zriadenej Európskym parlamentom a Radou v apríli 2014[13], sa uskutočnili ďalšie konzultácie so zainteresovanými stranami v BSAC a so štátnymi správami členských štátov v skupine BALTFISH. Stalo sa tak v priebehu marca až júna 2014.

Prostriedky použité na zverejnenie odporúčaní expertov

Správy zo všetkých relevantných zasadnutí expertov STECF možno nájsť na webovej stránke tohto výboru: https://stecf.jrc.ec.europa.eu/.

Okrem toho počas celého konzultačného procesu sa zúčastnené strany aktívne zapájali vo všetkých fázach následného vývoja uvedenej iniciatívy.

· Posúdenie vplyvu

· Pred navrhnutím viacročného plánu sa vykonalo rozsiahle hodnotenie vplyvu. Počas posudzovania sa analyzovali tri možnosti, pričom sa zohľadňovali biologické, environmentálne a ekonomicko-sociálne aspekty. Možnosť s najprínosnejším vplyvom sa následne prepracovala do súčasného viacročného plánu. Zabezpečenie udržateľného rybolovu jednotlivých dotknutých populácií na úrovni maximálneho udržateľného výnosu do roku 2015 má za cieľ dosiahnuť biologický a environmentálny prínos. Pravdepodobné zníženie celkovej intenzity rybolovu by takisto znamenalo zníženie emisií z motorov plavidiel.

· Pokiaľ ide ekonomicko-sociálny vplyv, zaradením populácie sleďa a šproty do plánu riadenia by sa poskytol systematický základ pre stanovenie každoročného TAC jednotlivých populácií spôsobom, ktorý by odvetviu pelagického rybolovu poskytol predvídateľnosť úlovkov, čo by následne pomohlo podporiť podnikové plánovanie a stabilitu dodávok. Okrem toho by vznikla pridaná hodnota, keďže plány riadenia sú zvyčajne nevyhnutnou podmienkou na to, aby rybolov získal certifikát napr. od Rady pre správu morí (Marine Stewardship Council, ďalej len „MSC“). Ryby ulovené v rámci takto certifikovaného rybolovu môžu potom dosiahnuť vyššiu cenu na trhu.

· Zníženie rybolovných možností by mohlo priniesť mierne zníženie zisku pre rybárov a spracovateľský priemysel, čo by mohlo mať v krátkodobom horizonte negatívny vplyv na spotrebiteľov, ale obnovou stavu populácií sa zabezpečia dlhodobé výhody z hľadiska zisku a udržateľného rybolovu. Okrem toho dočasné zníženie kvót má zvyčajne za následok zvýšenie ceny v prípade dotknutej populácie.

· Zrušením systému rybolovného úsilia a požiadavky rybolovu v jednej oblasti sa zjednoduší právny rámec a zníži administratívne zaťaženie členských štátov a odvetvia.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

· Právny základ

Článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

· Zásada subsidiarity

Ustanovenia návrhu sa týkajú ochrany morských biologických zdrojov, t. j. opatrení, ktoré patria do výlučnej právomoci Únie. Zásada subsidiarity sa preto neuplatňuje.

· Zásada proporcionality

Navrhované opatrenia sú v súlade so zásadou proporcionality, keďže sú vhodné, potrebné a na dosiahnutie želaných politických cieľov nie sú dostupné žiadne menej reštriktívne opatrenia.

· Výber nástrojov

Navrhovaný nástroj: nariadenie Európskeho parlamentu a Rady.

4.           VPLYV NA ROZPOČET

Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet.

2014/0285 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa ustanovuje viacročný plán pre populácie tresky škvrnitej, sleďa atlantického a šproty severnej v Baltskom mori a pre rybolov využívajúci tieto populácie a ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2187/2005 a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1098/2007

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[14],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[15],

po predložení návrhu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)       V Dohovore Organizácie Spojených národov z 10. decembra 1982 o morskom práve[16], ktorého zmluvnou stranou je aj Únia, sa stanovujú povinnosti týkajúce sa ochrany morských zdrojov vrátane uchovávania alebo obnovy populácií druhov rýb, ktoré sú predmetom rybolovu, a to na úrovni reálneho dosahovania maximálneho udržateľného výnosu.

(2)       Na Svetovom samite o udržateľnom rozvoji, ktorý sa konal v roku 2002 v Johannesburgu, sa Únia a jej členské štáty zaviazali, že budú konať tak, aby zabránili neustálemu zmenšovaniu sa mnohých populácií rýb. Preto je potrebné prispôsobiť mieru využívania populácií tresky škvrnitej (ďalej len „treska“), sleďa atlantického (ďalej len „sleď“) a šproty severnej (ďalej len „šprota“) v Baltskom mori, aby sa zabezpečilo, že využívanie uvedených populácií povedie k ich obnove a zachovaniu nad úrovňami reálneho dosahovania maximálneho udržateľného výnosu.

(3)       Spoločná rybárska politika by mala prispievať k ochrane morského prostredia, k udržateľnému riadeniu všetkých komerčne využívaných druhov, a najmä k dosiahnutiu dobrého environmentálneho stavu do roku 2020, ako sa stanovuje v článku 1 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES[17].

(4)       V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 sa stanovujú pravidlá spoločnej rybárskej politiky (ďalej len „SRP“) v súlade s medzinárodnými záväzkami Únie. K cieľom SRP patrí okrem iného zabezpečiť, aby rybolov a akvakultúra boli dlhodobo environmentálne udržateľné a aby sa v súvislosti s riadením rybárstva uplatňoval prístup predbežnej opatrnosti a ekosystémový prístup.

(5)       Z najnovších vedeckých odporúčaní Medzinárodnej rady pre výskum mora (ďalej len „ICES“) a Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybárstvo (ďalej len „STECF“) vyplýva, že v dôsledku využívania populácií tresky, šproty a niektorých populácií sleďa došlo k prekročeniu prípustnej miery maximálneho udržateľného výnosu.

(6)       Aj keď sa od roku 2007 uplatňuje plán riadenia populácií tresky[18], pre populácie sleďa a šproty zatiaľ podobné plány neexistujú. Z dôvodu silných biologických interakcií medzi treskou a pelagickými populáciami môže mať veľkosť populácie tresky vplyv na veľkosť populácií sleďa a šproty a naopak. Okrem toho vyjadrili členské štáty a zainteresované strany podporu vypracovaniu a vykonávaniu plánov riadenia kľúčových populácií v Baltskom mori.

(7)       Viacročný plán stanovený v tomto nariadení by mal v súlade s článkami 9 a 10 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 vychádzať z vedeckých, technických a hospodárskych odporúčaní a obsahovať ciele, kvantifikovateľné ciele s jasnými časovými rámcami, ochranné referenčné body a záruky.

(8)       Je vhodné stanoviť viacdruhový rybolovný plán, v ktorom sa zohľadní dynamika medzi populáciami tresky, sleďa a šproty a zvážia sa aj druhy lovené ako vedľajší úlovok pri love týchto populácií, najmä populácie platesy veľkej, kalkana hladkého, platesy bradavičnatej a kalkana veľkého v Baltskom mori. Cieľom tohto plánu by malo byť zameranie sa na dosiahnutie a udržanie maximálneho udržateľného výnosu príslušných populácií.

(9)       Využívanie tresky a pelagických populácií by nemalo ohroziť udržateľnosť populácií lovených ako vedľajší úlovok pri týchto druhoch rybolovu, konkrétne platesy veľkej, kalkana hladkého, platesy bradavičnatej a kalkana veľkého v Baltskom mori. Preto by sa plán mal zamerať aj na zabezpečenie zachovania týchto populácií lovených ako vedľajší úlovok nad úrovňami biomasy, ktorá zodpovedá prístupu predbežnej opatrnosti.

(10)     Vzhľadom na to, že sa v článku 15 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 zaviedla povinnosť vylodiť úlovky vrátane všetkých druhov, na ktoré sa vzťahuje TAC, plán by sa mal okrem uvedeného takisto zamerať na implementáciu povinného vyloďovania tresky, sleďa, šproty a platesy veľkej.

(11)     Podľa článku 16 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 sa vyžaduje, aby sa rybolovné možnosti určili v súlade s cieľmi stanovenými vo viacročných plánoch.

(12)     Tieto ciele by sa preto mali stanoviť na základe vedeckých odporúčaní[19] a vyjadriť ako miery rybolovnej úmrtnosti.

(13)     Je nevyhnutné stanoviť ochranné referenčné body s cieľom umožniť ďalšie zvýšenie predbežnej opatrnosti v prípade zníženia veľkosti populácie na určitú kritickú úroveň predstavujúcu vážne ohrozenie. Takéto ochranné referenčné body by sa mali určiť na minimálnych úrovniach neresiacej sa biomasy zodpovedajúcej úplnej reprodukčnej schopnosti. Nápravné opatrenia by sa mali prijať v prípade, ak veľkosť populácie klesne pod minimálnu úroveň neresiacej sa biomasy.

(14)     V prípade populácií ulovených ako vedľajší úlovok by sa mali v prípade, že vedecké odporúčanie pre takéto minimálne úrovne neresiacej sa biomasy nie je k dispozícii, alebo že sa vo vedeckých odporúčaniach uvádza, že populácia je ohrozená, prijať špecifické ochranné opatrenia.

(15)     Ryby ulovené pascovými sieťami, košmi a košíkmi majú veľkú schopnosť prežitia v dôsledku vlastností uvedeného výstroja, ktorý nespôsobuje rybám ujmu, ako sa potvrdilo na základe experimentálnych rybárskych výjazdov. Preto je okrem prípadov uvedených v článku 15 ods. 4 písm. a) až c) nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 pri týchto druhoch rybolovu vhodné vyňať tresku, sleďa, platesu veľkú a šprotu z povinnosti vyloďovania úlovkov.

(16)     S cieľom splniť povinnosť vyloďovania úlovkov stanovenú v článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 by sa v tomto pláne mali stanovovať ďalšie opatrenia, ako sa uvádza v článku 15 ods. 4 písm. a) až c) uvedeného nariadenia. Takéto opatrenia by sa mali stanoviť prostredníctvom delegovaných aktov.

(17)     V pláne by sa mali takisto stanoviť určité sprievodné technické opatrenia, ktoré sa majú prijať prostredníctvom delegovaných aktov, s cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov plánu, najmä pokiaľ ide o ochranu juvenilných rýb alebo neresiacich sa rýb. Až kým nedôjde k revízii nariadenia Rady (ES) č. 2187/2005[20] by sa takisto malo stanoviť, že takéto opatrenia sa v prípadoch, keď je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľov plánu, môžu odchýliť od určitých nepodstatných prvkov uvedeného nariadenia.

(18)     S cieľom včas a primeraným spôsobom sa prispôsobiť technickému a vedeckému pokroku, ako aj zabezpečiť flexibilitu a umožniť vývoj určitých opatrení by sa právomoc prijímať v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie akty na doplnenie tohto nariadenia, pokiaľ ide o nápravné opatrenia týkajúce sa platesy veľkej, platesy bradavičnatej, kalkana veľkého a kalkana hladkého, vykonávanie povinnosti vyloďovania úlovkov a technické opatrenia, mala delegovať na Komisiu. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(19)     V súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 platí, že ak bola Komisii udelená právomoc prijímať delegované akty v súvislosti s určitými opatreniami na ochranu zdrojov stanovenými v pláne, členské štáty s priamym záujmom v oblasti riadenia rybolovu v Baltskom mori by mali mať možnosť predkladať spoločné odporúčania na prijatie takýchto opatrení, aby boli tieto opatrenia koncipované tak, aby zodpovedali osobitostiam Baltského mora a rybolovu v ňom. Na základe požiadaviek podľa článku 18 ods. 1 uvedeného nariadenia by sa mala stanoviť lehota na predkladanie týchto odporúčaní.

(20)     S cieľom zabezpečiť dodržiavanie opatrení uvedených v tomto nariadení by sa mali prijať špecifické kontrolné opatrenia, ktoré by dopĺňali opatrenia stanovené v nariadení Rady (ES) č. 1224/2009[21].

(21)     Vzhľadom na to, že Baltské more je pomerne malou rybolovnou oblasťou, v ktorej sa uskutočňujú hlavne krátke rybárske výjazdy malých plavidiel, by sa povinnosť používať predbežné oznámenie v zmysle požiadaviek článku 17 nariadenia (ES) č. 1224/2009 mala rozšíriť na všetky plavidlá s celkovou dĺžkou osem metrov alebo viac a uvedené predbežné oznámenia by sa mali predkladať aspoň jednu hodinu pred odhadovaným príchodom do prístavu. Vzhľadom na účinok rybárskych výjazdov, ktoré sa týkajú veľmi malých množstiev rýb dotknutých populácií, a vzhľadom na administratívne zaťaženie vyplývajúce z predbežných oznámení súvisiacich s týmito množstvami je však vhodné stanoviť prahovú hodnotu pre takéto predbežné oznámenia, a to aspoň 300 kg tresky alebo dve tony rýb pelagických populácií ponechaných na palube takýchto plavidiel.

(22)     Prahové hodnoty by sa mali zaviesť pre populácií tresky, sleďa a šproty, v prípade ktorých je rybárske plavidlo povinné vylodiť úlovky v určenom prístave alebo na mieste v blízkosti pobrežia v súlade s článkom 43 nariadenia (ES) č. 1224/2009. Okrem toho pri určovaní týchto prístavov alebo miest blízko pobrežia by členské štáty mali uplatňovať kritériá uvedené v článku 43 ods. 5 uvedeného nariadenia takým spôsobom, aby zabezpečili účinnú kontrolu populácií, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

(23)     V súlade s článkom 10 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 by sa mali prijať ustanovenia, na základe ktorých by Komisia pravidelne posudzovala primeranosť a účinnosť uplatňovania tohto nariadenia. Toto posúdenie by malo vychádzať z referenčného porovnávania vyhodnotenia stavu dotknutých populácií, ktoré vykonal ICES.

(24)     V súlade s článkom 9 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 sa pred navrhnutím plánu riadne posúdil jeho pravdepodobný hospodársky a sociálny vplyv[22].

(25)     Pokiaľ ide o časový rámec, očakáva sa, že v prípade dotknutých populácií by sa maximálny udržateľný výnos mal dosiahnuť do roku 2015. Následne by sa mal zachovávať.

(26)     V prípade režimu rybolovného úsilia je potrebné vypustiť špecifické pravidlá týkajúce sa osobitného povolenia na rybolov a výmeny plavidiel alebo motorov uplatniteľné v Rižskom zálive. Nariadenie Rady (ES) č. 2187/2005 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(27)     Nariadenie Rady (ES) č. 1098/2007[23] by sa malo zrušiť.

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1. Týmto nariadením sa stanovuje viacročný plán (ďalej len „plán“) uplatniteľný vo vodách Únie v Baltskom mori na tieto populácie rýb (ďalej len „dotknuté populácie“) a rybolov využívajúci tieto populácie:

a) treska škvrnitá (Gadus morhua) v poddivíziách ICES 22 až 24 (treska škvrnitá v západnej oblasti Baltského mora),

b) treska škvrnitá (Gadus morhua) v poddivíziách ICES 25 až 32 (treska škvrnitá vo východnej oblasti Baltského mora),

c) sleď atlantický (Clupea harengus) v poddivíziách ICES 25, 26, 27, 28.2, 29 a 32 (sleď atlantický v centrálnej oblasti Baltského mora),

d) sleď atlantický (Clupea harengus) v poddivízii ICES 28.1 (sleď atlantický v Rižskom zálive),

e) sleď atlantický (Clupea harengus) v poddivízii ICES 30 (sleď atlantický v Botnickom mori),

f) sleď atlantický (Clupea harengus) v poddivízii ICES 31 (sleď atlantický v Botnickom zálive),

g) sleď atlantický (Clupea harengus) v divízii ICES IIIa a poddivíziách ICES 22 až 24 (sleď atlantický v západnej oblasti Baltského mora),

h) šprota severná (Sprattus sprattus) v poddivíziách ICES 22 až 32.

2. Plán sa uplatňuje aj na platesu veľkú, platesu bradavičnatú, kalkana veľkého a kalkana hladkého v poddivíziách ICES 22 až 32 ulovených pri love dotknutých populácií.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa okrem vymedzení pojmov uvedených v článku 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013, článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009 a článku 2 nariadenia Rady (ES) č. 2187/2005 uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a) „pelagické populácie“ sú populácie rýb uvedené v článku 1 písm. c) až h) tohto nariadenia a ich akákoľvek kombinácia;

b) „pascové siete“ sú veľké siete, ktoré sú ukotvené, osadené na pilotách alebo občas voľne plávajúce, otvorené na povrchu a vybavené rôznymi druhmi mechanizmov slúžiacimi na zhlukovanie a zadržiavanie rýb a ktoré sú vo všeobecnosti rozdelené na dielce, ktoré sú na dne uzavreté sieťovinou;

c) „koše a košíky“ sú malé pasce, ktoré slúžia na lov kôrovcov alebo rýb, ktoré majú podobu klietok alebo košov z rôznych materiálov a ktoré sa kladú na morské dno buď jednotlivo, alebo v radoch; sú lanami (bójové laná) spojené s bójami, ktoré ukazujú ich polohu, na hladine a majú jeden alebo viacero otvorov alebo vchodov;

d) „dotknuté členské štáty“ sú Dánsko, Estónsko, Fínsko, Nemecko, Lotyšsko, Litva, Poľsko a Švédsko.

KAPITOLA II CIELE A CIEĽOVÉ HODNOTY

Článok 3

Ciele

1. Cieľom plánu je prispieť k plneniu cieľov spoločnej rybárskej politiky uvedeným v článku 2 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013, a najmä:

a)           dosiahnutie a udržanie maximálneho udržateľného výnosu dotknutých populácií a

b)           zaistenie ochrany populácií platesy veľkej, kalkana hladkého, platesy bradavičnatej a kalkana veľkého v súlade s prístupom predbežnej opatrnosti.

2. Cieľom plánu je prispieť k plneniu povinnosti vyloďovania úlovkov zavedenej v článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 v prípade dotknutých populácií a platesy veľkej.

Článok 4

Cieľové hodnoty

1. Cieľová hodnota rybolovnej úmrtnosti v prípade dotknutých populácií sa dosiahne do roku 2015 a následne sa bude zachovávať v rámci týchto pásiem:

Populácia || Cieľová miera rybolovnej úmrtnosti

treska škvrnitá v západnej oblasti Baltského mora || 0,23 – 0,29

treska škvrnitá vo východnej oblasti Baltského mora || 0,41 – 0,51

sleď atlantický v centrálnej oblasti Baltského mora || 0,23 – 0,29

sleď atlantický v Rižskom zálive || 0,32 – 0,39

sleď atlantický v Botnickom mori || 0,13 – 0,17

sleď atlantický v Botnickom zálive || neurčená

sleď atlantický v západnej oblasti Baltského mora || 0,25 – 0,31

šprota severná v Baltskom mori || 0,26 – 0,32

2. V súlade s článkom 16 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 musia byť rybolovné možnosti v súlade s cieľovými hodnotami stanovenými v odseku 1.

KAPITOLA III OCHRANNÉ REFERENČNÉ BODY

Článok 5

Minimálna úroveň neresiacej sa biomasy

1. Ochranné referenčné body vyjadrené ako minimálna úroveň neresiacej sa biomasy zodpovedajúca úplnej reprodukčnej schopnosti sa v prípade dotknutých populácií stanovujú takto:

              Populácia || Minimálna úroveň neresiacej sa biomasy (v tonách)

              treska škvrnitá v západnej oblasti Baltského mora ||               36 400

              treska škvrnitá vo východnej oblasti Baltského mora ||               88 200

              sleď atlantický v centrálnej oblasti Baltského mora ||               600 000

              sleď atlantický v Rižskom zálive ||               neurčená

              sleď atlantický v Botnickom mori ||               neurčená

              sleď atlantický v Botnickom zálive ||               neurčená

              sleď atlantický v západnej oblasti Baltského mora ||               110 000

              šprota severná v Baltskom mori ||               570 000

2. Ak je neresiaca sa biomasa ktorejkoľvek z dotknutých populácií na určitý rok pod minimálnymi úrovňami neresiacej sa biomasy stanovenými v odseku 1, na zabezpečenie rýchleho návratu dotknutých populácií na úrovne predbežnej opatrnosti sa prijmú primerané nápravné opatrenia. Predovšetkým platí, že odchylne od článku 4 ods. 2 tohto nariadenia a v súlade s článkom 16 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 sa rybolovné možnosti stanovia na nižších úrovniach ako sú úrovne, ktorých výsledkom sú cieľové miery rybolovnej úmrtnosti stanovené v článku 4 ods. 1. Tieto nápravné opatrenia môžu zahŕňať, ak je to vhodné, aj predkladanie návrhov právnych predpisov zo strany Komisie a mimoriadnych opatrení prijatých Komisiou podľa článku 12 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.

KAPITOLA IV

Špecifické opatrenia na ochranu platesy veľkej, platesy bradavičnatej, kalkana veľkého a kalkana hladkého

Článok 6

Opatrenia v prípade ohrozenia platesy veľkej, platesy bradavičnatej, kalkana veľkého a kalkana hladkého

1. Ak sa vo vedeckom odporúčaní uvádza, že ktorákoľvek z populácií platesy veľkej, platesy bradavičnatej, kalkana veľkého alebo kalkana hladkého v Baltskom mori je ohrozená, Komisia je splnomocnená prijať v súlade s článkom 15 delegované akty týkajúce sa špecifických opatrení na ochranu ohrozenej populácie a týkajúce sa:

a)           prispôsobenia rybolovnej kapacity a rybolovného úsilia;

b)           technických opatrení vrátane

(1) vlastností rybárskeho výstroja, najmä veľkosti ôk a hrúbky povrazu, veľkosti výstroja;

(2) používania rybárskeho výstroja, najmä času ponorenia, hĺbky rozmiestnenia výstroja;

(3) zákazu alebo obmedzenia rybolovu v určitých oblastiach;

(4) zákazu alebo obmedzenia rybolovu počas určitých období;

(5) minimálnej ochrannej referenčnej veľkosti.

2. Opatrenia uvedené v odseku 1 sa zameriavajú na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 3 ods. 1 písm. b) a vychádzajú z vedeckých odporúčaní.

3. Príslušné členské štáty môžu predložiť spoločné odporúčania v súlade s článkom 18 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013, pokiaľ ide o špecifické ochranné opatrenia, ako sa uvádza v odseku 1.

KAPITOLA V

POVINNOSŤ VYLOĎOVANIA ÚLOVKOV

Článok 7

Výnimka pre pascové siete, koše a košíky

Odchylne od článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 sa povinnosť vyloďovania úlovkov neuplatňuje na dotknuté populácie a platesu veľkú pri love pascovými sieťami, košmi a košíkmi.

Článok 8

Vykonávanie povinnosti vyloďovania úlovkov

1.         Komisia je v súlade s článkom 15 splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa stanovujú tieto opatrenia:

a) zoznam druhov, v prípade ktorých je zakázaný rybolov na účely oslobodenia od povinnosti vyloďovania úlovkov ustanovenej v článku 15 ods. 4 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1380/2013;

b) oslobodenie od povinnosti vyloďovania úlovkov stanovenej v článku 15 ods. 4 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 pre druhy, v prípade ktorých vedecké dôkazy preukazujú vysokú mieru prežitia, pričom sa zohľadňujú vlastnosti výstroja, rybolovných postupov a ekosystému, a

c) výnimky de minimis uvedené v článku 15 ods. 4 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.

2. Opatrenia uvedené v odseku 1 sa zameriavajú na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 3 ods. 2 a prípadne vychádzajú z vedeckých odporúčaní. Výnimky de minimis sú v súlade s článkom 15 ods. 5 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.

3. K opatreniam uvedeným v odseku 1 môžu príslušné členské štáty predložiť v súlade s článkom 18 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 spoločné odporúčania.

KAPITOLA VI TECHNICKÉ OPATRENIA

Článok 9

Rámec technických opatrení

1. Komisia je v súlade s článkom 15 splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa stanovujú tieto technické opatrenia:

a) špecifikácia vlastností rybárskeho výstroja a pravidlá jeho používania;

b) špecifikácie úprav alebo zariadení na doplnenie rybárskeho výstroja;

c) obmedzenia alebo zákazy používania určitého rybárskeho výstroja a rybolovných činností v určitých oblastiach alebo obdobiach;

d) minimálne ochranné referenčné veľkosti jedincov všetkých populácií, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

2. Opatrenia uvedené v odseku 1 sa zameriavajú na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 3, a najmä pokiaľ ide o ochranu mladých jedincov alebo neresiacich sa rýb.

3. Ak je to v záujme dosiahnutia cieľov uvedených v odseku 2 potrebné, delegované akty uvedené v odseku 1 sa môžu odchyľovať od týchto ustanovení nariadenia (ES) č. 2187/2005:

a) špecifikácie cieľových druhov a veľkostí ôk stanovené v prílohách II a III, na ktoré sa odkazuje v článkoch 3 a 4 nariadenia (ES) č. 2187/2005;

b) štruktúra, vlastnosti a pravidlá, ktorými sa riadi používanie aktívneho výstroja, stanovené v článku 5 ods. 2, 3 a 4 a článku 6 uvedeného nariadenia;

c) štruktúra, vlastnosti a pravidlá, ktorými sa riadi používanie pasívneho výstroja, stanovené v článku 8;

d) súradnice zakázaných oblastí a obdobia uplatňovania stanovené v článku 16 uvedeného nariadenia;

e) druhy, geografické oblasti a obdobia uplatňovania obmedzení rybolovu určitých populácií stanovené v článku 18a ods. 1 uvedeného nariadenia a technické podmienky výnimky stanovenej v článku 18a ods. 2 uvedeného nariadenia;

f) sa zákaz rybolovu vlečnými sieťami v Rižskom zálive stanovený v článku 22 uvedeného nariadenia.

4. K opatreniam uvedeným v odseku 1 môžu príslušné členské štáty predložiť v súlade s článkom 18 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 spoločné odporúčania.

KAPITOLA VII REGIONALIZÁCIA

Článok 10

Regionálna spolupráca

1. Článok 18 ods. 1 až 6 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 sa uplatňuje na opatrenia podľa tejto kapitoly.

2. Príslušné členské štáty môžu predložiť spoločné odporúčania v súlade s článkom 18 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013, a to v rámci týchto lehôt:

a) v prípade opatrení stanovených v článku 6 ods. 1 týkajúcich sa dotknutého kalendárneho roku najneskôr 1. septembra predchádzajúceho roku;

b) v prípade opatrení stanovených v článku 8 ods. 1 a článku 9 ods. 1 po prvýkrát najneskôr šesť mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia a potom šesť mesiacov po každom predložení hodnotenia plánu v súlade s článkom 14.

KAPITOLA VIII KONTROLA A PRESADZOVANIE

Článok 11

Vzťah k nariadeniu Rady (ES) č. 1224/2009

Okrem kontrolných opatrení stanovených v nariadení Rady (ES) č 1224/2009 sa uplatňujú aj kontrolné opatrenia stanovené v tejto kapitole, pokiaľ sa v tejto kapitole nestanovuje inak.

Článok 12

Predchádzajúce oznámenia

1. Odchylne od článku 17 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1224/2009 sa povinnosť predchádzajúceho oznamovania stanovená v uvedenom článku vzťahuje na kapitánov rybárskych plavidiel Únie s celkovou dĺžkou osem metrov alebo viac ponechávajúcich na palube aspoň 300 kg tresky alebo dve tony rýb pelagických populácií.

2. Odchylne od článku 17 ods. 1 nariadenie (ES) č. 1224/2009 je časová lehota na predchádzajúce oznámenie stanovená v uvedenom článku aspoň jedna hodina pred odhadovaným časom príchodu do prístavu.

Článok 13

Určené prístavy

Prahové hodnoty, ktoré sa uplatňujú na živú hmotnosť druhov s viacročným plánom, a pri prekročení ktorých sa od rybárskeho plavidla vyžaduje vylodenie úlovkov v určenom prístave alebo na mieste v blízkosti pobrežia v zmysle článku 43 nariadenia (ES) č. 1224/2009 sú tieto:

a) 750 kilogramov tresky,

b) 5 ton pelagických populácií.

KAPITOLA IX NÁSLEDNÉ OPATRENIA

Článok 14

Hodnotenie plánu

Komisia zabezpečí hodnotenie vplyvu tohto plánu na populácie, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a na rybolov využívajúci tieto populácie, a najmä na zohľadnenie zmien vo vedeckých odporúčaniach, a to šesť rokov od nadobudnutia účinnosti plánu a potom každých šesť rokov. Komisia predloží výsledky týchto hodnotení Európskemu parlamentu a Rade.

KAPITOLA X PROCEDURÁLNE USTANOVENIA

Článok 15

Vykonávanie delegovania právomocí

1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 6, 8 a 9 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

3. Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 6, 8 a 9 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5. Delegovaný akt prijatý podľa článkov 6, 8 a 9 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

KAPITOLA XI ZMENY

Článok 16

Zmeny nariadenia Rady (ES) č. 2187/2005

Články 20 a 21 nariadenia (ES) č. 2187/2005 sa vypúšťajú.

KAPITOLA XII ZRUŠENIE

Článok 17

Zrušenie nariadenia Rady (ES) č. 1098/2007

Nariadenie (ES) č. 1098/2007 sa zrušuje. Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie.

KAPITOLA XIII Záverečné ustanovenia

Článok 18

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2015.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

[1]               http://www.ices.dk/aboutus/aboutus.asp.

[2]               Nariadenie Rady (ES) č. 1098/2007 z 18. septembra 2007, ktorým sa ustanovuje viacročný plán pre populácie tresky v Baltskom mori a rybolov využívajúci tieto populácie a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2847/93 a zrušuje nariadenie (ES) č. 779/97 (Ú. v. EÚ L 248, 22.9.2007).

[3]               Rozhodnutie Komisie z 26. augusta 2005, ktorým sa zriaďuje Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybné hospodárstvo (2005/629/ES).

[4]               Správa zasadnutia skupiny expertov STECF na tému: Viacdruhové plány riadenia pre Baltské more (STECF-12-06).

[5]               Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22.

[6]               MRAG, september 2009: Economic and social impacts of the proposed scenarios for a multi-annual management plan for Baltic pelagic fisheries (Hospodárske a sociálne vplyvy navrhovaných scenárov pre viacročný plán riadenia lovu pelagických druhov v Baltskom mori), FISH/2006/09 — Lot 4.

[7]               Správa podskupiny výboru STECF pre ciele a stratégie riadenia (STECF SGMOS 10-06). Časť e) hodnotenie viacročného plánu riadenia lovu tresky v Baltskom mori.

[8]               Správa zo zasadnutia skupiny expertov STECF na tému: Hodnotenie vplyvu viacročných plánov lovu tresky v Baltskom mori (STECF 11-05).

[9]               Rada Európskej únie, dokument 16684/11 ADD 1, http://register.consilium.europa.eu/pdf/en/11/st16/st16684-ad01.en11.pdf.

[10]             Správa zo zasadnutia skupiny expertov STECF na tému: Určovanie rozsahu posudzovania vplyvu viacročných plánov riadenia rybolovu viacerých druhov v Baltskom mori a tresky v Kattegate, Severnom mori, oblasti západne od Škótska a v Írskom mori. (STECF-12-05).

[11]             Správa zo seminára o integrovanom/viacdruhovom odporúčaní pre rybolov v Baltskom mori (WKMULTBAL) 6. až 8. marca 2012, Charlottenlund, Dánsko. ICES CM 2012/ACOM:43.

[12]             Správa zo zasadnutia skupiny expertov STECF na tému: Viacdruhové plány riadenia rybolovu v Baltskom mori (STECF-12-06).

[13]             http://www.europarl.europa.eu/meetdocs/2009_2014/documents/pech/dv/taskfor/taskforce.pdf.

[14]             Ú. v. EÚ C , , s. .

[15]             Ú. v. EÚ C , , s. .

[16]             Ú. v. ES L 179, 23.6.1998, s. 3.

[17]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22).

[18]             Nariadenie Rady (ES) č. 1098/2007 z 18. septembra 2007, ktorým sa ustanovuje viacročný plán pre populácie tresky v Baltskom mori a rybolov využívajúci tieto populácie a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2847/93 a zrušuje nariadenie (ES) č. 779/97 (Ú. v. EÚ L 248, 22.9.2007, s. 1).

[19]             Technické služby ICES, september 2014       ttp://www.ices.dk/sites/pub/Publication%20Reports/Advice/2014/Special%20Requests/EU_Fmsy_range_for_Baltic_cod_and_pelagic_stocks.pdf.

[20]             Nariadenie Rady (ES) č. 2187/2005 z 21. decembra 2005 na ochranu zdrojov rybolovu vo vodách Baltského mora, Beltov a Øresundu prostredníctvom technických opatrení, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1434/98 a zrušuje nariadenie (ES) č. 88/98 (Ú. v. EÚ L 349, 31.12.2005, s. 1).

[21]             Nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva (Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1).

[22]             Posúdenie vplyvu bolo uverejnené... [doplní sa].

[23]             Nariadenie Rady (ES) č. 1098/2007 z 18. septembra 2007, ktorým sa ustanovuje viacročný plán pre populácie tresky v Baltskom mori a rybolov využívajúci tieto populácie a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2847/93 a zrušuje nariadenie (ES) č. 779/97 (Ú. v. EÚ L 248, 22.9.2007, s. 1).