DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

Regionálnym dohovorom o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu[1] (ďalej len „dohovor“) sa zavádzajú ustanovenia o pôvode tovaru, s ktorým sa obchoduje podľa príslušných obchodných dohôd uzatvorených medzi zmluvnými stranami. EÚ podpísala dohovor 15. júna 2011 a Island dohovor podpísal 30. júna 2011.

Listinu o prijatí uložila EÚ u depozitára dohovoru 26. marca 2012 a Island uložil listinu o prijatí 12. marca 2012. V dôsledku toho a na základe uplatnenia článku 10 ods. 3 dohovor nadobudol platnosť 1. mája 2012 vo vzťahu k EÚ aj k Islandu.

Článok 6 dohovoru stanovuje, že každá zmluvná strana prijme primerané opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa tento dohovor účinne uplatňoval. Spoločný výbor zriadený Dohodou medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Islandskou republikou[2] by mal na tento účel prijať rozhodnutie o nahradení protokolu č. 3 týkajúceho sa vymedzenia pojmu „pôvodné výrobky“ a metód administratívnej spolupráce novým protokolom, ktorý, pokiaľ ide o pravidlá pôvodu, odkazuje na dohovor. Pozíciu, ktorú má EÚ zaujať v spoločnom výbore, by mala stanoviť Rada.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

Návrh rozhodnutia Rady bol 13. mája 2013 prekonzultovaný s členskými štátmi EÚ v rámci Výboru pre colný kódex – sekcie pôvodu výrobkov. Konzultácie so zmluvnými stranami dohovoru sa uskutočnili 14. a 15. mája 2013 v rámci pracovnej skupiny Pan-Euro-Med.

Externá expertíza nebola potrebná. Keďže navrhované zmeny sú technickej povahy a netýkajú sa podstaty protokolu o pravidlách pôvodu, ktorý v súčasnosti platí, posúdenie vplyvu nebolo potrebné.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Právnym základom tohto rozhodnutia Rady je článok 207 ods. 4 prvý pododsek v spojení s článkom 218 ods. 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Návrh patrí do výlučnej právomoci Únie. Zásada subsidiarity sa teda neuplatňuje.

Navrhovaný nástroj: rozhodnutie Rady.

2014/0146 (NLE)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY

o pozícii, ktorú má Európska únia zaujať v spoločnom výbore zriadenom Dohodou medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Islandskou republikou z 22. júla 1972, pokiaľ ide o nahradenie protokolu 3 k uvedenej dohode týkajúceho sa vymedzenia pojmu „pôvodné výrobky“ a metód administratívnej spolupráce novým protokolom, ktorý, pokiaľ ide o pravidlá pôvodu, odkazuje na regionálny dohovor o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 207 ods. 4 prvý pododsek v spojení s jej článkom 218 ods. 9,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)       Protokol 3 k Dohode medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Islandskou republikou[3], ďalej len „dohoda“, sa týka vymedzenia pojmu „pôvodné výrobky“ a metód administratívnej spolupráce, ďalej len „protokol 3“.

(2)       Regionálnym dohovorom o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu[4], ďalej len „dohovor“, sa zavádzajú ustanovenia o pôvode tovaru, s ktorým sa obchoduje podľa príslušných obchodných dohôd uzatvorených medzi zmluvnými stranami.

(3)       EÚ podpísala dohovor 15. júna 2011 a Island dohovor podpísal 30. júna 2011.

(4)       Listinu o prijatí uložila EÚ u depozitára dohovoru 26. marca 2012 a Island uložil listinu o prijatí 12. marca 2012. V dôsledku toho a na základe uplatnenia článku 10 ods. 3 dohovor nadobudol platnosť 1. mája 2012 vo vzťahu k EÚ aj k Islandu.

(5)       Článok 6 dohovoru stanovuje, že každá zmluvná strana prijme primerané opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa tento dohovor účinne uplatňoval. Spoločný výbor zriadený dohodou by mal na tento účel prijať rozhodnutie o nahradení protokolu č. 3 novým protokolom, ktorý, pokiaľ ide o pravidlá pôvodu, odkazuje na dohovor.

(6)       Európska únia by teda mala v spoločnom výbore zaujať pozíciu vymedzenú v pripojenom návrhu rozhodnutia,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Pozícia, ktorú má Európska únia zaujať v spoločnom výbore zriadenom Dohodou medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Islandskou republikou, pokiaľ ide o nahradenie protokolu 3 k uvedenej dohode týkajúceho sa vymedzenia pojmu „pôvodné výrobky“ a metód administratívnej spolupráce novým protokolom, ktorý, pokiaľ ide o pravidlá pôvodu, odkazuje na regionálny dohovor o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu, je vymedzená v pripojenom návrhu rozhodnutia spoločného výboru.

Zástupcovia Únie v spoločnom výbore môžu odsúhlasiť menšie zmeny v návrhu rozhodnutia bez ďalšieho rozhodnutia Rady.

Článok 2

Rozhodnutie spoločného výboru sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Bruseli

                                                                       Za Radu

                                                                       predseda

[1]               Ú. v. EÚ L 54, 26.2.2013, s. 4.

[2]               Ú. v. ES L 301, 31.12.1972, s. 2.

[3]               Ú. v. ES L 301, 31.12.1972, s. 2.

[4]               Ú. v. EÚ L 54, 26.2.2013, s. 4.

PRÍLOHA

Návrh ROZHODNUTIE SPOLOČNÉHO VÝBORU EÚ-ISLAND č. …/…

z […],

ktorým sa mení protokol 3 k Dohode medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Islandskou republikou týkajúci sa vymedzenia pojmu „pôvodné výrobky“ a metód administratívnej spolupráce

Spoločný výbor,

so zreteľom na dohodu medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Islandskou republikou podpísanú v Bruseli 22. júla 1972[1], ďalej len „dohoda“, a najmä na jej článok 11,

so zreteľom na protokol 3 k dohode týkajúci sa vymedzenia pojmu „pôvodné výrobky“ a metód administratívnej spolupráce, ďalej len „protokol 3“,

keďže:

(1) Článok 11 dohody odkazuje na protokol 3, ktorý stanovuje pravidlá pôvodu a kumuláciu pôvodu medzi EÚ, Islandom, Švajčiarskom (vrátane Lichtenštajnska), Nórskom, Tureckom, Faerskými ostrovmi a účastníkmi barcelonského procesu[2].

(2) Článok 39 protokolu 3 stanovuje, že spoločný výbor ustanovený podľa článku 30 dohody môže rozhodnúť o zmene ustanovení tohto protokolu.

(3) Účelom regionálneho dohovoru o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu[3], ďalej len „dohovor“, je nahradiť protokoly o pravidlách pôvodu platné medzi krajinami paneuro-stredomorskej oblasti jediným právnym aktom.

(4) EÚ podpísala dohovor 15. júna 2011 a Island dohovor podpísal 30. júna 2011.

(5) Listinu o prijatí uložila EÚ u depozitára dohovoru 26. marca 2012 a Island uložil listinu o prijatí 12. marca 2012. V dôsledku toho a na základe uplatnenia článku 10 ods. 3 dohovor nadobudol platnosť 1. mája 2012 vo vzťahu k EÚ aj k Islandu.

(6) Účastníci procesu stabilizácie a pridruženia sa prostredníctvom dohovoru začlenili do paneuro-stredomorskej zóny kumulácie pôvodu.

(7) Aj keď k dohovoru nepristúpia všetky zmluvné strany predmetnej právnej úpravy kumulácie pôvodu súčasne, nemalo by to viesť k vzniku menej priaznivej situácie, než aká bola na základe protokolu predtým.

(8) Protokol 3 k dohode by sa preto mal zmeniť tak, aby odkazoval na dohovor,

ROZHODOL TAKTO:

Článok 1

Protokol 3 k dohode týkajúci sa vymedzenia pojmu „pôvodné výrobky“ a metód administratívnej spolupráce sa nahrádza znením uvedeným v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

Uplatňuje sa od [1. septembra 2014].

V …

                                                                       Za spoločný výbor

                                                                       predseda

Príloha

Protokol 3

týkajúci sa vymedzenia pojmu „pôvodné výrobky“ a metód administratívnej spolupráce

Článok 1

Uplatniteľné pravidlá pôvodu

Na účely vykonávania tejto dohody sa uplatňuje dodatok I a príslušné ustanovenia dodatku II k regionálnemu dohovoru o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu[4], ďalej len „dohovor“.

Všetky odkazy na „príslušnú dohodu“ v dodatku I a v príslušných ustanoveniach dodatku II regionálneho dohovoru o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu sa považujú za odkazy na túto dohodu.

Článok 2

Urovnávanie sporov

Keď v súvislosti s postupmi overovania podľa článku 32 dodatku I k dohovoru vzniknú spory, ktoré nie je možné urovnať medzi colnými orgánmi, ktoré žiadajú o overenie, a colnými orgánmi, ktoré sú zodpovedné za výkon tohto overenia, predkladajú sa spoločnému výboru.

Urovnávanie všetkých sporov medzi dovozcom a colnými orgánmi dovážajúcej krajiny sa riadi právnymi predpismi tejto krajiny.

Článok 3

Zmeny protokolu

Spoločný výbor môže rozhodnúť o zmenách a doplneniach tohto protokolu.

Článok 4

Odstúpenie od dohovoru

1. Ak EÚ alebo Island písomne oznámi depozitárovi dohovoru svoj zámer odstúpiť od dohovoru podľa článku 9 dohovoru, EÚ a Island bezodkladne začnú rokovania o pravidlách pôvodu na účely vykonávania tejto dohody.

2. Až do nadobudnutia platnosti novo dohodnutých pravidiel pôvodu sa na túto dohodu naďalej uplatňujú pravidlá pôvodu obsiahnuté v prílohe I a v prípade potreby aj príslušné ustanovenia dodatku II k dohovoru uplatniteľné v momente odstúpenia od dohovoru. Od okamihu odstúpenia od dohovoru sa pravidlá pôvodu obsiahnuté v dodatku I a v prípade potreby aj príslušné ustanovenia dodatku II k dohovoru vykladajú tak, aby umožňovali dvojstrannú kumuláciu len medzi EÚ a Islandom

Článok 5

Prechodné ustanovenia – kumulácia

1. Bez ohľadu na článok 3 dodatku I k dohovoru, pravidlá o kumulácii uvedené v článkoch 3 a 4 protokolu 3 k tejto dohode zmenené rozhodnutím Spoločného výboru EÚ-Island č. 2/2005 z 15. decembra 2005[5]sa naďalej uplatňujú medzi EÚ a Islandom dovtedy, kým sa dohovor začne uplatňovať vo vzťahu k všetkým zmluvným stranám uvedeným v týchto článkoch 3 a 4.

2. Bez ohľadu na článok 16 ods. 5 a článok 21 ods. 3 dodatku I k dohovoru, keď sa kumulácia týka len štátov EZVO, Faerských ostrovov, EÚ, Turecka a účastníkov procesu stabilizácie a pridruženia, za dôkaz o pôvode možno považovať sprievodné osvedčenie EUR. 1 alebo vyhlásenie o pôvode.

[1]               Ú. v. ES L 301, 31.12.1972, s. 2.

[2]               Alžírsko, Egypt, Izrael, Jordánsko, Libanon, Maroko, Palestína, Sýria a Tunisko.

[3]               Ú. v. EÚ L 54, 26.2.2013, s. 4.

[4]               Ú. v. EÚ L 54, 26.2.2013, s. 4.

[5]               Ú. v. EÚ L 131, 18.5.2006, s. 2.