DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

Regionálnym dohovorom o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu[1] (ďalej len „dohovor“) sa zavádzajú ustanovenia o pôvode tovaru, s ktorým sa obchoduje podľa príslušných obchodných dohôd uzatvorených medzi zmluvnými stranami. EÚ aj bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko podpísali dohovor 15. júna 2011.

Listinu o prijatí uložila EÚ u depozitára dohovoru 26. marca 2012 a bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko uložila listinu o prijatí 14. júna 2012. V dôsledku toho a na základe uplatnenia článku 10 ods. 3 dohovor nadobudol platnosť 1. mája 2012 vo vzťahu k EÚ a 1. augusta 2012 vo vzťahu k bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko.

Článok 6 dohovoru stanovuje, že každá zmluvná strana prijme primerané opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa tento dohovor účinne uplatňoval. Rada pre stabilizáciu a pridruženie zriadená Stabilizačnou a asociačnou dohodou medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko na druhej strane[2] by mala prijať na tento účel rozhodnutie, ktoré by nahradilo protokol 4 týkajúci sa vymedzenia pojmu „pôvodné výrobky“ a metód administratívnej spolupráce novým protokolom, ktorý, pokiaľ ide o pravidlá pôvodu, odkazuje na dohovor. Pozíciu, ktorú má EÚ zaujať v Rade pre stabilizáciu a pridruženie, by mala stanoviť Rada.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

Návrh rozhodnutia Rady bol 13. mája 2013 prekonzultovaný s členskými štátmi EÚ v rámci Výboru pre colný kódex – sekcie pôvodu výrobkov. Konzultácie so zmluvnými stranami dohovoru sa uskutočnili 14. a 15. mája 2013 v rámci pracovnej skupiny Pan-Euro-Med.

Externá expertíza nebola potrebná. Keďže navrhované zmeny sú technickej povahy a netýkajú sa podstaty protokolu o pravidlách pôvodu, ktorý v súčasnosti platí, posúdenie vplyvu nebolo potrebné.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Právnym základom tohto rozhodnutia Rady je článok 207 ods. 4 prvý pododsek v spojení s článkom 218 ods. 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Návrh patrí do výlučnej právomoci Únie. Zásada subsidiarity sa teda neuplatňuje.

Navrhovaný nástroj: rozhodnutie Rady.

2014/0142 (NLE)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY

o pozícii, ktorú má Európska únia zaujať v Rade pre stabilizáciu a pridruženie zriadenej Stabilizačnou a asociačnou dohodou medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko na druhej strane, pokiaľ ide o nahradenie protokolu 4 k uvedenej dohode týkajúceho sa vymedzenia pojmu „pôvodné výrobky“ a metód administratívnej spolupráce novým protokolom, ktorý, pokiaľ ide o pravidlá pôvodu, odkazuje na regionálny dohovor o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu.

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 207 ods. 4 prvý pododsek v spojení s jej článkom 218 ods. 9,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)       Protokol 4 k Stabilizačnej a asociačnej dohode medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko na druhej strane[3], ďalej len „dohoda“, sa týka vymedzenia pojmu „pôvodné výrobky“ a metód administratívnej spolupráce, ďalej len „protokol 4“.

(2)       Regionálnym dohovorom o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu[4], ďalej len „dohovor“, sa zavádzajú ustanovenia o pôvode tovaru, s ktorým sa obchoduje podľa príslušných obchodných dohôd uzatvorených medzi zmluvnými stranami. Bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko a ostatní účastníci procesu stabilizácie a pridruženia zo západného Balkánu boli vyzvaní, aby sa pripojili k celoeurópskemu systému diagonálnej kumulácie pôvodu uvedenému v solúnskej agende, ktorý Európska rada schválila v júni 2003. Uvedení účastníci procesu boli k pristúpeniu k dohovoru vyzvaní rozhodnutím prijatým na Euro-stredomorskej ministerskej konferencii v októbri 2007.

(3)       EÚ aj bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko podpísali dohovor 15. júna 2011.

(4)       Listinu o prijatí uložila EÚ u depozitára dohovoru 26. marca 2012 a bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko uložila listinu o prijatí 14. júna 2012. V dôsledku toho a na základe uplatnenia článku 10 ods. 3 dohovor nadobudol platnosť 1. mája 2012 vo vzťahu k EÚ a 1. augusta 2012 vo vzťahu k bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko.

(5)       Článok 6 dohovoru stanovuje, že každá zmluvná strana prijme primerané opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa tento dohovor účinne uplatňoval. Rada pre stabilizáciu a pridruženie zriadená dohodou by mala na tento účel prijať rozhodnutie o nahradení protokolu č. 4 novým protokolom, ktorý, pokiaľ ide o pravidlá pôvodu, odkazuje na dohovor.

(6)       Európska únia by teda mala v Rade pre stabilizáciu a pridruženie zaujať pozíciu vymedzenú v pripojenom návrhu rozhodnutia,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Pozícia, ktorú má Európska únia zaujať v Rade pre stabilizáciu a pridruženie zriadenej Stabilizačnou a asociačnou dohodou medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko na druhej strane, pokiaľ ide o nahradenie protokolu 4 k uvedenej dohode týkajúceho sa vymedzenia pojmu „pôvodné výrobky“ a metód administratívnej spolupráce novým protokolom, ktorý, pokiaľ ide o pravidlá pôvodu, odkazuje na regionálny dohovor o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu, je vymedzená v pripojenom návrhu rozhodnutia Rady pre stabilizáciu a pridruženie.

Menšie zmeny v návrhu rozhodnutia môžu zástupcovia Únie v Rade pre stabilizáciu a pridruženie dohodnúť bez ďalšieho rozhodnutia Rady.

Článok 2

Rozhodnutie Rady pre stabilizáciu a pridruženie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Bruseli

                                                                       Za Radu

                                                                       predseda

[1]               Ú. v. EÚ L 54, 26.2.2013, s. 4.

[2]               Ú. v. EÚ L 84, 20.3.2004, s. 13.

[3]               Ú. v. EÚ L 84, 20.3.2004, s. 13.

[4]               Ú. v. EÚ L 54, 26.2.2013, s. 4.

PRÍLOHA

Návrh ROZHODNUTIE RADY PRE STABILIZÁCIU A PRIDRUŽENIE EÚ – BÝVALÁ JUHOSLOVANSKÁ REPUBLIKA MACEDÓNSKO č. […]

z […],

ktorým sa mení protokol 4 k Stabilizačnej a asociačnej dohode medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko na druhej strane o vymedzení pojmu „pôvodné výrobky“ a metódach administratívnej spolupráce

Rada pre stabilizáciu a pridruženie,

so zreteľom na Stabilizačnú a asociačnú dohodu medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko na druhej strane[1], ďalej len „dohoda“, a najmä na jej článok 40,

so zreteľom na protokol 4 k dohode týkajúci sa vymedzenia pojmu „pôvodné výrobky“ a metód administratívnej spolupráce, ďalej len „protokol 4“,

keďže:

(1) Článok 40 dohody odkazuje na protokol 4, ktorý stanovuje pravidlá pôvodu a kumuláciu pôvodu medzi EÚ, bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko, Tureckom a ktoroukoľvek krajinou alebo ktorýmkoľvek územím zúčastnenými na stabilizačnom a asociačnom procese Európskej únie.

(2) Článok 39 protokolu 4 stanovuje, že Rada pre stabilizáciu a pridruženie ustanovená podľa článku 108 dohody môže rozhodnúť o zmene ustanovení tohto protokolu.

(3) Účelom regionálneho dohovoru o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu[2], ďalej len „dohovor“, je nahradiť protokoly o pravidlách pôvodu platné medzi krajinami paneuro-stredomorskej oblasti jediným právnym aktom. Bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko a ostatní účastníci procesu stabilizácie a pridruženia zo západného Balkánu boli vyzvaní, aby sa pripojili k celoeurópskemu systému diagonálnej kumulácie pôvodu uvedenému v solúnskej agende, ktorý Európska rada schválila v júni 2003. Uvedení účastníci procesu boli k pristúpeniu k dohovoru vyzvaní rozhodnutím prijatým na Euro-stredomorskej ministerskej konferencii v októbri 2007.

(4) EÚ aj bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko podpísali dohovor 15. júna 2011.

(5) Listinu o prijatí uložila EÚ u depozitára dohovoru 26. marca 2012 a bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko uložila listinu o prijatí 14. júna 2012. V dôsledku toho a na základe uplatnenia článku 10 ods. 3 dohovor nadobudol platnosť 1. mája 2012 vo vzťahu k EÚ a 1. augusta 2012 vo vzťahu k bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko.

(6) Keď k dohovoru nepristúpia všetky zmluvné strany predmetnej právnej úpravy kumulácie pôvodu súčasne, nemalo by to viesť k vzniku menej priaznivej situácie, než aká bola na základe protokolu predtým.

(7) Protokol 4 k dohode by sa preto mal zmeniť tak, aby odkazoval na dohovor,

ROZHODLA TAKTO:

Článok 1

Protokol 4 k dohode týkajúci sa vymedzenia pojmu „pôvodné výrobky“ a metód administratívnej spolupráce sa nahrádza znením uvedeným v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

Uplatňuje sa od [1. septembra 2014].

V …

                                                                       Za Radu pre stabilizáciu a pridruženie

                                                                       predseda

Príloha

Protokol 4

týkajúci sa vymedzenia pojmu „pôvodné výrobky“ a metód administratívnej spolupráce

Článok 1

Uplatniteľné pravidlá pôvodu

Na účely vykonávania tejto dohody sa uplatňuje dodatok I a príslušné ustanovenia dodatku II k regionálnemu dohovoru o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu[3], ďalej len „dohovor“.

Všetky odkazy na „príslušnú dohodu“ v dodatku I a v príslušných ustanoveniach dodatku II regionálneho dohovoru o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu sa považujú za odkazy na túto dohodu.

Článok 2

Urovnávanie sporov

Keď v súvislosti s postupmi overovania podľa článku 32 dodatku I k dohovoru vzniknú spory, ktoré nie je možné urovnať medzi colnými orgánmi, ktoré žiadajú o overenie, a colnými orgánmi, ktoré sú zodpovedné za výkon tohto overenia, predkladajú sa Rade pre stabilizáciu a pridruženie.

Urovnávanie všetkých sporov medzi dovozcom a colnými orgánmi dovážajúcej krajiny sa riadi právnymi predpismi tejto krajiny.

Článok 3

Zmeny protokolu

Rada pre stabilizáciu a pridruženie môže rozhodnúť o zmenách ustanovení tohto protokolu.

Článok 4

Odstúpenie od dohovoru

1. Ak EÚ alebo bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko písomne oznámi depozitárovi dohovoru svoj zámer odstúpiť od dohovoru podľa článku 9 dohovoru, EÚ a bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko bezodkladne začnú rokovania o pravidlách pôvodu na účely vykonávania tejto dohody.

2. Až do nadobudnutia platnosti novo dohodnutých pravidiel pôvodu sa na túto dohodu naďalej uplatňujú pravidlá pôvodu obsiahnuté v prílohe I a v prípade potreby aj príslušné ustanovenia dodatku II k dohovoru uplatniteľné v momente odstúpenia od dohovoru. Od okamihu odstúpenia od dohovoru sa pravidlá pôvodu obsiahnuté v dodatku I a v prípade potreby aj príslušné ustanovenia dodatku II k dohovoru vykladajú tak, aby umožňovali dvojstrannú kumuláciu len medzi EÚ a bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko.

Článok 5

Prechodné ustanovenia – kumulácia

1. Bez ohľadu na článok 3 dodatku I k dohovoru sa pravidlá o kumulácii pôvodu stanovené v článkoch 3 a 4 protokolu 4 k dohode, ktoré boli zmenené Protokolom k Dohode o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko na strane druhej na účely zohľadnenia pristúpenia Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii[4], naďalej uplatňujú medzi EÚ a bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko dovtedy, kým sa dohovor začne uplatňovať vo vzťahu ku všetkým zmluvným stranám uvedeným v predmetných článkoch 3 a 4.

2. Bez ohľadu na článok 16 ods. 5 a článok 21 ods. 3 dodatku I k dohovoru, keď sa kumulácia týka len štátov EZVO, Faerských ostrovov, EÚ, Turecka a účastníkov procesu stabilizácie a pridruženia, za dôkaz o pôvode možno považovať sprievodné osvedčenie EUR. 1 alebo vyhlásenie o pôvode.

[1]               Ú. v. EÚ L 84, 20.3.2004, s. 13.

[2]               Ú. v. EÚ L 54, 26.2.2013, s. 4.

[3]               Ú. v. EÚ L 54, 26.2.2013, s. 4.

[4]               Ú. v. EÚ L99, 10.4.2008, s. 2.