DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

Dôvody a ciele návrhu

Tento návrh sa týka súladu s rozsudkami Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) z 2. februára 2012 vo veci C-249/10 P Brosmann a iní a z 15. novembra 2012 vo veci C-247/10P Zhejiang Aokang Shoes Co. Ltd.

Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu

Nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva[1] (ďalej len „základné nariadenie“).

Nariadenie Rady (ES) č. 1472/2006 z 5. októbra 2006, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vo Vietname.[2]

Nariadenie Rady (ES) č. 388/2008 z 29. apríla 2008, ktorým sa rozširujú konečné antidumpingové opatrenia, uložené nariadením (ES) č. 1472/2006 na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, na dovoz rovnakého výrobku zasielaného z OAO Macao, ktorý má alebo nemá deklarovaný pôvod v OAO Macao.[3]

Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 1294/2009 z 22. decembra 2009, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom vo Vietname a v Čínskej ľudovej republike, rozšírené na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne zasielanej z OAO Macao, ktorá má alebo nemá deklarovaný pôvod v OAO Macao, na základe preskúmania pred uplynutím platnosti v súlade s článkom 11 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 384/96.[4]

Súlad s ostatnými politikami a cieľmi Únie

Neuplatňuje sa.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

Konzultácie so zainteresovanými stranami

Zainteresované strany, ktorých sa konanie týka, mali možnosť obhajovať svoje záujmy počas prešetrovania v súlade s ustanoveniami základného nariadenia.

Získavanie a využívanie expertízy

Externá expertíza nebola potrebná.

Posúdenie vplyvu

Tento návrh je výsledkom vykonávania základného nariadenia.

Základné nariadenie neobsahuje ustanovenie vyžadujúce všeobecné posúdenie vplyvu, obsahuje však úplný zoznam podmienok, ktoré sa musia posúdiť.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Zhrnutie navrhovaného opatrenia

Vo svojich rozsudkoch z 2. februára 2012 vo veci C-249/10 P Brosmann a iní a z 15. novembra 2012 vo veci C-247/10 P, Zhejiang Aokang Shoes Co. Ltd Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) zrušil nariadenie Rady (ES) č. 1472/2006 z 5. októbra 2006, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vo Vietname (ďalej len „nariadenie“). Nariadenie bolo zrušené v rozsahu, v ktorom sa týka spoločností Brosmann Footwear (HK) Ltd, Seasonable Footwear (Zhongshan) Ltd, Lung Pao Footwear (Guangzhou) Ltd a Risen Footwear (HK) Co Ltd, ako aj Zhejiang Aokang Shoes Co. Ltd (ďalej len „príslušní vyvážajúci výrobcovia“).

V príslušných rozsudkoch Súdny dvor uviedol, že inštitúcie Únie mali preskúmať a rozhodnúť na základe žiadostí o trhovohospodárske zaobchádzanie (ďalej len „THZ“) podaných príslušnými vyvážajúcimi výrobcami.

V článku 266 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa stanovuje, že inštitúcie musia prijať nevyhnutné opatrenia, aby vyhoveli rozsudkom Súdneho dvora.

V záujme splnenia uvedenej povinnosti sa Komisia rozhodla prešetriť, kedy došlo k nezákonnosti a preskúmať, či v prípade príslušných vyvážajúcich výrobcov v období od 1. apríla 2004 do 31. marca 2005 prevládali trhovohospodárske podmienky.

Priložený návrh Komisie na vykonávacie nariadenie Rady, ktorým sa príslušným vyvážajúcim výrobcom ukladá konečné antidumpingové clo na obdobie, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Rady (ES) č. 1472/2006 (od 7. apríla 2006 do 7. októbra 2009), sa zrealizuje potom, ako zainteresované strany dostanú dostatočný čas na predloženie pripomienok ku konečnému informačnému dokumentu z 22. novembra 2013.

Navrhuje sa, aby Rada prijala pripojený návrh nariadenia, ktoré by sa malo čo najskôr uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie.

Právny základ

Nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva a článok 266 ZFEÚ.

Zásada subsidiarity

Návrh patrí do výlučnej právomoci Únie. Zásada subsidiarity sa preto neuplatňuje.

Zásada proporcionality

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality, pretože forma opatrenia je opísaná v uvedenom základnom nariadení a je mimo rozsahu pôsobnosti vnútroštátneho rozhodovania.

Uvedenie spôsobu, akým sa finančná a administratívna záťaž Únie, vlád členských štátov, regionálnych a miestnych orgánov, hospodárskych subjektov a občanov udržiava na čo najnižšej úrovni primeranej cieľu návrhu, sa na tento prípad nevzťahuje.

Výber nástrojov

Navrhované nástroje: vykonávacie nariadenie Rady.

Iné prostriedky by neboli primerané, pretože v základnom nariadení sa nestanovujú alternatívne možnosti.

4.           VPLYV NA ROZPOČET

Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet Únie.

2014/0044 (NLE)

Návrh

VYKONÁVACIE NARIADENIE RADY,

ktorým sa opätovne ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, ktorú vyrába spoločnosť Brosmann Footwear (HK) Ltd, Seasonable Footwear (Zhongshan) Ltd, Lung Pao Footwear (Guangzhou) Ltd, Risen Footwear (HK) Co Ltd a Zhejiang Aokang Shoes Co. Ltd

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie („ZFEÚ“),

so zreteľom na článok 266 ZFEÚ,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva[5] (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 9 a článok 14 ods. 3,

so zreteľom na návrh Európskej komisie (ďalej len „Komisia“) po porade s poradným výborom,

keďže:

A. POSTUP

(1)       Dňa 23. marca 2006 Komisia prijala nariadenie (ES) č. 553/2006 o uložení predbežného antidumpingového cla na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne (ďalej len „obuvi“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) a vo Vietname (ďalej len „predbežné nariadenie“)[6].

(2)       Nariadením Rady (ES) č. 1472/2006[7] Rada uložila konečné antidumpingové clá v rozsahu od 9,7 % do 16,5 % na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v ČĽR a vo Vietname počas dvoch rokov („nariadenie Rady (ES) č. 1472/2006“ alebo „sporné nariadenie“).

(3)       Rada nariadením (ES) č. 388/2008[8] rozšírila konečné antidumpingové opatrenia na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v ČĽR na dovoz obuvi zasielanej z Osobitnej administratívnej oblasti Macao (ďalej len „OAO Macao“), ktorá má alebo nemá deklarovaný pôvod v OAO Macao.

(4)       Na základe preskúmania pred uplynutím platnosti začatého 3. októbra 2008[9] Rada prostredníctvom vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1294/2009[10] rozšírila antidumpingové opatrenia na 15 mesiacov, t. j. do 31. marca 2011, kedy uplynie platnosť opatrení („nariadenie Rady (ES) č. 1294/2009“).

(5)       Brosmann Footwear (HK) Ltd, Seasonable Footwear (Zhongshan) Ltd, Lung Pao Footwear (Guangzhou) Ltd a Risen Footwear (HK) Co Ltd, ako aj Zhejiang Aokang Shoes Co. Ltd („príslušní vyvážajúci výrobcovia“) napadli sporné nariadenie na Súde prvého stupňa (teraz: Všeobecný súd). Rozhodnutiami zo 4. marca 2010 vo veci T-401/06 Brosmann Footwear (HK) a iní/Rada, Zb. 2010, s. II-671 a zo 4. marca 2010 v spojených veciach T-407/06 a T-408/06, Zhejiang Aokang Shoes a Wenzhou Taima Shoes/Rada, Zb. 2010 s. II-747, (ďalej len „rozsudky Všeobecného súdu“) Všeobecný súd zamietol tieto napadnutia.

(6)       Príslušní vyvážajúci výrobcovia sa proti týmto rozsudkom odvolali. Svojimi rozhodnutiami z 2. februára 2012 vo veci C-249/10 P Brosmann a iní z 15. novembra 2012 vo veci C-247/10P Zhejiang Aokang Shoes Co. Ltd (ďalej len „rozsudky“) Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) rozsudky Všeobecného súdu zrušil. Súdny dvor EÚ rozhodol, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že Komisia nemusela preskúmať žiadosti o trhovohospodárske zaobchádzanie (ďalej len „THZ“) podľa článku 2 ods. 7 písm. b) a c) základného nariadenia predložené subjektmi, ktoré neboli zaradené do vzorky (bod 36 rozsudku vo veci C-249/10 P a body 29 a 32 rozsudku vo veci C-247/10 P).

(7)       Súdny dvor následne vydal vo veci rozsudok. V ňom uviedol: „[…] Komisia mala preskúmať odôvodnené žiadosti, ktoré jej odvolateľky predložili na základe článku 2 ods. 7 písm. b) a c) základného nariadenia na účely priznania THZ v rámci antidumpingového konania upraveného sporným nariadením. Ďalej treba konštatovať, že nemožno vylúčiť, že by také preskúmanie mohlo viesť voči nim k uloženiu odlišného konečného antidumpingového cla než 16,5 %, ktoré sa na ne uplatňuje podľa článku 1 ods. 3 sporného nariadenia. Z tohto istého ustanovenia sporného nariadenia totiž vyplýva, že konečné antidumpingové clo vo výške 9,7 % bolo uložené len voči jedinému čínskemu subjektu zaradenému do vzorky, ktorému bolo priznané THZ. Ako vyplýva z bodu 38 tohto rozsudku, ak by Komisia konštatovala, že aj v prípade odvolateliek prevládali podmienky trhového hospodárstva, v prípade nemožnosti určiť individuálne dumpingové rozpätie sa im mala tiež priznať táto znížená výška cla“ (bod 42 rozsudku vo veci C-249/10 P a bod 36 rozsudku vo veci C-247/10 P.

(8)       V dôsledku toho Súdny dvor zrušil sporné nariadenie, pokiaľ ide o príslušných vyvážajúcich výrobcov.

(9)       V článku 266 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že inštitúcie sú povinné prijať nevyhnutné opatrenia, aby vyhoveli rozsudkom Súdneho dvora. V prípade zrušenia aktu prijatého inštitúciami v kontexte administratívneho postupu, ako je antidumpingové konanie, sa súlad s rozsudkom Súdneho dvora týka nahradenia zrušeného aktu novým aktom, v ktorom je odstránená nezákonnosť, ktorú zistil Súdny dvor.[11]

(10)     Podľa judikatúry Súdneho dvora môže byť postup nahradenia zrušeného aktu obnovený v konkrétnom štádiu, v ktorom došlo k nezákonnému konaniu.[12] To predovšetkým znamená, že v situácii, keď je akt, ktorým sa končí administratívny postup, zrušený, nemá toto zrušenie nevyhnutne vplyv na predbežné akty, ako napríklad začatie antidumpingového konania. V situácii, keď je nariadenie, ktorým sa ukladajú konečné antidumpingové opatrenia, zrušené, je aj po zrušení antidumpingové konanie stále otvorené, pretože akt, ktorým sa uzatvára antidumpingové konanie, už nie je súčasťou právneho poriadku Únie[13], s výnimkou prípadov, keď k nezákonnému konaniu došlo v počiatočnom štádiu.

(11)     V tomto prípade došlo k nezákonnému konaniu po začatí konania. Komisia sa preto rozhodla obnoviť toto antidumpingové konanie, ktoré bolo v konkrétnom štádiu, kedy došlo k nezákonnému konaniu, stále otvorené, a preskúmať, či v prípade príslušných vyvážajúcich výrobcov v období od 1. apríla 2004 do 31. marca 2005 prevládali trhovohospodárske podmienky.

(12)     Inštitúcie preto skúmali tie žiadosti o THZ, ktoré sa vzťahujú na obdobie od 1. apríla 2004 do 31. marca 2005, čo bolo obdobie prešetrovania („OP“).

(13)     Príslušní vyvážajúci výrobcovia boli vyzvaní na spoluprácu. Dostali možnosť oznámiť svoje stanoviská písomnou formou a požiadať o vypočutie v lehote uvedenej v jednotlivých listoch.

(14)     Keďže antidumpingové konanie vedúce k prijatiu sporného nariadenia sa uskutočnilo v rokoch 2005 až 2006, Komisia si nebola istá, či má správne kontaktné údaje potenciálne zainteresovaných strán. Komisia preto vyzvala všetky potenciálne zainteresované strany, aby uviedli, či majú záujem dostávať zverejnené informácie podľa článku 20 základného nariadenia prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie[14].

B.        NAHRADENIE SPORNÉHO NARIADENIA NOVÝM AKTOM S CIEĽOM VYHOVIEŤ ROZSUDKOM

(15)     Inštitúcie Spoločenstva majú možnosť odstrániť nedostatky sporného nariadenia, ktoré viedli k jeho zrušeniu, zatiaľ čo nezrušené časti, ktoré nie sú rozsudkom dotknuté[15], sa môžu ponechať nezmenené.

(16)     Cieľom tohto nariadenia je náprava tých aspektov sporného nariadenia, o ktorých sa zistilo, že sú v rozpore so základným nariadením a ktoré preto viedli k zrušeniu, pokiaľ ide o vyvážajúcich výrobcov.

(17)     Všetky ostatné zistenia v spornom nariadení, ktoré Všeobecný súd nezrušil, ostávajú aj naďalej platné a týmto sa začleňujú do tohto nariadenia.

(18)     Nasledujúce odôvodnenia sa preto obmedzujú na nové posúdenie, ktoré je potrebné, aby sa vyhovelo rozsudkom.

1.           Preskúmanie žiadostí o THZ

(19)     Dôvodom na zrušenie sporného nariadenia vo vzťahu k príslušným vyvážajúcim výrobcom bolo, že inštitúcie mali preskúmať odôvodnené žiadosti o THZ, ktoré predložili príslušní vyvážajúci výrobcovia podľa článku 2 ods. 7 písm. b) a c) základného nariadenia.

(20)     Inštitúcie preto analyzovali žiadosti o THZ. Z posudzovania vyplynulo, že poskytnuté informácie neboli dostatočné na preukázanie, že príslušní vyvážajúci výrobcovia pôsobili v podmienkach trhového hospodárstva (pozri podrobné vysvetlenie nižšie v odôvodnení 23 a nasledujúcich odôvodneniach).

(21)     Treba zdôrazniť, že dôkazné bremeno spočíva na výrobcovi, ktorý žiada o THZ podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia. Na tento účel sa v článku 2 ods. 7 písm. c) prvom pododseku základného nariadenia stanovuje, že žiadosť predložená takým výrobcom musí obsahovať dostatok dôkazov špecifikovaných v uvedenom ustanovení o tom, že tento výrobca pôsobí v podmienkach trhového hospodárstva. Preto inštitúcie Únie nie sú povinné dokazovať, že výrobca nespĺňa podmienky stanovené na priznanie takého štatútu. Naopak, úlohou týchto inštitúcií je posúdiť, či sú dôkazy predložené dotknutým výrobcom dostatočné na preukázanie, že kritériá na priznanie THZ stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) prvom pododseku základného nariadenia sú splnené, kým úlohou súdov Únie je preskúmať, či toto posúdenie nebolo zjavne nesprávne (bod 32 rozsudku vo veci C-249/10 P a bod 24 rozsudku vo veci C-247/10 P).

(22)     Komisia však napriek tomu, že dôkazné bremeno znášajú príslušní výrobcovia, dala príslušným vyvážajúcim výrobcom možnosť, aby poskytli doplňujúce informácie. Nikto z dotknutých vývozcov neposkytol požadované doplňujúce informácie, dokonca ani po varovaní a upozornení na dôsledky neposkytnutia týchto informácií.

(23)     Prešetrovaním sa zistilo, že jeden vyvážajúci výrobca so sídlom v Hongkongu (spoločnosť 1) je prepojený s iným príslušným vyvážajúcim výrobcom (spoločnosť 2) počas pôvodného OP. Ich žiadosti o THZ boli preto posúdené spoločne. Spoločnosť 2 však neodstránila nedostatky, ktoré zistila Komisia; Komisia na základe informácií, ktoré mala k dispozícii, dospela k záveru, že spoločnosť 1 a spoločnosť 2 nepreukázali, že pôsobia v podmienkach trhového hospodárstva, ako je stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, z týchto dôvodov.

(24)     Pokiaľ ide o kritérium 1 (obchodné rozhodnutia), v úradnom dokumente „osvedčenie o schválení“ spoločnosti sa uvádza množstevné obmedzenie výroby príslušného výrobku a povinnosť predávať len na vývoz. V stanovách akciovej spoločnosti sa v niekoľkých kapitolách uvádza povinnosť informovať miestne orgány, najmä vo vzťahu k stanoveniu predajnej ceny a k devízovým operáciám. Vo formulári žiadosti o THZ sa uvádza, že spoločnosť má dlhodobé nezabezpečené bezúročné pôžičky, pričom nemá stanovené žiadne podmienky splácania. Kritériá 2 (účtovníctvo) a 3 (aktíva a „prenos“) neboli splnené, pretože neboli poskytnuté správy o vonkajšom audite a overovacie správy týkajúce sa kapitálu.

(25)     V súvislosti s ďalším vyvážajúcim výrobcom, takisto so sídlom v Hongkongu (spoločnosť 3), sa zistilo, že je prepojený s výrobcami príslušného výrobku v ČĽR. Spoločnosť 3 bola preto vyzvaná, aby predložila formuláre žiadosti o THZ za svojich prepojených výrobcov v ČĽR. Neboli predložené žiadne informácie. Dospelo sa k záveru, že spoločnosť 3 neposkytla dostatočné dôkazy, ktorými by preukázala, že jej prepojení výrobcovia pôsobia v podmienkach trhového hospodárstva, ako sa požaduje podľa článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia. Preto THZ nemohlo byť udelené ani spoločnosti 3.

(26)     Žiadosť o THZ, ktorú predložila spoločnosť 4, obsahovala mnoho dokumentov a príloh len v čínskom jazyku bez akéhokoľvek prekladu do anglického jazyka. Okrem toho spoločnosť neposkytla informácie umožňujúce posúdenie, či spĺňa kritériá 1 (obchodné rozhodnutia), 2 (účtovníctvo) a 3 (aktíva a „prenos“), ako je stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(27)     Pokiaľ ide o kritérium 1 (obchodné rozhodnutia), spoločnosť neposkytla stanovy akciovej spoločnosti ani požadované kópie zmlúv. Pokiaľ ide o kritériá 2 a 3, neboli poskytnuté preklady auditovaných účtov do angličtiny. Spoločnosť napriek požiadavke nevysvetlila ani to, prečo nemala žiadny predaj na domácom trhu počas OP. Overovacie správy týkajúce sa kapitálu neboli poskytnuté. Okrem toho neboli poskytnuté podklady týkajúce sa rôznych opatrení v oblasti obchodného rozhodnutia a nákladov, ako sú vyjednávania s veľkými dodávateľmi a príklady pracovných zmlúv, ktoré boli požadované.

(28)     Podobne ani spoločnosť 5 v predloženej žiadosti o THZ nedokázala preukázať, že pôsobí v podmienkach trhového hospodárstva, pretože neposkytla informácie potrebné na posúdenie súladu s kritériami 1 (obchodné rozhodnutia), 2 (účtovníctvo) a 3 (aktíva a „prenos“).

(29)     Konkrétnejšie, pokiaľ ide o kritérium 1, spoločnosť 5 nepredložila žiadosti o THZ pre päť ďalších prepojených spoločností, ktoré patria do skupiny a v prípade ktorých sa zdá, že predali príslušný výrobok. Pokiaľ ide o kritérium 2, spoločnosť 5 neposkytla auditované účty za rok 2003 a správy o audite za roky 2002 a 2004 obsahujú pripomienky spochybňujúce spoľahlivosť príslušných finančných účtov. Spoločnosť 5 napokon neposkytla overovaciu správu týkajúcu sa kapitálu a informácie o tom, kedy a za akých podmienok boli výrobné zariadenia získané.

(30)     V článku 2 ods. 7 písm. c) prvom pododseku základného nariadenia sa stanovuje, že žiadosť predložená výrobcom, ktorý žiada o THZ, musí obsahovať dostatok dôkazov špecifikovaných v uvedenom ustanovení o tom, že tento výrobca pôsobí v podmienkach trhového hospodárstva. Žiadosti o THZ neobsahovali takýto dôkaz.

(31)     Komisia navyše bez toho, aby bola k tomu právne zaviazaná, zaslala príslušným vyvážajúcim výrobcom písomné upozornenia o nedostatkoch, ale zbytočne.

(32)     Na tomto základe Komisia informovala príslušných vyvážajúcich výrobcov o svojom úmysle zamietnuť THZ a dala im možnosť vyjadriť sa.

(33)     Príslušní vyvážajúci výrobcovia pri ústnom vypočutí a vo svojich písomných pripomienkach nespochybnili posúdenie žiadostí o THZ Komisiou.

(34)     Dospelo sa k záveru, že nikto z príslušných vyvážajúcich výrobcov nesplnil všetky podmienky stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia a THZ bolo následne pre všetkých z nich zamietnuté.

(35)     Pripomína sa, že Súdny dvor uviedol, že ak inštitúcie zistili, že v prípade príslušných vyvážajúcich výrobcov prevládajú podmienky trhového hospodárstva, mala sa im priznať znížená výška cla ako spoločnosti zaradenej do vzorky, ktorej bolo udelené THZ.

(36)     Keďže však THZ bolo zamietnuté všetkým príslušným vyvážajúcim výrobcom v dôsledku zistení počas opätovného prešetrovania, nikomu z príslušných vyvážajúcich výrobcov by nemala byť priznaná individuálna colná sadzba spoločnosti zaradenej do vzorky, ktorej bolo udelené THZ.

(37)     Zostatkové antidumpingové clo uplatniteľné na ČĽR by sa preto príslušným vyvážajúcim výrobcom malo uložiť na obdobie uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1472/2006. Obdobie uplatňovania uvedeného nariadenia bolo pôvodne od 7. októbra 2006 do 7. októbra 2008. Po začatí preskúmania pred uplynutím platnosti bolo 30. decembra 2009 obdobie uplatňovania predĺžené do 31. marca 2011. Zistenou nezákonnosťou v rozsudkoch bolo, že inštitúcie nestanovili, či výrobky vyrobené príslušnými vyvážajúcimi výrobcami by nemali podliehať zostatkovej colnej sadzbe alebo clu spoločnosti zaradenej do vzorky, ktorej bolo udelené THZ.

(38)     Na základe zistenej nezákonnosti, ktorú konštatoval Súdny dvor, neexistuje právny základ pre úplné oslobodenie výrobkov vyrobených príslušnými vyvážajúcimi výrobcami od platenia akéhokoľvek antidumpingového cla. Nový akt ako náprava nezákonnosti, ktorú konštatoval Súdny dvor, preto musí iba prehodnotiť platné sadzby antidumpingového cla, a nie samotné opatrenia.

(39)     Ak by sa inštitúcie zdržali opätovného uloženia ciel na primeranej úrovni, spôsobilo by to nespravodlivé obohatenie, keďže dovoz produktu vyrábaného príslušnými vyvážajúcimi výrobcami sa uskutočnil za predpokladu, že bolo uložené primerané clo. Clo bolo preto zohľadnené pri rozhodovaní o predajnej cene príslušných výrobkov.

(40)     Keďže sa dospelo k záveru, že zostatkové clo by malo byť s ohľadom na príslušných vyvážajúcich výrobcov opätovne uložené v rovnakej výške, aká bola pôvodne stanovená nariadením Rady (ES) č. 1472/2006, nie sú potrebné žiadne zmeny v nariadení Rady (ES) č. 388/2008 a vo vykonávacom nariadení Rady (EÚ) č. 1294/2009. Tieto nariadenia ostávajú naďalej platné pre príslušných vyvážajúcich výrobcov.

2.           Pripomienky zainteresovaných strán

(41)     Príslušní vyvážajúci výrobcovia po prvé tvrdia, že bolo mimoriadne ťažké, ak nie nemožné, poskytnúť doplňujúce informácie pokrývajúce obdobie od 1. apríla 2004 do 31. marca 2005, o ktoré ich Komisia žiadala.

(42)     Po druhé takisto tvrdili, že Súdny dvor zrušil sporné nariadenie nielen preto, že inštitúcie vôbec nepreskúmali ich žiadosti o THZ, ale aj preto, že inštitúcie nerozhodli o udelení THZ spoločnostiam nezaradeným a zaradeným do vzorky do troch mesiacov od začatia prešetrovania, ako je stanovené v článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia. Strany tvrdili, že tento nedostatok sa už nedá odstrániť. Domnievajú sa, že v každom prípade v dôsledku nedodržania trojmesačnej lehoty by sa k všetkým spoločnostiam zaradeným do vzorky, ktoré požiadali o THZ, malo pristupovať tak, ako keby im bolo poskytnuté THZ, a preto boli inštitúcie povinné prepočítať priemerné dumpingové rozpätie v prípade spoločností, ktorým bolo udelené THZ.

(43)     Po tretie tvrdia, že antidumpingové konanie bolo ukončené po uplynutí platnosti antidumpingových opatrení 31. marca 2011, a preto nebolo možné, aby inštitúcie obnovili konanie od okamihu, keď došlo k nezákonnosti. Naopak, zastávajú názor, že inštitúcie sú povinné začať nové prešetrovanie nielen vzhľadom na žiadosti o THZ, ale aj v súvislosti s existenciou dumpingu, ujmy a záujmu Únie.

(44)     Po štvrté argumentujú, že navrhovaný spôsob, akým sa má vyhovieť rozsudkom, by viedol k retroaktívnemu uloženiu antidumpingových ciel. To by zároveň bolo v rozpore so zásadou právnej istoty, právom na účinný súdny opravný prostriedok a článkom 10 ods. 1 základného nariadenia.

(45)     Po piate tvrdia, že inštitúcie sa nemôžu obmedziť na posúdenie žiadostí o THZ, ktoré predložili príslušní vyvážajúci výrobcovia. Naopak, zastávajú názor, že inštitúcie musia posúdiť všetky žiadosti o THZ, ktoré predložili spoločnosti nezaradené do vzorky. Ak by tak neurobili, porušili by zásadu nediskriminácie.

(46)     Strany napokon spochybňujú argument, že neuloženie cla povedie k neoprávnenému obohateniu. Tvrdilo sa, že keďže zrušené antidumpingové clá v prípade príslušných vývozcov nikdy neexistovali, ich neuloženie nepovedie k neoprávnenému obohateniu príslušných prevádzkovateľov.

3.           Analýza pripomienok

(47)     Inštitúcie v reakcii na prvý argument pripomínajú, že podľa judikatúry spočíva dôkazné bremeno na výrobcovi, ktorý žiada o THZ podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia. Na tento účel sa v článku 2 ods. 7 písm. c) prvom pododseku základného nariadenia stanovuje, že žiadosť predložená takým výrobcom musí obsahovať dostatok dôkazov špecifikovaných v uvedenom ustanovení o tom, že tento výrobca pôsobí v podmienkach trhového hospodárstva. Preto, ako Súdny dvor uviedol v rozsudkoch (pozri vyššie v odôvodnení 21), inštitúcie Únie nie sú povinné dokazovať, že výrobca nespĺňa podmienky stanovené na priznanie takého štatútu. Naopak, úlohou týchto inštitúcií je posúdiť, či sú dôkazy predložené príslušným výrobcom dostatočné na preukázanie, že kritériá na priznanie uvedeného štatútu stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) prvom pododseku základného nariadenia sú splnené v záujme toho, aby mu bolo udelené THZ.

(48)     Preto inštitúcie mohli jednoducho zamietnuť žiadosť o THZ na základe toho, že žiadosti neobsahovali dostatok dôkazov o tom, že výrobca pôsobí v podmienkach trhového hospodárstva. Skutočnosť, že sa inštitúcie rozhodli dať príslušným vyvážajúcim výrobcom možnosť doplniť svoje žiadosti, sa preto nemôže kritizovať za to, že k nej údajne došlo neskoro.

(49)     Pokiaľ ide o druhý argument, že rozhodnutie o THZ malo byť ukončené do troch mesiacov po začatí prešetrovania, pripomína sa, že podľa judikatúry článok 2 ods. 7 písm. c) druhý pododsek základného nariadenia neobsahuje žiadne údaje, pokiaľ ide o dôsledky toho, že Komisia nedodržala trojmesačnú lehotu. Všeobecný súd preto zastáva názor, že rozhodnutie o THZ v neskoršom štádiu nemá vplyv na platnosť nariadenia, ktorým sa ukladajú konečné opatrenia, pokiaľ žalobcovia nepreukázali, že keby Komisia neprekročila trojmesačnú lehotu, Rada mohla prijať iné nariadenie, ktoré by ich záujmy chránilo lepšie ako sporné nariadenie.[16] Súdny dvor okrem toho uznáva, že inštitúcie môžu upraviť posúdenie THZ až do prijatia konečných opatrení.[17]

(50)     Táto judikatúra nebola vyvrátená rozsudkami. V rozsudkoch sa Súdny dvor spolieha na povinnosť vykonať posúdenie v lehote do troch mesiacov s cieľom preukázať, že povinnosť vykonať toto posúdenie existuje nezávisle od toho, či Komisia uplatňuje výber vzorky, alebo nie. Súdny dvor sa nevyjadruje k otázke, aké sú právne dôsledky toho, ak Komisia ukončí posudzovanie THZ v neskoršom štádiu vyšetrovania. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora by inštitúcie nemali úplne ignorovať žiadosti o THZ, ale musia ich posúdiť najneskôr v čase, keď sa ukladajú konečné opatrenia.

(51)     V tomto prípade príslušní vyvážajúci výrobcovia nepreukázali, že v prípade, keby Komisia vykonala posúdenie THZ do troch mesiacov po začatí antidumpingového konania v roku 2005, Rada mohla prijať iné nariadenie, ktoré lepšie chráni ich záujmy ako sporné nariadenie. Druhý argument sa preto zamieta.

(52)     Pokiaľ ide o tretí argument, najmä to, že platnosť predmetných opatrení sa skončila 31. marca 2011, inštitúcie nechápu, prečo by uplynutie doby platnosti opatrení malo byť pre Radu dôvodom na prijatie nového aktu s cieľom nahradiť zrušený akt.

(53)     Ako je vysvetlené vyššie v odôvodneniach 9 až 11, antidumpingové konania sú v dôsledku zrušenia aktu, ktorým sa tieto konania končia, ešte stále otvorené. Inštitúcie sú povinné ukončiť tie konania, pre ktoré základné nariadenie stanovuje, že prešetrovanie musí byť ukončené aktom inštitúcií. .

(54)     Pokiaľ ide o štvrtý argument, v článku 10 ods. 1 základného nariadenia, ktorý preberá text článku 10 ods. 1 antidumpingovej dohody WTO („ADA“), sa stanovuje, že dočasné opatrenia a konečné antidumpingové clá sa majú použiť iba na výrobky, ktoré vstupujú do voľného obehu po období, keď rozhodnutie prijaté podľa článku 7 ods. 1, prípadne článku 9 ods. 4 základného nariadenia nadobudne účinnosť. V tomto prípade sa dotknuté antidumpingové clá uplatňujú iba na výrobky, ktoré vstúpili do voľného obehu po tom, ako dočasné a sporné (konečné) nariadenie prijaté podľa článku 7 ods. 1 a článku 9 ods. 4 základného nariadenia nadobudlo účinnosť.

(55)     Okrem toho sa takisto usúdilo, že uloženie antidumpingových ciel nemá za následok porušenie všeobecných zásad práva Únie, ako je napríklad ochrana právnej istoty a oprávnených očakávaní, ako aj právo na účinný súdny opravný prostriedok z nasledujúcich dôvodov.

(56)     Pokiaľ ide o ochranu právnej istoty a oprávnených očakávaní, v prvom rade sa konštatuje, že podľa judikatúry subjekty nemôžu požiadať o ochranu právnej istoty a oprávnených očakávaní, ak boli upozornení na bezprostrednú zmenu v obchodnej politike Únie.[18] V tomto prípade boli subjekty upozornené uverejneným oznámením o začatí konania a o dočasnom nariadení v úradnom vestníku, ktoré sú súčasťou právneho poriadku Únie, na riziko, že výrobky vyrobené príslušnými vyvážajúcimi výrobcami môžu začať podliehať antidumpingovému clu. Príslušní vyvážajúci výrobcovia sa preto nemohli spoliehať na všeobecné zásady práva Únie o ochrane právnej istoty a oprávnených očakávaní.

(57)     Po druhé je dôležité zdôrazniť, že zavedenie konečných opatrení nie je retroaktívne. Judikatúra Súdneho dvora v danom ohľade rozlišuje medzi uplatnením nového pravidla na vzniknutú konečnú situáciu (označovanú aj ako existujúci alebo konečný právny stav)[19], a situáciu, ku ktorej došlo pred nadobudnutím účinnosti nového pravidla, ktorá ale ešte nie je konečná (označovanú aj ako dočasný stav)[20].

(58)     V tomto prípade ešte nedošlo ku konečnej situácii dovozu príslušných výrobkov, ktorá nastala počas obdobia uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1472/2006, pretože v dôsledku zrušenia sporného nariadenia antidumpingové clo uplatniteľné na ne ešte nebolo stanovené s konečnou platnosťou. Zároveň boli subjekty upozornené, že také clo sa môže uložiť uverejnením oznámenia o začatí konania a dočasným nariadením. V zmysle ustálenej judikatúry súdov Únie nemôžu prevádzkovatelia získať oprávnené očakávania, pokiaľ inštitúcie neprijmú akt, ktorým sa ukončí administratívny postup a ktorý sa stal konečným.[21]

(59)     Preto uloženie antidumpingových ciel nie je retroaktívne.

(60)     Navyše aj keby bolo uloženie ciel retroaktívne, quod non, podstatné pravidlá práva Únie sa môžu vzťahovať na situácie existujúce pred nadobudnutím ich účinnosti, pokiaľ z ich znenia, cieľov alebo všeobecnej štruktúry jasne vyplýva, že sa im má takýto účinok priznať[22]. Predovšetkým vo veci T-180/01 Euroagri/Komisia[23] sa uvádza, že: [A] hoci zásada právnej istoty vo všeobecnosti bráni tomu, aby okamih, od ktorého sa začína časová pôsobnosť aktu EÚ, bol stanovený ako dátum, ktorý predchádza jeho uverejneniu, vo výnimočných prípadoch to tak byť nemusí, ak je to potrebné na dosiahnutie sledovaného cieľa a ak sú náležite rešpektované oprávnené očakávania dotknutých subjektov [24].

(61)     V tomto prípade je účelom splnenie povinnosti inštitúcií podľa článku 266 ZFEÚ. Keďže Súdny dvor konštatoval nezákonnosť iba so zreteľom na určenie uplatniteľnej colnej sadzby, a nie so zreteľom na uloženie samotných opatrení (to znamená, pokiaľ ide o zistenie dumpingu, ujmy a záujmu Únie), príslušní vyvážajúci výrobcovia nemohli oprávnene očakávať, že im nebudú uložené žiadne konečné antidumpingové opatrenia. V dôsledku toho by sa toto uloženie nemalo, ani keby bolo retroaktívne, quod non, považovať za porušenie oprávnených očakávaní.

(62)     Právo na účinný súdny opravný prostriedok nebolo takisto porušené. Príslušní vyvážajúci výrobcovia môžu spochybniť zákonnosť tohto nariadenia na súdoch Únie.

(63)     Pokiaľ ide o piaty argument, je potrebné uviesť, že príslušní vyvážajúci výrobcovia sú v inej právnej pozícii než ostatné spoločnosti nezaradené do vzorky, ktoré predložili žiadosť o THZ, ale ktoré nespochybnili sporné nariadenie na Súdnom dvore. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa sporné nariadenie stalo konečným.

(64)     Napokon, ak by inštitúcie nenavrhli žiadne opatrenia, viedlo by to k neoprávnenému obohateniu z dôvodov vysvetlených vyššie v odôvodnení 39. Argument, že zrušené clá nikdy neexistovali, pretože rozsudok odstránil sporné nariadenie retroaktívne z právneho poriadku Únie, prehliada skutočnosť, že subjekty boli upozornené na riziko uloženia ciel oznámením o začatí konania dočasným nariadením, a že rozhodnutia o tvorbe cien pre výrobky vyrábané príslušným vyvážajúcim výrobcom boli prijaté v čase, keď bolo zavedené konečné clo. V judikatúre Súdneho dvora sa uznáva, že vrátenie poplatkov, ktoré boli neoprávnene vybraté, sa môže odmietnuť, ak by to malo za následok neoprávnené obohatenie príjemcov.[25] Tvrdenie strán sa preto zamieta.

4.           Pripomienky zainteresovaných strán po sprístupnení informácií

(65)     Po sprístupnení informácií niektoré zainteresované strany opätovne zdôraznili, že Súdny dvor zrušil nariadenie v celom rozsahu, pokiaľ ide o príslušných vyvážajúcich výrobcov. Domnievali sa, že inštitúcie sú povinné podľa článku 266 ZFEÚ splatiť antidumpingové clá získané na základe sporného nariadenia, pokiaľ sa týkali výrobkov vyrobených príslušnými vyvážajúcimi výrobcami, a že inštitúcie mali možnosť, nie však povinnosť, prijať nový akt, za predpokladu, že nový akt nie je v rozpore s právom Únie a nemajú naň vplyv rovnaké nedostatky ako tie, na ktoré poukázal Súdny dvor vo svojom rozsudku.

(66)     Pokiaľ ide o vrátenie antidumpingových ciel, útvary Komisie poverili vnútroštátne colné orgány v oznámení z 31. mája 2012, aby takým žiadostiam o vrátenie vyhoveli, ale zároveň informovali dovozcov, že nemožno vylúčiť, že Komisia môže navrhnúť Rade, aby opätovne uložila clá na príslušné dovozy. Jednoznačným účelom tejto informácie bolo predchádzať vzniku oprávnených očakávaní.

(67)     Pokiaľ ide o prijatie nového aktu, ktorým sa nahrádza zrušený akt, pripomína sa, že v rámci administratívnych postupov, ako sú antidumpingové konania, majú inštitúcie povinnosť uzavrieť otvorené prešetrovanie konečným aktom (pozri vyššie v odôvodneniach 9, 10 a 53). Prijatie konečného aktu, ktorým sa uzatvára otvorené konanie, preto nie je možnosť, ale povinnosť inštitúcií. Je samozrejmé, že každý nový akt musí byť v súlade s právom Únie, ako aj opravným prostriedkom v súvislosti s nezákonnosťou, ktorú zistil Súdny dvor. Pokiaľ ide o porušovanie práva Únie, zainteresované strany tvrdili v prvom rade, že neexistuje právny základ pre obnovenie prešetrovania v čase, keď došlo k nezákonnosti. Poukazujú na skutočnosť, že platnosť antidumpingových opatrení na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne (ďalej len „obuv“) od príslušných vývozcov uplynula v marci 2011. Podľa ich názoru je v rozpore s právom Únie aj právom WTO „oživiť mŕtve antidumpingové clo“.

(68)     Zainteresované strany zabúdajú na skutočnosť, že v dôsledku zrušenia antidumpingového konania, ktoré viedlo k prijatiu sporného nariadenia, je toto konanie stále otvorené, pokiaľ ide o príslušných vyvážajúcich výrobcov (pozri vyššie v odôvodneniach 9 až 11 a 52 až 53). Skutočnosť, že platnosť opatrení uložených nariadením Rady (ES) č. 1294/2009 uplynula v roku 2011. t. j. predtým, než Súdny dvor vyniesol rozsudky, nie je v tomto ohľade vôbec dôležitá. Inak by opatrenia, ktoré musia inštitúcie uplatniť s cieľom vyhovieť rozsudku Súdneho dvora, záviseli od trvania konaní na súdoch Únie.

(69)     Po druhé zainteresované strany tvrdia, že príslušní vyvážajúci výrobcovia napadli na Súdnom dvore nielen zamietnutie žiadostí o THZ, ale aj zistenie dumpingu. Okrem toho znenie rozsudkov chápu tak, že sporné nariadenie bolo zrušené nie preto, že inštitúcie neposúdili žiadosť o THZ pred prijatím sporného nariadenia, ale preto, že Komisia tak neurobila v lehote do troch mesiacov. Podľa ich názoru z toho vyplýva, že inštitúcie takisto neposúdili žiadosti o THZ podané spoločnosťami zaradenými do vzorky platným spôsobom, a preto ani dumping nezistili platným spôsobom. Jedna zainteresovaná strana zašla ešte ďalej konštatujúc, že inštitúcie mali pri zohľadnení rozsudku posúdiť aj všetky tie žiadosti o THZ, ktoré predložili ostatné spoločnosti nezaradené do vzorky.

(70)     Tento výklad rozsudku bol vyvrátený v odôvodneniach 49 až 51 uvedených vyššie. Odkaz na trojmesačnú lehotu v rozsudkoch je textový argument, ktorého cieľom je preukázať, že všetky žiadosti o THZ sa musia posúdiť, dokonca aj v prípade výberu vzorky. Súdny dvor nikde vo svojich rozsudkoch neznižuje váhu predchádzajúcej judikatúry týkajúcej sa nedostatku sankcií za nedodržanie trojmesačnej lehoty. Skutočnosť, že vzhľadom na úspory v súdnom hospodárstve Súdny dvor nepreskúmal šesť z deviatich žalobných dôvodov uvedených proti rozsudkom Všeobecného súdu znamená, že príslušní vyvážajúci výrobcovia môžu uviesť tieto dôvody opäť v prípade, že sa rozhodnú začať nové konania. Komisia a Rada sa môžu pri plnení povinností vyplývajúcich z rozsudkov odvolať na zistenia Všeobecného súdu, ktorý tieto argumenty zamietol, keďže ich Súdny dvor nevyhlásil za neplatné. V tomto momente nie je napokon potrebné preskúmať žiadosti o THZ ostatných spoločností nezaradených do vzorky, keďže sporné nariadenie sa stalo konečným s ohľadom na ostatné spoločnosti nezaradené do vzorky.

(71)     Po tretie, zainteresované strany tvrdili, že inštitúcie sa odchýlili od svojej bežnej praxe zabezpečovania súladu s rozsudkami, ktorými sa zrušujú konečné antidumpingové opatrenia vrátane toho, čo inštitúcie spravili na základe rozsudku Súdneho dvora vo veci Industrie des poudres sphériques („IPS“)[26]. Zdôrazňujú najmä to, že Komisia uverejnila oznámenia o opätovnom otvorení prešetrovania v úradnom vestníku a navrhla Rade, aby do budúcnosti prijala nové opatrenia.

(72)     Skutočnosti tohto prípadu sa však líšia od predchádzajúcich zrušení. Ako je vysvetlené vyššie v odôvodneniach 38 a 61, nezákonnosť, ktorú zistil Súdny dvor, sa netýka zistení dumpingu, ujmy a záujmu Únie, a preto ani zásady uloženia cla, ale iba presnej colnej sadzby. Predchádzajúce zrušenia, na ktoré sa odvolávali zainteresované strany, sa naopak týkali zistení dumpingu, ujmy a záujmu Únie. Inštitúcie preto považovali za vhodnejšie prijať do budúcnosti nové opatrenia.

(73)     Jedna zainteresovaná strana sa takisto odvoláva na zrušenia vo veci T-221/05 Huvis/Rada a vo veci T-249/06 Interpipe Nikopolsky/Rada. Išlo o čiastočné zrušenia, ktorými sa časť cla zachovala v platnosti. Dôvodom bolo, že Všeobecný súd mohol sám rozhodnúť o primeranej výške cla, keďže uviedol, že sa musí určitým spôsobom vykonať jej úprava. V tomto prípade naopak Súdny dvor zistil, že nemohol namiesto Komisie a Rady rozhodnúť, či by príslušným vyvážajúcim výrobcom malo byť udelené THZ. Takéto rozhodnutie by bolo možné prijať len na základe posúdenia ich žiadostí, čo spadá do kompetencie Komisie a Rady. Skutočnosť, že súd sám nerozhodol v otázke, či by príslušným vyvážajúcim výrobcom malo byť udelené THZ alebo nie, takisto dokazuje, že nedodržanie trojmesačnej lehoty nevedie automaticky k udeleniu THZ, ako to niektoré zainteresované strany tvrdia.

(74)     Po štvrté, zainteresované strany takisto opakovane zdôraznili, že uloženie antidumpingových ciel na dovoz obuvi z príslušnej vyvážajúcej krajiny by bolo retroaktívne, a preto by bolo v rozpore s článkom 10 základného nariadenia a článkom 10 antidumpingovej dohody. Tvrdili, že uloženie antidumpingových ciel retroaktívne by údajne takisto bolo v rozpore s oprávnenými očakávaniami. Tieto oprávnené očakávania by vyplývali z jednotlivých rozsudkov na základe tej skutočnosti, že sa Komisia odchýlila od svojej predchádzajúcej praxe tým, že uverejnila oznámenie o opätovnom začatí postupu v úradnom vestníku nie ihneď po uvedených zrušeniach, ale až viac ako rok potom, čo bol vynesený prvý rozsudok. Strany ďalej argumentujú tým, že všeobecná zásada práva Únie o ochrane právnej istoty bráni tomu, aby akt Únie nadobudol účinnosť od dátumu, ktorý predchádza jeho uverejneniu.

(75)     V odôvodneniach 54 až 59 sa vysvetľuje, že uloženie antidumpingových ciel v uvedenom nariadení nie je retroaktívne.

(76)     Rozsudky nemohli viesť k oprávneným očakávaniam, keďže sa v nich vysvetľuje, že Komisia a Rada musia určiť, aká sadzba sa má pre clo stanoviť (pozri vyššie v odôvodnení 7).

(77)     Pokiaľ ide o oznámenie, inštitúcie konštatujú, že v prvom rade nie sú povinné uverejniť takéto oznámenie, keďže obnovia postup od okamihu, keď došlo k nezákonnosti, a oznámenie o začatí konania zostáva súčasťou právneho poriadku Únie. Po druhé, údajné oprávnené očakávania sa zakladajú na období ticha. V zmysle judikatúry nečinnosť inštitúcií nemôže viesť k oprávneným očakávaniam[27]. V každom prípade údajne neskoro uverejnené oznámenie v úradnom vestníku sa netýka obnovenia postupu, ale ide o oznámenie, ktorým sa zainteresované strany vyzývajú, aby sa prihlásili. Bolo uverejnené z dôvodov uvedených vyššie v odôvodnení 14 a nemôže viesť ani k oprávneným očakávaniam.

(78)     Pokiaľ ide o všeobecnú zásadu práva Únie o ochrane právnej istoty, vyššie v odôvodnení 60 sa uvádza, že opatrenie Únie môže nadobudnúť účinnosť od časového obdobia, ktoré predchádzalo jeho uverejneniu, ak je to potrebné na dosiahnutie sledovaného cieľa a ak sú primerane rešpektované oprávnené očakávania príslušných subjektov, ako je to v tomto prípade.

(79)     Po piate, zainteresované strany takisto opätovne zdôraznili svoj argument o tom, že nedošlo k „neoprávnenému obohateniu dovozcov“, ktorý bol vyvrátený vyššie v odôvodnení 64.

(80)     Po šieste, zainteresované strany rovnako tvrdili, že návrh na vykonanie by bol v rozpore so zásadou záujmu Únie, ako je stanovené v článku 21 základného nariadenia, pretože uloženie ciel by bolo neprimeraným bremenom pre dovozcov v Únii bez toho, aby bolo prínosom pre výrobné odvetvie Únie ako celok. V tomto tvrdení sa neberie do úvahy, že uvedené nariadenie sa týka dovozu príslušného výrobku, ktorý sa uskutočnil počas obdobia uplatňovania sporného nariadenia, a nie budúceho dovozu. Pokiaľ ide o tento dovoz počas obdobia uplatňovania sporného nariadenia, inštitúcie stanovili záujem Únie v odôvodneniach 241 až 286 sporného nariadenia. So zreteľom na uvedené odôvodnenia súdy Únie nezistili žiadnu nezákonnosť.

(81)     Po siedme, zainteresované strany takisto tvrdili, že brániť svoje práva neboli schopné všetky zainteresované strany, ale len tie, ktoré mohli preukázať, že boli registrované ako také v pôvodnom prešetrovaní. Podľa ich názoru navrhované clá budú mať vplyv aj na spoločnosti, ktoré neboli v pôvodnom prešetrovaní registrované ako zainteresované strany. Okrem toho tvrdili, že inštitúcie neuverejnili žiadne oznámenie ihneď po rozsudku Súdneho dvora, a preto neboli k dispozícii žiadne informácie o programe zamýšľaného uplatnenia.

(82)     Keďže inštitúcie obnovili postup v čase, keď došlo k nezákonnosti, je bežné, že inštitúcie adresovali oznámenie tým stranám, ktoré sú zainteresovanými stranami v tomto postupe. Okrem toho nič nebránilo ostatným zainteresovaným stranám, aby sa prihlásili a niektoré tak skutočne urobili a boli považované za zainteresované strany od okamihu, keď sa prihlásili. Skutočnosť, že oznámenie bolo uverejnené až viac ako rok po vynesení prvého z dvoch rozsudkov, nemá vplyv na zákonnosť tohto nariadenia, keďže všetky zainteresované strany boli včas vyzvané, aby oznámili svoje stanoviská.

(83)     Po ôsme, príslušní vyvážajúci výrobcovia tvrdia, že ich práva na obhajobu boli porušené vzhľadom na skutočnosť, že Komisia posúdila ich žiadosti o THZ až v rokoch 2012/2013, a nie v rokoch 2005/2006. Tvrdia, že keby sa toto posúdenie uskutočnilo v rokoch 2005/2006, mohli by poskytnúť určité informácie, ktoré už poskytnúť nemôžu, pretože dokumenty boli zničené a/alebo zamestnanci prešli na iné pracovné miesta.

(84)     V tejto súvislosti sa pripomína, že Komisia nie je povinná žiadať od vyvážajúceho výrobcu, aby doplnil žiadosť o THZ. Komisia a Rada môžu zakladať svoje hodnotenie informáciách, ktoré tento vyvážajúci výrobca predložil pozri vyššie v odôvodneniach 21, 22 a 31]. Okrem toho príslušní vyvážajúci výrobcovia nespochybnili posúdenie svojich žiadostí o THZ Komisiou a neidentifikovali, na ktoré dokumenty alebo osoby sa už nedá odvolať. Tvrdenie je preto také abstraktné, že inštitúcie pri posudzovaní žiadostí o THZ nemôžu tieto ťažkosti vziať do úvahy. Keďže argument sa zakladá na špekuláciách a nie je doložený presnými údajmi o tom, ktoré dokumenty a osoby už neboli k dispozícii, a aká je relevantnosť týchto dokumentov a osôb pre posúdenie žiadosti o THZ, musí byť tento argument zamietnutý.

(85)     Zainteresované strany tvrdili, že návrh na vykonanie by bol v rozpore s článkom II ods. 1 písm. b) dohody GATT z roku 1994, pretože inštitúcie navrhli uložiť antidumpingové clo retroaktívne na dovoz obuvi od príslušných vývozcov, v prípade ktorých platnosť antidumpingových opatrení už uplynula. Zainteresované strany navyše argumentovali tým, že keďže neexistujú žiadne právne uplatniteľné antidumpingové opatrenia na príslušný dovoz, návrh na vykonanie je v rozpore s článkami 10, 5.1 a 5.6 antidumpingovej dohody. V zmysle týchto článkov môžu inštitúcie opätovne uložiť konečné antidumpingové clá po začatí nového prešetrovania a v následnosti na nové rozhodnutie v zmysle článku 9.1. antidumpingovej dohody.

(86)     Tieto argumenty spočívajú v stanovisku, že inštitúciám nebolo umožnené obnovenie postupu v okamihu, kedy došlo k nezákonnosti a že uloženie ciel by bolo retroaktívne. Z uvedených dôvodov je toto tvrdenie nesprávne. Preto nie je potrebné podrobnejšie sa zaoberať predloženými argumentmi o údajnom porušovaní pravidiel WTO.

5.           Článok 221 Colného kódexu Spoločenstva

(87)     V článku 221 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/1992 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva[28], sa uvádza, že oznámenie o výške cla sa neuskutočňuje po uplynutí lehoty troch rokov odo dňa, kedy vznikol colný dlh. Žiadosť môže znemožniť vykonávanie rozsudkov vo všetkých prípadoch, kde vnútroštátne colné orgány a/alebo sudcovia akceptovali nezákonnosť vnútroštátnych colných oznámení, ktorá vyplývala zo sporného nariadenia a týkala sa výrobkov vyrobených príslušnými vyvážajúcimi výrobcami. V takých situáciách musia byť vnútroštátne colné orgány schopné oznámiť výšku cla najneskôr do troch rokov odo dňa, kedy vznikol colný dlh.

(88)     Na rozdiel od stanoviska zainteresovaných strán, sa článok 221 Colného kódexu Spoločenstva neuplatňuje automaticky na výber antidumpingových ciel. Ani Colný kódex Spoločenstva ani základné nariadenie neobsahuje ustanovenie, podľa ktorého by bol Colný kódex Spoločenstva uplatniteľný na výber antidumpingových ciel. Podľa článku 14 ods. 1 základného nariadenia, formu, sadzbu a ďalšie kritériá výberu ciel treba stanoviť v nariadení ukladajúcom clo.

(89)     Toto nariadenie preto nestanovuje uplatňovanie článku 221 Colného kódexu Spoločenstva, ale stanovuje nezávislé pravidlá premlčania. Tieto nezávislé pravidlá sú opodstatnené: z dôvodov uvedených vyššie v odôvodneniach 54 až 59 a 66, navrhované opätovné uloženie ciel nie je so spätnou účinnosťou, a v každom prípade, z dôvodov uvedených vyššie v odôvodneniach 60 a 61 a 76 až 80, nie je v rozpore so všeobecnými zásadami práva Únie o ochrane právnej istoty a oprávnených očakávaní.

(90)     Okrem toho prvé oznámenie o výške cla bolo uverejnené v období do troch rokov. Po rozsudkoch však bolo potrebné opätovne posúdiť, či by mal byť colný dlh znížený v dôsledku posúdenia žiadostí o THZ príslušných vyvážajúcich výrobcov. Keďže až do ukončenia posudzovania neexistoval žiadny právny základ pre zachovanie zaplateného cla, Komisia dala vnútroštátnym colným orgánom pokyn, aby takéto žiadosti o vrátenie poplatkov dodržiavali, ale aby zároveň informovali dovozcov, že nemožno vylúčiť, že Komisia môže navrhnúť Rade, aby znovu uložila clá na príslušný dovoz [pozri vyššie v odôvodnení 66].

(91)     Z týchto dôvodov sú nezávislé pravidlá premlčania, ktoré sa líšia od článku 221 Colného kódexu Spoločenstva, opodstatnené.

(92)     V záujme zabezpečenia právnej istoty a aby sa zohľadnili konkrétne okolnosti tohto prípadu sa však považuje za vhodné informovať dlžníka o tom, že oznámenie o výške cla bude uverejnené najneskôr do dvoch rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

(93)     Zainteresované strany argumentovali tým, že inštitúcie na základe článku 14 ods. 3 základného nariadenia nemôžu stanoviť výnimku z článku 221 Colného kódexu Spoločenstva. Domnievajú sa, že v základnom nariadení sa iba udeľuje právomoc ukladať antidumpingové clá, ale nevyhlasujú sa pravidlá o vyberaní a vymáhaní antidumpingových ciel. Tieto pravidlá by museli byť stanovené výlučne Colným kódexom Spoločenstva. Odvolávajú sa na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-201/04 Molenbergnatie. Zainteresované strany takisto tvrdili, že vo vykonávacích aktoch, ako sú nariadenia Rady, ktorými sa ukladajú antidumpingové opatrenia, sa nemôže stanovovať výnimka z ustanovení legislatívnych aktov, napríklad Colného kódexu Spoločenstva. Napokon strany tvrdili, že stanovenie výnimky z článku 221 CKS by oslabilo právnu istotu, pretože je ustálenou judikatúrou, že po uplynutí premlčacej lehoty clo dlžné na základe právnych predpisov už nie je vymáhateľné.

(94)     Ako sa uvádza vyššie v odôvodnení 88, Colný kódex Spoločenstva nie je automaticky uplatniteľný na výber antidumpingových ciel, ale len tam a v takom rozsahu, v akom stanovuje jeho uplatniteľnosť nariadenie ukladajúce clá. Tento argument sa z tohto dôvodu musí zamietnuť ako nepodložený. V každom prípade poskytuje článok 14 základného nariadenia ako právneho aktu, ktorý vzhľadom na Colný kódex Spoločenstva predstavuje lex specialis, Rade rozsiahle právomoci, ktoré jej umožňujú stanoviť výnimku z Colného kódexu Spoločenstva. Podľa článku 14 ods. 1 základného nariadenia členské štáty vyberú clo v stanovenej forme, sadzbe a podľa ostatných kritérií špecifikovaných v nariadení, ktoré upravuje uloženie tohto cla. Na rozdiel od stanoviska, ktoré vyjadrili zainteresované strany, článok 14 základného nariadenia sa vzťahuje aj na vyberanie ciel, nielen na ich uloženie. V článku 14 ods. 3 základného nariadenia sa stanovuje, že Rada môže prijať „osobitné ustanovenia“. Na uvedenom príklade všeobecnej definície koncepcie pôvodu vidno, že v takýchto osobitných ustanoveniach môže byť okrem iného stanovená výnimka z Colného kódexu Spoločenstva. V Molenbergnatie bol článok 221 Colného kódexu Spoločenstva uplatniteľný práve preto, že v nariadení, ktorým sa ukladajú antidumpingové clá, sa z neho nestanovila výnimka. Okrem toho je zrejmé, že akákoľvek výnimka musí byť odôvodnená inštitúciami, a mala by zachovať ducha, ktorý je podstatou článku 221 Colného kódexu Spoločenstva, predovšetkým právnu istotu, ako je tomu v tomto nariadení. Tieto tvrdenia sa preto zamietajú.

(95)     Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že dvojročná lehota na oznámenie výšky cla dlžníkovi, ktorá sa uvádza vyššie v odôvodnení 92, by sa mala uplatňovať v kontexte článku 221 ods. 3 druhej vete Colného kódexu Spoločenstva, v ktorom sa ustanovuje predĺženie trojročného obdobia na vyberanie cla colnými orgánmi v prípade trestnej činnosti. Okrem toho zainteresované strany tvrdili, že rovnaké predĺženie by sa malo uplatňovať na trojročnú lehotu stanovenú pre dovozcov na podanie žiadosti o vrátenie cla podľa článku 236 colného kódexu. Inštitúcie nevidia žiadny dôvod na pristúpenie k takým žiadostiam. Výnimka z pravidla troch rokov ustanoveného článkom 221 ods. 3 druhou vetou Colného kódexu Spoločenstva nie je dostatočne široká na to, aby umožnila dosiahnutie účinného súladu s rozsudkami. Neexistuje však žiadne odôvodnenie predĺženia lehoty pre dovozcov, ktorí dovážali príslušný výrobok od príslušných vyvážajúcich výrobcov a nespochybnili svoj colný dlh včas.

6.           Záver

(96)     Pri zohľadnení predložených pripomienok a ich analýzy sa dospelo k záveru, že pokiaľ ide o príslušných vyvážajúcich výrobcov, na obdobie uplatňovania sporného nariadenia by sa malo opätovne uložiť zostatkové antidumpingové clo uplatniteľné na ČĽR.

(97)     Ako je vysvetlené v odôvodnení 40, nie sú potrebné žiadne zmeny v nariadení Rady (ES) č. 388/2008 a vykonávacom nariadení Rady (EÚ) č. 1294/2009, ktoré zostanú v platnosti pre príslušných vyvážajúcich výrobcov.

C.        SPRÍSTUPNENIE INFORMÁCIÍ STRANÁM

(98)     Príslušní vyvážajúci výrobcovia a všetky strany, ktoré sa prihlásili, boli informovaní o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa plánovalo odporučiť uloženie konečného antidumpingového cla príslušným vyvážajúcim výrobcom. Bola im poskytnutá lehota, v rámci ktorej sa mohli vyjadriť k sprístupneným informáciám a mnohé zainteresované strany túto možnosť využili. V tomto kontexte sa takisto uskutočnilo vypočutie úradníkom pre vypočutie.

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.           Týmto sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz obuvi so zvrškom z usne alebo kompozitnej usne s výnimkou športovej obuvi, obuvi, na výrobu ktorej sa použila špeciálna technológia, šľapiek a ostatnej domácej obuvi a obuvi s ochrannou špičkou s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vyrobenej spoločnosťami Brosmann Footwear (HK) Ltd, Seasonable Footwear (Zhongshan) Ltd, Lung Pao Footwear (Guangzhou) Ltd, Risen Footwear (HK) Co Ltd a Zhejiang Aokang Shoes Co. Ltd (doplnkový kód TARIC B999) a zatriedenej pod číselné znaky KN: 6403 20 00, ex 6403 30 00[29], ex 6403 51 11, ex 6403 51 15, ex 6403 51 19, ex 6403 51 91, ex 6403 51 95, ex 6403 51 99, ex 6403 59 11, ex 6403 59 31, ex 6403 59 35, ex 6403 59 39, ex 6403 59 91, ex 6403 59 95, ex 6403 59 99, ex 6403 91 11, ex 6403 91 13, ex 6403 91 16, ex 6403 91 18, ex 6403 91 91, ex 6403 91 93, ex 6403 91 96, ex 6403 91 98, ex 6403 99 11, ex 6403 99 31, ex 6403 99 33, ex 6403 99 36, ex 6403 99 38, ex 6403 99 91, ex 6403 99 93, ex 6403 99 96, ex 6403 99 98 a ex 6405 10 00[30] na obdobie uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1472/2006. Kódy TARIC sú uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu.

2.           Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

– „športová obuv“ je obuv v zmysle poznámky k podpoložke 1 kapitoly 64 prílohy I k nariadeniu Komisie (ES) č. 1719/2005[31];

– „obuv, obuv, ktorej výroba si vyžaduje špeciálnu technológiu“, je obuv s cenou CIF najmenej 7,5 EUR za pár, ktorá je určená na použitie pri športových činnostiach, s jednoduchou alebo viacvrstvovou tvárnenou podošvou, nie vstrekovanou, vyrobenou zo syntetických materiálov osobitne určených na tlmenie nárazu zvislých alebo bočných pohybov a s technickými prvkami, ako napríklad hermetickými vložkami, ktoré sú naplnené plynom alebo kvapalinou, mechanickými komponentmi, ktoré tlmia alebo neutralizujú nárazy, alebo materiálmi, ako sú napríklad polyméry s nízkou hustotou, zatriedené pod číselné znaky KN ex 6403 91 11, ex 6403 91 13, ex 6403 91 16, ex 6403 91 18, ex 6403 91 91, ex 6403 91 93, ex 6403 91 96, ex 6403 91 98, ex 6403 99 91, ex 6403 99 93, ex 6403 99 96, ex 6403 99 98;

– „obuv s ochrannou špičkou“ je obuv, v ktorej je zabudovaná ochranná špička s odolnosťou voči nárazu najmenej 100 joulov (1), zatriedená do kódov KN: ex 6403 30 00[32], ex 6403 51 11, ex 6403 51 15, ex 6403 51 19, ex 6403 51 91, ex 6403 51 95, ex 6403 51 99, ex 6403 59 11, ex 6403 59 31, ex 6403 59 35, ex 6403 59 39, ex 6403 59 91, ex 6403 59 95, ex 6403 59 99, ex 6403 91 11, ex 6403 91 13, ex 6403 91 16, ex 6403 91 18, ex 6403 91 91, ex 6403 91 93, ex 6403 91 96, ex 6403 91 98, ex 6403 99 11, ex 6403 99 31, ex 6403 99 33, ex 6403 99 36, ex 6403 99 38, ex 6403 99 91, ex 6403 99 93, ex 6403 99 96, ex 6403 99 98 a ex 6405 10 00;

– „šľapky a ostatná domáca obuv“ je obuv zatriedená do kódu KN ex 6405 10 00.

3.           Sadzba uplatniteľného konečného antidumpingového cla pre čistú franko cenu na hranici Únie pred preclením je pre výrobky opísané v odseku 1 a vyrobené spoločnosťami Brosmann Footwear (HK) Ltd, Seasonable Footwear (Zhongshan) Ltd, Lung Pao Footwear (Guangzhou) Ltd, Risen Footwear (HK) Co Ltd a Zhejiang Aokang Shoes Co. Ltd 16,5 %.

4.           Platné ustanovenia týkajúce sa ciel sa uplatňujú s výnimkou článku 221 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/1992 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva[33]. Oznámenie výšky cla dlžníkovi môže uverejniť viac ako tri roky po vzniku colného dlhu, avšak najneskôr do dvoch rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

Článok 2

Sumy zabezpečené prostredníctvom dočasného antidumpingového cla podľa nariadenia Komisie (ES) č. 553/2006 z 27. marca 2006 sa vyberajú s konečnou platnosťou. Zabezpečené sumy, ktoré sú vyššie ako sadzba konečného antidumpingového cla, sa uvoľnia.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

                                                                       Za Radu

                                                                       predseda

[1]           Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 51.

[2]               Ú. v. EÚ L 275, 6.10.2006, s. 1.

[3]               Ú. v. EÚ L 117, 1.5.2008, s. 1.

[4]               Ú. v. EÚ L 352, 30.12.2009, s. 1.

[5]               Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 51.

[6]               Ú. v. EÚ L 98, 6.4.2006, s. 3.

[7]               Nariadenie Rady (ES) č. 1472/2006 z 5. októbra 2006, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vo Vietname (Ú. v. EÚ L 275, 6.10.2006, s. 1).

[8]               Nariadenie Rady (ES) č. 388/2008 z 29. apríla 2008, ktorým sa rozširujú konečné antidumpingové opatrenia, uložené nariadením (ES) č. 1472/2006 na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, na dovoz rovnakého výrobku zasielaného z OAO Macao, ktorý má alebo nemá deklarovaný pôvod v OAO Macao (Ú. v. EÚ L 117, 1.5.2008, s. 1).

[9]               Ú. v. EÚ C 251, 3.10.2008, s. 21.

[10]             Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 1294/2009 z 22. decembra 2009, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom vo Vietname a v Čínskej ľudovej republike, rozšírené na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne zasielanej z OAO Macao, ktorá má alebo nemá deklarovaný pôvod v OAO Macao, na základe preskúmania pred uplynutím platnosti v súlade s článkom 11 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 384/96 (Ú. v. EÚ L 352, 30.12.2009, s. 1).

[11]             Spojené veci 97, 193, 99 a 215/86, Asteris AE a iní a Helénska republika/Komisia Zb. 1988, s. 2181, body 27 a 28.

[12]             Vec C-415/96, Španielsko/Komisia, Zb. 1998, s. I-6993, bod 31. Vec C-458/98 P, Industrie des Poudres Sphériques/Rada, Zb. 2000, s. I-8147, body 80 až 85. Vec T-301/01 Alitalia/Komisia, Zb. 2008, s. II-1753, body 99 a 142. Spojené veci T-267/08 a T-279/08, Région Nord-Pas de Calais/Komisia, Zb. 2011, s. II- 0000, bod 83.

[13]             Vec C-415/96, Španielsko/Komisia, Zb. 1998, s. I-6993, bod 31. Vec C-458/98 P, Industrie des Poudres Sphériques/Rada, Zb. 2000, s. I-8147, body 80 až 85.

[14]             Ú. v. EÚ C 295, 11.10.2013, s. 6.

[15]             Vec C-458/98 P, Industrie des Poudres Sphériques/Rada, Zb. 2000, s. I-8147.

[16]             Vec T-299/05, Shanghai Exceli M&E Enterprise a Shanghai Adeptech Precision/Rada, Zb. 2009, s. II-565 („Shanghai Excelľ), body 116 až 146.

[17]             Vec C-141/08 P, Foshan Shunde Yongjian Housewares & Hardware Co. Ltd/Rada, bod 94 a nasledujúce body.

[18]             Vec 245/81 Edeka/Nemecko, Zb. 1982, s. 2746, bod 27.

[19]             Vec 270/84 Licata/ESV, Zb. 1986, s. 2305, bod 31 Vec C-60/98 Butterfly Music/CEDEM Zb. 1999, s. 1-3939, bod 24. Vec 68/69 Bundesknappschaft/Brock, Zb. 1970, s. 171, bod 6. Vec 1/73 Westzucker GmbH/Einfuhrund Vorratsstelle für Zucker, Zb. 1973, s. 723, bod 5. Vec 143/73 SOPAD/FORMA o. i., Zb. 1973, s. 1433, bod 8. Vec 96/77 Bauche, Zb. 1978, s. 383, bod 48. Vec 125/77 KoninklijkeScholten-Honig NV e.a./Floofdproduktschaap voor Akkerbouwprodukten, Zb. 1978, s. 1991, bod 37. Vec 40/79 P/Komisia, Zb. 1981, s. 361, bod 12. Vec T-404/05 Grécko/Komisia, Zb. 2008, s. 11-272, bod 77. Vec C-334/07 P Komisia/Freistaat Sachsen, Zb. 2008, s. 1-9465, bod 53.

[20]             Vec T-176/01 Ferrière Nord/Komisia, Zb. 2004, s. 11-3931, bod. 139. Vec C-334/07 P Komisia/Freistaat Sachsen, Zb. 2008, s. 1-9465, bod 53.

[21]             Vec C-169/95, Španielsko/Komisia, Zb. 1997, s. I-135, bod 51 až 54. Spojené veci T-116/01 a T-118/01, P&O European Ferries (Vizcaya) SA, Zb. 2003, s. II-2957, bod 205.

[22]             Vec C-34/92 GruSa Fleisch/Hauptzollamt Hamburg-Jonas, Zb. 1993, s. 1-4147, bod 22. Podmienky rovnakého alebo podobného znenia možno nájsť napríklad v spojených veciach 212 až 217/80 Meridionale Industria Salumi α.δ., Zb. 1981, s. 2735, body 9 a 10. Vec 21/81 Bout, Zb. 1982, s. 381, bod 13. Vec T-42/96 Eyckeler & Malt/Komisia, Zb. 1998, s. 11-401, body 53 a body 55 až 56. Zb.

[23]             2004, s. I-369, body 36 až 37.

[24]             Pozri tiež vec C-337/88 Società agricola fattoria alimentare (SAFA), Zb. 1990, s. I-1, bod 13.

[25]             Vec 199/82 San Giorgio, Zb. 1983, s. 3595, bod 13.

[26]             Vec C-458/98 P, Industrie des Poudres Sphériques/Rada, z 3. októbra 2000.

[27]             Spojené veci C-183/02 P a C-187/02 P, Demesa a Territorio Histórico de Álava/Komisia, Zb. 2004, s. I-10609, ods. 44. Spojené veci T-427/04 a T-17/05, Francúzsko/Komisia, Zb. 2009, s. II-4315, bod 261.

[28]             Ú. v. ES L 302, 19.10.1992, s. 1.

[29]             Na základe nariadenia Komisie (ES) č. 1549/2006 zo 17. októbra 2006, ktorým sa mení a dopĺňa príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. EÚ L 301, 31.10.2006, s. 1) tento číselný znak KN 1. januára 2007 nahradia číselné znaky KN ex 6403 51 05, ex 6403 59 05, ex 6403 91 05 a ex 6403 99 05.

[30]             Ako je uvedené v nariadení Komisie (ES) č. 1719/2005 z 27. októbra 2005, ktorým sa mení a dopĺňa príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. EÚ L 286, 28.10.2005, s. 1). Rozsah výrobku sa určí na základe opisu výrobku uvedeného v článku 1 ods. 1 a opisu výrobku podľa príslušných číselných znakov KN.

[31]             Ú. v. EÚ L 286, 28.10.2005, s. 1.

[32]             Na základe nariadenia Komisie (ES) č. 1549/2006 zo 17. októbra 2006, ktorým sa mení a dopĺňa príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. EÚ L 301, 31.10.2006, s. 1) tento číselný znak KN 1. januára 2007 nahradia číselné znaky KN ex 6403 51 05, ex 6403 59 05, ex 6403 91 05 a ex 6403 99 05.

[33]             Ú. v. ES L 302, 19.10.1992, s. 1.

PRÍLOHA

k

návrhu vykonávacieho nariadenia Rady,

ktorým sa opätovne ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vyrobenej spoločnosťami Brosmann Footwear (HK) Ltd, Seasonable Footwear (Zhongshan) Ltd, Lung Pao Footwear (Guangzhou) Ltd, Risen Footwear (HK) Co Ltd a Zhejiang Aokang Shoes Co. Ltd

Kódy TARIC pre obuv so zvrškom z usne alebo kompozitnej usne, tak, ako sú vymedzené v článku 1

a) od 7. októbra 2006:

6403 30 00 39, 6403 30 00 89, 6403 51 11 90, 6403 51 15 90, 6403 51 19 90, 6403 51 91 90, 6403 51 95 90, 6403 51 99 90, 6403 59 11 90, 6403 59 31 90, 6403 59 35 90, 6403 59 39 90, 6403 59 91 90, 6403 59 95 90, 6403 59 99 90, 6403 91 11 99, 6403 91 13 99, 6403 91 16 99, 6403 91 18 99, 6403 91 91 99, 6403 91 93 99, 6403 91 96 99, 6403 91 98 99, 6403 99 11 90, 6403 99 31 90, 6403 99 33 90, 6403 99 36 90, 6403 99 38 90, 6403 99 91 99, 6403 99 93 29, 6403 99 93 99, 6403 99 96 29, 6403 99 96 99, 6403 99 98 29, 6403 99 98 99 a 6405 10 00 80

b) od 1. januára 2007:

6403 51 05 19, 6403 51 05 99, 6403 51 11 90, 6403 51 15 90, 6403 51 19 90, 6403 51 91 90, 6403 51 95 90, 6403 51 99 90, 6403 59 05 19, 6403 59 05 99, 6403 59 11 90, 6403 59 31 90, 6403 59 35 90, 6403 59 39 90, 6403 59 91 90, 6403 59 95 90, 6403 59 99 90, 6403 91 05 19, 6403 91 05 99, 6403 91 11 99, 6403 91 13 99, 6403 91 16 99, 6403 91 18 99, 6403 91 91 99, 6403 91 93 99, 6403 91 96 99, 6403 91 98 99, 6403 99 05 19, 6403 99 05 99, 6403 99 11 90, 6403 99 31 90, 6403 99 33 90, 6403 99 36 90, 6403 99 38 90, 6403 99 91 99, 6403 99 93 29, 6403 99 93 99, 6403 99 96 29, 6403 99 96 99, 6403 99 98 29, 6403 99 98 99 a 6405 10 00 80

c) od 7. septembra 2007:

6403 20 00 20, 6403 20 00 80, 6403 51 05 15, 6403 51 05 18, 6403 51 05 95, 6403 51 05 98, 6403 51 11 91, 6403 51 11 99, 6403 51 15 91, 6403 51 15 99, 6403 51 19 91, 6403 51 19 99, 6403 51 91 91, 6403 51 91 99, 6403 51 95 91, 6403 51 95 99, 6403 51 99 91, 6403 51 99 99, 6403 59 05 15, 6403 59 05 18, 6403 59 05 95, 6403 59 05 98, 6403 59 11 91, 6403 59 11 99, 6403 59 31 91, 6403 59 31 99, 6403 59 35 91, 6403 59 35 99, 6403 59 39 91, 6403 59 39 99, 6403 59 91 91, 6403 59 91 99, 6403 59 95 91, 6403 59 95 99, 6403 59 99 91, 6403 59 99 99, 6403 91 05 15, 6403 91 05 18, 6403 91 05 95, 6403 91 05 98, 6403 91 11 95, 6403 91 11 98, 6403 91 13 95, 6403 91 13 98, 6403 91 16 95, 6403 91 16 98, 6403 91 18 95, 6403 91 18 98, 6403 91 91 95, 6403 91 91 98, 6403 91 93 95, 6403 91 93 98, 6403 91 96 95, 6403 91 96 98, 6403 91 98 95, 6403 91 98 98, 6403 99 05 15, 6403 99 05 18, 6403 99 05 95, 6403 99 05 98, 6403 99 11 91, 6403 99 11 99, 6403 99 31 91, 6403 99 31 99, 6403 99 33 91, 6403 99 33 99, 6403 99 36 91, 6403 99 36 99, 6403 99 38 91, 6403 99 38 99, 6403 99 91 95, 6403 99 91 98, 6403 99 93 25, 6403 99 93 28, 6403 99 93 95, 6403 99 93 98, 6403 99 96 25, 6403 99 96 28, 6403 99 96 95, 6403 99 96 98, 6403 99 98 25, 6403 99 98 28, 6403 99 98 95, 6403 99 98 98, 6405 10 00 81 a 6405 10 00 89