21.1.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 19/28

1.

víta oznámenie Európskej komisie, v ktorom sa v súvislosti so systémami zdravotnej starostlivosti uvádza, že tieto systémy nemajú umožniť iba dlhší, ale aj kvalitatívne lepší život, a tým pomáhať zlepšovať zdravotný stav občanov; Pre zdravie jednotlivca, pokiaľ sa pod ním rozumie telesná a duševná pohoda, sú popri výkonoch zdravotnej starostlivosti rozhodujúce aj iné faktory;

2.

žiada, aby sa zdravie uznávalo ako hodnota sama osebe, pričom výdavky na systémy zdravotnej starostlivosti sa musia vnímať ako investície do zdravia obyvateľstva, ktoré sa okrem toho môžu pozitívne prejaviť v podobe vyššej produktivity, väčšej ponuky pracovnej sily a stabilnejších verejných financií;

3.

konštatuje, že decentralizované správne orgány čelia v celej EÚ rovnakým výzvam: zvyšovaniu nákladov na zdravotnú starostlivosť, starnutiu obyvateľstva spojenému s nárastom chronických ochorení a multimorbidity, v dôsledku čoho narastá dopyt po službách v oblasti zdravotníctva. Výbor regiónov poukazuje na to, že riešenie týchto výziev spadá do pôsobnosti celoštátnych, regionálnych a miestnych orgánov;

4.

víta a podporuje skutočnosť, že občania EÚ majú prístup k účinnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti a že Európska komisia chce vzhľadom na skúsenosti z posledných rokov podporiť členské štáty pri vypracúvaní stratégií, ktoré zvýšia účinnosť a pružnosť systémov zdravotnej starostlivosti a zlepšia k nej prístup;

5.

vychádza z toho, že sa dodržiava článok 168 Zmluvy o fungovaní EÚ, podľa ktorého patrí zdravotná starostlivosť v zásade do právomoci jednotlivých členských štátov a že v tomto smere platí zásada subsidiarity. Výbor regiónov v tejto súvislosti pripomína, že zodpovednosť za politiku v oblasti zdravotníctva majú členské štáty a že vo väčšine prípadov je podstatná časť kompetencií v zdravotníctve v rukách miestnych a regionálnych orgánov;

6.

berie na vedomie, že jedenásť členských štátov v roku 2013 dostalo v rámci európskeho semestra odporúčanie, aby pristúpili k reforme svojich systémov zdravotnej starostlivosti. Výbor regiónov v tejto súvislosti poukazuje na to, že rozdiely v systémoch zdravotnej starostlivosti jednotlivých členských štátov odrážajú rozdielne spoločenské voľby, a poukazuje na článok 168 Zmluvy o fungovaní EÚ, podľa ktorého sa úloha EÚ v oblasti zdravotnej starostlivosti obmedzuje na dopĺňanie vnútroštátnej politiky;

7.

súhlasí s názorom, že systém zdravotnej starostlivosti v rozhodujúcej miere ovplyvňuje inovácia, a oceňuje veľký hospodársky význam tohto sektora. Odporúča však, aby spoločné hodnoty, ako univerzálnosť systémov zdravotnej starostlivosti v EÚ, prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti, spravodlivosť a solidarita, ktoré uznala Rada (Rada pre oblasť zdravotníctva) v roku 2006, mali vždy prednosť pred aktuálnou hospodárskou situáciou

8.

uznáva, že v dôsledku hospodárskej krízy museli členské štáty pristúpiť k finančným obmedzeniam, zároveň však pripomína, že systémy zdravotnej starostlivosti musia zostať určitým spôsobom udržateľné, aby v budúcnosti zodpovedali základným spoločným hodnotám a aby sa zároveň zabezpečilo plnenie týchto hodnôt už v súčasnosti;

9.

s potešením víta, že Komisia vo svojej snahe pomôcť členským štátom pri využívaní posúdení účinnosti zdravotníckych systémov zamýšľa užšie spolupracovať s medzinárodnými organizáciami, ako je WHO a OECD;

10.

odporúča Európskej komisii, aby bola opatrná pri budovaní komplexného systému podávania správ pre hodnotenie výsledkov systémov zdravotnej starostlivosti, a upozorňuje, že dostupné údaje sa môžu využívať prostredníctvom užšej spolupráce s WHO a OECD;

11.

povzbudzuje členské štáty, aby posilnili a v prípade potreby ďalej rozširovali existujúce kapacity s cieľom zabezpečiť nepretržité a automatické zhromažďovanie údajov o zdraví, pretože to prispeje k vysokej kvalite medzinárodných databáz v organizáciách, akými sú WHO a OECD;

12.

upozorňuje, že pri hodnotení výsledkov systémov zdravotnej starostlivosti by sa mali využívať komplexné a ľahko dostupné ukazovatele, ako napr. miera prežitia pri určitých ochoreniach alebo doba čakania. Víta rámce pre celý rad spoločných európskych kritérií na hodnotenie výsledkov systémov zdravotnej starostlivosti, ktorý by mal podporiť politickú diskusiu a stanovenie priorít v členských štátoch;

13.

súhlasí s názorom, že narastajúca mobilita pacientov a zdravotníckych pracovníkov má za následok väčšie vzájomné ovplyvňovanie jednotlivých systémov zdravotnej starostlivosti členských štátov, a upozorňuje, že v prípade užšej spolupráce medzi systémami zdravotnej starostlivosti, ktorej cieľom je reagovať na tento jav, by sa mali využiť odborné vedomosti, ktoré má k dispozícii správa na miestnej a regionálnej úrovni;

14.

pripomína, že pre systémy zdravotnej starostlivosti vychádzajúce z delegovania právomocí na regionálnu a miestnu úroveň je do významnej miery určujúca dostupnosť dostatočne kvalifikovanej pracovnej sily, dobrý manažment a primeraný tok informácií v systéme;

15.

upozorňuje, že integrácia lekárskej starostlivosti by sa mala uskutočniť paralelne s intenzívnejším zapájaním pacientov, pričom by sa mala venovať zvýšená pozornosť kvalite starostlivosti, a poukazuje na to, že by sa s decentralizovanými správnymi orgánmi mali viesť diskusie o práci skupiny odborníkov Európskej komisie v tejto oblasti, ako aj v iných oblastiach, a to napr. formou verejných vypočutí o výsledkoch práce skupiny;

16.

uznáva, že systémy zdravotnej starostlivosti musia byť pružné, musia sa prispôsobiť rozdielnym danostiam a čeliť veľkým výzvam aj s obmedzenými zdrojmi. Výbor sa domnieva, že tieto charakteristické znaky treba zaručiť vychádzajúc zo zodpovednosti na regionálnej a miestnej úrovni za zdravie občanov;

17.

víta, že Európska komisia uznáva význam zdravotníctva v súvislosti s bojom proti sociálnym účinkom hospodárskej krízy, zdôrazňuje však, že rozhodnutia prijímané s cieľom riešiť nadradené hospodárske krízy a problémy, sa musia skúmať z hľadiska ich možných negatívnych vplyvov na zdravie obyvateľstva, aby sa práve takýmto vplyvom dalo zabrániť;

18.

víta a podporuje vypracovanie stratégie pre sociálne začleňovanie, v rámci ktorej sa umožní rozsiahly prístup k dobrej a finančne dostupnej zdravotnej starostlivosti s cieľom odstraňovať narastajúcu nerovnosť v oblasti zdravia v členských štátoch;

19.

víta a podporuje prebiehajúce aktivity v oblasti bezpečnosti pacientov na úrovni EÚ a vyzýva k tomu, aby sa skúsenosti pacientov a zapojenie pacientov, ako aj ďalšie odborné vzdelávanie personálu, ktoré sú kľúčovými oblasťami, stali prioritou budúcich iniciatív EÚ v oblasti zdravia;

20.

poukazuje na to, že je ťažké vymedziť výsledky zdravotníctva, čo sťažuje porovnávanie medzi členskými štátmi, súhlasí však s tým, že merania a porovnávanie účinnosti systémov zdravotnej starostlivosti sú dôležitým cieľom;

21.

naďalej sa domnieva, že porovnávanie medzi členskými štátmi má slúžiť výlučne na účely učenia a výmeny skúseností v oblasti osvedčených postupov, čím členské štáty dostanú príležitosť sledovať z medzinárodnej perspektívy, ako sa vyvíjajú ich snahy o zlepšenia;

22.

uznáva, že v rámci osobitných oblastí, o ktorých medzinárodné organizácie (ako WHO a OECD) nevedia poskytnúť postačujúce údaje, by mohlo byť užitočné vytvoriť európsku databázu údajov;

23.

víta, že v oznámení Európskej komisie sa poukazuje na zásady európskeho sociálneho paktu a zdôrazňuje sa význam transparentných kritérií pre prístup k lekárskej starostlivosti, ako aj povinnosť nevylučovať žiadnu skupinu obyvateľov, pokiaľ ide o prístup k tejto starostlivosti;

24.

súhlasí s konštatovaním, že prístup je ťažko merateľný, upozorňuje však, že ukazovatele, ktoré zohľadňujú informácie od občanov o ich skúsenostiach, sú dôležitým meradlom ich názorov o prístupe k zdravotnej starostlivosti;

25.

súhlasí s tým, že pri hodnotení prístupu k zdravotnej starostlivosti by mal byť rozhodujúci podiel obyvateľov, ktorí majú prístup k službám zdravotnej starostlivosti, ako aj rozsah tejto starostlivosti, pripomína však, že rozdiely v oblasti starostlivosti a jej rozsahu odrážajú rôznu spoločenskú voľbu na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni;

26.

súhlasí s tým, že dostupnosť je predpokladom prístupu k službám zdravotnej starostlivosti, čo sa vzťahuje na dobu čakania, vzdialenosti a pracovné sily v zdravotníctve, poukazuje však na to, že koncentrácia ponúk špecializovanej liečby v hlavných strediskách a z toho vyplývajúce prepravné vzdialenosti sú niekedy nevyhnutné, aby sa zabezpečili postačujúce kompetencie v určitých terapeutických oblastiach. Napriek tomu treba dbať o to, aby takéto špecializované zdravotné výkony boli dostupné aj ľuďom z demograficky a zemepisne znevýhodnených regiónov;

27.

pripomína, že regióny so zemepisným a demografickým znevýhodnením (zvýšené rozptýlenie osídlenia, nízka hustota obyvateľstva, výrazné demografické starnutie, ostrovné alebo horské oblasti) čelia špecifickým problémom, ktoré sa obzvlášť negatívne prejavujú v zdravotníckej oblasti;

28.

uznáva, že integrované modely starostlivosti a riešenia elektronického zdravotníctva môžu predstavovať čiastočné riešenie problému týkajúceho sa dostupnosti systému zdravotnej starostlivosti v členských štátoch a hlavne môžu ponúknuť riešenia v zemepisne a demograficky znevýhodnených regiónoch;

29.

v tejto súvislosti by privítal odkaz na skutočnosť, že hlavne ľudia so zdravotným postihnutím majú niekedy obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti, a pripomína Európskej komisii, aby s ohľadom na článok 9 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a svoj záväzok [COM(2010) 636 final] venovala pri uplatňovaní stratégií na odstraňovanie rozdielov v poskytovaní zdravotnej starostlivosti osobitnú pozornosť ľuďom so zdravotným postihnutím;

30.

víta skutočnosť, že smernica Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti sa viac zameriava na otázku zodpovednosti systému zdravotnej starostlivosti, pokiaľ ide o prístup k lekárskej starostlivosti;

31.

víta, že Európska komisia sa zameriava na to, aby zdravotnícki pracovníci aj v budúcnosti plnili dôležitú poradnú úlohu a aby ju mohli plniť v spolupráci s ostatnými sektormi. Pripomína, že rozsiahle odborné vedomosti na regionálnej a miestnej úrovni súvisiace s touto spoluprácou sa môžu využiť aj pri ďalšej práci;

32.

podporuje výmenu informácií o zlepšovaní prístupu k liekom, upozorňuje však, že rozhodnutia o tvorbe cien a náhrade nákladov pre pacientov sú výsledkom spoločenskej voľby, ako aj priorít stanovených na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Výbor regiónov pritom poukazuje na to, že prostredníctvom transparentnejšej tvorby cien medicínskych výrobkov by sa dosiahlo efektívnejšie využívanie zdrojov;

33.

berie na vedomie, že Európska komisia má v úmysle naďalej podporovať plánovanie členských štátov v súvislosti s pracovnými silami v oblasti zdravotníctva s cieľom prispieť tak k riešeniu problémov týkajúcich sa mobility zdravotníckych pracovníkov;

34.

súhlasí s názorom, že členské štáty sa musia postarať o to, aby sa správne realizovala smernica Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti;

35.

berie na vedomie, že Európska komisia odporučila v rámci európskeho semestra reformu systémov zdravotnej starostlivosti v členských štátoch, a v tejto súvislosti odkazuje na článok 168 Zmluvy o fungovaní EÚ, podľa ktorého sa úloha EÚ v oblasti zdravia obmedzuje na dopĺňanie politík členských štátov;

36.

víta, že Európska komisia podporuje členské štáty pri realizácii reforiem ich systémov zdravotnej starostlivosti tým, že vytvára iniciatívy zamerané na učenie a výmenu osvedčených postupov s ostatnými členskými štátmi a regiónmi;

37.

poukazuje na to, že postačujúce a dlhodobé investície do systémov zdravotnej starostlivosti môžu byť z dlhodobého hľadiska nákladovo výhodnejšie ako krátkodobé finančné zámery vyvolané hospodárskou situáciou, a domnieva sa, že zisťovanie krátkodobého, ako aj dlhodobejšieho účinku investícií do zdravotníctva by v budúcnosti mohlo mať zásadný význam;

38.

uznáva, že systémy zdravotnej starostlivosti musia byť finančne pružné, zastáva však názor, že krátkodobé finančné zámery podmienené hospodárskou situáciou nesmú prevážiť nad zdravím ako hodnotou samou o sebe, ani nad bezpečnosťou pacientov a ich účasťou, či ďalším vzdelávaním personálu;

39.

uznáva a víta prácu Európskej komisie, ktorá identifikovala šesť faktorov pružnosti, ktoré prispievajú k tomu, že systémy zdravotnej starostlivosti zaručujú pre obyvateľov dostupnú a účinnú zdravotnú starostlivosť;

40.

víta, že Európska komisia podporuje ambiciózny cieľ siete pre hodnotenie zdravotníckych technológií, ktorá bola vytvorená prostredníctvom smernice Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, a súhlasí s názorom, že sa tým obmedzí duplicitná práca úradov;

41.

berie na vedomie, že Európska komisia kladie dôraz na odovzdávanie informácií o pacientoch príslušným poskytovateľom zdravotníckych služieb, a odporúča, aby Európska komisia pri tom podporila členské štáty tým, že bude podporovať odovzdávanie vedomostí a výmenu osvedčených postupov v oblasti informačných tokov;

42.

poukazuje na rozsiahle poznatky o zdravotníctve z pohľadu občanov na miestnej a regionálnej úrovni, pričom aktívne využívanie týchto vedomostí považuje za dôležitejšie ako skúmanie možností na vytvorenie rozsiahleho konzorcia pre európsku výskumnú infraštruktúru;

43.

nazdáva sa, že možné synergie medzi službami zdravotnej starostlivosti poskytovanými v pohraničných regiónoch ešte nie sú optimalizované. Zlepšili by však dostupnosť zdravotnej starostlivosti a poslúžili pacientom. Výbor regiónov naliehavo vyzýva verejné orgány členských štátov, aby v tejto súvislosti podporovali uzatváranie dohôd o spolupráci;

44.

upozorňuje na to, že dostupné údaje sa môžu prostredníctvom užšej spolupráce s WHO a OECD využívať v prospech výskumnej infraštruktúry.