21.1.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 19/50

1.

pripomína, že reštrukturalizácie a štrukturálne zmeny sú všeobecne považované za súčasť prirodzeného ekonomického rozvoja;

2.

upozorňuje, že vplyv reštrukturalizácií je najviac citeľný na regionálnej úrovni. Môžu mať vplyv na štrukturálny rozvoj regiónov a ich strednodobú až dlhodobú konkurencieschopnosť. Preto sú potrebné regionálne prístupy (decentralizované politiky prispôsobené miestnym potrebám a implementované so zapojením kľúčových partnerov) (1);

3.

pripomína, že reštrukturalizácia má obzvlášť výrazný dosah na menej rozvinuté regióny, ktoré majú zvyčajne menej konkurencieschopnú a inovatívnu priemyselnú štruktúru a vysokú mieru nezamestnanosti, a preto treba venovať osobitnú pozornosť tomuto typu regiónov;

4.

preto víta, že v rámci kvality sa uznáva spoločná zodpovednosť všetkých zainteresovaných strán vrátane regionálnych orgánov. Upozorňuje, že uvedená problematika sa týka aj miestnych orgánov, predovšetkým väčších miest, v ktorých je najväčšia koncentrácia zamestnávateľov a ktoré zohrávajú rozhodujúcu úlohu, keďže určujú hospodársky rozvoj menších mestských stredísk vo svojich spádových oblastiach;

5.

poukazuje na to, že spoločné riadenie je kľúčovým predpokladom úspechu navrhovaných prístupov. Posilňovanie partnerstiev všetkých dôležitých aktérov by mala podporovať aj EÚ. Dôležitá je aj koordinačná úloha štátu, regionálnych a miestnych orgánov, keďže zamestnanci a zamestnávatelia majú na procesy reštrukturalizácie často rozdielny názor;

6.

sa domnieva, že na úspešnú realizáciu stratégie Európa 2020 je v súčasnej sociálno-ekonomickej situácii nevyhnutné zamerať sa predovšetkým na zvyšovanie zamestnanosti (vytváranie a zachovanie pracovných miest);

7.

kladie veľký dôraz na predvídanie zmien a schopnosť všetkých zainteresovaných strán prispôsobiť sa zmenám. V rámci tohto úsilia existujú tri línie:

8.

víta súčasné iniciatívy Komisie, akou je napr. Európske stredisko pre monitorovanie zmien (EMCC) alebo Európsky monitor reštrukturalizácie (ERM) (2) a navrhuje, aby sa ešte viac posilnili, napríklad prostredníctvom individuálneho poradenstva prispôsobeného miestnym a regionálnym orgánom v konkrétnych situáciách;

9.

takisto oceňuje zameranie výskumných činností nadácie Eurofound na dosah reštrukturalizácií na regionálnu úroveň, ktorá tak v posledných rokoch účinne reaguje na informačný deficit v tejto oblasti;

10.

oceňuje, že Komisia v oznámení katalogizuje osvedčené postupy a že navrhuje, aby boli prijaté na dobrovoľnom základe. Ďalej odporúča Komisii venovať sa požiadavkám Európskeho parlamentu a Výboru regiónov (3), aby revidovala právny rámec týkajúci sa informovania pracovníkov a konzultácií s nimi v súvislosti s predvídaním a riadením reštrukturalizácie, kde sama Komisia vo svojom oznámení pripomína existujúce nedostatky v tejto oblasti;

11.

navrhuje, aby pri vyhodnocovaní uplatňovania rámca kvality Komisia spolupracovala so všetkými zainteresovanými partnermi a aby v tomto procese zohľadnila aj existujúce postupy či dohody partnerov v jednotlivých členských štátoch;

12.

upozorňuje, že rámec kvality navrhnutý Komisiou ako súbor odporúčaní a osvedčených postupov, ktoré Komisia odporúča prijať na dobrovoľnom základe, neodkazuje na žiaden konkrétny právny základ v zmluvách a predstavuje právny nástroj sui generis, ktorý takisto nie je v zmluvách explicitne uvedený. Postup Komisie preto neumožňuje Európskemu parlamentu zaujať osožné stanovisko. Keďže však možno povedať, že návrh Komisie spadá do rámca spoločných právomocí Únie a členských štátov v oblasti sociálnej politiky definovaných v článkoch 151 a 153 ZFEÚ, a vzhľadom na to, že výmena skúseností a príkladov osvedčených postupov na úrovni EÚ má jasnú pridanú hodnotu, návrh Komisie sa zdá byť v súlade so zásadou subsidiarity a proporcionality;

13.

vyzdvihuje úlohu, ktorú zohrávajú miestne a regionálne orgány pri predpovedaní potrieb, pokiaľ ide o zručnosti, a ich zlaďovaní s potrebami trhu práce (4), a to najmä prostredníctvom opatrení v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a podpory podnikania mladých ľudí. Členské štáty by si mali byť tejto úlohy vedomé a mali by miestnym a regionálnym orgánom poskytnúť zodpovedajúce zdroje na uľahčenie prechodu mladých ľudí od vzdelávania k zamestnaniu, keďže najmä miestne a regionálne orgány často zohrávajú úlohu poskytovateľov služieb v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnanosti (5);

14.

znovu opakuje, že otázky ako profesijná mobilita alebo vyvažovanie ponuky a dopytu na trhu práce na miestnej úrovni majú rozhodujúci vplyv na účinnosť reštrukturalizácie. Mala by sa podporovať najmä mobilita pracovníkov, a to prostredníctvom poskytovania personalizovaných služieb v oblasti hľadania pracovných miest, stáží a školení, aby títo pracovníci mohli prispôsobiť svoje zručnosti požiadavkám trhu práce (6). To sa týka predovšetkým osobitných skupín, ktoré čelia dlhodobej nezamestnanosti (mladí ľudia, ľudia s nízkou kvalifikáciou, starší ľudia, imigranti a ľudia so znevýhodneniami);

15.

v prípade hraničných regiónov zdôrazňuje, že je dôležité podporovať skutočnú cezhraničnú mobilitu pracovných síl odstránením prekážok v oblasti pracovného práva a sociálneho zabezpečenia (odstránenie daňových prekážok, umožnenie prenosu dávok v nezamestnanosti a prevodu dôchodkových nárokov) (7). Miestne a regionálne orgány môžu zohrávať dôležitú úlohu aj v oblasti poradenstva pre dochádzajúcich pracovníkov s využitím služieb Európskeho portálu pre pracovnú mobilitu (EURES) alebo existujúcich cezhraničných štruktúr (8);

16.

nabáda samosprávy, aby viac spolupracovali, pokiaľ ide o výmenu informácií o ponukách práce, ktoré sa objavujú na danom miestnom a regionálnom trhu. Spoločné opatrenia na podporu individuálnej mobility a výmeny informácií o trhoch práce by mohli pomôcť zvýšiť zamestnanosť v povolaniach, o ktoré je záujem a pre ktoré na danom miestnom či regionálnom trhu neexistuje odborná príprava;

17.

víta oznámenie Európskej komisie o obnove európskeho priemyslu [COM(2014) 14 final] predložené v januári 2014 a vyzýva Komisiu, aby začlenila predvídanie zmien a riadenie reštrukturalizácie medzi aktívne opatrenia na podporu širšej európskej priemyselnej politiky. Štrukturálne zmeny majú dosah na priemysel v regiónoch a v mestách. Nazdáva sa preto, že každá diskusia o štrukturálnych zmenách sa musí zaoberať úlohou priemyselnej a regionálnej politiky pri predvídaní týchto zmien;

18.

zdôrazňuje úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri využívaní štrukturálnych fondov EÚ, ako je Európsky sociálny fond a Európsky fond regionálneho rozvoja, ako aj Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii v príslušných regiónoch, na podporu vytvárania kvalitných pracovných miest a sociálne spravodlivých prechodov na trhu práce. Aby bolo financovanie opatrení spojených s predvídaním zmien a reštrukturalizáciami udržateľné, je vhodné ho zabezpečiť z viacerých zdrojov;

19.

podčiarkuje význam výskumno-inovačných stratégií založených na inteligentnej špecializácii RIS3, pokiaľ ide o umožnenie zmien, ktoré považujú regióny za prvoradé. RIS3 je už zo svojej podstaty procesom zameraným na dosiahnutie zmien predovšetkým v podnikateľskom prostredí, čím pomáha regiónom získať prístup k najlepším inovatívnym zručnostiam a najlepším partnerom. Európska spolupráca zdôrazňovaná v procese RIS3 pridáva značnú hodnotu uskutočňovaniu štrukturálnych zmien;

20.

sa domnieva, že najdôležitejšou úlohou miestnych a regionálnych orgánov v rámci reštrukturalizácie je koordinácia všetkých zainteresovaných strán. Stále koordinačné štruktúry sa v praxi ukázali ako kľúčové pre rýchlu a účinnú reakciu na regionálnej úrovni;

21.

EHSV podporuje výzvu, aby sa na európskej úrovni konalo v znamení väčšej koordinácie a spolupráce medzi politickými opatreniami a útvarmi Komisie, agentúrami a početnými monitorovacími strediskami, aby sa rozhodnutia podnikov prechádzajúcich reštrukturalizáciou podporovali jednoznačne a koherentne. Najmä MSP a najmenšie podniky by s cieľom pripraviť sa na reštrukturalizáciu mali využívať náležité a špecifické mechanizmy podpory a poradenstva (9).