19.8.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 271/40

Spravodajca

Gian Mario Spacca (IT/ALDE), predseda regiónu Marche

Referenčné dokumenty

COM(2014) 357 final

SWD(2014) 190 final

SWD(2014) 191 final

1.

víta závery Európskej rady z 12. a 13.o decembra 2012, v ktorých Rada žiada Komisiu o predloženie stratégie EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora (EUSAIR) do konca roka 2014. Toto rozhodnutie odporúčal VR v svojom stanovisku z vlastnej iniciatívy na tému „Územná spolupráca v Stredozemí v rámci jadransko-iónskeho makroregiónu“, ktoré bolo prijaté 11. októbra 2011 (1);

2.

súhlasí s vymedzením makroregionálnych stratégií ako integrovaných rámcov podporovaných Európskou radou, ktoré sa vzťahujú na členské štáty a tretie krajiny nachádzajúce sa v rovnakej zemepisnej oblasti a čeliace spoločným výzvam a prinášajúce riešenia vďaka intenzívnejšej spolupráci v záujme hospodárskej, sociálnej a územnej spolupráce (2);

3.

víta návrh, aby sa stratégie EUSAIR zúčastnili štyri krajiny EÚ (Chorvátsko, Grécko, Taliansko a Slovinsko) a štyri krajiny mimo EÚ (Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora a Srbsko) a aby stratégia bola významným prínosom v oblasti európskej integrácie kandidátskych/potenciálnych kandidátskych krajín v regióne. Komponent integrácie EÚ ponúka v tejto makroregionálnej stratégii významnú pridanú hodnotu (3);

4.

zdôrazňuje aspekty zmierenia, bezpečnosti a stability v regióne Jadranského a Iónskeho mora prostredníctvom spolupráce s ostatnými nečlenskými krajinami EÚ, čo by sa v budúcnosti mohlo stať súčasťou tejto stratégie. V tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu miestnych a regionálnych orgánov, ktoré zohrávajú vedúcu úlohu pri podpore demokracie, decentralizácii, väčšej miestnej a regionálnej samospráve a budovaní kapacít;

5.

konštatuje, že jadransko-iónska stratégia by mohla byť cestou k integrovanejšiemu prístupu, ktorá by zahŕňala celú oblasť Stredozemného mora, tak ako to zdôraznil EP (4);

6.

konštatuje, že zhromaždenie ARLEM (Európsko-stredomorské zhromaždenie regionálnych a miestnych samospráv) taktiež vyzýva k makroregionálnemu prístupu pre celú oblasť Stredozemného mora, ktorý vychádza z rozvoja troch integrovaných makroregionálnych oblastí – západného Stredozemia, jadransko-iónskej oblasti a východného Stredozemia (5);

7.

súhlasí so závermi Rady pre všeobecné záležitosti z októbra 2013 v súvislosti s tým, že je potrebné opätovne preskúmať systémy riadenia makroregiónov, a víta správu, ktorú Európska komisia vydala 20. mája 2014, ako aj oznámenie Európskej komisie zo 17. júna 2014 o stratégii Európskej únie pre región Jadranského a Iónskeho mora. Taktiež súhlasí s názorom Rady, pokiaľ ide o význam zodpovednosti príslušných krajín, čo si vyžaduje posilnenie príslušných regionálnych a miestnych aktérov, ako aj jasné a dlhodobé odhodlanie zúčastnených strán (6). Žiada okrem iného, aby boli regióny a Výbor regiónov vo väčšom rozsahu zapojené do koordinačnej fázy na pomoc Európskej komisii, ako aj do realizačnej fázy. V tejto súvislosti súhlasí s tým, aby bola v akčnom pláne stanovená štruktúra riadenia založená na koordinátoroch každého piliera, ktorých určia príslušné ministerstvá, a zdôrazňuje, že títo koordinátori môžu pochádzať aj z regionálnej úrovne verejnej správy;

8.

zdôrazňuje, že je potrebné inteligentné a koordinované riadenie so štyrmi navzájom prepojenými úrovňami riadenia: silným politickým vedením s jasným rozhodovaním zúčastnených krajín – pomocou Európskej komisie a s podporou Výboru regiónov – silnou koordináciou, dohodou o územnej realizácii a rozsiahlou spoločnou zodpovednosťou;

9.

zdôrazňuje, že EUSAIR si vyžaduje silné politické vedenie a že jadransko-iónska iniciatíva zahŕňajúca osem ministerstiev zahraničných vecí príslušných krajín môže v tomto smere hrať významnú koordinačnú úlohu. Na druhej strane, EUSAIR potrebuje platformu pre viacúrovňové riadenie a regióny a miestne orgány môžu poskytnúť vysokú úroveň odbornosti pre účinnú realizáciu projektov v rámci integrovaného makroregionálneho prístupu;

10.

žiada miestne a regionálne orgány, aby zohrávali aktívnejšiu úlohu pri riadení a realizácii stratégie;

11.

v tejto súvislosti konštatuje, že 30. januára 2013 bola vytvorená medziregionálna skupina Výboru regiónov pre jadransko-iónsky región, ktorej úlohou je podporovať Európsku komisiu pri príprave jadransko-iónskej stratégie do konca roku 2014 a pri presadzovaní spoločnej identity regiónu v oblasti Jadranského a Iónskeho mora s cieľom zdôrazniť potenciál tohto regiónu;

12.

konštatuje, že „mandát“, ktorý Komisii udelila Európska rada, je výsledkom spojených snáh krajín tohto regiónu. Vychádza z viacerých iniciatív, akou je jadransko-iónska iniciatíva, ktorá sa začala realizovať na základe vyhlásenia z Ancony v roku 2000, a ostatné jadransko-iónske fóra a siete, akým je Fórum miest pobrežia Jadranského a Iónskeho mora, Fórum obchodných komôr pobrežia Jadranského a Iónskeho mora, sieť univerzít UniAdrion a jadransko-iónsky euroregión;

13.

zdôrazňuje, že územné potreby možno zohľadňovať pomocou viacúrovňového riadenia zdola nahor, snažiac sa o riešenie spoločných problémov a výziev, ktorým čelí región Jadranského a Iónskeho mora, pomocou široko uznaných prostriedkov. V tom spočíva kľúč k úspechu tejto stratégie EÚ;

14.

súhlasí s tým, že hlavným cieľom navrhovanej stratégie je podporiť udržateľnú hospodársku a sociálnu prosperitu, rast a vytváranie pracovných miest v regióne v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020 prostredníctvom zvyšovania jeho príťažlivosti, konkurencieschopnosti, prepojenosti, pričom je však potrebné zachovať environmentálne, morské a pobrežné ekosystémy;

15.

víta, že Komisia prijala „Námornú stratégiu pre Jadranské a Iónske more (7)“, ktorá bola zahrnutá do EUSAIR;

16.

víta rozsah pôsobnosti a obsah štyroch pilierov EUSAIR, ktoré sú výsledkom rozsiahlej konzultácie zúčastnených strán v regióne: „modrý rast“, „prepojenie regiónu“, „kvalita životného prostredia“ a „udržateľný cestovný ruch“. Taktiež víta, že do oznámenia boli zahrnuté prierezové otázky týkajúce sa „budovania kapacity vrátane komunikácie“ a „inovácie v oblasti výskumu a rozvoja a MSP“;

17.

žiada Európsku komisiu, aby vypracovala základnú analýzu makroekonomickej situácie EUSAIR a posúdenie vplyvu ako prvý krok smerom k vybudovaniu kapacít, prostredníctvom ktorých by sa uľahčila realizácia stratégie a zaviedli sa do praxe štyri piliere/prioritné opatrenia tak, aby sa mohli lepšie nasmerovať ciele a merať pokrok pri ich dosahovaní;

18.

žiada, aby sa sústredila väčšia pozornosť na územnú a sociálnu súdržnosť a na hlavné problémy, ktoré sa nedajú účinne riešiť na úrovni jednotlivých krajín, ako je napr. zdravie, aktívne starnutie, rozdiely v demografických a hospodárskych podmienkach medzi krajinami regiónu a v rámci nich, ako aj problémy spojené s bezpečnosťou, organizovanou trestnou činnosťou, nelegálnou migráciou, premiestňovaním podnikov a nezamestnanosťou mladých ľudí. Tieto otázky by sa mali riešiť vo všetkých pilieroch s cieľom dosiahnuť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast v súlade s politikami a cieľmi stratégie Európa 2020 a zvýšiť konkurencieschopnosť a príťažlivosť regiónu EUSAIR;

19.

navrhuje využiť skúsenosti získané pri realizácii stratégie pre Pobaltie a Podunajsko a každoročne zorganizovať fórum EUSAIR, ktorého cieľom by bolo uľahčiť hospodársko-sociálny dialóg a rozsiahle stotožnenie sa s jadransko-iónskou stratégiou prostredníctvom účinného zapojenia sociálnych a hospodárskych zúčastnených strán (odborov, organizácií zamestnávateľov, mimovládnych organizácií, mládežníckych organizácií, združení občianskej spoločnosti atď.);

20.

víta, že z časového hľadiska bolo možné zahrnúť stratégiu EUSAIR do novej generácie plánovacích a programových dokumentov európskych štrukturálnych a investičných fondov EÚ a fondov IPA na obdobie 2014 – 2020 – do dohody o partnerstve, strategických dokumentov IPA, operačných programov, ako aj do všetkých príslušných politík a programov EÚ, akým je Horizont 2020,COSME atď.;

21.

konštatuje, že nariadenie o spoločných ustanoveniach, nariadenie o európskej územnej spolupráci a nariadenie o IPA predstavujú pre stratégiu EUSAIR reálnu príležitosť, keďže vyžadujú, aby všetky európske štrukturálne a investičné fondy a fondy IPA zohľadňovali makroregionálne priority;

22.

zdôrazňuje potrebu väčšieho zapojenia miestnych a regionálnych orgánov do vytvárania prioritných projektov pre región Jadranského a Iónskeho mora. Víta začlenenie riadenia rizík prírodných katastrof do horizontálnych zásad štyroch pilierov v oznámení Komisie o EUSAIR a žiada, aby sa v postupne uplatňovanom akčnom pláne venovala väčšia pozornosť témam, ako sú migrácia, právo na zdravie či administratívne vzdelávanie na Vysokej škole jadransko-iónskeho regiónu;

23.

žiada, aby európske a medzinárodné finančné inštitúcie ako EIB a EBOR, Svetová banka a. i. poskytovali aktívnu podporu, tak ako to bolo v prípade investičného rámca pre západný Balkán;

24.

navrhuje vytvoriť nástroj realizácie v spolupráci s EIB a medzinárodnými finančnými orgánmi, ktoré umožnia predkladať „financovateľné projekty (8)“;

25.

žiada, aby sa do dostupného financovania zahrnulo aj financovanie zo súkromných zdrojov;

26.

uznáva pravidlo „troch nie“ (žiadne nové nariadenie, žiadne nové inštitúcie a žiadne dodatočné fondy) a zdôrazňuje pravidlo „troch áno“, na ktoré sa odkazuje na mnohých fórach (viac doplnkového financovania, väčšia inštitucionálna koordinácia a viac nových projektov);

27.

zdôrazňuje, že finančná podpora na úrovni EÚ v oblasti technickej pomoci spojenej s makroregionálnymi stratégiami sa v rámci stratégie pre Pobaltie prejavila ako dôležitá hodnota, a mala by byť rozšírená na jadransko-iónsku makroregionálnu stratégiu. Žiada vytvoriť konkrétnu rozpočtovú položku na technickú pomoc makroregiónu Jadranského a Iónskeho mora, podobne ako v prípade rozpočtovej položky vytvorenej pre makroregión Baltského mora a makroregión Dunaja vo výške 2,5 milióna EUR viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov pre každý makroregión v roku 2014;

28.

žiada, aby sa venovala väčšia pozornosť komunikácii ako prierezovej téme s tým cieľom, aby verejnosť väčšmi akceptovala makroregionálnu stratégiu a silnejšie riadenie tak, ako sa to zdôrazňuje aj v „príspevku medziregionálnej skupiny Výboru regiónov pre jadransko-iónsky región zainteresovaným stranám“ z 13.odecembra 2013, sprostredkovanom Európskej komisii;

29.

zdôrazňuje, že komunikácia je nástrojom na zvyšovanie informovanosti občianskej spoločnosti o tom, čo predstavuje táto stratégia pre občanov, a o prínose pre posilnenie identity regiónu Jadranského a Iónskeho mora;

30.

súhlasí s tým, že budovanie kapacity je relevantnou prierezovou témou, ktorej cieľom je zabezpečiť úspech stratégie EUSAIR, keďže región Jadranského a Iónskeho mora je rozsiahlou oblasťou zahŕňajúcou členské krajiny EÚ, kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny s rozdielnymi administratívnymi štruktúrami;

31.

konštatuje, že členské, ako aj nečlenské štáty EÚ potrebujú rozšíriť zručnosti a kapacity v záujme toho, aby dosiahli inteligentné, udržateľné a inkluzívne riešenia spoločných problémov v oblasti riadenia ľudských zdrojov, medzinárodných vzťahov atď. Jedným z možných opatrení by mohlo byť vytvorenie jadransko-iónskej vysokej školy pre verejnú správu podľa vzoru francúzskej Vysokej školy pre verejnú správu (Ecole Nationale d’Administration), kde by štátni úradníci z regiónu Jadranského a Iónskeho mora mohli rozvíjať svoje zručnosti a schopnosti, ktoré sú potrebné v oblasti viacúrovňového riadenia, čím by sa umožnilo, aby realizovali inovatívne postupy vo verejnej správe;

32.

domnieva sa, že vybudovanie trvalého jadransko-iónskeho priestoru pre pokojný dialóg a účinnú spoluprácu nie je možné bez systematického zapájania mladých ľudí v príslušných regiónoch. Preto vyzýva členské štáty a Európsku komisiu, aby podporovali, uľahčovali a zlepšovali uplatňovanie súčasných programov mobility mládeže v rámci regiónu EUSAIR;

33.

zdôrazňuje, že naliehavé politické témy týkajúce sa regiónu, ako napr. migrácia, by sa mali vnímať ako integračný prvok a zdroj pracovných miest, ktorý pomáha regiónu Jadranského a Iónskeho mora a celej oblasti v Stredozemí riešiť hlavné výzvy;

34.

zdôrazňuje, že bezpečnosť je ďalšou veľkou obavou, ktorú krajiny nemôžu riešiť jednotlivo, a žiada Európsku komisiu, aby zahrnula osobitné opatrenia s cieľom riešiť túto otázku v rámci štyroch pilierov stratégie;

35.

víta spoločné vyhlásenie Európskej komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku s názvom „Za otvorenú a bezpečnú globálnu námornú sféru: prvky pre stratégiu Európskej únie v oblasti námornej bezpečnosti (9)“, v ktorom sa zdôrazňuje, že záujmy Európy v námornej oblasti úzko súvisia s blahobytom, prosperitou a bezpečnosťou jej občanov a komunít;

36.

vyzdvihuje, že blahobyt občanov má rozhodujúci význam pri harmonickom rozvoji regiónu, a zdôrazňuje, že zdravotná starostlivosť a výskum sa musia koordinovať, aby sa zabezpečila efektívnosť zdravotníctva;

37.

zdôrazňuje význam tém, akým je „rybolov a akvakultúra“, „modrá technológia“ a „služby v námorných a morských odvetviach“;

38.

víta smernicu Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie a integrovaný manažment pobrežnej zóny (10), a žiada Európsku komisiu, aby zohľadnila túto smernicu pri plánovaní konkrétnych opatrení v regióne Jadranského a Iónskeho mora;

39.

zdôrazňuje, že viacúrovňové riadenie je pre zúčastnené strany zapojené do rastu námorného a morského odvetvia kľúčovým faktorom účinného riadenia v oblasti Jadranského a Iónskeho mora prostredníctvom spoločných pravidiel a protokolov o rybolove a zachovaní zásob rýb, ako aj prostredníctvom štandardizovaných systémov riadenia a postupov;

40.

zdôrazňuje, že ekologická inovácia a modernizácia rybolovu a akvakultúry, ako aj (v úzkej spojitosti s druhým pilierom) námornej dopravy a prístavov s ich infraštruktúrou v zázemí a námornými zoskupeniami majú zásadný význam pre racionálne využívanie morských zdrojov a námorných systémov. Používanie spoločnej značky pre vysokú kvalitu a vysledovateľnosť produktov z rýb by mohlo byť dôležitým nástrojom pri podpore tejto oblasti;

41.

zdôrazňuje význam „námornej dopravy“, „intermodálneho zázemia“ a „energetických sietí“ a upozorňuje na význam rozšírenia nemateriálnej infraštruktúry IKT. Jadransko-iónsky cloud predstavuje prostriedok na prepojenie súčasných platforiem s cieľom štandardizovať spoločné postupy a protokoly, umožniť účinnú intermodálnu nákladnú prepravu a osobnú dopravu a podporiť služby, ochranu životného prostredia a námornú bezpečnosť;

42.

zdôrazňuje, že región Jadranského a Iónskeho mora musí získať lepší prístup z juhovýchodnej Európy k zvyšku sveta, vrátane oblasti Stredozemia, prostredníctvom rozšírenia Baltsko-jadranského koridoru pozdĺž jadranského hrebeňa. Je potrebné posilniť intermodálne dopravné systémy v tejto oblasti, aby sa mohlo zlepšiť postavenie regiónu ako dopravného uzla v medzinárodnom rámci;

43.

zdôrazňuje význam tém, akými sú „morská biodiverzita“, „znečisťovanie morí“ a „nadnárodné územné biotopy a biodiverzita“;

44.

zdôrazňuje, že v regióne Jadranského a Iónskeho mora sa musia zachovať biotopy a ekosystémy a tento región musí čeliť výzvam spojeným so zmenou klímy prostredníctvom integrovaného viacúrovňového riadenia, ktoré bude zahŕňať všetky zúčastnené strany v rámci spoločného a integrovaného postupu;

45.

poukazuje na to, že Stredozemné more je polouzavretým morom s najnižšou mierou výmeny vody na svete, v dôsledku čoho je potrebná prísna ochrana tohto citlivého ekosystému a kvalitné experimentálne projekty;

46.

víta „Stratégiu EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy“ z apríla 2013 (11), ktorá povzbudzuje výmenu osvedčených postupov a rozvoj makroregionálnych akčných plánov ako príklady komplexného prístupu k lepšiemu hodnoteniu rizík a zraniteľnosti;

47.

zdôrazňuje význam tém, ako sú „diverzifikované produkty a služby cestovného ruchu“a „udržateľný manažment cestovného ruchu“, ktoré vyzdvihla konzultácia na aténskej konferencii;

48.

zdôrazňuje, že príťažlivosť regiónu predstavuje najmä cestovný ruch, ktorý je jedným z hlavných odvetví s narastajúcim potenciálom a významným stimulom pre rozvoj námornej aj pevninovej ekonomiky. Rozvoj tohto odvetvia si vyžaduje viacúrovňové riadenie a zapojenie vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov, ako aj všetkých zúčastnených strán, od obchodných komôr až po univerzity;

49.

zdôrazňuje, že na základe spoločných prírodných, kultúrnych a historických pokladov, kvalitných poľnohospodársko-potravinárskych výrobkov, tradícií profesionálneho pohostinstva a atraktívnej krajiny sprostredkovaných pomocou spoločnej jadransko-iónskej značky môže cestovný ruch predstavovať významný stimul pre udržateľný rast, príležitosti pre zamestnávanie mladých ľudí a sociálne začlenenie, keďže „polovica pracovných miest v európskom pobrežnom cestovnom ruchu a pridanej hodnoty sa nachádza v oblasti Stredozemného mora“ (12);

50.

zdôrazňuje význam tejto tretej makroregionálnej stratégie EÚ, ktorá vychádza zo skúseností so súčasnými makroregionálnymi stratégiami pre rozvoj novej, inovatívnej a inteligentnej spolupráce a inovatívneho prístupu k viacúrovňovému riadeniu na základe „učenia prostredníctvom prace“ a ktorá sa usiluje o hľadanie synergie a výmenu postupov s ostatnými stratégiami EÚ;

51.

zdôrazňuje význam stratégie EUSAIR pri vytváraní nového podnetu na riešenie spoločných problémov tohto regiónu a na podporu udržateľnej hospodárskej a sociálnej prosperity s osobitným zameraním na stimulovanie rastu a zamestnanosti v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020, a to zvyšovaním príťažlivosti, konkurencieschopnosti a prepojenosti regiónu Jadranského a Iónskeho mora tak, aby sa stal významným dopravným uzlom;

52.

naliehavo žiada Európsku komisiu, aby zohrávala kľúčovú úlohu v rámci inovatívnej platformy viacúrovňového riadenia v oblasti koordinácie a realizácie, v ktorej sú rozhodnutia spoločné, s cieľom zabezpečiť politický záväzok a zodpovednosť zúčastnených strán na európskej, vnútroštátnej, regionálnej aj miestnej úrovni podľa zásady subsidiarity. Súkromný sektor a občianska spoločnosť by mali byť zapojené do zabezpečovania solídnej a širokej zodpovednosti za túto stratégiu, a to prostredníctvom komunikácie zhora nadol aj zdola nahor, stanovenia zodpovednosti a transparentných výsledkov, napr. pomocou otvoreného dátového portálu, výročného fóra o hospodársko-sociálnom dialógu o EUSAIR atď.;

53.

zdôrazňuje, že integrácia EÚ je základným prvkom EUSAIR, ktorá zahŕňa štyri členské a štyri nečlenské štáty EÚ, a poukazuje na prvky zmierenia, bezpečnosti, stability a prosperity prostredníctvom užšej spolupráce a na úlohu regiónov ako kľúčových hráčov pri podpore regionálnej samosprávy, tvorby kapacít, decentralizácie a demokracie.