29.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 285/106

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Iraku, najmä na uznesenie z 10. októbra 2013 o nedávnom násilí v Iraku (1),

—

so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci (DPS) medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na strane druhej, ako aj na uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. januára 2013 o dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Irakom (2),

—

so zreteľom na strategický dokument Európskej komisie o Iraku (2011 – 2013),

—

so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci o Iraku, najmä závery z 10. februára 2014,

—

so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Catherine Ashtonovej o Iraku, najmä z 5. februára 2014, zo 16. januára 2014, z 18. decembra 2013 a z 5. septembra 2013,

—

so zreteľom na vyhlásenie hovorcu PK/VP z 28. decembra 2013 o zabíjaní obyvateľov tábora Hurríja,

—

so zreteľom na vyhlásenie predsedu Bezpečnostnej rady Organizácie spojených národov (BR OSN) o Iraku z 10. januára 2014,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

—

so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, ktorého signatárom je aj Irak,

—

so zreteľom na článok 110 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Irak naďalej bojuje s vážnymi politickými, bezpečnostnými a sociálno-ekonomickými problémami a keďže politická scéna je extrémne roztrieštená a sužovaná násilím a sektárskou politikou, čo vážne bráni naplneniu oprávnenej túžby irackého ľudu po mieri, prosperite a skutočnom prechode k demokracii; keďže Irak čelí najvážnejšej vlne násilia od roku 2008;

B.

keďže hoci Irak dokázal takmer úplne obnoviť svoju produkciu ropy, sociálna nerovnosť rastie, pretože iracký štát naďalej nie je schopný obyvateľom Iraku poskytovať základné služby, ako sú pravidelné dodávky elektriny v letnom období, prísun čistej vody a verejná zdravotná starostlivosť;

C.

keďže podľa údajov o obetiach na životoch, ktoré zverejnila 1. februára 2014 misia Organizácie spojených národov pre pomoc Iraku (UNAMI), bolo pri teroristických činoch a násilnostiach v januári 2014 celkovo zabitých 733 Iračanov a ďalších 1 229 bolo zranených; keďže údaje za január 2014 nezahŕňajú obete na životoch spôsobené pokračujúcimi bojmi v provincii Anbar vzhľadom na problémy s overovaním a s potvrdzovaním informácií o stave osôb, ktoré boli zabité alebo zranené;

D.

keďže súčasná občianska vojna v Sýrii zhoršila situáciu v Iraku; keďže sa presúva aj do Iraku, kde militanti – najmä z Irackého islamského štátu a Levantu (ISIL) – rozširujú svoje aktivity na irackom území;

E.

keďže BR OSN 10. januára 2014 odsúdila útoky, ktorých sa dopúšťa ISIL proti irackému ľudu v snahe destabilizovať krajinu a región;

F.

keďže vláda premiéra Núrího al-Málikího nevyriešila problémy sunnitskej menšiny; keďže politika zameraná na odstránenie všetkých väzieb na stranu Baas v súlade so zákonom o spravodlivosti a zodpovednosti viedla k prepusteniu prevažne sunnitských úradníkov, čo ešte posilnilo dojem, že program vlády je sektársky; keďže najmä odstránenie dlhoročného protestného tábora sunnitov v Ramadí na príkaz vlády 30. decembra 2013 urýchlilo násilné konfrontácie v provincii Anbar; keďže v dôsledku toho od decembra 2013 dochádza v meste Falúdža i v ďalších mestách provincie Anbar k bojom medzi vládnymi silami a militantmi z ISIL;

G.

keďže viac ako 63 000 rodín (podľa odhadov OSN v počte viac ako 370 000 ľudí) postihnutých bojmi v provincii Anbar bolo k 13. februáru 2014 zaregistrovaných ako presídlených v rámci krajiny; keďže mnohí utiekli do iných častí krajiny, napr. do provincií Karbala, Bagdad a Erbil, zatiaľ čo iní hľadajú bezpečnosť v odľahlých komunitách v provincii Anbar, alebo nie sú schopní pred bojmi uniknúť; keďže ich situácia je aj naďalej neistá, míňajú sa im zásoby potravín a pitnej vody, ich hygienické podmienky sú zlé a majú len obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti;

H.

keďže pokračujú nezmenšené vražedné bombové útoky v celom Iraku – ako bol útok 5. februára 2014 na iracké ministerstvo zahraničných vecí – pričom zasahujú najmä šiítske oblasti, a keďže v dôsledku niekoľkých prípadov útekov väzňov sa zvýšil počet bojovníkov v radoch extrémistických militantných skupín;

I.

keďže 25. decembra 2013 bolo pri bombových útokoch v častiach Bagdadu obývaných kresťanmi zabitých najmenej 35 ľudí a desiatky ďalších osôb boli zranené; keďže od roku 2003 pravdepodobne aspoň polovica irackých kresťanov opustila krajinu;

J.

keďže 5. februára 2014 bolo napadnuté iracké ministerstvo zahraničných vecí v Bagdade a keďže 10. februára 2014 bol napadnutý konvoj predsedu snemovne reprezentantov Usámu al-Nudžajfího v meste Mosul v provincii Ninive;

K.

keďže pokračuje spor irackej federálnej vlády a regionálnej vlády Kurdistanu o rozdelení využívania irackých nerastných zdrojov, pričom nový ropovod má podľa plánov prepraviť z Kurdistanu do Turecka 2 milióny barelov ropy mesačne a ústredná vláda pripravuje v tejto veci žalobu na provinciu;

L.

keďže veľká časť obyvateľstva je naďalej zasiahnutá vážnymi sociálnymi a hospodárskymi problémami – všeobecnou chudobou, vysokou nezamestnanosťou, hospodárskou stagnáciou, znehodnotením životného prostredia a nedostatkom základných verejných služieb;

M.

keďže násilie a sabotáže sú prekážkou v úsilí o oživenie hospodárstva, ktoré je po desaťročiach konfliktov a sankcií zničené; keďže Irak má tretie najväčšie zásoby ropy na svete, keďže však útoky, korupcia a pašovanie ochromili vývoz; keďže sociálna štruktúra krajiny vrátane jej bývalej úrovne rovnosti žien je značne narušená;

N.

keďže vláda i extrémistické skupiny opakovane a čoraz častejšie porušujú slobodu tlače a médií; keďže novinári a spravodajské stanice sú vystavované útokom alebo cenzúre a keďže podľa organizácie Reportéri bez hraníc bolo na informácie o situácii v provincii Anbar uvalené informačné embargo; keďže v správe organizácie Freedom House o slobode vo svete za rok 2014 bol Irak označený za „neslobodnú krajinu“;

O.

keďže iracká ústava zaručuje všetkým občanom rovnosť pred zákonom a takisto „administratívne, politické a kultúrne práva jednotlivých národností, ako aj ich právo na vzdelanie“;

P.

keďže v DPS medzi EÚ a Irakom, najmä v jej doložke o ľudských právach, sa zdôrazňuje, že politický dialóg medzi EÚ a Irakom by sa mal zameriavať na ľudské práva a na posilňovanie demokratických inštitúcií;

Q.

keďže zmeny irackého volebného zákona boli schválené v novembri 2013, čím sa otvorila cesta k všeobecným voľbám, ktoré sa majú uskutočniť 30. apríla 2014;

R.

keďže EÚ opätovne potvrdila svoje odhodlanie pomôcť Iraku pri prechode k demokracii; pripomína, že jednota a územná celistvosť Iraku sú základné prvky potrebné na vybudovanie bezpečného a prosperujúceho štátu pre všetkých jeho občanov a pre stabilitu celého regiónu;

S.

keďže Rada pre spoluprácu medzi EÚ a Irackou republikou prvý raz zasadala v Bruseli 20. januára 2014; keďže Rada pre spoluprácu, ktorá zasadá v rámci DPS medzi EÚ a Irakom, opätovne potvrdila záväzok oboch strán naďalej posilňovať vzájomné vzťahy; keďže EÚ bude aj naďalej podporovať spoluprácu vo všetkých oblastiach spoločného záujmu, pričom bude poskytovať cielenú pomoc v spoločne dohodnutých oblastiach;

T.

keďže iracké orgány naďalej vykonávajú trest smrti; keďže vedúci misií EÚ v Bagdade v októbri 2013 spolu podpísali vyhlásenie o Svetovom dni proti trestu smrti, v ktorom vyjadrili hlboké znepokojenie nad vykonávaním trestu smrti v Iraku, a vyzvali irackú vládu, aby naň zaviedla moratórium;

U.

keďže v Iraku pokračuje masívna vyzbrojovacia kampaň, ktorej súčasťou je aj predaj vojenskej techniky vo veľkom meradle;

1.

dôrazne odsudzuje nedávne teroristické činy a vystupňované sektárske násilie, ktoré so sebou nesú nebezpečenstvo, že krajina sa opäť prepadne do sektárskych rozbrojov, a vyvolávajú obavy z rozšírenia sektárskeho konfliktu v celom regióne; poukazuje na skutočnosť, že hoci sa násilie objavuje v súvislosti so sektárstvom, jeho príčiny sú skôr politické než náboženské; vyjadruje sústrasť rodinám a priateľom zosnulých a ranených;

2.

dôrazne odsudzuje útoky ISIL v provincii Anbar a podporuje výzvu BR OSN adresovanú irackému ľudu vrátane irackých kmeňov, miestnych vodcov a irackých bezpečnostných síl v provincii Anbar, aby spolupracovali v boji proti násiliu a terorizmu; zdôrazňuje, že na ISIL sa vzťahuje zbrojné embargo a zmrazenie aktív uložené rezolúciami BR OSN č. 1267 (1999) a 2083 (2012), a zdôrazňuje dôležitosť rýchleho a účinného plnenia týchto opatrení;

3.

vyjadruje vážne znepokojenie v súvislosti s vývojom v provincii Anbar a s veľkým počtom osôb presídlených v rámci krajiny, ktoré utiekli zo zón konfliktu; požaduje prístup humanitárnej pomoci do Falúdže; vyzýva vládu Iraku, aby si plnila povinnosť chrániť civilné obyvateľstvo vo Falúdži i v iných oblastiach; nabáda irackú vládu, aby pokračovala v spolupráci s UNAMI a humanitárnymi organizáciami s cieľom zabezpečovať dodávky humanitárnej pomoci; víta úsilie OSN poskytovať pomoc ľuďom postihnutým bojmi v provincii Anbar, a to napriek problémom, ktoré vznikli v dôsledku zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácie a prebiehajúcich bojov v provincii;

4.

vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a Komisiu, aby podporovali každé úsilie irackej vlády a UNAMI na ochranu civilného obyvateľstva vo Falúdži a v iných oblastiach s cieľom zaistiť bezpečný prechod civilistov uviaznutých v konfliktných zónach a bezpečný návrat vnútorne presídlených osôb, ak to podmienky umožnia;

5.

vyzýva irackú vládu, aby riešila dlhotrvajúce problémy prispievajúce k nestabilite krajiny vrátane oprávnených obáv sunnitskej menšiny, a to iniciovaním inkluzívneho národného dialógu o reforme zákona o spravodlivosti a zodpovednosti, zdržaním sa poburujúcich sektárskych vyhlásení a vykonaním opatrení zameraných na dosiahnutie národného zmierenia; odmieta výzvy na vytvorenie sunnitskej federálnej oblasti v Iraku ako riešenie súčasného konfliktu, keďže tento krok by pravdepodobne viedol k ďalšiemu sektárstvu a násiliu;

6.

so znepokojením berie na vedomie rozširovanie násilia z konfliktu v Sýrii; vyzýva irackú vládu, aby vyvinula značné úsilie s cieľom izolovať Irak od sýrskej občianskej vojny tým, že nebude podporovať ani jednu zo strán zapojených do konfliktu a zabráni sunnitským aj šiítskym bojovníkom v prekročení hraníc so Sýriou;

7.

je vážne znepokojený v súvislosti s pretrvávajúcimi násilnými činmi proti civilnému obyvateľstvu, zraniteľným skupinám a náboženským spoločenstvám; vyzýva irackú vládu a všetkých vedúcich politických predstaviteľov, aby prijali opatrenia nutné na zaistenie bezpečnosti a ochrany všetkých obyvateľov v Iraku, najmä príslušníkov zraniteľných skupín, ako sú ženy, novinári, mladí ľudia, aktivisti v oblasti základných práv, odborári a náboženské spoločenstvá vrátane kresťanov; vyzýva irackú vládu, aby zaistila, že bezpečnostné sily budú dodržiavať zásady právneho štátu a medzinárodné normy;

8.

podporuje úsilie EÚ o pomoc Iraku pri presadzovaní demokracie, ľudských práv, dobrej správy vecí verejných a právneho štátu, a to aj vychádzajúc zo skúseností a výsledkov misie EUJUST LEX-IRAQ – ktorej mandát sa, žiaľ, skončil 31. decembra 2013 – ako aj úsilie UNAMI a osobitného zástupcu generálneho tajomníka OSN o pomoc irackej vláde pri posilňovaní jej demokratických inštitúcií a procesov, presadzovaní zásad právneho štátu, uľahčovaní regionálneho dialógu, zlepšovaní poskytovania základných služieb a zabezpečovaní ochrany ľudských práv; víta program budovania kapacít, ktorý sa začal uplatňovať 22. januára 2014 – financuje ho EÚ a vykonáva Úrad OSN pre servisné zabezpečenie projektov – a ktorý má za cieľ podporu irackej Vysokej komisie pre ľudské práva pri vykonávaní jej mandátu na presadzovanie a ochranu ľudských práv v Iraku;

9.

víta schválenie zmien irackého volebného zákona 4. novembra 2013, čím sa otvorila cesta k všeobecným voľbám, ktoré sa majú uskutočniť 30. apríla 2014; zdôrazňuje význam týchto volieb v Iraku pre pokračovanie demokratických zmien a vyzýva všetkých aktérov, aby zabezpečili, aby voľby boli inkluzívne, transparentné, vierohodné a aby sa konali včas; vyzýva ESVČ, aby čo najviac pomohla irackej vláde s praktickými prípravami;

10.

vyjadruje vážne znepokojenie v súvislosti s vysokým počtom popráv v Iraku; vyzýva iracké orgány, aby zaviedli moratórium na vykonávanie všetkých trestov smrti; domnieva sa, že reforma systému súdnictva má prvoradý význam pre znovunastolenie pocitu bezpečnosti medzi irackými občanmi a mala by zahŕňať revíziu zákona o boji proti terorizmu, ktorý poskytuje podozrivým a zadržaným osobám oveľa nižšiu ochranu než trestný poriadok, a požaduje zrušenie beztrestnosti, najmä v prípade štátnych bezpečnostných síl;

11.

vyzýva všetky štátne a neštátne subjekty, aby rešpektovali slobodu tlače a médií a aby chránili novinárov a spravodajské stanice pred násilím; uznáva, že slobodná tlač a slobodné médiá sú základnými prvkami fungujúcej demokracie, ktorá občanom poskytuje platformu a prístup k informáciám;

12.

žiada EÚ, aby prijala spoločnú pozíciu v prospech zákazu používania munície s obsahom ochudobneného uránu a aby ponúkla pomoc pri liečbe obetí vrátane obetí chemických zbraní a pri prípadnom odstraňovaní toxických látok z postihnutých oblastí;

13.

domnieva sa, že aj nedávne rozhovory medzi a skupinou E3+3 a Iránom poskytujú Iraku možnosť na stabilizáciu za predpokladu, že všetky susedné mocnosti prestanú zasahovať do jeho vnútorných záležitostí;

14.

dôrazne odsudzuje raketový útok na tábor Hurríja 26. decembra 2013, pri ktorom podľa rôznych správ prišlo o život niekoľko obyvateľov tábora a ďalší boli zranení; zdôrazňuje, že okolnosti, za ktorých k tejto brutálnej udalosti došlo, treba objasniť; vyzýva iracké orgány, aby zintenzívnili bezpečnostné opatrenia v okolí tábora s cieľom zaručiť ochranu jeho obyvateľov pred akýmkoľvek ďalším násilím; naliehavo vyzýva irackú vládu, aby našla páchateľov útoku a aby ich brala na zodpovednosť; pripomína, že EÚ vyzýva všetky strany, aby uľahčili úsilie vysokého komisára OSN pre utečencov o čo najskoršie premiestnenie všetkých obyvateľov tábora Hurríja na trvalé a bezpečné miesto mimo územia Iraku;

15.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, osobitnému zástupcovi Európskej únie pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, irackej vláde a parlamentu, regionálnej vláde Kurdistanu, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov a Rade OSN pre ľudské práva.