24.3.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 93/32


P7_TA(2014)0064

Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. februára 2014 o porovnávacom prehľade EÚ v oblasti justície – občianska a správna justícia v členských štátoch (2013/2117(INI))

(2017/C 093/06)

Európsky parlament,

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 27. marca 2013 s názvom Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície – nástroj na podporu účinnej justície a rastu (COM(2013)0160),

so zreteľom na dvojročné hodnotiace správy o európskych súdnych systémoch, ktoré vypracovala Európska komisia Rady Európy pre efektívnosť súdnictva (CEPEJ),

so zreteľom na článok 48 a článok 119 ods. 2 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A7-0442/2013),

A.

keďže Komisia vydala porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície, ktorý je porovnávacím, nezáväzným nástrojom zameraným na posúdenie účinnosti vnútroštátnych justičných systémov, s cieľom lepšie vymedziť justičné politiky a s rozsahom pôsobnosti zameraným na parametre justičných systémov, ktoré prispievajú k zlepšovaniu podnikateľského a investičného prostredia v Únii;

B.

keďže v porovnávacom prehľade EÚ v oblasti justície sa porovnávajú vnútroštátne justičné systémy s použitím konkrétnych ukazovateľov, ale neuvádza sa v ňom celkové hodnotenie vnútroštátnych justičných systémov;

C.

keďže porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície za rok 2013 sa výlučne zameriava na občiansku, obchodnú a správnu justíciu;

D.

keďže nezáväzný porovnávací prehľad má zásluhu na určovaní zlepšení a neúspechov a na snahe o výmenu najlepších postupov v rámci Únie, pričom autonómia vnútroštátnych právnych a súdnych systémov zostáva nedotknutá;

1.

berie na vedomie porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v tomto prehľade v súlade so zmluvami a v rámci konzultácií s členskými štátmi a mala pritom na pamäti potrebu vyhnúť sa nepotrebnému zdvojeniu práce s inými orgánmi;

2.

podporuje cieľ výmeny najlepších postupov v záujme zabezpečenia efektívneho a nezávislého justičného systému, ktorý môže prispieť k hospodárskemu rastu v Európe a posilniť konkurencieschopnosť; zdôrazňuje, že efektívny a dôveryhodný justičný systém dáva podnikom stimuly na rozvoj a investície na vnútroštátnej a cezhraničnej úrovni;

3.

zdôrazňuje význam súdnych porovnávacích kritérií pre cezhraničnú vzájomnú dôveru, účinnú spoluprácu medzi inštitúciami a vytvorenie spoločného justičného priestoru a európskej justičnej kultúry;

4.

domnieva sa, že každé porovnanie vnútroštátnych justičných systémov, najmä v súvislosti s ich predchádzajúcim stavom, musí byť založené na objektívnych kritériách a na dôkaze, ktorý je objektívne zostavený, porovnaný a analyzovaný; poukazuje na význam posúdenia fungovania justičných systémov ako celku, bez jeho oddelenia od sociálnej, historickej a hospodárskej situácie členských štátov alebo od ústavných tradícií, z ktorých justičné systémy vychádzajú; zdôrazňuje význam nestranného zaobchádzania s členskými štátmi, ktorým sa zabezpečí rovnosť zaobchádzania so všetkými členskými štátmi pri posudzovaní ich justičných systémov;

5.

žiada Komisiu o včasné prediskutovanie navrhovanej metódy v transparentnom konaní v spolupráci s členskými štátmi;

6.

zdôrazňuje, že kritériá musia byť stanovené pred získaním informácií o vnútroštátnych justičných systémoch, aby sa vyvinulo spoločné chápanie metodiky a ukazovateľov;

7.

vyzdvihuje úsilie Komisie poskytnúť merateľné údaje, domnieva sa však, že niektoré ciele, ako napríklad kvalita a nestrannosť spravodlivosti, je veľmi ťažké merať objektívne;

8.

poukazuje na skutočnosť, že efektívnosť justičného systému sa nedá merať len na základe štatisticky merateľných parametrov, ale musia byť zohľadnené štrukturálne osobitosti a rozličné spoločenské tradície v členských štátoch; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby pri zhromažďovaní údajov a stanovovaní kritérií v budúcnosti vo väčšej miere zvážila rozdiely medzi vnútroštátnymi justičnými systémami;

9.

vyzýva Komisiu, aby v oblasti práva obchodných spoločností vyvážene zohľadnila jednostupňový a dvojstupňový systém;

10.

vyzýva členské štáty, aby dôkladne preskúmali výsledky porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície za rok 2013 a určili, či je potrebné vyvodiť z nich nejaké dôsledky týkajúce sa organizácie a zlepšenia ich príslušných občianskych, obchodných a správnych justičných systémov;

11.

povzbudzuje členské štáty, aby zbierali príslušné údaje o otázkach, ako sú náklady na konania, prípady mediácie a postupy presadzovania práva; vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty neposkytli žiadne údaje pre určité kategórie uvedené v porovnávacom prehľade v oblasti justície; domnieva sa však, že Komisia mala rozlíšiť medzi tými prípadmi, keď údaje neboli k dispozícii a prípadmi, keď ukazovatele neboli relevantné alebo použiteľné v jednotlivých členských štátoch;

12.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili vzájomné pochopenie a spoluprácu medzi vnútroštátnymi súdnymi systémami aj prostredníctvom sietí kontaktných sudcov;

13.

žiada, aby sa kládol väčší dôraz na programy odbornej prípravy sudcov, súdnych zamestnancov a iných právnych odborníkov, najmä v oblasti európskeho a porovnávacieho práva; zdôrazňuje, že je potrebné, aby jazyková príprava bola základnou súčasťou štúdia práva;

14.

vyjadruje svoj záujem o získavanie údajov o cezhraničných prípadoch, ktoré často zahŕňajú väčšiu mieru zložitosti ako čisto vnútroštátne prípady a dokazujú prekážky, ktorým občania EÚ čelia pri uplatňovaní svojich práv vyplývajúcich z jednotného trhu EÚ, najmä pri uplatňovaní právnych predpisov EÚ;

15.

poukazuje na význam alternatívneho riešenia sporov pri znižovaní záťaže na súdne systémy a úsporu peňazí pre všetky zainteresované strany;

16.

žiada Komisiu, aby vo svojom ďalšom takomto prehľade zvážila postupy cezhraničnej mediácie; vyzýva členské štáty, aby aktívne podporovali postupy mediácie s osobitným ohľadom na obchodné záležitosti a na rodinné záležitosti regulované na úrovni EÚ (napríklad v nariadení Rím III a Brusel II);

17.

zdôrazňuje, že existujú veľké rozdiely medzi členskými štátmi v rozvoji systémov IKT; zdôrazňuje, že použitie nových technológií môže účinne prispieť k zníženiu nákladov a urýchleniu súdnych konaní, najmä prostredníctvom používania počítačových aplikácií, správy prípadov a komunikačných nástrojov;

18.

poukazuje na to, že konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a nesporné nároky sa dajú riešiť rýchlejšie pomocou nástrojov IKT;

19.

zdôrazňuje úlohu Európskej komisie pre efektívnosť justície (CEPEJ) pri získavaní a prezentovaní príslušných údajov na regionálnej a vnútroštátnej úrovni; sa domnieva, že inštitúcie EÚ by sa mali snažiť o spoluprácu s CEPEJ, pretože to poskytuje vynikajúci základ pre výmenu najlepších postupov a je potrebné predchádzať zdvojeniu práce;

20.

opätovne pripomína vedúcu úlohu Európskej justičnej siete v občianskych a obchodných veciach, ako aj Európskeho justičného portálu pri uľahčení prístupu k znalostiam o právnych predpisoch EÚ a vnútroštátnych právnych predpisoch v oblasti občianskeho a obchodného práva pre občanov EÚ;

21.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii a členským štátom.