8.10.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 332/45

Spravodajca:

Sandy BOYLE

1.1

Priame zahraničné investície (PZI) významne prispievajú k hospodárskemu rastu a zahraniční investori musia byť celosvetovo chránení pred priamym vyvlastnením, nesmú byť vystavení diskriminácii a musia mať rovnaké práva ako domáci investori.

1.2

Právo štátov na reguláciu vo verejnom záujme je prvoradé a nesmú ho ohrozovať ustanovenia žiadnej medzinárodnej investičnej dohody (IIA). Nevyhnutná je jednoznačná doložka, ktorou sa toto právo plošne uplatňuje.

1.3

Mechanizmus urovnávania sporov medzi investormi a štátom (ISDS) nesmie poskytovať nadnárodnému kapitálu postavenie rovnocenné kapitálu zvrchovaného štátu alebo umožňovať zahraničné zásahy do vlastných záležitostí štátu.

1.4

Postupom času však došlo k mnohým prípadom zneužitia využívania mechanizmu ISDS a tie sa teraz musia vyriešiť. Medzi systémové nedostatky, ktoré vznikajú pri fungovaní mechanizmu ISDS, patria neprehľadnosť, chýbajúce jasné pravidlá arbitrácie, chýbajúce právo na odvolanie, diskriminácia voči domácim investorom, ktorí nemôžu využívať systém, obava z ochrany čisto špekulatívnych investícií, ktoré okrem iného neprinášajú tvorbu pracovných miest, a obavy zo zneužitia zo strany špecializovaných právnických firiem. Cieľom je teraz navrhnúť alternatívny postup urovnávania sporov v záujme zosúladenia legitímnych požiadaviek investorov a obáv iných aktérov občianskej spoločnosti vyplývajúcich z takéhoto negatívneho vnímania mechanizmu ISDS.

Z konzultácie Európskej komisie (EK) o mechanizme ISDS v rámci Transatlantického obchodného a investičného partnerstva (TTIP) vyplynuli zjavné rozdiely medzi názormi širokej podnikateľskej sféry a názormi, ktoré sa vyskytovali vo veľkej väčšine odpovedí zvyšnej časti občianskej spoločnosti.

1.5

Existujú obavy týkajúce sa právomocí poskytnutých výboru troch súkromných právnikov, ktoré im umožňujú posudzovať otázky spadajúce do oblasti základného verejného záujmu a prijímať v nich záväzné rozhodnutia. Napriek tomu, že UNCITRAL nedávno prijala nové pravidlá transparentnosti, stále existujú obavy, že súčasnému systému chýba do značnej miery transparentnosť a neobsahuje právo na odvolanie.

1.6

Od pôvodnej koncepcie, na ktorej bol založený mechanizmus ISDS, sa už dávno upustilo. Zmenil sa na vysoko ziskový obchod pre pár špecializovaných investičných právnických firiem, ktoré dominujú v tejto oblasti podnikania.

1.7

Niektoré špecializované právnické firmy teraz propagujú mechanizmus ISDS ako dôležitý predbežný nástroj na zmiernenie rizík už pred realizovaním investícií. V niektorých významných prípadoch sa stal nástrojom lobovania, keď už samotná hrozba sporu spôsobuje regulačné spomalenie, čo obmedzuje zákonodarcov presadzujúcich patričné opatrenia vo verejnom záujme. Existujú tiež obavy, že mechanizmus priťahuje špekulatívne investície hedžových fondov atď.

1.8

Viacero liberálnejších interpretácií toho, čo predstavuje vyvlastnenie, vyvolalo narastajúce znepokojenie nad tým, že daňovníci musia platiť náhrady za opatrenia vo verejnom záujme, ktoré údajne obmedzujú zisky.

1.9

Dohoda medzi EÚ a Kanadou (CETA) podpísaná koncom roku 2014 a samostatná kapitola o investíciách doplnená do dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Singapurom obsahujú vôbec prvé kapitoly o investíciách, ktoré EÚ presadila v rokovaniach o dohodách, odkedy EÚ získala právomoci v oblasti investícií podľa Lisabonskej zmluvy z roku 2009. Zámerom týchto kapitol je priniesť určité zlepšenia terajšieho systému ISDS a tiež ustanoviť to, čo EK označila za nový špičkový model ISDS EÚ, zďaleka však nedokázali upokojiť obavy verejnosti. Modely v Singapure a CETA nie sú identické, a podľa názoru mnohých je ISDS naďalej nevyváženým, veľmi nákladným postupom, ktorý obmedzuje demokraciu, neobsahuje právo na odvolanie a ohrozuje právo vlád regulovať, keďže poskytuje zahraničným investorom práva nad rámec ústav členských štátov a nad rámec práv, ktorými disponujú domáci investori. EHSV so znepokojením konštatuje, že znenie CETA o ISDS je v súčasnosti východiskom rokovaní o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Japonskom.

1.10

Výmena úloh medzi rozhodcami a právnymi zástupcami je jasným konfliktom záujmov, ktorý sa v dohode CETA nerieši. To opätovne potvrdzuje názor, že mechanizmus ISDS nie je spravodlivou, nezávislou, ani vyváženou metódou urovnávania investičných sporov.

1.11

EHSV víta verejnú konzultáciu o mechanizme ISDS v TTIP. Na rozdiel od CETA to umožnilo zvýšiť transparentnosť rokovaní o TTIP a predstavuje to dôležitý precedens, ktorý sa teraz podľa názoru výboru musí nasledovať pri všetkých budúcich obchodných rokovaniach. EK zareagovala stanovením štyroch konkrétnych oblastí na podrobnejšie zváženie, a hoci EHSV to nepovažuje za vyčerpávajúci zoznam, v kapitolách 7 až 10 tohto stanoviska poskytuje podrobný príspevok k týmto konkrétnym otázkam.

1.12

Výbor víta aj cieľ zamedziť neopodstatneným žalobám v rámci akýchkoľvek budúcich mechanizmov na ochranu investorov. Dôležité je, aby strany medzinárodnej investičnej dohody chránil všeobecný politický filter, ktorý im umožní na základe dohody v opodstatnených prípadoch zabrániť tomu, aby žaloba pokračovala arbitrážou.

1.13

Investorom je potrebné odporúčať, aby urovnávanie sporov na základe zmluvy vnímali ako poslednú možnosť a hľadali alternatívne metódy, ako je zmierovacie konanie a mediácia. Súkromné poistenie a zmluvná ochrana sú vhodné prostriedky, ktorými môžu zahraniční investori minimalizovať svoje riziko.

1.14

Potreba ochrany PZI je v jednotlivých krajinách rozdielna. V krajinách s demokraticky fungujúcim vyspelým právnym systémom bez korupcie by sa investičné spory mali riešiť a urovnávať prostredníctvom mediácie, domácich súdov a medzištátneho urovnávania. Tieto prvky sú prítomné v EÚ, Spojených štátoch a Kanade a terajšia vysoká úroveň transatlantických investičných tokov presvedčivo ukazuje, že chýbajúce ustanovenie o mechanizme ISDS nebrzdí investície. EHSV preto dospel k záveru, že ustanovenie o ISDS nie je v dohodách TTIP a CETA potrebné, a výbor je proti jeho zahrnutiu.

1.15

Mechanizmus ISDS by mohol zapríčiniť neúspech TTIP aj CETA. EK musí zvážiť, či je ďalšie sledovanie tohto politicky citlivého a u verejnosti nepopulárneho cieľa rozumnou a správnou cestou vpred.

1.16

Z rozvojových krajín prichádza jednoznačné posolstvo, že ISDS je neprijateľný mechanizmus, ktorý bude tvrdo odmietať čoraz viac významných globálnych aktérov. Ak sa nenájde alternatívny systém, bude stále ťažšie zahŕňať ochranu investorov do budúcich dohôd s krajinami, v ktorých je táto ochrana najpotrebnejšia.

1.17

Z pohľadu zmluvného a ústavného práva na úrovni EÚ existujú závažné obavy týkajúce sa vzťahov medzi rozhodnutiami v rámci mechanizmu ISDS a právnym poriadkom EÚ. Súkromné rozhodcovské súdy majú takisto právomoc vyniesť rozsudky, ktoré nie sú v súlade s právom EÚ alebo porušujú Chartu základných práv Európskej únie. Z toho dôvodu sa EHSV domnieva, že na zabezpečenie súladu ISDS s právom EÚ je absolútne nutná kontrola zo strany Súdneho dvora formálnym postupom vyžiadania stanoviska skôr, než príslušné inštitúcie prijmú rozhodnutie a pred dočasným nadobudnutím platnosti ľubovoľnej medzinárodnej investičnej dohody, ktorú uzavrela EK.

1.18

Ak sa má nájsť všeobecné riešenie problému urovnávania investičných sporov, nemôže byť založené na miernej úprave terajšieho systému ISDS, ktorý má veľmi malú podporu verejnosti.

1.19

Okamih, keď sú všetky štáty G7 zapojené do pokročilých rokovaní o komplexných obchodných a investičných dohodách, predstavuje jedinečnú príležitosť vypracovať spoľahlivý systém, ktorý bude spájať oprávnené záujmy investorov s právami štátov.

1.20

Ak má byť riešením jednotný orgán, nemal by pozostávať zo súkromných advokátov, mal by byť dostupnejší pre malé a stredné podniky (MSP) a mal by zaručovať právo na odvolanie.

1.21

EHSV dôrazne vyzýva EK, aby zvážila návrhy Konferencie Organizácie Spojených národov pre obchod a rozvoj (UNCTAD) na reformu mechanizmu ISDS, a dospel tiež k záveru, že najlepším riešením na zabezpečenie demokratického, spravodlivého, transparentného a nestranného systému je vytvorenie medzinárodného súdu pre investície.

2.1

EHSV prijatím svojho stanoviska REX/390 (1) drvivou väčšinou rozhodol, že vypracuje stanovisko z vlastnej iniciatívy o ISDS. Hoci toto odporúčanie súviselo konkrétne s TTIP, následne bolo dohodnuté rozšíriť rozsah stanoviska o ochranu investorov a mechanizmus ISDS v obchodných a investičných dohodách s tretími krajinami.

2.2

Hoci sa v tomto stanovisku skúmajú široké dôsledky mechanizmu ISDS, mnohé použité materiály a odkazy sa nevyhnutne týkajú TTIP. Počas celého trvania rokovaní o TTIP je mechanizmus ISDS dominantnou otázkou pre zainteresované strany z EÚ a zo Spojených štátov.

2.3

EK viedla 15 týždňov (od marca do júla 2014) online verejnú konzultáciu o mechanizme ISDS v TTIP. EHSV považoval za rozumné pred dokončením svojho stanoviska počkať na uverejnenie výsledkov tejto konzultácie a vykonať následné verejné vypočutie. Výsledky boli uverejnené v polovici januára 2015 a následne sa 3. februára 2015 uskutočnilo vypočutie. Oba tieto kroky veľmi pomohli pri vypracovávaní tohto stanoviska.

3.1.1

Mechanizmus ISDS je nástroj medzinárodného práva verejného, ktorým sa zahraničnému investorovi v súlade s podmienkami medzinárodnej investičnej dohody udeľuje právo začať konanie o urovnaní sporu proti zahraničnej vláde. V zmluvách sa stanovujú určité základné povinnosti strán týkajúce sa zahraničných investícií poskytnutím záruk, že vlády budú dodržiavať základné zásady, ako je:

3.1.2

V prípade údajného porušenia týchto povinností zo strany štátu môžu zahraniční investori, na ktorých sa vzťahujú podmienky medzinárodnej investičnej dohody, podať žalobu v rámci medzinárodnej arbitráže prostredníctvom mechanizmu ISDS. Navrhovatelia sú povinní dokázať, že predmetné opatrenia im spôsobili závažné škody. Ak sa žalobe vyhovie, hostiteľská krajina musí poskytnúť náhradu za spôsobené škody. Na rozdiel od postupu Svetovej obchodnej organizácie na urovnávanie sporov, ak štát prehrá spor, nie je povinný zmeniť svoje právne predpisy.

3.1.3

Existencia mechanizmu ISDS je vo veľkej miere založená na argumente, že poskytuje odpolitizovaný neutrálny priestor na riešenie sporov medzi zahraničnými investormi a hostiteľskými štátmi. Umožňuje spoločnostiam žalovať štáty pred medzinárodnými tribunálmi. Tento opravný prostriedok je dostupný len pre zahraničné korporácie alebo nadnárodné korporácie využívajúce cezhraničnú dcérsku spoločnosť. Dotknuté komunity, občania, domáci podnikatelia a vlády nemôžu využívať rovnaký mechanizmus.

3.1.4

Rozhodcovia nie sú riadnymi sudcami s verejnou právomocou ako vo vnútroštátnych súdnych systémoch. Tribunály sú zložené hlavne z troch súkromných právnikov, ktorí zasadajú na neverejných zasadnutiach a sú vymenovaní ad hoc. Ich rozhodnutia sú konečné a nepodliehajú žiadnemu formálnemu odvolaciemu konaniu.

3.1.5

Ak si to obidve strany sporu želajú, konanie ISDS môže byť úplne tajné, aj keď sa spor týka oblastí verejného záujmu. Hoci štandardná bilaterálna investičná zmluva Spojených štátov umožňuje väčšiu transparentnosť, v mnohých súčasných dohodách sú stále zakotvené ustanovenia o tajnosti. Pravidlá transparentnosti Komisie OSN pre medzinárodné obchodné právo (UNCITRAL) výrazne zlepšia situáciu, ak sa budú všeobecne uplatňovať.

3.2.1

Až 93 % bilaterálnych investičných zmlúv obsahuje ustanovenie o mechanizme ISDS (2). Ustanovenie o mechanizme ISDS obsahujú aj určité medzinárodné obchodné dohody, ako je napríklad Severoamerická dohoda o voľnom obchode (NAFTA), a medzinárodné investičné dohody, ako je Zmluva o energetickej charte. V roku 2014 Zmluva o energetickej charte prekonala dohodu NAFTA ako najčastejšie uplatňovaná zmluva (3).

3.2.2

Členské štáty EÚ uzavreli od 50. rokov minulého storočia vyše 1  400 bilaterálnych investičných zmlúv, čo predstavuje približne polovicu celkového počtu vo svete (4). Všetky obsahujú zväčša podobné ustanovenia o ochrane investícií a o mechanizme ISDS. Investori EÚ sú údajne najväčšími používateľmi mechanizmu ISDS na celom svete (50 % všetkých prípadov).

3.2.3

EÚ v súčasnosti rokuje so Spojenými štátmi o TTIP, s Japonskom o obsiahlej dohode o voľnom obchode a nedávno uzavrela rokovania s Kanadou. Rokovania o týchto dohodách viac ako akákoľvek iná otázka vyvolali obrovskú verejnú diskusiu o potrebe mechanizmu ISDS v každej kapitole o investíciách.

3.2.4

Len deväť členských štátov EÚ má uzavretú bilaterálnu investičnú zmluvu so Spojenými štátmi (Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko), sedem členských štátov má uzavretú bilaterálnu investičnú zmluvu s Kanadou a žiadny s Japonskom. Všetky tieto dohody boli podpísané pred vstupom do EÚ.

3.2.5

Objem PZI, ktoré investori zo Spojených štátov investovali v týchto deviatich členských štátoch, predstavuje 1 % celkových PZI Spojených štátov v EÚ. Pokiaľ ide o PZI týchto členských štátov v Spojených štátoch, je to len 0,1 % celkového stavu PZI v Spojených štátoch (5).

3.3.1

Počet prípadov ISDS v období rokov 2002 až 2014 značne vzrástol (58 prípadov v roku 2013 a 42 prípadov v roku 2014) (6), pričom ku koncu roka 2014 dosiahol počet rozhodcovských konaní na základe zmlúv 610. Keďže však väčšina rozhodcovských fór nevedie verejný register žalôb, odhaduje sa, že celkový počet prípadov je vyšší.

3.3.2

Z 356 známych konaní, ktoré boli uzavreté, bolo 25 % vyriešených v prospech investora a 37 % v prospech štátu. Konkrétne podmienky 28 % prípadov sú dôverné.

3.4.1

Priemerné náklady na rozhodcovské konanie sú 4 milióny USD pre jednu stranu, z čoho približne 82 % tvoria poplatky za právne služby (7). V prípade niektorých konaní trvá viacero rokov, kým sa uzavrú.

3.4.2

Vysoké náklady viedli k nárastu počtu prípadov financovania žalôb treťou stranou. Zníženie finančného rizika pre spoločnosti prispieva k zvýšeniu počtu neopodstatnených žalôb, pričom aj v týchto prípadoch štáty znášajú plné náklady na právne služby. EHSV je rozhodne proti špekulatívnym investíciám hedžových fondov v špecifických prípadoch ISDS výmenou za podiel na získanom odškodnení (8).

4.1

Okrem Írska majú všetky členské štáty v bilaterálnych investičných zmluvách ustanovenie o mechanizme ISDS. Uzavretých je aj 190 bilaterálnych investičných zmlúv v rámci EÚ, čo predstavuje 16 % všetkých vo svete známych prípadov použitia mechanizmu ISDS.

4.2

Rokovací mandát EK, ktorý v roku 2012 podporilo vtedy 27 členských štátov, zahŕňa cieľ dosiahnuť mechanizmus ISDS. Má to byť „efektívny a moderný mechanizmus urovnávania sporov“.

4.3

Postoj EK je (9), že ISDS predstavuje:

4.4

Účastníci obchodnej diskusie za okrúhlym stolom o TTIP, ktorú zorganizovala skupina „Zamestnávatelia“ v EHSV, dospeli v spoločnom vyhlásení (10) k záveru: „Medzinárodná dohoda ako TTIP by mala vytvoriť vhodné podmienky na prilákanie rozsiahlych budúcich investícií na transatlantickom trhu. To okrem iného znamená zabezpečiť pre investorov na oboch stranách neobmedzený prístup a nediskriminačné zaobchádzanie a zlepšiť súčasný rámec pre ochranu investorov vrátane mechanizmu ISDS zvýšením dostupnosti pre MSP a dosiahnutím správnej rovnováhy medzi právami investora a právom štátov a miestnych orgánov na reguláciu vo verejnom záujme.“ Požiadavka, aby ustanovenia TTIP týkajúce sa mechanizmu ISDS nijakým spôsobom neobmedzovali schopnosť členských štátov EÚ vydávať zákony v záujme svojho obyvateľstva sa uvádza tiež v záveroch spoločnej schôdze kategórií spotrebitelia, životné prostredie a poľnohospodári na tému transatlantických rokovaní usporiadanej v júni 2014.

4.5

Potrebu mechanizmu ISDS silno podporuje podnikateľská sféra na oboch stranách Atlantického oceánu, ktorá ju vníma ako základnú záruku pre zahraničných investorov a na jeho obranu uvádza, že:

4.6

Tvrdí sa tiež, že mechanizmus ISDS je nástrojom poslednej možnosti a využíva sa iba v extrémnych prípadoch, keď zlyhajú všetky ostatné možnosti, a že približne 90 % bilaterálnych investičných zmlúv investori nikdy nepoužili na podanie žaloby. Hoci celosvetový objem PZI presahuje 25 biliónov dolárov, od roku 1987 bolo podaných iba približne 500 žalôb. Odškodné priznané v rozhodcovskom konaní poskytuje iba finančnú náhradu. Rozhodcovia nemajú možnosť zmeniť právne predpisy alebo opatrenia, ktoré prijímajú štáty (11).

4.7

Podnikateľská sféra tiež argumentuje, že funkčný a moderný systém ISDS je dôležitý aj pre MSP, ktoré v celosvetovom meradle podali 22 % žalôb (12).

4.8

Napriek výzvam na začatie rokovaní o liberálnej investičnej dohode (13) podnikateľská sféra uznáva, že je potrebné prijať opatrenia, ktoré by zmenili ISDS na účinnejší, modernejší, predvídateľnejší a transparentnejší nástroj. Podporuje aj presnejšie vymedzenie dôležitých pojmov ako „investor/investícia“, „spravodlivé a rovnaké zaobchádzanie“ a „nepriame vyvlastnenie“ (14).

4.9

Vzhľadom na veľký význam rokovaní o dohodách TTIP, CETA a dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Japonskom sa tvrdí, že ak by sa nepodarilo dosiahnuť dohodu v týchto prípadoch, vážne by to poškodilo vyhliadky na dohodnutie ustanovenia o ISDS v akejkoľvek inej bilaterálnej investičnej zmluve, keďže každá dohoda bude mať vplyv na ostatné pripravované dohody.

5.1

Podpora mechanizmu ISDS nemá obdobu v iných kľúčových oblastiach občianskej spoločnosti. Existuje však široká zhoda na tom, že zahraniční investori potrebujú ochranu pred priamym vyvlastnením, nesmú byť diskriminovaní v porovnaní s domácimi investormi a musia mať prístup k rovnakým možnostiam ako domáci investori.

5.2

Na obidvoch stranách Atlantického oceánu vyjadrili silný odpor odborové zväzy, mimovládne organizácie, spotrebiteľské a environmentálne organizácie a organizácie na ochranu verejného zdravia.

5.3

Hlavnou obavou je, že systém ISDS nie je vhodný na svoj účel a že nadnárodnému kapitálu poskytuje právne postavenie rovnocenné kapitálu zvrchovanému štátu. Výbor však poznamenáva, že ak si dve krajiny želajú podporiť vzájomné hospodárske vzťahy prostredníctvom medzinárodnej investičnej dohody, zaviažu sa, že si vzájomne zaručia určitú úroveň zaobchádzania s investormi a investíciami druhej krajiny.

5.4

Od skromných začiatkov, keď bol mechanizmus ISDS navrhnutý s cieľom pomáhať PZI získať odškodnenie za priame vyvlastnenie súkromného majetku vládami rozvojových krajín s nedostatočne fungujúcimi súdnymi systémami, sa ISDS rozvinul na mechanizmus, ktorým sa:

5.5

Vyvlastnenie sa rozšírilo o opatrenia rovnajúce sa vyvlastneniu, nepriame a regulačné vyvlastnenie. Spôsobilo to uznanie nárokov proti akémukoľvek opatreniu štátu, ktoré by mohlo mať vplyv na zisky, budúce zisky alebo primerané očakávania ziskov, aj keď politika alebo opatrenie má všeobecnú povahu a nevzťahuje sa na konkrétnu investíciu.

5.6

Negatívne rozsudky vnútroštátnych súdov boli napadnuté ako „vyvlastnenia“ vrátane sporu o 500 miliónov USD farmaceutického gigantu Eli Lilly zo Spojených štátov s Kanadou, v ktorom podnik tvrdil, že rozsudky kanadského federálneho súdu týkajúce sa dvoch patentovaných liečiv porušujú práva investora tejto firmy. Je to prvý pokus zo strany farmaceutickej korporácie vlastniacej patent využiť mimoriadne privilégiá, ktoré poskytujú obchodné dohody Spojených štátov, ako nástroj na presadenie väčších monopolných patentových ochrán (15).

5.7

Firmy špecializované na právo obchodných spoločností teraz poskytujú poradenstvo v konaniach, ktoré majú len malú súvislosť s vyvlastnením súkromného majetku, a zarábajú na nich. Niekoľko firiem zaoberajúcich sa investičným právom využilo rozmáhanie sa sporov a má dominantné postavenie v tejto oblasti.

5.8.1

Pokiaľ ide o TTIP, nemožno tvrdiť, že investori majú dôvod znepokojovať sa nad vnútroštátnymi právnymi systémami. EÚ aj Spojené štáty majú vytvorené vyspelé a spoľahlivé právne systémy. Nie je žiadny očividný dôvod, prečo by práva PZI nemohli byť primerane chránené stanovením jednoduchého pravidla nediskriminačnej právnej ochrany a rovnakého prístupu na domáce súdy. Podobné argumenty možno uplatniť v súvislosti s Kanadou a Japonskom. Ak sa ukáže, že je ťažké presadzovať medzinárodné práva prostredníctvom rokovaní, mediácie alebo na vnútroštátnych súdoch v týchto vysoko rozvinutých demokraciách, potom by sa táto problematika mala v prvom rade vyjasniť v medzištátnych riešeniach.

5.8.2

Podľa správy London School of Economics (LSE) sa pri analýze modelu bilaterálnej investičnej zmluvy Spojených štátov z roku 2012 zistilo, že „existuje veľký počet konkrétnych oblastí, v ktorých bilaterálna investičná zmluva Spojených štátov presahuje právo Spojeného kráľovstva. Z týchto dôvodov a vzhľadom na rozsah investícií Spojených štátov v Spojenom kráľovstve sa domnievame, že existuje značné riziko politických nákladov pre Spojené kráľovstvo, ktoré vyplýva z toho, že z dôvodu námietok investorov Spojených štátov v Spojenom kráľovstve by sa v budúcnosti upustilo od uprednostňovanej politiky, alebo by sa zmenila“.

5.8.3

Nemožno vierohodne tvrdiť, že neexistencia mechanizmu ISDS je prekážkou pre zahraničné investície. Objem zahraničných investícií sa v jednotlivých krajinách EÚ veľmi líši. Niektoré členské štáty EÚ, ktoré majú postupy ISDS zakotvené vo svojich bilaterálnych investičných zmluvách so Spojenými štátmi, patria k štátom s najnižšími investíciami plynúcimi zo Spojených štátov:

5.8.4

Je mimoriadne otázne, či by vynechanie ustanovenia o mechanizme ISDS v TTIP oslabila schopnosť EÚ začleniť ustanovenie o ISDS do budúcich bilaterálnych investícií a investičných dohôd s krajinami mimo OECD, ako je Čína. Čína už má vytvorenú hustú sieť viac ako 130 bilaterálnych investičných zmlúv (vrátane 26 s členskými štátmi EÚ). Túžba Číny po dohode je rovnako silná ako v EÚ. Ešte otáznejšie je, či by bolo v záujme EÚ umožniť čínskym štátnym podnikom, ktoré sú v podstate predĺženou rukou čínskej vlády, využívať mechanizmus ISDS na napadnutie vládnej politiky. Cudzej krajine by to umožnilo využiť to, čo má byť obchodný proces, na angažovanie sa v niečom, čo by sa malo riešiť rokovaním a diplomaciou.

5.8.5

V podrobnom dokumente, ktorý bol zverejnený v marci 2015, dospeli Centrum pre európske politické štúdie (CEPS), Centrum pre transatlantické vzťahy a Univerzita Johnsa Hopkinsa k týmto záverom: „[…] zahrnutie kapitoly o ochrane investorov do TTIP, ktorá by bola doplnená o mechanizmus ISDS, pravdepodobne nebude mať významný hospodársky ani politický prínos pre EÚ. Podľa našej analýzy by začlenenie takýchto ustanovení viedlo k značným hospodárskym a politickým nákladom pre EÚ. Je síce dôležité nezveličovať rozsah potenciálnych nákladov, z nášho hodnotenia však vyplýva, že náklady budú s vysokou pravdepodobnosťou prevyšovať akékoľvek potenciálne prínosy pre EÚ. V súlade s tým navrhujeme, že pokiaľ ISDS nebude doplnený významnými ústupkami zo strany USA, ktorými by sa kompenzovali náklady súvisiace s mechanizmom ISDS, pre EÚ by bolo prezieravé zvážiť alternatívy.“ (16)

5.9.1

Južná Afrika, Bolívia, Ekvádor, Venezuela a Indonézia začali rušiť alebo postupne rušiť existujúce bilaterálne investičné zmluvy. India údajne tiež reviduje svoje zmluvy a Austrália v dôsledku prípadu Philip Morris oznámila, že nebude súhlasiť so začlenením doložky o ISDS do žiadnych budúcich dohôd.

5.9.2

Celoštátna konferencia zákonodarcov, ktorá zastupuje všetkých parlamentných orgánov 50 štátov USA, oznámila (17), že „nepodporí žiadnu obchodnú dohodu, v ktorej je stanovené riešenie sporov medzi investormi a štátom,“ lebo to zasahuje do „právomoci štátnych zákonodarcov prijímať a presadzovať spravodlivé, nediskriminačné pravidlá, ktorými sa chráni verejné zdravie, bezpečnosť a blaho, zabezpečuje sa zdravie a bezpečnosť pracovníkov a chráni sa životné prostredie“.

5.9.3

Odpor voči mechanizmu ISDS narastá aj v Európe v krajinách, ako napríklad Nemecko, Rakúsko, Grécko a Francúzsko, ktoré spochybňujú práva investorov v TTIP.

5.9.4

V Európskom parlamente zazneli varovania členov vplyvného Výboru pre medzinárodný obchod (INTA), ktorí žiadali o vypustenie ustanovenia o ISDS z TTIP.

5.9.5

Výbor regiónov varuje, že mechanizmus ISDS medzi EÚ a Spojenými štátmi, ktorý obchádza riadne súdy, predstavuje značné riziko, a preto môže byť vypustený (18).

5.9.6

Tieto názory odrážajú názory mnohých európskych organizácií občianskej spoločnosti, ktoré sú proti ustanoveniu o ISDS v TTIP. Jedným z hlavných argumentov je, že ak sa investor obráti najprv na vnútroštátny právny systém a získa konečný rozsudok, môže aj tak podať žalobu na investičný tribunál. Tribunál sa teda stáva konečným rozhodcom, čo je v rozpore s demokraciou.

6.1

EHSV víta rozhodnutie EK otvoriť verejnú konzultáciu o mechanizme ISDS v TTIP. Po odpočítaní opakovaných príspevkov bolo prijatých 1 43  053 reakcií, čo poukazuje na rozsah verejného záujmu. Pracovný dokument útvarov Komisie zverejnený v januári 2015 obsahuje dôkladnú analýzu obsahu a podstaty reakcie verejnosti (19).

6.2

Konzultácia vychádzala z referenčného textu založeného na dohode CETA. Nanešťastie tento návrh dohody a ani návrh dohody so Singapurom nebol predložený na verejnú konzultáciu. Skutočnosť, že dohoda CETA, s ktorou súvisiace rokovania už boli uzavreté, sa použila ako základ pre verejnú konzultáciu, „až keď na nej zaschol atrament“, však viedla k určitým obavám, že verejná konzultácia bola takmer za hotová vec a jej účelom bolo schváliť novú generáciu investičných dohôd navrhovaných EÚ. Tieto obavy posilnila skutočnosť, že konzultačný dokument sa zameriaval na modality a neobsahoval žiadnu konkrétnu otázku týkajúcu sa zásady začlenenia mechanizmu ISDS do TTIP. Cieľom verejnej konzultácie však bolo získať názory zainteresovaných strán na to, ako mechanizmus ISDS v TTIP vylepšiť.

6.3

Konzultácia nepridala príliš nového k množstvu informácií, ktoré sú už k dispozícii z aktívnej online verejnej diskusie o mechanizme ISDS. Bol to však mimoriadne užitočný krok v snahe zblížiť argumenty jednotlivých strán a poskytnúť občianskej spoločnosti možnosť priamo sa zapojiť.

6.4

Nebolo šťastné, že niektorí obhajcovia mechanizmu ISDS odmietli 97 % odpovedí odovzdaných kolektívne prostredníctvom rôznych online platforiem. Kolektívne podania sú legitímnou súčasťou verejnej konzultácie. EHSV víta uistenie EK, že „všetky odpovede boli rovnako zohľadnené“.

6.5

EHSV poznamenáva, že menej ako 1 % respondentov uviedlo, že sú investormi v Spojených štátoch, ale nepovažuje to za dôvod na znepokojenie. V otázkach, ako je demokracia a zvrchované právo štátov rozhodovať o svojich vlastných záležitostiach, je zapojenie sa a názor širokej občianskej spoločnosti dôležitým a zásadným prvkom.

6.6

EK určila štyri oblasti, v ktorých je potrebné preskúmať ďalšie zlepšenia:

Tieto oblasti sú objasnené v koncepčnom dokumente „Investment in TTIP and beyond – the path for reform“, ktorý členka Komisie Cecilia Malmström v máji 2015 predstavila Európskemu parlamentu a Rade.

6.7

EHSV s prekvapením prijal informáciu, že 18. mája bolo na stretnutí v rámci dialógu s občianskou spoločnosťou potvrdené, že model ochrany investorov dohodnutý v CETA sa v súčasnosti využíva pri rokovaniach o dohode o voľnom obchode s Japonskom. Vzhľadom na to, že členka Komisie vo svojom koncepčnom dokumente „Investment in TTIP and beyond – the Path for Reform“, ktorý 6. mája predstavila Európskemu parlamentu, určila viaceré oblasti pre ďalšie zlepšenie znenia CETA, je výbor znepokojený skutočnosťou, že tento model slúži aj naďalej ako východisko rokovaní s takým dôležitým globálnym partnerom, akým je Japonsko.

7.1

EHSV je znepokojený skutočnosťou, že Európske fórum služieb vo svojom príspevku do verejnej konzultácie požaduje, aby sa rozsah výnimiek a obmedzení znížil na minimum a aby EK „využila svoj mandát na rokovanie na základe Lisabonskej zmluvy na zlepšenie a posilnenie, nie na oslabenie“ mechanizmu ISDS. Tieto požiadavky zahŕňajú „bezvýhradnú doložku najvyšších výhod a doložku o vnútroštátnom posudzovaní, bezvýhradnú doložku o spravodlivom a rovnakom zaobchádzaní; širokú zastrešujúcu doložku, žiadne výnimky pre určité odvetvia, žiadne filtračné mechanizmy, plné odškodnenie za priame a nepriame vyvlastnenie“  (20).

7.2

Mechanizmus ISDS sa čoraz viac využíva na obchádzanie vnútroštátnych právnych systémov a na žalovanie štátov pred súkromnými medzinárodnými tribunálmi, kde sa od nich požadujú peniaze daňovníkov ako náhrada za politiky vo verejnom záujme, ktoré údajne obmedzujú zisky. Osobitne rozšírené to je v oblastiach zdravia a ochrany životného prostredia.

7.3

Nedávne ostro sledované konania posilnili opozíciu proti ISDS:

7.4

V investičných zmluvách sú zakázané akékoľvek obmedzenia repatriácie prostriedkov alebo ziskov. Vlády nesmú zaviesť kontroly kapitálu, ktorými by zastavili útoky na svoje meny alebo obmedzili toky tzv. horúcich peňazí v kríze, aj keď Medzinárodný menový fond (MMF) tvrdí, že takéto kontroly sú nevyhnutným politickým opatrením. Žiadny iný štát nezasiahli konania ISDS viac ako Argentínu, ktorej bolo nariadené zaplatiť vyše 500 miliónov USD z dôvodu jej rozhodnutia v roku 2002 oddeliť peso od amerického dolára.

7.5

Výnimky pre verejné služby existujú v kapitole 11 dohody CETA (Cezhraničný obchod v službách), ale žiadne výnimky ani vylúčenia pre verejné služby nie sú uvedené v kapitole 10 (Ochrana investícií). V zásade platí, že zatiaľ čo je určite správne, keď sú investori chránení pred svojvoľnými činmi štátnych orgánov, vymedzenie pojmu vyvlastnenie a najmä nepriame vyvlastnenie vzbudzuje obavy, pokiaľ ide o schopnosť vrátiť určité činnosti, ktoré v súčasnosti vykonávajú komerčné subjekty, späť do správy štátu z oprávnených dôvodov verejného poriadku. Vyvlastnenie podľa kapitoly 10 zahŕňa každý právny predpis, ktorý ovplyvní zníženie hodnoty súkromného podniku. Odškodnenie musí odrážať „skutočnú stratu“. To by mohlo ekonomicky znemožniť návrat služieb do správy štátu.

7.6

V rámci dohody CETA sa uznáva, že vymedzenie pojmu nepriameho vyvlastnenia je príliš široké, a príloha X.11 ods. 3 obsahuje pokus vyjasniť túto záležitosť stanovením cieľov verejnej politiky, ktoré nepredstavujú nepriame vyvlastnenie, ako je napríklad zdravie, bezpečnosť alebo životné prostredie. Hrozí však nebezpečenstvo, že by sa toto vymedzenie mohlo vysvetľovať ako normatívne, čím by sa ďalšie širšie ciele verejného poriadku, ako je hospodárska alebo fiškálna politika, prípadne návrat dôležitých služieb do správy štátu, ponechali otvorené pre žaloby z dôvodu nepriameho vyvlastnenia v rámci mechanizmu ISDS. Je nevyhnutné túto záležitosť vyjasniť.

7.7

EK pri oznámení svojich plánov zabrániť investorom zneužívať mechanizmus ISDS uviedla, že do TTIP „by chcela začleniť ustanovenia, ktorými by sa zamedzilo neopodstatneným žalobám“  (22). Návrh dohody CETA obsahuje aj ustanovenia pre zrýchlené konanie na zamietnutie neoprávnených a neopodstatnených žalôb. Vymedzenie pojmu „neopodstatnený“ v presnej právnej terminológii však bude mimoriadne ťažké a mohlo by poskytnúť ďalšiu živnú pôdu pre špecializovaných právnikov v oblasti investícií.

7.8

V návrhu dohody CETA sa uvádza aj uzavreté vymedzenie pojmu „spravodlivé a rovnaké zaobchádzanie“. Odporcovia mechanizmu ISDS ho považujú za príliš široké a podnikateľská sféra za nedostatočne pružné. Toto vymedzenie pojmu stále poskytuje tribunálu voľnosť interpretácie a chýba mu pružný mechanizmus preskúmania.

7.9

Už len samotná hrozba konania v rámci mechanizmu ISDS môže vytvoriť regulačné spomalenie, keď vlády budú odradené regulovať vo verejnom záujme pre strach zo sporov a z nich vyplývajúcich pokút. Napríklad vláda Nového Zélandu odložila svoj zákon o jednoduchom balení tabakových výrobkov, kým sa čaká na rozhodnutie vo veci Philip Morris proti Austrálii.

7.10

Právnická firma Freshfiels Bruckhaus Deringer vo svojom prehľade pre svojich nadnárodných klientov uviedla: „Podniky si v súčasnosti viac navykli na možný význam investičných zmlúv nielen ako na možnosť poslednej záchrany v prípade problémov, ale aj ako na dôležitý predbežný nástroj na zmiernenie rizík už pred realizovaním investícií.“

7.11

Hoci EK sa zaviazala zabezpečiť, aby na základe budúcich obchodných/investičných dohôd EÚ štát nemohol byť prinútený zrušiť opatrenie, nie je v tom zohľadnený možný vplyv hrozby obrovskej pokuty po začatí konania o mnoho miliárd dolárov.

7.12

V návrhu dohody CETA sa tiež uvádza, že náklady rozhodcovského konania by mala znášať neúspešná strana sporu. To znamená, že subjekty, ktoré si uplatňujú triviálne nároky, budú musieť uhradiť všetky náklady. Vzhľadom na ohromné sumy, o ktoré išlo v nedávnych konaniach, je však málo pravdepodobné, že by to bolo prekážkou pre nadnárodné spoločnosti s veľkým objemom hotovosti a špecializované právne firmy, keď si to porovnajú s možnými ziskami. Na druhej strane priemerné náklady vo výške 4 miliónov USD per každú stranu musia pôsobiť veľmi odstrašujúco na MSP, ktoré si uplatňujú nároky na základe ustanovení o mechanizme ISDS.

8.1

Existujúci systém je vysvetlený v kapitole 3. Je to otázka, ktorá v rámci konzultácie vzbudila široký záujem.

8.2.1

Rozhodcovia sa vyberajú pre každé konanie, pričom každá strana vymenuje svojho rozhodcu a obe strany musia odsúhlasiť výber tretieho rozhodcu. Ak to nedokážu, o treťom rozhodcovi zvyčajne rozhodne menovací orgán. V tom je rozdiel oproti vnútroštátnym sudcom, ktorí sú ku konaniam priraďovaní bez účasti strán sporu. Zvyčajne pochádzajú z Medzinárodného centra pre riešenie investičných sporov (ICSID) a z Komisie OSN pre medzinárodné obchodné právo (UNCITRAL) a sú vysoko uznávanými členmi právnickej profesie vrátane samostatných právnikov, profesorov a bývalých sudcov. Na rozdiel od praxe WTO sa nezdá, že by obhajcovia zastupujúci vládu v súvislosti s ISDS alebo vyjednávači vládnych investičných zmlúv boli vyberaní ako rozhodcovia v konaniach týkajúcich sa iných štátov.

8.2.2

Ako uvádza Corporate Europe Observatory (CEO) (23), mnohí z nich vystupovali ako právni zástupcovia aj v iných prípadoch: v 50 % prípadov ako právni zástupcovia investorov a v 10 % prípadov ako právni zástupcovia štátov. Táto výmena úloh v pomerne malej skupine (15 právnikov rozhodovalo v 55 % všetkých sporov) (24) sa niekedy vníma ako zdroj vzájomnej korporatívnej solidarity, ktorá môže viesť k „nezdravým kompromisom“  (25). Rastúci počet námietok protistrany voči navrhovaným rozhodcom naznačuje obavy o nestrannosť skupiny kandidátov (26).

8.3

Je zrejmé, že ustanovenia dohody CETA o voľbe a správaní rozhodcov a o vedení konania nemajú širokú podporu občianskej spoločnosti, aj keď podľa mnohých zainteresovaných predstavujú zlepšenie v niektorých oblastiach. Vytváranie a fungovanie rozhodcovských tribunálov vzbudzuje vážne obavy:

9.1

PZI majú v súčasnosti takmer unikátne právo, keď jednotlivec môže začať rozhodcovské konanie voči štátu na základe medzinárodného práva. Právne predpisy v oblasti ľudských práv poskytujú osobitné práva, ale spravidla s cieľom zabrániť obchádzaniu vnútroštátnych súdnych systémov sa od jednotlivcov vyžaduje, aby využili miestne opravné prostriedky, kým sa žaloba môže predložiť na medzinárodný súd. V dohode CETA sa nevyžaduje využitie miestnych opravných prostriedkov. Od investorov sa iba požaduje, aby sa usilovali o konzultáciu.

9.2

Členské štáty EÚ vyjadrili zásadné znepokojenie týkajúce sa zmluvného a ústavného práva v súvislosti s mechanizmom ISDS, ako je uvedený v dohode CETA a plánovaný pre TTIP (27). Navrhované zlepšenia mechanizmu ISDS v bilaterálnych investičných zmluvách doposiaľ nerozptýlili tieto obavy (28). EÚ je vo svojej obchodnej politike [Zmluva o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), článok 205 a 207] viazaná zásadami stanovenými v Zmluve o Európskej únii (Zmluve o EÚ) článok 3, Charte základných práv Európskej únie a v ďalších právnych normách EÚ.

V prípade obchodných dohôd, kde sa o investičných sporoch rozhoduje v medzinárodných arbitrážnych konaniach, ktoré nie sú takto viazané, sa môže stať, že sa dospeje k rozhodnutiam, ktoré nie sú v súlade s právnymi predpismi EÚ (pozri bod 7.3 – vec Micula/Rumunsko).

9.3

Toto presunutie právomoci na súkromné rozhodcovské súdy, ktoré nie sú viazané zásadami EÚ, nemusí byť v súlade s Lisabonskou zmluvou a mohlo by predstavovať významné prekročenie právomocí. Súdny dvor podmienil vytvorenie takejto medzinárodnej jurisdikcie tým, že sa neoslabí zásada rešpektovania autonómie právneho systému EÚ a rozdelenia právomocí stanoveného v zmluvách (29).

9.4

Keďže na zavedenie mechanizmu ISDS v TTIP je potrebná zmiešaná dohoda, pred (dočasným) nadobudnutím platnosti je potrebný súhlas parlamentov všetkých 28 členských štátov. V súvislosti s vylúčením vnútroštátnych súdov sa musí uznať zásada subsidiarity.

9.5

Je potrebné uznať, že existuje napätie medzi právom EÚ a medzinárodným právom, predovšetkým pokiaľ ide o monopol Súdneho dvora na jurisdikciu (čl. 19 Zmluvy o EÚ a čl. 263 ZFEÚ a nasledujúce). Stanovisko Súdneho dvora týkajúce sa pristúpenia EÚ k Európskemu dohovoru o ľudských právach (30) a prístup EK, ktorá požaduje zvrchovanosť práva EÚ vo veci Micula/Rumunsko, sú toho dôkazom. V článku 14.16 návrhu dohody CETA sa odmieta priamy vplyv CETA a požaduje sa, aby ustanovenia dohody boli začlenené do práva EÚ alebo členských štátov tak, aby sa ich investori mohli dovolávať. To ďalej komplikuje vzťahy medzi právnym poriadkom EÚ a prípadmi v rámci ISDS, o ktorých rozhodovali rozhodcovské súdy.

9.6

Pokiaľ ide o vytvorenie úplne prvého mechanizmu ISDS v zmluvách EÚ o voľnom obchode, ktoré majú celosvetový vplyv na členské štáty a na mnohých občanov EÚ, EHSV považuje za veľmi dôležité, aby Súdny dvor v predstihu preskúmal súlad s právom EÚ. Mimoriadny význam to má vo vzťahu k základným hodnotám EÚ a Charte základných práv Európskej únie, ale aj vo vzťahu k monopolu Súdneho dvora na právny výklad a subsidiaritu. Preto je potrebné získať a zohľadniť primerané právne stanovisko, prv než dohoda nadobudne platnosť (čl. 218 ZFEÚ). V tomto ohľade je potrebné poznamenať, že keď dohoda CETA nadobudne platnosť, bude obsahovať doložku prežitia, ktorá by v prípade akéhokoľvek ukončenia predĺžila platnosť ustanovení na 20 rokov pre investície realizované pre prerušením.

9.7

Je naliehavo potrebné, aby EK zvážila, ako sa vyrovnať s existujúcimi bilaterálnymi investičnými zmluvami v rámci EÚ a s bilaterálnymi investičnými zmluvami členských štátov EÚ s tretími krajinami, predovšetkým rozvinutými krajinami ako Spojené štáty a Kanada, ktoré obsahujú nereformované mechanizmy ISDS a ktoré sa v súčasnosti môžu využiť na napadnutie práva štátu regulovať a realizovať oprávnené štátne politiky. Väčšina z týchto dohôd obsahuje aj doložky prežitia, ktoré ďalej komplikujú proces ich ukončenia.

10.1

Občianska spoločnosť sa vo verejnej konzultácii jednoznačne vyjadrila za odvolací mechanizmus a opätovne sa to potvrdilo počas verejného vypočutia v EHSV.

10.2

Návrh dohody CETA odvolací systém neobsahuje. Otvára však možnosť, aby sa takýto systém vytvoril. V dohode CETA sa počíta s budúcimi konzultáciami o odvolacích systémoch a režimoch. Táto perspektíva sľubov do budúcnosti minimalizuje dôležitosť problému. Musí sa nájsť okamžité riešenie.

10.3

Rozhodnutie tribunálu je v zásade konečné a iba za veľmi mimoriadnych podmienok je možná jeho revízia alebo anulovanie (31). To nie je v súlade so žiadnym vnútroštátnym súdnym systémom a nerieši základné obavy vyjadrené v rámci konzultácie.

11.1

Konferencia UNCTAD určila päť možností reformovania ISDS:

11.2

EHSV sa domnieva, že tieto možnosti si zaslúžia ďalšie podrobné posúdenie. EK sa pri stanovovaní nového prístupu k ochrane investícií a mechanizmu ISDS v CETA a k návrhu dohôd medzi EÚ a Singapurom zaoberala prvými štyrmi možnosťami. Priebeh konzultácie ukázal, že stále existujú hlboko zakorenené obavy. Výbor sa domnieva, že koncepcia vytvorenia medzinárodného investičného súdu je najlepšou cestou, pretože ten by mal ďalekosiahle dôsledky pre zabezpečenie legitímnosti a transparentnosti systému a viedol by k súdržnejšej interpretácii a väčšej presnosti rozhodnutí. V tejto súvislosti EHSV víta vyhlásenie komisára pre obchod adresované výboru INTA z 18. marca, v ktorom sa uvádza, že viacstranný súd by znamenal efektívnejšie využívanie zdrojov a mal by väčšiu legitímnosť.

11.3

EHSV sa však nedomnieva, že schodnou cestou je súbežná realizácia rokovaní o mechanizme ISDS v rámci TTIP so strednodobou možnosťou vytvorenia medzinárodného investičného súdu. Ak sa dosiahne dohoda v rámci TTIP, takmer určite sa stane zlatým štandardom a podkope akúkoľvek perspektívu získania podpory pre medzinárodný súd. Pozíciu ďalej komplikuje skutočnosť, že TTIP nemá automatickú spojitosť s dohodou CETA. Treba zdôrazniť, že rokovania o dohode CETA sa skončili a že nie je zaručené, že kanadská vláda bude súhlasiť so začlenením akýchkoľvek zmien dohodnutých v rámci TTIP.

11.4

Prijatím súčasnej stratégie EK čelí možnosti, že jej prvá snaha o rokovanie o ochrane investorov by mohla viesť k trom rôznym systémom týkajúcim sa USA, Kanady a Singapuru. Na druhej strane Komisia neprináša jednotný systém, keďže ten sa dá dosiahnuť len v rámci veľmi náročných rokovaní. EHSV sa domnieva, že potom by bolo prakticky nemožné získať podporu potrebnú na opätovné zameranie úsilia na vytvorenie medzinárodného súdu.

11.5

EHSV preto dospel k záveru, že vďaka účasti významných globálnych aktérov, ako sú USA, Kanada a Japonsko, na súčasných rozhovoroch o novej obchodnej a investičnej dohode je tu jedinečná príležitosť dohodnúť sa na vytvorení medzinárodného investičného súdu. Výbor sa tiež domnieva, že to poskytuje najväčšiu šancu presvedčiť rozvojové krajiny, v ktorých je potreba ochrany investorov pravdepodobne oveľa väčšia, aby sa zapojili do nového globálneho systému.