31.7.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 251/13

Spravodajca:

Aurel Laurenţiu PLOSCEANU

Pomocný spravodajca:

Enrico GIBELLIERI

1.1.

Úplné odstránenie všetkého použitého azbestu a všetkých výrobkov s obsahom azbestu musí byť prioritným cieľom Európskej únie. Akčné plány sú vecou členských štátov, ale EÚ by ich mala koordinovať. V tejto súvislosti EHSV nabáda EÚ, aby spolupracovala so sociálnymi partnermi a ďalšími zainteresovanými európskymi, národnými a regionálnymi subjektmi pri vypracovávaní a výmene akčných plánov odstraňovania azbestu a nakladania s ním. Tieto plány by mali zahŕňať: vzdelávanie a informovanie; školenia zamestnancov verejného sektora; národné a medzinárodné odborné vzdelávanie; programy na financovanie odstraňovania azbestu; informačné kampane súvisiace s odstraňovaním azbestu a výrobkov s obsahom azbestu (vrátane jeho odstraňovania z budov, verejných zariadení a prevádzok bývalých azbestových tovární); čistenie priestorov a zariadení v budovách na likvidáciu azbestu a demolačného odpadu s obsahom azbestu; kontrolu účinnosti platných právnych požiadaviek; posudzovanie expozície u zamestnancov vystavených rizikám a ochranu zdravia;

1.2.

Viaceré členské štáty EÚ vypracovali registre stavieb obsahujúcich azbest. Ostatné členské štáty treba nabádať, aby tiež vypracovali takéto registre, ktoré by zamestnancom a zamestnávateľom slúžili ako zdroj relevantných informácií o rizikách spojených s azbestom predtým, ako sa začnú renovačné práce, a doplnili by existujúce požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia podľa právnych predpisov EÚ. Malo by sa začať na miestnej úrovni s registráciou verejných budov a verejnej infraštruktúry.

V súčasnosti má iba Poľsko vypracovaný akčný plán so zabezpečeným financovaním, ktorého cieľom je odstránenie všetkých jestvujúcich zdrojov azbestu (1).

1.3.

Cieľom je odstrániť do konca roku 2032 všetok azbest. Poukazujúc na tento príklad by Európska únia mala nabádať členské štáty, aby na rôznych úrovniach: miestnej, regionálnej a celoštátnej začali uplatňovať špecifické akčné plány a orientačné plány. V tejto súvislosti má tiež veľký význam úplné presadzovanie predpisov EÚ a členských štátov o azbeste. Na európskej úrovni môže dôležitú úlohu zohrávať Výbor vedúcich predstaviteľov inšpekcie práce (SLIC), a v členských štátoch zasa ich inšpektoráty práce.

1.4.

Z poľského príkladu je možné vidieť, aké veľmi dôležité je mať dostatok verejných finančných prostriedkov na odstraňovanie azbestu. Okrem toho sa domnievame, že organizované a štruktúrované odstraňovanie azbestu je určitým druhom zlepšovania regionálneho rozvoja a infraštruktúry zodpovedajúcich regiónov. Európska komisia by mala zvážiť sprístupnenie svojich štrukturálnych fondov výslovne na financovanie plánov odstraňovania azbestu.

1.5.

Európsku komisiu žiadame, aby vypracovala štúdiu o prístupoch používaných v členských štátoch a ich systémoch registrácie azbestu, vrátane ich financovania.

1.6.

Vytváranie skládok azbestového odpadu je len dočasným riešením problému, takže jeho vyriešenie sa prenecháva budúcim generáciám, pretože azbestové vlákna sú časom prakticky nezničiteľné. EHSV preto žiada Komisiu, aby s odkazom na najvhodnejšie dostupné technológie informovala o systémoch likvidácie výrobkov s obsahom azbestu (plazmový horák, pyrolýza so splyňovaním atď.). Bolo by vhodné podporovať výskum a inovácie, aby sa začali používať udržateľné technológie spracovania a inertizácie odpadu obsahujúceho azbest s cieľom bezpečne ho recyklovať, znovu používať a znižovať jeho ukladanie na skládky. Komisia by mala zabezpečiť, aby boli prijaté účinné opatrenia s cieľom zabrániť nebezpečným praktikám, pri ktorých azbest končí na skládkach bežného stavebného odpadu.

1.7.

Financovanie Európskou úniou a stimulačné opatrenia členských štátov, ktorých cieľom je vyššia energetická hospodárnosť budov by sa mali spájať s bezpečným odstraňovaním azbestu z týchto budov. EÚ síce vypracovala ambicióznu politiku energetickej účinnosti a očakáva sa, že revidovanou smernicou o energetickej účinnosti sa určí dlhodobá stratégia renovácie budov v každom členskom štáte, no táto politika nie je spojená so stratégiami odstraňovania azbestu. Treba dôrazne odporúčať, aby sa takéto spojenie stanovilo v trvalej politike EÚ, ktorá integruje zodpovedajúce politické oblasti.

V akomkoľvek akčnom pláne na odstraňovanie azbestu sa musí zohľadňovať kvalifikácia každého, kto sa zúčastňuje na zodpovedajúcich prácach a činnostiach. Týka sa to teda zamestnancov aj podnikov, technikov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP), ako aj inšpektorov práce, poradcov, školiteľov, zamestnávateľov a ďalších. Je veľmi potrebné a odporúča sa certifikovať schopnosti podnikov zapojiť sa do týchto akčných plánov.

1.8.

Bezpečné odstraňovanie azbestu veľmi závisí od vyškolených pracovníkov dvoch kategórií: pracovníkov špecializovaných podnikov a pracovníkov tých povolaní, ktoré sa do styku s azbestom dostávajú náhodne.

EHSV vyzýva Komisiu, aby v spolupráci so štátnymi orgánmi poskytovala potrebnú podporu činnostiam a iniciatívam, ktorými sa má zaistiť ochrana všetkej pracovnej sily EÚ, keďže malé a stredné podniky, ktoré zamestnávajú väčšinu európskej pracovnej sily, sú osobitne zaťažené pri uplatňovaní právnych predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia. V tejto súvislosti sú rozhodujúce dôkladné školenia.

1.9.

EHSV vyzýva Komisiu, aby spoločne so sociálnymi partnermi a ostatnými zainteresovanými subjektmi pripravila v súlade s článkom 14 ods. 1 smernice 2009/148/ES programy a osvetové činnosti týkajúce sa rizík súvisiacich s azbestom a potreby vhodného školenia všetkých zamestnancov, ktorí môžu prísť do styku s azbestovými materiálmi, zlepšila informovanie o existujúcich právnych predpisoch týkajúcich sa azbestu a poskytovala praktické usmernenia o tom, ako tieto predpisy dodržiavať, a to aj občanom EÚ

1.10.

V právnych predpisoch EÚ by sa tiež mali odrážať a zohľadňovať najnovšie výsledky vedeckého a lekárskeho výskumu. Pri nedávnych výskumoch sa tiež zistilo, že aj pri veľmi slabej expozícii a veľmi dlhom latentnom období môže vzniknúť mezotelióm a rakovina pľúc. EHSV preto žiada Komisiu zmeniť a doplniť odporúčanie 2003/670/ES tak, aby sa v ňom odrazil pokrok lekárskeho výskumu a zahrnul doň výskyt rakoviny hrtana a vaječníkov súvisiacej s azbestom.

1.11.

Malo by sa zabezpečiť, aby sa na úrovni členských štátov registrovali všetky prípady azbestózy, mezoteliómu a iných ochorení súvisiacich s azbestom, a to systematickým zberom údajov o chorobách z povolania spôsobených azbestom, ale aj o takýchto chorobách, ktoré s výkonom povolania nesúvisia, aby sa kategorizovali a úradne registrovali ochorenia pohrudnice ako choroby súvisiace s azbestom a aby sa s pomocou špecializovaných monitorovacích stredísk zabezpečilo spoľahlivé zmapovanie výskytu azbestu. Zdravotnícky personál musí byť náležite vyškolený, aby si mohol plniť svoju povinnosť spoľahlivo určovať diagnózu.

1.12.

Okrem toho by inštitúcie EÚ mali šíriť osvedčené postupy pri uplatňovaní štátnych usmernení a informácie o praxi pri postupoch jednotlivých štátov, pokiaľ ide o uznávanie chorôb súvisiacich s azbestom.

1.12.1.

Predovšetkým sa musí zlepšiť aktívna úloha obetí v postupoch uznávania chorôb. Musia sa im sprístupniť potrebné informácie, musí sa im umožniť vyjadrovať sa a treba im poskytovať právnu, finančnú a osobnú pomoc. Musia sa zorganizovať združenia obetí azbestu. To môže zmenšiť individuálne zaťaženie obetí pri takýchto postupoch uznávania chorôb, ktoré sa pridáva k osobnému utrpeniu spôsobenému chorobou.

EHSV preto

1.12.2.

EHSV nakoniec nabáda Komisiu, aby v spolupráci so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO), Medzinárodnou organizáciou práce, krajinami mimo EÚ a rôznymi medzinárodnými orgánmi podporovala na celom svete vysokú úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, napríklad zisťovaním problémov súvisiacich s azbestom a podporou riešení vedúcich k ochrane zdravia, a lepšie informovanie a poskytovanie podpory obetiam chorôb súvisiacich s azbestom.

1.12.3.

Vzhľadom na veľký význam tejto problematiky EHSV/CCMI predstaví toto stanovisko na konferencii, ktorú zorganizuje spolu s Európskym parlamentom, Výborom regiónov a Európskou komisiou.

2.1.

Napriek celoeurópskemu zákazu azbestu (2) (z roku 1999 s uplatňovaním do roku 2005) azbest v Európe ešte stále zabíja ľudí. Hoci všetky druhy azbestu sú nebezpečné a jeho riziká sú zdokumentované a stali sa predmetom predpisov, a tiež napriek zákazu používania azbestu sa azbest ešte stále nachádza v mnohých lodiach, vlakoch, strojoch, zásobníkoch, tuneloch, chodbách, potrubiach verejných a súkromných vodovodných sústav a hlavne v budovách, vrátane mnohých verejných a súkromných budov.

2.2.

Podľa údajov WHO sa každoročne len v EÚ zaznamená 20  000 až 30  000 prípadov ochorení súvisiacich s azbestom a očakáva sa, že do roku 2030 zomrie v EÚ na mezotelióm viac než 3 00  000 občanov (3). Okrem toho sa odhaduje, že na ochorenia súvisiace s azbestom na svete každoročne zomrie 1 12  000 ľudí (4).

2.3.

Celoeurópsky zákaz azbestu (5) (z roku 1999 s uplatňovaním do roku 2005) a súčasný dohľad nad trhom nezabezpečuje, aby sa na európsky trh nedovážali výrobky s obsahom azbestu. Týka sa to širokej palety výrobkov, okrem iného stavebných materiálov, domácich spotrebičov, brzdových obložení automobilov a termoskových fliaš. Na základe nového prístupu v oblasti európskeho dohľadu nad trhom by EÚ mohla urobiť opatrenia proti výrobkom s obsahom azbestu (6).

2.4.

Na úrovni EÚ jestvuje ucelený súbor právnych predpisov o azbeste, pokiaľ ide o jeho zákaz, medzné hodnoty a ochranu pracovníkov. Okrem zákazu používania azbestu a jeho uvádzania na trh boli stanovené medzné hodnoty a samostatnou smernicou EÚ sú upravené pracovné podmienky, pričom je povinná certifikácia podnikov a informovanie a školenie pracovníkov (7). Predpisy EÚ sú však často veľmi všeobecné, čoho výsledkom je rozdielna implementácia. Okrem toho ešte stále nie sú upravené niektoré aspekty, chýbajú napríklad ustanovenia o úrovni odbornej prípravy pracovníkov v rôznych funkciách, alebo ustanovenia o registrácii zdrojov azbestu.

2.5.

Tu treba spomenúť, že v správe z vlastnej iniciatívy Európskeho parlamentu prijatej v marci 2013 sú komplexne opísané rôzne problémy a oblasti politiky súvisiace s problematikou azbestu a je v nej vymenovaných 62 špecifických požiadaviek adresovaných európskym a národným tvorcom politiky (8).

2.6.

Dnes musíme konštatovať, že ročná výroba azbestu vo svete zostáva na rovnakej vysokej úrovni, aj keď mnohé krajiny zakázali jeho používanie. Obchodovanie s azbestom a jeho používanie sa jednoducho presunulo z industrializovaných do rozvíjajúcich sa krajín. Prekvitajúci celosvetový obchod s azbestom sprevádza intenzívna činnosť medzinárodnej azbestovej loby, ktorá vo svojej propagande využíva úslužný výskum niektorých vedcov. V tejto súvislosti treba poukázať aj na to, že pretrvávajú európske finančné investície do svetového azbestového priemyslu. Európa takisto pokračuje vo vývoze azbestu posielaním lodí na vrakovanie do iných častí sveta. Musíme tiež konštatovať, že plavidlá prevážajúce azbest ako tranzitný náklad ešte stále v EÚ pristávajú a využívajú prístavné zariadenia alebo dočasné sklady.

2.7.

Pokiaľ ide o azbest, mimoriadny význam majú celosvetovo rovnaké podmienky činnosti, a v tejto súvislosti by EÚ mala zohrávať rozhodujúcu úlohu pri celosvetovom zákaze používania akéhokoľvek azbestu. Európa môže v tejto súvislosti poskytovať iným regiónom sveta poznatky o účinkoch azbestu na zdravie, jeho nahradzovaní inými materiálmi a jeho bezpečnom odstraňovaní. Potrebná je väčšia angažovanosť EÚ v medzinárodných inštitúciách, aby sa presadili nástroje, ktorými sa trh s azbestom označí za toxické obchodovanie, a aby sa hlavnou prioritou stalo zaradenie chryzotilového azbestu do prílohy III Rotterdamského dohovoru (9).

3.1.

Podľa štúdie zverejnenej v roku 2011 je podstatná časť stavieb v EÚ staršia ako 50 rokov (10). Viac ako 40 % obytných budov bolo postavených pred rokom 1960. V rokoch 1961 a 1990 prebiehal stavebný boom a v tomto období sa takmer vo všetkých členských štátoch bytový fond viac než zdvojnásobil, pričom používanie azbestu bolo bežné.

3.2.

Podľa tej istej štúdie sa v Európe v budovách spotrebuje viac ako 40 % celkovej energie požadovanej koncovými spotrebiteľmi. Predstavujú odvetvie s najväčšou spotrebou, až potom nasleduje doprava s 33 %. Zároveň sa EÚ vo svojom pláne prechodu na konkurencieschopné hospodárstvo s nízkymi emisiami oxidu uhličitého zaviazala znížiť do roku 2050 emisie skleníkových plynov o 80 – 95 % (11).

3.3.

To znamená, že renovácia stavieb v sebe skrýva jednak značný potenciál zlepšenia energetickej hospodárnosti budov, a tým dosiahnutie cieľov plánu EÚ do roku 2050, a jednak jedinečnú príležitosť odstrániť z nich azbest.

3.4.

Vyžaduje si to však koordinovaný postup a úzku spoluprácu úrovne EÚ aj členských štátov, pokiaľ ide o politiku a spôsoby financovania. Sú potrebné aj inovatívne finančné nástroje, aby sa prilákali súkromné investície.

3.5.

Od úrovne EÚ sa v tejto súvislosti očakáva podporná a koordinačná úloha. Pomocné úlohy, ako sú školenia pracovných síl, registrácia, uznávanie chorôb súvisiacich s azbestom, sú tými oblasťami politiky, ktoré treba lepšie koordinovať.

4.1.

Aj napriek zákazu zostávajú v budovách milióny ton azbestu a zatiaľ nie všetky štáty zaviedli registráciu toho, kde sa nachádza, ani toho, koľko azbestu je potrebné odstrániť. Preto nám chýbajú primerané východiská na to, aby sme správne naložili so všetkými zostávajúcimi zdrojmi azbestu v Európe.

4.2.

V súčasnosti je Poľsko jedinou krajinou EÚ, ktorá vytvorila celoštátny program odstraňovania všetkého existujúceho azbestu s odhadovanými nákladmi 10 miliárd EUR do roku 2030, jasným harmonogramom a zodpovedajúcim financovaním kombináciou verejných (štát, programy EÚ) a súkromných prostriedkov (vlastníci, územné združenia atď.). Tento druh iniciatívy je potrebné začať vo všetkých krajinách EÚ (12).

4.3.

Vo Francúzku sa pri 3 miliónoch bytových jednotiek z celkového fondu 15 miliónov zistili problémy v súvislosti s azbestom a náklady na potrebnú renováciu sa odhadujú na 15 miliárd EUR. Náklady na jednotku sa odhadujú na 15  000 až 20  000 EUR. Pokiaľ ide o azbest, podrobne by sa mali sledovať stavebné práce na ikonickom mrakodrape Montparnasse Paris.

4.4.

V Spojenom kráľovstve prebieha kampaň, ktorou sa má odstrániť azbest zo všetkých škôl. Jedným z dôvodov je zvýšená miera výskytu mezoteliómu u učiteľov v Spojenom kráľovstve (13).

4.5.

V Litve sa v roku 2012 začalo s programom výmeny azbestových striech, ktorý implementuje Ministerstvo poľnohospodárstva, ak sú žiadateľmi dedinčania, a najvyššia suma finančného príspevku na projekt nemôže presiahnuť 6  000 LTL (1  740 EUR). EÚ a štátny rozpočet prispievajú na pokrytie celkových uznaných nákladov projektu do výšky 50 %.

5.1.

Jedným z hlavných problémov je informovanosť, či skôr neinformovanosť, pokiaľ ide o azbest. Mnohí zamestnanci sú na svojich pracoviskách vystavení účinkom azbestu. Osobitne to platí o pracovníkoch údržby a dekontaminácie, ale týka sa to aj mnohých iných povolaní (pokrývačov, elektrikárov, kúrenárov, pracovníkov v recyklácii, technikov BOZP, inšpektorov práce a mnohých ďalších). Platná legislatíva už stanovuje povinnosť zamestnávateľov poskytovať primeranú prípravu pre všetkých pracovníkov, ktorí sú alebo u ktorých je predpoklad, že budú vystavení prachu pochádzajúcemu z azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest. So zákazom používania rôznych druhov materiálov však postupne zanikajú poznatky o rizikách, vlastnostiach a vzhľade. Mnohé členské štáty zabezpečujú školenia demolačných pracovníkov, stavbárov, pracovníkov údržby a iných pracovníkov, ktorí sa zaoberajú odstraňovaním materiálov s obsahom azbestu, ale stále nám chýbajú dostačujúce normy, ktoré by platili v celej Európe.

5.2.

Telesná nedotknuteľnosť je základným ľudským právom, ktoré je okrem iného zakotvené v Charte základných práv Európskej únie. Politiky EÚ musia mať takú podobu, aby chránili toto právo. Týka sa to predovšetkým politiky ochrany zdravia obyvateľstva a politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ale aj iných politických oblastí, ktoré sa týkajú možného vystavenia účinkom azbestu a nakladania s azbestom.

5.3.

Inou oblasťou záujmu sú primerané znalosti stavebných inžinierov, architektov a zamestnancov tých spoločností, ktoré nie sú špecializované na odstraňovanie azbestu. EHSV žiada Komisiu, aby spolu s členskými štátmi vytvorila pracovnú skupinu s cieľom stanoviť minimálne špecifické kvalifikácie na prácu s azbestom a zodpovedajúce kvalifikácie na školenie zástupcov týchto povolaní, resp. týchto pracovníkov.

5.4.

Európski sociálni partneri v stavebníctve (FIEC a EFBWW) tento problém vyriešili tým, že pre druhú kategóriu pracovníkov vypracovali moduly informácií o azbeste (14). Iným projektom financovaným mimo rámca sociálneho dialógu je príprava niektorých materiálov určených pre kurzy školiteľov (projekt ABClean – Leonardo Da Vinci) (15).

6.1.

V Európe priveľa osôb trpí rôznymi chorobami súvisiacimi s azbestom. Pri väčšine týchto chorôb ide o choroby z povolania, ale ani zďaleka nie pri všetkých. Ženy v domácnosti, ktoré zvykli prať pracovný odev svojich manželov boli vystavené účinkom azbestových vláken rovnako ako ich deti. Pri jednej kampani v Spojenom kráľovstve sa zistilo, že približne 80 % všetkých škôl je ešte stále zamorených azbestom. To sa môže ľahko prejaviť ďalšou generáciou obetí azbestu, hlavne s ohľadom na najnovší vedecký výskum týkajúci sa otázky úrovní expozície, resp. latentných fáz a rozvoja chorôb. Aj veľmi nízka expozičná dávka v kombinácii s dlhou latentnou fázou môže spôsobiť rôzne choroby súvisiace s azbestom. Vystavenie účinkom azbestu je preto vo viacerých členských štátoch hrozbou pre celú populáciu.

6.2.

Okrem toho, a v dôsledku veľmi dlhej latentnej fázy a nedostatočného povedomia medzi zdravotníkmi, obete často od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nedostanú včasnú a náležitú podporu a informácie.

6.3.

Dôležitým aspektom každého plánu odstraňovania azbestu je jeho bezpečné uloženie. Ak sa tento aspekt zanedbá, dochádza k neočakávanej expozícii. Napríklad vo Švajčiarsku sa najvyššia miera vystavenia účinkom azbestu namerala v odvetví recyklácie.

6.4.

Predpokladom ochrany občanov a pracovníkov je fungujúci dohľad nad trhom, ktorý zabráni uvádzaniu nových materiálov s obsahom azbestu na európsky trhu.

6.5.

Vzhľadom na smrtiaci charakter všetkých foriem azbestu prijíma EÚ opatrenia na rozumnom spoločnom základe. V smernici 1999/77/ES sa uvádza, že „doteraz nebola stanovená prahová hodnota úrovne expozície, pod ktorou by vystavenie chryzotilovému azbestu nepredstavovalo karcinogénne riziko“ a že „účinným spôsobom ako ochrániť ľudské zdravie je zakázať používanie vlákien z chryzotilového azbestu a výrobkov, ktoré ich obsahujú“.

6.6.

Choroba súvisiaca s azbestom môže spôsobiť mimoriadne bolestivú a zdĺhavú smrť, a často ju aj spôsobuje. Správa EUROGIP (16) a správa o spoločnom projekte EFBWW, ETUC a IBAS ukázali situáciu týkajúcu sa uznávania a kompenzovania chorôb súvisiacich s azbestom ako je upravená v členských štátov strednej a východnej Európy (17). Aj keď sa najpríznačnejšie choroby súvisiace s azbestom vo väčšine členských štátov v zásade uznávajú, obete ešte príliš často bezúspešne bojujú za ich uznanie.

Z uvedených správ tiež vyplynulo, že národné predpisy a postupy týkajúce sa uznávania a náhrad sa veľmi odlišujú. Často nejestvuje žiadna podpora, ani poradenstvo, ktoré obete potrebujú.