15.1.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 12/48

Spravodajca:

Andrzej ADAMCZYK

1.1

EHSV by mal aktívne podporovať politickú, sociálnu a hospodársku konsolidáciu na Ukrajine vrátane mierového riešenia súčasného konfliktu v Doneckej a Luhanskej oblasti. Svojimi aktivitami na Ukrajine bude EHSV podporovať proces demokratizácie, územnú celistvosť, sociálny a občiansky dialóg všetkých zainteresovaných strán, ktoré sa budú vyznačovať legitimitou od občanov a reprezentatívnosťou.

1.2

Zámerom EHSV je vyzvať široké spektrum ukrajinskej občianskej spoločnosti, aby sa zapojilo do spolupráce, a zahrnúť aj tých, ktorí naďalej zastávajú skeptický alebo nepriateľský postoj k nedávnej politickej zmene a priblíženiu sa k EÚ.

1.3

Odporúča sa tiež ďalej rozvíjať spoluprácu na bilaterálnom základe medzi partnerskými organizáciami v EÚ a na Ukrajine a osobitne sa pri tom zamerať na budovanie kapacít, osvedčené postupy, ako aj na posilnenie sociálneho a občianskeho dialógu.

1.4

Podľa ustanovení dohody o pridružení by mal EHSV prispieť k vytvoreniu spoločnej platformy občianskej spoločnosti, ktorá bude združovať členov EHSV a zástupcov ukrajinskej občianskej spoločnosti. Podobný orgán bude zriadený na základe ustanovení dohody o prehĺbenej a komplexnej zóne voľného obchodu (DCFTA), aby sa tak splnila požiadavka vytvoriť monitorovací mechanizmus pre občiansku spoločnosť. Tieto dva orgány by mali čo najužšie spolupracovať.

1.5

EHSV sa bude venovať informovaniu o dôsledkoch implementovania dohody o pridružení zo strany Ukrajiny, ako aj o európskej integrácii, inštitúciách a acquis communautaire.

1.6

Hneď ako to bude technicky možné, by sa mala zrušiť vízová povinnosť pre občanov Ukrajiny v záujme podpory kontaktov medzi ľuďmi a ako prostriedok na budovanie dôvery.

1.7

Európska perspektíva Ukrajiny by sa mala formálne začleniť do agendy EÚ.

2.1

Dramatické udalosti, ktoré v uplynulých mesiacoch otriasali Ukrajinou, spustila reakcia verejnosti na rozhodnutie vlády prerušiť prípravy na podpis dohody o pridružení v rámci Východného partnerstva.

2.2

Okrem uzatvárania bilaterálnych dohôd o pridružení, ktoré nahradia dohody o partnerstve a spolupráci, sa bilaterálna časť Východného partnerstva zároveň zameriava na zavedenie bezvízového režimu, ako aj rozvíjanie sektorovej spolupráce vrátane možnosti partnerskej krajiny zapojiť sa do programov EÚ a činnosti jej agentúr. Jej súčasťou je tiež komplexný program budovania inštitúcií ako nástroj na zvyšovanie administratívnej kapacity partnerských krajín na uskutočňovanie reforiem a ustanovení dohôd o pridružení. Multilaterálna dimenzia Východného partnerstva je založená na štyroch multilaterálnych platformách (Demokracia, dobrá správa a stabilita; Hospodárska integrácia a zbližovanie s politikami EÚ; Energetická bezpečnosť; Kontakty medzi ľuďmi) zameraných na posilnenie spolupráce medzi EÚ a partnerskými krajinami a medzi partnerskými krajinami navzájom.

2.3

Jednou z priorít Východného partnerstva je zapojiť do svojej implementácie organizovanú občiansku spoločnosť v partnerských krajinách aj v EÚ. V novembri 2009 bolo na tento účel vytvorené fórum občianskej spoločnosti Východného partnerstva s účasťou EHSV.

2.4

Politika Východného partnerstva sa však momentálne nachádza na rázcestí v dôsledku neočakávanej zmeny v zameraní angažovanosti niektorých krajín a dramatických udalostí na Ukrajine. Ťažkosti, ktorým čelilo Východné partnerstvo v uplynulých rokoch v krajinách, ktoré doteraz urobili najväčší pokrok smerom k podpísaniu dohôd o pridružení, sú do veľkej miery výsledkom manévrovania zo strany Ruska snažiaceho sa zabrániť užším vzťahom medzi partnerskými krajinami a EÚ.

2.4.1

Napriek tomu, že sa s Arménskom dokončili rokovania o dohode o pridružení vrátane DCFTA, nemohli byť tieto dokumenty parafované v dôsledku vyhlásenia Arménska zo septembra 2013, že sa rozhodlo vstúpiť do Eurázijskej colnej únie iniciovanej Ruskom.

2.4.2

Napriek ruskému tlaku a strate dvoch svojich území (Abcházsko a Južné Osetsko), ktoré sú v súčasnosti pod ruskou kontrolou, si Gruzínsko zachováva svoje európske smerovanie a zaistilo, aby bola v novembri 2013 na summite Východného partnerstva vo Vilniuse parafovaná a následne v júni 2014 podpísaná dohoda o pridružení vrátane DCFTA.

2.4.3

Moldavsko, ktoré tiež podpísalo dohodu o pridružení parafovanú vo Vilniuse, je takisto pod tlakom Ruska, ktoré nasadilo svoje ozbrojené sily v Podnestersku a v súčasnosti tento región kontroluje. Rovnako s ruskou podporou sa v Gagauzsku, druhej moldavskej autonómnej oblasti, konalo nezákonné referendum, ktorého výsledok je v prospech vstupu do Eurázijskej colnej únie.

2.4.4

Predpokladom na začatie rozhovorov o DCFTA je členstvo vo WTO, preto Azerbajdžan a Bielorusko, ktoré jej členmi nie sú, nemôžu začať rokovať. Vzhľadom na značný deficit demokracie v Bielorusku zostáva navyše bilaterálna politika EÚ vo vzťahu k tejto krajine na úrovni kritického dialógu.

2.4.5

Ukrajina je po Rusku druhý najväčší a najdôležitejší postsovietsky štát, ktorý následkom svojho proeurópskeho smerovania stratil kontrolu nad Krymom a Sevastopolom, ktoré boli anektované Ruskom, a je objektom ďalšej sabotážnej a podvratnej činnosti zo strany Ruska. Kroky Ruska sú obzvlášť dramatickým príkladom vonkajšieho zasahovania, ktoré má okrem ohrozovania územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny aj mimoriadne ničivý dosah na občiansku spoločnosť a jej organizácie. Tieto činy nepredstavujú len jasné porušenie medzinárodného práva, ale sú tiež v rozpore s dvomi zásadami, ktoré sú základom mierových vzťahov medzi nezávislými štátmi, t. j. po prvé, že hranice sa nesmú meniť násilím, a po druhé, že národy môžu prijímať suverénne rozhodnutia o svojej budúcnosti bez vonkajších zásahov.

3.1

Oranžová revolúcia v roku 2004 prispela k procesu rozsiahlej demokratizácie a zavedeniu princípov právneho štátu na Ukrajine – aspoň na určité obdobie – a k slobode médií, ktorá je dodnes nedotknutá. To bolo sprevádzané zbližovaním vzťahov s EÚ.

3.1.1

V roku 2005 bol prijatý akčný plán EÚ – Ukrajina na základe Dohody o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Ukrajinou z roku 1998. V roku 2007 sa začali rokovania o dohode o pridružení. Táto spolupráca dostala nový impulz v máji 2009 prijatím politiky Východného partnerstva.

3.1.2

Užšie vzťahy a vytvorenie skutočnej spolupráce v mnohých oblastiach, ako aj šíriaci sa entuziazmus po tzv. oranžovej revolúcii viedli k tomu, že značná časť obyvateľstva a mnohé organizácie občianskej spoločnosti považovali potenciálne členstvo Ukrajiny v EÚ za samozrejmé a vopred jasné a domnievali sa, že toto členstvo závisí len od harmonogramu a tempa transformácie a prispôsobenia sa európskym štandardom.

3.1.3

Východné partnerstvo neprinieslo Ukrajine dlhodobo očakávanú perspektívu pristúpenia k EÚ, čo spôsobilo sklamanie a frustráciu zástancov európskeho smerovania, ktoré ešte prehĺbil postupný odklon od demokratických výdobytkov oranžovej revolúcie, zhoršujúca sa hospodárska situácia a narastajúce sociálne problémy.

3.1.4

Frustrácia verejnosti, ktorá sa preniesla do apatie medzi organizáciami občianskej spoločnosti, sa ešte zvýšila s prehlbujúcim sa konfliktom medzi vodcami oranžovej revolúcie prezidentom Viktorom Juščenkom a premiérkou Júliou Tymošenkovou. Vzhľadom na nefunkčné ustanovenia ukrajinskej ústavy tento konflikt čas od času ochromil rozhodovanie. Situáciu ďalej zhoršilo spojenie celosvetovej hospodárskej krízy a slabých politických opatrení prezidenta Janukovyča (zvolený v roku 2010).

3.2

EHSV už dlhý čas vedie aktívnu politiku spolupráce s Ukrajinou. Zhoršujúca sa politická a spoločenská atmosféra a sklamanie partnerských organizácií z chýbajúcej perspektívy pristúpenia k EÚ však spôsobili, že v rokoch 2011 a 2012 vzťahy do určitej miery stagnovali, keď na ukrajinskej strane došlo k poklesu činnosti a nebol dostatočný záujem o vzájomné vzťahy.

3.3

Po parafovaní dohody o pridružení v decembri 2012 a vďaka intenzívnemu úsiliu a rokovaniam, ktoré sa viedli s cieľom podpísať túto dohodu na summite Východného partnerstva vo Vilniuse v novembri 2013, sa medzi ukrajinskými partnermi obnovil záujem o spoluprácu a oživili sa aktívne vzťahy s EHSV.

3.4

Tieto obnovené kontakty však ukázali, že názory sociálnych partnerov na strane zamestnávateľov aj odborov sa v otázke podpísania dohody o pridružení rozchádzajú. Veľmi široký rad mimovládnych organizácií a zástupcov iných záujmov pritom predstavoval relatívne jednotný proeurópsky front.

3.5

Bez ohľadu na prijatý postoj a predpokladaný výsledok rokovaní vedených so zámerom podpísať dohodu o pridružení organizácie občianskej spoločnosti a tiež vládni predstavitelia zostali zaskočení, keď ukrajinská vláda a administratíva prezidenta prerušili rozhovory a pozastavili prípravy na podpis dohody.

3.6

Skutočnosť, že rozhovory boli prerušené neočakávane, bez zjavného dôvodu a len niekoľko dní pred summitom vo Vilniuse, spolu s prekvapivým návrhom ukrajinskej vlády, aby sa ďalšie rokovania s EÚ viedli za účasti Ruska, vyvolali rýchlu mobilizáciu ukrajinskej občianskej spoločnosti, ktorá jasne vyjadrovala svoje názory v prospech európskeho smerovania Ukrajiny.

3.7

„Euromajdan“ bol pravdepodobne najväčšou demonštráciou v dejinách na podporu európskej integrácie a najdlhšou, ktorá bola vedená s takým absolútnym presvedčením. V neskoršom štádiu sa k demonštrantom pripojili tiež sily, ktoré vzniesli politické požiadavky na zmenu režimu. Ten reagoval násilným potlačením, výsledkom čoho boli obete na ľudských životoch. Demonštrácie viedli k politickým zmenám, ktoré poslúžili ako zámienka na vyvolanie ďalších dramatických a tragických udalostí.

3.8

Po úspešných prezidentských voľbách sa teraz zdá byť zjavné, že budovanie užších vzťahov s EÚ sa stáva jednou z priorít novej administratívy. Túto zmenu kurzu treba samozrejme považovať za obrovský úspech Euromajdanu a ukrajinskej občianskej spoločnosti. Či sa všeobecná situácia stabilizuje na celom území Ukrajiny a či budú organizácie občianskej spoločnosti profitovať z tejto politickej transformácie, to sa ešte len ukáže.

3.9

Postoj občianskej spoločnosti na východe Ukrajiny k politickým zmenám a jej názor na ne zostane nejasný dovtedy, kým budú v tomto regióne pôsobiť ozbrojení žoldnieri a polovojenské skupiny a bude ohrozená sloboda slova. Malo by sa však poznamenať, že na Euromajdane bol značne zastúpený aj východ krajiny.

4.1

Dohoda o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou predstavuje novú generáciu dohôd vytvorených v prospech krajín spolupracujúcich v rámci Východného partnerstva a obsahuje záväzné ustanovenia o rozvoji spolupráce takmer vo všetkých oblastiach. Dohoda o pridružení stanovuje plán reforiem na Ukrajine založený na rozsiahlej harmonizácii jej právnych predpisov s normami EÚ.

4.2

Na rozdiel od DCFTA, ktorá je obchodnou dohodou výrazne ovplyvňujúcou normy a predpisy, medzi hlavné oblasti spolupráce patrí spravodlivosť, zásady právneho štátu, boj proti korupcii a organizovanému zločinu, vonkajšia politika a bezpečnosť, reforma verejnej správy, zamestnanosť, sociálna politika, rovnaké práva a rovnosť príležitostí, ochrana spotrebiteľov, priemyselná politika a podnikanie, energetika, doprava a životné prostredie. Vykonávanie dohody o pridružení a DCFTA znamená, že Ukrajina bude musieť harmonizovať svoju vnútroštátnu legislatívu s približne 85 % acquis communautaire EÚ v oblasti obchodu a hospodárstva.

4.3

Dohoda o pridružení bola podpísaná 27. júna 2014 a následne ju 16. septembra ratifikoval Európsky parlament a Najvyššia rada Ukrajiny, čo umožňuje jej predbežné vykonávanie ešte pred tým, ako ju ratifikuje všetkých 28 členských štátov EÚ. Implementácia tej časti dohody, ktorá sa týka DCFTA, sa však odkladá do konca budúceho roka, no EÚ bude naďalej uplatňovať voľnejšie pravidlá obchodu na tovar pochádzajúci z Ukrajiny.

4.3.1

Implementácia dohody predpokladá vytvorenie platformy občianskej spoločnosti ako spoločného fóra na výmenu názorov, ktoré bude združovať členov EHSV a zástupcov ukrajinskej občianskej spoločnosti. Vzhľadom na široký okruh otázok, na ktoré sa dohoda o pridružení vzťahuje, by mala platforma v čo najväčšej miere zastupovať celú občiansku spoločnosť, a teda zahŕňať predstaviteľov sociálnych partnerov aj rôznych iných záujmov.

4.3.2

Základným cieľom platformy – okrem toho, že slúži ako fórum na výmenu informácií a diskusiu – je monitorovať uplatňovanie dohody o pridružení a predkladať názory a návrhy organizovanej občianskej spoločnosti.

4.3.3

Platforma občianskej spoločnosti si sama vypracuje svoj rokovací poriadok. V súčasnosti prebiehajú medzi zástupcami EHSV a ukrajinskej strany rozhovory o postupe pri vytváraní tohto orgánu a jeho členstve. Predpokladá sa prijatie týchto základných zásad:

4.3.4

V dohode DCFTA sa tiež stanovuje vytvorenie mechanizmu monitorovania pre občiansku spoločnosť do jedného roka od nadobudnutia jej platnosti. Orgán zriadený na tento účel by mal čo najužšie spolupracovať s platformou občianskej spoločnosti.

5.1

EHSV by mal aktívne podporovať politickú, sociálnu a hospodársku konsolidáciu na Ukrajine vrátane mierového riešenia súčasného konfliktu v Doneckej a Luhanskej oblasti. Keď sa situácia na Ukrajine stabilizuje a pominie hrozba vonkajšieho zásahu a konfliktu rozdúchavaného ozbrojencami, bude pozícia organizácií občianskej spoločnosti tak v rámci jednotlivých organizácií, ako aj vo vzťahu k európskym integračným snahám Ukrajiny jasnejšia.

5.1.1

Ukrajina v súčasnosti prechádza hlbokou politickou transformáciou vrátane ústavnej reformy, ktorá sa môže ukázať ešte hlbšia ako zmeny, ktoré nasledovali po oranžovej revolúcii. To môže viesť k reštrukturalizácii a zmene postavenia ukrajinských inštitúcií a postupov v rámci sociálneho dialógu a dialógu medzi orgánmi a občianskou spoločnosťou. Tento proces by sa mal uľahčiť pomocou zmien v ukrajinskej legislatíve, ktorých výsledkom by bola väčšia otvorenosť inštitúcií sociálneho a občianskeho dialógu voči skutočným a nezávislým organizáciám. EHSV bude sledovať tento vývoj a postoje, ktoré naše partnerské organizácie zaujmú k spomínaným zmenám.

5.1.2

Už pred začiatkom Euromajdanu, ako aj počas samotných demonštrácií bola spochybňovaná autentickosť a nezávislosť niektorých našich partnerských organizácií. To spustilo proces zmien týkajúcich sa spôsobu, akým niektoré organizácie fungujú. Ak sa neukáže, že ide len o povrchné úpravy, môže byť tento proces začiatkom obnovenia dôvery verejnosti k uvedeným organizáciám. Predovšetkým niektoré odborové zväzy a organizácie zamestnávateľov vnímala verejnosť a mimovládne organizácie ako súčasť establishmentu a odopieralo sa im právo na miesto v občianskej spoločnosti.

5.1.3

EHSV je pripravený zintenzívniť svoje bilaterálne kontakty s partnerskými organizáciami na Ukrajine i v Rusku s cieľom prispieť k lepším vzťahom medzi ich občianskymi spoločnosťami ako ceste k normalizácii vzťahov medzi obomi krajinami.

5.2

Aktivity EHSV na Ukrajine budú založené na zásade podporovania procesu demokratizácie v krajine, územnej celistvosti, občianskeho a sociálneho dialógu všetkých zainteresovaných strán, ktoré sa budú vyznačovať legitimitou od občanov a reprezentatívnosťou. EHSV sa bude prioritne zameriavať na vzťahy so svojimi bezprostrednými partnermi, t. j. organizáciami ukrajinskej občianskej spoločnosti.

5.3

Zámerom EHSV je vyzvať čo najširšie spektrum ukrajinskej občianskej spoločnosti, aby sa zapojilo do spolupráce, a zahrnúť aj tých, ktorí naďalej zastávajú skeptický alebo nepriateľský postoj k nedávnej politickej zmene a priblíženiu sa k EÚ, pričom chce zároveň zabezpečiť, aby sa neprehliadla žiadna dôležitá či reprezentatívna organizácia. Pri výbere partnerských organizácií pomôže Národná platforma fóra občianskej spoločnosti krajín Východného partnerstva a Národná tripartitná sociálno-hospodárska rada.

5.4

Odporúča sa tiež ďalej rozvíjať spoluprácu na bilaterálnom základe medzi partnerskými organizáciami v EÚ a na Ukrajine a osobitne sa pri tom zamerať na budovanie kapacít, výmenu osvedčených postupov, ako aj posilnenie sociálneho a občianskeho dialógu. Ako jeden z nástrojov možno na tieto účely využiť cezhraničnú spoluprácu.

5.5

Okrem inštitucionálnych aktivít na základe dohody o pridružení a z dlhodobejšieho hľadiska aj dohody DCFTA bude EHSV zapojený tiež do širších informačných činností o dôsledkoch vykonávania dohôd na Ukrajine, ako aj o európskej integrácii, spôsobe fungovania európskych inštitúcií a acquis communautaire.

5.6

Vzhľadom na nedostatok spoľahlivých informácií alebo jednoducho na dezinformácie, ktoré propagujú médiá v dôsledku chýbajúcich vedomostí o EÚ alebo intenzívnej ruskej propagandy, je potrebné plánovať pravidelnú spoluprácu s novinármi a mediálnymi združeniami.

5.7

Spolupráca s partnerskými organizáciami na Ukrajine v otázke uľahčenia prístupu k spoľahlivým informáciám a zároveň poskytovania takýchto informácií všetkým skupinám občianskej spoločnosti sa môže ukázať ako kľúčová pre európske integračné snahy Ukrajiny. Zo skúseností totiž vyplýva, že podpísanie, ratifikácia a implementácia dohody o pridružení sa môžu skomplikovať a že existuje veľa vnútorných a vonkajších faktorov, ktoré by mohli zvrátiť proeurópsky postoj organizácií občianskej spoločnosti, ak sa nedosiahne všeobecný konsenzus medzi všetkými sociálnymi skupinami.

5.8

Značná časť obyvateľov Ukrajiny nikdy neprekročila hranice svojej krajiny a ak áno, ich cieľovou krajinou bolo väčšinou Rusko. Jedným z dôvodov je tiež skutočnosť, že na vstup do krajín EÚ je aj naďalej potrebné vízum, čo ukrajinskej spoločnosti značne komplikuje situáciu. Zavedenie jednoduchších postupov podávania žiadostí o víza je samozrejme dôležité, no zachovávanie vízovej povinnosti pre cesty do EÚ neprispieva k dôvere a sťažuje rozvíjanie kontaktov medzi ľuďmi.

5.9

Euroskepticizmus a nedostatok entuziazmu niektorých častí ukrajinskej spoločnosti, pokiaľ ide o užšie vzťahy s EÚ, pramenia z toho, že chýba perspektíva pristúpenia. V súčasnosti to nie je vec začatia prístupových rokovaní, ale skutočnosti, že sa táto otázka opakovane neobjavuje v agende EÚ, čo vedie k tomu, že časť spoločnosti vníma reformy založené na dohode o pridružení ako nákladný rozmar, ktorý vedie Ukrajinu do slepej uličky. Je to tak najmä na východe Ukrajiny, kde verejnosť vníma EÚ ako hrozbu pre sociálne a hospodárske záujmy.