16.7.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 226/17

1.1.1

Vzájomné spoločnosti sú súčasťou európskeho ekonomického a sociálneho modelu tak ako aj družstvá, nadácie a združenia. Rôzne formy podnikov, vrátane foriem podnikov sociálneho hospodárstva, sú bez ohľadu na právne vymedzenie podniku v rámci právnych systémov jednotlivých krajín základnou zložkou jednotného trhu Európskej únie aj z hľadiska podpory, investícií a rozvoja európskeho podnikateľského pluralizmu.

1.1.2

Vzájomné spoločnosti majú právo na európsky štatút, aby mohli reagovať na požiadavky pokrytia rizík hlavne v sociálnej a zdravotnej oblasti ochrany pracovníkov, podnikov a občanov.

1.1.3

Vzájomné spoločnosti odmietajú akceptovať, že ich zánik je nevyhnutný, a EHSV by chcel vyzdvihnúť hodnotu rôznorodosti foriem podnikov, vrátane subjektov sociálneho hospodárstva, v záujme zachovania európskeho hospodárskeho a sociálneho dedičstva. Informačná kampaň, aj keď je užitočná, však nemôže nahradiť potrebný právny rámec.

1.1.4

V Európe existuje veľké množstvo rôznych vzájomných spoločností (bolo zaznamenaných asi 40 typov), ale napriek svojej rozmanitosti uplatňuje 95 % z nich rovnaké princípy riadenia.

1.2.1

EHSV v súlade so záväzkami prijatými v Štrasburgu na konferencii o sociálnom podnikaní žiada, aby Komisia urýchlene predložila legislatívny návrh týkajúci sa návrhu nariadenia o štatúte európskych vzájomných spoločností.

1.2.2

Podľa EHSV by mal byť model vzájomných spoločností uznaný prostredníctvom celoeurópskeho koherentného právneho rámca, ktorý by zodpovedal jeho hospodárskemu významu a sociálnej úlohe.

1.2.3

EHSV odporúča, aby sa tento štatút zameral na riadenie, nie na činnosť, v záujme zachovania rôznorodosti vzájomných spoločností.

1.2.4

EHSV odporúča, aby sa štatút neusiloval o harmonizáciu legislatív členských štátov, ale aby bol fakultatívny.

1.2.5

EHSV žiada, aby bol publikovaný presný časový harmonogram postupu predkladania a prijímania návrhu štatútu európskych vzájomných spoločností.

2.1

Cieľom tohto stanoviska je dosiahnuť, aby Komisia čo najrýchlejšie predložila návrh nariadenia o štatúte európskych vzájomných spoločností.

2.2

Európske vzájomné spoločnosti a zúčastnené subjekty majú pocit, že bez primeraného právneho rámca bude na európskej úrovni dochádzať k strate motivácie pri ich činnosti. To by malo vážne dôsledky v sociálnej oblasti v situácii oslabovania verejnej pomoci, v oblasti zdravotníctva (znižovanie rovnosti v prístupe európskych občanov k starostlivosti), v oblasti zamestnanosti (strata pracovných príležitostí, aj v prípade vysoko kvalifikovaných uchádzačov), ako aj pokiaľ ide o zvyšovanie európskej sociálnej súdržnosti a procesu európskej integrácie.

2.3.1

Návrh štatútu európskych vzájomných spoločností má za sebou už dlhú históriu. Tá začala ešte v roku 1993 európskymi smernicami o poistení. Vzájomné spoločnosti tu žiadali, aby ich pôvodná forma riadenia osobných spoločností bola uznaná v európskom štatúte.

2.3.2

Prvý návrh nariadenia bol stiahnutý v roku 2006. Napriek oznámeniu z roku 2003 o práve obchodných spoločností, kde sa Európska komisia zaviazala zaviesť nové európske právne formy práve pre vzájomné spoločnosti, a napriek opätovnému záväzku v akčnom pláne na rok 2006 o modernizácii práva obchodných spoločností a riadení podnikov, stiahla Komisia v roku 2006 návrh štatútu európskych vzájomných spoločností zo svojej agendy.

2.3.3

V roku 2007 prišili združenia európskych vzájomných spoločností s novou iniciatívou o obnovenie tohto návrhu.

2.3.4

Európsky parlament prijal v roku 2010 písomné vyhlásenie v prospech štatútu vzájomných európskych spoločností a v júli 2011 vypracoval správu o úlohe európskych vzájomných spoločností, v ktorej dospel k závere, že je potrebný návrh štatútu.

2.3.5

V marci 2013 Európsky parlament jednomyseľne prijal správu z vlastnej iniciatívy pána Berlinguera o uskutočniteľnosti štatútu európskych vzájomných spoločností.

2.3.6

Komisia sa zároveň v rámci Aktu po jednotnom trhu rozhodla financovať štúdiu o situácii a ťažkostiach vzájomných spoločností na vnútornom trhu (známa ako štúdia Panteia). Táto významná štúdia, publikovaná 12. októbra 2012 a usmerňovaná Komisiou, priniesla prvýkrát vyčerpávajúci pohľad na legislatívne, ekonomické a sociálne prostredie vzájomných spoločností v členských štátoch Európskej únie (1).

2.3.7

Následne Komisia zorganizovala verejné konzultácie o záveroch tejto štúdie (výsledky boli zverejnené v októbri 2013) (2), úspech týchto konzultácií (vyše 300 odpovedí, z ktorých dve tretiny boli kladné) motivovali Komisiu k vypracovaniu posúdenia vplyvu so zameraním na uskutočniteľnosť návrhu štatútu európskych vzájomných spoločností.

2.4

EHSV vo svojom stanovisku (z októbra 2009) na tému „Rôzne typy podnikov“ (3) zdôraznil, že „na pluralizmus a rozmanitosť rôznych foriem podnikov sa pamätalo už v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva a vyplývajú tiež z praxe, z rôznych právnych predpisov, ktoré už boli schválené, alebo sú práve v procese schvaľovania“. Výbor zahrnul vzájomné spoločnosti pod typ podnikov sociálneho hospodárstva.

2.5

V prílohe k vyhláseniu z konferencie o sociálnom podnikaní, ktorú usporiadala Európska komisia v spolupráci s EHSV 16. a 17. januára 2014, sa uvádza, že: „Mnohé zúčastnené subjekty sa domnievajú, že politické opatrenia v záujme sociálneho podnikania by sa mali vzťahovať na všetky podniky sociálneho hospodárstva (družstvá, vzájomné spoločnosti, združenia, nadácie atď.) EÚ by mala navrhnúť európsky štatút pre vzájomné spoločnosti, ktorý by im umožnil vykonávať cezhraničnú činnosť, vytvárať fúzie a reagovať na výzvy smernice Solventnosť II, ako aj európsky štatút pre združenia“. Antonio Tajani, člen Európskej komisie zodpovedný za podnikanie, pri tejto príležitosti oznámil začiatok legislatívnej iniciatívy Komisie zameranej na návrh štatútu.

3.1

V jednotlivých krajinách EÚ jestvuje veľká rozmanitosť právnych foriem vzájomných spoločností. Tieto odlišné formy vzájomných spoločností a úloha, ktorú zohrávajú, závisí do kultúry a histórie vzájomných spoločností v príslušných krajinách. Z historického hľadiska práve vzájomné spoločnosti zaviedli v Európe prvé formy sociálneho zabezpečenia. V súčasnosti je hlavným poslaním vzájomných spoločností v EÚ vo všeobecnom záujme slúžiť svojím členom, teda zabezpečovať krytie rizík svojich členov tým, že im ponúka poisťovacie služby, sociálne služby, zdravotnícke služby a osobné asistenčné služby.

3.2

V EÚ bolo celkovo zistených takmer 40 typov vzájomných spoločností. Skoro 95 % vzájomných spoločností sa riadi 5 spoločnými zásadami riadenia:

3.3

Podiel organizácií typu vzájomných spoločností na trhu predstavuje v Európe v priemere 15,8 % (12,8 % životné a 20,5 % neživotné poistenia). Okrem toho sa odhaduje, že organizácie typu vzájomných spoločností poskytujú zdravotnícke a sociálne služby skoro 230 miliónom európskych občanov, z ktorých približne 100 miliónov je krytých v rámci povinného zdravotného poistenia. V Európe zamestnávajú približne 3 50  000 osôb. Všeobecne sa uznáva, že hospodárstvo má prospech z rozmanitosti štruktúr, ktoré ho tvoria, pretože táto rozmanitosť zlepšuje schopnosť reagovať na zmeny na trhu. Dlhodobá vízia organizácií typu vzájomných spoločností okrem toho predstavuje v období krízy určitú výhodu voči kapitálovým spoločnostiam.

4.1

V Európskej únii majú európsky štatút len akciové spoločnosti a družstvá. Pokiaľ ide o nadácie, o návrhu európskeho štatútu sa práve rokuje. Vzájomné spoločnosti európsky štatút nemajú (4).

4.2

Dôsledkom procesov európskej integrácie je zvýšená mobilita pracovníkov, podnikov a občanov. Je potrebné, aby sme na celom území EÚ dokázali zabezpečiť krytie zdravotných, sociálnych a iných poistných rizík, a aby pritom nedošlo k porušeniu zákonov, výhod a formy ochrany.

4.3

Komisia a Rada v súčasnom období pracujú na finančných a poisťovacích službách (Bazilej III, Solventnosť II), vysielaní a mobilite pracovníkov. Nová smernica o cezhraničnej starostlivosti platí v členských štátoch od 1. 1. 2014. Vzájomné spoločnosti členských štátov však nemajú právnu možnosť zúčastňovať sa na procese európskej integrácie a rozvoji vnútorného trhu, pokiaľ nezmenia svoju formu a neprijmú štatút európskeho družstva alebo štatút európskej akciovej spoločnosti. Vzájomné spoločnosti odmietajú akceptovať nezmeniteľnosť tejto situácie a EHSV by chcel vyzdvihnúť hodnotu rôznorodosti foriem podnikania, vrátane subjektov sociálneho hospodárstva, v záujme zachovania európskeho hospodárskeho a sociálneho dedičstva.

4.4

Rámec obozretného podnikania pre poisťovateľov Solventnosť II je doplňujúcim prvkom v prospech štatútu európskej vzájomnej spoločnosti. Tento štatút by vzájomným spoločnostiam umožnil využívať tzv. diverzifikáciu, vykonávať operácie zaisťovania a správy aktív s cieľom znížiť náklady v prospech členov.

4.5

Vzájomné spoločnosti nemajú prístup na kapitálové trhy. Preto potrebujú spoločné nástroje na spoluprácu, aj na európskej úrovni, aby sa udržali na trhu, ktorý je veľmi konkurenčný.

4.6

Vzájomné spoločnosti, ktoré vykonávajú svoju činnosť na európskej úrovni, nie sú motivované len konkurenciou alebo hľadaním nových trhov, ale hlavne úsilím o zlepšovanie služieb poskytovaných svojím členom.

4.7

Vo všeobecnosti je potrebné, aby EÚ vzájomné spoločnosti oficiálne uznala, čo im dá právny základ a postavenie právoplatných aktérov v procese európskej integrácie.

4.8

Štatút pre európsku vzájomnú spoločnosť sa rovná uznaniu reality vzájomných spoločností, ich hospodárskeho a sociálneho významu, ich špecifickej úlohy v oblasti riadenia rizík osôb, hlavne v oblasti sociálnej ochrany a zdravia.

4.9

Podľa EHSV by mal byť model vzájomných spoločností proste uznaný prostredníctvom celoeurópskeho koherentného právneho rámca, ktorý by zodpovedal jeho hospodárskemu významu a sociálnej úlohe. Navyše by to umožnilo vyhnúť sa zbytočnej administratívnej záťaži, dosiahnuť úspory z rozsahu a rozvinúť systém vzájomných spoločností vo všetkých členských krajinách Európskej únie (vrátane 4 členských štátov, ktoré formu vzájomných spoločností nepoznajú) a opierať sa pri tom o tento nový štatút, slobodu usadiť sa a slobodu poskytovať služby.

5.1

V Európe existuje veľké množstvo rôznych vzájomných spoločností (bolo zaznamenaných asi 40 typov), ale napriek ich rozmanitosti uplatňuje rovnaké princípy riadenia 95 % z nich. EHSV preto odporúča, aby sa tento štatút zameral na riadenie, nie na činnosť.

5.2

Okrem toho štatút vzájomnej spoločnosti vo svojej skupinovej forme umožní zachovať rozmanitosť štruktúry aktérov súčasných vzájomných spoločností v jej pôvodnej podobe: umožní zachovať štruktúru v jej identite, a pritom pomocou tohto nástroja dosiahnuť úspory z rozsahu (spoločné nákupy, spoločné produkty). Na zachovanie štruktúrnej rôznorodosti v jednotlivých štátoch, ktorá je v Európe charakteristická pre právnu formu vzájomnej spoločnosti, EHSV odporúča zakotviť ako hlavnú zásadu čo najväčšiu slobodu jej členov pri určovaní foriem a stanov.

5.3

Tento štatút bude nepovinný, aby nemal vplyv na vnútroštátnu legislatívu.

5.4

Dôležité je, aby vzájomné spoločnosti mali možnosť navzájom sa zoskupovať a podporovať cezhraničné operácie, aby systém vzájomných spoločností dosiahol európsky rozmer.

5.5

Návrh nariadenia musí umožniť vytvorenie:

5.6

Európska vzájomná spoločnosť bude aj naďalej podliehať, ako aj národné vzájomné spoločnosti, všeobecnej právnej úprave členských krajín: zapájanie pracovníkov do rozhodovacieho procesu, pracovné právo, právne predpisy v sociálnej oblasti, daňové právo, právo hospodárskej súťaže, právo priemyselného alebo duševného vlastníctva, konkurzné konanie a zastavenie platieb. Osobitné vnútroštátne pravidlá týkajúce sa činnosti vzájomných spoločností a dohľadu zo strany orgánov dohľadu by sa mali vzťahovať bez obmedzenia aj na európsku vzájomnú spoločnosť. V uvedených oblastiach a v ostatných oblastiach, ktoré nepokrýva toto nariadenie, platia ustanovenia práva členských štátov a legislatívy EÚ.

5.7

Pravidlá týkajúce sa zapojenia pracovníkov do európskej vzájomnej spoločnosti sú stanovené v smerniciach o právach pracovníkov, ktoré sú neoddeliteľným doplnením tohto nariadenia a musia byť uplatňované súčasne.

5.8

V štatúte európskej vzájomnej spoločnosti by sa malo valné zhromaždenie pozostávajúce z riadnych členov alebo zástupcov členov stanoviť ako prípustná alternatíva. Pokiaľ ide o hlasovacie práva, okrem zaručenia rovného hlasovacieho práva pre každého člena („jedna osoba = jeden hlas“) by sa malo stanoviť aj iné váženie hlasov.

—

štatútu európskej nadácie, Ú. v. EÚ C 351, 15.11.2012, s. 57,

—

družstevným spoločnostiam, Ú. v. EÚ C 234, 22.9.2005, s. 1,

—

štatútu európskej spoločnosti, Ú. v. ES C 129, 27.4.1998, s. 1 [pozn. prekl. nedostupné v slovenskom jazyku].