OBSAH

1........... ÚVOD.......................................................................................................................... 1

2........... CELKOVÉ POSÚDENIE VYKONÁVANIA EFRH............................................... 1

2.1........ Finančné plnenie EFRH členskými štátmi.................................................................... 1

2.2........ Hlavné oblasti intervencie EFRH................................................................................. 3

2.3........ Vývoj podľa prioritných osí......................................................................................... 3

2.4........ Plnenie rozpočtu Komisiou........................................................................................... 4

2.5........ Využitie technickej pomoci členskými štátmi............................................................... 5

2.6........ Využitie technickej pomoci Komisiou.......................................................................... 5

2.6.1..... Informačné technológie................................................................................................ 5

2.6.2..... Podporná jednotka Európskej siete rybárskych oblastí................................................ 5

2.6.3..... Štúdie............................................................................................................................ 5

2.6.4..... Dočasní zamestnanci..................................................................................................... 5

2.7........ Koordinácia EFRH so štrukturálnymi fondmi a s Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka (EPFRV).......................................................................................................... 6

2.8........ Prípravné práce na programové obdobie 2014 – 2020: Európsky námorný a rybársky fond           6

3........... POSÚDENIE VYKONÁVANIA EFRH PODĽA OSÍ............................................. 6

3.1........ Os 1............................................................................................................................... 6

3.1.1..... Hospodárska výkonnosť rybárskej flotily EÚ v roku 2012 (na základe výročnej hospodárskej správy za rok 2014 – údaje z roku 2012)............................................................................................ 6

3.1.2..... Trvalé ukončenie rybolovných činností........................................................................ 6

3.1.3..... Dočasné pozastavenie rybolovných činností................................................................ 7

3.1.4..... Investície na palubách rybárskych plavidiel a selektívnosť.......................................... 7

3.1.5..... Sociálno-ekonomická kompenzácia za riadenie rybárskej flotily.................................. 7

3.2........ Os 2............................................................................................................................... 7

3.1.2..... Vnútrozemský rybolov................................................................................................. 7

3.2.2..... Akvakultúra.................................................................................................................. 7

3.2.3..... Spracovanie................................................................................................................... 8

3.3........ Os 3............................................................................................................................... 9

3.3.1..... Rybárske prístavy, vykládkové miesta a prístrešky...................................................... 9

3.3.2..... Rozvoj nových trhov a propagačné kampane............................................................... 9

3.3.3..... Pilotné operácie............................................................................................................. 9

3.4........ Os 4............................................................................................................................... 9

4........... Prvý súbor operačných záverov o EFRH na obdobie rokov 2007 – 2013.................. 10

SPRÁVA KOMISIE

SIEDMA VÝROČNÁ SPRÁVA O VYKONÁVANÍ EURÓPSKEHO FONDU PRE RYBNÉ HOSPODÁRSTVO (2013)

1.           ÚVOD

V súlade s článkom 68 nariadenia o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo (EFRH)[1] musí Komisia každoročne do 31. decembra predložiť Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov správu o vykonávaní EFRH. Správa sa zakladá na preskúmaní a posúdení výročných správ členských štátov a akýchkoľvek ďalších dostupných informácií Komisiou. Obsahuje aj analýzu vykonávania niektorých kľúčových opatrení EFRH.

Sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie obsahuje zhrnutie vykonávania EFRH v každom členskom štáte, ako aj päť tabuliek s podrobnými informáciami o finančnom plnení[2]. V súlade s nariadením obsahuje aj zhrnutie auditov systémov riadenia a kontroly zriadených členskými štátmi, ktoré sa vykonali v mene Komisie, ako aj zhrnutie výsledkov auditov pomoci z EFRH, ktoré uskutočnili členské štáty, a prípadné vykonané finančné opravy.

V tejto správe sa predkladá celkové posúdenie vykonávania EFRH členskými štátmi a Komisiou v roku 2013, ktorý je posledným rokom programu. V niektorých prípadoch údaje poskytnuté členskými štátmi stačili na podrobnejšiu analýzu až do 31. mája 2014, čím sa poskytol ucelenejší obraz o súčasnom vykonávaní EFRH menej ako dva roky pred konečným termínom na vykonávanie EFRH v praxi (31. decembra 2015).

2.           CELKOVÉ POSÚDENIE VYKONÁVANIA EFRH

2.1.        Finančné plnenie EFRH členskými štátmi

Certifikované priebežné platby zaslané členskými štátmi v roku 2013 dosiahli celkovú výšku 544 mil. EUR, v roku 2012 to bolo 589 mil. EUR. K 31. máju 2014 predstavovali záväzky EFRH 3,413 mld. EUR, čo od 31. mája 2013 predstavuje nárast o 18 % (515 mil. EUR za jeden rok).

Vnútroštátny verejný príspevok dosiahol do 31. mája 2014 výšku 2,088 mld. EUR, čo od 31. mája 2013 predstavuje nárast o 360 mil. EUR (+21 %). Tieto čísla dokazujú značné zvýšenie vnútroštátnych záväzkov počas predchádzajúcich dvanástich mesiacov, čo by mohlo naznačovať, že členské štáty začínajú prekonávať ťažkosti, ktoré vznikli v období fiškálnej konsolidácie.

Počas toho istého obdobia súkromné príspevky na opatrenia podporované z EFRH dosiahli výšku 2,497 mld. EUR. Príspevky zo súkromných zdrojov možno nájsť predovšetkým v týchto oblastiach: spracovanie (42,67 %), akvakultúra (23,25 %) a investície na palubách plavidiel (9,68 %). Tieto opatrenia predstavujú 75 % celkových súkromných finančných prostriedkov.

Celkovo predstavovali investície do odvetvia rybolovu a akvakultúry v období od 1. januára 2007 do 31. mája 2014 výšku 8 mld. EUR: 42,67 % z EFRH, 26,11 % z vnútroštátnych verejných príspevkov a 31,22 % zo súkromných finančných prostriedkov.

Pokiaľ ide o pákový efekt, každé euro viazané z podpory EFRH vytvára 1,34 EUR viazanej vnútroštátnej podpory, 0,732 EUR súkromných finančných prostriedkov a 0,612 EUR vnútroštátnych verejných príspevkov[3]. Pravidlá týkajúce sa intenzity pomoci a spolufinancovania určujú do veľkej miery uvedený pákový efekt, ale nie úplne. Napríklad intenzita pomoci a miery spolufinancovania sú rovnaké pre akvakultúru, spracovanie a uvádzanie na trh; a aj keď vnútroštátne verejné príspevky sú podobné, súkromné príspevky sú oveľa vyššie v oblasti spracovania.

Pákové efekty pre každú os a kategórie opatrení sa uvádzajú v tejto tabuľke:

Opatrenia || 1 EUR vytvára pákový efekt na

celkové (verejné + súkromné) vnútroštátne financovanie (v EUR) || vnútroštátne verejné financovanie (v EUR) || financovanie zo súkromných príspevkov (v EUR)

1.1: Trvalé ukončenie rybolovných činností || 0,711 || 0,705 || 0,006

1.2: Dočasné pozastavenie rybolovných činností || 0,646 || 0,646 || 0,000

1.3: Investície na palubách rybárskych plavidiel a selektívnosť || 3,257 || 0,777 || 2,480

1.4: Maloobjemový pobrežný rybolov || 0,655 || 0,429 || 0,227

1.5: Sociálno-ekonomická kompenzácia za riadenie flotily || 1,482 || 0,656 || 0,827

2.1: Akvakultúra || 1,613 || 0,435 || 1,179

2.2. Vnútrozemský rybolov || 1,503 || 0,447 || 1,056

2.3. Spracovanie rýb a ich uvádzanie na trh || 2,503 || 0,542 || 1,961

3.1: Kolektívne činnosti || 1,152 || 0,930 || 0,221

3.2: Ochrana a rozvoj vodných živočíchov a rastlín || 0,652 || 0,558 || 0,094

3.3: Rybárske prístavy, vykládkové miesta a prístrešky || 0,756 || 0,611 || 0,145

3.4: Rozvoj nových trhov a propagačné kampane || 0,702 || 0,566 || 0,137

3.5: Pilotné operácie || 1,300 || 0,912 || 0,389

3.6: Úprava rybárskych plavidiel na účely ich preradenia || 4,204 || 1,567 || 2,637

4.1: Rozvoj rybolovných oblastí || 1,153 || 0,441 || 0,712

5.1: Technická pomoc || 0,483 || 0,480 || 0,003

Spolu || 1,344 || 0,612 || 0,732

Najvýznamnejší pákový efekt možno nájsť pri podporných opatreniach týkajúcich sa úpravy rybárskych plavidiel na účely ich preradenia, pri investíciách na palubách rybárskych plavidiel, spracovaní rýb a akvakultúre. So zreteľom na vnútroštátne verejné príspevky sa najväčší pákový efekt prejavuje pri podporných opatreniach týkajúcich sa úpravy rybárskych plavidiel na účely ich preradenia, pri kolektívnych opatreniach, pilotných operáciách a investíciách na palubách rybárskych plavidiel. So zreteľom na spolufinancovanie zo strany súkromného sektora sa najvýznamnejší pákový efekt prejavuje pri úprave rybárskych plavidiel na účely ich preradenia, pri investíciách na palubách rybárskych plavidiel, spracovaní rýb a ich uvádzaní na trh, akvakultúre a vnútrozemskom rybolove.

Uvedený súhrnný pákový efekt má nižšiu hodnotu ako 1,67 EUR vyplývajúcu z finančného nástroja na usmerňovanie rybného hospodárstva (FNURH) (2000 – 2006)[4], z čoho 0,56 EUR tvorila podpora z vnútroštátnych verejných zdrojov a 1,11 EUR zo súkromných zdrojov.

2.2.        Hlavné oblasti intervencie EFRH

V ďalšej tabuľke sa uvádza porovnanie úrovní záväzkov v prípade piatich najčastejšie používaných opatrení do konca júla 2012, mája 2013 a mája 2014:

31. júla 2012 || 31. mája 2013 || 31. mája 2014

Trvalé ukončenie (19,61 %) || Spracovanie (17,41 %) || Spracovanie (16,65 %)

Akvakultúra (12,98 %) || Trvalé ukončenie (17,25 %) || Trvalé ukončenie (15,44 %)

Spracovanie (12,79 %) || Akvakultúra (14,83 %) || Akvakultúra (14,43 %)

Rybárske prístavy (10,89 %) || Rybárske prístavy (11,46 %) || Rybárske prístavy (11,61 %)

Dočasné pozastavenie (7,67 %) || Dočasné pozastavenie (7,40 %) || Rozvoj rybolovných oblastí (9,25 %)

Situácia k 31. máju 2014 bola v podstate rovnaká ako v predchádzajúcom roku s výnimkou osi 4[5], v prípade ktorej sa zaznamenalo zlepšenie o takmer 30 % medzi májom 2013 a májom 2014. Napriek tomu, ako je vysvetlené ďalej, os 4 stále zaostáva za ostatnými osami.

Koncentrácia záväzkov EFRH v prípade týchto piatich opatrení je pomerne vysoká (67,39 %); avšak údaj k 31. máju 2014 vykazuje mierny pokles v porovnaní s údajom v predchádzajúcom roku (68,86 %). Bez ohľadu na pokrok, ktorý sa dosiahol v osi 4, táto (mierna) zmena by mohla naznačovať, že ostatné opatrenia priťahujú viac záväzkov než v predchádzajúcich rokoch.

Je potrebné poznamenať, že z týchto piatich oblastí je trvalé ukončenie jedným z opatrení, ktorého význam neustále klesá (–21,5 %). To isté platí pre dočasné pozastavenie, ktoré k 31. máju 2014 dosahovalo úroveň 6,76 % záväzkov (–12 % v porovnaní s 31. júlom 2012). Tento trend by mohol naznačovať, že tradičné opatrenia týkajúce sa flotily strácajú na význame.

2.3.        Vývoj podľa prioritných osí

V ďalšej tabuľke sa uvádza vývoj relatívnej dôležitosti celkových záväzkov podľa prioritných osí v období od júla 2012 do mája 2014.

Tabuľka potvrdzuje relatívny pokles osi 1 (–16 %) a rýchly pokrok dosiahnutý v osi 4. Aj os 3 napreduje, hoci pomalším tempom. K 31. máju 2014 bola os 2 najdôležitejšou osou; to zodpovedá pôvodným prideleným rozpočtovým prostriedkom z EFRH.

Prioritná os || 31. júla 2012 || 31. mája 2013 || 31. mája 2014

Os 1 || 33,05 % || 30,42 % || 27,77 %

Os 2 || 28,96 % || 32,64 % || 31,44 %

Os 3 || 27,59 % || 27,38 % || 28,46 %

Os 4 || 7,1 % || 7,2 % || 9,25 %

Os 5 || 3,29 % || 2,42 % || 3,07 %

Ďalšia tabuľka znázorňuje vzťah medzi skutočnými záväzkami a plánovanými výdavkami za programové obdobie podľa prioritných osí.

Prioritná os || 31. júla 2012 || 31. mája 2013 || 31. mája 2014

Os 1 || 67,24 % || 74,36 % || 79,61 %

Os 2 || 56,6 % || 77,47 % || 86,77 %

Os 3 || 57,8 % || 67,31 % || 83,80 %

Os 4 || 28 % || 44,60 % || 56,89 %

Os 5 || 44,04 % || 44,60 % || 65,34 %

Spolu EFRH || 56,31 % || 67,37 % || 79,33 %

K 31. máju 2014 bolo viazaných len 79 % EFRH. Napriek tomu, že od júla 2012 nastalo urýchlenie, značná časť EFRH nebola zatiaľ viazaná, čo je – ako v prípade certifikovaných platieb – príčinou obáv týkajúcich sa skutočnosti, že konečný dátum oprávnenosti výdavkov je 31. december 2015.

Pokiaľ ide o záväzky, osi 2 a 3 sú najrozvinutejšie, pričom os 2 v referenčnom období najviac napreduje. Napriek tomu, že sa v osi 4 dosiahol rýchly pokrok, táto os stále zaostáva.

2.4.        Plnenie rozpočtu Komisiou

V roku 2013 sa z hľadiska ročných záväzkov vyčlenilo 16,4 % (691,5 mil. EUR) celkových rozpočtových prostriedkov na obdobie rokov 2007 – 2013, z ktorých 528,35 mil. EUR bolo určených pre konvergenčné regióny a 163,15 mil. EUR pre nekonvergenčné regióny.

 Pokiaľ ide o platby, v roku 2013 sa vyplatilo 12,7 % (546,78 mil. EUR) celkových rozpočtových prostriedkov, z toho 78,9 % pre konvergenčné regióny (431,35 mil. EUR) a 21,1 % pre nekonvergenčné regióny (115,43 mil. EUR). Tieto platby sa realizovali formou predbežného financovania (v prípade Chorvátska) a priebežných platieb. Podrobnejšie informácie sú uvedené v prílohe 1 a v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie.

2.5.        Využitie technickej pomoci členskými štátmi

V roku 2013 vyčlenilo 21 členských štátov prostriedky v rámci rozpočtu na technickú pomoc (os 5). Väčšie sumy vyčlenili Holandsko (58,3 % finančných prostriedkov EFRH vyčlenených na os 5), Slovinsko (51,6 %), Spojené kráľovstvo (51,2 %), Portugalsko (38 %), Poľsko (15,75 %) a Španielsko (10,9 %). K financovaným opatreniam patrilo posilnenie administratívnych kapacít, rozvoj IT, zvýšenie propagácie a informovanosti, ako aj podpora riadenia a vykonávanie operačných programov.

2.6.        Využitie technickej pomoci Komisiou

Komisia v roku 2013 vyčlenila 3,48 mil. EUR z rozpočtu na technickú pomoc na tieto položky:

2.6.1.     Informačné technológie

0,35 mil. EUR na počítačové vybavenie a služby týkajúce sa údržby a rozvoja informačných systémov Komisie potrebných na vykonávanie EFRH.

2.6.2.     Podporná jednotka Európskej siete rybárskych oblastí (FARNET)

2,74 mil. EUR pre podpornú jednotku FARNET. V roku 2013 zohrávala sieť FARNET naďalej významnú úlohu pri vykonávaní osi 4 EFRH prostredníctvom metodickej a tematickej podpory riadiacich orgánov a rybárskych miestnych akčných skupín (FLAG) (tematické semináre, osobitné zasadnutia, ad hoc podpora v členských štátoch). FARNET prispela k zviditeľneniu osi 4 prostredníctvom svojej webovej stránky, účtov na viacerých populárnych sociálnych sieťach (Facebook, Twitter, U-Tube, Linkedin), zbierke príkladov projektov využívajúcich osvedčené postupy, pravidelného informačného bulletina a dvoch vydaní vlastného časopisu.

2.6.3.     Štúdie

0,4 mil. EUR na realizáciu štúdie „Vykonávanie osi 4 v EFRH“.

Na základe prieskumu, ktorý sa na podnet Komisie uskutočnil v septembri 2013, sa v štúdii o vykonávaní osi 4 ukázalo, že 312 skupín podporilo viac ako 8 500 projektov, čím sa vytvorilo približne 8 000 pracovných miest, pričom ďalších 12 500 pracovných miest sa podarilo udržať. V štúdii sa takisto odhaduje, že podpora z Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo prispela prostredníctvom tohto inovačného prístupu k vytvoreniu 220 malých a stredných podnikov a mikropodnikov. Tieto čísla sa pravdepodobne po ukončení programového obdobia zvýšia vzhľadom na to, že od vykonaného prieskumu realizácia v praxi neustále pokračuje.

Vykonávanie osi 4 malo za následok pákový efekt s faktorom vo výške 1,15, čo znamená, že jedno euro z EFRH pritiahlo ďalších 1,15 EUR (z verejného a súkromného sektora). Okrem toho rybárske miestne akčné skupiny očakávajú, že 61 % projektov bude po zastavení podpory EFRH pokračovať. Napriek určitým ťažkostiam možno vo všeobecnosti konštatovať, že žiadny nedostatok projektov sa nevyskytol a že dopyt po financovaní prevyšoval ponuku.

V štúdii sa takisto poskytujú hodnotné podnety na zlepšenie mechanizmov poskytovania pomoci počas obdobia rokov 2014 – 2020. V prípade 15 členských štátov boli vydané odporúčania pre jednotlivé krajiny.

Správa spolu so zhrnutím je k dispozícii na webovej stránke GR MARE: http://ec.europa.eu/fisheries/documentation/studies/axis-4/index_en.htm.

2.6.4.     Dočasní zamestnanci

0,85 mil. EUR na platy dočasných zamestnancov pôsobiacich v oblasti vykonávania EFRH, a to najmä na zabezpečenie náležitého pokrytia úradných jazykov EÚ.

2.7.        Koordinácia EFRH so štrukturálnymi fondmi a s Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka (EPFRV)

Operačné programy (OP) ukazujú, že členské štáty si od začiatku uvedomujú potrebu zabezpečiť konzistentnosť a koordináciu vykonávania EFRH so štrukturálnymi fondmi, ako aj s fondom EPFRV. OP poskytujú informácie o systémoch zriadených (alebo zriaďovaných) v členských štátoch s cieľom zabrániť prekrývaniu podľa článku 6 nariadenia o EFRH. Výročné správy členských štátov o vykonávaní sa výslovne nezmieňujú o zásadných problémoch koordinácie.

2.8.        Prípravné práce na programové obdobie 2014 – 2020: Európsky námorný a rybársky fond

V roku 2013 Komisia začala pracovať na návrhu nového fondu, Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ENRF), ktorý bude finančným nástrojom na podporu reformovanej spoločnej rybárskej politiky (SRP) v období rokov 2014 – 2020. Návrh o ENRF sa do určitej miery zakladal na posúdení vykonávania EFRH. ENRR bol nakoniec prijatý v máji 2014.

3.           POSÚDENIE VYKONÁVANIA EFRH PODĽA OSÍ

3.1.        Os 1

3.1.1.     Hospodárska výkonnosť rybárskej flotily EÚ v roku 2012 (na základe výročnej hospodárskej správy za rok 2014 – údaje z roku 2012[6])

Údaje z roku 2012, na ktorých sa výročná hospodárska správa za rok 2014 zakladá, ukazujú, že hoci sa príjmy z rybárskej flotily v porovnaní s rokom 2011 znížili, náklady klesli ešte viac, čím sa rybárska flotila EÚ stala vo všeobecnosti rentabilnejšiou než v roku 2011. Zníženie príjmov je v súlade s poklesom celkovej hmotnosti a hodnoty morských živočíchov vyložených z flotily EÚ.

Rybárska flotila EÚ vytvorila 6,9 mld. EUR príjmov, ktoré predstavujú hrubú pridanú hodnotu 3,3 mld. EUR, hrubý zisk 1,3 mld. EUR a čistý zisk vo výške 458 mil. EUR. Napriek vyšším cenám paliva náklady na energiu sa vo veľkej miere nezmenili, pretože spotreba energie flotily EÚ klesla. To je spôsobené rôznymi faktormi, medzi ktoré patria prechod na palivovo úspornejší rybársky výstroj v rámci podpory EFRH a vnútroštátnej verejnej podpory, zníženie počtu plavidiel a zmeny v správaní pri rybolove a v dynamike flotily.

Tento celkovo pozitívny vývoj v roku 2012 sa nevzťahuje na všetky flotily. Päť národných flotíl zaznamenalo čisté straty. Zatiaľ čo výkonnosť veľkých flotíl na rybolov vo vzdialených vodách sa od roku 2008 do roku 2012 zlepšila, výkonnosť malých flotíl sa skôr zhoršovala.

Pokiaľ ide o zamestnanosť, v roku 2012 predstavoval počet rybárov niečo vyše 120 000 ekvivalentov plného pracovného času.

3.1.2.     Trvalé ukončenie rybolovných činností

K 31. máju 2014 EFRH prispel na 4 087 operácií týkajúcich sa trvalého ukončenia rybolovných činností (+2,5 % od 31. mája 2013) pri celkových verejných nákladoch vo výške 898,58 mil. EUR, z toho 527,03 mil. EUR z EFRH.

Údaje týkajúce sa jednotlivých operácií sa výrazne nezmenili v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Celkové (štvrté najväčšie) náklady na operáciu dosahujú výšku 220 064 EUR, pričom z finančných prostriedkov EFRH sa vynakladá (tretia najväčšia) suma 128 953 EUR.

3.1.3.     Dočasné pozastavenie rybolovných činností

Dočasné pozastavenie ostáva napriek miernemu relatívnemu zníženiu od minulého roka najviac používaným opatrením, pokiaľ ide o počet operácií (61 715 operácií, 51 % celkového počtu). Priemerné náklady na operáciu ostávajú najnižšie v EFRH (6 158 EUR celkových nákladov, 3 740 EUR nákladov EFRH) a od júla 2012 poklesli (–3,3 %).

3.1.4.     Investície na palubách rybárskych plavidiel a selektívnosť

Operácie v týchto oblastiach sú naďalej druhým najpoužívanejším súborom opatrení EFRH (12 090 operácií); avšak ich relatívny význam (9,99 %) bol o 10 % nižší než údaj zaznamenaný 31. mája 2013.

Celkové investície boli vo výške 415 mil. EUR; celková časť z verejných zdrojov dosahovala 173,23 mil. EUR. Príspevok EFRH k verejnej časti predstavoval 97,48 mil. EUR (2,86 % celkových záväzkov).

Náklady na operáciu dosahujú výšku 34 327 EUR (polovica priemerných celkových nákladov), na ktoré EFRH prispel sumou 8 063 EUR (menej ako 30 % priemerného príspevku EFRH). Súkromný príspevok na operáciu je 20 000 EUR.

3.1.5.     Sociálno-ekonomická kompenzácia za riadenie rybárskej flotily

Počet operácií v tejto oblasti je relatívne nízky (5 416 operácií, 4,47 % celkového počtu) a investície veľmi malé (druhé najmenšie v rámci EFRH).

Celkové investície predstavujú 152,8 mil. EUR, pričom celková výška verejného príspevku dosahuje 101,92 mil. EUR. Príspevok EFRH predstavoval 61,55 mil. EUR (1,8 % záväzkov EFRH k 31. máju 2014).

Náklady na operáciu predstavujú 11 927 EUR (20 % priemeru), na ktoré EFRH prispel sumou 7 205 EUR (25 % priemerného príspevku EFRH). Súkromný príspevok je veľmi malý, 1 632 EUR (10 % priemerného súkromného príspevku na opatrenia podporované z EFRH).

3.2.        Os 2

3.2.1.     Vnútrozemský rybolov

Počet opatrení týkajúcich sa vnútrozemského rybolovu (článok 33 nariadenia o EFRH) je nízky a investície sú veľmi malé. Ide o tretí najmenej využívaný súbor opatrení v rámci EFRH. K 31. máju 2014 existovalo iba 944 operácií (0,78 % všetkých operácií). Predstavujú iba 0,36 % celkových záväzkov EFRH, najmenšiu položku v rámci záväzkov. Z hľadiska záväzkov EFRH na operáciu sú aj piate najúspornejšie, dosahujú výšku 12 967 EUR, čo je menej než polovica priemerných nákladov EFRH na operáciu (28 192 EUR). Priemerné celkové investície na operáciu predstavujú 32 456 EUR, čo je takisto tretia najmenšia suma. Priemerný verejný vnútroštátny príspevok predstavuje menej ako 5 800 EUR a priemerný súkromný príspevok na operáciu predstavuje 13 696 EUR.

3.2.2.     Akvakultúra

Opatrenia v oblasti akvakultúry predstavujú pre EFRH jednu z najväčších oblastí investícií. Počet operácií je malý (6 % celkového počtu), avšak pohlcujú neúmernú časť záväzkov EFRH (14,45 %). Celkové náklady na operáciu dosahujú výšku 179 000 EUR (šieste najväčšie), z ktorých 80 600 EUR pochádza zo súkromných príspevkov (4-násobok priemerných súkromných príspevkov) a 68 333 EUR z EFRH, čo je 2,5-krát viac ako priemer. V absolútnom vyjadrení bolo do 31. mája 2014 investovaných 1 287 mil. EUR do 7 209 operácií v oblasti akvakultúry, z toho 492,6 mil. EUR pochádzalo z finančných prostriedkov EFRH, 214,05 mil. EUR z verejných vnútroštátnych príspevkov a 580,74 mil. EUR zo súkromného financovania. Investície do akvakultúry sú hneď za spracovaním a značne pred trvalým ukončením druhou najväčšou položkou pre EFRH .

Podľa výročnej hospodárskej správy (údaje z roku 2012) dosiahol v roku 2012 objem predaja 1,39 mil. ton a jeho hodnota 4,37 mld. EUR. To zodpovedá 3 % zvýšeniu objemu a 10 % zvýšeniu hodnoty od roku 2011 do roku 2012. Celkový počet podnikov dosahoval okolo 15 000, z toho 90 % bolo mikropodnikov (s menej než 10 zamestnancov).

Zamestnanosť v oblasti akvakultúry sa odhaduje na približne 80 000 všetkých pracovných miest, väčšina z nich na čiastočný úväzok. Počet ľudí na plný úväzok sa mierne znížil, čo by mohlo naznačovať tendenciu k vyššej špecializácii. Naproti tomu sa od roku 2011 do roku 2012 zvýšil priemerný plat o 9 %.

Ziskovosť odvetvia akvakultúry v EÚ sa v období medzi rokmi 2011 a 2012 znížila, hoci bola stále pozitívna. Produktivita práce v tomto odvetví od roku 2011 do roku 2012 klesla o 4 %. V odvetví morskej akvakultúry sa vytvoril zisk vo výške 165 mil. EUR, za ním nasledovalo odvetvie mäkkýšov so ziskom 32 mil. EUR a odvetvie sladkovodných produktov so stratami vo výške 32 mil. EUR.

V septembri 2014 Európsky dvor audítorov uverejnil osobitnú správu o účinnosti EFRH na podporu akvakultúry. Správa odhalila, že opatrenia na podporu akvakultúry neboli v období do roku 2013 dobre navrhnuté ani vykonané na úrovni EÚ ani na úrovni členských štátov, a že EFRH sa nepodarilo poskytnúť hodnotu za peniaze a účinnú podporu udržateľného rozvoja akvakultúry.

Audítori zistili, že rámec na úrovni EÚ a členských štátov nebol vhodný na dosiahnutie cieľov EÚ pre udržateľný rozvoj akvakultúry. Národné strategické plány a operačné programy členských štátov neposkytli dostatočne jasný základ na podporu akvakultúry a členským štátom chýbala jednotná stratégia pre dané odvetvie. Finančné prostriedky z EFRH na projekty akvakultúry boli často neuspokojivo cielené; audítori zistili, že projektom sa zvyčajne nepodarilo dosiahnuť plánované výsledky.

Správa je dostupná na:            http://www.eca.europa.eu/Lists/ECADocuments/SR14_10/QJAB14010ENC.pdf.

S cieľom zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky EÚ dostupné pre akvakultúru vynaložili cieleným spôsobom, a po prijatí strategických usmernení[7] pre udržateľný rozvoj akvakultúry v roku 2013 Komisia vyzvala vnútroštátne orgány, aby pripravili viacročné národné strategické plány pre každý členský štát. Tieto plány sa zaoberajú významnými faktormi, ktoré bránia rozvoju akvakultúry v EÚ [potreba zjednodušiť administratívne postupy a zabezpečiť prístup k priestorom a vodným zdrojom prostredníctvom integrovaného priestorového plánovania, zlepšiť konkurencieschopnosť odvetvia a využívať konkurenčné výhody, ktoré akvakultúra EÚ ponúka (rovnaké podmienky)]. Komisia bude používať tieto plány, aby pomohla členským štátom pri určovaní priorít projektov, ktoré môžu byť financované prostredníctvom nového fondu. Na základe odporúčaní Dvora audítorov, ako aj nadobudnutých skúseností v období 2007 – 2013 Komisia dúfa, že prístup k investíciám do odvetvia akvakultúry podporovaný Európskym námorným a rybárskym fondom bude viac orientovaný na výsledky.

3.2.3.     Spracovanie

Pokiaľ ide o spracovanie, ako bolo vysvetlené v predchádzajúcich správach o vykonávaní EFRH, napriek tomu že operácií v oblasti spracovania je relatívne málo (4,18 % celkového počtu), predstavujú dôležitú časť záväzkov EFRH (16,65 %). Nasledujúce členské štáty vynakladajú viac ako 16 % svojho rozpočtu operačného programu (vnútroštátnej finančnej podpory a podpory EÚ) na spracovanie: Rakúsko (40 %), Litva (26 %), Portugalsko (25 %), Slovensko (24 %), Lotyšsko (23 %), Malta (22 %), Spojené kráľovstvo (18 %) a Estónsko (17 %). Členské štáty, ktoré vynakladajú menej ako 5 % svojho rozpočtu OP, sú Francúzsko (4 %), Belgicko (2 %) a Holandsko (2 %).

Náklady EFRH na operáciu (112 400 EUR) predstavujú štvornásobok priemerných nákladov EFRH (piate v poradí v absolútnej hodnote). Súkromný príspevok (220 358 EUR) tvorí približne 10-násobok priemerného príspevku z EFRH, čo je najvyššia hodnota v absolútnom vyjadrení. Celkové náklady na operáciu (393 718 EUR) sú druhé najväčšie, pričom členské štáty ako Portugalsko, Litva, Malta a Grécko poskytujú podporu viac ako 500 000 EUR na operáciu. Odvetvie spracovania priťahuje vysokú úroveň súkromného financovania. Celkové investície v odvetví spracovania k 31. máju 2014 dosahovali výšku 1,99 mld. EUR na 5 057 operácií. Táto suma zahŕňa 568,4 mil. EUR financovaných z EFRH, 308 mil. EUR z vnútroštátnych verejných zdrojov a 1,114 mld. EUR zo súkromných zdrojov.

3.3.        Os 3

3.3.1.     Rybárske prístavy, vykládkové miesta a prístrešky

K 31. máju 2014 prispel EFRH na 1 446 projektov infraštruktúry (1,2 % celkových operácií EFRH).

Celkové investície dosahovali výšku 695,97 mil. EUR, z čoho verejný príspevok predstavoval 639,6 mil. EUR (396,4 mil. EUR bolo financovaných z EFRH).

Projekty infraštruktúry sú najdrahšie, pokiaľ ide celkovú investíciu na projekt (481 306 EUR), financovanie z EFRH (274 111 EUR, takmer 10-násobok priemeru) a vnútroštátny verejný príspevok (167 518 EUR). Súkromné finančné prostriedky na projekt (39 677 EUR, takmer dvojnásobok priemerného súkromného príspevku) sú skromné a relatívne zanedbateľné v porovnaní s rovnakým údajom v prípade spracovania.

3.3.2.     Rozvoj nových trhov a propagačné kampane

K 31. máju 2014 počet financovaných operácií v tejto oblasti bol pomerne malý (2 232 operácií, 1,84 % celkového počtu). Predmetné sumy však boli významné: 222,22 mil. EUR celkových investícií, z čoho verejný príspevok predstavoval 204,4 mil. EUR (130,56 mil. EUR financovaných z EFRH, 3,82 % celkových záväzkov EFRH).

Operácie v tejto oblasti sú najlacnejšie v rámci osi 3. Celková investícia na projekt je 99 560 EUR; 58 492,5 EUR financovaných z EFRH, 33 082 EUR z vnútroštátnych verejných zdrojov a 7 985 EUR zo súkromných zdrojov.

3.3.3.     Pilotné operácie

Pilotné operácie sú významné pri podpore inovácií v rámci EFRH. V šiestej správe o vykonávaní EFRH Komisia vyjadrila svoje obavy, pokiaľ ide o nízky počet operácií a vysokú závislosť týchto operácií od verejnej podpory. Údaje z 31. mája 2014 potvrdzujú tieto obavy. Počet operácií (592) ostáva veľmi nízky (0,49 % celkového počtu) napriek značnému pokroku dosiahnutému od 31. mája 2013 (+18 %).

Celkové investície na operáciu (350 193 EUR) sú tretie najväčšie v rámci EFRH a narastajú. Pákový efekt ostáva pod priemerom EFRH, najmä pokiaľ ide o súkromnú časť, ktorá v porovnaní s predchádzajúcim rokom dokonca poklesla. Svedčí to o neochote súkromného sektora financovať rizikové projekty.

3.4.        Os 4

Vykonávanie osi 4 v roku 2013 významne pokročilo. 21 členských štátov, ktoré vykonávajú os 4, si zvolilo svoje rybárske miestne akčné skupiny a do mája 2014 dosiahol ich počet 312.

Rok 2013 bol v rámci osi 4 náročný pre všetky zainteresované strany, rybárske miestne akčné skupiny a podporovateľov projektov, ako aj riadiace orgány a sprostredkovateľské orgány, ktoré aktívne pripravovali, vyberali, schvaľovali a platili projekty. Súvisiace číselné údaje poukazujú na stabilný nárast v schválení projektov: zatiaľ čo na konci roka 2012 bolo na mieste vybratých 2 756 projektov, tento počet za rok vzrástol na 6 353 projektov. Tento trend pokračoval a do 31. mája 2014 bolo schválených 8 800 projektov s celkovými viazanými rozpočtovými prostriedkami EFRH vo výške 328 mil. EUR. Celková odhadovaná hodnota týchto projektov dosiahla viac ako 690 mil. EUR.

Niektoré členské štáty upravili v roku 2013 svoje rozpočtové prostriedky pridelené na os 4. Dva členské štáty s najväčším rozpočtom v rámci osi 4 (Poľsko a Rumunsko) nedávno znížili svoje rozpočtové prostriedky, čím sa celkový rozpočet na os 4 dostal na úroveň tesne nad 500 mil. EUR.

4.           Prvý súbor operačných záverov o EFRH na obdobie rokov 2007 – 2013

· Záväzky a certifikované výdavky na úrovni členských štátov sa zlepšili, ale ešte sa dá stále niečo vylepšiť.

Do konca roka 2013, len dva roky pred koncom vykonávania EFRH, certifikované priebežné platby zaslané členskými štátmi predstavovali o niečo viac ako polovicu celkových pridelených rozpočtových prostriedkov EFRH. Rozsah záväzkov na vnútroštátnej úrovni v tejto fáze je značne vyšší (80 %), avšak stále pod ideálnou/očakávanou úrovňou 100 %.

Tieto nízke údaje ku koncu programového obdobia by mohli znamenať, že členské štátny nebudú schopné plne využiť 20 % finančných prostriedkov dostupných na podporu vykonávania SRP, pokiaľ v zostávajúcom čase do konca programového obdobia, t. j. 31. decembra 2015, nebudú vyčlenené dodatočné prostriedky.

· Trendy, na ktoré sa upozorňovalo v predchádzajúcich správach o vykonávaní, sa potvrdili; opatrenia týkajúce sa flotily, hoci sú stále dôležité, sa postupne znižujú. Akvakultúra a spracovanie sú naďalej dôležitými oblasťami investícií v rámci EFRH. Os 4 postupne napreduje.

Podpora EFRH na opatrenia osi 1 ukazuje v posledných dvoch rokoch (2012 – 2013) pokles, zatiaľ čo podpora na opatrenia osi 2 v prípade akvakultúry aj spracovania vzrástla a úroveň súkromného financovania v oblasti spracovania bola vysoká. Investície do akvakultúry boli pre EFRH druhé najväčšie, hneď za oblasťou spracovania. Zdá sa, že v rámci osi 3 sa takisto dosahuje pokrok, hoci pomalším tempom. Vykonávanie osi 4 v roku 2013 dobre napredovalo, ale stále zaostáva za ostatnými osami.

· Všeobecný záver o audite. V roku 2013 GR MARE uskutočnilo preskúmanie práce orgánov auditu v určitých členských štátoch. Sedem operačných programov bolo podrobených auditu. GR MARE dospelo k záveru, že vo všetkých prípadoch boli stanoviská audítorských orgánov spoľahlivé (aj keď si vyžadovali niektoré zlepšenia).

FINANČNÉ PLNENIE EFRH KOMISIOU V KONVERGENČNÝCH A NEKONVERGENČNÝCH REGIÓNOCH

Krajina || || Rozhodnuté a || Viazané b || Vyplatené c || % (b) / (a) || % (c) / (a)

Belgicko || Obdobie 2007 – 2013 || 26 261 648,00 || 26 261 648,00 || 15 856 227,33 || 100,00 % || 60,38 %

Rozpočtový rok: 2013 || 4 566 926,00 || 4 566 926,00 || 0,00 ||

Bulharsko || Obdobie 2007 – 2013 || 71 742 671,00 || 71 742 671,00 || 30 422 962,96 || 100,00 % || 42,41 %

Rozpočtový rok: 2013 || 14 817 432,00 || 14 817 432,00 || 5 920 289,26 ||

Česká republika || Obdobie 2007 – 2013 || 27 106 675,00 || 27 106 675,00 || 19 509 468,35 || 100,00 % || 71,97 %

Rozpočtový rok: 2013 || 4 395 714,00 || 4 395 714,00 || 0,00 ||

Dánsko || Obdobie 2007 – 2013 || 133 675 169,00 || 133 675 169,00 || 83 243 496,02 || 100,00 % || 62,27 %

Rozpočtový rok: 2013 || 20 249 424,00 || 20 249 424,00 || 2 127 292,84 ||

Nemecko || Obdobie 2007 – 2013 || 137 537 645,00 || 137 537 645,00 || 81 831 242,83 || 100,00 % || 59,50 %

Rozpočtový rok: 2013 || 22 785 090,00 || 22 785 090,00 || 15 490 828,28 ||

Estónsko || Obdobie 2007 – 2013 || 84 568 039,00 || 84 568 039,00 || 54 336 527,77 || 100,00 % || 64,25 %

Rozpočtový rok: 2013 || 15 488 132,00 || 15 488 132,00 || 12 107 723,59 ||

Írsko || Obdobie 2007 – 2013 || 42 266 603,00 || 42 266 603,00 || 33 467 120,83 || 100,00 % || 79,18 %

Rozpočtový rok: 2013 || 7 350 203,00 || 7 350 203,00 || 0,00 ||

Grécko || Obdobie 2007 – 2013 || 207 832 237,00 || 207 832 237,00 || 145 700 703,39 || 100,00 % || 70,10 %

Rozpočtový rok: 2013 || 29 020 837,00 || 29 020 837,00 || 50 836 540,00 ||

Španielsko || Obdobie 2007 – 2013 || 1 117 001 406,00 || 1 117 001 406,00 || 666 766 521,03 || 100,00 % || 59,69 %

Rozpočtový rok: 2013 || 164 369 114,00 || 164 369 114,00 || 67 686 522,28 ||

Francúzsko || Obdobie 2007 – 2013 || 213 025 429,00 || 213 025 429,00 || 131 616 673,94 || 100,00 % || 61,78 %

Rozpočtový rok: 2013 || 32 728 219,00 || 32 728 219,00 || 34 523 047,25 ||

Chorvátsko || Obdobie 2007 – 2013 || 8 700 000,00 || 8 700 000,00 || 2 175 000,00 || 100,00 % || 25,00 %

Rozpočtový rok: 2013 || 8 700 000,00 || 8 700 000,00 || 2 175 000,00 ||

Taliansko. || Obdobie 2007 – 2013 || 414 060 995,00 || 414 060 995,00 || 240 995 602,39 || 100,00 % || 58,20 %

Rozpočtový rok: 2013 || 63 740 728,00 || 63 740 728,00 || 77 515 835,93 ||

Cyprus || Obdobie 2007 – 2013 || 19 724 418,00 || 19 724 418,00 || 15 546 048,76 || 100,00 % || 78,82 %

Rozpočtový rok: 2013 || 2 987 900,00 || 2 987 900,00 || 65 839,24 ||

Lotyšsko || Obdobie 2007 – 2013 || 125 015 563,00 || 125 015 563,00 || 102 422 830,92 || 100,00 % || 81,93 %

Rozpočtový rok: 2013 || 22 451 354,00 || 22 451 354,00 || 16 022 380,73 ||

Litva || Obdobie 2007 – 2013 || 54 713 408,00 || 54 713 408,00 || 39 794 284,68 || 100,00 % || 72,73 %

Rozpočtový rok: 2013 || 9 332 205,00 || 9 332 205,00 || 11 169 512,89 ||

Luxembursko || Obdobie 2007 – 2013 || 0,00 || 0,00 || 0,00 || 0,00 % || 0,00 %

Rozpočtový rok: 2013 || 0,00 || 0,00 || 0,00 ||

Maďarsko || Obdobie 2007 – 2013 || 34 769 572,00 || 34 769 572,00 || 25 655 937,59 || 100,00 % || 73,79 %

Rozpočtový rok: 2013 || 6 540 370,00 || 6 540 370,00 || 4 216 277,97 ||

Malta: || Obdobie 2007 – 2013 || 8 372 329,00 || 8 372 329,00 || 4 493 345,49 || 100,00 % || 53,67 %

Rozpočtový rok: 2013 || 1 645 221,00 || 1 645 221,00 || 1 630 914,58 ||

Holandsko || Obdobie 2007 – 2013 || 48 578 417,00 || 48 578 417,00 || 27 186 099,98 || 100,00 % || 55,96 %

Rozpočtový rok: 2013 || 7 358 771,00 || 7 358 771,00 || 5 982 530,89 ||

Rakúsko || Obdobie 2007 – 2013 || 5 259 318,00 || 5 259 318,00 || 4 722 272,76 || 100,00 % || 89,79 %

Rozpočtový rok: 2013 || 790 279,00 || 790 279,00 || 347 511,09 ||

Poľsko || Obdobie 2007 – 2013 || 734 092 574,00 || 734 092 574,00 || 390 177 612,90 || 100,00 % || 53,15 %

Rozpočtový rok: 2013 || 126 330 307,00 || 126 330 307,00 || 116 130 228,87 ||

Portugalsko || Obdobie 2007 – 2013 || 226 746 668,00 || 226 746 668,00 || 146 115 817,00 || 100,00 % || 64,44 %

Rozpočtový rok: 2013 || 36 914 101,00 || 36 914 101,00 || 34 325 919,48 ||

Rumunsko || Obdobie 2007 – 2013 || 196 181 626,00 || 196 181 626,00 || 87 676 530,55 || 100,00 % || 44,69 %

Rozpočtový rok: 2013 || 45 362 301,00 || 45 362 301,00 || 55 376 542,06 ||

Slovinsko || Obdobie 2007 – 2013 || 21 640 283,00 || 21 640 283,00 || 13 481 826,73 || 100,00 % || 62,30 %

Rozpočtový rok: 2013 || 3 071 793,00 || 3 071 793,00 || 4 345 441,02 ||

Slovensko || Obdobie 2007 – 2013 || 12 898 749,00 || 12 898 749,00 || 8 304 073,77 || 100,00 % || 64,38 %

Rozpočtový rok: 2013 || 2 543 929,00 || 2 543 929,00 || 3 133 897,42 ||

Fínsko || Obdobie 2007 – 2013 || 39 448 827,00 || 39 448 827,00 || 27 428 599,57 || 100,00 % || 69,53 %

Rozpočtový rok: 2013 || 5 975 800,00 || 5 975 800,00 || 5 086 898,73 ||

Švédsko || Obdobie 2007 – 2013 || 54 664 803,00 || 54 664 803,00 || 35 167 059,56 || 100,00 % || 64,33 %

Rozpočtový rok: 2013 || 8 280 751,00 || 8 280 751,00 || 10 167 185,03 ||

Spojené kráľovstvo || Obdobie 2007 – 2013 || 134 201 597,00 || 134 201 597,00 || 62 339 357,56 || 100,00 % || 46,45 %

Rozpočtový rok: 2013 || 23 710 811,00 || 23 710 811,00 || 10 392 606,72 ||

Spolu || Obdobie 2007 – 2013 || 4 200 086 669,00 || 4 200 086 669,00 || 2 496 433 244,66 || 100,00 % || 59,44 %

Rozpočtový rok: 2013 || 691 507 712,00 || 691 507 712,00 || 546 776 766,15 ||

[1]               Článok 68 nariadenia Rady (ES) č. 1198/2006 z 27. júla 2006 o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo (Ú. v. EÚ L 120, 15.8.2006).

[2]               Tabuľka I. Finančné plnenie v konvergenčných regiónoch.

                Tabuľka II. Finančné plnenie v nekonvergenčných regiónoch.

                Tabuľka II. Finančné plnenie v konvergenčných a nekonvergenčných regiónoch.

                Tabuľka IV. Plánované sumy EFRH podľa prioritných osí a členských štátov.

                Tabuľka V. Certifikované výdavky EFRH podľa prioritných osí a členských štátov.

[3]               K 31. máju 2014.

[4]               Merané na úrovni certifikovaných platieb.

[5]               V rámci osi 4 neexistujú žiadne individuálne opatrenia. Preto porovnanie celkovej osi s individuálnymi opatreniami v ostatných osiach do istej miery narúša porovnanie.

[6]               Údaje zozbierané členskými štátmi na základe rámca pre zber údajov majú dvojročné meškanie.

[7]               Strategické usmernenia pre udržateľný rozvoj odvetvia akvakultúry EÚ, COM(2013) 229.