52014DC0689

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE POKROK PRI PLNENÍ KJÓTSKYCH CIEĽOV A CIEĽOV STRATÉGIE EÚ 2020 [vyžadovaná podľa článku 21 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 z 21. mája 2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií na úrovni členských štátov a Únie relevantných z hľadiska zmeny klímy a o zrušení rozhodnutia č. 280/2004/ES] /* COM/2014/0689 final */


SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

POKROK PRI PLNENÍ KJÓTSKYCH CIEĽOV A CIEĽOV STRATÉGIE EÚ 2020

[vyžadovaná podľa článku 21 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 z 21. mája 2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií na úrovni členských štátov a Únie relevantných z hľadiska zmeny klímy a o zrušení rozhodnutia č. 280/2004/ES]

OBSAH

1............ Zhrnutie. 4

2............ Pokrok pri dosahovaní cieľa v období 2013 – 2020 podľa Kjótskeho protokolu a cieľa podľa stratégie EÚ 2020. 6

2.1......... Druhé záväzné obdobie podľa Kjótskeho protokolu. 6

2.2......... Cieľ znížiť množstvo emisií skleníkových plynov v Únii do roku 2020. 7

2.2.1...... Pokrok Únie. 7

2.2.2...... Pokrok členských štátov. 7

3............ Presiahnutie cieľov podľa Kjótskeho protokolu v prvom záväznom období (2008 – 2012) 9

3.1......... EÚ-28. 9

3.2......... EÚ-15. 10

3.3......... Výsledky na úrovni členských štátov. 11

4............ Trendy vývoja emisií skleníkových plynov v EÚ.. 12

4.1......... Emisie skleníkových plynov v roku 2012 v porovnaní s rokom 2011. 12

4.2......... Zblíženie intenzity emisií skleníkových plynov a emisií na obyvateľa. 13

4.3......... Ex-post posúdenie faktorov znižovania emisií CO2 16

4.4......... Vplyv leteckej dopravy na celosvetovú klímu. 17

5............ Stav vykonávania politiky Únie v oblasti zmeny klímy. 17

5.1......... Znižovanie emisií 17

5.1.1...... Príprava rámca pre klímu a energiu do roku 2030. 17

5.1.2...... EU ETS. 18

5.1.3...... Ďalšie politiky a opatrenia. 19

5.2......... Prispôsobenie sa zmene klímy. 19

5.3......... Financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy. 20

5.3.1...... Príjmy z obchodovania formou aukcie. 20

5.3.2...... Zahrnutie politík týkajúcich sa klímy do rozpočtu EÚ.. 22

6............ Situácia v kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách Únie. 23

6.1......... Kandidátske krajiny EÚ (Albánsko, Island, Turecko, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Čierna Hora a Srbsko) 23

6.2......... Potenciálne kandidátske krajiny (Bosna a Hercegovina a Kosovo*) 24

1.           Zhrnutie

Očakávané prekročenie kjótskych cieľov

V roku 2012 emisie klesli na svoje najnižšie úrovne od roku 1990. Celkové emisie skleníkových plynov[1] [bez emisií z medzinárodnej leteckej dopravy a využívania pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF)] sa pohybovali na úrovni o 19,2 % nižšej, než bola úroveň v roku 1990, resp. na úrovni o 21,6 % nižšej než úroveň základných rokov podľa Kjótskeho protokolu. Podľa predbežných odhadov celkový objem emisií v roku 2013 ďalej klesol o 1,8 %.

V prvom záväznom období (2008 – 2012) členské štáty EÚ-28 presiahli svoje ciele o celkovo 4,2 Gt ekvivalentu CO2.

Podľa prognóz členských štátov možno počas druhého záväzného obdobia (2013 – 2020) očakávať celkové emisie (bez emisií LULUCF a emisií z medzinárodnej leteckej dopravy) na úrovni o 23 % nižšej než je úroveň základných rokov. Z toho vyplýva, že EÚ je na najlepšej ceste dosiahnuť svoj cieľ podľa Kjótskeho protokolu na druhé záväzné obdobie, resp. presiahnuť ho o 1,4 Gt ekvivalentu CO2.

Odhaduje sa, že celkové kumulatívne presiahnutie cieľa za obdobie 2008 – 2020 bude predstavovať 5,6 Gt ekvivalentu CO2. Ide o objem, ktorý je väčší než celkové emisie EÚ v roku 2012.

Graf 1: Celkové presiahnutie cieľa podľa Kjótskeho protokolu v prvom záväznom období 2008 – 2012) a predpokladané presiahnutie cieľa počas druhého záväzného obdobia (2013 – 2020) (EÚ–28)

Zdroj: Európska komisia, EEA

Na dobrej ceste k dosiahnutiu cieľa stratégie EÚ 2020 v oblasti skleníkových plynov

Celkové emisie EÚ merané na základe rozsahu pôsobnosti klimaticko-energetického balíka (bez emisií z LULUCF a medzinárodnej leteckej dopravy) boli už v roku 2012 na úrovni o 18 % nižšej, než bola úroveň v roku 1990 a odhaduje sa, že v roku 2013 budú na úrovni o 19 % nižšej v porovnaní s úrovňou dosiahnutou v roku 1990.

Podľa prognóz členských štátov založených na existujúcich opatreniach bude hladina emisií v roku 2020 o 21 % nižšia než hladina emisií v roku 1990[2]. EÚ sa teda podľa všetkého podarí dosiahnuť svoje ciele týkajúce sa zníženia objemu skleníkových plynov na svojom území.

Napriek tomu však ešte 13 členských štátov musí zaviesť a začať vykonávať dodatočné politiky a opatrenia, aby do roku 2020 dosiahli svoje vnútroštátne ciele zníženia emisií v sektoroch, na ktoré sa nevzťahuje systém EÚ týkajúci sa obchodovania s emisiami (EU ETS). Navyše sa predbežné odhady údajov o emisiách za rok 2013[3] v Nemecku, Luxembursku[4] a Poľsku pohybujú na vyššej úrovni, než sú ich ciele na rok 2013 stanovené v rozhodnutí o spoločnom úsilí.

Úspešné oddelenie hospodárskej činnosti od emisií skleníkových plynov

V období rokov 1990 – 2012 kombinovaný HDP v EÚ narástol o 45 %, pričom objem celkových emisií skleníkových plynov (bez emisií z LULUCF a medzinárodnej leteckej dopravy) klesol o 19 %. V dôsledku toho sa intenzita emisií skleníkových plynov v EÚ v období 1990 – 2020 znížila o takmer polovicu. K tomuto oddeleniu došlo vo všetkých členských štátoch.

Graf 2: Vývoj HDP (v reálnych hodnotách), emisie skleníkových plynov a intenzita emisií (t. j. pomer emisií skleníkových plynov k HDP) Index (1990 = 100)

Zdroj: EEA, GR ECFIN (databáza Ameco), Eurostat

Štrukturálne politiky zavedené a vykonávané v oblasti klímy a energie výrazne prispeli k poklesu emisií EÚ, ktorý možno pozorovať od roku 2005[5]. Hospodárskej kríze možno pripísať ani nie polovicu tohto poklesu pozorovaného v rokoch 2008 až 2012.

2.           Pokrok pri dosahovaní cieľa v období 2013 – 2020 podľa Kjótskeho protokolu a cieľa podľa stratégie EÚ 2020

2.1.        Druhé záväzné obdobie podľa Kjótskeho protokolu

EÚ, jej 28 členských štátov a Island sa so zreteľom na druhé záväzné obdobie zaviazali spoločne znížiť priemerné ročné emisie v období 2013 – 2020 o 20 % v porovnaní so základným rokom.

Podľa prognóz členských štátov, ktoré vychádzajú z aktuálnych opatrení (bez LULUCF a mechanizmov podľa Kjótskeho protokolu), sa odhaduje, že celkové emisie bez LULUCF a medzinárodnej leteckej dopravy budú v roku 2020 o 22 % nižšie, než boli v roku 1990 a o 25 % nižšie v porovnaní so základným rokom.

Pokiaľ ide o LULUCF, z predbežných prognóz vyplýva, že EÚ ako celok by mohla profitovať z malého čistého poklesu. Situácia sa však v každom členskom štáte líši. Navyše ešte môže dôjsť k ďalším zmenám v súvislosti s ďalším postupom technického preskúmania zameraného na referenčné úrovne odvetvia obhospodarovania lesov.

2.2.        Cieľ znížiť množstvo emisií skleníkových plynov v Únii do roku 2020

2.2.1.     Pokrok Únie

V klimaticko-energetickom balíku prijatom v roku 2009 sa pre Úniu stanovil cieľ znížiť do roku 2020 množstvo emisií skleníkových plynov v porovnaní s rokom 1990 o 20 %[6], čo zodpovedá zníženiu – 14 % v porovnaní s rokom 2005. Úsilie sa prostredníctvom rozhodnutia o spoločnom úsilí rozdelilo medzi sektory, na ktoré sa vzťahuje systém obchodovania s emisiami (ETS) a sektory, ktoré do ETS nespadajú. Zatiaľ čo ETS zabezpečuje strop pre celú EÚ, v rozhodnutí o spoločnom úsilí sa pre každý členský štát stanovujú ročne pridelené emisné kvóty v sektore, na ktorý sa ETS nevzťahuje.

Podľa aktualizovaných prognóz[7] členských štátov vychádzajúcich z existujúcich opatrení (vrátane medzinárodnej leteckej dopravy) možno očakávať, že v roku 2020 budú emisie o 21 % nižšie než v roku 1990 (vrátane ETS a sektorov mimo ETS). EÚ ako celok je na dobrej ceste splniť cieľ EÚ na rok 2020.

2.2.2.     Pokrok členských štátov

Na splnenie svojich vnútroštátnych cieľov na rok 2020 v odvetviach mimo systému ETS bude 13 členských štátov musieť vyvinúť dodatočné úsilie, zatiaľ čo pri 15 členských štátov sa už očakáva, že splnia svoje záväzky pomocou existujúcich politík a opatrení (pozri graf 3).

Navyše podľa približných údajov o emisiách z roku 2013[8] dosiahli emisie mimo ETS v Nemecku, Luxembursku a Poľsku vyššie úrovne ako zodpovedajúce ciele na rok 2013 vytýčené v rozhodnutí o spoločnom úsilí[9], a to o 0,7, 1,1 a 2,4 percentuálneho bodu ich jednotlivých emisií vzťahujúcich sa na základný rok podľa rozhodnutia o spoločnom úsilí[10]. V tejto analýze sa ešte nezohľadnilo využívanie flexibilných nástrojov stanovených v rozhodnutí o spoločnom úsilí, ako sú napr. medzinárodné projektové kredity alebo presuny nevyužitých pridelených kvót emisií medzi členskými štátmi.

Graf 3: Rozdiel medzi odhadovanými emisiami v roku 2020 a cieľmi v sektoroch mimo ETS (vyjadrené ako percentuálny podiel emisií v základnom roku 2005) a rozdiel medzi emisiami v roku 2013 a cieľom v sektoroch mimo ETS v roku 2013. Negatívne hodnoty označujú nadmerné plnenie a pozitívne hodnoty nedostatočné plnenie.

Poznámka: Uvedené percentuálne podiely zodpovedajú percentuálnym bodom emisií, v prípade ktorých sa rozhodnutie o spoločnom úsilí vzťahuje len na základný rok. Tieto emisie v základnom roku sa určujú za každý členský štát, aby boli v súlade s relatívnymi aj absolútnymi cieľmi podľa rozhodnutia o spoločnom úsilí na rok 2020.

Zdroj: EEA, Európska komisia na základe prognóz členských štátov.

Komisia v rámci európskeho semestra 2014 vykonala špecifické analýzy na základe aktuálnych prognóz vychádzajúcich z existujúcich opatrení, ktoré poskytli členské štáty:

· Predpokladá sa, že množstvo emisií skleníkových plynov v Luxembursku prekročí vnútroštátny cieľ o 23 percentuálnych bodov. Citeľné zníženie emisií skleníkových plynov by sa mohlo dosiahnuť prostredníctvom vyššieho zdaňovania dopravného paliva a rozvojom verejnej dopravy. Zároveň by výsledkom bol väčší rast a získali by sa ďalšie výhody v oblasti politík týkajúcich sa klímy, ako je zníženie preťaženia cestných komunikácií, ktoré sú takisto spojené s výraznými nákladmi.

· Množstvo emisií skleníkových plynov v Írsku podľa všetkého prekročí cieľ o 17 percentuálnych bodov v dôsledku veľkého nárastu emisií v doprave a v poľnohospodárstve. Írsko však v súčasnosti pripravuje viaceré iniciatívy na zníženie emisií v rámci zákona o rozvoji nízkouhlíkového hospodárstva.

· Podľa prognóz sa Belgicku nepodarí dosiahnuť cieľovú úroveň emisií, ktorú minie o 11 percentuálnych bodov. V analýze sa zdôraznila potreba jednoznačného rozdelenia úloh medzi jednotlivé orgány. Znižovanie emisií z dopravy je potrebné spojiť aj so znižovaním preťaženia cestných komunikácií.

· Ďalších päť členských štátov (ES, AT, FI, BG, IT) pravdepodobne nedosiahne svoje ciele, pričom rozdiel bude predstavovať 3 percentuálne body alebo viac.

Ďalej boli prijaté aj iné odporúčania v súvislosti so znížením emisií skleníkových plynov určené jednotlivým krajinám. Rada viacerým členským štátom (BE, CZ, FR, HU, IE, IT, LT, LV, ES) odporučila presunúť daňové zaťaženie z faktora práca na dane, ktoré majú menej negatívny vplyv na rast, napríklad environmentálne dane. Estónsku odporučila posilniť environmentálne stimuly s cieľom prispieť k mobilite menej náročnej na zdroje. Navyše Rada krajinám BG, CZ, EE, HU, LT, LV, PL a RO odporučila pokračovať v úsilí zameranom na zlepšovanie energetickej efektívnosti.

Odporúčanie adresované Malte sa týkalo ďalšieho rozvoja využívania energie z obnoviteľných zdrojov. Nemecko v roku 2013 zreformovalo svoj podporný systém pre elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov. Preto sa odporúčanie preň týkalo monitorovania vplyvu tejto reformy. Spojené kráľovstvo vypracovalo reformu trhu s elektrickou energiou s cieľom aktualizovať svoju výrobnú kapacitu, a to aj v sektore energie z obnoviteľných zdrojov. Odporúčanie adresované Spojenému kráľovstvu sa týkalo zvýšenia miery predvídateľnosti pri plánovacích postupoch, ako aj jednoznačnosti vzhľadom na záväzky v oblasti financovania.

3.           Presiahnutie cieľov podľa Kjótskeho protokolu v prvom záväznom období (2008 – 2012)

Záverečné posúdenie miery, do akej Únia a jej členské štáty v prvom záväznom období Kjótskeho protokolu splnili vytýčené ciele, bude nasledovať po preskúmaní inventára z roku 2014 obsahujúceho údaje o emisiách do roku 2012, ktoré vykoná UNFCCC. EÚ a jej členské štáty budú môcť využívať mechanizmy Kjótskeho protokolu až do ukončenia predmetného posúdenia splnenia vytýčených cieľov.

3.1.        EÚ-28

Počas prvého záväzného obdobia sa celkové emisie v EÚ-28 pohybovali na úrovni výrazne nižšej, než boli zodpovedajúce ciele:

· V priemere boli ročné emisie (bez LULUCF) v období 2008 – 2012 o 18,9 % nižšie ako úroveň v základnom roku (presiahnutie zodpovedajúcich cieľov o 3,21 Gt ekvivalentu CO2);

· Pri zohľadnení záchytu uhlíka z LULUCF možno vychádzať z dodatočného zníženia emisií o 1,3 % (0,38 Gt ekvivalentu CO2);

· Celý rad členských štátov v rámci mechanizmov podľa Kjótskeho protokolu predáva medzinárodné kredity. Kombinovaný očakávaný predaj týchto medzinárodných kreditov predstavuje 1,6 % emisií v základnom roku (– 0,47 Gt ekvivalentu CO2);

· Spoločnosti so sídlom v EÚ vyrovnávajú časť svojich emisií prostredníctvom medzinárodných kreditov v rámci kjótskych mechanizmov (CER a ERU), čo predstavuje dodatočné emisie na úrovni 3,6 % v základnom roku (1,03 Gt ekvivalentu CO2).

Ak sa zohľadnia všetky uvedené prvky, celkové presiahnutie cieľov EÚ-28 ako celku sa odhaduje na úrovni 4,2 Gt ekvivalentu CO2 v predmetnom období, čo zodpovedá priemernému zníženiu o 22,1 % v porovnaní s úrovňami v základnom roku (pozri graf 1 v zhrnutí).

3.2.        EÚ-15

V prvom záväznom období boli celkové emisie EÚ-15 výrazne nižšie než príslušný cieľ (priemerné zníženie o 8 % v období 2008 – 2012 v porovnaní so základným rokom):

· V priemere boli ročné emisie (bez LULUCF) v období 2008 – 2012 o 11,8 % nižšie než úroveň v základnom roku (presiahnutie cieľa o 0,8 Gt ekvivalentu CO2 v prvom záväznom období);

· Pri zohľadnení záchytu uhlíka z LULUCF možno vychádzať z dodatočného zníženia emisií o 1,4 % (0,3 Gt ekvivalentu CO2);

· V dôsledku plánovaného využívania kjótskych mechanizmov na úrovni vlád možno očakávať dodatočné zníženie emisií o 1,5 % (0,3 Gt ekvivalentu CO2). Vzhľadom na hospodársky útlm však môže dôjsť k situácii, keď členské štáty oproti posledným poskytnutým informáciám upravia svoje plány týkajúce sa kjótskych mechanizmov;

· Ak prevádzkovatelia, na ktorých sa vzťahuje ETS, budú využívať medzinárodné kredity, dosiahne sa dodatočné zníženie emisií o 3,8 % (spolu 0,8 Gt ekvivalentu CO2).

Z uvedeného vyplýva, že EÚ-15 počas prvého záväzného obdobia znížila svoje emisie o 18,5 % čo zodpovedá celkovému zníženiu o 2,2 Gt ekvivalentu CO2. EÚ-15 teda znížila svoje emisie o viac než dvojnásobok cieľa stanoveného na prvé záväzné obdobie (pozri graf 4).

Graf 4: Celkové presiahnutie cieľa počas prvého záväzného obdobia (2008 – 2012) (EÚ-15)

Zdroj: EEA, Európska komisia

3.3.        Výsledky na úrovni členských štátov

EÚ-15

Pokrok pri dosahovaní cieľov, ktoré sú v Kjótskom protokole vytýčené pre jednotlivé členské štáty, možno posúdiť na základe hodnotenia výsledkov v sektoroch mimo ETS.

Ako vyplýva z grafu 5, sedem členských štátov (AT, BE, DK, ES, IT, LU, NL) využilo alebo bude musieť využiť medzinárodné kredity v rámci kjótskych mechanizmov. Taliansko vo svojej poslednej správe uviedlo, že bude musieť zakúpiť dodatočné medzinárodné kredity pred uplynutím lehoty na nápravu.

EÚ-11

Ďalších 11 členských štátov[11] má individuálne ciele v prvom záväznom období Kjótskeho protokolu. Všetkým z nich sa tieto ciele podarí presiahnuť, a to len prostredníctvom vnútroštátnych opatrení na zníženie emisií (t. j. bez zohľadnenia LULUCF a prostredníctvom využitia kjótskych mechanizmov), pričom niektoré z nich dané ciele presiahnu výraznou mierou. Mnohé z nich už predali časť svojich nevyužitých jednotiek prideleného množstva (AAU). Rumunsko predalo iným stranám 318 Mt ekvivalentu CO2, Česká republika 125 a Poľsko 120, v dôsledku čoho sú tieto krajiny najvýznamnejšími predajcami AAU.

Graf 5: Pomerné rozdiely medzi emisiami skleníkových plynov v odvetviach mimo systému ETS za prvé záväzné obdobie a príslušnými cieľmi podľa Kjótskeho protokolu (vrátane LULUCF) v období rokov 2008 – 2012 s plánovaným využitím a mechanizmov podľa Kjótskeho protokolu a bez neho na úrovni vlád.

Zdroj: EEA, Európska komisia

4.           Trendy vývoja emisií skleníkových plynov v EÚ

4.1.        Emisie skleníkových plynov v roku 2012 v porovnaní s rokom 2011

V porovnaní s rokom 2011 v roku 2012 klesli celkové emisie EÚ klesli o ďalšie 1,3 %. Najväčší pokles sa zaznamenal v sektore dopravy a priemyslu (– 3,6 % v oboch sektoroch). Na druhej strane, v sektore výroby energie emisie vzrástli o 0,8 %, a to napriek skutočnosti, že podiel využívania obnoviteľných zdrojov na výrobu energie v roku 2012 vzrástol z 21,5 % na 23,1 %. Dôvodom je zvýšená výroba elektrickej energie z pevného paliva (čierne a hnedé uhlie) súvisiaca s relatívne nižšou cenou uhlia v porovnaní s plynom. Zmeny emisií v medziročnom porovnaní sa pohybujú v rozpätí od + 3,7 na Malte po – 8,8 % vo Fínsku. Emisie stúpli v štyroch členských štátoch [Malta, Nemecko (+ 1,1 %), Írsko (+ 1,4 %) a Spojené kráľovstvo (+ 3,2 %)].

4.2.        Zblíženie intenzity emisií skleníkových plynov a emisií na obyvateľa

Intenzita emisií skleníkových plynov poklesla vo všetkých členských štátoch, pričom priemerná ročná miera zníženia sa pohybuje na škále od 0,9 % po 5,1 %. V dôsledku tejto skutočnosti došlo k zblíženiu výsledkov jednotlivých členských štátov (graf 6).

Graf 6: Intenzita emisií skleníkových plynov v EÚ–28, 2012/1990. Percentuálne podiely odrážajú priemerné ročné zníženie

Zdroj: Európska komisia, EEA

Vo všetkých členských štátoch (s výnimkou Cypru, Malty a Portugalska) sa emisie na obyvateľa od roku 1990 znižujú a zbližujú.

Graf 7: Emisie skleníkových plynov na obyvateľa v EÚ, 2012/1990. Percentuálne podiely odrážajú priemerné ročné zníženie

Zdroj: Európska komisia, EEA

4.3.        Ex-post posúdenie faktorov znižovania emisií CO2

Európska environmentálna agentúra vykonala analýzu hlavných faktorov znižovania emisií v období rokov 2005 – 2012[12]. V rámci tejto analýzy sa kvantifikujú vplyvy jednotlivých dekompozičných faktorov, ktoré ovplyvňujú emisie CO2, konkrétne i) populácia; ii) HDP na obyvateľa; iii) energetická náročnosť na primárne zdroje[13] a iv) intenzita CO2 vzhľadom na využívania primárnej energie[14]. Posúdenie založené na dekompozičnej analýze sa vzťahuje na emisie CO2 zo spaľovania fosílnych palív, na ktoré pripadá približne 80 % emisií skleníkových plynov.

Ako znázorňuje graf 8, objem emisií CO2 z fosílnych palív klesol v období 2005 – 2008 o 3,3 % a v období 2008 – 2012 o 9,2 %. Túto skutočnosť možno pripísať trom hlavným faktorom:

1. „Energetická náročnosť hospodárstva EÚ vzhľadom na primárne zdroje“ sa výrazne znížila, okrem iného prostredníctvom zlepšenia energetickej efektívnosti, v dôsledku čoho počas dvoch dotknutých období došlo k nezanedbateľnému zníženiu emisií;

2. V dôsledku rozvoja využívania obnoviteľných zdrojov sa znížila intenzita CO2 v rámci spotreby primárnej energie (výroba jadrovej energie klesá od roku 2005), čo takisto prispelo k zníženiu emisií v oboch obdobiach;

3. Vplyv rastu v oboch posudzovaných obdobiach vykazoval protichodné tendencie. V období 2005 až 2008 HDP vzrástol, dôsledkom čoho bolo oslabenie zníženia emisií v dôsledku pôsobenia iných faktorov. Naproti tomu v období 2008 až 2012 došlo k poklesu HDP, čo posilnilo znižovanie emisií na základe iných faktorov, než je hospodárska recesia.

Graf 8: Agregované rozčlenenie zmeny celkových emisií CO2 zo spaľovania fosílnych palív v EÚ za obdobia 2005 – 2008 a 2008 – 2012

Zdroj: EEA

Z tejto analýzy, ktorú vykonala Európska environmentálna agentúra, ako aj z kontrafaktuálnej analýzy Komisie opísanej v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie (SWD) vyplýva, že hospodárskej kríze[15] možno pripísať menej než polovicu zníženia pozorovaného v období 2008 – 2012.

4.4.        Vplyv leteckej dopravy na celosvetovú klímu

Emisie skleníkových plynov z domácej leteckej dopravy v 28 členských štátoch zaznamenávajú od roku 2000 klesajúci trend a v roku 2012 len nepatrne presahovali 16 Mt ekvivalentu CO2. Naproti tomu medzinárodné emisie (len emisie CO2) nahlásené UNFCCC sa zvýšili do tej miery, že v roku 2012 išlo o 135 Mt ekvivalentu CO2 (v porovnaní s 70 Mt v roku 1990). Celkové nahlásené emisie z leteckej dopravy predstavujú 3,22 % celkových emisií EÚ nahlásených v roku 2012.

Emisie oxidov dusíka (NOx), aerosóly a ich prekurzory (sadza a sulfáty), ako aj zvýšená miera tvorby mračien v podobe pretrvávajúcich lineárnych kondenzačných stôp a indukovaných cirov takisto prispievajú k zmene klímy.

V uplynulých rokoch sa podnikli pokusy poskytovať kvantifikované odhady týkajúce sa vplyvov iných faktorov ako CO2 na zmenu klímy, a to napriek nedostatku údajov z pozorovania vplyvu napríklad oblačnosti v podobe kondenzačných stôp a indukovaných cirov. Napríklad v štúdii čiastočne financovanej z integrovaného projektu „QUANTIFY“[16] 6. rámcového programu EÚ sa podnikol pokus odhadnúť celkový vplyv leteckej dopravy. V tejto štúdii sa dospelo k záveru, že na leteckú dopravu v roku 2005 pripadal 3,5 % podiel celkového antropogénneho vplyvu [(bez tvorby mračien v dôsledku leteckej dopravy – aviation induced cloudiness (AIC)], resp. 4,9 % podiel, ak sa zaráta aj AIC.

V rámci výskumného projektu REACT4C[17] vykonanom v rokoch 2010 – 2014 sa preskúmal potenciál určovania leteckých trás optimalizovaným spôsobom vzhľadom na klímu ako spôsob znižovania vplyvu leteckej dopravy na atmosféru. Z výsledkov tohto výskumu vyplýva, že 25 % zníženie vplyvu na klímu sa dá dosiahnuť už malými zmenami pri určovaní leteckých trás, pričom sa hospodárske náklady zvýšia o menej než 0,5 % prevádzkových nákladov.

5.           Stav vykonávania politiky Únie v oblasti zmeny klímy

5.1.        Znižovanie emisií

5.1.1.     Príprava rámca pre klímu a energiu do roku 2030

Európska komisia v januári 2014 vytýčila politický rámec, podľa ktorého sa bude orientovať tvorba politík v oblasti klímy a energie po roku 2020[18]. Tento politický rámec doplnilo v júli 2014 oznámenie o energetickej efektívnosti[19], v ktorom sa určili tieto kľúčové prvky:

· záväzný cieľ znížiť emisie skleníkových plynov v EÚ do roku 2030 o 40 % v porovnaní s rokom 1990, ktorý sa má dosiahnuť prostredníctvom zníženia stropu emisií v sektore EÚ ETS o 2,2 % po roku 2020 a zníženia emisií v sektore mimo ETS, pričom táto povinnosť sa rozdelí rovnocenným spôsobom medzi členské štáty v podobe záväzných vnútroštátnych cieľov;

· cieľ na úrovni EÚ dosiahnuť, aby energia z obnoviteľných zdrojov tvorila 27 % podiel z celkovej spotreby EÚ do roku 2030. Tento záväzok sa dosiahne prostredníctvom jednoznačnej angažovanosti samotných členských štátov, ktorú by mali podporiť mechanizmy a ukazovatele dosahovania cieľa na úrovni EÚ;

· cieľ pri energetickej efektívnosti na úrovni 30 % do roku 2030;

· nový systém správy založený na vnútroštátnych plánoch zameraných na konkurencieschopnú, bezpečnú a udržateľnú energiu.

Komisia reagovala na aktuálnu geopolitickú situáciu a závislosť EÚ od dovozu energie a prijala aj oznámenie o novej Európskej stratégii energetickej bezpečnosti[20], ktorá je neoddeliteľnou súčasťou rámca v oblasti klímy a energie do roku 2030. Medzi jej hlavnými bodmi figuruje diverzifikácia externých zdrojov energie, modernizácia energetickej infraštruktúry, dovŕšenie vnútorného trhu s energiou a úspory energie.

Európska rada na svojom zasadnutí v októbri 2014 dosiahla dohodu[21] v súvislosti s rámcom v oblasti zmeny klímy a energetiky do roku 2030 na základe návrhu Komisie.

5.1.2.     EU ETS

Práca na zavádzaní a vykonávaní vyústila do úspešného štartu fázy 3 EU ETS (obdobie 2013 – 2020). Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti, ETS sa vzťahuje na CO2 z väčšiny priemyselných zariadení, oxid dusný (N20) z výroby kyseliny dusičnej a iných kyselín a plnofluórované uhľovodíky z výroby hliníka.

Vo fáze 3 EU ETS už nie je stanovený individuálny strop pre každý členský štát, ale jediný spoločný strop pre EÚ, Island, Lichtenštajnsko a Nórsko. Od roku 2013 bolo predmetom obchodovania formou aukcie približne 43 % pridelených kvót emisií (bez NER 300[22]), pričom sa v budúcnosti očakáva nárast tohto podielu.

Od roku 2009 je na trhu s uhlíkom nadbytok kvót a medzinárodných kreditov, čo viedlo k prepadu cien kvót CO2. Na vyriešenie tejto nerovnováhy Komisia navrhla odloženie (tzv. back-load) obchodovania formou aukcie v prípade 900 miliónov kvót z počiatočných rokov fázy 3 EU ETS na koniec obdobia obchodovania. Odloženie sa schválilo prostredníctvom zmeny nariadenia o obchodovaní formou aukcie 25. februára 2014.

Komisia 22. februára 2014 ďalej prijala aj legislatívny návrh, ktorého cieľom je vytvoriť rezervu na stabilitu trhu na začiatku štvrtého obdobia obchodovania v roku 2021. Navrhovaná rezerva doplní existujúce pravidlá. Kvóty sa prevedú do rezervy na stabilitu trhu (t. j. odpočítajú z budúcich množstiev, ktoré sa majú obchodovať prostredníctvom aukcie), a to podľa „celkového množstva kvót v obehu“. Tok kvót do rezervy a z nej by sa dial na základe automatických postupov založených v plnej miere na pravidlách.

V sektore leteckej dopravy sa Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO) na svojom zhromaždení na jeseň 2013 rozhodla prijať konečnú verziu agendy, ktorej výsledkom má byť celosvetová dohoda o znížení emisií z leteckej dopravy. Rada a Európsky parlament až do možného prijatia medzinárodných pravidiel obmedzili v marci 2014 rozsah pôsobnosti EU ETS tak, že v období 2013 až 2016 sa vzťahuje len na lety v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru.

5.1.3.     Ďalšie politiky a opatrenia

Komisia prijala oznámenie[23], v ktorom vytýčila stratégiu postupného zahrnutia skleníkových plynov z námornej dopravy do politiky EÚ na zníženie svojich celkových emisií skleníkových plynov. Ako prvý krok v rámci vykonávania tejto stratégie predložila návrh nariadenia, na základe ktorého sa zriadi celoeurópsky systém monitorovania, podávania správ a overovania emisií CO2 z veľkých lodí počnúc rokom 2018. Návrhom nariadenia sa zaoberá Európsky parlament a Rada.

Právne predpisy, v ktorých sa stanovujú ciele týkajúce sa emisií CO2 z osobných vozidiel[24] do roku 2021 a z ľahkých úžitkových vozidiel[25] do roku 2020, sa úplne zaviedli a vykonávajú sa. Komisia schválila šesť ekologických inovácií na zníženie emisií CO2.

Bol prijatý nový právny predpis o fluórovaných skleníkových plynoch[26], ktorý sa začne uplatňovať začne od 1. januára 2015. Jeho cieľom je znížiť emisie fluórovaných plynov v období od roku 2015 do roku 2030 o dve tretiny, a do roku 2030 tak dosiahnuť celkovú kumulatívnu úsporu približne 1,5 Gt ekvivalentu CO2 a do roku 2050 úsporu 5 Gt ekvivalentu CO2 v porovnaní s vývojom za nezmenených okolností.

V záujme zmiernenia emisií z produkcie biopalív vznikajúcich v dôsledku nepriamej zmeny využívania pôdy Komisia navrhla viaceré zmeny smerníc o obnoviteľných zdrojoch energie a o kvalite palív („návrh ILUC“). Navrhované znenie je v súčasnosti predmetom diskusií na pôde európskych inštitúcií.

Členské štáty začali podľa legislatívy prijatej v roku 2013[27] podávať správy o svojich aktuálnych a budúcich činnostiach v oblasti LULUCF s cieľom obmedziť alebo znížiť emisie a udržať alebo zvýšiť úroveň absorpcie záchytmi v danom sektore.

Zoznam právnych aktov prijatých v poslednej dobe je k dispozícii v oddiele 3 sprievodného pracovného dokumentu útvarov Komisie.

5.2.        Prispôsobenie sa zmene klímy

Komisia 16. apríla 2013 prijala stratégiu EÚ na prispôsobenie sa zmene klímy, ktorej cieľom je prispieť k lepšej odolnosti Európy voči zmene klímy. Je zameraná na splnenie troch kľúčových cieľov v týchto hlavných oblastiach vývoja:

· Podpora činnosti členských štátov: Komisia povzbudzuje členské štáty, aby prijali komplexné stratégie na adaptáciu na zmenu klímy. Momentálne vyvíja prehľad výsledkov týkajúci sa adaptačnej pripravenosti. Európska komisia v marci 2014 začala iniciatívu Dohovoru primátorov a starostov, ktorej cieľom je podporovať mestá pri prispôsobovaní sa zmene klímy. Iniciatíva Mayors Adapt je zameraná na citeľnejšiu podporu krokov na miestnej úrovni a predstavuje platformu pre silnejšiu angažovanosť a vytváranie sietí medzi mestami, ako aj na zvyšovanie informovanosti obyvateľov o prispôsobovaní sa zmene klímy a o potrebných opatreniach. Komisia takisto podporuje projekty prispôsobovania sa, predovšetkým prostredníctvom nového podprogramu programu pre ochranu klímy (LIFE).

· Zahrnutie opatrení na prispôsobenie sa zmene klímy do politík EÚ: cieľ vynaložiť minimálne 20 % rozpočtu Únie na ciele súvisiace so zmenou klímy figuruje ako nástroj na podporu prispôsobovania sa.

· Podpora fundovanejšieho prijímania rozhodnutí, predovšetkým prostredníctvom platformy CLIMATE-ADAPT, ktorá umožňuje získavanie a šírenie informácií o prispôsobovaní sa zmene klímy v EÚ. Komisia navyše pracuje na stratégií dopĺňania poznatkov o prispôsobovaní sa zmene klímy, ktorá je zameraná na zisťovanie medzier v poznatkoch a ich vypĺňanie.

5.3.        Financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy

5.3.1.     Príjmy z obchodovania formou aukcie

5.3.1.1.  Využívanie príjmov z obchodovania formou aukcie v členských štátoch

V rámci nariadenia o mechanizme monitorovania sa členským štátom adresovala žiadosť, aby do 31. júla 2014 prvýkrát predložili správu o sume a využití príjmov získaných z aukcií kvót ETS v roku 2013 (pozri graf 9 a prílohu, ako aj podrobnejšie informácie v SWD). S prihliadnutím na príjmy členských štátov, ktoré svoju správu ešte nepredložili (CY, EL, HR a IT), sa celkové prímy EÚ pohybovali na úrovni 3,6 miliardy EUR.

V smernici o EU ETS sa stanovuje, že členské štáty by mali na účely súvisiace s klímou a energiou využiť minimálne 50 % príjmov z obchodovania formou aukcie alebo ekvivalent finančnej hodnoty týchto príjmov. Všetky členské štáty uviedli, že využili alebo plánujú využiť[28] 50 % alebo viac týchto príjmov alebo ekvivalent finančnej hodnoty týchto príjmov na účely súvisiace s klímou a energiou[29] (v priemere 87 %, čo predstavovalo približne 3 miliardy EUR), predovšetkým na podporu investícií do klímy a energie v rámci danej krajiny.

Nahlásené sumy predstavujú len časť celkových výdavkov z rozpočtov členských štátov na účely súvisiace s klímou a energiou.

Graf 9: Nahlásené príjmy z predaja kvót EU ETS prostredníctvom z obchodovania formou aukcie (v miliónoch eur) za rok 2013 a podiel týchto príjmov alebo ekvivalent vo finančnej hodnote využitý alebo určený na účely súvisiace s klímou a energiou

* IT, EL: nenahlásili oddelenie využitia na domáce a medzinárodné účely. BE: neposkytlo žiadne údaje o využití príjmov z predaja prosredníctvom aukcie.

** Údaje neposkytnuté.

Zdroj: Európska komisia

Iba niektoré členské štáty poskytli informácie o oddelenom využívaní príjmov podľa typu opatrenia (pozri SWD). Napríklad Francúzsko, Česká republika a Litva využívajú všetky svoje príjmy z obchodovania formou aukcie na projekty na zlepšenie energetickej efektívnosti budov. Bulharsko, Portugalsko a Španielsko využívajú väčšinu svojich príjmov na rozvoj využívania energie z obnoviteľných zdrojov. Poľsko využíva väčšinu svojich príjmov určených na účely zmeny klímy na podporu energetickej efektívnosti a využívania energie z obnoviteľných zdrojov. Nemecko využíva všetky príjmy z obchodovania formou aukcie na účely súvisiace s klímou a energiou, pričom väčšina týchto príjmov plynie do osobitného klimaticko-energetického fondu, z ktorého sa poskytuje podpora širokej škále projektov. Fínsko smeruje svoje príjmy z aukcií do činností v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci, vrátane financovania opatrení v oblasti zmeny klímy. Spojené kráľovstvo využíva približne 15 % príjmov z obchodovania formou aukcie na poskytovanie finančnej pomoci domácnostiam s nízkym príjmom na pokrytie výdavkov na energiu.

5.3.1.2.  NER 300

Program financovania NER 300 je mechanizmus na podporu inovačných technológií v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a demonštračných projektov v oblasti zachytávania a ukladania CO2 (CCS). Financuje sa prostredníctvom obchodovania formou aukcie 300 miliónov kvót z rezervy systému EU ETS pre nových účastníkov. V rámci neho sa uverejnili dve výzvy na predkladanie návrhov.

Druhá výzva (uverejnená v júli 2014) sa financovala z predaja zvyšných kvót a nevyužitých prostriedkov z prvej výzvy. Vybralo sa 18 projektov zameraných na obnoviteľnú energiu a 1 projekt zameraný na CCS, medzi ktoré sa rozdelí celkovo 1 miliarda EUR, v dôsledku čoho sa vygenerujú súkromné investície v celkovej hodnote takmer 900 miliónov EUR. Z oboch výziev sa poskytne celkovo 2,1 miliardy EUR na 39 projektov (38 z nich v oblasti obnoviteľnej energie a 1 projekt zameraný na CCS).

5.3.2.     Zahrnutie politík týkajúcich sa klímy do rozpočtu EÚ

5.3.2.1.  Viacročný finančný rámec

Pokiaľ ide o zahrnutie opatrení v oblasti klímy do rozpočtu EÚ, všetky inštitúcie sa zhodli, že minimálne 20 % celkových výdavkov z viacročného finančného rámca (na obdobie 2014 až 2020) sa bude týkať oblasti klímy. Príspevok na výdavky súvisiace s klímou v rokoch 2014 a 2015 predstavuje takmer 13 % rozpočtu EÚ na každý rok.

Výrazná úprava smerom nahor sa očakáva od rozpočtu na rok 2016, keď sa prijmú operačné programy členských štátov v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov a keď sa začne úplne vykonávať nová schéma priamych platieb (vrátane platieb na ekologizačné opatrenia) v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky.

5.3.2.2.  Výskum a inovácia v oblasti klímy

Výskum v oblasti klímy bol jednou z hlavných výskumných tém siedmeho rámcového programu EÚ (2007 – 2013) a je ústrednou témou programu Horizont 2020, nového programu EÚ pre výskum a inovácie na obdobie rokov 2014 – 2020, ktorého rozpočet sa pohybuje na úrovni 79 miliárd EUR. Vychádza sa z predpokladu, že minimálne 35 % rozpočtu programu Horizont 2020 sa investuje do cieľov súvisiacich s klímou. Ide o výrazný nárast v porovnaní s odhadovanou sumou 900 miliónov EUR, ktorá sa vynaložila v rámci siedmeho rámcového programu.

Napríklad prostredníctvom spoločenskej výzvy „Opatrenia v oblasti klímy, životné prostredie, efektívne využívanie zdrojov a surovín“ v rámci programu Horizont 2020 (s rozpočtom vo výške 3 miliardy EUR) sa podporujú výskumné a inovačné projekty zamerané na zmierňovanie vplyvu zmeny klímy. Cieľom týchto projektov je analýza a zmierňovanie tlaku, ktorému je vystavené životné prostredie (oceány, atmosféra a ekosystémy), ako aj lepšie pochopenie zmeny klímy. Ďalej sa výskumné činnosti zamerajú na posudzovanie vplyvov, zraniteľných miest a riešení týkajúcich sa prispôsobenia sa zmene klímy, prípravu stratégií na zníženie rizika katastrof a stimulovanie prechodu na nízkouhlíkovú spoločnosť.

Zmierňovanie zmeny klímy a adaptácia na ňu fungujú ako dôležitý katalyzátor plánovania výskumu a inovácie aj v rámci všetkých ostatných spoločenských výziev, predovšetkým v oblasti dopravy, energie, biohospodárstva, potravín, poľnohospodárstva, ako aj v rámci piliera „vedúce postavenie v priemysle“.

5.3.2.3.  Podpora rozvojových krajín

Spolu so svojimi členskými štátmi sa EÚ vďaka 51 % podielu na oficiálnej rozvojovej pomoci v oblasti zmeny klímy EÚ stala v rokoch 2010 až 2012 spomedzi všetkých darcov zasielajúcich správy OECD najväčším prispievateľom na oficiálnu rozvojovú pomoc zameranú na zmierňovanie zmeny klímy, ako aj adaptáciu na ňu.

V rámci záväzku vyspelých krajín poskytnúť finančné prostriedky v objeme 30 miliárd USD na urýchlené začatie činností EÚ a jej členské štáty splnili svoj záväzok a v predmetnom období poskytli 7,34 miliardy EUR na financovanie urýchleného začatia činností. Aj po ukončení obdobia financovania urýchleného začatia činností naďalej rozvojovým krajinám poskytovali finančnú pomoc na opatrenia v oblasti klímy so zreteľom na cieľ rozvojových krajín spoločne do roku 2020 zmobilizovať každoročne 100 miliárd USD z najrozmanitejších zdrojov.

Na konferencii o zmene klímy v Dauhe v decembri 2012 EÚ spolu s celým radom členských krajín ohlásila dobrovoľné finančné príspevky pre rozvojové krajiny na opatrenia v oblasti klímy. Očakáva sa, že celkový príspevok presiahne 5,5 miliardy EUR. Z predbežného posúdenia vyplýva, že táto suma sa poskytne v roku 2013[30].

V roku 2013 členské štáty predložili Európskej komisii svoje prvé výročné správy o finančnej a technologickej podpore poskytnutej rozvojovým krajinám podľa článku 16 nariadenia o mechanizme monitorovania, ktoré obsahovali údaj za roky 2011 a 2012. Celková suma finančnej podpory na opatrenia v oblasti klímy, ktorú EÚ a jej členské štáty poskytli rozvojovým krajinám v období 2011 až 2012, sa uvádza v tabuľkách v SWD rozčlenená podľa typu nástroja.

6.           Situácia v kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách Únie

6.1.        Kandidátske krajiny EÚ (Albánsko, Island, Turecko, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Čierna Hora a Srbsko)

Albánsko nie je stranou uvedenou v prílohe I. Ako vyplýva z poslednej národnej správy Albánska z roku 2009, jeho emisie v období 1990 až 2000 poklesli o 70 %.

Island je stranou uvedenou v prílohe I a splnil svoj individuálny cieľ vytýčený na prvé záväzné obdobie[31]. V druhom záväznom období Island, EÚ a jej členské štáty prijmú spoločný záväzok znížiť emisie (pozri oddiel 2.1).

Množstvo emisií skleníkových plynov Turecka (okrem LULUCF) sa v období rokov 1990 až 2012 zvýšilo o 133 % a v období rokov 2011 až 2012 o 3,7 %. Aj keď je Turecko stranou uvedenou v prílohe I, ani v prvom ani v druhom záväznom období v rámci Kjótskeho protokolu sa preň nevytýčil žiadny cieľ.

Bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko nie je stranou uvedenou v prílohe I. V marci 2014 predložila táto krajina UNFCCC svoju tretiu národnú správu, podľa ktorej celkové emisie skleníkových plynov v období 1990 až 2009 poklesli o 22 %. V Čiernej Hore, ktorá takisto nie je stranou uvedenou v prílohe I k dohovoru, došlo v období rokov 1990 až 2003 k zvýšeniu celkového množstva emisií skleníkových plynov (okrem LULUCF) o približne 4,9 %.

V prípade Srbska nie sú k dispozícii žiadne aktuálne údaje týkajúce sa inventúry emisií skleníkových plynov.

6.2.        Potenciálne kandidátske krajiny (Bosna a Hercegovina a Kosovo*)

Bosna a Hercegovina predložila svoju druhú národnú správu v novembri 2013. V období rokov 1991 až 2001 celkový objem emisií Bosny a Hercegoviny klesol o 48 %.

Nie sú dostupné žiadne údaje týkajúce sa Kosova.

[1]               Podľa predložených inventúrnych údajov za rok 2014, ktoré zachytávajú emisie skleníkových plynov do roku 2012. Ak sa neuvádza inak, všetky údaje o emisiách skleníkových plynov sú založené na revidovaných usmerneniach Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) z roku 1996 a vypočítané pomocou potenciálu globálneho otepľovania z druhej hodnotiacej správy IPCC.

[2]               V prípade väčšiny členských štátov v tomto predpoklade zatiaľ nie sú zahrnuté očakávané účinky smernice o energetickej efektívnosti, ani úplné vykonávanie klimaticko-energetického balíka.

[3]               Približné údaje o emisiách z roku 2013 sú odhadované hodnoty, ktoré zozbierala EEA v približnom inventári EÚ emisií skleníkových plynov za rok 2013.

[4]               LU nedávno uverejnilo svoje vlastné odhady, podľa ktorých boli jeho emisie v roku 2013, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie o spoločnom úsilí, o 1,61 % nižšie než cieľ vytýčený v rozhodnutí o spoločnom úsilí na rok 2013.

[5]               Pozri analýzu, ktorú vykonala Európska environmentálna agentúra, oddiel 4.3 ďalej.

[6]               Rozsah pôsobnosti balíka je iný ako rozsah pôsobnosti Kjótskeho protokolu. Zahŕňa medzinárodnú leteckú dopravu, ale nie LULUCF a emisie fluoridu dusitého (NF3).

[7]               Pri väčšine členských štátov ide o prognózy predložené v roku 2013. V roku 2014 dobrovoľne predložili aktualizované prognózy tieto členské štáty: CY, IE, LT, LU, PL a RO. EEA preverila kvalitu údajov členských štátov, chýbajúce údaje doplnila a v prípade potreby upravila. V prípade viacerých členských štátov bolo potrebné odhadnúť podiel emisií mimo ETS. Na doplnenie chýbajúcich údajov a odhad rozdelenia emisií medzi sektory v ETS a mimo neho sa použili údaje zo základného scenára vychádzajúceho z prijatých opatrení v rámci politiky EÚ v oblasti klímy v roku 2013 na základe modelov PRIMES a GAINS. Uvedená prognóza sa použila aj ako analýza citlivosti v prvej dvojročnej správe EÚ [SWD(2014) 1].

[8]               Približné údaje o emisiách z roku 2013 sú odhadované hodnoty, ktoré zozbierala EEA v približnom inventári EÚ emisií skleníkových plynov za rok 2013 a ktoré vychádzajú z údajov, ktoré členské štáty predložili do 31. júla 2014. Konečné údaje o emisiách budú dostupné v roku 2015. Získajú sa na základe novej metodiky IPCC pre inventáre z roku 2006.

[9]               Údaje vypočítané pomocou potenciálu globálneho otepľovania zo štvrtej hodnotiacej správy IPCC.

[10]             Emisie, v prípade ktorých sa rozhodnutie o spoločnom úsilí vzťahuje len na základný rok, sa vypočítavajú za každý členský štát, aby boli v súlade s relatívnymi aj absolútnymi cieľmi podľa rozhodnutia o spoločnom úsilí na rok 2020.

[11]             V prípade Malty a Cypru sa na prvé záväzné obdobie nestanovila žiadna cieľová úroveň.

[12]             Štúdia EEA „Why did GHG emissions decrease in the EU between 1990 and 2012?“ (Prečo došlo k poklesu emisií skleníkových plynov v EÚ v období 1990 až 2012?) z roku 2014 – http://www.eea.europa.eu/publications/why-are-greenhouse-gases-decreasing.

[13]             Spotreba primárnej energie na jednotku HDP.

[14]             CO2 na primárnu energiu z fosílnych palív.

[15]             Zodpovedajúci faktor je dekompozičný faktor „HDP na obyvateľa“ v Graf 8

[16]             http://www.pa.op.dlr.de/quantify/.

[17]             Projekt „Reducing Emissions from Aviation by Changing Trajectories for the benefit of Climate“ (Znižovanie emisií z leteckej dopravy prostredníctvom zmeny trás v prospech klímy) RP7 (2010 – 2014).

[18]             COM(2014) 15.

[19]             COM(2014) 520.

[20]             COM(2014) 330.

[21]             Pozri závery Európskej rady (http://www.european-council.europa.eu/council-meetings/conclusions).

[22]             Pozri oddiel 5.3.1.2

[23]             COM(2013) 479.

[24]             Nariadenie (ES) č. 443/2009.

[25]             Nariadenie (ES) č. 510/2011.

[26]             Nariadenie (ES) č. 517/2014.

[27]             Rozhodnutie Európskeho parlamentu 529/2013/EÚ.

[28]             Niektoré členské štáty plánujú využiť minimálne 50 % príjmov z aukcií na účely súvisiace s klímou. Príjmy za rok 2013 však ešte neboli pridelené a budú zahrnuté do správ v nasledujúcich rokoch (napr. FI, LV a SK).

[29]             Podľa správ AT, DK, IE, NL a UK príjmy z obchodovania formou aukcie nefigurujú v štátnych rozpočtoch predmetných krajín ako účelovo viazané príjmy, a teda priame pridelenie na konkrétne účely nie je možné. Poskytnuté údaje sa týkajú len príkladov vzťahujúcich sa na malú časť celkových výdavkov súvisiacich s klímou.

[30]             Pozri stránku http://ec.europa.eu/clima/policies/finance/documentation_en.htm. Každý rok do 30. septembra členské štáty predkladajú Európskej komisii informácie o finančnej a technologickej podpore, ktorú poskytli rozvojovým krajinám.

[31]             Island bol povinný v prvom záväznom období obmedziť nárast emisií priemerne na úroveň nižšiu než 10 %. Emisie sa v tomto období znížili priemerne o 2 %.

*               Týmto označením nie sú dotknuté stanoviská k otázke štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244/1999 a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.

Tabuľka 1: Nahlásené príjmy z obchodovania s kvótami EU ETS formou aukcie (v miliónoch eur) za rok 2013 a podiel týchto príjmov alebo ekvivalent vo finančnej hodnote týchto príjmov využitý alebo plánovaný na účely súvisiace s klímou a energiou

Krajina || Celkové nahlásené príjmy z obchodovania s kvótami prostredníctvom aukcie (v miliónoch eur) || Využité alebo plánované na účely súvisiace s klímou a energiou (na vnútroštátnej alebo medzinárodnej úrovni) || Podiel využitý alebo plánované na účely súvisiace s klímou a energiou  

DE || 790,3 || 790,3 || 100 %

UK(*) || 485,4 || 485,4 || 100 %

IT || 385,9 || 192,9 || 50 %

ES || 346,1 || 346,1 || 100 %

PL || 244,0 || 128,7 || 50 %

FR || 219,2 || 219,2 || 100 %

EL || 147,6 || 147,6 || 100 %

NL || 134,2 || 134,2 || 100 %

RO || 122,7 || 91,2 || 74 %

BE || 115,0 || nie je k dispozícii || nie je k dispozícii

CZ || 80,7 || 73,2 || 91 %

PT || 72,8 || 70,4 || 100 %

FI (**) || 67,0 || 33,5 || 50 %

SK (***) || 61,7 || 61,7 || 100 %

DK || 56,0 || 28,0 || 50 %

AT || 55,8 || 29,9 || 66 %

BG || 52,6 || 51,3 || 97 %

IE || 41,7 || 41,7 || 100 %

SE || 35,7 || 17,9 || 50 %

HU || 34,6 || 17,3 || 50 %

LT || 20,0 || 20,0 || 100 %

EE || 18,1 || 9,0 || 50 %

SI || 17,7 || 8,9 || 50 %

LV (***) || 10,8 || 10,8 || 100 %

LU || 5,0 || 2,5 || 50 %

MT || 4,5 || 2,9 || 64 %

HR || 0 || 0 ||

CY || údaje nie sú k dispozícii || ||

Spolu (***) || 3635,1(****) || 3052,1 || 87% (*****) %

(*) Údaje, ktoré poskytlo Spojené kráľovstvo, zahŕňajú včasný predaj kvót z fázy III ETS prostredníctvom aukcií v roku 2012.

(**) Fínsko v súčasnosti smeruje všetky príjmy z predaja prostredníctvom aukcií do činností oficiálnej rozvojovej pomoci vrátane financovania opatrení v oblasti zmeny klímy, na ktoré pripadne 50 % týchto príjmov. Počas roka nahlasovania FI pridelilo približne 7 miliónov EUR príjmov, z čoho sa 2 milióny EUR použili na účely súvisiace s klímou a energiou na medzinárodnej úrovni. Využitie zostávajúcich finančných prostriedkov bude predmetom správ v nasledujúcich rokoch.

(***) Zahŕňa príjmy, ktoré LV a SK plánujú využiť na účely súvisiace s klímou prostredníctvom nového finančného nástroja, do ktorého budú prostriedky plynúť priamo z príjmov z obchodovania formou aukcie.

(****) Nezahŕňa Cyprus (údaje neboli poskytnuté).

(*****) Nezahŕňa Belgicko (nenahlásený podiel príjmov využitých na účely súvisiace s klímou a energiou) a Cyprus.

 Zdroj: Európska komisia