Obsah

1........... ZHRNUTIE A ZÁVERY.. 3

2........... CIEĽ A KONTEXT.. 4

2.1....... Cieľ 4

2.2....... Kontext. 4

2.3....... Postup finančných opráv a vymáhania.. 6

2.4....... Ďalšie dôsledky finančných opráv a vymáhania.. 6

3........... Finančné opravy a vymáhanie v roku 2013.. 7

3.1....... Prehľad.. 7

3.2....... Finančné opravy.. 9

3.3....... Vymáhanie.. 12

4........... Súhrnné finančné opravy a vymáhanie do konca roka 2013.. 12

4.1....... Prehľad.. 12

4.2....... Finančné opravy.. 13

4.3....... Vymáhanie.. 23

5........... ČISTÉ FINANČNÉ OPRAVY A ZLEPŠENIA PLÁNOVANÉ NA PROGRAMOVÉ OBDOBIE 2014 – 2020.. 23

5.1....... Kontext. 23

5.2....... Čisté finančné opravy za rok 2013: vplyv na rozpočet EÚ.. 24

5.3....... Vplyv na národné rozpočty.. 25

5.4....... Poľnohospodárstvo.. 25

5.5....... Súdržnosť. 27

6........... PREVENTÍVNE OPATRENIA.. 32

6.1....... Poľnohospodárstvo.. 32

6.2....... Súdržnosť. 33

7........... NÁPRAVNÉ OPATRENIA PRIJATÉ ČLENSKÝMI ŠTÁTMI Z ICH VLASTNEJ INICIATÍVY   35

7.1....... Poľnohospodárstvo.. 35

7.2....... Súdržnosť. 36

8........... INÉ VYMÁHANÉ SUMY.. 37

8.1....... Vymáhanie súm predbežného financovania.. 37

8.2....... Vymáhanie týkajúce sa príjmov z vlastných zdrojov.. 37

1.           ZHRNUTIE A ZÁVERY

Cieľom tohto oznámenia o ochrane rozpočtu Európskej únie (EÚ) je podrobne opísať fungovanie preventívnych a nápravných mechanizmov používaných na ochranu rozpočtu EÚ pred nezákonnými alebo neoprávnene vyplatenými výdavkami a poskytnúť najlepší odhad výsledkov vyplývajúcich z používania týchto mechanizmov.

Preventívne opatrenia a povinnosti závisia od metódy plnenia rozpočtu EÚ – napríklad v rámci politiky súdržnosti sa vo veľkej miere využíva prerušenie a/alebo pozastavenie platieb, ktoré bolo teraz zavedené aj v súvislosti s výdavkami na poľnohospodárstvo.

Nápravné opatrenia, t. j. finančné opravy a vymáhanie, vyplývajú z dohľadu a kontrol, ktoré v súvislosti s oprávnenosťou výdavkov financovaných z rozpočtu EÚ vykonáva Komisia a v prípade výdavkov v rámci zdieľaného hospodárenia aj členské štáty. Vzhľadom na viacročný charakter programov, rámec pre kontroly a zložitosť nápravných mechanizmov a postupov sa výsledky (t. j. nápravy) vo všeobecnosti realizujú až niekoľko rokov po tom, ako boli zistené nedostatky alebo nezrovnalosti. Toto oznámenie sa sústreďuje hlavne na výsledky Komisie pri plnení jej úlohy dohľadu, ale v oddiele 7 sa uvádzajú aj číselné údaje týkajúce sa finančných opráv a vymáhania vyplývajúcich z kontrol vykonávaných členskými štátmi.

Zdôrazňuje sa, že hlavným cieľom finančných opráv a vymáhania je zabezpečiť, aby boli finančné prostriedky EÚ používané v súlade s právnym rámcom. Finančné opravy a vymáhanie týkajúce sa spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a vnútorných a vonkajších politík majú za následok vrátenie predtým neoprávnene vyplatených súm do rozpočtu EÚ (čisté finančné opravy). Náprava neoprávnene vyplatených súm zistených v rámci politiky súdržnosti sa doteraz vykonávala väčšinou ich nahradením novými výdavkami, ktoré by mali byť riadnymi výdavkami (v tomto prípade sa peniaze do rozpočtu EÚ nevracajú). Po tom, čo čisté finančné opravy v oblasti poľnohospodárstva zaznamenali úspech počas mnohých rokov, sa zákonodarca rozhodol, že podobný mechanizmus by sa mal v programovom období 2014 – 2020 uplatňovať aj na politiku súdržnosti.

Pokiaľ ide o vplyv nápravných opatrení prijatých Komisiou, kľúčové číselné údaje za rozpočtový rok 2013 sú takéto:

suma vyplývajúca z potvrdených finančných opráv a vymáhania (o ktorých sa rozhodlo alebo ktoré boli akceptované) dosiahla v roku 2013 spolu 3,4 miliardy EUR alebo 2,3 % platieb z rozpočtu v uvedenom roku (pozri tabuľku 3.1), suma zrealizovaná v roku 2013 bola na podobnej úrovni – 3,3 miliardy EUR alebo 2,2 % platieb z rozpočtu (pozri tabuľku 3.1).

Súhrnné údaje však poskytujú užitočnejšie informácie o dôležitosti nápravných mechanizmov používaných Komisiou, pretože zohľadňujú viacročný charakter väčšiny výdavkov EÚ a vyrovnávajú vplyv jednorazových udalostí:

V rokoch 2009 – 2013 sumy vyplývajúce z finančných opráv a vymáhania, ktoré sa potvrdili alebo o ktorých sa rozhodlo, vykazovali stúpajúci trend. Priemerná potvrdená suma dosahovala 2,9 miliardy EUR alebo 2,2 % priemernej výšky platieb z rozpočtu EÚ, zatiaľ čo priemerná realizovaná suma v tomto období predstavovala 2,7 miliardy EUR alebo 2,1 % platieb (pozri graf 4.1), v prípade EPZF priemerná miera opráv na jeden rozpočtový rok za obdobie 1999 – 2013 dosahovala 1,5 % výdavkov (pozri oddiel 4.2.2), v prípade EFRR a ESF na roky 2000 – 2006 (ktoré sú takmer ukončené) bola kombinovaná miera finančných opráv založená iba na dohľade Komisie na úrovni 4,5 % pridelených prostriedkov (miera opráv sa zvýši na 5,1 % pridelených prostriedkov v prípade, keď sa zohľadnia dodatočné finančné opravy oznámené členskými štátmi, ktoré sa týkajú ich vlastnej kontroly) (pozri oddiel 4.2.4).

Údaje uvedené v tomto oznámení sú dôkazom pozitívnych výsledkov viacročných preventívnych a nápravných činností vykonávaných Komisiou aj členskými štátmi, ktoré sa v konečnom dôsledku premietajú do náležitej ochrany rozpočtu EÚ pred výdavkami, ktoré by sa vynakladali v rozpore s rozhodným právom (pozri aj „súhrn výsledkov“ Komisie za rok 2013, a najmä oddiel 4.1[1]). Okrem toho značná výška oznámených súm vyplývajúcich z finančných opráv a vymáhania by sa mala vnímať ako potvrdenie odhodlania oboch strán, ktorým je zabezpečiť, aby sa peniaze európskych daňovníkov využívali v súlade s právnymi požiadavkami.

2.           CIEĽ A KONTEXT

2.1.        Cieľ

Toto oznámenie o ochrane rozpočtu EÚ sa pripravuje raz za rok na základe osobitnej žiadosti Európskeho parlamentu v kontexte postupu udelenia absolutória za rok 2011, a je teda určené tejto inštitúcii, ako aj Rade. Predkladá sa aj Európskemu dvoru audítorov. Malo by sa vykladať v spojení s číselnými údajmi uverejnenými v poznámke č. 6 ročnej účtovnej závierky EÚ za rok 2013, so súhrnom výsledkov Komisie a s príslušnými časťami výročných správ o činnosti dotknutých generálnych riaditeľstiev.

Cieľom tohto oznámenia je poskytnúť:

1. kvalitný prehľad mechanizmov predpokladaných v právnych predpisoch, ktoré vymedzujú proces identifikácie a následného riešenia administratívnych chýb, nezrovnalostí a podozrení z podvodov[2] odhalených orgánmi EÚ a členskými štátmi a

2. najlepší odhad celkových súm[3] vyplývajúcich z príslušných finančných opráv a vymáhania za rok 2013 a súhrnných údajov s cieľom ilustrovať v reálnom vyjadrení, akým spôsobom:

a. je rozpočet EÚ chránený pred výdavkami, ktoré by sa vynaložili v rozpore s právom, a

b. sú zapojené a ovplyvnené členské štáty.

Okrem toho sa v tomto oznámení uvádzajú aj informácie o dodatočných oznámených opravách, ktoré členské štáty vykonali v rámci politiky súdržnosti (len za programové obdobie 2007 – 2013) a v oblasti poľnohospodárstva na základe vlastných kontrol a auditov. Navyše sa poskytujú aj informácie o sumách, ktoré sa vymohli v súvislosti s vyplatenými zálohami (predbežné financovanie), ktoré príjemca nepoužil, a o vymáhaní v súvislosti s príjmami z vlastných zdrojov rozpočtu EÚ.

2.2.        Kontext

Komisia aj členské štáty vykonávajú dôležitú prácu zameranú na riadenie rizík súvisiacich so zákonnosťou a riadnosťou operácií financovaných z rozpočtu EÚ a s ich výsledným vplyvom v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ[4]), nariadením o rozpočtových pravidlách[5], pravidlami jeho uplatňovania[6] a rôznymi odvetvovými právnymi textami. Komisia chráni rozpočet EÚ (t. j. výdavky EÚ) pred nesprávne vynaloženými alebo neoprávnene vyplatenými výdavkami prostredníctvom dvoch hlavných metód, ktorými sú:

1. preventívne opatrenia a

2. nápravné mechanizmy (predovšetkým finančné opravy uložené členským štátom a v menšej miere vymáhanie od príjemcov platieb EÚ).

Zdôrazňuje sa, že výsledkom finančných opráv je to, že sa z financovania Úniou vylúčia výdavky, ktorých vyplácanie bolo v rozpore s rozhodným právom. Cieľom je zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky EÚ využívali v súlade s právnymi požiadavkami.

Je potrebné rozlišovať medzi týmito dvomi rôznymi typmi finančných opráv:

– finančné opravy uplatňované na Kohézny fond sú vo väčšine prípadov sumy, ktoré sa so súhlasom členských štátov odpočítavajú od výdavkov predložených Komisii a ktoré sa nahrádzajú riadnymi výdavkami. Tieto sumy sa do rozpočtu EÚ nevracajú,

– finančné opravy uplatňované na poľnohospodárske fondy sú sumy, ktoré s konečnou platnosťou vymohla Komisia a ktoré členské štáty nemôžu nahradiť inými výdavkami. Tieto sumy sa v rozpočte EÚ považujú za „pripísané príjmy“ a používajú sa na zníženie príspevkov jednotlivých štátov do rozpočtu na poľnohospodárstvo. Označujú sa aj ako „čisté finančné opravy“.

Takisto je dôležité zdôrazniť, že pri významnom podiele výdavkov EÚ, napr. na politiky súdržnosti, výskumu a rozvoja vidieka, majú dotknuté programy viacročný charakter. V súlade s článkom 32 ods. 2 písm. e) nariadenia o rozpočtových pravidlách sa to zohľadňuje pri navrhovaní a vykonávaní preventívnych a nápravných opatrení, ako aj pri posudzovaní výsledkov týchto opatrení. Finančné opravy a vymáhanie sa v skutočnosti vykonávajú vo všetkých fázach životného cyklu programu po tom, ako sa vynaložili výdavky a/alebo uskutočnila platba. V rámci politiky súdržnosti sa vzhľadom na právne predpisy uplatniteľné na programové obdobie 2000 – 2006 väčšina opráv vykonáva pri ukončení projektu/programu, čo môže nastať až roky po tom, ako sa vynaložili prvé výdavky a/alebo uskutočnila prvá platba. V prípade programového obdobia 2007 – 2013 sa však v dôsledku prijatých preventívnych opatrení časť finančných opráv uplatnených v rokoch vykonávania programov zvýšila. Možno preto očakávať, že časť finančných opráv uplatnených pri ukončení bude nižšia. V prípade programového obdobia 2014 – 2020 sa tento trend potvrdí vzhľadom na zavedenie určitých ustanovení v odvetvových predpisoch týkajúcich sa ročnej účtovnej závierky a čistých finančných opráv. Pokiaľ ide o politiku rozvoja vidieka, čisté finančné opravy možno uplatňovať počas celého životného cyklu programu.

Rozsah finančných opráv a vymáhania je obzvlášť významný pri zohľadnení viacročných mier zvyškovej chybovosti. Dôvodom je to, že v týchto mierach sa zohľadňuje zistená miera chybovosti, ako aj finančné opravy a vymáhanie počas celého životného cyklu programov a projektov. Preto uvádzajú skutočný vplyv neoprávnene vyplatených výdavkov a predstavujú kľúčové ukazovatele na posúdenie toho, ako systémy dohľadu a kontroly riadia riziká súvisiace so zákonnosťou a riadnosťou operácií financovaných z rozpočtu EÚ počas celého životného cyklu programov (pozri súhrn výsledkov Komisie za rok 2013, a najmä oddiel 4.1).

2.3.        Postup finančných opráv a vymáhania

Finančné opravy a vymáhanie sa riadia vymedzeným a logickým postupom[7]:

audit (alebo kontrolu či inšpekciu) na mieste alebo administratívne posúdenie audítorskej správy EÚ alebo vnútroštátnej audítorskej správy vykonáva Komisia alebo iný orgán EÚ (OLAF, Európsky dvor audítorov); výsledky auditu alebo administratívneho posúdenia pri zisťovaní prípadných systémových nedostatkov a/alebo odhadu neoprávnených výdavkov oznamuje Komisia dotknutému členskému štátu alebo konečnému príjemcovi v rámci formálneho námietkového konania („prebiehajúce“ finančné opravy a vymáhanie); po týchto diskusiách a prípadnom doručení dodatočných audítorských dôkazov členských štátov alebo konečných príjemcov sa finančná oprava alebo vymoženie potvrdí, t. j. akceptuje ich členský štát alebo sa o nich rozhodne (prijmú sa prostredníctvom rozhodnutia Komisie); posledným krokom je náprava pozorovanej situácie týkajúcej sa nesprávne vynaložených výdavkov s konečnou platnosťou („zrealizované“ finančné opravy a vymáhanie) prostredníctvom rôznych mechanizmov stanovených v odvetvových regulačných rámcoch.

Finančné opravy a vymáhanie oznamované Komisiou sú výsledkom jej úlohy dohľadu a audítorskej činnosti, ktoré už boli opísané. V prípade politík v rámci zdieľaného hospodárenia členské štáty v súlade s povinnosťou „prijať všetky potrebné opatrenia … na ochranu finančných záujmov Únie“ vykonávajú aj vlastné kontroly a opravy – pozri oddiel 7. To znamená, že na finančné prostriedky EÚ v rámci zdieľaného hospodárenia sa vždy vzťahuje dvojitá ochrana dvoch strán.

V súvislosti s údajmi uvedenými v tomto oznámení treba uviesť jednu dôležitú poznámku. Pokiaľ ide o zdieľané hospodárenie, tieto údaje predstavujú opravy vyplývajúce z jednotlivých prípadov, ktoré odhalila Komisia, ale takisto aj extrapolované alebo paušálne opravy. V druhom prípade ide o opravy, ktoré uložila Komisia na úrovni programov a ktoré sa uvádzajú v článku 80 ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách: „Ak sa tieto [neoprávnene vynaložené] sumy nedajú presne zistiť, Komisia môže uplatniť extrapolované alebo paušálne opravy v súlade s predpismi platnými v jednotlivých odvetviach.“ Vykonávajú sa vtedy, keď sa zistia nedostatky v systémoch riadenia a kontroly vnútroštátnych orgánov správy, ktoré sa vzťahujú na dané opatrenie alebo program, a majú formu pevne stanoveného percentuálneho podielu uplatňovaného na všetky pohľadávky prijaté v súvislosti s príslušnými výdavkami, až kým členské štáty nevykonajú nápravné opatrenia a neodstránia zistené nedostatky. Výpočet týchto paušálnych opráv sa preto nevykonáva na základe jednotlivých zistených nezrovnalostí na úrovni príjemcov, ale úmerne k závažnosti zistených nedostatkov.

2.4.        Ďalšie dôsledky finančných opráv a vymáhania

Platné právne predpisy Komisii a členským štátom ponúkajú mnohé nástroje a kontrolné mechanizmy. Okrem už uvedených oznamovaných značných súm existujú ďalšie sumy vyplývajúce z finančných opráv, ktoré členské štáty akceptujú ako výsledok Komisie pri plnení jej úlohy dohľadu. Nápravné akčné plány môžu mať preventívny vplyv na výdavky, ktoré už príjemcovia vynaložili a ktoré boli zaevidované na vnútroštátnej úrovni na účtoch certifikačného orgánu, ale ešte neboli nahlásené Komisii. Na takéto výdavky uplatňuje certifikačný orgán (v rámci politiky súdržnosti) finančné opravy požadované Komisiou pred predložením vyhlásenia o výdavkoch. Najmä v prípade extrapolovaných alebo paušálnych opráv, v prípade ktorých existujú nedostatky v systémoch riadenia a kontroly vzťahujúcich sa na veľkú skupinu projektov, môžu byť príslušné sumy značne vysoké.

Tento preventívny účinok dohľadu Komisie sa nie vždy zohľadňuje v oficiálnych správach napriek tomu, že sumy môžu dosahovať značnú výšku a že vedie k zvýšenej ochrane rozpočtu EÚ. Ďalším príkladom sú varovné listy zasielané generálnymi riaditeľstvami, keď sa systémové nedostatky zistia pred podaním žiadosti o platbu Komisii. Varovné listy zasielajú generálne riaditeľstvá konajúce vo funkcii zodpovedných povoľujúcich úradníkov pre Komisiu vymenovaných delegovaním z vlastnej iniciatívy, a nie z dôvodu výslovnej regulatórnej požiadavky. Takéto varovné listy môžu mať rovnaký preventívny účinok na ochranu rozpočtu EÚ, ale v tomto prípade finančné opravy neoznamuje Európska komisia ani členské štáty.

Vymáhanie od príjemcov môže vyplývať aj z auditov a finančných opráv zo strany útvarov Komisie v oblasti politiky poľnohospodárstva a politiky rozvoja vidieka. Ak členský štát vymôže neoprávnene vyplatené sumy od poľnohospodárov pred tým, ako Komisia rozhodne o finančnej oprave, tieto sumy sa vrátia do rozpočtu EÚ a odpočítajú sa od finančnej opravy. Sumy, ktoré sa vymohli od konečných príjemcov po vykonaní finančnej opravy, sa do rozpočtu EÚ vrátiť nemusia. Tento systém podporuje členské štáty v ich snahe o vymáhanie neoprávnene vyplatených platieb, a to bez zbytočného zdržania. Dodatočná kontrola, ktorú Komisia vykonáva, keď sa domnieva, že čas, ktorý členský štát potrebuje na vymoženie súm od konečného príjemcu, je príliš dlhý, zahŕňa začatie konania o porušení povinnosti proti príslušnému členskému štátu. Okrem toho je však samozrejme možné, že na rozpočet EÚ sa už vzťahuje ochrana na základe pôvodnej finančnej opravy.

V oblasti SPP existuje takisto osobitný mechanizmus, v rámci ktorého sa 50 % neoprávnene vyplatených platieb, ktoré členské štáty do štyroch rokov (alebo ôsmich rokov v prípade súdnych konaní) ešte nevymohli od príjemcov, automaticky hradí z ich národných rozpočtov. Vnútroštátne orgány tak majú silnú motiváciu, aby postupy vymáhania ukončili včas. Členské štáty sú naďalej povinné vymôcť zvyšných 50 % a vrátiť ich do rozpočtu EÚ. Okrem toho môže Komisia na ťarchu rozpočtu zaúčtovať aj celú sumu (a nielen 50 %), ak sa domnieva, že si orgány členských štátov pri riadení vymáhania v jednotlivých konkrétnych prípadoch zanedbali svoje povinnosti.

3.           Finančné opravy a vymáhanie v roku 2013

3.1.        Prehľad

Finančné opravy oznámené v rámci tohto oddielu (ako aj v oddieloch 4 a 5) sú výsledkom vykonávania dohľadu Komisiou, ktorá identifikovala potrebu dodatočných opráv, o ktorých predtým nerozhodli členské štáty (neplniac si tak svoju povinnosť „[niesť] v prvom rade zodpovednosť za (…) [uskutočňovanie požadovaných finančných opráv]“).

Sumy vyplývajúce z finančných opráv a vymáhania závisia predovšetkým od úrovne nezrovnalostí zistených v predošlých rokoch, t. j. kontroly, ktoré vykonáva Komisia alebo členské štáty v priebehu niekoľkých rokov, môžu odhaliť vyššiu úroveň nedostatkov alebo nezrovnalostí, a zvýšiť tak finančné opravy, ktoré sa majú vykonať, a sumy, ktoré sa majú vymôcť. Vzhľadom na viacročný charakter rámca pre kontroly a zložitosť nápravných mechanizmov a postupov sa výsledky (t. j. nápravy) vo všeobecnosti realizujú až niekoľko rokov po tom, ako boli zistené nedostatky alebo nezrovnalosti.

Celkovo je vzhľadom na povahu finančných opráv a viacročný charakter výdavkov, ktorých sa opravy týkajú, užitočnejšie zohľadňovať súhrnné údaje (pozri oddiel 4). Pri pohľade výlučne na rok 2013 a s cieľom poskytnúť predstavu o úrovni finančných opráv a vymáhania, ktoré boli potvrdené a zrealizované v roku 2013, je však potrebné poznamenať, že zatiaľ čo sa sumy väčšinou vzťahujú na systémové nedostatky alebo nezrovnalosti z minulých rokov, vo finančnom vyjadrení predstavujú 2,3 % a 2,2 % všetkých platieb z rozpočtu (ďalšie podrobnosti pozri v nasledujúcich oddieloch).

Tabuľka 3.1: Prehľad finančných opráv a vymáhania v roku 2013

|| || || || || || || || || ||  v miliónoch EUR ||

Oblasť politiky || Platby z rozpočtu EÚ v roku 2013 – spolu || Prebiehajúce finančné opravy na konci roku 2013 –spolu || Potvrdené finančné opravy v roku 2013 – spolu || Potvrdené sumy, ktoré sa vymohli v roku 2013 – spolu || Potvrdené sumy vyplývajúce z finančných opráv a vymáhania v roku 2013 – spolu || % platieb z rozpočtu EÚ || Zrealizované finančné opravy v roku 2013 – spolu || Zrealizované sumy, ktoré sa vymohli v roku 2013 –spolu || Zrealizované sumy vyplývajúce z finančných opráv a vymáhania v roku 2013 – spolu || % platieb z rozpočtu EÚ ||

Poľnohospodárstvo || || || || || || || || || || ||

EPZF || 45 011 || 3 258 ||  843 ||  227 || 1 070 || 2,4 % ||  481 ||  155 ||  636 || 1,4 % ||

Rozvoj vidieka || 12 960 ||  660 ||  247 ||  139 ||  386 || 3,0 % ||  230 ||  129 ||  359 || 2,8 % ||

Politika súdržnosti** || || || || || || || || || || ||

EFRR || 31 133 || 1 459 ||  337 ||  1 ||  338 || 1,1 % ||  622 || – ||  622 || 2,0 % ||

Kohézny fond || 11 906 || 148 ||  220 || – ||  220 || 1,8 % ||  277 || – ||  277 || 2,3 % ||

ESF || 13 776 ||  583 ||  834 ||  40 ||  874 || 6,3 % ||  842 ||  40 ||  882 || 6,4 % ||

FNURH/EFRH ||  566 ||  18 ||  10 ||  24 ||  34 || 6,0 % ||  4 ||  23 ||  27 || 4,8 % ||

Usmerňovacia sekcia EPUZF ||  192 || – ||  1 ||  2 ||  3 || 1,6 % ||  14 ||  2 ||  16 || 8,3 % ||

Iné ||  116 || – || – ||  16 ||  16 || 13,8 % || – ||  16 ||  16 || 13,8 % ||

Zdieľané hospodárenie – medzisúčet || 115 660 || 6 126 || 2 492 ||  449 || 2 941 || 2,5 % || 2 469 ||  365 || 2 834 || 2,5 % ||

Oblasti vnútornej politiky || 16 986 || 1 || 3 || 393 || 396 || 2,3 % || 3 || 398 || 401 || 2,4 % ||

Oblasti vonkajšej politiky || 7 055 || neuvádza sa || neuvádza sa ||  93 ||  93 || 1,3 % || neuvádza sa ||  93 ||  93 || 1,3 % ||

Administratíva || 8 693 || neuvádza sa || neuvádza sa ||  6 ||  6 || 0,1 % || neuvádza sa ||  6 ||  6 || 0,1 % ||

SPOLU || 148 394* || 6 127 || 2 495 ||  941 || 3 436 || 2,3 % || 2 472 ||  862 || 3 334 || 2,2 % ||

* Suma nezahŕňa 75 miliónov EUR vyplatených Chorvátsku v rámci okruhu Náhrady.

** Z celkovej sumy 1 402 EUR vyplývajúcej z potvrdených finančných opráv sa 514 miliónov EUR vzťahovalo na programové obdobie 2007 – 2013, 714 miliónov EUR na programové obdobie 2000 – 2006 a zvyšná suma 174 miliónov EUR na programové obdobie 1994 – 1999. ** Zo sumy 1 759 EUR vyplývajúcej zo zrealizovaných finančných opráv, ktoré sa týkali politiky súdržnosti, sa 693 miliónov EUR vzťahovalo na programové obdobie 2007 – 2013, 889 miliónov EUR na programové obdobie 2000 – 2006 a zvyšných 177 miliónov EUR na programové obdobie 1994 – 1999.

Najväčšie a najkomplexnejšie programy, ktoré sa týkali programového obdobia 2000 – 2006, boli ukončené v roku 2013, čo viedlo k oznámeniu vysokých súm. Sumy týkajúce sa obdobia 2007 – 2013 sú v dôsledku preventívnych opatrení prijatých Komisiou pomerne nižšie (pozri oddiel 6), pričom sa prihliada na to, že opravy sa stále zvyknú sústrediť až vo fáze ukončenia.

Celková suma vyplývajúca z potvrdených finančných opráv a vymáhania v roku 2013 sa v porovnaní s rokom 2012 zvýšila o 20 % (v prípade finančných opráv bol nárast 15 % a vymáhania 35 %).

Suma vyplývajúca zo zrealizovaných finančných opráv a vymáhania klesla zo 4,4 miliardy EUR v roku 2012 na 3,3 miliardy EUR v roku 2013. Tento pokles súvisí s realizáciou finančnej opravy vo výške 1,8 miliardy EUR v roku 2012 týkajúcej sa programov súdržnosti v období 2000 – 2006 v Španielsku. Vyplývajúce 34 % zníženie finančných opráv zrealizovaných v roku 2013 (z 3,7 miliardy EUR na 2,5 miliardy EUR) sa čiastočne vyvážilo 27 % zvýšením zrealizovaných súm, ktoré sa vymohli v roku 2013 (z 0,7 miliardy EUR na 0,9 miliardy EUR).

3.2.        Finančné opravy

3.2.1.  Finančné opravy prebiehajúce k 31. decembru 2013

V oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka suma vyplývajúca z čistých prebiehajúcich finančných opráv vychádza z odhadu výšky výdavkov, ktorú členský štát v dôsledku postupu overenia súladu pravdepodobne vráti do rozpočtu EÚ.

V rámci politiky súdržnosti suma zverejnená v rámci prebiehajúcich finančných opráv vychádza zo zistení auditu Komisie, Európskeho dvora audítorov a úradu OLAF, pričom na všetky z nich následne nadviazali príslušné generálne riaditeľstvá prostredníctvom prebiehajúceho námietkového konania proti dotknutým členským štátom.

Graf 3.2.1.1: Finančné opravy v rámci zdieľaného hospodárenia prebiehajúce k 31. decembru 2013, rozdelenie podľa jednotlivých fondov

Keďže sú programy v období 2007 – 2013 financované z viacerých fondov, suma pre EFRR zahŕňa sumy pre KF týkajúce sa uvedeného obdobia.

Graf 3.2.1.2: Finančné opravy v rámci zdieľaného hospodárenia prebiehajúce k 31. decembru 2013, rozdelenie podľa jednotlivých členských štátov

Pokiaľ ide o EPZF, suma dosahuje 2 387 miliónov EUR, z čoho 1 697 miliónov EUR pripadá na Francúzsko. Treba zdôrazniť, že tieto sumy zodpovedajú predbežným odhadom Komisie týkajúcim sa rizika, ktorému je rozpočet EÚ vystavený pred ukončením postupu overenia súladu, a že v súlade s ustanoveniami právnych predpisov musí Komisia pri svojom konečnom posúdení náležite zohľadniť všetky protichodné dôkazy, ktoré poskytol daný členský štát. Konečná suma vyplývajúca z čistej finančnej opravy preto môže byť nižšia napríklad v prípadoch, keď bol prvý odhad Komisie výsledkom paušálneho prístupu a členský štát neskôr poskytol ďalšie dôkazy, ktoré umožnili uskutočniť presnejší odhad. Z tohto dôvodu môžu byť odhadované sumy vyplývajúce z prebiehajúcich opráv vyššie než konečná čistá finančná oprava, o ktorej rozhodne Komisia. Okrem toho treba zdôrazniť, že na rozdelenie podľa jednotlivých členských štátov majú zásadný vplyv prebiehajúce postupy overenia súladu, ktoré sa v akomkoľvek časovom bode zvyknú sústrediť len na niekoľko členských štátov vzhľadom na to, že o auditoch sa rozhoduje až po vykonaní analýzy založenej na rizikách, a sú teda zamerané na najrizikovejšie členské štáty. V prípade EPZF tabuľka 4.2.2 znázorňuje dlhodobé rozdelenie podľa jednotlivých členských štátov.

V prípade EFRR sa sumy týkajú hlavne programového obdobia 2000 – 2006 a uzavretia nevyriešených otázok súvisiacich s programami v Taliansku (966 miliónov EUR), Írsku (142 miliónov EUR), Španielsku (119 miliónov EUR) a Grécku (65 miliónov EUR).

V prípade ESF sa väčšina prebiehajúcich finančných opráv na konci roka 2013 týka ukončenia programov na obdobie 2000 – 2006 a odzrkadľuje finančné opravy, ktoré navrhla Komisia v listoch o ukončení, ale členské štáty ich ešte neakceptovali. Hlavné sumy sa týkajú Talianska (388 miliónov EUR) a Španielska (141 miliónov EUR).

3.2.2.  Finančné opravy potvrdené v roku 2013

Je potrebné poukázať na skutočnosť, že ďalej uvedené údaje a mapy sa týkajú len jedného roka – 2013. Úroveň celkových opráv aj rozdelenie podľa jednotlivých členských štátov sa môže v závislosti od daného roku značne meniť. Zmysluplné posúdenie nápravnej schopnosti systémov dohľadu a kontroly musí preto v súlade s povahou týchto výdavkov vychádzať z viacročnej perspektívy (pozri oddiel 4).

Mapa a tabuľka 3.2.2: Finančné opravy v rámci zdieľaného hospodárenia potvrdené v roku 2013 v porovnaní s prijatými platbami z EÚ, rozdelenie podľa jednotlivých členských štátov

Členský štát || Platby prijaté z rozpočtu EÚ v roku 2013 (v miliónoch EUR) || Finančné opravy potvrdené v roku 2013 (v miliónoch EUR) || Finančné opravy potvrdené v roku 2013 (v percentuálnom vyjadrení) v porovnaní s platbami prijatými z rozpočtu EÚ v roku 2013

Belgicko || 1 144 ||  18 || 1,6 %

Bulharsko || 1 829 ||  5 || 0,3 %

Česká republika || 4 771 ||  146 || 3,1 %

Dánsko || 1 066 ||  12 || 1,1 %

Nemecko || 11 179 ||  37 || 0,3 %

Estónsko ||  914 ||  0 || 0,0 %

Írsko || 1 607 ||  26 || 1,6 %

Grécko || 6 866 ||  138 || 2,0 %

Španielsko || 12 408 ||  458 || 3,7 %

Francúzsko || 12 170 ||  222 || 1,8 %

Chorvátsko ||  2 ||  1 || 43,4 %

Taliansko || 11 091 ||  370 || 3,3 %

Cyprus ||  178 ||  0 || 0,0 %

Lotyšsko || 1 003 ||  23 || 2,3 %

Litva || 1 718 ||  14 || 0,8 %

Luxembursko ||  67 ||  0 || 0,4 %

Maďarsko || 5 676 ||  158 || 2,8 %

Malta ||  125 ||  0 || 0,1 %

Holandsko || 1 321 ||  82 || 6,2 %

Rakúsko || 1 546 ||  4 || 0,2 %

Poľsko || 15 782 ||  175 || 1,1 %

Portugalsko || 5 948 ||  17 || 0,3 %

Rumunsko || 5 409 ||  278 || 5,2 %

Slovinsko ||  726 ||  23 || 3,2 %

Slovensko || 1 943 ||  63 || 3,3 %

Fínsko || 1 243 ||  7 || 0,5 %

Švédsko || 1 174 ||  1 || 0,2 %

Spojené kráľovstvo || 4 554 ||  214 || 4,7 %

INTERREG || 2 199 ||  1 || 0,0 %

SPOLU || 115 660 || 2 492 || 2,2 %

 

V uvedenej mape sa zohľadňuje relatívna váha potvrdených finančných opráv v jednotlivých členských štátoch v porovnaní s platbami prijatými z rozpočtu EÚ v roku 2013.

 Svetlosivá farba znázorňuje členské štáty, ktoré nedosahujú priemerný percentuálny podiel 2,2 %.

 Červená farba znázorňuje členské štáty, ktoré prekračujú priemerný percentuálny podiel 2,2 %.

3.2.3.  Finančné opravy zrealizované v roku 2013

Mapa a tabuľka 3.2.3: Finančné opravy v rámci zdieľaného hospodárenia zrealizované v roku 2013 v porovnaní s prijatými platbami z EÚ, rozdelenie podľa jednotlivých členských štátov

Členský štát || Platby prijaté z rozpočtu EÚ v roku 2013 (v miliónoch EUR) || Finančné opravy zrealizované v roku 2013 (v miliónoch EUR) || Finančné opravy zrealizované v roku 2013 (v percentuálnom vyjadrení) v porovnaní s platbami prijatými z rozpočtu EÚ v roku 2013

Belgicko || 1 144 ||  24 || 2,1 %

Bulharsko || 1 829 ||  19 || 1,0 %

Česká republika || 4 771 ||  76 || 1,6 %

Dánsko || 1 066 ||  12 || 1,1 %

Nemecko || 11 179 ||  39 || 0,3 %

Estónsko ||  914 ||  10 || 1,1 %

Írsko || 1 607 ||  9 || 0,6 %

Grécko* || 6 866 || –18 || –0,3 %

Španielsko || 12 408 ||  717 || 5,8 %

Francúzsko || 12 170 ||  96 || 0,8 %

Chorvátsko ||  2 ||  1 || 43,4 %

Taliansko || 11 091 ||  381 || 3,4 %

Cyprus ||  178 ||  0 || 0,0 %

Lotyšsko || 1 003 ||  24 || 2,3 %

Litva || 1 718 ||  8 || 0,5 %

Luxembursko ||  67 ||  0 || 0,1 %

Maďarsko || 5 676 ||  160 || 2,8 %

Malta ||  125 ||  0 || 0,1 %

Holandsko || 1 321 ||  47 || 3,5 %

Rakúsko || 1 546 ||  1 || 0,1 %

Poľsko || 15 782 ||  195 || 1,2 %

Portugalsko || 5 948 ||  31 || 0,5 %

Rumunsko || 5 409 ||  284 || 5,3 %

Slovinsko ||  726 ||  23 || 3,2 %

Slovensko || 1 943 ||  73 || 3,8 %

Fínsko || 1 243 ||  6 || 0,4 %

Švédsko || 1 174 ||  22 || 1,9 %

Spojené kráľovstvo || 4 554 ||  228 || 5,0 %

INTERREG || 2 199 ||  1 || 0,0 %

SPOLU || 115 660 || 2 469 || 2,1 %

 

V uvedenej mape sa zohľadňuje relatívna váha zrealizovaných finančných opráv v jednotlivých členských štátoch v porovnaní s platbami prijatými z rozpočtu EÚ v roku 2013.

 Svetlosivá farba znázorňuje členské štáty, ktoré nedosahujú priemerný percentuálny podiel 2,1 %.

 Červená farba znázorňuje členské štáty, ktoré prekračujú priemerný percentuálny podiel 2,1 %.

* Záporný percentuálny podiel v prípade Grécka vyplýva z opravy uplatnenej v roku 2013 na predtým oznámené sumy. Bez tejto opravy by percentuálny podiel v prípade Grécka dosahoval 2,1 % a celkový podiel by bol 2,3 %.

3.3.        Vymáhanie

Číselné údaje pre potvrdené a zrealizované sumy vyplývajúce z vymáhania v roku 2013 sa uvádzajú v tabuľke 3.1, pričom 941 miliónov EUR predstavujú potvrdené sumy a 862 miliónov EUR zrealizované sumy v roku 2013. Ako vyplýva z tabuliek 4.3.1 a 4.3.2, tieto sumy od roku 2012 vykazujú značný nárast, ku ktorému prispela najmä zvýšená miera vymáhania v oblastiach vnútornej politiky.

4.           Súhrnné finančné opravy a vymáhanie do konca roka 2013

4.1.        Prehľad

Súhrnné údaje poskytujú užitočné informácie o dôležitosti nápravných mechanizmov používaných Komisiou, a to najmä preto, lebo zohľadňujú viacročný charakter programov a projektov a vyrovnávajú vplyv jednorazových udalostí. Uvedené grafy znázorňujú vývoj potvrdených a zrealizovaných finančných opráv a vymáhania za uplynulých päť rokov:

Graf 4.1: Finančné opravy a vymáhanie v rokoch 2009 – 2013

  

Potvrdené finančné opravy a vymáhanie v rokoch 2009 – 2013                     Zrealizované finančné opravy a vymáhanie v rokoch 2009 – 2013

Priemerná potvrdená ročná suma vyplývajúca z finančných opráv a vymáhania zo strany Komisie predstavovala v období 2009 až 2013 2,9 miliardy EUR alebo 2,2 % priemernej výšky platieb z rozpočtu EÚ zodpovedajúcej sume 131 miliárd EUR (zdieľané hospodárenie: 2,6 miliardy EUR alebo 2,5 % priemernej výšky platieb zodpovedajúcej sume 101 miliárd EUR); všetky ostatné typy hospodárenia: 353 miliónov EUR alebo 1,2 % priemernej výšky platieb zodpovedajúcej sume 30 miliárd EUR. Potvrdené sumy majú tendenciu mierne stúpať, čo dokazuje, že viacročnému rámcu pre kontroly sa úspešne darí chrániť rozpočet EÚ.

Priemerná zrealizovaná suma vyplývajúca z finančných opráv a vymáhania v období 2009 až 2013 predstavovala 2,7 miliardy EUR, čo zodpovedá 2,1 % priemernej výšky platieb z rozpočtu EÚ v uvedenom období. Uvedený stúpajúci trend možno vysvetliť ukončením programového obdobia 2000 – 2006, keďže značný počet finančných opráv a vymáhaných súm sa realizuje až v tomto štádiu (pozri ďalej).

4.2.        Finančné opravy

4.2.1.  Prehľad

Tabuľka 4.2.1: Potvrdené súhrnné finančné opravy a percentuálny podiel zrealizovaných opráv do konca roka 2013

v miliónoch EUR ||

Výdavky || Programové obdobie || Súhrnné rozhodnutia EPZF || Potvrdené finančné opravy na konci roku 2013 –spolu || Ešte nezrealizované finančné opravy na konci roku 2013 || Zrealizované/potvrdené opravy na konci roku 2013 || Potvrdené finančné opravy na konci roku 2012 ||

Obdobie 1994 – 1999 || Obdobie 2000 – 2006 || Obdobie 2007 – 2013 ||

Poľnohospodárstvo ||  0 ||  112 ||  374 || 9 148 || 9 634 || 1 001 || 89,6 % || 8 525 ||

EPZF || – || – || – || 9 148 || 9 148 ||  920 || 90,0 % || 8 286 ||

Rozvoj vidieka ||  0 ||  112 ||  374 || neuvádza sa ||  486 ||  82 || 83,2 % ||  239 ||

Politika súdržnosti || 2 719 || 7 729 || 1 741 || neuvádza sa || 12 189 ||  756 || 93,8 % || 10 786 ||

EFRR || 1 788 || 5 188 ||  667 || neuvádza sa || 7 643 ||  477 || 93,8 % || 7 305 ||

Kohézny fond ||  271 ||  688 ||  245 || neuvádza sa || 1 204 ||  113 || 90,7 % ||  984 ||

ESF ||  560 || 1 678 ||  820 || neuvádza sa || 3 057 ||  65 || 97,9 % || 2 224 ||

FNURH/EFRH ||  100 ||  102 ||  9 || neuvádza sa ||  211 ||  102 || 51,8 % ||  201 ||

Usmerňovacia sekcia EPUZF ||  0 ||  73 ||  0 || neuvádza sa ||  73 ||  0 || 100,0 % ||  72 ||

Iné || – || – || – || neuvádza sa ||  4 ||  0 || 100,0 % ||  2 ||

Spolu || 2 719 || 7 840 || 2 116 || 9 148 || 21 827 || 1 757 || 91,9 % || 19 313 ||

Rozdielne programové obdobia v rámci politiky súdržnosti jasne poukazujú na viacročný charakter rozpočtového cyklu EÚ. Keďže je proces ukončovania pre obdobie 2000 – 2006 takmer na konci, suma vyplývajúca z finančných opráv je veľmi vysoká, najmä v porovnaní s obdobím 2007 – 2013. Očakáva sa, že finančné opravy pre toto nedávnejšie obdobie sa v nasledujúcich rokoch budú aj naďalej zvyšovať, keď sa jeho programy začnú ukončovať (niektoré dosahujú 95 % finančného limitu pre platby), ale v porovnaní s predošlým programovým obdobím by mali byť nižšie vzhľadom na úspešnosť preventívnych opatrení. Silnou motiváciou pre členské štáty na to, aby v spolupráci s útvarmi Komisie zlepšili svoje systémy riadenia a kontroly, bolo najmä využívanie mechanizmov prerušenia a pozastavenia platieb.

4.2.2.  Poľnohospodárstvo: finančné opravy v rámci schválenia účtov EPZF

V prípade EPZF suma vyplývajúca z finančných opráv uložených Komisiou od roku 1999 dosahuje spolu 9 148 miliónov EUR (na základe 43 prijatých rozhodnutí). Priemerná miera opráv na jeden rozpočtový rok za obdobie 1999 – 2013 dosahovala 1,5 % výdavkov. Po prijatí rozhodnutia Komisiou sa sumy v zásade realizujú automaticky okrem prípadu, keď sa členskému štátu umožní platba v splátkach.

Tabuľka 4.2.2: Súhrnné finančné opravy, o ktorých sa rozhodlo v rámci schvaľovania účtov EPZF v období od roku 1999 do konca roku 2013, rozdelenie podľa jednotlivých členských štátov

|| v miliónoch EUR

Členský štát || Platby EPZF prijaté z rozpočtu EÚ || Percentuálny podiel prijatých platieb v porovnaní s celkovými platbami || Súhrnné finančné opravy EPZF na konci roku 2013 || Percentuálny podiel v porovnaní s platbami prijatými z rozpočtu EÚ || Percentuálny podiel v porovnaní s celkovou sumou vyplývajúcou z finančných opráv

Belgicko || 11 638 || 1,9 % ||  42 || 0,4 % || 0,5 %

Bulharsko || 1 980 || 0,3 % ||  37 || 1,9 % || 0,4 %

Česká republika || 4 742 || 0,8 % ||  6 || 0,1 % || 0,1 %

Dánsko || 16 345 || 2,7 % ||  183 || 1,1 % || 2,0 %

Nemecko || 82 340 || 13,5 % ||  186 || 0,2 % || 2,0 %

Estónsko ||  523 || 0,1 % ||  0 || 0,0 % || 0,0 %

Írsko || 19 474 || 3,2 % ||  48 || 0,2 % || 0,5 %

Grécko || 38 139 || 6,3 % || 2 328 || 6,1 % || 25,4 %

Španielsko || 85 336 || 14,0 % || 1 457 || 1,7 % || 15,9 %

Francúzsko || 133 217 || 21,9 % || 1 272 || 1,0 % || 13,9 %

Chorvátsko ||  0 || 0,0 % || – || neuvádza sa || neuvádza sa

Taliansko || 68 953 || 11,3 % || 1 757 || 2,5 % || 19,2 %

Cyprus ||  338 || 0,1 % ||  10 || 2,9 % || 0,1 %

Lotyšsko ||  749 || 0,1 % ||  0 || 0,0 % || 0,0 %

Litva || 2 089 || 0,3 % ||  8 || 0,4 % || 0,1 %

Luxembursko ||  435 || 0,1 % ||  5 || 1,2 % || 0,1 %

Maďarsko || 7 279 || 1,2 % ||  45 || 0,6 % || 0,5 %

Malta ||  27 || 0,0 % ||  0 || 1,1 % || 0,0 %

Holandsko || 16 371 || 2,7 % ||  212 || 1,3 % || 2,3 %

Rakúsko || 10 459 || 1,7 % ||  11 || 0,1 % || 0,1 %

Poľsko || 16 755 || 2,8 % ||  92 || 0,6 % || 1,0 %

Portugalsko || 10 278 || 1,7 % ||  193 || 1,9 % || 2,1 %

Rumunsko || 4 782 || 0,8 % ||  97 || 2,0 % || 1,1 %

Slovinsko ||  629 || 0,1 % ||  10 || 1,5 % || 0,1 %

Slovensko || 2 077 || 0,3 % ||  2 || 0,1 % || 0,0 %

Fínsko || 7 916 || 1,3 % ||  26 || 0,3 % || 0,3 %

Švédsko || 10 542 || 1,7 % ||  116 || 1,1 % || 1,3 %

Spojené kráľovstvo || 55 077 || 9,1 % || 1 007 || 1,8 % || 11,0 %

Spolu || 608 491 || 100,0 % || 9 148 || 1,5 % || 100,0 %

V predošlej tabuľke sa uvádza rozdelenie finančných opráv, ktoré dotknuté členské štáty vrátia do rozpočtu EÚ. Celkové sumy finančných opráv zostávajú medziročne relatívne stabilné a v tomto období vykazujú kladnú tendenciu, a to v absolútnom vyjadrení a aj ako percentuálny podiel na výdavkoch.

Nasledujúci graf znázorňuje celkové finančné opravy podľa jednotlivých členských štátov spolu s percentuálnym podielom týchto finančných opráv v porovnaní s platbami prijatými z rozpočtu EÚ.

Treba poznamenať, že deväť členských štátov vykazuje mieru opráv prevyšujúcu priemernú hodnotu 1,5 % a na celkovej sume vyplývajúcej z opráv sa podieľa 75 %. Zároveň však treba objasniť, že týchto deväť členských štátov získalo z rozpočtu EÚ 44 % platieb.

Graf 4.2.2: Súhrnné finančné opravy členských štátov v rámci schvaľovania účtov EPZF v období od roku 1999 do konca roka 2013 v porovnaní s platbami prijatými z rozpočtu EÚ

4.2.3.  Poľnohospodárstvo: nedostatky v systémoch kontroly členských štátov

GR AGRI pozorne sleduje závažné nedostatky v systémoch riadenia a kontroly členských štátov, ktoré zistili samotné členské štáty, GR AGRI, Európsky dvor audítorov a/alebo OLAF (v prípade vyšetrovania prípadov podvodu), a to až dovtedy, kým nezíska spoľahlivé dôkazy, že nedostatky boli odstránené prostredníctvom vykonávania vhodných opatrení v danom členskom štáte, neoprávnene vyplatené výdavky nahlásené v minulosti boli napravené a že sa v praxi osvedčila spoľahlivosť nového systému.

V prípade schém pomoci v Poľsku GR AGRI napríklad v roku 2013 zistilo závažné štrukturálne nedostatky týkajúce sa predbežného uznávania skupín producentov ovocia a zeleniny. V prípade už vyplatených súm sa finančné riziko, ktorému sú vystavené finančné prostriedky, kryje prostredníctvom postupu overenia súladu, v rámci ktorého sa zabezpečí spätné získanie neoprávnene vynaložených prostriedkov EÚ. Od Poľska sa do budúcnosti vyžaduje, aby prijalo potrebné nápravné opatrenia. Monitorovať ich bude GR AGRI. Pokiaľ ide o nedostatky v sektore vinohradníctva a vinárstva, vo februári a apríli 2013 boli vydané dva súbory usmernení týkajúcich sa uplatňovania programu vnútroštátnej podpory.

V prípade priamych platieb boli pretrvávajúce nedostatky v súvislosti s nesprávnym vymedzením určitých typov pasienkov ako oprávnených na poskytnutie pomoci zistené v 15 španielskych platobných agentúrach a v Grécku. V Španielsku sa v polovici roka 2013 uskutočnil audit nápravných opatrení, podľa zistení ktorého tieto opatrenia nevyriešili situáciu úplne. Z tohto dôvodu sa posilní monitorovanie a sledovanie španielskeho plánu vykonávania a finančné opravy sa budú vykonávať aj naďalej. V Grécku systém identifikácie pozemkových parciel zriadený v roku 2008 zahŕňal oblasti, ktoré by vzhľadom na svoje vlastnosti nemali byť oprávnené na poskytnutie podpory v rámci SPP. V rozhodnutí o odklade finančných opráv bola stanovená podmienka, že Grécko musí túto situáciu riešiť prostredníctvom akčného plánu. V prípade žiadostí o platbu týkajúcich sa rokov 2009 – 2012 a nasledujúcich rokov postupy overenia súladu, ktoré vedú k čistým finančným opravám, stále prebiehajú. Okrem toho nevykonanie nápravných opatrení v súlade so stanoveným harmonogramom viedlo k zrušeniu odkladu čistých finančných opráv v prípade nedostatkov týkajúcich sa pasienkov a zaslaniu listu určeného gréckym orgánom 24. júna 2014, ktorý sa týkal predbežného pozastavenia platieb a v ktorom bola stanovená jednoznačná lehota na splnenie zvyšných cieľov.

Portugalsko v roku 2013 dokončilo komplexný akčný plán na odstránenie závažných nedostatkov v kvalite systému identifikácie pozemkových parciel/geografického informačného systému, zatiaľ čo Francúzsko začalo realizovať rozsiahly akčný plán zameraný na aktualizáciu a dokončenie uvedeného systému, ktorý má byť podľa očakávania úplne dokončený na rok podávania žiadostí 2016. Pokiaľ ide o Portugalsko, v rámci postupu overenia súladu sa zabezpečilo spätné získanie vyše 100 miliónov EUR v čistých finančných opravách na rozpočtové roky 2007 až 2009, zatiaľ čo postupy overenia súladu na nasledujúce roky ešte prebiehajú. Vo Francúzsku prebieha niekoľko významných finančných opráv v súvislosti s rozpočtovými rokmi 2008 – 2010, v prípade ktorých je postup schvaľovania účtov vo veľmi pokročilom štádiu. Misia vo februári 2014 preukázala, že hoci je akčný plán v zásade na dobrej ceste, niektoré prechodné záväzky neboli splnené. Od Francúzska sa preto požadovalo, aby riešilo tieto otázky a zároveň aby predkladalo podrobnejšie správy s cieľom umožniť GR AGRI priamejší prístup v rámci sledovania. Malo by sa poznamenať, že vo Francúzsku bol úspešne zavedený akčný plán týkajúci sa správy platobných nárokov a systém krížového plnenia. Za monitorovanie kvality integrovaného administratívneho a kontrolného systému a systému identifikácie pozemkových parciel (vrátane potrebného poradenstva a podpory) je teraz zodpovedné nové oddelenie v rámci GR AGRI, ktoré začalo fungovať v roku 2014.

Vzhľadom na výsledky posúdenia Európskeho dvora audítorov, podľa ktorých boli niektoré kontrolné systémy „neúčinné“ alebo „čiastočne účinné“ (napríklad v Rumunsku, Bulharsku alebo Portugalsku), alebo na audity GR AGRI a nedostatočné uistenie v súvislosti s oznámenými štatistickými údajmi o kontrolách (napríklad v Grécku alebo Holandsku) bolo v dôsledku úprav chybovosti nad 5 % potrebné prijať akčné plány. Závažné systémové nedostatky boli zistené napríklad v Rumunsku v rámci auditov GR AGRI zameraných na overenie súladu a auditov Európskeho dvora audítorov v súvislosti s opatrením 312 „Podpora pre zriaďovanie a rozvoj mikropodnikov“. Na základe žiadosti GR AGRI rumunské orgány zaviedli akčný plán s cieľom zlepšiť túto situáciu. Okrem toho Komisia počas roku 2013 v súvislosti s týmto opatrením prerušila preplácanie platieb Rumunsku. Vďaka vytrvalej spolupráci GR AGRI s rumunskými orgánmi sa v máji 2014 rozhodlo, že hoci úsilie zamerané na realizáciu osobitného akčného plánu v súvislosti s opatrením 312 musí pokračovať, platby by bolo možné obnoviť pod podmienkou, že rumunské orgány budú súhlasiť s tým, že GR AGRI ho bude dôkladne monitorovať, a tým zmierňovať riziko. Konečné potvrdenie úspešného odstránenia systémových nedostatkov v súvislosti s vykonávaním opatrenia 312 však možno získať len na základe budúceho auditu. Ochrana rozpočtu EÚ sa zabezpečí prostredníctvom postupov overenia súladu vedúcich k čistým finančným opravám a vymáhaniu prostriedkov od tohto členského štátu. Zároveň sa veľmi pozorne sleduje vykonávanie rumunských programov rozvoja vidieka.

V Bulharsku audity GR AGRI v oblasti rozvoja vidieka odhalili vážne nedostatky v administratívnych kontrolách, ako aj v kontrolách na mieste. Hlavné nedostatky sa týkali kontrol postupu verejného obstarávania, existencie neoprávnených a/alebo neprimeraných nákladov, rozsahu kontrol na mieste a príliš skorých a vysokých platieb záloh. Pokiaľ ide o vysoké zálohy, treba ich vnímať v kontexte pravidla zrušenia viazanosti v roku n + 2. Bulharské orgány boli vyzvané, aby objasnili potrebu takýchto skorých a vysokých platieb záloh. Ich vysvetlenia budú náležite zohľadnené pri rozhodovaní o existencii prípadného obchádzania pravidla n + 2 a o potrebe finančnej opravy. V nadväznosti na prvý list, ktorý GR AGRI zaslalo všetkým členským štátom na začiatku roka 2013, sa začal proces vypracovávania a monitorovania vnútroštátnych akčných plánov zameraných na znižovanie chybovosti. Členské štáty predložili svoje akčné plány v úzkej spolupráci s útvarmi GR AGRI a počas rokov 2013 a 2014 boli zorganizované tri semináre, na ktorých bola prezentovaná súčasná situácia a poskytnuté poradenstvo.

4.2.4.  Politika súdržnosti: EFRR a ESF na obdobie 2000 – 2006

Keďže je ukončovanie obdobia 2000 — 2006 v záverečnej fáze, môže sa urobiť užitočné porovnanie celkových výsledkov nápravných opatrení a celkových vynaložených finančných prostriedkov, a získať tak ucelenejší obraz o dosahu nápravných mechanizmov. Na konci roka 2013 bola pre EFRR a ESF kombinovaná suma vyplývajúca z finančných opráv založená len na práci Komisie v oblasti dohľadu 8,8 miliardy EUR, čo zodpovedá približne 4,5 % pridelených prostriedkov (196,9 miliardy EUR) na konci roka 2013. Miera opráv sa zvýši na 5,1 % pridelených prostriedkov, ak sa zohľadnia dodatočné finančné opravy oznámené členskými štátmi, ktoré sa týkajú ich vlastnej kontroly.

Finančné opravy uložené Komisiou vo fáze ukončenia predstavujú približne jednu tretinu celkových finančných opráv uložených Komisiou v danom programovom období. To zahŕňa aj sumy vyplývajúce z prebiehajúcich opráv na konci roka 2013 zodpovedajúce 0,8 % pridelených prostriedkov (1 502 miliónov EUR), ktoré sú zahrnuté v listoch o ukončení formálne oznámených orgánom členských štátov, ale ktoré členské štáty ešte neakceptovali. Tieto údaje slúžia na aktualizáciu číselných údajov, ktoré poskytli dotknuté generálne riaditeľstvá Európskemu parlamentu vo svojej správe[8] z 12. apríla 2013 o „finančných opravách vykonaných v rámci EFRR a ESF v súvislosti s programami na obdobie 2000 – 2006“.

Tabuľka 4.2.4: Programové obdobie 2000 – 2006 – potvrdené a prebiehajúce finančné opravy v rámci EFRR a ESF k 31. decembru 2013, rozdelenie podľa jednotlivých členských štátov

|| v miliónoch EUR

Členský štát || Výška príspevku z EFRR + ESF || Percentuálny podiel výšky príspevku v porovnaní s celkovou výškou príspevkov || Potvrdené finančné opravy || Prebiehajúce finančné opravy (zaslané listy o ukončení) || Celkové finančné opravy uložené za obdobie 2000 – 2006 || Percentuálny podiel finančných opráv vo vzťahu k príspevkom z EFRR + ESF || Podiel uložených finančných opráv v porovnaní s celkovými finančnými opravami

Belgicko ||  1 945 || 1,0 % ||  15 ||  0 ||  16 || 0,8 % || 0,2 %

Česká republika ||  1 456 || 0,7 % ||  5 ||  6 ||  11 || 0,8 % || 0,1 %

Dánsko || 570 || 0,3 % ||  1 || – ||  1 || 0,1 % || 0,0 %

Nemecko ||  26 960 || 13,7 % ||  50 ||  0 ||  50 || 0,2 % || 0,6 %

Estónsko || 305 || 0,2 % ||  2 || – ||  2 || 0,5 % || 0,0 %

Írsko ||  3 067 || 1,6 % ||  21 ||  142 ||  163 || 5,3 % || 1,9 %

Grécko ||  20 211 || 10,3 % || 1 154 ||  66 || 1 221 || 6,0 % || 13,9 %

Španielsko ||  40 686 || 20,7 % || 3 246 ||  260 || 3 506 || 8,6 % || 40,0 %

Francúzsko ||  14 825 || 7,5 % ||  332 ||  23 ||  355 || 2,4 % || 4,1 %

Taliansko ||  27 501 || 14,0 % || 1 229 ||  1 354 || 2 582 || 9,4 % || 29,5 %

Cyprus || 53 || 0,0 % || – || – || – || 0,0 % || 0,0 %

Lotyšsko || 518 || 0,3 % ||  4 || – ||  4 || 0,8 % || 0,1 %

Litva || 773 || 0,4 % ||  3 || – ||  3 || 0,3 % || 0,0 %

Luxembursko || 71 || 0,0 % ||  2 || – ||  2 || 2,6 % || 0,0 %

Maďarsko ||  1 695 || 0,9 % ||  12 || – ||  12 || 0,7 % || 0,1 %

Malta || 57 || 0,0 % || – || – || – || 0,0 % || 0,0 %

Holandsko ||  2 702 || 1,4 % ||  44 || – ||  44 || 1,6 % || 0,5 %

Rakúsko ||  1 647 || 0,8 % ||  0 ||  0 ||  0 || 0,0 % || 0,0 %

Poľsko ||  7 032 || 3,6 % ||  180 || – ||  180 || 2,6 % || 2,1 %

Portugalsko ||  18 178 || 9,2 % ||  190 || – ||  190 || 1,0 % || 2,2 %

Slovinsko || 215 || 0,1 % ||  2 || – ||  2 || 0,9 % || 0,0 %

Slovensko ||  1 245 || 0,6 % ||  44 ||  1 ||  45 || 3,6 % || 0,5 %

Fínsko ||  1 789 || 0,9 % ||  0 || – ||  0 || 0,0 % || 0,0 %

Švédsko ||  1 634 || 0,8 % ||  12 || – ||  12 || 0,7 % || 0,1 %

Spojené kráľovstvo ||  16 129 || 8,2 % ||  293 ||  1 ||  294 || 1,8 % || 3,4 %

Interreg ||  5 645 || 2,9 % ||  26 ||  41 ||  67 || 1,2 % || 0,8 %

Spolu ||  196 911 || 100,0 % || 6 866 || 1 895 || 8 761 || 4,5 % || 100,0 %

Štyri členské štáty prekračujú priemernú mieru opráv 4,5 % a predstavujú 85 % celkovej sumy vyplývajúcej z opráv a 47 % celkových prijatých príspevkov. Treba zdôrazniť, že prevažná väčšina problémov vedúcich k finančným opravám, ktoré Komisia v prípade týchto členských štátov svojho času oznámila, je už vyriešená. Platí to napríklad pre opravy v rámci EFRR vo výške 2,6 miliardy EUR oznámených v prípade Španielska (v súvislosti s nedostatkami, ktoré Komisia zistila v španielskych systémoch riadenia a kontroly v období 2000 – 2006 a ktoré sa už vyriešili a nevzťahujú sa na operačné programy na obdobie 2007 – 2013) a pre opravy v rámci EFRR vo výške 1,1 miliardy EUR oznámených v prípade Grécka (v dôsledku opatrení prijatých s cieľom odstrániť nedostatky pri výbere verejných zákaziek na uskutočnenie stavebných prác a plnení zmlúv pred rokom 2005). V prípade Talianska a Írska väčšina oznámených opráv, ktoré navrhla Komisia vo fáze ukončenia a ktoré tieto členské štáty spochybnili, pričom predložili doplňujúce informácie na zváženie, ešte prebieha. V prípade Talianska sa veľká časť týchto opráv týka nedokončených projektov.

Pokiaľ ide o ESF, cieľom GR EMPL je v budúcnosti sa radšej chybám vyhýbať, ako ich musieť naprávať. To je obzvlášť dôležité pre členské štáty, ktoré v uplynulých rokoch zaznamenali najvyššie finančné opravy. Ide napríklad o Španielsko, Taliansko a Rumunsko (pozri predošlú tabuľku 4.2.4 a nasledujúcu tabuľku 4.2.5).

Vzhľadom na početné a opakujúce sa výhrady voči španielskym programom sa GR EMPL v roku 2011 rozhodlo začať s realizáciou osobitného akčného plánu určeného španielskym orgánom zodpovedným za vykonávanie ESF, a to najmä s cieľom motivovať k úplnému využívaniu všetkých príležitostí na zjednodušenie, ktoré ponúkajú predpisy EÚ, a vypustiť zbytočne prísnejšie vnútroštátne pravidlá oprávnenosti (napríklad v prípade schém pomoci na podporu zamestnanosti). S cieľom monitorovať účinné vykonávanie dohodnutých opatrení bola vytvorená pracovná skupina zložená zo zamestnancov v oblasti auditu a referentov pre jednotlivé geografické oblasti. Podobné opatrenia boli prijaté v Taliansku. Ako ďalší príklad úzkej spolupráce s členskými štátmi v záujme odstránenia základných príčin zistených opakujúcich sa problémov možno uviesť Rumunsko, v ktorom Komisia spolupracovala s vnútroštátnymi orgánmi na zlepšovaní ich systémov riadenia a kontroly na predošlé a nasledujúce programové obdobia.

Zo širšieho hľadiska by posilnený regulačný rámec na obdobie 2014 – 2020 (najmä vrátane balíka opatrení na zabezpečenie každoročného uistenia a možnosti využívať čisté finančné opravy v prípade vážnych nedostatkov) spolu s pokračovaním existujúcej prísnej politiky v oblasti prerušenia a pozastavenia platieb a s výraznou podporou využívania všetkých príležitostí na zjednodušenie mal v novom programovom období viesť k ďalšiemu zlepšeniu vykonávania európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF). GR EMPL takisto nadviaže na úsilie vynaložené v uplynulých rokoch, aby týmto členským štátom pomohlo zlepšiť ich systémy využívaním najlepších dostupných postupov.

Graf 4.2.4: Súhrnné potvrdené a prebiehajúce finančné opravy členských štátov v rámci EFRR a ESF na programové obdobie 2000 – 2006 k 31. decembru 2013 v porovnaní s prijatými príspevkami

4.2.5.  Politika súdržnosti: EFRR/KF a ESF na obdobie 2007 – 2013

Keďže programové obdobie 2007 – 2013 ešte nie je vo fáze ukončenia, je normálne, že doteraz opravené súhrnné sumy sú oveľa nižšie než sumy za obdobie 2000 – 2006. Odzrkadľuje to skutočnosť, že najväčšie finančné opravy sa uskutočňujú až pri ukončení. V nasledujúcich rokoch by sa ďalej uvedené sumy mali zvýšiť. Uvádzajú sa aj opravy vykonané členskými štátmi v tomto období – pozri oddiel 7.

Tabuľka 4.2.5: Programové obdobie 2007 – 2013 – potvrdené a prebiehajúce finančné opravy v rámci EFRR/KF a ESF k 31. decembru 2013, rozdelenie podľa jednotlivých členských štátov

|| v miliónoch EUR

Členský štát || Výška príspevku z EFRR/KF + ESF na obdobie 2007 – 2013 || Percentuálny podiel výšky príspevku v porovnaní s celkovou výškou príspevkov || Potvrdené finančné opravy || Prebiehajúce finančné opravy (zaslané listy o ukončení) || Celkové finančné opravy uložené za obdobie 2007 – 2013 || Percentuálny podiel finančných opráv vo vzťahu k príspevkom z EFRR/KF + ESF || Podiel uložených finančných opráv v porovnaní s celkovými finančnými opravami

Belgicko || 2 063 || 0,6 % ||  10 ||  0 ||  10 || 0,5 % || 0,5 %

Bulharsko || 6 674 || 1,9 % ||  8 ||  8 ||  16 || 0,2 % || 0,8 %

Česká republika || 26 540 || 7,6 % ||  285 ||  2 ||  287 || 1,1 % || 15,0 %

Dánsko ||  510 || 0,1 % ||  0 || – ||  0 || 0,0 % || 0,0 %

Nemecko || 25 488 || 7,3 % ||  19 ||  0 ||  19 || 0,1 % || 1,0 %

Estónsko || 3 403 || 1,0 % ||  10 || – ||  10 || 0,3 % || 0,5 %

Írsko ||  751 || 0,2 % ||  21 ||  0 ||  21 || 2,8 % || 1,1 %

Grécko || 20 210 || 5,8 % ||  144 || – ||  144 || 0,7 % || 7,5 %

Španielsko || 34 649 || 10,0 % ||  276 ||  39 ||  316 || 0,9 % || 16,5 %

Francúzsko || 13 449 || 3,9 % ||  26 ||  0 ||  27 || 0,2 % || 1,4 %

Chorvátsko ||  858 || 0,2 % || – || – || – || 0,0 % || 0,0 %

Taliansko || 27 923 || 8,0 % ||  72 ||  0 ||  72 || 0,3 % || 3,7 %

Cyprus ||  612 || 0,2 % || – || – || – || 0,0 % || 0,0 %

Lotyšsko || 4 530 || 1,3 % ||  23 || – ||  23 || 0,5 % || 1,2 %

Litva || 6 775 || 2,0 % ||  0 || – ||  0 || 0,0 % || 0,0 %

Luxembursko ||  50 || 0,0 % ||  0 || – ||  0 || 0,0 % || 0,0 %

Maďarsko || 24 908 || 7,2 % ||  174 || – ||  174 || 0,7 % || 9,1 %

Malta ||  840 || 0,2 % || – || – || – || 0,0 % || 0,0 %

Holandsko || 1 660 || 0,5 % || – || – || – || 0,0 % || 0,0 %

Rakúsko || 1 204 || 0,3 % ||  2 ||  7 ||  9 || 0,7 % || 0,5 %

Poľsko || 67 186 || 19,3 % ||  205 ||  3 ||  208 || 0,3 % || 10,9 %

Portugalsko || 21 412 || 6,2 % ||  1 ||  26 ||  28 || 0,1 % || 1,4 %

Rumunsko || 19 058 || 5,5 % ||  358 ||  5 ||  362 || 1,9 % || 18,9 %

Slovinsko || 4 101 || 1,2 % ||  14 ||  1 ||  15 || 0,4 % || 0,8 %

Slovensko || 11 496 || 3,3 % ||  102 ||  30 ||  132 || 1,1 % || 6,9 %

Fínsko || 1 596 || 0,5 % ||  0 || – ||  0 || 0,0 % || 0,0 %

Švédsko || 1 626 || 0,5 % ||  1 || – ||  1 || 0,1 % || 0,1 %

Spojené kráľovstvo || 9 891 || 2,8 % ||  36 ||  7 ||  43 || 0,4 % || 2,2 %

Cezhranične || 7 987 || 2,3 % ||  0 || – ||  0 || 0,0 % || 0,0 %

Spolu || 347 450 || 100,0 % || 1 790 ||  128 || 1 918 || 0,6 % || 100,0 %

Keďže sú programy v období 2007 – 2013 financované z viacerých fondov, sumy pre EFRR a KF sa v predošlej tabuľke nerozdeľujú.

Osem členských štátov prekračuje priemernú mieru opráv 0,6 % a predstavujú 75 % celkovej sumy vyplývajúcej z finančných opráv a 40 % prijatých príspevkov.

Graf 4.2.5: Súhrnné potvrdené a prebiehajúce finančné opravy členských štátov v rámci EFRR/KF a ESF na programové obdobie 2007 – 2013 k 31. decembru 2013 v porovnaní s prijatými príspevkami

Pokiaľ ide o EFRR/KF a Kohézny fond, Komisia v roku 2013 pokračovala v dôslednom vykonávaní svojej úlohy v oblasti dohľadu tým, že dohliadala na to, aby členské štáty odstraňovali zistené nedostatky vo svojich systémoch riadenia a kontroly. Cieľom bolo identifikovať a odstrániť akékoľvek významné nevyriešené závažné riziko, aby sa zabezpečila primeraná ochrana rozpočtu EÚ a aby sa zostatkové riziko pri ukončení programov znížilo na prijateľnú úroveň. Výsledkom bolo celkové zlepšenie v prípade programového obdobia 2007 – 2013 v porovnaní s obdobím 2000 – 2006, ako aj pozitívny vývoj v priebehu rokov, pokiaľ ide o výskyt chýb týkajúcich sa výdavkov v oblasti súdržnosti, ku ktorým došlo vďaka súboru opatrení prijatých Komisiou v spolupráci s členskými štátmi.

V prvom rade bola posilnená schopnosť vnútroštátnych systémov riadenia a kontroly predchádzať chybám, odhaľovať ich a zabezpečovať ich nápravu ešte pred predložením vyhlásenia o výdavkoch Komisii. Na jednej strane útvary Komisie vynaložili značné úsilie v oblasti riadenia a auditu na zlepšenie fungovania procesu overovania na prvom stupni v členských štátoch. Na strane druhej bola na základe predpisov týkajúcich sa obdobia 2007 – 2013 zavedená povinnosť orgánov auditu používať na účely auditu operácií štatistické vzorky. To v spojení s výrazným dohľadom Komisie nad vykonávaním auditu a jej poradenstvom, ktoré viedli k značnému úsiliu o budovanie kapacít, veľkou mierou prispelo k zlepšeniu spoľahlivosti mier chybovosti oznamovaných raz za rok Komisii prostredníctvom výročných kontrolných správ členských štátov a používaných ako ukazovatele účinnosti systémov riadenia a kontroly v rámci procesu Komisie, ktorého cieľom je poskytnúť uistenie. Práca Komisie v oblasti auditu by sa tak mohla viac sústrediť na poskytovanie uistenia v súvislosti s prácou orgánov auditu, s osobitným dôrazom na najslabšie orgány alebo na orgány, ktoré zabezpečujú najväčšie pokrytie fondov EÚ. Okrem toho Komisia aj naďalej sleduje zistené nedostatky a monitoruje, či orgán auditu aj naďalej vykonáva kvalitnú prácu po tom, ako program získal status jednotného auditu. Úzka spolupráca s orgánmi auditu zabezpečuje včasné odhaľovanie a riešenie problémov už na vnútroštátnej úrovni a prispieva aj k zlepšovaniu procesu poskytovania uistenia na úrovni Komisie.

Komisia takisto vykonáva vlastné audity na mieste založené na analýze rizika vrátane auditov na úrovni príjemcov, ak sa domnieva, že určité nedostatky (týkajúce sa najmä komplexných otázok ako napríklad verejného obstarávania alebo štátnej pomoci v prípade EFRR/KF) by mohli ostať buď neodhalené, alebo by neboli odhalené včas. Tento proces zahŕňa overovanie vykonávania nápravných akčných plánov v prípade prerušenia platieb a finančných opráv. Tieto audity prispievajú k zlepšovaniu programov riadenia a kontroly programov, voči ktorým boli vznesené výhrady, a zabezpečuje sa tak riadnosť a zákonnosť minulých a budúcich výdavkov nahlásených Komisii, ktorá tak získava dodatočný a priamejší zdroj uistenia.

V druhom rade sa zlepšená schopnosť odhaľovať problémy využívala proaktívne na zlepšenie fungovania systémov riadenia členských štátov, pričom sa zároveň realizovali nevyhnutné finančné opravy. Systematické a konzistentné využívanie zákonnej možnosti Komisie prerušiť a/alebo pozastaviť platby na programy so značnými nedostatkami v oblasti riadenia od roku 2008 alebo rozhodnutie generálnych riaditeľov vydať varovné listy, keď ešte nebola podaná žiadosť o platbu, pomohlo EÚ predchádzať preplácaniu výdavkov s vysokým rizikom výskytu chýb a zároveň bolo silnou motiváciou pre členské štáty, aby urýchlene zlepšili svoje systémy riadenia a kontroly. Postup prerušenia a pozastavenia platieb sa ukončí až po získaní primeraného uistenia o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní nevyhnutných opatrení vrátane realizácie finančných opráv (pozri oddiel 6). Spoločná práca EÚ a orgánov auditu členských štátov zároveň uľahčila dohodu o potrebných finančných opravách a ich realizáciu s cieľom zabezpečiť náležitú ochranu rozpočtu EÚ pred neoprávnene vyplatenými výdavkami, okrem iného aj prostredníctvom paušálnych opráv. Členské štáty tak boli schopné zdroje EÚ dotknuté týmito opravami opätovne použiť na iné projekty. Takéto opravy však v dotknutých členských štátoch majú stále zásadný finančný a politický vplyv, keďže neoprávnene vyplatené výdavky sa musia financovať z vnútroštátnych zdrojov, pokiaľ sa nevymôžu od príjemcov.

V záujme zmiernenia zostávajúcich rizík a nedostatkov zistených v členských štátoch a programoch na úrovni riadiacich orgánov GR REGIO takisto prijalo iniciatívy na vykonávanie dodatočných opatrení budovania kapacít pre programy na obdobie 2007 – 2013. Začiatkom roka 2013 bolo zriadené nové kompetenčné stredisko pre budovanie administratívnych kapacít, ktorého poslaním je poskytovať podporu orgánom verejnej správy zodpovedným za riadenie EFRR a Kohézneho fondu. V súvislosti s verejným obstarávaním kompetenčné stredisko v koordinácii s GR pre vnútorný trh a EŠIF zaviedlo akčný plán v oblasti verejného obstarávania. Zároveň sa prijímajú opatrenia na zlepšenie správneho vykonávania pravidiel štátnej pomoci a rozvíja sa platforma pre výmenu názorov medzi správnymi orgánmi zodpovednými za riadenie fondov, ktorej cieľom je naplno využiť existujúce osvedčené postupy v praxi.

Pokiaľ ide o ESF, vývoj v roku 2013 potvrdzuje dlhodobý trend znižovania náchylnosti výdavkov GR EMPL na chyby, pričom objem platieb sa výrazne zvýšil. Popri už uvedených faktoroch spoločných pre EFRR a Kohézny fond došlo od zavedenia možnosti nahlasovať výdavky súvisiace s ESF na základe zjednodušeného vykazovania nákladov k výraznému zníženiu pravdepodobnosti výskytu chýb. Používanie tejto metódy sa v uplynulých rokoch zvýšilo vďaka značnému úsiliu Komisie presvedčiť členské štáty, aby naplno využívali príležitosti na zjednodušenie, ktoré ponúkajú predpisy o štrukturálnych fondoch na obdobie 2007 – 2013 a ktoré sa na programové obdobie 2014 – 2020 ešte viac posilnili. Komisia zároveň úzko a aktívne spolupracovala s viacerými členskými štátmi s cieľom vypustiť zbytočne zložité vnútroštátne pravidlá oprávnenosti a zaviesť potrebné zmeny vo vnútroštátnych právnych predpisoch. To platí najmä v prípade Španielska a Talianska.

Uznávajúc možnosti ďalšieho posilnenia systémov riadenia a kontroly a zosúladenia oblastí politiky bol na programové obdobie 2014 – 2020 prijatý posilnený regulačný rámec. Hybným faktorom ďalších zmien bude rozšírená možnosť Komisie realizovať čisté finančné opravy v oblasti politiky súdržnosti, ako aj zvýšená zodpovednosť na úrovni členských štátov (pozri oddiel 5).

4.3.        Vymáhanie

V nasledujúcich tabuľkách sa uvádza prehľad potvrdených a zrealizovaných vymáhaných súm za obdobie 2009 – 2013. Obidve kategórie vykazujú rastúci trend.

Tabuľka 4.3.1: Potvrdené vymáhané sumy v období 2009 – 2013

v miliónoch EUR

|| Roky || Roky 2009 – 2013 spolu || Roky 2008 – 2012 spolu

Sumy, ktoré sa vymohli

|| 2009 || 2010 || 2011 || 2012 || 2013

Poľnohospodárstvo || || || || || || ||

 EPZF ||  163 ||  178 ||  174 ||  162 ||  227 ||  905 || 1 038

 Rozvoj vidieka ||  25 ||  114 ||  161 ||  145 ||  139 ||  585 ||  446

Súdržnosť ||  102 ||  24 ||  50 ||  22 ||  83 ||  280 ||  228

Oblasti vnútornej politiky ||  100 ||  188 ||  270 ||  252 ||  393 || 1 202 ||  849

Oblasti vonkajšej politiky ||  81 ||  137 ||  107 ||  107 ||  93 ||  524 ||  463

Administratíva ||  9 ||  5 ||  8 ||  7 ||  6 ||  35 ||  30

Spolu ||  480 ||  646 ||  770 ||  695 ||  941 || 3 530 || 3 053

Tabuľka 4.3.2: Zrealizované sumy, ktoré sa vymohli v období 2009 – 2013

v miliónoch EUR

|| Roky || Roky 2009 – 2013 spolu || Roky 2008 – 2012 spolu

Sumy, ktoré sa vymohli

|| 2009 || 2010 || 2011 || 2012 || 2013

Poľnohospodárstvo || || || || || || ||

 EPZF ||  148 ||  172 || 178 || 161 || 155 ||  814 || 1 015

 Rozvoj vidieka ||  25 ||  114 ||  161 || 166 || 129 || 595 ||  466

Súdržnosť ||  102 || 25 || 48 || 14 || 81 || 270 ||  219

Oblasti vnútornej politiky ||  100 || 162 || 268 || 229 || 398 || 1 157 ||  799

Oblasti vonkajšej politiky ||  81 || 136 || 77 || 99 ||  93 || 486 ||  425

Administratíva ||  9 ||  5 || 2 || 9 ||  6 || 31 ||  25

Spolu ||  464 || 614 || 734 || 678 || 862 || 3 353 || 2 949

5.           ČISTÉ FINANČNÉ OPRAVY A ZLEPŠENIA PLÁNOVANÉ NA PROGRAMOVÉ OBDOBIE 2014 – 2020

5.1.        Kontext

Spôsob plnenia rozpočtu a oblasť politiky majú vplyv na to, akým spôsobom je rozpočet EÚ ovplyvnený rôznymi nápravnými mechanizmami. Výsledok nápravných mechanizmov je však v každom prípade rovnaký – zabezpečuje sa ochrana rozpočtu EÚ pred výdavkami vynaloženými v rozpore s právom. Čistá finančná oprava je oprava, pri ktorej dotknutý členský štát nemôže opätovne použiť opravené a vrátené sumy, a tým stráca dané finančné prostriedky. V dôsledku toho sa finančné prostriedky EÚ vyčlenené na dané výdavky znížia.

Najmä v rámci SPP vedú nápravné opatrenia k vráteniu predtým vyplatených súm do rozpočtu EÚ v podobe pripísaných príjmov. Pokiaľ ide o politiku súdržnosti, v právnych predpisoch na roky 2007 – 2013 sa stanovuje, že opravené sumy možno za určitých podmienok opätovne použiť na financovanie iných oprávnených projektov, čím sa umožní dosiahnutie cieľov daného programu. Čisté finančné opravy vedúce k vráteniu predtým vyplatených súm do rozpočtu EÚ boli vo všeobecnosti výnimkou.

Po tom, čo čisté finančné opravy v oblasti poľnohospodárstva fungovali úspešne počas mnohých rokov, sa zákonodarca rozhodol, že čisté finančné opravy by sa mali v programovom období 2014 – 2020 vo väčšej miere uplatňovať aj na politiku súdržnosti. Je potrebné poznamenať, že vzhľadom na tempo vykonávania programov (prvé účtovné závierky programov sa majú predložiť do 15. februára 2016) bude Komisia oznamovať čisté finančné opravy (v prípade fondov v iných oblastiach než poľnohospodárstvo) najskôr v roku 2016.

5.2.        Čisté finančné opravy za rok 2013: vplyv na rozpočet EÚ

Tabuľka 5.2: Vplyv finančných opráv a vymáhania na rozpočet EÚ

Oblasť politiky || Zrealizované sumy v roku 2013 – spolu (v miliónoch EUR) || Vylúčenie výdavkov vynaložených v rozpore s právom (áno/nie) || Vrátenie do rozpočtu EÚ (áno/nie) || Vplyv na rozpočet EÚ || Hlavné dotknuté výdavkové rozpočtové kapitoly

Poľnohospodárstvo: || 995 || || || ||

Finančné opravy – EPZF || 481 || áno || áno || pripísané príjmy || 05 02 05 03

Sumy, ktoré sa vymohli – EPZF || 155 || áno || áno || pripísané príjmy || 05 02 05 03

Finančné opravy v oblasti rozvoja vidieka || 230 || áno || áno || pripísané príjmy || 05 04

Sumy, ktoré sa vymohli v oblasti rozvoja vidieka || 129 || áno || áno* || – || –

Politika súdržnosti: || 1 839 || || || ||

Finančné opravy zrealizované zrušením prostriedkov || 775 || áno || nie || – || –

Finančné opravy zrealizované vymáhaním || 489 || áno || áno || pripísané príjmy || 13 03 13 04 04 02 11 06

Finančné opravy zrealizované zrušením viazanosti/odpočítaním pri ukončení || 494 || áno || áno** || – || –

Sumy, ktoré sa vymohli || 81 || áno || áno || pripísané príjmy || 13 03 13 04 04 02 11 06

Ďalšie oblasti politiky: || 500 || || || ||

Finančné opravy zrealizované zrušením viazanosti/odpočítaním pri ukončení || 1 || áno || nie** || – || –

Finančné opravy zrealizované vymáhaním || 2 || áno || áno || pripísané príjmy || 18 03

Sumy, ktoré sa vymohli || 497 || áno || áno || pripísané príjmy || rozličné

SPOLU || 3 334 || || || ||

* Podľa súčasného právneho rámca EPFRV sa vymáhané sumy vyrovnávajú s platbami, pričom sa uvoľňujú sumy, ktoré môže dotknutý členský štát opätovne vynaložiť. Pri ukončení (po roku 2015) nebude možné žiadne opätovné použitie a bude sa musieť vydať príkaz na vymáhanie. Pokiaľ ide o SAPARD a Dočasný nástroj pre rozvoj vidieka (TRDI), vymáhanie sa uskutočňuje prostredníctvom vydania príkazu na vymáhanie, keďže tieto fondy sú v súčasnosti vo fáze ukončenia.

** Podľa súčasného právneho rámca najmä v prípade politiky súdržnosti, ale aj v prípade iných oblastí politiky môžu finančné opravy viesť k zníženiu nákladov/krytia (nie však k reálnemu peňažnému toku naspäť do rozpočtu EÚ) iba:

– ak členské štáty nie sú schopné predložiť dostatočné oprávnené výdavky,

– po ukončení programov v prípade, že už nahradenie výdavkov nie je možné,

– v prípade nezhody s Komisiou.

Čisté finančné opravy vedú k „príjmom plynúcim z vrátenia nesprávne vyplatených súm“ a nakladá sa s nimi ako s pripísanými príjmami[9]. Okrem dvoch výnimiek neobsahuje nariadenie o rozpočtových pravidlách[10] osobitné ustanovenia o tom, ako je možné použiť pripísané príjmy vytvorené čistými finančnými opravami. V článku 7 pravidiel uplatňovania nariadenia o rozpočtových pravidlách (Rules of Application of the Financial Regulation – RAP) sa však stanovuje, že v poznámkach k rozpočtu sa musí uviesť, do ktorých rozpočtových riadkov možno zaznamenať rozpočtové prostriedky zodpovedajúce pripísaným príjmom. Stručne povedané, pripísané príjmy sa vrátia do rozpočtového riadku alebo fondu, z ktorého sa výdavky pôvodne uhradili, a môžu sa použiť opäť (pozri ďalej uvedenú tabuľku), ale nie sú vyčlenené pre konkrétne členské štáty.

5.3.        Vplyv na národné rozpočty

V rámci zdieľaného hospodárenia majú všetky finančné opravy a vymáhanie vplyv na národné rozpočty bez ohľadu na spôsob ich vykonávania. Je potrebné zdôrazniť, že aj v prípade, ak nedôjde k žiadnemu vráteniu prostriedkov do rozpočtu EÚ, je vplyv finančných opráv na úrovni členského štátu vždy negatívny. Je to tak preto, lebo členský štát musí neoprávnené výdavky nahradiť oprávnenými operáciami, aby o finančné prostriedky z EÚ neprišiel. To znamená, že členský štát v prípade výdavkov, ktoré sa podľa pravidiel programov EÚ považujú za neoprávnené, znáša finančné dôsledky straty spolufinancovania EÚ (v podobe príležitostných nákladov) zo svojich vlastných zdrojov (zo štátneho rozpočtu), pokiaľ dané sumy nevymôže od jednotlivých príjemcov. To nie je vždy možné, napríklad v prípade paušálnych opráv na úrovni programu (z dôvodu nedostatkov pri riadení programu zo strany vnútroštátnych správnych orgánov), ktoré nie sú priamo spojené s jednotlivými nezrovnalosťami na úrovni projektov.

5.4.        Poľnohospodárstvo

5.4.1.  Situácia do roku 2013

Podľa právneho rámca SPP finančné opravy, ktoré Komisia ukladá členským štátom po dokončení postupu overovania súladu, vždy boli – už od prvého rozhodnutia o schválení účtov týkajúceho sa EPZF aj EPFRV – a aj naďalej budú čistými opravami.

V prípade EPZF Komisia každoročne prijíma dve až štyri rozhodnutia o overení súladu týkajúce sa súboru jednotlivých finančných opráv. V roku 2013 prijala Komisia štyri takéto rozhodnutia, ktoré zahŕňali 147 jednotlivých čistých finančných opráv v celkovej výške 1,1 miliardy EUR (2,4 % výdavkov na SPP zahrnutých do rozpočtu na rok 2013) – pozri tabuľku 3.1, potvrdené sumy. 70 % prijatých finančných opráv je sústredených v štyroch členských štátoch: Grécko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo a Poľsko. To sa však môže z roka na rok meniť v závislosti od vývoja kvality národných a regionálnych systémov kontroly. V roku 2013 bola zrealizovaná celková suma vo výške 636 miliónov EUR.

V prípade EPZF sa finančné opravy vykonávajú tak, že príslušné sumy sa odpočítajú od mesačných platieb, ktoré Komisia poukazuje danému členskému štátu, v druhom mesiaci nasledujúcom po rozhodnutí Komisie o finančnej oprave. V prípade EPFRV členské štáty vracajú sumy vyplývajúce z finančných opráv do rozpočtu EÚ. V roku 2013 pripísané príjmy z finančných opráv týkajúcich sa EPFRV dosiahli sumu 212 miliónov EUR, pričom ďalších 18 miliónov EUR zodpovedalo opravám týkajúcim sa Dočasného nástroja pre rozvoj vidieka (TRDI).

Aby sa zmiernil tlak na rozpočty členských štátov, zaviedla sa možnosť vykonať opravy určitej veľkosti v troch ročných splátkach na základe žiadosti dotknutého členského štátu. Platby v splátkach boli doteraz odsúhlasené Bulharsku, Grécku, Portugalsku, Rumunsku, Španielsku a Litve.

Okrem toho, ak sa na základe postupov overenia súladu zistia alebo môžu zistiť neoprávnene vyplatené platby, členské štáty majú povinnosť prijať následné opatrenia na vymáhanie týchto prostriedkov od konečných príjemcov. V roku 2013 dosiahli neoprávnene vyplatené sumy, ktoré sa vymohli od príjemcov, v prípade EPZF výšku 94 miliónov EUR a v prípade rozvoja vidieka 103 miliónov EUR – pozri aj oddiel 7.1.

5.4.2.  Plánované zlepšenia na obdobie 2014 – 2020

Dôraz na rizikovejšie výdavky

V dôsledku vyššej chybovosti, o ktorej informoval Dvor audítorov vo vyhláseniach o vierohodnosti (DAS) z rokov 2011 a 2012, sa počet auditov týkajúcich sa EPFRV výrazne zvýšil v roku 2013 (35 auditov) a opäť v roku 2014 (45 auditov), čím sa v porovnaní s rokom 2012 (23 auditov) zdvojnásobil. Ďalším dôsledkom je, že niektoré členské štáty sú podrobené auditu každoročne, až kým sa všetky závažné nedostatky neodstránia.

Stratégia auditu na obdobie 2014 – 2020 je založená na posilnenej analýze rizík a priebežnom trojročnom programe, ktoré umožnia lepšie pokryť celkové výdavky s cieľom zlepšiť najmä rozsah auditu a zameriavať sa predovšetkým na závažné a/alebo systémové nedostatky v systémoch riadenia a kontroly členských štátov. V najrizikovejších oblastiach sa budú naďalej vykonávať intenzívnejšie audítorské činnosti založené na systémovom prístupe.

Žiadny priestor na vlastné uváženie a menej paušálnych opráv

Každé zistené riziko pre rozpočet EÚ systematicky vyvolá čistú finančnú opravu, keďže Komisia je právne viazaná vylúčiť akékoľvek zistené nezákonné výdavky z financovania EÚ. Čisté finančné opravy v prípade EPZF a EPFRV sa riadia novým horizontálnym nariadením o SPP, ktoré tento postup ešte viac sprísňuje, a to tak, že metódy a kritériá na určenie sumy finančných opráv sú teraz stanovené v delegovanom akte.

Nariadenie o rozpočtových pravidlách, ako aj nové horizontálne nariadenie o SPP stanovujú klasifikáciu typov čistých finančných opráv, pri ktorých sa paušálne opravy môžu použiť len v prípade, ak nie je možné s vynaložením primeraného úsilia stanoviť vypočítané ani extrapolované opravy.

Skrátený postup overenia súladu

Komisia bude naďalej prijímať opatrenia zamerané na zjednodušenie celého postupu. Po prvé, nové horizontálne nariadenie o SPP presne opisuje povahu, rozsah a postupnosť po sebe idúcich krokov, ako aj rôzne typy finančných opráv. Po druhé, ustanovenia v delegovaných aktoch (metóda a kritériá na výpočet finančnej opravy) a vo vykonávacích aktoch (podrobné informácie o postupe overenia súladu spolu so zákonnými lehotami) majú za cieľ ešte viac zjednodušiť právny rámec a obmedziť riziko zbytočných prieťahov. Po tretie, GR AGRI bude na tomto silnejšom základe intenzívnejšie monitorovať napredovanie postupov overenia súladu, aby sa zaistilo prísne dodržiavanie lehôt.

Posilnenie úlohy dohľadu Komisie

Regulačné nástroje SPP na finančné obdobie 2014 –2020 boli posilnené a zahŕňajú: jednotný systém sledovania a hodnotenia pre oba piliere, zjednodušenie/zrýchlenie postupu overenia súladu, lepšie vymedzenie kritérií a metodológie na uplatňovanie čistých finančných opráv, zavedenie nového modelu uistenia zo strany certifikačného orgánu, pokiaľ ide o zákonnosť a riadnosť vykázaných výdavkov, na základe reprezentatívnych vzoriek.

Zjednodušené režimy platieb

GR AGRI bude pokračovať vo svojom úsilí s cieľom zistiť základné príčiny chýb (bola zriadená ad hoc osobitná skupina) a navrhnúť a podporovať čo najširšie možné používanie zjednodušených režimov platieb, ktoré sú menej náchylné na chyby.

5.4.3.  Prerušenie a pozastavenie platieb SPP bude zosúladené s finančnými prostriedkami politiky súdržnosti

Na základe nového horizontálneho nariadenia o SPP nadobudol v roku 2014 platnosť nový právny rámec pre prerušenie a pozastavenie platieb SPP, ktorým sa posilnia právomoci Komisie pozastaviť financovanie EÚ v prípadoch, keď sa zistili riziká neoprávnene vyplatených platieb. Podľa uvedeného nariadenia môže Komisia znížiť alebo pozastaviť mesačné (EPZF) alebo priebežné (EPFRV) platby v prípade, ak „jedna alebo viaceré kľúčové zložky príslušného vnútroštátneho kontrolného systému neexistujú alebo nie sú účinné z dôvodu závažnosti alebo pretrvávania zistených nedostatkov“ (alebo ak existujú podobné závažné nedostatky v systéme vymáhania neoprávnene vyplatených platieb), a:

- nedostatky majú pretrvávajúcu povahu a už boli dôvodom na prijatie najmenej dvoch rozhodnutí o finančnej oprave,

alebo

- Komisia dospeje k záveru, že dotknutý členský štát nie je schopný v bezprostrednej budúcnosti vykonať potrebné nápravné opatrenia v súlade s akčným plánom s jasnými ukazovateľmi pokroku, ktorý sa má stanoviť po porade s Komisiou.

V prípade EPZF môžu podľa nových pravidiel mesačné platby členským štátom pokračovať, až kým nie sú splnené podmienky na prijatie rozhodnutia o pozastavení. Pravidelnosť mesačných platieb by neumožňovala využiť postup prerušenia. V prípade EPFRV však nové nariadenie o spoločných ustanoveniach (NSU) takisto ustanovuje prerušenie priebežných platieb zo strany povoľujúceho úradníka vymenovaného delegovaním (t. j. generálneho riaditeľa) ako dodatočný rýchly a reaktívny nástroj v prípade pochybností týkajúcich sa zákonnosti a riadnosti platieb.

Kombinácia preventívnych opatrení (prerušenie v prípade EPFRV, pozastavenie v prípade oboch fondov) a čistých finančných opráv umožní Komisii konať rýchlo a účinne a chrániť rozpočet EÚ: nové platby sa počas pozastavenia neuskutočnia alebo sa znížia až na úroveň odhadovaného rizika a na platby, ktoré už boli vyplatené neoprávnene, sa budú v plnom rozsahu vzťahovať čisté finančné opravy.

5.5.        Súdržnosť

5.5.1.  Situácia do roku 2013

V oblasti politiky súdržnosti boli vzhľadom na príslušný právny rámec čisté finančné opravy vedúce k vráteniu predtým vyplatených prostriedkov do rozpočtu EÚ vo všeobecnosti výnimkou. Ako však vyplýva z tabuľky 5.2, v roku 2013 sa uskutočnili finančné opravy a od členských štátov sa vymohli prostriedky v celkovej výške 570 miliónov EUR, s ktorými sa nakladalo ako s pripísanými príjmami v rámci politiky súdržnosti. Táto suma predstavuje oproti roku 2012 (63 miliónov EUR) výrazné zvýšenie, ktoré je dôsledkom viacerých faktorov.

V prípade ESF dosiahla v roku 2013 suma finančných opráv zrealizovaných prostredníctvom príkazu na vymáhanie celkovú výšku 282 miliónov EUR. V roku 2013 sa vymohlo viac prostriedkov najmä v dôsledku ukončenia programov na obdobie 1994 – 1999 (153 miliónov EUR) a najkomplexnejších programov na obdobie 2000 – 2006 týkajúcich sa Španielska (82 miliónov EUR).

V rámci EFRR na obdobie 1994 – 1999 sa sumy vrátené členskými štátmi zvýšili z približne 0,5 milióna EUR v roku 2012 na 22 miliónov EUR v roku 2013, a to najmä v dôsledku ukončenia niektorých starých nevyriešených programov pre Taliansko (14,6 milióna EUR) a Belgicko (7,5 milióna EUR). V rámci EFRR na obdobie 2000 – 2006 sa oznámené sumy zvýšili z 34 miliónov EUR v roku 2012 na 170 miliónov EUR v roku 2013, a to najmä v dôsledku ukončenia programov EFRR pre Taliansko (82 miliónov EUR) a Španielsko (80 miliónov EUR).

Ostatné sumy súvisia s usmerňovacou sekciou EPUZF a s FNURH/EFRH.

5.5.2.  Plánované zlepšenia na obdobie 2014 – 2020

Na programové obdobie 2014 – 2020 sa zaviedla významná zmena: za určitých podmienok stanovených v článku 145 ods. 6 nariadenia o spoločných ustanoveniach (NSU) Komisia musí prijať rozhodnutie o uplatnení čistej finančnej opravy. V takýchto prípadoch prestáva existovať súčasná možnosť členského štátu akceptovať opravu a opätovne použiť príslušné prostriedky EÚ, pričom pred obdobím 2014 – 2020 sa čisté finančné opravy v rámci politiky súdržnosti uplatňovali len vo výnimočných prípadoch.

Po prvé, povinnosťou ukladať v období 2014 – 2020 čisté finančné opravy sa tak zavedie dodatočný stimul pre členské štáty, aby ďalej zlepšovali svoje systémy riadenia a kontroly, pretože týmito opravami sa znížia finančné prostriedky vyčlenené pre konkrétny členský štát, ak sa v rámci auditov EÚ odhalia závažné nedostatky, ktoré sa predtým na úrovni členských štátov nezistili, nenahlásili ani neopravili.

Po druhé, pri nových postupoch finančnej kontroly na obdobie 2014 – 2020 budú mať členské štáty silnú motiváciu vykonávať včasné, účinné a spoľahlivé kontroly vrátane overovaní a auditov riadenia pred osvedčením ročnej účtovnej závierky programu. Pri zostavovaní účtovnej závierky, vyhlásenia hospodáriaceho subjektu a audítorského stanoviska by programové orgány mali prostredníctvom takýchto kontrolných postupov získať primerané uistenie o tom, že všetky závažné nezrovnalosti boli opravené a že prípadné vážne nedostatky na ktorejkoľvek úrovni systému riadenia a kontroly boli vyriešené alebo sa na nich pracuje. Orgány auditu budú zohrávať posilnenú úlohu pri každoročnom predkladaní audítorských stanovísk pre každý program: ich audítorské stanoviská sa budú zakladať na ročnom zostatkovom riziku chýb týkajúcom sa výdavkov zahrnutých v účtovnej závierke po tom, čo certifikačné orgány uplatnili opravy na osvedčené výdavky v účtovnej závierke v dôsledku všetkých auditov a kontrol vykonaných pred uzatvorením účtov. Miery zvyškovej chybovosti, ktoré vykázali členské štáty, budú vyhodnotené a schválené generálnymi riaditeľstvami Komisie pri vypracúvaní ich výročných správ o činnosti.

V rámci nového cyklu finančného hospodárenia je 15. február nasledujúci po každom účtovnom roku[11] dátumom začiatku uplatňovania nových ustanovení o čistých finančných opravách v súvislosti s výdavkami z predchádzajúceho účtovného roka. Do tohto dátumu musia členské štáty predložiť Komisii účtovnú závierku programu, vyhlásenie hospodáriaceho subjektu, audítorské stanovisko a zodpovedajúce správy. To znamená, že všetky vnútroštátne kontrolné a overovacie činnosti musia byť ukončené, aby členský štát mohol potvrdiť zákonnosť a riadnosť výdavkov obsiahnutých v ročnej účtovnej závierke.

Finančné opravy v prípade nezrovnalostí/nedostatkov zistených pred 15. februárom každého roku

Pravidlá programového obdobia 2014 – 2020 týkajúce sa finančných opráv nezrovnalostí zistených pred 15. februárom každého roku sú podobné ako pravidlá programového obdobia 2007 – 2013. Cieľom je zachovať stimul pre členské štáty, aby samy odhaľovali a napravovali nezrovnalosti, a vylúčili tak neoprávnene vyplatené sumy z výdavkov vykázaných Komisii, a teda predišli strate finančných prostriedkov z EÚ. Neoprávnene vyplatené výdavky zistené prostredníctvom vnútroštátnych overovaní alebo auditov sa musia odpísať z účtov, ktoré sa majú každý rok do 15. februára predložiť Komisii. Členský štát po tom, ako tak urobil, bude môcť takto opravené sumy opätovne použiť na nové oprávnené operácie v rámci daného programu, rovnako ako v programovom období 2007 – 2013.

V prípade auditov EÚ, ktoré kontrolujú výdavky ešte predtým, ako sa Komisii predložia osvedčené účty, a ktoré zistia nezrovnalosti vyžadujúce finančné opravy, sú – rovnako ako v súčasnom období – možné dva scenáre:

1. Ak členský štát súhlasí s finančnou opravou, ktorá sa má uplatniť, a prijme príslušné opatrenia, bude mať možnosť opätovne použiť opravené sumy na nové oprávnené operácie (článok 145 ods. 4 nariadenia o spoločných ustanoveniach).

2. Ak členský štát nesúhlasí, Komisia po námietkovom konaní ustanovenom v článku 145 nariadenia o spoločných ustanoveniach prijme rozhodnutie o finančnej oprave. Táto finančná oprava bude vždy čistá a pridelené finančné prostriedky pre členský štát a pre program sa úmerne znížia. Členský štát nebude môcť túto sumu opätovne použiť.

Posúdenie Komisie týkajúce sa zákonnosti a riadnosti na základe účtovnej závierky, audítorského stanoviska a sprievodných dokumentov predložených do 15. februára každého roku

Zavedenie nového ustanovenia o výročných správach členských štátov a o čistých finančných opravách prináša zmeny v spôsobe, akým bude Komisia vykonávať svoje povinnosti. Komisia posúdi a preskúma audítorské stanoviská (prvky týkajúce sa fungovania systémov, ako aj zákonnosti a riadnosti) a výročné kontrolné správy vrátane vykázanej chybovosti, ako aj vyhlásenia hospodáriaceho subjektu a ročné súhrny, a to do troch mesiacov od doručenia týchto dokumentov predkladaných do 15. februára. Komisia na základe týchto informácií uskutoční posúdenie rizík a vypracuje plán auditu, v ktorom na základe analýzy rizika určí požadované audity zamerané na vybrané programy s vysokým rizikom.

Komisia vykoná audity na základe analýzy rizika do konca kalendárneho roka, v ktorom členský štát predložil audítorské stanoviská, vyhlásenia hospodáriaceho subjektu a súvisiace dokumenty. Prostredníctvom administratívnej audítorskej práce, auditov na mieste a opätovného prešetrenia vzoriek vnútroštátnych auditov, a to aj na úrovni operácii, preskúma, či sú oznámené informácie spoľahlivé, a či preto predstavujú primeraný základ pre uistenie o zákonnosti a riadnosti. Uprednostnia sa audity programov, ktoré majú v danom účtovnom roku závažný vplyv na platby Komisie v rámci príslušného fondu. V rámci kritérií na základe analýzy rizika na účely definovania priorít auditov sa do úvahy budú takisto brať minulé výsledky orgánov členských štátov.

Zistenie nezrovnalostí, ktoré poukazujú na závažné nedostatky, v rámci auditov EÚ po 15. februári každého roku

Ak audity EÚ (Komisie vrátane úradu OLAF alebo Európskeho dvora audítorov) vykonané po 15. februári každého roku odhalia nezrovnalosti preukazujúce vážne nedostatky, ktoré ovplyvňujú príslušný účtovný rok, Komisia je povinná prijať formálne rozhodnutie o uplatnení finančnej opravy, ak sú splnené podmienky vymedzené v právnych predpisoch. Komisia nemá v tejto veci právomoc konať podľa vlastného uváženia. Výsledná finančná oprava bude vždy čistou opravou. To znamená, že pridelené finančné prostriedky na program a celkové finančné prostriedky pridelené danému členskému štátu sa automaticky znížia o výšku opravy, a to aj v prípade, že počas námietkového konania členský štát akceptuje výsledky auditu a súhlasí s finančnou opravou. V dôsledku toho nie je možné, aby dotknutý členský štát opätovne použil sumu, na ktorú sa vzťahuje takáto čistá finančná oprava, v inom programe.

Podmienky stanovené v nariadení, ktoré zaväzujú Komisiu, aby uplatnila čisté finančné opravy, sú tieto:

- Nezrovnalosti zistené v rámci auditov EÚ preukazujú závažné nedostatky ovplyvňujúce účtovné obdobie, pre ktoré členský štát predložil vyhlásenie hospodáriaceho subjektu a audítorské stanovisko, v ktorých predmetný problém nebol zistený.

- Členský štát po 15. februári a pred zistením v rámci auditov EÚ nezistil predmetný problém v iných audítorských správach predložených Komisii (s príslušnými opatreniami) alebo neprijal náležité nápravné opatrenia.

Keď sú splnené podmienky pre čistú finančnú opravu, členský štát má právo do dvoch mesiacov predložiť pripomienky[12] a predložiť akékoľvek dodatočné audítorské dôkazy pri vypočutí pred tým, ako Komisia prijme rozhodnutie o finančnej oprave. Napokon, bez ohľadu na to, či členský štát nakoniec akceptuje alebo neakceptuje stanovisko Komisie, pokiaľ ide o požadovanú finančnú opravu, Komisia musí prijať formálne rozhodnutie v lehote maximálne šesť mesiacov od vypočutia členského štátu.

Podľa nariadenia o spoločných ustanoveniach je Komisia splnomocnená stanoviť v delegovanom akte podrobné pravidlá týkajúce sa kritérií hodnotenia fungovania systémov riadenia a kontroly vrátane hlavných typov závažných nedostatkov, kritérií na stanovovanie úrovne finančnej opravy, ktorá sa má uplatniť, a kritérií uplatňovania paušálnych alebo extrapolovaných finančných opráv. Delegovaný akt prijatý 3. marca 2014 [delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 480/2014] vychádza z rámca pre posúdenie kľúčových požiadaviek na systémy riadenia a kontroly a pre stanovovanie úrovne paušálnych opráv. Komisia má preto silnejší právny základ v porovnaní so súčasným programovým obdobím, v rámci ktorého podobné prvky existovali na základe právne nezáväzného usmernenia. Kritériá pre posúdenie a stanovenie úrovne paušálnych opráv budú navyše vopred známe všetkým zainteresovaným stranám programu.

V uvedenom delegovanom akte sa stanovuje prístup, podľa ktorého Komisia dospeje k záveru o existencii závažného nedostatku na základe posúdenia kľúčových požiadaviek na systém, ak sa aspoň jedna z hlavných kľúčových požiadaviek na systém alebo dve z ďalších kľúčových požiadaviek na systém považujú za čiastočne fungujúce alebo nefungujúce. V takýchto prípadoch sa uplatní paušálna finančná oprava, pokiaľ členský štát nie je schopný do štyroch mesiacov poskytnúť presnejší odhad rizika prostredníctvom auditu primeranej a reprezentatívnej vzorky príslušných výdavkov ako základ pre extrapolovanú opravu.

Percentuálne sadzby paušálnej opravy, ktoré sa uplatňovali v predchádzajúcich programových obdobiach, zostávajú nezmenené, t. j. 5 %, 10 %, 25 % a 100 %. Tento prístup bol potvrdený judikatúrou Súdneho dvora. Napriek tomu sa pri rozhodovaní o uplatnení ktorejkoľvek úrovne finančnej opravy musí zohľadniť proporcionalita a zostatkové riziko pre rozpočet EÚ, ako sa vyžaduje v nariadení o spoločných ustanoveniach. To znamená, že v prípadoch, keď by uplatnenie sadzby paušálnej opravy stanovenej v súlade s delegovaným aktom bolo neúmerné, Komisia uplatní zníženú úroveň paušálnej opravy.

Uplatnenie vyššej miery opravy v prípade opakovaných nedostatkov

Pre prípad, že sa v rámci auditov EÚ napriek predchádzajúcej finančnej oprave zistia rovnaké nedostatky, Komisia do delegovaného aktu zahrnula ustanovenie, ktoré umožní uplatniť vyššiu mieru opravy než v prípade prvej opravy. Je to jasný signál členským štátom, že keď sa zistí závažný nedostatok, musia zabezpečiť rýchlu a trvalú úpravu svojich systémov riadenia a kontroly.

Ďalšie už zavedené opatrenia sa budú uplatňovať aj naďalej

Dve uvedené nové možnosti, ktoré poskytuje posilnený regulačný rámec na obdobie 2014 – 2020, t. j. možnosť uložiť čisté finančné opravy a zavedenie balíka opatrení na zabezpečenie každoročného uistenia, budú sprevádzané pokračovaním existujúcej prísnej politiky týkajúcej sa prerušenia a pozastavenia platieb, ako aj výraznou podporou využívania všetkých príležitostí na zjednodušenie. To by malo viesť k ďalšiemu zlepšeniu vykonávania politiky súdržnosti v novom programovom období.

6.           PREVENTÍVNE OPATRENIA

6.1.        Poľnohospodárstvo

V oblasti poľnohospodárstva popri nápravných opatreniach Komisie vo forme čistých finančných opráv zaviedli štruktúry a postupy na ochranu rozpočtu EÚ aj členské štáty. Ako je vysvetlené v oddiele 5.4.3, v rámci nového horizontálneho nariadenia o SPP nadobudne v roku 2014 platnosť nový právny rámec pre prerušenie a pozastavenie platieb SPP.

Okrem toho sa na úrovni členských štátov zaviedla povinná administratívna štruktúra:

· Riadením a kontrolou výdavkov sa poveria špecializované platobné agentúry, ktoré musia členské štáty pred začatím ich fungovania akreditovať na základe komplexného súboru akreditačných kritérií stanovených v právnych predpisoch EÚ. Súlad platobných agentúr s týmito kritériami podlieha podrobnému preskúmaniu externým audítorským subjektom, ako aj nepretržitému dohľadu zo strany príslušného vnútroštátneho orgánu, a existujú jasné postupy, pokiaľ ide o riešenie a nápravu problémov.

· Vedúci platobných agentúr majú navyše povinnosť poskytovať každoročné vyhlásenie o vierohodnosti, ktoré zahŕňa úplnosť, presnosť a vecnú správnosť účtovnej závierky platobnej agentúry, ako aj vyhlásenie o vierohodnosti týkajúce sa zákonnosti a riadnosti príslušných operácií. Tieto vyhlásenia o vierohodnosti sú overované nezávislými certifikačnými orgánmi, ktoré majú povinnosť poskytnúť k nim stanovisko. V prípade tých členských štátov, ktoré majú iba jednu platobnú agentúru, tvorí toto vyhlásenie o vierohodnosti od riaditeľa platobnej agentúry spolu s osvedčením a stanoviskom certifikačného orgánu „ročný súhrn“ podľa vymedzenia uvedeného v článku 53 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Od členských štátov sa vyžaduje, aby zaviedli systémy pre kontroly ex ante a odrádzajúce sankcie:

· V rámci každej schémy pomoci alebo podpory financovanej z EPZF alebo EPFRV sa vykonávajú administratívne kontroly ex ante a kontroly na mieste a v prípade neplnenia povinností zo strany príjemcu sa uplatňujú odrádzajúce sankcie. Tieto systémy kontroly majú byť uplatňované platobnými agentúrami a zahŕňajú spoločné charakteristiky a osobitné pravidlá prispôsobené osobitosti jednotlivých schém pomoci. Ich cieľom je zabezpečiť vyčerpávajúce administratívne kontroly ex ante zahŕňajúce 100 % žiadostí o pomoc, krížové kontroly s inými databázami, ak je to vhodné, ako aj kontroly zálohových platieb na mieste na vzorke transakcií v rozpätí od 1 % do 100 % celkového súboru v závislosti od toho, aké riziko je spojené s dotknutou schémou. Ak sa týmito kontrolami na mieste odhalí vysoký počet nezrovnalostí, musia sa vykonať dodatočné kontroly.

· V tejto súvislosti je najdôležitejším systémom integrovaný administratívny a kontrolný systém (IACS), ktorý v rozpočtovom roku 2013 pokrýval 92 % výdavkov v rámci EPZF (91,4 % v roku 2012). Pokiaľ je to možné, IACS sa používa aj na riadenie a kontrolu opatrení na rozvoj vidieka týkajúcich sa pozemkov alebo hospodárskych zvierat, na ktoré v roku 2013 pripadalo 44,7 % platieb v rámci EPFRV. Systém IACS pokrýval v roku 2013 81,4 % celkových výdavkov týkajúcich sa oboch uvedených fondov.

· V právnych predpisoch sa počíta s podrobnými správami členských štátov o vykonaných kontrolách a uložených sankciách, podávanými Komisii. Systém podávania správ umožňuje v prípade hlavných schém pomoci vypočítať mieru chybovosti zistenú členskými štátmi na úrovni konečných príjemcov. Presnosť oznamovaných štatistických informácií a kvalitu príslušných kontrol na mieste overujú a potvrdzujú aj certifikačné orgány pre priamu pomoc a opatrenia na rozvoj vidieka.

Správy týchto orgánov z členských štátov ukazujú preventívny účinok vykonaných administratívnych kontrol ex ante a kontrol na mieste:

Tabuľka 6.1: Vlastné opravy členských štátov uplatnené pred realizáciou platieb príjemcom

v miliónoch EUR

Členský štát || Trhové opatrenia v rámci EPZF || Priame platby v rámci EPZF || EPFRV || Spolu v roku 2013

Belgicko || 0,33 || 1,00 || 0,81 || 2,14

Bulharsko || 2,14 || 9,31 || 5,60 || 17,05

Česká republika || 0,70 || 0,23 || 1,34 || 2,27

Dánsko || 0,12 || 1,35 || 0,78 || 2,25

Nemecko || 4,26 || 5,52 || 7,57 || 17,35

Estónsko || 0,03 || 0,40 || 1,94 || 2,37

Írsko || 0,00 || 1,73 || 0,79 || 2,52

Grécko || 0,24 || 6,03 || 3,53 || 9,80

Španielsko || 23,75 || 4,03 || 19,37 || 47,15

Francúzsko || 19,13 || 2,90 || 3,79 || 25,82

Chorvátsko || 0,00 || 0,00 || 0,00 || 0,00

Taliansko || 1,93 || 18,38 || 7,58 || 27,89

Cyprus || 0,00 || 0,64 || 0,22 || 0,86

Lotyšsko || 0,00 || 1,78 || 1,92 || 3,70

Litva || 0,07 || 0,78 || 3,00 || 3,85

Luxembursko || 0,00 || 0,04 || 0,09 || 0,13

Maďarsko || 4,02 || 6,43 || 5,08 || 15,52

Malta || 0,02 || 0,01 || 0,08 || 0,11

Holandsko || 21,76 || 0,56 || 2,26 || 24,57

Rakúsko || 0,78 || 0,80 || 3,49 || 5,07

Poľsko || 10,23 || 8,40 || 12,67 || 31,30

Portugalsko || 0,44 || 0,92 || 5,46 || 6,82

Rumunsko || 2,67 || 6,70 || 9,81 || 19,17

Slovinsko || 0,66 || 0,15 || 1,12 || 1,93

Slovensko || 0,18 || 1,94 || 1,15 || 3,27

Fínsko || 0,01 || 0,44 || 0,86 || 1,31

Švédsko || 0,68 || 1,28 || 1,80 || 3,77

Spojené kráľovstvo || 0,00 || 2,52 || 3,39 || 5,90

Spolu || 94,14 || 84,28 || 105,48 || 283,90

6.2.        Súdržnosť

Okrem už uvedených nápravných mechanizmov používa Komisia na ochranu rozpočtu EÚ aj niekoľko preventívnych mechanizmov pred tým, ako vykoná platby členským štátom, ak si je vedomá potenciálnych nedostatkov. Tieto mechanizmy majú mimoriadny význam pre zlepšovanie systémov kontroly v členských štátoch, a znižujú tak potrebu budúcich finančných opráv zo strany Komisie.

V súlade s článkami 91 a 92 nariadenia č. 1083/2006 na programové obdobie 2007 – 2013 môže Komisia v rámci politiky súdržnosti okrem vykonávania finančných opráv a vymáhania aj:

– prerušiť lehotu na platbu na maximálne obdobie šesť mesiacov pre programy na obdobie 2007 – 2013 ak:

a) existuje dôkaz o výraznom nedostatku vo fungovaní systémov riadenia a kontroly dotknutého členského štátu alebo

b) útvary Komisie musia uskutočniť dodatočné overenie na základe informácií, že výdavky v osvedčenom výkaze výdavkov sú spojené so závažnou nezrovnalosťou, ktorá nebola napravená;

– pozastaviť úplne alebo čiastočne priebežnú platbu členskému štátu v rámci programov na obdobie 2007 – 2013 v týchto troch prípadoch:

a) ak existuje dôkaz o závažnom nedostatku v systéme riadenia a kontroly programu a členský štát neprijal potrebné nápravné opatrenia alebo

b) ak sú výdavky v osvedčenom výkaze výdavkov spojené so závažnou nezrovnalosťou, ktorá nebola napravená alebo

c) ak členský štát závažne porušuje svoje povinnosti v oblasti riadenia a kontroly.

Ak členský štát neprijme požadované opatrenia, Komisia môže uložiť finančnú opravu.

Tabuľka 6.2: Prerušenia

v miliónoch EUR

Fond || Politika súdržnosti: programové obdobie 2007 – 2013

Celkový počet otvorených prípadov k 31. decembru 2012 || Nové prípady za rok 2013 || Ukončené prípady počas roka 2013 || Celkový počet otvorených prípadov k 31. decembru 2013

Počet prípadov || Suma || Počet prípadov || Suma || Počet prípadov || Suma || Počet prípadov || Suma

EFRR a Kohézny fond ||  38 || 1 638 ||  220 || 4 242 ||  157 || 4 272 ||  101 || 1 608

ESF ||  15 ||  181 ||  25 ||  349 ||  20 ||  258 ||  20 ||  272

EFRH ||  30 ||  108 ||  20 ||  339 ||  40 ||  350 ||  10 ||  97

Spolu ||  83 || 1 927 ||  265 || 4 930 ||  217 || 4 880 ||  131 || 1 977

V tabuľke sa uvádza prehľad vývoja prípadov prerušenia platieb v prípade EFRR, Kohézneho fondu, ESF a EFRH, pokiaľ ide o ich počet aj príslušnú sumu. Stav otvorených prípadov zahŕňa všetky prípady, ktoré boli na konci roka 2012 stále otvorené, bez ohľadu na rok, v ktorom bolo prerušenie oznámené členskému štátu. Nové prípady sa vzťahujú len na prerušenia oznámené v roku 2013. Ukončené prípady predstavujú prípady, pri ktorých sa uhrádzanie žiadostí o preplatenie nákladov obnovilo v roku 2013, bez ohľadu na to, v ktorom roku prerušenie začalo. Prípady, ktoré sú ku koncu roka 2013 stále otvorené, predstavujú prerušenia, ktoré pretrvávajú k 31. decembru 2013, t. j. lehoty na platbu žiadostí o preplatenie nákladov sú stále prerušené, až pokým dotknutý členský štát neprijme nápravné opatrenia.

Pozastavenia

V prípade EFRR a Kohézneho fondu boli na konci roku 2012 stále v platnosti dve rozhodnutia o pozastavení platieb, pričom v roku 2013 sa rozhodlo o zrušení pozastavenia pre Nemecko. Rozhodnutie o pozastavení týkajúce sa Talianska však bolo na konci roka 2013 stále v platnosti. V roku 2013 boli prijaté štyri nové rozhodnutia o pozastavení: tri rozhodnutia týkajúce sa Španielska boli ku koncu roka stále v platnosti, zatiaľ čo rozhodnutie týkajúce sa Estónska bolo pred koncom roka zrušené. Je potrebné poznamenať, že v januári 2014 sa prijali dve nové rozhodnutia o pozastavení, pričom v oboch prípadoch sa týkali programov vykonávaných v Španielsku. Dve rozhodnutia o pozastavení týkajúce sa ESF prijaté v roku 2012 boli na konci roka 2012 stále účinné. V roku 2013 bolo zrušené pozastavenie pre Českú republiku, pre Slovensko však zostalo v platnosti. V roku 2013 boli prijatých 11 rozhodnutí o pozastavení. Ku koncu roka boli všetky s výnimkou jedného (Nemecko) stále v platnosti (Belgicko, Česká republika, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Slovensko a Spojené kráľovstvo). Ku koncu roka bolo stále v platnosti aj jedno rozhodnutie o pozastavení prijaté v roku 2011 (Francúzsko). Pokiaľ ide o EFRH, v roku 2013 nebolo prijaté žiadne rozhodnutie o pozastavení.

Opatrenia na predchádzanie podvodom

Keď dôjde k podvodu, vyvoláva to značnú pozornosť a poškodzuje dobré meno EÚ. V tejto súvislosti generálne riaditeľstvá zodpovedné za politiku súdržnosti zrealizovali v roku 2013/2014 dôležitú iniciatívu, keď v decembri 2013 usporiadali pre všetky členské štáty konferenciu o opatreniach proti podvodom. Po nej nasledovala séria konferencií v Grécku, Rumunsku, Bulharsku, Českej republike, na Slovensku, v Taliansku a Chorvátsku a plánujú sa ďalšie (v Slovinsku, Španielsku, Poľsku, Litve, Lotyšsku a Estónsku). Okrem toho Komisia vypracovala osobitné usmernenia na podporu členských štátov pri posudzovaní rizika podvodov a vyvinula na mieru prispôsobené nástroje IT s cieľom pomôcť im zamerať ich úsilie v boji proti podvodom na projekty s vysokým rizikom. Tieto opatrenia sú v súlade so zvýšenou zodpovednosťou na úrovni členských štátov vyplývajúcou z nového nariadenia o politike súdržnosti [článok 125 ods. 4 písm. c)], v ktorom sa od nich žiada, aby zaviedli „účinné a primerané opatrenia proti podvodom pri zohľadnení identifikovaných rizík“.

7.           NÁPRAVNÉ OPATRENIA PRIJATÉ ČLENSKÝMI ŠTÁTMI Z ICH VLASTNEJ INICIATÍVY

7.1.        Poľnohospodárstvo

V nariadení (ES) č. 1290/2005 o financovaní SPP (nahradenom nariadením č. 1306/2013) sa od členských štátov vyžaduje, aby vymáhali sumy stratené v dôsledku zistených neoprávnene vyplatených platieb a vrátili ich do rozpočtu EÚ. Postupy vymáhania patria v súlade so zásadou subsidiarity do výlučnej právomoci členských štátov, a preto sa na ne vzťahujú ich vnútroštátne súdne postupy.

Tabuľka 7.1: Sumy, ktoré sa v roku 2013 vymohli od konečných príjemcov a vrátili do rozpočtu EÚ v dôsledku vlastných kontrol členských štátov

v miliónoch EUR

Členský štát || EPZF || EPFRV || Spolu v roku 2013

Belgicko || 1,57 || 1,30 || 2,88

Bulharsko || 0,01 || 1,61 || 1,62

Česká republika || 0,06 || 2,02 || 2,08

Dánsko || 0,77 || 0,59 || 1,36

Nemecko || 6,52 || 7,97 || 14,49

Estónsko || 0,05 || 1,67 || 1,71

Írsko || 2,71 || 1,54 || 4,25

Grécko || 1,98 || 0,67 || 2,65

Španielsko || 11,74 || 2,75 || 14,49

Francúzsko || 13,72 || 2,08 || 15,80

Chorvátsko || – || – || –

Taliansko || 9,16 || 3,55 || 12,71

Cyprus || 0,41 || 0,59 || 1,00

Lotyšsko || 0,27 || 0,56 || 0,83

Litva || 0,45 || 0,62 || 1,07

Luxembursko || 0,04 || 0,03 || 0,07

Maďarsko || 2,14 || 9,25 || 11,39

Malta || 0,00 || 0,11 || 0,11

Holandsko || 5,89 || 0,85 || 6,74

Rakúsko || 3,76 || 11,95 || 15,70

Poľsko || 10,26 || 11,30 || 21,56

Portugalsko || 5,07 || 4,90 || 9,96

Rumunsko || 3,79 || 28,69 || 32,48

Slovinsko || 0,61 || 0,51 || 1,12

Slovensko || 0,09 || 0,83 || 0,92

Fínsko || 2,64 || 1,07 || 3,71

Švédsko || 5,15 || 1,13 || 6,28

Spojené kráľovstvo || 5,42 || 4,60 || 10,02

Spolu || 94,31 || 102,71 || 197,02

7.2.        Súdržnosť

V rámci zdieľaného hospodárenia majú členské štáty primárnu povinnosť predchádzať nezrovnalostiam a odhaľovať ich, a teda vynakladať značné úsilie a zdroje na vykonávanie finančných opráv a vymáhanie nesprávne vynaložených súm od príjemcov. Okrem toho vykonávajú aj overovanie riadenia, kontroly a audity prvého stupňa, ktorými dopĺňajú už opísané činnosti vykonávané Komisiou. Podľa predpisov na súčasné programové obdobie musia členské štáty každoročne predkladať Komisii správu o opravách vyplývajúcich zo všetkých vykonaných kontrol. Takáto požiadavka sa zaviedla až na obdobie 2007 – 2013 a Komisia vykonáva audity na základe analýzy rizika s cieľom testovať spoľahlivosť týchto údajov ako súčasť svojho procesu poskytovania uistenia.

Všetky súhrnné opravy zrealizované do konca roka 2013 v nadväznosti na kontroly uskutočnené členskými štátmi v rámci politiky súdržnosti v programovom období 2007 – 2013 sú uvedené ďalej. Tieto sumy predstavujú dodatočné opravy k už opísaným súhrnným opravám, ktoré oznámila Komisia, a po odčítaní týchto opráv.

Tabuľka 7.2: Súhrnné opravy na konci roka 2013, ktoré oznámili členské štáty v rámci politiky súdržnosti v období 2007 – 2013

v miliónoch EUR ||

Členský štát || EFRR/KF || ESF || EFRH || Spolu v roku 2013 ||

Belgicko || 3 || 9 || 0 || 12 ||

Bulharsko || 13 || 3 || 0 || 16 ||

Česká republika || 201 || 0 || 0 || 201 ||

Dánsko || 1 || 0 || 1 || 1 ||

Nemecko || 458 || 100 || 0 || 558 ||

Estónsko || – || 0 || 0 || 1 ||

Írsko || 0 || 5 || 0 || 5 ||

Grécko || 115 || 14 || 0 || 130 ||

Španielsko || 256 || 91 || 20 || 367 ||

Francúzsko || 84 || 57 || 1 || 142 ||

Chorvátsko || 0 || – || – || 0 ||

Taliansko || 208 || 36 || 3 || 247 ||

Cyprus || 1 || 1 || 0 || 1 ||

Lotyšsko || 33 || 2 || 1 || 37 ||

Litva || 11 || 0 || 0 || 11 ||

Luxembursko || – || 1 || || 1 ||

Maďarsko || 55 || 0 || 0 || 55 ||

Malta || 1 || 0 || 0 || 1 ||

Holandsko || 6 || 3 || 0 || 9 ||

Rakúsko || 6 || 2 || 0 || 8 ||

Poľsko || 392 || 0 || 1 || 392 ||

Portugalsko || 85 || 38 || 1 || 124 ||

Rumunsko || 111 || 0 || 4 || 115 ||

Slovinsko || 2 || 6 || 0 || 7 ||

Slovensko || 54 || 4 || 0 || 59 ||

Fínsko || 1 || 0 || 1 || 2 ||

Švédsko || 3 || 1 || 1 || 5 ||

Spojené kráľovstvo || 76 || 21 || 2 || 99 ||

Cezhranične || 16 || || || 16 ||

VYKONANÉ SPOLU || 2 191 ||  396 ||  35 || 2 622 ||

Je potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na určité nedostatky týkajúce sa údajov členských štátov Komisia zaujala opatrný prístup s cieľom zaistiť, aby uvedené sumy neboli nadhodnotené – v dôsledku toho môžu byť niektoré z nich v skutočnosti vyššie. To však nemá žiadny vplyv na spoľahlivosť vlastných údajov Komisie. Predmetné sumy sú veľmi významné a po ich pripočítaní k výsledkom práce Komisie veľmi jasne poukazujú na úspešnosť kontrol, ktoré zaviedli obe strany.

8.           INÉ VYMÁHANÉ SUMY

8.1.        Vymáhanie súm predbežného financovania

Ďalšou dôležitou kontrolou Komisie, na ktorú sa nevzťahuje žiadny z uvedených mechanizmov, je vymáhanie nepoužitých (t.j. nevyčerpaných) súm predbežného financovania. Keď príjemca nepoužil (nevyčerpal) zálohy poskytnuté zo strany EÚ na oprávnené výdavky, vydá Komisia príkaz na vymáhanie s cieľom vrátiť finančné prostriedky do rozpočtu EÚ. Tento postup je dôležitým krokom v systéme kontrol EÚ a jeho cieľom je zabezpečiť, aby príjemca nedržal nadbytočnú hotovosť bez náležitého odôvodnenia výdavkov, čím sa prispieva k ochrane rozpočtu EÚ. Sumy sú dôsledkom vydania príkazu na vymáhanie zo strany Komisie a ako také sa zaznamenávajú v účtovnom systéme. Uvedené vymáhanie nepoužitých súm predbežného financovania by sa nemalo zamieňať s vymáhaním neoprávnene vyplatených výdavkov. Ak útvary Komisie zistia a vymôžu takéto výdavky vo vzťahu k vyplateným sumám predbežného financovania, tieto sumy sa zahrnú do bežných finančných opráv alebo už uvedených procesov vymáhania.

Tabuľka 8.1: Vymáhanie súm predbežného financovania

v miliónoch EUR

|| || || 2013

Poľnohospodárstvo: || || ||

EPZF || || || 0

Rozvoj vidieka || || || 0

Politika súdržnosti: || || ||

EFRR || || || 68

Kohézny fond || || || 4

ESF || || || 53

FNURH/EFRH || || || 7

Usmerňovacia sekcia EPUZF || || || 3

Oblasti vnútornej politiky || || || 208

Oblasti vonkajšej politiky || || || 91

Administratíva || || 1

Sumy predbežného financovania, ktoré sa vymohli – spolu || || || 435

8.2.        Vymáhanie týkajúce sa príjmov z vlastných zdrojov

Aby bolo možné poskytnúť úplný obraz o všetkých nástrojoch, ktoré Komisia využíva na ochranu rozpočtu EÚ, je potrebné vziať do úvahy aj vymáhanie realizované v oblasti príjmov z vlastných zdrojov. Príjmy z vlastných zdrojov sú hlavným prvkom prevádzkových príjmov EÚ, a preto je z nich financovaná hlavná časť výdavkov. Komisia vykonáva kontroly na mieste, aby overila, že sú do rozpočtu EÚ zarátané správne sumy. Tieto sumy môžu byť takisto predmetom auditu ako súčasť postupu ročného auditu Európskeho dvora audítorov. V roku 2013 sa vymohli tieto sumy:

Tabuľka 8.2: Vymáhanie týkajúce sa príjmov z vlastných zdrojov ||

|| v miliónoch EUR

|| || || 2013

Sumy, ktoré sa vymohli: – istina – úrok || || ||

22

21

Sumy, ktoré sa vymohli – spolu || || || 43

[1] Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Dvoru audítorov: Súhrn výsledkov Komisie v oblasti riadenia za rok 2013 [COM(2014) 342 final z 11. júna 2014].

[2] Pozri aj výročnú správu za rok 2013 o ochrane finančných záujmov Európskej únie – boj proti podvodom, prijatú 17. júla 2014 [COM(2014) 474 final] (správa vychádza z predbežných údajov ročnej účtovnej závierky za rok 2013).

[3] V dôsledku zaokrúhlenia údajov na milióny eur sa môže zdať, že súčet súm v niektorých tabuľkách nezodpovedá celkovým sumám.

[4] Pozri úradný vestník C 115 z 9. mája 2008.

[5] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012).

[6] Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 (Ú. v. EÚ L 362, 31.12.2012).

[7] Podrobné informácie o právnych predpisoch týkajúcich sa ochrany rozpočtu EÚ a metód jeho plnenia a kontroly sa uvádzajú v „oznámení o ochrane rozpočtu Európskej únie do konca roka 2012“ [COM(2013) 682 final/2, str. 4 – 8].

[8] Ares(2013) 689652.

[9] Článok 21 ods. 3 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[10] V prípade Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) sa rozpočtové prostriedky pripíšu „podľa ich druhu“ (článok 174 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách) a v prípade finančných nástrojov sa použijú „v rámci toho istého finančného nástroja“ (článok 140 ods. 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách).

 [11] Túto lehotu možno vo výnimočných prípadoch na žiadosť členského štátu predĺžiť do 1. marca (pozri článok 59 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách).

[12] Ďalšie dva mesiace sú povolené v prípade navrhovaných extrapolovaných alebo paušálnych opráv na to, aby členský štát preukázal, že skutočný rozsah nezrovnalosti je menší ako ten, ktorý posúdila Komisia.