OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU Európsky výskumný priestor Správa o pokroku z roku 2014 /* COM/2014/0575 final */
1. ÚVOD Európsky výskumný priestor: kľúčový
faktor budovania vedomostí Európska rada na
svojom zasadnutí v marci 2000 schválila cieľ Európskeho výskumného
priestoru (EVP), ktorý sa ukotvil v Lisabonskej zmluve z roku 2007. Jeho
cieľom je dosiahnuť „jednotný výskumný priestor otvorený svetu
založený na vnútornom trhu, v ktorom sa voľne pohybujú vedci, vedecké
poznatky a technológie a prostredníctvom ktorého Únia a jej členské štáty
posilňujú svoje vedecké a technologické základne, ako aj svoju konkurencieschopnosť
a svoju schopnosť kolektívne riešiť závažné výzvy“[1]. Európska rada v
roku 2011 vyzvala zainteresované strany na úrovni EÚ, členských štátov a
dotknutých aktérov, aby vyriešili zostávajúce problémy a zavŕšili
budovanie Európskeho výskumného priestoru do roku 2014, čo umožní
vytvorenie skutočného jednotného trhu znalostí, výskumu a inovácie. V oznámení
„Posilnené partnerstvo v oblasti Európskeho výskumného priestoru pre
excelentnosť a rast“ (ďalej len oznámenie o EVP)[2] z roku
2012 sa určilo päť prioritných oblastí, v ktorých je potrebné
konať: efektívnejšie vnútroštátne výskumné systémy, optimálna nadnárodná
spolupráca a hospodárska súťaž, otvorený pracovný trh pre výskumných
pracovníkov, rodová rovnosť a uplatňovanie rodového hľadiska v
oblasti výskumu, optimálna výmena vedeckých poznatkov, prístup k nim a ich
prenos, a to aj prostredníctvom digitálneho EVP. Komisia v roku 2012 ako
doplnok k tomuto partnerstvu prijala aj ďalšie dve oznámenia s názvom „Za
lepší prístup k vedeckým informáciám: podpora prínosov verejných investícií do
výskumu“[3]
a „Posilnenie a zameranie medzinárodnej spolupráce EÚ v oblasti výskumu a
inovácií: strategický prístup“[4].
Zásady EVP
tvoria neoddeliteľnú súčasť hlavnej iniciatívy stratégie Európa
2020 „Inovácia v Únii“ na podporu rastu a zamestnanosti. Táto správa
vychádza zo správy o pokroku EVP z roku 2013 a obsahuje prehľad pokroku
dosiahnutého pri kompletizovaní EVP, pričom v sprievodnom dokumente
útvarov Komisie pod názvom Fakty a čísla (ďalej len „Fakty
a čísla“) sa uvádza podrobnejšia analýza. Vzhľadom na
skutočnosť, že EVP sa týka vnútorného trhu, ako aj na jeho vplyv na
investície do výskumu a inovácie, táto správa takisto ponúka odpovede v
súvislosti so Strategickým programom pre Úniu v časoch zmien, na ktorom sa
zhodli členské štáty na zasadnutí Európskej rady v júni 2014, a
predovšetkým na priorite „Únia pracovných miest, rastu a
konkurencieschopnosti“. 2.
KĽÚČOVÉ ZISTENIA Z DRUHEJ SPRÁVY O POKROKU EVP Správa o pokroku
z roku 2014 ponúka celkový prehľad pokroku, ktorý pri prioritách EVP
dosiahli všetky členské štáty a niektoré pridružené krajiny[5].
Správa o pokroku z roku 2013 predstavila politický kontext, podniknuté kroky a
prvé úspechy. V správe z roku 2014 sa predstavujú nové a aktualizované
opatrenia prijaté na vnútroštátnej úrovni a prvýkrát sa porovnávajú so
spôsobom, ako organizácie financujúce výskum a organizácie venujúce sa výskumu
vykonávajú politiku EVP na vnútroštátnej úrovni. 2.1.
Efektívnejšie vnútroštátne výskumné systémy Zvýšenie kvality postupov zostavovania stratégie
výskumu a inovácie a tvorby politík je jednou z troch osí reforiem, ktoré
Európska komisia vytýčila vo svojom oznámení „Výskum a inovácia ako zdroje
obnoveného rastu“[6] s cieľom
zlepšiť kvalitu verejných výdavkov na výskum a inováciu.
Z dokumentu Fakty a čísla vyplýva, že vnútroštátne výskumné systémy
sú medzičasom už viac orientované na priority EVP. Prakticky všetky
členské štáty prijali národnú stratégiu výskumu a inovácie. V otázke spôsobu
prideľovania finančných prostriedkov na výskum naďalej medzi
členskými štátmi prevládajú veľké rozdiely. Vo všetkých
členských štátoch síce existuje financovanie založené na súťaži a na
projektoch, jeho miera v jednotlivých krajinách je však veľmi rozdielna[7]. Vo
všetkých členských štátoch sa praktizuje partnerské hodnotenie. Neexistujú
však dohodnuté normy ani základné zásady medzinárodného partnerského
hodnotenia. Prepojenie
medzinárodného posúdenia výkonnosti s inštitucionálnym financovaním je takisto
účinným nástrojom na podporu súťaže vo výskume a zvyšovanie
účinnosti vnútroštátnych výdavkov. Hoci len 12 členských štátov
oznámilo, že zaviedlo politiky prideľovania inštitucionálnych
finančných prostriedkov na základe výkonnosti, podľa všetkého je však
táto prax viac rozšírená, konkrétne prostredníctvom agentúr na financovanie
výskumu v 16 členských štátoch[8]. 2.2.
Optimálna nadnárodná spolupráca a hospodárska súťaž Spoločné
riešenie veľkých výziev Nadnárodná
spolupráca medzi členskými štátmi na úrovni programov naberá na intenzite
a tvorí časť národných stratégií 16 členských štátov. Iniciatívy
spoločnej tvorby programov v čoraz väčšej miere pomáhajú
zlaďovať národné programy a činnosti so spoločnými plánmi
na úrovni EÚ zameranými na spoločenské výzvy. Viaceré členské štáty
začali rozvíjať národné akčné plány, plány a stratégie v oblasti
iniciatív spoločnej tvorby programov, do ktorých sa zapájajú, s
cieľom posilniť svoj záväzok voči strategickým výskumným
programom týchto iniciatív. V politických
agendách sa takisto začína venovať zvýšená strategická pozornosť
medzinárodnej spolupráci. Deväť členských štátov prijalo osobitné
ustanovenia s cieľom podporovať medzinárodnú vedeckú spoluprácu. Výskumné
infraštruktúry Celkovo 22
členských štátov prijalo na rozvoj a realizáciu výskumných infraštruktúr
národné plány výskumnej infraštruktúry. Od roku 2013 sa päť z nich
dočkalo aktualizácie. Nie je však pravidlom, že sa v národných plánoch
uvádzajú aj prepojenia na plán Európskeho strategického fóra o výskumných
infraštruktúrach (ESFRI) a na finančné záväzky v súvislosti s rozvojom
výskumných infraštruktúr zahrnuté v pláne ESFRI a iných svetových výskumných
infraštruktúrach. Dokončenie
a spustenie realizácie minimálne 60 % projektov plánu ESFRI do roku 2015
je na dosah[9].
Rada pre konkurencieschopnosť v máji 2014 schválila aktuálny rebríček
priorít projektov plánu ESFRI a členským štátom a Komisii povolí
poskytnúť dodatočnú podporu na dosiahnutie tohto cieľa. Nadobudnutie
účinnosti nariadenia o Konzorciu pre európsku výskumnú infraštruktúru
(ERIC) v roku 2009 umožnilo spoločné vytvorenie a prevádzku siedmich
výskumných infraštruktúr európskeho záujmu. Z vyhliadok, že do roku 2015 by to
už malo byť 15 konzorcií, možno usudzovať, že tento proces naberá
spád. 2.3.
Otvorený pracovný trh pre výskumných pracovníkov Hoci počet
doktorandov v EÚ naďalej stúpa, zo skúseností vyplýva, že nemajú správne
zručnosti na pôsobenie mimo akademickej obce[10].
Členské štáty a inštitúcie zavádzajú zásady inovačných programov
odbornej prípravy doktorandov z roku 2011, ktoré výskumníkom pomáhajú
získať nové zručnosti, a teda zvyšujú ich možnosti zamestnať sa,
predovšetkým mimo akademickej obce. V súkromnom sektore pôsobí v EÚ 45 %
výskumníkov, pričom len 10 % doktorandov uviedlo, že
súčasťou vzdelávacích osnov je aj právo duševného vlastníctva a
podnikanie[11].
Niektoré členské štáty takisto využili dostupné štrukturálne fondy na
spolufinancovanie nových štruktúr doktorandského štúdia. Navyše môžu výskumné
inštitúcie vďaka otvorenému postupu prijímania zamestnancov zamestnať
najlepších výskumníkov na všetkých kariérnych stupňoch a podporovať
účinnú geografickú mobilitu. Vplyv výskumu mobilných výskumníkov je takmer
o 20 % väčší než výskumníkov, ktorí nikdy nepôsobili v zahraničí[12]. Existujú dôkazy,
že otvorenosť a inovácia idú ruka v ruke, teda že krajiny s otvorenými a
atraktívnymi systémami výskumu[13]
dosahujú vynikajúce výsledky aj v inovácii. Zdroj:
Výpočty GR pre výskum a inováciu na základe prehľadu výsledkov
výskumu a inovácií v Únii za rok 2014. Členské
štáty[14]
sa dohodli vytvoriť v spolupráci so zainteresovanými stranami pracovnú
skupinu, ktorej úlohou bude zostaviť praktickú príručku o otvorenom a
transparentnom prijímaní zamestnancov na základe zásluh podľa
osvedčených postupov. Z údajov vyplýva, že niektoré členské
štáty (napríklad Rakúsko, Taliansko a Poľsko) zaviedli vnútroštátne právne
predpisy, v ktorých stanovili, že všetky voľné pracovné miesta vo
verejných výskumných inštitúciách sa musia uverejniť na medzinárodných
webových stránkach s ponukami práce pre výskumníkov, napr. EURAXESS Jobs[15]. V
roku 2013 sa v spolupráci s najčastejšie používanými online
vyhľadávačmi ponúk zamestnania vo výskume na stránke EURAXESS Jobs
inzerovalo vyše 40 000 pracovných pozícií vo výskume vo vyše 7 500
inštitúciách. Napriek tomu naďalej prevládajú veľké rozdiely medzi
členskými štátmi, pokiaľ ide otvorené postupy prijímania
zamestnancov. Pozri graf. Podiel
výskumníkov pôsobiacich na univerzitách, ktorí vyjadrili spokojnosť s
mierou, akou sa voľné pracovné pozície vo výskume verejne inzerujú a
oznamujú ich inštitúcii, Európa, 2012 (%). Zdroj: Štúdia
MORE2 2.4.
Rodová rovnosť a uplatňovanie rodového hľadiska
v oblasti výskumu Otázkam rodovej
rovnosti vo výskume a inovácii sa v politických agendách na vnútroštátnej,
európskej a medzinárodnej úrovni venuje čoraz viac pozornosti, rovnako ako
vo výskumných organizáciách. Iniciatívy zamerané na „stranu ponuky“ pre
jednotlivé vedkyne postupne dopĺňajú politiky „strany
dopytu“ zamerané na inštitucionálne zmeny vo výskumných organizáciách s
dlhodobejšími štrukturálnymi účinkami. Osobitné zákony
a/alebo národné stratégie rodovej rovnosti vo verejnom výskume prijala viac než
polovica členských štátov. Z dokumentu Fakty a čísla vyplývajú
nezanedbateľné vzájomné súvislosti medzi opatreniami prijatými na ich
úrovni (vrátane plánov rodovej rovnosti) a existenciou vnútroštátnych zákonov,
stratégií a/alebo stimulov na podporu inštitucionálnych zmien[16]. Tempo zmien je
ale príliš pomalé a medzi krajinami naďalej pretrvávajú mnohé rozdiely.
Spoločným problémom zostáva nerovnosť kariér podmienená pohlavím,
nedostatočne vyvážené zastúpenie mužov a žien v rozhodovacích pozíciách a
skutočnosť, že rozmer rodovej rovnosti sa vo výskumných programoch
neprejavuje nedostatočnou mierou. V európskom výskumnom systéme je
badateľná potreba intenzívnejšieho spájania úsilia a systematického
strategického zamerania na dlhodobé inštitucionálne zmeny. 2.5.
Optimálna výmena vedeckých poznatkov, prístup k nim a ich prenos, a to aj
prostredníctvom digitálneho EVP Otvorený
prístup k publikáciám a údajom Otvorený prístup
k publikáciám s výsledkami výskumu a údajom podporuje rastúci počet
univerzít, výskumných stredísk a agentúr na financovanie výskumu v Európe.
Organizácie zainteresovaných strán zareagovali na oznámenie z roku 2012 a boli
mimoriadne aktívne na platforme zainteresovaných strán EVP. Doteraz 20
členských štátov prijalo konkrétne opatrenia na podporu otvoreného
prístupu k výskumným publikáciám, ale len päť zaviedlo konkrétne
ustanovenia o otvorenom prístupe k výskumným údajom. Členské štáty v rámci
ERAC venovali mimoriadnu pozornosť opätovnému použitiu údajov v prípadoch,
kde pretrváva celý rad skutočných alebo vnímaných prekážok vrátane
prekážok právnej, technickej, finančnej a socio-kultúrnej povahy a
prekážok súvisiacich s dôverou. Napriek tomu sú
vnútroštátne politiky, iniciatívy a postupy naďalej rozdrobené,
pričom niektoré z nich neodzrkadľujú dostatočne otvorený
prístup, ako ho vymedzila EÚ[17]. Prenos
poznatkov a otvorená inovácia Členské
štáty naďalej rozvíjajú a uvádzajú do praxe národné stratégie prenosu
poznatkov. Deje sa to predovšetkým prostredníctvom väčšieho uznania a
profesionalizácie činností prenosu poznatkov, posilnenej úlohy stredísk
prenosu poznatkov a opatrení na uľahčenie interakcie a rozvoja
vytvárania strategických partnerstiev a spoločných výskumných programov
medzi akademickou obcou a priemyselným sektorom vrátane MSP. Výsledkom je
lepšie preberanie výsledkov výskumu na trhu. Hoci väčšina
členských štátov zaviedla silné mechanizmy na podporu politík v oblasti
prenosu poznatkov, polovica z nich neposkytuje na tento účel
dostatočné finančné prostriedky. Digitálny
EVP Infraštruktúry
na zabezpečenie prístupu k poznatkom pre všetkých a preberanie týchto
poznatkov a infraštruktúry otvoreného prístupu k výsledkom verejne financovaného
výskumu sa v Európe nerozvíjajú primeraným spôsobom. V záujme efektívneho
využívania zdrojov by členské štáty mali zintenzívniť úsilie,
spojiť sily a realizovať spoločné stratégie na základe už
vykonávanej práce, aby čo najlepšie využili súčasné investície do
inštitucionálnych a vnútroštátnych dátových infraštruktúr, ako aj dátových
infraštruktúr špecializovaných na konkrétne vedecké disciplíny[18]. Toto
spoločné úsilie by mohlo zahŕňať aj úsilie podporovať
nekomerčné možnosti uverejňovania v rámci otvoreného prístupu. 2.6.
Všeobecné problémy: uplatňovanie hľadiska medzinárodného rozmeru vo
všetkých prioritách EVP Je dôležité, aby
sa pri ďalšom vývoji EVP uplatňovalo hľadisko medzinárodného
rozmeru vo všetkých jeho prioritách. Európa si tak utvrdí svoje postavenie ako
globálnej výskumnej mocnosti, pritiahne a udrží najlepších výskumníkov, udrží
svoju úroveň konkurencieschopnosti a umožní budúcu spoluprácu s globálnymi
partnermi v oblasti výskumu. 2.7.
Dodržiavanie EVP Neexistuje len
jedna cesta k vytvoreniu EVP. Tempo a úroveň vytvárania EVP do veľkej
miery závisí od vnútroštátneho kontextu, pričom ho podporujú cielené
politiky na úrovni členských štátov. Rozdiely v
realizácii EVP možno pozorovať aj medzi organizáciami venujúcimi sa
výskumu. V dokumente Fakty a čísla sa uvádzajú údaje za organizácie
rozdelené do skupín podľa „dodržiavania“ opatrení EVP[19]
navrhnutých v oznámení z roku 2012. Dvoma hlavnými skupinami sú: „organizácie
dodržiavajúce EVP“, ktoré už realizovali väčšinu opatrení EVP, a
„organizácie dodržiavajúce EVP len v obmedzenom rozsahu“, ktoré opatrenia EVP
nerealizovali alebo ich realizovali len v obmedzenom rozsahu. Z analýzy
vyplýva, že inštitúcie dodržiavajúce EVP vo väčšine členských štátov
prevládajú – s výnimkou siedmich krajín (kde je buď približne rovnaký
počet inštitúcií oboch skupín alebo kde prevládajú organizácie
dodržiavajúce EVP len v obmedzenom rozsahu). Dá sa konštatovať tendencia,
že malé organizácie[20]
dodržiavajú EVP menej než veľké organizácie[21]. Navyše obe
skupiny vykazujú odlišnú úroveň vykonávania rozličných opatrení EVP.
Graf ďalej napríklad ilustruje, že takmer 90 % organizácií v skupine,
ktorá dodržiava EVP, pravidelne pri inzerovaní voľných pracovných pozícií
uvádza minimálne požiadavky, zatiaľ čo v skupine organizácií
dodržiavajúcich EVP len v obmedzenom rozsahu to je len 50 %. Ďalej z
analýzy v dokumente Fakty a čísla vyplýva, že aj organizácie
dodržiavajúce EVP by mohli zintenzívniť svoje úsilie. Napríklad len
50 % organizácií dodržiavajúcich EVP pravidelne inzeruje svoje voľné
miesta na stránke EURAXESS. Podiel
organizácií, ktoré vykonávajú niektoré opatrenia EVP v dvoch najvýznamnejších
skupinách organizácií Zdroj: prieskum
EVP v roku 2014 Napokon možno
skonštatovať, že organizácie dodržiavajúce EVP vykazujú väčší
počet vydaných publikácií a podaných žiadostí o patent, ktoré figurujú
medzi faktormi prispievajúcimi k rastu a zamestnanosti. 2.8.
Dovŕšenie EVP V
oznámení o EVP sa určili štyri podmienky dovŕšenia EVP: reformy v
členských štátoch vo všetkých prioritách EVP, potreba, aby zainteresované
strany urýchlene vykonali priority uvedené v oznámení o EVP, zvýšená podpora
Komisie pre vnútroštátne politiky EVP a transparentné monitorovanie. Členské
štáty sú hlavnými aktérmi zavádzania reforiem
EVP na vnútroštátnej úrovni a podporujú toto zavádzanie prostredníctvom
financovania výskumu a organizácií venujúcich sa výskumu. Postupne zavádzajú
reformy EVP do svojich ročných národných programov reforiem (NPR),
pričom v roku 2014 boli opatrenia EVP zahrnuté v 19 NPR, v porovnaní s 11
NPR v roku 2013. V rámci Výboru pre Európsky výskumný priestor a inováciu
(ERAC) sa členské štáty zaviazali pracovať na spoločnej
štruktúre podávania správ od roku 2014 v súvislosti s európskym semestrom v
budúcich rokoch s cieľom dôsledne sa zaoberať prioritami EVP. Na
zasadnutí rady pre konkurencieschopnosť vo februári 2014 sa členské
štáty zaviazali do polovice roku 2015 vypracovať plán EVP na úrovni EÚ,
podľa ktorého by postupovali na vnútroštátnej úrovni realizácie reforiem
EVP. Viaceré členské štáty začali zostavovať vnútroštátne plány
EVP s cieľom urýchliť realizáciu EVP a zabezpečiť
konkurencieschopnosť a atraktívnosť Európy z celosvetového
hľadiska[22]. Organizácie
zainteresovaných strán sú kľúčovými
aktérmi pri dosahovaní pokroku pri prioritách EVP na základe memoranda o
porozumení a spoločného vyhlásenia, ako aj prostredníctvom platformy
zainteresovaných strán. Propagujú EVP medzi svojimi členmi[23].
Príkladom toho, ako zainteresované strany schválili ciele EVP, je výzva, ktorú
adresovala platforma zainteresovaných strán svojim členom aktívne sa
zapojiť do postupu vytýčenia stratégie ľudských zdrojov pri
výskumníkoch (Human Resources Strategy for Researchers – HRS4R). Na
úrovni EÚ sa zmobilizovali rámcové programy s
cieľom vykonávať politiku EVP, ako aj stanoviť základné stavebné
kamene EVP. Komisia podporuje členské štáty a strany zainteresované do
výskumu v tomto úsilí prostredníctvom mnohých opatrení, ako je napríklad
nástroj spolufinancovania ERA-Net iniciatívy podľa článku 185,
spoločná tvorba programov, EURAXESS a všeobecné otázky. Napríklad v
modelovej dohode o grante programu Horizont 2020 sa príjemcovi grantu ukladá
povinnosť vynaložiť všetko možné úsilie na to, aby dodržal Európsku
chartu výskumných pracovníkov a kódex správania pri nábore výskumných
pracovníkov[24].
Navyše sa príjemcovi grantu ukladá povinnosť vykonať všetky opatrenia
potrebné na podporu rovnosti príležitostí pre ženy a mužov a
zabezpečiť vyvážené zastúpenie mužov a žien na všetkých úrovniach[25]. Európska
komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi a príspevkom platformy
zainteresovaných strán vyvinula monitorovací mechanizmus EVP (EMM).
EMM
sa stáva podstatným prvkom tvorby politiky týkajúcej sa EVP, čo nám
umožňuje monitorovať mieru, do akej členské štáty, subjekty
financujúce výskum a inštitúcie podporujú a realizujú EVP. Doterajšie
úsilie aktérov partnerstva EVP zaznamenalo úspech a podmienky dovŕšenia
EVP sú splnené. Dovŕšenie EVP, podobne ako dovŕšenie vnútorného trhu,
je však postupnou záležitosťou. Záväzok aktérov partnerstva EVP bude
kľúčovým faktorom urýchlenia tempa realizácie EVP, ktoré je na úrovni
členských štátov, financovania a vykonávania výskumu veľmi rozdielne.
Faktické splnenie záväzkov aktérov a hmatateľné a merateľné výhody
pre spoločnosť do veľkej miery závisia od kvality prijatých
opatrení. 3. Budúce
výzvy Vykonávanie
EVP Pri vykonávaní
EVP je potrebné ďalšie úsilie. Plán EVP sa na úrovni EÚ zostaví do
polovice roku 2015. Bude obsahovať usmernenia a kľúčové
opatrenia na riešenie zostávajúcich prekážok. Bude pomôckou na usmernenie
realizácie EVP na vnútroštátnej úrovni, pričom sa v ňom zohľadní
rozmanitosť vnútroštátnych výskumných systémov. Členské štáty by mali
venovať zvýšenú pozornosť EVP pri zostavovaní vnútroštátnych
stratégií výskumu a inovácie realizovaných prostredníctvom špeciálne
prispôsobených vnútroštátnych akčných plánov a iniciatív EVP. Na podporu
rozvoja EVP možno zvážiť rôzne možnosti (v prípade potreby aj
legislatívnej povahy), na základe nových ustanovení o EVP v Zmluve o fungovaní
Európskej únie. Navyše Komisia
otvorí diskusiu s členskými štátmi o najlepšej možnej miere koordinovania
a zlaďovania národných stratégií výskumu a združovania finančných
prostriedkov v doménach spoločenských zmien na úrovni EÚ s cieľom
zvýšiť vplyv na úrovni EÚ. Medzi možnými výsledkami by mohlo byť aj
určenie miery vnútroštátneho financovania, ktoré by sa vynakladalo v
koordinovanom európskom rámci, a opatrenia na zvýšenie počtu krajín
zapojených do spoločnej tvorby programov. Na vytvorenie
základných udržateľných európskych výskumných infraštruktúr je potrebná
ďalšia synchronizácia vnútroštátnych a európskych plánov výskumných
infraštruktúr a súvisiace združovanie finančných prostriedkov. V neposlednej
miere je potrebné posilniť medzinárodnú spoluprácu ako spoločnú
prioritu vo všetkých opatreniach EVP. Ako sa uvádza v medzinárodnej stratégii
spolupráce v oblasti výskumu a inovácie vzhľadom na krajiny EZVO, krajiny
v procese rozširovania a krajiny, na ktoré sa vzťahuje európska susedská
politika, dôraz sa bude klásť na posilnenie integrácie do EVP alebo
zosúladenie činnosti s ním. Zapojenie
nových zainteresovaných strán Vnútroštátne a
európske zainteresované strany by mali byť riadne zapojené do vypracovania
vnútroštátnych akčných plánov EVP, a teda do realizácie EVP, aby sa
zaručil ich bezvýhradný záväzok voči hodnotám a výhodám EVP.
Platforma zainteresovaných strán je dobrým nástrojom, ktorý predstavuje prínos
pre vytváranie politík EVP a jeho realizáciu. Mohla by sa rozšíriť tak,
aby zahŕňala viac aktérov z oblasti výskumu. Úspech EVP v budúcnosti
bude závisieť od zapojenia a aktívnej mobilizácie výskumníkov a
zainteresovaných strán, aby bol výskum zameraný na potreby a problémy
spoločnosti. Maximalizácia
výhod činností výskumu a inovácie pre spoločnosť V mnohých
súvisiacich politikách na európskej a vnútroštátnej úrovni je potrebné
výraznejšie začlenenie cieľov výskumu a inovácie. EVP je zameraný na
maximalizáciu potenciálu európskych otvorených výskumných systémov a podporu inovácie.
Európa sa sústreďuje na sektory výskumu, vďaka čomu dokáže
poskytnúť rámce pre regióny, aby sa mohli špecializovať na svoje
odborné oblasti. Táto celoeurópska koncepcia inteligentnej špecializácie bude
mať za následok konsolidovanejšiu stratégiu výskumu a združovanie
najlepších hláv s cieľom vykonávať excelentný vedecký výskum.
Cezhraničná regionálna koncepcia pomáha v šírení vedeckej excelentnosti a
zvyšuje dodržiavanie EVP. Dosiahnutie
úplne fungujúceho EVP musí byť kľúčovým cieľom politických
iniciatív v oblasti výskumu a inovácie. Takýto cieľ by mal uznávať
skutočnosť, že potrebujeme, aby veda poskytovala udržateľné
riešenia spoločenských zmien, narastajúci dopyt po integrite a
zodpovednosti výskumu, ako aj snahu o nový spôsob vykonávania výskumu a jeho
šírenia, t. j. veda 2.0. Nepretržitá
podpora EVP zo strany Európskej komisie Komisia bude
naďalej podporovať členské štáty a strany zainteresované do
výskumu v ich úsilí o posilnenie EVP a na tento účel poskytovať
informácie o existujúcich osvedčených postupoch. V rámci programu Horizont
2020 vytvorí nástroj na podporu politiky a bude organizovať semináre
vzájomného učenia. Zabezpečí, aby program Horizont 2020 podporoval
fungovanie EVP, ako prostredníctvom opatrení zameraných na konkrétne otázky, tak
aj prostredníctvom všeobecných opatrení. Ako príklad podpory EÚ pre EVP možno
uviesť plánovaný dôchodkový fond RESAVER[26]
(Retirement Savings Vehicle for European Research Institutions), ktorým sa
odstránia prekážky mobility výskumníkov a zabezpečia isté a
udržateľné dôchodky pre výskumných pracovníkov, čo je
nezanedbateľný prínos pre vytvorenie európskeho pracovného trhu pre
výskumníkov. Posilnenie
monitorovania EVP EMM je založený
na ukazovateľoch a mechanizmoch zberu údajov, na ktorom sa dohodli
členské štáty. Monitorovanie EVP sa osvedčilo pri meraní pokroku
dosiahnutom pri politických opatreniach EVP. Jeho obmedzenia sa však rýchlo
ukážu, keďže prieskumy sú dobrovoľné, čo obmedzuje možnosti
využitia výsledkov na tvorbu politiky. Je potrebné vykonať ďalší kus
práce a určiť a presne vymedziť základné ukazovatele pokroku pri
EVP a prípadne rozšíriť rozsah EMM. 4.
ZÁVERY Správa
potvrdzuje, že partnerstvo EVP dosiahlo významný pokrok pri realizácii EVP. Podmienky
dokončenia EVP uvedené v oznámení o EVP z roku 2012 sa už plnia:
Členské štáty čoraz
intenzívnejšie prijímajú opatrenia na podporu EVP a premietajú ich do
svojich národných programov reforiem.
Organizácie zainteresovaných strán
neustále podporujú koncepciu EVP.
EÚ začlenila EVP do európskeho
semestra a prostredníctvom programu Horizont 2020 poskytuje
nezanedbateľné finančné prostriedky na opatrenia EVP a podporuje
otvorené postupy prijímania zamestnancov, otvorený prístup k publikáciám a
údajom, ako aj rodovú rovnosť.
·
Vytvoril sa solídny monitorovací
mechanizmus, ktorý poskytuje údaje o úrovni pokroku. Je to kľúčová
zložka pri plánovaní stratégie EVP. Dokončenie EVP, rovnako ako dokončenie
vnútorného trhu, síce predstavuje postupný proces, ale je potrebné vyvinúť
väčšie úsilie s cieľom dosiahnuť úplné fungovanie EVP a práve
teraz nastal čas, aby členské štáty a strany zainteresované do
výskumu vykonali potrebné reformy EVP a zaručili jeho fungovanie. Dodržiavanie
EVP prináša zlepšenie výsledkov:
Otvorené a atraktívne výskumné
systémy sú inovačnejšie.
·
Inštitúcie dodržiavajúce EVP vykazujú
väčší počet vydaných publikácií a podaných žiadostí o patent na
výskumníka. Neexistuje
len jedna cesta k vytvoreniu EVP. Konkrétne:
EVP je spravidla účinnejší, ak
sú zavedené vnútroštátne opatrenia a podporujú ich výskumné organizácie a organizácie
financujúce výskum.
Zdá sa, že malé organizácie
dodržiavajú EVP menej než veľké organizácie.
[1] COM(2012) 392 final. [2] Tamtiež. [3] COM(2012) 401 final. [4] COM(2012) 497. [5] Konkrétne Švajčiarsko, Nórsko, Island, Srbsko,
Čierna Hora a Turecko. [6] COM(2014) 339 final. [7] Dokument Fakty a čísla, oddiel Súťaž o
verejné financovanie (Competition for public funding). [8] Navyše takmer 70 % inštitúcií zastúpených v
prieskume EVP za rok 2014 je napojených na organizácie, ktorých financovanie
závisí od posúdenia zo strany inštitúcií. [9] Podľa záväzku 5 hlavnej iniciatívy Inovácia v Únii. [10] Štúdia MORE II
http://ec.europa.eu/euraxess/pdf/research_policies/more2/Final%20report.pdf. [11] Štúdia MORE II Čoraz väčšmi prevláda názor, že
dnešní doktorandi nezostanú pôsobiť len na akademickej pôde, ale že mnohí
budú svoju kariéru budovať aj mimo nej. Na to potrebujú schopnosť
prispôsobiť sa inému prostrediu, rozvíjať nové zručnosti a
takisto potrebujú, aby im bolo poskytnuté správne vzdelávanie. [12] Dokument Fakty a čísla, oddiel Otvorený a
transparentný nábor výskumníkov na základe zásluh („Open, transparent and merit
based recruitment of researchers“). [13] Na základe týchto troch ukazovateľov prehľadu
výsledkov výskumu a inovácií v Únii: medzinárodné spoločné vedecké
publikácie, vedecké publikácie, ktoré sú medzi 10 % najviac citovanými,
doktorandi z krajín mimo EÚ. [14] Seminár vzájomného učenia zorganizovaný v roku 2014
počas zasadnutia Výboru pre Európsky výskumný priestor a inováciu (ERAC). [15] jobs.euraxess.org. [16] Dokument Fakty a čísla, oddiel Rodová rovnosť a
rozmer rodovej rovnosti v obsahu výskumu („Gender equality and gender content
in research“). [17] Otvorený prístup možno vymedziť ako prax
poskytovať bezplatný online prístup k vedeckým informáciám. V kontexte
výskumu a vývoja je otvorený prístup spravidla zameraný na prístup k „vedeckým
informáciám“, ktoré zahŕňajú dve hlavné kategórie: vedecké
články vyplývajúce z výskumu, ktoré prešli partnerským hodnotením
(uverejnené v akademických časopisoch) a vedecké údaje z výskumu (údaje,
ktoré tvoria základ publikácií a/alebo nespracované údaje). [18] COM(2012) 401 final. [19] Zohľadnené opatrenia spolu nesúvisia. Do analýzy sa
zahrnuli len opatrenia, ktoré rozhodujúcou mierou ovplyvňujú realizáciu
EVP. [20] T. j. menej než 300 výskumníkov na univerzitu a menej než 100
výskumníkov na inštitúciu venujúcu sa výskumu. [21] Dokument Fakty a čísla, oddiel Prečo EVP? („Why
ERA?“). [22] Prvý z týchto plánov prijala nemecká spolková vláda 16.
júla 2014. [23] Pozri napríklad vyhlásenie združenia Science Europe o EVP
z decembra 2013: http://www.scienceeurope.org/uploads/PublicDocumentsAndSpeeches/120717_Science_Europe_ERA_Statement.pdf
a správu z brífingu konzorcia LERU z mája 2014 „An ERA for a change“: http://www.leru.org/files/publications/BP_ERAOFCHANGE_FINAL.pdf. [24] Článok 32 všeobecnej dohody o grante.
http://ec.europa.eu/research/participants/portal/desktop/en/funding/reference_docs.html#h2020-mga. [25] Článok 33 všeobecnej dohody o grante. [26] http://ec.europa.eu/euraxess/index.cfm/rights/resaver.