1.           Úvod

Táto správa je 21. výročnou správou o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality pri tvorbe právnych predpisov EÚ, ktorá sa predkladá v súlade s článkom 9 protokolu č. 2 o uplatňovaní týchto zásad (ďalej len „protokol“), ktorý je pripojený k Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

V správe sa uvádzajú spôsoby, akými inštitúcie a orgány EÚ tieto dve zásady uplatňujú a ako sa toto uplatňovanie v praxi zmenilo v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Podrobnejšie sa v nej analyzuje aj viacero návrhov Komisie, ktoré boli v roku 2013 predmetom odôvodnených stanovísk predložených národnými parlamentmi. Vzhľadom na úzke prepojenie medzi mechanizmom kontroly uplatňovania zásady subsidiarity a politickým dialógom medzi národnými parlamentmi a Komisiou by táto správa mala byť vnímaná ako doplňujúca správa k Výročnej správe Komisie za rok 2013 o vzťahoch s národnými parlamentmi[1].

2.           Uplatňovanie zásad inštitúciami

2.1.        Komisia

Komisia zaviedla pri tvorbe politík postupy na posúdenie dodržiavania zásad subsidiarity a proporcionality v jednotlivých fázach rozhodovacieho cyklu v súlade so zásadami inteligentnej regulácie. Pred navrhnutím nových iniciatív Komisia overuje, či sú opatrenia na úrovni EÚ oprávnené a nevyhnutné. Pre všetky nové hlavné iniciatívy sa uverejňujú orientačné plány, tzv. roadmaps[2], ktoré poskytujú predbežný opis týchto potenciálnych iniciatív a načrtávajú plány Komisie v oblasti politickej a konzultačnej práce. Ich súčasťou je aj pôvodné odôvodnenie opatrení so zreteľom na subsidiaritu a proporcionalitu.

Keď je potrebné vykonať posúdenie vplyvu, zainteresované strany sú vyzvané, aby sa v rámci verejnej konzultácie vyjadrili k potrebe konať a k možným riešeniam zistených problémov. Na základe reakcií na túto konzultáciu a ďalších relevantných informácií sa v posúdení vplyvu analyzuje subsidiarita a posudzuje primeranosť skúmaných možností. Usmernenia na posudzovanie vplyvu pomáhajú pri posudzovaní potreby opatrení EÚ a meraní pridanej hodnoty, ktorú by priniesli[3].

Posúdenia vplyvu neskôr v procese tvorby politiky dôkladne skúma výbor pre posudzovanie vplyvu[4]. V roku 2013 tento výbor preskúmal 97 posúdení vplyvu a vydal 142 stanovísk. K otázkam subsidiarity a proporcionality sa vyjadril vo viac ako tretine prípadov, ktoré preskúmal (34 %). Poukazuje to na význam, ktorý Komisia pri príprave legislatívnych návrhov pripisuje subsidiarite a proporcionalite. V dôvodovej správe k legislatívnemu návrhu sa takisto uvádza spôsob, akým návrh dodržiava zásadu subsidiarity.

Návrh smernice o predbežnej právnej pomoci pre podozrivé alebo obvinené osoby pozbavené osobnej slobody a o právnej pomoci v konaní o európskom zatykači[5] je príkladom prípadu, v ktorom boli aspekty subsidiarity predmetom rozsiahlych diskusií. Výbor pre posudzovanie vplyvu vydal kladné stanovisko, hoci sa domnieval, že „správa by mala presnejšie opísať, ktoré problémy súvisiace so základnými právami neboli dostatočne riešené na úrovni členského štátu alebo na úrovni Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP), takže si vyžadujú opatrenia na úrovni EÚ. Mala by identifikovať tie členské štáty, ktoré nemajú zavedené rámce právnej pomoci na zabezpečenie správneho vykonávania smernice o prístupe k právnemu zástupcovi, tak, aby bolo jasné, kde členské štáty nespĺňajú požadované požiadavky a kde sú potrebné opatrenia na úrovni EÚ na zabezpečenie minimálnych noriem týkajúcich sa práv“. V dôsledku toho boli prepracované príslušné časti posúdenia vplyvu a jasnejšie vysvetlená nedostatočnosť súčasných riešení.

Ďalším príkladom je návrh smernice, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o jednotné daňové priznanie k DPH[6]. Výbor dospel k záveru, že „správa by mala obsahovať hlbšiu analýzu subsidiarity“. Konkrétne žiadal o viac podrobnejších informácií, ktoré by potvrdzovali, že daňové priznania k DPH v súčasnosti nefungujú efektívne a vytvárajú nadmernú záťaž pre podniky, a ktoré by preukazovali, že uprednostňovaná možnosť nebude mať za následok dodatočnú záťaž pre členské štáty, ktoré majú menej zložité systémy DPH. Príslušné časti posúdenia vplyvu boli zmenené v súlade s týmito odporúčaniami tak, aby poskytovali lepšie vysvetlenie, prečo sú potrebné určité minimálne normy na to, aby sa odstránili prekážky cezhraničného obchodu a znížilo administratívne zaťaženie podnikov.

O aspektoch proporcionality sa diskutovalo napríklad v posúdení vplyvu, ktoré sprevádzalo návrh nariadenia o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách[7]. Výbor odporučil, aby sa v posúdení vplyvu „lepšie vysvetlilo, ako sa zabezpečí proporcionalita, najmä pre menších alebo menej rizikových referenčných prispievateľov/výrobcov“. Revidované posúdenie vplyvu preto obsahovalo podrobnejšie vysvetlenie toho, ako budú požiadavky prispôsobené tak, aby boli plánované opatrenia menej zaťažujúce pre menších výrobcov.

Prostredníctvom odporúčaní sa výbor usiluje o zlepšenie analýzy súladu so zásadami subsidiarity a proporcionality. Jeho stanoviská poskytujú kľúčovú podporu pre politický rozhodovací proces Komisie.

Subsidiarita a proporcionalita sú rozhodujúce aj v kontexte spätného hodnotenia, v ktorom sa posudzuje, či opatrenia EÚ sú naďalej potrebné, či dosahujú očakávané výsledky a či v konečnom dôsledku zlepšujú podmienky pre európskych občanov a podniky a prispievajú ku globálnej úlohe EÚ na úrovni, ktorú nie je možné dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov. Komisia sa zaviazala „najprv vyhodnotiť“ a pred zvažovaním možných zmien zanalyzovať vykonané činnosti. Tým, že zbiera dôkazy a identifikuje ponaučenia, ktoré môžu byť nápomocné v procese rozhodovania, EÚ zabezpečuje, že hodnotenie politiky EÚ je neoddeliteľnou a trvalou súčasťou tejto tvorby politiky. Pridaná hodnota EÚ, resp. hodnotenie úlohy, ktorú zohráva intervencia na úrovni EÚ, a zohľadnenie toho, či sú ešte stále potrebné ďalšie opatrenia na tejto úrovni, je jedným z piatich hlavných hodnotiacich kritérií (účinnosť, efektívnosť, relevantnosť, súdržnosť, pridaná hodnota EÚ), podľa ktorých sa pravidelne hodnotia politiky a právne predpisy EÚ[8].

2.2.        Národné parlamenty

V roku 2013 dostala Komisia od národných parlamentov 88 odôvodnených stanovísk[9], ktoré sa týkali dodržiavania zásady subsidiarity (pozri prílohu), čo predstavuje nárast oproti predchádzajúcemu roku o 25 % (70 odôvodnených stanovísk v roku 2012). Odôvodnené stanoviská, ktoré boli prijaté v roku 2013, takisto predstavovali väčšiu časť (14 %) celkového počtu stanovísk, ktoré Komisia dostala v kontexte širšieho politického dialógu s národnými parlamentmi (621). O niečo viac ako 10 % stanovísk tvorili v roku 2012 a 2011 odôvodnené stanoviská.

V roku 2013 sa zatiaľ druhýkrát pristúpilo k uplatneniu postupu „žltej karty“ zo strany národných parlamentov v rámci mechanizmu kontroly uplatňovania zásady subsidiarity, a to v súvislosti s návrhom Komisie na nariadenie Rady o zriadení Európskej prokuratúry[10]. Tento prípad bude bližšie opísaný v kapitole 3.

Odôvodnené stanoviská sa naďalej značne líšia formou a argumentáciou, akou národné parlamenty odôvodňujú svoj záver, že bola porušená zásada subsidiarity. Podobne ako v roku 2012 národné parlamenty vydali v roku 2013 odôvodnené stanoviská k rôznym témam. 88 vydaných odôvodnených stanovísk sa týkalo 36[11] návrhov Komisie. Návrh o zriadení Európskej prokuratúry vyvolal 13 odôvodnených stanovísk; druhý najvyšší počet odôvodnených stanovísk (9) bol vydaný v súvislosti s návrhom smernice, ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie a integrovaný manažment pobrežnej zóny[12]. Národné parlamenty vydali sedem odôvodnených stanovísk k návrhu smernice o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov[13], ako aj k návrhu nariadenia, ktorým sa stanovuje rámec pre prístup na trh s prístavnými službami a finančná transparentnosť[14]. (Ďalšie podrobnosti možno nájsť v prílohe k tejto správe.)

Podobne ako v roku 2012 bol národným parlamentom, ktorý vydal najvyšší počet odôvodnených stanovísk (9), švédsky parlament Rigsdag, hoci vydal oveľa menej stanovísk, než v roku 2012 (20). Druhý najvyšší počet odôvodnených stanovísk vydal rakúsky Bundesrat a litovský Seimas (každý vydal po šesť stanovísk), po nich nasledovali dve španielske komory (Congreso de los Diputados a Senado), maltský Kamra tad-Deputati, holandský Tweede Kamer a House of Commons Spojeného kráľovstva (každý vydal po päť stanovísk).

2.3.        Európsky parlament a Rada

a) Európsky parlament

Pokiaľ ide o otázky subsidiarity a proporcionality, Európsky parlament skonsolidoval svoju prax dokladania legislatívnych iniciatívnych správ podľa článku 225 ZFEÚ analýzou potenciálnej pridanej hodnoty pre EÚ založenou na dôkazoch. V roku 2013 bolo sfinalizovaných celkovo päť hodnotení, ktoré sprevádzali legislatívne iniciatívne správy Európskeho parlamentu. Týkali sa:

· lepšej správy jednotného trhu,

· boja proti násiliu páchanom na ženách,

· smernice o cezhraničnom premiestnení sídiel spoločností (14. smernica o práve obchodných spoločností),

· uplatňovania zásady rovnakého odmeňovania mužov a žien za rovnakú prácu rovnakej hodnoty, ako aj

· štatútu európskych vzájomných spoločností.

Okrem toho bolo v roku 2013 dokončených päť správ na tému „náklady v prípade nekonania na úrovni EÚ“. Tieto správy boli navrhnuté tak, aby sa v nich preskúmala možnosť ziskov a/alebo dosiahnutie „verejného blaha“ prostredníctvom opatrení na úrovni EÚ v konkrétnych oblastiach politiky. Týkali sa:

· spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ,

· zvýšenia koordinácie medzi darcami EÚ,

· európskeho kódexu medzinárodného práva súkromného,

· jednotného trhu s energiou, ako aj

· podpory voľného pohybu občanov a podnikov prostredníctvom zjednodušenia prijímania určitých verejných listín v EÚ.

V roku 2013 oddelenie Európskeho parlamentu na posudzovanie vplyvu ex-ante vypracovalo 50 prvotných posudkov posúdení vplyvu vypracovaných Komisiou, dva detailné posudky posúdení vplyvu vypracovaných Komisiou, tri posúdenia vplyvu pozmeňujúcich návrhov Parlamentu (celkovo bolo posúdených 20 pozmeňujúcich návrhov) a jedno alternatívne posúdenie vplyvu (v prípade, keď Komisia žiadne nevypracovala).

b) Rada

V súlade s článkom 4 tretím odsekom protokolu č. 2 Rada postúpi národným parlamentom všetky návrhy legislatívnych aktov, ako aj zmenené návrhy, ktoré pochádzajú od skupiny členských štátov, Súdneho dvora, Európskej centrálnej banky (ECB) alebo Európskej investičnej banky (EIB). V nadväznosti na túto povinnosť (podľa článku 6 druhého odseku protokolu) predseda Rady postúpi stanovisko k návrhu legislatívneho aktu pochádzajúceho od skupiny členských štátov vládam týchto členských štátov. Predseda Rady obdobne postúpi stanovisko k návrhu legislatívneho aktu pochádzajúceho od Súdneho dvora, ECB alebo EIB príslušnej inštitúcii alebo orgánu (podľa článku 6 tretieho odseku protokolu).

Okrem týchto povinností vyplývajúcich zo zmluvy musí Generálny sekretariát Rady informovať členov Rady o stanoviskách členských štátov k návrhom legislatívnych aktov pochádzajúcim od ostatných inštitúcií. Generálny sekretariát Rady dostal v roku 2013 od národných parlamentov veľký počet stanovísk a odôvodnených stanovísk, ktoré boli vydané v súlade s ustanoveniami protokolu a v rámci politického dialógu medzi národnými parlamentmi a Komisiou. Tieto stanoviská boli zaslané členom Rady na informačné účely.

Okrem toho Rada v rámci legislatívnych postupov pri skúmaní posúdení vplyvu, ktoré sú sprievodnými dokumentmi návrhov Komisie, overuje dodržiavanie zásad subsidiarity a proporcionality.

2.4.        Výbor regiónov

V roku 2013 Výbor regiónov prijal a vykonával svoj prvý pracovný program v oblasti subsidiarity[15]. Súčasťou programu bolo päť iniciatív[16] vybraných z pracovného programu Európskej komisie na základe dohodnutých kritérií[17], ktoré sa majú monitorovať, najmä so zreteľom na subsidiaritu.

Keďže vo väčšine členských štátov sú za vykonávanie právnych predpisov EÚ v oblasti odpadu zodpovedné miestne a regionálne orgány, Výbor regiónov pozorne sledoval revíziu politiky a právnych predpisov EÚ v oblasti odpadu a konzultoval expertnú skupinu pre subsidiaritu a sieť na monitorovanie subsidiarity. Pokiaľ ide o iniciatívu týkajúcu sa balíka právnych predpisov týkajúcich sa prístavov, vyskytli sa obavy, že táto iniciatíva dostatočne nezohľadňuje miestne a regionálne osobitosti v Európe, a preto sa súbežne s osemtýždňovou lehotou v rámci mechanizmu včasného varovania uskutočnili konzultácie s regionálnymi parlamentmi a vládami o otázkach súvisiacich so subsidiaritou a proporcionalitou. Všetky konzultované strany dospeli k záveru, že iniciatíva dodržiava zásadu subsidiarity, hoci bolo vznesených niekoľko otázok týkajúcich sa proporcionality.

Seminár rýchleho posúdenia[18] o posudzovaní územného vplyvu, ktorý bol usporiadaný na účely preskúmania tejto iniciatívy, sa konal 25. septembra 2013. Spoluoorganizoval ho Výbor regiónov a Monitorovacia sieť pre európske územné plánovanie a súdržnosť (ESPON) 25. septembra 2013 v súvislosti s touto iniciatívou. Bolo to po prvý raz, čo Výbor regiónov vykonal posúdenie územného vplyvu prostredníctvom metódy rýchleho posúdenia. O subsidiarite a proporcionalite návrhu smernice o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní sa takisto konzultovalo s regionálnymi parlamentmi a vládami vzhľadom na potenciálny vplyv tejto iniciatívy na náklady a administratívnu záťaž na miestnej a regionálnej úrovni. Respondenti väčšinou súhlasili, že iniciatíva dodržiava zásadu subsidiarity, ale vzniesli niekoľko otázok v súvislosti so zásadou proporcionality. Vo svojich odpovediach upozornili na to, že sa dostatočne nezohľadňuje uhol pohľadu miestnych a regionálnych orgánov.

Mimo pracovného programu Komisie sa takisto konzultovalo s expertnou skupinou pre subsidiaritu pri vypracovaní stanoviska Výboru regiónov z vlastnej iniciatívy na tému „Decentralizácia v Európskej únii a úloha miestnych a regionálnych samospráv pri tvorbe a uplatňovaní politiky EÚ“[19].

Na podporu monitorovania subsidiarity Výbor regiónov zmodernizoval REGPEX – internetový nástroj pre regióny so zákonodarnými právomocami – pridaním interaktívnej mapy regiónov s legislatívnymi právomocami a profilu každého regionálneho parlamentu. S cieľom pomôcť pri zhodnotení skúseností so systémom včasného varovania a šíriť osvedčené postupy uverejnil Výbor regiónov štúdiu s názvom „Systém včasného varovania v oblasti subsidiarity stanovený v Lisabonskej zmluve – úloha regionálnych parlamentov s legislatívnymi právomocami a ďalších orgánov na nižšej než celoštátnej úrovni“.

V niektorých stanoviskách Výboru regiónov boli v roku 2013 vyjadrené obavy týkajúce sa súladu legislatívnych iniciatív EÚ so zásadami subsidiarity a proporcionality. V stanovisku k návrhu smernice, ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie a integrovaný manažment pobrežnej zóny[20], sa uvádza, že návrh nedodržiava zásady subsidiarity a proporcionality. V stanovisku k návrhu nariadenia o úradných kontrolách[21] a v stanovisku k návrhu smernice týkajúcej sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov[22] Výbor regiónov takisto vyjadril obavy týkajúce sa používania delegovaných aktov.

Výbor regiónov odkazuje aj na svoju výročnú správu o subsidiarite za rok 2013.[23].

2.5.        Súdny dvor

Súdny dvor nevydal v roku 2013 žiadne kľúčové rozhodnutia týkajúce sa zásady subsidiarity, ale vydal dva rozsudky Všeobecného súdu týkajúce sa tejto zásady.

Vo veci T-31/07, Du Pont de Nemours a iní/Komisia, podalo niekoľko spoločností návrh na zrušenie smernice Komisie, ktorá s určitými obmedzeniami zaraďuje flusilazol medzi účinné látky v prípravkoch na ochranu rastlín podľa smernice 91/414/EHS[24]. Jedným z dôvodov podania tohto návrhu bolo porušenie zásady subsidiarity. Vo svojom rozsudku z 12. apríla 2013 Všeobecný súd zdôraznil, že uvedená zásada sa uplatňuje iba v oblastiach, ktoré nepatria do výlučnej právomoci EÚ (bod 202). Keďže smernicou 91/414/EHS sa orgánom Únie udeľuje výlučná právomoc posúdiť účinné látky, ktoré môžu byť súčasťou prípravkov na ochranu rastlín, a zaviesť obmedzenia na ich prijatie (body 203 a 204), na opatrenie prijaté v rámci výkonu tejto právomoci sa zásada subsidiarity nevzťahuje (bod 205). Všeobecný súd teda zamietol tvrdenie žalobkýň, čím potvrdil svoju judikatúru v tejto oblasti[25].

Vo veci T-526/10, Inuit Tapiriit Kanatami a i./Komisia, žalobcovia požadovali zrušenie nariadenia Komisie, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá o obchodovaní s výrobkami z tuleňov[26] okrem iného aj z dôvodu porušenia zásady subsidiarity. Vo svojom rozsudku z 25. apríla 2013 Všeobecný súd túto žiadosť zamietol. Poukázal na judikatúru, podľa ktorej sa zásada subsidiarity uplatňuje na opatrenia EÚ na základe článku 114 ZFEÚ „do tej miery, do akej uvedené ustanovenie neposkytuje [EÚ] výlučnú právomoc upravovať hospodárske činnosti na vnútornom trhu, ale poskytuje len právomoc zlepšovať podmienky na jeho vytvorenie a fungovanie formou odstraňovania prekážok voľného pohybu tovarov a slobodného poskytovania služieb alebo odstraňovania prekážok hospodárskej súťaže“ (bod 84)[27]. Všeobecný súd rozhodol, že je jasné, že „cieľ základného nariadenia by sa nemohol uspokojivo realizovať iba prostredníctvom opatrenia prijatého členskými štátmi a predpokladá opatrenie na úrovni Únie, ako to dokazuje rôznorodý vývoj vnútroštátnych právnych predpisov v prejednávanej veci“. Z toho vyplýva, že cieľ plánovaného opatrenia možno lepšie dosiahnuť na úrovni EÚ a že nariadenie neporušilo zásadu subsidiarity (bod 85).

3.           Hlavné prípady, v ktorých boli vyjadrené obavy v súvislosti so zásadami subsidiarity a proporcionality

Návrh nariadenia o zriadení Európskej prokuratúry

Návrh Komisie na zriadenie Európskej prokuratúry[28] bol prijatý 17. júla 2013. Cieľom návrhu je zriadiť Európsku prokuratúru, ktorá bude vyšetrovať a trestne stíhať páchateľov trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ. Európska prokuratúra by bola inštitúciou Únie s decentralizovanou štruktúrou, ktorá by sa pri väčšine svojich činností spoliehala na vnútroštátne orgány vyšetrovania a trestného stíhania a na vnútroštátne právne predpisy.

Národné parlamenty vydali k tomuto návrhu 13 odôvodnených stanovísk[29], ktoré predstavujú 18 hlasov z možných 56[30]. Podľa článku 7 ods. 2 protokolu č. 2 bolo na uplatnenie postupu žltej karty v tomto prípade potrebných 14 hlasov.

V roku 2013 vydalo v rámci politického dialógu stanovisko sedem ďalších komôr národných parlamentov[31]. Tieto stanoviská neobsahovali tvrdenia o nesúlade návrhu Komisie so zásadou subsidiarity, ale pripomienky k jeho jednotlivým prvkom[32].

Komisia 6. novembra 2013 potvrdila, že bol aktivovaný mechanizmus kontroly uplatňovania zásady subsidiarity opísaný v článku 7 ods. 2 protokolu č. 2. V dôsledku toho Komisia návrh preskúmala a následne vydala oznámenie[33], v ktorom odôvodnené stanoviská predložené národnými parlamentmi dôkladne posúdila z hľadiska zásady subsidiarity. Pri analýze odôvodnených stanovísk Komisia rozlišovala medzi argumentmi, ktoré sa vzťahujú na zásadu subsidiarity alebo ktoré by sa mohli vykladať ako obavy týkajúce sa subsidiarity, a ďalšími argumentmi týkajúcimi sa zásady proporcionality, politických rozhodnutí, ktoré so subsidiaritou nesúvisia, alebo iných politických či právnych otázok. Národné parlamenty mali tieto hlavné námietky týkajúce sa zásady subsidiarity:

· Odôvodnenie týkajúce sa subsidiarity

Viacero komôr národných parlamentov sa domnievalo, že Komisia dostatočne nevysvetlila súlad návrhu so zásadou subsidiarity. Dôvody, ktoré Komisia uviedla, boli považované za nedostatočné. Okrem toho by vysvetlenia mali byť zahrnuté v dôvodovej správe, ako aj v posúdení vplyvu.

Po preskúmaní Komisia konštatovala, že v dôvodovej správe a pripojenom legislatívnom finančnom výkaze sa dostatočne vysvetľuje, prečo by sa opatreniami na úrovni členských štátov cieľ politiky nedosiahol a prečo by sa tento cieľ lepšie dosiahol činnosťou na úrovni Únie (napr. chýbajúca kontinuita opatrení na presadzovanie práva a neexistujúca spoločná európska politika v oblasti trestného stíhania).

· Údajný dostatočný charakter existujúcich mechanizmov

Niekoľko komôr vyjadrilo názor, že vyšetrovanie a stíhanie na úrovni členských štátov je dostatočné a že koordinačné a vyšetrovacie mechanizmy na úrovni Únie (Eurojust, Europol a OLAF) by taktiež boli dostatočné. Niektoré komory sa domnievali, že Komisia mala pred zavedením nových právnych predpisov v tejto oblasti počkať na prijatie jej návrhu smernice o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva.

Komisia vzala na vedomie, že jasné štatistické informácie preukázali, že cieľ zmluvy, ktorým je účinná, odrádzajúca a rovnocenná úroveň ochrany finančných záujmov EÚ, sa nedosiahla. Zdôraznila, že žiaden z existujúcich mechanizmov alebo orgánov by nemohol odstrániť nedostatky zistené vo vzťahu k prípustnosti cezhraničných dôkazov, identifikácii cezhraničných prepojení alebo získavaniu pomoci od orgánov v ostatných členských štátoch, ani by tieto otázky nebolo možné vyriešiť len opatreniami prijatými výhradne na úrovni členských štátov.

Komisia takisto poznamenala, že zlepšenia v existujúcich mechanizmoch by vzhľadom na obmedzenia, ktoré sú im vlastné, mali prinajlepšom len minimálny účinok. Napokon zdôraznila, že návrh smernice o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva a návrh na zriadenie Európskej prokuratúry majú odlišné, hoci vzájomne sa dopĺňajúce ciele.

· Pridaná hodnota návrhu o zriadení Európskej prokuratúry

Viaceré komory spochybnili pridanú hodnotu návrhu, hoci niektoré z nich uznali výhody zriadenia Európskej prokuratúry. Národné parlamenty uviedli, že Komisia nepreukázala, že výsledky by sa mohli lepšie dosiahnuť opatreniami na úrovni Únie, než opatreniami na vnútroštátnej úrovni.

V reakcii na tieto názory Komisia vysvetlila, že od navrhovaného systému sa očakáva, že prinesie značnú pridanú hodnotu v boji proti podvodom v EÚ. Jedno z hlavných očakávaných zlepšení by pochádzalo z oblasti politiky trestného stíhania na úrovni EÚ, čím by sa vyriešili veľké rozdiely medzi členskými štátmi v tom, ako sa podvody v EÚ vyšetrujú a stíhajú. Vďaka tomu by sa mohli takisto odhaliť cezhraničné prepojenia, ktoré môžu v čisto vnútroštátnych vyšetrovaniach zostať nepovšimnuté, a vyšetrovanie by sa mohlo účinnejšie riadiť a koordinovať. Okrem toho by sa vďaka zriadeniu decentralizovanej Európskej prokuratúry zhromažďovali odborné poznatky a know-how týkajúce sa vyšetrovania a trestného stíhania prípadov podvodov na úrovni EÚ a zabezpečilo to, aby tento proces prebiehal v blízkosti miesta činu.

· Otázky týkajúce sa štruktúry Európskej prokuratúry a povahy a rozsahu jej právomocí

Pokiaľ ide o štruktúru, Komisia konštatovala, že zriadenie Európskej prokuratúry s plnohodnotnou kolegiálnou štruktúrou by mohlo ohroziť jej účinnosť a znížiť efektívnosť jej rozhodovania tak, ako to potvrdzujú viaceré národné parlamenty. V reakcii na otázky týkajúce sa povahy a rozsahu právomocí Európskej prokuratúry Komisia zdôraznila, že predmetné trestné činy vrátane prípadov, ktoré nemajú cezhraničný charakter, majú samy osebe úniový rozmer. Obmedzenie rozsahu pôsobnosti Európskej prokuratúry by nielen znížilo pridanú hodnotu, ale takisto spochybnilo právomoc Únie v tejto záležitosti.

Výhradná právomoc Európskej prokuratúry by však neznamenala, že vzhľadom na zapojenie vnútroštátnych orgánov presadzovania práva a delegovaných európskych prokurátorov v členských štátoch, ktorí sú súčasne vnútroštátnymi prokurátormi, by vnútroštátne orgány boli vylúčené z prípadov, ktorými sa bude zaoberať.

V nadväznosti na toto hĺbkové preskúmanie Komisia dospela k záveru, že návrh dodržiava zásadu subsidiarity a rozhodla sa ho zachovať.

Návrh smernice, ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie a integrovaný manažment pobrežnej zóny[34]

Návrh Komisie, ktorý v roku 2013 vyvolal druhý najvyšší počet odôvodnených stanovísk, bol návrh, ktorým sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie a integrovaný manažment pobrežnej zóny. Národné parlamenty vydali k tomuto návrhu deväť odôvodnených stanovísk[35], ktoré predstavujú 13 hlasov. Okrem toho zaslalo v roku 2013 v rámci politického dialógu stanoviská ďalších päť komôr, ktoré nepovažovali návrh za nezlučiteľný so zásadou subsidiarity[36].

Niektoré národné parlamenty sa domnievali, že Komisia primerane nepreukázala pridanú hodnotu záväzkov na úrovni EÚ v oblasti námorného priestorového plánovania a integrovaného manažmentu pobrežnej zóny a že smernicou by sa výrazne zvýšila administratívna záťaž a požiadavky na podávanie správ bez primeraného úžitku. Okrem toho sa v niektorých odôvodnených stanoviskách spochybňoval navrhovaný právny základ návrhu.

Vo svojej odpovedi na uvedené odôvodnené stanoviská Komisia zdôraznila, že navrhovaná smernica by mala priniesť pridanú hodnotu tým, že členským štátom umožní dosiahnuť minimálne spoločné charakteristiky, ktoré umožnia lepšiu cezhraničnú spoluprácu a podporia včasné vykonávanie príslušných právnych predpisov. Komisia poukázala na to, že námorné a pobrežné činnosti majú cezhraničný vplyv a často aj vplyv v celej EÚ a že vnútroštátne procesy plánovania sa značne odlišujú. Je preto potrebný rámec na úrovni EÚ, ktorým by sa riadili procesy plánovania na mori a integrovalo riadenie pobrežných zón. Komisia zdôraznila, že navrhovaná smernica by členským štátom ponechala značne veľkú diskrečnú právomoc rozhodnúť o spôsoboch, akými by sa mali dosiahnuť ciele smernice. Komisia vyzdvihla, že medzinárodná spolupráca by uľahčila zapojenie sa príslušných krajín mimo EÚ do námorného priestorového plánovania a integrovaného manažmentu pobrežnej zóny. Navrhovaná smernica by členským štátom umožnila vybrať si formát a spôsob tejto spolupráce s tretími krajinami, pokiaľ by vyvinuli maximálnu snahu koordinovať svoje plány a stratégie s plánmi a stratégiami tretej krajiny. Znenie, na ktorom sa spoluzákonodarcovia dohodli, je v súlade s týmito reakciami.

Návrh smernice o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov[37]

Navrhovaný právny predpis pozostáva z nových a posilnených pravidiel o tom, ako sa tabakové výrobky môžu vyrábať a predávať v EÚ. K tomuto návrhu bolo predložených sedem odôvodnených stanovísk, ktoré predstavujú 11 hlasov[38]. V rámci politického dialógu zaslalo stanoviská aj osem národných parlamentov[39], ktoré nepovažovali návrh za nezlučiteľný so zásadou subsidiarity. Dve komory[40] zaslali stanoviská, v ktorých uviedli, že návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity, ale keďže boli predložené po konečnom termíne, nemohli sa zohľadniť pri výpočte dosiahnutia prahovej hodnoty.

Niektoré komory sa domnievali, že regulácia určitých druhov tabakových výrobkov, akými sú výrobky s nízkym rizikom, patrí do vnútroštátnej právomoci. Iné kritizovali prevod právomoci prijímať delegované akty na Komisiu. Právny základ tohto návrhu bol takisto spochybnený, keďže by neharmonizoval právne predpisy členských štátov o tabakových výrobkoch. Národné parlamenty sa takisto vyjadrili v tom zmysle, že zákaz tenkých a mentolových cigariet a balíčkov tabaku na šúľanie s hmotnosťou nižšou ako 40 g by neprispel k fungovaniu vnútorného trhu.

Komisia vo svojich odpovediach zdôraznila, že návrh by nemal ukladať obmedzenia týkajúce sa uvádzania výrobkov s nízkym rizikom na trh. Vysvetlila aj to, že právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ sa považuje za nevyhnutnú na to, aby sa smernica mohla v plnom rozsahu uplatňovať. Delegovanie právomoci uvedené v návrhu obsahovalo jasné a stručné kritériá, pričom Komisii bola udelená obmedzená právomoc. Pokiaľ ide o právny základ návrhu, Komisia poznamenala, že súčasná smernica do veľkej miery sleduje rovnaké ciele ako návrh jej revízie a že Európsky súdny dvor potvrdil zákonnosť článku 114 ako právneho základu súčasnej smernice[41]. Právny základ je preto vhodný na aktualizáciu existujúcej úrovne harmonizácie, odstránenie prekážok vnútorného trhu v dôsledku rozličného regulačného vývoja v členských štátoch a prevenciu proti obchádzaniu pravidiel vnútorného trhu. Komisia zastáva názor, že článok 114 ZFEÚ poskytol právny základ pre plnú, čiastočnú alebo minimálnu harmonizáciu a členským štátom ponechal možnosť regulácie v určitých záležitostiach. Komisia poukázala na to, že členské štáty začali prijímať opatrenia na reguláciu tabakových výrobkov s charakteristickými príchuťami, a preto navrhla harmonizáciu, aby sa zabránilo narušeniu trhu. Takisto zdôraznila, že na základe návrhu by sa štandardizovali len určité aspekty balení (napríklad počet cigariet a rozmery zdravotných výstrah), ktoré sú prospešné pre obeh týchto výrobkov na vnútornom trhu a ktoré zároveň zabezpečujú plnú viditeľnosť zdravotných výstrah.

Návrh, ktorým sa stanovuje rámec pre prístup na trh s prístavnými službami a finančná transparentnosť prístavov[42]

Cieľom tohto návrhu je zlepšiť fungovanie prístavov a ďalšie dopravné spojenia v námorných prístavoch transeurópskej dopravnej siete. Navrhovaný právny rámec by mal prispieť k skutočne rovnocenným právnym podmienkam a zabezpečiť väčšiu právnu istotu pre prevádzkovateľov prístavov a investorov. V návrhu sa vymedzujú transparentné a otvorené postupy určovania poskytovateľov prístavných služieb, pravidlá, aby sa predišlo možnému zneužitiu cien prevádzkovateľmi s výhradnými právami, a pravidlá na zabezpečenie transparentnosti využívania verejných prostriedkov. Národné parlamenty vydali k tomuto návrhu sedem odôvodnených stanovísk, ktoré predstavujú 11 hlasov[43]. Okrem toho zaslali v rámci politického dialógu stanoviská tri komory, ktoré návrh nepovažujú za nezlučiteľný so zásadou subsidiarity[44].

Niektoré národné parlamenty uviedli, že ciele tohto návrhu by sa dali lepšie dosiahnuť prostredníctvom právne nezáväzných nástrojov alebo smernice. Iné kritizovali, že členské štáty by stratili svoje právo a možnosť naďalej regulovať svoj sektor prístavov prostredníctvom svojich vnútroštátnych právnych predpisov a že navrhované nariadenie by mohlo mať kontraproduktívne účinky na výkonnosť hospodárstva a infraštruktúry v dotknutých oblastiach.

Komisia vo svojich odpovediach uviedla, že tento návrh nariadenia sa vzťahuje len na prístavy, ktoré sú súčasťou transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) a ktoré Európsky parlament a Rada považovali za dôležité pre vnútorný trh a územnú súdržnosť EÚ v kontexte nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 o rozvoji transeurópskej dopravnej siete. Nariadenie zabezpečuje rámec pre existujúce zásady zmluvy, ktoré sa už uplatňujú na sektor prístavov, a to zavedením dvoch základných súborov pravidiel: nediskriminačných a transparentných podmienok prístupu na trh pre prevádzkovateľov prístavných služieb a dodržiavania pravidiel finančnej transparentnosti pri využívaní verejných finančných prostriedkov v prístavoch. Komisia zdôraznila, že jej zámerom bolo, aby ustanovenia nariadenia zostali neutrálne a rešpektovali internú organizáciu členských štátov, pokiaľ ide o ich prístavné systémy. V súvislosti s výberom právneho nástroja Komisia zdôraznila, že by uprednostnila nariadenie pred smernicou, pretože jedným z hlavných cieľov návrhu je zabezpečiť rovnaké podmienky, ktoré si vyžadujú jednotné vykonávanie len niekoľkých, avšak základných pravidiel.

Komisia navyše zdôraznila, že nariadenie by členským štátom ponechalo potrebnú flexibilitu na zohľadnenie konkrétnych okolností a že členské štáty by si zachovali možnosť výberu medzi rôznymi formami prístupu na trh. Napríklad by neboli nútené otvoriť sa konkurenčným službám, ktoré by podľa ich vlastného výberu mali byť aj naďalej regulované na základe náležite odôvodnených dôvodov verejného záujmu. Komisia ďalej zdôraznila, že prilákanie investorov si vyžaduje nenarušenú hospodársku súťaž medzi prístavmi transeurópskej dopravnej siete, najmä tými, ktoré sa nachádzajú v rôznych členských štátoch, čo podľa názoru Komisie nie je možné dosiahnuť iba samotnými členskými štátmi.

4.           Záver

Medziinštitucionálne diskusie o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality pokračovali aj v roku 2013 a druhé uplatnenie postupu žltej karty národnými parlamentmi bolo významnou udalosťou.

88 odôvodnených stanovísk, ktoré v roku 2013 predložili národné parlamenty, sa týkalo 36 rôznych dokumentov Komisie. Potvrdzuje to tendenciu, ktorá už bola spozorovaná v uplynulých rokoch: národné parlamenty sa pri voľbe návrhov Komisie, ktoré podrobia kontrole v kontexte mechanizmu kontroly uplatňovania zásady subsidiarity, riadia rozličnými politickými záujmami a rôznymi prioritami. Takisto sa zdá, že pri posudzovaní súladu návrhu so zásadou subsidiarity uplatňujú odlišné kritériá.

Všetky inštitúcie zapojené do legislatívneho procesu boli aktívne pri zabezpečovaní kontroly uplatňovania zásady subsidiarity. Komisia naďalej v jednotlivých fázach vykonávala hĺbkové hodnotenie dodržiavania zásad subsidiarity a proporcionality. Pred prijatím legislatívnych návrhov Komisia zabezpečuje posúdenia (napr. v orientačných plánoch a posúdeniach vplyvu) a po prijatí skúma odôvodnené stanoviská od národných parlamentov vyjadrujúce obavy týkajúce sa subsidiarity a odpovedá na ne.

Otázky kontroly a monitorovania subsidiarity sa takisto objavovali na popredných miestach programov Európskeho parlamentu a Výboru regiónov. Európsky parlament naďalej dokladal svoje legislatívne iniciatívne správy analýzou potenciálnej pridanej hodnoty pre EÚ. Výbor regiónov podobne zintenzívnil svoju prácu na otázkach subsidiarity, najmä tým, že po prvý raz prijal a vykonával pracovný program v oblasti subsidiarity.

Príloha

Zoznam dokumentov Komisie, ku ktorým národné parlamenty vydali v roku 2013 odôvodnené stanoviská[45]

týkajúce sa uplatňovania zásady subsidiarity

|| Dokument Komisie || Názov || Počet odôvodnených stanovísk (protokol č. 2) || Počet hlasov (protokol č. 2)[46] || Národná komora, ktorá predkladá odôvodnené stanovisko

1 || COM(2013) 534 || Návrh nariadenia o zriadení Európskej prokuratúry || 13[47] || 18 (bol dosiahnutý prah na uplatnenie postupu žltej karty[48]) || CY Vouli ton Antiprosopon (2 hlasy) CZ Senát (1 hlas) FR Sénat (1 hlas) HU Országgyűlés (2 hlasy) IE Houses of the Oireachtas (obe komory – 2 hlasy) MT Kamra tad-Deputati (2 hlasy) RO Camera Deputaților (1 hlas) SI Državni zbor (1 hlas) SE Riksdag (2 hlasy) NL Eerste Kamer (1 hlas) NL Tweede Kamer (1 hlas) UK House of Commons (1 hlas) UK House of Lords (1 hlas)

2 || COM(2013) 133 || Návrh smernice, ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie a integrovaný manažment pobrežnej zóny || 9[49] || 13 || BE Vlaams Parlement (1 hlas) FI Eduskunta (2 hlasy) DE Bundesrat (1 hlas) IE Houses of the Oireachtas (obe komory – 2 hlasy) LT Seimas (2 hlasy) PL Senat (1 hlas) SE Riksdag (2 hlasy) NL Eerste Kamer (1 hlas) NL Tweede Kamer (1 hlas)

3 || COM(2012) 788 || Návrh smernice o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov || 7 || 11 || CZ Poslanecká sněmovna (1 hlas) DK Folketing (2 hlasy) EL Vouli ton Ellinon (2 hlasy) IT Senato della Republica (1 hlas) PT Assembleia da República (2 hlasy) RO Camera Deputaților (1 hlas) SE Riksdag (2 hlasy)

4 || COM(2013) 296 || Návrh, ktorým sa stanovuje rámec pre prístup na trh s prístavnými službami a finančná transparentnosť prístavov || 7[50] || 11 || FR Assemblée nationale (1 hlas) IT Senato della Republica (1 hlas) LV Saeima (2 hlasy) MT Kamra tad-Deputati (2 hlasy) PL Sejm (1 hlas) ES Congreso de los Diputados a Senado (obe komory – 2 hlasy) SE Riksdag (2 hlasy)

5 || COM(2013) 28[51] || Návrh, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1370/2007, pokiaľ ide o otvorenie trhu so službami vnútroštátnej osobnej železničnej dopravy || 6 || 9 || AT Bundesrat (1 hlas) LT Seimas (2 hlasy) LU Chambre des Députés (2 hlasy)[52] SE Riksdag (2 hlasy)[53] NL Eerste Kamer (1 hlas)[54] NL Tweede Kamer (1 hlas)[55]

6 || COM(2013) 29[56] || Návrh smernice, ktorou sa mení smernica 2012/34/EÚ, ktorou sa zriaďuje jednotný európsky železničný priestor, pokiaľ ide o otvorenie trhu so službami vnútroštátnej osobnej železničnej dopravy a o správu železničnej infraštruktúry || 6 || 9 || FR Sénat (1 hlas) LT Seimas (2 hlasy) LU Chambre des Députés (2 hlasy)[57] SE Riksdag (2 hlasy)[58] NL Eerste Kamer (1 hlas)[59] NL Tweede Kamer (1 hlas)[60]

7 || COM(2012) 614[61] || Návrh smernice o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze a súvisiacich opatreniach || 5[62] || 5 || CZ Poslanecká sněmovna (1 hlas)[63] PL Sejm (1 hlas) PL Senat (1 hlas) UK House of Commons (1 hlas) UK House of Lords (1 hlas)[64]

8 || COM(2013) 627 || Návrh nariadenia, ktorým sa stanovujú opatrenia týkajúce sa jednotného európskeho trhu s elektronickými komunikáciami a na dosiahnutie prepojeného kontinentu a ktorým sa menia smernice 2002/20/ES, 2002/21/ES a 2002/22/ES a nariadenia (ES) č. 1211/2009 a (EÚ) č. 531/2012 || 4[65] || 7 || AT Bundesrat (1 hlas) IE Houses of the Oireachtas (obe komory – 2 hlasy) MT Kamra tad-Deputati (2 hlasy) SE Riksdag (2 hlasy)

9 || COM(2013) 27[66] || Návrh nariadenia o Železničnej agentúre Európskej únie, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 881/2004 || 3 || 5 || LT Seimas (2 hlasy) RO Senatul (1 hlas) SE Riksdag (2 hlasy)[67]

10 || COM(2013) 31[68] || Návrh smernice o bezpečnosti železníc (prepracované znenie) || 3 || 5 || LT Seimas (2 hlasy) RO Senatul (1 hlas) SE Riksdag (2 hlasy)[69]

11 || COM(2013) 173 || Návrh nariadenia o agentúre Európskej únie pre spoluprácu a odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV a 2005/681/SVV || 3[70] || 4 || BE Chambre des Représentants (1 hlas) DE Bundesrat (1 hlas) ES Congreso de los Diputados a Senado (obe komory – 2 hlasy)

12 || COM(2012) 615[71] || Oznámenie – Vyvážené zastúpenie mužov a žien vo vedúcich pozíciách v podnikoch: prínos k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu || 2 || 2 || CZ Poslanecká sněmovna (1 hlas)[72] UK House of Lords (1 hlas)[73]

13 || COM(2013) 30[74] || Návrh smernice o interoperabilite systému železníc v Európskej únii (prepracované znenie) || 2 || 4 || LT Seimas (2 hlasy) SE Riksdag (2 hlasy)[75]

14 || COM(2013) 147 || Návrh nariadenia o opatreniach týkajúcich sa zníženia nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí || 2 || 2 || NL Tweede Kamer (1 hlas) UK House of Commons (1 hlas)

15 || COM(2013) 262 || Návrh nariadenia o produkcii rastlinného rozmnožovacieho materiálu a jeho sprístupňovaní na trhu (právna úprava v oblasti rastlinného rozmnožovacieho materiálu) || 2 || 2 || AT Bundesrat (1 hlas) NL Tweede Kamer (1 hlas)

16 || COM(2013) 472 || Návrh nariadenia o poplatkoch Európskej agentúre pre lieky za vykonávanie činností dohľadu nad liekmi na humánne použitie || 2[76] || 4 || EL Vouli ton Ellinon (2 hlasy) ES Congreso de los Diputados a Senado (obe komory – 2 hlasy)

17 || COM(2013) 618[77] || Návrh smernice, ktorou sa mení vymedzenie pojmu „droga“ obsiahnuté v rámcovom rozhodnutí Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami || 2 || 2 || UK House of Commons (1 hlas)[78] UK House of Lords (1 hlas)[79]

18 || COM(2013) 619[80] || Návrh nariadenia o nových psychoaktívnych látkach || 2 || 2 || UK House of Commons (1 hlas)[81] UK House of Lords (1 hlas)[82]

19 || COM(2013) 721 || Návrh smernice, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o jednotné daňové priznanie k DPH || 2 || 2 || FR Sénat (1 hlas) DE Bundesrat (1 hlas)

20 || COM(2012) 724 || Návrh nariadenia, ktorým sa menia určité legislatívne akty v oblasti štatistiky poľnohospodárstva a rybolovu || 1[83] || 2 || ES Congreso de los Diputados a Senado (obe komory – 2 hlasy)

21 || COM(2013) 48[84] || Návrh smernice o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informácií v celej Únii || 1 || 2 || SE Riksdag (2 hlasy)

22 || COM(2013) 71 || Návrh smernice, ktorou sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti dane z finančných transakcií || 1 || 2 || SE Riksdag (2 hlasy)

23 || COM(2013) 151 || Návrh smernice o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, výmen žiakov, plateného a neplateného odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby a činnosti aupair (prepracované znenie) || 1 || 2 || EL Vouli ton Ellinon (2 hlasy)

24 || COM(2013) 168 || Zmenený návrh smernice o transparentnosti opatrení regulujúcich stanovovanie cien liekov na humánne použitie a ich zaraďovanie do pôsobnosti verejných systémov zdravotného poistenia || 1[85] || 2 || ES Congreso de los Diputados a Senado (obe komory – 2 hlasy)

25 || COM(2013) 207 || Návrh smernice, ktorou sa menia smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými spoločnosťami a skupinami || 1 || 2 || EE Riigikogu (2 hlasy)

26 || COM(2013) 228 || Návrh nariadenia o podporovaní voľného pohybu občanov a podnikov prostredníctvom zjednodušenia prijímania určitých verejných listín v Európskej únii, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 (EÚ) || 1 || 1 || RO Senatul (1 hlas)

27 || COM(2013) 260 || Návrh nariadenia o zdraví zvierat || 1 || 1 || AT Bundesrat (1 hlas)

28 || COM(2013) 265 || Návrh nariadenia o úradných kontrolách a iných úradných činnostiach vykonávaných na zabezpečenie uplatňovania potravinového a krmivového práva a pravidiel pre zdravie zvierat a dobré životné podmienky zvierat, pre zdravie rastlín a rastlinný rozmnožovací materiál a pre prípravky na ochranu rastlín || 1 || 2 || LU Chambre des Députés (2 hlasy)

29 || COM(2013) 267 || Návrh nariadenia o ochranných opatreniach proti škodcom rastlín || 1 || 1 || AT Bundesrat (1 hlas)

30 || COM(2013) 409 || Návrh nariadenia, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 216/2008 v oblasti letísk, manažmentu letovej prevádzky a leteckých navigačných služieb || 1 || 2 || MT Kamra tad-Deputati (2 hlasy)

31 || COM(2013) 410 || Návrh nariadenia o implementácii jednotného európskeho neba (prepracované znenie) || 1 || 2 || MT Kamra tad-Deputati (2 hlasy)

32 || COM(2013) 520 || Návrh nariadenia, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií bánk a ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 || 1 || 2 || SE Riksdag (2 hlasy)

33 || COM(2013) 535 || Návrh nariadenia o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) || 1 || 1 || CZ Senát (1 hlas)

34 || COM(2013) 550 || Návrh nariadenia o výmenných poplatkoch za platobné transakcie viazané na kartu || 1 || 1 || FR Sénat (1 hlas)

35 || COM(2013) 620 || Návrh nariadenia o prevencii a riadení introdukcie a šírenia cudzích inváznych druhov || 1 || 1 || AT Bundesrat (1 hlas)

36 || COM(2013) 641 || Návrh nariadenia o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách || 1 || 1 || UK House of Commons (1 hlas)

Počet odôvodnených stanovísk k dokumentom, ktoré sa započítali individuálne || 99

Počet odôvodnených stanovísk týkajúcich sa viac ako jedného dokumentu[86] || 11[87]

Doručené odôvodnené stanoviská SPOLU || 88

[1]     COM(2014) XXX final.

[2]     http://ec.europa.eu/smart-regulation/impact/planned_ia/planned_ia_en.htm.

[3]     http://ec.europa.eu/smart-regulation/impact/commission_guidelines/commission_guidelines_en.htm.

[4]     http://ec.europa.eu/smart-regulation/impact/iab/iab_en.htm.

[5]     COM(2013) 824 final.

[6]     COM(2013) 721 final.

[7]     COM(2013) 641 final.

[8]     Oznámenie „Posilnenie základov inteligentnej regulácie – zlepšenie hodnotenia“ – COM(2013) 686 final, 2.10.2013.

[9]     Pozri poznámku pod čiarou č. 44.

[10]    COM(2013) 534 final.

[11]    Komisia dostala 88 odôvodnených stanovísk, pričom niektoré z nich sa týkali viac ako jedného dokumentu.

[12]    COM(2013) 133 final.

[13]    COM(2012) 788 final.

[14]    COM(2013) 296 final.

[15]    CdR 2336/2012, prijatý predsedníctvom Výboru regiónov 30. januára 2013.

[16]    1. preskúmanie politiky a právnych predpisov EÚ v oblasti odpadu;                2. balík právnych predpisov týkajúcich sa prístavov (nahradil pôvodne vybranú iniciatívu „Blue Belt“);              3. mestská mobilita;     4. elektronická fakturácia pri verejnom obstarávaní, ako aj              5. rámec environmentálneho hodnotenia v oblasti klímy a energetiky s cieľom umožniť bezpečnú a zabezpečenú nekonvenčnú ťažbu uhľovodíkov.

[17]    a) iniciatívy by mali mať jasný politický význam pre miestne a regionálne orgány;

      b) iniciatívy by sa mali týkať oblastí v právomoci miestnych a regionálnych orgánov a

      c) iniciatívy by potenciálne mali mať rozmer subsidiarity.

[18]    Táto metodika umožňuje rýchlu ex ante analýzu možného vplyvu právnych predpisov EÚ na rozvoj regiónov. Kombinuje pritom štandardizovaný nástroj založený na ukazovateľoch so systematickým zberom odborných znalostí prostredníctvom seminárov. Spoločnými ukazovateľmi pre európske regióny NUTS 2 posudzuje možné vplyvy na všeobecnej úrovni.

[19]    CdR 2214/2012.

[20]    CdR 3766/2013.

[21]    CdR 5295/2013.

[22]    CdR 2062/2013.

[23]    https://portal.cor.europa.eu/subsidiarity/news/Pages/Subsidiarity-Annual-Report-2013.aspx.

[24]    Smernica Rady 91/414/EHS z 15. júla 1991 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (Ú. v. ES L 230, 19.8.1991, s. 1).

[25]    Vec T-420/05 R, Vischim/Komisia, Zb. 2009 s. II–3841, bod 223.

[26]    Nariadenie Komisie (EÚ) č. 737/2010 z 10. augusta 2010, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1007/2009 o obchodovaní s výrobkami z tuleňov (Ú. v. EÚ L 216, 17.8.2010, s. 1).

[27]    Vec C-491/01, British American Tobacco (Investments) a Imperial Tobacco, Zb. 2002 s. I-11453, bod 179.

[28]    COM(2013) 534 final.

[29]    CY Vouli ton Antiprosopon (2 hlasy), CZ Senát (1 hlas), FR Sénat (1 hlas), HU Országgyűlés (2 hlasy), IE Houses of the Oireachtas (obe komory – 2 hlasy), MT Kamra tad-Deputati (2 hlasy), RO Camera Deputaților (1 hlas), SI Državni zbor (1 hlas), SE Riksdag (2 hlasy), NL Eerste Kamer (1 hlas), NL Tweede Kamer (1 hlas), UK House of Commons (1 hlas) a UK House of Lords (1 hlas).

[30]    Každý národný parlament má dva hlasy; ak je národný parlament dvojkomorový, každej komore sa pridelí jeden hlas. Každá komora má právo vydávať vlastné odôvodnené stanoviská.

[31]    PL Senat, DE Bundesrat, PT Assembleia da República, RO Senatul, IT Senato della Repubblica, FR Assemblée nationale, FI Eduskunta. Ďalšie stanoviská boli predložené v roku 2014.

[32]    Komisia reagovala na tieto pripomienky netýkajúce sa subsidiarity samostatnými listami zaslanými národným parlamentom.

[33]    COM(2013) 851 final.

[34]    COM(2013) 133 final.

[35] BE Sénat, FI Eduskunta, DE Bundesrat, IE Houses of the Oireachtas (obe komory), LT Seimas, PL Senat, SE Riksdag, NL Eerste Kamer, NL Tweede Kamer.

[36]    IT Senato della Repubblica, DK Folketing, EE Riigikogu, RO Senatul a PT Assembleia da República.

[37]    COM(2012) 788.

[38]    CZ Poslanecká sněmovna (1 hlas), DK Folketing (2 hlasy), EL Vouli ton Ellinon (2 hlasy), IT Senato della Repubblica (1 hlas), PT Assembleia da República (2 hlasy), RO Camera Deputaților (1 hlas) a SE Riksdag (2 hlasy).

[39]    AT Bundesrat, CZ Sénat, DE Bundesrat, FR Assemblée nationale, PL Senat, RO Senat, SK Národná Rada, HU Országgyűlés.

[40]    BG Narodno Sabranie a IT Camera dei Deputati.

[41]    Pozri vec C-491/01, BAT, Zb. 2002 s. I-11453.

[42]    COM(2013) 296.

[43] FR Assemblée nationale (1 hlas), IT Senato della Repubblica (1 hlas), LV Saeima (2 hlasy), MT Kamra tad-Deputati (2 hlasy), PL Sejm (1 hlas), ES Congreso de los Diputados a Senado (obe komory – 2 hlasy) a SE Riksdag (2 hlasy).

[44] PT Assembleia da República, PL Senat a DE Bundesrat.

[45]    Na to, aby sa stanovisko považovalo za odôvodnené stanovisko podľa definície v protokole č. 2, musí toto stanovisko uvádzať prečo sa národný parlament domnieva, že legislatívny návrh nedodržiava zásadu subsidiarity, a musí byť zaslané Komisii do ôsmich týždňov po zaslaní návrhu národným parlamentom.

[46]    Podľa protokolu č. 2 má každý národný parlament dva hlasy; v prípade dvojkomorového systému má každá komora jeden hlas. Ak odôvodnené stanoviská k nesúladu návrhu legislatívneho aktu so zásadou subsidiarity predstavujú aspoň jednu tretinu všetkých hlasov pridelených národným parlamentom, dosiahne sa prah na uplatnenie postupu žltej karty, t. j. návrh sa musí opätovne posúdiť. Po pristúpení Chorvátska 1. júla 2013 predstavuje jednu tretinu všetkých hlasov pridelených národným parlamentom 19 z 56 hlasov.

[47]    Z toho jedno prišlo spoločne od dvoch komôr írskeho parlamentu Oireachtas a počítalo sa ako jedno odôvodnené stanovisko od dvoch komôr.

[48]    Podľa protokolu č. 2 sa v prípade návrhu legislatívneho aktu predloženého na základe článku 76 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (týkajúceho sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti) dosiahne prah na uplatnenie postupu žltej karty, ak odôvodnené stanoviská zastupujú aspoň jednu štvrtinu všetkých hlasov pridelených národným parlamentom. Po pristúpení Chorvátska 1. júla 2013 predstavuje jednu štvrtinu všetkých hlasov pridelených národným parlamentom 14 z 56 hlasov.

[49]    Z toho jedno prišlo spoločne od dvoch komôr írskeho parlamentu Oireachtas a počítalo sa ako jedno odôvodnené stanovisko od dvoch komôr.

[50]    Z toho jedno prišlo spoločne od dvoch komôr španielskeho parlamentu a počítalo sa ako jedno odôvodnené stanovisko od dvoch komôr.

[51]    Štyri z odôvodnených stanovísk týkajúcich sa tohto dokumentu Komisie sa týkali aj ďalších rôznych dokumentov Komisie.

[52]    Toto odôvodnené stanovisko od luxemburskej Chambre des députés sa týkalo aj dokumentov COM(2013) 28 a COM(2013) 29.

[53]    Toto odôvodnené stanovisko od švédskeho Riksdag sa týkalo aj dokumentov COM(2013) 27, COM(2013) 28, COM(2013) 29, COM(2013) 30 a COM(2013) 31 – štvrtého železničného balíka.

[54]    Toto odôvodnené stanovisko od holandskej Eerste Kamer sa týkalo aj dokumentov COM(2013) 28 a COM(2013) 29.

[55]    Toto odôvodnené stanovisko od holandskej Tweede Kamer sa týkalo aj dokumentov COM(2013) 28 a COM(2013) 29.

[56]    Štyri z odôvodnených stanovísk týkajúcich sa tohto dokumentu Komisie sa týkali aj ďalších rôznych dokumentov Komisie.

[57]    Ako už bolo uvedené, toto odôvodnené stanovisko od luxemburskej Chambre des députés sa týkalo aj dokumentov COM(2013) 28 a COM(2013) 29.

[58]    Ako už bolo uvedené, toto odôvodnené stanovisko od švédskeho Riksdag sa týkalo aj dokumentov COM(2013) 27, COM(2013) 28, COM(2013) 29, COM(2013) 30 a COM(2013) 31 – štvrtého železničného balíka.

[59]    Ako už bolo uvedené, toto odôvodnené stanovisko od holandskej Eerste Kamer sa týkalo aj dokumentov COM(2013) 28 a COM(2013) 29.

[60]    Ako už bolo uvedené, toto odôvodnené stanovisko od holandskej Tweede Kamer sa týkalo aj dokumentov COM(2013) 28 a COM(2013) 29.

[61]    Dve z odôvodnených stanovísk týkajúcich sa tohto dokumentu Komisie sa týkali aj dokumentu COM(2012) 615.

[62]    Komisii boli pred 1. januárom 2013 doručené tri odôvodnené stanoviská k tomuto dokumentu od dánskeho parlamentu Folketing, švédskeho parlamentu Riksdag a spoločne od holandského parlamentu Eerste Kamer a Tweede Kamer (obe komory).

[63]    Toto odôvodnené stanovisko od českej Poslaneckej sněmovne sa týkalo aj dokumentov COM(2012) 614 a COM(2012) 615.

[64]    Toto odôvodnené stanovisko od House of Lords Spojeného kráľovstva sa týkalo aj dokumentov COM(2012) 614 a COM(2012) 615.

[65]    Z toho jedno prišlo spoločne od dvoch komôr írskeho parlamentu Oireachtas a počítalo sa ako jedno odôvodnené stanovisko od dvoch komôr.

[66]    Jedno z odôvodnených stanovísk týkajúcich sa tohto dokumentu Komisie sa týkalo aj dokumentov COM(2013) 28, COM(2013) 29, COM(2013) 30 a COM(2013) 31.

[67]    Ako už bolo uvedené, toto odôvodnené stanovisko od švédskeho Riksdag sa týkalo aj dokumentov COM(2013) 27, COM(2013) 28, COM(2013) 29, COM(2013) 30 a COM(2013) 31 – štvrtého železničného balíka.

[68]    Jedno z odôvodnených stanovísk týkajúcich sa tohto dokumentu Komisie sa týkalo aj dokumentov COM(2013) 27, COM(2013) 28, COM(2013) 29 a COM(2013) 30.

[69]    Ako už bolo uvedené, toto odôvodnené stanovisko od švédskeho Riksdag sa týkalo aj dokumentov COM(2013) 27, COM(2013) 28, COM(2013) 29, COM(2013) 30 a COM(2013) 31 – štvrtého železničného balíka.

[70]    Z toho jedno prišlo spoločne od dvoch komôr španielskeho parlamentu a počítalo sa ako jedno odôvodnené stanovisko od dvoch komôr.

[71]    Odôvodnené stanoviská týkajúce sa tohto dokumentu Komisie sa týkali aj dokumentu COM(2012) 614.

[72]    Ako už bolo uvedené, toto odôvodnené stanovisko od českej Poslaneckej sněmovne sa týkalo aj dokumentov COM(2012) 614 a COM(2012) 615.

[73]    Ako už bolo uvedené, toto odôvodnené stanovisko od House of Lords Spojeného kráľovstva sa týkalo aj dokumentov COM(2012) 614 a COM(2012) 615.

[74]    Odôvodnené stanovisko týkajúce sa tohto dokumentu Komisie sa týkalo aj dokumentov COM(2013) 27, COM(2013) 28, COM(2013) 29 a COM(2013) 31.

[75]    Ako už bolo uvedené, toto odôvodnené stanovisko od švédskeho Riksdag sa týkalo aj dokumentov COM(2013) 27, COM(2013) 28, COM(2013) 29, COM(2013) 30 a COM(2013) 31 – štvrtého železničného balíka.

[76]    Z toho jedno prišlo spoločne od dvoch komôr španielskeho parlamentu a počítalo sa ako jedno odôvodnené stanovisko od dvoch komôr.

[77]    Odôvodnené stanoviská týkajúce sa tohto dokumentu Komisie sa týkali aj dokumentu COM(2013) 619.

[78]    Toto odôvodnené stanovisko od House of Lords Spojeného kráľovstva sa týkalo aj dokumentov COM(2012) 618 a COM(2012) 619.

[79]    Toto odôvodnené stanovisko od House of Lords Spojeného kráľovstva sa týkalo aj dokumentov COM(2012) 618 a COM(2012) 619.

[80]    Odôvodnené stanoviská týkajúce sa tohto dokumentu Komisie sa týkali aj dokumentu COM(2013) 618.

[81]    Ako už bolo uvedené, toto odôvodnené stanovisko od House of Commons Spojeného kráľovstva sa týkalo aj dokumentov COM(2012) 618 a COM(2012) 619.

[82]    Ako už bolo uvedené, toto odôvodnené stanovisko od House of Lords Spojeného kráľovstva sa týkalo aj dokumentov COM(2012) 618 a COM(2012) 619.

[83]    Toto odôvodnené stanovisko prišlo spoločne od dvoch komôr španielskeho parlamentu a počítalo sa ako jedno odôvodnené stanovisko od dvoch komôr.

[84]    Jedno z odôvodnených stanovísk týkajúcich sa tohto dokumentu Komisie sa týkalo aj dokumentu JOIN(2013) 1.

[85]    Toto odôvodnené stanovisko prišlo spoločne od dvoch komôr španielskeho parlamentu a počítalo sa ako jedno odôvodnené stanovisko od dvoch komôr.

[86]    Keďže niektoré odôvodnené stanoviská sa týkali viac ako jedného dokumentu, v tabuľke sa uvádza počet odôvodnených stanovísk vydaných ku každému jednotlivému dokumentu. S cieľom zobraziť aj počet odôvodnených stanovísk, ktoré Komisia dostala, bol odpočítaný počet odôvodnených stanovísk týkajúcich sa viac ako jedného dokumentu.

[87]    Ako už bolo uvedené, týka sa to jedného odôvodneného stanoviska od luxemburskej Chambre des députés, ktoré sa týkalo aj dokumentov COM(2013) 28 a COM(2013) 29; jedného odôvodneného stanoviska od švédskeho Riksdag, ktoré sa týkalo aj dokumentov COM(2013) 27, COM(2013) 28, COM(2013) 29, COM(2013) 30 a COM(2013) 31 – štvrtého železničného balíka; jedného odôvodneného stanoviska od holandskej Eerste Kamer, ktoré sa týkalo aj dokumentov COM(2013) 28 a COM(2013) 29; jedného odôvodneného stanoviska od holandskej Tweede Kamer, ktoré sa týkalo aj dokumentov COM(2013) 28 a COM(2013) 29; jedného odôvodneného stanoviska od českej Poslaneckej sněmovne, ktoré sa týkalo aj dokumentov COM(2012) 614 a COM(2012) 615; jedného odôvodneného stanoviska od House of Lords Spojeného kráľovstva, ktoré sa týkalo aj dokumentov COM(2012) 614 a COM(2012) 615; jedného odôvodneného stanoviska od House of Commons Spojeného kráľovstva, ktoré sa týkalo aj dokumentov COM(2012) 618 a COM(2012) 619 a jedného odôvodneného stanoviska od House of Lords Spojeného kráľovstva, ktoré sa týkalo aj dokumentov COM(2012) 618 a COM(2012) 619.