OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE Oznámenie o lepšej informovanosti o stave prostredníctvom lepšej spolupráce medzi orgánmi námorného dozoru: ďalšie opatrenia v rámci spoločného prostredia na výmenu informácií pre námornú oblasť EÚ /* COM/2014/0451 final */
OZNÁMENIE
KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE Lepšia
informovanosť o stave prostredníctvom lepšej spolupráce medzi orgánmi
námorného dozoru: ďalšie opatrenia v rámci
spoločného prostredia na výmenu informácií pre námornú oblasť EÚ 1. Úvod Zlepšenie výmeny
informácií medzi orgánmi námorného dozoru je jedným z hlavných
strategických cieľov Únie v rámci integrovanej námornej politiky
a dôležitým základným prvkom stratégie námornej bezpečnosti[1].
Dôležitou súčasťou programu modrý rast na tvorbu rastu a pracovných
miest je bezpečnosť našich morí a oceánov. Vytvorenie
spoločného prostredia na výmenu informácií pre námornú oblasť EÚ
(Maritime CISE) predstavuje stálu spoluprácu, ktorá už bola predmetom dvoch
oznámení Komisie v rokoch 2009 a 2010[2]. Dosiahli sa
pozitívne výsledky, ako napríklad lepšia spolupráca medzi agentúrami EÚ,
iniciatívy niekoľkých námorných odvetví na úrovni EÚ, ako aj rôzne
iniciatívy na vnútroštátnej úrovni. Spoločné prostredie na výmenu
informácií pre námornú oblasť podporujú zainteresované strany
v členských štátoch, Rada a Európsky parlament[3]. Orgány
členských štátov vykonávajú veľa rozličných úloh v oblasti
dozoru, z ktorých mnohé slúžia na plnenie existujúcich záväzkov stanovených
v právnych predpisoch EÚ, zaistenie bezpečnosti a ochranu našich
morí a oceánov. Na takéto úlohy sú potrebné osobitné právomoci
a prostriedky v rozličných oblastiach: obrana, clo, kontrola
hraníc, presadzovanie právnych predpisov, kontrola rybárstva, ochrana/opatrenia
proti znečisťovaniu morského prostredia a námorná
bezpečnosť a ochrana. Riziká
a hrozby v námornej oblasti sa neriadia vnútroštátnymi alebo
správnymi hranicami a môžu sa šíriť otvoreným morským priestorom.
Keďže tieto orgány čelia čoraz väčším námorným rizikám
a majú obmedzené prevádzkové a finančné zdroje, môže
optimalizovaná výmena informácií zvýšiť účinnosť
a nákladovú efektívnosť. Všetky subjekty zúčastnené na
činnostiach dozoru sa usilujú o včasný prístup k príslušným
a najpresnejším informáciám, aby mohli vykonávať svoju
činnosť a plynule vymieňať informácie v rámci
svojich systémov, koordinačných centier, ako aj prostriedkov využívaných
na vykonávanie hliadok a dozoru (lode, lietadlá a satelity
atď.). Cieľom
tohto oznámenia je zhodnotiť súčasnú situáciu a na základe
doposiaľ dosiahnutých výsledkov určiť oblasti ďalšej
činnosti. 2. Čo je
spoločné prostredie na výmenu informácií pre námornú oblasť
a aký je jeho prínos? Spoločné
prostredie na výmenu informácií pre námornú oblasť predstavuje postup
dobrovoľnej spolupráce v Európskej únii s cieľom ďalej
zlepšovať a presadzovať výmenu príslušných informácií medzi
orgánmi zapojenými do námorného dozoru. Existujúce systémy a platformy na
výmenu a zdieľanie informácií sa prostredníctvom tohto spoločného
prostredia nenahrádzajú ani nezdvojujú, ale naopak predstavujú základ na jeho
budovanie. Jeho hlavným cieľom je zvýšiť účinnosť, kvalitu,
schopnosť reagovať a koordináciu činností dozoru
v európskej námornej oblasti a podporovať inovácie v záujme prosperity
a bezpečnosti EÚ a jej občanov. Spoločný
priestor na výmenu informácií v námornej oblasti nebude mať vplyv ani
na administratívne štruktúry členských štátov, ani na existujúce právne
predpisy EÚ v tejto oblasti, ani na vykonávanie súčasných iniciatív
na úrovni EÚ, najmä nie tých iniciatív, ktoré sú založené na zákonných
požiadavkách Únie. Vzhľadom na to, že administratívne štruktúry
v členských štátoch sú odlišné, administratívne úsilie
o vykonanie tejto iniciatívy na vnútroštátnej úrovni bude závisieť od
situácie v jednotlivých členských štátoch. Cieľom je
zabezpečiť, aby sa informácie o námornom dozore, ktoré zozbiera
jeden námorný orgán a ktoré sa považujú za nevyhnutné na prevádzkovú
činnosť ostatných, mohli vymieňať a používať na
viacero účelov namiesto toho, aby sa zbierali a vytvárali
niekoľkokrát alebo zbierali a uchovávali na jeden účel. V
prípade informácií o námornom dozore môže ísť buď o nespracované
údaje v osobitnom formáte, alebo o informácie odvodené z údajov, ktoré sa
spracovali a nadobudli určitý význam. Informácie môžu byť
buď základné, alebo rozšírené. Údaje pre informácie o námornom dozore
zahŕňajú napr. polohu a trasu, údaje o náklade, údaje zo
snímačov, tabuľky a mapy, meteorologické údaje o oceánoch
atď. Nástroje EÚ na ochranu údajov[4]
sa uplatnia[5]
v prípadoch, keď sa prostredníctvom týchto údajov identifikuje alebo sa
môže identifikovať osoba. Keď sa zabezpečí použitie údajov na
viacero účelov a interoperabilita súčasných systémov námorného
dozoru[6],
zber údajov si bude vyžadovať menej času a zdrojov
a v najlepšom prípade budú mať orgány vždy k dispozícii
najdostupnejšie informácie o situácii na mori. Nedostatočná
spolupráca orgánov môže nepriamo viesť k zdvojenej práci pri zber údajov.
To môže mať vplyv aj na získanie, zachovanie a rozmiestnenie
prostriedkov na vykonávanie dozoru, ako sú radary, komunikačné systémy,
lode, helikoptéry, lietadlá a satelity. Prostredníctvom lepšej výmeny
informácií by sa mohlo zamedziť duplicitnému nadobúdaniu týchto zdrojov,
opakovanej kontrole rovnakej námornej oblasti alebo niekoľkonásobnému
zberu rovnakých informácií a vykonaniu prekrývajúcich sa misií na mori. Umožnenie lepšej
výmeny informácií je nevyhnutným predpokladom plynulej praktickej námornej
spolupráce vnútroštátnych orgánov zapojených do námorného dozoru. Doposiaľ
dosiahnutými výsledkami sa preukázalo, že spoločné prostredie na výmenu
informácií pre námornú oblasť bude mať veľa jednoznačných
výhod. Lepšia výmena informácií predstavuje dôležitú podmienku, najmä
pokiaľ ide o: ·
zlepšenie
znalostí a zvýšenie informovanosti o stave námorných záležitostí.
Prostredníctvom oboch možno zlepšiť prevenciu, pripravenosť
a reakciu na udalosti v oblasti námornej bezpečnosti súvisiace
s cezhraničnou a organizovanou trestnou činnosťou
(napr. obchodovanie s ľuďmi, nezákonný rybolov, ozbrojená lúpež,
terorizmus), námornou ochranou a nezákonným vypúšťaním alebo
havarijným znečistením mora . Z posúdení, na ktorých sa
podieľali odborníci z členských štátov[7],
jednoznačne vyplýva, že orgány riadia činnosti námorného dozoru
účinnejšie, ak v rámci plánovania a vykonávania operačných
činností majú k dispozícii všetky príslušné informácie. Prípadným
výsledkom môže byť zníženie takých hrozieb a rizík priemerne
o 30 %. Ako vhodný príklad možno uviesť výmenu informácií medzi
civilnými a vojenskými orgánmi o vplyve migrantov do schengenského
priestoru cez Stredozemné more; alebo možnosť v prípade núdze „jedným“
klikom prepojiť spoločné nástroje riadenia bežného dozoru
a núdzových situácií v morských oblastiach, ·
výrazné
zníženie úsilia o zber údajov. Zainteresované strany uviedli, že existuje
veľký dopyt po ďalšej výmene údajov, najmä medzi civilnými
a vojenskými orgánmi, a že niektoré orgány súčasne zbierali vyše
40 % údajov zozbieraných v EÚ (napríklad údaje o nespolupracujúcich
lodiach a údaje slúžiace na identifikáciu lodí). ·
Zníženie
administratívnych a prevádzkových nákladov na činnosti námorného
dozoru. Z výpočtov, ktoré vykonali odborníci z členských štátov,
vyplýva, že celková potenciálna úspora nákladov na lepšiu výmenu informácií by
pre európske hospodárstvo predstavovala približne 400 miliónov EUR ročne
a priama úspora pre verejné orgány aspoň 40 miliónov EUR ročne.
Príslušné investičné náklady v prvom desaťročí by
predstavovali približne 10 miliónov EUR ročne. 3. Pokrok smerom
k lepšiemu námornému dozoru – doterajší vývoj Už nejaký
čas sa vykonávajú iniciatívy na zlepšenie výmeny informácií
v námornej oblasti. Od roku 2002 sa prijali dôležité opatrenia na
vnútroštátnej úrovni aj na úrovni Únie, najmä v civilnej oblasti. Na
úrovni EÚ sa dosiahol pokrok prostredníctvom viacerých legislatívnych
nástrojov, ktorými sa zaviedli systémy využívané v rozličných oblastiach
politiky a v niektorých prípadoch presahujúce jedno odvetvie. Systém Únie na
výmenu informácií v námornej oblasti, SafeSeaNet, prostredníctvom ktorého
sa poskytujú integrované námorné služby[8],
okrem iného pre monitorovanie dopravy (informovanosť o stave), a
zabezpečuje sa vykonávanie právnych predpisov EÚ, pričom
hostiteľskou agentúrou je Európska námorná bezpečnostná agentúra
(EMSA) a riadi ho Generálne riaditeľstvo Komisie pre mobilitu a
dopravu (MOVE) spolu s členskými štítmi EÚ/EHP v skupine na
vysokej úrovni[9];
Spoločný pohotovostný komunikačný a informačný systém
(CECIS), prostredníctvom ktorého sa uľahčuje komunikácia pri
námorných nehodách a katastrofách a ktorý riadi Generálne
riaditeľstvo Komisie pre humanitárnu pomoc a civilnú ochranu (ECHO);
Systém monitorovania plavidiel, ktorý riadia členské štáty; prostriedky
elektronickej komunikácie (Data Exchange Highway, DEH) a Fisheries
Language for Universal eXchange (FLUX), ktoré riadi Generálne
riaditeľstvo Komisie pre námorné záležitosti (MARE) a ktoré podporujú
spoločnú rybársku politiku; Sieť námorného dozoru (MARSUR), ktorú
riadi Európska obranná agentúra (EDA) a ktorá podporuje spoločnú
zahraničnú a bezpečnostnú politiku; Európsky systém
hraničného dozoru (EUROSUR), prostredníctvom ktorého sa zvyšuje
informovanosť o stave a schopnosť členských štátov
a agentúry FRONTEX reagovať na vonkajších hraniciach, ako aj
Sieťová aplikácia na zabezpečenú výmenu informácií (SIENA), systém
agentúry EUROPOL na výmenu informácií, a platforma Spoločného
výskumného centra Blue Hub, ktoré podporujú európsky výskum a vývoj
v oblasti námorného dozoru a informovanosti o stave
a v rámci ktorých sa experimentuje s novými, predtým nevyužitými
zdrojmi údajov. Veľký
význam na úrovni EÚ má smernica o ohlasovacích formalitách[10],
na základe ktorej sa vytvárajú vnútroštátne kontaktné miesta. V prípade,
že tieto kontaktné miesta budú v júni 2015 plne prevádzkyschopné, budú
predstavovať centrálne vnútroštátne platformy na výmenu informácií na
účely podávania správ a výmenu informácií súvisiacich
s loďami medzi všetkými príslušnými orgánmi a budú spojené so
systémom Únie na výmenu informácií v námornej oblasti a inými
systémami, a tak sa pre všetky orgány, najmä civilné, zabezpečia
príslušné medziodvetvové a medzinárodné informácie v námornej
oblasti. Ďalšie iniciatívy na zlepšenie výmeny informácií sú okrem iného
nastávajúca stratégia pre riadenie colných rizík a bezpečnosť
dodávateľského reťazca v súvislosti s Colným kódexom Únie[11],
ustanovenia uvedené v novom nariadení o spoločnej rybárskej politike[12]
a európska námorná monitorovacia a dátová sieť (EMODNET)[13].
Zo skúseností
vyplýva, že v súvislosti s ďalšou spoluprácou existuje pridaná
hodnota. Jedným z príkladov je operačné použitie integrovaných
námorných služieb (lepší obraz informovanosti o námornej oblasti), ktoré
poskytuje agentúra EMSA agentúram FRONTEX a EFCA. Tieto príklady by mohli
slúžiť na inšpiráciu, ako by sa mohla ďalej realizovať
spolupráca na vnútroštátnej úrovni. Niektoré
členské štáty už na vnútroštátnej úrovni zaviedli mechanizmy, ako
napríklad vnútroštátne koordinačné centrá, ktoré zahŕňajú všetky
príslušné orgány (civilné a vojenské), s cieľom zlepšiť
koordináciu. Tieto centrá by mohli slúžiť ako inšpirácia pre ostatných. Od uverejnenia
oznámenia o spoločnom prostredí na výmenu informácií v roku 2010
sa dosiahol pokrok vo vykonávaní plánu na vytvorenie spoločného prostredia
na výmenu informácií. Členské štáty úzko spolupracovali v rámci
projektov BlueMassMed, MARSUNO a Spolupráca[14]. Členské
štáty[15]
zapojené do projektu BlueMassMed vytvorili koncepciu vnútroštátnych „IT
uzlov“, ktoré sa môžu v budúcnosti využívať ako informačné
strediská. Členské
štáty[16]
zapojené do projektu MARSUNO dosiahli pokrok najmä v rámci
preskúmania právnej situácie a predložili návrhy na možnú štruktúru
riadenia. Členské
štáty[17]
zapojené do projektu Cooperation vypočítali prípadnú hospodársku
pridanú hodnotu spoločného priestoru na výmenu informácií v námornej
oblasti v skutočných scenároch námorného dozoru. Takisto vykonali
štúdiu o právach orgánov na prístup k výmene informácií a vytvorili
koncepciu pružného „spoločného počítačového jazyka“
(spoločný model údajov), ktorý možno v prípade potreby použiť na
zabezpečenie interoperability informačných systémov dozoru. Prostredníctvom
týchto iniciatív sa potvrdila a zdokonalila operačná potreba
medziodvetvovej výmeny informácií a pravidelne sa o nich diskutuje
v expertnej skupine členských štátov pre námorný dozor
a odbornej poradnej skupine (TAG) pre spoločný priestor na výmenu informácií,
zloženej zo zástupcov rozličných námorných verejných orgánov
a agentúr EÚ, s cieľom zabezpečiť jeho súdržný rozvoj.
4. Ďalšie
opatrenia na vytvorenie spoločného priestoru na výmenu informácií
pre námornú oblasť Doposiaľ
dosiahnutý pokrok predstavuje základ pre ďalšiu prácu, najmä
s cieľom zamerať sa na zostávajúce výzvy, pričom
z neho vyplýva, že vízia spoločného priestoru na výmenu informácií
pre námornú oblasť sa realizuje na vnútroštátnej aj európskej úrovni.
Jednou z najdôležitejších potrieb je zlepšiť výmenu informácií medzi vojenskými
a civilnými orgánmi. Dôležité bude začlenenie obranného
spoločenstva a určenie informácií, ktoré by si civilné
a vojenské orgány v spoločnom priestore na výmenu informácií pre
námornú oblasť mohli vymieňať, keďže vojenské orgány sú
jedným z hlavných držiteľov údajov o námornom dozore. Prostredníctvom
uvedených projektov MARSUNO, BlueMassMed a Cooperation
sa určili prioritné oblasti pre ďalšiu cezhraničnú
a medziodvetvovú spoluprácu. Tieto oblasti okrem iného zahŕňajú: – výmenu
informácií o polohách hliadkových plavidiel a lietadiel v reálnom
čase a funkčných špecifikácií s cieľom
zabezpečiť čo najrýchlejšiu reakciu na hromadné záchranné
operácie a/alebo iné udalosti na mori, – nástroje
spolupráce v oblasti cezhraničného krízového riadenia, – konsolidáciu
údajov a výmenu informácií o podozrivých plavidlách plaviacich sa vo
vodách EÚ a – vnútroštátne
registre rekreačných lodí: počítačové spracovanie žiadostí o
informácie medzi členskými štátmi. V záujme
zamedzenia zdvojeniu úsilia bude veľmi dôležité, aby sa ako základ
naďalej využívali existujúce nástroje a výsledky. Cieľom
ďalších opatrení je uľahčiť výmenu informácií, a preto
by sa v rámci nich nemali vytvárať nové povinnosti týkajúce sa zberu
údajov ani by sa nemalo stanovovať, ktoré informácie sa budú
vymieňať. O tom bude rozhodovať vlastník údajov. Komisia plánuje
prijať tieto ďalšie opatrenia: ·
Komisia
plánuje začať v roku 2014 projekt v rámci siedmeho
rámcového programu EÚ v oblasti výskumu (RP7) s cieľom testovať
spoločný priestor na výmenu informácií pre námornú oblasť vo
veľkom rozsahu, najmä medzi civilnými a vojenskými orgánmi. Okrem
toho Komisia podporí zavedenie inovácií financovaných z rámcových
programov Európskej únie pre výskum a inovácie. ·
Komisia
v úzkej spolupráci s členskými štátmi vytvorí do konca roka 2016
nezáväznú príručku pre spoločný priestor na výmenu informácií pre
námornú oblasť s odporúčaniami najlepších postupov
a užitočnými informáciami týkajúcimi sa uplatňovania tohto spoločného
priestoru. Cieľom odporúčaní je okrem iného podporovať medzi
vnútroštátnymi orgánmi zapojenými do námorného dozoru kultúru výmeny informácií
v záujme informovanosti v rámci jednotlivých odvetví a medzi nimi.
Prostredníctvom tejto príručky sa poskytne takisto usmernenie o odporúčanom
zaobchádzaní s citlivými osobnými alebo obchodnými údajmi zo strany
príslušných orgánov. V príručke by sa mali zohľadniť
výsledky rôznych prípravných činností, ako sú projekt RP7, projekt Cooperation
a pilotné projekty ako Marsuno, BlueMassMed a projekt financovaný
v rámci programu integrovanej námornej politiky (INP) „Vývoj SafeSeaNet na
podporu CISE a iných komunít“. ·
Komisia
bude podporovať opatrenia na vytvorenie, zachovanie a šírenie noriem,
prostredníctvom ktorých sa umožní interoperabilita systémov námorného dozoru.
Na základe týchto noriem bude možná výmena informácií pre námornú oblasť
medzi orgánmi dozoru a vytvorenie výpočtových riešení, ktoré
predstavuje hlavnú výzvu pre spoluprácu medzi členskými štátmi, rozvoj
priemyslu a konkurencieschopnosť. Zahŕňali by vykonávanie
spoločného modelu údajov[18],
založeného na už zavedených technologických riešeniach stanovených
v právnych predpisoch EÚ a nimi vyžadovanými, ktorý by sa používal ako
nástroj na prenos medzi informačnými systémami námorného dozoru, najmä
medzi civilnými a vojenskými systémami. Do konca roka 2017 sa vymedzí
technická referenčná štruktúra pre verejné služby v súlade
s európskou referenčnou štruktúrou interoperability, ktorá sa vytvorí
prostredníctvom programu riešení interoperability pre európske orgány verejnej
správy (program ISA) v rámci Digitálnej agendy pre Európu. Takisto budú
potrebné špecifikácie s cieľom podporiť možnú spoluprácu
prostredníctvom existujúcich IT systémov[19] . ·
Súčasne
treba nabádať členské štáty, aby v prípade potreby pokračovali
v modernizácii svojich IT zariadení v oblasti námorného dozoru
a ďalej zlepšovali výmenu informácií medzi orgánmi zapojenými do
námorného dozoru. Na podporu malých zlepšení sú na úrovni EÚ k dispozícii
isté finančné prostriedky. ·
Členské
štáty by mali takisto čo najskôr zapojiť príslušné vnútroštátne
orgány na ochranu údajov s cieľom zabezpečiť, aby
operačné prostriedky a ciele boli v súlade s vnútroštátnymi
požiadavkami na ochranu údajov. Predchádzajúce posúdenia vplyvu by mohlo
predstavovať jeden zo spôsobov podpory vnútroštátnych iniciatív
s cieľom zabezpečiť, aby sa zaviedli najúčinnejšie
a najefektívnejšie opatrenia. ·
Komisia
bude pokračovať v preskúmaní existujúcich odvetvových právnych
predpisov na úrovni EÚ s cieľom odstrániť prípadné zostávajúce právne
prekážky medziodvetvovej výmeny informácií a súčasne
zabezpečiť súlad s príslušnými požiadavkami na ochranu údajov.
Aj keď sa Komisia domnieva, že väčšina týchto prekážok sa už
odstránila, ešte stále môžu existovať na vnútroštátnej úrovni. Môžu pretrvávať
z dôvodu organizačných štruktúr orgánov členských štátov[20]. ·
Treba
sa ďalej zaoberať správnymi štruktúrami, ktoré sú potrebné na
riadenie spoločného priestoru na výmenu informácií pre námornú
oblasť, najmä pokiaľ ide o potrebu uzatvoriť dohody
o úrovni poskytovaných služieb medzi vnútroštátnymi orgánmi. Komisia
začne do roku 2018 postup preskúmania s cieľom posúdiť
vykonávanie spoločného priestoru na výmenu informácií pre námornú
oblasť a potrebu ďalších opatrení. Komisia
zdôrazňuje, že úlohou členských štátov je zabezpečiť
účinný dozor nad vodami v ich zvrchovanosti a jurisdikcii,
a v prípade potreby na šírom mori. Zabezpečenie operačnej
výmeny služieb poskytovania informácií o námornom dozore medzi týmito
orgánmi je úlohou členských štátov, v niektorých prípadoch môžu
agentúry EÚ uľahčiť a podporiť tento proces.
Vzhľadom na to treba v súlade so zásadou subsidiarity vo veľkom
rozsahu decentralizovať operačné aspekty takejto výmeny informácií na
vnútroštátne orgány. Súčasne sú
takisto nevyhnutné opatrenia na úrovni EÚ, keďže výmena informácií
obsahuje tiež nadnárodný prvok, ktorý si spravidla vyžaduje spoluprácu na
regionálnej alebo námornej úrovni. Okrem toho na úrovni EÚ sú už upravené
pravidlá a podmienky výmeny niektorých informácií. Úlohou Komisie, okrem
jej úlohy zabezpečiť vykonávanie a funkčnosť už
zavedených právnych predpisov Únie, by preto malo byť, aby naďalej
pôsobila ako subjekt, ktorý umožňuje a koordinuje postup v rámci
spoločného priestoru na výmenu informácií pre námornú oblasť,
s cieľom ďalej zlepšovať a podporovať výmenu
príslušných informácií najmä medzi civilnými a vojenskými orgánmi
a zabezpečiť interoperabilitu systémov námorného dozoru na
úrovni EÚ na základe existujúcich systémov a riešení bez vytvorenia nového
systému. 5. Záver Spoločný
priestor na výmenu informácií pre námornú oblasť predstavuje dôležitý
základný prvok plánovanej stratégie EÚ pre námornú bezpečnosť
a spĺňa svoje zásady a ciele ako medziodvetvová, súdržná
a nákladovo efektívna iniciatíva. Je dôležité podporovať činnosti
námorného dozoru v námornej oblasti EÚ. Bude pokračovať úsilie
o dodržiavanie základných zásad zamedzenia zdvojeniu a používanie
účinných a nákladovo efektívnych riešení, ktoré bude založené na
činnostiach uvedených v tomto oznámení a na dôležitých
skúsenostiach všetkých orgánov a funkcií v členských štátoch
a príslušných agentúrach. Komisia v tejto fáze nepovažuje za potrebné
zaviesť medziodvetvovú legislatívnu iniciatívu. Vykonávanie
spoločného priestoru na výmenu informácií pre námornú oblasť si bude
naďalej vyžadovať úsilie na európskej aj vnútroštátnej úrovni. Bude potrebné
prijať opatrenia na vnútroštátnej úrovni s cieľom
zabezpečiť, aby sa mohla vykonávať výmena informácií medzi
príslušnými orgánmi, najmä medzi civilnými a vojenskými. Komisia preto
nabáda členské štáty, aby sa od seba navzájom učili
a inšpirovali sa skúsenosťami získanými v rámci zavádzania
vnútroštátnych mechanizmov spolupráce, ktoré sú už zavedené v niektorých
krajinách, a aby na vnútroštátnej úrovni zaviedli spoločný priestor
na výmenu informácií pre námornú oblasť v súlade s prístupom
vytvoreným na úrovni EÚ v rámci spoločného prostredia na výmenu
informácií pre námornú oblasť a aby pritom úplne využili existujúce
mechanizmy výmeny informácií. Komisia vyzýva Európsky parlament
a Radu, aby poskytli politické usmernenia a potvrdili svoju
pripravenosť podporiť návrhy uvedené v tomto oznámení. [1] Spoločné
oznámenie Komisie a ESVČ zo 6. marca 2014, JOIN(2014) 9 final. [2] KOM(2009)
538 v konečnom znení a KOM(2010) 584 v konečnom znení. [3] Pozri
napríklad tzv. vyhlásenie z Limassolu, ktoré v roku 2013 prijali
európski ministri a schválila Rada ministrov, a závery Rady
o námornom dozore v období rokov 2009 – 2013, na ktoré sa odkazuje aj
v posúdení vplyvu. [4] Smernica
(ES) č. 46/1995, rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/JHA a nariadenie (ES)
č. 45/2001. [5] K
informáciám v oblasti námorného dozoru, na ktoré sa vzťahujú pravidlá
ochrany údajov, patria napríklad informácie o kapitánovi a ostatných
členoch posádky plavidla. V takých prípadoch sa údaje môžu
vymieňať len na veľmi konkrétne účely a v súlade
so zásadou minimalizácie údajov by sa mali obmedzovať na situácie,
keď bola zistená operatívna potreba. [6] Interoperabilita
znamená, že informácie sa môžu automaticky poslať zo systému jedného orgánu
námorného dozoru do systému druhého orgánu námorného dozoru. [7] Správy
o prípravných činnostiach a projektoch uvedených v oddiele
3. [8] SafeSeaNet,
CleanseaNet, dátové stredisko EÚ LRIT a THETIS. [9] Rozhodnutie
Komisie 2009/584/ES. [10] Smernica
2010/65/EÚ. [11] Nariadenie
(EÚ) č. 952/2013. [12] Nariadenie
(EÚ) č. 1380/2013. [13] www.emodnet.eu [14] www.bluemassmed.net, www.marsuno.eu, http://www.coopp.eu/ [15] Francúzsko,
Grécko, Taliansko, Malta, Portugalsko a Španielsko. [16] Švédsko,
Belgicko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Lotyšsko, Litva, Nórsko
a Poľsko, pričom Rusko bolo ako pozorovateľ. [17] Fínsko,
Bulharsko, Estónsko, Francúzsko, Nemecko, Írsko, Nórsko, Portugalsko, Rumunsko,
Švédsko a Španielsko. [18] T.
j. zoznam pojmov, významov, určovanie názvov, formáty údajov
a vzťahy medzi údajmi. [19] Okamžité
zasielanie správ (instant messaging), videoprenosy, video-
a audiokonferencie. [20] Častá
prekážka, ktorá sa zistila v prípravných činnostiach, je, že mandát
úradníkov námorného dozoru v členských štátoch je obmedzený na
funkciu v jednom odvetví, čo bráni ich spolupráci a výmene informácií
s inými orgánmi. Komisia bude preto podporovať odstránenie týchto
právnych obmedzení na vnútroštátnej úrovni.