Odporúčanie ODPORÚČANIA RADY, ktoré sa týka národného programu reforiem Lotyšska na rok 2014 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Lotyšska na rok 2014 /* COM/2014/0415 final - 2014/ () */
Odporúčanie ODPORÚČANIA RADY, ktoré sa týka národného programu reforiem
Lotyšska na rok 2014
a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Lotyšska na rok
2014 RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní
Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4, so zreteľom na nariadenie Rady (ES)
č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi
rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami
a ich koordinácii[1],
a najmä na jeho článok 5 ods. 2, so zreteľom na odporúčanie Európskej
komisie[2], so zreteľom na uznesenia Európskeho
parlamentu[3], so zreteľom na závery Európskej rady, so zreteľom na stanovisko Výboru pre
zamestnanosť, so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a
finančného výboru, so zreteľom na stanovisko Výboru pre
sociálnu ochranu, so zreteľom na stanovisko Výboru pre
hospodársku politiku, keďže: (1)
Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh
Európskej komisie o iniciovaní novej stratégie pre zamestnanosť a rast
nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych
politík, ktorá sa zameria na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné
opatrenia na oživenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu
a konkurencieschopnosti. (2)
Na základe návrhov Komisie prijala Rada 13. júla
2010 odporúčanie týkajúce sa všeobecných usmernení pre hospodárske
politiky členských štátov a Únie (na roky 2010 až 2014) a 21. októbra 2010
prijala rozhodnutie týkajúce sa usmernení pre politiky zamestnanosti
členských štátov, ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“.
Členské štáty boli vyzvané, aby tieto integrované usmernenia
zohľadnili vo svojej vnútroštátnej hospodárskej politike a politike
zamestnanosti. (3)
Hlavy štátov alebo predsedovia vlád 29. júna 2012 rozhodli
o Pakte pre rast a zamestnanosť, v ktorom sa stanovuje koherentný
rámec opatrení na vnútroštátnej úrovni, úrovni EÚ a na úrovni eurozóny s
využitím všetkých možných stimulov, nástrojov a politík. Rozhodli o tom, že
treba prijať opatrenie na úrovni členských štátov, a predovšetkým sa
v plnej miere prihlásili k záväzku dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020 a
splniť odporúčania pre jednotlivé krajiny. (4)
Rada 9. júla 2013 prijala odporúčanie, ktoré
sa týka národného programu reforiem Lotyšska na rok 2013, a vydala svoje
stanovisko k aktualizovanému programu stability Lotyšska na roky 2012 –
2016. (5)
Komisia 13. novembra 2013 prijala ročný
prieskum rastu[4],
čo znamenalo začiatok európskeho semestra koordinácie hospodárskej
politiky na rok 2014. Komisia v ten istý deň prijala na základe nariadenia
(EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania[5], v ktorej
neurčila Lotyšsko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku
ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. (6)
Európska rada 20. decembra 2013 schválila priority
na zabezpečenie finančnej stability a fiškálnej konsolidácie, ako aj
opatrenia na posilnenie rastu. Zdôraznila, že je potrebné presadzovať
diferencovanú fiškálnu konsolidáciu, ktorá podporuje rast, obnoviť bežné
úverové podmienky pre hospodárstvo, podporovať rast
a konkurencieschopnosť, riešiť problematiku nezamestnanosti
a sociálnych dôsledkov krízy, ako aj modernizovať verejnú správu. (7)
Lotyšsko 29. apríla 2014 predložilo svoj národný
program reforiem na rok 2014 a 30. apríla 2014 svoj program stability na
rok 2014. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy
posudzovali súčasne. (8)
Cieľom rozpočtovej stratégie uvedenej
v programe stability na rok 2014 je postupne znížiť celkový deficit
a udržať si štrukturálne saldo, ktoré je v súlade so
strednodobým cieľom, ak sa berie do úvahy možná dočasná odchýlka od
strednodobého cieľa z dôvodu systémovej dôchodkovej reformy.
V programe sa strednodobý cieľ zmenil z -0,5 % na
-1,0 %, pričom tento nový strednodobý cieľ zodpovedá výsledkom
uvedeným v Pakte stability a rastu. Plánovaný vývoj celkového salda
v lotyšskom programe zahŕňa postupné zhoršenie
(prepočítaného) štrukturálneho salda, hoci bude stále v rozpätí, ktoré je
povolené pri realizácii dôchodkovej reformy. Ak sa zoberie do úvahy možná
odchýlka od strednodobého cieľa, plánovaný štrukturálny deficit je do roku
2016 v súlade s požiadavkou paktu. Plánovaný nárast prepočítaného
štrukturálneho deficitu v roku 2017 však znamená odchýlenie
od požadovaného postupu úprav zameraného na dosiahnutie strednodobého
cieľa. Celkovo je rozpočtová stratégia uvedená v programe prevažne
v súlade s požiadavkami Paktu stability a rastu. Štátny dlh by
mal zostať hlboko pod úrovňou 60 % HDP počas celého
programového obdobia a do roku 2017 klesne na úroveň 31 % HDP.
Makroekonomický scenár, z ktorého vychádzajú rozpočtové prognózy
uvedené v programe a ktorý nebol oficiálne schválený nezávislou
inštitúciou, je vierohodný. Očakáva sa, že hospodársky rast sa počas
programového obdobia udrží na úrovni okolo 4 % za rok a ceny by sa
mali mierne zvýšiť. V rozpočtovom scenári programu sa predpokladá
prudký pokles podielu vládnych príjmov a výdavkov v rámci HDP,
čo je dôsledkom viacerých opatrení, ktoré vedú k zníženiu príjmov,
napriek cielenému obmedzeniu výdavkov. Požiadavky na zvýšenie výdavkov vo
viacerých oblastiach politiky predstavujú riziko pre zníženie výdavkov
plánované v programe. Z prognózy Komisie z jari 2014 vyplýva, že kým
v roku 2014 fiškálna politika spĺňa požiadavky paktu,
v roku 2015 hrozí odchýlenie od týchto požiadaviek. Na základe posúdenia
programu a prognózy Komisie podľa nariadenia Rady (ES)
č. 1466/97 dospela Rada k názoru, že odchýlenie štrukturálneho
deficitu od strednodobého cieľa v roku 2014 odzrkadľuje vplyv
systémovej dôchodkovej reformy, kým v roku 2015 hrozí odchýlenie od
požadovaného postupu úprav. (9)
Lotyšsko prijalo kroky na zníženie daňového
zaťaženia pre osoby s nízkymi príjmami a rodiny so závislými osobami
a na posilnenie daní z majetku a environmentálnych daní, ale
výška a štruktúra týchto daní nemá dostatočný vplyv na správanie
hospodárskych subjektov a stále sa poskytujú dotácie, ktoré majú
nepriaznivý vplyv na životné prostredie. Hoci orgány dosiahli určitý
pokrok pri zlepšovaní daňovej disciplíny a znižovaní podielu
nelegálnej hospodárskej činnosti, a to najmä vďaka zlepšeniu
posudzovania rizík a sprísneniu sankcií v prípade podvodného konania,
stále pretrvávajú problémy v boji proti daňovým podvodom
a únikom. Najmä v prípade spotrebných daní existuje značný potenciál
na ďalšie zvýšenie príjmov, ak dôjde k zlepšeniu daňovej disciplíny,
a to aj napriek tomu, že predstavujú významný podiel z celkového
daňového zaťaženia. (10)
Napriek pôvodne ambicióznemu plánu reformy
vysokoškolského vzdelávania Lotyšsko nedosiahlo žiadny pokrok pri zavádzaní
medzinárodne uznávaného akreditačného systému, plány na zavedenie nového
finančného modelu sú neisté, konsolidácia inštitúcií vysokoškolského
vzdelávania bola oslabená a obmedzenia používania cudzích jazykov
zostávajú nezmenené. Je tomu tak aj napriek tomu, že existuje značný
priestor na reformu systému vysokoškolského vzdelávania, ktoré je vzhľadom
na klesajúci počet obyvateľov príliš rozsiahle, ponúka príliš mnoho
odlišných študijných programov a nie je veľmi atraktívne pre
zahraničných študentov a učiteľov. Výsledky prvého
nezávislého posúdenia výskumných inštitúcií poukazujú na to, že len 10 %
z hodnotených medzinárodných výskumných stredísk možno považovať za
medzinárodné výskumné strediská na vysokej úrovni. Intenzita výskumu
a vývoja v Lotyšsku bola v roku 2012 len 0,66 % HDP
a nie je na správnej ceste k dosiahnutiu cieľa stratégie Európa 2020,
ktorým je vyčlenenie 1,5 % HDP na výskum a vývoj. (11)
Lotyšsko dosiahlo pokrok v boji proti
nezamestnanosti, ktorá značne klesla. Nezamestnanosť mladých je však
stále pomerne vysoká a sú potrebné opatrenia na riešenie situácie
nezaregistrovaných neaktívnych mladých ľudí. Hoci Lotyšsko prijalo
opatrenia na riešenie nepomeru medzi existujúcimi a požadovanými
zručnosťami a v záujme zlepšenia kvality odborného vzdelávania,
týmto oblastiam je stále potrebné venovať pozornosť, najmä
pokiaľ ide o zlepšovanie kvality učňovskej prípravy
a rozvoj komplexného kariérneho poradenstva. Aktívne politiky trhu práce
majú stále obmedzený rozsah pôsobnosti a príliš sa spoliehajú na verejné
práce. (12)
Chudoba zamestnaných je v Lotyšsku stále
vysoká. Lotyšsko prijalo určité kroky na reformu sociálnej pomoci
a dokončilo rozsiahle posúdenie systému sociálneho zabezpečenia,
čím vytvorilo pevný základ pre reformu založenú na faktoch. Významne
zvýšilo rôzne príspevky na deti, ako aj nezdaniteľné minimá pri dani
z príjmu fyzických osôb, pokiaľ ide o závislé osoby. Účinnosť
sociálnej ochrany z hľadiska znižovania chudoby je však stále nízka
a budovanie účinnej záchrannej sociálnej siete je aj naďalej
problematické. Celkovo je chudobou alebo sociálnym vylúčením ohrozený
vysoký podiel obyvateľstva a tento podiel je ešte vyšší
v prípade detí. Rodiny s deťmi, nezamestnaní, ľudia
so zdravotným postihnutím a ľudia žijúci vo vidieckych oblastiach sú
vystavení obzvlášť vysokému riziku chudoby a sociálneho vylúčenia.
Výdavky Lotyšska na sociálnu ochranu vyjadrené ako percentuálny podiel HDP sú
najnižšie v EÚ. Prístup k zdravotnej starostlivosti obmedzujú
náklady, najmä vysoká finančná spoluúčasť zo strany pacientov
a často sa vyskytujúce neoficiálne platby, čo bráni
v napĺňaní potrieb zdravotnej starostlivosti veľkej
časti obyvateľstva. Existuje značný priestor na zlepšenie
účinnosti systému, zabezpečenie nákladovo efektívneho financovania
a na podporu činností na predchádzanie vzniku ochorení. (13)
Lotyšsko dosiahlo určitý pokrok v procese
otvárania trhu s elektrickou energiou hospodárskej súťaži
a tento postup sa začiatkom roka 2015 rozšíri na sektor domácností.
Lotyšsko sa v júni 2013 taktiež pripojilo k regionálnemu
škandinávsko-baltskému trhu s elektrickou energiou Nord Pool Spot. Je
potrebné ďalej posilniť prepojenia s trhom EÚ s energiou,
keďže Lotyšsko je v súčasnosti odkázané na dovoz
a cezhraničné elektrické prepojenie s Estónskom je zväčša
preťažené. Rozvoj infraštruktúry má preto zásadný význam a Lotyšsko
čelí značným problémom pri odstraňovaní infraštruktúrnych
nedostatkov. Určitý pokrok sa tiež dosiahol v odvetví zemného
plynu po tom, čo parlament schválil zmeny zákona o energetike, ktorými sa
vytýčilo postupné otváranie trhu s plynom od apríla 2014, aj keď
úplné otvorenie trhu s plynom sa posunulo až na rok 2017. Lotyšsko navrhlo
vyvážený súbor politických opatrení zaoberajúcich sa energetickými úsporami
v hlavných odvetviach hospodárstva a v nadchádzajúcich rokoch sa
viac ako 70 % energetických úspor vygeneruje v stavebníctve. Je však
stále potrebné zlepšiť efektívnosť v doprave, ako aj
efektívnosť budov a vykurovacích systémov. (14)
Lotyšsko prijalo významné opatrenia na zlepšenie
kapacít v súdnictve s cieľom znížiť objem nedoriešených
prípadov a skrátiť dĺžku konaní. Vysoký objem nedoriešených
prípadov v súdnictve je však stále hrozbou pre podnikanie a je potrebné
dokončiť reformy na zlepšenie efektívnosti a kvality súdnictva,
aj pokiaľ ide o konkurzné konania, mediáciu a arbitrážne
konania. Lotyšsko navrhlo ambiciózne reformy v oblasti verejnej správy,
ale ich realizácia je pomalá a nevzťahuje sa na miestne samosprávy
a reforma štátnych podnikov sa výrazne oneskorila. Sú potrebné zmeny práva
hospodárskej súťaže s cieľom priznať Rade pre hospodársku
súťaž väčšiu inštitucionálnu a finančnú nezávislosť,
aby mohla účinne zasahovať proti konaniu verejných a súkromných
subjektov, ktorým dochádza k obmedzovaniu hospodárskej súťaže. (15)
V rámci európskeho semestra Komisia vykonala
komplexnú analýzu hospodárskej politiky Lotyšska. Komisia posúdila program
stability a národný program reforiem. Zohľadnila nielen ich význam
z hľadiska udržateľnej fiškálnej a sociálno-ekonomickej
politiky v Lotyšsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ,
a to vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych
záležitostí Európskej únie tým, že sa do budúceho vnútroštátneho rozhodovania
poskytnú vstupy EÚ. Jej odporúčania v rámci európskeho
semestra sú premietnuté do ďalej uvedených odporúčaní 1 až 5. (16)
Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program
stability Lotyšska a jej stanovisko[6]
je premietnuté najmä do ďalej uvedeného odporúčania 1. (17)
V rámci európskeho semestra Komisia vykonala tiež
analýzu hospodárskej politiky eurozóny ako celku. Na základe tejto analýzy Rada
vydala osobitné odporúčania pre členské štáty, ktorých menou je euro.
Lotyšsko by malo takisto zaistiť úplné a včasné vykonanie ďalej
uvedených odporúčaní, TÝMTO ODPORÚČA, aby Lotyšsko
prijalo v období rokov 2014 – 2015 opatrenia s cieľom: 1. Zachovať
si v roku 2014 zdravú fiškálnu pozíciu a od roku 2015 posilniť
rozpočtovú stratégiu s cieľom zabezpečiť, aby sa
odchýlenie od strednodobého cieľa obmedzilo na vplyv systémovej
dôchodkovej reformy. Usilovať sa o ďalšie zníženie daňového
zaťaženia osôb s nízkymi príjmami v rámci posunu smerom
k daniam z nehnuteľností a environmentálnym daniam, ktoré
sú priaznivejšie pre rast, a prostredníctvom zlepšenia daňovej
disciplíny a výberu daní. 2. Zintenzívniť realizáciu
reformy vysokoškolského vzdelávania, najmä prostredníctvom zriadenia nezávislej
akreditačnej agentúry a finančného modelu, ktorý oceňuje
kvalitu. Zabezpečiť kariérne poradenstvo na všetkých úrovniach
vzdelávania, zlepšiť kvalitu odborného vzdelávania a odbornej
prípravy vrátane posilnenia učňovskej prípravy a dosiahnuť
pokrok v oblasti zamestnateľnosti mladých ľudí vrátane zavedenia
opatrení na riešenie situácie neregistrovaných mladých ľudí, ktorí nie sú
zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy.
Prijať kroky k integrovanejšiemu a komplexnejšiemu výskumnému
systému taktiež prostredníctvom zamerania finančných prostriedkov na
medzinárodne konkurencieschopné výskumné inštitúcie. 3. Vykonať reformu
sociálnej pomoci a jej ďalšieho financovania s cieľom
zabezpečiť lepšie pokrytie, dostatočnosť dávok, posilnené aktivačné
opatrenia a cielené sociálne služby. Rozšíriť rozsah pôsobnosti
aktívnych politík trhu práce. Zlepšiť nákladovú efektívnosť, kvalitu
a prístupnosť systému zdravotnej starostlivosti. 4. Urýchliť rozvoj
prepojení plynárenských a elektrických sústav so susediacimi členskými
štátmi v záujme diverzifikácie zdrojov energie a podporovať
konkurencieschopnosť prostredníctvom lepšieho začlenenia do baltských
trhov s energiou. Usilovať sa o ďalšie zvýšenie
energetickej efektívnosti v doprave, ako aj energetickej efektívnosti budov
a vykurovacích systémov. 5. Dokončiť reformu
súdnictva vrátane prebiehajúcej reformy rámcov konkurzných konaní, arbitrážnych
konaní a mediácie s cieľom zabezpečiť právne
prostredie, ktoré by bolo priaznivejšie pre podnikanie a ústretovejšie
k zákazníkom. Zintenzívniť reformy v oblasti verejnej správy, a
to aj prostredníctvom vykonania reformy v oblasti správy štátnych podnikov
a zvýšenia inštitucionálnej a finančnej nezávislosti Rady pre
hospodársku súťaž. V Bruseli Za
Radu predseda [1] Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1. [2] COM(2014) 415 final. [3] P7_TA(2014)0128
a P7_TA(2014)0129. [4] COM(2013) 800 final. [5] COM(2013) 790 final. [6] Podľa článku 5 ods. 2 nariadenia Rady (ES)
č. 1466/97.