Odporúčanie

ODPORÚČANIA RADY,

ktoré sa týka národného programu reforiem Nemecka na rok 2014 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Nemecka na rok 2014

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii[1], a najmä na jeho článok 5 ods. 2,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh[2], a najmä na jeho článok 6 ods. 1,

so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie[3],

so zreteľom na uznesenia Európskeho parlamentu[4],

so zreteľom na závery Európskej rady,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a finančného výboru,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre sociálnu ochranu,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre hospodársku politiku,

keďže:

(1) Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh Komisie o iniciovaní novej stratégie pre rast a zamestnanosť nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameria na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na oživenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2) Na základe návrhov Komisie prijala Rada 13. júla 2010 odporúčanie týkajúce sa všeobecných usmernení pre hospodárske politiky členských štátov a Únie (na roky 2010 až 2014) a 21. októbra 2010 prijala rozhodnutie týkajúce sa usmernení pre politiky zamestnanosti členských štátov, ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby tieto integrované usmernenia zohľadnili vo svojej vnútroštátnej hospodárskej politike a politike zamestnanosti.

(3) Hlavy štátov alebo predsedovia vlád 29. júna 2012 rozhodli o Pakte pre rast a zamestnanosť, v ktorom sa stanovuje koherentný rámec opatrení na vnútroštátnej úrovni, úrovni EÚ a na úrovni eurozóny s využitím všetkých možných pák, nástrojov a politík. Rozhodli o tom, že treba prijať opatrenie na úrovni členských štátov, a predovšetkým sa v plnej miere prihlásili k záväzku dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020 a splniť odporúčania pre jednotlivé krajiny.

(4) Rada 9. júla 2013 prijala odporúčanie, ktoré sa týka národného programu reforiem Nemecka na rok 2013, a vydala svoje stanovisko k aktualizovanému programu stability Nemecka na roky 2012 – 2017. Komisia 15. novembra 2013 v súlade s nariadením (EÚ) č. 473/2013[5]predložila svoje stanovisko k návrhu rozpočtového plánu Nemecka na rok 2014[6].

(5) Komisia 13. novembra 2013 prijala ročný prieskum rastu[7], čo znamenalo začiatok európskeho semestra koordinácie hospodárskej politiky na rok 2014. Komisia v ten istý deň prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania[8], v ktorej určila Nemecko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie

(6) Európska rada 20. decembra 2013 schválila priority na zabezpečenie finančnej stability a fiškálnej konsolidácie, ako aj opatrenia na posilnenie rastu. Zdôraznila, že je potrebné presadzovať diferencovanú fiškálnu konsolidáciu, ktorá podporuje rast, obnoviť bežné úverové podmienky pre hospodárstvo, podporovať rast a konkurencieschopnosť, riešiť problematiku nezamestnanosti a sociálnych dôsledkov krízy, ako aj modernizovať verejnú správu.

(7) Komisia 5. marca 2014 uverejnila výsledky hĺbkového preskúmania pre Nemecko[9]podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011. Z analýzy Komisie vyplýva záver, že v Nemecku existujú makroekonomické nerovnováhy, ktoré si vyžadujú monitorovanie a politické opatrenia. Predovšetkým, deficit bežného účtu opakovane zaznamenal veľmi vysoký prebytok, ktorý odráža pozitívne účinky silnej konkurencieschopnosti, pričom veľký objem úspor sa investoval v zahraničí. Je to zároveň znakom toho, že domáci rast zostal na nízkej úrovni a hospodárske zdroje neboli rozdelené efektívne. Hoci prebytky bežného účtu nevyvolávajú riziká podobné tým pri vysokých deficitoch, veľkosť a pretrvávanie súčasného prebytku bežného účtu v Nemecku si zasluhujú zvýšenú pozornosť. Potreba konať v záujme zníženia rizika nepriaznivých účinkov na fungovanie domáceho hospodárstva a eurozóny je obzvlášť dôležitá najmä vzhľadom na veľkosť nemeckého hospodárstva.

(8) Nemecko 14. apríla 2014 predložilo svoj národný program reforiem na rok 2014 a 8. apríla 2014 svoj program stability na rok 2014. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(9) Cieľom rozpočtovej stratégie načrtnutej v programe stability na rok 2014 je zaistiť priebežné dosahovanie strednodobého cieľa. V programe stability je potvrdený strednodobý cieľ dosiahnuť -0,5 % HDP, v čom sa odrážajú požiadavky Paktu stability a rastu. Podľa programu stability zostane (prepočítané) rozpočtové saldo v roku 2014 aj v nasledujúcom roku kladné, pričom sa plánuje, že hrubý dlh v roku 2014 klesne na úroveň 76 % HDP a v nasledujúcom období si zachová dostatočne klesajúcu tendenciu. Rozpočtová stratégia načrtnutá v programe je preto v súlade s požiadavkami Paktu stability a rastu. Makroekonomický scenár, na ktorom sú založené rozpočtové prognózy programu, ktorý nebol oficiálne schválený nezávislým orgánom, je realistický, keďže je do značnej miery v súlade s prognózou Komisie z jari 2014. Na základe posúdenia programu stability a prognózy Komisie v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1466/97 zastáva Rada názor, že verejné financie v Nemecku sú aj naďalej celkove zdravé, keďže strednodobý cieľ sa má podľa prognózy aj naďalej zachovať a pravidlo týkajúce sa dlhu sa má dodržať.

(10) Nemecko dosiahlo iba obmedzený pokrok pri zvyšovaní nákladovej účinnosti verejných výdavkov na zdravotnú a dlhodobú starostlivosť, hoci boli oznámené nové iniciatívy v tejto oblasti. Hoci cieľom týchto iniciatív je zlepšiť nákladovú účinnosť zdravotnej starostlivosti, je možné, že nebudú postačovať na obmedzenie očakávaného budúceho zvyšovania nákladov. Cieľom nedávno prijatej dôchodkovej reformy je zlepšiť podmienky na predčasný odchod do dôchodku („Rente mit 63“) a výšku dôchodkov pre určité skupiny obyvateľov, vrátane príplatkov k dôchodkom pre ľudí, ktorí vychovali deti narodené pred rokom 1992 („Mütterrente“). Táto reforma predstavuje ďalšiu záťaž pre udržateľnosť verejného dôchodkového systému. Plánuje sa, že bude financovaná vyššou sadzbou príspevkov do systému dôchodkového zabezpečenia, čo bude mať nepriaznivý vplyv na disponibilné príjmy aktívnej pracovnej sily. Reforma by okrem toho mohla mať negatívny vplyv na zavádzanie doplnkového druhého a tretieho dôchodkového piliera. Nemecko dosiahlo obmedzený pokrok pri zvyšovaní výdavkov na vzdelávanie a istý pokrok ohľadne vyšších výdavkov na výskum. Zdá sa, že je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie na všetkých úrovniach štátnej správy na účel splnenia cieľa do roku 2015 dosiahnuť úroveň celkových verejných aj súkromných výdavkov na vzdelávanie a výskum vo výške 10 % HDP. Zároveň by sa mali vytýčiť ešte ambicióznejšie nadväzujúce ciele so zámerom dostihnúť úroveň najviac inovačných ekonomík. V Nemecku sa v posledných rokoch zvýšili investície do infraštruktúry a plánuje sa ich ďalšie posilnenie, zdá sa však, že je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie.

(11) Nemecko dosiahlo vcelku obmedzený pokrok pri zvyšovaní efektívnosti daňového systému, ktorý má byť zameraný na podporu rastu, a pri znižovaní vysokého daňového zaťaženia práce. Nepredpokladá sa prijatie žiadnych zásadných opatrení na zabezpečenie presunu k zdrojom príjmov viac podporujúcim rast. Rozsah uplatňovania zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH), ktorá je v súčasnosti na úrovni 7 %, by sa mohol zúžiť a celkový základ DPH by sa mohol rozšíriť. Pomerne nízke príjmy z periodických daní z nehnuteľností naznačujú, že tu existuje priestor na zvýšenie a že rozloženie daňového zaťaženia by mohlo byť spravodlivejšie, keby sa výška daňového základu obecnej dane z nehnuteľností (Grundsteuer) prehodnotila. Podmienky pre investovanie v Nemecku by sa mohli ešte viac zlepšiť reformou systému miestnej živnostenskej dane (Gewerbesteuer), znížením administratívnej záťaže súvisiacej s výberom daní a obmedzením existujúceho zvýhodňovania dane z príjmov právnických osôb pred úverovým financovaním.

(12) Fiškálny rámec bol doplnený vnútroštátnym pravidlom vyrovnaného rozpočtu a zriadením nezávislého poradného výboru. Zdá sa, že vo viacerých spolkových krajinách (Länder) sú ešte stále potrebné osobitné pravidlá na vykonávanie ústavného pravidla vyrovnaného rozpočtu („dlhová brzda“), ktoré majú zabezpečiť účinné uplatňovanie dlhovej brzdy v ročnom rozpočtovom cykle. Plánované prehodnotenie fiškálnych vzťahov medzi spolkovou republikou, jednotlivými spolkovými krajinami a samosprávami by sa malo využiť na posilnenie fiškálnej zodpovednosti.

(13) Po dlhom období obmedzovania rastu miezd sa mzdy v posledných rokoch zvýšili, avšak reálny mzdový rast bol v roku 2013 miernejší ako v roku 2012. Nemecko plánuje v roku 2015 zaviesť celkovú minimálnu mzdu vo výške 8,50 EUR/hodinu, ktorá sa bude v plnom rozsahu uplatňovať od roku 2017. Zavedenie celkovej minimálnej mzdy, ktorej cieľom je zabezpečenie primeraného minimálneho príjmu pre pracujúcich, si vyžaduje starostlivé monitorovanie jeho vplyvu, a to predovšetkým na zamestnanosť. Vyvinulo sa len malé úsilie na zníženie vysokého daňového zaťaženia, a to predovšetkým pracovníkov s nízkymi príjmami. Prijatá dôchodková reforma a terajšie plány reforiem v oblasti dlhodobej starostlivosti, ktorých súčasťou je zvýšenie sadzieb príspevkov na sociálne zabezpečenie, by mohli opäť viesť k zvýšeniu daňového zaťaženia. Nemecko dosiahlo určitý pokrok pri zvyšovaní úrovne dosiahnutého vzdelania znevýhodnených skupín obyvateľstva, prepojenie medzi úrovňou dosiahnutého vzdelania a sociálno-ekonomickým zázemím je však ešte stále výrazné a pretrváva počas celý pracovný život ľudí. Napriek určitému pokroku, pokiaľ ide o prijímanie primeraných aktivačných a integračných opatrení, problémom zostáva dlhodobá nezamestnanosť, čo poukazuje na potrebu prijať ďalšie opatrenia. Len obmedzený pokrok sa dosiahol pri prijímaní opatrení na uľahčenie prechodu od „mini pracovných príležitostí“ na také formy zamestnania, ktoré v plnej miere podliehajú povinnému odvodu príspevkov na sociálne zabezpečenie. Žiadny pokrok sa nedosiahol pri znižovaní fiškálnych prekážok, ktoré bránia druhej zárobkovo činnej osobe v domácnosti pracovať. Nemecko dosiahlo určitý pokrok pri rozširovaní dostupnosti celodennej predškolskej výchovy a vzdelávania, avšak pokrok pri rozširovaní siete celodenných škôl bol obmedzený. V súvislosti so zariadeniami starostlivosti o deti a celodennými školami sa zároveň ešte stále vyskytujú problémy, pokiaľ ide o ich kvalitu a regionálne rozdiely.

(14) Cieľom návrhu vlády na revíziu zákona o energii z obnoviteľných zdrojov je spomaliť celkový nárast nákladov na energie, rozložiť tieto náklady rovnomernejšie na jednotlivých spotrebiteľov, riadiť rozširovanie obnoviteľných zdrojov energie a podporovať ich integráciu na trhu. Vykonávanie tejto reformy sa musí starostlivo monitorovať so zreteľom na jej vplyv na nákladovú účinnosť podporného systému. Je potrebné vyvíjať ďalšie úsilie, pokiaľ ide o rozširovanie príslušných sietí a koordináciu so susednými krajinami.

(15) Politické opatrenia na ďalšie podnecovanie hospodárskej súťaže v odvetviach služieb sa prijímali v obmedzenom rozsahu, hoci v určitých profesiách a regiónoch sa prijali ojedinelé reformy, napríklad zamerané na udeľovanie povolení a obchodnú komunikáciu v odvetví stavebníctva. Rast produktivity môže byť v odvetviach služieb štrukturálne nižší ako v priemysle, avšak obzvlášť nízky je v niektorých odvetviach služieb, najmä v oblasti odborných služieb. Stále tam existujú prekážky vstupu na trh a poskytovania odborných služieb. Patria medzi ne obmedzenia právnej formy a držby podielov, ako aj požiadavky na odbornú kvalifikáciu. Rozmanitosť regulačných režimov pre odborné služby v jednotlivých spolkových krajinách naznačuje, že tu existuje priestor na identifikáciu najmenej zaťažujúcich regulačných koncepcií a na ich rozšírenie do celej spolkovej republiky. Hodnota verejných zákaziek, ktoré nemecké orgány uverejnili na základe právnych predpisov EÚ o verejnom obstarávaní, patrí aj naďalej medzi najnižšie v EÚ. Úplný prechod na transparentný trh elektronického verejného obstarávania by pritom mohol podnietiť hospodársku súťaž. Predpisy týkajúce sa plánovania v maloobchodnom sektore v niektorých spolkových krajinách aj naďalej obmedzujú vstup nových podnikov na trh. Pri zlepšovaní hospodárskej súťaže na trhoch so železničnou dopravou sa dosiahol len obmedzený pokrok.

(16) Nemecko dosiahlo obmedzený pokrok pri prijímaní opatrení na konsolidáciu bankového sektora, a to predovšetkým zlepšovaním rámca týkajúceho sa správy a riadenia. Rozhodnutia Komisie o štátnej pomoci v posledných rokoch v značnej miere stimulovali reštrukturalizáciu regionálnych bánk (Landesbanken), avšak tento sektor zostáva roztrieštený. Je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie na odstránenie štrukturálnych prekážok a prekážok v oblasti správy a riadenia, ktoré sťažujú konsolidáciu ovplyvňovanú trhom. Odstránením uvedených prekážok by sa zároveň zvýšila celková efektívnosť finančného sektora. Preskúmaním právneho rámca druhého bankového piliera by sa ešte viac podporila konsolidácia verejného bankového sektora.

(17) Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra komplexnú analýzu hospodárskej politiky Nemecka. Posúdila program stability a národný program reforiem. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku Nemecka, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkové hospodárske riadenie a správu Európskej únie tým, že poskytne príspevky na úrovni EÚ pre budúce vnútroštátne rozhodnutia. Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do nižšie uvedených odporúčaní 1 až 4.

(18) Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability Nemecka a jej stanovisko[10] je premietnuté najmä do nižšie uvedeného odporúčania 1.

(19) Rada na základe hĺbkového preskúmania vykonaného Komisiou a na základe tohto posúdenia preskúmala národný program reforiem a program stability. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté do odporúčaní 1 až 4.

(20) Komisia v kontexte európskeho semestra vykonala aj analýzu hospodárskej politiky eurozóny ako celku. Rada na základe uvedenej analýzy vydala v prípade tých členských štátov, ktorých menou je euro, odporúčania pre jednotlivé krajiny. Nemecko by zároveň malo zabezpečiť úplné a včasné vykonávanie týchto odporúčaní,

TÝMTO ODPORÚČA, aby Nemecko prijalo v období rokov 2014 – 2015 opatrenia s cieľom:

1.           Presadzovať fiškálnu politiku, ktorá podporuje rast, a zachovať zdravú fiškálnu pozíciu na účel zabezpečenia toho, aby sa strednodobý rozpočtový cieľ aj naďalej plnil v celom období, na ktoré sa vzťahuje program stability, a aby sa miera dlhu verejnej správy aj ďalej trvale znižovala. Predovšetkým využiť dostupný priestor na zvýšenie a efektívnejšie využívanie verejných investícií do infraštruktúry, vzdelávania a výskumu. Zvýšiť efektívnosť daňového systému najmä rozšírením základu dane, najmä spotrebnej dane, na základe prehodnotenia výšky daňového základu obecnej dane z nehnuteľností, zlepšenia daňovej správy a preskúmania systému miestnej živnostenskej dane, a to aj so zreteľom na podnietenie súkromných investícií. Vyvinúť ďalšie úsilie na zvýšenie nákladovej účinnosti verejných výdavkov na zdravotnú a dlhodobú starostlivosť. Zabezpečiť udržateľnosť verejného dôchodkového systému i) zmenou financovania nových nepoistných/vedľajších dávok („Mütterrente“) na financovanie z daňových príjmov, a to aj s cieľom predísť ďalšiemu zvyšovaniu príspevkov na sociálne zabezpečenie, ii) zvýšením stimulov na neskorší odchod do dôchodku a iii) zvýšením miery pokrytia v druhom a treťom pilieri dôchodkového systému. Dokončiť vykonávanie dlhovej brzdy konzistentným spôsobom vo všetkých spolkových krajinách, zabezpečiť včasné a náležité uplatňovanie monitorovacích postupov a korekčných mechanizmov. Zlepšiť koncepciu fiškálnych vzťahov medzi spolkovou republikou, jednotlivými spolkovými krajinami a samosprávami, a to aj so zreteľom na zabezpečenie primeraných verejných investícií na všetkých úrovniach správy.

2.           Zlepšiť podmienky na ďalšie podporenie domáceho dopytu, okrem iného aj znížením vysokých daní a príspevkov na sociálne zabezpečenie, a to najmä u pracovníkov s nízkymi príjmami. Pri zavádzaní celkovej minimálnej mzdy monitorovať jej vplyv na zamestnanosť. Zlepšiť zamestnateľnosť pracovníkov ďalším zvyšovaním úrovne dosiahnutého vzdelania znevýhodnených skupín obyvateľstva a uplatňovaním ambicióznejších aktivačných a integračných opatrení na trhu práce určených najmä pre dlhodobo nezamestnaných. Prijať opatrenia na zníženie fiškálnych prekážok práce, predovšetkým tých, ktoré bránia druhej zárobkovo činnej osobe v domácnosti pracovať, a uľahčiť prechod od „mini pracovných príležitostí“ na také formy zamestnania, ktoré v plnej miere podliehajú povinnému odvodu príspevkov na sociálne zabezpečenie. Odstraňovať regionálne nedostatky, pokiaľ ide o dostupnosť celodenných zariadení starostlivosti o deti aj celodenných škôl, a zároveň zlepšovať celkovú kvalitu vzdelávania, ktoré poskytujú.

3.           Udržať celkové náklady na transformáciu energetického systému na minime. Monitorovať predovšetkým dôsledky revízie zákona o energii z obnoviteľných zdrojov na nákladovú účinnosť podporného systému pre energie z obnoviteľných zdrojov. Zvýšiť úsilie na urýchlenie rozšírenia národných a cezhraničných elektrických a plynovodných rozvodných sietí. Zintenzívniť úzku koordináciu energetickej politiky so susednými krajinami.

4.           Prijať ambicióznejšie opatrenia na ďalšie podnietenie hospodárskej súťaže v sektore služieb vrátane určitých odborných služieb, a to aj preskúmaním existujúcich regulačných opatrení a priblížením sa k najlepším postupom v rámci všetkých spolkových krajín. Identifikovať príčiny nízkej hodnoty verejných zákaziek, ktoré sa zadávajú v rámci verejného obstarávania na základe právnych predpisov EÚ. Zvýšiť úsilie so odstránenie existujúcich obmedzení týkajúcich sa predpisov v oblasti plánovania, ktoré obmedzujú vstup nových podnikov do maloobchodného sektora. Prijať opatrenia na odstránenie zostávajúcich prekážok hospodárskej súťaže na trhoch so železničnou dopravou. Vyvíjať úsilie o konsolidáciu sektora regionálnych bánk (Landesbanken), a to aj zlepšovaním rámca týkajúceho sa správy a riadenia.

V Bruseli

                                                                       Za Radu

                                                                       predseda

[1]               Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1.

[2]               Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 25.

[3]               COM(2014) 406 final.

[4]               P7_TA(2014)0128 a P7_TA(2014)0129.

[5]               Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 11.

[6]               COM(2013) 8001 final.

[7]               COM(2013) 800 final.

[8]               COM(2013) 790 final.

[9]               SWD(2014) 78 final.

[10]             Podľa článku 5 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1466/97.