SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

VÝROČNÁ SPRÁVA O UPLATŇOVANÍ NARIADENIA (ES) č. 300/2008 O SPOLOČNÝCH PRAVIDLÁCH V OBLASTI BEZPEČNOSTNEJ OCHRANY CIVILNÉHO LETECTVA V ROKU 2013

Táto správa sa vzťahuje na obdobie od 1. januára do 31. decembra 2013.

ÚVOD

Rok 2013 by sa dal najlepšie charakterizovať ako rok konsolidácie ustanovení o bezpečnostnej ochrane letectva a zvýšeného úsilia realizovať plánované nové pravidlá týkajúce sa leteckého nákladu a prepravy tekutín v príručnej batožine. Jediné zostávajúce prechodné obdobie pre opatrenia bezpečnostnej ochrany letectva zavedené nariadením (ES) č. 300/2008 sa skončilo v apríli. Týkalo sa požiadavky, aby boli známi odosielatelia leteckého nákladu a leteckej pošty schválení príslušnými orgánmi, a nie len obyčajným určením zo strany pridruženého oprávneného zástupcu. Inšpekcia Komisie preto kladie dôraz na overovanie dodržiavania týchto nových požiadaviek.

Okrem bezpečnostných upozornení, ktoré v auguste aktivovali Spojené štáty, neboli v uvedenom roku vyžadované nijaké krátkodobé posilnenia kontrol bezpečnostnej ochrany letectva v Európe. Tieto bezpečnostné upozornenia zároveň potvrdili, že je potrebné zlepšiť spoluprácu medzi členskými štátmi EÚ, ako aj medzi štátmi a inštitúciami. Správa na vysokej úrovni z roku 2010 o posilnení bezpečnostnej ochrany leteckej nákladnej dopravy už túto potrebu identifikovala, no v tejto oblasti sa musia uskutočniť aj ďalšie kroky.

Kľúčovým projektom bezpečnostnej ochrany letectva EÚ je postupné zavádzanie technických kontrol tekutín, ktoré si nesú cestujúci vo svojej príručnej batožine. Prevádzkovatelia letísk a výrobcovia zariadení bezpečnostnej ochrany v priebehu roka 2013 posilnili spoluprácu, aby sa čo najlepšie pripravili na čiastočné uvoľnenie obmedzení týkajúcich sa tekutín od 31. januára 2014. Komisia podporuje toto úsilie, ako aj iné projekty na posilnenie detekčnej výkonnosti letiskových zariadení a opatrení bezpečnostnej ochrany s technologickým plánom, ktorý bol prvýkrát predložený zúčastneným stranám v roku 2013 a odvtedy je pravidelne aktualizovaný.

Pokiaľ ide o letecký náklad a poštu prichádzajúce do EÚ, je na obzore ďalší dôležitý projekt bezpečnostnej ochrany letectva EÚ s dátumom realizácie od 1. júla 2014. Na zaistenie bezproblémovej realizácie Komisia v druhej polovici roka 2013 posilnila spoluprácu s členskými štátmi a priemyselným odvetvím. V súčasnosti prebieha niekoľko iniciatív, ktoré majú tento posilnený systém EÚ vysvetliť tretím krajinám a medzinárodným organizáciám [Európskej konferencii civilného letectva (ECAC), Medzinárodnej organizácii civilného letectva (ICAO)].

Komisia spolu s členskými štátmi počas roku 2013 pokračovala v práci na posúdení rizík na úrovni EÚ v rôznych oblastiach, a to rozšírením a prispôsobením metodiky používanej v oblasti leteckého nákladu na iné oblasti bezpečnostnej ochrany, pričom jej prvé použitie sa zameralo na riziká týkajúce sa cestujúcich.

Na medzinárodnej scéne sa Komisia zúčastnila na všetkých podujatiach ICAO, kde zvýšila viditeľnosť a vplyv EÚ, pokiaľ ide o politiku bezpečnostnej ochrany letectva na medzinárodnej úrovni. Komisia takisto v plnej miere spolupracuje s kľúčovými partnermi z tretích krajín a počas roku 2013 zorganizovala a zúčastnila sa na niekoľkých bilaterálnych a multilaterálnych stretnutiach.

Ďalšou oblasťou, v ktorej členské štáty s Komisiou počas celého roka úzko spolupracovali, boli inšpekcie, ktorými EÚ monitorovala, ako členské štáty a príslušní prevádzkovatelia realizujú opatrenia bezpečnostnej ochrany civilného letectva. Úrovne dodržiavania predpisov zostali stabilné a v roku 2013 si nevyžiadali žiadne pozastavenie uplatňovania systému jednorazovej bezpečnostnej kontroly EÚ.

PRVÁ ČASŤ

Inšpekcie

1.           Všeobecne

Na základe nariadenia (ES) č. 300/2008 musí Komisia vykonávať inšpekcie orgánov bezpečnostnej ochrany civilného letectva („príslušných orgánov“) jednotlivých členských štátov, ako aj inšpekcie na letiskách v EÚ. Do programu Únie je zahrnuté aj Švajčiarsko, kým Nórsko a Island kontroluje podľa paralelných ustanovení Dozorný úrad EZVO (ďalej len „ESA“). Na vykonávanie inšpekcií má Komisia tím 10 inšpektorov bezpečnostnej ochrany letectva na plný a čiastočný pracovný úväzok. Na tejto inšpekčnej činnosti sa podieľa skupina národných audítorov vymenovaných členskými štátmi, Islandom, Nórskom a Švajčiarskom, ktorí získali oprávnenie zúčastňovať sa na inšpekciách Komisie na základe školení poskytnutých Komisiou. V roku 2013 sa na inšpekciách zúčastnilo 72 týchto národných audítorov. V prílohe 1 sa nachádza tabuľka so zhrnutím všetkých doterajších činností Komisie a ESA týkajúcich sa monitorovania dodržiavania predpisov.

2.           Inšpekcie príslušných vnútroštátnych orgánov

Počas roku 2013 dokončila Komisia tretí cyklus inšpekcií príslušných orgánov a začala štvrtý cyklus. Celkovo bolo počas roku 2013 vykonaných sedem inšpekcií, z ktorý štyri sa uskutočnili v rámci nového cyklu. V prípade väčšiny členských štátov ukázali tieto inšpekcie podstatné zlepšenia v porovnaní s minulosťou. Najbežnejšie nedostatky zistené v roku 2013 boli podobné ako tie, ktoré boli zistené v inšpekciách v roku 2012, a väčšinou súviseli s menšími nezrovnalosťami pri zosúlaďovaní národných programov bezpečnostnej ochrany civilného letectva a národných programov kontroly kvality s právnym rámcom nariadenia (ES) č. 300/2008.

Pokiaľ ide o realizáciu opatrení bezpečnostnej ochrany letectva, väčšina kontrolovaných členských štátov dokázala odhaliť a napraviť chyby v kľúčových oblastiach bezpečnosti veľmi rýchlo. Niektoré členské štáty však známych dodávateľov letiskových dodávok a dodávok potrebných počas letu monitorovali nedostatočne, a to z dôvodu nedostatku zdrojov v dôsledku tlaku na verejné rozpočty a z dôvodu vysokého počtu takýchto subjektov. V prípade obmedzeného počtu kontrolovaných členských štátov bolo potrebné zlepšiť aj pravidelné monitorovanie zahraničných leteckých dopravcov. Proces nápravy v prípade zistenia nedostatkov bol vo väčšine prípadov primeraný a všetky členské štáty mali možnosť uložiť sankcie.

3.           Prvé inšpekcie na letiskách

V roku 2013 sa uskutočnilo prvých dvadsaťšesť inšpekcií letísk, čo je v porovnaní s rokom 2012 nárast o tri, najmä preto, že sa uskutočnilo viac inšpekcií nákladu a týkali sa viacerých menších letísk, pričom v oboch prípadoch išlo o inšpekcie, ktoré si vyžadovali nižší počet inšpektorov. Inšpekcie sa týkali všetkých kapitol (aj keď nie pri všetkých inšpekciách). Celkový podiel kľúčových opatrení, ktoré spĺňali požiadavky v roku 2013, bol 80 %, čo je približne rovnako ako v predchádzajúcich rokoch.

Nedostatky zistené v oblastiach tradičných opatrení[1] boli tak ako v minulosti zvyčajne zavinené ľudským faktorom. Týkali sa hlavne kvality detekčnej kontroly zamestnancov, ako aj niektorých požiadaviek na bezpečnostnú ochranu nákladu. Výzvou ostáva aj naďalej predovšetkým udržanie vysokej kvality ručných prehliadok pri detekčnej kontrole zamestnancov. Pokiaľ ide o náklad, najväčší počet prípadov neplnenia požiadaviek sa týkal povinnosti uplatňovať vždy tú najvhodnejšiu metódu detekčnej kontroly vzhľadom na povahu zásielky. Tieto problémy spôsobené ľudským faktorom by sa mali riešiť prostredníctvom intenzívnejšej odbornej prípravy a kontroly.

Okrem toho neboli ešte na letiskách, na ktorých sa uskutočnili inšpekcie v roku 2013, uspokojivo vykonané určité dodatočné opatrenia na základe regulačného rámca podľa nariadenia (ES) č. 300/2008. K neplneniu požiadaviek dochádzalo v súvislosti s metódami a normami kontrol bezpečnostnej ochrany vysokorizikového nákladu a pošty, ako aj letiskovými dodávkami, dodávkami potrebnými počas letu a odbornou prípravou. Určité požiadavky v oblasti bezpečnosti lietadiel si vyžadujú pozornosť aj pri vnútroštátnych programoch kontroly kvality. Príslušné orgány členských štátov by mali aktívne presadzovať uplatňovanie týchto novších ustanovení. Okrem toho boli v roku 2013 vypracované revízie právnych predpisov s cieľom zlepšiť zrozumiteľnosť a súlad v niektorých z týchto oblastí a očakáva sa, že budú prijaté v priebehu roka 2014. Mali by výrazne zlepšiť úroveň dodržiavania predpisov.

4.           Následné inšpekcie

V súlade s článkom 13 nariadenia Komisie (EÚ) č. 72/2010[2] vykonáva Komisia pravidelne obmedzený počet následných inšpekcií. Takéto následné inšpekcie sa vykonajú v prípadoch, keď sa počas prvej inšpekcie odhalia viaceré vážne nedostatky, ako aj na náhodnom základe na overenie správneho vykonávania vnútroštátnych činností v oblasti monitorovania dodržiavania predpisov a podávania správ. Počas roku 2013 bolo vykonaných päť takýchto činností a vo väčšine prípadov sa nimi potvrdila náprava zistených nedostatkov.

5.           Hodnotenia

V priebehu uplynulého roka sa pred pristúpením Chorvátska k EÚ uskutočnilo hodnotenie jedného z chorvátskych letísk. Okrem toho sa v rámci pracovnej dohody s USA uskutočnilo hodnotenie jedného letiska v USA.

Ďalej sa uskutočnili hodnotenia jedného kanadského letiska, ako aj vybraných letísk v Grónsku, na Faerských ostrovoch, na ostrovoch Guernsey, Jersey a Man v rámci plánovaného zaradenia určitých letísk nachádzajúcich sa v týchto krajinách[3] do systému jednorazových bezpečnostných kontrol EÚ.

6.           Otvorené spisy, prípady podľa článku 15 a súdne konania

Spisy z inšpekcie sa neuzavrú, kým sa Komisia neuistí, že boli vykonané primerané nápravné opatrenia. V roku 2013 bolo uzatvorených 45 spisov (32 letísk a 13 príslušných orgánov). Celkovo sa kontrola spisov týkala 9 príslušných orgánov a 20 letísk zostalo na konci roka otvorených.

Ak sa nedostatky zistené na letisku považujú za také vážne, že predstavujú významné ohrozenie celkovej úrovne bezpečnostnej ochrany civilného letectva v Únii, Komisia uplatní článok 15 nariadenia Komisie (EÚ) č. 72/2010. To znamená, že všetky ostatné príslušné orgány sú varované o tejto situácii a v súvislosti s letmi z predmetného letiska by bolo potrebné zvážiť dodatočné opatrenia. V roku 2013 nebolo ani raz potrebné uplatniť článok 15.

Ďalším prípadným opatrením na presadzovanie predpisov, najmä v najzávažnejších prípadoch alebo v prípadoch dlhotrvajúceho neodstránenia nedostatkov alebo ich opakovaného výskytu, je začatie konania o porušení povinnosti. V roku 2013 sa po inšpekcii národných orgánov začalo jedno konanie o porušení povinnosti. Dotknutému členskému štátu sa nepodarilo zabezpečiť dostatočný počet audítorov na vykonávanie pravidelných činností týkajúcich sa monitorovania dodržiavania predpisov a neinformoval Komisiu o alternatívnych opatreniach bezpečnostnej ochrany na malých letiskách, ktoré sa odchyľujú od spoločných základných noriem. Tento prípad pokračoval aj na konci roku 2013.

7.           Vlastné hodnotenia členských štátov

Podľa bodu 18.1 prílohy II k nariadeniu č. 300/2008 zmeneného nariadením Komisie (EÚ) č. 18/2010[4] sú členské štáty povinné predložiť Komisii do konca marca každého roka výročnú správu o výsledkoch svojho vnútroštátneho monitorovania dodržiavania predpisov za obdobie od januára do decembra predchádzajúceho roka. Príspevky členských štátov za sledované obdobie od januára do decembra 2012 boli doručené načas a všetky zodpovedali vzoru Komisie. Hlavné zistené nedostatky sa týkali toho, že niektoré členské štáty ešte nezaviedli všetky opatrenia bezpečnostnej ochrany, nevykonávali v dostatočnej miere skryté testovanie a neboli schopné ďalej posilniť svoje následné činnosti a systém presadzovania. Okrem toho boli zistené nedostatky vo vnútroštátnych programoch kontroly kvality známych dodávateľov.

DRUHÁ ČASŤ

Právne predpisy a doplnkové nástroje

1.           Právne predpisy

Nedávne incidenty[5] a neustále hodnotenie rizika potvrdzujú, že civilná letecká doprava ostáva aj naďalej terčom nových útokov s použitím invenčnejších metód, proti ktorým by sa mali prijať primerané ochranné opatrenia zodpovedajúce riziku. Komisia a členské štáty preto neustále upravujú opatrenia na zmiernenie týchto hrozieb s cieľom dosiahnuť najvyššiu úroveň bezpečnostnej ochrany a zároveň minimalizovať ich nepriaznivé účinky na prevádzku.

V roku 2013 boli prijaté nové legislatívne akty týkajúce sa bezpečnostnej ochrany letectva zamerané v prvom rade na doplnenie a zdokonalenie právneho rámca na základe nariadenia (ES) č. 300/2008 a v druhom rade na definovanie nových spoločných základných noriem týkajúcich sa detekčnej kontroly cestujúcich, postupného rušenia obmedzení v súvislosti s prevážaním tekutín v príručnej batožine, bezpečnostnej ochrany leteckého nákladu a overovania bezpečnostnej ochrany letectva zo strany EÚ v tretích krajinách.

Pokiaľ ide o detekčnú kontrolu cestujúcich, nové pravidlá prijaté začiatkom roka 2013 povoľujú používanie nových, inovatívnych metód detekčnej kontroly s použitím zariadenia na stopovú detekciu výbušnín v kombinácii s ručným detektorom kovov na kontrolu určitých častí tela cestujúcich, v prípade ktorých sa ručná prehliadka považuje za neúčinnú a/alebo nežiaducu, napríklad niektoré druhy pokrývok hlavy, sadrové obväzy alebo protézy.

V prípade obmedzení týkajúcich sa prenášania tekutín, rozprašovačov a gélov ako príručnej batožiny na palube lietadla sa v priebehu roka 2012 jasne ukázalo, že nahradiť tieto obmedzenia detekčnými kontrolami najneskôr do 29. apríla 2013 nebolo možné. Dôvodom boli najmä prevádzkové ťažkosti s detekčným zariadením, ktoré by mali za následok výrazné riziko ďalšieho zníženia komfortu cestujúcich v leteckej doprave. Právne predpisy na revíziu prístupu postupného zavádzania detekčnej kontroly, počnúc tekutinami, rozprašovačmi a gélmi a dietetickými výrobkami zakúpenými v bezcolnej zóne, najneskôr do 31. januára 2014 boli preto prijaté v prvom štvrťroku 2013.

V júli 2013 Komisia prijala doplňujúce pravidlá pre overovanie dodržiavania požiadaviek týkajúcich sa zabezpečených dodávateľských reťazcov pre nákladnú leteckú dopravu s pôvodom mimo EÚ. Tieto dodatočné pravidlá boli súčasťou úsilia Komisie pomôcť členským štátom a prevádzkovateľom dodržať stanovenú lehotu júl 2014. Do uvedeného dátumu mali mať leteckí prepravcovia, ktorí chceli prepravovať do EÚ náklad zo zahraničného letiska, overené prevádzkové činnosti bezpečnostnej ochrany leteckého nákladu a pošty, aby mohli získať alebo si ponechať označenie ACC3 („dopravca leteckého nákladu alebo pošty prevádzkujúci lety do Únie z letiska tretej krajiny“). Počas roka 2013 vytvorili členské štáty sieť schválených overovateľov bezpečnostnej ochrany letectva EÚ s potrebnými zručnosťami a profesionálnymi predpokladmi na vykonávanie overovaní.

Zoznam všetkých prijatých právnych predpisov je uvedený v prílohe 2. Konečné znenie týchto aktov bolo dohodnuté počas 5 riadnych zasadnutí Regulačného výboru pre bezpečnostnú ochranu letectva, 5 stretnutí poradnej skupiny zúčastnených strán venovaných bezpečnostnej ochrane letectva a na niekoľkých poradách osobitnej pracovnej skupiny, na ktorých sa zúčastnili členské štáty a odvetvie leteckej dopravy.

2.           Databáza Únie o bezpečnosti dodávateľského reťazca (databáza UDSCS)

„Databáza oprávnených zástupcov a známych odosielateľov ES“[6] je jediným primárnym právnym nástrojom, do ktorého môžu oprávnení zástupcovia nahliadnuť pri akceptovaní zásielok od iného oprávneného zástupcu alebo známeho odosielateľa od 1. júna 2010. Od 1. februára 2012 sa okrem toho rozšírila o zoznam leteckých dopravcov s povolením na prepravu nákladu a pošty do EÚ z letísk v tretích krajinách. V roku 2013 sa táto databáza právne záväzným spôsobom rozšírila tak, aby obsahovala údaje aj o subjektoch bezpečného dodávateľského reťazca z iných oblastí ako náklad a pošta, ako aj zoznam overovateľov bezpečnostnej ochrany letectva EÚ schválených členskými štátmi. Preto bola premenovaná na „databázu Únie o bezpečnosti dodávateľského reťazca“[7]. Funguje na základe rámcovej zmluvy Komisie. V databáze UDSCS bolo na konci roka 2013 evidovaných približne 16 500 oprávnených zástupcov, známych odosielateľov (overených z hľadiska bezpečnostnej ochrany letectva EÚ) a subjektov s označením ACC3. Ich zmluvne dohodnutá miera dostupnosti vo výške 99,5 % sa v roku 2013 tiež priebežne dodržiavala.

3.           Inšpekcie na letiskách EÚ – príručky

Na základe nariadenia (ES) č. 300/2008 a nariadenia Komisie (EÚ) č. 72/2010 musí byť monitorovanie dodržiavania požiadaviek na bezpečnostnú ochranu civilného letectva útvarmi Komisie objektívne a musí sa pri ňom používať štandardná metodika.

S cieľom prispieť k tomuto cieľu Komisia zostavila a spravuje dve komplexné príručky s podrobnými pokynmi a usmerneniami pre inšpektorov EÚ v tejto oblasti. Jedna príručka zahŕňa inšpekcie v oblasti bezpečnostnej ochrany leteckého nákladu a druhá sa zaoberá inšpekciami letísk. V marci 2013 boli obidve príručky revidované, aby sa zohľadnili posledné zmeny zavedené do vykonávacích predpisov a doplnili ďalšie pokyny a usmernenia pre inšpektorov. S cieľom pomôcť členským štátom pri vykonávaní spoločných základných noriem sú tieto príručky k dispozícii aj vnútroštátnym audítorom.

TRETIA ČASŤ

Skúšky, štúdie a nové iniciatívy

1.           Skúšky

„Skúška“ sa v zmysle právnych predpisov EÚ v oblasti bezpečnostnej ochrany letectva vykonáva, keď sa členský štát dohodne s Komisiou, že bude určitý čas používať osobitné prostriedky alebo metódu, ktorá nie je uznaná právnymi predpismi, a dočasne nimi nahradí jednu z uznaných bezpečnostných kontrol pod podmienkou, že takéto skúšky neohrozia celkové úrovne bezpečnostnej ochrany. V právnom zmysle sa tento pojem neuplatňuje na prípady, keď členský štát alebo subjekt vykonáva vyhodnotenie novej bezpečnostnej kontroly zavedenej ako doplnok k jednej alebo viacerým kontrolám, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy.

Počas roka 2013 sa skúšky a hodnotenia konali v Luxembursku, Francúzsku, Holandsku a Spojenom kráľovstve. Týkali sa používania simulačných komôr stopovej detekcie (náklad a pošta), analyzátorov topánok na kontrolu obuvi z hľadiska prítomnosti kovových hmôt, používania novej generácie zariadení na kontrolu príručnej batožiny bez nutnosti vyložiť notebooky, silnoprúdové spotrebiče a tekutiny, ako aj kombinovaného používania ručných detektorov kovov a stopovej detekcie výbušnín pri detekčnej kontrole cestujúcich v špecifických prípadoch.

2.           Štúdie a správy

Koncom novembra 2013 dostala Komisia záverečnú správu zo štúdie o rozlišovaní cestujúcich s názvom „Program pre budúcnosť – detekčná kontrola cestujúcich a príručnej batožiny“. Túto štúdiu uskutočnila konzultačná spoločnosť Leigh Fisher zmluvne dohodnutá Komisiou a štúdia sa zamerala na rôzne aspekty rozlišovania cestujúcich, ako je napríklad pojem známych cestujúcich, kontrolných zoznamov a rizikových profilov, ako aj hodnotenia letiska v reálnom čase. Štúdia tieto pojmy analyzuje z hľadiska predvídateľnosti prevádzky, mechanizmov výmeny údajov, právnych otázok, ochrany údajov a súkromia, ako aj z hľadiska nákladov a prínosov. A hoci štúdia nevypracovala nijaké odporúčanie týkajúce sa ďalšieho postupu, poukazuje na mnohé ťažkosti pri vykonávaní akejkoľvek diferenciácie cestujúcich na základe totožnosti v Európe.

3.           Nové iniciatívy

Jedným z hlavných súborov prebiehajúcej spoločnej tvorby pravidiel v oblasti bezpečnostnej ochrany letectva je zmena právnych predpisov EÚ o obmedzeniach v preprave tekutín, gélov a rozprašovačov. Odstránenie týchto obmedzení sa plánovalo dosiahnuť už mnoho rokov a bolo predmetom predchádzajúcich revízií právnych predpisov. Podrobná štúdia v roku 2012 viedla k záveru, že spustenie úplnej detekčnej kontroly tekutín, ktoré bolo plánované na apríl 2013, nebolo uskutočniteľné, pretože na letiskách EÚ sa nezačali inštalovať potrebné zariadenia. V júli 2012 Komisia zaslala Rade a Európskemu parlamentu správu o týchto záveroch a návrhy na ďalší postup.

V reakcii na túto správu sa Regulačný výbor pre bezpečnostnú ochranu civilného letectva koncom roku 2012 pozitívne vyjadril k návrhu Komisie na realizáciu prvej etapy detekčných kontrol tekutín, rozprašovačov a gélov najneskôr do 31. januára 2014. To si vyžadovalo detekčné kontroly tekutín, rozprašovačov a gélov zakúpených v bezcolnej zóne v taškách odolných voči vonkajšej manipulácii a liekov a detskej stravy na použitie počas cesty. Príslušné právne predpisy boli prijaté v marca 2013.

Začiatkom roku 2013 poskytla Komisia členským štátom vzorové dokumenty, aby im umožnila podávať správy o stave vykonávania právnych predpisov v oblasti tekutín. Na základe toho sa ukázalo, že nový termín 31. januára 2014 je realizovateľný, aj keď niektoré členské štáty v správach uviedli oneskorené podanie objednávok na potrebné zariadenie. Pre lepšiu komunikáciu s cestujúcimi uverejnila Komisia oznámenie o zavedení nových pravidiel. Následne sa v roku 2014 začalo s detekčnou kontrolou tekutín, rozprašovačov a gélov v plánovanom čase bez toho, aby bolo nahlásené nejaké narušenie v miestach vykonávania bezpečnostnej kontroly cestujúcich.

Na zlepšenie ochrany pred nebezpečenstvom výbušnín prenášaných osobami boli v priebehu druhého polroka 2013 vypracované ďalšie zmeny vykonávacích aktov podľa nariadenia (ES) č. 300/2008. Tieto návrhy slúžili na zlepšenie využívania účelových prostriedkov alebo postupov na zistenie výbušnín, napríklad používania zariadení na stopovú detekciu výbušnín, pri detekčnej kontrole cestujúcich. Posilnené pravidlá boli prijaté na začiatku roka 2014 a účinnosť nadobudnú najneskôr 1. septembra 2015.

Komisia podľa mandátu udeleného v akčnom pláne EÚ v oblasti bezpečnostnej ochrany nákladnej leteckej dopravy[8] rozšírila svoju činnosť v tejto oblasti vytvorením regulačného rámca pre náklad a poštu prepravované do Únie z tretích krajín a režim overovania bezpečnostnej ochrany letectva EÚ, ktorý je použiteľný aj na letiskách pôvodu mimo Európskej únie. Prvá fáza nadobudla účinnosť 1. februára 2012.

Leteckí dopravcovia, ktorí chcú prepravovať náklad a poštu do Únie z letísk tretích krajín, musia mať od tohto dátumu označenie „ACC3“[9] vydané príslušným úradom členského štátu. S cieľom harmonizovať a zjednodušiť súvisiaci mechanizmus registrácie a konzultácií v členských štátoch i v Komisii boli do (premenovanej) „databázy Únie o bezpečnosti dodávateľského reťazca“ v poslednom štvrťroku 2012 zavedené nové funkcie týkajúce sa ACC3.

Leteckí dopravcovia, ktorí chcú prepravovať náklad a poštu do Únie po 1. júli 2014, musia byť schválení overovateľom bezpečnostnej ochrany letectva EÚ pred týmto dátumom, ak chcú znovu získať označenie ACC3. Aj iné subjekty budú musieť byť overené z hľadiska bezpečnostnej ochrany letectva EÚ, ak budú chcieť byť zapojené do príslušného dodávateľského reťazca z tretej krajiny.

Na tento účel boli ako posledný prípravný krok v právnej oblasti v polovici roku 2013 prijaté podrobné kontrolné zoznamy na overenie príslušného bezpečného dodávateľského reťazca v tretích krajinách.

Na podporu riadneho a zosúladeného spustenia aktivít súvisiacich s overovaním Komisia v druhej polovici roku 2013 zorganizovala viaceré pracovné stretnutia s členskými štátmi, zainteresovanými stranami a overovateľmi bezpečnostnej ochrany letectva EÚ.

Ešte užšia spolupráca sa rozvíjala s colnými orgánmi, pokiaľ ide o harmonizáciu systému schválených hospodárskych subjektov (AEO) so systémami overovania bezpečnostnej ochrany letectva pre oprávnených zástupcov a známych odosielateľov nákladu a pošty. Cieľom tejto činnosti je vyhnúť sa duplicitnému overovaniu hospodárskych subjektov, keď sa ich kľúčová obchodná oblasť v týchto dvoch regulačných rámcoch do veľkej miery prekrýva, a súčasne určiť všetky prípadné nedostatky, ktoré môžu oslabiť bezpečnostnú ochranu leteckého nákladu a navrhnuté príslušné opatrenia na ich prekonanie. Prijatie súvisiacich zmien v právnych aktoch týkajúcich sa colných orgánov EÚ a bezpečnostnej ochrany letectva sa plánuje začiatkom roku 2014.

Okrem toho bola dohodnutá spolupráca s colnými orgánmi na štúdii o tzv. „predbežných informáciách o náklade“ [Advanced Cargo Information (PRECISE)], ktorá sa bude týkať špeditérov a tradičných leteckých prepravcov prevádzkujúcich nákladnú dopravu a ktorá bude založená na vzorovom projekte vypracovanom s expresnými kuriérskymi službami.

ŠTVRTÁ ČASŤ

Dialóg s medzinárodnými orgánmi a tretími krajinami

1.           Všeobecne

Komisia v plnej miere spolupracuje s medzinárodnými orgánmi a kľúčovými partnermi z tretích krajín a pravidelne sa zúčastňuje na medzinárodných stretnutiach, pričom vo všeobecnosti koordinuje pozíciu EÚ a často pripravuje prezentácie alebo predkladá materiály. V prípade potreby sa uskutočňuje aj dialóg s jednotlivými tretími krajinami o otázkach miestneho významu alebo spoločného záujmu. Takéto kontakty umožňujú EÚ držať krok s overenými postupmi a rozširovať ich, ako aj ovplyvňovať globálne rozhodovanie.

2.           Medzinárodné orgány

Komisia sa zúčastňuje na každoročnom fóre ICAO o bezpečnostnej ochrane letectva. Počas zasadnutia v roku 2013 (8. – 12. apríla 2013) boli predložené štyri dokumenty prezentujúce názory EÚ (dva dokumenty obsahovali informácie o revízii pravidiel EÚ týkajúcich sa tekutín a nákladu, jeden dokument obsahoval možné medzinárodné pravidlá pre bezpečnostnú ochranu leteckého nákladu, ďalší dokument informoval o meraní účinnosti budovania kapacít). Všetky dokumenty mali dobrý ohlas.

EÚ a ICAO uzatvorili memorandum o spolupráci (MoC), ktorým sa poskytuje rámec pre posilnenú spoluprácu[10]. V MoC sa bezpečnostná ochrana stanovuje ako jedna z oblastí nadviazania spolupráce medzi zmluvnými stranami, ktorá by mala byť podrobnejšie stanovená v prílohe o bezpečnostnej ochrane letectva k MoC. V marci 2013 prijal spoločný výbor EÚ – ICAO v rámci tohto memoranda rozhodnutie[11] o schválení takejto prílohy, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto memoranda, čím prispel k zvýšeniu bezpečnostnej ochrany medzinárodného letectva a spolupráce, ktorá bude mať, okrem iného, podobu výmeny relevantných informácií o bezpečnostnej ochrane, vysielania odborných pracovníkov a financovania špecifických opatrení bezpečnostnej ochrany.

Komisia vyvinula úsilie poskytovať informácie o overení bezpečnostnej ochrany letectva EÚ v oblasti nákladu a pošty dopravovaných do Únie. Dosiahlo sa to prostredníctvom účasti a aktívnej úlohy na niektorých medzinárodných fórach, aj pod záštitou ICAO a iných medzinárodných a regionálnych organizácií.

Komisia sa takisto pravidelne zúčastňuje na poradách fóra ECAC (Európska konferencia civilného letectva) pre bezpečnostnú ochranu a jeho príslušných pracovných skupín. Závery zo stretnutí týchto skupín následne tvorili základ diskusií na zasadnutiach regulačného výboru pre bezpečnostnú ochranu civilného letectva a jeho pracovných skupín. V rámci dohody o spolupráci uzavretej koncom roka 2012 si ECAC a Komisia vymieňali utajované informácie bezpečnostnej ochrany civilného letectva.

Koncom roku 2013 bolo podpísané dodatočné memorandum o porozumení medzi Komisiou a Dozorným orgánom EZVO, ktorý monitoruje dodržiavanie predpisov bezpečnostnej ochrany letectva na Islande, v Lichtenštajnsku a Nórsku. Na jeho základe si Dozorný orgán EZVO a Komisia začali vymieňať správy o ukončených inšpekciách.

A napokon bolo zavedené rozhranie medzi IT platformou Eurocontrolu a „databázou Únie o bezpečnosti dodávateľského reťazca“, ktorá je spomenutá aj v tejto správe. Toto rozhranie umožňuje, aby systém varovania včas informoval členské štáty o lietadlách prilietajúcich z letísk v tretích krajinách v prípadoch, ak daný letecký dopravca nemá označenie ACC3.

3.           Tretie krajiny

Komisia aktívne pokračovala v dialógu so Spojenými štátmi o otázkach bezpečnostnej ochrany letectva na mnohých fórach, najmä v rámci skupiny EÚ-USA pre spoluprácu v oblasti bezpečnostnej ochrany dopravy (TSCG). TSCG sa zameriava na podporu spolupráce v mnohých oblastiach spoločného záujmu a zabezpečuje nepretržité fungovanie opatrení jednorazovej bezpečnostnej kontroly[12] a vzájomného uznávania príslušných systémov EÚ a USA v oblasti bezpečnostnej ochrany leteckého nákladu a pošty.

Komisia zasahovala aj vo viacerých prípadoch, keď členské štáty vyjadrili osobitné znepokojenie nad požiadavkami, aby ich leteckí dopravcovia pri letoch do niektorých tretích krajín uplatnili dodatočné bezpečnostné opatrenia. Komisia a členské štáty spolupracujú na tom, aby zaistili, že vykonávanie týchto opatrení zohľadní existujúce opatrenia bezpečnostnej ochrany letectva EÚ v záujme zníženia vplyvov na prevádzku. Príkladom je systém vydávania výnimočných dodatkov zo strany USA, ktoré v roku 2013 žiadali od leteckých dopravcov realizovanie dodatočných opatrení na poslednú chvíľu a bez predchádzajúcich konzultácií, čím často spôsobili vážne prevádzkové problémy.

Komisia úzko spolupracovala aj s Kanadou v oblasti uzatvárania dohôd o jednorazových bezpečnostných kontrolách pri letoch medzi EÚ a Kanadou. Na tento účel došlo k výmene informácií o požiadavkách na bezpečnostnú ochranu civilného letectva a Komisia vykonala hodnotenie jedného z kanadských letísk.

ZÁVER

V EÚ je aj naďalej zabezpečená vysoká úroveň bezpečnostnej ochrany. Inšpekcie Komisie preukázali stabilnú úroveň dodržiavania hlavných regulačných ustanovení. Čo sa týka základných opatrení, nedostatky zistené v oblastiach požiadaviek na detekčné kontroly zamestnancov a nákladu boli zvyčajne zavinené ľudským faktorom. Ďalšie prípady neplnenia požiadaviek zistené v opatreniach schválených len nedávno na základe právneho rámca nariadenia (ES) č. 300/2008 sa týkali bezpečnostných kontrol vysokorizikového nákladu a pošty, ako aj letiskových dodávok/dodávok potrebných počas letu a odbornej prípravy. Odporúčania Komisie týkajúce sa nápravných opatrení boli celkovo zrealizované uspokojivo, ale zistenia inšpektorov potvrdzujú význam prísneho režimu inšpekcií EÚ a primeraného zabezpečovania kvality na úrovni členských štátov. Komisia sa bude naďalej usilovať zabezpečiť, aby sa všetky právne požiadavky vykonávali v plnej miere a správne, pričom v prípade potreby iniciuje konania o porušení povinnosti.

Pokiaľ ide o legislatívu, v roku 2013 sa prijali ďalšie podrobné vykonávacie predpisy, aby sa zabezpečilo, že rámec zavedený nariadením (ES) č. 300/2008 sa bude uplatňovať harmonizovaným spôsobom s cieľom zmierniť existujúce a nové hrozby.

[1]               Opatrenia sú definované ako „tradičné“, keď sú uplatniteľné už na základe právneho rámca zrušeného nariadenia (ES) č. 2320/2002.

[2]               Nariadenie Komisie (EÚ) č. 72/2010 z 26. januára 2010, ktorým sa ustanovujú postupy vykonávania inšpekcií Komisie v oblasti bezpečnostnej ochrany letectva, Ú. v. EÚ L 23, 27.1.2010, s.1.

[3]               V prípade Grónska a Faerských ostrovov sa to realizovalo v druhom semestri roku 2013.

[4]               Nariadenie Komisie (EÚ) č. 18/2010 z 8. januára 2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 300/2008, Ú. v. EÚ L 7, 12.1.2010, s. 3.

[5]               Prípad výbušniny prenesenej v spodnej bielizni v Jemene na Vianoce v roku 2009, bomby na palube nákladných lietadiel z Jemenu v roku 2010, druhý pokus o atentát s výbušninou v spodnej bielizni v Jemene v roku 2012.

[6]               Komisia vytvorila túto databázu, ktorej používanie je povinné pre subjekty v dodávateľskom reťazci na základe nariadenia (EÚ) č. 185/2010 a rozhodnutia K(2010) 774.

[7]               Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1116/2013 zo 6. novembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 185/2010, Ú. v. EÚ L 299, 9.11.2013, s. 1.

[8]               Dokument č. 16271/1/10, Rev. 1, limité, Rada Európskej únie.

[9]               Nariadenie Komisie (EÚ) č. 859/2011 z 25. augusta 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 185/2010, Ú. v. EÚ L 220, 26.8.2011, s. 9.

[10]             Ú. v. EÚ L 232, 9.9.2011, s. 2 a Ú. v. EÚ L 121, 8.5.2012, s. 16.

[11]             Ú. v. EÚ L 172, 25.6.2013, s. 49.

[12]             Platné od 1. apríla 2011 pre lietadlá, cestujúcich a ich príručnú a podanú batožinu prichádzajúce z USA – nariadenie Komisie (EÚ) č. 983/2010 z 3. novembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 185/2010, Ú. v. EÚ L 286, 4.11.2010, s. 1.

Príloha 1

Inšpekcie Komisie k 31. decembru 2013

Štát || Počet inšpekcií od januára 2013 do decembra 2013 (vrátane následných inšpekcií) || Celkový počet inšpekcií od 2004 do 2013 (vrátane následných inšpekcií)

Rakúsko || 2 || 11

Belgicko || 2 || 13

Bulharsko || 2 || 9

Chorvátsko || 1 || 1

Cyprus || 0 || 7

Česká republika || 1 || 9

Dánsko || 2 || 12

Estónsko || 1 || 7

Fínsko || 0 || 10

Francúzsko || 3 || 20

Nemecko || 2 || 21

Grécko || 2 || 16

Maďarsko || 1 || 9

Írsko || 3 || 12

Taliansko || 0 || 17

Lotyšsko || 0 || 7

Litva || 1 || 6

Luxembursko || 1 || 8

Malta || 1 || 4

Holandsko || 0 || 10

Poľsko || 2 || 12

Portugalsko || 2 || 12

Rumunsko || 0 || 6

Slovensko || 2 || 7

Slovinsko || 0 || 5

Španielsko || 2 || 17

Švédsko || 2 || 14

Spojené kráľovstvo || 2 || 22

Štáty, ktoré nie sú členmi EÚ || ||

Švajčiarsko || 1 || 6

SPOLU || 38 || 310

Inšpekcie dozorného úradu EZVO k 31. decembru 2013

Štát || Počet inšpekcií od januára 2013 do decembra 2013 (vrátane následných inšpekcií) || Celkový počet inšpekcií od 2004 do 2013 (vrátane následných inšpekcií)

Island || 1 || 10

Nórsko || 2 || 42

SPOLU || 3 || 52

Príloha 2

Doplňujúce právne predpisy prijaté v roku 2013:

· Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 104/2013[1], pokiaľ ide o detekčnú kontrolu cestujúcich a iných osôb, ako sú cestujúci, zariadením na stopovú detekciu výbušnín (ETD) v kombinácii s ručným detektorom kovov (HHMD);

· Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 189/2013[2] vzhľadom na režim známeho odosielateľa;

· Nariadenie Komisie (EÚ) č. 245/2013[3], pokiaľ ide o detekčnú kontrolu tekutín, aerosólov a gélov na letiskách EÚ;

· Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 246/2013[4], pokiaľ ide o detekčnú kontrolu tekutín, aerosólov a gélov na letiskách EÚ;

· Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 654/2013[5] v súvislosti s kontrolnými zoznamami na overovanie bezpečnostnej ochrany letectva EÚ pre subjekty z tretích krajín;

· Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1103/2013[6], pokiaľ ide o uznanie rovnocennosti noriem bezpečnostnej ochrany tretích krajín;

· Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1116/2013[7], pokiaľ ide o objasnenie, harmonizáciu a zjednodušenie určitých špecifických opatrení na bezpečnostnú ochranu letectva;

· Vykonávacie rozhodnutie Komisie C(2013) 511[8], pokiaľ ide o detekčnú kontrolu cestujúcich a iných osôb, ako sú cestujúci, zariadením na stopovú detekciu výbušnín (ETD) v kombinácii s ručným detektorom kovov (HHMD);

· Vykonávacie rozhodnutie Komisie C(2013) 1587[9], pokiaľ ide o detekčné kontroly tekutín, aerosólov a gélov na letiskách EÚ;

· Vykonávacie rozhodnutie Komisie C(2013) 2045[10], pokiaľ ide o detekčnú kontrolu tekutín, aerosólov a gélov na letiskách EÚ;

· Vykonávacie rozhodnutie Komisie C(2013) 4180[11], pokiaľ ide o letecký náklad a letecké poštové zásielky;

· Vykonávacie rozhodnutie Komisie C(2013) 7275[12], pokiaľ ide o objasnenie, harmonizáciu a zjednodušenie určitých špecifických opatrení na bezpečnostnú ochranu letectva.

[1]               Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 104/2013 zo 4. februára 2013, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 185/2010, pokiaľ ide o detekčnú kontrolu cestujúcich a iných osôb, ako sú cestujúci, zariadením na stopovú detekciu výbušnín (ETD) v kombinácii s ručným detektorom kovov (HHMD), Ú. v. EÚ L 34, 5.2.2012, s. 13.

[2]               Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 189/2013 z 5. marca 2013, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 185/2010 vzhľadom na režim známeho odosielateľa, Ú. v. EÚ L 62, 5.3.2012, s. 17.

[3]               Nariadenie Komisie (EÚ) č. 245/2013 z 19. marca 2013, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 272/2009, Ú. v. EÚ L 77, 20.3.2013, s. 5.

[4]               Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 246/2013 z 19. marca 2013, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 185/2010/EÚ, pokiaľ ide o detekčnú kontrolu tekutín, aerosólov a gélov na letiskách EÚ, Ú. v. EÚ L 77, 20.3.2012, s. 8.

[5]               Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 654/2013 z 10. júla 2013, ktorým sa mení nariadenie Komisie (EÚ) č. 185/2010 v súvislosti s kontrolnými zoznamami na overovanie bezpečnostnej ochrany letectva EÚ pre subjekty z tretích krajín, Ú. v. EÚ L 190, 11.7.2013, s. 1.

[6]               Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1103/2013 zo 6. novembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 185/2010, pokiaľ ide o uznanie rovnocennosti noriem bezpečnostnej ochrany tretích krajín, Ú. v. EÚ L 296, 7.11.2013, s. 6.

[7]               Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1116/2013 zo 6. novembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 185/2010, pokiaľ ide o objasnenie, harmonizáciu a zjednodušenie určitých špecifických opatrení na bezpečnostnú ochranu letectva, Ú. v. EÚ L 299, 9.11.2013, s. 1.

[8]               Vykonávacie rozhodnutie Komisie C(2013) 511 final, prijaté 4.2.2013 a potom oznámené všetkým členským štátom; neuverejnené v Ú. v. EÚ.

[9]               Vykonávacie rozhodnutie Komisie C(2013) 1587 final, prijaté 19.3.2013 a potom oznámené všetkým členským štátom; neuverejnené v Ú. v. EÚ.

[10]             Vykonávacie rozhodnutie Komisie C(2013) 2045 final, prijaté 17.4.2013 a potom oznámené všetkým členským štátom; neuverejnené v Ú. v. EÚ.

[11]             Vykonávacie rozhodnutie Komisie C(2013) 4180 final, prijaté 9.7.2013 a potom oznámené všetkým členským štátom; neuverejnené v Ú. v. EÚ.

[12]             Vykonávacie rozhodnutie Komisie C(2013) 7275 final, prijaté 6.11.2013 a potom oznámené všetkým členským štátom; neuverejnené v Ú. v. EÚ.