SPRÁVA KOMISIE Referenčné porovnanie zavádzania inteligentného meracieho systému v EÚ-27 so zameraním na elektrinu /* COM/2014/0356 final */
SPRÁVA KOMISIE Referenčné porovnanie zavádzania
inteligentného meracieho systému v EÚ-27
so zameraním na elektrinu Cieľ Cieľom tejto
správy je určiť, aký pokrok sa dosiahol pri zavádzaní inteligentného meracieho
systému v členských štátoch EÚ v súlade s ustanoveniami tretieho
energetického balíka[1]. Členské štáty majú
podľa výsledku možného hospodárskeho posúdenia dlhodobých nákladov
a prínosov vypracovať časový harmonogram zavádzania inteligentných
meracích systémov (v prípade elektriny na obdobie 10 rokov)[2].
Cieľom tejto správy je zhodnotiť doterajší pokrok dosiahnutý v EÚ-27[3]
a sformulovať odporúčania pre ďalší postup. Správa je
doplnená dvoma pracovnými dokumentmi útvarov Komisie. Predstavuje sa
v nich aktuálny stav zavádzania inteligentného meracieho systému v EÚ
a uvádza prehľad analýz nákladov a prínosov vypracovaných členskými
štátmi spolu s konkrétnymi údajmi pre jednotlivé krajiny. Inteligentný
merací systém v právnych predpisoch EÚ Podľa
požiadaviek stanovených v treťom energetickom balíku majú členské štáty
zabezpečiť zavedenie inteligentných meracích systémov v záujme dlhodobého
prínosu pre spotrebiteľov. Zavedenie inteligentných systémov môže byť
podmienené kladným hospodárskym posúdením dlhodobých nákladov a prínosov
(analýzou nákladov a prínosov), ktoré má byť vypracované do
3. septembra 2012. Pokiaľ ide o elektrinu, stanovil sa cieľ
inštalovať aspoň 80 % inteligentných meracích systémov do roku 2020
v kladne hodnotených prípadoch. Okrem toho,
v súlade s duchom a ustanoveniami tretieho balíka, sa
v smernici o energetickej efektívnosti[4]
podporuje rozvoj energetických služieb založených na údajoch
z inteligentných meradiel, reakcii na dopyt[5] a dynamických cenách.
Zároveň sa však rešpektuje a podporuje právo jednotlivcov na ochranu
osobných údajov, ako je stanovené v článku 8 Charty základných práv
Európskej únie (charta), a zaručuje sa vysoká úroveň ochrany spotrebiteľov
(článok 38 charty). V treťom
energetickom balíku sa nestanovuje konkrétny cieľ zavedenia inteligentného
meracieho systému v sektore plynu, ale vo vysvetľujúcej poznámke
o maloobchodných trhoch[6] sa uvádza, že by sa mal
dosiahnuť v „primeranej lehote“. Pokrok
pri zavádzania inteligentného meracieho systému v EÚ-27 Z analýzy
vyplýva, že bol dosiahnutý značný pokrok. Členské štáty vychádzajú
z kladných analýz nákladov a prínosov takmer v dvoch tretinách
prípadov a sú odhodlané pokračovať v zavádzaní inteligentného
meracieho systému (prípadne ho už zaviedli). V troch členských štátoch
(Fínsku, Taliansku a Švédsku) je už nainštalovaných 45 miliónov
inteligentných meradiel, čo predstavuje 23 % predpokladaných inštalácií
v EÚ do roku 2020. Podľa našich odhadov predstavujú záväzky súvisiace so
zavádzaním investíciu vo výške približne 45 miliárd EUR určenú na
inštaláciu približne 200 miliónov inteligentných elektromerov (čo
predstavuje takmer 72 % všetkých európskych spotrebiteľov)
a 45 miliónov plynomerov (približne 40 % spotrebiteľov) do roku
2020. Ide o povzbudivé čísla. Dokazujú, že v prípade kladného hodnotenia
zavádzania inteligentného meracieho systému prekračuje očakávaná miera
penetrácie pre elektrinu v týchto členských štátoch cieľ tretieho
energetického balíka – 80 %, nedosahuje však celoeurópsky cieľ miery
penetrácie vo výške 80 %. Z uvedených údajov tiež vyplýva, že
podnikateľský zámer zavedenia inteligentného meracieho systému neprevažuje
v celej Európe, čo v prípade plynu znamená viac než len výzvu. Prehľad
výsledkov referenčného porovnávania Výsledky analýz
nákladov a prínosov vypracovaných členskými štátmi sú nasledujúce: Elektrina –
16 členských
štátov (Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko,
Luxembursko, Malta, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko,
Švédsko a Taliansko[7]) bude pokračovať
v rozsiahlom zavádzaní inteligentných meradiel do roku 2020 alebo skôr,
prípadne už tieto meradlá zaviedlo. V prípade dvoch z nich, a to
Poľska a Rumunska, priniesli analýzy nákladov a prínosov kladné
výsledky, zatiaľ sa však neprijalo oficiálne rozhodnutie o zavedení. –
V siedmich
členských štátoch (Belgicko, Česká republika, Litva, Lotyšsko, Nemecko,
Portugalsko a Slovensko) boli analýzy nákladov a prínosov rozsiahleho
zavádzania do roku 2020 negatívne alebo nerozhodné, v Lotyšsku, Nemecku
a na Slovensku sa však dospelo k záveru, že inteligentný merací systém
je hospodársky opodstatnený pri určitých skupinách zákazníkov. –
V štyroch
členských štátoch (Bulharsko, Cyprus, Maďarsko a Slovinsko) neboli
v čase prípravy tejto správy k dispozícii analýzy nákladov
a prínosov ani plány na zavedenie inteligentných meradiel[8]. –
Vo
väčšine členských štátov boli prijaté právne predpisy týkajúce sa
inteligentných meradiel, ktoré predstavujú právny rámec zavádzania a/alebo
regulácie konkrétnych otázok, ako je napríklad lehota zavedenia, alebo sa
v nich stanovujú technické špecifikácie meradiel a pod. Takéto právne
predpisy neboli prijaté len v piatich členských štátoch (Belgicko,
Bulharsko, Lotyšsko, Litva a Maďarsko). Plyn –
Päť
členských štátov (Holandsko, Írsko, Luxembursko, Spojené kráľovstvo
a Taliansko) sa rozhodlo zaviesť inteligentné meradlá do roku 2020 alebo
skôr. –
V dvoch
členských štátoch (Francúzsko a Rakúsko) existujú plány na ďalšie
rozsiahle zavádzanie, zatiaľ však nebolo prijaté oficiálne rozhodnutie. –
V 12
členských štátoch (Belgicko, Česká republika, Dánsko, Fínsko, Grécko, Lotyšsko,
Nemecko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Španielsko a Švédsko) boli
výsledky analýzy nákladov a prínosov záporné. –
V ďalších
členských štátoch treba dokončiť hodnotenie (poznámka: na Cypre a Malte neexistuje
žiadna plynová sieť). Vlastníctvo
elektromerov a zaobchádzanie s údajmi –
V 15
zo 16 členských štátov, ktoré sa rozhodli pokračovať v ďalšom
rozsiahlom zavádzaní, zodpovedajú za zavedenie a vlastníctvo meradiel
prevádzkovatelia distribučných sústav, z čoho vyplýva, že prevádzka sa bude
financovať prostredníctvom sieťových taríf. –
V štyroch
členských štátoch (Dánsko, Estónsko, Poľsko a Spojené kráľovstvo) sa
s údajmi bude zaobchádzať v nezávislom centrálnom dátovom uzle. –
Podobná
situácia je v členských štátoch, ktoré nepokračujú v rozsiahlom
zavádzaní do roku 2020 (aspoň nie za súčasných podmienok) a v ktorých
sa uvažuje o alternatívnych možnostiach zaobchádzania s údajmi (okrem
Českej republiky, Nemecka a Slovenska). Prevádzkovatelia distribučných
sústav v nich môžu zodpovedať aj za realizáciu, vlastníctvo
a zaobchádzanie s údajmi. Inteligentný
merací systém – hodnota pre spotrebiteľov a energetický systém Rozdiely
v hlavných parametroch zavádzania síce nabádajú na opatrnosť (tabuľka
1
a tabuľka
2),
dostupné údaje však ukazujú, že inteligentný merací systém by mohol každého
zákazníka vyjsť v priemere na 200 až 250 EUR. Náklady na merací bod sa
pohybujú v rozpätí od menej ako 100 EUR (77 EUR na Malte, 94 EUR
v Taliansku) až po 766 EUR v Českej republike. Tabuľka 1 Súhrnná štatistika –
Hlavné parametre zavádzania inteligentného meracieho systému pre elektrinu (na
základe dlhodobých hospodárskych hodnotení členských štátov)[9]
|| Rozpätie hodnôt || Priemer na základe údajov z kladne hodnotených prípadov Diskontná sadzba || 3,1 až 10 % || 5,7% + 1,8 % (70 %[10]) Životnosť || 8 až 20 rokov || 15 + 4 roky (56%) Energetické úspory || 0 až 5 % || 3 % + 1,3 % (67 %) Posunutie špičkového odberu || 0,8 až 9,9 % || nie je k dispozícii Náklady na bod merania || 77 EUR až 766 EUR || 223 EUR + 143 EUR (80 %) Prínos na bod merania || 18 EUR až 654 EUR || 309 EUR + 170 EUR (75 %) Prínosy pre spotrebiteľa (ako % celkových prínosov) || 0,6 % až 81 % || nie je k dispozícii Tabuľka 2 Súhrnná štatistika –
Hlavné parametre zavádzania inteligentného meracieho systému pre plyn (na
základe dlhodobých hospodárskych hodnotení členských štátov) || Rozpätie hodnôt || Priemer na základe všetkých údajov Diskontná sadzba || 3,1 až 10 % || nie je k dispozícii Životnosť || 10 až 20 rokov || 15 – 20 rokov (75 %) Energetické úspory || 0 až 7 % || 1,7 % + 1 % (55 %) Náklady na bod merania || 100 EUR až 268 EUR || 200 EUR + 55 EUR (65 %) Prínos na bod merania || 140 EUR až 1 000 EUR || 160 EUR + 30 EUR (80 %) Predpokladá
sa, že inteligentný merací systém prinesie zákazníkom každému
zákazníkovi celkovú úsporu 160 EUR v prípade
plynu a 309 EUR v prípade elektriny a zároveň znamená predpokladanú
úsporu 3 % energie. Úspora energie sa pohybuje v rozpätí od 0 %
v Českej republike až do 5 % v Grécku a na Malte.
Z krajín, ktoré dokončili zavádzanie, Fínsko a Švédsko uviedli
energetické úspory rádovo 1 – 3 %, no Taliansko neposkytlo
žiadne údaje. Inteligentný
merací systém s funkciami vhodnými pre maloodberateľov a spotrebiteľov
v strede energetických systémov zameraných na spotrebiteľa Inteligentné
meracie systémy, ktoré sa budú zavádzať, musia byť dôkladne navrhnuté, a preto
by mali: –
byť
vybavené funkciami vhodnými na daný účel v súlade s normami
a návrhmi uvedenými v odporúčaní Komisie 2012/148/EÚ[11]
s cieľom zaistiť technickú a komerčnú interoperabilitu alebo zaistiť
možnosť pridania funkcií v neskoršom štádiu; –
zaručovať
ochranu a bezpečnosť osobných údajov; –
umožňovať
vývoj služieb reakcie na dopyt a iných energetických služieb; –
podporovať
maloobchodné trhy, ktoré budú v celom rozsahu prínosné pre spotrebiteľov
a energetický systém. Podľa správ
ôsmich členských štátov, ktoré pokračujú v rozsiahlom zavádzaní
inteligentného meracieho systému v sektore elektriny do roku 2020, sa zavádzajú
všetky odporúčané funkcie podľa odporúčania 2012/148/EÚ. Najdôležitejšia
je funkcia súvisiaca s frekvenciou aktualizovania údajov o spotrebe a ich
sprístupňovania spotrebiteľom a tretím stranám v ich mene. Táto
funkcia podporí priamu spätnú väzbu pre spotrebiteľov týkajúcu sa cien, umožní
spotrebiteľom prijímať informované rozhodnutia o spôsoboch používania
elektriny a uľahčí vývoj nových maloobchodných služieb a produktov.
Nezaviedlo ju sedem členských štátov, ktoré pokračujú v rozsiahlom
zavádzaní inteligentného meracieho systému do roku 2020, a tri z tých
štátov, ktoré nemajú v úmysle pokračovať v zavádzaní. Ak inteligentný
merací systém neposkytuje túto funkciu, členské štáty by mali zaistiť, aby sa
mohla pridať neskôr alebo aby sa zabezpečila iným spôsobom. Zdá sa,
že neexistuje žiadna priama súvislosť medzi rozsahom spoločných minimálnych
funkcií odporúčaných pre inteligentné meracie systémy a ich celkovou
cenou. Inými slovami, výber menšieho počtu položiek zo súboru spoločných
minimálnych funkcií neznamená automatické zníženie ceny systémov. Rozdiely
v údajoch o „nákladoch na merací bod“ medzi členskými štátmi
naznačujú, že celkové investície sú oveľa viac ovplyvnené inými parametrami
vrátane: –
počiatočných
podmienok; –
miestnych
nákladov práce; –
geografických
okolností; –
dodatočných
funkcií mimo rámca minimálneho súboru funkcií; –
celkového
scenára, diskontných sadzieb a období hodnotenia zohľadnených
v príslušných analýzach nákladov a prínosov. To je
presvedčivý argument pre to, aby sa od začiatku zaviedol úplný súbor spoločných
minimálnych funkcií. Ak analýzy nákladov a prínosov vypracované členskými
štátmi nepodporujú tento prístup, dôrazne sa odporúča, aby zavádzané systémy
aspoň umožňovali inovácie s cieľom podporiť v budúcnosti „inteligentné“
služby a produkty. Výber systému, ktorý nie je optimálny ani flexibilný
a nedá sa inovovať v konečnom dôsledku povedie k vyšším
nákladom, napríklad ak krátko po inštalácii bude potrebná podstatná zmena alebo
dokonca úplná výmena v dôsledku trhových a spotrebiteľských
požiadaviek. Len niekoľko
členských štátov pripravilo usmernenia týkajúce sa požiadaviek na funkcie
inteligentných meracích systémov. Ostatné štáty nechávajú analýzu možností na
stranách zodpovedných za zavedenie (vo väčšine prípadov na prevádzkovateľoch
distribučných sústav) a nestanovujú jasné podnety alebo požiadavky na
vlastnosti funkcií, ktoré by boli prínosné aj pre spotrebiteľov. Normy
a záruky ochrany údajov a bezpečnosti – kľúč k úplnej realizácii
potenciálu inteligentného meracieho systému v EÚ Vnútorný trh
s energiou musí zabezpečiť ochranu súkromia spotrebiteľov pri poskytovaní
prístupu k údajom na účely vykonávania obchodných postupov. Musí sa teda
zaistiť právo spotrebiteľov na ochranu ich osobných údajov, ktoré je zaručené
článkom 8 charty. Práca v tejto oblasti poukázala na nasledujúce
problémy týkajúce sa ochrany súkromia: –
riziko
profilovania používateľa prostredníctvom veľmi častého čítania údajov,
t. j. zhromažďovania citlivých informácií o stope koncového
používateľa energie; –
ochrana
uchovávaných údajov a prístup k nim z pohľadu politiky ochrany
osobných údajov a dôvernosti. V tejto
správe a sprievodných pracovných dokumentoch útvarov Komisie sa hovorí
o otázkach súvisiacich s riešeniami, ktoré pripravil trh
a príslušné vnútroštátne orgány, ako aj o európskej úrovni tohto
aspektu[12], a zdôrazňuje sa
kľúčová úloha normalizácie[13] v záujme úplného
využitia potenciálu inteligentného meracieho systému ako príspevku
k inteligentným sieťam[14]. Skúsenosti
z pilotných programov[15] a prevádzkové skúsenosti
Na základe
doterajších skúseností získaných v rámci dokončených alebo prebiehajúcich
pilotných programov treba pri plánovaní zavádzania inteligentného meracieho
systému zohľadniť nasledujúce aspekty: –
kapitalizácia
zavádzanej infraštruktúry inteligentného meracieho systému: o používať
dostupné normy a správny súbor funkcií na zaistenie
technickej a komerčnej interoperability, zaručiť ochranu a bezpečnosť
osobných údajov a využiť v plnej miere prínos pre spotrebiteľov
a energetický systém; o pred zavedením
systému posúdiť potrebu osobitného rámca pre ochranu a bezpečnosť osobných
údajov vo vnútroštátnych a európskych právnych predpisoch. –
zapojenie spotrebiteľa
od začiatku procesu: o pripraviť
komunikačnú stratégiu a informačnú kampaň; o získať si dôveru
spotrebiteľov, pričom je veľmi dôležité, aby spotrebitelia chápali, ktoré údaje
sa prenášajú, a poskytnúť im prístup k týmto údajom; o použiť údaje
z meraní na poskytovanie spätných informácií zákazníkovi a umožniť
vývoj nových produktov a služieb orientovaných na zákazníka; o podnietiť
zapojenie spotrebiteľov prostredníctvom poskytovania primeraných
a vhodných nástrojov a mechanizmov na prijímanie rozhodnutí, ako aj
príťažlivých podnetov na ocenenie ich účasti; –
prijatie
opatrení na podnietenie všetkých zúčastnených strán, aby urýchlili vývoj
a realizáciu produktov a služieb v oblasti inteligentného
meracieho systému; –
vypracovanie
a včasné uplatňovanie predpisov alebo prijatie opatrení na presvedčenie
prevádzkovateľov zariadení a sietí, aby investovali do technológie
inteligentného meracieho systému a vývoja súvisiacich služieb; –
zabezpečenie,
aby sa v rámci rozsiahleho zavádzania zohľadnili skúseností a najlepšie
postupy získané počas prebiehajúceho menej rozsiahleho zavádzania
alebo pilotných projektov, predovšetkým pokiaľ ide o technologické
a hospodárske otázky, zapojenie spotrebiteľov a vývoj trhu so
službami inteligentného meracieho systému. Obmedzenia
referenčného porovnávania Väčšina hlavných
parametrov zavádzania, ktoré sú k dispozícii v tejto fáze, sa zakladá
na plánoch a predpovediach, keďže len málo krajín EÚ dokončilo zavádzanie
alebo postúpilo do pokročilejšieho štádia. Preto je potrebné interpretovať
výsledky porovnávacej analýzy predstavenej v tejto správe s opatrnosťou.
Ako je uvedené v tabuľke
1
a tabuľke 2, kľúčové predpoklady a hodnoty sa značne líšia. To môže odrážať
rôznu miestnu realitu a počiatočné podmienky, zahrnutie dodatočných
funkcií do posudzovaných inteligentných meracích systémov (dodatky, funkcie nad
rámec minimálnych odporúčaní atď.), ale aj metodické rozdiely (uplatňovaná
diskontná sadzba, obdobie posudzovania atď.). Je ťažké
zhodnotiť prínosy pre spotrebiteľov, okrem presnejšej fakturácie, keďže závisia
od miery skutočného zapojenia spotrebiteľa (napríklad reakcie na dopyt), ako aj
od podnetov, napríklad systému stanovenia rôznych cien. V niektorých
prípadoch chýbajú súhrnné údaje umožňujúce prijať jednoznačné závery. Napríklad
do prípravy tejto analýzy a vypracovania správy štyri členské štáty neoznámili
údaje zo svojich analýz nákladov a prínosov. Chýbajú podstatné údaje
o funkciách systému. Ďalšie
kroky a smerovanie Hlavné zistenia
tejto správy, najmä pokiaľ ide o trh, vzťahy medzi hlavnými
zainteresovanými stranami a dôsledky inteligentného meracieho systému pre
zaobchádzanie s údajmi, budú zahrnuté do iniciatívy maloobchodného
trhu s energiou, ktorá sa pripravuje. Orgánom
členských štátov zvažujúcim ďalšie kroky pri zavádzaní inteligentného meracieho
systému sa odporúča, aby posúdili niekoľko otázok. Vychádzajú predovšetkým z doterajšieho
poučenia a skúseností získaných v rámci skončených alebo
prebiehajúcich operácií. Dôvera
a istota spotrebiteľov Vyžaduje sa
intenzívna komunikácia, ktorá pomôže spotrebiteľom, aby pochopili svoje práva,
prínosy inštalácie inteligentných meradiel a zapojenia sa do programov
reakcie na dopyt. Spotrebitelia by mali byť informovaní o funkciách
a o tom, aké údaje sa budú zbierať a na čo sa použijú. Inovačný trh s
energetickými službami Reguláciou by sa
malo uľahčiť, prostredníctvom inteligentného merania, vytváranie hodnoty pre
spotrebiteľov a energetický systém ako celok a mal by sa ňou podporiť inovačný
trh s energetickými službami. Mali by sa pripraviť opatrenia motivujúce všetky
zúčastnené strany na rýchly vývoj a realizáciu produktov a služieb v oblasti
inteligentného merania s cieľom urýchliť ich zavádzanie. V oznámení o lepšom
fungovaní vnútorného trhu s energiou[16]
sa od členských štátov požaduje, aby vypracovali akčné plány, v ktorých
uvedú, akým spôsobom sa bude modernizovať sieť, vrátane pravidiel
a požiadaviek pre prevádzkovateľov distribučných sústav, zosúladenia so
sektorom IKT a propagácie reakcie na dopyt a dynamických cien. Ochrana údajov Odporúča sa
posúdiť pred zavedením systému potrebu osobitného rámca pre ochranu
a bezpečnosť osobných údajov vo vnútroštátnych a európskych právnych
predpisoch. Ústredným bodom prípravy inteligentných noriem musí naďalej zostať
vysoká úroveň ochrany osobných údajov. Zaobchádzanie
s údajmi Osobitne sa
treba zamerať na: –
vplyv
na regulované úlohy prevádzkovateľov distribučných sústav, podnety
a povinnosti; –
podporu
dynamickejšej maloobchodnej konkurencie prostredníctvom trhových pravidiel
umožňujúcich dynamickú cenotvorbu; –
skúmanie
možností spravovania údajov a zosúladenia s odvetvím IKT. Funkcie inteligentného meracieho systému Dôrazne sa
odporúča, aby sa na úrovni EÚ presadzoval minimálny súbor funkcií navrhnutý
v odporúčaní Komisie 2012/148/EÚ, ktoré sú v súlade
s normalizačnou činnosťou v tejto oblasti. Je to nevyhnutne potrebné
v záujme zaistenia technickej a komerčnej interoperability inteligentného
meracieho systému, zabezpečenia ochrany a bezpečnosti osobných údajov
a umožnenia tvorby a rozvoja služieb v rámci reakcie na dopyt a
iných energetických služieb. Tým sa členským štátom umožní určiť spoločné
prostriedky na dosiahnutie nákladovej efektívnosti plánov zavádzania,
zjednoduší nevyhnutne potrebné obstarávanie a zaistí zavedenie inteligentných
meracích systémov vhodných na daný účel, do ktorých sa oplatí investovať. Takisto sa
odporúča, aby členské štáty včas spresnili požadované funkcie s cieľom
zaistiť jasnosť a súdržnosť zavádzania, predovšetkým pre subjekty poverené
zavádzaním. Dlhodobé
hospodárske posúdenie nákladov a prínosov Vnútroštátnym
orgánom (najmä v tých štátoch, ktoré sa nerozhodli pre rozsiahle
zavádzanie[17] inteligentného meracieho
systému) sa odporúča prehodnotiť použité kritické parametre a závery, ku
ktorým dospeli v analýzach nákladov a prínosov na základe
relevantných informácií z pilotných programov a reálnych skúseností
„zo života“, s cieľom spresniť technologické voľby a predpoklady
podľa súvisiacich nákladov a prínosov. Členským štátom, ktoré majú
dokončiť analýzy nákladov a prínosov alebo oznámiť plány na zavádzanie[18],
sa odporúča rýchlo pokračovať v analýzach a rozhodovaní. [1] Príloha I.2 k smernici o elektrine
(2009/72/ES) a smernici o plyne (2009/73/ES). [2] „Inteligentný merací systém“ je
elektronický systém, ktorý dokáže merať spotrebu energie, pričom udáva viac
informácií ako bežný merač, a dokáže prenášať a prijímať údaje
pomocou istej formy elektronickej komunikácie“.
Vymedzenie podľa
článku 2 ods. 28 smernice
o energetickej efektívnosti (2012/27/EÚ), Ú. v. EÚ L 315,
14.11.2012, s. 1. [3] EÚ-27: Belgicko,
Bulharsko, Česká republika, Cyprus, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko,
Grécko, Holandsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta,
Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Spojené
kráľovstvo, Španielsko, Švédsko a Taliansko.
Chorvátsko
nebolo zahrnuté do analýzy, pretože väčšina údajov bola
zozbieraná
pred jeho pristúpením k EÚ. [4] Smernica o energetickej efektívnosti
(2012/27/EÚ). [5] „Reakciu na dopyt“ treba chápať ako dobrovoľnú
výmenu zvyčajných spôsobov používania elektriny medzi
koncovými
spotrebiteľmi na základe trhových signálov (napríklad cena
energie, ktorá sa mení v čase, alebo stimulačné platby) alebo na
základe prijatia spotrebiteľskej ponuky (samostatného
prijatia alebo prijatia v rámci agregácie) predávať svoju ochotu zmeniť
dopyt po elektrine v určitom čase na organizovaných trhoch s elektrinou.
Z toho
vyplýva, že reakcia na dopyt nesmie byť povinná ani
neplatená. (pracovný dokument útvarov Komisie z 5. novembra 2013). [6] Vysvetľujúca poznámka k smernici
2009/72/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a smernici 2009/73/ES o spoločných pravidlách
pre vnútorný trh so zemným plynom, pracovný dokument útvarov Komisie z 22.
januára 2010. [7] Údaje týkajúce sa Spojeného kráľovstva sú
v tejto správe zastúpené údajmi za Spojené kráľovstvo – Veľkú Britániu. Oblasť
Severného Írska tvorí len nepatrný podiel z celkového počtu meracích bodov
v Spojenom kráľovstve, približne 1,5 % celkového počtu za Spojené
kráľovstvo, a preto nie je vyjadrením postavenia členského štátu ako celku. Okrem toho je pomerne ťažké vytvoriť údaje,
ktoré by predstavovali celé Spojené kráľovstvo, a to z dôvodu
odlišných metodík, ako aj rozdielov medzi energetickým trhom v Severnom
Írsku a vo Veľkej Británii. Osobitné
postavenie Severného Írska je zachytené v príslušnom pracovnom dokumente
útvarov Komisie s formulármi jednotlivých krajín, ktorým je
doplnená táto správa. [8] Maďarsko poskytlo svoju analýzu
nákladov a prínosov útvarom Komisie v decembri 2013. V tejto
správe a sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie sú uvedené údaje z analýzy
nákladov a prínosov, ktoré boli dostupné koncom júla 2013. [9] V príslušných posudzovaných scenároch sa na náklady a prínosy
investícií do inteligentného meracieho systému uplatňuje tzv. diskontná sadzba.
Zohľadňuje
sa čas, ktorého sa týkajú peňažné hodnoty, ako aj riziko alebo neistota
predpokladaných budúcich peňažných tokov. Diskontná
sadzba má významný vplyv na posudzovanie potenciálnych
investícií do inteligentného meracieho systému, keďže
náklady sa hradia predovšetkým na začiatku
posudzovaného scenára, zatiaľ čo inteligentná intervencia je často
prínosná z dlhodobého hľadiska. Štatistické
údaje „náklady na bod merania“ a „prínosy na bod merania“ sa zakladajú na
číslach vypočítaných s použitím čistej súčasnej hodnoty príslušných nákladov (CAPEX a OPEX) a prínosov. [10] Tento percentuálny podiel sa týka počtu meraní
(v rámci použitých údajov),
ktoré patria do rozpätia priemerných citovaných hodnôt.± daná štandardná
odchýlka. Súbor
údajov zohľadnený pri elektrine sa týka kladne posúdených analýz nákladov
a prínosov zo 16 krajín, ktoré už dokončili rozsiahle zavádzanie
alebo v ňom budú pokračovať. [11] Odporúčanie Komisie 2012/148/EÚ, Ú. v. EÚ L 73,
13.3.2012, s. 9; http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/ALL/?uri=CELEX:32012H0148. [12] Európska reforma ochrany osobných údajov: http://ec.europa.eu/justice/newsroom/data-protection/news/120125_en.htm. [13] M/490
Normalizácia inteligentných sietí; súvisiaca
činnosť organizácií CEN/CENELEC/ETSI v oblasti
inteligentných sietí. http://www.cencenelec.eu/standards/Sectors/SustainableEnergy/Management/SmartGrids/Pages/default.aspx. [14] Európska pracovná skupina pre inteligentné siete vymedzuje inteligentné
siete ako elektrické siete, ktoré dokážu efektívne integrovať správanie
a konanie všetkých používateľov, ktorí sú na ne pripojení – výrobcov,
spotrebiteľov aj tých, ktorí patria do oboch skupín – v záujme zaistenia ekonomicky efektívneho, udržateľného systému
výroby elektrickej energie s nízkymi stratami a vysokou kvalitou
a spoľahlivosťou dodávok a prevádzkového zabezpečenia. http://ec.europa.eu/energy/gas_electricity/smartgrids/doc/expert_group1.pdf. [15] Projekty inteligentných sietí v Európe: Poučenie
a aktuálny vývoj – aktualizácia z roku 2012, Európska komisia, 2013; http://ses.jrc.ec.europa.eu/jrc-scientific-and-policy-report2013. Správa o rozvoji inteligentného meracieho systému v Európe, materiál
projektu Smart
Regions 2.1, Rakúska energetická agentúra (AEA), 2012; http://www.smartregions.net/default.asp?sivuID=26927.
[16] COM(2012) 663. [17] Ide o tieto štáty: Belgicko, Česká republika, Lotyšsko, Litva, Maďarsko,
Nemecko, Portugalsko a Slovensko. [18] Ide o tieto štáty: Bulharsko, Cyprus a Slovinsko.