OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Výskum a inovácia ako zdroje obnoveného rastu /* COM/2014/0339 final */
1. Výskum a inovácia: zdroje
budúceho rastu Európa má dobré predpoklady na využitie
ďalších príležitostí pre rast. S najväčším vnútorným trhom na svete
je domovom mnohých popredných svetových inovačných spoločností a má
vedúce postavenie v mnohých oblastiach týkajúcich sa poznatkov a
kľúčových technológií, ako sú zdravie, potraviny, energie z
obnoviteľných zdrojov, ekologické technológie a doprava[1]. Má nevýslovné bohatstvo plynúce z jej vysoko
vzdelanej pracovnej sily a popredných talentov v oblasti kultúrnych a kreatívnych
odvetví. Stále je však potrebné úsilie na zabezpečenie hladkého fungovania
jej jednotného trhu, zlepšenie rámcových podmienok pre inovačnú
činnosť podnikov a urýchlenie investícií do prelomových technológií v
rýchlo rastúcich oblastiach[2]. Nové príležitosti pre rast pochádzajú z
poskytovania nových produktov a služieb vyplývajúcich z technických objavov,
nových postupov a podnikových modelov, netechnickej inovácie a inovácie v
sektore služieb, v kombinácii s tvorivosťou, nadaním a talentom, ktoré ich
poháňajú, alebo, inými slovami, z inovácie v najširšom zmysle. Mali by
ťažiť zo silného zamerania hospodárskej politiky a z politík
na riešenie spoločenských problémov, ako sú starnutie populácie,
energetická bezpečnosť, zmena klímy vrátane riadenia rizík katastrof
a sociálne začlenenie, ktoré potrebujú prelomové inovácie. S cieľom plne ťažiť z týchto
výhod, pokiaľ ide o hospodársku prosperitu a kvalitu života, musia vlády v
celej Európe zaujať aktívny postoj k politikám na podporu rastu, najmä v oblasti
výskumu a inovácie. Postupne sa zlepšujúca hospodárska situácia
umožňuje, aby Európa teraz presunula svoju pozornosť smerom k
posilneniu rastu pri súčasnom udržaní tempa reforiem na zabezpečenie
trvalého oživenia. S končiacou sa krízou v Európe je čoraz jasnejšie,
ako sa politiky na podporu rastu nakoniec vyplatili. Existujú dôkazy o tom, že
inovácia má veľký podiel na zvyšovaní produktivity[3] a krajiny, ktoré pred
krízou a počas nej viac investovali do výskumu a inovácie, boli v
čase hospodárskeho útlmu v priemere najodolnejšie[4]. Výskum a inovácia ako investícia na podporu
rastu V stratégii Európa 2020
a v posledných ročných prieskumoch rastu[5] sa preto
zdôrazňuje potreba udržať, a podľa možnosti podporiť
výdavky na povzbudenie rastu v rámci celkového úsilia o fiškálnu konsolidáciu.
To sa odráža aj v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho
semestra 2014. Verejné investície vytvárajú vedomostnú základňu a produkujú
talenty potrebné pre inovatívne firmy a využívajú aj investície podnikov
do výskumu a inovácie, čo sú kľúčové prvky na splnenie
cieľov stratégie Európa 2020. Obmedzovanie verejných investícií do výskumu
a inovácie, hoci z dôvodu zložitých rozpočtových podmienok, môže mať
značný vplyv aj na dlhodobý rastový potenciál danej krajiny znižovaním jej
schopnosti absorbovať činnosti výskumu a inovácie
uskutočňované v iných krajinách a stratou atraktívnych pracovných
príležitostí pre najtalentovanejších mladých ľudí v krajine. Rozpočet Únie na obdobie rokov 2014 – 2020
označuje rozhodujúci posun smerom k výskumu a inovácii, s 30 % reálnym
navýšením rozpočtu pre program Horizont 2020 (nového programu EÚ pre
výskum a inováciu). Očakáva sa, že prostredníctvom nových európskych
štrukturálnych a investičných fondov bude do výskumu a inovácie, ako aj do
malých a stredných podnikov, investovaných ďalších 83 miliárd EUR. Tieto
dodatočné investície z rozpočtu Únie však musia
dopĺňať, a nie nahrádzať investície členských štátov,
a to ako z verejných, tak zo súkromných zdrojov. Dosiahnutie ďalšieho
pokroku smerom k cieľu stratégie Európa 2020 v oblasti investícií do
výskumu a vývoja (vo výške 3 % HDP)[6]
sa nepodarí, pokiaľ vlády v celej Európe nebudú do týchto oblastí
ďalej investovať a nezabezpečia tak ich účinnosť a väčší
vplyv na investície zo strany súkromného sektora. Na umožnenie toho je potrebné
zlepšiť aj rámcové podmienky[7],
ktoré zohľadnia súčasné smerovanie priemyselnej politiky[8]. Takéto
verejné výdavky nepredstavujú náklady, ale investíciu do budúcnosti, čo je
skutočnosť uznaná v revidovanom Európskom systéme národných a
regionálnych účtov( metóde Eurostatu na výpočet verejných výdavkov)[9]. Niekoľko členských štátov však v rámci svojho
úsilia o fiškálnu konsolidáciu znížilo priame výdavky na výskum a vývoj
(viď obr. 1), aj keď v niektorých prípadoch je toto zníženie
čiastočne kompenzované zvýšením daňových stimulov v oblasti
výskumu a vývoja. Tieto škrty sú viditeľné najmä od roku 2012. Počas
prvého obdobia krízy od roku 2008 do roku 2010 mnoho členských štátov
chránilo svoj rozpočet na výskum a vývoj, pričom niektoré z nich
svoje výdavky na výskum a vývoj dokonca zvýšili. Okrem toho, ako je znázornené na obrázku 2,
väčšina členských štátov zaostáva za svojimi národnými cieľmi v
oblasti výskumu a vývoja podľa stratégie Európa 2020[10]. Táto situácia odráža
najmä deficit v oblasti výdavkov podnikov na výskum a vývoj[11]. V tomto oznámení bude skúmať, ako možno
maximalizovať potenciál výskumu a inovácie ako hnacej sily obnoveného
rastu prostredníctvom zvyšovania kvality investícií v rámci stratégií členských
štátov pre fiškálnu konsolidáciu pre rast. Obrázok 1.
Zmeny v podiele výdavkov na výskum a vývoj v rámci celkových výdavkov verejnej
správy (2008 – 2012) Obrázok 2. Intenzita výskumu a vývoja vo verejnom
a v súkromnom sektore v roku 2012 v členských štátoch, EÚ
a tretích krajinách 2. Zvýšenie vplyvu a hodnoty v
pomere k vynaloženým nákladom 2.1 Zvyšovanie kvality verejných
výdavkov na výskum a inováciu V pokračujúcich ťažkých
rozpočtových podmienkach je dôležité maximalizovať vplyv verejných
výdavkov zlepšením ich kvality. Verejné investície preto musia byť
prepojené s ďalekosiahlymi reformami systémov výskumu a inovácie,
vrátane zvýšenia pákového efektu verejných výdavkov na súkromné investície.
Vlády musia začať rozumnejšie pristupovať k tomu, ako a kde
investujú[12],
a mali by sa pritom inšpirovať odvážnym strategickým prístupom
vypracovaným v hlavnej iniciatíve Inovácia v Únii a v programe Európskeho
výskumného priestoru[13]. Posudzovanie kvality, účinnosti a vplyvu
verejných výdavkov na výskum a inováciu je náročné a dostupné ukazovatele
majú obmedzenia. Dostupné parametre sú zamerané výlučne na schopnosť
súkromného a verejného sektora premeniť investície do výskumu a vývoja na podané
patentové prihlášky[14]
a ukazujú, že niektoré krajiny sú schopné účinnejšie využívať svoje verejné
a súkromné výdavky na výskum a vývoj než iné, ako je znázornené na obrázku
3. Medzi krajiny s vyššou účinnosťou výdavkov patria skôr krajiny s
vyššou úrovňou verejných výdavkov na výskum a vývoj, s vyšším HDP na
obyvateľa a so silnejšou vedomostnou základňou. Okrem toho podnikové
investície do výskumu a vývoja bývajú vyššie v krajinách s vyššími verejnými
výdavkami na výskum a vývoj, keďže účinné verejné systémy výskumu a
inovácie sú schopné lepšie mobilizovať investície súkromného sektora do
výskumu a vývoja[15]. Zvýšenie kvality a účinnosti výdavkov
môže prispieť k vytvoreniu účinného cyklu mobilizáciou vyšších investícií
zo súkromného sektora a zaistí sa rastúca ekonomická návratnosť[16]. Reformy na zlepšenie
kvality a účinnosti verejných výdavkov sú dôležité pre všetky členské
štáty. Celkovo možno povedať, že pre krajiny s väčšími fiškálnymi
obmedzeniami a menej účinnými výdavkami je dôležité, aby dosiahli
väčší účinok pomocou ďalekosiahlych reforiem a boli schopné
rozumne zvyšovať investície po ozdravení svojho hospodárstva. Na druhej
strane krajinám s dostatočným fiškálnym priestorom a vysokou
účinnosťou prinesie výhody strategickejšie investovanie, čo sa
odrazí vo vyššej rentabilite nákladov.
Obrázok 3. Bodové hodnotenie intenzity a účinnosti výskumu
a vývoja[17] Zvýšenie účinnosti
výdavkov na výskum a inováciu prispeje aj k zlepšeniu celkovej kvality
verejných financií. Umožní lepšie využitie obmedzených zdrojov, a vzhľadom
k podpore zhodnocovania výsledkov výskumu a inovácie tak prinesie dlhodobejšie
zlepšenie. Medzi prierezové prístupy prijaté na zlepšenie účinnosti
politík patria pravidelné preskúmania verejných výdavkov alebo zostavovanie
rozpočtov podľa dosiahnutých výsledkov. Prípadové štúdie (Francúzsko,
Rakúsko, Švédsko a Holandsko) poukazujú na to, že členským štátom, ktoré
používajú tento prístup, sa podarilo dosiahnuť významné a kvantifikované výsledky
z hľadiska transparentnosti rozpočtu, účinnosti a úspor, bez
zníženia úrovne kvality služieb vo verejnom záujme (a dokonca jej zvýšenie). 2.2 Prioritné osi reformy Reformy výskumu a inovácie je potrebné
prispôsobiť charakteristikám každého členského štátu. Pre všetky
členské štáty je preto veľkou výzvou určiť, navrhnúť a
uskutočniť reformy potrebné na zlepšenie kvality ich investícií do
výskumu a inovácie. K dnešnému dňu sa dosiahol pokrok pokiaľ ide o
reformy, ktoré vychádzajú z iniciatívy Inovácia v Únii a z programu
Európskeho výskumného priestoru. V správe „Stav iniciatívy Inovácia v Únii 2014“, ktorá je priložená k
tomuto oznámeniu, sa poukazuje na rastúcu intenzitu inovácie[18] v kontexte preskúmania
stratégie Európa 2020[19].
Hlavné výsledky zahŕňajú podnikateľské prostredie naklonenejšie
inovácii prostredníctvom jednotnej patentovej ochrany a povolenia na rizikový
kapitál. Podpora Únie pre vývoj a inováciu bola podstatne reformovaná v
jedinom integrovanom a zjednodušenom programe Horizont 2020 s jasnými,
merateľnými cieľmi zameranými na vysokú kvalitu v oblasti vedy,
na vedúce postavenie priemyslu a spoločenské výzvy. Mnoho členských štátov takisto vykonáva
reformy svojej verejnej podpory výskumu a inovácie. Zo skúseností vyplýva,
že vykonávanie reforiem spôsobom, ktorý zvyšuje kvalitu výdavkov a
zabezpečuje hospodárske a spoločenské vplyvy, je nepretržitý proces a
dlhodobá úloha pre všetky krajiny. Zlepšenie hodnoty v pomere k vynaloženým
nákladom si vyžaduje maximalizáciu vplyvu politík v oblasti výskumu a inovácie,
vrátane vytvorenia užších väzieb medzi kvalitou a finančnými prostriedkami
pridelenými do oblasti výskumu a inovácie. Preto sú nevyhnutné konzistentné
stimuly na zvýšenie kvality verejných výdavkov a zachovanie výdavkov na podporu
rastu, najmä v oblasti výskumu a inovácie. Na
základe týchto skúseností sa objavujú tri osi reformy relevantné pre všetky
členské štáty. I Zlepšenie
kvality strategického rozvoja a procesu tvorby politiky Výskum a inovácia
ovplyvňujú mnoho oblastí politiky a zahŕňajú veľké množstvo
subjektov, preto by mali byť vedené zastrešujúcou stratégiou a riadené na
dostatočne vysokej politickej úrovni. Takáto stratégia by mala
zahŕňať činnosti v oblasti výskumu a inovácie, vrátane
investícií do infraštruktúry. Návrh by mal zohľadňovať dlhodobý
vplyv výskumu a inovácie a mal by fungovať na základe stabilného
viacročného strategického rámca a ďalšieho plánovania verejných
investícií. Začlenenie výdavkov na podporu rastu, ako sú výdavky na výskum
a inováciu, do perspektívy viacročného plánovania v strednodobom
rozpočtovom rámci[20]
môže spájať výhody stabilnejších verejných financií so zvýšenou
viditeľnosťou strednodobých priorít vlád. Tým sa môže dosiahnuť väčšia
dôveryhodnosť a zvýšiť príťažlivosť systému výskumu a
inovácie. Zároveň by členské štáty mali
dbať na to, aby príliš nerozptyľovali obmedzené zdroje na malé
časti, a zamerať sa na obmedzený počet kľúčových odborov
a príležitostí prostredníctvom procesu inteligentnej špecializácie
podporovaného v rámci európskych štrukturálnych a investičných
fondov. Vzhľadom na dynamické zmeny v oblasti výskumu a inovácie by tvorba
politiky mala zohľadňovať aj nové myšlienky a paradigmy[21]. Neoddeliteľnou
súčasťou tvorby politík sú objektívne informácie a poznatky, vrátane
predvídania a systematického hodnotenia ex-ante a ex-post,
najmä na posúdenie dlhodobého sociálno-ekonomického vplyvu financovania výskumu
a inovácie. Členské štáty musia priebežne sledovať a preskúmavať
vplyv svojich politík v európskom a medzinárodnom kontexte. Rámček 1. Mnohé členské štáty novo vymedzujú svoju
vnútroštátnu stratégiu výskumu a inovácie na základe širokého konceptu inovácie,
ktorý zahŕňa vzdelávanie, výskum a inováciu. Nemecko predložilo
komplexnú stratégiu orientovanú na inováciu („Stratégia špičkových
technológií pre Nemecko“), ktorá čerpá z výhľadovej analýzy so
zameraním na nové technológie spojené so spoločenskými výzvami, na
posilnenie spolupráce medzi vedou a priemyslom a na zlepšenie rámcových
podmienok pre inovatívne podniky. V nadväznosti na jej aktualizáciu v roku
2010 Nemecko v súčasnosti plánuje posilniť túto stratégiu, ako aj
svoj ústredný a medzirezortný prístup v oblasti inovačnej
politiky. Viacero členských štátov posudzuje
hodnotu v pomere k nákladom vynaloženým na výskum a inováciu ako
súčasť širšieho preskúmania verejných výdavkov. Holandsko napríklad
vytvorilo rozsiahly systém monitorovania politiky na účely preskúmania
vybraných politických oblastí, vrátane výskumu a inovácie, s cieľom
identifikovať možnosti pre budúce úspory a dosiahnutie väčšej hodnoty
v pomere k vynaloženým nákladom na základe hodnotení ex-ante a ex-post. Na týchto preskúmaniach sa zúčastňujú ministerstvo
verejných financií, ministerstvo pre výskum, ministerstvo pre hospodárske
záležitosti a nezávislé organizácie a ťažia z verejnej podpory výskumu
zameraného na jednotlivé politiky a z poznatkov vychádzajúcich zo zhromaždených
dôkazov. Estónsko zachováva dlhodobú stratégiu sústavného zvyšovania investícií
do výskumu a vývoja a znásobilo počiatočnú úroveň svojich
výdavkov z roku 2000 viac než 10-krát. Má vypracovanú ucelenú stratégiu konsolidácie
všetkých dostupných zdrojov EÚ, ktorá mu umožňuje dosahovať vo vývoji
výrazný pokrok. II Zlepšenie
kvality programov, zamerania zdrojov a mechanizmov financovania Významné sumy verejného financovania výskumu a
inovácie sú riadené prostredníctvom programov, ktorých ciele boli tradične
stanovené podľa vedeckých odborov, technologických oblastí alebo
priemyselných odvetví. Podobne ako v prípade programu Horizont 2020, by členské
štáty mali svoje programy viac zameriavať na kľúčové
spoločenské výzvy, pretože tu existuje značný rastový potenciál ich premeny
na obchodné príležitosti zajtrajška, a zároveň ponúkajú riešenia záležitostí,
ktoré sú zdrojom obáv občanov. Lepšia koordinácia priorít medzi
členskými štátmi prostredníctvom spoločného plánovania národných
výskumných a inovačných programov zvyšuje vplyv verejných investícií v
danej oblasti výskumu a inovácie[22]. Ako je uvedené v programe Európsky výskumný
priestor, kvalitu verejných výdavkov prostredníctvom programov možno
zvýšiť prideľovaním finančných prostriedkov na základe
hospodárskej súťaže prostredníctvom verejných výziev na predkladanie ponúk
podľa excelentnosti, napríklad na základe medzinárodného partnerského
preskúmania, a prideľovaním inštitucionálneho financovania na základe
preukázanej výkonnosti. Verejné výberové konanie by sa malo rovnako
uplatňovať aj na programy zamerané na špecifické hospodárske alebo
spoločenské ciele, s jasne vymedzenými očakávanými vplyvmi a so
spoľahlivým systémom hodnotenia na posúdenie ponúk v porovnaní s týmito
vplyvmi, a to pomocou nezávislej expertízy. V súlade s cielenejšími a
vyváženejšími stratégiami („inteligentná špecializácia“) by monitorovanie skutočných
výsledkov a vplyvu podporených projektov malo poskytnúť presné a
porovnateľné informácie o kvalite a účinnosti financovania
prostredníctvom programov v oblasti výskumu a inovácie. Programy v oblasti výskumu a inovácie musia
byť pre podniky zaujímavé a prístupné, a to prostredníctvom
znižovania administratívnej záťaže pre účasť, skracovania
času do získania grantu, monitorovania zapojenia podnikov a vážneho
prístupu k spätnej väzbe získanej od účastníkov. Mala by sa riešiť
zásadná úloha bádania na hraniciach poznania pri dosahovaní pokroku v oblasti
najmodernejších technológií a pri podnecovaní prevratných technologických
inovácií v nadväznosti na úspešné iniciatívy na úrovni EÚ, ako je Európska
rada pre výskum. Rámček 2. Mnoho členských štátov zavádza
väčšiu hospodársku súťaž pri prideľovaní verejných
finančných prostriedkov na výskum a inováciu. V nadväznosti na zákon o
výskume a inovácii z roku 2008 bolo vo Švédsku zavedené prideľovanie
určitej časti základného financovania univerzít na konkurenčnom základe
– spočiatku 10 %, s následným zvýšením na 20 % –, a to na
základe ich výkonnosti v oblasti vedeckých publikácií a získavania
financovania z vonkajších zdrojov. Poľsko zaviedlo v roku 2011 reformy na
zvýšenie podielu verejného financovania prideľovaného na výskum a inováciu
na konkurenčnom základe prostredníctvom výziev na predkladanie ponúk
vyhodnocovaných nezávislými medzinárodnými expertmi. Chorvátsko zaviedlo od
roku 2013 nový model financovania základného výskumu s využívaním
trojročných zmlúv s inštitúciami na základe výkonnosti. Grécko nedávno
vytvorilo konkurenčný proces rozhodovania, v rámci ktorého sa rozhoduje o
obmedzenom počte vnútroštátnych projektov v oblasti výskumnej
infraštruktúry. Írska nadácia pre vedu zaviedla partnerské preskúmania
žiadostí o granty z hľadiska hospodárskych a spoločenských vplyvov,
ktoré dopĺňajú vedecké partnerské preskúmania. Mnoho financujúcich agentúr začína starostlivo
monitorovať a vyhodnocovať vplyv svojich programov. Monitorovací
systém fínskej agentúry pre financovanie inovácie Tekes ukazuje, že za každé
euro investované agentúrou Tekes zvyšujú podniky svoje výdavky na výskum a
vývoj o dve eurá a že malé a stredné podniky, ktoré agentúra podporuje,
zaznamenali o 20 % väčší nárast obratu a o 17 %
väčší nárast zamestnanosti než ostatné porovnateľné malé a stredné
podniky. III Optimalizácia
kvality verejných inštitúcií vykonávajúcich výskum a inováciu Vo všetkých členských štátoch sa
veľký podiel verejného financovania výskumu a inovácie poskytuje vo forme
inštitucionálneho financovania univerzít, technologických inštitútov
a iných organizácií v oblasti verejného výskumu a technológií. Tieto inštitúcie
je potrebné podporiť, aby sa správali podnikateľsky a hľadali
nové príležitosti a partnerstvá, a to aj mimo Európy, s cieľom
zlepšiť prenos poznatkov do súkromného sektora a prerozdeľovať
prostriedky na činnosti s najväčším vplyvom. Tieto inštitúcie preto
potrebujú dostatočnú samostatnosť a flexibilitu, pri
súčasnom zabezpečení zodpovednosti, pričom by mali
podliehať pravidelnému nezávislému hodnoteniu a posudzovaniu kvality. Ďalej je potrebné, aby tieto inštitúcie
boli schopné prilákať tých najlepších výskumníkov, aby pre nich pracovali.
Ako sa však zistilo v rámci programu Európskeho výskumného priestoru, chýbajúci
otvorený, transparentný nábor podľa zásluh v niektorých krajinách oslabuje
výkon inštitúcií a znižuje ich príťažlivosť pre najschopnejších
vedcov z hľadiska kariéry a ďalšieho profesionálneho rozvoja. Rámček 3. Niekoľko členských štátov vrátane Rakúska,
Poľska a Talianska zaviedlo vnútroštátne právne predpisy, v ktorých sa
ustanovuje, že voľné pracovné miesta na univerzitách a v iných
verejných výskumných organizáciách musia byť zverejnené na medzinárodnej
úrovni, napríklad prostredníctvom portálu európskych výskumných pracovníkov
„EURAXESS“. Nové partnerstvá zahŕňajúce
inštitúcie, ktoré sa venujú výskumu a inovácii, posilňujú hospodársky
rozvoj na regionálnej úrovni. Partnerstvo šiestich univerzít v Nemecku, vo
Francúzsku, v Belgicku a Luxembursku umožňuje väčšiu špecializáciu,
výmenu kurzov a lepší prenos poznatkov do podnikov. V apríli 2014 vláda
Spojeného kráľovstva oznámila projekt „Greater Cambridge City Deal“ v
hodnote 1 miliardy GBP realizovaný v spolupráci s Univerzitou v
Cambridge, ktorého cieľom je investovať do rastúceho technologického
zoskupenia v tomto regióne, ktorý už zamestnáva 54 000 pracovníkov vo vyše
1 500 technologických firmách a vytvára ročné príjmy cez 12 miliárd
GBP. Iniciatíva „Vanguard“ zoskupuje 18 regiónov EÚ (Astúria,
Bádensko-Württembersko, Baskicko, Flámsko, južné Holandsko, Horné Rakúsko,
Katalánsko, Lombardia, Malopoľsko, Norte, oblasť Loire, Rhône-Alpes,
Severné Porýnie-Vestfálsko, Skåne, Sliezsko, Škótsko, Tampere a Valónsko)
s cieľom spoločne vykonávať stratégie pre inteligentnú
špecializáciu mobilizovaním verejných a súkromných zdrojov v prospech
výskumu a inovácie okolo zoskupených iniciatív pre vznikajúce
a transformujúce sa technológie. 2.3 Podpora Komisie pre reformy
členských štátov S cieľom pomôcť členským štátom
pri vykonávaní reforiem v oblasti výskumu a inovácie na základe prioritných osí
vymedzených v oddiele 2.2 tohto oznámenia Komisia preskúma
v súčasnosti dostupné nástroje na posudzovanie kvality a
účinnosti reforiem v oblasti výskumu a inovácie a začne s
členskými štátmi rokovania o vykonávaní prioritných reforiem
v oblasti výskumu a inovácie a o prípadnej potrebe integrovaného
odborne podloženého prístupu k posudzovaniu kvality politík v oblasti
výskumu a inovácie na úrovni členských štátov. Bude pritom vychádzať
zo skúseností získaných z nástroja sebahodnotenia predstaveného
v iniciatíve Inovácia v Únii a z analýzy pokroku vo vzťahu
k programu Európskeho výskumného priestoru, pričom využije relevantné
ukazovatele, vrátane prehľadu výsledkov inovácií v Únii a ukazovateľa
pre výsledky inovácie[23].
Komisia poskytne aj prvotriedne údaje, analýzy a informácie o politike
v oblasti výskumu a inovácie a o výkonnosti na úrovni EÚ a na
vnútroštátnej úrovni[24]
a použije nástroj na podporu politiky uvedený v programe Horizont 2020, vrátane
technickej pomoci, partnerského preskúmania a vzájomnej výmeny poznatkov. V tejto súvislosti Komisia podporí aj
ďalší výskum na zabezpečenie lepšej znalostnej základne pre tvorbu
politiky v oblasti výskumu a inovácie, napríklad tým, že sa budú používať dáta
veľkého objemu a zlepšovaním spôsobu zohľadňovania dlhodobého
pozitívneho vplyvu výskumu a inovácie v niektorých makroekonomických modeloch
používaných na podporu tvorby politiky[25]. Komisia uľahčí výmenu skúseností s
navrhovaním a vykonávaním nepriamych opatrení, ako sú daňové stimuly na
základe výdavkov v oblasti výskumu a vývoja, s cieľom zabezpečiť
nákladovú efektívnosť, zabrániť nežiaducim cezhraničným
účinkom a preskúmať, či sú tieto stimuly schopné využívať
mladé a rýchlo rastúce spoločnosti, ktoré vytvárajú neúmerne vysoký
počet nových pracovných miest. 3. Posilnenie inovačného
ekosystému Úspešná inovácia závisí nielen od kvality
verejných politík, ale aj od rámcových podmienok naklonených inovácii. Komisia v posledných rokoch vyvinula spoločné úsilie na zníženie
rozdrobenosti vnútorného trhu a obnovenie dôvery v ekonomiku. Podporila
fungovanie jednotného trhu[26],
podnikla kroky na dokončenie bankovej únie[27], prijala opatrenia na
uľahčenie a diverzifikáciu prístupu k finančným prostriedkom[28], zracionalizovala
právne predpisy, znížila regulačnú záťaž[29] a je odhodlaná
podporovať dlhodobé financovanie európskeho hospodárstva[30]. Komisia podporila aj účinné využívanie
verejného obstarávania a nástrojov na strane dopytu, zaoberala sa prekážkami v
oblasti vedecko-obchodnej spolupráce a mobility a podporila systém priaznivých
a účinných práv duševného vlastníctva. V revidovaných usmerneniach
o štátnej pomoci sa členské štáty podporujú v tom, aby presmerovali
štátnu pomoc do oblasti výskumu a inovácie. V tomto smere sa môže využiť nové
všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách, zvýšených prahových hodnotách pre
oznamovanie podpory alebo rozšírených kategórií pomoci napr. na podporu
výstavby a modernizácie výskumnej infraštruktúry a na umožnenie podpory bližšie
k trhu. Podobne aj revidované usmernenia o štátnej pomoci pre rizikové
financovanie umožňujú väčšiu flexibilitu na podporu rizikového
kapitálu a ďalších finančných nástrojov pre inovatívne podniky s cieľom
pomôcť im prekonať najkritickejšie fázy ich životného cyklu.
Súčasne sa v revidovaných pravidlách štátnej pomoci zavádzajú nové
požiadavky na hodnotenie vplyvov režimov rozsiahlej pomoci, ktoré prispejú k
účinnejším opatreniam s jasným stimulačným účinkom[31]. Napriek tomu sa v priloženom posúdení pokroku
v rámci iniciatívy Inovácia v Únii uvádza, že stále existuje mnoho oblastí, v
ktorých je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie: –
Jednotný trh je
veľkým prínosom, ktorý môže prilákať inovačné investície do Európy.
Rozdrobenosť a neúčinnosť vnútorného trhu však podkopáva
podnikové investície do výskumu a inovácie, najmä v oblastiach špičkových
technológií, ako sú informačné a komunikačné technológie, vrátane
digitálnych sietí, obsahu, služieb a zdravotnej starostlivosti. Európa je
naopak svetovým lídrom v oblasti dopravného výskumu a technológií podporených
dobre vyvinutým jednotným trhom, ktoré však budú musieť udržať krok s
rýchlou inováciou, keďže sa v sektore dopravy neustále zvyšuje energetická
účinnosť a bezpečnosť a riešia sa dopravné zápchy. Okrem
toho, významné inovácie je potrebné predpokladať aj pri tvorbe rámcov
jednotného trhu, ktoré umožňujú širokú škálu komerčného využitia[32]. Úplná realizácia
jednotného trhu so službami, ktorý predstavuje 60 % európskeho
hospodárstva, by mala silný vplyv na inováciu, a to najmä na netechnickú
inováciu, ako je rozvoj nových obchodných modelov a návrhov služieb. Okrem toho
musia regulačné rámce podporiť komerčné využitie nových
poznatkov a uľahčiť vstup nových firiem na trh. –
Verejný sektor je
významným hospodárskym subjektom, ktorý musí zvýšiť svoj
podnikateľský charakter, aby ťažil z inovácie, s cieľom
zvýšiť produktivitu, účinnosť a kvalitu služieb vo verejnom
záujme, ako aj vytvoriť dopyt po inovácii v súkromnom sektore[33]. V tejto súvislosti je
zvlášť dôležitá vzájomná výmena poznatkov. Verejné obstarávanie, ktoré sa
podieľa zhruba na pätine HDP v celej Únii, môže poskytnúť trhy, ktoré
si vyžadujú inovatívne riešenia. To si vyžaduje koordinované úsilie všetkých
orgánov verejného obstarávania, aby sa zabránilo rozdrobenosti dopytu. Posun
smerom k voľne dostupným údajom má veľký potenciál zlepšiť
služby vo verejnom záujme, vytvárať príležitosti pre nové produkty
a služby a posilniť zodpovednosť a transparentnosť vo
verejnej správe. Zvyšovanie kvality služieb vo verejnom záujme a verejného
financovania si vyžaduje kvalitnú znalostnú základňu pre rozpočtové a
politické rozhodnutia v súlade so zásadami inteligentnej regulácie. Pilotné
opatrenia zamerané na používateľa, inteligentné využívanie
informačných a komunikačných technológií a otvorenie digitálnych
služieb vo verejnom záujme, to všetko umožní verejnému sektoru účinne rozvíjať
a poskytovať nové služby. –
Transformácia európskeho hospodárstva smerom k udržateľnej konkurencieschopnosti si vyžaduje
základňu ľudských zdrojov s potrebnými zručnosťami a o
mnoho viac výskumných pracovníkov s obchodnými a podnikateľskými
zručnosťami. To si vyžaduje aj bádanie na hraniciach poznania pre
ďalšie napredovanie v oblasti najmodernejších technológií a zohráva
aktívnu úlohu pri podnecovaní prevratných inovácií. Systémy vzdelávania a
odbornej prípravy musia poskytovať rozsiahle inovačné zručnosti
(vymýšľanie nápadov, riešenie problémov, kritické myslenie, medzikultúrny
dialóg atď.), ktoré umožňujú zamestnancom a inštitúciám[34] prispôsobiť sa
novým okolnostiam. Digitálne technológie prinášajú významné nové príležitosti
na prístup k vzdelaniu[35],
ale vyžadujú si zásadné inovácie vo vzdelávacích systémoch jednotlivých štátov,
ako je podpora otvorenej a digitálnej výučby a vzdelávacích postupov. –
Európski občania
potrebujú vidieť, že výskum a inovácia zlepšujú kvalitu ich života a
reagujú na ich obavy, napríklad tým, že jednotlivci môžu vyjadriť svoj
názor na určovanie priorít[36].
Politika v oblasti výskumu a inovácie musí motivovať jednotlivcov a
umožniť im zapojiť sa do inovácie v úlohe spolutvorcov a hlavných
zákazníkov, musí podporovať sociálnu inováciu a sociálne podnikanie a
umožňovať inovatívnym firmám testovať a zavádzať riešenia
do podmienok reálneho sveta. 4. Závery Na plné využitie potenciálu výskumu a inovácie
ako zdrojov obnoveného rastu sú kľúčové tieto prvky: –
V súlade s koncepciou fiškálnej konsolidácie
podporujúcej rast musia členské štáty určiť priority výdavkov na
zvýšenie rastu, najmä pokiaľ ide o výskum a inováciu. –
Tieto investície musia byť prepojené s
reformami na zvýšenie kvality, účinnosti a vplyvov verejných výdavkov
na výskum a inováciu, a to i pomocou mobilizácie podnikových investícií do
tejto oblasti. –
Členské štáty by sa pritom mali zamerať
na tri hlavné osi reformy týkajúce sa kvality strategického rozvoja a procesu
tvorby politiky, kvality programov, so zameraním zdrojov a mechanizmov
financovania, a kvality inštitúcií, ktoré sa venujú výskumu a inovácii. –
S cieľom pomôcť členským štátom pri
úspešnom vykonávaní reforiem v oblasti výskumu a inovácie bude Komisia
vychádzať zo skúseností získaných z hlavnej iniciatívy Inovácia v Únii
a z programu Európskeho výskumného priestoru, pričom bude plne
využívať observatórium pre výskum a inováciu a nástroj na podporu politiky
uvedený v programe Horizont 2020, s cieľom podporiť integrovaný
a odborne podložený prístup k rozhodnutiam v oblasti tvorby politiky a
rozpočtu. –
Pritom bude rozhodujúce posilniť širší
inovačný ekosystém a zaviesť vhodné rámcové podmienky na povzbudenie
inovačnej činnosti európskych podnikov. Od začatia iniciatívy
Inovácia v Únii sa dosiahol významný pokrok, je však potrebné ďalšie
úsilie o prehlbovanie jednotného trhu, zjednodušenie a diverzifikáciu prístupu
k financiám, ako aj posilnenie inovačnej kapacity verejného sektora,
vytváranie pružných pracovných miest v znalostne náročných
činnostiach, rozvoj základne ľudských zdrojov vybavených
inovačnými zručnosťami, podpora hraničného výskumu,
riešenie vonkajšieho rozmeru politiky v oblasti výskumu a inovácie
a silnejšie začlenenie vedy a inovácie do spoločnosti. Pri
preskúmavaní stratégie Európa 2020 sa bude skúmať aj pokrok dosiahnutý v
rámci iniciatívy Inovácia v Únii. Komisia vyzýva Radu, aby začala diskusie
o zvýšení kvality investícií do výskumu a inovácie v súlade s týmto
oznámením ako súčasť svojich širších diskusií o zlepšení kvality
verejných financií a vykonávaní štrukturálnych reforiem. Okrem toho Komisia vyzýva Radu, aby
diskutovala o výzvach pre budúcu politiku v oblasti výskumu a inovácie. [1] Správa o
konkurencieschopnosti v rámci iniciatívy Inovácia v Únii za rok 2013, SWD(2013) 505. [2] COM(2014) 014. [3] Rast HDP v krajinách OECD v období 1985 – 2009 vyplýval
do značnej miery z rastu kapitálu a viaczložkovej produktivity
poháňanej výstupmi z výskumných a inovačných systémov. Pozri OECD (2011)
„Productivity and growth accounting“ (Produktivita a rastové účtovníctvo). [4] Conte (2014) „Efficiency of R&D Spending at national
and regional level“(Účinnosť výdavkov na výskum a vývoj na
celoštátnej a regionálnej úrovni), Spoločné výskumné centrum, Európska
komisia, pripravované. Ciriaci, D., Moncada Paternò Castello, P. a
Voigt, P. (2013) „Innovation and job creation: a sustainable
relation?“(Inovácia a vznik pracovných miest: udržateľná súvislosť?),
Pracovné dokumenty Inštitútu pre technologický výskum budúcnosti týkajúce sa
výskumu a vývoja a inovácie v podnikoch, séria č. 01/2013, Európska
komisia. [5] COM(2013) 800 final. [6] V tomto oznámení sú na štatistické účely použité výdavky
na výskum a vývoj. Tieto údaje nezahŕňajú širšiu inováciu, ktorá
nespadá do vymedzenia výskumu a vývoja. [7] Ako sú prístup k finančným prostriedkom, vhodné
stratégie pre ľudské zdroje, úplná realizácia jednotného trhu so službami
a podpora rozvoja podporných technológií budúcnosti, vrátane podpory
digitálneho hospodárstva. [8] COM(2014)014. [9] Európsky systém národných a regionálnych účtov (SEC
2010) bude aktualizovaný v septembri 2014. [10] COM(2014) 130 final/2. [11] V súvislosti s tým v uplynulých rokoch došlo
k dôležitému vývoju s cieľom doplniť priame verejné investície do
výskumu a inovácie o nepriame opatrenia, ako sú daňové stimuly v oblasti
výskumu a vývoja. [12] Európska komisia, 2012, „The quality of public
expenditures in the EU“ (Kvalita verejných výdavkov v EÚ), príležitostná
správa (GR EC FIN) č. 125. [13] KOM(2010) 546; COM(2012) 392. [14] Conte (2014), „Efficiency of R&D Spending at National
and Regional Level“ (Účinnosť výdavkov na výskum a vývoj na štátnej a
regionálnej úrovni). Technická správa Spoločného výskumného centra,
Európskej komisie predstavuje komplexnú analýzu možností a metodologických
prístupov k výpočtu bodových hodnotení na meranie účinnosti systémov
v oblasti výskumu a vývoja. Bodové hodnotenie účinnosti na obrázku 3 je
vypočítané pomocou štatistickej techniky (analýza stochastickej hranice),
ktorou sa vypočítava hranica účinnosti pomocou celkovej intenzity
výskumu a vývoja ako miery vstupu, a patentov na obyvateľa ako miery
výstupu, za obdobie rokov 2005 – 2011. Treba uviesť, že variabilita
relatívnych opatrení v oblasti výskumu a vývoja ako aj variabilita výkonnosti v
oblasti patentov je väčšia v odvetviach, než v jednotlivých krajinách
(Meliciani, 2000), a že podiel patentov k výdavkom na výskum a vývoj
v rámci spracovateľského priemyslu je takisto značne odlišný
(Danguy et al., 2013). Bodové hodnotenie účinnosti pomocou patentov
je preto v značnej miere ovplyvnené špecializáciou profilov jednotlivých
krajín v oblasti výskumu a vývoja. Na priblíženie účinnosti možno
použiť aj ostatné ukazovatele výstupov, vrátane vedeckých publikácií a
citácií. Na tento účel možno použiť aj kombinované ukazovatele. [15] Existujú dôkazy o tom, že úroveň spolupráce medzi
verejným sektorom a podnikmi je pozitívne ovplyvnená intenzitou verejných
výdavkov na výskum a vývoj. Údaje z roku 2011 ukazujú štatisticky významnú
koreláciu medzi úrovňou súkromného financovania verejného výskumu a vývoja
a intenzitou verejného výskumu a vývoja. [16] Pretrvávajúce rozdiely existujú aj v celkovej výkonnosti v
oblasti inovácií v jednotlivých členských štátoch, ako sa uvádza v
prehľade výsledkov výskumu a inovácie v Únii, v inovačných výstupoch,
ako to potvrdzuje ukazovateľ Komisie pre inováciu, a v celkovej
kvalite verejnej správy, ako sa uvádza v 6. správe Komisie
o súdržnosti. [17] Na tomto obrázku sú znázornené
úrovne účinnosti v jednotlivých členských štátoch na základe
vzťahu medzi počtom patentov na obyvateľa a celkovou intenzitou
výskumu a vývoja. Pozri Conte (2014). [18] Pracovný dokument útvarov Komisie „State of the Innovation
Union, Taking Stock 2010 – 2014“ (Stav iniciatívy Inovácia v Únii,
rekapitulácia za obdobie rokov 2010 – 2014). [19] COM(2014) 130. [20] Ako sa k tomu podnecuje v smernici Rady 2011/85/EÚ o
požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov, v ktorej sú
stanovené, okrem iného, vlastnosti a výhody dôveryhodných strednodobých
rozpočtových rámcov. [21] Ako sú veľké dáta, otvorená inovácia a veda 2.0. Do
úvahy by sa mali brať aj nové poznatky o dôsledkoch globalizácie a
inovácie na tvorbu pracovných miest a nerovnosti alebo na úlohu inovácie pri
podpore inkluzívneho rastu. Veda 2.0 opisuje prebiehajúce zmeny spôsobu, akým
sa vykonáva výskum a organizuje veda. Pomocou digitálnych technológií a
vedená globalizáciou vedeckej komunity sľubuje lepšiu hodnotu v pomere k
vynaloženým nákladom vďaka väčšej transparentnosti, otvorenosti,
tvorbe sietí a spolupráci, ale prináša aj riziká, pokiaľ ide o podvody a
vedeckú integritu. [22] Strategický plán pre energetické technológie, COM(2013) 253,
poskytuje príklad toho, ako jednotný integrovaný plán priorít na úrovni EÚ
podporuje lepšiu koordináciu priemyselných investícií a programov
členských štátov a EÚ. [23] COM(2013) 624 final. [24] V rámci svojich činností observatória Komisie pre
výskum a inovácie. [25] Kráľovská holandská akadémia umení a vied nedávno
zverejnila správu s názvom „Verejné investície do znalostí a hodnota vedy“,
v ktorej sa uvádza, že zatiaľ čo Holandsko má dlhodobú tradíciu
používania makro-ekonomických modelov na skúmanie vplyvu verejných politík a
rozpočtov, tieto modely neodrážajú v dostatočnej miere dlhodobé
prínosy verejných investícií do výskumu a inovácie. [26] KOM(2011) 206; COM(2012) 573. [27] Európsky parlament a Rada sa 20. marca 2014 dohodli
na navrhovanom jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií pre bankovú úniu.
Tento mechanizmus dopĺňa jednotný mechanizmus dohľadu, ktorý, po
dosiahnutí plnej funkčnosti koncom roka 2014, zabezpečí priamy
dohľad Európskej centrálnej banky (ECB) nad bankami v eurozóne a ostatných
členských štátoch, ktoré sa rozhodnú vstúpiť do bankovej únie. [28] Európska komisia podporuje spoločnosti počas
celého životného cyklu inovácie. Okrem rizikového kapitálu podporuje
financovanie prostredníctvom podnikateľských anjelov, transferu
technológií alebo tradičnejších bankových úverov. [29] COM(2012) 746; COM(2013) 685. [30] COM(2014) 168. [31] Pozri Ú. v. EÚ C 19, 11.1.2014, strana 4. [32] Ide napr. o nové trhy v oblasti zdokonalených biopalív,
odpadu a recyklácie, energie z obnoviteľných zdrojov a ekologických
technológií, ktoré sú silnými stránkami EÚ, pokiaľ ide o inováciu. [33] Existujúce dôkazy podporujú aj úlohu vlády pri podpore
investícií do výskumu a inovácie v dôsledku zlyhania trhu, vrátane
technologickej neistoty, nedeliteľnosti, úspor z rozsahu a šírenia
znalostí. [34] V spolupráci s iniciatívou OECD „HEInnovate“ Komisia
vyvinula vnútorný nástroj sebahodnotenia na podporu vysokých škôl, aby
sa správali podnikateľskejšie. [35] COM(2012) 173 final. „Towards a job rich recovery“ (Smerom
k obnove s bohatou ponukou pracovných miest). [36] Napríklad projekt „Voices“ (Hlasy,
www.voicesforinnovation.eu/) umožnil občanom poskytnúť stanoviská k
témam výskumu, ktorý má byť financovaný z programu Horizont 2020, o odpade
ako zdroji.