1.           Výskum a inovácia: zdroje budúceho rastu

Európa má dobré predpoklady na využitie ďalších príležitostí pre rast. S najväčším vnútorným trhom na svete je domovom mnohých popredných svetových inovačných spoločností a má vedúce postavenie v mnohých oblastiach týkajúcich sa poznatkov a kľúčových technológií, ako sú zdravie, potraviny, energie z obnoviteľných zdrojov, ekologické technológie a doprava[1].

Má nevýslovné bohatstvo plynúce z jej vysoko vzdelanej pracovnej sily a popredných talentov v oblasti kultúrnych a kreatívnych odvetví. Stále je však potrebné úsilie na zabezpečenie hladkého fungovania jej jednotného trhu, zlepšenie rámcových podmienok pre inovačnú činnosť podnikov a urýchlenie investícií do prelomových technológií v rýchlo rastúcich oblastiach[2].

Nové príležitosti pre rast pochádzajú z poskytovania nových produktov a služieb vyplývajúcich z technických objavov, nových postupov a podnikových modelov, netechnickej inovácie a inovácie v sektore služieb, v kombinácii s tvorivosťou, nadaním a talentom, ktoré ich poháňajú, alebo, inými slovami, z inovácie v najširšom zmysle. Mali by ťažiť zo silného zamerania hospodárskej politiky a z politík na riešenie spoločenských problémov, ako sú starnutie populácie, energetická bezpečnosť, zmena klímy vrátane riadenia rizík katastrof a sociálne začlenenie, ktoré potrebujú prelomové inovácie.

S cieľom plne ťažiť z týchto výhod, pokiaľ ide o hospodársku prosperitu a kvalitu života, musia vlády v celej Európe zaujať aktívny postoj k politikám na podporu rastu, najmä v oblasti výskumu a inovácie.

Postupne sa zlepšujúca hospodárska situácia umožňuje, aby Európa teraz presunula svoju pozornosť smerom k posilneniu rastu pri súčasnom udržaní tempa reforiem na zabezpečenie trvalého oživenia. S končiacou sa krízou v Európe je čoraz jasnejšie, ako sa politiky na podporu rastu nakoniec vyplatili. Existujú dôkazy o tom, že inovácia má veľký podiel na zvyšovaní produktivity[3] a krajiny, ktoré pred krízou a počas nej viac investovali do výskumu a inovácie, boli v čase hospodárskeho útlmu v priemere najodolnejšie[4].

Výskum a inovácia ako investícia na podporu rastu

V stratégii Európa 2020 a v posledných ročných prieskumoch rastu[5] sa preto zdôrazňuje potreba udržať, a podľa možnosti podporiť výdavky na povzbudenie rastu v rámci celkového úsilia o fiškálnu konsolidáciu. To sa odráža aj v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra 2014.

Verejné investície vytvárajú vedomostnú základňu a produkujú talenty potrebné pre inovatívne firmy a využívajú aj investície podnikov do výskumu a inovácie, čo sú kľúčové prvky na splnenie cieľov stratégie Európa 2020. Obmedzovanie verejných investícií do výskumu a inovácie, hoci z dôvodu zložitých rozpočtových podmienok, môže mať značný vplyv aj na dlhodobý rastový potenciál danej krajiny znižovaním jej schopnosti absorbovať činnosti výskumu a inovácie uskutočňované v iných krajinách a stratou atraktívnych pracovných príležitostí pre najtalentovanejších mladých ľudí v krajine.

Rozpočet Únie na obdobie rokov 2014 – 2020 označuje rozhodujúci posun smerom k výskumu a inovácii, s 30 % reálnym navýšením rozpočtu pre program Horizont 2020 (nového programu EÚ pre výskum a inováciu). Očakáva sa, že prostredníctvom nových európskych štrukturálnych a investičných fondov bude do výskumu a inovácie, ako aj do malých a stredných podnikov, investovaných ďalších 83 miliárd EUR.

Tieto dodatočné investície z rozpočtu Únie však musia dopĺňať, a nie nahrádzať investície členských štátov, a to ako z verejných, tak zo súkromných zdrojov. Dosiahnutie ďalšieho pokroku smerom k cieľu stratégie Európa 2020 v oblasti investícií do výskumu a vývoja (vo výške 3 % HDP)[6] sa nepodarí, pokiaľ vlády v celej Európe nebudú do týchto oblastí ďalej investovať a nezabezpečia tak ich účinnosť a väčší vplyv na investície zo strany súkromného sektora. Na umožnenie toho je potrebné zlepšiť aj rámcové podmienky[7], ktoré zohľadnia súčasné smerovanie priemyselnej politiky[8]. Takéto verejné výdavky nepredstavujú náklady, ale investíciu do budúcnosti, čo je skutočnosť uznaná v revidovanom Európskom systéme národných a regionálnych účtov( metóde Eurostatu na výpočet verejných výdavkov)[9].

Niekoľko členských štátov však v rámci svojho úsilia o fiškálnu konsolidáciu znížilo priame výdavky na výskum a vývoj (viď obr. 1), aj keď v niektorých prípadoch je toto zníženie čiastočne kompenzované zvýšením daňových stimulov v oblasti výskumu a vývoja. Tieto škrty sú viditeľné najmä od roku 2012. Počas prvého obdobia krízy od roku 2008 do roku 2010 mnoho členských štátov chránilo svoj rozpočet na výskum a vývoj, pričom niektoré z nich svoje výdavky na výskum a vývoj dokonca zvýšili.

Okrem toho, ako je znázornené na obrázku 2, väčšina členských štátov zaostáva za svojimi národnými cieľmi v oblasti výskumu a vývoja podľa stratégie Európa 2020[10]. Táto situácia odráža najmä deficit v oblasti výdavkov podnikov na výskum a vývoj[11].

V tomto oznámení bude skúmať, ako možno maximalizovať potenciál výskumu a inovácie ako hnacej sily obnoveného rastu prostredníctvom zvyšovania kvality investícií v rámci stratégií členských štátov pre fiškálnu konsolidáciu pre rast.

 

Obrázok 1. Zmeny v podiele výdavkov na  výskum a vývoj v rámci celkových výdavkov verejnej správy (2008 – 2012)

Obrázok 2. Intenzita výskumu a vývoja vo verejnom a v súkromnom sektore v roku 2012 v členských štátoch, EÚ a tretích krajinách

2.           Zvýšenie vplyvu a hodnoty v pomere k vynaloženým nákladom

2.1         Zvyšovanie kvality verejných výdavkov na výskum a inováciu

V pokračujúcich ťažkých rozpočtových podmienkach je dôležité maximalizovať vplyv verejných výdavkov zlepšením ich kvality. Verejné investície preto musia byť prepojené s ďalekosiahlymi reformami systémov výskumu a inovácie, vrátane zvýšenia pákového efektu verejných výdavkov na súkromné investície. Vlády musia začať rozumnejšie pristupovať k tomu, ako a kde investujú[12], a mali by sa pritom inšpirovať odvážnym strategickým prístupom vypracovaným v hlavnej iniciatíve Inovácia v Únii a v programe Európskeho výskumného priestoru[13].

Posudzovanie kvality, účinnosti a vplyvu verejných výdavkov na výskum a inováciu je náročné a dostupné ukazovatele majú obmedzenia. Dostupné parametre sú zamerané výlučne na schopnosť súkromného a verejného sektora premeniť investície do výskumu a vývoja na podané patentové prihlášky[14] a ukazujú, že niektoré krajiny sú schopné účinnejšie využívať svoje verejné a súkromné výdavky na výskum a vývoj než iné, ako je znázornené na obrázku 3. Medzi krajiny s vyššou účinnosťou výdavkov patria skôr krajiny s vyššou úrovňou verejných výdavkov na výskum a vývoj, s vyšším HDP na obyvateľa a so silnejšou vedomostnou základňou. Okrem toho podnikové investície do výskumu a vývoja bývajú vyššie v krajinách s vyššími verejnými výdavkami na výskum a vývoj, keďže účinné verejné  systémy výskumu a inovácie sú schopné lepšie mobilizovať investície súkromného sektora do výskumu a vývoja[15].

Zvýšenie kvality a účinnosti výdavkov môže prispieť k vytvoreniu účinného cyklu mobilizáciou vyšších investícií zo súkromného sektora a zaistí sa rastúca ekonomická návratnosť[16]. Reformy na zlepšenie kvality a účinnosti verejných výdavkov sú dôležité pre všetky členské štáty. Celkovo možno povedať, že pre krajiny s väčšími fiškálnymi obmedzeniami a menej účinnými výdavkami je dôležité, aby dosiahli väčší účinok pomocou ďalekosiahlych reforiem a boli schopné rozumne zvyšovať investície po ozdravení svojho hospodárstva. Na druhej strane krajinám s dostatočným fiškálnym priestorom a vysokou účinnosťou prinesie výhody strategickejšie investovanie, čo sa odrazí vo vyššej rentabilite nákladov.

     

Obrázok 3. Bodové hodnotenie intenzity a účinnosti výskumu a vývoja[17]

Zvýšenie účinnosti výdavkov na výskum a inováciu prispeje aj k zlepšeniu celkovej kvality verejných financií. Umožní lepšie využitie obmedzených zdrojov, a vzhľadom k podpore zhodnocovania výsledkov výskumu a inovácie tak prinesie dlhodobejšie zlepšenie. Medzi prierezové prístupy prijaté na zlepšenie účinnosti politík patria pravidelné preskúmania verejných výdavkov alebo zostavovanie rozpočtov podľa dosiahnutých výsledkov. Prípadové štúdie (Francúzsko, Rakúsko, Švédsko a Holandsko) poukazujú na to, že členským štátom, ktoré používajú tento prístup, sa podarilo dosiahnuť významné a kvantifikované výsledky z hľadiska transparentnosti rozpočtu, účinnosti a úspor, bez zníženia úrovne kvality služieb vo verejnom záujme (a dokonca jej zvýšenie).

2.2         Prioritné osi reformy

Reformy výskumu a inovácie je potrebné prispôsobiť charakteristikám každého členského štátu. Pre všetky členské štáty je preto veľkou výzvou určiť, navrhnúť a uskutočniť reformy potrebné na zlepšenie kvality ich investícií do výskumu a inovácie. K dnešnému dňu sa dosiahol pokrok pokiaľ ide o reformy, ktoré vychádzajú z iniciatívy Inovácia v Únii a z programu Európskeho výskumného priestoru.

V správe „Stav iniciatívy Inovácia v Únii 2014“, ktorá je priložená k tomuto oznámeniu, sa poukazuje na rastúcu intenzitu inovácie[18] v kontexte preskúmania stratégie Európa 2020[19]. Hlavné výsledky zahŕňajú podnikateľské prostredie naklonenejšie inovácii prostredníctvom jednotnej patentovej ochrany a povolenia na rizikový kapitál. Podpora Únie pre vývoj a inováciu bola podstatne reformovaná v jedinom integrovanom a zjednodušenom programe Horizont 2020 s jasnými, merateľnými cieľmi zameranými na vysokú kvalitu v oblasti vedy, na vedúce postavenie priemyslu a spoločenské výzvy.

Mnoho členských štátov takisto vykonáva reformy svojej verejnej podpory výskumu a inovácie. Zo skúseností vyplýva, že vykonávanie reforiem spôsobom, ktorý zvyšuje kvalitu výdavkov a zabezpečuje hospodárske a spoločenské vplyvy, je nepretržitý proces a dlhodobá úloha pre všetky krajiny. Zlepšenie hodnoty v pomere k vynaloženým nákladom si vyžaduje maximalizáciu vplyvu politík v oblasti výskumu a inovácie, vrátane vytvorenia užších väzieb medzi kvalitou a finančnými prostriedkami pridelenými do oblasti výskumu a inovácie. Preto sú nevyhnutné konzistentné stimuly na zvýšenie kvality verejných výdavkov a zachovanie výdavkov na podporu rastu, najmä v oblasti výskumu a inovácie.

Na základe týchto skúseností sa objavujú tri osi reformy relevantné pre všetky členské štáty.

I           Zlepšenie kvality strategického rozvoja a procesu tvorby politiky

Výskum a inovácia ovplyvňujú mnoho oblastí politiky a zahŕňajú veľké množstvo subjektov, preto by mali byť vedené zastrešujúcou stratégiou a riadené na dostatočne vysokej politickej úrovni. Takáto stratégia by mala zahŕňať činnosti v oblasti výskumu a inovácie, vrátane investícií do infraštruktúry. Návrh by mal zohľadňovať dlhodobý vplyv výskumu a inovácie a mal by fungovať na základe stabilného viacročného strategického rámca a ďalšieho plánovania verejných investícií. Začlenenie výdavkov na podporu rastu, ako sú výdavky na výskum a inováciu, do perspektívy viacročného plánovania v strednodobom rozpočtovom rámci[20] môže spájať výhody stabilnejších verejných financií so zvýšenou viditeľnosťou strednodobých priorít vlád. Tým sa môže dosiahnuť väčšia dôveryhodnosť a zvýšiť príťažlivosť systému výskumu a inovácie.

Zároveň by členské štáty mali dbať na to, aby príliš nerozptyľovali obmedzené zdroje na malé časti, a zamerať sa na obmedzený počet kľúčových odborov a príležitostí prostredníctvom procesu inteligentnej špecializácie podporovaného v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov. Vzhľadom na dynamické zmeny v oblasti výskumu a inovácie by tvorba politiky mala zohľadňovať aj nové myšlienky a paradigmy[21]. Neoddeliteľnou súčasťou tvorby politík sú objektívne informácie a poznatky, vrátane predvídania a systematického hodnotenia ex-ante a ex-post, najmä na posúdenie dlhodobého sociálno-ekonomického vplyvu financovania výskumu a inovácie. Členské štáty musia priebežne sledovať a preskúmavať vplyv svojich politík v európskom a medzinárodnom kontexte.

Rámček 1. Mnohé členské štáty novo vymedzujú svoju vnútroštátnu stratégiu výskumu a inovácie na základe širokého konceptu inovácie, ktorý zahŕňa vzdelávanie, výskum a inováciu. Nemecko predložilo komplexnú stratégiu orientovanú na inováciu („Stratégia špičkových technológií pre Nemecko“), ktorá čerpá z výhľadovej analýzy so zameraním na nové technológie spojené so spoločenskými výzvami, na posilnenie spolupráce medzi vedou a priemyslom a na zlepšenie rámcových podmienok pre inovatívne podniky. V nadväznosti na jej aktualizáciu v roku 2010 Nemecko v súčasnosti plánuje posilniť túto stratégiu, ako aj svoj ústredný a medzirezortný prístup v oblasti inovačnej politiky.

Viacero členských štátov posudzuje hodnotu v pomere k nákladom vynaloženým na výskum a inováciu ako súčasť širšieho preskúmania verejných výdavkov. Holandsko napríklad vytvorilo rozsiahly systém monitorovania politiky na účely preskúmania vybraných politických oblastí, vrátane výskumu a inovácie, s cieľom identifikovať možnosti pre budúce úspory a dosiahnutie väčšej hodnoty v pomere k vynaloženým nákladom na základe hodnotení ex-ante a ex-post. Na týchto preskúmaniach sa zúčastňujú ministerstvo verejných financií, ministerstvo pre výskum, ministerstvo pre hospodárske záležitosti a nezávislé organizácie a ťažia z verejnej podpory výskumu zameraného na jednotlivé politiky a z poznatkov vychádzajúcich zo zhromaždených dôkazov. Estónsko zachováva dlhodobú stratégiu sústavného zvyšovania investícií do výskumu a vývoja a znásobilo počiatočnú úroveň svojich výdavkov z roku 2000 viac než 10-krát. Má vypracovanú ucelenú stratégiu konsolidácie všetkých dostupných zdrojov EÚ, ktorá mu umožňuje dosahovať vo vývoji výrazný pokrok.

II Zlepšenie kvality programov, zamerania zdrojov a mechanizmov financovania

Významné sumy verejného financovania výskumu a inovácie sú riadené prostredníctvom programov, ktorých ciele boli tradične stanovené podľa vedeckých odborov, technologických oblastí alebo priemyselných odvetví. Podobne ako v prípade programu Horizont 2020, by členské štáty mali svoje programy viac zameriavať na kľúčové spoločenské výzvy, pretože tu existuje značný rastový potenciál ich premeny na obchodné príležitosti zajtrajška, a zároveň ponúkajú riešenia záležitostí, ktoré sú zdrojom obáv občanov. Lepšia koordinácia priorít medzi členskými štátmi prostredníctvom spoločného plánovania národných výskumných a inovačných programov zvyšuje vplyv verejných investícií v danej oblasti výskumu a inovácie[22].

Ako je uvedené v programe Európsky výskumný priestor, kvalitu verejných výdavkov prostredníctvom programov možno zvýšiť prideľovaním finančných prostriedkov na základe hospodárskej súťaže prostredníctvom verejných výziev na predkladanie ponúk podľa excelentnosti, napríklad na základe medzinárodného partnerského preskúmania, a prideľovaním inštitucionálneho financovania na základe preukázanej výkonnosti. Verejné výberové konanie by sa malo rovnako uplatňovať aj na programy zamerané na špecifické hospodárske alebo spoločenské ciele, s jasne vymedzenými očakávanými vplyvmi a so spoľahlivým systémom hodnotenia na posúdenie ponúk v porovnaní s týmito vplyvmi, a to pomocou nezávislej expertízy. V súlade s cielenejšími a vyváženejšími stratégiami („inteligentná špecializácia“) by monitorovanie skutočných výsledkov a vplyvu podporených projektov malo poskytnúť presné a porovnateľné informácie o kvalite a účinnosti financovania prostredníctvom programov v oblasti výskumu a inovácie.

Programy v oblasti výskumu a inovácie musia byť pre podniky zaujímavé a prístupné, a to prostredníctvom znižovania administratívnej záťaže pre účasť, skracovania času do získania grantu, monitorovania zapojenia podnikov a vážneho prístupu k spätnej väzbe získanej od účastníkov. Mala by sa riešiť zásadná úloha bádania na hraniciach poznania pri dosahovaní pokroku v oblasti najmodernejších technológií a pri podnecovaní prevratných technologických inovácií v nadväznosti na úspešné iniciatívy na úrovni EÚ, ako je Európska rada pre výskum.

Rámček 2. Mnoho členských štátov zavádza väčšiu hospodársku súťaž pri prideľovaní verejných finančných prostriedkov na výskum a inováciu. V nadväznosti na zákon o výskume a inovácii z roku 2008 bolo vo Švédsku zavedené prideľovanie určitej časti základného financovania univerzít na konkurenčnom základe – spočiatku 10 %, s následným zvýšením na 20 % –, a to na základe ich výkonnosti v oblasti vedeckých publikácií a získavania  financovania z vonkajších zdrojov. Poľsko zaviedlo v roku 2011 reformy na zvýšenie podielu verejného financovania prideľovaného na výskum a inováciu na konkurenčnom základe prostredníctvom výziev na predkladanie ponúk vyhodnocovaných nezávislými medzinárodnými expertmi. Chorvátsko zaviedlo od roku 2013 nový model financovania základného výskumu s využívaním trojročných zmlúv s inštitúciami na základe výkonnosti. Grécko nedávno vytvorilo konkurenčný proces rozhodovania, v rámci ktorého sa rozhoduje o obmedzenom počte vnútroštátnych projektov v oblasti výskumnej infraštruktúry. Írska nadácia pre vedu zaviedla partnerské preskúmania žiadostí o granty z hľadiska hospodárskych a spoločenských vplyvov, ktoré dopĺňajú vedecké partnerské preskúmania.

Mnoho financujúcich agentúr začína starostlivo monitorovať a vyhodnocovať vplyv svojich programov. Monitorovací systém fínskej agentúry pre financovanie inovácie Tekes ukazuje, že za každé euro investované agentúrou Tekes zvyšujú podniky svoje výdavky na výskum a vývoj o dve eurá a že malé a stredné podniky, ktoré agentúra podporuje, zaznamenali o 20 % väčší nárast obratu a o 17 % väčší nárast zamestnanosti než ostatné porovnateľné malé a stredné podniky.

III        Optimalizácia kvality verejných inštitúcií vykonávajúcich výskum a inováciu

Vo všetkých členských štátoch sa veľký podiel verejného financovania výskumu a inovácie poskytuje vo forme inštitucionálneho financovania univerzít, technologických inštitútov a iných organizácií v oblasti verejného výskumu a technológií. Tieto inštitúcie je potrebné podporiť, aby sa správali podnikateľsky a hľadali nové príležitosti a partnerstvá, a to aj mimo Európy, s cieľom zlepšiť prenos poznatkov do súkromného sektora a prerozdeľovať prostriedky na činnosti s najväčším vplyvom. Tieto inštitúcie preto potrebujú dostatočnú samostatnosť a flexibilitu, pri súčasnom zabezpečení zodpovednosti, pričom by mali podliehať pravidelnému nezávislému hodnoteniu a posudzovaniu kvality.

Ďalej je potrebné, aby tieto inštitúcie boli schopné prilákať tých najlepších výskumníkov, aby pre nich pracovali. Ako sa však zistilo v rámci programu Európskeho výskumného priestoru, chýbajúci otvorený, transparentný nábor podľa zásluh v niektorých krajinách oslabuje výkon inštitúcií a znižuje ich príťažlivosť pre najschopnejších vedcov z hľadiska kariéry a ďalšieho profesionálneho rozvoja.

Rámček 3. Niekoľko členských štátov vrátane Rakúska, Poľska a Talianska zaviedlo vnútroštátne právne predpisy, v ktorých sa ustanovuje, že voľné pracovné miesta na univerzitách a v iných verejných výskumných organizáciách musia byť zverejnené na medzinárodnej úrovni, napríklad prostredníctvom portálu európskych výskumných pracovníkov „EURAXESS“.

Nové partnerstvá zahŕňajúce inštitúcie, ktoré sa venujú výskumu a inovácii, posilňujú hospodársky rozvoj na regionálnej úrovni. Partnerstvo šiestich univerzít v Nemecku, vo Francúzsku, v Belgicku a Luxembursku umožňuje väčšiu špecializáciu, výmenu kurzov a lepší prenos poznatkov do podnikov. V apríli 2014 vláda Spojeného kráľovstva oznámila projekt „Greater Cambridge City Deal“ v hodnote 1 miliardy GBP realizovaný v spolupráci s Univerzitou v Cambridge, ktorého cieľom je investovať do rastúceho technologického zoskupenia v tomto regióne, ktorý už zamestnáva 54 000 pracovníkov vo vyše 1 500 technologických firmách a vytvára ročné príjmy cez 12 miliárd GBP. Iniciatíva „Vanguard“ zoskupuje 18 regiónov EÚ (Astúria, Bádensko-Württembersko, Baskicko, Flámsko, južné Holandsko, Horné Rakúsko, Katalánsko, Lombardia, Malopoľsko, Norte, oblasť Loire, Rhône-Alpes, Severné Porýnie-Vestfálsko, Skåne, Sliezsko, Škótsko, Tampere a Valónsko) s cieľom spoločne vykonávať stratégie pre inteligentnú špecializáciu mobilizovaním verejných a súkromných zdrojov v prospech výskumu a inovácie okolo zoskupených iniciatív pre vznikajúce a transformujúce sa technológie.

2.3         Podpora Komisie pre reformy členských štátov

S cieľom pomôcť členským štátom pri vykonávaní reforiem v oblasti výskumu a inovácie na základe prioritných osí vymedzených v oddiele 2.2 tohto oznámenia Komisia preskúma v súčasnosti dostupné nástroje na posudzovanie kvality a účinnosti reforiem v oblasti výskumu a inovácie a začne s členskými štátmi rokovania o vykonávaní prioritných reforiem v oblasti výskumu a inovácie a o prípadnej potrebe integrovaného odborne podloženého prístupu k posudzovaniu kvality politík v oblasti výskumu a inovácie na úrovni členských štátov. Bude pritom vychádzať zo skúseností získaných z nástroja sebahodnotenia predstaveného v iniciatíve Inovácia v Únii a z analýzy pokroku vo vzťahu k programu Európskeho výskumného priestoru, pričom využije relevantné ukazovatele, vrátane prehľadu výsledkov inovácií v Únii a ukazovateľa pre výsledky inovácie[23]. Komisia poskytne aj prvotriedne údaje, analýzy a informácie o politike v oblasti výskumu a inovácie a o výkonnosti na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni[24] a použije nástroj na podporu politiky uvedený v programe Horizont 2020, vrátane technickej pomoci, partnerského preskúmania a vzájomnej výmeny poznatkov.

V tejto súvislosti Komisia podporí aj ďalší výskum na zabezpečenie lepšej znalostnej základne pre tvorbu politiky v oblasti výskumu a inovácie, napríklad tým, že sa budú používať dáta veľkého objemu a zlepšovaním spôsobu zohľadňovania dlhodobého pozitívneho vplyvu výskumu a inovácie v niektorých makroekonomických modeloch používaných na podporu tvorby politiky[25].

Komisia uľahčí výmenu skúseností s navrhovaním a vykonávaním nepriamych opatrení, ako sú daňové stimuly na základe výdavkov v oblasti výskumu a vývoja, s cieľom zabezpečiť nákladovú efektívnosť, zabrániť nežiaducim cezhraničným účinkom a preskúmať, či sú tieto stimuly schopné využívať mladé a rýchlo rastúce spoločnosti, ktoré vytvárajú neúmerne vysoký počet nových pracovných miest.

3.           Posilnenie inovačného ekosystému

Úspešná inovácia závisí nielen od kvality verejných politík, ale aj od rámcových podmienok naklonených inovácii.

Komisia v posledných rokoch vyvinula spoločné úsilie na zníženie rozdrobenosti vnútorného trhu a obnovenie dôvery v ekonomiku. Podporila fungovanie jednotného trhu[26], podnikla kroky na dokončenie bankovej únie[27], prijala opatrenia na uľahčenie a diverzifikáciu prístupu k finančným prostriedkom[28], zracionalizovala právne predpisy, znížila regulačnú záťaž[29] a je odhodlaná podporovať dlhodobé financovanie európskeho hospodárstva[30].

Komisia podporila aj účinné využívanie verejného obstarávania a nástrojov na strane dopytu, zaoberala sa prekážkami v oblasti vedecko-obchodnej spolupráce a mobility a podporila systém priaznivých a účinných práv duševného vlastníctva. V revidovaných usmerneniach o štátnej pomoci sa členské štáty podporujú v tom, aby presmerovali štátnu pomoc do oblasti výskumu a inovácie. V tomto smere sa môže využiť nové všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách, zvýšených prahových hodnotách pre oznamovanie podpory alebo rozšírených kategórií pomoci napr. na podporu výstavby a modernizácie výskumnej infraštruktúry a na umožnenie podpory bližšie k trhu. Podobne aj revidované usmernenia o štátnej pomoci pre rizikové financovanie umožňujú väčšiu flexibilitu na podporu rizikového kapitálu a ďalších finančných nástrojov pre inovatívne podniky s cieľom pomôcť im prekonať najkritickejšie fázy ich životného cyklu. Súčasne sa v revidovaných pravidlách štátnej pomoci zavádzajú nové požiadavky na hodnotenie vplyvov režimov rozsiahlej pomoci, ktoré prispejú k účinnejším opatreniam s jasným stimulačným účinkom[31].

Napriek tomu sa v priloženom posúdení pokroku v rámci iniciatívy Inovácia v Únii uvádza, že stále existuje mnoho oblastí, v ktorých je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie:

– Jednotný trh je veľkým prínosom, ktorý môže prilákať inovačné investície do Európy. Rozdrobenosť a neúčinnosť vnútorného trhu však podkopáva podnikové investície do výskumu a inovácie, najmä v oblastiach špičkových technológií, ako sú informačné a komunikačné technológie, vrátane digitálnych sietí, obsahu, služieb a zdravotnej starostlivosti. Európa je naopak svetovým lídrom v oblasti dopravného výskumu a technológií podporených dobre vyvinutým jednotným trhom, ktoré však budú musieť udržať krok s rýchlou inováciou, keďže sa v sektore dopravy neustále zvyšuje energetická účinnosť a bezpečnosť a riešia sa dopravné zápchy. Okrem toho, významné inovácie je potrebné predpokladať aj pri tvorbe rámcov jednotného trhu, ktoré umožňujú širokú škálu komerčného využitia[32]. Úplná realizácia jednotného trhu so službami, ktorý predstavuje 60 % európskeho hospodárstva, by mala silný vplyv na inováciu, a to najmä na netechnickú inováciu, ako je rozvoj nových obchodných modelov a návrhov služieb. Okrem toho musia regulačné rámce podporiť komerčné využitie nových poznatkov a uľahčiť vstup nových firiem na trh.

– Verejný sektor je významným hospodárskym subjektom, ktorý musí zvýšiť svoj podnikateľský charakter, aby ťažil z inovácie, s cieľom zvýšiť produktivitu, účinnosť a kvalitu služieb vo verejnom záujme, ako aj vytvoriť dopyt po inovácii v súkromnom sektore[33]. V tejto súvislosti je zvlášť dôležitá vzájomná výmena poznatkov. Verejné obstarávanie, ktoré sa podieľa zhruba na pätine HDP v celej Únii, môže poskytnúť trhy, ktoré si vyžadujú inovatívne riešenia. To si vyžaduje koordinované úsilie všetkých orgánov verejného obstarávania, aby sa zabránilo rozdrobenosti dopytu. Posun smerom k voľne dostupným údajom má veľký potenciál zlepšiť služby vo verejnom záujme, vytvárať príležitosti pre nové produkty a služby a posilniť zodpovednosť a transparentnosť vo verejnej správe. Zvyšovanie kvality služieb vo verejnom záujme a verejného financovania si vyžaduje kvalitnú znalostnú základňu pre rozpočtové a politické rozhodnutia v súlade so zásadami inteligentnej regulácie. Pilotné opatrenia zamerané na používateľa, inteligentné využívanie informačných a komunikačných technológií a otvorenie digitálnych služieb vo verejnom záujme, to všetko umožní verejnému sektoru účinne rozvíjať a poskytovať nové služby.

– Transformácia európskeho hospodárstva smerom k udržateľnej konkurencieschopnosti si vyžaduje základňu ľudských zdrojov s potrebnými zručnosťami a o mnoho viac výskumných pracovníkov s obchodnými a podnikateľskými zručnosťami. To si vyžaduje aj bádanie na hraniciach poznania pre ďalšie napredovanie v oblasti najmodernejších technológií a zohráva aktívnu úlohu pri podnecovaní prevratných inovácií. Systémy vzdelávania a odbornej prípravy musia poskytovať rozsiahle inovačné zručnosti (vymýšľanie nápadov, riešenie problémov, kritické myslenie, medzikultúrny dialóg atď.), ktoré umožňujú zamestnancom a inštitúciám[34] prispôsobiť sa novým okolnostiam. Digitálne technológie prinášajú významné nové príležitosti na prístup k vzdelaniu[35], ale vyžadujú si zásadné inovácie vo vzdelávacích systémoch jednotlivých štátov, ako je podpora otvorenej a digitálnej výučby a vzdelávacích postupov.

– Európski občania potrebujú vidieť, že výskum a inovácia zlepšujú kvalitu ich života a reagujú na ich obavy, napríklad tým, že jednotlivci môžu vyjadriť svoj názor na určovanie priorít[36]. Politika v oblasti výskumu a inovácie musí motivovať jednotlivcov a umožniť im zapojiť sa do inovácie v úlohe spolutvorcov a hlavných zákazníkov, musí podporovať sociálnu inováciu a sociálne podnikanie a umožňovať inovatívnym firmám testovať a zavádzať riešenia do podmienok reálneho sveta.

4.           Závery

Na plné využitie potenciálu výskumu a inovácie ako zdrojov obnoveného rastu sú kľúčové tieto prvky:

– V súlade s koncepciou fiškálnej konsolidácie podporujúcej rast musia členské štáty určiť priority výdavkov na zvýšenie rastu, najmä pokiaľ ide o výskum a inováciu.

– Tieto investície musia byť prepojené s reformami na zvýšenie kvality, účinnosti a vplyvov verejných výdavkov na výskum a inováciu, a to i pomocou mobilizácie podnikových investícií do tejto oblasti.

– Členské štáty by sa pritom mali zamerať na tri hlavné osi reformy týkajúce sa kvality strategického rozvoja a procesu tvorby politiky, kvality programov, so zameraním zdrojov a mechanizmov financovania, a kvality inštitúcií, ktoré sa venujú výskumu a inovácii.

– S cieľom pomôcť členským štátom pri úspešnom vykonávaní reforiem v oblasti výskumu a inovácie bude Komisia vychádzať zo skúseností získaných z hlavnej iniciatívy Inovácia v Únii a z programu Európskeho výskumného priestoru, pričom bude plne využívať observatórium pre výskum a inováciu a nástroj na podporu politiky uvedený v programe Horizont 2020, s cieľom podporiť integrovaný a odborne podložený prístup k rozhodnutiam v oblasti tvorby politiky a rozpočtu.

– Pritom bude rozhodujúce posilniť širší inovačný ekosystém a zaviesť vhodné rámcové podmienky na povzbudenie inovačnej činnosti európskych podnikov. Od začatia iniciatívy Inovácia v Únii sa dosiahol významný pokrok, je však potrebné ďalšie úsilie o prehlbovanie jednotného trhu, zjednodušenie a diverzifikáciu prístupu k financiám, ako aj posilnenie inovačnej kapacity verejného sektora, vytváranie pružných pracovných miest v znalostne náročných činnostiach, rozvoj základne ľudských zdrojov vybavených inovačnými zručnosťami, podpora hraničného výskumu, riešenie vonkajšieho rozmeru politiky v oblasti výskumu a inovácie a silnejšie začlenenie vedy a inovácie do spoločnosti. Pri preskúmavaní stratégie Európa 2020 sa bude skúmať aj pokrok dosiahnutý v rámci iniciatívy Inovácia v Únii.

Komisia vyzýva Radu, aby začala diskusie o zvýšení kvality investícií do výskumu a inovácie v súlade s týmto oznámením ako súčasť svojich širších diskusií o zlepšení kvality verejných financií a vykonávaní štrukturálnych reforiem.

Okrem toho Komisia vyzýva Radu, aby diskutovala o výzvach pre budúcu politiku v oblasti výskumu a inovácie.

[1]               Správa o konkurencieschopnosti v rámci iniciatívy Inovácia v Únii za rok 2013, SWD(2013) 505.

[2]               COM(2014) 014.

[3]               Rast HDP v krajinách OECD v období 1985 – 2009 vyplýval do značnej miery z rastu kapitálu a viaczložkovej produktivity poháňanej výstupmi z výskumných a inovačných systémov. Pozri OECD (2011) „Productivity and growth accounting“ (Produktivita a rastové účtovníctvo).

[4]               Conte (2014) „Efficiency of R&D Spending at national and regional level“(Účinnosť výdavkov na výskum a vývoj na celoštátnej a regionálnej úrovni), Spoločné výskumné centrum, Európska komisia, pripravované. Ciriaci, D., Moncada Paternò Castello, P. a Voigt, P. (2013) „Innovation and job creation: a sustainable relation?“(Inovácia a vznik pracovných miest: udržateľná súvislosť?), Pracovné dokumenty Inštitútu pre technologický výskum budúcnosti týkajúce sa výskumu a vývoja a inovácie v podnikoch, séria č. 01/2013, Európska komisia.

[5]               COM(2013) 800 final.

[6]               V tomto oznámení sú na štatistické účely použité výdavky na výskum a vývoj. Tieto údaje nezahŕňajú širšiu inováciu, ktorá nespadá do vymedzenia výskumu a vývoja.

[7]               Ako sú prístup k finančným prostriedkom, vhodné stratégie pre ľudské zdroje, úplná realizácia jednotného trhu so službami a podpora rozvoja podporných technológií budúcnosti, vrátane podpory digitálneho hospodárstva.

[8]               COM(2014)014.

[9]               Európsky systém národných a regionálnych účtov (SEC 2010) bude aktualizovaný v septembri 2014.

[10]             COM(2014) 130 final/2.

[11]             V súvislosti s tým v uplynulých rokoch došlo k dôležitému vývoju s cieľom doplniť priame verejné investície do výskumu a inovácie o nepriame opatrenia, ako sú daňové stimuly v oblasti výskumu a vývoja.

[12]             Európska komisia, 2012, „The quality of public expenditures in the EU“ (Kvalita verejných výdavkov v EÚ), príležitostná správa (GR EC FIN) č. 125.

[13]             KOM(2010) 546; COM(2012) 392.

[14]             Conte (2014), „Efficiency of R&D Spending at National and Regional Level“ (Účinnosť výdavkov na výskum a vývoj na štátnej a regionálnej úrovni). Technická správa Spoločného výskumného centra, Európskej komisie predstavuje komplexnú analýzu možností a metodologických prístupov k výpočtu bodových hodnotení na meranie účinnosti systémov v oblasti výskumu a vývoja. Bodové hodnotenie účinnosti na obrázku 3 je vypočítané pomocou štatistickej techniky (analýza stochastickej hranice), ktorou sa vypočítava hranica účinnosti pomocou celkovej intenzity výskumu a vývoja ako miery vstupu, a patentov na obyvateľa ako miery výstupu, za obdobie rokov 2005 – 2011. Treba uviesť, že variabilita relatívnych opatrení v oblasti výskumu a vývoja ako aj variabilita výkonnosti v oblasti patentov je väčšia v odvetviach, než v jednotlivých krajinách (Meliciani, 2000), a že podiel patentov k výdavkom na výskum a vývoj v rámci spracovateľského priemyslu je takisto značne odlišný (Danguy et al., 2013). Bodové hodnotenie účinnosti pomocou patentov je preto v značnej miere ovplyvnené špecializáciou profilov jednotlivých krajín v oblasti výskumu a vývoja. Na priblíženie účinnosti možno použiť aj ostatné ukazovatele výstupov, vrátane vedeckých publikácií a citácií. Na tento účel možno použiť aj kombinované ukazovatele.

[15]             Existujú dôkazy o tom, že úroveň spolupráce medzi verejným sektorom a podnikmi je pozitívne ovplyvnená intenzitou verejných výdavkov na výskum a vývoj. Údaje z roku 2011 ukazujú štatisticky významnú koreláciu medzi úrovňou súkromného financovania verejného výskumu a vývoja a intenzitou verejného výskumu a vývoja.

[16]             Pretrvávajúce rozdiely existujú aj v celkovej výkonnosti v oblasti inovácií v jednotlivých členských štátoch, ako sa uvádza v prehľade výsledkov výskumu a inovácie v Únii, v inovačných výstupoch, ako to potvrdzuje ukazovateľ Komisie pre inováciu, a v celkovej kvalite verejnej správy, ako sa uvádza v 6. správe Komisie o súdržnosti.

[17]            Na tomto obrázku sú znázornené úrovne účinnosti v jednotlivých členských štátoch na základe vzťahu medzi počtom patentov na obyvateľa a celkovou intenzitou výskumu a vývoja. Pozri Conte (2014).

[18]             Pracovný dokument útvarov Komisie „State of the Innovation Union, Taking Stock 2010 – 2014“ (Stav iniciatívy Inovácia v Únii, rekapitulácia za obdobie rokov 2010 – 2014).

[19]             COM(2014) 130.

[20]             Ako sa k tomu podnecuje v smernici Rady 2011/85/EÚ o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov, v ktorej sú stanovené, okrem iného, vlastnosti a výhody dôveryhodných strednodobých rozpočtových rámcov.

[21]             Ako sú veľké dáta, otvorená inovácia a veda 2.0. Do úvahy by sa mali brať aj nové poznatky o dôsledkoch globalizácie a inovácie na tvorbu pracovných miest a nerovnosti alebo na úlohu inovácie pri podpore inkluzívneho rastu. Veda 2.0 opisuje prebiehajúce zmeny spôsobu, akým sa vykonáva výskum a organizuje veda. Pomocou digitálnych technológií a vedená globalizáciou vedeckej komunity sľubuje lepšiu hodnotu v pomere k vynaloženým nákladom vďaka väčšej transparentnosti, otvorenosti, tvorbe sietí a spolupráci, ale prináša aj riziká, pokiaľ ide o podvody a vedeckú integritu.

[22]             Strategický plán pre energetické technológie,  COM(2013) 253, poskytuje príklad toho, ako jednotný integrovaný plán priorít na úrovni EÚ podporuje lepšiu koordináciu priemyselných investícií a programov členských štátov a EÚ.

[23]             COM(2013) 624 final.

[24]             V rámci svojich činností observatória Komisie pre výskum a inovácie.

[25]             Kráľovská holandská akadémia umení a vied nedávno zverejnila správu s názvom „Verejné investície do znalostí a hodnota vedy“, v ktorej sa uvádza, že zatiaľ čo Holandsko má dlhodobú tradíciu používania makro-ekonomických modelov na skúmanie vplyvu verejných politík a rozpočtov, tieto modely neodrážajú v dostatočnej miere dlhodobé prínosy verejných investícií do výskumu a inovácie.

[26]             KOM(2011) 206; COM(2012) 573.

[27]             Európsky parlament a Rada sa 20. marca 2014 dohodli na navrhovanom jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií pre bankovú úniu. Tento mechanizmus dopĺňa jednotný mechanizmus dohľadu, ktorý, po dosiahnutí plnej funkčnosti koncom roka 2014, zabezpečí priamy dohľad Európskej centrálnej banky (ECB) nad bankami v eurozóne a ostatných členských štátoch, ktoré sa rozhodnú vstúpiť do bankovej únie.

[28]             Európska komisia podporuje spoločnosti počas celého životného cyklu inovácie. Okrem rizikového kapitálu podporuje financovanie prostredníctvom podnikateľských anjelov, transferu technológií alebo tradičnejších bankových úverov.

[29]             COM(2012) 746; COM(2013) 685.

[30]             COM(2014) 168.

[31]             Pozri Ú. v. EÚ C 19, 11.1.2014, strana 4.

[32]             Ide napr. o nové trhy v oblasti zdokonalených biopalív, odpadu a recyklácie, energie z obnoviteľných zdrojov a ekologických technológií, ktoré sú silnými stránkami EÚ, pokiaľ ide o inováciu.

[33]             Existujúce dôkazy podporujú aj úlohu vlády pri podpore investícií do výskumu a inovácie v dôsledku zlyhania trhu, vrátane technologickej neistoty, nedeliteľnosti, úspor z rozsahu a šírenia znalostí.

[34]             V spolupráci s iniciatívou OECD „HEInnovate“ Komisia vyvinula vnútorný nástroj sebahodnotenia na podporu vysokých škôl, aby sa správali podnikateľskejšie.

[35]             COM(2012) 173 final. „Towards a job rich recovery“ (Smerom k obnove s bohatou ponukou pracovných miest).

[36]             Napríklad projekt „Voices“ (Hlasy, www.voicesforinnovation.eu/) umožnil občanom poskytnúť stanoviská k témam výskumu, ktorý má byť financovaný z programu Horizont 2020, o odpade ako zdroji.