SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Správa o politike hospodárskej súťaže za rok 2013

ÚVOD – POLITIKA HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE EÚ, NÁSTROJ NA OBNOVENIE KONKURENCIESCHOPNOSTI EURÓPY

Rok 2013 sa v Európe vyznačoval povzbudivými známkami hospodárskeho oživenia. Politické opatrenia realizované na úrovni EÚ prispeli k obnoveniu dôvery a vytvoreniu základov pre návrat na cestu rastu. V tomto úsilí by sa však nemalo poľaviť. Ak sa chce EÚ vymaniť z dôsledkov krízy a opätovne naštartovať európske hospodárstvo, je potrebné zájsť ešte ďalej. Európa potrebuje štrukturálne úpravy, efektívne rozdeľovanie zdrojov a rast produktivity. Pre toto desaťročie je naďalej ťažiskom politickej agendy EÚ zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Na dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnutné zvýšiť konkurencieschopnosť v celej EÚ.

Konkurencieschopnosť je zložitý a viacrozmerný pojem. V správe Svetového ekonomického fóra o globálnej konkurencieschopnosti sa konkurencieschopnosť definuje ako „súbor inštitúcií, politík a faktorov, ktoré určujú úroveň produktivity krajiny“.[1] Podľa správy Európskej komisie o európskej konkurencieschopnosti sú predpokladom konkurencieschopnosti inštitucionálne a mikroekonomické politické opatrenia, ktoré vytvárajú podmienky, za ktorých môžu podniky vznikať a prosperovať a za ktorých je odmeňovaná individuálna kreativita a úsilie.[2] Nástroje politiky hospodárskej súťaže v plnej miere spĺňajú oba predpoklady.

Okrem toho sa v štúdii Európskeho parlamentu z roku 2013[3] o politike hospodárskej súťaže konštatovalo: „Hospodárska súťaž zohráva rozhodujúcu úlohu pri podpore produktivity a inovácie, ktoré sú hybnou silou hospodárskeho rastu. To znamená, že politika hospodárskej súťaže zintenzívňujúca hospodársku súťaž bude stimulovať rast.“

Vzťahuje sa to na všetky nástroje politiky hospodárskej súťaže. Uplatňovanie antitrustových predpisov môže zmariť pokusy dominantných spoločností o to, aby novým účastníkom zabránili vstúpiť na trh a účinne s nimi súťažiť. Môže tiež vytvoriť podmienky pre nižšie vstupné ceny pre odvetvie EÚ. Kontrola fúzií môže zachovať trhy otvorené a efektívne. Politika štátnej pomoci chráni vnútorný trh od narúšania a pomáha nasmerovať verejné zdroje k cieľom zameraným na posilnenie konkurencieschopnosti.

Okrem toho, hospodárska súťaž a politika hospodárskej súťaže sú neoddeliteľnou súčasťou všeobecných podmienok potrebných na to, aby sa darilo inováciám. Inovačným podnikom a začínajúcim podnikom poskytujú stimuly, podporujú spoločnosti, aby sa zefektívnili a podporujú subvencie určené na stimulovanie výskumu, vývoja a inovácie.

Politika hospodárskej súťaže podporuje konkurencieschopnosť v globálnom kontexte. Zdravá hospodárska súťaž na jednotnom trhu pripravuje európske spoločnosti na úspešné pôsobenie na svetových trhoch. Tvorí takisto základ modernej priemyselnej politiky, ako sa uvádza v ustanoveniach Lisabonskej zmluvy o priemysle (článok 173 ZFEÚ), v ktorých sa stanovuje, že opatrenia podniknuté zo strany EÚ a členských štátov sú „v súlade so systémom otvorených a konkurenčných trhov“.

Politika hospodárskej súťaže je okrem toho nevyhnutným doplnkom nariadenia o jednotnom trhu. Vplyv regulačných opatrení na stratégie a investície spoločností sa môže narušiť, ak sa riadne nepresadzujú pravidlá jednotného trhu a hospodárskej súťaže.

Pravidlá štátnej pomoci a presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže zohrávajú významnú úlohu aj v stratégii EÚ 2020 a v plnení jej hlavných iniciatív. Opatrenia politiky hospodárskej súťaže prispievajú predovšetkým k iniciatívam ako „Inovácia v Únii“, „Odvetvová politika vo veku globalizácie“, „Európa efektívne využívajúca zdroje“ a „Digitálna agenda pre Európu“.

V roku 2013 prispeli všetky nástroje presadzujúce hospodársku súťaž k podpore rastu a konkurencieschopnosti v celom európskom hospodárstve. Presadzovaním antitrustových predpisov sa predišlo umelej fragmentácii vnútorného trhu, prípadne bola na ich základe potrestaná. Modernizácia štátnej pomoci bola vyvinutá tak, aby nabádala k navrhovaniu verejných výdavkov, ktoré podporujú rast. V strategických odvetviach, ako sú finančné služby, telekomunikácie, digitálne hospodárstvo a energetika boli prijaté dôležité rozhodnutia. Medzinárodná spolupráca v rámci vytvárania a presadzovania politiky hospodárskej súťaže pomohla vyriešiť problémy, ktoré vznikli v dôsledku rastúcej internacionalizácie podnikania.

Rok 2013 napokon zaznamenal dva dôležité míľniky politiky EÚ v oblasti hospodárskej súťaže. V prvom rade išlo o prijatie nariadenia č. 1/2003[4], ktoré predznamenalo novú éru pri presadzovaní antitrustových predpisov EÚ a ktoré v súčasnosti, po desiatich rokoch, viedlo k hodnoteniu a posúdeniu možností ďalšieho zlepšovania. V druhom rade išlo o návrh smernice o žalobách o náhradu škody pre porušenie antitrustových predpisov[5], ktorý Komisia prijala 11. júna. Je to opatrenie, ktoré zainteresované strany dlho očakávali a ktoré pre súčasnú Komisiu predstavuje politickú prioritu. Diskusia o týchto otázkach – a otázkach, ktorými sa bude zaoberať táto správa – podnecovala nepretržitý štruktúrovaný dialóg medzi Komisiou a Európskym parlamentom počas celého roka (pozri oddiel 8 o dialógu o hospodárskej súťaži s inými inštitúciami a ďalšie podrobnosti v pracovnom dokumente útvarov Komisie, ktorý je priložený k tejto správe).

1. PODPORA KONKURENCIESCHOPNOSTI PROSTREDNÍCTVOM boja proti kartelom

Úspech európskych podnikov vo vysokej miere závisí od konkurenčných cien. Náklady na vstupy, ktoré sú umelo zvýšené protisúťažným správaním a trhovou štruktúrou majú nepriaznivý vplyv na konkurencieschopnosť Európy na svetových trhoch a na jej celkovú perspektívu rastu. Nie je potrebné zdôrazňovať, že vyššie náklady na vstupy znamenajú aj vyššie konečné ceny pre európskych spotrebiteľov.

V tomto kontexte je preto dôsledné presadzovanie antitrustových predpisov nevyhnutné. Kartely sa často týkajú vstupov a medziproduktov a Komisia zamerala svoje úsilie v oblasti presadzovania právnych predpisov práve na túto oblasť. V posledných rokoch sa prostredníctvom niekoľkých úspešných vyšetrovaní podarilo rozbiť kartely, ktoré zvýšili ceny vstupov a vážne poškodili konkurencieschopnosť EÚ.[6]

V roku 2013 Komisia uzavrela jeden taký prípad. V júli Komisia uložila pokuty piatim dodávateľom automobilových súčiastok spoločností Sumitomo Yazaki, Furukawa, S-Y Systems Technologies (SYS) a Leoni v celkovej výške 141 791 000 EUR za ich účasť na jednom alebo viacerých z piatich kartelov na dodávku káblových zväzkov spoločnostiam Toyota, Honda, Nissan a Renault. Kartely pokrývali celý Európsky hospodársky priestor (EHP).[7] Káblové zväzky predstavujú sústavu káblov, ktoré prenášajú signály alebo elektrickú energiu, spájajú počítače s rôznymi komponentmi zabudovanými v automobile a sú často opisované ako jeho „centrálny nervový systém“.

Presadzovanie antitrustových právnych predpisov vedúce k transparentnejšiemu sektoru finančných služieb: prípady derivátov úrokových sadzieb

Úrokové deriváty sú finančné produkty používané bankami alebo spoločnosťami na riadenie rizika výkyvov úrokových sadzieb. Svoju hodnotu odvodzujú z úrovne referenčnej úrokovej sadzby, ako napríklad z Londýnskej medzibankovej referenčnej úrokovej sadzby (LIBOR) – používaná na rôzne meny vrátane japonského jenu (JPY) – alebo z úrokovej sadzby na európskom medzibankovom trhu (EURIBOR) pre euro.

Kartel týkajúci sa úrokových derivátov denominovaných v eure (EIRD) pôsobil v období medzi septembrom 2005 a májom 2008. Strany konania sú Barclays, Deutsche Bank, RBS a Société Générale. Kartel sa snažil o narušenie bežného postupu oceňovania jednotlivých zložiek týchto derivátov. Obchodníci jednotlivých bánk diskutovali o hláseniach svojej bankytýkajúcich sa výpočtu EURIBOR, ako aj o svojich obchodných a cenových stratégiách. Konanie sa takisto začalo proti spoločnostiam Crédit Agricole, HSBC a JPMorgan a vyšetrovanie v súvislosti so správaním týchto troch spoločností bude pokračovať v rámci štandardného postupu pre kartely.

V oblasti úrokových derivátov denominovaných v jene (YIRD) odhalila Komisia 7 rôznych dvojstranných porušení, ktoré trvali od jedného do desiatich mesiacov v období od roku 2007 do roku 2010. Kolúzia zahŕňala diskusie medzi obchodníkmi zúčastnených bánk o určitých hláseniach na výpočet sadzby JPY LIBOR. Obchodníci zapojení do kolúzie si príležitostne vymieňali citlivé obchodné informácie týkajúce sa buď obchodných pozícií alebo budúcich hlásení JPY LIBOR (v jednom prípade išlo aj o určité budúce hlásenia na výpočet sadzby EUR/YEN TIBOR – Tokijská medzibanková referenčná úroková sadzba). Medzi banky, ktoré sa dopustili jedného alebo viacerých porušení patria UBS, RBS, Deutsche Bank, Citigroup a JPMorgan. Maklérska spoločnosť RP Martin sprostredkovala jedno z porušení tým, že využila svoje kontakty s viacerými panelovými bankami JPY LIBOR, ktoré sa nezúčastnili na porušovaní s cieľom ovplyvniť ich hlásenia týkajúce sa JPY LIBOR. V kontexte toho istého vyšetrovania začala Komisia takisto konania proti maklérskej spoločnosti ICAP. Uvedené vyšetrovanie pokračuje v rámci štandardného kartelového postupu.

Tieto rozhodnutia vyslali jasný signál, že Komisia je rozhodnutá bojovať proti takýmto kartelom vo finančnom sektore a trestať ich. Zdravá hospodárska súťaž a transparentnosť majú pre riadneho fungovania finančných trhov rozhodujúci význam v záujme reálnej ekonomiky a nie v záujme niekoľkých spoločností, či jednotlivcov.

Ďalším trendom v posledných rokoch je odhaľovanie kartelov v sektoroch služieb. Komisia v súčasnosti pracuje na niekoľkých prípadoch v oblasti finančných služieb. Komisia 4. decembra uložila pokutu 8 bankám v celkovej výške 1 712 468 000 EUR za účasť v karteloch na trhoch s finančnými derivátmi, ktoré zahŕňali celý EHP.[8] Štyri z nich sa podieľali na karteli súvisiacom s úrokovými derivátmi denominovanými v eurách. Šesť z nich sa zúčastnilo na jednom alebo viacerých dvojstranných karteloch súvisiacich s úrokovými derivátmi denominovanými v japonských jenoch. Uvedené kolúzie sú zakázané podľa článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Obe rozhodnutia sa prijali v rámci konania o urovnaní a pokuty uložené stranám sa znížili o 10 % vzhľadom na ich súhlas s urovnaním.

Komisia má tiež niekoľko neuzavretých prípadov v potravinárskom sektore, v oblasti, ktorá sa priamo dotýka spotrebiteľov. V novembri Komisia uložila pokuty štyrom európskym obchodníkom s krevetami zo Severného mora – spoločnosti Heiploeg, Klaas Puul, Kok Seafood (všetky so sídlom v Holandsku) a Stührk (so sídlom v Nemecku) – v celkovej výške 28 716 000 EUR za vyvíjanie podnikateľskej činnosti v rámci kartelovej dohody.[9] V období od júna 2000 do januára 2009 sa Heiploeg a Klaas Puul dohodli na určení cien a rozdelení objemu predaja kreviet zo Severného mora v Belgicku, Francúzsku, Nemecku a Holandsku.

Komisia okrem týchto rozhodnutí zaslala niekoľkým dodávateľom čipov pre inteligentné karty oznámenie námietok za ich údajnú účasť na karteli.[10] Čipy pre inteligentné karty možno použiť nespočetnými spôsobmi napr. ako SIM karty, bankové karty, preukazy totožnosti a mnoho ďalších zariadení. Komisia zastáva predbežné stanovisko, že určití dodávatelia mohli koordinovať svoje správanie v EHP s cieľom zvýšiť ceny. Komisia sa pôvodne usilovala o rokovania o urovnaní s určitými podnikmi, pokiaľ ide o ich údajnú účasť. Nakoniec však pre nedostatok pokroku došlo k návratu k bežnej žalobe pre porušenie antitrustových predpisov.

Na záver treba pripomenúť, že kartely môžu viesť k fragmentácii vnútorného trhu a bránia priemyslu v tom, aby sa prispôsobil zmenám podmienok na trhu. Preto škoda, ktorú spôsobujú, nie je obmedzená na trhy, na ktorých dotknuté spoločnosti pôsobia, ale môže ovplyvniť konkurencieschopnosť celého hospodárstva.

2. Zabezpečenie účinného presadzovania antitrustových predpisov a kontroly fúzií v záujme podnikov a spotrebiteľov

Nariadenie (ES) č. 1/2003, ktoré je hlavným procedurálnym nástrojom na uplatňovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ, nadobudlo účinnosť 1. mája 2004. Uvedené nariadenie predstavovalo medzník, keďže jeho prostredníctvom získali všetky orgány presadzovania v EÚ (Komisia, vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže a vnútroštátne súdy) právomoc uplatňovať antitrustové predpisy EÚ na dohody a postupy, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, pri súčasnom rešpektovaní základných práv dotknutých zainteresovaných strán, ako sú chránené Chartou základných práv Európskej únie.

Došlo k zriadeniu Európskej siete pre hospodársku súťaž (ESHS) a zavedeniu nástrojov spolupráce na zabezpečenie účinného a jednotného uplatňovania spoločných pravidiel. Na základe toho Komisia a vnútroštátne orgány pre hospodársku súťaž dosiahli v oblasti presadzovania spoločne významné výsledky, ktoré sa opierajú o širokú politickú činnosť. Komisia preskúmala od mája 2004 postupy, ktoré by mohli narušiť hospodársku súťaž, v takmer každom hospodárskom odvetví a prijala viac ako 120 rozhodnutí. Vnútroštátne orgány pre hospodársku súťaž samotné preskúmali v tom istom období viac ako 1 600 prípadov, ktoré viedli k viac ako 600 rozhodnutiam o uplatnení antitrustových predpisov.

Komisia začala v roku 2013 hodnotiť skúsenosti nazbierané v priebehu týchto desiatich rokov s cieľom analyzovať činnosť orgánov EÚ pre hospodársku súťaž v rôznych sektoroch, ako aj to, o aký druh porušenia predpisov išlo. Prostredníctvom hodnotenia priorít z minulosti a dosiahnutých výsledkov sa už teraz vynikajúca koordinácia medzi Komisiou a vnútroštátnymi orgánmi pre hospodársku súťaž môže ešte posilniť.

Nariadenie č. 1/2003 v praxi

Štruktúry vnútroštátnych orgánov pre hospodársku súťaž

Právne predpisy EÚ sa spoliehajú na to, že členské štáty zabezpečia účinné a dobre vybavené vnútroštátne orgány pre hospodársku súťaž a vo veľkej miere na nich ponechávajú aj formu vnútroštátnych režimov na presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže. Jedinou výslovnou požiadavkou je, aby členské štáty určili svoje príslušné orgány, ktoré sú zodpovedné za uplatňovanie článku 101 a 102 ZFEÚ takým spôsobom, aby ustanovenia tohto nariadenia boli účinne splnené. V posledných rokoch prebehli štrukturálne reformy v mnohých členských štátoch. Štruktúry vnútroštátnych orgánov pre hospodársku súťaž v rámci Európskej siete pre hospodársku súťaž (ESHS) vo všeobecnosti dosiahli väčšiu autonómiu a účinnosť. Napriek tomu vyvstávajú otázky v súvislosti s nezávislosťou a zdrojmi niektorých vnútroštátnych orgánov pre hospodársku súťaž. Musí sa predísť tomu, aby došlo k zastaveniu úspechov.

Zbližovanie právomoci na presadzovanie pravidiel

Nariadenie ponecháva členským štátom možnosť stanoviť svoje vlastné postupy a sankcie týkajúce sa uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže EÚ v členských štátoch. Okrem všeobecnej povinnosti členských štátov zabezpečiť účinné presadzovanie, najmä prostredníctvom zásad účinnosti a ekvivalencie, tieto záležitosti nie sú regulované právnymi predpismi EÚ ani s nimi nie sú zosúladené. V dôsledku toho Komisia a vnútroštátne orgány pre hospodársku súťaž uplatňujú rovnaké hmotnoprávne pravidlá na rôzne konania a sankcie. ESHS je na zbližovanie právomoci na presadzovanie predpisov zameraná už niekoľko rokov. ESHS vypracovala podrobné porovnávacie správy o vyšetrovaní a rozhodovacích právomociach, ako aj súbor odporúčaní ESHS týkajúcich sa vyšetrovania a rozhodovacích právomocí. Pokiaľ ide o sankcie za porušovanie právnych predpisov hospodárskej súťaže, väčšina vnútroštátnych orgánov pre hospodársku súťaž môže uložiť odrádzajúce občianske/správne pokuty a uplatňovať podobné základné metodiky pri ich stanovovaní. V odporúčaniach pre jednotlivé krajiny v rámci stratégie Európa 2020 (európsky semester) a v kontexte programov na úpravu hospodárstva boli podporené reformy vedúce ku zvýšenej konvergencii postupov.

Konvergencia zhovievavosti a prepojenie s ostatnými oblasťami práva

Programy zhovievavosti sa vo všeobecnosti uznávajú ako dôležitý nástroj na zisťovanie utajených kartelov. V rámci ESHS predstavovalo od začiatku podporovanie konvergencie a plynulej interakcie v tejto oblasti prioritu. Najmä modelový program zhovievavosti ESHS vyvinutý v rámci ESHS poskytuje členským štátom/ vnútroštátnym orgánov pre hospodársku súťaž ucelený súbor vzorových pravidiel a postupov, z ktorého môžu čerpať inšpiráciu pri navrhovaní vnútroštátnych opatrení. V dôsledku toho takmer všetky členské štáty zaviedli programy zhovievavosti a došlo k významnému procesu zosúlaďovania s modelovým programom zhovievavosti. Spresnenia modelového programu zhovievavosti sa schválili koncom roka 2012.

Komisia bude aj naďalej venovať veľkú pozornosť fungovaniu celkového rámca pre verejné presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže EÚ.

Komisia v roku 2013 prijala dodatočnú kľúčovú iniciatívu pre antitrustové regulačné prostredie: návrh smernice týkajúcej sa toho, ako sa môžu občania a spoločnosti domáhať náhrady škody, ak sú poškodení porušovaním antitrustových právnych predpisov EÚ napr. kartelmi alebo zneužívaním dominantného postavenia na trhu.[11] Účelom návrhu je odstrániť niekoľko praktických problémov, ktorým často čelia poškodení, keď sa snažia získať spravodlivú kompenzáciu za škody, ktoré utrpeli v dôsledku porušenia práva hospodárskej súťaže EÚ.

Odstránenie prekážok účinného odškodnenia poškodených v dôsledku porušenia antitrustových právnych predpisov

Legislatívny návrh

Komisia 11. júna prijala návrh smernice o žalobách o náhradu škody pre porušenie antitrustových predpisov hospodárskej súťaže EÚ. Podľa právnych predpisov EÚ má každá osoba alebo podnik, ktorí utrpeli ujmu v dôsledku porušenia práva hospodárskej súťaže EÚ právo na odškodnenie v plnej výške. Návrh má dva vzájomne sa doplňujúce ciele. Po prvé, zrealizovať toto právo EÚ na odškodnenie vo všetkých členských štátoch odstránením hlavných praktických ťažkostí, s ktorými sa spotrebitelia a spoločnosti často stretávajú, keď sa snažia o nápravu. Po druhé, návrh sa zameriava na optimalizáciu pôsobenia takýchto súkromných žalôb o náhradu škody a verejného presadzovania predpisov zo strany Komisie a vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže, aby sa zabezpečilo dôsledné presadzovanie predpisov a dosiahlo účinnejšie presadzovanie vo všeobecnosti.

Na dosiahnutie týchto cieľov obsahuje návrh hmotné a procesné pravidlá týkajúce sa hlavných aspektov žalôb o náhradu škody pre porušenie antitrustových predpisov, ako je prístup k dôkazom, premlčacie lehoty na podanie žaloby, aktívna legitimácia a dôkazné bremeno, pokiaľ ide o náhradu za zvýšenie ceny v rámci distribučného reťazca. Cieľom návrhu je vytvoriť alebo poskytnúť právnu istotu, pokiaľ ide o prípustnosť/zverejnenie dôkazov predložených na účely verejnoprávneho presadzovania. Na zabezpečenie príťažlivosti programov zhovievavosti napríklad stanovuje, že by v súdnom konaní o súkromných žalobách o náhradu škody nemali byť nikdy zverejnené prehlásenia podnikov. Návrh uľahčuje opatrenia prijaté v nadväznosti na žaloby o náhradu škody, keďže stanovuje, že konečné rozhodnutia vnútroštátnych orgánov pre hospodársku súťaž o protiprávnom konaní majú dôkaznú silu.

Sprievodné opatrenia

Súčasne s návrhom prijala Komisia oznámenie o vyčíslení škody pri žalobách o náhradu škody na základe porušenia článku 101 alebo 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie s cieľom poskytnúť usmernenia súdom a zmluvným stranám pri žalobách o náhradu škody. K oznámeniu je pripojená podrobnejšia praktická príručka vypracovaná útvarmi Komisie a preložená do všetkých úradných jazykov EÚ. Tento návrh napokon dopĺňa odporúčanie Komisie týkajúce sa kolektívneho uplatňovania nárokov, v ktorom sa odporúča, aby všetky členské štáty zaviedli mechanizmy kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu, aby sa podporilo presadzovania práva, ktorým všetci občania Únie disponujú podľa právnych predpisov Únie vrátane práva na náhradu škody pre porušenie antitrustových predpisov.

Okrem toho 5. decembra prijala Komisia balík opatrení v rámci „iniciatívy na zjednodušenie fúzie podnikov“. Balík opatrení zahŕňa zmeny vykonávacieho nariadenia o fúziách[12] a prijatie nového oznámenia o zjednodušenom postupe.[13] V dôsledku toho sa očakáva, že pomer prípadov, ktoré sa riešili v zjednodušenom postupe, sa podstatne zvýši.

Iniciatíva na zjednodušenie je konkrétnym príkladom záväzku Komisie k plneniu cieľov Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT),[14] ktorý sa zameriava na podporu rastu a konkurencieschopnosti znížením regulačného zaťaženia podnikov a občanov EÚ.

3. Modernizácia štátnej pomoci zameraná na nasmerovanie verejných zdrojov na ciele týkajúce sa konkurencieschopnosti

Rovnako ako protisúťažné obchodné postupy, ako sú kartely, môžu aj nezákonné štátne dotácie narušiť rovnaké podmienky hospodárskej súťaže, vytvoriť zbytočné prekážky a premárniť rastový potenciál vnútorného trhu. Štátna pomoc však môže mať aj pozitívny vplyv, keď je dobre cielená, rieši zlyhania trhu a vytvára stimuly pre investície a podniky, ktoré by sa inak nerealizovali. „Dobrá“ štátna pomoc môže stimulovať inovácie a rozvoj ľudského kapitálu. Politika EÚ v oblasti štátnej pomoci môže pomôcť aj vnútroštátnym orgánom čo najlepšie využiť menšie zdroje v čase rozpočtových obmedzení. V tejto hospodárskej situácii predstavuje pre EÚ hlavnú prioritu presadzovanie verejných výdavkov na politiky zamerané na rast, ktoré sú hlavným princípom stratégie modernizácie štátnej pomoci.[15] Proces reformy stratégie sa dokončuje a ďalej v texte sú uvedené hlavné prvky, na ktorých Komisia pracovala v roku 2013.

Riešenie nedostatočnej konkurencieschopnosti v rámci EÚ prostredníctvom cielenej regionálnej pomoci

V júni 2013 Komisia prijala nové usmernenia o regionálnej pomoci na obdobie rokov 2014 – 2020.[16] Tieto usmernenia boli prijaté po rozsiahlych konzultáciách so zainteresovanými stranami (členské štáty, regionálne a miestne orgány, obchodné združenia, záujmové skupiny, jednotlivé spoločnosti a občania), s Európskym parlamentom, Výborom regiónov a Európskym hospodárskym a sociálnym výborom. Usmernenia o regionálnej štátnej pomoci pomáhajú odstrániť nedostatočnú konkurencieschopnosť v EÚ podporou produktívnych investícií do projektov s pridanou hodnotou, najmä v najviac znevýhodnených regiónoch Európy.

Prispôsobenie sa výzvam spojeným s rozvojom širokopásmovej infraštruktúry: nové usmernenia o štátnej pomoci na zavádzanie širokopásmových sietí

V januári nadobudli platnosť zrevidované usmernenia EÚ pre uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci pre sektor širokopásmových sietí[17]. Usmernenia pomôžu členským štátom dosiahnuť ciele digitálnej agendy pre Európu, posilniť povinnosť týkajúcu sa otvoreného prístupu, zlepšiť transparentnosť a uľahčiť dobre cielenú pomoc pri súčasnom zjednodušovaní pravidiel, ktoré umožňujú rýchlejšie rozhodovanie.

Okrem toho prijatím revidovaného splnomocňujúceho nariadenia[18] sa zavádza určitá širokopásmová infraštruktúra do nových kategórií pomoci, v súvislosti s ktorými môže Komisia rozhodnúť o ich oslobodení od povinnosti predbežného oznámenia, čo prispeje k jednoduchšej realizácii projektov širokopásmového pripojenia.

Presadzovanie zdravého a stabilného finančného rámca: Nové pravidlá štátnej pomoci týkajúce sa prístupu k financiám

Malé a stredné podniky sú základom európskeho hospodárstva: na malé a stredné podniky pripadajú v EÚ dve tretiny pracovných miest v súkromnom sektore a rovnako viac ako polovica celkovej pridanej hodnoty vytvorenej podnikmi v EÚ. Tieto podniky sú takisto hybnou silou európskej konkurencieschopnosti a zohrávajú kľúčovú úlohu pri inováciách. Malé a stredné podniky však často pokladajú prístup k financovaniu za náročný.

V tomto kontexte revidovala Komisia usmernenia týkajúce sa štátnej pomoci na podporu investícií rizikového kapitálu do malých a stredných podnikov. Usmernenia týkajúce sa rizikového financovania stanovujú podmienky, ktoré musia členské štáty dodržať, ak poskytujú pomoc na zlepšenie prístupu malých a stredných podnikov k rizikovému kapitálu v raných štádiách vývoja, predovšetkým s cieľom zaistiť, aby sa táto pomoc zameriavala na preukázaný nedostatok vlastného kapitálu a nevytesňovala finančné subjekty. Nové usmernenia týkajúce sa rizikového financovania boli prijaté v januári 2014 po dvoch verejných konzultáciách, seminári a mnohostranných zasadnutiach s členskými štátmi.

Usmernenia o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v dočasných ťažkostiach.

Komisia začala v novembri verejné konzultácie na účely revízie usmernení o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu nefinančných podnikov v ťažkostiach. V roku 2014 sa prijmú nové pravidlá o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu, ktoré zachovajú krehkú rovnováhu medzi obmedzením kapacity v dôsledku ťažkostí a minimalizáciou hospodárskych škôd spôsobených udržaním podnikov, ktoré nie sú životaschopné, na trhu. Pomoc na udržanie neefektívnych spoločností má negatívny dosah na verejné rozpočty a môže významne brániť konkurencieschopnosti a hospodárskemu rastu. Zásady, z ktorých nové usmernenia vychádzajú, majú chrániť pracovné miesta a know-how v podnikoch, ktoré sú po reštrukturalizácii životaschopné, a poskytnúť im pomoc, ktorú potrebujú na likvidáciu nerentabilných činností.

Stimulovanie inovačného rastu: Nové usmernenia o štátnej pomoci na výskum, vývoj a inováciu

Komisia takisto reviduje usmernenia o štátnej pomoci na výskum, vývoj a inováciu so zreteľom na prijatie nových pravidiel v roku 2014. Investície do výskumu a vývoja majú rozhodujúci význam pre konkurencieschopnosť a sú jedným z hlavných cieľov stratégie Európa 2020.

Úroveň výskumu a vývoja v Európe je aj naďalej obmedzená zlyhaním trhu: revidovaný rámec pre výskum, vývoj a inováciu pomôže premietnuť opatrenia štátnej pomoci do vyšších úrovní výskumu a inovácií a členským štátom tak zaistí väčšiu pružnosť a menšiu byrokracii pri poskytovaní pomoci na výskum, vývoj a inováciu. Väčší dôraz sa bude klásť najmä na činnosti blízke trhu, ako je experimentálny vývoj (vrátane pilotného zavádzania a demonštrácií), výskumná infraštruktúra a inovácie (vrátane netechnologických inovácií). Od roku 2007 schválila Komisia viac ako 200 vnútroštátnych režimov v oblasti výskumu, vývoja a inovácií.

Budúce usmernenia o štátnej pomoci v oblasti energetiky a životného prostredia

Politika štátnej pomoci prispieva k dlhodobej stratégii EÚ v oblasti energetiky a zmeny klímy založenej na zabezpečení dodávok, udržateľnosti a konkurencieschopnosti. Robí tak otváraním energetických trhov, zachovávaním rovnakých podmienok a vytváraním stimulov a vhodného rámca pre významné investície, ktoré sú potrebné v budúcich desaťročiach. Cieľom súčasného preskúmavania usmernení o štátnej pomoci v oblasti energetiky a životného prostredia zo strany Komisie je prijatie nových pravidiel v roku 2014. Nové usmernenia doplnia usmernenia o štátnej pomoci pre systém obchodovania s emisiami z mája 2012.

Hoci v nových usmerneniach zostanú zachované tradičné prvky pomoci na ochranu životného prostredia, proces modernizácie štátnej pomoci sa usiluje o zabezpečenie väčšej synergie so stratégiou Európa 2020 a jej hlavnými iniciatívami.

Celkovým strategickým cieľom preskúmania je pomôcť krajinám EÚ lepšie investovať, aby sa splnili ciele energetickej politiky EÚ a uľahčila sa účinná pomoc na dosiahnutie vyššej úrovne ochrany životného prostredia. To znamená pomoc pri investíciách do energetickej účinnosti, lepšie smerovanie verejnej pomoci do obnoviteľných zdrojov energie a presadzovanie využitia dotácií na zlepšenie prepojenia a rozvoja cezhraničných sietí. Tieto posledné dva body predstavujú hlavné inovácie v nových usmerneniach.

Nové usmernenia budú zamerané na čo najmenšie narušenie hospodárskej súťaže spôsobené opatreniami štátnej pomoci v oblasti životného prostredia a energetiky, najmä obmedzením pomoci na nevyhnutné minimum a vytváraním stimulov na používanie nástrojov priaznivých pre trh. Nové usmernenia budú v plnej miere v súlade s cieľmi EÚ v oblasti zmeny klímy a energetiky podľa stratégie Európa 2020 a podporia členské štáty v úsilí o dosiahnutie týchto cieľov.

4. Podporovanie spravodlivého a stabilného finančného sektora na podporu reálnej ekonomiky

Hospodárska kríza, ktorú vyvolal finančný sektor, narušila dôveru vo finančné trhy. Finančné trhy, ktoré sú stabilné, bezpečné, konkurenčné a spravodlivé, sú však úplne nevyhnutné pre zachovanie vyváženej a udržateľnej fázy hospodárskej expanzie. Komisia vyvíjala značné úsilie v oblasti regulácie s cieľom znížiť systémové riziká a zvýšiť transparentnosť finančných trhov. Hlavné príčiny krízy a problémy spôsobené súčasnou hospodárskou situáciou nemožno riešiť bez kombinácie rôznych politických nástrojov. V tejto súvislosti funguje presadzovanie antitrustových predpisov hospodárskej súťaže na podporu korektného a konkurenčného finančného sektora spoločne s kontrolou štátnej podpory na reštrukturalizáciu bánk. Okrem presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže existujú legislatívne návrhy, ktoré majú za cieľ zlepšenie regulačného prostredia.

Úsilie Komisie v oblasti politiky hospodárskej súťaže na dosiahnutie transparentnejšieho finančného sektora: Zameranie sa na deriváty a referenčné sadzby

Veľká časť úsilia bola zameraná na trh s derivátmi vzhľadom na jeho veľkosť a jeho úlohu pri zaisťovaní (hedging) rizika v prípade inštitúcií, ako sú banky, penzijné fondy a priemyselné podniky. Nariadenie o infraštruktúre európskych trhov (EMIR), ktoré nadobudlo účinnosť v minulom roku, vyžaduje, aby sa zavádzal centrálny clearing všetkých štandardizovaných derivátových zmlúv.[19] Pri skúmaní smernice o trhoch s finančnými nástrojmi (MIFID) Komisia navrhla, aby sa s týmito derivátmi obchodovalo na transparentných a organizovaných obchodných platformách.[20] Antitrustové nástroje Komisie dopĺňajú regulačné opatrenia. To predovšetkým znamená, že spoločnostiam, ktoré plánujú poskytovať obchodovanie na burze, by sa v tom nemalo brániť protisúťažným správaním. To je obzvlášť dôležité pri swapoch na úverové zlyhanie vzhľadom na úlohu, ktorú tieto produkty zohrávajú vo finančnom sektore: v roku 2013 presiahla hrubá nominálna hodnota takmer 2 milióny aktívnych zmlúv o swapoch na úverové zlyhanie 10 biliónov EUR.

Komisia začala v roku 2011 prešetrovanie na trhu so swapmi na úverové zlyhanie, ktoré 1. júla 2013 viedlo k vydaniu oznámenia námietok. Oznámenie námietok bolo zaslané spoločnostiam Bank of America Merrill Lynch, Barclays, Bear Stearns, BNP Paribas, Citigroup, Credit Suisse, Deutsche Bank, Goldman Sachs, HSBC, JP Morgan, Morgan Stanley, Royal Bank of Scotland, UBS a takisto International Swaps and Derivatives Association (ISDA) a poskytovateľovi datových služieb Markit.[21] Na základe vyšetrovania dospela Komisia k predbežnému záveru, že tieto spoločnosti a združenia mohli medzi rokmi 2006 a 2009 koordinovať svoje správanie s cieľom spoločne zabrániť burzám vo vstupe na trh so swapmi na úverové zlyhanie, a tým porušili antitrustové predpisy EÚ, ktoré zakazujú protisúťažné dohody, zosúladený postup a rozhodnutia združení podnikov.

V decembri Komisia súčasne uzavrela vyšetrovanie vo veci kartelov v súvislosti s referenčnými sadzbami Libor, Euribor a Tibor, pokiaľ ide o strany usilujúce sa o urovnanie (pozri vyššie na s. 4). Vyšetrovania začali v roku 2011 a Komisia ich považovala za prvoradú prioritu.[22]

Tieto antitrustové prípady poukazujú tak na význam, ako aj na zraniteľnosť referenčných hodnôt. Referenčné hodnoty ovplyvňujú hodnotu mnohých finančných nástrojov, ako sú swapy úrokových sadzieb a dohody o budúcich úrokových sadzbách, a takisto obchodné a neobchodné zmluvy, ako sú dohody o dodávkach, úvery a hypotéky. Dôležitú úlohu zohrávajú aj pri riadení rizík. V septembri predložila Komisia návrh nariadenia v záujme obnovenia dôvery v tieto referenčné hodnoty.[23] Hlavným cieľom je zabezpečenie integrity referenčných hodnôt tak, aby na ne nemali vplyv konflikty záujmov, aby odrážali ekonomickú realitu, na meranie ktorej sú určené, a aby boli využívané primeraným spôsobom.

Politika štátnej pomoci vedúca k disciplinovanej reštrukturalizácii a úpravám bilančných súm v bankovom sektore

Pri neexistencii pravidiel EÚ týkajúcich sa ozdravných postupov a riešenia problémov, ktoré sú teraz stanovené v smernici o ozdravení a riešení krízových situácií bánk,[24] pravidlá štátnej pomoci pre bankovný sektor stanovili podmienky pre riešenie krízových situácií bánk na úrovni EÚ. Od vypuknutia krízy reagovali vlády v EÚ na ohrozenie finančnej stability poskytovaním obrovskej verejnej podpory svojim bankovým inštitúciám. Za posledných päť rokov bola politika štátnej pomoci využitá na koordináciu reakcií členských štátov, zachovanie rovnakých podmienok v bankovom sektore a zabezpečení toho, aby bola záchrana vykonávaná v celej Únii za podobných podmienok. K hlavným prvkom rozhodnutia o reštrukturalizácii patrilo obnovenie dlhodobej životaschopnosti banky, ktorá je príjemcom podpory, zabezpečenie zdieľania nákladov a obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže.

Od 1. augusta tieto pravidlá štátnej pomoci revidovali oznámenie o bankovníctve.[25] Až do odvolania budú nové pravidlá zabezpečovať jednotnú politickú reakciu na finančnú krízu v celej EÚ a obmedzia narúšanie hospodárskej súťaže na vnútornom trhu.

V priebehu roka prijala Komisia niekoľko rozhodnutí o reštrukturalizácii bánk podľa nových pravidiel. Komisia 6. septembra podľa nových pravidiel štátnej pomoci dočasne schválila, ako formu pomoci na záchranu, štátne záruky k novovydaným pasívam dvoch slovinských bánk Factor banka d.d. a Probanka d.d. Dňa 18. decembra schválila Komisia rozhodnutie o opatreniach štátnej pomoci v prospech piatich slovinských bánk. Komisia schválila plány reštrukturalizácie spoločností Nova Ljubljanska banka d.d. (NLB) a Nova Kreditna Banka Maribor d. d. (NKBM), predovšetkým kvôli skutočnosti, že umožňovali dlhodobú životaschopnosť bánk bez neoprávneného narušenia hospodárskej súťaže. Komisia schválila takisto pomoc na riadnu likvidáciu spoločností Factor Banka d.d. a Probanka d.d., keďže narušenie hospodárskej súťaže spôsobené podporou bude obmedzené úplným odchodom oboch bánk z trhu. Komisia dočasne schválila taktiež pomoc na záchranu v prospech spoločnosti Abanka Vipa d.d., a to z dôvodu finančnej stability. V rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe muselo Slovinsko vykonať posúdenie kvality aktív a záťažový test slovinského bankového sektora (AQR/ST). Hodnotenie výsledkov posúdenia kvality aktív a záťažového testu, ktoré Slovinsko zverejnilo 12. decembra, bolo začlenené do piatich rozhodnutí Komisie, ktoré boli prijaté 18. decembra.

Rozhodnutia o reštrukturalizácii bánk oznámené do 1. augusta 2013

V prípade skupiny Hypo Alpe Adria (HGAA) schválila Komisia v auguste 2013 plán, podľa ktorého budú najneskôr do polovice roka 2015 predané funkčné časti banky v Rakúsku a juhovýchodnej Európe, zatiaľ čo neživotaschopný zbytok bude predmetom riadnej likvidácie. Až do uskutočnenia predaja sa Rakúsko zaviazalo k radu obmedzení týkajúcich sa nového podniku, najmä vo vzťahu ku kontrole rizík, a teda k zaisteniu lepšej predajnosti dcérskych spoločností a obmedzeniu narúšania hospodárskej súťaže na minimum.

Vo veci Banca Monte dei Paschi di Siena (MPS) poskytla talianska vláda sumu vo výške 2 miliárd EUR na účely odstránenia nedostatku kapitálu podľa záťažového testu, ktorý Európsky orgán pre bankovníctvo vykonal v decembri 2011. Po zabezpečení toho, aby bol obchodný model banky menej rizikový a umožňoval dlhodobú životaschopnosť, schválila Komisia v novembri 2013 plán reštrukturalizácie MPS.

Kontrola štátnej pomoci je okrem toho dôležitým nástrojom, ktorý pomáha zaistiť, aby sa banky vrátili ku svojej hlavnej ekonomickej funkcii, ktorou je poskytovanie úverov reálnej ekonomike, a to prostredníctvom podmienok stanovených v rozhodnutiach o reštrukturalizácii.

V Španielsku bol rok 2013 prvým celým rokom, v ktorom sa vykonávali rôzne plány reštrukturalizácie schválené pre banky, ktoré získali štátnu pomoc v rámci osemnásťmesačného programu finančnej pomoci, ktorý bol schválený v júli 2012. Cieľom plánov štrukturalizácie bolo preorientovanie bánk z rizikovejších činností na malé a stredné podniky a iné úvery pre podniky. V prvom polroku 2013 bol v bankách, ktoré získali štátnu pomoc, dokončený postup týkajúci sa podriadených záväzkov, čo viedlo k vytvoreniu kapitálu v týchto bankách vo výške takmer 13 miliárd EUR a k zníženiu potreby ďalších verejných finančných prostriedkov.

V roku 2013 poskytovala Komisia spoločne s ECB a MMF aj naďalej finančnú pomoc členským štátom, ktoré o ňu požiadali. Kontrola štátnej pomoci prispela k hospodárskym ozdravným programom v Írsku, Grécku, Portugalsku a na Cypre. Reštrukturalizácia bankovníctva vrátane rozsiahlej podmienenosti týkajúcej sa finančného sektora predstavovala jednu z hlavných politických požiadavok, ktoré sa na tieto krajiny vzťahovali.

Otvorený, efektívny a bezpečný jednotný trh pre platby

Komisia zamerala svoje úsilie v oblasti presadzovania a regulácie takisto na oblasť platieb. Príkladom je vyšetrovanie v oblasti kartelových dohôd, ktoré sa začalo v septembri 2011 s cieľom preskúmať proces štandardizácie platieb cez internet zo strany Európskej platobnej rady (EPC) a bolo uzavrené v júni 2013.[26]

Prijatie opatrení s cieľom zabezpečiť, aby procesy štandardizácie neovplyvnili nepriaznivo vstup na trh a inováciu

EPC je rozhodovacím a koordinačným orgánom európskeho bankového sektora vo vzťahu k platbám. Komisia mala obavy, že prostredníctvom svojej práce na normách pre elektronické platby, a najmä na rámci pre elektronické platby, by EPC mohla vylúčiť nebankových poskytovateľov internetu z trhu pre elektronické platby. Platby cez internet majú zásadný význam pre rozvoj elektronického obchodu a riadne fungovanie vnútorného trhu EÚ.

V priebehu vyšetrovania oznámila EPC svoje rozhodnutie ukončiť vývoj rámca pre elektronické platby a akékoľvek iné iniciatívy v oblasti štandardizácie, ktoré by mali rovnaký cieľ alebo účinok. Navrhovateľ, spoločnosť Sofort AG, preto svoju sťažnosť stiahol. Za týchto okolností sa Komisia rozhodla uzavrieť svoje vyšetrovanie.

Revidovaná smernica o platobných službách[27] nebankovým subjektom výslovne umožňuje súťažiť s bankami, pokiaľ ide o platby cez internet a platby kartou. V tomto prípade regulácia účinne doplnila presadzovanie antitrustových predpisov.

Ďalším príkladom synergie medzi reguláciou ex ante a presadzovaním pravidiel hospodárskej súťaže ex post je návrh nariadenia o medzibankových poplatkoch za platobné transakcie viazané na kartu,[28] ktorým sa prihliada na dve desaťročia riadenia vo veciach hospodárskej súťaže týkajúceho sa spoločností vydávajúcich karty. Medzibankové poplatky sú často predmetom kontroly zo strany orgánov pre hospodársku súťaž a regulačných orgánov. Komisia prijala rad rozhodnutí podľa antitrustových predpisov EÚ vrátane rozhodnutia týkajúceho sa spoločnosti MasterCard z decembra 2007.[29] Uskutočnilo sa takisto množstvo vnútroštátnych riadení vrátane riadení v Poľsku, Maďarsku, Taliansku, Lotyšsku, Spojenom kráľovstve, Nemecku a Francúzsku. Európsky trh pre platby kartou však je aj naďalej pomerne fragmentovaný a medzibankové poplatky sa veľmi líšia. Na riešenie tohto problému navrhla Komisia prijatie nariadenia o medzibankových poplatkoch. Cieľom návrhu je rozvoj trhu EÚ pre platby, ktorý spotrebiteľom, maloobchodníkom a iným podnikom umožní v plnej miere využívať výhody vnútorného trhu EÚ vrátane elektronického obchodu, a to v súlade s Digitálnou agendou stratégie Európa 2020.

Zákaz, ktorý revidovaná smernica o platobných službách predpokladá vzhľadom na výber príplatkov pri platobných kartách s regulovanými mezibankovými poplatkami, dopĺňa ustanovenie smernice o právach spotrebiteľov[30], ktorá by mala v EÚ platiť od 13. júna 2014. Nové pravidlá obchodníkom zabránia v tom, aby za platbu akýmkoľvek platobným prostriedkom účtovali príplatky, ktoré prevyšujú náklady obchodníka na používanie týchto platobných prostriedkov.

5. ENERGETIKA: SEKTOR, V KTOROM JE „VIAC EURÓPY“ NAJVIAC POTREBNEJ

Energetika je jedným zo sektorov, v ktorom dokončenie jednotného trhu prinesie podnikom a občanom v Európe najväčšie výhody. Reformné snahy o dokončenie vnútorného trhu s energiou vrátane tretieho energetického balíka z roku 2007[31] však trvajú dlhšie, ako sa čakalo, pokiaľ ide o vplyv v praxi. V roku 2013 sa určili hlavné problémy, ktorými je rastúca závislosť EÚ na dovážanej energii, rastúce ceny energie a nedostatočné investície.[32] Hlavnú úlohu pri prechode na konkurencieschopný, bezpečný a udržateľný energetický systém bude mať energia z obnoviteľných zdrojov.

Energetické trhy zohrávajú kľúčovú úlohu v európskom hospodárstve. Energia predstavuje hlavný vstup pre priemysel a týka sa takmer každého aspektu každodenného života spotrebiteľov. Náklady na energiu majú značný vplyv na hospodársku činnosť. Cena energie je hlavným zdrojom problémov, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť Európy, najmä v energeticky náročných sektoroch, a ohrozuje desaťročné vedúce postavenie Európy v oblasti dekarbonizácie.

Panuje však všeobecná zhoda, pokiaľ ide o to, čo je nevyhnutné na riešenie týchto problémov: poskytnúť EÚ spoločný rámec pre energetiku, investovať do infraštruktúry, zvýšiť energetickú účinnosť a nabádať k účinnejšej pomoci obnoviteľným zdrojom energie, ktorá je lepšie prepojená s trhom.

Hospodárska súťaž je súčasťou kombinácie politik, ktoré môžu tieto problémy odstrániť. Právne predpisy EÚ v oblasti energetiky prispeli k zrušeniu zákonných monopolov a harmonizácii pravidiel a zaviedli opatrenia na podporu integrácie trhov a liberalizácie. Politika hospodárskej súťaže sa snaží zaistiť, aby spoločnosti nezachovávali alebo znovu nevytvárali prekážky hospodárskej súťaže. Opatrenia v oblasti presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže, regulácie a liberalizácie preto prispievajú ku trom pilierom energetickej politiky EÚ: udržateľnosti, konkurencieschopnosti a zabezpečeniu dodávok.

V niektorých členských štátoch je však hospodárska súťaž na trhoch so zemným plynom a elektrinou do dnešného dňa obmedzená nielen kvôli pomalému zavádzaniu právnych predpisov, ale aj vzhľadom na povahu týchto sektorov, ktoré sa vyznačujú vysokými vstupnými investíciami a obmedzenou kapacitou fyzickej infraštruktúry. Hoci energetické trhy EÚ sú doposiaľ prevažne vnútroštátne alebo regionálne, ich integrácia sa zvyšuje. Ďalšia integrácia by mohla zmierniť kolísanie cien a zvýšiť celkovú efektívnosť a hospodársku súťaž.

V tomto zmysle dôsledné presadzovanie antitrustových predpisov podporuje účinnosť regulácie ex ante a štátny zásah by mal obmedziť vplyvy na ceny energie.

Od 1. januára sú použiteľné nové usmernenia o štátnej pomoci pre systémy obchodovania s emisiami. Nový rámec členským štátom umožňuje zbaviť energeticky náročné sektory nepriamych nákladov na CO2 v cene elektriny a zaoberať sa rizikom premiestnenia do krajín mimo EÚ, v ktorých sú predpisy o ochrane životného prostredia menej prísne[33]. V roku 2013 schválila Komisia takéto režimy v piatich členských štátoch: v Belgicku, Nemecku, Holandsku, Španielsku a Spojenom kráľovstve.[34] Plány nemeckých orgánov týkajúce sa poskytnutia tejto pomoci určitým výrobcom neželezných kovov boli na druhej strane prehlásené za nezlučiteľné, keďže by znamenali vážne narušenie hospodárskej súťaže na úkor výrobcov v ostatných členských štátoch.[35]

Presadzovanie otvorených a konkurencieschopných energetických trhov zabezpečením nediskriminačného prístupu a rovnakých podmienok pre všetkých

Opatrenia na presadzovanie antitrustových predpisov v roku 2013 prispeli alebo v budúcnosti prispejú k obmedzeniu cien energie v dôsledku boja proti zneužívaniu alebo tajným dohodám, ktoré majú za následok segmentáciu trhov a neefektívne prideľovanie energie. Prípady, ktoré Komisia v súčasnosti skúma, sa týkajú správania spoločností pôsobiacich v sektore ropy, rafinovaných ropných produktov a biopalív;[36] spoločnosti Gazprom vo vzťahu k dodávkam zemného plynu do strednej a východnej Európy;[37] spoločnosti BEH vo vzťahu k dodávkam elektriny v Bulharsku[38] a energetických búrz.[39]

V apríli Komisia schválila a vydala rozhodnutie, ktoré robí právne záväznými záväzky spoločnosti ČEZ, českej etablovanej energetickej spoločnosti.[40] V júni 2011 sa v českom sektore elektriny začalo po neohlásených inšpekciách v roku 2009 hĺbkové prešetrovanie. Po tom, ako spoločnosť ČEZ ponúkla záväzky na odstránenie obáv Komisie, sa v júli 2012 vykonal test trhu, ktorého výsledok sa pokladal za uspokojivý. Spoločnosť ČEZ odpredá výrobnú kapacitu vo výške približne 800 až 1 000 MW. Tento odpredaj umožní novému účastníkovi vstúpiť na český trh s elektrinou a súťažiť s etablovaným prevádzkovateľom.

Komisia takisto začala formálne vyšetrovacie konanie proti rumunskej energetickej burze OPCOM,[41] ktorej spoločne s jej materskou spoločnosťou CNTEE Transelectrica bolo v máji doručené oznámenie námietok. Komisia predbežne zistila, že spoločnosť OPCOM, prevádzkovateľ jedinej energetickej burzy v Rumunsku, rozlišuje medzi spoločnosťami podľa miesta ich usadenia. Energetické burzy zohrávajú dôležitú úlohu pri poskytovaní verejných informácií o cenách: reštriktívne obchodné praktiky, ktoré zvyšujú náklady zahraničných obchodníkov na podnikanie, obmedzujú likviditu a účinnosť trhov s elektrinou. Prístup na energetické trhy je dôležitý na dosiahnutie transparentných a spoľahlivých cien elektriny na veľkoobchodných a maloobchodných trhoch.

Pokiaľ ide o kontrolu štátnej pomoci, Komisia začala hĺbkové vyšetrovanie týkajúce sa koncesií na využívanie vodných zdrojov na výrobu elektriny, ktoré boli udelené spoločnosti Electricidade de Portugal (EDP), s cieľom overiť, či je cena, ktorú portugalská etablovaná energetická spoločnosť EDP zaplatila v roku 2007 za predĺženie práva používať verejné vodné zdroje na výrobu elektriny, v súlade s pravidlami EÚ v oblasti štátnej pomoci. [42] Komisia začala vyšetrovanie týkajúce sa pravidiel a postupov upravujúcich udeľovanie alebo predlžovanie platnosti podobných povolení takisto v iných členských štátoch.

6 presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže v digitálnom hospodárstve na podporu digitálnej agendy pre Európu

Digitálna revolúcia vzala útokom takmer všetky hospodárske sektory a ovplyvňuje spôsob života a podnikanie jednotlivcov a spoločností, prináša širokú škálu digitálneho tovaru a služieb a ponúka ostatným sektorom základné vstupy, potenciálne úspory a nové informačné a distribučné kanály. Digitálny sektor je hlavnou hybnou silou tvorivosti a inovácií a zvyšuje konkurencieschopnosť hospodárstva. Hoci je určenie spoľahlivých meradiel na zachytenie veľkosti digitálneho hospodárstva mimoriadne zložité, jeho prispenie k rastu HDP bolo v posledných rokoch stále významnejšie. Majúc toto na pamäti začala Komisia v roku 2010 svoju hlavnú iniciatívu „Digitálna agenda pre Európu“[43], ktorá bola v decembri 2012 revidovaná a doplnená aktualizovaným súborom priorít.

Hoci základné zásady a ciele politiky hospodárskej súťaže sú vo všetkých sektoroch rovnaké, digitálne hospodárstvo má rad špecifických rysov. Jedným z nich je rýchlejší proces prechodu. Ďalším znakom digitálnych trhov je rýchle tempo technologických zmien, ktoré na trh neustále prinášajú nové zariadenia a nehmotné produkty, ako sú služby, aplikácie a ekosystémy. Obchodné modely a zdroje príjmov sa na digitálnych trhoch menia rýchlejšie ako inde.

Kombinácia nástrojov politiky hospodárskej súťaže na riešenie problémov súvisiacich s rýchlo sa rozvíjajúcim trhom

Na rýchlo sa rozvíjajúcich trhoch, ako sú IKT a elektronická komunikácia, je nevyhnutné spoločné uplatňovanie regulácie ex ante a presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže ex post, aby bolo zaručené riadne fungovanie sektoru a aby sa v plnej miere využil jeho rastový potenciál. Obzvlášť dôležitá je účinná kontrola správania dominantných spoločností a takisto rýchla reakcia v prípade jeho zneužívania, keďže nezákonné praktiky môžu viesť k predčasnému odchodu malých a inovatívnych konkurentov z trhu.

V digitálnych sektoroch je dôležité a takisto jednoduchšie šírenie duševného vlastníctva a znalostí. Na tento účel skúma Komisia rámec antitrustovej politiky pre dohody o prevode technológií. Dohody o prevode technológií medzi konkurentmi či stranami nenachádzajúcimi sa v súťažnom vzťahu, ktoré zvyšujú výkonnosť, podporujú inovácie a konkurencieschopnosť. Šírenie technológií môže priniesť prospech hospodárskej súťaži a zvýšiť následné inovácie. V období od februára do mája sa uskutočnili verejné konzultácie k revízii súčasných usmernení a nariadenie o skupinovej výnimke pre dohody o prevode technológií na účely prijatia konečného znenia na jar 2014.

Presadzovanie antitrustových predpisov na rýchlo sa rozvíjajúcom digitálnom trhu: prípad Google

Komisia mala obavy, že spoločnosť Google môže zneužívať svoje dominantné postavenie na trhoch pre internetové vyhľadávanie, kontextovú reklamu a sprostredkovania kontextovej reklamy v EHP. Komisia sa domnievala, že tieto praktiky môžu poškodzovať spotrebiteľov obmedzovaním výberu a potlačovaním inovácií v oblasti špecializovaných vyhľadávacích služieb a kontextovej reklamy. Na odstránenie obáv z narušenia hospodárskej súťaže predložila spoločnosť Google v apríli prvý súbor záväzkov a v októbri potom revidovaný súbor záväzkov. Komisia si vyžiadala spätnú väzbu týkajúcu sa revidovaných záväzkov spoločnosti Google, a to prostredníctvom oficiálnych žiadostí o informácie. Na základe spätnej väzby dospela Komisia k záveru, že revidované záväzky neodstraňujú dostatočne obavy z narušenia hospodárskej súťaže, ktoré Komisia uviedla vo svojom predbežnom posúdení. Komisia spoločnosť Google informovala, že pokiaľ chce predložiť ďalší revidovaný súbor záväzkov, ktoré náležite odstraňujú obavy Komisie, má k dispozícii iba veľmi obmedzené množstvo času, a pokiaľ tak neurobí, vráti sa Komisia ku konaniu podľa článku 7 nariadenia č. 1/2003.

Podporovanie prepojenosti a odstránenie fragmentácie jednotného trhu v sektore telekomunikácií

Neexistencia skutočného jednotného trhu elektronických komunikácií bráni rozvoju nových služieb, ktoré sú dostupné na celom vnútornom trhu, v neprospech európskych spotrebiteľov.

Dokončenie jednotného trhu elektronických komunikácií by pre európske podniky a občanov znamenalo značné výhody. Komisia 11. septembra prijala legislatívny balík pre „prepojený kontinent: budovanie jednotného trhu s telekomunikáciami“. Tento balík zahŕňa oznámenie o jednotnom trhu s telekomunikáciami a návrh nariadenia, ktorým sa stanovujú oparenia týkajúce sa jednotného európského trhu elektronických komunikácií a vytvorenie prepojeného kontinentu. Balík zahŕňa takisto odporúčania Komisie týkajúce sa jednotných povinností v súvislosti s nediskrimináciou a metodík výpočtu nákladov s cieľom podporiť hospodársku súťaž a zlepšiť podmienky pre investície do širokopásmovej infraštruktúry.  [44]

V roku 2013 bolo presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže v telekomunikačnom sektore pomerne aktívne a etablovaným prevádzkovateľom znemožnilo chrániť ich podnikanie prostredníctvom nezákonných praktík a zaistilo, aby fúzie podnikov neviedli k vyšším cenám, horšej kvalite a nižším úrovniam inovácie.

Podľa nariadenia o fúziách Komisia v súčasnosti posudzuje mnoho významných operácií vrátane dvoch navrhovaných transakcií, ktoré by konsolidovali prevádzkovateľov mobilných sietí v Írsku resp. Nemecku. Spoločnosť Hutchison 3G UK oznámila 1. októbra Komisii svoj zámer získať výlučnú kontrolu nad spoločnosťou Telefónica Ireland a 6. novembra začala Komisia hĺbkové vyšetrovanie týkajúce sa tejto fúzie.[45] Podobne 31. októbra oznámila spoločnosť Telefónica Deutschland Komisii svoj zámer získať výlučnú kontrolu nad mobilnými operáciami spoločnosti KPN v Nemecku, tzv. E Plus, a 20. októbra začala Komisia hĺbkové vyšetrovanie týkajúce sa tejto transakcie.[46] Keďže by obe tieto transakcie mali za následok menší počet účastníkov na veľkoobchodnom a maloobchodnom trhu, ktoré sú už teraz veľmi koncentrované, budú v roku 2014 predmetom dôkladného preskúmania.

Komisia analyzovala a bezpodmienečne schválila aj prvú fázu akvizície spoločnosti Virgin Media[47] –najväčšieho prevádzkovateľa káblovej siete v Spojenom kráľovstve – zo strany spoločnosti Liberty Global za cenu vo výške 23,3 miliardy USD a akvizíciu spoločnosti Kabel Deutschland, najväčšieho prevádzkovateľa káblovej siete v Nemecku, zo strany spoločnosti Vodafone za cenu vo výške 8 miliárd EUR.[48]

Pokiaľ ide o antitrustové predpisy, Komisia 23. januára uložila spoločnosti Telefónica pokutu vo výške 66 894 000 EUR a spoločnosti Portugal Telecom pokutu vo výške 12 290 000 EUR za dohodu, že spolu nebudú súťažiť na telekomunikačných trhoch na Pyrenejskom polostrove.[49] Zachovaním súčasnej situácie v Španielsku a Portugalsku prispela dohoda k rozdeleniu trhu v telekomunikačnom sektore EÚ. Dohody o nesúťažení patria k najzávažnejším porušeniam pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej súťaže, keďže môžu viesť k vyšším cenám a menšiemu výberu pre spotrebiteľov. Toto konkrétne rozhodnutie je obzvlášť dôležité, keďže sa týkalo cezhraničnej dohody o rozdelení trhov.

Odstránenie prekážok inovácie v znalostnej ekonomike

V roku 2013 bola Komisia aktívna v súvislosti so štandardnými základnými patentami. Štandardné základné patenty sú patenty, ktoré chránia technológiu, ktorá je nevyhnutná na uplatňovanie určitej sektorovej normy vypracovanej normalizačnou organizáciou. Bez použitia technológie chránenej štandardnými základnými patentami nemožno zhotoviť výrobok vyhovujúci norme.

V máji zaslala Komisia spoločnosti Motorola Mobility oznámenie námietok vzhľadom na možné zneužitie štandardných základných patentov v prípade mobilných telefónov.[50] Žiadosť o vydanie súdneho zákazu podaná vnútroštátnemu súdu predstavuje obvykle legitímny opravný prostriedok držiteľa štandardného základného patentu v prípade porušenia patentu. Pokiaľ však úspešná norma zahŕňa patentované technológie, je prístup k príslušným štandardným základným patentom pre akúkoľvek spoločnosť podmienkou na to, aby mohla na trhu predávať výrobky zodpovedajúce norme. Komisia preto dospela k predbežnému záveru, že žiadosť o vydanie súdneho zákazu môže so zreteľom na štandardné základné patenty predstavovať zneužitie dominantného postavenia, ak je potenciálny držiteľ licencie ochotný uzavrieť licenčnú zmluvu za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok. Komisia sa domnieva, že v tomto prípade by sa držitelia štandardných základných patentov nemali uchyľovať k súdnym zákazom, ktoré obvykle znamenajú zákaz predávať výrobok porušujúci patent. Držitelia štandardných základných patentov však majú právo požiadať o súdne zákazy, pokiaľ potenciálni držitelia licencií odmietnu licencie, ktoré sa považujú za spravodlivé, primerané a nediskriminačné.

Snahy v oblasti štandardných základných patentov sa týkali takisto spoločnosti Samsung[51]. V septembri ponúkla spoločnosť Samsung záväzky na odstránenie obáv z narušenia hospodárskej súťaže, ktoré Komisia uviedla v oznámení námietok z decembra 2012. V rámci týchto záväzkov spoločnosť Samsung navrhuje, že po dobu piatich rokov nebude na základe svojich štandardných základných patentov, a to súčasných ani budúcich, ktoré súvisia s technológiami používanými v inteligentných telefónoch a tabletoch, žiadať o vydanie súdnych zákazov proti akejkoľvek spoločnosti, ktorá bude súhlasiť s dodržiavaním predpísaného postupu stanovenia spravodlivých, primeraných a nediskriminačných licenčných poplatkov súdom alebo rozhodcovským súdom.

7. Medzinárodná spolupráca v oblasti politiky hospodárskej súťaže pri riešení výziev globalizácie

Nezvratným trendom je rastúca vzájomná závislosť svetových hospodárstiev: priame zahraničné investície vzrástli pred krízou na viac než 30 % svetového HDP, zatiaľ čo svetový obchod rástol v minulých dvoch desaťročiach v priemere o 5,3 % ročne. Objavujú sa noví hospodárski obri a dôležití hráči v globálnom prostredí uskutočňujú významné vzájomné investície vo svojich hospodárstvach.

Globalizácia hospodárstva vyžaduje užšiu spolupráci medzi orgánmi pre hospodársku súťaž nielen v Európe, ale aj po celom svete. Medzinárodná spolupráca medzi orgánmi pre hospodársku súťaž napomáha pri účinnom zvládaní problémov súvisiacich s globalizáciou a podporuje zbližovanie zásad a postupov politiky hospodárskej súťaže, ktoré sú uplatňované na celom svete. Je nevyhnutné zabezpečiť spoluprácu medzi rôznymi orgánmi a jednotnosť, pokiaľ ide o výsledok ich činnosti v oblasti presadzovania. Ako požadoval Európsky parlament, Komisia pokračovala v mnohostranných a dvojstranných politických dialógoch s orgánmi v mnohých iných jurisdikciách na podporu zbližovania hmotných aj procesných pravidiel hospodárskej súťaže. Komisia takisto aj naďalej úzko spolupracovala s mnohými orgánmi pre hospodársku súťaž pri každodennej činnosti v oblasti presadzovania.

Dvojstranná a viacstranná spolupráca na účinnejšie presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže

Európska únia začala 8. júla konanie s USA o transatlantickom partnerstve v oblasti obchodu a investícií (TTIP) a 25. marca s Japonskom o dohode o voľnom obchode. Obe konania sa týkali ustanovení o hospodárskej súťaži, ktoré Komisia dôsledne sleduje.

Pokiaľ ide o dvojstranné vzťahy s orgánmi pre presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže v krajinách mimo EÚ, v roku 2013 zamerala Komisia svoje úsilie predovšetkým na hlavných obchodných partnerov EÚ, a to tak tradičných obchodných partnerov, ako aj na hlavné rozvíjajúce sa ekonomiky. V tejto súvislosti sa v roku 2013 uskutočnili dialógy na vysokej úrovni sa zástupcami niektorých orgánov pre hospodársku súťaž, s ktorými EÚ uzavrela dohodu o spolupráci alebo memorandum o porozumení.

Na konferencii krajín BRICS 22. novembra v Dillí podpísalo GR pre hospodársku súťaž s indickou komisiou pre hospodársku súťaž memorandum o porozumení so zreteľom na spoluprácu týkajúcu sa právnych predpisov v oblasti hospodárskej súťaže. Dňa 17. mája bola podpísaná dohoda o spolupráci medzi EÚ a Švajčiarskom. Inovatívnym znakom uvedenej dohody a dôvodom, prečo sa nazýva dohodou druhej generácie, je skutočnosť, že obom orgánom pre hospodársku súťaž umožní vymieňať si informácie, ktoré získali pri svojom vyšetrovaní. Dohoda nadobudne účinnosť, hneď ako ju schváli Európsky parlament a švajčiarsky parlament.

Náležitý pokrok sa takisto dosiahol v rokovaniach o podobnej dohode medzi EÚ a Kanadou. Komisia okrem toho pokračuje v technickej spolupráci s ostatnými orgánmi pre hospodársku súťaž z krajín mimo EÚ, predovšetkým z Číny a Indie.

Komisia podrobne sledovala uplatňovanie ustanovení príloh o sektore ocele a stavby lodí, ktoré sú obsiahnuté v Akte o pristúpení Chorvátska[52] – a 1. júla sa Chorvátsko stalo členom EÚ. Pokiaľ ide o prístupové rokovania s kandidátskymi krajinami, v roku 2013 sa dosiahol významný pokroku pri preskúmavaní právnych predpisov Čiernej Hory a stanovení kritérií pre zahájenie rokovaní o kapitole týkajúcej sa hospodárskej súťaže.

Komisia pokračovala takisto v aktívnej účasti na medzinárodných fórach týkajúcich sa hospodárskej súťaže, ako je Výbor pre hospodársku súťaž OECD, Medzinárodná sieť pre hospodársku súťaž (International Competition Network, ICN) a UNCTAD. V roku 2013 Komisia spolupredsedala pracovnej skupine pre spájanie podnikov v rámci Medzinárodnej siete pre hospodársku súťaž a jednej z podskupín pracovnej skupiny pre kartely. V roku 2013 bola Komisia takisto vedúcim projektu (spoločne s Federálnou obchodnou komisiou USA) v prípade projektov riadiacej skupiny ICN týkajúcich sa vyšetrovacích postupov pri presadzovaní pravidiel hospodárskej súťaže.

8. DIALÓG O HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽI S OSTATNÝMI INŠTITÚCIAMI

Štruktúrovaný dialóg s Európskym parlamentom

GR pre hospodársku súťaž sa zúčastňuje na trvalom štruktúrovanom dialógu o otázkach hospodárskej súťaže, ktorý vedie s Európskym parlamentom, a najmä s jeho Výborom pre hospodárske a menové veci (ECON).

V rámci štruktúrovaného dialógu navštívil podpredseda Almunia v roku 2013 Hospodársky a menový výbor celkom dvakrát: 28. mája na účely predstavenia výročnej správy o politike hospodárskej súťaže za rok 2012 a 26. novembra na účely poskytnutia aktuálnych informácií o kľúčových rozhodnutiach a vývoji politiky v roku 2013,v rámci ktorých poskytol predpokladané výsledky práce Parlamentu v oblasti hospodárskej súťaže v roku 2014.

Podpredseda 30. mája takisto navštívil aj Výbor pre regionálnu politiku, aby prediskutoval usmernenia o regionálnej štátnej pomoci, ktoré výbor skúmal.

V roku 2013 sa prijali dve uznesenia o výročných správach o politike hospodárskej súťaže. V júni prijal Parlament uznesenie ku správe Sáncheza Presedu, ktorá sa týkala správy o politike hospodárskej súťaže za rok 2011. Dňa 14. mája bola Výboru pre hospodárske a menové veci zaslaná správa o politike hospodárskej súťaže za rok 2012, aby sa poslanci EP mohli pripraviť na dialóg s komisárom. Dňa 10. decembra bolo prijaté unesenie ku správe, ktorú vypracoval Tremosa i Balcells.

V minulých rokoch vyjadril Parlament obavy týkajúce sa pokút za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže: Komisia zastáva názor, že usmernenia o ukladaní pokút poskytujú podnikom dostatočnú právnu istotu a umožňujú Komisii postupovať pružne, ak je nutná zmena; táto štruktúra bola európskymi súdmi mnohokrát potvrdená.

Štruktúrovaný dialóg s Európskym parlamentom o modernizácii štátnej pomoci

Rada oficiálne konzultovala s Parlamentom proces prijímania splnomocňujúceho nariadenia a procesného nariadenia, ktoré predstavujú základné kamene modernizácie štátnej pomoci, a pre GR pre hospodársku súťaž boli po celý rok 2013 prioritou.

 Parlament prijal v júli dve rezolúcie po tom, ako podrobne preskúmal uvedené dva návrhy. Rovnako ako Výbor pre hospodárske a menové veci prispel aj Výbor pre dopravu a cestovný ruch (TRAN) ku stanovisku k splnomocňujúcemu nariadeniu. Pri revízii usmernení v oblasti štátnej pomoci zobrala Komisia okrem oficiálnej úlohy Parlamentu v legislatívnom procese do úvahy aj jeho hlavný odkaz. Podpredseda Almunia informoval poslancov EP počas štruktúrovaného dialógu 26. novembra o tom, že proces modernizácie štátnej pomoci bude v roku 2014 dokončený prijatím zostávajúcich usmernení o štátnej pomoci.

Súbežne s prijatím splnomocňujúceho nariadenia a procesného nariadenia v júli a na ich základe pokračovala práca na revízii a aktualizácii mnohých právnych predpisov v oblasti štátnej pomoci. Dňa 6. mája začala tretia verejná konzultácia k návrhu oznámenia o kinematografii, po ktorom 14. novembra nasledovalo konečné znenie oznámenia. Výbor pre hospodárske a menové veci bol informovaný nielen o tejto iniciatíve, ale aj o začatí verejných konzultácií o usmerneniach o štátnej pomoci letiskám a leteckým spoločnostiam (usmernenia o letectve) 3. júla, konzultácií o pomoci de minimis 17. júla, verejných konzultácií o všeobecnom nariadení o skupinových výnimkách 29. júla a o usmerneniach o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu 14. novembra.  Dňa 16. mája bol Výboru pre hospodárske a menové veci zaslaný podkladový dokument k usmerneniam o regionálnej pomoci.

Išlo o ďalšiu oblasť, o ktorej zamestnanci GR COMP informovali poslancov a zamestnancov EP. Výbor pre regionálny rozvoj (REGI) predložil počas diskusie ústnu otázku o usmerneniach o regionálnej pomoci v rámci súbežnej debaty o nových mapách regionálnej pomoci a budúcom programovom období štrukturálnych fondov.

Žaloby o náhradu škody[53]

Podpredseda Almunia sa rozhodol predložiť návrh Komisie týkajúci sa žalôb o náhradu škody poslancom EP vo výbore ECON najprv na otvorenej schôdzi koordinátorov v Štrasburgu 11. júna, hneď po jeho prijatí kolégiom. Komisia tento návrh prijala na základe článkov 103 a 114 ZFEÚ, čo malo za následok, že Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu a Rade v rámci riadneho legislatívneho postupu. Útvary Komisie sa zúčastnili seminára týkajúceho sa návrhu, ktorý sa konal 18. septembra a ktorý usporiadal spravodajca výboru ECON, a 17. októbra sa uskutočnili prvé výmeny názorov na účely zodpovedania otázok.

Švajčiarska dohoda

Útvary GR pre hospodársku súťaž informovali Európsky parlament o rokovaniach so švajčiarskym orgánom pre hospodársku súťaž o dohode druhej generácie prvýkrát v novembri 2010. V júni 2013 Rada oficiálne požiadala Parlament o udelenie súhlasu s touto dohodou. GR pre hospodársku súťaž spolupracovalo so spravodajcom a zúčastnilo sa seminára pre asistentov, verejného vypočutia a zasadnutia so zástupcami parlamentných skupín.

Pokračovanie posilňovania komunikácie GR pre hospodársku súťaž s výborom ECON

Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch zorganizovalo GR pre hospodársku súťaž seminár pre asistentov a politických poradcov výboru ECON, ktorý sa týkal hlavných tém uvedených v správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2012 a ktorý sa konal 17. mája v priestoroch GR pre hospodársku súťaž. Potom sa asistenti spravodajcov dôkladne zoznámili s presadzovaním antitrustových predpisov a pravidiel hospodárskej súťaže v sektore dopravy a so štátnou pomocou pre banky a pracovná skupina pre hospodársku súťaž v rámci výboru ECON bola oboznámená s hlavnými politickými témami.

V júli prijala Komisia nové oznámenie o bankovníctve s cieľom aktualizovať usmernenia, ktoré boli zverejnené v roku 2008 na začiatku finančnej krízy, a zvážiť skúsenosti, ktoré sa medzitým získali. Komisia vypracovala takisto tematický dokument pre Hospodársky a finančný výbor (EFC), ktorý bol zaslaný predsedovi výboru ECON.

GR pre hospodársku súťaž pokračovalo v pravidelnom informovaní príslušných parlamentných výborov o verejných konzultáciách a prijatí nových usmernení a politických dokumentov.

Zamestnanci GR pre hospodársku súťaž sa v roku 2013 zišli na dvojstrannom základe s mnohými poslancami EP v súvislosti s prácou Komisie na rôznych záležitostiach v oblasti hospodárskej súťaže. Útvary Komisie vypracovali odpovede na 366 písomných otázok Parlamentu a na 21 petícií, so zreteľom na ktoré bolo GR pre hospodársku súťaž zodpovedným útvarom. 

GR pre hospodársku súťaž a ECON si vymieňali informácie o štúdiách; útvary GR pre hospodársku súťaž informovali v júli sekretariát výboru ECON o študiách, ktoré GR zadalo v roku 2013.

Kontakty GR pre hospodársku súťaž s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov

O hlavných politických iniciatívach informovala Komisia takisto Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) a Výbor regiónov (VR). Zúčastnila sa tiež na zasadnutiach študijných skupín a sekcií. Dňa 1. februára navštívil podpredseda Almunia plenárne zasadnutia VR týkajúce sa reformy štátnej pomoci a revízie usmernení o regionálnej štátnej pomoci na obdobie 2014–2020..

[1] Svetové ekonomické fórum: Správa o globálnej konkurencieschopnosti 2013 – 2014, dostupná na http://www3.weforum.org/docs/WEF_GlobalCompetitivenessReport_2013-14.pdf.

[2] SEK(2011) 1188 v konečnom znení, časť 1: Pracovný dokument útvarov Komisie, Správa o európskej konkurencieschopnosti za rok 2011.

[3] Ako politika hospodárskej súťaže prispieva k rastu a stratégii EÚ 2020, IP/A/ECON/ST/2012-25, k dispozícii na http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/etudes/join/2013/492479/IPOL-ECON_ET(2013)492479_EN.pdf.

[4] Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 zmluvy.

[5] KOM(2013) 404 v konečnom znení: Návrh smernice o niektorých pravidlách upravujúcich žaloby podávané na základe vnútroštátneho práva s cieľom získať náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia predpisov členských štátov a Európskej únie na ochranu hospodárskej súťaže, k dispozícii na http://ec.europa.eu/competition/antitrust/actionsdamages/documents.html.

[6] Medzi významné príklady z minulosti patria pokuty uložené výrobcom autoskiel, DRAM (pamäťové čipy používané v počítačoch, serveroch a pracovných stanovištiach) a syntetického kaučuku.

[7] Vec AT.39748 – Káblové zväzky pre automobilový priemysel.

[8] Vec 39861 – Yen Interest Rate Derivatives (YIRD) a Vec 39914 – Euro Interest Rate Derivatives.

[9] Vec AT.39633 – Shrimps.

[10] Vec 39574 – Smart card chips.

[11] KOM(2013) 404 v konečnom znení: Návrh smernice o niektorých pravidlách upravujúcich žaloby podávané na základe vnútroštátneho práva s cieľom získať náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia predpisov členských štátov a Európskej únie na ochranu hospodárskej súťaže,.

[12] Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1269/2013 z 5. decembra 2013 , ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 802/2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi.

[13] Oznámenie o zjednodušenom postupe, ktoré sa týka realizácie určitých fúzií podľa nariadenia o fúziách.

[14] KOM(2013) 685 v konečnom znení: Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Regulačná vhodnosť a efektívnosť (REFIT): Výsledky a ďalšie kroky sú k dispozícii na http://ec.europa.eu/refit.

[15] KOM(2012)209 v konečnom znení: Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Modernizácia štátnej pomoci EÚ (MŠP).

[16] Usmernenia o regionálnej štátnej pomoci na roky 2014 – 2020 (2013/C 209/01).

[17] Usmernenia EÚ pre uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci v súvislosti s rýchlym zavádzaním širokopásmových sietí (2013/C 25/01).

[18] Nariadenie Rady (EÚ) č. 733/2013 z 22. júla 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 994/98 o uplatňovaní článkov 92 a 93 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na určité kategórie horizontálnej štátnej pomoci.

[19] http://ec.europa.eu/internal_market/financial-markets/derivatives/index_en.htm

[20] http://ec.europa.eu/internal_market/securities/isd/mifid/index_en.htm

[21] Vec AT.39745 – CDS – Information market

[22] Vec 39861 – Yen Interest Rate Derivatives (YIRD) a Vec 39914 – Euro Interest Rate Derivatives.

[23] Návrh zahŕňa širokú škálu referenčných hodnôt, nielen referenčné úrokové sadzby, ako je sadzba LIBOR, ale aj komoditné referenčné hodnoty, referenčné hodnoty, na ktoré odkazujú finančné nástroje, ako sú energetické a menové deriváty, referenčná hodnota používaná vo finančných zmluvách a takisto referenčné hodnoty používané na meranie výkonnosti investičných fondov.

[24] http://ec.europa.eu/internal_market/bank/crisis_management/#maincontentSec2

[25] http://europa.eu/rapid/press-release_IP-13-672_sk.htm

[26] Vec AT.39876 – EPC online payments.

[27] KOM(2013) 547 v konečnom znení: Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2013/36/EÚ a 2009/110/ES a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES.

[28] KOM(2013) 550 v konečnom znení: Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o výmenných poplatkoch za platobné transakcie viazané na kartu

[29] Vec AT.34579 – MasterCard I.

[30] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/ES z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov.

[31] V treťom energetickom balíku prijatom v roku 2007 sa identifikovali konkrétne druhy protisúťažného správania, ktoré sa budú riešiť v rámci pravidiel EÚ pre oblasť hospodárskej súťaže.

[32] Pozri Príspevok Komisie na zasadnutie Európskej rady 22. mája 2013, k dispozícii na http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/energy2_en.pdf

[33] Usmernenia k niektorým opatreniam štátnej pomoci v súvislosti so systémom obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov po roku 2012, Ú. v. EÚ C158, 5.6.2012, s. 4.

[34] Čísla veci SA.37017, SA.36103, SA.37084, SA.36650 a SA.35543.

[35] Vec SA.30068 – Aid to non-ferrous metals producers for CO2 costs of electricity.

[36] Vec AT.40054 – Oil and Biofuel Markets, pozri MEMO/13/435 zo 14. mája 2013 [NB: číslo veci a názov ešte nie sú zverejnené na webovej stránke].

[37]Vec AT.39816 – Upstream Gas Supplies in Central and Eastern Europe, pozri MEMO/12/937 zo 4. septembra 2012.

[38] Vec AT.39767 – BEH electricity, pozri IP/121307 z 3. decembra 2012.

[39] Vec AT.39952 – Power Exchanges, pozri MEMO12/78 zo 7. februára 2012.

[40] Vec AT.39727 – ČEZ.

[41] Vec AT.39984 – OPCOM / Romanian Power Exchange.

[42] Vec SA.35429 – Extension of use of public water resources for hydro electricity generation.

[43] KOM(2010) 245 v konečnom znení/2: Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a výboru regiónov, Digitálna agenda pre Európu.

[44] https://ec.europa.eu/digital-agenda/en/connected-continent-single-telecom-market-growth-jobs

[45] Vec M.6992 – Hutchison 3G UK / Telefónica Ireland.

[46] Vec M.7018 – Telefónica Deutschland / E-Plus.

[47] Vec M.6880 – Liberty Global / Virgin Media.

[48] Vec M.6990 – Vodafone / Kabel Deutschland.

[49] Vec AT.39839 – Telefónica a Portugal Telecom..

[50] Vec AT.39985 – Motorola - Enforcement of GPRS standard essential patents.

[51] Vec AT.39939 – Samsung - Enforcement of UMTS standards essential patents.

[52] Akt o pristúpení k Zmluve o pristúpení s Chorvátskom.

[53] KOM(2013) 404 v konečnom znení: Návrh smernice o niektorých pravidlách upravujúcich žaloby podávané na základe vnútroštátneho práva s cieľom získať náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia predpisov členských štátov a Európskej únie na ochranu hospodárskej súťaže.