SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o vykonávaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1921/2006 z 18. decembra 2006 o predkladaní štatistických údajov o vyloďovaní produktov rybolovu v členských štátoch

1. ÚVOD (ROZSAH PÔSOBNOSTI, SÚVISLOSTI, VNÚTROŠTÁTNE PRÁVNE PREDPISY)

V článku 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1921/2006 z 18. decembra 2006 o predkladaní štatistických údajov o vyloďovaní produktov rybolovu v členských štátoch (ďalej len „nariadenie o vyloďovaní“) sa stanovuje toto: „Do 19. januára 2010 a potom každé tri roky predloží Komisia Európskemu parlamentu a Rade hodnotiacu správu o štatistických údajoch zostavených na základe tohto nariadenia, a najmä o ich relevantnosti a kvalite. Správa obsahuje aj analýzu nákladov a prínosov systému, ktorý sa použil na zber a spracovanie štatistických údajov a uvedie najlepšie postupy, prostredníctvom ktorých možno znížiť pracovné zaťaženie členských štátov a zvýšiť užitočnosť a kvalitu týchto štatistických údajov“.

V tejto správe je zdokumentovaný pokrok, ktorý dosiahli členské štáty a krajiny EZVO v súvislosti s ustanoveniami nariadenia o vyloďovaní, podľa ktorých musia všetky členské štáty každý rok predkladať údaje o hmotnosti, obchodnej úprave, účele použitia a priemernej cene produktov rybolovu, ktoré na ich území vylodia plavidlá EÚ a EZVO.

Z informácií zozbieraných v rámci nariadení o kontrole[1]  v súlade so spoločnou rybárskou politikou (SRP) vyplýva, že veľká časť administratívnych údajov sa získava z lodných denníkov, vyhlásení o vylodení, záznamov o predaji a vyhlásení o prevzatí, ktoré slúžia na monitorovanie kvót a na presadzovanie právnych predpisov a predstavujú hlavný zdroj údajov pre členské štáty.

2. POKRYTIE A OBSAH

2.1. Zber údajov a zdroje údajov

Najdôležitejšími administratívnymi zdrojmi údajov o úlovkoch a vylodeniach sú lodné denníky, záznamy o predaji a vyhlásenia o vylodení. Podľa nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009 a vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 404/2011 musia kapitáni plavidiel s celkovou dĺžkou viac ako 10 m viesť lodný denník svojich činností a predkladať zaznamenané informácie, aj keď nemali žiadne úlovky, čo možno najskôr a najneskôr do 24 hodín. V lodných denníkoch, ktoré obsahujú údaje zistené počas týchto činností, musí byť zaznamenaný odhad živej hmotnosti úlovku. Sú mimoriadne užitočné pri priraďovaní úlovkov k rybolovným oblastiam, pri prepočítavaní rybolovného úsilia a krížovej kontrole. V prípade plavidiel s dĺžkou menej ako 10 m musia členské štáty monitorovať rybolovné činnosti na základe výberových metód.

Záznamy o predaji sa predkladajú orgánom zodpovedným za prvé uvedenie rýb na trh (či už zástupcovi vlastníka plavidla alebo registrovaným aukciám). Obsahujú informácie o množstve každého vylodeného druhu, forme, v akej sa dodávajú, hodnote každého produktu a vyloďujúcom plavidle. Vo väčšine prípadov sa tieto informácie obmedzujú na druhy, ktoré sú predmetom riadenia rybolovných kvót. V minulosti sa odhady rybolovných činností robili výlučne na základe odborných informácií.

2.2. Systémy zberu údajov v členských štátoch a krajinách EZVO

Belgicko — belgické plavidlá lovia len v severovýchodnom Atlantiku (oblasť 27), väčšinou v Severnom mori (IVb a IVc) a vo východnej časti Lamanšského prieplavu (VIId). Zdroje údajov sú administratívne (lodné denníky, vyhlásenia o vylodení a záznamy o predaji). Prvý predaj musí prebehnúť prostredníctvom troch hlavných aukcií (Zeebrugge, Oostende a Nieuwpoort) s výnimkou malých plavidiel, ktoré môžu v Oostende predávať produkty rybolovu priamo verejnosti. Záznamy o predaji sa v deň vylodenia predkladajú Úradu pre morský rybolov (Dienst Zeevisserj).

Bulharsko — bulharské plavidlá lovia v Stredozemnom a Čiernom mori (oblasť 37), a najmä v podoblasti 37.4.2. Zdroje údajov sú administratívne (lodné denníky, vyhlásenia o vylodení a záznamy o predaji) a predkladajú sa Národnej agentúre rybolovu a akvakultúry (National Agency of Fisheries and Aquaculture, NAFA). NAFA vyžaduje, aby sa záznamy o predaji týkajúce sa prvého predaja predkladali do 48 hodín od vylodenia.

Cyprus — administratívne údaje (lodné denníky) zbiera Inšpektorát rybolovu (Fisheries Inspectorate) v prípade plavidiel s celkovou dĺžkou 10 m a viac. Za zber údajov o rybolove a vypracúvanie správ je zodpovedný Odbor rybolovu a morského výskumu ministerstva poľnohospodárstva, prírodných zdrojov a životného prostredia (Department of Fisheries and Marine Research of the Ministry of Agriculture, Natural Resources and Environment).

Dánsko — zdroje údajov sú administratívne (lodné denníky, vyhlásenia o vylodení a záznamy o predaji) a údaje zbiera centrálne Dánske riaditeľstvo rybolovu (Danish Directorate of Fisheries, DDF). Prvý predaj rýb sa nekomerčným rybárom v Dánsku zakazuje a všetci priami nákupcovia musia byť registrovaní na DDF a musia uvedenému úradu predkladať záznamy o predaji v elektronickej alebo papierovej forme. Približne 90 % záznamov o predaji dostáva úrad v elektronickej forme.

Nemecko — nemecké plavidlá lovia v severovýchodnom Atlantiku, severozápadnom Atlantiku, v stredovýchodnom Atlantiku a v juhovýchodnom Pacifiku (oblasti 27, 21, 34 a 87). Zdroje údajov sú administratívne (lodné denníky, vyhlásenia o vylodení a záznamy o predaji). Tieto zdroje sa predkladajú Federálnej agentúre pre poľnohospodárstvo a potraviny (Federal Agency for Agriculture and Food) prostredníctvom organizácií výrobcov a úradov jednotlivých spolkových krajín.

Estónsko — estónske plavidlá lovia v severozápadnom Atlantiku (oblasť 21), severovýchodnom Atlantiku (27 – Baltské more) a vo vnútrozemských vodách (05). Zdroje údajov sú administratívne (lodné denníky, vyhlásenia o vylodení, záznamy o predaji a doklady o prekládke a preprave). Plavidlá s celkovou dĺžkou menej ako 12 m vypĺňajú podľa estónskych právnych predpisov lodný denník „pobrežného rybolovu“. V prípade elektronického predkladania údajov Estónsko vyžaduje dvakrát do mesiaca dokumentáciu v papierovej forme. Od prvých nákupcov rýb sa vyžaduje, aby orgánom (ministerstvo poľnohospodárstva pre komerčný rybolov, Ministry of Agriculture for commercial fishing) elektronicky predložili záznamy o predaji a pre túto možnosť sa rozhodlo aj niekoľko súkromných spoločností.

Írsko — írske plavidlá lovia v severovýchodnom Atlantiku (oblasť 27). Zdroje údajov sú administratívne (lodné denníky, vyhlásenia o vylodení, záznamy o predaji a dokumenty od lovcov vodných schránkovcov a kôrovcov). Údaje zbiera v prístavoch Írsky úrad pre ochranu morského rybolovu (Irish Sea Fisheries Protection Authority). Írsko uvádza, že v jeho systémoch zberu údajov dochádza k významným zmenám, na základe ktorých sa má umožniť elektronický zber údajov vyžadovaných podľa právnych predpisov Európskej únie.

Grécko — grécke plavidlá lovia v severovýchodnom Atlantiku, stredovýchodnom Atlantiku a v Stredozemnom mori (oblasti 27, 34 a 37) a informácie sa zaznamenávajú na základe štatistických zisťovaní. V prípade „zámorského“ rybolovu sa používa vyčerpávajúce zisťovanie a v prípade rybolovu v oblasti 37 (na „otvorenom mori“) a pobrežného rybolovu výberové zisťovanie. Zisťovania vykonáva Národný štatistický úrad Grécka (National Statistical Service of Greece). V prípade „zámorského rybolovu“ vykonáva Grécko sčítanie plavidiel loviacich pod gréckou vlajkou. V prípade rybolovu na otvorenom mori a popri pobreží je miera neodpovede vysoká (50 %) a na výpočet chýbajúcich údajov sa používa výberová metóda.

Španielsko — Španielsko má veľké a rôznorodé odvetvie rybolovu a za predkladanie údajov a ich kvalitu sú zodpovedné rôzne agentúry. Údaje najskôr zbierajú regionálne orgány a následne sa zbierajú centrálne. Na zostavovanie údajov o vylodení sa používa sedem rôznych zdrojov administratívnych údajov vrátane denníkov, záznamov o predaji, vyhlásení o preprave, vyhlásení o vylodení a informácií od organizácií producentov rýb. Údaje z rôznych zdrojov sa vkladajú do databázy úlovkov aj vylodení.

Francúzsko — primárnu zodpovednosť za predkladanie údajov a ich kvalitu nesie úrad pre rybolov a akvakultúru (BSPA), ktorý je súčasťou ministerstva pre životné prostredie, trvalo udržateľný rozvoj a akvakultúru (Ministry of Ecology, Sustainable Development and Energy). Údaje o rybolove tropického tuniaka predkladá Ústav pre výskum a vývoj (DPMA). Francúzske plavidlá vykonávajú činnosť najmä v severovýchodnom Atlantiku, Stredozemnom mori a Indickom oceáne. Dobré pokrytie rybolovných činností v Atlantiku je zabezpečené administratívnymi zdrojmi (lodné denníky, vyhlásenia o vylodení a záznamy o predaji). V prípade oblastí, kde sú administratívne údaje menej spoľahlivé, najmä v prípade Stredozemného mora, sa tieto zdroje dopĺňajú výberovým zisťovaním. Francúzsko uskutočnilo veľké investície do modernizácie a zlepšenia svojho systému zberu údajov týkajúcich sa rybolovu.

Taliansko — Taliansko vykonáva rybolov v oblasti 37. V súčasnosti existujú určité problémy so zberom údajov za oblasti 34 a 51. V prípade oblasti 37 sa používa výberové zisťovanie (v prípade ostatných oblastí vyčerpávajúce zisťovanie). Lodné denníky sa používajú len na zber údajov o úlovkoch tuniaka modroplutvého a ich zber vykonáva ministerstvo poľnohospodárskej, potravinovej a lesníckej politiky (Ministry of Agriculture, Food and Forestry Policies). Istituto nazionale di statitistica (ISTAT) zbiera údaje za oblasti 34 a 51 a Istituto di ricerche economiche per la Pesca e l’acquacoltura (IREPA) za oblasť 37. ISTAT je zodpovedný za koordináciu podávania správ Eurostatu. Taliansko má veľa malých plavidiel (s celkovou dĺžkou menej ako 12 m). Približne 99 % plavidiel vykonáva činnosti v pobrežných vodách okolo talianskeho polostrova. Asi dve tretiny z nich sú malé plavidlá s pasívnym výstrojom. Zber údajov sa vykonáva mnohorozmerným výberovým zisťovaním s populáciou rozdelenou podľa oblastí, veľkosti plavidla a použitého výstroja. Metodikou zisťovania sa výberové chyby obmedzujú na 3,5 % toleranciu. Odhaľujú sa aj chyby vo forme neodpovede, ktoré sa riešia pomocou výberu vzoriek. Niekoľko plavidiel (približne 10) loviacich v oblastiach 34 a 51 vypĺňa dotazník, v nasledujúcich rokoch sa však metodika zberu údajov za tieto oblasti vzhľadom na nízku mieru odpovedí zreviduje (využívanie administratívnych údajov). Za tieto oblasti v súčasnosti nie je možné poskytovať údaje.

Lotyšsko — lotyšské plavidlá vykonávajú činnosť v oblastiach rybolovu v severozápadnom Atlantiku 27 (podoblasti IA, IIA, III A – D, XIVa-b atď.), 21 (podoblasti 3L, 3M, 3K, 1F atď.) a 34 (podoblasti 1.13, 1.31, 1.32 atď.). Hlavnú zodpovednosť za zasielanie údajov má Odbor rybolovu ministerstva poľnohospodárstva, ale za zber údajov sú zodpovedné iné inštitúcie. Medzi ne patria Štátna služba pre životné prostredie ministerstva ochrany životného prostredia a regionálneho rozvoja (State Environment Service of the Ministry of Environmental Protection and Regional Development), Inštitút bezpečnosti potravín, zdravia zvierat a životného prostredia (Institute of Food Safety, Animal Health and Environment) „BIOR“ (ministerstvo poľnohospodárstva) a Ústredný štatistický úrad (ministerstvo hospodárstva). Zdroje údajov sú administratívne — lodné denníky, záznamy o predaji a vyhlásenia o vylodení. V Lotyšsku sa musia nákupcovia rýb centrálne registrovať a každé tri roky sa nechať certifikovať. Od nákupcov rýb sa vyžaduje, aby predložili záznamy o predaji v elektronickej (alebo v papierovej) forme do 48 hodín od uskutočnenia predaja.

Litva — Litva vykonáva rybolov v severovýchodnom a severozápadnom Atlantiku, v stredovýchodnom Atlantiku a v južnom Pacifiku. Za zber údajov a ich spracovanie zodpovedá Odbor rybolovu ministerstva poľnohospodárstva (The Fisheries Department of the Ministry of Agriculture). Primárnymi zdrojmi údajov sú lodné denníky a vyhlásenia o vylodení. Litva uvádza, že zaviedla integrovaný automatizovaný systém spracovania a validácie údajov o úlovkoch a vylodeniach.

Malta — za zber údajov zodpovedá Riaditeľstvo pre kontrolu rybolovu v rámci ministerstva zdrojov a vidieckych záležitostí (Ministry for Resources and Rural Affairs, MRRA) a tieto údaje zasiela Eurostatu Národný štatistický úrad (Štatistické oddelenie pre oblasť poľnohospodárstva a rybolovu). Maltské plavidlá vykonávajú činnosti v Stredozemnom mori (oblasť 37, podoblasť 15). V prípade plavidiel s dĺžkou viac ako 10 m sa používa metóda vyčerpávajúceho zisťovania na základe údajov z lodných denníkov a potvrdení o predaji.

Holandsko — holandské plavidlá vykonávajú činnosti v severovýchodnom a stredovýchodnom Atlantiku a v juhovýchodnom Pacifiku (oblasti 27, 34 a 87). Zdroje údajov sú administratívne (lodné denníky, vyhlásenia o vylodení, doklady o prekládke a preprave a záznamy o predaji). Údaje zbiera ministerstvo hospodárstva (Ministry of Economic Affairs) a Eurostatu ich zasiela štatistický úrad (Office for Statistics). Holandsko uplatňuje pravidlá, ktoré sa vzťahujú na predaj rýb na autorizovaných odbytiskách prostredníctvom organizácií výrobcov. Záznamy o predaji v elektronickej forme sa predkladajú do 48 hodín od predaja.

Poľsko — ako hlavné zdroje informácií sa uvádzajú lodné denníky a záznamy o predaji. Zodpovednosť za zber údajov a ich zasielanie nesie Odbor rybolovu ministerstva poľnohospodárstva a rozvoja vidieka (Fisheries Department of the Ministry of Agriculture and Rural Development).

Portugalsko — za predkladanie štatistických údajov Eurostatu je zodpovedné Portugalské generálne riaditeľstvo pre prírodné zdroje, bezpečnosť a námorné služby (Directorate General for Natural Resources, Security and Maritime Services). Portugalsko má veľkú a rôznorodú národnú flotilu s veľkými rozdielmi medzi jednotlivými rybolovnými zónami.  Flotilu tvoria prevažne malé, otvorené drevené rybárske člny vykonávajúce drobný rybolov. Najdôležitejšie oblasti sú v severovýchodnom a západnom Atlantiku a v stredovýchodnom Atlantiku. V Atlantiku a Indickom oceáne je dôležitý aj rybolov na dlhé šnúry zameraný na mečiara veľkého (ako aj na žraloka modrého v Indickom oceáne). Údaje sa väčšinou získavajú z denníkov, vyhlásení o vylodení a záznamov o predaji. Čerstvé alebo chladené ryby sa musia predávať prostredníctvom regulovaných trhov a zodpovedajúce informácie sa zapisujú do záznamov o predaji. V prípade rýb spracúvaných na mori sa priemerné ceny získavajú z vyhlásení o vylodení.

Rumunsko — Rumunsko vykonáva činnosti vo výhradnej hospodárskej zóne Čierneho mora (oblasť 37). Zdroje údajov sú administratívne — lodné denníky, záznamy o predaji a preprave. Doklady zbierajú regionálni inšpektori Národnej agentúry pre rybolov a akvakultúru (National Agency of Fisheries and Aquaculture, NAFA). NAFA tieto údaje spracúva a zasiela Eurostatu.

Slovinsko — zodpovednosť za zber údajov a ich predkladanie nesie ministerstvo poľnohospodárstva a životného prostredia (Ministry of Agriculture, Fisheries and Food), Inštitút pre výskum rybolovu v Slovinsku (the Fisheries Research Institute of Slovenia) a Štatistický úrad Slovinskej republiky (Statistical Office of the Republic of Slovenia). Slovinská flotila vykonáva činnosti v rybolovných oblastiach severnej časti Jadranského mora (oblasť 37). Zdroje údajov sú väčšinou administratívne. Všetky plavidlá musia viesť lodné denníky, aby bolo pokrytie vylodení flotily úplné. Informácie o cenách pochádzajú zo záznamov o predaji a dotazníkov. Podľa tejto metódy sa informácie o cenách získavajú za väčšinu vylodeného celkového množstva, ale nie za vylodenie malého množstva rýb (menej ako 50 kg) predávaného na osobnú spotrebu, v prípade ktorého sa nemusí vystavovať záznam o predaji.

Fínsko — hlavnú zodpovednosť za zber údajov o rybolove, ich predkladanie a kvalitu nesie Fínsky inštitút pre výskum zveri a rybolovu (Finnish Game and Fisheries Research Institute). Registre vedie ministerstvo poľnohospodárstva a lesného hospodárstva (Ministry of Agriculture and Forestry). Fínske plavidlá lovia len v Baltskom mori. Zdroje údajov v prípade plavidiel s dĺžkou nad 10 m zahŕňajú upravenú verziu lodného denníka EÚ. Priamy predaj druhov, na ktoré sa vzťahujú kvóty, je regulovaný, pričom platí povinnosť nahlásenia do 48 hodín od vylodenia. Informácie o predaji druhov, na ktoré sa nevzťahujú kvóty, sú doplnené zisťovaním najväčších spoločností v oblasti veľkoobchodu s rybami.

Švédsko — zodpovednosť za zber údajov a ich predkladanie nesie Švédska agentúra pre námorné a vodné hospodárstvo (Swedish Agency for Marine and Water Management). Zdroje údajov sú administratívne a patria medzi ne lodné denníky, záznamy o predaji, vyhlásenia o vylodení a v prípade pobrežnej flotily mesačné (alebo aj denné) lodné denníky. Lodné denníky sa v prípade rybárskych plavidiel s dĺžkou nad 12 m zasielajú elektronicky cez systém elektronického nahlasovania (ERS) a menšie plavidlá vedú lodný denník v papierovej forme. Záznamy o predaji sa zbierajú centrálne, a to buď v elektronickej alebo papierovej forme, a pobrežní rybári majú možnosť predložiť lodné denníky elektronicky cez bezpečné webové rozhranie.

Spojené kráľovstvo — pre túto krajinu sú najdôležitejšie úlovky zo severovýchodného Atlantiku (oblasť 27). Spojené kráľovstvo má veľkú pobrežnú flotilu, ktorá sa zameriava najmä na druhy, na ktoré nie sú stanovené kvóty, významná časť rybolovu však pripadá aj niektoré druhy, na ktoré sú stanovené kvóty. Spojené kráľovstvo prevádzkuje aj malú flotilu vo vzdialených vodách registrovanú v Spojenom kráľovstve, ktorá má však základňu v zahraničí a tam aj vykonáva rybolovné činnosti. Za zber údajov sú zodpovedné inšpektoráty rybolovu jednotlivých častí krajiny (Anglicko, Škótsko, Wales a Severné Írsko). Tieto údaje zhromažďuje a Eurostatu zasiela Organizácia pre správu morí (Marine Management Organisation), výkonný mimorezortný verejný orgán, ktorý bol zriadený a boli mu udelené právomoci podľa zákona o prístupe k moru a pobrežiu (Marine and Coastal Access Act) z roku 2009. Administratívne údaje (lodné denníky, záznamy o predaji a vyhlásenia o vylodení) sa predkladajú za flotilu s dĺžkou nad 10 m.

Island — islandské plavidlá lovia najmä vo vodách severovýchodného Atlantiku, ale v menšej miere aj v severozápadnom a južnom Atlantiku. V metodike zostavovania štatistiky úlovkov a vylodení nie sú oproti členským štátom EÚ zásadné rozdiely. Údaje sa získavajú z lodných denníkov. Island takisto prísne reguluje svoj prvý predaj rýb a všetky vylodenia musia prebehnúť v určených prístavoch a hmotnosť sa musí merať použitím certifikovaných váh. Od nákupcov aj spracovateľov rýb sa vyžaduje, aby predkladali správy. Za zber údajov a ich zasielanie Eurostatu je zodpovedné Islandské riaditeľstvo rybolovu (Icelandic Directorate of Fisheries) a Islandský štatistický úrad (Statistics Iceland). Zatiaľ čo obe organizácie používajú rovnaké zdroje údajov, rozdiely sa môžu objaviť vtedy, keď riaditeľstvo rybolovu predkladá údaje priamo, keďže ich získava zo živej databázy, ktorej údaje sa ešte môžu zmeniť.

Nórsko — nórske plavidlá lovia v severovýchodnom Atlantiku (oblasť 27), severozápadnom Atlantiku (oblasť 21) a Antarktíde (oblasti 48 a 88).  Za zber údajov o rybolove zodpovedá Nórske riaditeľstvo rybolovu (Norwegian Directorate of Fisheries). Zdroje údajov sú administratívne a zahŕňajú lodné denníky o úlovkoch, vyhlásenia o vylodení a záznamy o predaji. Údaje z elektronických lodných denníkov, ktoré sa denne zasielajú riaditeľstvu rybolovu, kde sa ukladajú, zahŕňajú úlovky všetkých rybárskych plavidiel s dĺžkou 15 m a viac. Plavidlá s dĺžkou od 12 do 15 m, ktoré lovia v oblasti ICES IIIa, predkladajú elektronické lodné denníky od začiatku januára 2013. Údaje zo záznamov o vylodení a predaji zbiera šesť rôznych organizácií predajcov, ktoré ich v elektronickej forme pravidelne zasielajú riaditeľstvu rybolovu.   Podľa nórskych zákonov majú organizácie predajcov rýb výlučné práva na všetok priamy predaj nórskych a zahraničných rybárov. Záznam o predaji zahŕňa údaje o vylodeniach nórskych plavidiel v Nórsku a v zahraničí, ako aj o vylodeniach zahraničných plavidiel v Nórsku. Podľa nórskych právnych predpisov každý záznam o predaji zahŕňa informácie o plavidlách, rybároch, kupujúcich, druhoch, type produktu, oblasti rybolovu, rybárskom výstroji, množstve a hodnote. Na zázname o predaji sa okrem toho musia uvádzať aj informácie o mieste vylodenia, dátume začatia a ukončenia plavby a dátume vylodenia. Ďalšie informácie o uchovávaní v čerstvom stave a účele použitia sa poskytujú na štatistické aj administratívne účely. Nórsko poskytuje informácie o vylodeniach zahraničných rybárov v Nórsku v súlade s kontrolnými dohodami podľa ich vlajkových štátov.

2.3. Kvalita údajov

Metodiky zberu informácií o rybolove sú v celej Európe pomerne konzistentné. Spoľahlivosť štatistiky závisí od:

· presnosti dokumentov, ktoré sektor rybolovu poskytuje vnútroštátnym orgánom,

· kontrol kvality členských štátov.

Mnohé členské štáty uvádzajú, že na krížové kontroly údajov z administratívnych zdrojov už používajú elektronické metódy. Rôzne zdroje, akými sú napríklad systém monitorovania plavidiel (VMS) a inšpekcie na palubách a v prístavoch, zabezpečujú konzistentnosť informácií pochádzajúcich z lodných denníkov, vyhlásení o vylodení a prekládke a záznamov o predaji). Tieto zdroje údajov zodpovedajú vyčerpávajúcemu zisťovaniu požadovaných údajov, v prípade plavidiel s dĺžkou nad 10 m neexistuje žiadne výberové zisťovanie. Všetky chýbajúce údaje sa zisťujú prostredníctvom štatistických zisťovaní, ktoré môžu pokrývať všetky rybolovné činnosti alebo ich časť.

Pre lehoty na predkladanie záznamov o predaji, lodných denníkov a vyhlásení o vylodení platia prísne pravidlá, ktoré sa vo väčšine prípadov dodržiavajú, ak k vylodeniu dôjde na území príslušného členského štátu. Pri elektronickom zasielaní sa údaje v určitých prípadoch denne aktualizujú.

Členské štáty často hlásia, že záznamy o predaji dostávajú od plavidiel, ktoré sa vylodili v inom členskom štáte alebo tretej krajine, s oneskorením. Oneskorenia pri predkladaní údajov môžu viesť k rozporom medzi informáciami, ktoré sa zasielajú Eurostatu a iným útvarom Komisie (GR MARE) na účely monitorovania kvót a ktoré by mali byť v skutočnosti identické. Spôsobuje to najmä skutočnosť, že členské štáty informácie neustále aktualizujú. Tieto štatistické odchýlky vznikajú aj z dôvodu rozdielov v lehotách na zasielanie.

Zatiaľ čo sa členské štáty usilujú o skompletizovanie záznamov v najkratšom možnom termíne na konci rybárskeho roka, nechávajú svoje databázy otvorené, aby sa v nich mohli vykonávať opravy, hoci vo všeobecnosti sa šesť mesiacov po skončení referenčného roka vykonáva málo dôležitých aktualizácií.

Zavedením počítačových systémov sa odstránili mnohé problémy so zaznamenávaním štatistiky rybolovu. Dosiahol sa vysoký stupeň spoľahlivosti, najmä v prípade druhov, na ktoré sú stanovené kvóty. Treba poznamenať, že je ešte potrebné zlepšiť zber údajov o vyloďovaní v prípade druhov, na ktoré nie sú stanovené kvóty.

Väčšina ČŠ dodržiava požiadavky, pokiaľ ide o pokrytie, spoľahlivosť a včasnosť údajov vyžadovaných podľa nariadenia Rady (EHS) 1382/91 z 21. mája 1991[2] a nariadenia Rady (EHS) 2104/93 z 22. júla 1993[3] o množstve a priemerných cenách produktov rybolovu, ktoré vyloďujú EÚ a EHP na svojom území. Tieto informácie sa vyžadujú do šiestich mesiacov od konca referenčného roka.

Niektoré členské štáty, ako napríklad Bulharsko, Dánsko, Fínsko, Taliansko, Malta, Poľsko, Slovinsko a Španielsko uviedli, že ceny odhadujú na základe priemerných cien jednotlivých druhov, ak údaje o cenách nie sú k dispozícii. Aby v budúcnosti k tejto situácii nedochádzalo, Írsko zaviedlo orientačné ceny jednotlivých druhov, čím sa má znížiť počet chýb, ktoré vznikajú, keď nákupcovia rýb vkladajú údaje do systému. Estónsko túto záležitosť riešilo priamou komunikáciou v každom jednotlivom prípade. Záznamy o predaji v Spojenom kráľovstve sú doplnené ďalšími zdrojmi informácií, ak sú k dispozícii (t. j. plavidlá loviace vodné schránkovce a kôrovce musia vypĺňať denníky o činnosti a predkladať ich orgánom). Pomocou týchto dodatočných zdrojov sa v kombinácii s údajmi o vylodení zostavujú úplné údaje o rybolovnej činnosti.

Eurostat vyhlásil Grécko pri poslednom hodnotení súladu za „nedodržiavajúce právne predpisy“. Grécko však teraz ohlásilo, že súčasná situácia sa najneskôr do začiatku roka 2014 zlepší. Nemecko meškalo so zaslaním údajov a jeho údaje o vyloďovaní neboli úplné. Z toho dôvodu riaditeľ sektorovej a regionálnej štatistiky v oficiálnom liste požiadal, aby sa týmto problémom v budúcnosti zabránilo.

Poľsko, Rumunsko a Írsko síce dodržiavajú nariadenia, ale nereagujú včas na kontroly správnosti údajov, ktoré Eurostat vykonáva s cieľom monitorovať kvalitu údajov.

3. ZÁVERY

Údaje poskytované Eurostatu sa z väčšej časti získavajú v rámci postupov zavedených na účely kontroly a presadzovania právnych predpisov. Členské štáty neuvádzajú osobitné rozdiely v metodike, pokiaľ ide o informácie poskytované útvarom Komisie. Využívaním administratívnych údajov na štatistické účely sa zabezpečuje, že dodatočné finančné zaťaženie odvetvia rybolovu je nízke.

Väčšiu dôveru v kvalitu údajov poskytujú krížové kontroly v rámci činností dohľadu. Vďaka častejšiemu využívaniu elektronických metód zberu údajov sa údaje predkladajú včasnejšie a sú presnejšie. V mnohých členských štátoch sa pracuje na zavádzaní systémov, ktoré sú v súlade so zmenenými požiadavkami na európskej úrovni.

V predchádzajúcej správe (rok 2010) hlásili niektoré členské štáty problémy s používaním koeficientov prepočtu, ktoré boli v jednotlivých členských štátoch rozdielne. Tento problém sa vyriešil vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 404/2011[4], v ktorom sa v prílohách XIII, XIV a XV stanovujú všetky koeficienty na prepočet hmotnosti uskladnených alebo spracovaných rýb na živú hmotnosť rýb. Uvedené koeficienty prepočtu by sa mali uplatňovať na produkty rybolovu na palube rybárskych plavidiel EÚ alebo na produkty rybolovu, ktoré tieto plavidlá prekladajú alebo vyloďujú. Pre zostávajúce druhy/obchodné úpravy, na ktoré sa nariadenie nevzťahuje, platia vnútroštátne koeficienty prepočtu.

V zmysle nákladovej efektívnosti sú dôležité tieto faktory:

–          minimalizácia zaťaženia poskytovateľov údajov harmonizáciou formátov, plánovaním lehôt, intenzívnejšou výmenou údajov a zvýšením dostupnosti údajov,

–          koordinácia zberu údajov s inými útvarmi Komisie,

–          koordinácia s vývojom v oblasti nástrojov na zber údajov v záujme kvalitných krížových kontrol medzi rôznymi zdrojmi a databázami.

Toto úsilie prispeje k optimálnemu využívaniu všetkých dostupných administratívnych zdrojov v sektore rybolovu, najmä zdrojov založených na monitorovaní, kontrole a dohľade, ktoré sa bežne používajú vo všetkých členských štátoch. Tieto zdroje zodpovedajú vyčerpávajúcemu zisťovaniu, takže nie je potrebný štatistický výber. Okrem toho sa môžu všetky chýbajúce údaje zistiť prostredníctvom „ad hoc“ štatistických zisťovaní, ako sú napr. údaje o zamestnanosti.

Boli zaznamenané určité problémy so zberom podrobných a presných údajov o plavidlách drobného rybolovu, ktoré sú spôsobené veľkým počtom plavidiel a miest vylodenia. Tento druh flotily vykonáva činnosti, ktoré majú výrazne sezónny charakter. Tieto plavidlá nemajú VMS ani lodný denník, čo takisto sťažuje kontrolu vylodení.

Znížením periodicity podávania správ o kvalite sa znižuje zaťaženie členských štátov. Údaje sú naďalej hodnotným zdrojom informácií pri vytváraní politiky a riadení trhov v rámci spoločnej rybárskej politiky.

Väčšina členských štátov už vybudovala vlastné systémy krížových kontrol a varovaní, ktoré pomohli zabrániť chybám v informáciách pochádzajúcich z rôznych zdrojov, ako je to plánované podľa nových požiadaviek nariadení o kontrole. V tejto súvislosti je potrebná ďalšia spolupráca medzi GR MARE a Eurostatom, pokiaľ ide o výmeny názorov a skúseností týkajúcich sa overovania správnosti údajov a výmeny údajov, aby sa znížila duplicita oznamovania zo strany členských štátov.

Okrem toho treba poznamenať, že v porovnaní s predchádzajúcimi správami došlo k zlepšeniu v úplnosti a včasnosti zasielania dotazníkov. Z tejto správy však vyplýva aj to, že je potrebné ďalšie úsilie na zvýšenie kvality štatistických údajov o vyloďovaní.

Eurostat plánuje prepracovať svoje dotazníky o kvalite štatistiky vyloďovania s cieľom získať presnejšie informácie o kvalite administratívnych zdrojov, ktoré používajú členské štáty. Okrem toho tie členské štáty, ktoré si to želajú, by mali od Eurostatu dostať väčšiu technickú podporu.

Takisto treba zdôrazniť, že Eurostat nemá právomoc monitorovať informácie prichádzajúce podľa požiadaviek spoločnej rybárskej politiky. Konkrétne opatrenia na zlepšenie kvality údajov majú prispieť k minimalizácii spravodajského zaťaženia členských štátov a odstráneniu duplicity oznamovania, a tým aj k čo najefektívnejšiemu využívaniu zdrojov Komisie. Vykonávanie uvedených opatrení môže prispieť k tomu, že štatistické údaje sa budú využívať čoraz častejšie nákladovo efektívnym spôsobom, a je v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009[5] o európskej štatistike.

[1]           NARIADENIE RADY (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 847/96, (ES) č. 2371/2002, (ES) č. 811/2004, (ES) č. 768/2005, (ES) č. 2115/2005, (ES) č. 2166/2005, (ES) č. 388/2006, (ES) č. 509/2007, (ES) č. 676/2007, (ES) č. 1098/2007, (ES) č. 1300/2008, (ES) č. 1342/2008 a ktorým sa zrušujú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1627/94 a (ES) č. 1966/2006 (Ú. v. EÚ L 343, s.1, 22.12.2009).

[2]           NARIADENIE RADY (EHS) č. 1382/1991 z 21. mája 1991 o predkladaní údajov o vyloďovaní produktov rybolovu v členských štátoch (Ú. v. ES L 133, 28.5.1991).

[3]           NARIADENIE RADY (EHS) č. 2104/93 z 22. júla 1993, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1382/91 o predkladaní údajov týkajúcich sa vyloďovania produktov rybolovu v členských štátoch (Ú. v. ES L 191, 31.7.1993).

[4]           VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 404/2011 z 8. apríla 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky rybného hospodárstva (Ú. v. EÚ L 112, 30.4.2011).

[5]           NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 223/2009 z  11. marca 2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia (ES, Euratom) č. 1101/2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009).