1.        Úvod

1.1         Hospodárske súvislosti

Hospodárska a finančná kríza ovplyvnila schopnosť finančného sektora smerovať finančné prostriedky do reálnej ekonomiky, najmä do dlhodobých investícií. Vysoká miera závislosti od bankového sprostredkovania v kombinácii so znižovaním pákového efektu bánk a nižšou dôverou investorov viedli k zníženému financovaniu všetkých hospodárskych odvetví.  Únia odhodlane konala s cieľom zvrátiť tento trend a obnoviť podmienky pre udržateľný rast a investície. Verejné financie boli konsolidované a zaviedli sa postupy zamerané na lepšiu koordináciu rozpočtových a hospodárskych politík. ECB podnikala pevné kroky na obnovu dôvery v trhy a vytvorenie bankovej únie pomáha znižovať finančnú roztrieštenosť a obnoviť dôveru v eurozónu.

Využitie týchto zlepšení si vyžaduje dlhodobé investície, ktoré môžu podporiť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. Schopnosť finančného systému smerovať finančné prostriedky do dlhodobých investícií bude zohrávať zásadnú úlohu pri zabezpečení pozície Európy na ceste udržateľného rastu.

1.2         Potreba dlhodobého financovania

Dlhodobé financovanie zahŕňa niekoľko kľúčových znakov[1]:

financuje produktívne činnosti, ktoré podporujú rast znižovaním nákladov, diverzifikáciou výrobných prostriedkov a vytváraním pracovných miest inteligentným, udržateľným a inkluzívnym spôsobom; je trpezlivé v tom zmysle, že investori zohľadňujú dlhodobú výkonnosť a riziká svojich investícií a nie krátkodobé cenové výkyvy.  Táto dlhodobá perspektíva pôsobí proticyklicky a podporuje finančnú stabilitu; je angažované v tom, že investori vo svojich investičných stratégiách zohľadňujú dlhodobejšie aspekty, ako sú environmentálne a sociálne otázky, ako aj otázky týkajúce sa správy a riadenia.

K udržateľnému rastu zásadne prispieva infraštruktúra a MSP.  Vysokokvalitná infraštruktúra zlepšuje produktivitu ostatných častí hospodárstva, umožňuje rast a zjednodušuje prepojenie vnútorného trhu.  Investičné potreby pre siete dopravnej, energetickej a telekomunikačnej infraštruktúry, ktoré sú významné pre EÚ, sa na obdobie do roku 2020 odhadujú na 1 bilión EUR[2].  Významné investície budú potrebné takisto v oblasti ľudského kapitálu[3], výskumu a vývoja, nových technológií a inovácií v rámci stratégie Európa 2020 a klimaticko-energetického balíka do roku 2030[4].

MSP predstavujú približne dve tretiny pracovných miest a takmer 60 % pridanej hodnoty v EÚ. Výrazne prispievajú k rastu HDP na základe svojho celkového významu, ako aj schopnosti inovácie, rastu a vytvárania pracovných miest.

Prostredie neistoty a neochoty riskovať, ktoré vzniklo v dôsledku finančnej a hospodárskej krízy, ovplyvnilo dopyt aj ponuku v oblasti financovania. Na strane dopytu sa to odrazilo na zníženom dopyte zo strany MSP, verejno-súkromných partnerstiev a ostatných investičných projektov, ktoré vyžadujú dlhodobé financovanie, čo viedlo k neoptimálnej úrovni dlhodobého investovania a financovania. Na strane ponuky sa krízou zvýšila neochota riskovať vedúca k uprednostňovaniu likvidity, čo spolu so znižovaním pákového efektu bánk ovplyvnilo schopnosť hospodárstva zabezpečiť si financovanie s dlhými splatnosťami.  Neoptimálne úrovne dlhodobého financovania odrážajú aj zlyhania trhu a neefektívnosť v sprostredkovateľskom reťazci[5].

Riešenie týchto záležitostí je pre Európu prioritou. Schopnosť hospodárstva poskytovať dlhodobé financovanie, ktoré posilní konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva a priemyslu, závisí od jeho schopnosti smerovať úspory prostredníctvom otvoreného, bezpečného a konkurencieschopného finančného sektora. Na tento účel je nevyhnutná právna istota a dôvera investorov.

1.3         Zelená kniha a verejné konzultácie o dlhodobom financovaní

Európska komisia prijala 25. marca 2013 zelenú knihu o dlhodobom financovaní, ktorá podnietila rozsiahlu diskusiu o rôznych faktoroch, ktoré stimulujú schopnosť európskeho hospodárstva prilákať finančné prostriedky, ktoré potrebuje na udržanie a urýchlenie svojho oživenia. Uvedený dokument bol zameraný na preskúmanie spôsobu lepšieho smerovania úspor vlád, podnikov a domácností do dlhodobých potrieb financovania.

Zúčastnené strany veľmi pozitívne prijali konzultácie o zelenej knihe, ktorých výsledkom bolo 292 odpovedí zo všetkých segmentov hospodárstva[6]. Prevažná väčšina zúčastnených strán súhlasila s tým, že je potrebné rozšíriť zdroje dlhodobého financovania v Európe, pričom uznala významnú úlohu, ktorú budú banky aj naďalej zohrávať, a to najmä pre MSP.  Aj keď sa za veľmi dôležité považuje správne vymedzené a stabilné regulačné prostredie, mnohé zúčastnené strany takisto vyzvali na lepšie nastavenie regulačnej reformy, aby sa zohľadnili ciele dlhodobého financovania.

1.4         Iné európske a medzinárodné politické iniciatívy

Diskusia o dlhodobom financovaní mala svoju odozvu na európskej a medzinárodnej úrovni. Hospodársky a finančný výbor zriadil skupinu odborníkov na vysokej úrovni, ktorá v decembri 2013[7] uverejnila svoju správu zameranú na MSP a infraštruktúru. Európsky parlament prijal 26. februára 2014 uznesenie[8] o dlhodobom financovaní európskeho hospodárstva. Uvedené uznesenie zahŕňa mnohé otázky uvedené v tomto oznámení.

Na medzinárodnej úrovni schválila skupina G20 v septembri 2013 pracovný plán pre financovanie investícií[9] a zriadila pracovnú skupinu, ktorá sa má ďalej zaoberať dlhodobým financovaním. OECD vypracovala zásady na vysokej úrovni pre inštitucionálnych investorov, keď sa zapájajú do dlhodobého financovania[10].

***

Toto oznámenie v tejto súvislosti a na základe konzultácií o zelenej knihe predstavuje súbor konkrétnych opatrení. Rozvoj a diverzifikácia spôsobu financovania dlhodobých investícií sú zložitá a viacrozmerná úloha, ktorú nemožno splniť prostredníctvom jedného opatrenia alebo „zázračného riešenia“, ale pomocou súboru reakcií a iniciatív.  Opatrenia navrhnuté v tomto oznámení sú zamerané na i) mobilizáciu súkromných zdrojov dlhodobého financovania, ii) lepšie využitie verejných financií, iii) rozvoj kapitálových trhov, iv) zlepšenie prístupu MSP k financovaniu, v) prilákanie súkromných financií do infraštruktúry a vi) zlepšenie celkového prostredia pre udržateľné financie.

Spolu s týmto oznámením Komisia predkladá aj:

návrh na revíziu smernice o inštitúciách zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (IORP) s cieľom podporiť ďalší rozvoj dôchodkového poistenia zamestnancov, ktoré je dôležitým druhom dlhodobého inštitucionálneho investora v EÚ; oznámenie o kolektívnom financovaní, ktoré je pre MSP rastúcim zdrojom financovania. 2.        Mobilizácia súkromných zdrojov dlhodobého financovania

Podpora zodpovedného poskytovania bankových úverov a posilnenie nebankových zdrojov financovania, ako sú inštitucionálni investori vrátane poisťovní, dôchodkových fondov, tradičných alebo alternatívnych investičných fondov, štátnych investičných fondov alebo nadácií je kľúčová: kým banky budú aj naďalej zohrávať významnú úlohu, diverzifikácia financovania je dôležitá z krátkodobého hľadiska na zlepšenie dostupnosti financovania, ale aj z dlhodobého hľadiska, aby sa európskemu hospodárstvu pomohlo lepšie zvládať budúce krízy.

Banky

Podľa nariadenia o kapitálových požiadavkách (CRR) a smernice o kapitálových požiadavkách IV (CRD IV)[11], ktoré sa postupne zavádzajú od januára 2014, sú banky povinné držať vyššie úrovne kapitálu, čím sa zvyšuje ich schopnosť absorbovať možné straty. Komisia posúdi primeranosť požiadaviek nariadenia CRR s ohľadom na dlhodobé financovanie v dvoch fázach, v roku 2014 a 2015.

Na banky sa budú vzťahovať aj nové požiadavky na riadenie likvidity, ktoré im umožnia absorbovať náhle šoky likvidity. Aj keď by to malo vyvolať väčšiu dôveru vo finančný systém, tvrdí sa, že prísnejšie pravidlá týkajúce sa likvidity môžu ovplyvniť schopnosť bánk poskytovať úvery s dlhými splatnosťami. Uplatňovanie pomeru pokrytia likvidity (LCR, pomer likvidity v horizonte jedného mesiaca) v Európe a prebiehajúce medzinárodné diskusie o vymedzení pomeru čistého stabilného financovania (NSFR, pomer likvidity v horizonte jedného mesiaca) musí nájsť správnu rovnováhu medzi zlepšením odolnosti bankového sektora voči šokom likvidity a predchádzaním nadmerným obmedzeniam týkajúcim sa transformácie splatností, ktoré odrádzajú od dlhodobého financovania.[12] Nariadením CRR sa okrem toho stanovuje postupné zavádzanie pomeru pokrytia likvidity a zavádza sa dlhé pozorovacie obdobie pred predložením akéhokoľvek legislatívneho návrhu týkajúceho sa pomeru čistého stabilného financovania).

Bankové reformy a najmä banková únia sú veľmi dôležité pre obnovenie dôvery vo finančný sektor a zníženie súčasnej roztrieštenosti trhu, ktorá postihuje najmä financovanie MSP. Po dokončení týchto reforiem by dlžníci a investori mali využívať výhody väčšieho, integrovanejšieho a lepšie regulovaného a kontrolovaného trhu.

Nedávny návrh štrukturálnej reformy európskeho bankovníctva[13] je takisto dôležitý, keďže je zameraný na ochranu základných finančných činností, ako je poskytovanie úverov hospodárstvu, tak, že sa odčlenia od rizikových obchodných činností.  Tým by sa obmedzilo aj súčasné krížové subvencovanie obchodných činností vkladmi, čo zvýši motiváciu bánk poskytovať úvery reálnej ekonomike.

Opatrenia

Komisia vypracuje správy o primeranosti požiadaviek nariadenia CRR týkajúcich sa dlhodobého financovania do roku 2014[14] a 2015[15]. Komisia pri príprave delegovaného aktu o pomere pokrytia likvidity[16] (ktorý sa očakáva v prvej polovici roka 2014) a konečnom nastavení pomeru čistého stabilného financovania[17] v plnej miere zohľadní potrebu neobmedziť nenáležite dlhodobé financovanie bankami. Okrem toho by sa v nariadení CRR malo v plnej miere využiť obdobie monitorovania na upravenie a riešenie potenciálnych neplánovaných dôsledkov nových pravidiel likvidity pre dlhodobé investovanie.

Poisťovne

Vhodnými poskytovateľmi dlhodobého financovania sú inštitucionálni investori, napríklad poisťovne. Hoci investície inštitucionálnych investorov do menej likvidných aktív, ako je infraštruktúra, boli obmedzené, hľadanie vyšších výnosov v prostredí s nízkymi úrokovými sadzbami zvyšuje ich záujem o takéto aktíva.

Smernicou Solventnosť II[18], ktorá sa bude uplatňovať od 1. januára 2016, sa zrušia niektoré prekážky pre investície, najmä v prípade menej likvidných tried aktív, ktoré v členských štátoch v súčasnosti existujú. Poisťovatelia budú môcť investovať do akéhokoľvek druhu aktív podliehajúcich zásade obozretnej osoby, pričom by mali byť schopní „riadne identifikovať, merať, monitorovať, riadiť, kontrolovať a oznamovať“[19] riziká spojené s týmito aktívami.

Tvrdí sa, že posilnenie kapitálových požiadaviek s cieľom zachytiť všetky vyčísliteľné riziká vrátane trhového rizika (ktoré nebolo zohľadnené v predchádzajúcom právnom režime, smernici Solventnosť I) môže ovplyvniť investičné správanie a dlhodobý výhľad poisťovateľov ako inštitucionálnych investorov[20]. Komisia preto v septembri 2012 požiadala Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA), aby preskúmal, či nastavenie a forma kapitálových požiadaviek vyžaduje nejakú úpravu bez toho, aby bola ohrozená účinnosť režimu z hľadiska obozretnosti, najmä pokiaľ ide o investície do infraštruktúry, MSP a sociálne podniky (vrátane sekuritizácie dlhov na tento účel). Analýza orgánu EIOPA bola predložená v decembri 2013[21]. Odporúčajú sa v nej kritériá na vymedzenie vysoko kvalitnej sekuritizácie a navrhuje sa priaznivejšie zaobchádzanie s takýmito nástrojmi znížením príslušných záťažových faktorov[22]. Ide o dôležitý krok v rámci širšieho programu podpory udržateľných sekuritizačných trhov (pozri oddiel 4 o sekuritizácii). Komisia pri formulovaní príslušných delegovaných aktov súvisiacich so Solventnosťou II zohľadní najnovšiu správu EIOPA vrátane možných úprav zaobchádzania s triedami aktív inými než sekuritizácia (infraštruktúra, MSP a sociálne podniky), ako je stanovené v pôvodnom mandáte pre EIOPA.

Okrem toho sa smernicou Omnibus II[23] zavedú opatrenia do smernice Solventnosť II, ktoré sú osobitne navrhnuté na posilnenie existujúcich stimulov na zosúladenie dlhodobých záväzkov s dlhodobými aktívami a ich držanie do splatnosti. Zoznam aktív spôsobilých na využitie zosúlaďovacích úprav bol rozšírený o kľúčové dlhodobé investície, ako sú dlhopisy na projekty v oblasti infraštruktúry.

Opatrenia

Komisia plánuje najneskôr v septembri 2014 prijať delegovaný akt týkajúci sa smernice Solventnosť II vrátane niekoľkých podnetov na podporu dlhodobých investícií poisťovateľmi.

Dôchodkové fondy

Dôchodkové fondy sú inštitucionálni investori s dlhodobými záväzkami. Ako také majú schopnosť byť „trpezlivými“ investormi.  Komisia víta, že dôchodkové fondy sa čoraz viac zameriavajú na alternatívne investície, ako je súkromný kapitál a infraštruktúra, s cieľom diverzifikovať portfóliá a zabezpečiť vyššie výnosy[24]. Návrh IORP 2, ktorý bol dnes prijatý, by mohol prispieť k dlhodobejším investíciám zamestnaneckých dôchodkových fondov, keďže obmedzuje možnosti členských štátov obmedziť určité druhy dlhodobých investícií.

Potenciál podporiť dlhodobé investície majú okrem zamestnaneckých dôchodkových fondov aj osobné dôchodkové produkty. V novembri 2012 Komisia vyzvala orgán EIOPA, aby vypracoval technické poradenstvo k rozvoju rámca EÚ pre činnosti a dohľad nad osobnými dôchodkovými produktmi[25]. To by bola príležitosť na mobilizáciu väčšieho objemu úspor na financovanie dlhodobých investícií, čím by sa podporila primeranosť dôchodkových príjmov aj hospodársky rast. Orgán EIOPA bol požiadaný, aby zvážil aspoň dva prístupy: i) vypracovanie spoločných pravidiel, ktoré umožnia cezhraničnú činnosť systémov osobných dôchodkov; alebo ii) vypracovanie 29. režimu, v rámci ktorého by pravidlá EÚ nenahrádzali vnútroštátne pravidlá, alebo boli by ich alternatívou. EIOPA predložila predbežnú správu o osobných dôchodkových produktoch vo februári 2014.

Opatrenia

Útvary Komisie v druhej polovici roka 2014 požiadajú orgán EIOPA o komplexné poskytnutie poradenstva s cieľom vytvoriť jednotný trh pre osobné dôchodky, a tým potenciálne mobilizovať väčší objem úspor v oblasti osobných dôchodkov na dlhodobé financovanie.

Súkromné sporiace účty

Zelená kniha získala určitú podporu zúčastnených strán, pokiaľ ide o preskúmanie spôsobov zvýšenia cezhraničných tokov úspor, a to aj prostredníctvom zavedenia sporiaceho účtu EÚ zameraného na poskytovanie štandardizovaného rámca s cieľom podnietiť sporiteľov, aby prispievali k dlhodobému financovaniu. V rámci tohto procesu by sa najskôr posúdili vnútroštátne modely a zohľadnili aspekty, ako sú výšky odmien, štátna ochrana vkladov, komplementarita s existujúcimi vnútroštátnymi systémami, zhromažďovanie finančných prostriedkov a kritériá poskytovania úverov.

Opatrenia

Útvary Komisia uskutočnia do konca roka 2014 štúdiu o možných zlyhaniach trhu a iných nedostatkoch týkajúcich sa cezhraničných tokov úspor vrátane prehľadu vnútroštátnych modelov sporiacich účtov a posúdenia možnosti zavedenia sporiaceho účtu EÚ.

3.            Lepšie využívanie verejných financií

Verejný sektor je významným prispievateľom k tvorbe hrubého kapitálu vo forme hmotných a nehmotných investícií. Je potrebné vynaložiť úsilie na zabezpečenie transparentnejšieho a efektívnejšieho využívania verejných finančných prostriedkov s cieľom maximalizovať návratnosť verejných investícií, ich prínos k rastu a ich schopnosť zvýšiť súkromné investície. Komisia bude naďalej monitorovať fiškálne politiky EÚ-28 vrátane kvality verejných výdavkov a dodržiavania postupu pri nadmernom deficite prostredníctvom semestra EÚ. Okrem toho je potrebné rozsiahle zameranie, ktoré zahŕňa aj činnosť národných podporných bánk a agentúr pre vývozné úvery.

Národné podporné banky

Národné a regionálne podporné banky zohrávajú dôležitú úlohu pri urýchľovaní dlhodobého financovania spolu s EIB/EIF a inými multilaterálnymi rozvojovými bankami, ako je Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR). V posledných rokoch zintenzívnili svoje činnosti, ktoré sú zamerané na vyváženie znižujúcich sa bilančných súm komerčných veriteľov. Vzhľadom na stabilizáciu hospodárskej situácie a obmedzenú úverovú kapacitu uvedených inštitúcií je potrebné zamerať sa na zlyhania trhu a na operácie s pridanou hodnotou. Počas konzultácií boli vyjadrené žiadosti o viac spoločných iniciatív EÚ na vnútroštátnej alebo medzinárodnej úrovni a o zjednodušenie postupov týkajúcich sa podpory spolupráce a synergií medzi rozpočtom EÚ a EIB/EIF, multilaterálnych rozvojových bánk a národných podporných bánk, a pokiaľ ide o väčšiu mieru zapojenia národných podporných bánk do politík EÚ a prístupu k finančným prostriedkom EÚ. Politiky zahŕňajú environmentálne, klimatické externality, inovácie a rozvoj sociálneho a ľudského kapitálu. Okrem toho sa za dôležitú záležitosť považovala koordinácia medzi multilaterálnymi bankami a národnými podpornými bankami s cieľom optimalizovať synergie a vzájomné dopĺňanie a predchádzať prekrývaniu úsilia a zdvojeniu financovania.

Opatrenia

Komisia vydá v roku 2014 oznámenie o podporných bankách s cieľom poskytnúť usmernenia o všeobecných zásadách; riadení a transparentnosti, ktoré sú kľúčovými stimulmi na zabezpečenie dôvery investorov a priaznivých podmienok financovania; dohľade a regulačných aspektoch; a úlohe národných podporných bánk v oblasti spolufinancovania a poskytovania rozpočtových prostriedkov EÚ na podporu európskych politických priorít na rok 2020 a neskôr. Komisia bude podporovať a monitorovať spoluprácu národných podporných bánk s EIB/EIF a prípadne inými multilaterálnymi rozvojovými bankami v súlade s požiadavkami Európskej rady z júna 2013 a správy pre zasadnutie Rady v decembri 2014.

Agentúry pre vývozné úvery

Agentúry pre vývozné úvery sú s ohľadom na dlhodobé financovanie investormi aj ručiteľmi/poisťovateľmi rizík. Ako také by mohli zohrávať dôležitú úlohu v podpore cezhraničných investícií v rámci EÚ, ako aj v podpore vývozu investičného majetku mimo EÚ. Ide o oblasť, v ktorej má napätie týkajúce sa rizika spojeného so štátnymi dlhopismi okamžitý vplyv na dlhodobé financovanie, najmä v prípade dlhodobých záruk.

Opatrenia

Útvary Komisie uverejnia správu o podpore lepšej koordinácie a spolupráce medzi existujúcimi vnútroštátnymi systémami vývozných úverov.

4.            Rozvoj európskych kapitálových trhov

Na diverzifikovanie spôsobov financovania je v Európe potrebné politické úsilie. Európske kapitálové trhy sú spravidla pomerne nedostatočne rozvinuté a v súčasnosti nedostatočne zapĺňajú medzeru vo financovaní, ktorá vznikla v dôsledku znižovania pákového efektu.  Požadujú sa aj vhodné finančné nástroje, ktoré finančným trhom umožnia zohrávať aktívnu a účinnú úlohu pri smerovaní finančných prostriedkov do dlhodobých investícií. Patria sem inovačné finančné nástroje spojené s hlavnými výzvami týkajúcimi sa udržateľného rastu v Európe, ako sú infraštruktúra, dlhopisy na ochranu klímy a dlhopisy so sociálnym vplyvom (pozri oddiel 6).

Akciové trhy a trhy s podnikovými dlhopismi

Financovanie kapitálového trhu od začiatku krízy výrazne trpí, ale klesajúci trend siaha až do 90. rokov 20. storočia. Počet prvotných verejných ponúk akcií v Európe a USA sa v porovnaní s počtom pred rokom 1999 znížil zhruba päťnásobne[26].  Zo štúdií v USA takisto vyplynulo, že časové obdobie do prvotnej verejnej ponuky akcií sa zdvojnásobil, a to zo 4,8 roka začiatkom 80. rokov 20. storočia na viac ako 9 rokov od roku 2007[27]. Aj keď vezmeme do úvahy cyklický charakter prvotných verejných ponúk akcií, tieto trendy sú znepokojujúce najmä z hľadiska vytvárania pracovných miest, keďže z tých istých štúdií v USA vyplynulo, že 92 % rastu v spoločnosti nastane po prvotnej verejnej ponuke akcií. Zriadenie pracovnej skupiny pre prvotné verejné ponuky akcií niekoľkými trhovými združeniami[28] na riešenie týchto otázok je vítanou iniciatívou.

Emitovanie podnikových dlhopisov využívajú veľké spoločnosti s ratingom, pričom tieto dlhopisy sa emitujú vo vysokých nominálnych hodnotách a nakupujú ich finančné inštitúcie. Tento trh zaznamenal v posledných rokoch rast.  Tieto nástroje však spravidla nie sú dostupné pre MSP/spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou, aj keď v minulých rokoch bolo pre retailové dlhopisy vytvorených niekoľko trhov v Nemecku (trh BondM založený v roku 2010), v Spojenom kráľovstve (ORB založený v roku 2010), vo Francúzsku (IBO založený v roku 2012) a v Taliansku (ExtraMOT PRO založený v roku 2013). 

Napriek týmto vnútroštátnym iniciatívam sú európske kapitálové trhy pre dlhopisy a akcie naďalej roztrieštené a nie sú dostatočne atraktívne pre MSP a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou, pretože sa vyznačujú nízkou mierou cezhraničných investícií do cenných papierov iných než prvotriednych akcií (blue chips). Pretrvávajú významné prekážky, ako sú rozdielne právne predpisy o cenných papieroch a konkurze.

Opatrenia

Delegovanými aktmi Komisie stanovenými v smernici MiFID 2[29] sa zabezpečí, že požiadavky na rastové trhy MSP minimalizujú administratívnu záťaž pre emitentov na týchto trhoch a zároveň udržia vysokú úroveň ochrany investorov.  Tieto požiadavky zahŕňajú minimálny podiel emitentov z radov MSP na týchto trhoch, vhodné kritériá pre prijatie na obchodovanie, informácie pre investorov a finančné výkazníctvo. Útvary Komisie uskutočnia štúdiu o tom, či sú po zlepšeniach zavedených smernicou MiFID 2 pre nemajetkové cenné papiere potrebné ďalšie opatrenia, aby sa umožnilo vytvorenie likvidného a transparentného sekundárneho trhu pre obchodovanie s podnikovými dlhopismi v EÚ. Komisia posúdi dôsledky a účinky pravidiel smernice o prospekte do konca roka 2015[30]. Bude sem patriť najmä posúdenie primeraného režimu zverejňovania vzťahujúceho sa na emitentov z radov MSP a spoločností s obmedzenou trhovou kapitalizáciou. Komisia preskúma, či by sa kritériá oprávnenosti pre investície zo strany podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) mohli rozšíriť na cenné papiere kótované na rastových trhoch MSP, ktoré javia určité likvidné vlastnosti, vzhľadom na vykonávane rámca smernice MiFID 2. Otázka, či by európske dlhodobé investičné fondy (EDIF) mali byť schopné investovať aj do kótovaných MSP, je kľúčová otázka, o ktorej sa v súčasnosti vedú diskusie v kontexte návrhu Komisie o EDIF[31]. Návrh Komisie už zahŕňa nekótované MSP ako súčasť tried aktív, ktoré budú oprávnené pre investície EDIF.

Sekuritizácia

Sekuritizačné transakcie umožňujú bankám refinancovať úvery združovaním aktív a ich konverziou na cenné papiere, ktoré sú pre inštitucionálnych investorov atraktívne. Z hľadiska banky takéto transakcie uvoľňujú kapitálové zdroje, zvyšujú schopnosť bánk rozšíriť poskytovanie úverov a financovať hospodársky rast. Pre inštitucionálnych investorov ponúkajú takéto cenné papiere v prípade dostatočnej veľkosti likvidné investičné príležitosti do tried aktív, do ktorých neinvestujú priamo, napr. MSP alebo hypotéky.

Niektoré modely sekuritizácie neboli v minulosti primerane regulované. Nedostatky týchto modelov však boli včas zistené a odstránené v rámci následnej finančnej reformy EÚ. Požiadavky na ponechanie rizika („ísť s kožou na trh“) sú v odvetví bankovníctva EÚ zavedené od roku 2011 a rozšírili sa na všetky finančné sektory. Okrem toho boli posilnené povinnosti zverejnenia, aby sa investorom umožnilo dôkladne sa oboznámiť s nástrojmi, do ktorých investujú.

Orgány prijímajú mnohé konkrétne opatrenia v záujme väčšej štandardizácie a transparentnosti sekuritizačných transakcií, čím sa zvyšuje dôvera investorov[32]. Inštitúcie a agentúry EÚ musia zintenzívniť vzájomnú spoluprácu a vytvoriť synergie, napríklad pokiaľ ide o štandardizáciu vzorov na predkladanie správ. K týmto cieľom prispievajú aj iniciatívy priemyselného odvetvia, ako je vykonávanie označovania.

Napriek týmto opatreniam sa doteraz nezaznamenalo žiadne výrazné oživenie tohto trhu. Do veľkej miery je to z dôvodu stigmy, ktorá je stále spájaná s týmito transakciami, a ich právnej úpravy. Mnohé zúčastnené strany vyzvali na diferencovanie sekuritizovaných produktov na prudenciálne účely s cieľom podporiť rozvoj udržateľných sekuritizačných trhov.  V technickej správe EIOPA pre smernicu Solventnosť II a v návrhu Komisie o štrukturálnej reforme bankovníctva sa zavádza diferencovanie „vysoko“ kvalitných sekuritizovaných produktov. 

Opatrenia

· Komisia bude pracovať na diferenciácii „vysoko“ kvalitných sekuritizovaných produktov s cieľom zabezpečiť súlad medzi finančnými sektormi a preskúmať možné preferenčné regulačné zaobchádzanie zlučiteľné s prudenciálnymi zásadami. Komisia zváži zahrnutie tohto prístupu do príslušných právnych predpisov EÚ pre všetky finančné sektory. Komisia zohľadní najmä možné budúce zvýšenie likvidity radu sekuritizovaných produktov po ďalšej diferenciácii a štandardizácii.

· Komisia bude pracovať spolu s tvorcami medzinárodných noriem, najmä Bazilejským výborom a Medzinárodnou organizáciou komisií pre cenné papiere (IOSCO), na vypracovaní a zavádzaní celosvetových noriem, ktoré sa týkajú najmä pravidiel pre ponechanie rizík, vysoko kvalitnej štandardizácie a transparentnosti s cieľom zabezpečiť konzistentnosť a predísť regulatórnej arbitráži.

Kryté dlhopisy

Kryté dlhopisy predstavujú štandardný prostriedok na využitie kapitálových trhov na financovanie zabezpečené kvalitnými aktívami. Kým tieto nástroje poskytujú investorom bezpečnosť a likviditu v porovnaní s nadriadenými nezabezpečenými cennými papiermi, emitentom poskytujú výhody, ako je nákladovo efektívne financovanie a diverzifikácia financovania. Aj keď na kryté dlhopisy odkazujú rôzne pravidlá EÚ, v súčasnosti neexistuje žiadny jednotný, harmonizovaný rámec. V niektorých členských štátoch k tomuto neexistujú osobitné právne predpisy. Napriek tomu však došlo k istému zbližovaniu po vypracovaní kritérií oprávnenosti pre preferenčné kapitálové požiadavky v odvetví bankovníctva na všeobecne uznávaný trhový štandard[33].

Opatrenia

· Komisia preskúma zaobchádzanie s krytými dlhopismi v nariadení CRR do konca roka 2014[34] s cieľom vybudovať základ pre integrovaný európsky trh s krytými dlhopismi. V rámci tohto prieskumu sa posúdi kreditná kvalita, oprávnený kolaterál a transparentnosť. Mohlo by sa preskúmať aj posilnenie dohľadu, vymáhateľnosť preferenčných práv a aspekty oddelenia v prípade konkurzu

· Útvary Komisie realizujú štúdiu týkajúcu sa prínosov zavedenia rámca EÚ pre kryté dlhopisy so zohľadnením zistení uvedeného prieskumu.

Súkromné umiestňovanie

Súkromné umiestňovanie môže predstavovať alternatívu bankových úverov a verejných emisií podnikových dlhopisov a potenciálne rozšíriť dostupnosť financovania pre stredné až veľké nekótované spoločnosti a potenciálne infraštruktúrne projekty. Súčasný regulačný rámec umožňuje súkromné umiestňovanie a niektoré členské štáty už vytvorili takéto trhy (napr. trh „Schuldschein“ v Nemecku a „Euro PP“ vo Francúzsku).  Pre tento spôsob financovania narastá ponuka aj dopyt, čo dokazuje rast súčasných trhov v EÚ a množstvo európskych emitentov s prístupom na trh súkromného umiestňovania v USA[35].

Táto činnosť sa však neujala v širšom európskom meradle. Medzi dôvody patrí chýbajúca štandardizovaná dokumentácia a informácie o úverovej bonite emitentov a nedostatok likvidity na sekundárnom trhu.  Keďže informácie o návratnosti sú mimoriadne dôležité pre investorov do týchto produktov, rozdiely v európskych právnych predpisoch o konkurze boli tiež uvedené ako prekážky rozvoja širšieho cezhraničného trhu súkromného umiestňovania.

Opatrenia

· Útvary Komisie vykonajú do konca roka 2014 štúdiu, v ktorej sa zmapujú trhy súkromného umiestňovania v Európe v porovnaní s inými miestami/postupmi, zanalyzujú sa ich kľúčové faktory úspechu a vypracujú sa politické odporúčania, ako možno tento úspech v EÚ zopakovať v širšom meradle.  Posúdia sa aj potenciálne riziká, keďže trhy súkromného umiestňovania sú na základe ich podstaty menej transparentné ako verejné kapitálové trhy, a sú veľmi nelikvidné.  Štúdia bude vychádzať z verejných konzultácií a posúdenia vplyvu vykonaných v rokoch 2007/2008[36].

5.            Zlepšenie prístupu MSP k financovaniu

Najmä závislosť MSP od bankového financovania spôsobila, že počas krízy utrpeli najväčšie škody.  Stále je pre ne náročné získať úvery, najmä v periférnych hospodárstvach, čiastočne z dôvodu roztrieštenosti bankového sektora[37].

Hlavnou otázkou pri financovaní MSP je uľahčenie prechodu zo začínajúceho podniku na MSP a ďalej na spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou, t. j. prechod cez tzv. eskalátor financovania. MSP počas svojho životného cyklu využívajú kombináciu zdrojov financovania vrátane bankového dlhu a externého kapitálu od tzv. podnikateľských anjelov, rizikového kapitálu, fondov súkromného kapitálu a nakoniec kapitálových trhov. MSP často považujú prechod z jednej kombinácie zdrojov financovania na inú za problematický. Spoločnosti čelia medzi jednotlivými fázami rastu „medzerám vo financovaní“ a „medzerám vo vzdelávaní“.  Ide najmä o ranú fázu a fázu rastu, čiastočne z dôvodu obmedzeného financovania rizikového kapitálu v Európe.

Komisia prijala v roku 2011 akčný plán o financovaní MSP.  Mnohé z uvedených opatrení boli zavedené vrátane regulačných opatrení, finančných programov a iniciatív zameraných na zjednodušenie. Prehľad vykonávania akčného plánu sa nachádza v pracovnom dokumente útvarov Komisie, ktorý je sprievodným dokumentom k tomuto oznámeniu. Niektoré z týchto činností ešte stále prebiehajú, napríklad iniciatívy zamerané na riešenie nedostatkov MSP v oblasti vzdelávania a informácií prostredníctvom siete Enterprise Europe Network.  Budúca sieť, ktorá bude uvedená do prevádzky v roku 2015[38] , bude MSP poskytovať rozsiahlejšie poradenstvo a pomoc v súvislosti s prístupom k financovaniu, a bude úzko spolupracovať s ostatnými miestnymi poskytovateľmi služieb, ako sú finanční sprostredkovatelia a účtovníci.  Na vnútroštátnej úrovni boli vyvinuté takisto rôzne poradenské programy, prevažne s cieľom pripraviť MSP na prístup ku kapitálovým trhom (ako je program ELITE, ktorý vyvinula Borsa Italiana)[39].

Problém, ktorý sa často uvádza ako prekážka, z dôvodu ktorej sú MSP tradične závislejšie od financovania miestnymi bankami, je nedostatok primeraných, porovnateľných, spoľahlivých a ľahko dostupných úverových informácií o MSP. Komisia zorganizovala v novembri 2013 pracovný seminár, na ktorom široká škála zúčastnených strán diskutovala o súkromných a verejných vnútroštátnych postupoch a nových iniciatívach s cieľom nájsť spôsob, ako zlepšiť informácie o MSP. Na uvedenom seminári sa potvrdilo, že investori a poskytovatelia finančných prostriedkov majú v rámci EÚ zreteľne obmedzený prístup k spoľahlivým, dostupným a porovnateľným informáciám o MSP. Tieto prekážky existujú čiastočne z dôvodu veľkých rozdielov medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o mieru verejných informácií a ich zverejňovania, najmä z dôvodu podoby vnútroštátnych právnych rámcov.

Opatrenia

Útvary Komisie zmapujú v roku 2014 vnútroštátne právne predpisy a postupy, ako aj právne predpisy a postupy EÚ, ktoré ovplyvňujú dostupnosť úverových informácií o MSP, s cieľom zvážiť možné prístupy EÚ k odvetviu bodového hodnotenia kreditného rizika  a posúdiť uskutočniteľnosť harmonizácie/zvýšenia porovnateľnosti údajov o MSP v rámci EÚ. Útvary Komisie oživia dialóg medzi bankami a MSP s cieľom zlepšiť finančnú gramotnosť SME, najmä pokiaľ ide o spätnú väzbu bánk o žiadostiach o úver. Útvary Komisie takisto posúdia osvedčené postupy na pomoc MSP v prístupe ku kapitálovým trhom.

6.            Prilákanie súkromného financovania do infraštruktúry v záujme plnenia stratégie Európa 2020

Investovanie do infraštruktúry sa pôvodne zameriavalo prevažne na veľké kapitálové projekty, ako sú cestné a železničné siete, energetické vedenia, prenosové sústavy a vnútroštátne telekomunikačné prepojenia. Tento nový prístup, ktorý zostal zachovaný v rámci Nástroja na prepájanie Európy (NPE) a európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF), kladie dôraz na udržateľnosť, energetickú efektívnosť, inováciu, interoperabilitu a prepojenia multimodálnej európskej infraštruktúry. Znamená to prechod na železničnú dopravu a inteligentné riadenie dopravy v odvetví dopravy, nízkouhlíkovú výrobu energie, energetickú efektívnosť budov a vzájomné prepojenia v odvetví energetiky a IKT.

Mnohé zúčastnené strany poukázali na iniciatívu EÚ pre dlhopisy na projekty[40] ako na kladný príklad prilákania súkromného kapitálu do projektov infraštruktúry; útvary Komisie posudzujú mnohé zlepšenia uvedenej iniciatívy a prípadné rozšírenie riešení projektových dlhopisov na iné odvetvia infraštruktúry vrátane udržateľnej dopravy, výroby energie z obnoviteľných zdrojov a inteligentných sietí. Najmä by sa mohli preskúmať praktické ustanovenia pre prípadné príspevky v rámci EŠIF v súlade s príslušnými nariadeniami.

Komisia v tejto súvislosti vyzve obstarávateľov v celej EÚ, aby pri vykonávaní projektov v oblasti infraštruktúry zvážili účasť súkromného sektora v prípade, že to prinesie ekonomické výhody; podporí orgány, aby využívali analýzu celého životného cyklu a pomeru medzi kvalitou a cenou, a podporovali ponuky, ktoré vychádzajú zo širšej škály možností financovania, a to v plnom súlade s nedávno pozmenenými smernicami o verejnom obstarávaní. Zlepšenie dostupnosti transparentných informácií a údajov o nových projektoch verejno-súkromných partnerstiev (PPP) by do európskych projektov mohlo prilákať rovnako inštitucionálnych investorov.

Napriek významu investovania do infraštruktúry je dostupných veľmi málo konzistentných celoeurópskych údajov o výkonnosti úverov na infraštruktúru. Na nedostatok údajov poukázal EIOPA vo svojej správe Komisii z decembra 2013 ako na prekážku, ktorá neumožnila vykonať analýzu potrebnú na odporučenie nižšieho nastavenia kapitálových požiadaviek na infraštruktúru.

Infraštruktúra je veľká a veľkosti vzoriek sú preto menšie ako v prípade typických podnikových úverov. Tieto údaje často predstavujú chránené informácie bánk a poskytovateľov vlastného kapitálu a podliehajú prísnym doložkám o dôvernosti. Sprístupnenie týchto údajov širšiemu trhu by prispelo nielen k rozšíreniu základne inštitucionálnych investorov, ale takisto by pomohlo regulačným orgánom preskúmať podstatu prispôsobeného prudenciálneho režimu pre investície do infraštruktúry.

Opatrenia

Útvary Komisie posúdia v roku 2014 uskutočniteľnosť dobrovoľného sprístupnenia (pokiaľ možno prostredníctvom jedného portálu) existujúcich informácií o plánoch a projektoch vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov týkajúcich sa investovania do infraštruktúry. Útvary Komisie posúdia v roku 2014 uskutočniteľnosť a praktické ustanovenia týkajúce sa zhromažďovania, a v prípade potreby sprístupnenia komplexných a štandardizovaných úverových štatistík o dlhoch v oblasti infraštruktúry prostredníctvom jedného prístupového miesta. Tento proces by podporil prácu vykonanú v kontexte FSB a G20 a mohla by byť doňho zapojená EIB, EBOR, národné podporné banky a inštitucionálni investori.

7.            Posilnenie širšieho rámca pre udržateľné financie

Schopnosť hospodárstva smerovať finančné prostriedky do dlhodobého financovania závisí aj do množstva prierezových faktorov vrátane správy a riadenia spoločností, účtovníctva, ako aj daňového a právneho prostredia.  Pre domáce, ako aj cezhraničné investície je dôležité všeobecné podnikateľské a regulačné prostredie.

Správa a riadenie spoločností

Spôsob spravovania aktív môže zohrávať dôležitú úlohu v dlhodobom financovaní z hľadiska zosúladenia motivácií inštitucionálnych investorov, správcov aktív a spoločností v dlhodobých stratégiách a znižovania obáv týkajúcich sa krátkodobých stratégií, špekulácií a vzťahov o zastúpení.

Mnohé zúčastnené strany, ako aj veľký počet empirických štúdií a správ poukázal na potenciálne výhody finančnej účasti zamestnancov a vlastníctva zamestnaneckých akcií z hľadiska vyššej produktivity a konkurencieschopnosti na jednej strane a motivácie a udržania zamestnancov na strane druhej.  Tieto programy zahŕňajú aj dlhodobo orientovaných a angažovaných akcionárov.

Existuje aj značné množstvo dôkazov o význame environmentálnych, sociálnych a správnych a riadiacich otázok pre dlhodobo udržateľnú výkonnosť spoločností a investorov, ktorých sa tieto otázky týkajú. Komisia už pracovala na niekoľkých iniciatívach zameraných na zvýšenie podnikovej transparentnosti spoločnosťami, ako je návrh týkajúci sa podávania správ o nefinančných informáciách[41]. Len malý počet investorov však pri budovaní svojho portfólia zohľadňuje environmentálne, sociálne a riadiace otázky a niektorí investori sa dokonca domnievajú, že začlenenie týchto faktorov by bolo v rozpore s ich fiduciárnou povinnosťou maximalizovať výnosy pre príjemcov.

Opatrenia

· Komisia zváži návrh na revíziu smernice o právach akcionárov v záujme lepšieho zosúladenia dlhodobých záujmov inštitucionálnych investorov, správcov aktív a spoločností.

Komisia v rámci pilotného projektu Európskeho parlamentu s názvom „Podpora vlastníctva a účasti zamestnancov“ v roku 2014 posúdi vlastníctvo zamestnaneckých akcií v EÚ s cieľom identifikovať problémy s cezhraničným vykonávaním programov finančnej účasti zamestnancov/vlastníctva zamestnaneckých akcií  a sformulovať prípadné opatrenia EÚ na podporu finančnej účasti zamestnancov, najmä vlastníctva zamestnaneckých akcií.

· Komisia zváži odporúčanie zamerané na zlepšenie kvality podávania správ o správe a riadení spoločností, správu o stimuloch pre inštitucionálnych investorov a správcov aktív, aby vo svojich investičných rozhodnutiach lepšie zohľadňovali environmentálne (napríklad emisnú stopu a riziká v oblasti klímy) a sociálne informácie a informácie o správe a riadení, a štúdiu o fiduciárnych povinnostiach a udržateľnosti.

Účtovné štandardy

V zelenej knihe sa skúmala otázka uvedenia presnosti informácií poskytnutých investorom a dostatočnej motivácie na udržanie a riadenie dlhodobých investícií do rovnováhy. Mnohé zúčastnené strany v tejto súvislosti kritizovali účtovanie na základe reálnej hodnoty z dôvodu vnesenia volatility trhu do finančných správ, čím sa zvýhodnilo krátkodobé správanie. Mnoho respondentov sa vyjadrilo k významu koncepčného rámca IASB s cieľom zabezpečiť, aby sa budúce účtovné štandardy vypracúvali spôsobom, ktorý nepoškodzuje dlhodobé investície. Poukázali aj na prebiehajúcu činnosť IASB na preskúmaní účtovania finančných nástrojov (IFRS 9).

Prebieha hodnotenie nariadenia z roku 2002 o medzinárodných účtovných štandardoch (IAS), a to aj pokiaľ ide o to, či sú kritériá schvaľovania stanovené v roku 2002 stále vhodné a dostatočne spoľahlivé pre Európu v súčasnosti, ako aj pre budúcnosť[42].

Účtovný postup pre MSP zohráva v tejto súvislosti dôležitú úlohu. Mnohé zúčastnené strany požiadali o zjednodušenú verziu celého súboru štandardov IFRS pre kótované MSP, ktoré sa vzťahujú na všetky kótované spoločnosti, aj keď sa uznáva, že na udržanie dôvery investorov sú potrebné dôkladné štandardy[43]. V prípade nekótovaných MSP by pre cezhraničné skupiny mohol byť užitočný úplný samostatný účtovný rámec. Nekótované MSP v súčasnosti podliehajú vnútroštátnym účtovným pravidlám vychádzajúcim z nedávno revidovanej smernice EÚ o účtovníctve, v ktorej sa stanovujú spoločné základné zásady, ktoré musia členské štáty uplatňovať pri navrhovaní svojich vnútroštátnych účtovných rámcov pre MSP (pozri pracovný dokument útvarov Komisie).

Opatrenia

· Komisia v rámci schválenia revidovaného štandardu IFRS 9 zváži vhodnosť používania reálnej hodnoty v uvedenom štandarde, najmä pokiaľ ide o dlhodobé investičné obchodné modely.

· Komisia vyzve IASB, aby náležite zohľadnila účinok svojich rozhodnutí na investičné horizonty investorov v konkrétnych relevantných projektoch, ako aj pri vypracúvaní koncepčného rámca, a venovala osobitnú pozornosť opätovnému zavedeniu pojmu obozretnosti.

Útvary Komisie pri hodnotení nariadenia IAS preskúmajú počas roka 2014 spolu so zúčastnenými stranami vhodnosť kritérií schvaľovania so zreteľom na dlhodobé finančné potreby Európy. Útvary Komisie otvoria v roku 2014 konzultácie, v ktorých preskúmajú i) opodstatnenosť zjednodušeného účtovného štandardu pre konsolidované účtovné závierky kótovaných MSP a ii) užitočnosť úplného samostatného účtovného štandardu pre nekótované MSP, ktorý by doplnil smernicu o účtovníctve. Daňové a právne prostredie

Veľká väčšina systémov dane z príjmov právnických osôb v Európe (a na medzinárodnej úrovni) zvýhodňuje dlhové financovanie oproti financovaniu vlastným kapitálom tým, že umožňuje odpočet úrokových nákladov, pričom v prípade nákladov, ktoré vznikli pri získavaní vlastného kapitálu, neexistuje podobný postup.  Toto daňové zvýhodnenie dlhového financovania môže podnietiť spoločnosti, aby sa viac zadlžovali, a môže nepriaznivo vplývať na inovačné spoločnosti a začínajúce podniky financované prostredníctvom vlastného kapitálu.  Táto otázka vyvolala v rámci verejných konzultácií značný záujem.

Pokiaľ ide o právne prostredie pre dlhodobé financovanie, rozdiely medzi konkurzným právnymi predpismi členských štátov a nepružnosť týchto predpisov spôsobujú investorom vysoké náklady, nízke výnosy pre veriteľov a ťažkosti pre podniky s cezhraničnými činnosťami alebo vlastníctvom v rámci EÚ.  Tieto nedostatky majú vplyv na dostupnosť finančných prostriedkov, ako aj na schopnosť budovania a rastu podnikov, s osobitným vplyvom na MSP. Okrem toho existujú aj právne prekážky, pokiaľ ide o prevod pohľadávok, v právnej terminológii známy ako postúpenie pohľadávok, ktorý je súčasťou mnohých cezhraničných transakcií financovania, ako sú sekuritizácia a faktoring.  Neexistencia jasnej regulácie na úrovni EÚ[44] vytvára právnu neistotu pre cezhraničné postúpenie pohľadávok.

Opatrenia

· Komisia bude prostredníctvom odporúčaní pre jednotlivé krajiny v rámci procesu európskeho semestra naďalej stimulovať investície do vlastného kapitálu najmä v prípade členských štátov s vysokým zvýhodňovaním dlhu v rámci zdanenia právnických osôb.

Ako je stanovené v odporúčaní z marca 2014[45] o zásadách osvedčených postupov s cieľom umožniť včasnú reštrukturalizáciu životaschopných podnikov a poskytnúť podnikateľom, ktorý sa dostali do konkurzu, druhú šancu, Komisia preskúma vykonávanie odporúčania a posúdi prípadné ďalšie opatrenia.

· Útvary Komisie uverejnia v roku 2014 správu o práve, ktoré sa uplatňuje na aspekty tretích strán pri postúpení pohľadávok.

8.       Záver

Podpora dlhodobého financovania je potrebná pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast Európy. V tomto oznámení sa uvádza široká škála iniciatív v rôznych oblastiach.  Niektoré sa týkajú platných právnych predpisov, zatiaľ čo iné majú skôr prieskumnú povahu. Účelom všetkých týchto iniciatív je zlepšiť schopnosť finančného systému lepšie smerovať zdroje do dlhodobých investícií.

Komisia sa zaviazala vykonať tento akčný plán. Na tento účel sa bude podľa potreby a pravidelne schádzať so všetkými príslušnými zúčastnenými stranami. Komisia vyzýva členské štáty a Európsky parlament, aby podporili iniciatívy uvedené v tomto oznámení. 

[1] Pojmy zavedené OECD v publikácii „Promoting Longer-Term Investment by Institutional Investors: Selected Issues and Policies“ (Podpora dlhodobejších investícií inštitucionálnymi investormi: vybrané otázky a politiky), 2011 http://www.oecd.org/daf/fin/private-pensions/48616812.pdf.

[2] Nástroj na prepájanie Európy: pribl. 500 miliárd EUR do dopravy, 200 miliárd EUR do energetiky a 270 miliárd EUR do rýchlych širokopásmových sietí (http://ec.europa.eu/transport/themes/infrastructure/connecting/doc/connecting/2012-10-02-cef-brochure.pdf).

[3] Pozri balík o sociálnych investíciách, COM (2013) 83 z 20.2.2013.

[4] Oznámenie o rámci politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie rokov 2020 až 2030, http://ec.europa.eu/energy/doc/2030/com_2014_15_en.pdf.

[5] Podrobné vysvetlenie sa nachádza v pracovnom dokumente útvarov Komisie, ktorý je sprievodným dokumentom k zelenej knihe o dlhodobom financovaní: http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=SWD:2013:0076:FIN:EN:PDF.

[6] Podrobný súhrn odpovedí, ako aj odpovede, ktoré nemajú dôverný charakter, sa nachádzajú na: http://ec.europa.eu/internal_market/consultations/2013/long-term-financing/docs/summary-of-responses_en.pdf.

[7] http://europa.eu/efc/working_groups/hleg_report_2013.pdf.

[8] http://www.europarl.europa.eu/oeil/popups/ficheprocedure.do?reference=2013/2175(INI)&l=en.

[9] Pozri http://en.g20russia.ru/news/20130906/782782178.html.

[10] Pozri http://www.oecd.org/finance/private-pensions/G20-OECD-Principles-LTI-Financing.pdf.

[11] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia č. 648/2012 a smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, a o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES.

[12] Porovnaj odôvodnenie 100 nariadenia č. 575/2013

[13] COM/2014/043.

[14] Článok 505: Komisia do 31. decembra 2014 podá Európskemu parlamentu a Rade správu o „primeranosti požiadaviek uvedených v tomto nariadení, a to z hľadiska potreby zabezpečiť primeranú výšku zdrojov pre všetky formy dlhodobého financovania hospodárstva, vrátane projektov kritickej infraštruktúry v Únii v oblasti dopravy, energetiky a komunikácií”.

[15] Článok 516: Komisia podá do 31. decembra 2015 správu o vplyve tohto nariadenia na podporu dlhodobých investícií do infraštruktúry posilňujúcej rast.

[16] Článok 460 CRR.

[17] Článok 510 ods. 3 CRR.

[18] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II).

[19] Článok 132 smernice Solventnosť II.

[20] Kapitálové požiadavky sú len jedným stimulom investičného rozhodnutia spolu s daňovými režimami, účtovnými pravidlami alebo nedostatkom odborných znalostí poisťovateľov v oblasti menej likvidných aktív.

[21]  Pozri https://eiopa.europa.eu/fileadmin/tx_dam/files/consultations/consultationpapers/EIOPA-13-163/2013-12-19_LTI_Report.pdf.

[22] Na rozdiel od bankového sektora závisia kapitálové požiadavky od rizikového profilu každého poisťovateľa a sú oveľa nižšie ako faktory stresu, pretože výpočet nie je založený čisto na faktoroch. Kapitálové požiadavky zodpovedajú potenciálnej strate poisťovateľov v napätých trhových podmienkach po zohľadnení niekoľkých zmierňujúcich faktorov, ktoré sú špecifické pre každého poisťovateľa (zníženie budúcich bonusov poistencom, odložené daňové úľavy, hedžing, diverzifikácia s inými zdrojmi rizika atď.).  Komisia na základe najnovších celoeurópskych štúdií kvantitatívneho vplyvu odhaduje, že kapitálové požiadavky pre trhové riziko v prípade typického poisťovateľa poskytujúceho životné poistenie s dlhodobými záväzkami sú dva až trikrát nižšie ako faktory stresu pre každý typ investície.

[23] Smernica navrhnutá v roku 2011 (KOM 2011/0008) s cieľom prispôsobiť smernicu Solventnosť II novému rámcu na vykonávanie opatrení zavedených Lisabonskou zmluvou a vytvoreniu EIOPA.

[24] Podiel ich aktív pridelených na takéto investície však zostáva obmedzený, najmä pokiaľ ide o infraštruktúru. Napríklad z nedávneho prieskumu OECD týkajúceho sa 86 veľkých dôchodkových fondov a verejných dôchodkových rezervných fondov (http://www.oecd.org/daf/fin/private-pensions/survey-large-pension-funds.htm) vyplynulo, že len 1 % ich aktív bolo investovaných do nekótovaných infraštruktúrnych investícií a 12 – 15 % bolo investovaných do iných alternatívnych investícií (zvyšné aktíva boli investované do pevných výnosov, hotovosti a kótovaných akcií).

[25] http://ec.europa.eu/internal_market/pensions/docs/calls/072012_call_en.pdf.

[26] Prvotné verejné ponuky akcií v prípade Spojeného kráľovstva, Nemecka, Francúzska, Talianska a Španielska klesli z približne 350 ročne v rokoch 1996 – 2000 na približne 70 ročne v rokoch 2008 – 2012 (pozri pracovný dokument OECD „Making Stock Markets Work to Support Economic Growth“ (Fungovanie búrz na podporu hospodárskeho rastu) http://www.oecd-ilibrary.org/governance/making-stock-markets-work-to-support-economic-growth_5k43m4p6ccs3-en). Podobný pokles bol zaznamenaný v USA, a to z približne 500 prvotných verejných ponúk akcií ročne pred rokom 1999 na približne 100 po roku 1999 (pozri http://www.sec.gov/info/smallbus/acsec/ipotaskforceslides.pdf).

[27] Pozri http://www.sec.gov/info/smallbus/acsec/ipotaskforceslides.pdf.

[28] Federácia európskych búrz cenných papierov (FESE), organizácia EuropeanIssuers a Európske združenie pre súkromný a rizikový kapitál (EVCA). Pozri http://www.fese.eu/en/?inc=cat&id=8.

[29] Podľa článku 35 smernice Európskeho parlamentu a Rady o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa zrušuje smernica 2004/39/ES (MiFID 2), podľa návrhu konečného kompromisného znenia.

[30] Článok 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/73/EÚ z 24. novembra 2010, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2003/71/ES o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a 2004/109/ES o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu.

[31] Pozri napríklad návrh správy poslankyne EP Kratsa-Tsagaropoulouovej o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskych dlhodobých investičných fondoch.

[32] Medzi hlavné iniciatívy patria právne ustanovenia v nariadení o ratingových agentúrach, ktorými sa požaduje, aby ESMA vytvoril verejnú internetovú stránku (CRA3 článok 8b), a centralizovaný európsky dátový sklad (European DataWarehouse, EDW) podporovaný ECB.

[33] Ustanovenia zahrnuté od roku 2006 v smernici CRD a v súčasnosti v nariadení CRR už viedli k dôležitej harmonizácii, pokiaľ ide o škálu oprávnených aktív pre centrálne banky. Aj pokiaľ ide o transparentnosť, v nariadení CRR už bola stanovená minimálna norma.

[34] Pozri článok 503 nariadenia CRR.

[35] V roku 2012 využilo trh súkromného umiestňovania v USA 36 európskych spoločností (z ktorých bolo 11 menších spoločností s príjmami nižšími ako 500 miliónov USD), a to v sume takmer 20 miliárd USD. Pozri  http://www.thecityuk.com/research/our-work/reports-list/alternative-finance-for-smes-and-mid-market-companies/.

[36] Pozri http://ec.europa.eu/internal_market/investment/private_placement/index_en.htm.

[37] Pozri prieskum ECB o prístupe MSP k financovaniu v eurozóne, apríl 2013 až september 2013 http://www.ecb.europa.eu/pub/pdf/other/accesstofinancesmallmediumsizedenterprises201311en.pdf?acff8de81a1d9e6fd0d9d3b38809a7a0.  Len 33 % MSP, ktoré v Grécku žiadajú o úver, získa plnú sumu, a len 50 % v Španielsku a Taliansku (v porovnaní so 65 % priemerom v eurozóne a 87 % v Nemecku) . Niektoré údaje sa však pomaly zlepšujú: 60 % MSP v Írsku hlási plný prístup k získaniu úveru v porovnaní s 30 % v predchádzajúcich šiestich mesiacoch, zatiaľ čo v Španielsku došlo takisto k zlepšeniu zo 40 % na 50 %.

[38] Pozri nedávnu výzvu Komisie na predkladanie návrhov (http://ec.europa.eu/enterprise/contracts-grants/calls-for-proposals/index_en.htm).

[39] Pozri http://elite.borsaitaliana.it/en.

[40] Iniciatíva dlhopisov na projekty je nástroj na rozdelenie rizika, ktorý vytvorila Komisia a EIB s cieľom umožniť projektovým spoločnostiam emitovať dlhopisy na projekty, ktoré sú atraktívne pre investorov na kapitálovom trhu s dlhovými nástrojmi v odvetviach transeurópskych dopravných sietí (TEN-T), energetických sietí (TEN-E), ako aj telekomunikačných a širokopásmových sietí.

[41] COM(2013) 207.

[42] Pozri správu Philippa Maystadta „Should IFRS Standards be More European?“(Mali by byť štandardy IFRS európskejšie?), http://ec.europa.eu/internal_market/accounting/docs/governance/reform/131112_report_en.pdf.

[43] Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) vypracovala súbor zjednodušených štandardov, tzv. IFRS pre MSP. Sú však zamerané na nekótované spoločnosti.

[44] Nariadením 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) sa v súčasnosti výslovne neupravuje táto problematika.

[45] C(2014) 1500