OBSAH

Hodnotenie vykonávania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex)

1........... ÚVOD.......................................................................................................................... 3

2........... CIELE VÍZOVÉHO KÓDEXU A PREDCHÁDZAJÚCE POSÚDENIA ………...4

2.1........ Ciele vízového kódexu...................................................................................................

2.2........ Predchádzajúce posúdenia............................................................................................ 5

2.2.1..... Vykonávanie a rozvoj spoločnej vízovej politiky v záujme podnietenia rastu……….5

2.2.2..... Správa o fungovaní miestnej schengenskej spolupráce počas prvých dvoch rokov vykonávania vízového kódexu.........………………………………………………….5

3........... CELKOVÉ VYKONÁVANIE VÍZOVÉHO KÓDEXU …………………………..6

3.1........ Všeobecné aspekty....................................................................................................... 7

3.2........ Nedostatok štatistických údajov.................................................................................. 7

3.3........ Hodnotenie podľa osobitného cieľa............................................................................. 8

3.3.1..... Zjednodušenie právneho rámca.................................................................................... 8

3.3.2..... Posilnenie právneho rámca na zlepšenie harmonizácie postupov.................................. 8

3.3.3..... Posilnenie procesných záruk a zabezpečenie rovnakého zaobchádzania...................... 8

3.3.4..... Zlepšenie konzulárnej organizácie a spolupráce (aj so zreteľom na zavedenie systému VIS)          13

4........... ZÁVERY .......... ……………………………………………………………………14

1.           ÚVOD

Spoločná vízová politika je základným prvkom v rámci vytvárania spoločného priestoru bez vnútorných hraníc. Schengenské acquis týkajúce sa vízovej politiky ustanovené v rámci schengenskej medzivládnej spolupráce bolo zahrnuté do inštitucionálneho a právneho rámca Európskej únie po nadobudnutí platnosti Amsterdamskej zmluvy[1].

Vízový kódex[2] stanovuje harmonizované postupy a podmienky pre udeľovanie krátkodobých víz. Kódex predstavoval „prepracované znenie“ a konsolidáciu všetkých právnych aktov upravujúcich podmienky a postupy udeľovania krátkodobých víz a zrušil zastarané časti „schengenského acquis“. Prepracované znenie sa vzťahovalo na „spoločné konzulárne pokyny“, ako aj na časti Schengenského dohovoru a 11 rozhodnutí „Schengenského výkonného výboru“. Okrem toho do právneho rámca Únie bola zahrnutá jednotná akcia 96/197/SVV zo 4. marca 1996 o opatreniach týkajúcich sa tranzitných režimov letísk.

Jedným z cieľov vízového kódexu bola konsolidácia, a teda zjednodušenie právneho rámca. Ďalším cieľom bolo zjednodušenie legitímneho cestovania a boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu prostredníctvom ďalšej harmonizácie spôsobu, akým miestne konzulárne úrady členských štátov vybavujú žiadosti o vízum. Cieľ zjednodušiť legitímne cestovanie bol dosiahnutý okrem iného na základe predpokladu, že častí a pravidelní cestujúci známi konzulárnym úradom by mali mať možnosť získať vízum ľahšie než neznámi žiadatelia, ktorí podávajú žiadosť po prvýkrát.

Hlavné procedurálne zjednodušenia sa týkajú udeľovania víz na viac vstupov a miernejších požiadaviek na sprievodné doklady. Vízový kódex tak umožňuje odlišné zaobchádzanie so žiadateľmi na základe ich „záznamu o vízach“. Určený je aj na zabezpečenie toho, aby sa podobné prípady riešili podobným spôsobom.

Od prijatia vízového kódexu sa zvýšená politická pozornosť venuje potrebe zjednodušiť cestovanie do Európy v bezpečnom prostredí. S týmto cieľom sa EÚ v súčasnosti zapája do dialógov o liberalizácii vízového režimu s viacerými partnerskými krajinami a je pravdepodobné, že v najbližších rokoch budú nasledovať ďalšie takého dialógy. EÚ okrem toho uzavrela s partnerskými krajinami deväť dohôd o zjednodušení udeľovania víz[3]. Tieto dohody možno považovať za prvý krok smerom k liberalizácii vízového režimu a vyjadrujú odhodlanie EÚ podporovať mobilitu a zjednodušiť cestovanie do Európy širšiemu okruhu štátnych príslušníkov tretích krajín. V záujme EÚ je byť návštevníkom „otvorená“, pretože cestujúci prispievajú k hospodárskemu rastu. Okrem toho kontakty medzi národmi a kultúrami podporujú vzájomné porozumenie a medzikultúrny dialóg.

Z nedávnej štúdie[4] o hospodárskom vplyve zjednodušenia udeľovania krátkodobých víz, vyplýva, že počet cestujúcich, ktorých od príchodu do schengenského priestoru odradili súčasné vízové požiadavky v prípade šiestich skúmaných tretích krajín, predstavuje značnú priamu, nepriamu a vyvolanú stratu príspevku k HDP. Konzervatívny odhad tejto ročnej straty predstavuje 4,2 mld. EUR, pričom pravdepodobný odhad prestavuje 12,6 mld. EUR. Znamená to približne 80 000 stratených pracovných miest v dôsledku priamych aj nepriamych vplyvov v schengenskom priestore podľa konzervatívneho odhadu a približne 250 000 podľa pravdepodobného scenára.

Vízový kódex od nadobudnutia účinnosti pred tromi rokmi výrazne prispel k zlepšeniu konaní o udelení schengenských víz, svet sa však nezastavil a ciele a priority sa ďalej vyvíjali (pozri napr. oddiel 2.2.1 ďalej v texte). Potreba zabezpečiť väčšiu konzistentnosť medzi politikami Únie (napr. podľa článku 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Únia zohľadní kultúrne aspekty vo svojej činnosti podľa iných ustanovení zmlúv), ako aj súčasný hospodársky výhľad viedli k tomu, že „tvorba rastu“ sa pridala ako ďalší cieľ spoločnej vízovej politiky. V tejto súvislosti by sa malo zabezpečiť aj viac súladu s obchodnými politikami. Dosiahnuť by sa to mohlo napríklad zohľadnením obchodných vzťahov vrátane dohôd o obchode pri zvažovaní rokovaní o dohodách o zjednodušení udeľovania víz. Táto správa bola vypracovaná v tomto kontexte. Uvádzajú sa v nej ďalšie vylepšenia, ktoré možno vykonať v záujme dosiahnutia prezieravejšej spoločnej vízovej politiky, ktorá takisto prispieva k zvýšeniu atraktívnosti EÚ pre podniky, výskumných pracovníkov, študentov, umelcov a kultúrnych pracovníkov a ktorá reaguje na súčasné i budúce výzvy.

2.           CIELE VÍZOVÉHO KÓDEXU A PREDCHÁDZAJÚCE POSÚDENIA

2.1.        Ciele vízového kódexu

Hlavným cieľom vízového kódexu je ustanoviť podmienky a postupy udeľovania víz na tranzit cez schengenský priestor alebo na plánované pobyty v tomto priestore, na krátkodobé pobyty, ako aj na tranzit cez medzinárodné tranzitné priestory letísk. Vízový kódex je okrem toho určený na zjednodušenie legitímneho cestovania a na boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu. Na dosiahnutie svojich cieľov, ako je uvedené v dôvodovej správe[5] k návrhu Komisie z roku 2006, by vízový kódex mal:

-           „zlepšiť konzulárnu organizáciu a spoluprácu (aj so zreteľom na zavedenie systému VIS)[6],

–          posilniť procesné záruky,

–          posilniť rovnaké zaobchádzanie so žiadateľmi o víza vysvetlením niektorých problémov s cieľom zlepšiť jednotné uplatňovanie ustanovení právnych predpisov.“

Podľa článku 57 ods. 1 vízového kódexu sa vyžaduje, aby Komisia podala Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní vízového kódexu dva roky po začatí uplatňovania všetkých ustanovení (t. j. 5. apríla 2013) a zároveň preskúmala dosiahnuté výsledky v porovnaní s cieľmi, ako aj vykonávanie ustanovení nariadenia. Touto správou Komisia na základe podrobného hodnotenia vykonávania vízového kódexu uvedeného v pracovnom dokumente útvarov Komisie[7] spĺňa túto povinnosť a navrhuje v nej spôsoby riešenia cieľov, ktoré sa v plnom rozsahu nedosiahli, a uvádza problémy, ktoré sa vyskytli v rámci vykonávania.

2.2.        Predchádzajúce posúdenia

Komisia sa pripravila na toto hodnotenie vykonávania vízového kódexu tým, že v novembri 2012 zverejnila oznámenie „Implementácia a rozvoj spoločnej vízovej politiky v záujme podnietenia rastu v EÚ“ a dokument „Správa o fungovaní miestnej schengenskej spolupráce počas prvých dvoch rokov vykonávania vízového kódexu“.

                        2.2.1    Vykonávanie a rozvoj spoločnej vízovej politiky v záujme podnietenia rastu[8]

So zreteľom na vyhlásenie ministrov skupiny G20 na zasadnutí v Méride (Mexiko) v máji 2012 o potenciáli pre rast zjednodušením konaní o udelení víza, Komisia iniciovala úvahy o hospodárskom vplyve vízovej politiky na hospodárstvo EÚ v širšom slova zmysle. Zamerala sa predovšetkým na cestovný ruch a na to, ako by sa dala politika organizovať tak, aby sa zabezpečil väčší súlad s cieľmi rastu stratégie Európa 2020.

Cieľom spoločnej vízovej politiky spolu so spoločnými pravidlami týkajúcimi sa kontrol na vonkajších hraniciach je podporiť zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach, t. j. vytvorenie „schengenského priestoru“[9]. Hlavným cieľom vízovej politiky je zjednodušiť cestovanie pre legitímnych cestujúcich a zabrániť nelegálnej migrácii a chrániť verejný poriadok a bezpečnosť. V dôsledku súčasného hospodárskeho poklesu sa však do popredia dostáva potreba spoločnej vízovej politiky aj na účely vytvárania potenciálu pre vytváranie hospodárskeho rastu.

V oznámení sa na jednej strane konštatovalo, že „vízový kódex predstavuje – v porovnaní so situáciou pred jeho prijatím – zásadný pokrok v tom, že do značnej miery zlepšuje postupy vydávania víz“, a uvádzajú sa v ňom viaceré zásadné zlepšenia v oblasti právnych predpisov. Na druhej strane sa však v ňom uvádza, že „existuje … priestor na zlepšenie, keďže optimálna implementácia vízového kódexu vo všetkých oblastiach sa ešte nedosiahla“ a že „väčšinu existujúcich prekážok [uľahčeniu postupov vydávania víz] je možné odstrániť tým, že konzuláty členských štátov budú správne uplatňovať vízový kódex, pričom toto uplatňovanie bude monitorovať Komisia“. V oznámení sa uvádzajú aj problémy, ktoré je potrebné riešiť v rámci budúcej revízie vízového kódexu s cieľom „zlepšiť a uľahčiť postupy pre cestujúcich s dobrými úmyslami, pričom naďalej umožní riešiť riziká, ktoré niektorí cestujúci vzhľadom na nelegálnu migráciu alebo bezpečnosť predstavujú“.

                        2.2.2    Správa o fungovaní miestnej schengenskej spolupráce počas prvých dvoch rokov vykonávania vízového kódexu[10]

Ustanovenia vízového kódexu sa uplatňujú všeobecne. Spoluzákonodarcovia však uznali potrebu zohľadnenia miestnych pomerov pri súčasnom zabezpečení harmonizovaného uplatňovania všeobecných právnych predpisov. Článkom 48 vízového kódexu sa ustanovuje právny rámec pre miestnu schengenskú konzulárnu spoluprácu, na základe čoho sa koherentná spolupráca medzi členskými štátmi[11] na miestnej úrovni stáva nevyhnutnou súčasťou vykonávania spoločnej vízovej politiky.

Táto spolupráca sa v súčasnosti obmedzila na posúdenie potreby prispôsobiť niektoré ustanovenia miestnym pomerom, najmä pokiaľ ide o sprievodné doklady, ktoré žiadatelia musia predložiť. V prípade pozitívneho posúdenia Komisia prijme spoločné „miestne“ pravidlá prostredníctvom vykonávacieho rozhodnutia. Táto práca na základnej úlohe miestnej schengenskej konzulárnej spolupráce (ktorá je zároveň pre širokú verejnosť najviac viditeľná) týkajúcej sa harmonizácie sprievodných dokladov, však doteraz viedla len k prijatiu šiestich vykonávacích rozhodnutí Komisie vzťahujúcich sa na 15 tretích krajín a jeden členský štát EÚ.

Z toho vyplýva, že posilnený právny rámec neprináša plánované výsledky. Pre pridanú hodnotu miestnej schengenskej konzulárnej spolupráce chýba dostatočné pochopenie a potrebné je, aby sa členské štáty zaviazali k tejto kolektívnej úlohe. Tieto zistenia potvrdili výročné správy vyhotovené za obdobie rokov 2012 – 2013. Z tohto dôvodu je nevyhnutné posilniť právny rámec miestnej schengenskej konzulárnej spolupráce, pretože nedostatočný súlad medzi postupmi členských štátov v rovnakej oblasti je významným zdrojom sťažností a frustrácie žiadateľov o víza bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť, povolanie alebo postavenie.

Komisia navrhuje, aby sa v rámci miestnej schengenskej konzulárnej spolupráce zaviedli povinné pravidlá pre harmonizáciu sprievodných dokladov. Nový mechanizmus schengenského hodnotenia, ktorý sa začne uplatňovať v roku 2015 a ktorý umožňuje vykonávať tematické hodnotenia, môže pomôcť pri presadzovaní ustanovení týkajúcich sa miestnej schengenskej konzulárnej spolupráce.

V súčasnosti sa výročné správy majú vypracovávať v každom mieste a v záujme zabezpečenia úplnej transparentnosti ich Komisia postúpi Európskemu parlamentu a Rade.

Komisia navrhuje s cieľom zaistiť konzistentnú transparentnosť, aby sa vypracovala jedna komplexná výročná správa o stave miestnej schengenskej konzulárnej spolupráce, ktorá sa predloží všetkým zákonodarcom.

3.           CELKOVÉ VYKONÁVANIE VÍZOVÉHO KÓDEXU

3.1.        Všeobecné aspekty

Aj keď nie je možné preukázať priamy vplyv vízového kódexu na počet žiadostí o krátkodobé víza a počet udelených krátkodobých víz v období rokov 2010 – 2012, objasnenie právneho rámca prispelo k výraznému nárastu počtu žiadostí o víza. V období rokov 2009 až 2012 sa celkový počet žiadostí zvýšil o 48 % s ročným nárastom okolo 15 %. Až na niekoľko výnimiek[12] zaznamenali členské štáty nárast počtu žiadostí o víza spracovaných každý rok. Za rovnaké obdobie celková miera zamietnutí klesla[13], aj keď medzi jednotlivými regiónmi sveta boli veľké rozdiely[14].

Vo všeobecnosti sa usudzuje, že celkový cieľ, ktorým je riešiť nelegálne prisťahovalectvo, sa splnil. Členské štáty neidentifikovali a ani výsledky zo štúdií a verejnej konzultácie nepotvrdili bezpečnostné riziká alebo problémy vyplývajúce z vízového kódexu a jeho vykonávania. Samozrejme, pri navrhovaní každého nového zjednodušenia pre legitímnych cestujúcich je potrebné zachovávať vysokú úroveň bezpečnosti. Zohľadniť by sa mal príspevok k bezpečnosti na základe zavádzania vízového informačného systému (VIS), ktoré sa začalo v októbri 2011 a malo by sa dokončiť v priebehu roka 2015.

3.2.        Nedostatok štatistických údajov

Náležité, spoľahlivé a porovnateľné štatistiky sú nevyhnutnou podmienkou hodnotenia vykonávania právnych predpisov a ich efektívnosti a účinnosti založeného na dôkazoch.

V článku 46 je stanovené, že členské štáty musia každoročne predkladať Komisii štatistiky za predchádzajúci rok. V prílohe XII sú stanovené údaje, ktoré sa majú predložiť (napr. typ víza, počet žiadostí o vízum/udelených víz/zamietnutých víz, a to na jeden vstup alebo na viac vstupov).

Aj keď údaje poskytnuté členskými štátmi boli užitočné na posúdenie vykonávania určitých prvkov vízového kódexu, ich nedostatočné rozčlenenie sťažuje posúdenie vplyvu niektorých ustanovení. Napríklad v prípade víz na viac vstupov sa získali len celkové počty a nezohľadnilo sa obdobie platnosti, a tak sa celkové súčty vzťahujú na víza na viac vstupov s platnosťou od dvoch týždňov až do piatich rokov. Údaje sa zberali podľa miesta (t. j. kde bola podaná žiadosť o vízum/kde bolo vízum udelené) a typu víza, o ktoré sa žiadalo (krátkodobé alebo letiskové tranzitné vízum), údaje o štátnej príslušnosti žiadateľa alebo o účele cesty však nie sú k dispozícii, a tak nie je možné sledovať trendy, napríklad v počte žiadostí o víza na turistické účely.

Komisia navrhuje preskúmať prílohu XII s cieľom zabezpečiť zber podrobnejších údajov umožňujúcich náležité vyhodnotenie plnenia v budúcnosti.

3.3.        Hodnotenie podľa osobitného cieľa

3.3.1.     Zjednodušenie právneho rámca

Integrácia všetkých právnych predpisov týkajúcich sa spracovania žiadostí o krátkodobé o víza a modifikácie udelených víz do jedného nástroja jednoznačne prispela k zjednodušeniu právnych predpisov, zlepšeniu transparentnosti a zvýšeniu právnej istoty.

3.3.2.     Posilnenie právneho rámca na zlepšenie harmonizácie postupov

Cieľ ustanoviť jasný právny rámec pre spoločnú vízovú politiku upravujúci pobyty na 90 dní počas ľubovoľného obdobia 180 dní sa vo všeobecnosti dosiahol. Komisia však v priebehu rokov upozorňuje na situáciu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú oprávnené dôvody na pobyt dlhší ako 90 dní počas ľubovoľného obdobia 180 dní (oddiel 2.1.9. pracovného dokumentu útvarov Komisie). Tieto osoby bez ohľadu na to, či podliehajú alebo nepodliehajú vízovej povinnosti, si želajú zostať v schengenskom priestore dlhšie ako 90 dní bez toho, aby mali v úmysle zostať v niektorom členskom štáte dlhšie ako 90 dní.

Do tejto kategórie osôb patria obvykle výkonní umelci, ktorí absolvujú dlhodobé turné v schengenskom priestore, ale aj individuálni cestovatelia, napr. umelci, pracovníci v oblasti kultúry, študenti a dôchodcovia. Keďže nie sú oprávnení ani na vnútroštátne dlhodobé vízum, ani na krátkodobé schengenské vízum alebo iné povolenie, ocitajú sa v právnom vákuu. Táto situácia vedie často členské štáty ku „kreatívnemu“ využívaniu určitých právnych nástrojov. Namiesto zatvárania očí nad týmito praktikami Komisia navrhuje zaviesť osobitné povolenie, ktoré by uspokojovalo potreby takýchto osôb.

Komisia navrhuje právny nástroj, ktorým sa zavedie nové povolenie na pobyt v schengenskom priestore dlhší, než je súčasných 90 dní počas obdobia obmedzeného na 180 dní.

3.3.3.     Posilnenie procesných záruk a zabezpečenie rovnakého zaobchádzania a transparentnosti

Z výsledkov verejných konzultácií[15], vyššie uvedenej štúdie o hospodárskom vplyve a individuálnych sťažností vyplýva, že ciele procesných záruk sa dostatočne neplnia. Individuálni žiadatelia aj profesionálne zainteresované strany konštatovali, že určité postupy v prípade žiadostí boli zdĺhavé, ťažkopádne a nákladné.

V prípade každej žiadosti o vízum musí žiadateľ najskôr zistiť, ktorý členský štát je oprávnený žiadosť spracovať (oddiel 2.1.1.1. ods. 1 pracovného dokumentu útvarov Komisie). Existujú jasné, objektívne kritériá, ktoré stanovujú, ktorý členský štát je oprávnený skúmať žiadosť. V praxi sa však ukázalo, že toto je pomerne náročné pre žiadateľov, ako aj pre konzulárne úrady v prípadoch, keď žiadateľ chce cestovať do viacerých členských štátov na základe jedného víza. Súčasné pravidlá zjavne nie sú dostatočne jasné a prvé skúsenosti žiadateľov so schengenskou vízovou politikou bývajú často negatívne.

Ďalší krok v tomto procese sa týka vyplnenia formulára žiadosti (oddiel 2.1.1.2 ods. 10 pracovného dokumentu útvarov Komisie). Aj keď formulár vo všeobecnosti nespôsobuje veľa problémov, dal by sa ešte viac zjednodušiť. Napríklad mohol by sa revidovať v súvislosti so zavedením systému VIS, aby sa vypustila požiadavka na informácie požadované v súčasnosti, ktoré budú v skutočnosti v tomto systéme dostupné. Poskytnutie lepšieho vysvetlenia žiadateľom k tomu, ako vyplniť formulár, by takisto pomohlo.

Komisia navrhuje objasniť pravidlá týkajúce sa oprávneného členského štátu a zjednodušiť formulár žiadosti.

Ako hlavná prekážka bola identifikovaná požiadavka, aby žiadosť bola „podaná osobne“ (pozri oddiel 2.1.1.1 ods. 7 – 9 pracovného dokumentu útvarov Komisie), pretože často spôsobuje ťažkosti. V niektorých prípadoch si vyžaduje vycestovanie žiadateľov do susednej krajiny, pretože oprávnený členský štát nie je v krajine ich pobytu prítomný/zastúpený. Takáto cesta samozrejme zvyšuje celkové náklady žiadateľov. Aj keď členské štáty umožňujú žiadateľom podať žiadosť u externého poskytovateľa služieb alebo prostredníctvom sprostredkovateľského subjektu, známym žiadateľom sa zriedkakedy povoľuje nepovinná výnimka z povinnosti žiadosť „podať osobne“.

Doposiaľ platí všeobecné pravidlo, že žiadosť o vízum by sa mala podať osobne na konzulárnom úrade alebo u externého poskytovateľa služieb. Postupné zavádzanie systému VIS bude znamenať, že žiadatelia, ktorí podávajú žiadosť prvýkrát, sa v každom prípade budú musieť dostaviť na konzulárny úrad alebo k externému poskytovateľovi služieb, aby im mohli byť odobraté odtlačky prstov.

Väčšina členských štátov však čelí nárastu žiadostí súčasne so znižovaním verejných výdavkov. Toto vedie k častejšiemu využívaniu externých poskytovateľov služieb na účely zhromažďovania žiadostí o víza, udeľovaniu akreditácie sprostredkovateľským subjektom (t. j. cestovným kanceláriám/cestovným agentúram organizujúcim zájazdy), ktoré podávajú žiadosti v mene (skupín) žiadateľov o víza, a k tomu, že jednotlivé členské štáty upúšťajú od požiadavky v prípade dobre známych žiadateľov, aby žiadosti podávali osobne.

Toto naznačuje podľa všetkého, že návšteva konzulárneho úradu sa stáva spravidla výnimkou. Na niektorých konzulárnych úradoch sa len 30 % žiadostí o víza „podáva osobne“. Na základe informácií zhromaždených v rámci schengenských hodnotení sa usudzuje, že pri podaní žiadosti sa len zriedka uskutočňujú osobné pohovory. Na druhej strane v súlade s vývojom moderných technológií členské štáty čoraz častejšie umožňujú žiadateľom podávať žiadosti elektronicky.

V súčasnom období žiadatelia môžu podať svoje žiadosti najskôr tri mesiace pred začiatkom plánovanej cesty (oddiel 2.1.1.1, ods. 5 pracovného dokumentu útvarov Komisie). Táto lehota spôsobuje problémy námorníkom (pozri aj s. 11) a osobám, ktoré sa chcú vyhnúť času špičky s dlhou čakacou lehotou. V záujme žiadateľov aj konzulárnych úradov by sa malo umožniť podať žiadosť už šesť mesiacov pred plánovanou cestou.

Komisia navrhuje zrušiť zásadu „podávať osobne“ žiadosť (bez toho, aby boli dotknuté požiadavky na odobratie odtlačkov prstov v prípade žiadateľov, ktorý žiadosť podávajú prvýkrát) pri zachovaní možnosti uskutočniť pohovor. Navrhuje takisto objasniť pravidlá umožňujúce podávať žiadosti online a umožniť všetkým žiadateľom podať žiadosť už šesť mesiacov pred plánovanou cestou.

Po podaní žiadosti začnú plynúť jednotlivé lehoty. Aj keď lehota pre rozhodnutie sa spravidla dodržiava, ak sa uskutočňuje predchádzajúca konzultácia s príslušnou treťou krajinou (oddiel 2.1.1.5, ods. 20 pracovného dokumentu útvarov Komisie), tento mechanizmus môže znamenať dlhšie trvanie spracovania. Lepšie IT systémy však umožnia kratší čas na reakciu v prípade predchádzajúcej konzultácie ako je súčasných sedem kalendárnych dní. Umožnili by takisto aj kratšiu lehotu pre rozhodnutie.

Komisia navrhuje preskúmať maximálne lehoty vrátane času na reakciu v prípade predchádzajúcej konzultácie, ktorá by sa mala skrátiť na päť kalendárnych dní.

Vízový kódex obsahuje ustanovenia určené na zjednodušenie a skrátenie postupov, ktoré umožňujú procedurálne zjednodušenia pre žiadateľov, ktorých „bezúhonnosť“ a „spoľahlivosť“ je konzulárnemu úradu známa, vrátane legitímneho využitia predtým vydaných víz. Tieto potenciálne zjednodušenia, ktoré by sa mali uplatňovať najmä v súvislosti s požiadavkami na sprievodné doklady a udeľovanie víz na viac vstupov, však členské štáty neuplatňujú jednotným a konzistentným spôsobom.

Väčšina žiadateľov pociťuje ako záťaž, že musí opakovane poskytovať veľké množstvo sprievodných dokladov (oddiel 2.1.1.2 ods. 12 pracovného dokumentu útvarov Komisie), aby preukázali, že spĺňajú podmienky na vstup. Mnohí sa sťažujú, že požiadavky jednotlivých konzulárnych úradov v tej istej tretej krajine sa líšia, aj keď účel cesty je rovnaký.

Žiadatelia, ktorých „bezúhonnosť“ a „spoľahlivosť“ je konzulárnym úradom známa, už môžu podľa vízového kódexu využívať niektoré procedurálne zjednodušenia (upustenie od požiadavky podať žiadosť osobne a predložiť určité/všetky sprievodné doklady). Zdá sa však, že členské štáty nekonajú systematicky, pokiaľ ide o spôsob udelenia výnimky pre známych žiadateľov, a to najmä z toho dôvodu, že ide o „dobrovoľné“ ustanovenie a že neboli vymedzené kritériá pre „bezúhonnosť“ a „spoľahlivosť“. Okrem toho približne 70 % všetkých žiadostí bolo podaných prostredníctvom externého poskytovateľa služieb, ktorý nemá povolené uskutočňovať kvalitatívne posudzovanie žiadosti/žiadateľa.

Pridaná hodnota požiadavky predložiť „cestovné zdravotné poistenie“ (oddiel 2.1.1.2 ods. 14 pracovného dokumentu útvarov Komisie) je diskutabilná a mala by sa preto zrušiť.

Komisia navrhuje ustanoviť úplný a zjednodušený zoznam sprievodných dokladov a zrušiť požiadavku na cestovné zdravotné poistenie.

Aj keď článok vo vízovom kódexe o udeľovaní víz na viac vstupov (oddiel 2.1.1.6 ods. 24 pracovného dokumentu útvarov Komisie) je „povinným“ ustanovením, jeho uplatňovanie komplikuje posúdenie podmienok oprávnenosti podľa vlastného uváženia v prípade udeľovania víz na viac vstupov, ktoré opäť zahŕňa pojmy „bezúhonnosť“ a „spoľahlivosť“. Z verejných konzultácií okrem toho vyplynulo, že konzulárne úrady členských štátov sa podľa všetkého zdráhajú udeľovať víza na viac vstupov platné dlhšie ako šesť mesiacov. Takže aj keď konzulárne úrady by v zásade mali udeľovať víza na viac vstupov s platnosťou až do piatich rokov kategóriám osôb uvedeným v tomto článku (ktoré sú v podstate pravidelnými cestujúcimi, a preto sú „známe“), vlastné uváženie ponechané na konzulátoch spolu s ich neochotou udeľovať víza na viac vstupov s dlhým obdobím platnosti znamená, že sa udeľuje oveľa menej víz na viac vstupov s dlhým obdobím platnosti, ako by sa mohlo.

Je to poľutovaniahodné, pretože vízum na viac vstupov je tým najdôležitejším a najľahším zjednodušením, ktoré sa cestujúcim môže poskytnúť. Udeľovanie víz na viac vstupov by navyše zmiernilo administratívnu záťaž tak pre žiadateľov, ako aj pre konzulárne úrady. Posilnením článku o vízach na viac vstupov by sa odstránili mnohé problémy, ktoré boli identifikované v rámci verejných konzultácií a v rôznych štúdiách. Žiadatelia by predovšetkým nemali podstupovať opakované podávanie žiadostí. V praxi však konzulárne úrady rozlišujú len málo alebo nerobia žiadny rozdiel medzi žiadateľmi: so žiadateľmi, ktorí podávajú žiadosť prvýkrát, sa zaobchádza často rovnako ako s pravidelnými cestujúcimi.

Dostupnosť systému VIS, ktorý sa postupne zavádza a mal by byť plne funkčný po celom svete v priebehu roka 2015, by mohla uľahčiť rozlišovanie medzi žiadateľmi, pretože všetky údaje týkajúce sa ich žiadostí o víza budú vložené do systému a všetky konzulárne úrady členských štátov ich môžu vyhľadať. Údaje v systéme VIS sa uchovávajú päť rokov. Ľahko sa bude dať rozlíšiť medzi žiadateľom, ktorý podáva žiadosť prvýkrát, „neznámym“ žiadateľom, ktorý nebol doteraz registrovaný v systéme VIS a nemá žiadnu „vízovú históriu“, a žiadateľom, ktorého údaje už sú registrované.

Ďalej by sa mohlo rozlišovať medzi žiadateľmi registrovanými v systéme VIS, ale ktorí nezískali žiadne vízum v období 12 mesiacov pred podaním žiadosti, a tými, ktorí získali a legitímne využili dve víza počas tohto obdobia a mohli by sa označiť ako „pravidelní cestujúci“ a malo by sa na nich vzťahovať maximálne zjednodušenie, pokiaľ ide o požadované sprievodné doklady a obdobie platnosti víza na viac vstupov, ktoré sa má udeliť.

Na tomto základe by sa mali zaviesť povinné pravidlá umožňujúce konkrétne procedurálne zjednodušenia pre „pravidelných cestujúcich“. Takéto zjednodušenia by mali zahŕňať (čiastočné) upustenie od požiadaviek na sprievodné doklady a udeľovanie víz na viac vstupov s dlhým obdobím platnosti. Konkrétne, žiadateľ, ktorý získal a legitímne využíval dve víza v predchádzajúcich 12 mesiacoch, by mal mať predložiť len sprievodné doklady preukazujúce účel cesty a mal by získať vízum na viac vstupov s platnosťou tri roky. Žiadatelia, ktorí predtým získali a legitímne využívali takéto vízum na viac vstupov s obdobím platnosti tri roky, by mali v prípade podania ďalšej žiadosti získať vízum na viac vstupov s obdobím platnosti päť rokov.

V prípade žiadateľov, ktorí podávajú žiadosť po prvýkrát, aj keď využívajú všeobecné zjednodušenia, by na druhej strane ešte stále bola potrebná dôkladná kontrola, keďže v prípade podania ďalšej žiadosti by sa na nich vzťahovali významné zjednodušenia. Táto kontrola je potrebná na zachovanie bezpečnosti systému.

Komisia navrhuje povinné pravidlá na základe jasne vymedzených a objektívnych kritérií na umožnenie jasného rozlíšenia medzi kategóriami žiadateľov. Zásadou by malo byť, že na žiadateľov s kladnou „vízovou históriou“ registrovaných v systéme VIS v priebehu 12 mesiacov pred podaním žiadosti, by sa mali vzťahovať maximálne zjednodušenia, pokiaľ ide o sprievodné doklady, ktoré majú predložiť, a udelenie víza na viac vstupov.

Na zaistenie maximálneho vplyvu návrhov týkajúcich sa víz na viac vstupov s dlhým obdobím platnosti (tri a päť rokov) by sa konzulárnym úradom malo umožniť udeliť vízum na viac vstupov s platnosťou dlhšou ako je platnosť cestovného dokladu žiadateľa (oddiel 2.1.1.2 ods. 11 pracovného dokumentu útvarov Komisie).

Komisia navrhuje, aby sa zaviedli pravidlá umožňujúce udeľovanie víz s obdobím platnosti dlhším, ako je obdobie platnosti cestovného dokladu, v ktorom je vlepená vízová nálepka.

Vízovým kódexom sa zaviedlo povinné a nepovinné oslobodenie od poplatkov za víza (oddiel 2.1.1.3 ods. 15 pracovného dokumentu útvarov Komisie) pre určité kategórie žiadateľov. Pri vykonávaní príslušných ustanovení sa zistili dva problémy. Po prvé, kategórie osôb oprávnených na oslobodenie podľa obidvoch typov nie sú vo všetkých prípadoch jasne vymedzené, a po druhé, konzulárne úrady v danom mieste len zriedkavo dôsledne uplatňujú nepovinné oslobodenie od poplatkov. Výsledkom je, že len málo potenciálne oprávnených žiadateľov má v skutočnosti prospech z oslobodenia.

Komisia navrhuje, aby všetky oslobodenia od poplatku za vízum boli povinné a aby sa jasnejšie vymedzili kategórie osôb, na ktoré sa vzťahujú.

Na vonkajších hraniciach sa víza môžu udeliť len (oddiel 2.1.1.8 ods. 35 pracovného dokumentu útvarov Komisie) vo výnimočných prípadoch. Osoby pracujúce v odvetví lodnej dopravy a výletných lodí sú však často nútené požiadať o vízum na hraniciach vzhľadom na charakter ich povolania. Pre týchto námorníkov sa do vízového kódexu zahrnie osobitný článok. Napriek týmto pravidlám udeľovanie víz námorníkom bude aj naďalej komplikované v neposlednom rade aj pre zložitosť prílohy IX, v ktorej je stanovený formulár, ktorý námorníci musia vyplniť, aby mohli požiadať o vízum.

Komisia navrhuje, aby sa príloha IX preskúmala s cieľom zjednodušiť formulár žiadosti.

Ako bolo už uvedené, víza možno udeliť na vonkajších hraniciach len vo výnimočných prípadoch. Komisia však nedávno schválila pilotný projekt členského štátu umožňujúci, aby daný členský štát mohol v letnom období na svojich vonkajších hraniciach udeľovať víza na jeden vstup pre turistov s cieľom umožniť im krátku návštevu. So zreteľom na posilnenie úlohy spoločnej vízovej politiky v zjednodušovaní možností cestovania pre legitímnych cestujúcich vrátane turistov v záujme podnietenia rastu v EÚ navrhuje Komisia poskytnúť túto možnosť všetkým členským štátom.

Komisia navrhuje v záujme podpory krátkodobého cestovného ruchu zaviesť do vízového kódexu ustanovenie umožňujúce udeľovanie víz na jeden vstup na vonkajších hraniciach.

Keďže Komisia uznáva, že členský štát by mal mať možnosť uložiť letiskové tranzitné víza (oddiel 2.1.7 pracovného dokumentu útvarov Komisie) v prípade náhleho a značného prílevu nelegálnych migrantov, súčasné pravidlá by sa mali preskúmať s cieľom zabezpečiť, aby tieto opatrenia boli primerané, pokiaľ ide o rozsah a trvanie.

Komisia navrhuje, aby sa v záujme zabezpečenia proporcionality existujúce pravidlá týkajúce sa letiskových tranzitných víz preskúmali.

Vízový kódex sa uplatňuje na žiadosti o víza podané všetkými štátnymi príslušníkmi tretích krajín vrátane rodinných príslušníkov občanov Únie (oddiel 2.1.5 ods. 47 – 52 pracovného dokumentu útvarov Komisie). V záujme uľahčenia mobility, najmä uľahčením rodinných návštev v prípade štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí navštívia svojich blízkych príbuzných, ktorí sú občanmi Únie s pobytom na území členského štátu, ktorého sú štátnymi príslušníkmi, a v prípade blízkych príbuzných občanov Únie s pobytom v tretej krajine a ktorí chcú spolu navštíviť členský štát, ktorého je občan Únie štátnym príslušníkom, by sa mali poskytnúť procedurálne zjednodušenia. V právnych predpisoch Únie sa v súčasnom období neposkytujú osobitné zjednodušenia pre tieto dve situácie. Nedávno uzavreté dohody o zjednodušení udeľovania víz však umožňujú procedurálne zjednodušenia (napr. zjednodušenie požiadaviek týkajúcich sa sprievodných dokladov, oslobodenie od vízových poplatkov, povinné udeľovanie víz na viac vstupov). Tento postup by sa mal vo vízovom kódexe zovšeobecniť.

V článku 5 ods. 2 smernice 2004/38/ES[16] sú ustanovené konkrétne zjednodušenia pre oprávnené osoby podľa tejto smernice, napr. „bezplatné“ udelenie víza a udelenie víza „na základe zrýchleného postupu“. Komisia dostáva mnohé sťažnosti a žiadosti o objasnenie vzťahu medzi smernicou 2004/38/ES a vízovým kódexom, keďže zjednodušenia poskytnuté rodinným príslušníkom občanov EÚ na základe smernice sa v jednotlivých členských štátoch vykonávajú zjavne odlišne. Tento stav vedie k neistote pre rodinných príslušníkov. Z tohto dôvodu by sa minimálne tie isté zjednodušenia navrhované pre štátnych príslušníkov tretích krajín v uvedených dvoch situáciách mali poskytnúť rodinným príslušníkom aj v situáciách, na ktoré sa vzťahuje smernica 2004/38/ES.

Komisia navrhuje, aby sa zjednodušenie udeľovania víz poskytlo štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú blízkymi príbuznými občanov Únie s pobytom na území členského štátu, ktorého sú štátnymi príslušníkmi, a blízkym príbuzným občanov Únie s pobytom v tretej krajine a ktorí chcú spolu navštíviť členský štát, ktorého je občan Únie štátnym príslušníkom. Minimálne tie isté zjednodušenia by sa mali vzťahovať na rodinných príslušníkov občanov EÚ, ktorí využívajú práva vyplývajúce zo smernice 2004/38/ES.

3.3.4.     Zlepšenie konzulárnej organizácie a spolupráce (aj so zreteľom na zavedenie systému VIS)

Vízovým kódexom sa ustanovil právny rámec pre rôzne formy konzulárnej spolupráce (oddiel 2.1.4 ods. 40 – 46 pracovného dokumentu útvarov Komisie) s cieľom znížiť náklady pre členské štáty a zabezpečiť lepšie konzulárne zastúpenie v prospech žiadateľov. Existujú však vážne pochybnosti o efektívnosti a účinnosti týchto opatrení.

Po prvé, v zásade by sa členské štáty mali rozhodnúť spolupracovať s externým poskytovateľom služieb až po posúdení iných možností spolupráce. Malo by to byť „krajným“ opatrením, pretože znamená dodatočné náklady pre žiadateľov a členské štáty by mali zachovať možnosť, aby všetci žiadatelia mohli podávať žiadosti priamo na ich diplomatických misiách alebo konzulárnych úradoch. V praxi však členské štáty väčšinou volia možnosť spolupráce s externým poskytovateľom služieb bez posúdenia iných možností, keďže outsourcing je zďaleka najlacnejším, najrýchlejším a najúčinnejším spôsobom, ako vyriešiť veľký nárast počtu žiadostí o víza a posilniť konzulárne zastúpenie. Okrem toho v prípade outsourcingu veľmi často nie je k dispozícii priamy prístup ku konzulárnemu úradu.

Po druhé, nové formy spolupráce vymedzené vo vízovom kódexe, t. j. obmedzené zastúpenie (len pre zhromažďovanie žiadostí vrátane biometrických údajov), spoločné užívanie priestorov, spoločné centrá pre podávanie žiadostí, poverenie honorárnych konzulov, aby zhromažďovali žiadosti, sa všeobecne nevyužívajú. Neexistujú žiadne prípady obmedzeného zastúpenia a spoločného užívania priestorov a len hybridných foriem spoločných centier pre podávanie žiadostí, aj keď niektoré členské štáty poverili honorárnych konzulov zhromažďovaním žiadostí.

Po tretie, pokiaľ ide o prítomnosť na účely zhromažďovania víz a spracovania (tzv. „konzulárne zastúpenie“), aj keď došlo k pokroku, väčšinou uzatvorením dohôd o zastúpení a outsourcingom, stále je potrebné výrazne zvýšiť konzulárne zastúpenie. Žiadatelia by nemali vycestovávať do zahraničia na účely podania svojej žiadosti z dôvodu, že príslušný členský štát nemá konzulárny úrad v krajine jeho bydliska alebo tam nemá zastúpenie.

Prístup ku konzulárnemu úradu môže byť aj náročný, nákladný a časovo náročný v tretích krajinách, kde všetky alebo väčšina členských štátov sú prítomné v hlavnom meste, ale stále je potrebné, aby mnohí uchádzači prekonali dlhú vzdialenosť, aby sa tam dostali. Takto je tomu napríklad v Číne, Indii a Rusku. Dohody o zastúpení aj outsourcing sú už veľmi rozšírené, avšak zhromažďovanie víz a spracovanie je sústredené v hlavných mestách a niekoľkých veľkých mestách. Napokon, v deviatich tretích krajinách, ktorých štátni príslušníci podliehajú vízovej povinnosti, nie je prítomný žiadny členský štát a nie je tam žiadny externý poskytovateľ služieb. Tieto krajiny by boli ideálnym miestom pre členské štáty, kde by mohli združiť svoje zdroje a zriadiť spoločné centrá pre podávanie žiadostí alebo akúkoľvek realizovateľnú formu spolupráce.

V tejto súvislosti by sa malo poznamenať, že zo zložky Fondu pre vnútornú bezpečnosť, ktorá sa týka vonkajších hraníc a víz[17], sa budú spolufinancovať opatrenia týkajúce sa infraštruktúry, budov a prevádzkového zariadenia (vrátane údržby systému VIS) potrebné na spracovanie žiadostí o víza a vzdelávanie. Čo je ešte dôležitejšie, v rámci zložky prevádzkovej podpory Fondu pre vnútornú bezpečnosť bude personálne obsadenie konzulárnych úradov oprávnené na financovanie v plnom rozsahu.

Komisia navrhuje, aby sa súčasné vymedzenia konzulárnej spolupráce preskúmali s cieľom zlepšiť flexibilitu a zaviesť zásadu povinného zastúpenia.

4.           ZÁVERY

Všeobecným cieľom vízového kódexu bolo zabezpečiť, aby sa spoločná vízová politika stala skutočne spoločnou a aby ju všetky členské štáty uplatňovali rovnakým spôsobom na všetkých miestach prostredníctvom jedného súboru právnych predpisov a jedného súboru prevádzkových pokynov. Spoločné pravidlá by okrem toho mali prispieť k zjednodušeniu legitímneho cestovania, najmä pre častých a pravidelných cestujúcich, a k boju proti nelegálnemu prisťahovalectvu. Toto hodnotenie poukázalo na mnohé prínosy, ale aj na oblasti, ktoré je potrebné zlepšiť, pokiaľ ide o postupy a podmienky udeľovania víz.

Aj keď zjednodušenie legitímneho cestovania ipso facto prináša hospodárske výhody, cieľ poskytnúť zjednodušenia vízového režimu na podporu hospodárskeho rastu a tvorbu pracovných miest sa vízovému kódexu nepripisoval. Uvedený bol len v oznámení Komisie z novembra 2012 v súvislosti s potrebou zabezpečiť súlad medzi všetkými politikami EÚ a súčasným hospodárskym výhľadom. V tejto správe sa preto hodnotí, do akej miery sa počiatočný celkový cieľ zjednodušiť legitímne cestovanie a zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie v obdobných prípadoch dosiahol bez toho, aby sa konkrétne posudzovala jeho účinnosť, pokiaľ ide o príspevok k hospodárskemu rastu.

Vo všeobecnosti, v porovnaní so situáciou pred jeho prijatím, vízový kódex objasňuje a zjednodušuje právny rámec pre spoločnú vízovú politiku. Kódexom sa značne zmodernizovali a štandardizovali postupy udeľovania víz a ak sa správne vykonáva, má prostriedky na riešenie určitých problémov, na ktoré sa poukázalo v hodnotení. Vykonávanie právnych predpisov však nie je optimálne. Možno to do značnej miery vysvetliť tým, že väčšina prvkov flexibility je formulovaných ako možnosti („dobrovoľné“ ustanovenia) a nie ako povinné pravidlá.

Ustanovenia vízového kódexu, ktoré sú zamerané na zachovanie bezpečnosti vonkajších hraníc, sa ukázali ako konzistentné a efektívne a majú aj naďalej zásadný význam pre cieľ systému. Ustanovenia, ktorými sa mali zjednodušiť postupy pre určité kategórie osôb a ktoré by mohli zároveň zmierniť administratívne zaťaženie konzulárnych úradov členských štátov, nemali očakávaný vplyv. Výsledok je neuspokojivý z hľadiska stratených hospodárskych prínosov nielen pre legitímnych cestujúcich, ale aj pre členské štáty a EÚ ako celok.

Vízový kódex sa uplatňuje všeobecne a jeho ustanovenia sa vzťahujú na všetky osoby, ktoré sú štátnymi príslušníkmi krajín, ktoré podliehajú vízovej povinnosti. Z tohto dôvodu je potrebné prispôsobiť niektoré jeho ustanovenia, aby zodpovedali miestnym pomerom. Na miestnej úrovni sa však v skutočnosti nikdy nepridŕžali právneho rámca a len na veľmi málo miestach bola zavedená udržateľná a trvalá spolupráca, pričom na iných miestach sa niektoré právne povinnosti niekedy jednoducho ignorovali.

V záujme dosiahnutia skutočne spoločnej vízovej politiky Komisia navrhuje revíziu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex). Závery hodnotenia boli zahrnuté do správy o hodnotení vplyvu, ktorú vypracovala Komisia.

Návrh Komisie na revíziu vízového kódexu v zásade vychádza z nasledujúcich zistení:

Ø         Ustanovenia vízového kódexu sa vzťahujú na všetkých žiadateľov rovnako bez ohľadu na ich individuálnu situáciu, a to aj napriek tomu, že vízový kódex poskytuje právny základ pre uplatňovanie procedurálnych zjednodušení pre žiadateľov známych konzulárnym úradom. Konzulárne úrady v praxi nerozlišujú dostatočne medzi neznámymi žiadateľmi a tými žiadateľmi, ktorí majú kladný vízový záznam.

Ø         Procedurálne zjednodušenia plánované vízovým kódexom pre známych žiadateľov sa poskytujú len veľmi zriedkavo.

Ø         Vzhľadom k rozsiahlemu využívaniu outsourcingu možnosť upustiť od požiadavky dostaviť sa osobne na účely podania žiadosti o vízum a oslobodenie žiadateľov od povinnosti poskytnúť určité sprievodné doklady jednoducho nemožno uviesť do praxe. Hodnotenie situácie žiadateľa na základe pojmov ako „bezúhonnosť“ a „spoľahlivosť“, v prípade ktorých je príznačné vlastné uváženie, nemožno ponechať na externých poskytovateľov služieb. Toto nedostatočné rozlišovanie je jedným z hlavných dôvodov, prečo žiadatelia a do istej miery aj konzulárne úrady považujú súčasné konanie o udelení víza za zdĺhavé, ťažkopádne a nákladné.

Komisia preto navrhuje:

1.         Zmierniť administratívnu záťaž pre žiadateľov aj pre konzulárne úrady využívaním prínosov vízového informačného systému v plnom rozsahu a rozlišovaním zaobchádzania so známymi/pravidelnými cestujúcimi a neznámymi žiadateľmi na základe jasných a objektívnych kritérií,

2.         Ďalej uľahčovať legitímne cestovanie zjednodušením a úplným harmonizovaním postupov a zabezpečením, aby určité ustanovenia boli povinné v prípadoch, keď sa v súčasnosti konzulárnym úradom ponechala možnosť vlastného uváženia.

Ak bude návrh prijatý, tieto nové pravidlá poskytnú žiadateľom významné procedurálne zjednodušenia v týchto oblastiach:

|| Podávanie žiadosti osobne || Odoberanie odtlačkov prstov || Sprievodné doklady || Víza, ktoré sa udelia

Žiadateľ, ktorý podáva žiadosť prvýkrát a nie je registrovaný v systéme VIS || ÁNO || ÁNO || Úplný zoznam zodpovedajúci všetkým podmienkam na vstup || V zásade na jeden vstup, ale možné je aj udelenie víz na viac vstupov, ak konzulárny úrad považuje žiadateľa za spoľahlivého

Registrovaný v systéme VIS (ale nie pravidelný cestujúci) || NIE || NIE (pokiaľ neboli odtlačky prstov odobraté v priebehu posledných 59 mesiacov) || Úplný zoznam zodpovedajúci všetkým podmienkam na vstup || Na jeden vstup alebo na viac vstupov

Pravidelný cestujúci registrovaný v systéme VIS, ktorý legitímne využil 2 víza v posledných 12 mesiacoch pred podaním žiadosti || NIE || NIE || Len dôkaz o účele cesty. Predpoklad vďaka „kladnej vízovej histórii“ splnenia podmienok na vstup || Vízum na viac vstupov s platnosťou 3 roky

Pravidelný cestujúci registrovaný v systéme VIS, ktorý legitímne využil vízum na viac vstupov s platnosťou na 3 roky || NIE || NIE || Len dôkaz o účele cesty || Vízum na viac vstupov s platnosťou 5 rokov

Žiadatelia podávajúci žiadosť o vízum po prvýkrát by nemali byť automaticky oprávnení na vízum na viac vstupov, pretože ich žiadosť sa musí dôkladne preskúmať na účely zachovania vysokej úrovne bezpečnosti v schengenskom priestore. Budú však využívať všetky všeobecné procedurálne zjednodušenia, ktoré Komisia navrhuje, napr. zrušenie cestovného zdravotného poistenia, kratšie lehoty pre rozhodovanie a zjednodušený formulár žiadosti. A budú mať prospech z postavenia „pravidelného cestujúceho registrovaného v systéme VIS“ so sprievodnými zjednodušeniami, keď požiadajú o tretie vízum do 12 mesiacov od legitímneho využitia prvého víza.

V dôsledku nedostatočnej prítomnosti, pokiaľ ide o zhromažďovanie a spracovanie víz v mnohých tretích krajinách, je podanie žiadosti o vízum veľmi nákladné a časovo náročné. Komisia preto navrhuje:

3.         Revidovať existujúci právny rámec na posilnenie konzulárnej spolupráce a zabezpečiť ľahší prístup k postupom podávania žiadostí o schengenské víza na čo možno najväčšom počte miest.

V súlade s cieľom podnietiť hospodársky rast prostredníctvom prezieravejšej vízovej politiky by sa mala na dočasnom základe ustanoviť možnosť využívať určité ustanovenia vízového kódexu s cieľom podporiť krátkodobý cestovný ruch. Komisia preto navrhuje:

4.         Zaviesť článok do vízového kódexu umožňujúci dočasne udeľovať víza na vonkajších hraniciach za prísnych podmienok.

Na účely uľahčenia mobility osôb zjednodušením rodinných návštev sa navrhuje:

5.         Poskytnúť určité procedurálne zjednodušenia štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú blízkymi príbuznými občanov Únie s pobytom na území členského štátu, ktorého sú štátnymi príslušníkmi, a blízkym príbuzným občanov Únie s pobytom v tretej krajine a ktorí chcú spolu navštíviť členský štát, ktorého je občan Únie štátnym príslušníkom.

Na účely objasnenia procedurálnych zjednodušení, ktoré sa na rodinných príslušníkov občanov Únie vzťahujú podľa smernice 2004/38/ES[18], sa vo vzťahu k vízovému kódexu navrhuje:

6.         Ustanoviť, aby sa minimálne procedurálne zjednodušenia uvedené v bode (5) vzťahovali na rodinných príslušníkov občanov Únie, na ktorých sa uplatňuje smernica 2004/38/ES.

Napokon, štátni príslušníci tretích krajín čelia problémom, pretože dĺžka povoleného pobytu v schengenskom priestore je obmedzená na 90 dní počas ľubovoľného obdobia 180 dní. Z dôvodu chýbajúceho príslušného oprávnenia pre pobyt dlhší ako 90 dní musia buď obmedziť svoj pobyt, alebo sa snažia využiť právne nástroje, ktoré nie sú určené na „predĺženie“ ich povoleného pobytu v schengenskom priestore v takýchto prípadoch. Z tohto dôvodu sa:

7.         Navrhuje legislatívna iniciatíva s cieľom preklenúť právnu medzeru medzi pravidlami týkajúcimi sa krátkodobých pobytov a pravidlami týkajúcimi sa prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín do jednotlivých členských štátov.

Návrh revízie vízového kódexu zohľadňuje aj iné problémy zdôraznené v pracovnom dokumente útvarov Komisie, ktoré sú menšieho významu a/alebo sú prevažne technického charakteru.

Ak by sa táto komplexná revízia vízového kódexu prijala, prispelo by to k vytvoreniu skutočne prezieravejšej spoločnej vízovej politiky, výsledkom ktorej by bol nárast počtu návštev do EÚ.

Komisia sa domnieva, že v období do prijatia návrhu na revíziu vízového kódexu spoluzákonodarcami je dôležité a potrebné podporovať harmonizáciu a vykonávanie existujúcich ustanovení. Komisia bude preto spolupracovať s členskými štátmi v rámci  vízového výboru a iných príslušných fór na účely zabezpečenia vykonávania existujúcich predpisov v plnom rozsahu a presadzovaním identifikovaných najlepších postupov.

V súvislosti so súčasnými ustanoveniami sa dôraz bude klásť na udeľovanie víz na viac vstupov a na urýchlenie harmonizácie zoznamov sprievodných dokladov v tých jurisdikciách, v ktorých sa tak ešte neurobilo.  V tejto súvislosti sa bude Komisia snažiť podporovať miestnu schengenskú spoluprácu, pokiaľ ide o jej činnosť v jurisdikciách s veľkým politickým a/alebo hospodárskym významom, ktoré ponúkajú najlepší potenciál v oblasti cestovného ruchu. Pokiaľ ide o najlepšie postupy, Komisia môže posúdiť nové návrhy pilotných projektov pre udeľovanie víz na vonkajších hraniciach. V prípade budúcich revízií príloh k nariadeniu 539/2001 sa zohľadnia aj hospodárske a obchodné aspekty spolu s novými kritériami posudzovania bezvízového styku, ktoré spoluzákonodarcovia onedlho prijmú. Do nariadenia 539/2001 sa vloží tento nový článok: „Účelom tohto nariadenia je určiť tretie krajiny, ktorých štátni príslušníci podliehajú vízovej povinnosti alebo sú od tejto povinnosti oslobodení, a to na základe hodnotenia vypracovaného zvlášť pre každý jednotlivý prípad a zameraného na rôzne kritériá súvisiace okrem iného s nelegálnym prisťahovalectvom, verejným poriadkom a bezpečnosťou, hospodárskymi výhodami, najmä z hľadiska cestovného ruchu a zahraničného obchodu, a s vonkajšími vzťahmi Únie s príslušnými tretími krajinami, najmä pokiaľ ide o otázku rešpektovania ľudských práv a základných slobôd, ako aj o otázku regionálnej súdržnosti a reciprocity.“

---------------------------------------------------

[1]               (Článok 62 ods. 2 písm. b), teraz Zmluva o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), článok 77 ods. 2 písm. a)).

[2]               Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva, Ú. v. ES L 243, 15.9.2009, s. 1.

[3]               Takéto dohody o zjednodušení udeľovania víz sú zvyčajne spojené s readmisnými dohodami.

[4]               http://ec.europa.eu/enterprise/sectors/tourism/international/index en.htm

[5]               KOM(2006) 403 v konečnom znení/2.

[6]               Systém VIS pôvodne mal začať fungovať v roku 2007, a preto sa Komisia rozhodla predložiť samostatný právny návrh, ktorým sa stanovujú normy pre biometrické identifikačné znaky, ktoré sa majú zhromaždiť a ktorým sa poskytuje rad možností pre praktickú organizáciu diplomatických misií a konzulárnych úradov členských štátov na registrovanie biometrických údajov od žiadateľov o víza, ako aj pre právny rámec na spoluprácu členských štátov s externými poskytovateľmi služieb. Obsah konečného schváleného nariadenia (Ú. v EÚ L 131, 28.5.2009, s 1) bol zahrnutý do vízového kódexu prijatého v júli 2009 a bol prispôsobený jeho štruktúre.

[7]               SWD(2014) 101.

[8]               COM(2012) 649.

[9]               http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/borders-and-visas/schengen/index_en.htm.

[10]             KOM(2012) 648.

[11]             V tomto dokumente, pokiaľ nie je uvedené inak, sa pojem „členské štáty“ vzťahuje na členské štáty EÚ

                v plnom rozsahu uplatňujúce spoločnú vízovú politiku (všetky členské štáty EÚ okrem Bulharska, Chorvátska, Írska, Cypru, Rumunska a Spojeného kráľovstva) a na pridružené štáty, Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko.

[12]             V prípade Rakúska celkový nárast v tomto období bol len 1,5 % a v prípade Slovinska bol zaznamenaný pokles o 58,5 %, obe situácie môžu súvisieť so zrušením vízovej povinnosti pre štátnych príslušníkov väčšiny krajín západného Balkánu v období rokov 2009 až 2010.

[13]             2010: 5,8 %; 2012: 4,8 %.

[14]             Od 1 % miery zamietnutí v Ruskej federácii až po 44 % v Guinei.

[15]             http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-is-new/public-consultation/2013/consulting_0025_en.htm.

[16]             Smernica 2004/38/ES Európskeho parlamentu a Rady z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS, Ú. v. ES L 158, 30.4.2004, strana 27.

[17]             KOM(2011) 750.

[18]             Ú. v. ES L 158, 30.4.2004, s. 77