SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o výsledku programov eradikácie, kontroly a monitorovania chorôb zvierat a zoonóz spolufinancovaných EÚ počas obdobia rokov 2005 – 2011

Zhrnutie

Táto správa je zameraná na výsledok vykonávania programov eradikácie, kontroly a monitorovania chorôb zvierat a zoonóz spolufinancovaných EÚ, ako sa požaduje v článku 41 rozhodnutia Rady 2009/470/ES o výdavkoch na veterinárnom úseku[1].

Spolufinancovanie programov eradikácie, kontroly a monitorovania chorôb zvierat (ďalej len „veterinárne programy“) predstavuje zďaleka najväčšiu časť výdavkov v rámci rozpočtu EÚ na bezpečnosť potravín[2]. V priebehu hodnoteného obdobia na spolufinancovanie vykonávania programov zameraných na trinásť chorôb[3] vynaložila EÚ viac než 1,17 mld. EUR. Počas týchto siedmich rokov príspevok EÚ využilo všetkých 27 členských štátov (ČŠ) (EÚ-25 do 31. decembra 2006).

Napriek niektorým problémovým oblastiam veterinárne programy aj naďalej zohrávajú kľúčovú úlohu v efektívnom riadení cieľových chorôb zvierat tým, že zabezpečujú dohľad nad chorobami a ich eradikáciu, lepšie zameranie kontroly cezhraničných chorôb s veľkým významom pre EÚ, ako aj prevenciu a rýchlu reakciu na vznikajúce a opakovane vznikajúce zvieracie choroby, ktoré sú základným kameňom stratégie EÚ týkajúcej sa zdravia zvierat. Toto zase poskytuje jednoznačné hospodárske prínosy pre príslušné sektory hospodárstva EÚ a hladké fungovanie jednotného trhu, ako aj pre ochranu spotrebiteľov a verejného zdravia (v prípade zoonóz), ktoré predstavujú rozhodujúce verejné statky pre spoločnosť EÚ.

Vzhľadom na budúce hrozby a výzvy veterinárnych programov spolufinancovaných EÚ z vykonanej analýzy je možné vyvodiť určité závery o budúcich opatreniach potrebných na zlepšenie riadenia programov, najmä: lepšie stanovenie priorít, zníženie nákladov na riadenie programov zo strany Komisie aj členských štátov, zlepšenie navrhovania, vykonávania a analýzy nákladovej efektívnosti veterinárnych programov spolufinancovaných EÚ.

Komisia navrhla 29. júna 2011 nové nariadenie[4] vzťahujúce sa na celú oblasť výdavkov v oblasti bezpečnosti potravín. Cieľom je optimalizovať existujúci finančný rámec, čo povedie k zlepšeniu zjednodušenia, transparentnosti, flexibility a k preukázaniu nákladovej účinnosti výdavkov na bezpečnosť potravín vrátane veterinárnych programov. Tento návrh formálne prijmú spoluzákonodarcovia v prvej polovici roku 2014.

1.           Úvod

V článku 41 rozhodnutia Rady 2009/470/ES o výdavkoch na veterinárnom úseku je stanovené, že „každé štyri roky Komisia predkladá Európskemu parlamentu a Rade správu o situácii v oblasti zdravia zvierat a nákladovej účinnosti vykonávania programov v rôznych členských štátoch vrátane detailov o prijatých kritériách.“[5].

V súčasnom systéme monitorovania a hodnotenia nie sú zavedené žiadne osobitné nástroje na meranie nákladovej účinnosti výdavkov v oblasti potravín a krmív, a preto sa táto správa týka najmä predbežnej analýzy nákladov a prínosov vykonávaných programov.

Je potrebné pripomenúť, že mnohé veterinárne programy, najmä aktivity v oblasti eradikácie (napr. tuberkulózy) sú vo svojej podstate dlhodobé aktivity. Z tohto dôvodu sa výsledky dosiahnu často až po dlhodobej realizácii konkrétnych opatrení.

V tejto správe, ktorá je prvou správou pripravenou v tomto rámci, je obdobie hodnotenia predĺžené na sedem rokov 2005 – 2011.

2.           SÚVISLOSTI

Finančný príspevok EÚ na programy eradikácie, kontroly a monitorovania chorôb zvierat (ďalej len „veterinárne programy“) predstavuje doteraz najväčšiu časť výdavkov v rámci rozpočtu EÚ na bezpečnosť potravín. Slúži na postupnú elimináciu chorôb zvierat a na realizáciu opatrení na monitorovanie choroby v členských štátoch a v EÚ ako celku. Je tiež súčasťou celkovej stratégie EÚ v oblasti zdravia zvierat[6] zameranej na vysokú úroveň zdravia zvierat, verejného zdravia a ochrany spotrebiteľa. Hlavným cieľom veterinárnych programov je najmä zaručiť vysokú úroveň ochrany tak zdravia zvierat, ako aj verejného zdravia, podporiť zlepšenie produktivity sektora hospodárskych zvierat a prispieť k hospodárskej udržateľnosti sektorov priamo alebo nepriamo ovplyvnených ohniskom choroby zvierat[7].

Zvieracie choroby a zoonózy, ktoré sú oprávnené na spolufinancovanie EÚ, sú uvedené v prílohe I k rozhodnutiu Rady 2009/470/ES.

O prioritách financovania a jeho úpravách rozhoduje každoročne Komisia s cieľom zabezpečiť, aby v plnom rozsahu zodpovedalo danej situácii. Najväčší dôraz sa kladie na choroby významné buď z hľadiska zdravia zvierat, alebo verejného zdravia (napr. zoonózy) a na choroby, ktoré majú významný hospodársky vplyv vyplývajúci z dôsledkov na obchod a strát príjmov na sektor hospodárskych zvierat. O navrhovaných prioritách sa diskutuje s členskými štátmi prostredníctvom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat[8] (SCoFCAH). Interné hodnotenie Komisie vychádza z informácií predložených členskými štátmi, zo správ Potravinového a veterinárneho úradu (Food and Veterinary Office, FVO)[9], finančných správ o audite[10] a výsledkov pracovnej skupiny pre monitorovanie eradikácie choroby[11] (PS).

V záujme zabezpečenia účinnejšieho a efektívnejšieho dosahovania ich cieľov bol v roku 2006 zavedený viacročný prístup pre veterinárne programy.

Veterinárne programy spolufinancované EÚ pokrývajú širokú škálu opatrení vrátane vakcinácie, testovania zvierat a náhrad za zabitie alebo usmrtenie. Finančný príspevok EÚ je spravidla vo výške 50 % nákladov vynaložených členskými štátmi na vykonávanie osobitných opatrení[12] až do maximálnej výšky s výnimkou nákladov na monitorovanie, testovanie a genotypizáciu prenosných spongiformných encefalopatií (TSE), ktoré boli financované do 100 % maximálne stanovenej výšky, a nákladov spojených s programami zameranými na besnotu (nákup a distribúcia vakcín, laboratórne testy), ktoré sú od roku 2010 spolufinancované vo výške 75 %. V roku 2011 boli všetky choroby, ktoré boli predtým spolufinancované vo výške 50 %, spolufinancované vyšším podielom, t. j. 60 % v rámci príspevku k rozpočtovému oživeniu členských štátov zápasiacich s finančnou a hospodárskou krízou. V období rokov 2005 – 2011 celková suma platieb EÚ predstavovala viac než 1,17 mld. EUR[13] na pokrytie programov týkajúcich sa trinástich chorôb.

Potrebné si je všimnúť, že celková výška finančných prostriedkov sa značne líšila v závislosti od charakteru choroby, ako aj od počtu programov schválených pre každú chorobu.

Počas týchto 7 rokov všetkých 27 členských štátov (EÚ-25 do 31. decembra 2006) využilo spolufinancovanie EÚ. Rozdelenie finančných prostriedkov v sledovanom období resp. spolufinancovaných podľa choroby a ČŠ je znázornený na obrázku 1 a obrázku 2 kapitoly III pracovného dokumentu útvarov Komisie SANCO/11377/2013.[14]

Obrázok 1 Rozdelenie platieb podľa členských štátov (2005 – 2011)

Obrázok 2 Rozdelenie platieb podľa chorôb (2005 – 2011)

Obrázok 3 Vývoj financovania (2005 – 2011)

 

Vývoj financovania (obrázok 3) vykazuje veľmi výrazný nárast od roku 2009: tento vzostupný trend je spôsobený predovšetkým významným nárastom financovania programov eradikácie katarálnej horúčky oviec, konkrétne vo Francúzsku a Španielsku (ďalšie informácie sa uvádzajú v kapitole IV.2 pracovného dokumentu útvarov Komisie SANCO/11377/2013) a tuberkulózy hovädzieho dobytka, konkrétne v Írsku a Spojenom kráľovstve (ďalšie informácie sa uvádzajú v kapitole IV.3 pracovného dokumentu útvarov Komisie SANCO/11377/2013). Prispela k tomu aj zvýšená miera financovania určená na všetky choroby v roku 2011, ako už bolo vysvetlené.

V priebehu sledovaného obdobia dva členské štáty, Francúzsko a Španielsko, samotné vyčerpali takmer 38 % celkového príspevku EÚ, ako je znázornené na obrázku 1. Ďalšími hlavnými príjemcami, ktorí vyčerpali celkovo ďalších 35 % platieb EÚ, sú: Taliansko (9,5 %), Spojené kráľovstvo (10,1 %), Nemecko (7,7 %) a Írsko (7,7 %).

Zvyšných 27 % výdavkov bolo rozdelených medzi ďalších 21 členských štátov a individuálne pridelené rozpočtové prostriedky presiahli 3 % len v prípade Poľska, Portugalska a Holandska.

Vývoj platieb zameraný na šesť hlavných prijímajúcich krajín je znázornený na obrázku 4, ktorý poskytuje informácie o rozdelení platieb podľa choroby v každom členskom štáte[15].

Obrázok 4 Hlavné prijímajúce členské štáty v prípade veterinárnych programov (2005 – 2011)

 

 

  

Ako je znázornené na obrázku 2, viac než 74 % platieb EÚ realizovaných v posudzovanom období bolo zameraných na tri hlavné veterinárne programy. Európska únia investovala do monitorovania TSE a eradikácie bovinných spongiformných encefalopatií (BSE) a klusavky okolo 44,5 % z celkovej sumy spolufinancovania. Druhá významná suma pridelených rozpočtových prostriedkov (vo výške okolo 15,5 % z objemu spolufinancovania EÚ) pokrývala eradikáciu tuberkulózy hovädzieho dobytka a potom nasledovala suma na eradikáciu katarálnej horúčky oviec (viac než 14 %).

Ďalších 20,5 % bolo rozdelených medzi tieto štyri choroby: eradikácia brucelózy hovädzieho dobytka (6 %), besnoty (5,5 %), brucelózy oviec a kôz (4,7 %), kontrolu salmonely (4,3 %).

Spolufinancovanie programov týkajúcich sa zvyšných siedmich chorôb predstavuje zvyšných 5,2 % výdavkov EÚ.

3.           Situácia týkajúca sa zdravia zvierat v EÚ v období rokov 2005 – 2011

Vo všeobecnosti z kvalitatívneho a kvantitatívneho hodnotenia veterinárnych programov spolufinancovaných na úrovni EÚ a vykonávaných v období rokov 2005 – 2011 vyplýva, že skutočne prispeli k zlepšeniu zdravotného stavu v rámci EÚ, a teda prínosy zodpovedali vynaloženým prostriedkom. Vo väčšine prípadov sa dosiahli pozitívne výsledky okrem určitých chorôb v niektorých členských štátoch, kde stále pretrvávajú problémové oblasti.

V niektorých prípadoch sú výsledky napriek pokroku mnohokrát premenlivé v súvislosti s jednotlivými chorobami a ešte stále existujú niektoré regióny EÚ, kde pretrvávajú miestne problémy. Príčinami tohto stavu sú epidemiologické faktory, najmä úloha, ktorú zohrávajú voľne žijúce živočíchy alebo vektory, ktoré ovplyvňujú účinnosť opatrení prijatých v rámci niektorých programov, ale aj konkrétne problémy pri vykonávaní programov na úrovni členských štátov.

Zasiahnuté členské štáty často čelia štrukturálnym ťažkostiam vrátane rozpočtových alebo personálnych problémov (nedostatočný počet alebo nevhodné rozdelenie pracovníkov), čo napriek všetkému úsiliu bránilo riadnemu vykonávaniu činností stanovených v programoch. Cieľom Komisie je ďalej podporovať členské štáty pri riešení týchto nedostatkov, napríklad tým, že sa znížia náklady spojené s riadením programov a zlepší sa prioritizácia chorôb.

Nedostatky možno tiež pripísať sociálno-kultúrnym problémom, napr. nedostatočná koordinácia medzi vnútroštátnymi a regionálnymi/miestnymi subjektmi alebo nedostatočnému dialógu (nedostatočnej komunikácii) medzi verejnými a súkromnými zainteresovanými stranami.  S cieľom zamerať sa na tieto nedostatky bude ešte viac posilnená úloha pracovnej skupiny v oblasti šírenia osvedčených postupov a zdieľania skúseností členských štátov.

Výsledky tejto analýzy sa rozoberajú podľa jednotlivej choroby v ďalších oddieloch.

3.1.        Pozoruhodné úspechy

Vo väčšine prípadov boli cielené choroby účinne zvládnuté a ich incidencia alebo prítomnosť sa dostali pod kontrolu. V prípade mnohých z nich došlo k postupnej eradikácii z rozsiahlych oblastí EÚ. Dôkazom toho je významné rozšírenie v tomto období „oblastí bez výskytu choroby“ v EÚ (napr. tuberkulózy hovädzieho dobytka, brucelózy hovädzieho dobytka a klasického moru ošípaných)[16].

•        Vykonávanie povinných programov monitorovania a eradikácie BSE v prípade hovädzieho dobytka bolo nevyhnutnou súčasťou série opatrení prijatých na úrovni EÚ, ktoré viedli k výraznému poklesu zistených prípadov BSE v období rokov 2005 – 2011 a zaznamenaný bol priemerný ročný pokles o 38 %. Do roku 2011 bolo zistených len 28 pozitívnych prípadov z viac než 6,3 milióna vykonaných testov. Obchod so živým hovädzím dobytkom, hovädzím mäsom. výrobkami z hovädzieho mäsa z najviac postihnutých členských štátov bol obnovený a spotrebiteľská dôvera sa navrátila. Výsledkom povinných opatrení EÚ na monitorovanie klusavky a eradikáciu choroby v infikovaných čriedach/stádach oviec a kôz boli oveľa lepšie poznatky o rozšírení klusavky a prostredníctvom rozlišovacích testov uistenie, že výskyt BSE u oviec a kôz je teraz nulový alebo zanedbateľný.

•        programy katarálnej horúčky hrali dôležitú úlohu pri kontrole a eradikácii tejto choroby, najmä pri kontrole epidémií spôsobených sérotypmi BTV-8 a BTV-1, ktoré sa neočakávane objavili v roku 2006 a 2007. EÚ zmobilizovalo značné finančné prostriedky umožňujúce, aby členské štáty mohli začať koordinovanú vakcinačnú kampaň vo všetkých infikovaných oblastiach. Táto kampaň sa ukázala byť veľmi úspešná, pretože katarálna horúčka oviec sa dostala efektívne pod kontrolu a sérotypy BTV-1 a BTV-8 v podstate vymizli z celej Európy.

•        V prípade besnoty sa spolufinancované programy orálnej vakcinácie, ktoré sa začali koncom osemdesiatych rokov minulého storočia, ukázali ako veľmi úspešné, pretože viedli k spoľahlivej eradikácii besnoty z niektorých členských štátov. V rokoch 2005 až 2011 sa celkový počet pozitívnych prípadov besnoty na úrovni EÚ veľmi významne znížil z 2 575 prípadov na 518. Eradikácia besnoty z Európy je možná už čoskoro. Ide o jedinečnú situáciu vo svete, pretože EÚ dosiahla eradikáciu besnoty v takom rozsahu, aký sa predtým ešte nikde nedosiahol[17]. Choroba je teraz lokalizovaná na východe od EÚ a Komisia pracuje na dokončení poskytovania finančných prostriedkov na vytvorenie pásiem vakcinácie na základe bilaterálnych dohôd medzi zainteresovanými členskými štátmi s ich susedmi, kde stále hrozí besnota[18].

•        Povinne spolufinancované programy kontroly salmonely, ktoré sa postupne vykonávali od roku 2007, viedli k pozoruhodnému zlepšeniu situácie v prípade hydiny. Počet hlásených prípadov u ľudí v EÚ sa znížil o 50 %. Klesajúci trend na úrovni EÚ prípadov u ľudí v období rokov 2005 až 2011 bol štatisticky významný s priemerným ročným poklesom 12 % (údaje z Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA)[19]. Zníženie prevalencie sérovarov salmonely s významom pre verejné zdravie sa dosiahlo efektívnym a koordinovaným vykonávaním národných programov kontroly salmonelózy (vrátane okrem iného programov pravidelného monitorovania poľnohospodárom aj príslušným orgánom) v špecifických populáciách hydiny so zameraním na tie sérovary, ktoré sú najviac zodpovedné za infekcie u ľudí.

•        Vtáčia chrípka, ktorá v posledných rokoch čoraz častejšie preniká do EÚ a väčšinou sa šíri voľne žijúcimi vtákmi, bola s podporou povinných programov dohľadu úspešne potlačená. Ich vykonávanie sa ukázalo ako účinné pri poskytovaní včasného varovania na včasnú detekciu ohnísk choroby vysoko- aj nízkopatogénnych kmeňov, čím sa zníži riziko hospodárskych strát pre poľnohospodárov, ako aj vzniku zoonotického kmeňa nebezpečného pre ľudí. Po krízach boli tieto programy tiež veľmi užitočné na umožnenie včasnej detekcie vysokopatogénnej vtáčej chrípky u voľne žijúcich vtákoch a bránia tak ďalšiemu šíreniu v komerčných kŕdľoch a znižujú riziko expozície ľudí. Od roku 2008 počet sledovaných voľne žijúcich vtákov aj domácich vtákov klesol. Na pokles počtu sledovaných vtákov je potrebné nahliadať v súvislosti s pozitívnym trendom vo výskyte počtu ohnísk choroby, kde od roku 2007 bolo možné pozorovať výrazný pokles v prípade domácich aj voľne žijúcich vtákov. V roku 2007 sa vyskytlo 25 ohnísk choroby vysokopatogénnej vtáčej chrípky v prípade domácich vtákov, zatiaľ čo v roku 2011 tento počet bol 0. Od roku 2010 sa v prípade voľne žijúcich vtákov nevyskytlo žiadne ohnisko choroby.

•        Klasický mor ošípaných bol eradikovaný vo väčšine členských štátoch EÚ-15 do roku 2004 okrem niektorých oblastí v Nemecku, Luxembursku a vo Francúzsku, kde sa táto choroba ešte stále vyskytuje u diviačej zveri. Rozšírenie EÚ viedlo k zvýšeným rizikám vplyvom ložísk tejto choroby v strednej Európe, balkánskej oblasti, ako aj endemickej situácie tejto choroby v Bulharsku a Rumunsku v čase pristúpenia k EÚ. V nadväznosti na zvýšenie finančných prostriedkov na vykonávanie kontrolných opatrení sa v posledných rokoch v týchto regiónoch dosiahol dobrý pokrok pri eradikácii klasického moru ošípaných. Najväčšie ohniská choroby sa v tomto období objavili v prípade domácich ošípaných v Rumunsku v rokoch 2006 a 2007 a v prípade diviakov v Maďarsku v roku 2008. V roku 2009 sa nevyskytlo žiadne ohnisko choroby v prípade domácich ošípaných a v roku 2010 a 2011 neboli hlásené žiadne ohniská choroby v prípade domácich i voľne žijúcich živočíchov.

•        V prípade tuberkulózy hovädzieho dobytka z epidemiologických údajov, pokiaľ ide o členské štáty podporované zo spolufinancovaných programov, vyplýva, že v období rokov 2005 až 2011 došlo k určitému pokroku smerom k likvidácii choroby. V Španielsku, Taliansku, Portugalsku a Poľsku nastal jasný pokles počtu prípadov tuberkulózy hovädzieho dobytka a Poľsko získalo štatút „úradne bez výskytu tuberkulózy“ v roku 2009 rovnako ako v posledných rokoch aj niekoľko regiónov Talianska. Pokiaľ ide o epidemiologickú situáciu týkajúcu sa tuberkulózy v Írsku (programy spolufinancované EÚ sa začali v roku 2009), nastali určité zlepšenia. Táto situácia sa musí potvrdiť v nasledujúcich rokoch.

Významný pokrok sa celkové dosiahol aj pri odstraňovaní brucelózy hovädzieho dobytka a brucelózy oviec a kôz, pričom len niektoré časti EÚ sú stále zasiahnuté týmito chorobami.

•        brucelóza hovädzieho dobytka bola vo väčšine krajín EÚ takmer úplne eradikovaná: od roku 2005 sa prevalencia brucelózy v prípade hovädzieho dobytka testovaného v členských štátoch pomocou spolufinancovaných programov znížila alebo zostala na nízkej úrovni vo väčšine krajín (Cyprus, Írsko, Španielsko a na územie Azor). V Severnom Írsku bol pozorovaný nárast po roku 2005, aj keď od veľmi nízkeho základu s poklesom na úrovni incidencie z roku 2009. Úspešná realizácia programov viedla v roku 2009 k udeleniu štatútu „úradne bez výskytu brucelózy“ pre Írsku republiku ako celok, ako aj pre viaceré regióny a provincie v Taliansku a španielske Kanárske ostrovy.

•        v rámci vykonávania programov eradikácie brucelózy oviec a kôz sa dosiahol znamenitý pokrok na Cypre, v severnom a strednom Taliansku, Portugalsku a Španielsku, kde prevalencia v stádach výrazne klesla v období rokov 2005 až 2011. Po predĺžení časového rámca epidemiologických analýz je úspešnosť v Španielsku ešte pozoruhodnejšia: krajina oznámila značný pokles prevalencie v stádach s poklesom z približne 30 % v roku 1999 na 0,54 % v roku 2011.

•        Úspešné vykonávanie programov na eradikáciu enzootickej leukózy hovädzieho dobytka viedlo k významnému poklesu incidencie choroby v ohrozených krajinách, najmä v Portugalsku, Poľsku a Taliansku.

•        Podobný pozitívny trend možno pozorovať v prípade Aujeszkého choroby a stále viac členských štátoch je bez výskytu tejto choroby. V období rokov 2005 – 2011 je kľúčovým výsledkom programov eradikácie skutočnosť, že v Nemecku, na Slovensku a v mnohých regiónoch Spojeného kráľovstva došlo k eradikácii tejto choroby, pričom sa pokrok dosiahol aj v niektorých ďalších regiónoch. Po úspechu vykonávania týchto programov a po novom stanovení priorít chorôb Radou v roku 2006[20] bolo spolufinancovanie EÚ v roku 2010 zastavené.

3.2.        Čiastočný úspech

•        Brucelóza hovädzieho dobytka: v Portugalsku a Taliansku v dôsledku osobitných okolností týkajúcich sa vykonávania programov eradikácie brucelózy hovädzieho dobytka v niektorých regiónoch sa prejavujú značné rozdiely v plnení na regionálnej úrovni. V Taliansku sa prítomnosť brucelózy hovädzieho dobytka/byvolov výrazne líši podľa regiónu. V severnom a strednom Taliansku sú viaceré regióny a provincie oficiálne bez výskytu tejto choroby, zatiaľ čo v južných oblastiach je prevalencia a incidencia choroby stále vysoká v prípade hovädzieho dobytka a byvolov. V kontinentálnom Portugalsku sú aj geografické rozdiely v prevalencii choroby, ktorá je vyššia v niektorých regiónoch v porovnaní so zvyškom krajiny. Napriek tomu však nastalo pozoruhodné zlepšenie, konkrétne v prípade, keď vykonávanie programu vakcinácie na Azorách prinieslo vynikajúce výsledky, keď prevalencia v stáde klesla z 3 % v roku 2006 na niečo vyše 1 % v roku 2011.

3.3.        Problémové oblasti

•        Brucelóza oviec a kôz: Grécko a južné Taliansko sú hlavné problémové oblasti v súvislosti s eradikáciou tejto choroby s osobitnými problémami týkajúcimi sa vykonávania programov, ktoré nepriaznivo ovplyvnili celkové plnenie programov. Je potrebné pripomenúť, že ak sa programy neplnili v dôsledku zlého alebo nesprávneho vykonávania na úrovni členských štátov alebo na miestnej úrovni, Komisia efektívne prijala nápravné opatrenia alebo uložila sankcie v takom zmysle, že program neschválila alebo znížila financovanie v nasledujúcich rokoch alebo znížila príspevok na príslušné roky.

•        Tuberkulóza hovädzieho dobytka v Spojenom kráľovstve: spolufinancované programy eradikácie sa vykonávali v celej krajine od roku 2010, pokrývali celé územie okrem Škótska (oficiálne bez výskytu tejto choroby od roku 2009). V priebehu sledovaného obdobia vyvolávala epidemiologická situácia obavy a naďalej si vyžaduje starostlivé pozorovanie, najmä v Anglicku: opatrenia schválených programov je potrebné riadne vykonávať.

•        Africký mor ošípaných v Taliansku (Sardínia): úplná eradikácia choroby z územia EÚ okrem Sardínie. Napriek priaznivému klesajúcemu trendu v predchádzajúcich rokoch došlo k závažnému obnoveniu choroby v priebehu druhej polovice roka 2011 prevažne z dôvodu zlého vykonávania schválených programov.

4.           Analýza nákladov a prínosov veterinárnych programov v období rokov 2005 – 2011

Plnenie opatrení, ktoré sa vykonávali v rámci spolufinancovania EÚ v období rokov 2005 – 2010, sa hodnotilo interne, ako aj prostredníctvom externých štúdií uskutočnených v posledných niekoľkých rokoch[21] na základe konkrétnych výsledkov činnosti EÚ na podporu členských štátov pri eradikácii, kontrole a monitorovaní určitých chorôb zvierat. Tieto štúdie potvrdili celkový úspech veterinárnych programov, ale upozornili aj na viaceré nedostatky, kde konkrétne otázky týkajúce sa vykonávania nepriaznivo ovplyvnili výsledok programu, ako je už uvedené v oddiele 3. Očakáva sa, že tieto nevýhody sa budú riešiť napr. prostredníctvom prebiehajúcej modernizácie nástrojov finančného riadenia a optimalizácie činností pracovnej skupiny.

Je potrebné pripomenúť (pozri oddiel 2), že v roku 2011 oprávnené opatrenia, ktoré boli predtým spolufinancované vo výške 50 %, boli spolufinancované vyšším podielom, t. j. 60 %, a spolufinancované bolo ďalšie opatrenie[22].

V kapitole IV pracovného dokumentu útvarov Komisie SANCO/11377/2013 sú uvedené výsledky analýzy nákladov a prínosov v prípade chorôb, ktoré predstavujú vyššiu sumu finančného príspevku EÚ na veterinárne programy.

5.           Administratívna záťaž spojená s veterinárnymi programami spolufinancovanými EÚ

Správa finančných prostriedkov EÚ a ich čerpanie si vyžadujú značné zdroje tak na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ. Potrebné zdroje sa významne nemenia v pomere k veľkosti týchto programov. V každom prípade sa vyžaduje príprava a kontrola programu, príprava a prijatie vykonávacieho rozhodnutia Komisie, kontrola finančného riadenia a plnenia.

Napriek značným nákladom spojeným s uplatňovaním a získavaním malých finančných príspevkov členské štáty uznávajú prínosy týchto platieb, najmä pokiaľ ide o budovanie kapacít a konsenzu.

Od roku 2005 do roku 2011 sa realizovalo 825 platieb a celková suma spolufinancovania EÚ bola vo výške 1 174 253 269,46 EUR. Nižšie uvedený obrázok predstavuje vývoj financovania v tomto období, zoskupenie platieb podľa ich hodnoty.

Ako vidno, platby nižšie alebo rovnajúce sa 200 000 EUR (štyri najnižšie prahové hodnoty) predstavovali len veľmi malý podiel z celkovej výšky spolufinancovania EÚ v tomto období mierne nad 1,5 % z celkovej sumy. Na druhej strane súčet týchto štyroch najnižších kategórií predstavuje takmer 42 % z celkového počtu platieb.

Obrázok 5 Rozdelenie platieb podľa progresívnych súm (2005 – 2011)

Na druhej strane samotný najvyšší prah (platby nad 10 mil. EUR) predstavoval viac než 35 % financovania z EÚ v tomto období, zodpovedal len 2,6 % z počtu realizovaných platieb.

To znamená, že značné množstvo platieb je pomerne nízkej hodnoty, konkrétne:

•        takmer 19 % platieb bolo v hodnote nižšej alebo rovnajúcej sa 25 000 EUR, čo zodpovedá približne 0,1 % z celkového financovania,

•        viac ako 26 % platieb nepresiahlo sumu 50 000 EUR, čo predstavuje približne 0,3 % zo spolufinancovanej sumy v posudzovanom období.

Podrobnejšie informácie o jednotlivých hodnotách platieb v rámci spolufinancovania EÚ na veterinárne programy sa uvádzajú

v kapitole V pracovného dokumentu útvarov Komisie SANCO/11377/2013.

6.           Závery a ďalší postup

V priebehu sledovaného obdobia EÚ veterinárne programy spolufinancované EÚ preukázali svoj katalytický účinok dosiahnutím:

•        zlepšenia verejného zdravia aj zdravia zvierat: zníženie prevalencie/incidencie chorôb, ochrana verejného zdravia (v prípade zoonóz), plnenie úlohy ako kľúčového nástroja prevencie/riadenia chorôb v kontexte stratégie EÚ pre zdravie zvierat,

•        prínosov z ekonomického hľadiska pre EÚ ako celok: ochrana hodnoty tohto sektora; prispievanie k stabilite trhu, zaistenie bezpečného obchodu, nárast obchodu mimo EÚ, zníženie nákladov na zdravie ľudí[23].

Hlavné silné stránky, ktoré prispeli k úspechu veterinárnych programov spolufinancovaných EÚ:

•        prístup zdola nahor pri identifikácii a riešení problémov týkajúcich sa zdravia zvierat, ak sú programy určené na úrovni členských štátov a prístup zhora nadol, ktorým sa zaistí rešpektovanie pravidiel a kritérií EÚ, ak sú programy schválené Komisiou,

•        flexibilita pri prideľovaní dostupných zdrojov vďaka každoročným úpravám (podľa epidemiologickej situácie a stanovenia priorít v súvislosti s chorobami) a možnosť uplatniť rôzne finančné sadzby,

•        kapacita systému EÚ reagovať na mimoriadne závažné zdravotné situácie (napr. krízy BSE, epidémie katarálnej horúčky oviec) za pomoci obmedzených finančných prostriedkov v pomere k celkovej vysokej ekonomickej hodnote sektorov chovu zvierat,

•        udržateľnosť finančného príspevku EÚ, ktorý umožňuje strednodobé dlhodobé plánovanie veterinárnych programov v členských štátoch,

•        prístup regionálnej spolupráce poskytujúci cennú pomoc kandidátskym krajinám a tretím krajinám susediacim s EÚ, čo zabránilo zavlečeniu choroby do EÚ (zabezpečujúci tiež udržateľnosť doteraz dosiahnutých výsledkov v členských štátoch),

•        výmena poznatkov, skúseností a najlepších postupov medzi členskými štátmi aj v rámci pracovných skupín pre monitorovanie eradikácie chorôb.

Poukázalo sa však aj isté nedostatky: niektoré Komisia už čiastočne riešila, ostatné je ešte potrebné riešiť v blízkej budúcnosti:

•        nedostatok systematického prístupu založeného na jasne stanovenom súbore cieľov a ukazovateľov, ktoré by mohli pomôcť pri hodnotení plnenia vykonávaných programov. Obmedzuje sa tým tiež možnosť preukázať nákladovú efektívnosť jednotlivých opatrení.

•        značné rozdiely vo veterinárnych systémoch členských štátov a štruktúrach v oblasti chovu dobytka, ktoré vedú k variabilite pri vykonávaní programu, môžu ohroziť výsledky dosiahnuté na úrovni EÚ, najmä v súvislosti s cezhraničnými chorobami.

•        predkladanie viacročných programov členskými štátmi ešte stále nie je dostačujúce, čo obmedzuje možnosť zamerať sa na dosiahnutý pokrok smerom k jasným strednodobým cieľom a znížiť úsilie potrebné na správu programu.

Medzitým v období do roku 2020 EÚ bude čeliť viacerým osobitným výzvam, ktoré by mohli ohroziť účinnosť programov členských štátov. Týkajú sa predovšetkým:

•        potenciálu opätovného výskytu súčasných prioritných chorôb:

– Cezhraničný pohyb vnímavých voľne žijúcich zvierat (najmä na klasický mor ošípaných, africký mor ošípaných a besnotu vo východných a pobaltských členských štátoch).

– Nelegálny dovoz mäsa z krajín mimo EÚ, tretích krajín (najmä klasický mor ošípaných a africký mor ošípaných pozdĺž východnej hranice EÚ).

– Detekcia sporadických prípadov BSE a neistôt v súvislosti s „atypickými prípadmi BSE“ (všetky členské štáty).

•        potenciálu zavlečenia nových chorôb:

– Riziko preniknutia v pohraničných regiónoch EÚ rizík prítomných v susedných tretích krajinách.

– Riziko týkajúce sa možného zavlečenia nových chorôb a opätovného zavlečenia známych patogénov do EÚ zo susedných tretích krajín.

•        hlavných meniacich sa rizikových faktorov:

– Rastúca zložitosť medzinárodných dodávateľských reťazcov.

– Rastúce riziko chorôb prenášaných vektormi a možných vplyvov zmeny klímy z hľadiska meniacich sa foriem vzniku chorôb zvierat a šírenia.

– Potenciálne uvoľnenie opatrení v oblasti dohľadu, ak situácia choroby dosiahla primárny cieľ.

– Snahy o zvýšenie udržateľnosti verejných financií na úrovni členských štátov aj na úrovni EÚ, môžu viesť k zníženiu rozpočtu, čo môže byť na ujmu programu udržateľnosti. Bude to mať vplyv najmä na programy, ktoré si vyžadujú dlhodobú kontinuitu, aby sa mohli dosiahnuť požadované výsledky. Potrebné je posúdiť výsledky a vplyv programov v strednodobom až dlhodobom horizonte, aby bolo možné úplne posúdiť výkonnosť programov: vyvodenie záverov na základe porovnania výsledkov v krátkodobom horizonte môže byť zavádzajúce, pretože úspechy v oblasti zdravia zvierat možno preukázať až po určitej dobe (v závislosti od epidemiológie choroby).

Komisia 29. júna 2011 navrhla nové nariadenie vzťahujúce sa na celú oblasť výdavkov v oblasti bezpečnosti potravín. Cieľom je optimalizovať existujúci finančný rámec, čo povedie k zlepšeniu zjednodušenia, transparentnosti, flexibility a k preukázaniu nákladovej efektívnosti výdavkov na bezpečnosť potravín vrátane veterinárnych programov. Tento návrh formálne prijmú spoluzákonodarcovia v prvej polovici roku 2014.

[1]               Ú. v. EÚ L 155, 18.6.2009, p. 30. Po niekoľkých zmenách sa kodifikovaným znením rozhodnutia Rady 2009/470/ES zrušilo a nahradilo rozhodnutie Rady 90/424/EHS o výdavkoch na veterinárnom úseku.

[2]               V roku 2011 bolo približne 75 % z celkového rozpočtu realizovaného v oblasti potravín a krmív pridelených veterinárne programy.

[3]               Vtáčia chrípka, africký mor ošípaných, Aujeszkého choroba, brucelóza hovädzieho dobytka, tuberkulóza hovädzieho dobytka, katarálna horúčka oviec, klasický mor ošípaných, enzootická leukóza hovädzieho dobytka, besnota, enzootická salmonelóza, brucelóza oviec a kôz, vezikulárna choroba ošípaných, prenosné spongiformné encefalopatie (transmissible spongiform encephalopathies, TSE) (BSE a klusavka).

[4]               COM(2011) 398 final.

[5]               Správa je založená aj na výsledku dvoch hodnotení vykonaných v tomto rámci:              „Príprava správy o výsledku programov eradikácie, kontroly a monitorovania chorôb zvierat spolufinancovaných EÚ v členských štátoch a EÚ ako celku“ (2011, Konzorcium pre hodnotenie potravinového reťazca).    „Hodnotenie programov eradikácie, kontroly a monitorovania chorôb zvierat“ (2013, ICF-GHK).

[6]               „Oznámenie Komisie Európskemu Parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov COM 539 (2007) final - o novej stratégii Európskej únie týkajúcej sa zdravia zvierat (2007 – 2013) podľa zásady ‚prevencia je lepšia ako liečba“.

[7]               Niektoré údaje o hospodárskom význame sektora hospodárskych zvierat v EÚ počas posudzovaného obdobia sú uvedené v kapitole VIII pracovného dokumentu útvarov Komisie SANCO/11377/2013.

[8]               Zriadený NARIADENÍM Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín, Ú. v. ES L 31, 1.2.2002 s cieľom pomôcť Komisii pri zabezpečení efektívnejšieho komplexnejšieho prístupu k potravinovému reťazcu. Skladá sa zo zástupcov členských štátov a predsedá mu zástupca Komisie.

[9]               Úrad FVO patrí pod Generálne riaditeľstvo pre zdravie a spotrebiteľov. Jeho úlohou je zaistiť prostredníctvom auditov, inšpekcií a súvisiacich činností, účinných kontrolných systémov súlad s normami EÚ v rámci EÚ a v tretích krajinách v súvislosti s ich vývozom do EÚ a hodnotiť tento súlad.

[10]             Správy o audite sú určené vedeniu a ďalším zainteresovaným stranám a sú v nich zhrnuté výsledky audítorskej práce vykonanej útvarom finančného auditu Komisie (GR pre zdravie a ochranu spotrebiteľa).

[11]             Táto pracovná skupina (PS) bola zriadená v marci 2000 v súlade s opatrením 29 bielej knihy o bezpečnosti potravín. Pracovná skupina pozostáva zo zástupcov jednotlivých členských štátov v rámci zodpovednosti Komisie a výročné alebo polročné zasadnutia sa konajú v Bruseli. Jej ciele sú: a) zlepšiť eradikáciu chorôb zvierat a b) zlepšiť pomer nákladov a prínosov programov eradikácie chorôb zvierat, ktoré sú spolufinancované z prostriedkov EÚ. Okrem toho bolo vytvorených šesť podskupín PS: tuberkulóza hovädzieho dobytka, brucelóza hovädzieho dobytka, brucelóza oviec a kôz, besnota, salmonelóza a klasický mor ošípaných, ktoré sa budú zaoberať konkrétnymi nákazami a poskytovať technickú podporu. Správy zo zasadnutí PS sú zverejnené na webovej stránke Komisie: http://ec.europa.eu/food/animal/diseases/index_en.htm.

[12]             Nie všetky opatrenia prijaté členskými štátmi sú spolufinancované EÚ, ktorá môže prispievať len na konkrétne opatrenia v závislosti od choroby, ako je uvedené v každoročných rozhodnutiach Komisie o schválení veterinárnych programov. Viac informácií sa uvádza vo vykonávacom rozhodnutí Komisie 2012/761/EÚ, Ú. v. EÚ L 336, 8.12.2012, s. 83.

[13]             Do zostatku za rok 2011 nie sú zahrnuté niektoré programy, ktoré sú ešte stále vo fáze prebiehajúcich finančných auditov.

[14]             Konečné platby EÚ na veterinárne programy vykonávané členskými štátmi a predtým schválené Európskou komisiou sú uvedené v kapitole III pracovného dokumentu útvarov Komisie SANCO/11377/2013.

[15]             Podrobné údaje o spolufinancovaní EÚ vo zvyšných 21 členských štátoch sú uvedené v kapitole VI pracovného dokumentu útvarov Komisie SANCO/11377/2013.

[16]             Viac informácií o oficiálne vyhlásených oblastiach bez výskytu choroby sa uvádza v kapitole IX pracovného dokumentu útvarov Komisie SANCO/11377/2013.

[17]             V posledných rokoch EÚ z dôvodu vysokému infekčnému tlaku z krajín západného Balkánu financuje aj činnosti v rámci spolupráce v oblasti besnoty (a klasického moru ošípaných) s krajinami západného Balkánu v rámci nástroja predvstupovej pomoci (Instrument for Pre-Accession assistance, IPA).

[18]             K tretím krajinám, o ktorých sa v súčasnej dobe uvažuje v rámci tohto plánu, patrí Rusko, Ukrajina a Bielorusko.

[19]             Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) bol zriadený v januári 2002 ako nezávislý zdroj vedeckého poradenstva a komunikácie o rizikách spojených s potravinovým reťazcom. Úrad EFSA bol zriadený v januári 2002 v rámci komplexného programu na zlepšenie bezpečnosti potravín EÚ, zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov a obnovenie a zachovanie dôvery v zásobovanie potravinami v EÚ.

[20]                    Rozhodnutie Rady z 19. decembra 2006, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 90/424/EHS o výdavkoch na veterinárnom úseku, Ú. v. EÚ 397, 30.12.2006, s. 22 – 27.

[21]             Pozri poznámku pod čiarou 2.

[22]             Zavedená bola paušálna suma za domáce zvieratá, z ktorých sa odoberali vzorky.

[23]             Ďalšie informácie sa uvádzajú v dokumente „Príprava správy o výsledku programov eradikácie, kontroly a monitorovania chorôb zvierat spolufinancovaných EÚ v členských štátoch a EÚ ako celku“ (2011, Konzorcium pre hodnotenie potravinového reťazca).