7.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 174/50

Spravodajca

Paul Lindquist (SE/EĽS), starosta Lidingö

Referenčný dokument

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o námorníkoch, ktorou sa menia smernice 2008/94/ES, 2009/38/ES, 2002/14/ES, 98/59/ES a smernica 2001/23/ES

COM(2013) 798 final

1.

víta iniciatívu Komisie posúdiť jestvujúcu osobitnú úpravu, pokiaľ ide o uplatňovanie určitých pracovnoprávnych smerníc na námorníkov, a vo všeobecnosti hodnotí návrh smernice pozitívne;

2.

poukazuje na to, že dobre fungujúci námorný sektor s rovnako dobre fungujúcim trhom práce pre námorníkov má veľký význam najmä pre regióny ležiace blízko pobrežia a ich obyvateľov;

3.

zdôrazňuje, že ochranné opatrenia súvisiace s článkom 151 Zmluvy o fungovaní EÚ by mali platiť pre všetky kategórie zamestnancov v členských štátoch pokiaľ možno rovnako a že pre celý námorný sektor v EÚ by mali platiť rovnaké pravidlá bez ohľadu na to, v ktorom členskom štáte podnik pôsobí;

4.

domnieva sa, že členské štáty musia mať vzhľadom na osobitnú povahu danej činnosti možnosť uplatniť pri výnimkách z pravidiel na ochranu zamestnancov, ktoré vychádzajú z právneho aktu EÚ, presvedčivé a konkrétne dôvody;

5.

zastáva názor, že zásada rovnakého zaobchádzania s pracovníkmi musí zavážiť najmä v prípade práv, ktoré sú zakotvené v Charte základných práv Európskej únie. Ako uvádza Komisia, medzi tieto práva patrí aj právo na informácie a konzultácie v rámci podniku a právo na spravodlivé a primerané pracovné podmienky;

6.

pri posudzovaní skutočnosti, či je vylúčenie odôvodnené podľa platných predpisov, považuje za dôležitý aspekt to, v akom rozsahu členské štáty využívali rôzne možnosti a aký to malo vplyv – o. i. z hľadiska hospodárskej súťaže – na námorný sektor v tých členských štátoch, ktoré sa rozhodli vykonávať smernicu tak, že sa pravidlá uplatňovali aj na námorníkov;

7.

konštatuje, že ani jeden členský štát zjavne nehlásil negatívne účinky, napr. čo sa týka zmeny vlajky a celkovej nákladovej situácie, keď sa na námorníkov uplatnili rovnaké pravidlá ako na zamestnancov na pevnine. Zároveň žiadny z členských štátov, ktoré nevyňali námorníkov z uplatňovania pravidiel týkajúcich sa informácií a konzultácií či iných ustanovení na ochranu zamestnancov uvedených v platných smerniciach, nepoukázal na konkurenčné nevýhody v porovnaní s členskými štátmi EÚ, ktoré využili jednu alebo viaceré výnimky;

8.

poukazuje na to, že výnimky a odchýlky z pravidiel týkajúcich sa informácií a konzultácií, ako sú zakotvené v platných smerniciach, využili len niektoré členské štáty, a tým platili pre zamestnávateľov v námornom sektore odlišné pravidlá v závislosti od vlajkového štátu príslušnej lode;

9.

zastáva názor, že zvláštne okolnosti, ktoré v porovnaní s činnosťami vykonávanými na pevnine platia v námornej doprave, sa ešte stále musia brať do úvahy, najmä pokiaľ ide o čisto praktické ťažkosti vyplývajúce z osobitných podmienok činností pri úplnom uplatňovaní nejakého povinného ustanovenia na ochranu zamestnancov, ako aj možných negatívnych vplyvov na hospodársku súťaž pre podniky EÚ v dôsledku tohto uplatňovania;

10.

odkazuje na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006, ktorý nadobudol platnosť 30. augusta 2013 a ktorý medzičasom ratifikovali už mnohé štáty. EÚ vykonala dohodu o Dohovore o pracovných normách v námornej doprave, ktorú uzavreli sociálni partneri v námornom sektore na úrovni EÚ, prostredníctvom smernice 2009/13/ES. Obsahom tejto smernice je stanovenie celosvetovo platnej minimálnej úrovne pracovných podmienok a podmienok zamestnávania na mori, ako aj vytvorenie predpokladov na všeobecne rovnaké východiskové podmienky v námornej doprave. Smernice, ktorých zmenu teraz Komisia navrhuje, však idú ešte ďalej a prinášajú ďalšie ustanovenia týkajúce sa ochrany zamestnancov, ktoré súvisia s dohovorom;

11.

konštatuje, že využívanie možnosti vylúčiť z ochranných opatrení smernice 2008/94/ES rybárov podielnikov znamená, že táto kategória zamestnancov nemá nárok na mzdovú záruku ako iní zamestnanci v členskom štáte. Takéto nerovnaké zaobchádzanie na základe osobitných podmienok danej činnosti nepovažuje za oprávnené, a preto by sa malo odstrániť;

12.

považuje právo pracovníkov na informácie a konzultácie za základné právo v zmysle Charty základných práv Európskej únie. Preto sa podľa výboru musia klásť vysoké nároky na to, ako sa zdôvodní možnosť vylúčiť určité kategórie zamestnancov z uplatňovania práv, ktoré iní zamestnanci požívajú v tejto oblasti na základe právnych predpisov EÚ;

13.

súhlasí s názorom Komisie, že o. i. vzhľadom na vývoj v oblasti komunikačných technológií sa nedá vychádzať z toho, že existujú praktické prekážky, ktoré by odôvodňovali vyňatie námorníkov z uplatňovania rovnakých pravidiel týkajúcich sa informácií a konzultácií;

14.

pripája sa k názoru Komisie, že možnosť výnimky resp. odchýlky vo vzťahu k právu na informácie a konzultácie v prípade námorníkov, ktorá je ustanovená v aktuálne platných smerniciach, sa musí odstrániť;

15.

zastáva názor, že v otázke ochrany zamestnancov pri prevode podniku a hromadnom prepúšťaní platia osobitné podmienky, ktoré sú založené na špecifikách námornej dopravy. Obchod s plavidlami je často neoddeliteľnou súčasťou tejto činnosti, pričom na medzinárodnom trhu je bežnou praxou kupovať resp. predávať plavidlá bez posádky (bareboat);

16.

berie na vedomie, že zamestnávatelia aj viaceré členské štáty upozornili na to, že povinné uplatňovanie ochranných ustanovení podľa smerníc 2001/23/ES a 98/59/ES by bolo spojené s vyššími nákladmi a konkurenčnými nevýhodami pre námornú dopravu v porovnaní s podnikmi z tretích krajín, najmä pokiaľ ide o obchod s plavidlami v rámci tejto činnosti. Poukázalo sa tiež na to, že uplatňovanie ochranných opatrení by z čisto praktických príčin prinieslo značné ťažkosti;

17.

domnieva sa, že je potrebné brať vážne námietky, podľa ktorých podnikom EÚ hrozí, že budú konkurenčne znevýhodnené – hoci členské štáty, ktoré uplatňujú ochranné opatrenia smerníc aj na námorníkov, nehlásili žiadne zjavne negatívne vplyvy z hľadiska hospodárskej súťaže. Jednotlivé členské štáty môžu najlepšie posúdiť účinky povinného uplatňovania určitého predpisu s ohľadom na prax a tradície svojej námornej dopravy;

18.

zastáva názor, že by sa malo naďalej ponechať na členské štáty, aby na základe regionálnych charakteristík rozhodli, či resp. v akom rozsahu sa majú na námorníkov uplatňovať ochranné opatrenia, ktoré platia spolu s právom na informácie a konzultácie pri prevode podniku či hromadnom prepúšťaní;

19.

súhlasí s Komisiou, že možnosti výnimky zo smerníc 2001/23/ES a 98/59/ES by sa mali obmedziť na také situácie, keď prevod podniku spočíva len v tom, že sa predá plavidlo, alebo keď dôjde k hromadnému prepúšťaniu v dôsledku takéhoto predaja jedného či viacerých plavidiel. V súvislosti so smernicou o hromadnom prepúšťaní tiež podporuje názor Komisie, že výnimka by mala byť prípustná len vo vzťahu k dĺžke „lehoty na zváženie“ (cooling-off period);

20.

má pochybnosti o návrhu zmeniť a doplniť smernicu 98/59/ES, pokiaľ ide o odkaz na pojem „prevod“ v smernici 2001/23/ES. Nevidí dôvod, prečo by mala možnosť odchýlky od „lehoty na zváženie“ (cooling-off period) stanovená v smernici 98/59/ES závisieť od toho, či predaj plavidla predstavuje prevod v zmysle smernice 2001/23/ES. Takéto uplatňovanie by navyše mohlo viesť k značnej právnej neistote, pretože sa dá vopred len ťažko posúdiť, do akej miery ide o prevod podniku v zmysle smernice 2001/23/ES alebo nie;

21.

poukazuje na relatívne dlhé prechodné obdobie stanovené v článku 8 návrhu. Vzhľadom na skutočnosť, že sa návrh vzťahuje na uplatňovanie pravidiel týkajúcich sa ochrany pracovníkov, ktoré sú zakotvené v Charte základných práv Európskej únie, malo by sa v rámci ďalšej práce na návrhu zvážiť, či by sa prechodné obdobie nedalo skrátiť;

22.

konštatuje, že návrhom Komisie na zmenu uvedených smerníc sa majú zjednotiť niektoré pravidlá ochrany zamestnancov v EÚ, ktoré tieto smernice obsahujú, a vytvoriť podnikom v EÚ rovnaké východiskové podmienky na hospodársku súťaž. Zmena smerníc sa dá uskutočniť len na úrovni EÚ. Výbor zastáva názor, že navrhované zmeny sú v súlade so zásadou subsidiarity a zásadou proporcionality.