(1)

Trend smerujúci k vzniku digitálnej spoločnosti znamená, že používatelia majú k dispozícii nové spôsoby prístupu k informáciám a službám. Poskytovatelia informácií a služieb, napríklad orgány verejného sektora, sa v čoraz väčšej miere spoliehajú na internet na účely vytvárania, zhromažďovania a poskytovania širokej škály informácií a služieb online, ktoré majú pre verejnosť zásadný význam. V tejto súvislosti má veľký význam bezpečnosť prenosu informácií a ochrana osobných údajov. [PN 2]

(2)

Dostupnosť webových stránok sa vzťahuje na zásady a techniky, ktoré je potrebné dodržiavať pri tvorbe webových stánok tak, aby bol obsah na nich dostupný pre všetkých používateľov, predovšetkým pre ľudí s funkčnými obmedzeniami vrátane osôb so zdravotným postihnutím. Obsah webových stránok zahŕňa informácie v textovej aj netextovej podobe, ako aj sťahovanie formulárov a dvojsmernú interakciu, napríklad spracovávanie digitálnych formulárov, autentifikáciu a transakcie ako riešenie prípadov a platby. [PN 3]

(2a)

Prístupnosť webových lokalít, najmä záväzok sprístupniť všetky verejné webové lokality do roku 2010, bola obsiahnutá vo vyhlásení ministrov EÚ na konferencii v Rige 11. júna 2006 o digitálnom začleňovaní. [PN 4]

(2b)

Hoci sa táto smernica neuplatňuje na webové lokality inštitúcií Únie, tieto inštitúcie by mali dodržiavať požiadavky stanovené v tejto smernici a byť príkladom osvedčených postupov. [PN 5]

(3)

Komisia vo svojom oznámení z 15. decembra 2010 s názvom Európsky akčný plán pre elektronickú verejnú správu na roky 2011 – 2015  (3) – využitie IKT na podporu inteligentnej, udržateľnej a inovačnej verejnej správy požaduje kroky zamerané na rozvinutie služieb elektronickej verejnej správy, ktorá bude zaručovať všeobecnú integráciu a dostupnosť prístupnosť . Zároveň je potrebné vyvíjať väčšie úsilie o účinné presadzovanie politiky digitálneho začleňovania, ktorej cieľom je znížiť medzery vo využívaní informačných a komunikačných technológií (IKT) a podporovať využívanie IKT v záujme prekonania digitálneho vylúčenia a zlepšenia hospodárskej výkonnosti, pracovných príležitostí, kvality života, sociálnej účasti a sociálnej súdržnosti vrátane demokratických konzultácií. [PN 6]

(4)

Vo svojom oznámení z 19. mája 2010 s názvom „Digitálna agenda pre Európu“  (4) , iniciatíva stratégie „Európa 2020“, Komisia oznámila, že webové lokality verejného sektora (a webové lokality, ktoré poskytujú základné služby pre občanov), by mali byť všetkým úplne dostupné do roku 2015. [PN 7]

(4a)

Vzhľadom na faktory, akými sú nedostatok zručností v oblasti IKT a nedostatok prístupu k internetu, hrozí starším ľuďom digitálne vylúčenie. Oznámenie Komisie z 8. Novembra 2011 s názvom „Európska iniciatíva i2010 o začlenení digitálneho začleňovania do informačnej spoločnosti“ má za cieľ zabezpečiť, aby mali všetky skupiny používateľov čo najlepšie príležitosti používať internet a oboznámili sa s IKT. V Digitálnej agende pre Európu sa navrhuje škála opatrení na presadzovanie využívania nových IKT znevýhodnenými skupinami používateľov, akými sú starší ľudia. [PN 8]

(5)

Rámcový program pre výskum a inováciu (Horizont 2020) (5) a rámcový program pre konkurencieschopnosť podnikov a malých a stredných podnikov (COSME) (6) zabezpečujú podporu výskumu a vývoja technologických riešení v oblasti prístupnosti pre všetkých.

(6)

Tým, že väčšina členských štátov ratifikovala Dohovor Organizácie spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „dohovor OSN“) a Únia ho uzavrela, sa zaviazali „zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím na rovnakom základe s ostatnými prístup okrem iného k informačným a komunikačným technológiám“ a „prijať aj príslušné opatrenia […] na podporovanie prístupu osôb so zdravotným postihnutím k novým informačným a komunikačným technológiám a systémom vrátane internetu“.

(6a)

V súlade s dohovorom OSN by prístup univerzálneho dizajnu mal slúžiť ako základ vývoja nových technológií. [PN 9]

(7)

Oznámenie Komisie z 15. novembra 2010 s názvom „Európska stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia na roky 2010 – 2020“  (7) : obnovený záväzok vybudovať Európu bez bariér, ktorého cieľom je odstrániť prekážky brániace osobám so zdravotným postihnutím zapojiť sa rovnoprávne do spoločnosti, vychádza z dohovoru OSN a obsahuje činnosti vo viacerých prioritných oblastiach vrátane prístupnosti webových lokalít, pričom jej cieľom je „zaručiť bezbariérový prístup k tovarom, službám vrátane verejných služieb a k asistenčným pomôckam pre ľudí so zdravotným postihnutím“. [PN 10]

(8)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (8), obsahuje ustanovenia o prístupnosti IKT. Jeho predmetom však nie sú osobitosti prístupnosti webových lokalít.

(8a)

Vo svojom uznesení z 25. októbra 2011  (9) Európsky parlament zdôrazňuje, že inovatívne a znalostné ekonomiky sa nemôžu vyvíjať bez obsahu a foriem, ktoré sú prístupné osobám so zdravotným postihnutím a ktoré budú predmetom záväzných právnych predpisov – napríklad webových lokalít prístupných nevidiacim a titulkov pre ľudí so sluchovým postihnutím, vrátane služieb masových médií, internetových služieb pre ľudí dorozumievajúcich sa posunkovým jazykom, aplikácií pre inteligentné mobilné telefóny (smartphone) a hmatových a hlasových pomôcok vo verejných médiách. [PN 11]

(8b)

V Digitálnej agende pre Európu sa zdôrazňuje význam pozitívnych opatrení, ktoré osobám so zdravotným postihnutím napomôžu v prístupe ku kultúrnemu obsahu, ako kľúčový prvok plného občianstva Únie a uvádza sa želanie, aby sa v plnej miere vykonávali zásady stanovené v memorande o porozumení týkajúcom sa prístupu osôb so zdravotným postihnutím k digitálnemu obsahu. Zverejňovanie dokumentov, napríklad správ, kníh, legislatívnych aktov, stanovísk, na webových stránkach verejného sektora spôsobom, ktorý umožní ich úplnú prístupnosť, spolu s požadovanými opatreniami na podporu súkromného sektora s cieľom podnecovať investície v tomto smere, môže znamenať dôležitý prínos k dosiahnutiu tohto cieľa, a to aj tým, že sa tak podporí rozvoj zručností a príležitostí pre podniky v sektore služieb v Únii. [PN 12]

(9)

Rýchlo rastúci trh v oblasti prístupnosti webových lokalít zahŕňa celú škálu hospodárskych aktérov, ku ktorým patria tvorcovia webových lokalít alebo softvérových nástrojov na tvorbu, riadenie a testovanie webových stránok, tvorcovia používateľských agentov, ako napríklad webových prehliadačov a súvisiacich asistenčných technológií, prevádzkovatelia certifikačných služieb a poskytovatelia programov odborného vzdelávania. a kanály sociálnej komunikácie, ktoré sú súčasťou webových lokalít . V tejto súvislosti má veľký význam úsilie v rámci Veľkej koalície pre digitálne pracovné miesta, následnej iniciatívy k balíku pre zamestnanosť, ktorá sa obracia na špecialistov v oblasti IKT a jej cieľom je reagovať na medzery v schopnostiach a zručnostiach vrátane počítačovej gramotnosti a zručností v oblasti IKT. [PN 13]

(10)

Viaceré členské štáty prijali opatrenia založené na medzinárodne používaných usmerneniach na tvorbu webových lokalít dostupných všetkým, ale poskytnuté pokyny často vychádzajú z rôznych verzií alebo miery dodržiavania usmernení, alebo sa na vnútroštátnej úrovni zaviedli technické pozmenenia.

(11)

K dodávateľom výrobkov a poskytovateľom služieb súvisiacich s prístupnosťou webových lokalít patrí veľký počet malých a stredne veľkých podnikov (MSP). Dodávatelia a predovšetkým MSP nemajú motiváciu začínať podnikateľskú činnosť mimo svojich vnútroštátnych trhov. Rozdiely v špecifikáciách a úpravách prístupnosti webových lokalít obmedzujú ich konkurencieschopnosť a rast v dôsledku dodatočných nákladov, ktoré by im vznikli pri vývoji cezhraničných výrobkov a služieb súvisiacich s prístupnosťou webových lokalít a ich uvádzaním na trh.

(11a)

Záruka neutrality siete má zásadný význam pre zachovanie prístupnosti webových lokalít verejného sektora v súčasnosti aj v budúcnosti a pre otvorenosť internetu. [PN 14]

(12)

Nadobúdatelia webových lokalít a súvisiacich výrobkov a služieb čelia problému vysokých cien za poskytovanie služieb alebo sú v dôsledku obmedzenej konkurencie závislí od jedného dodávateľa. Dodávatelia často uprednostňujú varianty vlastných „noriem“ výrobcov, čo v konečnom dôsledku obmedzuje interoperabilitu používateľských agentov a univerzálneho prístupu k obsahu webových lokalít z celého územia Únie. Rozdrobenosť spôsobená rozdielmi medzi vnútroštátnymi predpismi má za následok zníženie počtu výhod, ktoré by inak vyplynuli zo spoločného využívania skúseností na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni pri zohľadňovaní spoločenského a technologického vývoja.

(13)

Na prekonanie tohto rozdrobenia je nevyhnutná aproximácia vnútroštátnych opatrení na úrovni Únie na základe dohody o požiadavkách na prístupnosť webových lokalít orgánov verejného sektora a webových lokalít prevádzkovaných subjektmi vykonávajúcimi verejné úlohy . Výsledkom by bola menšia miera neistoty pre tvorcov webových stránok lokalít a podpora interoperability. Ak dané Členské štáty by pri zadávaní zákaziek týkajúcich sa obsahu webových lokalít mali podporovať stanovovanie primeraných a interoperabilných požiadaviek na dostupnosť budú prístupnosť webových lokalít. T echnologicky neutrálne inovácii nebude nič brániť požiadavky na prístupnosť webových lokalít nebudú predstavovať prekážku pre inovácie , naopak, možu pre ňu vznikať stimuly stimulovať . [PN 15]

(14)

Harmonizovaná koncepcia by orgánom verejného sektora a podnikom v Únii mala takisto umožniť získať hospodárske a spoločenské výhody, ktoré prináša rozšírenie poskytovania online služieb tak, aby boli k dispozícii väčšiemu počtu občanov a podnikov. Mal by sa tak zvýšiť potenciál vnútorného trhu s výrobkami a službami súvisiacimi s dostupnosťou webových stránok prístupnosťou webových lokalít a podporí sa dokončenie jednotného digitálneho trhu . Výsledný rast trhu by mal podnikom umožniť prispieť k hospodárskemu rastu a vytváraniu pracovných miest v Únii. Posilnenie vnútorného trhu by malo zatraktívniť investovanie v Únii. Výhody z poklesu cien zabezpečovania dostupnosti webových stránok prístupnosti webových lokalít by mali plynúť aj vládam. [PN 16]

(15)

Občania by mali profitovať zo širšieho prístupu k online službám verejného sektora , mali by mať prístup k spravodajskému, kultúrnemu i zábavnému obsahu, ktorý im umožní úplné začlenenie na sociálnej a profesionálnej úrovni a mali by dostávať služby a informácie, ktoré im uľahčia každodenný život a vďaka ktorým budú môcť ľahšie vykonávať svoje práva na celom území Únie, predovšetkým právo na slobodný pohyb a pobyt na území EÚ , právo na prístup k informáciám a ich právo usadiť sa a poskytovať služby. [PN 17]

(15a)

Význam služieb online v našej spoločnosti neustále rastie. Internet je nevyhnutným nástrojom na prístup k informáciám, vzdelávaniu a na zapojenie sa do spoločnosti. Preto by v záujme sociálneho začleňovania mala byť všetkým osobám zaistená prístupnosť webových lokalít subjektov verejného sektora a tiež webových lokalít, ktoré poskytujú základné služby pre verejnosť, napríklad hlavných spravodajských stránok a mediaték, bankových služieb (online banking), informácií a služieb záujmových skupín atď. [PN 18]

(16)

Požiadavky na prístupnosť webových lokalít vymedzené v tejto smernici sú technologicky neutrálne. Uvádza sa v nich len, aké základne funkcie musia byť splnené pre samostatné vnímanie, navigáciu, používanie, interakciu, čítanie alebo pochopenie webovej lokality a jej obsahu používateľom. Nešpecifikuje sa v nich spôsob, ako to dosiahnuť, ani aká technológia by sa mala zvoliť pre konkrétne weobové lokality, online informácie či aplikácie. Preto nepôsobia ako prekážka inovácie.

(17)

Interoperabilita súvisiaca s prístupnosťou webových lokalít by mala byť založená na všeobecne prijatých a používaných špecifikáciách, na základe ktorých sa maximalizuje kompatibilita webového obsahu so súčasnými a budúcimi používateľskými agentmi a asistenčnými technológiami. Konkrétne by webový obsah mal poskytovať používateľským agentom spoločné interné kódovanie prirodzeného jazyka, štruktúr, vzťahov a sekvencií, ako aj údaje všetkých zabudovaných komponentov užívateľského rozhrania. Z interoperability teda používateľom plynú výhody, pretože im umožňuje využívať ich používateľských agentov univerzálnym spôsobom na prístup k webovým lokalitám a takisto môžu profitovať z väčšieho výberu a nižších cien na celom území Únie. Okrem toho by interoperabilita zabezpečila výhody aj dodávateľom a odberateľom produktov a služieb súvisiacich s dostupnosťou webových stránok.

(18)

Ako sa zdôraznilo v Digitálnej agende pre Európu, verejné orgány by mali zohrávať úlohu pri podpore trhov s online obsahom. Vlády môžu stimulovať trhy s obsahom tak, že sprístupnia informácie verejného sektora za transparentných, účinných a nediskriminačných podmienok. Ide o významný zdroj potenciálneho rastu inovatívnych online služieb.

(18a)

Malo by sa umožniť, aby verejné orgány členských štátov vyžadovali prevádzku určitých webových lokalít na serveroch v Únii, aby sa zabránilo špionáži stranami mimo Únie a úniku informácií a aby sa zabezpečilo, že strany mimo Únie nebudú môcť ukončiť poskytovanie služieb, ktoré sú dôležité z bezpečnostných dôvodov. [PN 19]

(19)

Táto smernica by mala byť zameraná na zabezpečenie toho, aby určité typy webových stránok všetky webové lokality orgánov verejného sektora a webové lokality prevádzkované subjektmi vykonávajúcimi verejné úlohy , ktoré majú pre verejnosť zásadný význam, boli dostupné podľa spoločných požiadaviek plne prístupné osobám so zdravotným postihnutím, aby sa im uľahčilo žiť nezávisle a plne sa podieľať na všetkých aspektoch života, ako je uvedené v dohovore OSN . Tieto typy sa určili v rámci projektu referenčného porovnania v oblasti elektronickej verejnej správy  (10) a použili sa ako základ na zostavenie zoznamu v prílohe. Druhy webových lokalít prevádzkovaných subjektmi vykonávajúcimi verejené úlohy, ktoré sú predmetom tejto smernice, by mali byť uvedené na zozname v prílohe . Lehoty na realizáciu požiadaviek podľa tejto smernice by mali byť odstupňované tak, aby bolo možné rozšíriť pole pôsobnosti na všetky webové lokality subjektov verejného sektora, ktoré poskytujú služby priamo občanom. [PN 20]

(20)

V tejto smernici sa stanovujú požiadavky na prístupnosť webových lokalítstránok určitých typov webových stránok všetkých orgánov verejného sektora a webových lokalít prevádzkovaných subjektmi vykonávajúcimi verejné úlohy . S cieľom uľahčiť súlad dotknutých webových lokalít s týmito požiadavkami je potrebné stanoviť prezumpciu súladu s požiadavkami pri tých dotknutých webových lokalitách, ktoré spĺňajú harmonizované normy zostavené a uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 (11) o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/EC, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a zrušujú rozhodnutia č. 87/95/EHS a č. 1673/2006/ES, na účely vyjadrenia podrobných technických špecifikácií uvedených požiadaviek. Podľa tohto nariadenia môžu členské štáty a Európsky parlament vzniesť námietky voči harmonizovaným normám, o ktorých sa domnievajú, že úplne nespĺňajú požiadavky dostupnosti webových stránok prístupnosti webových lokalít stanovené v tejto smernici. [PN 21]

(21)

Komisia už vydala mandát M/376 (12) pre európske normalizačné organizácie na vypracovanie európskych noriem, v ktorých sa špecifikujú funkčné požiadavky na prístupnosť pre výrobky a služby IKT vrátane webového obsahu, ktorý by sa mohol použiť pri verejnom obstarávaní, ako aj na iné účely, napríklad pri obstarávaní v súkromnom sektore. Európske normalizačné organizácie sú v záujme uvedenej skutočnosti povinné iniciovať úzku spoluprácu s relevantnými fórami a konzorciami pre normalizáciu v príslušných odvetviach vrátane konzorcia World Wide Web Consortium (W3C/WAI). Na výsledkoch tejto práce by mala byť založená harmonizovaná norma, ktorá by zabezpečila prezumpciu súladu s požiadavkami na prístupnosť webových lokalít, ako sa ustanovuje v tejto smernici.

(21a)

Počas prípravy a potenciálnych budúcich revízií príslušných európskych a harmonizovaných noriem by sa mali európske normalizačné organizácie dôrazne nabádať, aby zabezpečili súlad s príslušnými medzinárodnými normami (v súčasnosti ISO/IEC 40500), aby sa zabránilo prípadnému triešteniu alebo právnej neistote. [PN 22]

(22)

Kým sa nezverejnia odkazy na takúto harmonizovanú normu alebo jej časti v Úradnom vestníku Európskej únie, dotknuté webové lokality, ktoré spĺňajú európske normy alebo časti z nich, ktoré určila Komisia prostredníctvom delegovaných aktov by sa mali považovať za webové lokality, ktoré sú v súlade s požiadavkami na prístupnosť webových lokalít, na ktoré sa tieto normy alebo ich časti vzťahujú. Kandidátom na takúto harmonizovanú normu by mohla byť európska norma, ktorá by sa mala prijať na základe mandátu M/376.

(23)

V situácii, keď neexistuje takáto európska norma, prezumpcia súladu s požiadavkami na prístupnosť webových lokalít by mala byť zabezpečená pre tie dotknuté webové stránky, ktoré spĺňajú tie časti normy ISO/IEC 40500:2012, ktoré sa vzťahujú na Kritériá úspechu a požiadaviek na súlad úrovne AA. Medzinárodná norma ISO/IEC 40500:2012 je rovnaká ako pôvodné usmernenia o prístupnosti internetového obsahu 2.0. Kritériá úspechu a požiadavky na súlad úrovne AA špecifikované pre webové stránky verzie 2.0 v usmerneniach o prístupnosti internetového obsahu (WCAG 2.0) konzorcia W3C uznáva široký okruh zainteresovaných strán ako na medzinárodnej, tak na európskej úrovni ako základ primeraných špecifikácií prístupnosti webových lokalít. Túto skutočnosť zdôraznila Rada vo svojich Záveroch o dostupnej informačnej spoločnosti z 31. marca 2009.

(24)

Súlad s požiadavkami na dostupnosť webových stránok prístupnosť webových lokalít by sa mal nepretržite monitorovať od pôvodného vytvorenia webovej lokality orgánu verejného sektora dotknutej webovej lokality a počas všetkých následných aktualizácií jej obsahu. Určenie príslušného orgánu v každom členskom štáte za vykonávací orgán by bolo primeraným spôsobom na zabezpečenie toho, aby sa súlad s požiadavkami na prístupnosť monitoroval a dôsledne presadzoval, v úzkej spolupráci so zúčastnenými stranami prostredníctvom vytvorenia mechanizmu podávania sťažností v identifikovaných prípadoch nesúladu. Harmonizovaná metodika monitorovania by zahŕňala spôsob overenia (jednotný vo všetkých členských štátoch) stupňa súladu dotknutej webovej stránky lokality s požiadavkami na dostupnosť webových stránok prístupnosť webových lokalít , získavania reprezentatívnych vzoriek a periodicity monitorovania. Členské štáty by mali každoročne každé dva roky podávať správu o výsledkoch monitorovania a zo všeobecného hľadiska o zozname opatrení, ktoré prijali v záujme vykonávania tejto smernice. [PN 23]

(24a)

Prvá metodika používaná na sledovanie súladu príslušných webových lokalít s požiadavkami na trvalú prístupnosť webových lokalít by sa mala prijať prostredníctvom vykonávacieho aktu najneskôr do jedného roka po nadobudnutí účinnosti tejto smernice. [PN 24]

(25)

V harmonizovanom rámci by odvetvie tvorcov webových stránok lokalít malo čeliť menšiemu počtu prekážok pri svojom pôsobení na vnútornom trhu a zároveň by sa mali znížiť náklady vládam a ďalším stranám, ktoré zaobstarávajú výrobky a služby súvisiace s dostupnosťou prístupnosťou webových stránok lokalít, čo by prispelo k hospodárskemu rastu a zamestnanosti . [PN 25]

(26)

S cieľom zabezpečiť, aby dotknuté webové lokality boli dostupné v súlade s požiadavkami na dostupnosť prístupnosť webových stránok lokalít ustanovených v tejto smernici, a zaistiť, aby boli tieto požiadavky jasné a zrozumiteľné pre zúčastnené strany zapojené do vykonávania smernice vrátane externých tvorcov webových lokalít a interných zamestnancov verejnej správy a iných subjektov vykonávajúcich verejné úlohy, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie mala delegovať na Komisiu, aby mohla tieto požiadavky v prípade potreby poskytla bližšie špecifikovať a určiť európsku normu podrobnosti týkajúce sa týchto požiadaviek bez toho, aby ich menila , určila európske normy alebo jej ich časti, ktoré by v situácii, keď neexistujú harmonizované normy, zabezpečovali prezumpciu súladu s požiadavkami dostupnosti webových stránok prístupnosti webových lokalít pre tie dotknuté webové lokality, ktoré spĺňajú takéto normy alebo ich časti a zmenila prílohu Ia s cieľom zohľadniť technologický pokrok. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobompostúpili Európskemu parlamentu a Rade. [PN 26]

(27)

Na Komisiu by sa mali preniesť vykonávacie právomoci, aby sa zabezpečili jednotné podmienky vykonávania príslušných ustanovení tejto smernice. Postup preskúmania by sa mal použiť pri metodiky, podľa ktorej by členské štáty mali postupovať pri monitorovaní toho, či dotknuté webové lokality spĺňajú uvedené požiadavky. Konzultačný postup by sa mal použiť pri stanovení modelového vyhlásenia o prístupnosti a úprav týkajúcich sa spôsobu, akým členské štáty podávajú Komisii správy. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (13).

(28)

Keďže cieľ tejto smernice, a to zriadenie harmonizovaného trhu dostupnosti webových stránok prístupnosti webových lokalít orgánov verejného sektora a webových lokalít prevádzkovaných subjektmi vykonávajúcimi verejné úlohy , nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, pretože si vyžaduje harmonizáciu rôznych predpisov, ktoré v súčasnosti platia v právnych systémoch rôznych členských štátov, a preto ho ale z dôvodu jeho rozsahu a účinkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa. Prijatie harmonizovaného prístupu k prístupnosti webových lokalít v celej Únii by znížilo náklady podnikom, ktoré vyvíjajú webové stránky, a tým aj subjektom verejného sektora, ktoré ich služby využívajú. Prístup k informáciám a službám ponúkaným prostredníctvom webových lokalít bude v budúcnosti pre výkon základných práv občanov vrátane prístupu k zamestnaniu čoraz dôležitejší, [PN 27]

a)

webových stránok lokalít orgánov patriacich subjektom verejného sektora, ktorých typy sa konkretizujú v ; ako aj

b)

webových lokalít prevádzkovaných subjektmi vykonávajúcimi verejné úlohy vymedzené v prílohe Ia .

(-1a)

„orgány verejného sektora“ sú štátne, regionálne alebo miestne orgány, verejnoprávne subjekty vymedzené v bode 4 článku 2 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ  (15) a združenia tvorené jedným alebo viacerými takýmito orgánmi alebo jedným alebo viacerými takýmito verejnoprávnymi subjektmi. [PN 33]

(-1b)

„webové lokality patriace orgánom verejného sektora“ znamenajú webové lokality vyvinuté, obstarané, udržiavané alebo spolufinancované orgánmi verejného sektora alebo spolufinancované z fondov Únie. [PN 34]

(-1c)

„webové lokality prevádzkované subjektmi vykonávajúcimi verejné úlohy“ sú webové lokality prevádzkované subjektmi vykonávajúcimi druhy verejných úloh uvedených v prílohe Ia. [PN 35]

(1)

„dotknuté webové stránky lokality “ sú webové stránky všetky verzie webových lokalít uvedené v článku 1 ods. 2 tejto smernice vrátane tých, ktoré sú určené na prístup z mobilného zariadenia alebo akéhokoľvek iného prostriedku. Ak aplikácia navrhnutá vlastníkmi webovej lokality ponúka služby s pripojením na webovú lokalitu, platí toto vymedzenie aj pre takúto aplikáciu. [PN 36]

(2)

„obsah webových stránok lokalít “ sú informácie a zložky používateľského rozhrania , ktoré sa poskytujú používateľovi prostredníctvom používateľského agenta vrátane kódu alebo označenia, ktorý vymedzuje štruktúru obsahu, jeho prezentáciu a interakcie. Obsah webových lokalít zahŕňa textové a netextové informácie, možnosť sťahovania dokumentov a formulárov, ako aj obojstrannú interakciu, napríklad spracovanie digitálnych formulárov a dokončenie procesov overovania pravosti a identifikácie a platobných procesov. Takisto zahŕňa funkcie poskytované prostredníctvom webových lokalít, ktoré nepatria pod dané webové stránky, napríklad používaním webových odkazov, a to pod podmienkou, že externá webová stránka je jediným prostriedkom, ktorým možno používateľovi poskytovať informácie a služby. Obsah webových lokalít tiež zahŕňa obsah vytvorený užívateľmi a ak je to technicky možné obsah sociálnych médií vložený do webovej lokality. Zahŕňa nielen časti webovej lokality ponúkajúce konkrétnu službu, ale aj celú súvisiacu webovú lokalitu. [PN 37]

(2a)

„nástroj na tvorbu autorských príspevkov“ je každá webová alebo newebová aplikácia, ktorú môžu tvorcovia (sami alebo spoločne) použiť na vytváranie alebo úpravu webového obsahu na použitie inými tvorcami alebo koncovými používateľmi. [PN 38]

(3)

„používateľský agent“ je akýkoľvek softvér, ktorý získava a poskytuje webový obsah používateľom vrátane webových prehliadačov, mediálnych prehrávačov, zásuvných modulov a iných programov, ktoré pomáhajú pri získavaní a sprostredkúvaní webového obsahu a pri interakcii s ním , a to bez ohľadu na druh zariadenia, ktoré sa použije na interakciu s obsahom . [PN 39]

(3a)

„prístupnosť webových lokalít“ sú zásady a techniky, ktoré treba dodržiavať pri tvorbe dotknutých webových lokalít, aby sprístupňovali svoj obsah a funkcie všetkým používateľom, najmä osobám so zdravotným postihnutím a starším osobám. Prístupnosť webových lokalít sa týka najmä zásad a metód, ktorými sa posilňuje vnímanie používateľov, navigácia, používanie, interakcia, čittaeľnosť a porozumenie, a zahŕňa i používanie pomocných technológií alebo augmentatívnej a alternatívnej komunikácie. [PN 40]

(3b)

„pomocná technológia“ je každý hardvér alebo softvér, ktorý pôsobí ako používateľský agent alebo spolu s mainstreamovým používateľským agentom na poskytnutie funkčnosti na splnenie požiadaviek používateľov so zdravotným postihnutím, a ktorý presahuje rámec ponuky mainstreamových používateľských agentov; Toto zahŕňa alternatívne prezentácie, alternatívne metódy vstupu, ďalšie navigačné alebo orientačné mechanizmy a transformácie obsahu. [PN 41]

(3c)

„univerzálny dizajn“ je navrhovanie výrobkov, priestorov, programov a služieb tak, aby ich mohli v čo najväčšej miere užívať všetci ľudia bez nutnosti úprav alebo špeciálneho dizajnu v zmysle dohovoru OSN. Nevylučuje pomocné zariadenia pre určité skupiny osôb so zdravotným postihnutím, ak je to potrebné. [PN 42]

(4)

„norma“ je norma, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012.

(5)

„medzinárodná norma“ je medzinárodná norma, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1025/2012.

(6)

„európska norma“ je európska norma, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1025/2012.

(7)

„harmonizovaná norma“ je harmonizovaná norma, sa vymedzuje v článku 2 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1025/2012.

(8)

„orgány verejného sektora“ sú štátne, regionálne alebo miestne orgány, inštitúcie, ktoré sa spravujú verejným právom, ako sa vymedzuje v článku 1 ods. 9 smernice 2004/18/ES, a združenia, tvorené jedným alebo viacerými takýmito orgánmi alebo jednou alebo viacerými takýmito verejnoprávnymi inštitúciami. [PN 43]

a)

jednotným a primeraným spôsobom, ktorý umožní používateľom tieto stránky rozpoznať, používať ich a pochopiť, ktorý zabezpečí možnosť prispôsobiť spôsob prezentácie samostatné vnímanie, navigáciu, používanie, interakciu, čitateľnosť a porozumenie vrátane možnosti upraviť prezentáciu obsahu a funkcií interakcie a v prípade potreby dostupnú poskytnúť prístupnú elektronickú alternatívu, [PN 44]

b)

spôsobom, ktorý uľahčí zaisťuje interoperabilitu s rôznymi používateľskými agentmi a asistenčnými technológiami na úrovni Únie a na medzinárodnej úrovni, [PN 45]

ba)

prostredníctvom prístupu založeného na univerzálnom dizajne. [PN 46]

a)

periodicitu monitorovania a výber vzoriek dotknutých webových lokalít na monitorovanie;

b)

na úrovni webových lokalít opis spôsobu, akým je potrebné preukázať súlad s požiadavkami na prístupnosť webových lokalít stanovených v článku 3 ods. 1 s priamym odkazom – ak je k dispozícii – na príslušné opisy v harmonizovanej norme alebo, v prípade, keď takáto norma neexistuje, v medzinárodných normách uvedených v článkoch 4a a 4b; a

ba)

metodiku výskumu, ktorá kombinuje analýzu odborníkov so skúsenosťami používateľov vrátane používateľov so zdravotným postihnutím. [PN 63]

a)

monitorovanie dodržiavania príslušných požiadaviek prístupnosti webových lokalít, ako je stanovené v článku 7;

b)

zriadenie mechanizmu na podávanie sťažností, aby každá fyzická alebo právnická osoba mohla oznámiť akékoľvek neplnenie požiadaviek na prístupnosť príslušných internetových lokalít; a

c)

posudzovanie všetkých podaných sťažností.