4.9.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 291/1

Spravodajca:

Mindaugas MACIULEVIČIUS

1.1.

EHSV zdôrazňuje, že klimatické zmeny sú celosvetovou výzvou. Pri rozhodovaní o príspevku EÚ ku globálnej dohode o klíme by EÚ a členské štáty mali zobrať do úvahy rozdiel v politike v rôznych častiach sveta a zohľadniť vplyv klimatických zmien a potenciál ich zmiernenia. Politika EÚ musí riešiť výzvu zachovania potravinovej bezpečnosti napriek narastajúcemu dopytu a súčasného udržania konkurencieschopnosti poľného a lesného hospodárstva EÚ a posilnenia príťažlivosti miestnych výrobcov z EÚ bez zbytočného zaťažovania poľnohospodárov a vlastníkov lesov. EÚ by v ekonomicky a ekologicky udržateľnom poľnohospodárstve mala ísť príkladom. Rámec politiky EÚ musí byť premyslený a dôsledný.

1.2.

Musia sa zohľadniť svetové súvislosti, aby sa zabránilo relokácii energeticky náročnej výroby s vysokými emisiami do iných častí sveta, pretože to môže viesť dokonca k zvýšeniu celkových svetových emisií pri súčasnom znížení konkurencieschopnosti európskeho poľného a lesného hospodárstva.

1.3.

Rozhodnutie začleniť využívanie pôdy, zmeny jej využívania a lesné hospodárstvo do politického rámca na obdobie po roku 2020 spôsobuje vysoký stupeň neistoty v poľnohospodárstve a v niektorých prípadoch i v lesnom hospodárstve. Stále nie je jasné, či to bude mať sekvestračný účinok, alebo či toto začlenenie spôsobí v niektorých regiónoch dodatočné emisie. Akékoľvek rozhodnutie musí byť založené na vedeckých poznatkoch a malo by sa prijať po riadnom posúdení vplyvu rôznych možností na úrovni členských štátov.

1.4.

EHSV žiada flexibilitu pri rozhodovaní o cieľoch znižovania emisií skleníkových plynov v poľnom a lesnom hospodárstve po roku 2020 pre jednotlivé členské štáty, a to hlavne pri členských štátoch, ktoré v súčasnosti majú v poľnom alebo lesnom hospodárstve oveľa nižšie emisie.

1.5.

Vzhľadom na očakávaný veľmi kladný ekonomický a sociálny vplyv, hlavne na zamestnanosť na vidieku, EHSV nabáda na aktívnu stratégiu, v ktorej by sa zohľadnil potenciál udržateľného a ekonomicky uskutočniteľného pestovania biomasy na výrobu energie a jej využitie v biohospodárstve vo všeobecnosti, a tiež udržateľne intenzifikovaného poľnohospodárstva zaručujúceho stabilné doplnkové príjmy poľnohospodárov, vlastníkov lesov a vidieckych spoločenstiev a rozprúdenie investícií do infraštruktúry a uspokojovania sociálnych potrieb na vidieku.

1.6.

Lesy a výrobky z dreva môžu viazať viac CO2. Aktívne obhospodarovanie lesov a zvýšené využívanie výrobkov z dreva môže zvýšiť zachytávanie a ukladanie CO2. Je tiež možné očakávať ďalšie substitučné účinky tam, kde drevené výrobky nahradia konvenčné výrobky alebo materiály.

1.7.

Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo sú komplexné, nie celkom pochopené biologické štruktúry, v ktorých by sa nemali navrhovať rozsiahle zmeny uplatňované ako dočasné riešenia na dosiahnutie krátkodobých cieľov. Sústreďovať sa na ciele do roku 2020 a 2030 je pri biologických sústavách príliš krátke obdobie. Nemali by sa navrhovať globálne riešenia pre biologické systémy pre územie celej EÚ, pretože miestne danosti sú veľmi, niekedy až neočakávane rozmanité.

1.8.

Výskum, inovácie a vývoj sú hlavnými hnacími silami transformácie na udržateľné poľné a lesné hospodárstvo vrátane prechodu na energiu z biologických zdrojov a biohospodárstvo v súlade s cieľmi klimatickej politiky. EHSV žiada inštitúcie EÚ a členské štáty, aby zvýšili financovanie prác v tejto oblasti, a vyzýva na spoločné úsilie tam, kde sa na výsledkoch skúmania podieľajú viaceré výskumné obce. Kľúčom úspešného uplatňovania inovácií je ich aktívne propagovanie u konečných užívateľov v poľnom a lesnom hospodárstve prostredníctvom konzultačných a vzdelávacích inštitúcií.

1.9.

Politika EÚ v spojení so špecifickými výskumnými a inovačnými programami skombinovanými s finančnými stimulmi pre poľnohospodárov a vlastníkov lesov by mala:

1.10.

EHSV zdôrazňuje, že občiansky dialóg a občianske iniciatívy rôznych aktérov a miestnych, regionálnych, štátnych a európskych inštitúcií sú najúčinnejším spôsobom, ako pripraviť politický rámec pre poľné a lesné hospodárstvo. Členské štáty by si mali vymieňať najlepšie príklady takejto angažovanosti vrátane úspešných verejno-súkromných partnerstiev.

2.1.

Na žiadosť lotyšského predsedníctva EÚ sa EHSV rozhodol vypracovať toto stanovisko z vlastnej iniciatívy, aby zverejnil názory občianskej spoločnosti na najlepšie spôsoby, ako znížiť emisie skleníkových plynov a zvýšiť viazanie CO2 v poľnom a lesnom hospodárstve nákladovo efektívne a bez obmedzovania udržateľného rozvoja a konkurencieschopnosti EÚ.

2.2.

EHSV uznáva, že klimatická a energetická politika EÚ ma komplexný vplyv na rozvoj poľného a lesného hospodárstva. Vedomý si tejto skutočnosti chce v stanovisku opísať hlavné vplyvy súčasného politického rámca EÚ na tieto dve odvetvia a príspevok, ktorý sa už dosiahol pri zmierňovaní klimatických zmien a prispôsobovaní týmto zmenám, vyzdvihnúť potenciálne príležitosti týchto odvetví, venovať sa sociálnym aspektom a účinkom na občiansku spoločnosť a navrhnúť odporúčania týkajúce sa miesta a úlohy poľného a lesného hospodárstva v energetickom a klimatickom politickom rámci EÚ do roku 2030.

2.3.

Európska únia sa v roku 2009 dohodla na svojich energetických a klimatických cieľoch v súbore záväzných právnych predpisov, ktorými sa presadzujú takzvané ciele 20-20-20 (1). V politickom rámci do roku 2020 neboli stanovené konkrétne ciele znižovania emisií v poľnohospodárstve, pri využívaní pôdy, zmenách jej využívania a v lesnom hospodárstve.

2.4.

Európska komisia vydala 22. januára 2014 Rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie rokov 2020 až 2030 (2). Medzi nové ciele, ktoré neskôr podporila Európska rada vo svojich záveroch z októbrového zasadnutia, patrí 40 % zníženie emisií skleníkových plynov v porovnaní s úrovňami z roku 1990, najmenej 27 % podiel spotreby energie získanej z obnoviteľných zdrojov a zvýšenie energetickej účinnosti o 27 %.

2.5.

V uvedenom rámci do roku 2030 Komisia navrhla: „Na zabezpečenie toho, aby všetky sektory prispievali nákladovo efektívnym spôsobom k úsiliu o zmiernenie dôsledkov zmeny klímy, by poľnohospodárstvo, využívanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesné hospodárstvo mali byť súčasťou cieľa na zníženie emisií skleníkových plynov na rok 2030“.

2.6.

Okrem toho Európska rada vyzvala Komisiu, „aby preskúmala, ako čo najlepšie podnietiť udržateľné zvýšenie výroby potravín a zároveň optimalizovať príspevok tohto sektora k znižovaniu emisií skleníkových plynov a k sekvestrácii týchto plynov, okrem iného prostredníctvom zalesňovania“ (3).

2.7.

Koncom roka 2015 by sa na 21. konferencii zmluvných strán (COP 21) Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) v Paríži mala prijať celosvetovo záväzná dohoda o ochrane klímy. Krajiny musí zaviazať na opatrenia na znižovanie emisií a na adaptačné opatrenia.

2.8.

Okrem toho by činnosť Európskej komisie v rámci Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) a revízie súčasných politických opatrení, ktoré EHSV vo všeobecnosti podporuje, mohla byť dobrou príležitosťou na prekonanie rozporov a zabezpečenie súladu politík v oblasti ochrany životného prostredia (voda, ovzdušie, pôda), poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, osobitne v poľnom a lesnom hospodárstve. Veľmi dôležité je tiež dodržiavať zásadu subsidiarity a súlad v činnostiach jednotlivých štátnych inštitúcií a regionálnych orgánov (súlad medzi štátnou a regionálnou politikou).

2.9.

Pokiaľ ide o poľné a lesné hospodárstvo, rôzne členské štáty majú odlišné danosti, podmienky a stratégie. Vzhľadom na tieto rozdiely by bolo ťažké nájsť jedno univerzálne riešenie. Úlohou EÚ by však malo byť presadzovanie a šírenie osvedčených postupov v poľnom a lesnom hospodárstve v členských štátoch a prispievanie k budovaniu kapacít subjektov, ktoré robia rozhodnutia, miestnych spoločenstiev, vlastníkov pôdy, zodpovedajúcich odvetví a výskumu.

3.1.

V rôznych regiónoch EÚ majú zmeny podnebia mnohoraké vplyvy na poľné a lesné hospodárstvo, ktorých dôsledky môžu byť záporné i kladné. Aj keď nie je istý rozsah týchto vplyvov v budúcnosti, už teraz sa objavuje viacero podstatných zmien, napríklad zmeny v rozdelení ročných a sezónnych zrážok, extrémne poveternostné javy, zmeny v dostupnosti vodných zdrojov, nákazy, choroby a zmeny pôdy. Tieto zmeny zasa ovplyvňujú množstvo a kvalitu úrody a stabilitu výroby potravín, takže majú dosah na poľné a lesné hospodárstvo i na spotrebiteľov. Vidieckym oblastiam prinášajú aj ďalšie nebezpečenstvá, akým je zvýšené riziko záplav a poškodzovanie infraštruktúry.

3.2.

Treba posúdiť, ako sa dajú emisie z poľnohospodárstva, využívania pôdy, zmien jej využívania a lesného hospodárstva zaradiť do rámca do roka 2030, pričom je dôležité poukázať na úlohu poľného a lesného hospodárstva z hľadiska ich veľkej schopnosti viazať vďaka pôde zlúčeniny uhlíka, ako aj na ich veľký príspevok k zmenšovaniu závislosti EÚ od energetických dovozov dodávaním energie z biologických zdrojov. Poľnohospodárstvo má približne 10 % podiel na celkových emisiách skleníkových plynov v EÚ s 28 členskými štátmi a 18 % na emisiách odvetví nepodliehajúcich ETS, pre ktoré platí rozhodnutie o spoločnom úsilí. Treba však uznať, že od roku 1990 dosiahlo poľnohospodárstvo EÚ asi 18 % zníženie emisií vyjadrených v ekvivalente CO2 v porovnaní so 17 % znížením za celú EÚ za rovnaké obdobie. Zároveň sa zvýšili výstupy poľnohospodárskej výroby.

3.3.

Klimatické ciele so sebou prinášajú potrebu zdrojovo efektívnych foriem poľnohospodárskej výroby s nízkymi emisiami CO2. Pri určovaní nákladovo efektívnych cieľov odvetvia sa musia zohľadniť emisie na jednotku výroby vyjadrené v ekvivalente CO2. Okrem toho sa musia zobrať do úvahy celosvetové súvislosti, aby sa zabránilo relokácii energeticky náročnej výroby s vysokými emisiami do iných častí sveta, pretože to môže viesť dokonca k zvýšeniu celkových emisií pri súčasnom znížení konkurencieschopnosti európskeho poľného a lesného hospodárstva.

3.4.

Poľné a lesné hospodárstvo EÚ je veľmi závislé od fosílnych zdrojov hlavne používaním hnojív a fosílnych palív v strojoch. Budúca politika EÚ v spojení so špecifickými výskumnými a inovačnými programami skombinovanými s finančnými stimulmi pre poľnohospodárov a vlastníkov lesov by mala:

Okrem toho by sa mal propagovať udržateľný uzavretý model poľného a lesného hospodárstva, aby sa zvýšila svetová konkurencieschopnosť týchto odvetví.

3.5.

EHSV víta ekologické opatrenia zavedené nedávnou reformou spoločnej poľnohospodárskej politiky, avšak zdôrazňuje, že sú rozdiely v klimatických podmienkach, druhoch poľnohospodárskych podnikov a ďalšie osobitosti vrátane nedostatku informovanosti v členských štátoch EÚ. Pri príprave budúcich opatrení sa poľnohospodárom musí zaistiť flexibilita. Ochrana životného prostredia, poľnohospodárska výroba a obhospodarovanie lesov by sa mali spojiť tak, aby došlo k trvalému zvyšovaniu výrobných kapacít a prispelo sa k efektívnosti, produktivite a inovácii.

3.6.

Podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) sa celosvetový dopyt po potravinách do roku 2050 zvýši o 70 % a z väčšej časti pôjde pritom o vysoko proteínové živočíšne produkty. Poľnohospodárstvo EÚ sa dôsledne zameriava na zvýšenie účinnosti využívania zdrojov v poľnohospodárskych podnikoch, a tým na znižovanie svojich emisií na jednotku výroby prijatím udržateľných postupov. Tieto postupy musia zahŕňať aj vysokú úroveň životných podmienok zvierat a EÚ by mala tlačiť aj na ich medzinárodné uznanie. EHSV však uznáva, že aj keď sa vynaloží veľké úsilie a investície na zníženie emisií metánu v živočíšnej výrobe, zvýšenie počtu zvierat aj tak môže spôsobiť čisté zvýšenie emisií.

3.7.

Vplyvom zmien podnebia na poľné a lesné hospodárstvo sa tiež menia tradičné oblasti rastlinnej výroby. EHSV konštatuje, že je potrebný značný výskum a vývoj, aby sa vyvinuli najlepšie, najproduktívnejšie, nákladovo najefektívnejšie a najudržateľnejšie postupy a rastlinné odrody (kultivary), pričom sa budú zohľadňovať klimatické zmeny a špecifické regionálne a miestne podmienky v poľnom a lesnom hospodárstve v Európe. Mohlo by sa to dosiahnuť tradičnými spôsobmi šľachtenia a výberu a mali by sa uprednostňovať miestne odrody. Pri účinnom využívaní zdrojov je rozhodujúca produkčná schopnosť pôdy a udržateľná intenzifikácia.

4.1.

EHSV venuje riadnu pozornosť riešeniu súčasných aj budúcich potrieb a žiada, aby sa hľadali rozumné riešenia na zvládanie výziev, ktoré vyplývajú zo zmien podnebia, avšak uznáva aj to, že ambiciózne ciele klimatickej a energetickej politiky po roku 2020 predstavujú príležitosti pre poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo EÚ, ktoré musia v politickom rámci zohrávať významnú úlohu. EHSV uznáva, že občianska spoločnosť a miestna, regionálna a štátna úroveň, ako aj úroveň EÚ musia vynakladať spoločné aktívne úsilie.

4.2.

Opatrenia, ktoré sa budú uplatňovať v poľnom a lesnom hospodárstve, musia mať kladný dlhodobý vplyv na emisie skleníkových plynov a viazanie CO2, a to z hľadiska využívania pôdy, keďže mnohé lesnícke opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov môžu krátkodobo emisie zvýšiť, ale majú oveľa podstatnejší kladný dlhodobý dosah. Sústreďovať sa na ciele do roku 2020 a 2030 je pri biologických sústavách príliš krátke obdobie.

4.3.

EHSV konštatuje, že poľnohospodárstvo zohráva v Európe rozhodujúcu úlohu hlavne pre rodinné podniky z hľadiska potravinovej bezpečnosti, zamestnanosti na vidieku, sociálneho začleňovania a udržateľného rozvoja vidieka. Aby sa táto úloha zachovala, mali by sa starostlivo, komplexne a s riadnym zohľadnením daností členských štátov posudzovať všetky rozhodnutia o ďalšom rozvoji odvetvia pri zohľadnení zníženia emisií skleníkových plynov.

4.4.

Lesy musia zohrávať významnú úlohu pri zmierňovaní klimatických zmien. Keďže slúžia na hospodárske, ekologické a spoločenské účely, treba uznať ich multifunkčnú povahu. EHSV nabáda členské štáty, aby vypracovali národné stratégie aktívneho rozvoja lesov a aktualizovali súčasné národné lesné programy, pričom by zohľadnili zásady a ciele stratégie lesného hospodárstva EÚ.

4.5.

Dostupné lesné zdroje v Európe v súčasnosti regionálne presahujú potenciál svojho využitia. Dopyt po biomase však v EÚ stúpa. Treba podporovať ďalšie zalesňovanie, aby sa zabezpečili dostatočné miestne zdroje na pokrývanie energetických potrieb, pre drevársky priemysel a biohospodárstvo vo všeobecnosti. Podporilo by sa tým aj využívanie zvyškov a odpadu, napríklad konárov, odrezkov a nízkohodnotnej guľatiny. Musí sa však vyzdvihovať účinnejšie využívanie biomasy s uprednostňovaním výroby kvalitných tovarov a zabezpečením podmienok na ich využitie pri získavaní energie po skončení ich životnosti.

4.6.

Zalesňovacie opatrenia na vhodných miestach majú veľmi kladný vplyv nielen pri znižovaní emisií skleníkových plynov, ale aj pri zlepšovaní biologickej rozmanitosti a zmenšovaní nedostatku vody. S takýmto vývojom by sa malo uvažovať aj v regiónoch s problémami s nedostatkom vody, keďže ide o udržateľný spôsob ako tieto problémy riešiť ekonomicky aj spoločensky. Doplnkový spoločenský prínos by mohli mať mestské lesy a stromy mimo lesov, napríklad pozdĺž diaľnic.

4.7.

Rozvoj udržateľnej výroby biomasy by mal prebiehať v jasne vymedzenom politickom rámci s rešpektovaním obmedzení jej výroby a využívania, sociálnych aspektov a biologickej rozmanitosti. EÚ musí mať vedúcu úlohu, aby sa zabezpečil taký ďalší vývoj biohospodárstva, ktorý bude sociálne, ekonomicky a ekologicky prínosný.

4.8.

Lesy a výrobky z dreva môžu viazať viac CO2. Aktívne obhospodarovanie lesov a zvýšené využívanie výrobkov z dreva môže zvýšiť zachytávanie a ukladanie CO2. Je tiež možné očakávať ďalšie substitučné účinky tam, kde drevené výrobky nahradia konvenčné výrobky alebo materiály.

4.9.

EHSV zdôrazňuje potrebu udržateľného aktívneho obhospodarovania lesov založeného na účinnom využívaní produktov lesa a obnovu lesov zameranú na produkčnú schopnosť a udržateľnosť. Okrem toho by sa malo uvažovať o účinných vedecky podložených cielených opatreniach, ako je drenážovanie, regeneratívny výrub, prerieďovanie porastov, rozhadzovanie popola a zúrodňovanie znehodnotenej pôdy, keďže zvyšujú výnosy z lesa a potenciál zachytávania CO2.

4.10.

Sú značné oblasti s produktívnymi lesmi, v ktorých je používanie biomasy a ďalšie zvyšovanie potenciálu zachytávania CO2 obmedzené ekonomickou dostupnosťou týchto území. Sú potrebné investície do rozvoja lesnej infraštruktúry a technológií na sprístupnenie týchto zdrojov. Dalo by sa to urobiť s využitím fondov EÚ určených na podporu súdržnosti.

4.11.

Vo väčšine členských štátov EÚ sú veľké územia, ktoré sa v súčasnosti nevyužívajú, napríklad bývalé pasienky nevhodné na pestovanie obilnín a podobných plodín, a takisto poľnohospodárska pôda, ktorá sa v dôsledku zhoršenia infraštruktúry, nedostatku investícií do drenáží či v dôsledku iných environmentálnych obmedzení využíva extenzívne. Pri výskumnej a inovačnej podpore by sa tieto územia mohli opäť začleniť do tradičného poľnohospodárstva, pestovania energetických plodín alebo by sa mohli zalesniť.

4.12.

Využívanie udržateľne vyrábanej biomasy na energetické účely je jedným z dôležitých príspevkov k cieľom energetickej nezávislosti v zmysle všeobecnej energetickej politiky EÚ. Bude mať tiež veľmi kladný vplyv na celkovú obchodnú bilanciu, pretože namiesto platenia tretím krajinám za dovážané fosílne palivá sa bude môcť využívať miestna biomasa.

4.13.

EHSV vyzýva na ďalšiu podporu výskumu a inovácií v lesnom hospodárstve, aby sa určili a vyvinuli udržateľné techniky a metódy obhospodarovania lesov, pri ktorých sa budú zohľadňovať výzvy vyplývajúce z klimatických zmien, environmentálnych rozdielov medzi európskymi regiónmi a ekonomického tlaku, ktorému je odvetvie vystavené pri snahe o zachovanie alebo zvýšenie svojej konkurencieschopnosti.

4.14.

Výskumno-inovačné bioenergetické projekty by mali prispieť k tomu, že celý výrobný reťazec bude nákladovo efektívny, udržateľný a ekonomicky uskutočniteľný bez toho, aby boli v budúcnosti potrebné nejaké európske alebo štátne dotácie bioenergetiky. Aby sa zabezpečili rovnaké podmienky činnosti pre všetkých, malo by sa postupne skončiť s akýmikoľvek dotáciami alebo inou, nefinančnou podporou energie z fosílnych zdrojov.

4.15.

EHSV víta medziodvetvový prístup, ktorý zvolila Komisia tým, že podporuje biohospodárstvo ako celok, a zároveň vyzýva generálne riaditeľstvá Komisie na ďalšiu spoluprácu pri podpore udržateľne vyrábanej biomasy.

4.16.

EHSV zdôrazňuje, že využívanie nových informačných a komunikačných technológií a jestvujúcich programov Komisie, napríklad programu Galileo, v poľnom a lesnom hospodárstve pomáha zlepšiť techniky udržateľnej výroby surovín v EÚ. EHSV žiada, aby sa pokračovalo vo výskume a vývoji v tejto oblasti.

4.17.

Európska komisia musí zohrávať úlohu pri propagácii a nabádaní na zosúladený prístup zodpovedných orgánov v členských štátoch, aby sa programy na národnej úrovni úspešne vykonávali.

4.18.

EHSV si uvedomuje, že na financovanie projektov udržateľného poľného a lesného hospodárstva podľa 7. výskumného rámcového programu EÚ bolo dostupných viac ako 220 miliónov EUR. Žiada, aby výskumno-inovačný rámcový program Horizont 2020 bol ešte ambicióznejší. EHSV zdôrazňuje skutočnosť, že výsledný účinok výskumu bude závisieť od účinného šírenia výsledkov výskumných projektov koncovým používateľom v poľnom a lesnom hospodárstve.

4.19.

EHSV zdôrazňuje, že najudržateľnejšie využívanie biomasy je jej miestne využívanie. Uznáva však, že súčasný bioenergetický trh je medzinárodným trhom. Malo by sa uznať špecifické postavenie krajín s prebytkom biomasy, pretože výsledkom výroby biomasy sú emisie súvisiace s využívaním pôdy, zmenami jej využívania a lesným hospodárstvom v krajinách vývozu a zníženie emisií v energetike krajín dovozu. Pri rozhodovaní o emisných cieľoch EÚ súvisiacich s využívaním pôdy, zmenami jej využívania a lesným hospodárstvom sú potrebné osobitné kompenzačné nástroje pre vývozné krajiny.

5.1.

V EÚ je rozvoj vidieka veľmi závislý od životaschopnosti poľného a lesného hospodárstva. EHSV zdôrazňuje, že zvýšené využívanie udržateľne vyrobenej biomasy a udržateľne intenzifikované poľnohospodárstvo, hlavne živočíšna výroba, by mali mať veľmi kladný primárny vplyv na vidiecke spoločenstvá tak pri vytváraní nových pracovných miest, ako aj dosahovaní príjmov.

5.2.

EHSV zdôrazňuje, že by sa aj miestne malo propagovať ďalšie spracovanie surovej biomasy alebo poľnohospodárskych výrobkov na výrobky s vysokou hodnotou, pretože to má veľmi kladný sekundárny vplyv na zamestnanosť a dosahovanie príjmov na vidieku. EHSV víta doterajšiu prácu Komisie v oblasti výskumu a inovácií, ktorej cieľom je nájsť nové spôsoby väčšieho zhodnocovania biomasy a poľnohospodárskych výrobkov. EHSV žiada ešte ambicióznejšie investičné programy, aby EÚ dosiahla v tejto oblasti celosvetové prvenstvo.

5.3.

EHSV pripomína, že elektrická energia vyrábaná solárnymi a veternými zariadeniami ponúka na vidieku nové a zároveň trvalé možnosti. Náklady na takéto zariadenia neustále klesajú a ich účinnosť sa zvyšuje, ale aby sa získavanie energie z takýchto zdrojov na vidieku podporilo, mali by sa poľnohospodárom a vidieckym spoločenstvám poskytovať stimuly. Decentralizované systémy umožňujú jednotlivcom a komunitám spoločne znášať náklady na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a identifikovať príležitosti, ako lepšie zosúladiť dopyt a ponuku.

5.4.

Dodatočné príjmy z udržateľne intenzifikovaného poľnohospodárstva, ďalšieho spracovania surovín, výroby a ďalšieho spracovania biomasy, ako aj z výroby energie z obnoviteľných zdrojov by mohli byť stabilnými vysokými doplnkovými príjmami poľnohospodárov, vlastníkov lesov a vidieckych spoločenstiev. Takéto príjmy zároveň podporia ďalšie verejné alebo súkromné investície do infraštruktúry na vidieku alebo by mohli byť ich zdrojom.

5.5.

EHSV zdôrazňuje, že ďalší rozvoj biohospodárstva vo všeobecnosti by mohol priniesť kvalitné pracovné príležitosti a nabádať ľudí, aby na vidieku zostávali alebo sa tam sťahovali, čím by sa vyriešil problém vyľudňovania vidieka, ktorý je jedným z hlavných problémov v EÚ.

5.6.

Cieľom všetkých politík a opatrení EÚ by mala byť územná a sociálna súdržnosť a všetky opatrenia vrátane opatrení energetickej a klimatickej politiky EÚ by k nej mali prispievať.

5.7.

Biologická rozmanitosť bude pravdepodobne veľmi ovplyvnená priamym a nepriamym dosahom klimatických zmien. Táto biodiverzita má však významnú úlohu pri adaptácii na klimatické zmeny a zmierňovaní týchto zmien. EHSV vyzdvihuje význam prírodných území a chránených prírodných parkov pri zvyšovaní biodiverzity a zdôrazňuje úlohu súčasných nástrojov na ochranu životného prostredia, ako je LIFE a Natura 2000. Tieto oblasti zohrávajú významnú úlohu v poľnom a lesnom hospodárstve a majú značný spoločenský prínos.

5.8.

EHSV konštatuje, že mnohí vlastníci lesov v Európe neobhospodarujú svoje lesy riadne, pretože nemajú dostatočné znalosti ani zdroje, a zdôrazňuje, že spolupráca by mohla umožniť účinnejšie a lepšie obhospodarovanie takýchto území.

5.9.

Prioritou inštitúcií EÚ aj členských štátov by malo byť vzdelávanie a technická podpora poľnohospodárov a vlastníkov lesov. Národné vedomostné centrá a poradné orgány by mali široko propagovať fondy na financovanie rozvojových projektov a inovačné udržateľné modely poľného a lesného hospodárstva, ktoré vzídu z projektov financovaných Európskou úniou.

5.10.

Na vykazovanie emisií skleníkových plynov v poľnom a lesnom hospodárstve by sa mali používať jednoduché implementačné nástroje. Mali by byť založené na poznatkoch a vedeckých predpokladoch. Požiadavky rámca energetickej a klimatickej politiky do roku 2030 by nemali spôsobiť nadmernú reguláciu poľného a lesného hospodárstva ani zbytočné zaťaženie poľnohospodárov a vlastníkov lesov, a mali by byť v súlade so zásadou, že poľnohospodári a vlastníci lesov majú svoju každodennú prácu a obmedzené zdroje na administratívu.