31.7.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 251/25


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o stratégii EÚ a akčnom pláne pre riadenie colných rizík: riešenie rizík, posilnenie bezpečnosti dodávateľského reťazca a uľahčenie obchodu“

COM(2014) 527 final

(2015/C 251/05)

Spravodajca:

Bernardo HERNÁNDEZ BATALLER

Pomocný spravodajca:

Jan SIMONS

Európska komisia sa 1. októbra 2014 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o stratégii EÚ a akčnom pláne pre riadenie colných rizík: riešenie rizík, posilnenie bezpečnosti dodávateľského reťazca a uľahčenie obchodu“

COM(2014) 527 final.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 2. februára 2015.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 505. plenárnom zasadnutí 18. a 19. februára 2015 (schôdza z 18. februára 2015) prijal 141 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 4 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV víta oznámenie Komisie o stratégii a akčnom pláne pre riadenie colných rizík. Aby sa stratégia správne uplatňovala, musia colné orgány spolupracovať navzájom, ale aj s inými vládnymi orgánmi (napríklad pokiaľ ide o zdravotnícke a spotrebiteľské služby alebo služby v oblasti bezpečnosti prostredníctvom justičnej spolupráce).

Podľa EHSV je dôležité zaručiť účinné uplatňovanie colných predpisov Európskej únie a riadne fungovanie mechanizmov spolupráce stanovených v legislatíve Únie.

1.2.

Aby sa zabezpečilo komplexné riadenie colných rizík, je potrebné zharmonizovať a zosúladiť aj uplatňovanie politiky v ďalších oblastiach. Štáty už majú k dispozícii oficiálne údaje o týchto otázkach, a preto by bolo potrebné sprístupniť ich a podeliť sa o ne, najmä vďaka interoperabilite oficiálnych informácií o závažných rizikách.

1.3.

EÚ by pri prijímanú vlastných predpisov a dopĺňaní svojho rámca mala vychádzať z predpisov uvedených v stručnom prehľade noriem v oblasti riadenia rizík a iných noriem Svetovej colnej organizácie, aby európske colné predpisy boli v súlade s väčšinou platných predpisov, ktoré sa vzťahujú na túto oblasť.

1.4.

V súlade s cieľom 3 akčného plánu bude potrebné jasne určiť kto, kedy a kde bude vykonávať kontroly, na základe čoho následne vznikne mapa rizík a ich odstupňovanie, ktoré by mala prijať Komisia ako vykonávacie opatrenie. Výbor sa preto nazdáva, že realizácia tohto kroku by mala byť prioritná vzhľadom na jeho význam.

1.5.

Keďže je prvoradé zabezpečiť jednotné uplatňovanie colných predpisov EÚ, cieľ 5 akčného plánu je tiež veľmi dôležitý, pretože celá stratégia je založená na spolupráci vnútroštátnych orgánov v súvislosti s akýmkoľvek dodržiavaním predpisov a odhaľovaním rizík a na výmene informácií medzi správnymi orgánmi členských štátov a EÚ.

1.6.

Výbor by chcel zdôrazniť, že pri vytváraní stratégie treba zohľadniť rozdielne špecifické prvky colnej praxe v členských štátoch, ako napríklad rozsah príslušných obchodných tokov, objemy a postupy, hoci by mali byť kompatibilné a rešpektovať zásady a právne predpisy Únie.

1.7.

EHSV súhlasí s tým, že sa v oznámení prikladá veľký význam spolupráci medzi Komisiou a členskými štátmi, ale zároveň chce zdôrazniť, že by mohlo byť dôležité zapojiť do stratégie aj ďalšie sociálne subjekty, ktoré by mohli zohrávať takisto významnú úlohu.

1.8.

Hoci oznámenie to naznačuje, ale nezaoberá sa tým priamo, Výbor žiada, aby sa viac zviditeľnili pilotné projekty v teréne, čo by podporilo väčšie zapojenie zainteresovaných subjektov, a tým aj dodatočné súkromné investície, ktoré by prispeli k stratégii navrhnutej v oznámení prostredníctvom stimulovania inovácie.

2.   Úvod

2.1.

Riadenie rizík patrí medzi základné princípy moderných metód colnej kontroly. Colné správy zavádzajú mechanizmy analýzy a revízie s cieľom zaistiť efektívnosť postupov kontroly na celom colnom území. Postupy sa musia neustále revidovať a, ak je to potrebné, upravovať, aby mohli byť splnené nové požiadavky.

2.2.

Vďaka riadeniu rizík by colne správy chceli dosiahnuť primeranú a spravodlivú rovnováhu medzi bojom proti podvodom na jednej strane a nevyhnutnosťou čo najmenej komplikovať oprávnený pohyb tovaru a osôb a udržať náklady na čo najnižšej úrovni na strane druhej.

2.3.

Keďže niekedy nie je možné fyzicky skontrolovať značnú časť tovaru, programom SAFE sa stanovujú základy pre systém takzvaných schválených hospodárskych subjektov, ktorý spočíva v tom, že sa podniky prostredníctvom auditu ex ante uznajú za dôveryhodných partnerov v colnej oblasti. Preto musia príslušné orgány dokonale poznať činnosť daného subjektu, vytvoriť si jasnú predstavu o jeho pracovných postupoch, o podnikateľskom prostredí, v ktorom pôsobí, a mať nepretržitý prístup k jeho účtovným záznamom. V Európskej únii sú ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na „schválený hospodársky subjekt“ a udelenie tohto štatútu, obsiahnuté v článku 5a nariadenia (ES) č. 648/2005 (1). Hospodárske subjekty sa domnievajú, že na to, aby mohli riadne pôsobiť na trhu, je potrebné dosiahnuť tento štatút.

2.4.

„Colná únia“ v Európskej únii je definovaná v ZFEÚ ako oblasť výlučnej právomoci EÚ, rovnako ako postupy a práva súvisiace s dovozom a vývozom. Táto politika je vymedzená ako nadnárodné právo, na úrovni primárneho práva, v rámci hlavy „Voľný pohyb tovaru“, v článku 28 a nasledujúcich, až po článok 37 Colné úrady však majú v súčasnosti aj čoraz viac iných úloh. V skutočnosti existujú tri piliere: dane, bezpečnosť a dohľad nad dodržiavaním predpisov, ktoré nesúvisia so sadzobníkom. Takže časť tejto oblasti sa riadi napríklad článkom 87 ZFEÚ o policajnej spolupráci, ktorá nepatrí medzi oblasti výlučnej právomoci EÚ.

2.5.

Komisia prostredníctvom svojho oznámenia z januára 2013 (2) predstavuje základy spoločného prístupu k integrovanému riadeniu rizík, ktorý umožňuje na miestach vstupu do colnej únie a na miestach výstupu z nej naplniť tieto ciele:

lepšie rozdelenie finančných a ľudských zdrojov, ktoré sa v prípade potreby môžu zoskupiť,

jednotné uplatňovanie colných predpisov EÚ v plnom rozsahu,

integrovaný systém spolupráce orgánov, hospodárskych subjektov a prepravcov a

zjednodušenie postupov, skrátenie lehôt a zníženie nákladov na transakcie.

2.6.

EHSV sa k oznámeniu Komisie z roku 2013 vyjadril (3) kladne, pričom uviedol, že považuje za nevyhnutný spoločný prístup k riadeniu colných rizík a bezpečnosti dodávateľského reťazca na zabezpečenie jednotného a nediskriminačného uplatňovania európskych právnych predpisov všetkými zainteresovanými orgánmi na celom území colnej únie.

2.7.

Na zasadnutí Rady 18. júna 2013 boli prijaté závery o posilnení bezpečnosti dodávateľského reťazca a riadení colných rizík, v ktorých vyzval Komisiu, aby predložila koherentnú stratégiu. V EÚ boli stanovené spoločné strategické ciele v oblasti ochrany bezpečnosti a celistvosti dodávateľského reťazca, ako aj v súvislosti s ochranou bezpečnosti občanov a finančných záujmov EÚ a jej členských štátov, a tiež ciele uľahčiť a urýchliť zákonné obchodovanie v snahe podporiť konkurencieschopnosť.

2.8.

Súčasný prepracovaný Colný kódex Únie, ktorý bol prijatý nariadením č. 952/2013 (4), nielenže zahŕňa riadenie rizika ako špecifickú funkciu colných úradov, ale k základu systému, ktorým je regulácia spoločného colného sadzobníka, pridáva funkciu dohľadu. Zahrnutím riadenia rizika do colného kódexu sa posilňuje spolupráca a vzájomná výmena informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi, colnými alebo inými, a Komisiou, pričom sa Komisii v niektorých prípadoch udeľujú vykonávacie právomoci na tento účel.

3.   Oznámenie Komisie

3.1.

Komisia predkladá novú stratégiu s cieľom zlepšiť riadenie colných rizík v Európskej únii a spolu s ňou aj podrobný akčný plán, ktorý umožní efektívnejšie riadiť narastajúci objem obchodu a čoraz komplexnejší medzinárodný dodávateľský reťazec.

3.1.1.

Akčný plán podrobne opisuje súbor opatrení pre každý cieľ. Tieto činnosti majú odstrániť zistené nedostatky s cieľom postupne posilniť kapacity colných orgánov Európskej únie a zabezpečiť systematickejšiu spoluprácu s inými agentúrami, hospodárskymi subjektmi a medzinárodnými obchodnými partnermi a v určitých prípadoch medzi ne patria aj činnosti na podporu a rozvoj medzinárodných noriem a štandardov.

3.1.2.

Komisia sa usiluje dosiahnuť komplementárnosť a súlad s inými iniciatívami, tak v colnej oblasti, ako aj v iných oblastiach politiky, napríklad pokiaľ ide o iniciatívy zamerané na bezpečnosť, dopravu alebo ochranu práv duševného vlastníctva.

3.2.

Colné orgány používajú riadenie rizík na vykonávanie účinných a efektívnych kontrol s cieľom vyhnúť sa neoprávnenému narúšaniu zákonného obchodu a efektívne využívať zdroje, pričom sa prioritne zameriavajú na oblasti s najvyššími a najzávažnejšími rizikami.

3.3.

Stratégia sa týka riadenia rizík a kontroly tovaru vstupujúceho do Únie, odchádzajúceho z Únie alebo prechádzajúceho cez jej územie, so zreteľom na jeho osobitné vlastnosti, mieru rizika a náklady. Vyžaduje si to schopnosť identifikovať, hodnotiť a analyzovať celú škálu hrozieb a rizík spojených s tovarom a jeho pohybom.

3.3.1.

Základné zásady týkajúce sa riadenia colných rizík vykonávaného Úniou v prípade dodávateľského reťazca sú podľa Komisie nasledujúce:

posúdenie v predstihu a kontrola v prípade potreby,

spolupráca medzi agentúrami,

viacúrovňový a koordinovaný prístup,

efektívne využívanie zdrojov.

3.3.2.

V záujme zvýšenia účinnosti a efektívnosti rámca riadenia rizika na úrovni Únie by Komisia a členské štáty mali spolupracovať s cieľom posilniť viacúrovňové riadenie colných rizík v EÚ so zreteľom na prijatie potrebných opatrení, ktorými sú:

zlepšenie kvality údajov a zaznamenávania pre účinné riadenie rizík,

zabezpečenie dostupnosti údajov v dodávateľskom reťazci a výmeny relevantných informácií o rizikách medzi colnými orgánmi,

vykonávanie kontrol a opatrení na zmiernenie rizík tam, kde je to potrebné,

posilňovanie kapacít,

podpora spolupráce medzi agentúrami a výmeny informácií medzi colnými a ostatnými orgánmi v členských štátoch a na úrovni Únie,

zlepšenie spolupráce s obchodom a

využívanie potenciálu medzinárodnej colnej spolupráce.

3.3.3.

V oznámení sa uvádza, akými prostriedkami by sa jednotlivé ciele stratégie mali dosiahnuť, aby táto spolupráca medzi Komisiou a členskými štátmi mohla viesť k prijatiu potrebných opatrení.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1.

EHSV podporuje oznámenie Komisie a domnieva sa, že je nevyhnutné pristupovať k riadeniu colných rizík a bezpečnosti dodávateľského reťazca do väčšej miery spoločne, aby sa zaručila právna istota a jednotné uplatňovanie európskych colných predpisov, čím sa zjednoduší voľný pohyb tovaru.

4.1.1.

Navrhuje sa posilniť a uplatňovať niektoré colné nástroje, ktoré už dokonale fungujú, medzi vnútroštátnymi orgánmi, Komisiou a hospodárskymi subjektmi, pričom sa integruje funkcia riadenia rizika, ktorá sa dopĺňa k existujúcim funkciám, ako sú používanie sadzobníka, obchodné opatrenia a štatistické účely.

4.2.

Akčný plán Komisie stanovuje ciele a prostriedky na ich dosiahnutie, ktoré umožnia posilniť kapacity colných orgánov Únie a zabezpečiť, aby tieto orgány systematickejšie spolupracovali s ostatnými subjektmi, či už s hospodárskymi subjektmi, alebo s medzinárodnými obchodnými partnermi.

4.2.1.

Stratégia vzájomnej komplementárnosti vo vzťahu k ostatným orgánom zapojeným do pohybov v dodávateľskom reťazci by mala byť výslovne uvedená. Náležitý rozvoj stratégie si vyžaduje užšiu a efektívnejšiu spoluprácu medzi colnými orgánmi v medzinárodnom meradle, ako aj medzi colnými a ostatnými vládnymi orgánmi, ako sú napríklad zdravotnícke a spotrebiteľské orgány.

4.2.2.

Takzvané oficiálne údaje, ktoré už v súčasnosti existujú na úrovni štátov, pokiaľ ide o rôzne kontroly na hraniciach, sa spravujú prostredníctvom informačných systémov (kontroly zdravia – ľudí, zvierat aj rastlín –, farmaceutických výrobkov a kozmetických prípravkov atď.) Nie sú však centralizované a dostupné pre ostatných, preto by bolo treba zlepšiť fungovanie tohto systému a uľahčiť prácu colným orgánom, keďže tento nástroj obsahuje údaje o riziku, na základe ktorých možno daný tovar identifikovať v celom dodávateľskom reťazci.

4.2.3.

Keďže rovnako hrozby, ako aj ich riešenia, presahujú hranice štátov, je ešte nevyhnutnejšie podeliť sa o „oficiálne údaje“, ktoré sú ž k dispozícii na národnej úrovni. Kritériá, ktoré sa stanovujú na úrovni Únie by preto mali vychádzať zo spoločných medzinárodných noriem a mali by ich dopĺňať so zreteľom na Úniu. EHSV preto zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť interoperabilitu údajov, aby sa opatrenia stanovené v stratégii mohli účinne zrealizovať a vykonať, keďže v dôsledku tohto nadnárodného rozmeru je ešte nevyhnutnejšie podeliť sa o „oficiálne údaje“, ktoré sú už k dispozícii na národnej úrovni.

4.2.4.

V záujme posilnenia administratívnej spolupráce pri používaní systému odhaľovania rizík EHSV v zásade súhlasí s tým, aby používaný systém vychádzal okrem iného z týchto zásad:

opatrenia, kritériá a normy týkajúce sa rizík a zmeny v tejto súvislosti, s cieľom správne určiť, na ktoré výrobky predstavujúce riziko by sa mal uplatňovať Spoločný colný systém riadenia rizika (CRMS), stanovený v nariadení (EÚ) č. 952/2013, so zreteľom na systém včasného varovania a právne predpisy vzťahujúce sa na ochranu údajov,

povzbudzujú sa prepojenia so všetkými ďalšími relevantnými systémami, ako sú napríklad tie, ktoré sa spomínajú v nariadení Rady č. 515/1997 (5),

používanie základných zásad informačného systému o vnútornom trhu (IMI), keďže tento systém zahŕňa nástroje, ktoré už boli posúdené, a ich prispôsobenie colným orgánom,

opatrenia, kritériá a normy týkajúce sa odstupňovania rizík, pokiaľ ide o výrobky, materiály, trasy, pôvod a iné faktory identifikácie rizika, s použitím integrovaného sadzobníka Európskych spoločenstiev (TARIC), v snahe, pokiaľ je to možné a vždy, keď sa to dá, viac zviditeľniť závažnejšie riziká.

Okrem toho EHSV opakovane zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby si orgány verejnej správy navzájom vymieňali informácie.

4.2.5.

Pokiaľ ide o komplementárnosť spolupráce stanovenú v stratégii, do úvahy sa budú brať aj príslušné politické opatrenia týkajúce sa bezpečnosti výrobkov, bezpečnosti zvierat, bezpečnosti potravín a krmív, ochrany životného prostredia, ako aj s tým súvisiace iniciatívy v oblasti práv duševného vlastníctva. EHSV zastáva názor, že je veľmi dôležité vymieňať si informácie o závažných hrozbách pre verejné zdravie a životné prostredie, ako aj pre bezpečnosť a ochranu občanov.

4.3.

Pokiaľ ide o stručný prehľad noriem v oblasti riadenia rizík a iných noriem Svetovej colnej organizácie (SCO), bolo by vhodné, aby kritériá, ktoré sa stanovujú na úrovni Únie, vychádzali z týchto spoločných štandardov a dopĺňali ich so zreteľom na EÚ.

4.4.

Je pozitívne, že v programoch schválených hospodárskych subjektov (SHS) sa tento pojem spája s riadením rizika, vzhľadom na podrobný proces hodnotenia, ktorému sa daný subjekt a jeho prostredie pri udeľovaní certifikátu musia podrobiť a ktorý je pochopiteľný, keďže tento certifikát prináša zjednodušenie colných postupov.

4.5.

Pri uplatňovaní opatrení zameraných na kontrolu a zmiernenie rizík, ak sú takéto opatrenia potrebné, by sa mala zvážiť metodika navrhnutá v prehľade, ktorý vypracovala Svetová colná organizácia.

4.6.

V rámci mapy odstupňovania rizík, ktorú by mala prijať Komisia, by sa mala uskutočniť vhodná a transparentná konzultácia s odborníkmi z členských štátov a po vypočutí hospodárskych subjektov v súlade s článkom 50 ods. 1 a článkom 284 kódexu by sa mal tretí cieľ akčného plánu viac spresniť, aby bolo jasné, kto, kde, v akom momente a s akým cieľom vykoná v prípade potreby posúdenie v predstihu. Tento krok by sa mal totiž uskutočniť ako prvý, pretože takto by realizácia ostatných akčných plánov a posudzovanie rizík boli jasnejšie a zabezpečila by sa väčšia právna istota.

4.7.

Piaty cieľ akčného plánu je takisto veľmi dôležitý, keďže hlavným zámerom stratégie je posilnenie spolupráce a výmena informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi a Úniou, čo EHSV vždy považoval za nesmierne dôležité. V snahe byť stručný EHSV poukazuje na odporúčania, ktoré v tejto súvislosti vyslovil v bodoch 1.9 a 1.10 a v bode 4 „Riadenie rizík v dodávateľskom reťazci“ svojho stanoviska z roku 2013, kde sa zasadzoval za štruktúrovanejšiu a systematickejšiu spoluprácu medzi colnými a inými orgánmi pôsobiacimi na vnútornom trhu, ako aj za zosúladené a koordinované uplatňovanie opatrení akčného plánu.

4.8.

EHSV opakuje, že táto stratégia riadenia rizík by nemala členským štátom brániť v uplatňovaní colnej legislatívy, aby mohli i naďalej prihliadať na objem príslušných obchodných tokov a zároveň zabezpečovať súlad s právnymi predpismi Únie.

4.9.

EHSV je v tejto súvislosti presvedčený, že je možné, aby sa zachovala vysoká úroveň ochrany a súčasne, aby členské štáty zintenzívnili opatrenia s cieľom uľahčiť obchodovanie, znížiť administratívnu záťaž propagovaním elektronických postupov, zjednodušiť postupy na získanie a uplatňovanie štatútu schváleného subjektu.

4.10.

Mala by sa podporovať spolupráca s ostatnými ministerstvami a medzi inými aj s národnými výkonnými subjektmi zodpovednými za túto oblasť, s cieľom čo najviac znížiť zaťaženie obchodných subjektov, vrátane administratívneho. EHSV v tejto súvislosti odporúča zohľadniť základné zásady IMI. Či už sa nakoniec pôjde cestou harmonizácie, colnej spolupráce, alebo sa oba tieto prístupy spoja, návrhy by mali vychádzať z najlepších osvedčených postupov a nie z európskeho priemeru.

4.11.

EHSV žiada, aby sa pri navrhovaní a rozvoji stratégie zohľadnili budúce zmeny nariadenia (ES) č. 515/97 o vzájomnej pomoci v colných záležitostiach (návrh COM(2013) 796), keďže stratégia i nariadenie sa zameriavajú na veľmi podobné otázky.

4.12.

EHSV zdôrazňuje, že je nevyhnutné viac zviditeľniť pilotné projekty a podporovať ich realizáciu, a tak podnecovať záujemcov, aby sa viac zapájali. Mohlo bo to uľahčiť súkromné investície, ktoré by sa takto mohli využiť aj na podporu inovácie prostredníctvom stratégie uvedenej v oznámení.

5.   Konkrétne pripomienky

5.1.

V súvislosti s činnosťami, ktoré Komisia nazýva činnosťami na podporu a rozvoj medzinárodných noriem a štandardov a na ktoré sa poukazuje v bode 3.1.1, by sa malo presadzovať vytvorenie predpisov, ktoré by stanovovali colnú pečať umožňujúcu kontroly prostredníctvom automatických systémov a ktoré by boli súčasťou rámca predpisov Svetovej colnej organizácie s cieľom zabezpečovať a uľahčovať celosvetový obchod (SAFE).

5.2.

V stratégii sa nespomína ani riziko podvodu v súvislosti s informáciami, ani možnosť „zneužitia“ dobrého mena (tzv. identity tag). Riadenie rizika by malo colným orgánom pomôcť odhaľovať podvody v súvislosti s informáciami a zneužívaním dobrého mena, a tak zabrániť dovozu falšovaných a nebezpečných výrobkov.

5.2.1.

Napriek tomu, že Komisia to už spomína v súvislosti s cieľom 6, výbor trvá na tom, aby sa jasnejším spôsobom povoľovali pilotné projekty zamerané na inováciu kontrolných systémov – samozrejme so zreteľom na splnenie určitých podmienok – a aby sa v prípade pozitívnych výsledkov umožnilo aj ich ďalšie používanie.

5.3.

Podľa Európskej komisie nová stratégia umožní efektívnejšie riadiť narastajúci objem obchodu a čoraz komplexnejší medzinárodný dodávateľský reťazec (bod 3.1), čo by malo znamenať efektívnejšie riadenie, vďaka ktorému by sa mohol zlepšiť dodávateľský reťazec.

5.4.

EHSV ľutuje, že v predloženej stratégii sa Komisia zameriava len na spoluprácu medzi členskými štátmi a Komisiou, a neprihliada na odporúčania uvedené v predchádzajúcich stanoviskách, ktoré zdôrazňujú nevyhnutnosť spolupracovať s hospodárskymi subjektmi.

V Bruseli 18. februára 2015

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Henri MALOSSE


(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 648/2005 z 13. apríla 2005 (Ú. v. EÚ L 117, 4.5.2005, s. 13.) a tiež ďalšie predpisy, napríklad nariadenie (ES) č. 2454/1993 (Ú. v. ES L 253, 11.10.1993, s. 1).

(2)  COM(2012) 793 final.

(3)  Ú. v. EÚ C 327, 12.11.2013, s. 15.

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1).

(5)  Ú. v. ES L 82, 22.3.1997, s. 1.