31.7.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 251/39

Spravodajkyňa:

Kathleen WALKER-SHAW

1.1

EHSV podporuje rozšírenie ochrany zemepisných označení (ZO) na nepoľnohospodárske výrobky prostredníctvom jednotnej právnej úpravy na úrovni EÚ, ktorá bude podľa jeho názoru poskytovať cennú a potrebnú ochranu podnikom, ktoré preukázateľne stimulujú hospodársky rast a inovácie a poskytujú dobre platené pracovné miesta vyžadujúce vysokú kvalifikáciu.

1.2

EHSV odporúča, aby sa po zohľadnení výsledkov posúdenia vplyvu podporil dobrovoľný systém ZO a tiež povinné označovanie pôvodu spotrebiteľských výrobkov podľa balíka o bezpečnosti výrobkov, a tak sa zabezpečila väčšia vysledovateľnosť, transparentnosť a informovanosť spotrebiteľov a výrobcom z celej EÚ sa uznalo miesto pôvodu.

1.3

Tento systém by mal čo najviac nadväzovať na existujúci rámec pre poľnohospodárske a potravinárske výrobky, aby sa zachovali jednotné systémy registrácie, ochrany, monitorovania a presadzovania a zabránilo sa zneisteniu úradov a spotrebiteľov. Mal by tiež zaručiť rovnakú úroveň ochrany a záruk podľa obchodných aspektov práv duševného vlastníctva (TRIPS), akej sa dostáva poľnohospodárskym a potravinárskym výrobkom.

1.4

Podniky využívajúce zemepisné označenia a iné duševné vlastníctvo vo všeobecnosti veľa investujú do kvalifikačnej prípravy na vysokej úrovni a mali by sa podporovať pri ochrane ich výrobkov a know-how, čo im umožní nasmerovať investície do pozitívnej kvalifikačnej prípravy a rozvoja sociálneho kapitálu namiesto súdnych konaní na svoju obranu.

1.5

EHSV sa domnieva, že je potrebný formálny proces registrácie. Registrácia by mala byť platná na dobu neurčitú, aby sa predišlo byrokracii a nákladom, no mala by byť predmetom neustáleho monitorovania a presadzovania s cieľom zaistiť, že výrobky budú naďalej spĺňať kritériá tohto štatútu. Mal by existovať aj postup na výmaz z registra v oprávnených prípadoch.

1.6

Proces registrácie by mal byť transparentný a nezávislý, pokiaľ možno verejne financovaný a riadený a tiež bezplatný. Ak sa rozhodne o zavedení poplatku, ten by mal byť veľmi nízky, aby nepôsobil ako odstrašujúci prostriedok proti zápisu a aby nevzniklo riziko, že sa náklady prenesú na spotrebiteľov. Registrácia by sa mala uskutočniť v rámci pevne stanoveného harmonogramu, aby sa zabránilo zdĺhavej byrokracii a neistote pre podniky a spotrebiteľov, pričom primeranou lehotou sa javí byť 18 mesiacov. EHSV odporúča, aby sa návrhy malých a stredných podnikov ako predísť dodatočným nákladom použili pri usmernení uplatňovania systému.

1.7

Dôležitá je ochrana miesta pôvodu a s tým spojené otázky dedičstva, tradícií, kvality, špecifikácií výrobku, remeselnej zručnosti a know-how. Vyžaduje sa silné prepojenie medzi výrobkom a miestom pôvodu. EHSV sa domnieva, že kombinovaný prístup prijatý pre poľnohospodárske výrobky – chránené označenie pôvodu (CHOP) a pružnejšie chránené zemepisné označenie (CHZO) – by zaistil inkluzívne pokrytie výrobkov, ktoré potrebujú ochranu.

1.8

EHSV sa domnieva, že vzťah medzi systémom zemepisných označení pre nepoľnohospodárske výrobky a právom v oblasti ochranných známok by sa mal vymedziť podobným spôsobom, aký sa v súčasnosti uplatňuje na poľnohospodárske výrobky, čím by sa zabezpečila kontinuita pri všetkých výrobkoch a predišlo sa zmätku.

2.1

Zelená kniha na tému „Maximálne využitie európskeho tradičného know-how: možné rozšírenie ochrany zemepisných označení Európskej únie na nepoľnohospodárske výrobky“ nadväzuje na štúdiu, ktorú Komisia zverejnila v marci 2013 (1). V štúdii sa uvádza, že existujúce právne nástroje, ktoré majú výrobcovia na národnej i európskej úrovni k dispozícii, nie sú postačujúce. Komisia zorganizovala 22. apríla 2013 verejné vypočutie s cieľom predebatovať výsledky štúdie a poskytnúť platformu pre širokú diskusiu o potrebe účinnejšej ochrany zemepisných označení nepoľnohospodárskych výrobkov na úrovni EÚ. So zreteľom na výsledky štúdie a závery verejného vypočutia sa Komisia rozhodla pokračovať vo svojej analytickej práci prostredníctvom tejto konzultačnej zelenej knihy.

2.2

V septembri 2013 Európsky patentový úrad a Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu vydali v spolupráci s Komisiou spoločnú štúdiu pod názvom „Odvetvia využívajúce práva duševného vlastníctva: prínos k hospodárskej výkonnosti a zamestnanosti v EÚ“ (2) [neoficiálny preklad].

2.3

Na summite EÚ v marci 2014 predseda Barroso predstavil oznámenie „Za obnovu európskeho priemyslu“ (3), v ktorom sa zdôrazňuje význam práv duševného vlastníctva a odvetví využívajúcich zemepisné označenia pre udržateľný hospodársky rast v EÚ a tiež sa v ňom uvádza, že je potrebné, aby EÚ podporovala tieto odvetvia. V oznámení sa poukázalo na to, že mnohé z týchto podnikov zaznamenali počas krízy lepší rast a výkonnosť než iné odvetvia.

2.4

V súčasnosti požívajú jednotnú ochranu priznanú výlučne na úrovni EÚ iba poľnohospodárske výrobky a potraviny (vína, liehoviny). Nepoľnohospodárske zemepisné označenia sú chránené iba na národnej/regionálnej úrovni, a to prostredníctvom rôznych vnútroštátnych právnych rámcov. Tieto neboli medzi členskými štátmi zosúladené, a tak existujú značné rozdiely vo vymedzení pojmov, postupoch, úrovni ochrany a presadzovaní, čo nepomáha ani podnikom, ani spotrebiteľom. Na nepoľnohospodárske výrobky sa však vzťahujú zákony o nekalej súťaži či zavádzaní spotrebiteľov, ale opäť s iným rozsahom pôsobnosti a odlišnými prístupmi.

2.5

Mnohé podniky, ktoré vyrábajú nepoľnohospodárske produkty s vysokou mierou geograficky podmienených tradičných remeselných zručností a know-how, pôsobia v medzinárodnom prostredí a je pre ne čoraz zložitejšie chrániť kvalitu, autentickosť a integritu ich výrobkov pred označovaním mala fides, podvodmi a falšovaním či zneužitím ochrannej známky. Bez jednotnej ochrany sa podniky a spotrebitelia musia spoliehať na rozdielne prístupy a úrovne ochrany v EÚ, čo je pre nich mätúce. Mnohé podniky to považujú za nákladné a neefektívne, pričom vynakladajú značné sumy peňazí na svoju ochranu od prípadu k prípadu. Znamená to záťaž tak z hľadiska financií, ako aj ľudských zdrojov. Podniky vyzývajú Komisiu, aby rozšírila ochranu zemepisných označení na nepoľnohospodárske výrobky.

2.6

Hoci existujúce vnútroštátne nástroje týkajúce sa zemepisných označení spolu s právnymi predpismi v oblasti nekalej hospodárskej súťaže a zavádzania spotrebiteľa, ktoré existujú vo všetkých členských štátoch EÚ, poskytujú určitú úroveň ochrany nepoľnohospodárskych výrobkov, v praxi sú tieto právne predpisy obmedzené a mnohé podniky sa sťažujú, že im nedokážu poskytnúť účinnú ochranu pred zneužívaním názvov nepoľnohospodárskych výrobkov používajúcich zemepisné označenie.

3.1

Rozšírenie ochrany zemepisných označení v EÚ na nepoľnohospodárske výrobky by bolo prínosom tak pre výrobcov, ako aj spotrebiteľov. Nie je to protekcionistické opatrenie. Zabezpečilo by skôr spravodlivú hospodársku súťaž výrobcov s cieľom pomôcť chrániť kvalitu a integritu ich tradičných výrobkov, remeslá alebo procesy (ktoré sú často vysoko odborné) a zároveň by sa spotrebiteľovi poskytli spoľahlivé informácie o mieste a/alebo spôsobe výroby a záruka pravosti a kvality výrobku.

3.2

EHSV sa nazdáva, že rozšírenie systému zemepisných označení na nepoľnohospodárske výrobky by malo pre EÚ jasné hospodárske prínosy. Predstavuje to možnosť podporovať a chrániť tradičné výrobky, know-how a vysokú úroveň zručností, často získaných na špecializovaných odborných školách a akadémiách, ktoré preukázateľne vytvárajú kvalitné a stabilné pracovné miesta. Vďaka poskytnutiu záruky miesta pôvodu a kvality výrobku by sa tiež zvýšila atraktívnosť výrobkov, prispelo k vytvoreniu ich profilu a zvýšeniu predaja. Všeobecnejšie uznávaný štatút by mohol prispieť aj k podpore cestovného ruchu a iných príjmov súvisiacich s výrobkami, čo by viedlo k ďalšiemu hospodárskemu prospechu. Prinieslo by to tiež jednotnejšiu a účinnejšiu celoeurópsku ochranu proti stratám spôsobeným falšovaním a napodobňovaním.

3.3

Existuje mnoho nepoľnohospodárskych výrobkov, ktorých zemepisné označenie je výrazne uznávané a má reputáciu v celej EÚ a ktoré sú pravidelne predmetom zneužívania a napodobňovania. Hoci niektoré z týchto podnikov prekonali krízu lepšie ako iné, zneužívanie ochranných známok a prípady falšovania a napodobňovania sa zvýšili v dôsledku tlaku krízy. Bezohľadné podniky sa snažia rýchlo zbohatnúť na mene a povesti kvalitných výrobkov so zemepisným označením, ale bez akejkoľvek väzby na pôvod, miesto pôvodu alebo remeselnú zručnosť/know-how spojené s takýmto výrobkom. Vedie to k stratám na príjmoch a trhovom podiele legitímnych obchodníkov, ako aj k potenciálnemu poškodeniu povesti a ďalším právnym nákladom. Výrobcovia produktov, ako sú napr. Bohemian Crystal, Savile Row Bespoke, Marmo di Carrara, Harris Tweed, Paška čipka, Schwarzwälder Kuckucksuhr, Ceramica Artistica e tradizionale di Vietri sul Mare, Stoke on Trent potteries, Brački kamen, Deruta ceramics a Murano, čelia neustálej výzve chrániť sa vedením kampaní, registrovaním obchodných značiek a podnikaním právnych krokov. Rozšírenie zemepisného označenia na tieto produkty by mohlo pomôcť vyhnúť sa takýmto neustálym a nákladným obranným právnym krokom.

3.4

Harmonizovaná právna ochrana, ktorá by sa zhodovala s ochranou poskytovanou poľnohospodárstvu a potravinárstvu a bola by v súlade s existujúcimi európskymi a medzinárodnými právnymi rámcami, pomôže zachovať tradičné kultúrne a umelecké dedičstvo, ktoré sa odráža v mnohých oprávnených výrobkoch, a obmedziť jeho zneužívanie. Vďaka zníženiu nákladov, ktoré malým a stredným podnikom vznikajú v súvislosti so súdnymi spormi vedenými na ochranu povesti ich výrobkov, budú môcť tieto podniky viac investovať do inovácií, vývoja výrobkov a rozšírenia trhu a zabrániť zvyšovaniu ceny svojich výrobkov pre spotrebiteľov.

3.5

Mnohí spotrebitelia výrobkov so zemepisným označením sú uvedomelí spotrebitelia, ktorí prijímajú informované rozhodnutia založené na remeselnej zručnosti a autentickosti produktov. Majú právo očakávať, že bude chránená integrita výrobkov, za ktoré často platia viac. Neobmedzuje to výber ani hospodársku súťaž, pretože ochrana zemepisného označenia môže byť udelená každému podniku, ktorý spĺňa špecifikácie výrobku, miesto pôvodu, kvalitu, vlastnosti, remeselnú zručnosť a kritériá know-how definujúce tento štatút.

4.1

EHSV sa domnieva, že na harmonizáciu nepoľnohospodárskych výrobkov so zemepisným označením je potrebné jednotné nariadenie EÚ. Existujúce alternatívy sú príliš roztrieštené a zmätočné, nákladné a neefektívne na to, aby mnohé cenné podniky prežili, pretože tieto nemajú dostatočné zdroje zaoberať sa rôznymi štruktúrami a právnymi predpismi na regionálnej či národnej úrovni po celej EÚ. Väčšia konzistentnosť pomôže podnikom prežiť a rásť a zabezpečí, že ich výrobky budú menej náchylné na zneužitie.

4.2

EHSV vyzýva Komisiu, aby zjednodušila tento proces rozšírenia pôsobnosti tým, že keď to bude vhodné, pridrží sa existujúceho harmonizovaného legislatívneho rámca platného pre poľnohospodárske a potravinárske výrobky, uplatní osvedčené postupy a poučí sa zo skúseností so zavedením ochrany týchto výrobkov s cieľom využiť takéto informácie v rámci systému, ktorý sa má uplatňovať na nepoľnohospodárske výrobky. Výbor síce uznáva, že niektoré sektorové špecifiká si môžu vyžadovať odlišný prístup, ako to bolo v prípade vína a liehovín, všeobecným pravidlom by však mala byť kontinuita uplatňovania a inkluzívny prístup k výrobkom, ktoré majú byť zahrnuté v rôznych sektoroch. Nepoľnohospodárske výrobky by mali mať rovnaké záruky a ochranu, aké sa poskytujú poľnohospodárskym zemepisným označeniam v súvislosti s dohodou TRIPS. EHSV však vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosti zlepšiť takéto ochranné opatrenia na základe doterajších skúseností s uplatňovaním dohody TRIPS, najmä pokiaľ ide o jasné, konzistentné a štruktúrované systémy oznamovania a registrácie, a konzistentnosť pri posudzovaní.

4.3

EHSV chápe, že systém zemepisných označení je dobrovoľný postup odlišný od súčasných návrhov na povinné označovanie pôvodu pre spotrebné produkty vyrobené v EÚ alebo do nej dovezené, ktorý je súčasťou balíka predpisov o bezpečnosti výrobkov, a odporúča, aby oba tieto návrhy boli prijaté s cieľom zaistiť lepšiu sledovateľnosť, transparentnosť a informácie pre spotrebiteľov a uznanie miesta pôvodu pre výrobcov v EÚ.

4.4

EHSV očakáva, že harmonizácia ochrany zemepisných označení nepoľnohospodárskych výrobkov bude prínosom aj pre obchodné vzťahy EÚ s tretími krajinami, keďže zjednoduší postupy a vnesie jednoznačnosť vo vzťahu k výrobkom, ktoré dostávajú automatickú ochranu. Prinesie konkrétnejšie zameraný prístup k obchodným rokovaniam a pomôže chrániť prvotriedne výrobky EÚ, ktoré majú často vysokú vývoznú hodnotu. Takáto zvýšená ochrana bude pôsobiť aj ako „odrádzajúci faktor“ na tých, ktorí by uvažovali o falšovaní alebo zneužití tohto štatútu.

4.5

Mnohé výrobky so zemepisným označením si pri svojej výrobe vyžadujú mimoriadne vysokú úroveň zručností. Podniky po celé generácie vo veľkom investovali do odovzdávania zručností a know-how. Mnohé majú dobre zavedené a úspešné systémy učňovského vzdelávania a priebežnej odbornej prípravy, ktorých výstupom sú vysoko kvalifikovaní ľudia s dobre speňažiteľnými zručnosťami. EHSV zastáva názor, že tieto podniky by sa mali podporovať pri rozvíjaní tohto cenného sociálneho kapitálu tým, že sa im dostane pomoci pri ochrane ich výrobkov a know-how a umožní nasmerovať investície do pozitívneho odovzdávania zručností namiesto defenzívnych právnych krokov. Podniky disponujúce zemepisným označením poskytujú cenné pracovné miesta a príležitosti na vzdelávanie pre ľudí, ktorých talent sa rozvíja vďaka remeselnej odbornej príprave. EHSV tiež uznáva vzájomnú závislosť mnohých špecializovaných škôl odborného vzdelávania a výrobcov produktov so zemepisným označením v niektorých krajinách a regiónoch (ako príklad možno uviesť školu v Brački kamen poskytujúcu odbornú prípravu brusičom kameňa). Niektoré z týchto podnikov sa nachádzajú v odľahlých oblastiach a oblastiach s vysokou nezamestnanosťou, čo im ešte pridáva na ich význame na trhu práce.

4.6

Pri určovaní prepojenia s daným miestom sa musí hlavná pozornosť sústrediť na zabezpečenie ochrany miesta pôvodu a súvislosti, ktorú to má s dedičstvom, tradíciou, kvalitou, špecifikáciou výrobku, remeselnou zručnosťou a know-how. Vyžaduje sa silné prepojenie medzi výrobkom a miestom pôvodu. EHSV sa domnieva, že prístup založený na dvoch typoch vzťahu prijatý pre poľnohospodárske výrobky – chránené označenie pôvodu (CHOP) a pružnejšie chránené zemepisné označenie (CHZO) – by zaistil inkluzívne pokrytie výrobkov, ktoré potrebujú ochranu. Všetky symboly akceptované v rámci systému by museli byť so zemepisným označovaním jednoznačne spájané a uznávané a spĺňať jeho kritériá. Zároveň musia byť jednotné v celej Európe, aby sa zabránilo zneisteniu spotrebiteľov a pomohlo dosiahnuť ich rozpoznávanie.

4.7

EHSV uznáva, že kvalita a pôvod nie sú nevyhnutne synonymá, výrobky so zemepisným označením majú povesť založenú na ich hodnote pre spotrebiteľov a že znaky kvality sú často v samotnej podstate výrobkov so zemepisným označením a môžu byť dôležité pri definovaní a ochrane kvality remeselnej zručnosti a know-how, ako aj pri monitorovaní a presadzovaní noriem v podnikoch. Veľa výrobcov či združení výrobkov so zemepisným označením si už stanovilo vlastné kritériá a samy tieto normy aktívne kontrolujú, aby chránili integritu svojich výrobkov. EHSV však poznamenáva, že tieto dobrovoľné systémy monitorovania a kódexy správania nefungujú vo všetkých členských štátoch a je potrebné, aby ich dopĺňali formálne mechanizmy na monitorovanie a presadzovanie na národnej a európskej úrovni. EHSV konštatuje, že v dôsledku krízy a úsporných opatrení sa mnohé úrady na monitorovanie a presadzovanie práva stali predmetom rozpočtových škrtov a že je potrebné zvážiť opatrenia na zabezpečenie účinného monitorovania a presadzovania.

4.8

Rovnako ako v prípade poľnohospodárskych výrobkov sa EHSV domnieva, že je potrebný formálny proces registrácie. Tá by mala byť platná na dobu neurčitú, aby sa predišlo byrokracii a nákladom, no mala by byť predmetom neustáleho monitorovania a presadzovania s cieľom zaistiť, že výrobky budú naďalej spĺňať kritériá tohto štatútu. Súčasťou registračného postupu by mali byť aj ustanovenia o výmaze z registra v prípade, keď výrobky už nie sú v súlade s normami alebo sa viac nevyrábajú. Mal by existovať aj postup, ako podávať námietky vrátane práva na odvolanie, s cieľom vyhnúť sa nepríjemným prípadom vznášania námietok.

4.9

Dvojfázový systém zapojenia vnútroštátnych orgánov spolu s právnou ochranou a dohľadom na úrovni EÚ by bol rozumným prístupom. Proces registrácie by mal byť transparentný a nezávislý, pokiaľ možno verejne financovaný a riadený. EHSV poznamenáva, že v súčasnosti sa nevyberá žiadny registračný poplatok pri registrácii poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov, a preto by sa mal rovnaký princíp uplatniť aj na nepoľnohospodárske výrobky. Ak sa rozhodne o zavedení poplatku, ten by mal byť veľmi nízky, aby nepôsobil ako odstrašujúci prostriedok proti zápisu a aby nevzniklo riziko, že sa náklady prenesú na spotrebiteľov. Registrácia by sa mala uskutočniť v rámci pevne stanoveného harmonogramu, aby sa zabránilo zdĺhavej byrokracii a neistote pre podniky a spotrebiteľov, pričom primeranou lehotou sa javí byť 18 mesiacov.

4.10

EHSV sa domnieva, že vzťah medzi systémom zemepisných označení pre nepoľnohospodárske výrobky a právom v oblasti ochranných známok by sa mal stanoviť podobným spôsobom, aký sa v súčasnosti uplatňuje na poľnohospodárske výrobky, čím by sa zabezpečila kontinuita pri všetkých výrobkoch a predišlo sa zmätku. Zároveň by sa dalo čerpať zo skúseností s jeho uplatňovaním v tomto sektore s cieľom zlepšiť proces a minimalizovať možnosť sporu. EHSV poznamenáva, že všetky podniky pôsobiace v určitom regióne by mali mať možnosť požiadať o chránené označenie pôvodu v danom regióne.