15.1.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 12/99

1.1.1

Výbor víta návrh nového programu pre riešenia interoperability pre európske orgány verejnej správy, občiansku spoločnosť a občanov (ISA2). Návrh je dobre odôvodnený a s vysokou pravdepodobnosťou prispeje k Digitálnej agende pre Európu tým, že zabezpečí, aby si orgány verejnej správy mohli efektívne vymieňať údaje na základe spoločných noriem a nástrojov.

1.1.2

Hoci sa program ISA2 zameriava najmä na orgány verejnej správy, EHSV sa domnieva, že z neho môže profitovať aj občianska spoločnosť a dúfa, že tieto výhody sa podarí v plnej miere zaviesť do praxe.

1.1.3

Existujú však dve hlavné obavy, ktoré by mohli posilniť program ISA2, ak sa budú riešiť účinne.

1.1.4

Po prvé, v dôsledku zvyšujúcej sa informovanosti občanov narastajú zároveň ich obavy v súvislosti so zhromažďovaním a využívaním osobných údajov zo strany orgánov verejnej správy alebo zhromažďovaním údajov v širšom meradle. Takisto si uvedomujú, že väčšia interoperabilita má vplyv na to, akým spôsobom sa môžu údaje vymieňať a využívať. V návrhu sa tieto riziká a obavy nijako netematizujú, pokiaľ ide o občanov alebo o úspešnú realizáciu programu ISA2. EHSV by rád upozornil na jedno zo svojich predchádzajúcich stanovísk týkajúcich sa ochrany osobných údajov, ako aj na postoj európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov, a zdôraznil, že je potrebné posilniť ochranu pre občanov (1) (pozri list európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov: https://secure.edps.europa.eu/EDPSWEB/webdav/site/mySite/shared/Documents/Consultation/Comments/2014/14-02-14_letter_Council_reform_package_EN.pdf)

1.1.5

Po druhé, program ISA2 môže narušiť súčasný trh pre riešenia interoperability, a to najmä prostredníctvom realizácie „inkubátorových“ aktivít.

1.2.1

EHSV víta program pre interoperabilitu ISA2 a podporuje tento návrh.

1.2.2

Výbor odporúča, aby program vychádzal z existujúceho programu ISA a ostatných programov s cieľom prispieť k realizácii Digitálnej agendy pre Európu.

1.2.3

EHSV by chcel byť naďalej informovaný o pokroku pri realizácii programu ISA2.

1.2.4

Dôvera verejnosti a dôvera v orgány verejnej správy, ich schopnosť spravovať osobné údaje a rešpektovať súkromie, sú zdrojom obáv. V návrhu nie je žiadna zmienka o dôvere verejnosti a dôvere ako rizikovom faktore a neuvádzajú sa v ňom ani žiadne iné riziká a nevýhody týkajúce sa interoperability. Mali by sa v ňom tiež zohľadniť prípadné obavy európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov, pokiaľ ide o spracovanie osobných údajov vo viac než jednom členskom štáte. Tieto otázky by mali byť jasnejšie spracované v rámci aktivít programu.

1.2.5

Malo by sa vypracovať komplexné zhrnutie pre občanov s cieľom zaoberať sa obavami z hľadiska pomeru kvality a ceny a zdôvodniť sociálne výhody programu.

1.2.6

Mohli by sa uviesť viaceré príklady využitia v praxi s cieľom poukázať na praktickú potrebu interoperability medzi orgánmi verejnej správy jednotlivých krajín z pohľadu občana.

1.2.7

Výbor odporúča, aby sa vyvinulo osobitné úsilie, pokiaľ ide o komunikáciu s občianskou spoločnosťou v súvislosti s prácou realizovanou v rámci programu ISA2 vzhľadom na to, že organizácie môžu profitovať z práce na interoperabilite alebo prispieť k realizácii programu.

1.2.8

Realizácia „inkubátora“ a „mosta riešení“ môže potenciálne narušiť trh, takže:

1.2.9

Obmedzenie programu ISA2 len na nekomerčné účely môže limitovať jeho účinok: ak občianska spoločnosť nemôže využívať prácu ISA2 na komerčné účely, je taktiež menej pravdepodobné, že sa bude angažovať pri podpore programu.

1.2.10

Z dôvodu viacjazyčnosti musí byť každé riešenie v oblasti IT kompatibilné s univerzálnym súborom znakov (Unicode, ISO/IEC 10646) (UCS), tak ako sa to vyžaduje v záverečnej správe skupiny na vysokej úrovni pre mnohojazyčnosť (2007). Ak v súčasnosti existuje alebo v budúcnosti bude potenciálne existovať právna požiadavka týkajúca sa interoperability na európskej úrovni, v záujme realizovateľnosti bude potrebné špecifikovať podskupinu UCS.

2.1

Zazneli mnohé argumenty o tom, že údaje môžu zmeniť služby občanom a organizácie, ktoré tieto údaje poskytujú súkromnému a verejnému sektoru a celkovo občianskej spoločnosti. Údaje môžu stimulovať výskum a rozvoj, a zároveň zvýšiť produktivitu a inováciu. Nie je náhoda, že sa tvrdenie: „Údaje sú novým prírodným zdrojom“ považuje za bernú mincu. Pozri napr. článok http://www.forbes.com/sites/ibm/2014/06/30/why-big-data-is-the-new-natural-resource

2.2

Údaje v narastajúcej miere vznikajú a sú zhromažďované vo všetkých oblastiach nášho života: počnúc administratívnymi úkonmi, ako sú elektronické formy zdaňovania, až po pasívne zhromažďovanie údajov o zdraví v rámci inteligentného monitoringu. Veľké súbory súhrnných údajov (tzv. „big data)“, akými sú napr. údaje o užívateľoch systémov verejnej dopravy, nám môžu ukázať cestu, akým spôsobom máme navrhovať a plánovať verejné služby. Politické iniciatívy alebo verejné služby skutočne v čoraz väčšej miere závisia od digitálnej gramotnosti. Aktuálnym príkladom v Spojenom kráľovstve je zdaňovanie vozidiel: nahradenie zdaňovania vozidiel v papierovej forme závisí od interoperability (definícia interoperability: pozri http://www.ariadne.ac.uk/issue24/interoperability) databáz týkajúcich sa poistenia, vlastníctva a kontroly bezpečnosti vozidla. Pre občanov sa tým zjednodušili žiadosti o zaplatenie dane za vozidlo, pričom sa preukázateľne zvýšila miera súladu so systémom. Žijeme skrátka v digitálnej spoločnosti, v ktorej môžeme zásadne zlepšovať našu schopnosť poskytovať digitalizované služby. EÚ disponuje širokou škálou programov a v širšom zmysle aj „Digitálnou agendou pre Európu“, ktorá podporuje realizáciu digitalizovaného hospodárstva a spoločnosti (pozri http://ec.europa.eu/digital-agenda)

2.3

Výhody digitálnej spoločnosti, a konkrétne digitálnej verejnej správy, môžeme využiť na základe uľahčenia prístupu k údajom, alebo v niektorých prípadoch, uľahčením ich opakovaného využitia, keďže držitelia práv povolili ich opakované využitie bez obmedzenia (verejné údaje; definícia je na stránke http://theodi.org/guides/what-open-data). Ak sú údaje dostupné, môžeme stanoviť normy pre interoperabilitu, t. j. uľahčiť výmenu a opakované využitie údajov. Toto sa môže realizovať jednoduchým spôsobom tak, že sa umožní, aby údaje boli strojovo čitateľné (namiesto voľne neprístupného chráneného formátu, akým je napr. formát PDF), alebo sa určia spoločné formáty na predkladanie a zhromažďovanie údajov (ako napr. iXBRL pre účty spoločností, pozri: http://en.wikipedia.org/wiki/XBRL). V súvislosti s týmto dokumentom je zaujímavé aj konštatovanie, že mnohé údaje, ktoré zhromažďujú orgány verejnej správy, sú vo svojej podstate osobné údaje a údaje súkromného charakteru (pozri diagram). Toto je dôležité, pretože otázka osobných údajov ovplyvňuje aj to, akým spôsobom verejná mienka vníma interoperabilitu a jej uplatňovanie.

Schéma 1: Big data, verejné údaje a osobné údaje

2.4

Interoperabilita medzi národnými štátmi predstavuje podľa Komisie pre občanov osobitnú „elektronickú prekážku“, pokiaľ ide o účinnejšie využívanie služieb vo verejnom záujme, akou je napr. zdravotná starostlivosť, ktorá je v súčasnosti vo veľkom rozsahu závislá od kapacity v oblasti údajov a IKT. Nedostatočná interoperabilita predstavuje taktiež prekážku, pokiaľ ide o realizáciu politík v rámci celej EÚ. A naopak, iniciatívy, ako napr. jednotný trh, sú odkázané na interoperabilitu národných obchodných registrov. Interoperabilita má preto kľúčový význam pre modernú integrovanú Európu.

3.1

Komisia od roku 1995 realizuje program na rozvoj interoperability. Tento program zahŕňal rozvoj stratégie pre interoperabilitu a príslušný rámec (pozri http://ec.europa.eu/isa/documents/isa_iop_communication_en.pdf ako výborný prehľad). Komisia tvrdí, že podpora interoperability bola úspešná: umožnila „efektívnu a účinnú elektronickú cezhraničnú alebo medziodvetvovú vzájomnú súčinnosť […] orgánov verejnej správy […] v záujme poskytovania elektronických verejných služieb podporujúcich vykonávanie politík a činností Únie“ (ako sa uvádza v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady o riešeniach interoperability pre európske orgány verejnej správy, podniky a občanov (ISA2), s. 3).

3.2

Súčasný program „Riešenie interoperability pre európske orgány verejnej správy (ISA)“ končí 31. decembra 2015. Treba však ešte vykonať veľa práce: štandardné používanie elektronických postupov sú v niektorých oblastiach ešte v počiatočnom štádiu rozvoja. Ak v novej navrhovanej legislatíve nebude zohľadnená potreba plánovania a podpory interoperability, je pravdepodobné, že orgány verejnej správy nebudú môcť ťažiť z interoperability.

3.3

Navrhuje sa nový program ISA2 (http://ec.europa.eu/isa/isa2/index_en.htm) s cieľom:

3.4

K novému programu ISA2 prebehli rozsiahle konzultácie. Konzultované strany uviedli, že program ISA by sa mal naďalej zameriavať na orgány verejnej správy. Najčastejšou reakciou bolo, že program ISA by mal pomáhať znižovať duplicitnú prácu a pozornosť by sa mala zamerať na koordináciu s ostatnými programami EÚ.

3.5

Pri vypracovaní navrhovaného programu boli zohľadnené hodnotenia predchádzajúcich programov. Navrhovaný program ISA sa bude zameriavať najmä na poskytovanie riešení interoperability a následne poskytovať tieto riešenia orgánom verejnej správy.

3.6

Navrhovaný objem výdavkov na realizáciu programu ISA2 je 131 miliónov EUR v období od roku 2014 do roku 2020.

3.7

Existujú názory, že ak by sa program ISA2 nerealizoval, zníženie objemu podpory pre interoperabilitu bude mať za následok roztrieštenie noriem a systémov a neefektívnu duplicitu, pokiaľ ide o činnosti spojené s vypracovaním nových riešení alebo systémov. Toto pravdepodobne povedie k zníženiu efektívnosti, keďže orgány verejnej správy budú medzi sebou ťažšie realizovať transakcie.

4.1

Je potrebné a žiaduce podporovať interoperabilitu a naďalej investovať do tejto oblasti. Program ISA2 je potrebný, ak chce EÚ pokračovať v realizácii Digitálnej agendy pre Európu. Bude potrebné zabezpečiť, aby zainteresované strany pochopili prepojenie medzi jednotlivými programami v záujme toho, aby sa zabránilo nejasnostiam (pozri napr. http://ec.europa.eu/isa/documents/isa_the_difference_between_the_digital_agenda__isa__egov_action_plan_eis_eif_en.pdf. Ide o vysvetlenie, akým spôsobom je program ISA prepojený s Digitálnou agendou pre Európu).

4.2

Na základe skúseností zo Spojeného kráľovstva je zrejmé, že orgány verejnej správy naďalej potrebujú podporu a pomoc, pokiaľ ide o prístup k údajom a ich opakované využívanie (pozri: http://theodi.org/blog/guest-blog-how-make-open-data-more-open-close-gaps), čo zahŕňa aj potrebné technické zručnosti. Program ISA2 im môže poskytnúť takúto podporu.

4.3

Vzhľadom na to, že v oblasti verejných služieb sa v narastajúcej miere štandardne využívajú elektronické postupy, je dôležité maximalizovať účinok efektívnosti verejných výdavkov na riešenia IKT. Toto by sa malo uľahčiť tým, že sa zabezpečí, aby sa ich poskytovanie naplánovalo dostatočne včas a podľa možnosti na základe spoločného alebo opakovaného využitia riešení s cieľom maximalizovať hodnotu verejných výdavkov. Program ISA2 užitočným spôsobom prispieva k plneniu tohto cieľa.

4.4

Hoci navrhovaný program sa zameriava najmä na orgány verejnej správy, je vhodné konštatovať, že organizácie občianskej spoločnosti budú môcť pravdepodobne tiež využívať výhody vyplývajúce z aktivít v oblasti interoperability. V prípade občianskej spoločnosti sa pozornosť v narastajúcej miere sústreďuje na koprodukciu. Niektoré z najinovatívnejších rozvojových aktivít v občianskej spoločnosti sú tie, v rámci ktorých sa koprodukcia a technické riešenia uplatňujú v oblasti verejných služieb, ako napr. v oblasti zdravotnej alebo sociálnej starostlivosti. Európska referenčná architektúra interoperability (EIRA) bude zrejme prínosom pre toto rozvíjajúce sa prostredie.

4.5

Dôvera verejnosti a dôvera v orgány verejnej správy, ich schopnosť spravovať osobné údaje a rešpektovať súkromie, sú zdrojom obáv. V návrhu nie je žiadna zmienka o dôvere verejnosti a dôvere ako rizikovom faktore a neuvádzajú sa v ňom ani žiadne iné riziká a nevýhody týkajúce sa interoperability.

5.1

Výbor víta, že pri vypracovaní programu ISA2 sa zohľadnili názory zainteresovaných strán a ponaučenia z predchádzajúcich programov. Takisto treba oceniť, že program vychádza z už existujúcej práce a nesnaží sa ísť úplne novým smerom.

5.2

Pozitívne treba hodnotiť, že dôraz sa kladie na presadzovanie interoperability a na poskytovanie praktickejšieho poradenstva a podpory. Vzhľadom na množstvo problémov v oblasti IKT vo verejnej správe Spojeného kráľovstva, je potrebné osobitne privítať zameranie sa na včasné plánovanie vplyvu legislatívnej zmeny na oblasť IKT.

5.3

Návrh by sa mohol vylepšiť, keby sa v ňom uviedli viaceré príklady využitia v praxi s cieľom poukázať na praktickú potrebu interoperability medzi štátmi z pohľadu občana. V súčasnosti sa zainteresovaným stranám môže zdať, že výhody sa týkajú skôr orgánov verejnej správy, ktoré majú záujem, aby sa harmonizovala cezhraničná oblasť, než občanov využívajúcich typické verejné služby. Malo by sa vypracovať komplexné zhrnutie pre občanov (pozri zhrnutie pre občanov za rok 2010: http://ec.europa.eu/isa/documents/isa_20101216_citizens_summary_en.pdf) s cieľom zaoberať sa obavami z hľadiska pomeru kvality a ceny a zdôvodniť sociálne výhody programu.

5.4

Už sme konštatovali, že partneri, s ktorými sa viedli konzultácie počas vypracúvania programu ISA2, uviedli, že program ISA by sa mal naďalej zameriavať na orgány verejnej správy. EHSV taktiež podobne konštatoval, že občianska spoločnosť bude profitovať z interoperability. Je možné, že zainteresované strany v rámci občianskej spoločnosti neboli dostatočne informované o konzultácii, ktorej cieľom bolo zamerať sa na orgány verejnej správy, pokiaľ ide o program ISA2. Možno, že v súvislosti s programom ISA2 je potrebné sa viac zamerať na komunikáciu s občianskou spoločnosťou, pokiaľ ide o účinok týkajúci sa nákladov na realizáciu programu.

5.5

V návrhu sa navrhuje, aby sa v rámci program ISA2 rozvíjali a vypracúvali riešenia interoperability (tzv. inkubátory). Takisto sa konštatuje, že program ISA2 by mal byť „mostom riešení“ na zabezpečenie udržateľnosti riešení v oblasti IKT. Výber nových riešení a výber riešení pre dlhodobú podporu až do dosiahnutia udržateľnosti by mal podliehať prísnemu testovaniu a hodnoteniu, ktorému zainteresované strany môžu dôverovať.

5.6

Realizácia „inkubátora“ a „mosta riešení“ môže potenciálne narušiť trh, a preto by sa Komisia mala uistiť, či tieto aktivity nenarušia trh a či nebudú mať za následok obmedzenie obchodnej ponuky s riešeniami IKT v oblasti interoperability.

5.7

Ak narušenie trhu predstavuje reálnu obavu, inkubátor by sa mal sústrediť skôr na rozvoj a prijatie noriem a knižníc nástrojov (utility libraries) ako na poskytovanie hotových riešení. Týmto by sa obmedzila možnosť narušenia trhu, pričom by sa zároveň umožnilo, aby sa normy mohli šíriť.

5.8

V článku 13 sa uvádza, že riešenia, ktoré sa ustanovujú alebo realizujú prostredníctvom programu ISA2, sa môžu využívať v rámci iniciatív mimo Únie na nekomerčné účely. Obmedzenie programu ISA2 len na nekomerčné účely môže limitovať jeho účinok: ak občianska spoločnosť nemôže využívať prácu ISA2 na komerčné účely, je taktiež menej pravdepodobné, že sa bude angažovať pri podpore programu.

5.9

Postoj verejnosti v spojitosti s digitálnou gramotnosťou štátu predstavuje riziko, pokiaľ ide o úspech návrhov v oblasti interoperability. Vzhľadom na to, že občania nepoznajú dobre ciele, charakter a právomoci „dohliadajúceho štátu“, majú o to väčšie obavy, pokiaľ ide o ochranné opatrenia, ktoré sa musia zaviesť (pozri: https://www.privacyinternational.org/blog/defining-the-surveillance-state). Narastajú obavy občanov v súvislosti s ich právom na súkromie a etickými dôsledkami týkajúcimi sa prepojenia údajov a ich výmeny: Tento návrh sa však prakticky vôbec nezmieňuje o tom, či verejnosť rozumie významu prepojených údajov alebo interoperability. Obdobne sa vyjadril európsky dozorný úradník pre ochranu údajov obavy, pokiaľ ide o spracovanie osobných údajov vo viac než jednom členskom štáte, čo je činnosť, ktorú interoperabilita pravdepodobne uľahčí. EHSV by rád upozornil na jedno zo svojich predchádzajúcich stanovísk týkajúcich sa ochrany osobných údajov a zdôraznil, že je potrebné posilniť ochranu pre občanov, pokiaľ ide o ich osobné údaje (2) (pozri list európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov:

https://secure.edps.europa.eu/EDPSWEB/webdav/site/mySite/shared/Documents/Consultation/Comments/2014/14-02-14_letter_Council_reform_package_EN.pdf)

5.10

Návrh by bol účinnejší, keby sa zmieňoval o takýchto obavách a zaoberal sa ich riešením. Okrem toho, navrhovaný program by sa mohol vylepšiť tým, ak by sa v ňom výslovne poukazovalo na spoluprácu s organizáciami občianskej spoločnosti a akademickou obcou s cieľom pochopiť a osloviť verejnosť a posilniť etické záruky, ktoré majú čoraz väčší význam, pokiaľ ide o povesť orgánov verejnej správy a dôveru v nich zo strany verejnosti.

5.11

Posledná podrobná pripomienka má technický charakter. Univerzálny súbor znakov má kľúčový význam pre viacjazyčnosť, keďže sa dá uplatniť pri písanej forme jazykov. Skupina na vysokej úrovni pre mnohojazyčnosť, ktorú vytvoril Ján Fígeľ, člen Komisie zodpovedný za vzdelávanie, v roku 2006 zverejnila svoju záverečnú správu v roku 2007 pri príležitosti európskeho dňa jazykov (pozri:http://www.lt-innovate.eu/resources/document/ec-high-level-group-multilingualism-final-report-2007). V správe sa uvádza toto odporúčanie: „...do súboru znakov Unicode boli zahrnuté databázy pre internú správu dokumentov, rozhrania softvérových aplikácií a hardvérové vybavenie, čo umožňuje zobraziť písma všetkých jazykov. Skupina vyzýva orgány v členských štátoch a prevádzkovateľov webovej pošty, aby začali používať súbor znakov Unicode, ak tak ešte neurobili, aby sa zabránilo pretrvávajúcej diskriminácii občanov EÚ na základe štátnej príslušnosti alebo jazyka. V záujme realizovateľnosti je potrebné špecifikovať podskupinu UCS: mohol by to byť výber latinského písma alebo latinského a gréckeho písma a cyriliky (UCS má viac ako 90  000 znakov).“

5.12

Z dôvodu viacjazyčnosti musí byť každé riešenie v oblasti IT kompatibilné s univerzálnym súborom znakov (Unicode, ISO/IEC 10646), tak ako sa to vyžaduje v záverečnej správe skupiny na vysokej úrovni pre mnohojazyčnosť (2007). Ak v súčasnosti existuje alebo v budúcnosti bude potenciálne existovať právna požiadavka týkajúca sa interoperability na európskej úrovni, v záujme realizovateľnosti bude potrebné špecifikovať podskupinu UCS.