19.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 458/27

Spravodajca:

Stefano PALMIERI

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta Stratégiu EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora (EUSAIR) (1), pretože ju pokladá za užitočný nástroj na propagáciu a podporu konkurencieschopnosti a rastu zamestnanosti, čím sa zaručuje hospodárska, sociálna a územná súdržnosť tohto regiónu.

1.2

EHSV konštatuje, že jadransko-iónsky región je charakteristický prítomnosťou kultúrnych, sociálnych a hospodárskych rozdielov, pre ktoré bude vykonávanie stratégie EUSAIR osobitne komplexné. Preto je dôležité definovať viacúrovňové riadenie, ktoré bude schopné účinne integrovať vertikálny rozmer (účasť vlád a regionálnych a miestnych samospráv) a horizontálny rozmer (účasť občianskej spoločnosti). Vzhľadom na to EHSV považuje za vhodné zvážiť vytvorenie nejakého trvalého fóra.

1.3

EHSV sa domnieva, že výrazné zameranie stratégie EUSAIR na Balkán a Podunajsko musí sprevádzať rovnako dôrazne zameranie na iné územia okolo Stredozemného mora, hlavne s cieľom začleniť do tejto stratégie pobrežné regióny Tyrrhenského a Egejského mora. Toto začlenenie by zvýšilo strategickú hodnotu a množstvo rozvojových príležitostí.

1.4

EHSV považuje za nevyhnutné doplniť stratégiu EUSAIR o ďalšie dve stratégie pre západné a východné Stredozemie. Integráciou týchto troch stratégií by sa skutočne zaručil hospodársky a sociálny rozvoj celého Stredozemia.

1.5

EHSV oceňuje politickú podporu, ktorej sa dostáva stratégii EUSAIR, a domnieva sa, že to má rozhodujúci význam pre efektívnu integráciu stratégie Európa 2020, európskej politiky rozšírenia a stratégií regionálneho rozvoja.

1.6

EHSV zdôrazňuje, že sa proces účasti začatý v prípravnej a plánovacej fáze stratégie EUSAIR nevyvinul rovnako vo všetkých zapojených územiach. V balkánskych krajinách sú zjavné určité problémy hlavne v súvislosti s účasťou a zapájaním malých a stredných podnikov, odborov a organizácií zastupujúcich sociálne záujmy.

1.7

EHSV sa domnieva, že v rámci rôznych fáz vykonávania stratégie EUSAIR by bolo vhodné poskytnúť verejným a súkromným hospodárskym subjektom, sociálnym subjektom a jednotlivým zložkám organizovanej občianskej spoločnosti primeranú sprievodnú pomoc prostredníctvom programov cielenej odbornej prípravy a organizačnej a technickej podpory.

1.8

EHSV hodnotí pozitívne vzájomnú doplnkovosť stratégie EUSAIR a námornej stratégie pre región Jadranského a Iónskeho mora. Tieto stratégie boli účinne doplnené o priority a príležitosti na rozvoj pre vnútrozemské oblasti. Tieto doplnenia by sa mali ďalej podporovať, pretože sú pridanou hodnotou, ktorá napomáha konkurencieschopnosť malých a stredných podnikov, ochranu životného prostredia a blahobyt občanov.

1.9

EHSV poznamenáva, že treba venovať väčšiu pozornosť zapojeniu občianskej spoločnosti do stratégie EUSAIR hlavne v súvislosti s vytváraním kapacít a riadením. Veľmi dôležité je zlepšiť koordináciu medzi existujúcimi mechanizmami spolupráce a financovania.

1.10

EHSV uznáva, že činnosť Európskej komisie počas prípravy a prezentácie stratégie bola užitočná, a domnieva sa, že jej zapojenie bude potrebné aj na podporu realizačnej fázy stratégie, pri plnom rešpektovaní inštitucionálnych funkcií príslušných členských štátov.

1.11

Aj keď sa EHSV domnieva, že štruktúra a ciele stratégie sú primerané na pomoc partnerom regiónu čeliť výzvam, ktoré sa nemôžu efektívne riešiť zaužívanými prostriedkami, pokladá za potrebné ich aktualizovať a posilniť.

1.12

Veľmi dôležité je konkrétnejšie podporiť opatrenia na podporu malých a stredných podnikov s osobitným dôrazom na problém s dostupnosťou úverov, vyvinúť metodiku podpory doplnkovosti a synergií medzi rôznymi programami financovania a stanoviť prierezové spoločné zameranie štyroch pilierov, ktoré prispeje k aktivácii podporných opatrení v oblasti pracovných podmienok, rovnosti mužov a žien, osôb so zdravotným postihnutím a prisťahovalcov.

1.13

V rámci „modrého rastu“ treba podporiť cielené opatrenia zamerané na pomoc pri vytváraní nových hospodárskych príležitostí a nových pracovných miest.

1.14

V súvislosti s pilierom „prepojenie regiónu“ by bolo vhodné viacej sa zamerať na otázky bezpečnosti námornej dopravy, prepojenia námorných a pobrežných oblastí s vnútrozemskými oblasťami a na otázky posilnenia a vzájomného prepojenia energetických sietí.

1.15

Pokiaľ ide o „kvalitu životného prostredia“, opatrenia by mali obsahovať väčšie vzájomné prepojenie „prostredia“ (morského a suchozemského) s „cieľmi“ (ochrana fauny, zdravie a bezpečnosť obyvateľstva).

1.16

Pokiaľ ide o „udržateľný cestovný ruch“, je potrebné podporiť také opatrenia, ktoré zvýšia hodnotu turistického rozmeru „územného kapitálu“ príslušných regiónov (prírodné, kultúrne a umelecké dedičstvo).

1.17

EHSV zdôrazňuje, že v rámci stratégie EUSAIR príležitosti pre malé a stredné podniky vyplývajúce z výskumu a inovácií nepostačujú na zabezpečenie obnovy konkurencieschopnosti a vytvárania pracovných miest v regióne. Z toho dôvodu pokladá za vhodné prijať opatrenia, ktoré zlepšia dostupnosť úverov pre malé a stredné podniky, prilákajú súkromné investície, umožnia účasť na programoch EÚ v oblasti financovania a spoluprácu s výskumnými strediskami a vysokými školami.

1.17.1

EHSV sa domnieva, že na využitie príležitostí, ktoré ponúka výskum a inovácia, je potrebné podporiť tieto priority:

1.18

EHSV kritizuje skutočnosť, že stratégia neobsahuje konkrétne opatrenia na zlepšenie „sociálneho rozmeru“ v regióne. Mali by sa do nej zapracovať priority a opatrenia na podporu začlenenia osôb so zdravotným postihnutím, predchádzanie diskriminácii na základe rasy alebo etnického pôvodu, veku, sexuálnej orientácie alebo pohlavia, ako aj riešiť sociálne problémy spôsobené nelegálnymi migračnými prúdmi, ktoré sa týkajú predovšetkým južnej časti tohto regiónu.

1.18.1

EHSV sa domnieva, že začlenenie a posilnenie sociálneho rozmeru v stratégii EUSAIR sa v súlade s návrhom Komisie musí uskutočniť prostredníctvom podpory sociálnych investícií a vhodnej modernizácie systémov sociálnej ochrany s cieľom:

1.19

EHSV sa domnieva, že je potrebné stanoviť účelové ukazovatele, ktoré umožnia monitorovanie, vykonávanie a posudzovanie programov a opatrení stanovených v stratégii EUSAIR.

2.1

Cieľom tohto stanoviska je posúdiť „Stratégiu EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora (EUSAIR)“ a príslušný akčný plán z hľadiska organizovanej občianskej spoločnosti. Pri príprave a usporiadaní stanoviska sa vychádzalo zo záverov verejnej diskusie, ktorá sa uskutočnila 27. mája 2014 v Palerme (2), a z iných stanovísk, ktoré EHSV už prijal (3).

2.2

Stratégia EUSAIR sa začína uplatňovať v historickom období, ktoré sa vyznačuje negatívnymi účinkami finančnej krízy na reálne hospodárstvo a štrukturálnymi zmenami na hospodárskej, sociálnej a environmentálnej úrovni, na ktoré je potrebné reagovať s cieľom napomôcť hospodársky rozvoj a blahobyt občanov.

2.3

Pre stratégiu je príznačné výrazné zameranie na Balkán a Podunajsko. Hoci sú regióny na brehu Tyrrhenského a Egejského mora začlenené do tejto stratégie, chýba prepojenie s politikami rozvoja a súdržnosti iných oblastí Stredozemia. Absencia efektívneho zamerania na politiky rozvoja celej stredozemskej oblasti vystavuje jadransko-iónsky región nebezpečenstvu postupnej marginalizácie.

2.4

Stratégia EUSAIR sa nemôže chápať len ako nástroj na podporu integrácie balkánskych krajín do EÚ, pretože jej strategická hodnota spočíva v možnosti lepšie zosúladiť európsku makroekonomickú politiku, politiku rozšírenia a stratégiu regionálneho rozvoja.

2.5

Nie všetci verejní, hospodárski a sociálni aktéri sa mohli primerane zapojiť do programovania stratégie EUSAIR. To je prípad malých a stredných podnikov, odborov a organizácií zastupujúcich sociálne záujmy balkánskeho pobrežia.

2.6

Výzvy, ktorým bude musieť jadransko-iónsky región čeliť v najbližších rokoch, vyžadujú okrem silnej politickej podpory väčšie zapojenie občianskej spoločnosti do riadenia a vykonávania stratégie EUSAIR, ako aj podnikateľský systém posilnený opatreniami na podporu konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov.

2.6.1

V tejto súvislosti je potrebné verejným a súkromným hospodárskym subjektom, sociálnym subjektom a jednotlivým zložkám organizovanej občianskej spoločnosti zaručiť primeranú sprievodnú pomoc v jednotlivých fázach vykonávania stratégie prostredníctvom programov cielenej odbornej prípravy a organizačnej a technickej podpory.

3.1

Stratégia EUSAIR využíva podobnú schému ako stratégia pre Pobaltsko (4) a stratégia pre Podunajsko (5). Rozvíja sa v súlade s námornou stratégiou pre región Jadranského a Iónskeho mora (6) a námornú spoluprácu rozširuje o spoluprácu suchozemskú, čím vytvára nové príležitosti rozvoja v záujme „konkurencieschopnosti a súdržnosti regiónu“.

3.2

Výzvy uvedené v stratégii EUSAIR sa týkajú sociálnych a hospodárskych rozdielov príznačných pre tento región, chýbajúcej dopravnej infraštruktúry, preťaženia námornej dopravy, nevhodného vzájomného prepojenia elektrických sietí, absencie sietí prepájajúcich výskum a podnikateľskú sféru na pomoc malým a stredným podnikom, udržateľnosti rybolovu, ohrozenia životného prostredia v dôsledku znečistenia, potrieb ochrany mimoriadne rozmanitého morského prostredia, negatívnych účinkov zmeny podnebia a nedostatočnej inštitucionálnej a administratívnej kapacity.

3.3

Pre región Jadranského a Iónskeho mora sú príznačné významné príležitosti rozvoja, ktoré treba využiť na podporu konkurencieschopnosti a súdržnosti: modré hospodárstvo, osobitne udržateľná výroba a spotreba produktov rybného hospodárstva, námorná a pobrežná turistika, modré technológie, obnoviteľné zdroje energie, prepojenie mora a pevniny, intermodálna doprava, ako aj prírodné, historické a kultúrne dedičstvo.

3.4

Na základe analýzy cieľov 4 prioritných pilierov a dvoch prierezových pilierov pokladá EHSV za potrebné zapracovať do stratégie EUSAIR špecifické zmeny, aby sa stala úspešným činiteľom podpory konkurencieschopnosti a súdržnosti celého regiónu.

3.4.1

Aby sa potenciál modrého hospodárstva premenil na efektívne príležitosti rozvoja, je potrebné podporiť opatrenia na zlepšenie dostupnosti úverov a verejných finančných zdrojov pre malé a stredné podniky, podporiť mobilitu a zvýšiť kvalifikovanosť pracovnej sily a podporiť aktivity spojené s udržateľným a zodpovedným rybolovom.

3.4.2

Dôležité je zlepšiť dopravnú infraštruktúru a spojenie morských a pobrežných oblastí s vnútrozemím, tak z hľadiska obehu tovarov, ako aj pohybu osôb.

3.4.3

Veľmi dôležitá je dôraznejšie podpora opatrení spoločnej ochrany morského prostredia a vnútrozemských oblastí, pretože ochranu morského ekosystému môžu ohroziť nie celkom ekologicky vhodné aktivity vo vnútrozemí.

3.4.3.1

Vzhľadom na charakter morského priestoru, ktorého sa stratégia EUSAIR týka, sa nové činnosti prieskumu a využívania ložísk uhľovodíkov musia starostlivo posúdiť a rozhodnúť o nich musia všetky zainteresované štáty. Musí sa vykonať strategické posúdenie vplyvu na životné prostredie.

3.4.4

Potrebné je zlepšiť využitie prírodného, kultúrneho a umeleckého dedičstva regiónu Jadranského a Iónskeho mora v cestovnom ruchu, aby sa využil kapitál tohto územia v oblasti konkurencieschopnosti a vytvárania stabilných pracovných miest.

3.4.5

Potrebné by bolo prijať opatrenia na odstránenie obmedzení, ktoré ovplyvňujú výskumno-inovačnú schopnosť malých a stredných podnikov, a podporiť ich schopnosť prilákať súkromné investície.

3.4.6

Prioritným cieľom je zapojiť do aktivít budovania kapacít okrem verejných správ aj zástupcov občianskej spoločnosti. Toto možno dosiahnuť vytvorením stáleho fóra zastupujúceho sociálnych a hospodárskych partnerov v súlade s tým, čo už bolo dosiahnuté pri vysokých školách (7), obchodných komorách (8) a mestách (9).

3.4.7

Aby bolo možné stratégiu EUSAIR v prípade potreby aktualizovať vzhľadom na vznikajúce nové problémy, kritické stavy a iné vývojové tendencie, je potrebné budovanie kapacít podporiť účinným systémom monitorovania, ktorým bude možné posúdiť pokrok a nutnosť prispôsobiť stratégiu na základe kvalitatívneho a kvantitatívneho rozboru výsledkov. Preto je veľmi dôležité stanoviť účelové ukazovatele, ktoré umožnia monitorovanie, prispôsobenia a posúdenie programov a opatrení stratégie EUSAIR.

3.4.8

S odvolaním na oznámenie o riadení makroregionálnych stratégií (10) je potrebné „viacúrovňové riadenie“ stratégie EUSAIR vybaviť účinným „horizontálnym rozmerom“ (účasť občianskej spoločnosti), ktorý doplní a zlepší „vertikálny rozmer“ (účasť regiónov a miestnych orgánov) pri plnom rešpektovaní zásady „subsidiarity a proporcionality“ (11).

3.4.9

Vzhľadom na skúsenosti získané v rámci stratégie pre Pobaltsko a stratégie pre Podunajsko je veľmi dôležité, aby technická pomoc Európskej komisie po programovacej fáze stratégie ďalej pokračovala aj vo fáze jej vykonávania.

3.4.10

Veľmi dôležité je vyčleniť na stratégiu EUSAIR finančné zdroje potrebné na dosiahnutie jej cieľov. Okrem európskych štrukturálnych a investičných fondov (12) a nástroja predvstupovej pomoci na roky 2014 – 2020 (IPA) (13) sú dôležité aj tieto fondy a programy EÚ:

3.4.11

K dispozícii sú aj iné zdroje financovania, najmä investičný rámec pre západný Balkán (WBIF) (19), Európska investičná banka (EIB) (20) a iné medzinárodné finančné inštitúcie. Tieto zdroje financovania a nástroje môžu mať výrazný „pákový efekt“ a prilákať ďalšie financovanie súkromnými investormi.

3.4.12

Rovnako nevyhnutné je, aby orgány štátnej, regionálnej a miestnej správy urobili opatrenia, ktorými zabezpečia optimálne podmienky na prilákanie súkromných investícií, pričom konkrétne je potrebné: vypracovať primerané opatrenia územného marketingu, zlepšiť vhodnosť a účinnosť administratívnych postupov, podporovať iniciatívy na podporu legálnosti a boja proti korupcii, organizovanému zločinu a nelegálnej práci.

3.5

EHSV kladne hodnotí „plán vykonávania“, domnieva sa však, že niektoré z opatrení stanovených v rámci štyroch pilierov by sa mali viacej podporiť a rozpracovať.

3.5.1

V súvislosti s „modrým rastom“ sa EHSV domnieva, že v záujme pomoci vytvoreniu nových hospodárskych príležitostí a nových pracovných miest je nutné:

3.5.2

V súvislosti s pilierom „prepojenie regiónu“ sa EHSV domnieva, že v záujme umožnenia rozvoja, konkurencieschopnosti a bezpečnosti námornej dopravy, zlepšenia intermodálneho prepojenia medzi pobrežnými oblasťami a vnútrozemím a rozvoja prepojeného makroregionálneho energetického trhu je potrebné

3.5.3

V súvislosti s „kvalitou životného prostredia“ sa EHSV domnieva, že v záujme podpory opatrení na zníženie tlaku na morské a pobrežné ekosystémy a obmedzenie ohrozenia zdravia a bezpečnosti obyvateľstva je potrebné:

3.5.4

V súvislosti s „udržateľným cestovným ruchom“ sa EHSV domnieva, že v záujme využitia prírodného, kultúrneho a umeleckého dedičstva tohto regiónu cestovnom ruchu je potrebné:

3.5.5

Je potrebné stanoviť referenčné zameranie, ktoré zvýši kvalitu všetkých štyroch pilierov prostredníctvom plánovania opatrení zameraných na pracovné podmienky, rovnosť mužov a žien, osoby so zdravotným postihnutím a prisťahovalcov. Preto by sa mali prijať opatrenia zamerané na:

4.1

Aj keď EHSV pokladá stratégiu EUSAIR za užitočný nástroj na riešenie problémov príznačných pre regionálne prostredie, ktoré vzhľadom na svoju komplexnosť nemôžu uspokojivo riešiť jednotlivé štáty či regióny zaužívanými prostriedkami, vidí špecifické problémy v súvislosti s „výskumom, vývojom a inováciami v malých a stredných podnikoch“ a „sociálnym rozmerom“ tejto stratégie.

4.2

Výskum, vývoj a inovácie v malých a stredných podnikoch. Napriek výraznému úsiliu pri vykonávaní programu v rokoch 2007 – 2013 a programovaní na roky 2014 – 2020, nemajú malé a stredné podniky skoro žiadny prístup k príležitostiam rastu na základe inovácií, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť a vytváranie nových pracovných miest.

4.2.1

Systém podpory výskumu a inovácií v regióne Jadranského a Iónskeho mora je stále veľmi zložitý, a teda odrádza malé a stredné podniky od účasti hlavne na projektoch EÚ. Okrem zložitých administratívnych požiadaviek, ktoré sú časovo veľmi náročné, existujú značné rozdiely v postupoch medzi regionálnymi, štátnymi a európskymi programami.

4.2.2

Príčiny tejto situácie možno nájsť hlavne v ťažkom prístupe k úverom, v zriedkavej spolupráci medzi malými a strednými podnikmi a „dodávateľmi“ výskumu, vývoja a inovácií a v absencii rozvojovej politiky, ktorá by dokázala prilákať súkromné investície.

4.2.3

Prístup k financovaniu, zvlášť v prípade malých inovatívnych podnikov, je ešte stále ťažký z dôvodu nedostatku prostriedkov rizikového kapitálu. Aj napriek značnému potenciálu, ktorý má „verejné obstarávanie pre inovácie“, je využívanie vykonávacích nástrojov, napríklad verejného obstarávania vo fáze pred komerčným využitím, ešte stále príliš slabé na to, aby prinieslo hmatateľné výsledky v prospech malých a stredných podnikov.

4.2.4

Na to, aby sa príležitosti, ktoré ponúka výskum a inovácia, premenili na činitele konkurencieschopnosti a hospodárskeho rozvoja, je potrebné podporiť kultúru moderného podnikania a napomôcť rozvoj malých a stredných podnikov v súlade s iniciatívou Small Business Act (22) a Akčným plánom pre podnikanie 2020 (23).

4.2.5

V súvislosti s priestorom, ktorého sa týka stratégia EUSAIR sú možnosti rozvoja v týchto oblastiach:

4.2.6

Veľmi dôležité je zlepšiť spoluprácu medzi malými a strednými podnikmi a subjektmi z oblasti výskumu, vývoja a inovácií, napomôcť iniciatívy vzniku nových podnikov zakladaných na základe prenosu výsledkov výskumu a inovácií, podporiť poradenskú činnosť a získavanie prostriedkov. Rovnako dôležité je napomáhať rozvoj špecifických spôsobilostí s cieľom napomôcť prenos technológií do malých a stredných podnikov a využitie výsledkov výskumu a inovácií.

4.2.7

V súvislosti so slabými stránkami a problémami, ktoré obmedzujú prístup malých a stredných podnikov k príležitostiam, ktoré ponúka inovácia, možno medzi priority zaradiť tieto opatrenia:

4.3

Sociálny rozmer. Hospodárska kríza okrem toho, že mala negatívny vplyv na reálne hospodárstvo a životné podmienky miliónov ľudí, tiež jasne ukázala nutnosť verejných zásahov zameraných na odstránenie regresívnych činiteľov hospodárskeho rozvoja a na ochranu životných podmienok a blahobytu občanov posilnením opatrení v sociálnej oblasti a v oblasti politiky blahobytu.

4.3.1

EHSV sa domnieva, že sociálnemu rozmeru stratégie EUSAIR sa musí dostať ešte väčšej podpory, aby sa zaručil rozvoj takého modelu rastu, ktorý by dokázal zabezpečiť konkurencieschopnosť a zároveň sociálne začlenenie a sociálnu ochranu občanov, najmä tých, ktorí sú najviac zraniteľní a znevýhodnení.

4.3.2

V súlade s oznámením Európskej komisie o sociálnych investíciách do rastu a sociálnej súdržnosti (24), v ktorom sa členské štáty vyzývajú, aby hlavnú prioritu urobili zo sociálnych investícií a modernizovali vlastné systémy sociálnej ochrany vypracovaním politík zameraných na tri konkrétne akčné línie, treba na začlenenie a posilnenie sociálneho rozmeru v stratégii EUSAIR:

4.3.3

Veľmi dôležité je pomôcť prijať opatrenia na podporu začlenenia osôb so zdravotným postihnutím a predchádzania diskriminácii na základe rasového alebo etnického pôvodu, veku alebo sexuálnej orientácie. Jasne sa musí podporiť dostupnosť infraštruktúry, technológií a služieb pre osoby so zdravotným postihnutím, pretože je základným predpokladom podpory inkluzívneho rastu.

4.3.4

V stratégii EUSAIR sa tiež musia stanoviť opatrenia na riešenie sociálnych problémov spôsobovaných nelegálnymi migračnými prúdmi, ktoré sú príznačné predovšetkým pre južnú časť tohto regiónu.