16.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 451/81

Spravodajca:

Jan SIMONS

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (ďalej len „EHSV“) podporuje v dôsledku nejednotného výkladu určitých bodov platnej smernice voľbu nariadenia, ktorého právnym základom je článok 114 ZFEÚ.

1.2

EHSV víta, že návrh nariadenia je v súlade so smernicou 2000/9/ES, ktorá sa musí zosúladiť s „balíkom návrhov o výrobkoch“ prijatým v roku 2008, a najmä s rozhodnutím (ES) č. 768/2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh (nový legislatívny rámec – NLR), ku ktorému už poskytol kladné stanovisko.

1.3

EHSV trvá na tom, aby sa čo najdôslednejšie preskúmala terminológia, predovšetkým v nemeckom znení, ako aj vymedzenie pojmov a prevzatie nepochybne dobrých prvkov z platnej smernice – resp. prvkov, ktoré z tejto smernice vyplývajú.

1.4

EHSV konštatoval nepresnosti, ktorých je príliš veľa na to, aby ich mohol uviesť na tomto mieste medzi závermi. V tejto súvislosti dôrazne upozorňuje na bod 4.2 a ďalšie, ako aj na bod 5, kde sa uvádzajú aj riešenia.

2.1

EHSV už v roku 1994 predložil stanovisko k návrhu smernice Európskej komisie o lanovkových zariadeniach určených na prepravu osôb (1). V ňom podporil Komisiu najmä v súvislosti s cieľom „zaistiť koordinovaný postup členských štátov a vytvorenie základného dohľadu v Európskej únii so zámerom dosiahnuť a udržať vysokú úroveň bezpečnosti a znížiť tak v budúcnosti riziko nehôd.“

2.2

Výsledkom malo byť aj „konkurencieschopnejšie priemyselné odvetvie činné na širšom základe, ktoré sa dokáže lepšie presadiť na svetových trhoch. Keďže väčšina výrobcov pôsobiacich na svetovom trhu je z Európy, každé opatrenie, ktoré sa zameriava na zlepšenie predajných vyhliadok, musí mať racionálny, uplatniteľný východiskový bod.“

2.3

Lanovkové zariadenia sa prevádzkujú najmä v spojitosti s cestovným ruchom, hlavne v horských oblastiach, ktorý predstavuje dôležitú časť hospodárstva príslušných oblastí a stáva sa stále dôležitejším faktorom v obchodnej bilancii členských štátov (2).

2.4

Úlohou členských štátov je zabezpečiť bezpečnosť lanovkových zariadení počas ich výroby, uvedenia do prevádzky a počas prevádzky. Okrem toho sú členské štáty spolu s príslušnými orgánmi zodpovedné za také otázky, ako sú pozemkové práva, regionálne plánovanie a ochrana životného prostredia. Právne predpisy členských štátov sa značne odlišujú v dôsledku rôznych techník, v závislosti od priemyslu v štáte, ako aj od regionálnych zvyklostí a znalostí. V týchto predpisoch sa vymedzujú špecifické rozmery a vybavenie a podrobné vlastnosti. Vzhľadom na tieto okolnosti sú výrobcovia nútení predefinovať svoje výrobky pre každý trh. Táto situácia komplikuje poskytovanie štandardných riešení.

2.5

Aby sa zaručila bezpečnosť lanovkových zariadení, musia byť splnené základné zdravotné a bezpečnostné požiadavky. Tieto požiadavky sa musia uplatňovať s rozvahou, aby sa zohľadnili jednak najmodernejšie technické poznatky známe v čase prepustenia do obehu, uvedenia do prevádzky a prevádzky, a jednak technické a hospodárske požiadavky.

2.6

Okrem toho môžu lanovkové zariadenia prekračovať hranice štátov a môže sa stať, že výstavba týchto zariadení musí spĺňať protichodné pravidlá rôznych štátov.

2.7

K tvorbe právnych predpisov však došlo až v roku 2000. Smernica 2000/9/ES, ktorá sa týka lanovkových zariadení určených na prepravu osôb (3), bola prijatá 20. marca 2000 a uplatňuje sa od 3. mája 2002. Smernica 2000/9/ES sa vzťahuje na tieto hlavné typy lanovkových zariadení: pozemné lanovky, kabínové lanovky, odpojiteľné sedačkové lanovky, sedačkové lanovky s pevným uchytením, kyvadlové lanovky, lanovky typu funitel, kombinované zariadenia (vytvorené z viacerých lanovkových typov, ako sú napríklad kabínové lanovky a sedačkové lanovky) a vleky.

2.8

V súčasnosti, po viac než desiatich rokoch, je z rozličných dôvodov potrebná revízia právnych predpisov o lanovkových zariadeniach.

3.1

Podľa tohto návrhu sa má smernica 2000/9/ES nahradiť nariadením a zároveň zosúladiť s „balíkom návrhov o výrobkoch“ prijatým v roku 2008, a najmä s rozhodnutím (ES) č. 768/2008 o NLR.

3.1.1

Rozhodnutím o NLR sa stanovuje spoločný rámec harmonizačných právnych predpisov EÚ o výrobkoch. Tento rámec tvoria ustanovenia, ktoré sa používajú v právnych predpisoch EÚ o výrobkoch jednotne (napríklad vymedzenia pojmov, záväzky hospodárskych subjektov, notifikované orgány, mechanizmy v súvislosti s ochrannou doložkou). Tieto spoločné ustanovenia boli posilnené, aby sa zabezpečila možnosť účinnejšieho uplatňovania a presadzovania smerníc v praxi. Zaviedli sa nové prvky, napríklad záväzky dovozcov, ktoré sú z hľadiska zlepšenia bezpečnosti výrobkov na trhu veľmi dôležité.

3.1.2

Zámerom návrhu je tiež odstrániť určité ťažkosti, ktoré sa vyskytli pri vykonávaní smernice 2000/9/ES. Konkrétnejšie mali orgány, notifikované orgány a výrobcovia rozdielne názory na to, či určité typy zariadení patria do rozsahu pôsobnosti smernice 2000/9/ES a v dôsledku toho musia byť vyrábané a certifikované v súlade s požiadavkami a postupmi uvedenými v smernici.

3.1.3

Rozchádzali sa tiež v názore na to, či by sa určité vybavenie malo považovať za subsystém, infraštruktúru alebo bezpečnostný komponent.

3.1.4

V smernici sa navyše nekonkretizuje, ktorý typ postupu posudzovania zhody sa má na subsystémy uplatňovať.

3.2

Tieto rozdielne prístupy mali za následok narušenia trhu a rozdielne posudzovanie hospodárskych subjektov. Výrobcovia a prevádzkovatelia predmetných zariadení museli vybavenie upraviť alebo prejsť ďalšou certifikáciou, čo spôsobovalo dodatočné náklady a oneskorenia pri získavaní povolenia pre tieto zariadenia a ich uvádzaní do prevádzky.

3.3

Cieľom navrhovaného nariadenia je preto zvýšiť právnu zrozumiteľnosť, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti smernice 2000/9/ES, a tým zlepšiť vykonávanie príslušných zákonných ustanovení.

3.4

Smernica 2000/9/ES okrem toho obsahuje ustanovenia týkajúce sa posudzovania zhody subsystémov. Neurčuje sa v nej však konkrétny postup, podľa ktorého má výrobca a notifikovaný orgán postupovať. Okrem toho sa výrobcom neponúka taká paleta postupov posudzovania zhody, aká je k dispozícii pri bezpečnostných komponentoch. Navrhované nariadenie preto zosúlaďuje postupy posudzovania zhody, ktoré sú k dispozícii pre subsystémy, s postupmi používanými pri prípade bezpečnostných komponentoch, a to na základe modulov posudzovania zhody uvedených v rozhodnutí č. 768/2008/ES, ktorým sa stanovuje spoločný rámec pre uvádzanie výrobkov na trh (rozhodnutie o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh). V tejto súvislosti sa tiež stanovuje umiestnenie označenia CE s cieľom informovať o dodržiavaní jeho ustanovení v súlade s existujúcim systémom pre bezpečnostné komponenty.

3.5

V návrhu sa zohľadňuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii (4). Návrh zahŕňa:

Vylúčené sú:

3.6

Postupy posudzovania zhody pre bezpečnostné komponenty sú v návrhu zachované. Aktualizujú sa však zodpovedajúce moduly v súlade s rozhodnutím o NLR.

3.7

Ponecháva sa požiadavka na povinný zásah notifikovaného orgánu do fázy navrhovania a výroby všetkých subsystémov a bezpečnostných komponentov.

3.8

Návrhom sa zavádza škála postupov posudzovania zhody subsystémov založených na moduloch posudzovania zhody uvedených v rozhodnutí o NLR. Ďalej sa zavádza označenie CE pre subsystémy, keďže nie je dôvod, aby sa posudzovali inak, než bezpečnostné komponenty.

3.9

V návrhu sa posilňujú notifikačné kritériá pre notifikované orgány a zavádzajú sa osobitné požiadavky pre notifikujúce orgány. Je potrebné prispôsobenie novým technológiám, aby bola možná notifikácia on-line. Dôležité je stanoviť lehotu, počas ktorej možno objasniť všetky pochybnosti alebo obavy, pokiaľ ide o odbornú spôsobilosť orgánov posudzovania zhody, predtým, než začnú fungovať ako notifikované orgány.

4.1

Keďže sa však aktuálne ukázalo, že jednotný výklad ustanovení smerníc nie je vždy zaručený, EHSV poukazuje na to, že pri tomto type harmonizačných opatrení, ktorých cieľom je podpora voľného pohybu tovaru na vnútornom trhu, predstavujú nariadenia záruku jednotného výkladu (5). EHSV preto podporuje voľbu nariadenia, ako aj to, že za právny základ sa zvolil článok 114 ZFEÚ.

4.1.1

Ak bude kontrola výkonu nariadenia prenesená na členské štáty, Komisia by mala dohliadať na jednotnosť tohto výkonu.

4.2

V takom prípade je však tiež potrebné čo najpresnejšie prevzatie nepochybne dobrých prvkov platnej smernice a predpisov, ako aj najlepších postupov, ktoré z nich vyplývajú (6), pričom je nevyhnutné jazykovo presne formulovať ďalšie, nové prvky v nariadení.

4.2.1

Nie je jasné, prečo sa v názve nariadenia vypustil dodatok „určených na prepravu osôb“, keď sa v odôvodnení 8 výslovne uvádza, že rozsah pôsobnosti je rovnaký ako v prípade smernice.

4.2.2

Odborné pojmy sa sčasti výrazne odlišujú od tých, ktoré sa používajú v harmonizovanom súbore noriem pre lanovkové zariadenia, a mali by sa vzájomne zosúladiť.

4.2.3

V súčasnom znení návrhu nariadenia (článok 2 ods. 2 písm. a) sa neumožňuje jasné odlíšenie medzi výťahmi (najmä naklonenými výťahmi) v zmysle smernice 95/16/ES a pozemnými lanovkami. Súvisiace informácie poskytnuté v odôvodnení 11 nie sú dostačujúce ani vhodné na jednoznačné zaradenie v praxi. Je dôležité, aby bolo aj naďalej možné stavať naklonené výťahy v zmysle smernice o výťahoch na rôzne využitie v prírodnej krajine (prepojenia medzi parkoviskom v údolí a vyvýšeným hradom alebo historickým centrom mesta, prepojenia medzi lyžiarskymi zjazdovkami atď.).

4.2.4

V článku 2 ods. 2 písm. f) sa z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia vylučujú zariadenia, ktoré sa pohybujú po vode. V záujme predísť nesúladu a rozdielnym výkladom sa dodatočne vložilo odôvodnenie 12, ktoré však neprispieva k lepšiemu porozumeniu. V článku 2 ods. 2 písm. f) by sa v tejto súvislosti malo spresniť, že v tomto bode sa rozčleňujú „lanom poháňané trajekty“ – podľa vymedzenia v smernici 2000/9/ES – a „zariadenia na vodné lyžovanie“.

4.2.5

Na lanovkové zariadenia určené na prepravu osôb sa vzťahujú – odchylne od iných smerníc (napr. od smernice o strojových zariadeniach) – regulované schvaľovacie postupy, ktoré určujú členské štáty. V súlade s tým neexistuje nevyhnutnosť uvádzať na bezpečnostných komponentoch alebo subsystémoch obchodné meno a poštovú adresu, najmä keď vyhlásenia o zhode EÚ (7), v ktorých sú tieto údaje obsiahnuté, musia byť k dispozícii v zariadení, ako aj pre príslušný orgán. Na vytvorenie predstavy o hospodárskom dosahu tohto článku by napríklad pri sedačkovej lanovke s pevným uchytením bolo nevyhnutných 500 štítkov. Článok 11 (kapitola II) teda treba zmeniť tak, že v prvej vete sa vypustí formulácia „na subsystéme alebo bezpečnostnom komponente, alebo ak to nie je možné, na jeho obale alebo“.

4.2.6

V článku 2 ods. 2 písm. d) sa z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia vylučujú lanovkové zariadenia v zábavných parkoch, ak sú určené výlučne na rekreačné využitie. Vzniká otázka, aký je vzhľadom na bezpečnostné predpisy alebo základné požiadavky rozdiel v tom, či osoba, ktorá sa nachádza v lanovkovom zariadení, využíva toto zariadenie len na rekreačné účely alebo na prepravu. Odporúča sa preto ponechať iba text „pevné alebo mobilné zariadenia používané na výstaviskách“.

4.2.7

V odôvodneniach 57 a 58, ako aj v článku 41 sa stanovujú prechodné ustanovenia. Chýba však všeobecná formulácia, že návrh nariadenia sa nevzťahuje na zariadenia, ktoré sa už uviedli do prevádzky. V článku 9 treba ako nový ods. 3 doplniť formuláciu podľa smernice o lanovkových zariadeniach (odôvodnenie 28): „Nie je potrebné uviesť všetky existujúce lanovkové zariadenia do zhody s ustanoveniami platnými pre nové zariadenia“. Do článku 9 je potrebné ďalej po súčasnom odseku 3 uviesť ustanovenia o prípadnej opätovnej montáži lanových zariadení. „Opätovná montáž lanových zariadení je možná za týchto podmienok:

4.2.8

V článku 36 ods. 2 sa vyžaduje, aby notifikované orgány na žiadosť poskytovali iným notifikovaným orgánom aj informácie o pozitívnych výsledkoch posudzovania zhody. Notifikované orgány sú nezávislé inštitúcie, ktoré musia konať ako hospodárske subjekty. V záujme zamedzenia prenosu poznatkov treba vypustiť dodatok „a na žiadosť i pozitívnych“.

4.3

EHSV víta, že návrh nariadenia je v zmysle smernice 2000/9/ES a zodpovedá „balíku návrhov o výrobkoch“ prijatým v roku 2008, a najmä rozhodnutiu (ES) č. 768/2008 o NLR, ku ktorému už výbor poskytol kladné stanovisko (8).

5.1

V nemeckej verzii návrhu nariadenia sa často používa výraz „konstruiert“ (skonštruovaný) alebo „Konstruktion“ (konštrukcia) namiesto „geplant“ (navrhnutý) alebo „Planung“ (návrh) (analogicky so smernicou 2000/9/ES). Platí to pre celý nemecký text. Príklady možno nájsť v odôvodnení 1, článku 1, článku 2 ods. 1, článku 3 ods. 1 a 3, článku 8 ods. 1.

5.2

Vymedzenie pojmu „bezpečnostné komponenty“ v článku 3 ods. 4 treba prispôsobiť tak, aby sa vypustilo spojenie „alebo lanovkového zariadenia“. Dôvodom je, že v infraštruktúre, pre ktorú určujú postupy členské štáty, sa nemôžu nachádzať „bezpečnostné komponenty“ v zmysle nariadenia, ale charakterizujú sa ako „kritické prvky bezpečnosti“.

5.3

V článku 11 ods. 9 sa určuje, že výrobcovia na základe zdôvodnenej žiadosti členských štátov poskytnú všetky informácie a dokumentáciu o postupoch posudzovania zhody. V záujme zaistenia, aby sa článok nemohol vzťahovať na komponenty skonštruované podľa harmonizovaného súboru noriem (a pri ktorých sa v tomto zmysle predpokladá zhoda), sa na spresnenie odporúča, aby odsek 9 začínal slovami: „V prípade komponentov, ktoré sa neuviedli na trh podľa ustanovení harmonizovaného súboru noriem…“ .

5.4

Slovo „Drahtseilbahn“ (kyvadlová lanová dráha) v odôvodnení 8 nemeckej verzie nie je známe a nezodpovedá holandskej a anglickej verzii.

5.5

V návrhu nariadenia, napr. v odôvodnení 17, sa hovorí o „údržbe“. Údržba predstavuje iba časť udržiavania, ktoré zahŕňa činnosti, ako je kontrola, údržba a oprava. V celom texte treba v tomto zmysle nahradiť slovo Wartung (údržba) slovom Instandhaltung (udržiavanie). Pojem „maintained“ v anglickej verzii je správny.

5.6

Pojem „grundlegende Anforderungen“, ktorý sa používa v smernici EÚ o lanovkových zariadeniach, sa v návrhu nariadenia nahrádza výrazom „wesentliche Anforderungen“ (základné požiadavky, napr. v článku 6). V anglickej verzii sa aj naďalej analogicky so smernicou 2000/9/ES používa pojem „essential requirements“. V celom návrhu nariadenia by sa mala vykonať oprava na „grundlegende Anforderungen“.

5.7

Na odôvodnenie 19 nenadväzuje v predpise nijaký text, malo by sa preto vypustiť.

5.8

Odôvodnenie 23 je mätúce v tom zmysle, že sa tu vytvára prepojenie medzi voľným obehom tovaru a bezpečnostnou analýzou, a treba ho preto vypustiť.

5.9

V článku 1 sa vymedzuje predmet tohto nariadenia. Oproti smernici 2000/9/ES sa však neprevzali oblasti „navrhnúť“, „zmontovať“ a „uviesť do prevádzky“. Treba ich do znenia zaradiť alebo prevziať text smernice.

5.10

Vymedzenie pojmu „lanovkové zariadenie“ v článku 3 ods. 1 je ťažko zrozumiteľné. Malo by sa prevziať zo smernice 2000/9/ES.

5.11

Pojem „Schleppaufzug“ v článku 3 ods. 8 treba opraviť na „Schlepplift“ (vlek). Táto korektúra sa vykonala aj pri revízii príslušného harmonizovaného súboru noriem.

5.12

Keďže „uvedenie do prevádzky“ v článku 3 ods. 12 sa práve pri rekonštrukciách nemusí vždy vzťahovať na celé zariadenie, treba text doplniť slovami „alebo jej súčastí“.

5.13

V článku 8 ods. 1 sa požiadavky na bezpečnostnú analýzu zmenili do tej miery, že sa už neupravuje zodpovednosť. Keďže bezpečnostná analýza je však zásadným dokumentom pre investora, mala by sa do tohto článku doplniť formulácia „z poverenia investora alebo jeho splnomocneného zástupcu“.

5.14

V článku 8 ods. 2 sa stanovuje, že bezpečnostná analýza je súčasťou bezpečnostnej správy. V smernici 2000/9/ES sa však stanovuje, že na konci bezpečnostnej analýzy sa vypracuje bezpečnostná správa, čo predstavuje zásadný rozdiel. Odporúčame prevziať text článku 4 ods. 2 smernice.

5.15

Článok 9 ods. 4 je ťažko zrozumiteľný a mal by sa nahradiť znením článku 12 smernice 2000/9/ES.

5.16

V článku 10 ods. 1 sa upozorňuje, že lanovkové zariadenie môže zostať v prevádzke, len ak spĺňa podmienky uvedené v bezpečnostnej správe. Dôležitý dokument práve pre bezpečnú prevádzku zariadenia je návod na obsluhu a udržiavanie. Odporúča sa preto zmena znenia nahradením slova „zostalo“ slovom „bolo“ a nahradením výrazu „v bezpečnostnej správe“ výrazom „v dokumentoch podľa článku 9 ods. 2.“

5.17

Podľa modulov vymedzených v prílohe môže výrobca postup posudzovania zhody vykonať len spolu s určeným orgánom. V dôsledku toho treba znenie článku 11 ods. 2 upraviť takto: vypustiť výraz „vykonajú alebo“.

5.18

Pojem „bezpečnostné pokyny“ v článku 11 ods. 7 je nejasný a mal by sa spresniť.

5.19

Článok 16 obsahuje odkaz „v prvom odseku“, hoci ten neexistuje.

5.20

Ustanovenia rozhodnutia č. 768 o formálnych námietkach voči harmonizovaným normám (článok R9, resp. R19) by sa mali prevziať aj do článku 17.

5.21

Článok 18 ods. 4 obsahuje riziko, že by sa mohol uplatňovať aj na testovacie dráhy. V záujme prevencie by sa malo doplniť „s výnimkou testovacích dráh.“

5.22

Článok 19 ods. 2 by bolo možné chápať tak, že sa musia aktualizovať aj vyhlásenia o zhode v prípade bezpečnostných komponentov alebo subsystémov, ktoré sa už uviedli do prevádzky. V dôsledku toho treba záverečnú časť prvej vety „musí sa neustále aktualizovať“ nahradiť formuláciou „musí sa pri uvedení subsystému alebo bezpečnostného komponentu na trh aktualizovať.“

5.23

V článku 21 ods. 2 sa požaduje, aby sa označenie CE umiestnilo aj na subsystémy. Keďže na trhu sa nevyskytujú subsystémy, ktoré by neobsahovali aspoň jeden bezpečnostný komponent a v súlade s tým majú umiestnené jeho označenie CE, treba od tejto požiadavky upustiť. V tejto súvislosti sa odporúča vypustiť spojenie „subsystémov alebo“.

5.24

Prepracovať treba aj prílohu II. Prepracovanie však musí byť rozsiahle a zapojené doňho musia byť všetky zainteresované strany.