16.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 451/91

Spravodajca:

Michael SMYTH

Pomocný spravodajca:

Vincent FARRUGIA

1.1

EHSV široko podporuje toto oznámenie Komisie, ktoré nadväzuje na zelenú knihu o dlhodobom financovaní európskeho hospodárstva (1).Je pozitívnym výsledkom politickej diskusie o tom, ako najlepšie uspokojiť potreby Európy v oblasti dlhodobého financovania.

1.2

EHSV uznáva, že Komisia sa musí pohybovať v rámci svojich právomocí a zároveň podporovať primerané inštitucionálne a politické zmeny na svetovej úrovni, ako aj na úrovni členských štátov. To je obzvlášť dôležité v kontexte vnútroštátnych a medzinárodných regulačných režimov, ktoré ovplyvňujú dlhodobejšie časové horizonty investičných rozhodnutí. V mnohých členských štátoch napríklad existuje v daňových systémoch určitá preferencia dlhového financovania podnikov, čo spoločnosti motivuje k tomu, aby ako zdroj financovania používali radšej úver než vlastný kapitál. Na dosiahnutie diverzifikovanejšieho a stabilnejšieho dlhodobého financovania podnikov treba podnecovať členské štáty, aby podporovali väčšie využívanie kapitálového investovania. Komisia by to mala naďalej presadzovať.

1.3

Väčšina návrhov Komisie je solídna a v súlade s presadzovaním dlhodobejšieho horizontu investovania, ale bude chvíľu trvať, než dôjde k ich implementácii. Nové nástroje dlhodobého investovania (ako dlhopisy na projekty v rámci stratégie Európa 2020) sú potrebné teraz a EHSV nalieha na Komisiu, aby urýchlene pristúpila k implementácii.

1.4

V kontexte podpory dlhodobejšieho financovania hospodárstva je nevyhnutné dokončenie bankovej únie. Menová politika by sa mala prispôsobiť dlhodobému investovaniu, pokiaľ ide o primerané úrokové miery pre investorov aj sporiteľov. EHSV víta záväzok Komisie preskúmať roztrieštené cezhraničné toky úspor a tiež posúdiť uskutočniteľnosť vytvorenia celoeurópskeho sporiaceho produktu.

1.5

EHSV sa domnieva, že teraz nastala jedinečná príležitosť na formulovanie, vytvorenie a implementovanie rámca EÚ pre dlhodobé investície na základe solídnej analytickej práce, ktorú okrem iných vykonala Komisia, Inštitút pre medzinárodné financie a skupina tridsiatich (Group of Thirty). Prekážky udržateľného dlhodobého financovania sú dobre známe a treba ich prekonať. Spočívajú v piatich hlavných výzvach, a to:

2.1

Toto oznámenie je uváženou reakciou Komisie na úspešný konzultačný postup, ktorý začal po uverejnení Zelenej knihy – Dlhodobé financovanie európskeho hospodárstva (2) v marci 2013. Uvádza niekoľko návrhov a opatrení určených na riešenie prekážok, ktoré zabraňujú väčšej mobilizácii súkromných a verejných zdrojov dlhodobého financovania. Komisia zastáva názor, že hoci aj naďalej budú pri poskytovaní dlhodobejšieho financovania zohrávať dôležitú funkciu banky, na poskytovanie takéhoto financovania je potrebné podnecovať aj alternatívne nebankové zdroje, ako sú napr. verejné financovanie, inštitucionálni investori (poisťovne a dôchodkové fondy), tradičné alebo alternatívne investičné fondy, štátne investičné fondy a pod.

2.2

Opatrenia navrhnuté v tomto oznámení sú zamerané na

Komisia uverejnila aj návrh na revíziu smernice o inštitúciách zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (IORP) (3) s cieľom podporiť ďalší rozvoj dôchodkového poistenia zamestnancov, ktoré je dôležitým typom dlhodobého inštitucionálneho investora v EÚ, a oznámenie o kolektívnom financovaní (4), ktoré je pre MSP rastúcim zdrojom financovania.

3.1.1

Existuje nevyhnutné napätie medzi potrebou požiadaviek, ktoré sa na banky kladú v oblasti posilňovania kapitálu a v oblasti likvidity v záujme zvýšenia ich odolnosti, a na druhej strane želaním, aby sa na banky nevzťahovali neprimerané obmedzenia, ktoré ich môžu odradiť od poskytovania dlhodobého financovania reálnej ekonomiky. Dosiahnuť primeranú rovnováhu medzi týmito dvomi dôležitými cieľmi verejnej politiky nebude jednoduché. Komisia preskúma primeranosť nariadenia o kapitálových požiadavkách so zreteľom na dlhodobé financovanie a zreviduje rozsah, v akom môžu návrhy o pomere pokrytia likvidity a pomere čistého stabilného financovania brániť dlhodobému financovaniu zo strany bankového sektora.

3.1.2

Podľa názoru Komisie sa po dokončení bankových reforiem a bankovej únie obnoví dôvera vo finančný sektor a finančná roztrieštenosť sa výrazne zníži. Konkrétne nedávny súbor návrhov o štrukturálnej reforme bánk odčlenením základných činností financovania reálnej ekonomiky od rizikovejších obchodných činností by mal bankám umožniť obnovenie ich tradičnej úlohy (5). EHSV vo svojom stanovisku o reštrukturalizačnom balíku podporuje návrhy Komisie.

3.1.3

Pravdepodobne najzaujímavejšie prvky oznámenia sa týkajú pravidiel poisťovní a dôchodkových fondov pri dlhodobom investovaní. Revidovaná smernica Solventnosť II nadobudne účinnosť na začiatku roka 2016 a mala by umožniť poisťovniam investovať do akéhokoľvek druhu aktív podliehajúcich „zásade obozretnej osoby“. Môže to prispieť k rozvoju udržateľných trhov so sekuritizovanými nástrojmi. Pokiaľ ide o dôchodkové fondy, existujú návrhy, aby sa v spolupráci s Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) vytvoril rámec, ktorý by viedol k vytvoreniu jednotného trhu s osobnými dôchodkami v Európe, čím by sa potenciálne aktivizovali vyššie dlhodobé úspory.

3.1.4

Pokiaľ ide o mobilizáciu väčšieho množstva súkromných finančných zdrojov na dlhodobé investície, EHSV odporúča, aby Komisia tiež vypracovala štúdiu uskutočniteľnosti využitia štátnych fondov spolu s bežnejšími dlhodobými zdrojmi, ako sú dôchodkové fondy a veľkí poisťovatelia.

3.1.5

Európsky hospodársky a sociálny výbor vo svojej reakcii na zelenú knihu (6) odporúčal, aby Komisia na účely využívania dlhodobých úspor preskúmala zavedenie sporiaceho účtu na úrovni EÚ. Komisia teraz uskutoční štúdiu o prekážkach vytvorenia takéhoto cezhraničného nástroja EÚ zameraného na úspory.

3.2.1

Komisia sa v oblasti dosahovania účinnejšieho využívania verejného financovania pre dlhodobé investície zaväzuje vykonať opatrenia, ktorými by sa mala podnietiť širšia spolupráca medzi národnými a regionálnymi podpornými bankami, EIB/EIF a inými multilaterálnymi rozvojovými bankami, ako je Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR). Nedávne vytvorenie Strategickej bankovej spoločnosti Írska, ktorá je spoločným podnikom medzi írskou vládou, EIB a bankou KfW (7) a ktorá bude mať k dispozícii asi 800 miliónov EUR na úvery pre írske MSP, je dobrým príkladom tohto prístupu. Podobný návrh existuje aj v súvislosti s lepšou koordináciou a spoluprácou medzi národnými agentúrami pre vývozné úvery. Tieto návrhy sa prijímajú pozitívne.

3.3.1

Mnohé z návrhov Komisie sa zaoberajú problémom nedostatočne rozvinutých kapitálových trhov v Európe. V oznámení sa uvádza, že hoci sa trh s podnikovými dlhopismi v posledných rokoch zväčšuje, je naďalej (spolu s európskymi akciovými trhmi) roztrieštený a pre MSP a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou nie je ako zdroj dlhodobejších financií atraktívny. V reakcii na túto roztrieštenosť sa vypracuje štúdia o tom, či môžu byť na vytvorenie odolného a likvidného sekundárneho trhu s podnikovými dlhopismi potrebné okrem smernice MiFID 2 (8) aj ďalšie opatrenia. Existuje aj záväzok preskúmať, či by sa kritériá pre PKIPCP (9) mohli rozšíriť na cenné papiere kótované na rastových trhoch MSP.

3.3.2

Od začiatku finančnej krízy sa pojem sekuritizácia zvyčajne spája s hypotékami nízkej kvality v USA a so záväzkami zabezpečenými dlhmi, ako aj so swapmi na kreditné zlyhanie, ktoré sa z nich odvodzujú. Katastrofálne zlyhanie trhu s derivátmi nespôsobila samotná sekuritizácia aktív, ale neprimeraná regulácia, neporozumenie a vypočítavosť zo strany kupujúcich aj predávajúcich. Uplatnenie sekuritizácie je v súčasnosti opäť pevným bodom tvorby politiky. Požiadavky na ponechanie rizika sú v EÚ zavedené od roku 2011 a posilnili sa povinnosti zverejnenia, aby sa investorom umožnilo lepšie porozumenie finančným nástrojom, do ktorých investujú. Komisia zastáva názor, že v súčasnosti existuje priestor na vytvorenie udržateľných sekuritizačných trhov s príslušným prudenciálnym odlíšením rozličných cenných papierov zabezpečených aktívami, s ktorými sa bude obchodovať. Zatiaľ čo EHSV v zásade podporuje postupné využívanie sekuritizácie, zároveň žiada opatrnosť, aby sa zabezpečilo, že jej využívanie je implementované riadne regulovaným spôsobom.

3.3.3

Komisia sa zaväzuje spolupracovať s Bazilejským výborom a Medzinárodnou organizáciou komisií pre cenné papiere (IOSCO) na vypracovaní a zavádzaní celosvetových noriem, ktoré sa týkajú ponechania rizík, transparentnosti a konzistentnosti na sekuritizovaných trhoch. Zaviazala sa tiež do konca tohto roka preskúmať zaobchádzanie s krytými dlhopismi v nariadení o kapitálových požiadavkách (CRR) ako primeraný krok k vybudovaniu integrovaného trhu s krytými dlhopismi. Týmto preskúmaním by sa zase malo urýchliť vypracovanie štúdie o rámci EÚ pre kryté dlhopisy.

3.3.4

V oznámení sa preskúmal problém súkromného umiestňovania a keďže súkromné umiestňovanie sa považuje za realistickú alternatívu bankových úverov a verejných emisií podnikových dlhopisov, vznikol záväzok analyzovať osvedčené postupy na trhoch súkromného umiestňovania v Európe a na iných miestach a vypracovať návrhy širšieho uplatňovania takýchto umiestňovaní v EÚ.

3.4.1

Oznámenie sa dotýka aj chúlostivej otázky zlepšenia prístupu MSP k dlhodobejšiemu financovaniu. Táto téma tvorila časť akčného plánu o financovaní MSP uverejneného v roku 2011 a odvtedy sa dosiahol určitý menší pokrok. Nedostatok primeraných, porovnateľných, spoľahlivých a ľahko dostupných úverových informácií o MSP sa považuje za hlavnú prekážku lepšieho prístupu na kapitálové trhy. Jednou z príčin týchto nedostatkov je roztrieštený charakter zdrojov týchto informácií na vnútroštátnej úrovni.

3.4.2

Inštitút pre medzinárodné financie (IIF) v nedávnej vplyvnej štúdii (10) charakterizoval túto informačnú asymetriu ako hlavnú prekážku v oblasti krátkodobého aj dlhodobého financovania MSP. Na zmiernenie týchto prekážok navrhuje IIF súbor opatrení. Patrí medzi ne širšie využívanie digitálnych archívov so štandardnými príspevkami pre obchodné registre, štatistické úrady, bankové úverové ratingy a ďalších veriteľov. Tieto vnútroštátne archívy s údajmi o úverových rizikách by sa mali skonsolidovať s databázou European Data Warehouse, čo by prípadne mohlo viesť k európskemu centrálnemu úverovému registru. IIF vyzýva na stanovenie celoeurópskych noriem na zber informácií a ohlasovanie, aby sa tak umožnili analýzy naprieč podnikmi a štátmi. Lepšie a aktuálnejšie informácie o finančnom výkone MSP by mali veriteľom umožniť lepšie posudzovanie rizika a jeho primeranejšie oceňovanie. Návrhy IFF zachádzajú omnoho ďalej než návrhy Komisie a Európsky hospodársky a sociálny výbor naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa prednostne zaoberala týmito problémami informovania/dôvernosti na vnútroštátnej úrovni.

3.4.3

EHSV je presvedčený, že je prospešné zapojiť do posudzovania rizikovosti MSP agentúry pre regionálny rozvoj (RDA). Väčšina regiónov EÚ má takéto agentúry, niektoré z nich už poskytujú kapitálové a úverové financovanie klientskym MSP. RDA majú často lepšie vedomosti o MSP a ich vlastníkoch-prevádzkovateľoch a riadení než banky a EHSV odporúča, aby Komisia preskúmala ich možnú úlohu ako miestnych posudzovateľov rizika.

3.4.4

Komisia sa tiež zaviazala obnoviť dialóg medzi bankami a MSP s cieľom zlepšiť finančnú gramotnosť MSP, najmä pokiaľ ide o spätnú väzbu bánk o žiadostiach o úver. Štúdia IIF zachádza ďalej a odporúča osvetu MSP o dostupných možnostiach alternatívneho financovania a o výhodách účasti na programoch alternatívneho financovania. Európsky hospodársky a sociálny výbor toto stanovisko podporuje.

3.5.1

Pokiaľ ide o investovanie do infraštruktúry, Komisia konštatuje, že nedostatok konzistentnosti dostupných údajov o výkonnosti úverov na infraštruktúru v Európe predstavuje prekážku pre väčšiu účasť súkromného sektora na investíciách do infraštruktúry. Obchodná citlivosť a dôvernosť na strane bánk a investorov vlastného kapitálu často zamedzili širší tok príslušných informácií. Komisia sa zaväzuje posúdiť potenciál jednotného portálu na dobrovoľné sprístupňovanie existujúcich informácií o plánoch a projektoch miestnych, regionálnych a národných orgánov, pokiaľ ide o investovanie do infraštruktúry. Podobný prístup vytvorenia portálu sa navrhol aj pre sprístupnenie komplexných a štandardizovaných úverových štatistík o dlhoch v oblasti infraštruktúry. Európsky hospodársky a sociálny výbor tieto opatrenia podporuje.

3.6.1

Komisia okrem uvedených činností podľa osobitných problémov skúma aj širší rámec pre udržateľné financie, pokiaľ ide o správu a riadenie spoločností, účtovné štandardy, daňový systém a právne prostredie. Zváži návrh na revíziu smernice o právach akcionárov v záujme lepšieho zosúladenia dlhodobých záujmov inštitucionálnych investorov, správcov aktív a spoločností. EHSV podporuje túto revíziu smernice o právach akcionárov, aby sa podporil dlhodobejší záväzok akcionárov.

3.6.2

Vykoná sa aj posúdenie programov vlastníctva zamestnaneckých akcií a finančnej účasti zamestnancov v EÚ s cieľom určiť prekážky cezhraničného vykonávania takýchto programov a formulovať opatrenia na ich riešenie. Existuje aj záväzok posúdiť vhodnosť používania reálnej hodnoty v revidovanom štandarde IFRS 9 so zreteľom na dlhodobé investičné obchodné modely. Komisia okrem toho neskôr v tomto roku otvorí konzultácie, v ktorých sa preskúma opodstatnenosť zjednodušeného účtovného štandardu pre účtovné závierky kótovaných MSP a užitočnosť samostatného účtovného štandardu pre nekótované MSP.

3.6.3

V oznámení sa uvádza fiškálne zvýhodnenie dlhového financovania podnikov v rámci väčšiny členských štátov Európskej únie. Pre spoločnosti účinkuje ako podnet, aby sa viac zadlžovali, než aby využívali skôr vlastný kapitál. V tejto oblasti nemá Komisia právomoci a v oznámení sa iba zaväzuje podporovať prostredníctvom odporúčaní pre jednotlivé krajiny v rámci procesu európskeho semestra väčšie investície do vlastného kapitálu. A napokon, Komisia preskúma aktuálne odporúčanie o včasnej reštrukturalizácii životaschopných podnikov a o zásade „druhej šance“ vzhľadom na podnikateľov, ktorí sa dostali do konkurzu, ako aj na právo, ktoré sa uplatňuje na aspekty tretích strán pri postúpení pohľadávok. S týmito návrhmi možno vysloviť takmer úplnú spokojnosť.