26.11.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 424/39

Spravodajkyňa:

Ulla SIRKEINEN

1.1

EHSV dospel k záveru, že

1.2

EHSV podporuje

1.3

EHSV odporúča

2.1

Od marca 2008, keď Európska rada stanovila klimatické a energetické ciele EÚ 20-20-20 do roku 2020, sa mnohé zmenilo. Po prvé, nastala najhoršia hospodárska kríza povojnových rokov, z ktorej sa Európa ešte len začína zotavovať. Po druhé, ďalší dôležití aktéri nenasledovali EÚ v stanovení cieľov a opatrení na zmiernenie klimatických zmien. Po tretie, revolúcia bridlicového plynu v USA zmenila dianie na trhu s energiou prinajmenšom v odvetviach zasiahnutých sektorom plynárenstva, čím sa zmenila rovnováha v hospodárskej súťaži. Po štvrté, počas uplynulých niekoľkých rokov vo veľkej časti EÚ rýchlo vzrástli maloobchodné ceny energie, čo ohrozuje konkurencieschopnosť priemyslu a zraniteľných spotrebiteľov. Po piate, aktuálny politický vývoj na Ukrajine navyše dramatickým spôsobom upozornil na dôležitosť zníženia závislosti EÚ od ruských fosílnych zdrojov energie. Po šieste, v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov došlo k priam revolučnému technologickému vývoju, vďaka ktorému je výroba energie s nízkymi emisiami uhlíka stále nákladovo účinnejšia. EHSV v tejto súvislosti Komisii odporúča, aby viac šírila svoju analýzu, z ktorej vyplýva, že „náklady prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo sa podstatne nelíšia od nákladov, ktoré vzniknú v každom prípade v dôsledku potreby obnoviť starnúci energetický systém, stúpajúcich cien fosílnych palív a dodržiavania platných politík v oblasti klímy a energetiky. Očakáva sa však, že náklady na energetický systém v období do roku 2030 narastú na úroveň približne 14 % HDP v porovnaní s úrovňou približne 12,8 % v roku 2010. Pri účele výdavkov však dôjde k výraznému posunu od výdavkov na palivá k výdavkom na inovačné zariadenia s vysokou pridanou hodnotou, ktoré budú stimulovať investície do inovačných produktov a služieb, prispejú k vytváraniu pracovných miest a rastu a zlepšeniu obchodnej bilancie Únie.“Po siedme, v niektorých členských štátoch boli vypracované zaujímavé iniciatívy v oblasti decentralizovanej výroby energie z obnoviteľných zdrojov energie za priamej účasti občianskej spoločnosti. Z nich jasne vyplýva, že aktívne a priame zapojenie občanov, obcí a regiónov do výroby energie otvára nové možnosti pre tvorbu pridanej hodnoty na regionálnej úrovni, čo výrazne zvyšuje súhlas verejnosti s novou politikou v oblasti klímy a energetiky. A po ôsme, je stále viac zrejmé, že vedúce postavenie v oblasti technológií týkajúcich sa energie z obnoviteľných zdrojov má veľký hospodársky potenciál do budúcnosti a že regionálny rozvoj a energetickú politiku je možné navzájom prepojiť.

2.2

Pri plnení cieľov stanovených do roku 2020 sa dosiahol značný pokrok. V porovnaní s rokom 1990 sa emisie skleníkových plynov v roku 2012 znížili o 18 % a očakáva sa, že vzhľadom na doteraz prijaté opatrenia sa do roku 2020 ďalej znížia o 24 % a do roku 2030 o 32 %. Podiel energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe energie bol v roku 2012 vo výške 13 % a Európska komisia teraz počíta s ďalším zvýšením do roku 2020 na 21 % a do roku 2030 na 24 %. Energetická náročnosť hospodárstva EÚ sa v období rokov 1995 až 2011 znížila o 24 %, i keď sa zdá, že orientačný cieľ 20 % zvýšenia energetickej účinnosti sa nedosiahne. Tieto čísla sa dajú sčasti vysvetliť dlhotrvajúcim spomalením hospodárstva, únikom CO2 a zlepšením energetickej účinnosti.

2.3

Budúce výzvy sú však o to závažnejšie a vyžadujú si naliehavé opatrenia. Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC) nedávno zverejnil časti svojej 5. hodnotiacej správy, z ktorej vyplýva, že celosvetové emisie skleníkových plynov napriek opatreniam na ich zmiernenie stúpli na bezprecedentnú úroveň. Podľa IPCC iba veľké inštitucionálne a technologické zmeny a rozsiahle investície značne zvýšia možnosť, že globálne otepľovanie nepresiahne hranicu 2 stupňov Celzia.

2.4

V roku 2008 Európska rada rozhodla v súlade s medzinárodným záväzkom zastaviť globálne otepľovanie na 2 stupňoch Celzia znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2050 o 80 až 95 %. Komisia predložila príslušné plány v oblasti energetiky a klímy do roku 2050.

2.5

EHSV aktívne podporil a pozorne sledoval rozhodnutia o politikách EÚ v oblasti klímy a energetiky a ich uskutočňovanie. Boli prijaté mnohé príslušné stanoviská či už na základe žiadosti alebo z vlastnej iniciatívy výboru vrátane stanovísk k medzinárodným rokovaniam o klíme (1), k Európskemu energetickému spoločenstvu (2), nákladom na energiu (3), energetickej chudobe (4) a celkom nedávno k trhovým nástrojom na prechod k hospodárstvu nízkymi emisiami uhlíka (5).

2.6

Toto stanovisko nadväzuje na skoršie stanoviská a dopĺňa ich. Tak ako všetky stanoviská EHSV vzniklo ako kompromis medzi rôznymi názormi. Zaoberá sa iba oznámením „Rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie rokov 2020 až 2030“ (6). EHSV vydá samostatné stanoviská k ostatným častiam balíka, ako je reforma systému ETS (7), oznámenie o cenách energie (8), odporúčania k bridlicovému plynu (9) a oznámenie o obnove priemyslu (10).

3.1

Na základe plánov postupu v energetike a v oblasti klímy do roku 2050, zelenej knihy o verejnej konzultácii a posúdenia vplyvu Komisia predložila balík návrhov v rámci oznámenia o politike v oblasti zmeny klímy a energetickej politiky do roku 2030 uvedený v bode 2.8.

3.2

Komisia navrhuje cieľ zníženia emisií skleníkových plynov o 40 % oproti roku 1990. Sektor, na ktorý sa vzťahuje systém obchodovania s emisiami, musí dosiahnuť zníženie o 43 % v porovnaní s rokom 2005 a sektor, ktorý nepatrí do systému obchodovania s emisiami, o 30 %. Ročný faktor, o ktorý sa zníži emisný limit, sa zvýši zo súčasných 1,74 % na 2,2 % po roku 2020. Cieľ pre sektor, ktorý nepatrí do systému obchodovania s emisiami, sa členským štátom stanoví väčšinou takým spôsobom ako doteraz.

3.3

Komisia navrhuje cieľ vo výške najmenej 27 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe energie v EÚ. Tento cieľ je na úrovni EÚ záväzný, nemá sa však rozdeliť medzi členské štáty, a preto nie je jasné, koho je možné brať na zodpovednosť za jeho nesplnenie. Podiel energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví elektriny by sa zvýšil zo súčasných 21 % na 45 % v roku 2030.

3.4

K energetickej účinnosti neboli predložené žiadne návrhy. Hodnotenie vykonávania smernice o energetickej účinnosti bude predložené v polovici roka 2014 a na jeho základe sa vypracujú ďalšie návrhy.

3.5

Komisia navrhuje reformu systému obchodovania s emisiami  (11) zriadením rezervy stability trhu, ku ktorej predložila návrh nariadenia.

3.6

Komisia sa tiež zmieňuje o hospodárskej súťaži na integrovaných trhoch a podpore bezpečnosti dodávok energie. Komisia predložila samostatné oznámenie o cenách energie  (12).

3.7

Na základe národných plánov navrhuje novú metódu riadenia.

3.8

Na lepšie posúdenie pokroku navrhuje rozsiahlejší súbor ukazovateľov.

3.9

Zmieňuje sa aj o dôležitých doplňujúcich politikách v oblasti poľnohospodárstva a využívania pôdy, zachytávania a ukladania CO2, inovácií a financovania.

3.10

Komisia okrem toho podáva krátky prehľad medzinárodnej situácie v znižovaní emisií skleníkových plynov.

4.1

EHSV oznámenie víta, pretože jeho cieľom je dosiahnuť, aby boli ciele politík v oblasti klímy a energetiky naďalej predvídateľné. Stabilný a predvídateľný regulačný rámec a najmä jeho koherentné vykonávanie sú predpokladom dlhodobých rozhodnutí a veľkého množstva investícií, ktoré sú potrebné na docielenie želaného vývoja.

4.2

Dôležitou súčasťou predvídateľnosti je odkaz, že hlavné prvky politického rámca pre oblasť klímy a energetiky na obdobie do roku 2020 zostávajú nezmenené.

4.3

Oznámenie však zohľadňuje aj rozsiahle zmeny, ktoré nastali po prijatí politiky na obdobie do roku 2020. Bez ohľadu na potrebu predvídateľnosti je vzhľadom na problémy súvisiace s meniacou sa medzinárodnou situáciou, nutnosť hospodárskeho oživenia, lepšiu konkurencieschopnosť a stúpajúce náklady na energiu nevyhnutné prispôsobiť doterajšie opatrenia.

4.4

Globálne otepľovanie je veľkou dlhodobou hrozbou pre našu planétu, blahobyt budúcich generácií, ale aj pre hospodárstvo ako celok. Už dnes nás stojí veľa peňazí. Úsilie v EÚ musí byť zamerané na cieľ, ktorým je zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2050 o 80 až 95 %. EHSV podporuje návrh Komisie stanoviť tento cieľ na 40 % do roku 2030, aj keď ho možno považovať za ambiciózny. Podľa posúdenia vplyvu priloženého k oznámeniu by cieľ vo výške 35 % postačoval na dosiahnutie cieľa v oblasti emisií stanoveného na rok 2050.

4.5

Keď sa v roku 2008 rozhodlo o „cieli 2020“, ktorým je znížiť emisie skleníkových plynov o 20 % v porovnaní s východiskovou hodnotou v roku 1990, hodnoty emisií už boli menšie o 10 % než vo východiskovom roku 1990. V súčasnosti sa zdá, že do roku 2020 sa dosiahne zníženie o 24 %, to znamená zníženie o 14 % za 11 rokov. Ďalšie zníženie o 16o% by sa potom muselo dosiahnuť za 10 rokov, čo by sa vzhľadom na technologický rozvoj, zníženie nákladov pri zavádzaní obnoviteľných zdrojov energie a zvyšovanie cien fosílnych zdrojov energie mohlo dosiahnuť bez väčších ťažkostí. Úsilie o zníženie emisií od roku 1990 však značne uľahčil hospodársky pokles, rozsiahla reštrukturalizácia hospodárstva v postkomunistických krajinách a uplatňovanie mechanizmov Kjótskeho protokolu.

4.6

V záujme dosiahnutia tohto cieľa, avšak bez negatívneho dosahu na ďalšie hospodárske a sociálne aspekty udržateľnosti, je nanajvýš dôležité zabezpečiť čo najviac nákladovo efektívne opatrenia na jeho uplatňovanie. EHSV preto víta, že Komisia už nestanovuje žiadne ciele, pokiaľ ide o jeden z najdrahších variantov znižovania skleníkových plynov, teda v sektore biopalív. EHSV to odporúčal ešte v roku 2008 (13). V tejto súvislosti by sa malo dôkladne vyhodnotiť a všestranne prediskutovať využitie mechanizmov flexibility, ktoré Komisia teraz navrhuje po roku 2020 vylúčiť. Pri tomto hodnotení by sa mali zohľadniť zistené problémy, ako aj prínosy globálnej nákladovej efektívnosti a rozvoj medzinárodnej spolupráce v oblasti klímy.

4.7

Opatrenia ovplyvnia rôzne sektory hospodárstva rôznym spôsobom. Preto by opatrenia mali byť navrhnuté a namierené tak, aby sa obmedzili škodlivé následky a chránili sa najzraniteľnejší spotrebitelia energie. Prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo musí byť spravodlivý. Hlavnými otázkami sú odborná príprava, kvalitné pracovné miesta a účasť pracovníkov, príp. aj kompenzačné opatrenia.

4.8

ESHV tiež podporuje návrh Komisie stanoviť spoločný cieľ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, t. j. dosiahnuť jej podiel minimálne vo výške 27 %. Kým 40 % cieľ zníženia emisií skleníkových plynov je možné považovať za dôležitý signál politiky v oblasti klímy, aj so zreteľom na nastávajúce rokovania v rámci COP 20/COP 21, je rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov naproti tomu skôr cieľom energetickej politiky znížiť závislosť od dovozu, ktorá je v súčasnosti príliš veľká. Výbor kritizuje skutočnosť, že sa nemajú stanovovať záväzné individuálne ciele pre každý členský štát. Je úplne nepochopiteľné, ako chce Komisia bez národných individuálnych cieľov presadzovať a monitorovať dodržiavanie tejto cieľovej hodnoty, či prípadne uvaľovať sankcie.

4.9

Zvyšovanie energetickej účinnosti je najsľubnejšia cesta k dosiahnutiu cieľov energetickej politiky nákladovo účinným spôsobom z hľadiska životného prostredia, hospodárstva a bezpečnosti dodávok. Potenciál je veľký, ale potrebné sú radikálne opatrenia. EHSV od Komisie očakáva, že na základe svojho hodnotenia, ktoré sa uskutoční v tomto roku, predloží účinné politické opatrenia, a to s prihliadnutím na širokú paletu otázok, ktoré treba v tejto oblasti riešiť. Treba zohľadniť skúsenosti so súčasným a len nedávno schváleným legislatívnym rámcom. Pokiaľ ide o ciele, mohli by sa uvážiť sektorové, a to predovšetkým so zámerom využiť veľký potenciál sektorov stavebníctva a dopravy.

4.10

EHSV víta novú metódu riadenia, ktorú navrhuje Komisia, s jej opakujúcim sa postupom stanovovania národných plánov. Vypracúvanie týchto plánov by mohlo poskytnúť dobrú príležitosť zapojiť nielen zainteresované strany, ale aj širšiu občiansku spoločnosť do záležitostí energetickej politiky, vrátane záväzku implementovať túto politiku. Najdôležitejším aspektom návrhu je požiadavka konzultácií so susednými krajinami, ktoré by mali byť povinné pred prijatím vnútroštátnych rozhodnutí s potenciálne ďalekosiahlymi dôsledkami pre iné strany a ktoré by mohli predstavovať rozhodujúci krok na ceste ku skutočnému Európskemu energetickému spoločenstvu. Skombinovanie rôznych vnútroštátnych zdrojov a prístupov a tým rozličné energetické mixy by mohli viesť k nákladovo efektívnym regionálnym systémom a trhom a prispieť k vyváženosti, primeranej výrobe a bezpečnosti dodávok energie. EHSV preto vyzýva členské štáty, aby reagovali kladne na postup efektívneho riadenia a spolu s Komisiou a občianskou spoločnosťou určili, ako sa dá zaviesť. Táto nová metóda riadenia by mala byť transparentná a mala by zahŕňať zapojenie občianskej spoločnosti, pričom by zároveň minimalizovala dodatočnú administratívnu záťaž pre členské štáty.

4.11

Hlavnými cieľmi pri výkone práva členských štátov rozhodnúť o svojom vlastnom energetickom mixe sú udržateľnosť a diverzifikácia. V obidvoch bodoch bude naďalej potrebné zvyšovať využívanie obnoviteľných zdrojov a doplniť ich aj inými zdrojmi s nízkymi emisiami. Politické opatrenia EÚ nemôžu byť prekážkou pre členské štáty, ktoré chcú využívať jadrovú energiu alebo vlastné zdroje energie vrátane nekonvenčných plynov.

4.12

Je potrebné zvýšiť pomoc pridruženým krajinám a krajinám zapojeným do európskej susedskej politiky pri budovaní nízkouhlíkového hospodárstva, uľahčiť im prístup k príslušným technológiám a podporovať v týchto krajinách výskumné centrá, ktoré sa na danú oblasť špecializujú.

4.13

V uplynulých týždňoch sa zvýraznil problém veľmi vysokej závislosti EÚ od fosílnych zdrojov energie z nespoľahlivých zdrojov, ktorý si naliehavo vyžaduje pozornosť. Je potrebné podniknúť rázne kroky smerom k diverzifikácii dodávok energie, ako sa uvádza v bode 4.10 a pritom sa zamerať najmä na zdroje, ktoré sú trvalo k dispozícii a podľa možnosti neprodukujú emisie. Na diverzifikáciu zdrojov dodávok je tiež potrebný skutočný vnútorný trh s energiou a spoločná vonkajšia energetická politika.

4.14

EHSV víta návrh využívať širší súbor ukazovateľov v záujme presnejšieho posúdenia pokroku. Najväčšou prekážkou vytvorenia skutočného vnútorného trhu s energiou je naďalej nedostatočná cezhraničná prenosová kapacita. Vhodným spôsobom na sledovanie pokroku v tejto oblasti je monitorovať vývoj cenových rozdielov medzi regiónmi a krajinami.

4.15

Komisia má vo vzťahu k tomuto vývoju dôležitú úlohu, a to zaistiť rovnaké podmienky tým, že zruší škodlivé dotácie a vykoná kontrolu systémov štátnej pomoci (14). To by sa malo vzťahovať aj na podporné opatrenia, ktoré boli stanovené v rámci systému ETS ako kompenzácia určená pre priemyselné odvetvia, v ktorých hrozí únik CO2, za nepriame náklady súvisiace so zmenou klímy, ako sú napr. vyššie ceny elektrickej energie. Takáto kompenzácia by mala podliehať celoeurópskemu systému, aby sa predišlo narušeniu hospodárskej súťaže medzi členskými štátmi. EHSV tiež vypracoval samostatné stanovisko k návrhu o zmene systému ETS (15). Na medzinárodnej úrovni sa musí Komisia takisto zasadzovať za rovnaké podmienky hospodárskej súťaže, čo znamená, že táto otázka by mala byť predmetom rokovaní v rámci WTO, ale aj dohody o TTIP.

4.16

Dôležitou súčasťou národných plánov v oblasti energetiky sú politické opatrenia pre sektory, na ktoré sa ETS nevzťahuje. Obzvlášť dôležité sú sektory dopravy a vykurovania. K politike v oblasti biopalív sa výbor už niekoľkokrát vyjadril a odkazuje na svoje príslušné stanoviská (16).

4.17

Poľnohospodárstvo a využívanie pôdy budú dôležité pri zmierňovaní dôsledkov zmeny klímy, no pri politických opatreniach je potrebná hlbšia analýza a úvaha. Pri diverzifikácii zdrojov energie bude hrať úlohu udržateľná biomasa z poľnohospodárstva a lesníctva. Ak by sa mali zmeny v sektore využívania pôdy začleniť medzi ciele, na ktoré sa nevzťahuje ETS, muselo by sa celkové zvýšenie v zachytávaní CO2 v lesoch úplne odrátať.

4.18

V oznámení takisto chýbajú informácie o výsledkoch dosiahnutých pri vytváraní nových ekologických pracovných miest, čo bolo dôležitým cieľom pri rozhodnutiach 20-20-20. Doteraz vykonané štúdie poukazujú na nulový alebo celkovo len veľmi malý pozitívny vplyv na zamestnanosť, kým štruktúry pracovných miest sa radikálne zmenia.

4.19

Pravdepodobne dochádza k masívnej ekologizácii existujúcich aktivít v EÚ, ako to dokazuje napríklad oveľa vyššia energetická účinnosť výrobných odvetví. Doteraz boli energeticky náročné priemyselné odvetvia schopné reagovať na klimatické výzvy tým, že zvýšili svoju účinnosť, no keďže väčšina tohto potenciálu sa už vyčerpala, hrozba úniku CO2 by sa mala v budúcnosti brať ešte vážnejšie.

4.20

Mnohé odvetvia energeticky náročných priemyselných sektorov v Európe konkurujú na otvorených celosvetových trhoch bez možnosti jednostranne pripočítať dodatočné náklady k svojim cenám, a preto u nich existuje hrozba úniku CO2. Vo väčšine prípadov sú tieto odvetvia v celosvetovom meradle energeticky najúčinnejšie a majú najnižšie emisie. Za týchto okolností by únik CO2 mohol dokonca viesť k zvýšeniu celosvetových emisií. Politické opatrenia EÚ by teda nemali viesť k vyšším nákladom na energiu, či už priamym alebo nepriamym, pre tieto odvetvia, alebo by mali obsahovať jasné ustanovenia o tom, ako sa majú tieto zvýšené náklady kompenzovať. Ustanovenia o predchádzaní úniku CO2 musia stanoviť úplne bezplatné prideľovanie emisných kvót, založené na technicky dosiahnuteľných kritériách, kým sa nepreukáže, že nové technológie prinášajú značné zníženia emisií ekonomicky únosným spôsobom.

4.21

Hlavným skutočným riešením výziev súvisiacich s politikou v oblasti zmeny klímy a energetickou politikou je inovácia. Európska únia a členské štáty, ako aj ďalší finanční aktéri musia radikálne konať, aby tento potenciál začali využívať, a podporovať zavedenie nových technológií i pokusy o riskantnejšie prielomové inovácie. Bez skutočného technologického posunu v mnohých sektoroch nemožno dosiahnuť dlhodobé ciele. Na to, aby tieto inovácie vznikli, potrebujeme konkurencieschopný priemyselný sektor, a prispôsobením sa tejto výzve môže zasa uvedený sektor zostať konkurencieschopný a zdolať nové oblasti. Rozhodujúcim faktorom, ktorý to umožní, je vysoko kvalitná odborná príprava. Odvetvia zamerané na výrobu zariadení potrebných pre nízkouhlíkové hospodárstvo by mohli prispieť ku konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva a zlepšiť dostupnosť týchto zariadení. To si vyžaduje prepojenie výskumnej činnosti a podporných opatrení.

4.22

Na zvládnutie výziev súvisiacich so zmenou klímy a na pokračujúce poskytovanie istej, bezpečnej a dostupnej energie pre každého obyvateľa Európy je potrebné, aby u všetkých došlo k zmenám v prístupe a správaní. Akúkoľvek líniu politiky si politickí činitelia EÚ zvolia, jej hladká implementácia závisí od toho, aby boli v ranom štádiu zapojené všetky zainteresované strany. Ako sa uvádza v bode 4.9, občianska spoločnosť musí zohrávať svoju úlohu, pričom EHSV ju v tom môže podporovať.

4.23

V súvislosti s politikou v oblasti zmeny klímy je však najdôležitejšou otázkou medzinárodný vývoj. Vďaka rámcu politiky navrhnutom v oznámení by značne klesol podiel EÚ na celosvetovom množstve emisií skleníkových plynov zo súčasnej úrovne 11 %. Medzinárodná agentúra pre energiu dospela k záveru, že na základe aktuálnych politických opatrení by sa podiel EÚ do roku 2035 znížil na 7 %. Európa nesie osobitnú historickú zodpovednosť za to, aby sa konalo v otázkach zmeny klímy, no ak bude konať len sama, nenastane veľký rozdiel pri obmedzovaní zmeny na úroveň 2 stupňov. Kľúčovými cieľmi politiky EÚ sú ambiciózna medzinárodná dohoda a jej účinná implementácia. Ak sa toto nedosiahne, EÚ by mohla byť nútená znovu zvážiť svoje vlastné politické opatrenia. Súčasne by sa mala venovať oveľa väčšia pozornosť a aktivita adaptácii na zmenu klímy, ktorú už dlhšie nemožno opomínať.