12.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 311/68

1.1

V súvislosti s prijatím novej spoločnej rybárskej politiky (SRP), v ktorej je novinkou zavedenie povinnej vykládky druhov podliehajúcich TAC (celkový povolený výlov) a kvótam, ako aj druhov s minimálnou ochrannou referenčnou veľkosťou, sa EHSV domnieva, že je potrebné prispôsobiť tejto povinnej vykládke platné právne predpisy, ktoré v určitých prípadoch nariaďujú odhadzovanie úlovkov.

1.2

Nazdáva sa však, že návrh Komisie je príliš zložitý a rybárom spôsobí ďalšiu nadbytočnú a neprimeranú záťaž v súvislosti s uplatňovaním povinnej vykládky. Preto sa domnieva, že by sa mali presadzovať pragmatickejšie, jasnejšie, jednoduchšie a flexibilnejšie predpisy, ktoré by rybárom poskytli čas na prispôsobenie sa v rámci prechodného obdobia bez toho, aby im hrozili prísne sankcie.

1.3

EHSV ľutuje, že sa nevykonalo predbežné posúdenie vplyvu, v rámci ktorého by sa preskúmalo, aké dôsledky bude mať uplatňovanie povinnej vykládky na jednotlivé flotily.

1.4

Výbor sa nazdáva, že technické opatrenia sú základom rybolovných činností, a preto by sa rozhodnutia o nich mali prijímať v priamom kontakte s prístavmi. Tieto opatrenia by tiež mali byť špecificky určené pre konkrétne prípady, mali by mať dočasný charakter a obsahovať rýchle a účinné postupy rozhodovania, ktoré by umožňovali prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam a vývoju príslušných druhov.

1.5

EHSV žiada spoluzákonodarcu, aby zohľadnil jeho pripomienky k novým definíciám, zloženiu úlovkov, zaznamenávaniam úlovkov, novým povinnostiam v oblasti kontroly, oprávneniam na rybolov, prípustným odchýlkam, ku kontrole pomocou kamerového systému (CCTV) a k sankciám.

2.1

Jedenásteho decembra 2013 bolo schválené nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 o spoločnej rybárskej politike, ktoré nadobudlo účinnosť 1. januára 2014.

2.2

Jeho prijatím sa zrušilo nariadenie Rady (ES) č. 2371/2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu, ktoré bolo v platnosti od 1. januára 2003 do 31. decembra 2013.

2.3

Týmto novým nariadením o spoločnej rybárskej politike sa menia, dopĺňajú a zrušujú rôzne nariadenia, rozhodnutia a smernice, ktoré sa musia prispôsobiť novým normám uvedeným v tomto nariadení.

2.4

Jedna z nich, ktorá je predmetom tohto stanoviska, je obsiahnutá v článku 15 o opatreniach na ochranu a udržateľné využívanie morských biologických zdrojov, ktorý sa týka povinnej vykládky.

2.5

Len v dôsledku znenia týkajúceho sa tejto právnej úpravy o povinnej vykládke, obsiahnutého v novom nariadení (EÚ) č. 1380/2013, muselo byť zmenených a doplnených sedem predchádzajúcich nariadení (ES) a ôsme muselo byť zrušené.

3.1

Rokovania o reforme SRP obsiahnutej v nariadení (EÚ) č. 1380/2013 trvali dlhšie, než sa pôvodne očakávalo, takže nariadenie nadobudlo účinnosť s ročným oneskorením, a to z veľkej časti pre kontroverzné zavedenie povinnej vykládky, ktorá je tiež známa ako zákaz odhadzovania úlovkov.

3.2

Môžeme potvrdiť, že hlavným cieľom novej SRP je postupná eliminácia odhadzovania úlovkov vo všetkých rybolovných oblastiach EÚ prostredníctvom povinnej vykládky.

3.3

EHSV vyjadril v bode 1.8 záverov svojho stanoviska o reforme SRP názor, že ide „o želaný cieľ“, no zasadzoval sa „za postupnejší a proporčnejší prístup založený na postupnom znižovaní odvrhovania úlovkov a súčasnej propagácii a podpore selektívnosti rybárskeho výstroja, opatrení zameraných na spracovanie úlovkov na produkty s pridanou hodnotou, hľadaní obchodných riešení a tiež na prispôsobení infraštruktúry plavidiel a rybárskych prístavov“.

3.4

V tejto súvislosti treba poznamenať, že návrh základného nariadenia o SRP zavádzal zákaz odhadzovania úlovkov podľa jednotlivých druhov v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2015.

3.5

Európsky parlament a Rada dosiahli koncom roka 2013 politickú dohodu, ktorej súčasťou je nový harmonogram nadobudnutia účinnosti povinnej vykládky, ktorá sa má zavádzať postupnejšie než sa uvádzalo v pôvodnom návrhu, a to v období od 1. januára 2015 do 1. januára 2019.

3.6

Aby sa mohla zaviesť povinná vykládka, je potrebné odstrániť alebo zmeniť niektoré ustanovenia súčasných predpisov o technických opatreniach, riadiacich opatreniach a kontrole, ktoré sú v protiklade s povinnou vykládkou a ukladajú rybárom povinnosť odhadzovať úlovky.

3.7

Rada nalieha na Komisiu, aby konala bezodkladne s cieľom zmeniť a doplniť existujúce predpisy. Zámerom Komisie je vypracovať nový rámec technických opatrení, ktorý by mal uľahčiť uplatňovanie povinnej vykládky v plnej miere. Tento nový rámec však v čase, keď začne povinnosť vykládky platiť pre prvú skupinu rybolovných oblastí (t. j. 1. januára 2015), ešte takmer určite nebude v platnosti.

3.8

Počas prípravy nového rámca preto treba z právnych predpisov odstrániť právne a praktické prekážky, ktoré bránia prechodnému vykonávaniu.

3.9

Nové právne predpisy, ktoré teraz predložila Komisia, EHSV považuje za nevyhnutné na správne uplatňovanie novej SRP. Nasledujúce body sú venované ich analýze.

4.1

V úvode návrhu je uvedených niekoľko zmien definícií, ktoré sú spoločné pre viaceré nariadenia, ako napríklad zavedenie nového pojmu „neželané úlovky“ alebo zmena výrazu „minimálna veľkosť pri vykládke“ na „minimálna ochranná referenčná veľkosť“.

4.2

Cieľom väčšiny zmien v nariadeniach o technických opatreniach je odstrániť povinnosť odhadzovania úlovkov, ktorú súčasné právne predpisy nariaďujú z troch dôvodov:

4.3

Komisia navrhuje zachovať v platnosti povinnosť odhadzovať všetky úlovky, ktoré nespadajú pod povinnú vykládku, a pomocou výnimiek odstrániť úlovky, na ktoré sa bude vzťahovať povinná vykládka a ktoré sa budú musieť navyše započítavať do kvóty.

4.4

EHSV sa nazdáva, že technické opatrenia sú základom rybolovných činností, a preto by sa rozhodnutia o nich mali prijímať v priamom kontakte s prístavmi. Taktiež by mali byť špecificky určené pre konkrétne prípady, mali by mať dočasný charakter a obsahovať rýchle a účinné postupy rozhodovania, ktoré by umožňovali prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam a vývoju príslušných druhov. Proces prijímania rozhodnutí EÚ to žiaľ neumožňuje.

4.5

Výbor sa domnieva, že návrh nariadenia je veľmi zložitý a rybárom spôsobí ďalšiu nadbytočnú a neprimeranú záťaž v súvislosti s uplatňovaním povinnej vykládky. Preto si myslí, že sú potrebné pragmatickejšie, jasnejšie, jednoduchšie a flexibilnejšie predpisy, ktoré by podobne ako v iných krajinách na svete, umožnili rybárom prispôsobiť sa v rámci prechodného obdobia bez toho, aby im hrozili prísne sankcie. Z tohto dôvodu sa nazdáva, že nové kontrolné opatrenia zavedené s cieľom zabezpečiť úplné dodržiavanie predpisu, s ktorým zatiaľ nie sú žiadne skúsenosti, od prvého dňa jeho platnosti, sú neopodstatnené.

4.6

V tejto súvislosti EHSV ľutuje, že sa nevykonalo predbežné posúdenie vplyvu, ktoré by analyzovalo budúce dôsledky uplatňovania povinnej vykládky na jednotlivé flotily. Konkrétne sa nazdáva, že posúdenie by bolo predovšetkým potrebné, pokiaľ ide o rybolov pelagických druhov, ktorý sa vykonáva v externých rybolovných oblastiach spravovaných regionálnymi rybárskymi organizáciami. Tento druh rybolovu si vyžaduje vyčerpávajúcu predbežnú analýzu harmonizovaného uplatňovania európskych právnych predpisov, v rámci ktorej sa tiež musia zohľadniť už existujúce pravidlá týchto regionálnych rybárskych organizácií, aby sa predišlo relatívnemu znevýhodňovaniu a ohrozeniu konkurencieschopnosti európskych flotíl, ktoré lovia v externých rybolovných oblastiach.

5.1

Pokiaľ ide o definíciu „neželaných úlovkov“, ktorými sa rozumejú náhodné úlovky morských organizmov, ktorých lov je za relevantných okolností zakázaný, sa výbor domnieva, že definícia je síce jednoduchá, avšak nie veľmi uspokojivá, pretože zvyčajne ide o nevyhnutný vedľajší úlovok necieľových vzácnych druhov, ktoré sa na základe rozdelenia kvót alebo iných pravidiel nesmú loviť pomocou daného rybárskeho výstroja alebo ich nesmie loviť konkrétny hospodársky subjekt. EHSV sa domnieva, že by bolo vhodnejšie definovať ich ako „náhodné úlovky, ktoré nie sú úplne v súlade s platnými právnymi predpismi“.

5.2

Pokiaľ ide o definíciu „minimálnej ochrannej referenčnej veľkosti“, momentálne ide iba o zmenu názvu, pričom cieľom je zabezpečiť, aby sa druhy, ktoré nedosahujú túto veľkosť a vzťahuje sa na ne povinná vykládka, museli vykladať samostatne a kontrolovane, aby sa nedostali na komerčný trh, zatiaľ čo druhy, na ktoré sa povinná vykládka nevzťahuje, sa budú naďalej odhadzovať späť do mora. EHSV sa domnieva, že by sa mala zohľadňovať istá miera chybovosti vzhľadom na technické ťažkosti dôkladného separovania druhov, na ktoré sa vzťahuje povinná vykládka, pričom každý druh má inú minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť; v opačnom prípade by to viedlo k obrovskej právnej neistote.

5.3

Na základe zmeny pravidiel zloženia úlovkov, ktoré teraz vyžadujú, aby sa vykladali druhy, na ktoré sa vzťahuje povinná vykládka, v niektorých prípadoch nie je jasné, či sa tieto neželané úlovky majú zohľadňovať pri výpočte percentuálneho zloženia. V tejto súvislosti sa výbor nazdáva, že tým vzniká problém, pokiaľ ide o určovanie kvót, do ktorých sa tieto úlovky majú započítavať, čo je ťažké povedať, ak nevieme, akú mieru flexibility budú umožňovať jednotlivé navrhované mechanizmy, ako budú v budúcnosti fungovať výmeny kvót medzi členskými štátmi (tzv. swaps) a akú politiku bude presadzovať Komisia pri stanovovaní celkového povoleného výlovu (TAC) pre jednotlivé druhy pri zmiešanom rybolove. Ak sa za kritérium bude považovať maximálny udržateľný výnos, vyvolá to nerovnováhu, ktorá bude viesť k všeobecnému nedostatku špecifických kvót a oslabí mnohé rybolovné oblasti.

5.4.1

Zmenou článku 14 nariadenia (ES) č. 1224/2009 o vyplnení a predkladaní rybárskeho denníka, v ktorom sa predtým v odseku 1 uvádzalo: „(...) v ktorom osobitne uvádzajú množstvá každého druhu chyteného a ponechaného na palube nad 50 kg ekvivalentu živej hmotnosti“, sa toto posledné kritérium zrušuje. EHSV sa domnieva, že toto opatrenie značne skomplikuje činnosť, najmä pre malé plavidlá, hoci táto kapitola sa týka iba lodí s celkovou dĺžkou vyše 10 metrov. Ak je zámerom zlepšiť kvalitu informácií, mohol by sa na tento účel s dostatočnou presnosťou využívať odber vzoriek.

5.4.2

Výbor si takisto myslí, že zmena písmena f), ktoré teraz znie „vrátane osobitnej podpoložky uvádzajúcej množstvá alebo jednotlivé kusy, ktoré nedosahujú uplatniteľnú minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť“, môže niekedy vyžadovať neúmerné množstvo práce, najmä pre flotily pre drobný rybolov.

5.4.3

V článku 4 sa uvádzalo, že „kapitáni rybárskych plavidiel Spoločenstva zaznamenajú do rybárskeho denníka aj všetky odhadované odhodenia nad 50 kg ekvivalentu živej hmotnosti v objemovom vyjadrení v prípade všetkých druhov“. EHSV sa domnieva, že vypustenie zmienky o 50 kg bude taktiež znamenať značné množstvo práce, o ktorom neboli ani len vykonané odhady. Treba mať na pamäti, že návrh sa týka všetkých druhov bez ohľadu na to, či sa na ne vzťahuje povinná vykládka alebo nie.

5.5

Výbor mimoriadne zarazila nová povinnosť v oblasti kontroly, ktorú vlastníkom lodí nariaďuje článok 15 ods. 3 nariadenia (ES) č. 850/98, pretože nie je možné predvídať, aký bude úlovok lode počas rybárskej výpravy, a od vlastníkov lodí nemožno požadovať prorocké schopnosti. Hoci je znenie tohto ustanovenia neurčité, pokiaľ ide o praktické dôsledky uplatnenia alebo porušenia v ňom stanovenej požiadavky, mohlo by sa použiť na ukladanie sankcií vlastníkom lodí alebo vyhrotenie akejkoľvek konfliktnej situácie. Z tohto dôvodu sa výbor domnieva, že tento bod by sa mal vypustiť, pretože môže spôsobiť závažnú právnu neistotu.

5.6

Podľa názoru EHSV sa požiadavka povinných individuálnych oprávnení na rybolov pre lode, na ktoré sa vzťahuje povinná vykládka, zdá byť prehnaná, pretože by sa týkala veľkého počtu malých plavidiel a spôsobila by enormný nárast byrokracie, pričom treba zohľadniť aj ďalšie požiadavky členských štátov týkajúce sa poskytovania informácií. Podľa výboru by bolo lepšie, keby sa táto požiadavka nevzťahovala na plavidlá, ktoré uskutočňujú rybárske výpravy trvajúce kratšie než jeden deň.

5.7.1

Nové predpisy v oblasti kontroly sa vzťahujú na všetky rybolovné oblasti, ako aj na veľké a malé plavidlá. EHSV opakuje, že tieto opatrenia sú neprimerané predovšetkým pre malé plavidlá, pretože spôsobia obrovskú administratívnu záťaž pre toto odvetvie a príslušné orgány, ako aj praktické ťažkosti pri práci na palube.

5.7.2

Komisia navrhuje oddelené skladovanie úlovkov malej veľkosti, pričom stanovuje, že „sa musia umiestniť do škatúľ, nádob alebo kontajnerov osobitne pre každú populáciu“. Výbor sa domnieva, že toto opatrenie môže byť pre malé plavidlá neuskutočniteľné a že plánované čiastočné vyňatie vzťahujúce sa na lode s dĺžkou menej než 12 metrov sa nezdá byť dostatočné. EHSV preto zastáva názor, že z tejto požiadavky by mali byť vyňaté minimálne všetky plavidlá, ktoré uskutočňujú jedno- alebo dvojdňové rybárske výpravy, a to bez ohľadu na ich veľkosť.

5.8.1

Podľa navrhovaného znenia článku 90 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) č. 1224/2009 sa akékoľvek nedodržanie povinnej vykládky považuje za závažné porušenie predpisov. Podľa EHSV je toto ustanovenie prehnané a neprimerané a malo by sa z návrhu vypustiť.

5.8.2

Hoci sa v tomto článku uvádza, že závažnosť porušenia stanoví príslušný orgán daného členského štátu, výbor sa domnieva, že predpisy sa ukážu byť také zložité a ťažko splniteľné, že žiaden vlastník flotily sa nedokáže vyhnúť menej závažným neúmyselným porušeniam.

5.9

EHSV sa nazdáva, že je rozumné stanoviť vyššiu mieru tolerancie pre malé úlovky. Myslí si však, že navrhované odchýlky nie sú realistické, najmä po vypustení zmienky o limite 50 kg z vyhlásení a zavedení povinnosti zaznamenávať objem všetkých odhodených úlovkov. Ako alternatívu navrhuje, aby sa v každej rybolovnej oblasti dohodli a prediskutovali nové miery tolerancie a spomenuté požiadavky na poskytovanie informácií.

5.10

Podľa Komisie začlenenie odseku o diaľkovom elektronickom monitorovaní (CCTV), hoci v súčasnosti nie je povinné, reaguje na potrebu vytvoriť právny rámec pre tento systém, ktorý by dopĺňal tie, ktoré už sú v súčasnosti k dispozícii v rámci regulácie kontroly. EHSV sa domnieva, že je potrebné jasnejšie definovať tento systém a stanoviť podmienky, za akých by sa mohol stať povinným.