12.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 311/47

1.1

EHSV víta oznámenie o obnove priemyslu a dospel k záveru, že

1.2

EHSV odporúča, aby príslušné strany podporili a rýchlo začali v praxi uplatňovať názory a návrhy predstavené v oznámení.

1.3

Okrem toho EHSV odporúča, aby

2.1

Hospodárka kríza ukázala, aký význam má priemysel pre hospodársku stabilitu, zamestnanosť, inovácie a výsledky európskych ekonomík v medzinárodnom meradle. Priemysel sa viac ako 80 % podieľa na európskom vývoze a 80 % na súkromnom výskume a inováciách. Okolo 15 % pracovných miest v EÚ sa nachádza v priemysle a každé pracovné miesto v priemysle navyše vytvára 1,5 až 2 pracovné miesta v iných odvetviach. Zároveň majú pracovné miesta v priemysle vysokú kvalitu a mzdy sú nadpriemerné. Priemysel nie je samoúčelný, ale je hnacou silou zamestnanosti a zachovania dobrej životnej úrovne.

2.2

Priemysel v EÚ stále vytvára značné prebytky svetového obchodu s priemyselnými výrobkami a má celosvetovo vedúce postavenie, pokiaľ ide o udržateľnosť. Ako však ukazuje správa o európskej konkurencieschopnosti za rok 2013, za posledné desaťročie klesá podiel európskeho priemyslu na objeme svetovej výroby. Rozdiel v produktivite oproti USA sa opäť zväčšil. Po určitom oživení v rokoch 2009 až 2011 sa podiel priemyslu na HDP EÚ znížil na 15,1 %, čo je ďaleko pod cieľom 20 % stanoveným do roku 2020. Od roku 2008 zaniklo 3,5 milióna pracovných miest. Situácia v jednotlivých členských štátoch sa však výrazne líši.

2.3

Priemyselná politika je naozaj jednou z hlavných iniciatív stratégie Európa 2020. EHSV vydal v rokoch 2010 a 2012 stanoviská k hlavným návrhom Komisie  (1) a vypracoval niekoľko ďalších stanovísk k rôznym aspektom priemyselnej politiky, vrátane odvetvových analýz, ktoré tvoria súčasť práce poradnej komisie pre priemyselné zmeny (CCMI) (2), pričom teraz sa pracuje na analýze presídľovania priemyselných podnikov a zamestnateľnosti mladých. Toto stanovisko nadväzuje na skoršie stanoviská a dopĺňa ich.

2.4

Komisia v oznámení určuje svoje hlavné priority priemyselnej politiky ako príspevok k diskusii o priemyselnej politike, ktorá sa uskutoční na zasadnutí Európskej rady naplánovanom na marec 2014. Poskytuje prehľad už prijatých opatrení a navrhuje vybrané nové opatrenia na urýchlenie splnenia týchto priorít. Ukazuje, že priemyselná politika je stále viac prepojená s inými politikami EÚ a prečo tento proces ich zosúlaďovania musí pokračovať.

3.1

EHSV víta oznámenie Komisie, ktoré prichádza v čase hospodárskej krízy a obáv o konkurencieschopnosť európskych priemyselných odvetví. Problémy, pred ktorými stojí priemysel, sa nezmenšujú, skôr naopak. Globálne podnikateľské prostredie sa neustále mení, a to stále rýchlejším tempom, na ktoré musia byť naše podniky schopné reagovať. Bez konkurencieschopného priemyslu nebude Európa schopná zabezpečiť rast a väčšiu zamestnanosť. Dlhodobo úspešný nebude pravdepodobne ani prístup závislý iba od dizajnu a technických funkcií bez väzieb na výrobu a koncových zákazníkov.

3.2

Vzhľadom na závažnosť situácie by EHSV bol očakával dôraznejší súbor návrhov priemyselnej politiky EÚ s jasnou víziou a neodkladnými opatreniami. Sú potrebné jasné posolstvá, ktoré by podniky presvedčili, že Európa bude v budúcnosti príťažlivým regiónom na nové investície. Oproti oznámeniam z rokov 2010 a 2012 pokrýva toto oznámenie iba málo nových prvkov. Je hlavne prehľadom uskutočnených a plánovaných činností v hlavných oblastiach priemyselnej politiky, ako sa uvádza vyššie v texte. Z toho vyplýva veľké množstvo nedokončenej práce a zdôrazňovanie potreby uplatňovania na úrovni EÚ a členských štátov;

3.3

EHSV podporuje závery z oznámenia, vrátane cieľa dosiahnuť 20 % podiel priemyslu na HDP, ale pri svojej podpore by chcel zdôrazniť, že cieľ 20 % je čisto kvantitatívny a bolo by viac v súlade so snažením EÚ o sociálne a ekologicky udržateľnú konkurencieschopnosť, keby sa doplnili kvalitatívne aspekty. Cieľ 20 % podielu by mal byť sprevádzaný inými cieľmi a EHSV žiada Komisiu, aby ich ďalej skúmala hlavne v súvislosti s prvkami, ktoré budú vytvárať pridanú hodnotu v medzinárodnom kontexte.

3.4

EHSV osobitne víta, že Komisia vysiela jasný signál o význame integrácie európskych priemyselných spoločností do medzinárodných hodnotových reťazcov. Veľmi špecializovaný, komplexný a dynamický charakter súčasných priemyselných činností by sa dal lepšie opísať pojmom „hodnotové siete“. Podniky celosvetovo súťažia o kľúčové postavenie v týchto sieťach. Cieľom európskej priemyselnej politiky by malo byť zlepšenie možnosti európskych spoločností získať takéto kľúčové postavenie a maximalizovať nadobúdanie hodnoty pre Európu. Zodpovedajúco by sa mali pripravovať politiky a ciele.

3.5

EHSV sa domnieva, že v nasledujúcich rokoch bude hlavnou výzvou ekologické a inkluzívne hospodárstvo. Nevyhnutnou prioritou je ekologizácia európskeho priemyslu a prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo efektívne a ekologicky využívajúce zdroje do roku 2050 prostredníctvom obnovenej priemyselnej politiky. Ak chce Európa zaručiť priemyselný rast a vytváranie nových pracovných miest, potrebuje na dosiahnutie takéhoto prechodu posun k inovatívnym, konkurencieschopným a udržateľným odvetviam priemyslu a služieb viac založeným na poznatkoch a nových technológiách, prinášajúcim väčšiu pridanú hodnotu a financovaným na základe ambiciózneho investičného plánu.

3.6

Uspokojovanie nenaplnených potrieb spoločnosti a hospodárska súťaž sú hnacou silou inovácií a všetky podniky na vnútornom trhu by bez ohľadu na svoj podnikateľský model mali mať rovnaké podmienky hospodárskej súťaže. EHSV zastáva názor, že sa musí predísť súťaži členských štátov v poskytovaní štátnej pomoci. Jedným z cieľov politiky štátnej pomoci by malo byť umožniť poskytovanie predkonkurenčnej pomoci podnikom, ktoré môžu prispieť k cieľom rastu EÚ pri obmedzení narúšania hospodárskej súťaže. Ak sa štátna pomoc poskytuje, mala by byť určená ako podpora podnikom pri rozvoji a adaptácii, a nie ako podpora trvalo nekonkurenčných činností. Takisto sú potrebné rovnaké podmienky činnosti na svetových trhoch, hlavne pre energeticky náročný priemysel.

3.7

Väčšiu pozornosť si zasluhuje úloha služieb. Vzájomná závislosť služieb a výroby sa všeobecne uznáva, pretože priemyselné činnosti zahŕňajú stále väčší počet prvkov poskytovania služieb a mnohé služby závisia od výkonnosti priemyslu. Avšak obrovský potenciál majú služby založené na poznatkoch a informačné a komunikačné služby ako samostatné vývozné odvetvia, ako aj ich uplatňovanie vo všetkých podnikateľských odvetviach vo funkcii hlavnej hnacej sily produktivity. Na využitie tohto potenciálu by sa mali pripraviť špecifické politické opatrenia.

3.8

Všetci aktéri (inštitúcie EÚ, členské štáty, regióny, zamestnanci a zamestnávatelia a ďalší) musia byť zapojení do zložitej úlohy vytvoriť priemyslu priaznivejšie prostredie. Iniciatívy by mali vychádzať z regionálnych osobitostí, ktoré sa vzájomne dopĺňajú a priaznivo sa ovplyvňujú. Politický rámec, vrátane právnych predpisov členských štátov v takých oblastiach, ako je zdaňovanie, musí byť stabilný a predvídateľný.

3.9

EHSV žiada silnejšie štruktúry riadenia mikroekonomickej politiky. Európska rada by sa tu mala chopiť jasného strategického vedenia. Rada pre konkurencieschopnosť by mala mať významnejšiu úlohu, z ktorej by mala vyplývať povinnosť skutočne skúmať z hľadiska konkurencieschopnosti rozhodnutia týkajúce sa priemyslu, ktoré urobí Rada v inom zložení. Komisia by mala zaručiť zosúladenie svojej práce účinnými manažérskymi riešeniami. Členské štáty musia dôsledne vykonávať spoločné rozhodnutia a problematika priemyselnej politiky musí byť plne začlenená do európskeho semestra, vrátane vydávania odporúčaní pre jednotlivé krajiny.

4.1.1

Hlavnou úlohou vlád je zaručiť pre všetkých poskytovanie a dostupnosť prvotriednych dopravných, informačných a energetických sietí zodpovedajúcich meniacim sa potrebám spoločnosti, vrátane podnikov. Vhodnými a Komisiou uznávanými prvkami v tejto oblasti sú infraštruktúry napojené na vesmírnu technológiu, konvergencia informačných a energetických sietí a infraštruktúry distribúcie alternatívnych palív.

4.1.2

Vnútorné hranice v EÚ by nemali byť príčinou rozdielov vo fungovaní a dostupnosti infraštruktúr. Musia sa odstrániť zostávajúce regulačné, administratívne a technické prekážky. Finančné zdroje EÚ a členských štátov by sa mali nasmerovať do nevyhnutných investícií v tejto oblasti, pričom je potrebné čo najviac zmobilizovať súkromné financovanie.

4.1.3

EHSV súhlasí s Komisiou v tom, že je nevyhnutné prijať predovšetkým zatiaľ nedokončené návrhy právnych predpisov týkajúcich sa vnútorného trhu. Členské štáty zatiaľ riadne neuplatňujú a nepresadzujú právny rámec, čo oprávnene vedie Komisiu k tomu, aby robila opatrenia na odstránenie tohto nesúladu.

4.2.1

EHSV v predchádzajúcich stanoviskách k priemyselnej politike uviedol svoje názory na iniciatívy EÚ týkajúce sa inovácií a nových technológií a prevažne ich dôrazne podporil, pričom vyzdvihol potrebu dostatočného financovania Európskou úniou, členskými štátmi a súkromného financovania.

4.2.2

EHSV konkrétne podporil Komisiu v tom, že činnosť nasmerovala do šiestich strategických prierezových oblastí modernej výroby: kľúčové podporné technológie, výrobky z biologických materiálov, ekologicky vhodné vozidlá a plavidlá, udržateľné stavebníctvo a suroviny, sofistikované siete a digitálna infraštruktúra. Nové technológie s veľkým potenciálom, ktorým sa treba venovať, zahŕňajú robotiku, spracovávanie veľkého množstva údajov, trojrozmernú tlač, priemyselný internet a priemyselný dizajn. Finančné zdroje EÚ, napr. program Horizont 2020 a regionálne financovanie, by sa mali sústavne nasmerovávať do inovácií v týchto oblastiach. EHSV taktiež žiada rýchlejšie zavedenie znalostných a inovačných spoločenstiev vo výrobe s pridanou hodnotou.

4.2.3

Pre priemyselnú konkurencieschopnosť má najväčší význam čas potrebný na uvedenie inovácie na trh, aby sa ďalej šírila. Posilnenie nástroja rizikového kapitálu a iných prostriedkov Európskej investičnej banky na rozdelenie rizika, a takisto inovatívne využívanie štrukturálnych fondov sú príklady prepotrebných opatrení EÚ na prilákanie súkromných investícií do rizikových výskumných projektov.

4.3.1

Aj napriek zlepšujúcej sa ekonomickej situácii zostáva dostupnosť bankových úverov predovšetkým pre malé a stredné podniky (MSP) obmedzená. EHSV preto podporuje úsilie EÚ v tejto oblasti, teda vytvorenie bankovej únie, iniciatívu na financovanie MSP, nariadenie o kapitálových požiadavkách, smernicu o trhoch s finančnými nástrojmi, prepracovanú smernicu o transparentnosti a opatrenia na zlepšenie celoeurópskeho trhu s rizikovým kapitálom.

4.3.2

Aby sa zlepšila schopnosť bánk poskytovať úvery, mala by EÚ vytvoriť správnu rovnováhu medzi zvýšením finančnej stability a podporou finančných potrieb podnikov. Regulačné opatrenia zamerané na finančný sektor by okrem toho nemali brániť súkromným pôžičkám.

4.3.3

MSP v EÚ sú závislejšie od bankového financovania než podniky inde. Malo by sa zvýšiť úsilie EÚ aj členských štátov o diverzifikáciu financovania podnikov, aby zahŕňalo aj iné zdroje, napr. kapitálové fondy, rizikový kapitál, podnikové záruky alebo hybridné metódy financovania. Musí sa vypracovať plán s prístupom k financovaniu založeným na životnom cykle, v ktorom sa určia inovatívne nástroje.

4.4.1

EHSV s potešením víta, že Komisia uznáva význam cien energie pre konkurencieschopnosť priemyslu. Európske ceny energií pre priemysel sú oveľa vyššie ako ceny, ktoré platia jeho hlavní konkurenti: ceny elektriny sú dvojnásobne vyššie ako v USA a Rusku a o 20 % vyššie než v Číne. Ceny zemného plynu sú tri až štyri razy vyššie ako v USA, Rusku a Indii a o 12 % vyššie než v Číne.

4.4.2

Veľké rozdiely medzi cenami energie v EÚ a jej hlavných konkurenčných krajinách sú čiastočne následkom činiteľov, ktoré nie je možné zmeniť politickými opatreniami EÚ. Musia sa však prijať všetky rozumné opatrenia na zmenšenie týchto rozdielov, hlavne s cieľom obnoviť energeticky náročné výrobné odvetvia a pracovné miesta v Európe. Priemyselným odvetviam v EÚ sa zatiaľ čiastočne podarilo kompenzovať nárast cien energie zvýšením efektívnosti, ale potenciál tejto kompenzácie klesá.

4.4.3

Bezpečnosť energetických dodávok má rozhodujúci význam pre všetky priemyselné odvetvia. Tento raz sme vážne upozorňovaní na potrebu znížiť závislosť od energie z nestabilných a nespoľahlivých zdrojov. Diverzifikovaná kombinácia energetických zdrojov, o ktorej členské štáty rozhodli spoločne a v súlade s ekologickými záväzkami, je predmetom významného všeobecného záujmu EÚ.

4.4.4

Doplnkovým cieľom niektorých opatrení energetickej politiky, hlavne opatrení na zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie, bolo vytváranie nových pracovných miest. Podľa doteraz dostupných informácií sa však zdá, že sa tento cieľ nesplnil. Doterajšie štúdie poukazujú na žiadny alebo malý kladný vplyv na zamestnanosť, zatiaľ čo štruktúra pracovných miest sa drasticky mení.

4.5.1

EHSV podporuje zámery Komisie, pokiaľ ide o surovinovú diplomaciu, a jej plány odstrániť narúšanie cien priemyselných vstupov.

4.5.2

V EÚ by sa mal zvýšiť prieskum a ťažba surovín a mali by sa zharmonizovať príslušné predpisy. Pokiaľ ide o legislatívne iniciatívy týkajúce sa účinného využívania zdrojov a spracovania odpadov, mali by sa starostlivo pripraviť tak, aby priniesli optimálne výsledky a zabránilo sa zbytočnému (krátkodobému) nákladovému zaťažovaniu podnikov. Pokiaľ ide o biomasu, je na účinné uplatňovanie zásady postupného využívania biomasy potrebná politická neutralita.

4.6.1

V Európe je v súčasnosti nezamestnaných päť miliónov mladých ľudí a zároveň máme dva milióny voľných pracovných miest. Nesúlad požadovaných a ponúkaných zručností a problematika odbornej prípravy sú hlavnými témami programu priemyselnej politiky.

4.6.2

Treba značne zvýšiť počet a kvalitu absolventov vedeckých, technologických, inžinierskych a matematických odborov a dôrazne podporovať dostupnosť týchto sektorov a odborov pre ženy každého veku.

4.6.3

Učňovská príprava a napríklad sústava duálneho vzdelávania jasne prispievajú ku kvalifikačným profilom zodpovedajúcim skutočným potrebám trhu práce. Členské štáty a sociálni partneri musia preskúmať a uplatňovať osvedčené postupy, vrátane účinných modelov cezhraničnej učňovskej prípravy.

4.6.4

EÚ, členské štáty a sociálni partneri môžu zabezpečiť priemyslu pokrok v nových technológiách a inováciách iba vtedy, ak zavedú politické opatrenia zamerané na zlepšenie vedomostí pracovníkov a vyvinú celoživotné vzdelávanie, aby ich odmenili za angažovanosť. Pre zapájanie pracovníkov je kľúčové uznávanie kvalifikácií a zlepšovanie pracovných podmienok. Úloha odborov nesmie byť obmedzená iba na riadenie reštrukturalizačných opatrení. Posilnený sociálny dialóg musí zohrávať základnú úlohu pri obnove európskeho priemyslu.

4.7.1

EHSV aj naďalej dôrazne podporuje úsilie EÚ uviesť do praxe zásadu „myslieť najprv v malom“ a pomôcť tým MSP, vrátane mnohorakosti podnikateľských modelov. Iniciatívu Small Business Act nestačí iba aktualizovať. Musí sa obnoviť a rozšíriť, aby sa odstránili zostávajúce prekážky rozvoja a rastu. Tieto reformy by mali byť spojené s európskym semestrom.

4.7.2

Zásadnou a ďalekosiahlou „otázkou za milión“ vlastne je, ako zmeniť európsky spôsob myslenia tak, aby sa posunul smerom k oceňovaniu podnikavosti a preberania rizík.

4.7.3

Podľa názoru EHSV sa opatrenia na zníženie regulačných a administratívnych nákladov, hlavne podľa programu REFIT, a na odstránenie prekážok rastu podnikov nemôžu realizovať na úkor predpisov, ktoré chránia spotrebiteľov a životné prostredie, predpisov o ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci, ako ani na úkor informovania pracovníkov a konzultácií s nimi, a tieto opatrenia musia byť v súlade s dohodami uzavretými v rámci sociálneho dialógu.

4.7.4

Ako zdôraznila Komisia, kooperačné siete a zoskupenia by mohli MSP ponúknuť prostriedky na rast. Tento prístup by mal zahŕňať všetky odvetvia, všetky veľkosti podnikov a celoeurópske aj medzinárodné hodnotové reťazce.-

4.8.1

EHSV podporuje činnosť Komisie, ktorou sa spoločnostiam z EÚ má zabezpečiť prístup na hlavné medzinárodné trhy. V duchu vzájomnosti by sa mal dôsledne dodržiavať ambiciózny program rokovaní o dohodách o voľnom obchode a ďalších obchodných rokovaní, hlavne s najväčším obchodným partnerom EÚ, ktorým sú USA, a medzi EÚ a krajinami Stredomoria a krajinami Východného partnerstva.

4.8.2

Mali by sa využiť dvojstranné a mnohostranné nástroje, aby sa zabezpečilo, že hlavní obchodní partneri EÚ budú dodržiavať svoje medzinárodné záväzky.

4.8.3

Priemyselné normy v rozličných ekonomických regiónoch sa podstatne líšia, takže vytvárajú prekážky obchodu a všeobecnejšie aj narúšajú rovnaké podmienky činnosti. Pokiaľ sa budú dodržiavať základné požiadavky ochrany zdravia, bezpečnosti, ochrany životného prostredia a ochrany spotrebiteľov uvedené v článku 114 Zmluvy o fungovaní EÚ, EHSV podporí propagáciu medzinárodných noriem, regulačnú spoluprácu a činnosť, ktorou sa zabezpečí, že podniky v EÚ budú schopné ochrániť svoje práva priemyselného vlastníctva, vrátane činnosti trhového dohľadu. Oznámenie mohlo byť pri zodpovedajúcich opatreniach konkrétnejšie.