26.11.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 424/20

Spravodajca:

Denis MEYNENT

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) oceňuje oznámenie Komisie na tému „Vízia pre vnútorný trh s priemyselnými výrobkami“. Oznámenie je v súlade s nedávnym a vítaným pokrokom smerom k priemyselnej politike na úrovni EÚ, ktorý je zjavný najmä v oznámení „Za obnovu európskeho priemyslu“.

1.2

Technické normy pre priemyselné výrobky musia podľa EHSV podliehať demokratickej, otvorenej a transparentnej regulácii so zapojením širokého spektra zúčastnených strán, medzi ktorými by mali byť aspoň: podniky, predovšetkým MSP, pracovníci alebo ich zástupcovia, spotrebitelia a mimovládne organizácie pôsobiace v oblasti životného prostredia. Aby tento začiatok nadobudol reálne kontúry, je legitímne poskytnúť verejnú podporu zúčastneným stranám, ktoré nemajú dostatok prostriedkov na účasť.

1.3

Oblasť pôsobnosti „základných požiadaviek“ verejného záujmu, ktoré by sa mali pretaviť do technických noriem by sa nemala obmedzovať len na bezpečnosť, zdravie, ochranu životného prostredia a ochranu spotrebiteľov. Mala by zahŕňať všetky verejné záujmy označené za legitímne demokratickým rozhodnutím, a najmä sociálne a environmentálne podmienky výroby, vzájomnú prepojenosť technických systémov a dostupnosť pre všetkých používateľov.

1.4

Technické normy sa musia pravidelne prehodnocovať a zlepšovať tým častejšie, čím je odvetvie inovačnejšie. Podľa názoru EHSV by sa tieto zmeny nemali spomaliť, ale ich vplyv na podniky, a to najmä na MSP treba minimalizovať.

1.5

Mal by sa posúdiť dosah legislatívnych návrhov na MSP v zmysle iniciatívy Small Business Act (1). MSP by preto nemali byť vyňaté z uplatňovania regulačných noriem, lebo cieľom týchto noriem je chrániť verejné záujmy, ktoré sú nezávislé od veľkosti podniku, ktorý daný výrobok navrhol alebo ho vyrába, a tiež preto, aby sa nevytvorili dva odlišné trhy.

1.6

EHSV schvaľuje návrh Komisie namiesto smernice vypracovať skôr nariadenie, ktoré sa bude jednotne a okamžite uplatňovať v celej EÚ s cieľom harmonizovať priemyselné výrobky, a takisto schvaľuje aj zmenu rozhodnutia č. 768/2008/ES Európskeho parlamentu a Rady na nariadenie so všeobecným uplatňovaním, čo zjednoduší regulačnú štruktúru a uľahčí pochopenie, najmä zo strany MSP.

1.7

EHSV podporuje myšlienku bezplatne sprístupniť zhrnutie noriem všetkým záujemcom z radov širokej verejnosti, a predovšetkým MSP.

1.8

EHSV navrhuje Komisii, aby na vnútornom trhu a trhoch tretích krajín s pomocou rozpočtu určeného na komunikáciu intenzívne šírila informácie o kvalite výrobkov, ktoré spĺňajú európske normy, a vysokých požiadavkách, ktoré sa na ne kladú, za účasti zainteresovaných strán uvedených v bode 1.2.

1.9

Demokratický, otvorený a transparentný charakter súčasnej regulácie technických noriem, ktoré sa týkajú trhu s priemyselnými výrobkami, musí byť nevyhnutne zachovaný aj pri uzatváraní dohôd o voľnom obchode.

1.10

EHSV sa vyslovuje za vytvorenie centrálnej elektronickej databázy, prostredníctvom ktorej budú zverejnené príslušné normatívne informácie pre každý výrobok.

1.11

EHSV podporuje vytvorenie nástroja elektronického dohľadu nad jednotným trhom, ktorý umožní subjektom, ktoré chcú v dobrej viere vyslať varovný signál, dôverne upozorniť príslušné orgány na nesúlad, s ktorým sa stretli pri dizajne, výrobe alebo dovoze priemyselného výrobku.

1.12

EHSV sa domnieva, že technické informácie o priemyselnom výrobku v papierovej forme predstavujú trvácnu, autentickú a nesfalšovateľnú podporu zmluvy, a že elektronickú formu možno považovať za primeranú, len ak zodpovedá rovnakým požiadavkám.

1.13

EHSV konštatuje, že naďalej pretrvávajú určité prekážky, ktoré bránia voľnému pohybu a voľnej hospodárskej súťaži na vnútornom trhu. EHSV si želá posilnenie dohľadu nad trhom. Členské štáty treba nabádať, aby sa usilovali o väčšiu jednotnosť sankcie, ako aj o porovnateľnú úroveň a odbornosť dohľadu nad trhom a distribúciou výrobkov a služieb s cieľom dosiahnuť väčší súlad v rámci EÚ.

2.1

V oznámení, ktoré nadväzuje na oznámenie z októbra 2012, Komisia plánuje možné zmeny predpisov o vnútornom trhu s priemyselnými výrobkami v kontexte rozvoja medzinárodného obchodu, technického vývoja produktov a uvádzania nových výrobkov a technológií na trh. Ide o hodnotenie vplyvu súčasného právneho rámca pre trh s výrobkami z hľadiska priemyslu a subjektov na jednotnom trhu na základe výsledkov verejnej konzultácie a prípadových štúdií uvedených v pracovnom dokumente oddelení Komisie v prílohe (len v anglickom jazyku).

2.2

Dokument Komisie mapuje vývoj právnych predpisov EÚ týkajúcich sa priemyselných výrobkov od prijatia „nového prístupu“ v oblasti harmonizovanej legislatívy v roku 1985: legislatívny orgán EÚ definuje „základné požiadavky“, čiže ciele v oblasti bezpečnosti, zdravia, ochrany životného prostredia a ochrany spotrebiteľa, ktoré musia podniky splniť pri uvádzaní výrobkov na trh EÚ, pričom musia zabezpečiť najvyššiu úroveň ochrany (článok 114 ZFEÚ). Pokiaľ ide o „základné požiadavky“, harmonizácia sa vykonáva prostredníctvom noriem vypracovaných európskymi normalizačnými organizáciami, ktoré tým poverila Európska komisia.

2.3

Priemyselné výrobky sú definované ako nepotravinové výrobky vyrobené priemyselným procesom, ale oznámenie sa zameriava na tie, ktoré neboli v nedávnej minulosti predmetom legislatívneho postupu, revízie alebo hodnotenia. Netýka sa veľmi špecifických výrobkov, ako sú napríklad farmaceutické výrobky, na ktoré sa vzťahujú osobitné pravidlá.

2.4

Podľa Komisie harmonizácia umožnila výrazný nárast obchodovania s týmito výrobkami, ktorý bol rýchlejší ako rast celkovej pridanej hodnoty priemyselnej výroby medzi rokmi 2000 a 2012. Legislatíva EÚ pomohla dosiahnuť väčšie úspory z rozsahu a zároveň umožnila posilniť konkurencieschopnosť podnikov, keďže sa zamedzilo nákladom na dodržiavanie právnych predpisov, ktoré predtým vyžadovali rozličné vnútroštátne pravidlá alebo ich v niektorých prípadoch spôsobovala absencia predpisov.

2.5

Pravidlá stanovené podľa tohto prístupu prijatého v roku 1985 posilnili tiež dôveru spotrebiteľov v európske výrobky.

3.1

Absolútne nevyhnutnou podmienkou dobrého fungovania vnútorného trhu s priemyselnými výrobkami je dôvera spotrebiteľov a profesionálnych používateľov v celom hodnotovom reťazci v to, že výrobky spĺňajú „základné požiadavky“ verejného záujmu. Ak táto dôvera chýba, transakcie sa zastavujú, trh sa rozpadá a ostávajú len výrobky nižšej kvality (2).

3.2

Tieto požiadavky zahŕňajú zdravie, bezpečnosť spotrebiteľov a pracovníkov v priemysle, ochranu životného prostredia a ochranu spotrebiteľa, ale v širšom meradle každý verejný záujem označený za legitímny demokratickým rozhodnutím, a najmä sociálne a environmentálne podmienky výroby a vzájomnú prepojenosť technických systémov a dostupnosť pre všetkých používateľov.

3.3

Tieto „základné požiadavky“ sú výsledkom demokratického procesu politického rozhodovania, ktorý vedie k zákonom alebo predpisom a je základom ich legitimity. Verejná moc má právo definovať tieto „základné požiadavky“ a zabezpečiť, že ich všetky subjekty na vnútornom trhu budú dodržiavať.

3.4

Technické normy priemyselných výrobkov sú pre EHSV technickým vyjadrením týchto „základných požiadaviek“ verejného záujmu. Sú preto politickými nástrojmi a za také musia byť plne považované. Sú to predovšetkým nástroje všeobecnej politiky, pomocou ktorých sa má dosiahnuť nejaký explicitný cieľ verejného záujmu spomedzi cieľov definovaných v článku 114 ZFEÚ, ale aj ďalšie: zdravie a bezpečnosť používateľov (spotrebiteľa alebo pracovníka v pracovnom prostredí), pracovné podmienky priaznivé pre produktivitu a motiváciu pracovníkov, zachovanie krehkých neobnoviteľných alebo vzácnych prírodných zdrojov (klíma, nerastné zdroje, biosféra, žijúce druhy, voda), dobré životné podmienky zvierat, dôvernosť a integrita komunikácie a údajov, prepojenosť prvkov komplexných systémov a iné, ktoré sú stanovené demokratickým rozhodnutím.

3.5

Okrem toho sú aj nástrojmi priemyselnej politiky a štrukturalizácie trhu. Súlad s náročnou technickou normou je nástrojom diferenciácie a konkurencieschopnosti na medzinárodnom trhu, a to vďaka kvalite, nie cene. Predvídaním budúcich potrieb a vývoja trhu norma pomáha európskemu priemyslu byť o krok vpred, inovovať a vytvárať ponuku, ktorá nie je veľmi cenovo citlivá, a preto je zisková a zároveň vytvára kvalitné pracovné miesta. Ak sa na jednom trhu stretnú konkurenčné normy (najmä z hľadiska prepojenosti), výber normy má vplyv na podniky, ktoré vďaka nej získajú konkurenčnú výhodu, a teda na umiestnenie hospodárskej aktivity a pracovných miest, ktoré z nej vyplynú.

3.6

Tento politický charakter technických noriem pre priemyselné výrobky má za následok, že nemôžu byť považované za oblasť vyhradenú pre súkromné záujmy a technických odborníkov. Naopak musia byť predmetom demokratickej, otvorenej a transparentnej regulácie so zapojením širokého spektra zainteresovaných strán. Táto regulácia sa týka 5 etáp rozhodovania, ktorými sú:

3.7

Táto regulácia sa musí opierať o otvorené, legitímne inštitúcie a poskytnúť všetkým dotknutým zúčastneným stranám možnosť ovplyvniť rozhodovanie. Zoznam legitímnych zúčastnených strán, ktoré môžu prispieť k tejto regulácii, je podľa EHSV otvorený a závisí od jej presnej povahy (norma, ktorá sa týka dobrých životných podmienok hospodárskych zvierat, nezaujíma rovnaké strany ako norma o prepojenosti nástrojov digitálnej komunikácie). V tomto zozname zúčastnených strán by však mali byť aspoň: podniky, a najmä MSP, pracovníci alebo ich zástupcovia, spotrebitelia a mimovládne organizácie pôsobiace v oblasti životného prostredia.

3.8

Skutočnosť, že technické normy sú nástrojmi priemyselnej politiky, konkurencieschopnosti prostredníctvom kvality a predvídania technických, spoločenských a environmentálnych potrieb, a tiež zdrojmi technickej inovácie, znamená, že sa musia pravidelne prehodnocovať a zlepšovať, tým častejšie, čím je odvetvie inovačnejšie. V prípade veľmi inovačných odvetví so silným potenciálom rozvoja výbor odporúča súbežne zohľadňovať ciele demokratickej a sociálnej legitimity regulačného a normatívneho procesu uvedené v bode 3.2 a 3.7, ako aj cieľ rýchlejšie zavádzať a aktualizovať normy. Napriek tomu treba vplyv týchto zmien na podniky minimalizovať .

3.9

Technické normy priemyselných výrobkov sú privilegovanou podporou informovania a vzdelávania spotrebiteľa (konečného aj prostredného). Poskytujú mu objektívne a presné údaje, aby mohol nezávisle posúdiť, či výrobok zodpovedá jeho potrebám. Takto informovaný a vzdelaný spotrebiteľ citlivo rozlišuje kvalitu a prispieva tak k mimocenovej konkurencii európskeho priemyslu, pričom sa opiera o vysokú odbornosť a motiváciu pracovníkov tohto odvetvia. Tieto normy sú preto základným prvkom symbiózy medzi kvalitnými priemyselnými dodávateľmi a náročnými a prísnymi spotrebiteľmi.

4.1

Regulácia noriem harmonizovaných prostredníctvom smerníc, ktorá sa dosiaľ uplatňovala, spôsobuje nestabilitu a vyžaduje si od podnikov neustálu snahu prispôsobiť sa, ktorá je niekedy zbytočná. Môže sa totiž stať, že legislatíva v jednotlivých členských štátoch bude geograficky rôznorodá. Táto rôznorodosť sa môže zdať malá, je však závažná, pokiaľ ide o mieru podrobnosti, ktorú si vyžaduje zosúladenie priemyselného výrobku s normou. K tejto geografickej rozmanitosti sa pridáva časová rozmanitosť, v dôsledku odlišných dátumov transpozície smernice v každom z 28 členských štátov. Keďže toto obdobie transpozície môže trvať až 36 mesiacov a k aktualizácii noriem môže dochádzať rovnako často, dokonca aj častejšie, ak ide o veľmi inovačné odvetvia, podniky sú vystavené neustálej neistote a zmätku prechodných období.

4.2

Túto situáciu obzvlášť ťažko znášajú MSP, ktoré majú len málo prostriedkov na sledovanie zmien predpisov, preto je rozhodne vítaný návrh Komisie vypracovať skôr nariadenie s jednotným a okamžitým uplatňovaním v celej EÚ ako smernicu. EHSV považuje toto opatrenie za mimoriadne vhodné. Malo by eliminovať hlavný zdroj regulačnej nestability a umožniť výskumným, vývojový a inovačným tímom pracovať pre 500 miliónov spotrebiteľov v skutočne jednotnom prostredí, ktoré bude stabilné na viacero rokov, podľa rytmu vhodného pre intenzitu inovácie v jednotlivých odvetviach.

4.3

Rovnakým zdôvodnením možno vysvetliť aj to, že z hľadiska subsidiarity, je použitie nariadenia na definovanie technických noriem priemyselných výrobkov prípadom, keď je akcia na úrovni EÚ jednoznačne účinnejšia ako akcia na úrovni členských štátov.

4.4

EHSV tiež podporuje zmenu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES na nariadenie so všeobecným uplatňovaním. Zjednotenie definícií, pojmov a konceptov, ktoré sa horizontálne používajú pri odvetvovej technickej normalizácii, zabráni nadbytočnosti a opakovaniu, uľahčí zmeny textu a zodpovedá osvedčeným postupom technického písania.

4.5

Pre širokú škálu zúčastnených strán je vo verejnom záujme prispieť k práci na normalizácii v 5 etapách uvedených v bode 3.6. Niektoré z týchto zúčastnených strán, ako napríklad odborové organizácie, MSP, združenia spotrebiteľov a združenia na ochranu životného prostredia, majú k dispozícii len málo prostriedkov. Podľa EHSV je preto legitímne poskytnúť týmto zúčastneným stranám verejnú podporu, aby sa mohli zúčastniť na tejto práci, a dať im hlasovacie právo, aby sa otvorenie tohto procesu stalo konkrétnou skutočnosťou.

4.6

EHSV podporuje bezplatné sprístupnenie zhrnutia noriem. Neznalosť zákona neospravedlňuje, ale za prístup k technickým normám musia subjekty platiť, a to bez toho, aby vopred dostatočne podrobne poznali predmet a pôsobnosť danej normy, a teda to, či sa na ne vôbec vzťahuje. Penalizuje to MSP, ale tiež všetky zúčastnené strany. EHSV preto podporuje toto opatrenie, pričom žiada, aby boli zhrnutia sprístupnené všetkým záujemcov z radov širokej verejnosti.

4.7

EHSV sa vyslovuje za vytvorenie centrálnej elektronickej databázy, ktorá by pri každom výrobku poskytovala prístup k zoznamu noriem, ktoré výrobok spĺňa, a k tomu aká certifikácia túto zhodu potvrdzuje (najmä či ide o vlastnú certifikáciu alebo o certifikáciu oprávnenou treťou stranou). Táto databáza by mohla zaregistrovaných odberateľov zdarma mailom automaticky upozorňovať na akékoľvek zmeny noriem, ktoré sa týkajú príslušného výrobku.

4.8

EHSV podporuje návrh, aby subjekty, ktoré chcú vyslať varovný signál, mohli prostredníctvom nástroja elektronického dohľadu nad jednotným trhom dôverne upozorniť príslušné orgány na nesúlad, s ktorým sa stretli pri dizajne, výrobe alebo dovoze priemyselného výrobku. Tieto subjekty, ktoré v dobrej viere vysielajú varovný signál, musia byť chránené pred prípadnými postihmi alebo sankciami, ako je napríklad prepustenie z práce, ak ide o pracovníkov. Tento spoločný a rozdelený dohľad nad trhom za pomoci techník internetu 2.0 môže prispieť k zlepšeniu zdravia a bezpečnosti používateľov priemyselných výrobkov distribuovaných v celej EÚ a chráni podniky, ktoré dodržiavajú predpisy pred nekalou konkurenciou.

4.9

EHSV považuje technické informácie o priemyselnom výrobku za základný prvok zmluvy o nákupe, aby bol kupujúci pri nákupe oboznámený a informovaný a po nákupe mal náležité informácie v prípade poruchy, nehody alebo nedostatočnej výkonnosti. Tieto informácie nie sú „nepotrebné“ ani „neestetické“, ako sa píše v oznámení Komisie. Naopak musia byť poskytované spotrebiteľovi v trvácnej, autentickej, nesfalšovateľnej a čitateľnej forme, bez ohľadu na to, ako sa počas životnosti výrobku vyvíjajú dostupné elektronické nástroje. EHSV si preto myslí, že papierová dokumentácia v jazyku krajiny, v ktorej prebieha predaj, dostupná na mieste predaja a následne poskytnutá na obale, spĺňa tieto podmienky, a že elektronickú formu možno považovať za primeranú, len ak zodpovedá vyššie uvedeným funkčným špecifikáciám.

4.10

EHSV navrhuje Komisii, aby na vnútornom trhu a trhoch tretích krajín s pomocou rozpočtu určeného na komunikáciu intenzívne šírila informácie o kvalite výrobkov, ktoré spĺňajú európske normy, a vysokých požiadavkách, ktoré sa na ne kladú, za účasti zainteresovaných strán uvedených v bode 3.7. Takto budú spotrebitelia a profesionálni nákupcovia lepšie informovaní o výhodách tejto ponuky. Poskytne to plne objektívnu a spoľahlivú kvalitatívnu konkurenčnú výhodu výrobkom navrhnutým a vyrobeným v Európe alebo v súlade s európskymi normami, a teda európskym podnikom a pracovníkom.

4.11

Mal by sa posúdiť dosah legislatívnych návrhov na MSP v zmysle iniciatívy Small Business Act (3). EHSV preto dôrazne podporuje postoj Komisie neudeliť MSP žiadnu výnimku z predpisov. Riziko, ktoré výrobok predstavuje z hľadiska zdravia alebo bezpečnosti spotrebiteľov alebo profesionálnych používateľov, ochranu prírodných zdrojov a súlad s existujúcimi technickými systémami, sú cieľmi verejného záujmu bez ohľadu na veľkosť podniku, ktorý výrobok navrhol alebo vyrobil. Okrem toho niektoré odvetvia, ako je to v prípade určitých spotrebných tovarov ako oblečenie alebo vybavenie domácností, sú celé roztrieštené a zložené z vysokého počtu MSP. Zmierniť normatívne požiadavky so zreteľom na MSP je neprijateľné, lebo by to de facto znamenalo vyňať z pôsobnosti tieto odvetvia, ktoré výrazne ovplyvňujú spotrebu, a teda aj riziko. Táto výnimka by navyše viedla k vytvoreniu dvojakého trhu, na ktorom by bola ponuka MSP (legitímne) považovaná za menej kvalitnú, lebo by sa na ňu vzťahovali menej náročné alebo nie také početné normy, čo by zvýšilo konkurenčný handicap týchto podnikov zoči-voči ponuke veľkých skupín, ktorá majú navyše vyšší rozpočet na reklamu.

4.12

EHSV sa nepripája k názoru Komisie, že zmeny noriem by boli také časté, že podniky by boli nimi „preťažené“. Frekvencia zmien závisí od intenzity inovácie odvetvia a prispieva k mimocenovej konkurencii európskeho priemyslu. Nemala by sa spomaliť, ale EHSV uznáva, že MSP by mali byť lepšie informované o týchto zmenách a v prípade potreby využiť databázu uvedenú v bode 4.7. Okrem toho rozhodnutie Komisie zmeniť normu nie prostredníctvom smernice, ale pomocou nariadenia, je spôsobom ako primerane a dostatočne reagovať na vyjadrené obavy.

4.13

Podľa EHSV treba pri uzatváraní dohôd o voľnom obchode nevyhnutne zachovať historickú skúsenosť, ktorú členské štáty Európskej únie získali počas dlhej cesty od roku 1993, ktorá ešte nie je ukončená a ktorá vedie k efektívnemu vytvoreniu jednotného trhu s priemyselnými výrobkami, pričom by sa mal plne zohľadniť politický, a teda demokratický, otvorený a transparentný charakter regulácie príslušných technických noriem, ktoré sa ich týkajú. EHSV preto vyzýva Komisiu, aby počas prebiehajúcich rokovaní, vytvorila inštitucionálny rámec s rovnakými prvkami demokracie, otvorenosti a transparentnosti počas 5 etáp uvedených v bode 3.6 procesu normalizácie a následne kontroly zhody. Normy týkajúce sa výrobkov, predpisy a ochranné rozhodnutie vo verejnom záujme, ako aj sankcie za ich nedodržiavanie nemôžu byť kritizované ako netarifné prekážky, pokiaľ sú v súlade s legislatívou Spoločenstva a dohodami WTO.

4.14

Plnenie cieľov verejného záujmu prostredníctvom technických noriem, ak sú hodnotové reťazce medzinárodné a presahujú hranice jednej jurisdikcie, skrýva osobitné a zatiaľ nedoriešené ťažkosti. EHSV navrhuje, aby sa činnosť v tejto oblasti prednostne zameriavala na získavanie a certifikáciu objektívnych a spoľahlivých údajov o výrobku a jeho fyzickom a sociálnom procese výroby. Tieto údaje prenášané počas celého hodnotového reťazca by takto mohli byť konfrontované so „základnými požiadavkami“ každej jurisdikcie, pričom by sa mala dôsledne rešpektovať ich suverenita.

4.15

Naďalej pretrvávajú niektoré prekážky, ktoré bránia voľnému pohybu a voľnej hospodárskej súťaži. Ide napríklad o patenty týkajúce sa technických noriem alebo efektivitu kontrol uplatňovania noriem a legislatívy.

4.16

Ak bol patent udelený na inováciu, ktorá sa stala technickou normou, je nevyhnutné, aby konkurenti mali prístup k povinným licenciám za rozumnú cenu. Legislatíva o duševnom vlastníctve musí ponúkať skutočnú ochranu inovácií, bez toho, aby mohli byť patenty alebo autorské práva využité ako prekážky priemyselnej konkurencie a inovácie. Podľa výboru musí byť preto jej úlohou podpora voľného obehu na jednotnom trhu, ku ktorej rozhodujúcim spôsobom prispeje jednotný európsky patent, ktorému EHSV prisudzuje mimoriadny význam. Naopak EHSV pozoruje, že v niektorých mimoeurópskych krajinách, medzi nimi USA, vydávaniu patentov nie vždy predchádza dostatočne dlhý predchádzajúci prieskum, čo spochybňuje ich inovačný charakter. Prijímanie základných patentov zas spochybňuje ich invenčný charakter, zatiaľ čo patenty týkajúce sa abstraktných vizuálnych a pocitových konceptov (look and feel) bez ohľadu na to akou technikou sa tento vzhľad nadobudne, nie je súlade so samotnou zásadou invenčného patentu, ktorý sa týka výlučne spôsobu dosiahnutia výsledkov. Táto situácia ponúka priestor na zneužitie postupov, pričom európske podniky majú veľmi slabé postavenie.

4.17

Ide tiež o sankcie, ktoré nie sú vždy vhodné, primerané a odrádzajúce v prípade porušenia vnútroštátnych alebo európskych technických noriem. Administratívne alebo trestné sankcie, ako aj kontrola trhov sú v právomoci členských štátov. Ich rozmanitosť môže viesť k účelovému výberu jurisdikcie, tzv. forum shoppingu, pri zavádzaní nových výrobkov na európsky trh. Treba, aby blue guide, RAPEX, postupy SOLVIT alebo iné opatrenia podnecovali na väčšiu jednotnosť sankcií, ako aj o porovnateľnú úroveň a odbornosť dohľadu nad trhom a distribúciou výrobkov a služieb s cieľom dosiahnuť väčší súlad v rámci EÚ. Komisia, ktorá iniciuje legislatívne postupy a kontroluje ich uplatňovanie, pričom vykonáva dohľad nad činnosťami členských štátov, sa môže v prípade nesúladu obrátiť na sudcu EÚ. Európsky sudca má konečné právomoci zabezpečiť koherentnosť medzi legislatívami členských štátov, ako aj kontrolu trhov, výrobkov a služieb.

4.18

EHSV si želá posilnenie dohľadu nad trhom.

4.18.1

S cieľom bojovať proti nevhodnému umiestňovaniu označenia ES prípadnými zle informovanými alebo neškrupulóznymi výrobcami treba najmä zlepšiť colné kontroly spojené so vstupom a uvádzaním výrobkov na trh a zabezpečiť dodržiavanie povinností zosúladiť výrobky, ktoré prináležia príslušným subjektom, dovozcom a distributérom podľa platnej legislatívy Spoločenstva. Uvedenie referenčného čísla na označení ES príslušným zodpovedným subjektom, ktoré by online sprístupnilo jeho právnu povahu a spis zhody, môže prispieť ku kontrole tejto zhody, aj pre spotrebiteľov, ktorí chcú upozorniť na nesúlad (bod 4.8).

4.18.2

V kontexte rozpočtových obmedzení chce EHSV upozorniť na potrebu poskytnúť primerané prostriedky orgánom zodpovedným za dohľad nad trhom, aby mohli vykonávať svoje poslanie a zamerať činnosť na miesta možných podvodov (prístavy, hard discount alebo migrujúci maloobchod) prostredníctvom intenzívnejšej administratívnej spolupráce, najmä v boji proti falšovaniu. Opatrenie týkajúce sa subjektov, ktoré chcú upozorniť na nesúlad, uvedené v bode 4.8 by mohlo zlepšiť ich účinnosť, pričom verejné náklady by boli nízke.

4.18.3

EHSV znepokojuje, že niektoré ekonomické priemyselné subjekty môžu mať taký vplyv na ekonomickú činnosť alebo zamestnanosť v členskom štáte, že hrozba ich premiestnenia predstavuje riziko, ktoré núti národnú administratívu vzdať sa akýchkoľvek sankcií, čo ohrozuje spotrebiteľov a zároveň tu vzniká nekalá konkurencia pre podniky a pracujúcich v celej EÚ.

4.19

Podľa výboru je možné prostredníctvom povinnosti pravidelne predkladať správy a prieskumu v praxi sledovať vývoj výrobkov zblízka. Organizácie spotrebiteľov a organizácie pracovníkov majú tie správne možnosti, aby plnili úlohu subjektov, ktoré upozorňujú na neplnenie noriem v oblasti zdravia a bezpečnosti, a najmä by mali byť zúčastnenými stranami na všetkých úrovniach tvorby a vykonávania noriem.