Uverejnenie žiadosti podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

2013/C 153/09

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku proti žiadosti podľa článku 51 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (1).

JEDNOTNÝ DOKUMENT

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín  (2)

„STAKLIŠKĖS“

ES č.: LT-PGI-0005-0819-27.07.2010

CHZO ( X ) CHOP ( )

1.   Názov

„Stakliškės“

2.   Členský štát alebo tretia krajina

Litva

3.   Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1.   Druh výrobku

3.2.   Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

Medovina „Stakliškės“ je číry alkoholický nápoj jantárovej farby, vyrobený tradičným spôsobom prirodzenou fermentáciou medovinového muštu s rastlinnými prísadami (chmeľ, lipové kvety, borievky). Kombinácia medu, byliniek a korenín dodáva nápoju jeho charakteristickú výraznú medovú chuť s jemným sladkokyslým nádychom a pikantnou vôňou. Všetok etanol v medovine pochádza výlučne z prirodzenej fermentácie. Pri výrobe medoviny sa nepridáva žiadny cukor ani iné sladidlá, farbivá, dochucovadlá ani konzervačné látky a jej sila sa neupravuje pridaním etanolu.

Fyzikálno-chemické vlastnosti medoviny „Stakliškės“:

3.3.   Suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

Suroviny:

Medovina „Stakliškės“ sa musí pripravovať zmiešaním rovnakých hmotnostných dielov medu a vody, t. j. jeden diel medu s jedným dielom vody.

3.4.   Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu)

—

3.5.   Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť v označenej zemepisnej oblasti

3.6.   Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď.

Medovina „Stakliškės“ sa do sklenených fliaš, keramických alebo iných suvenírových nádob rôznych tvarov a rôzneho objemu musí plniť hneď po dozretí a filtrácii, keďže vystavenie vzduchu počas prepravy alebo prechodného uskladnenia by vytvorilo riziko oxidácie, ktorá by nepriaznivo ovplyvnila špecifické organoleptické vlastnosti tejto medoviny. Vystavenie vzduchu by ďalej umožnilo znečistenie baktériami kyseliny octovej alebo inými mikoorganizmami, čo by spôsobilo fermentáciu škodlivú pre výrobok.

3.7.   Špecifické pravidlá označovania

—

4.   Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

Zemepisnou oblasťou je štátny okrsok Stakliškės.

5.   Súvislosť so zemepisnou oblasťou

5.1.   Špecifickosť zemepisnej oblasti

Zemepisné označenie „Stakliškės“ tvorí názov mesta, v ktorom sa vyrába medovina a ktoré leží v kotline obkolesenej vrchmi a lesmi. Územie je vhodné na včelárstvo a výrobu iných surovín používaných na výrobu medoviny, keďže 60 % oblasti tvorí poľnohospodárska pôda, pričom 23 % je les a 17 % je vodná plocha alebo sa používa na iné účely.

História:

Názov mesta Stakliškės sa prvýkrát spomína v roku 1375 v kronike Rádu nemeckých rytierov a je odvodený zo slova „Stokielyšek“. Podľa legendy sa niekoľko dvoranov počas poľovačky hádalo o tom, kto dokáže vypiť 100 pohárov medoviny. Jeden z nich to dokázal a v úžase zvolal „Stokielyšek“ (sto pohárov), a tak sa miesto začalo nazývať Stokielyček alebo Stakliškės.

Najstaršie konkrétne písomné informácie o konzumácii medoviny v pobaltských krajinách sa spomínajú v cestopise Wulfstana a pochádzajú približne z roku 890. Tento cestovateľ a obchodník navštívil krajiny na pobreží Baltského mora, pričom z prvej ruky získal vedomosti o ich nadbytku medu a o tom, že med sa používa na výrobu nápoja. Králi a šľachtici pili kobylie mlieko, zatiaľ čo chudobní ľudia a otroci pili medovinu. Ajsi nevarili pivo, pretože mali veľa medoviny. Peter z Duisburgu, kronikár Rádu nemeckých rytierov, napísal na začiatku 14. storočia, že predkovia Litovčanov pili čistú vodu, medové víno – nazývané medovina – a kobylie mlieko, ale nikdy ich nepili neposvätené.

Medovina sa stala legendou a na začiatku 20. storočia sa podnikli pokusy o obnovenie jej výroby, ale až po druhej svetovej vojne sa výrobný inžinier Aleksandras Sinkevičius z podniku vyrábajúceho medovinu Stakliškės rozhodol obnoviť recept na výrobu medoviny, ktorá sa v minulosti (od 15. do 18. storočia) vyrábala z medu divokých včiel, rôznych byliniek a korenín, a oživiť výrobu tradičnej, prírodnej, neliehovej medoviny, ktorá sa vtedy nevyrábala v Litve a ani v susedných krajinách.

Aleksandras Sinkevičius musel prekonať rôzne prekážky vtedajšieho sociálneho systému, kým získal licenciu na výrobu medoviny v roku 1957. Dňa 8. septembra 1958 sa v starej varnej miestnosti pivovaru Stakliškės uvarilo prvých 700 litrov medovinového muštu. Odvtedy sa začala priemyselná výroba medoviny „Stakliškės“. Ako však Aivaras Ragauskas napísal vo svojej knihe Aleksandras Sinkevičius (1908–1989). Trečdalis gyvenimo paskirto lietuviškam midui [Aleksandras Sinkevičius (1908 – 1989). Tretina života venovaná litovskej medovine] (Vilnius, 2008): „Uskutočniť plány bolo ťažké. Napríklad v roku 1964 sa výrobný plán realizoval len na 91 %. Keďže neexistovala žiadna náležitá výrobná základňa, ani žiadne laboratórium, nebolo jednoduché zaistiť konzistentnosť kvality medoviny, najmä keď ľudia nemali potrebné znalosti.“ Výroba medoviny utrpela preto v roku 1963 veľké straty. Až 12. januára 1967 po dlhom procese upravovania receptu, pomeru byliniek a korenín a výrobného procesu napísal Aleksandras Sinkevičius štátnemu prokurátorovi Viktorasovi Galinaitisovi a iným štátnym úradníkom v liste č. 24 LTSR (archív výroby medoviny Stakliškės): „V mimoriadne primitívnych podmienkach som vyrobil výrobky, ktoré nie je možné vyrobiť v mechanizovaných podnikoch, preto majú vysokú kvalitu.“

18. januára 1967 sa vypracovala prvá technická príručka na výrobu tejto medoviny, v ktorej boli opísané suroviny a celý proces výroby medoviny, a v roku 1968 sa vypracovali špecifikácie, ktoré medovina „Stakliškės“ stále spĺňa.

Dobré meno medoviny „Stakliškės“ potvrdzuje stabilne rastúci dopyt po nej, v roku 1977 sa vyrobilo 60 000 litrov medoviny „Stakliškės“ a v roku 1978 to bolo 80 000 litrov. V roku 1989 sa vyviezli prvé zásielky medoviny do Spojeného kráľovstva a USA a teraz sa vyváža do Poľska, Belgicka, Lotyšska, Číny, Izraelu a ďalších krajín.

Tradičný spôsob výroby medoviny „Stakliškės“ a odborné zručnosti výrobcov v tejto zemepisnej oblasti, ktoré sa predávajú z generácie na generáciu, dodnes zaručujú autenticitu tohto dlhozrejúceho nápoja s jemnou chuťou a vôňou. Dokazuje to skutočnosť, že Litovský fond kulinárskeho dedičstva priznal v roku 2002 medovine „Stakliškės“ status kulinárskeho dedičstva, čím potvrdil, že sa vyrába z tradičných prísad s použitím tradičných techník, a skutočnosť, že ministerstvo poľnohospodárstva jej v roku 2010 udelilo certifikát výrobku národného dedičstva, čím potvrdilo, že medovina „Stakliškės“ je tradičný výrobok s vlastnosťami starobylého, autentického, tradičného výrobku, ktorý má takéto zloženie a bol vyrobený pomocou tradičnej výrobnej metódy.

5.2.   Špecifickosť výrobku

Medovina „Stakliškės“ získava svoju charakteristickú, výraznú medovú chuť s jemnou sladkokyslou príchuťou a pikantnou vôňou zo svojho vyváženého pomeru medzi cukrom a kyselinami a vďaka tradičnej výrobnej metóde, t. j. dlhá prirodzená fermentácia (až 90 dní) a dlhé zrenie (najmenej deväť mesiacov), a vďaka tradičnému receptu, podľa ktorého sa medovina vyrába len z prírodného medu, byliniek a korenín (chmeľ, lipový kvet a borievky). Medovina „Stakliškės“ sa odlišuje od iných druhov medoviny vyrábanej v okolitých krajinách skutočnosťou, že obsah etanolu sa získava len prirodzenou fermentáciou, neupravuje sa pridaním etanolu a med nie je možné nahradiť cukrom, príslušnými sladidlami, ani medovým destilátom.

Špecifickosť a reputáciu výrobku dokazuje prieskum vykonaný v roku 2007 skupinou pre analýzu a výskum trhu UAB RAIT, v ktorej sa ukázalo, že medovina „Stakliškės“ sa odlišuje od iných nápojov rovnakého typu svojou vysokou kvalitou (ocenilo 70 % respondentov), dobrou chuťou (ocenilo 59 % respondentov) a veľmi príjemnou vôňou (ocenilo 51 % respondentov). Ďalšie vlastnosti často pripisované tomuto nápoju boli: výrazná chuť (spomenulo 39 % respondentov), atraktívne balenie (spomenulo 36 % respondentov), určené pre starších ľudí (spomenulo 36 % respondentov) a drahý nápoj (spomenulo 40 % respondentov).

5.3.   Príčinná súvislosť medzi zemepisnou oblasťou a akosťou alebo typickou vlastnosťou výrobku (CHOP), alebo špecifickou akosťou, povesťou alebo inou typickou vlastnosťou výrobku (CHZO)

Chránené zemepisné označenie medoviny „Stakliškės“ je založené na histórii výrobku s vlastnosťami opísanými v bode 5.2, na tradičnej schopnosti ľudí zachovať špecifické črty jej výroby a na jej dobrej povesti.

Medovina „Stakliškės“ získala svoju povesť, pretože ide o tradičný výrobok. V knihe Lietuviškas midus (Litovská medovina) (Kaunas 1969), ktorá bola uverejnená v roku 1969, sa medovina „Stakliškės“ opisuje ako „druh typického národného nápoja, ktorý sa vyrábal v dávnej minulosti. Je to jemne kyslastý, ale veľmi aromatický a lahodný nápoj s nízkym obsahom alkoholu a vysokým obsahom vitamínov pomenovaný podľa mesta, v ktorom sa sústreďuje výroba litovskej medoviny. Nápoj má jasnú jantárovú farbu. Keď sa naleje do pohára, je to, ako keby voňal po kvitnúcej lúke.“

Povesť medoviny „Stakliškės“ potvrdzuje zlatá medaila, ktorú nápoj vyhral na medzinárodnej výstave AgroBalt’98, a diplom, ktorý získala v roku 2004 na ochutnávke Degustalit, kde sa ochutnávajú litovské potravinárske výrobky a nápoje a ktorú organizuje Litovská agentúra na reguláciu trhu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami a na ktorej medovina dostala ocenenie ako najchutnejší nápoj.

Uznanie a obľúbenosť medoviny „Stakliškės“ potvrdzujú články, ktoré sa pravidelne objavujú v regionálnej a národnej tlači a v informačných publikáciách a na internete: „Stakliškių midus“ (Medovina Stakliškės) (Mūsų sodai, 1964, č. 5); „Kur Stakliškių auksas ir sidabras“ (Kde je zlato a striebro mesta Stakliškės?) (Švyturys, 1968, č. 24); „Stakliškių midus“ (Medovina Stakliškės) (Laisvė, 25. november 1983); „Metai, kaip lietuviškas midus“ (Jeden rok ako litovská medovina) (Kooperatininkas, 1988, č. 9); „Stakliškės“ (Šiaurės Atėnai, 2003, č. 646); „AgroBalt: pirmoji lietuviškų maisto produktų ir gėrimų degustacija“ (AgroBalt: prvá ochutnávka litovských potravinárskych výrobkov a nápojov) (Elta, 9. jún 2004); „„Ida Basar“ Europos Parlamente išlaikė pirmąjį lietuviškų vaišių egzaminą“ („Ida Basar“ prešla prvým testom litovských lahôdok v Európskom parlamente) (meniu.lt, 11. október 2004); „„Lietuviškas midus“ degtinės gaminti nesirengia“ (Lietuviškas midus neplánuje vyrábať vodku) (BNS, 14. apríl 2006).

Litovčania spájajú názov mesta Stakliškės len s týmto nápojom. Medovina „Stakliškės“ zohrala svoju úlohu pri zachovaní litovskej identity počas sovietskych časov a dnes je dokonalým „veľvyslancom“ Litvy v zahraničí. Predstavuje Litvu – keď sa vyberá suvenír alebo darček z Litvy, vždy sa spoločne s jantárom alebo šakotis (tradičným litovským koláčom) zvolí tento nápoj. UAB Lietuviškas midus organizuje od roku 2011 prehliadky s výkladom, počas ktorých sa návštevníci dozvedia o starobylej metóde výroby medoviny a dostanú možnosť ochutnať a oceniť tento nápoj a rôzne ďalšie nápoje. Návštevníkom sa medovina „Stakliškės“ najviac páči pre jej chuť a názov, ktorý spájajú s miestom, ktoré navštívili. V roku 2011 toto miesto navštívilo 1 040 návštevníkov a v roku 2012 dosiahne tento počet už 1 800, čo potvrdzuje reputáciu medoviny „Stakliškės“.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie

[Článok 5 ods. 7 nariadenia (ES) č. 510/2006 (3)]

http://www.zum.lt/l.php?tmpl_into=middle&tmpl_id=2702

(1)  Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12. Nahradené nariadením (EÚ) č. 1151/2012.

(3)  Porovnaj poznámku pod čiarou 2.