PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE

ZHRNUTIE POSÚDENIA VPLYVU

Sprievodný dokument

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady

o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) pred ich neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením

1.           Úvod a konzultácie

Komisia 3. marca 2010 Komisia prijala stratégiu na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (Európa 2020), v ktorej sa požaduje posilnenie znalostí a inovácií ako hybných síl hospodárskeho rastu Únie. V rámci hlavnej iniciatívy „Inovácia v Únii“ sa Komisia zaviazala zlepšiť rámcové podmienky pre inovácie podnikov, okrem iného prostredníctvom optimalizácie duševného vlastníctva.

V tejto súvislosti prijala Komisia 24. mája 2011 komplexnú stratégiu na dosiahnutie hladko fungujúceho vnútorného trhu v oblasti duševného vlastníctva.

Každý patent a každý vzor alebo ochranná známka sú na začiatku tajomstvom (uvedenie nového výrobku, nový revolučný liek, prototyp nového automobilového motora atď.). Až do získania práv duševného vlastníctva sú spoločnosti vystavené riziku krádeže cenných informácií a znalostí pochádzajúcich z výskumu. Tieto riziká, ktorým čelia inovačné spoločnosti a výskumné subjekty, znižuje právna úprava v oblasti obchodného tajomstva, a to stanovením právnych mechanizmov nápravy v prípade neoprávneného privlastnenia výsledkov v oblasti výskumu a vývoja, know-how a ďalších cenných údajov.

Obchodné tajomstvo má na vnútornom trhu zásadný význam pre spoločný výskum a otvorenú inováciu, čo si vyžaduje vzájomnú výmenu cenných informácií medzi viacerými partnermi v rôznych členských štátoch. Obchodné tajomstvo však v Únii nie je chránené dostatočne. Inovačné spoločnosti a výskumné inštitúcie sú čoraz častejšie vystavované zneužívaniu, či už vnútri Únie alebo mimo nej, a neexistencia spoločného a spoľahlivého právneho prostredia oslabuje ich schopnosť využiť všetok svoj potenciál ako hybnej sily hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest.

V tomto posúdení vplyvu sa analyzujú základné príčiny tohto problému a spôsob, ako ich možno vyriešiť.

Útvary Komisie využili externú expertízu. V dvoch externých štúdiách sa posúdila právna ochrana obchodného tajomstva v EÚ a preskúmala súvisiaca ekonomická literatúra. V kontexte jednej z uvedených štúdií sa na prieskume zúčastnilo 537 spoločností (prieskum v roku 2012) a útvary Komisie uskutočnili verejné konzultácie s 386 respondentmi.

2.           Politický kontext, vymedzenie problému a subsidiarita

Preukázalo sa, že spoločnosti si bez ohľadu na svoju veľkosť cenia obchodné tajomstvo prinajmenšom tak ako patenty a ďalšie formy práv duševného vlastníctva. Obchodné tajomstvo je obzvlášť dôležité pre malé a stredné podniky a začínajúce podniky. Dôležité je aj pri pri ochrane netechnologických inovácií. Odvetvie služieb, ktoré tvorí viac než 70 % HDP EÚ, v porovnaní s výrobným odvetvím využíva viac obchodné tajomstvo a menej patenty.

Vzhľadom na ekonomickú hodnotu obchodného tajomstva sa konkurenti môžu takisto pokúsiť o jeho neoprávnené získanie, napríklad jeho krádežou, neoprávneným kopírovaním, porušením požiadaviek na dôvernosť atď., a jeho následné zneužitie. Niekoľko trendov (globalizácia, outsourcing, dlhšie dodávateľské reťazce, zvýšené používanie informačných a komunikačných technológií atď.) naznačuje, že riziko zneužitia obchodného tajomstva sa časom zväčšuje. V rámci prieskumu jeden z piatich podnikov uviedol, že za posledných desať rokov sa stretol s pokusom o zneužitie alebo so zneužitím obchodného tajomstva v EÚ.

Napriek významu obchodného tajomstva a hrozbám, ktorým je vystavené, sa tomuto javu venuje v právnom rámci v EÚ len malá pozornosť. Na úrovni EÚ neexistujú žiadne predpisy a ochrana poskytovaná na základe vnútroštátnych predpisov pred zneužitím obchodného tajomstva je rozdielna. Otázkou zneužívania obchodného tajomstva sa v občianskom alebo trestnom práve konkrétne zaoberá len niekoľko členských štátov, pričom väčšina z nich sa opiera o všeobecné právne predpisy v oblasti nekalej hospodárskej súťaže alebo právo občianskoprávnych deliktov a niektoré trestnoprávne ustanovenia.

Rozdiely vo vnútroštátnych právnych predpisoch majú za následok roztrieštenú právnu ochranu obchodného tajomstva pred zneužitím na vnútornom trhu. Ilustruje to nasledujúca tabuľka s porovnaním právnych predpisov členských štátov podľa niekoľkých vybraných dôležitých opatrení, pri ktorých by sa mohlo očakávať, že takúto právnu ochranu budú poskytovať:

Roztrieštenosť právnej ochrany (vybrané opatrenia) Zdroj údajov: Baker & McKenzie (2013).

Vybrané opatrenia || AT || BE || BG || CY || CZ || DE || DK || EE || EL || ES || FI || FR || HU || IE || IT || LT || LU || LV || MT || NL || PL || PT || RO || SE || SI || SK || UK

Vymedzenie obchodného tajomstva v občianskom práve || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || ||

Možnosť súdneho príkazu voči tretej strane konajúcej v dobrej viere || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || ||

Súdne príkazy nie sú časovo obmedzené || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || ||

Možnosť nariadenia zničenia obchodného tajomstva/tovarov, ktoré boli vyrobené s jeho využitím || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || ||

Výpočet škôd na základe primeranej odmeny/poplatku || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || ||

Vykonávacie predpisy na zachovanie tajomstva (občianskoprávne konania) || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || ||

Dostatočné trestnoprávne predpisy || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || ||

Poznámka: Prázdne políčko znamená, že dotknuté opatrenie nie je stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch.

– a) rozsah ochrany: obchodné tajomstvo a jeho zneužitie vymedzuje len niekoľko členských štátov a niektoré členské štáty osobitné ustanovenia týkajúce sa obchodného tajomstva nemajú vôbec;

– b) prostriedky nápravy: možnosť súdneho príkazu ukladajúceho povinnosť zdržať sa určitého konania na ukončenie všetkých druhov zneužívania obchodného tajomstva tretími stranami nie je vždy k dispozícii (napr. keď zneužité obchodné tajomstvo bolo prevedené na tretiu stranu v dobrej viere; získanie časovo neobmedzených súdnych príkazov nie je vždy možné; nariadenia zničiť tovar, ktorý bol vyrobený s využitím obchodného tajomstva, a nariadenia zničiť zneužité informácie alebo ich vrátiť pôvodnému vlastníkovi obchodného tajomstva nie sú vždy dostupné; tradičné pravidlá výpočtu škôd (skutočná strata/ušlý zisk) často nie sú primerané prípadom zneužitia obchodného tajomstva a alternatívne metódy (napr. výška odmien, ktoré by boli splatné podľa licenčnej zmluvy) nie sú k dispozícii vo všetkých členských štátoch;

– c) zabezpečenie dôvernosti obchodného tajomstva počas občianskoprávnych konaní: vnútroštátne predpisy zabezpečujú túto dôvernosť často nedostatočne, čo môže mať za následok definitívnu stratu obchodného tajomstva, ak sa obeť rozhodne viesť spor. Toto riziko odrádza obete zneužitia obchodného tajomstva od požadovania nápravy a

– d) krádež obchodného tajomstva je trestným činom v mnohých, ale nie vo všetkých členských štátoch, a sankcie sa môžu značne líšiť.

Z dôvodu tejto roztrieštenej ochrany predstavuje súdny spor na ochranu obchodného tajomstva pred zneužitím tretími stranami v cezhraničnom prostredí nespoľahlivý nástroj na ochranu duševného vlastníctva. Takisto to oslabuje ochranu poskytovanú inovátorom v EÚ pred tovarom, ktorý bol vyrobený s využitím obchodného tajomstva, ktoré im bolo ukradnuté, a ktorý má pôvod v tretích krajinách. Prax potvrdzuje, že vnútroštátne predpisy sa vlastníkom obchodného tajomstva zdajú neatraktívne, keďže spoločnosti môžu na súdoch len sotva obhájiť svoje obchodné tajomstvo, ktoré bolo zneužité.

Zistili sa dva hlavné problémy:

1. Suboptimálne motivačné faktory pre cezhraničné činnosti v oblasti inovácií. Ak je obchodné tajomstvo vystavené riziku zneužitia, proti ktorému neexistuje účinná právna ochrana, motivačné faktory na vykonávanie činností v oblasti inovácií (okrem iného aj na cezhraničnej úrovni) sú negatívne ovplyvnené z týchto dôvodov:

– i) nižšia očakávaná hodnota inovácií, ktoré využívajú obchodné tajomstvo, a vyššie náklady na ich ochranu. Na jednej strane, čím vyššia je pravdepodobnosť, že obchodné tajomstvo bude niekedy zneužité bez toho, aby mal jeho vlastník veľkú nádej na náhradu škôd, tým nižší výnos môže očakávať. Na strane druhej, čím je právna ochrana slabšia, tým viac musí každý inovátor investovať do svojich vlastných ochranných opatrení. V prieskume v roku 2012 označilo 35 % respondentov „zvýšené výdavky na ochranné opatrenia“ za priamy dôsledok zneužitia (alebo pokusov o zneužitie) a

– ii) v prípade zdieľania obchodného tajomstva je obchodné riziko vyššie. Podľa prieskumu v roku 2012 by napríklad 40 % spoločností v EÚ upustilo od zdieľania obchodného tajomstva s ďalšími stranami z dôvodu obáv zo straty dôvernosti týchto informácií prostredníctvom zneužitia alebo zverejnenia bez ich oprávnenia.

2. Konkurenčné výhody vyplývajúce z obchodného tajomstva sú ohrozené (znížená konkurencieschopnosť): roztrieštená právna ochrana v EÚ nezaručuje porovnateľný rozsah ochrany a úroveň nápravy na vnútornom trhu, čím sa konkurenčné výhody vyplývajúce z obchodného tajomstva, či už spojenom s inováciou alebo nie, dostávajú do ohrozenia a oslabujú konkurencieschopnosť vlastníkov obchodného tajomstva. Napríklad európsky chemický priemysel, ktorý je vo veľkej miere odkázaný na inováciu procesov chránených obchodným tajomstvom, odhaduje, že zneužitie obchodného tajomstva by často mohlo spôsobiť zníženie obratu až o 30 %.     To takisto zhoršuje schopnosť inovátora dosiahnuť primerané výnosy z využitia svojho obchodného tajomstva.

Inovačné podniky, a najmä malé a stredné podniky, pociťujú nepriaznivé účinky a spolupráca v oblasti inovácie na vnútornom trhu je oslabená. Vzhľadom na rozdielne úrovne ochrany sú niektoré spoločnosti lepšie vybavené než iné, pokiaľ ide o riešenie problémov informačnej ekonomiky a využívanie efektívnej infraštruktúry duševného vlastníctva. Roztrieštenosť právneho rámca bráni inovátorom, aby v cezhraničnom kontexte na vnútornom trhu využívali potenciál v plnej miere, čo má následne nepriaznivý vplyv na investície, pracovné miesta a hospodársky rast.

V prípade, že EÚ nebude konať (základný scenár), nepriaznivé dôsledky vyplývajúce z prípadov zneužitia obchodného tajomstva nebude stále možné dostatočne riešiť prostredníctvom právnych prostriedkov, ktoré vlastníkom obchodného tajomstva ponúkajú členské štáty na ich obranu.

3.           Subsidiarita

Základom opatrení EÚ by mohol byť článok 114 Zmluvy o fungovaní EÚ, keďže zlepšenie podmienok pre inovácie a zvýšenie efektívnosti duševného vlastníctva na vnútornom trhu je ťažiskom tejto iniciatívy. Zásada subsidiarity by bola dodržaná, keďže ciele tejto iniciatívy nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov. Opatrenia EÚ sú potrebné najmä na vytvorenie právneho rámca, ktorým by sa mohol chrániť, a tým posilniť cezhraničný tok obchodných tajomstiev súvisiacich s inováciou medzi výskumnými a obchodnými partnermi, a to zabezpečením, že výhody vyplývajúce z prípadného zneužitia takýchto informácií budú minimalizované, ak nie úplne vylúčené. Tento tok informácií je veľmi dôležitý pre využívanie inovácie v EÚ a pre výskum a vývoj.

4.           Ciele

Všeobecný cieľ: Zabezpečiť, aby bola konkurencieschopnosť európskych podnikov a výskumných subjektov, ktorá je založená na nesprístupnenom know-how a obchodných informácií (obchodnom tajomstve), primerane chránená, a zlepšiť podmienky/rámec pre vývoj a využívanie inovácie a pre výmenu znalostí na vnútornom trhu.

Konkrétny cieľ: Zlepšiť účinnosť právnej ochrany obchodného tajomstva pred zneužitím na vnútornom trhu.

Tento konkrétny cieľ je zahrnutý do širšej stratégie EÚ na podporu a zvýšenie efektívnosti infraštruktúry duševného vlastníctva na vnútornom trhu vzhľadom na ciele stratégie Európa 2020, pokiaľ ide o inovácie (porovnaj „Inovácia v Únii“).

Tento cieľ je v súlade s medzinárodnými záväzkami EÚ a jej členských štátov v tejto oblasti (porovnaj „Dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva“).

5.           Porovnanie možností politiky

Zhrnutie porovnania možností || Účinnosť* [podľa operatívnych cieľov] || Efektívnosť a náklady**

Možnosti politiky || Porovnateľný rozsah ochrany || Dostatočná a porovnateľná úroveň nápravy || Zachovanie dôvernosti v súdnych sporoch || Odrádzajúci účinok || Náklady || Efektívnosť

1. Zachovanie súčasného stavu || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

2. Informácie/povedomie o existujúcich nástrojoch nápravy v prípade zneužitia obchodného tajomstva || 0 || 0/+ || 0 || 0/+ || V || N

3. Neoprávnenosť prípadov zneužitia obchodného tajomstva. || ++ || + || + || + || S || S

4. Zblíženie vnútroštátnych občianskoprávnych prostriedkov nápravy proti zneužitiu obchodného tajomstva || ++ || ++ || ++ || ++ || S || V

5. Zblíženie vnútroštátnych občianskoprávnych a trestnoprávnych prostriedkov nápravy proti zneužitiu obchodného tajomstva || +++ || ++ || ++ || +++ || V || S

* Porovnanie voči základnému scenáru: --- veľmi výrazné zhoršenie situácie; -- výrazné zhoršenie situácie; - mierne zhoršenie; 0 žiadne podstatné zmeny; + mierne zlepšenie; ++ výrazné zlepšenie; +++ veľmi výrazné zlepšenie.

** Celkové posúdenie možnosti, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľov. N: nízke; S: stredné; V: vysoké.

V rámci možnosti 1 by výdavky na ochranné opatrenia zostali vysoké a spoločnosti by boli zdržanlivé, čo sa týka zapájania sa do spolupracujúcich cezhraničných sietí pre inovácie. Nadmerné zameranie sa na prevenciu by viedlo k prísnejším obmedzeniam pre zamestnancov a k zníženiu pracovnej mobility. Obmedzené motivačné faktory pre inovácie by bránili vytváraniu pracovných miest. Vyššie náklady sú úmerne výraznejšie pre malé a stredné podniky. Hospodárstvo EÚ by zaostávalo z hľadiska pracovných miest, inovácie a rastu a spotrebitelia by mali obmedzený prístup k inovačným výrobkom alebo službám.

V rámci možnosti 2 by sa zlepšila schopnosť tvorcov a inovátorov čeliť výzvam v prípade zneužitia obchodného tajomstva, čím by sa posilnila dôvera.            Táto možnosť by však nebola úplne účinná pri dosahovaní príslušného cieľa z týchto dôvodov: Vyžaduje si dodatočné náklady a zdroje pre zostavovanie, prezentáciu a neustálu aktualizáciu informácií vo všetkých jazykoch a pravidelné informačné akcie, vlastníci obchodného tajomstva by boli voči zneužitiu obchodného tajomstva naďalej v slabom postavení, pretrvávala by rozdielna ochrana v EÚ a na vnútornom trhu by bol v obehu tovar vyrobený v členských štátoch s nízkou úrovňou ochrany.

V prípade možností 3, 4 a 5 by harmonizovaný rozsah ochrany obchodného tajomstva zabezpečil rovnakú právnu ochranu a väčšiu právnu istotu. Tým by sa

– i) posilnila konkurencieschopnosť podnikov z dôvodu lepšej cezhraničnej ochrany konkurenčných výhod podnikov a lepšieho prideľovania zdrojov, keďže by sa očakávalo menej investícií do ochranných opatrení, čím by sa zdroje uvoľňovali na produktívnejšie investície a

– ii) zvýšila motivácia pre (cezhraničné) inovácie z dôvodu očakávanej vyššej hodnoty obchodného tajomstva a lepšej ochrany cezhraničnej vzájomnej výmeny znalostí.

Tieto vplyvy by mali viesť k pozitívnym účinkom na inovácie (vyššie investície do inovácie, cezhraničná vzájomná výmena znalostí a účinky presahovania) a na vnútorný trh cezhraničnej tvorivosti a činností súvisiacich s duševným vlastníctvom. Tieto vplyvy by napokon prospeli hospodárskemu rastu a výberu pre spotrebiteľov a ich prístupu k novým výrobkom a službám. Tieto možnosti by mohli byť prínosom aj v tom, že by (vysoko) kvalifikovaní zamestnanci (tí, ktorí obchodné tajomstvo vytvárajú alebo majú k nemu prístup) mohli ľahšie zmeniť zamestnávateľa v rámci vnútorného trhu alebo ľahšie si zriadiť svoj vlastný podnik.

Možnosť 3 len vyzýva členské štáty, aby zabezpečili účinné a primerané prostriedky nápravy bez toho, aby ich špecifikovali, a preto by sa ňou riešila len časť ustanovení potrebných na vytvorenie účinného právneho rámca pre ochranu obchodného tajomstva pred zneužitím. Navyše by sa ňou nezabezpečila výrazná harmonizácia, pokiaľ ide o dôvernosť obchodného tajomstva počas súdnych sporov. Potenciálni navrhovatelia by naďalej museli vykonávať rôzne posúdenia rizík v každom členskom štáte. Zníženie nákladov na informácie by bolo obmedzené.

Možnosť 4 by mala s možnosťou 3 spoločné už uvedené pozitívne vplyvy, ale okrem toho by zahŕňala harmonizované opatrenia, ktorými by sa zastavilo využívanie/používanie zneužitého obchodného tajomstva tretími stranami, prípadne vrátane dovozov z tretích krajín. Poskytovala by takisto väčšiu istotu zachovania obchodného tajomstva počas súdnych sporov, a to vytvorením právneho rámca, zamedzením nákladov a rizík spojených s nedostatočným zbližovaním právnych predpisov a nevýhodami možnosti 3. Lepšie nástroje presadzovania predpisov a zlepšenia pri náhradách škôd, ako aj lepšie záruky, pokiaľ ide o zachovanie dôvernosti obchodného tajomstva počas súdneho sporu poskytujú investorom viac istoty, čím vytvárajú priaznivé prostredie pre investície do inovácií, najmä v cezhraničnom kontexte, a teda prispievajú k hladšiemu fungovaniu vnútorného trhu.

Možnosť 5 by rozšírila možnosť 4 o zbližovanie trestnoprávnych predpisov, posilnila by odradzujúci účinok predpisov a poskytla lepší prístup k dôkazom v rámci vyšetrovacích právomocí orgánov presadzovania práva. Možnosť 5 by však prekročila rámec súčasnej trestnoprávnej ochrany práv duševného vlastníctva, ktorá v súčasnosti nie je harmonizovaná na úrovni EÚ. Podľa zásady proporcionality musí byť trestné právo navyše vždy opatrením poslednej možnosti a musí sa posúdiť, či na dosiahnutie cieľov nepostačujú už samotné navrhované zmeny v občianskom práve.

Uprednostňuje sa možnosť 4.

Výber právneho nástroja: Keďže nezáväzný právny nástroj by nezabezpečoval pozitívne vplyvy, táto možnosť by sa musela zaviesť smernicou.

6.           Celkové vplyvy uprednostňovanej možnosti

Zbližovanie občianskoprávnych prostriedkov nápravy by inovačným podnikom umožnilo brániť svoje právoplatné obchodné tajomstvo účinnejšie v celej EÚ. Takisto, ak by sa vlastníci obchodného tajomstva mohli spoliehať na dôvernosť počas súdnych konaní, boli by viac ochotní požadovať právnu ochranu pred potenciálnymi škodami spôsobenými zneužitím obchodného tajomstva. Zvýšená právna istota a zbližovanie právnych predpisov v rámci možnosti 4 by prispeli k zvýšenej hodnote inovácií, ktoré sa spoločnosti pokúšajú chrániť ako obchodné tajomstvo, keďže riziko zneužitia by sa znížilo.

Táto možnosť by mala takisto pozitívny vplyv na fungovanie vnútorného trhu; mala by spoločnostiam, najmä malým a stredným podnikom, a výskumníkom umožniť lepšie využiť svoje inovačné nápady spoluprácou s najlepšími partnermi z celej EÚ. Táto motivácia vedúca k efektívnejšej inovácii, ako aj úspory nákladov vyplývajúce zo súčasných neprimerane prísnych opatrení by pomohli zvýšiť investície súkromného sektora do výskumu a vývoja na vnútornom trhu.

Porovnateľná úroveň ochrany obchodného tajomstva v celej EÚ by zaistila, že dovoz tovaru z tretích krajín, keď bol takýto tovar vyrobený s využitím zneužitého obchodného tajomstva, by mohol byť zastavený kdekoľvek v EÚ za rovnocenných podmienok.

Zároveň by nemala byť obmedzená hospodárska súťaž, keďže sa neposkytujú žiadne výlučné práva a každý konkurent má možnosť nezávisle získať poznatky chránené obchodným tajomstvom (okrem iného aj prostredníctvom reverzného inžinierstva). To by malo mať časom pozitívne účinky na konkurencieschopnosť a rast hospodárstva EÚ.

Na makroekonomickej úrovni, napríklad na úrovni zamestnanosti v jednotlivých štátoch, nebude mať uprednostňovaná možnosť žiadny priamy sociálny vplyv. Nepriamo by však mali vzniknúť pozitívne vplyvy na uľahčenie mobility vysoko kvalifikovanej pracovnej sily (teda pracovnej sily s prístupom k obchodnému tajomstvu) v rámci vnútorného trhu a na úroveň pracovných miest súvisiacich s inováciou (vďaka zvýšenej inovačnej činnosti), čo prispeje k udržateľnosti zamestnanosti v EÚ.

Uprednostňovaná možnosť by nemala mať priamy vplyv na životné prostredie.

Táto iniciatíva nemá negatívny vplyv na základné práva.

Opatrenie EÚ zabezpečujúce účinnú a rovnocennú ochranu obchodného tajomstva v celej EÚ podporujú zainteresované strany z odvetvia priemyslu, ktoré sa zapojili do verejných konzultácií a osobitného prieskumu v roku 2012. Naproti tomu zainteresované strany mimo tohto odvetvia nepovažovali iniciatívu EÚ za potrebnú.

7.           Monitorovanie a hodnotenie uprednostňovaných možností politiky

Uskutočnia sa tri kroky: 1. transpozičný plán; 2. Komisia bude pravidelne monitorovať včasné prijatie a správnosť transpozičných opatrení a ich uplatňovanie a 3. vyhodnotenie účinkov politiky v strednodobom horizonte.