PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE ZHRNUTIE POSÚDENIA VPLYVU Sprievodný dokument Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) pred ich neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením /* SWD/2013/0472 final */
PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE ZHRNUTIE POSÚDENIA VPLYVU Sprievodný dokument Návrh smernice Európskeho parlamentu a
Rady o ochrane nesprístupneného know-how a
obchodných informácií (obchodného tajomstva) pred ich neoprávneným získaním,
využitím a sprístupnením
1. Úvod a konzultácie Komisia 3. marca 2010 Komisia prijala
stratégiu na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho
rastu (Európa 2020), v ktorej sa požaduje posilnenie znalostí a inovácií ako
hybných síl hospodárskeho rastu Únie. V rámci hlavnej iniciatívy „Inovácia v
Únii“ sa Komisia zaviazala zlepšiť rámcové podmienky pre inovácie
podnikov, okrem iného prostredníctvom optimalizácie duševného vlastníctva. V tejto súvislosti prijala Komisia 24. mája
2011 komplexnú stratégiu na dosiahnutie hladko fungujúceho vnútorného trhu v
oblasti duševného vlastníctva. Každý patent a každý vzor alebo ochranná
známka sú na začiatku tajomstvom (uvedenie nového výrobku, nový
revolučný liek, prototyp nového automobilového motora atď.). Až do
získania práv duševného vlastníctva sú spoločnosti vystavené riziku
krádeže cenných informácií a znalostí pochádzajúcich z výskumu. Tieto riziká,
ktorým čelia inovačné spoločnosti a výskumné subjekty, znižuje
právna úprava v oblasti obchodného tajomstva, a to stanovením právnych
mechanizmov nápravy v prípade neoprávneného privlastnenia výsledkov v oblasti
výskumu a vývoja, know-how a ďalších cenných údajov. Obchodné tajomstvo má na vnútornom trhu
zásadný význam pre spoločný výskum a otvorenú inováciu, čo si vyžaduje
vzájomnú výmenu cenných informácií medzi viacerými partnermi v rôznych
členských štátoch. Obchodné tajomstvo však v Únii nie je chránené
dostatočne. Inovačné spoločnosti a výskumné inštitúcie sú
čoraz častejšie vystavované zneužívaniu, či už vnútri Únie alebo
mimo nej, a neexistencia spoločného a spoľahlivého právneho
prostredia oslabuje ich schopnosť využiť všetok svoj potenciál ako
hybnej sily hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest. V tomto posúdení vplyvu sa analyzujú základné
príčiny tohto problému a spôsob, ako ich možno vyriešiť. Útvary Komisie využili externú expertízu. V
dvoch externých štúdiách sa posúdila právna ochrana obchodného tajomstva v EÚ a
preskúmala súvisiaca ekonomická literatúra. V kontexte jednej z uvedených
štúdií sa na prieskume zúčastnilo 537 spoločností (prieskum v roku
2012) a útvary Komisie uskutočnili verejné konzultácie s 386 respondentmi. 2. Politický kontext,
vymedzenie problému a subsidiarita Preukázalo sa, že spoločnosti si bez
ohľadu na svoju veľkosť cenia obchodné tajomstvo prinajmenšom
tak ako patenty a ďalšie formy práv duševného vlastníctva. Obchodné
tajomstvo je obzvlášť dôležité pre malé a stredné podniky a
začínajúce podniky. Dôležité je aj pri pri ochrane netechnologických
inovácií. Odvetvie služieb, ktoré tvorí viac než 70 % HDP EÚ, v porovnaní s
výrobným odvetvím využíva viac obchodné tajomstvo a menej patenty. Vzhľadom na ekonomickú hodnotu obchodného
tajomstva sa konkurenti môžu takisto pokúsiť o jeho neoprávnené získanie,
napríklad jeho krádežou, neoprávneným kopírovaním, porušením požiadaviek na
dôvernosť atď., a jeho následné zneužitie. Niekoľko trendov
(globalizácia, outsourcing, dlhšie dodávateľské reťazce, zvýšené
používanie informačných a komunikačných technológií atď.)
naznačuje, že riziko zneužitia obchodného tajomstva sa časom
zväčšuje. V rámci prieskumu jeden z piatich podnikov uviedol, že za
posledných desať rokov sa stretol s pokusom o zneužitie alebo so zneužitím
obchodného tajomstva v EÚ. Napriek významu obchodného tajomstva a
hrozbám, ktorým je vystavené, sa tomuto javu venuje v právnom rámci v EÚ len
malá pozornosť. Na úrovni EÚ neexistujú žiadne predpisy a ochrana
poskytovaná na základe vnútroštátnych predpisov pred zneužitím obchodného
tajomstva je rozdielna. Otázkou zneužívania obchodného tajomstva sa v
občianskom alebo trestnom práve konkrétne zaoberá len niekoľko
členských štátov, pričom väčšina z nich sa opiera o všeobecné
právne predpisy v oblasti nekalej hospodárskej súťaže alebo právo
občianskoprávnych deliktov a niektoré trestnoprávne ustanovenia. Rozdiely vo vnútroštátnych právnych predpisoch
majú za následok roztrieštenú právnu ochranu obchodného tajomstva pred
zneužitím na vnútornom trhu. Ilustruje to nasledujúca tabuľka s porovnaním
právnych predpisov členských štátov podľa niekoľkých vybraných
dôležitých opatrení, pri ktorých by sa mohlo očakávať, že takúto
právnu ochranu budú poskytovať: Roztrieštenosť právnej ochrany (vybrané opatrenia) Zdroj údajov: Baker & McKenzie (2013). Vybrané opatrenia || AT || BE || BG || CY || CZ || DE || DK || EE || EL || ES || FI || FR || HU || IE || IT || LT || LU || LV || MT || NL || PL || PT || RO || SE || SI || SK || UK Vymedzenie obchodného tajomstva v občianskom práve || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || Možnosť súdneho príkazu voči tretej strane konajúcej v dobrej viere || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || Súdne príkazy nie sú časovo obmedzené || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || Možnosť nariadenia zničenia obchodného tajomstva/tovarov, ktoré boli vyrobené s jeho využitím || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || Výpočet škôd na základe primeranej odmeny/poplatku || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || Vykonávacie predpisy na zachovanie tajomstva (občianskoprávne konania) || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || Dostatočné trestnoprávne predpisy || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || || Poznámka: Prázdne políčko znamená, že dotknuté opatrenie nie je stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch. –
a) rozsah ochrany: obchodné tajomstvo a jeho
zneužitie vymedzuje len niekoľko členských štátov a niektoré
členské štáty osobitné ustanovenia týkajúce sa obchodného tajomstva nemajú
vôbec; –
b) prostriedky nápravy: možnosť súdneho
príkazu ukladajúceho povinnosť zdržať sa určitého konania na
ukončenie všetkých druhov zneužívania obchodného tajomstva tretími
stranami nie je vždy k dispozícii (napr. keď zneužité obchodné tajomstvo
bolo prevedené na tretiu stranu v dobrej viere; získanie časovo neobmedzených
súdnych príkazov nie je vždy možné; nariadenia zničiť tovar, ktorý
bol vyrobený s využitím obchodného tajomstva, a nariadenia zničiť
zneužité informácie alebo ich vrátiť pôvodnému vlastníkovi obchodného
tajomstva nie sú vždy dostupné; tradičné pravidlá výpočtu škôd
(skutočná strata/ušlý zisk) často nie sú primerané prípadom zneužitia
obchodného tajomstva a alternatívne metódy (napr. výška odmien, ktoré by boli
splatné podľa licenčnej zmluvy) nie sú k dispozícii vo všetkých členských
štátoch; –
c) zabezpečenie dôvernosti obchodného
tajomstva počas občianskoprávnych konaní: vnútroštátne predpisy
zabezpečujú túto dôvernosť často nedostatočne, čo môže
mať za následok definitívnu stratu obchodného tajomstva, ak sa obeť
rozhodne viesť spor. Toto riziko odrádza obete zneužitia obchodného
tajomstva od požadovania nápravy a –
d) krádež obchodného tajomstva je trestným
činom v mnohých, ale nie vo všetkých členských štátoch, a sankcie sa
môžu značne líšiť. Z dôvodu tejto roztrieštenej ochrany
predstavuje súdny spor na ochranu obchodného tajomstva pred zneužitím tretími
stranami v cezhraničnom prostredí nespoľahlivý nástroj na ochranu
duševného vlastníctva. Takisto to oslabuje ochranu poskytovanú inovátorom v EÚ
pred tovarom, ktorý bol vyrobený s využitím obchodného tajomstva, ktoré im bolo
ukradnuté, a ktorý má pôvod v tretích krajinách. Prax potvrdzuje, že
vnútroštátne predpisy sa vlastníkom obchodného tajomstva zdajú neatraktívne,
keďže spoločnosti môžu na súdoch len sotva obhájiť svoje
obchodné tajomstvo, ktoré bolo zneužité. Zistili sa dva hlavné problémy: 1. Suboptimálne motivačné faktory pre
cezhraničné činnosti v oblasti inovácií. Ak je obchodné tajomstvo
vystavené riziku zneužitia, proti ktorému neexistuje účinná právna
ochrana, motivačné faktory na vykonávanie činností v oblasti inovácií
(okrem iného aj na cezhraničnej úrovni) sú negatívne ovplyvnené z týchto
dôvodov: –
i) nižšia očakávaná hodnota inovácií, ktoré
využívajú obchodné tajomstvo, a vyššie náklady na ich ochranu. Na jednej
strane, čím vyššia je pravdepodobnosť, že obchodné tajomstvo bude
niekedy zneužité bez toho, aby mal jeho vlastník veľkú nádej na náhradu
škôd, tým nižší výnos môže očakávať. Na strane druhej, čím je
právna ochrana slabšia, tým viac musí každý inovátor investovať do svojich
vlastných ochranných opatrení. V prieskume v roku 2012 označilo 35 %
respondentov „zvýšené výdavky na ochranné opatrenia“ za priamy dôsledok
zneužitia (alebo pokusov o zneužitie) a –
ii) v prípade zdieľania obchodného tajomstva
je obchodné riziko vyššie. Podľa prieskumu v roku 2012 by napríklad 40 %
spoločností v EÚ upustilo od zdieľania obchodného tajomstva s
ďalšími stranami z dôvodu obáv zo straty dôvernosti týchto informácií
prostredníctvom zneužitia alebo zverejnenia bez ich oprávnenia. 2. Konkurenčné výhody vyplývajúce z
obchodného tajomstva sú ohrozené (znížená konkurencieschopnosť):
roztrieštená právna ochrana v EÚ nezaručuje porovnateľný rozsah
ochrany a úroveň nápravy na vnútornom trhu, čím sa konkurenčné
výhody vyplývajúce z obchodného tajomstva, či už spojenom s inováciou
alebo nie, dostávajú do ohrozenia a oslabujú konkurencieschopnosť
vlastníkov obchodného tajomstva. Napríklad európsky chemický priemysel, ktorý
je vo veľkej miere odkázaný na inováciu procesov chránených obchodným
tajomstvom, odhaduje, že zneužitie obchodného tajomstva by často mohlo
spôsobiť zníženie obratu až o 30 %. To takisto zhoršuje schopnosť
inovátora dosiahnuť primerané výnosy z využitia svojho obchodného
tajomstva. Inovačné podniky, a najmä malé a stredné
podniky, pociťujú nepriaznivé účinky a spolupráca v oblasti inovácie
na vnútornom trhu je oslabená. Vzhľadom na rozdielne úrovne ochrany
sú niektoré spoločnosti lepšie vybavené než iné, pokiaľ ide o
riešenie problémov informačnej ekonomiky a využívanie efektívnej
infraštruktúry duševného vlastníctva. Roztrieštenosť právneho rámca bráni
inovátorom, aby v cezhraničnom kontexte na vnútornom trhu využívali
potenciál v plnej miere, čo má následne nepriaznivý vplyv na investície,
pracovné miesta a hospodársky rast. V prípade, že EÚ nebude konať (základný
scenár), nepriaznivé dôsledky vyplývajúce z prípadov zneužitia obchodného
tajomstva nebude stále možné dostatočne riešiť prostredníctvom
právnych prostriedkov, ktoré vlastníkom obchodného tajomstva ponúkajú
členské štáty na ich obranu. 3. Subsidiarita Základom opatrení EÚ by mohol byť
článok 114 Zmluvy o fungovaní EÚ, keďže zlepšenie podmienok pre
inovácie a zvýšenie efektívnosti duševného vlastníctva na vnútornom trhu je
ťažiskom tejto iniciatívy. Zásada subsidiarity by bola dodržaná,
keďže ciele tejto iniciatívy nie je možné uspokojivo dosiahnuť na
úrovni jednotlivých členských štátov. Opatrenia EÚ sú potrebné najmä na
vytvorenie právneho rámca, ktorým by sa mohol chrániť, a tým posilniť
cezhraničný tok obchodných tajomstiev súvisiacich s inováciou medzi
výskumnými a obchodnými partnermi, a to zabezpečením, že výhody
vyplývajúce z prípadného zneužitia takýchto informácií budú minimalizované, ak
nie úplne vylúčené. Tento tok informácií je veľmi dôležitý pre
využívanie inovácie v EÚ a pre výskum a vývoj. 4. Ciele Všeobecný cieľ: Zabezpečiť, aby bola konkurencieschopnosť európskych
podnikov a výskumných subjektov, ktorá je založená na nesprístupnenom know-how
a obchodných informácií (obchodnom tajomstve), primerane chránená, a
zlepšiť podmienky/rámec pre vývoj a využívanie inovácie a pre výmenu
znalostí na vnútornom trhu. Konkrétny cieľ: Zlepšiť účinnosť právnej ochrany obchodného tajomstva
pred zneužitím na vnútornom trhu. Tento konkrétny cieľ je zahrnutý do
širšej stratégie EÚ na podporu a zvýšenie efektívnosti infraštruktúry duševného
vlastníctva na vnútornom trhu vzhľadom na ciele stratégie Európa 2020,
pokiaľ ide o inovácie (porovnaj „Inovácia v Únii“). Tento cieľ je v súlade s medzinárodnými
záväzkami EÚ a jej členských štátov v tejto oblasti (porovnaj „Dohoda o
obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva“). 5. Porovnanie možností politiky Zhrnutie porovnania možností || Účinnosť* [podľa operatívnych cieľov] || Efektívnosť a náklady** Možnosti politiky || Porovnateľný rozsah ochrany || Dostatočná a porovnateľná úroveň nápravy || Zachovanie dôvernosti v súdnych sporoch || Odrádzajúci účinok || Náklady || Efektívnosť 1. Zachovanie súčasného stavu || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 2. Informácie/povedomie o existujúcich nástrojoch nápravy v prípade zneužitia obchodného tajomstva || 0 || 0/+ || 0 || 0/+ || V || N 3. Neoprávnenosť prípadov zneužitia obchodného tajomstva. || ++ || + || + || + || S || S 4. Zblíženie vnútroštátnych občianskoprávnych prostriedkov nápravy proti zneužitiu obchodného tajomstva || ++ || ++ || ++ || ++ || S || V 5. Zblíženie vnútroštátnych občianskoprávnych a trestnoprávnych prostriedkov nápravy proti zneužitiu obchodného tajomstva || +++ || ++ || ++ || +++ || V || S * Porovnanie voči základnému scenáru: ---
veľmi výrazné zhoršenie situácie; -- výrazné zhoršenie situácie; - mierne
zhoršenie; 0 žiadne podstatné zmeny; + mierne zlepšenie; ++ výrazné zlepšenie;
+++ veľmi výrazné zlepšenie. **
Celkové posúdenie možnosti, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľov. N:
nízke; S: stredné; V: vysoké. V rámci možnosti 1 by výdavky na ochranné
opatrenia zostali vysoké a spoločnosti by boli zdržanlivé, čo sa týka
zapájania sa do spolupracujúcich cezhraničných sietí pre inovácie.
Nadmerné zameranie sa na prevenciu by viedlo k prísnejším obmedzeniam pre
zamestnancov a k zníženiu pracovnej mobility. Obmedzené motivačné faktory
pre inovácie by bránili vytváraniu pracovných miest. Vyššie náklady sú úmerne
výraznejšie pre malé a stredné podniky. Hospodárstvo EÚ by zaostávalo z
hľadiska pracovných miest, inovácie a rastu a spotrebitelia by mali
obmedzený prístup k inovačným výrobkom alebo službám. V rámci možnosti 2 by sa zlepšila
schopnosť tvorcov a inovátorov čeliť výzvam v prípade zneužitia
obchodného tajomstva, čím by sa posilnila dôvera. Táto
možnosť by však nebola úplne účinná pri dosahovaní príslušného
cieľa z týchto dôvodov: Vyžaduje si dodatočné náklady a zdroje pre
zostavovanie, prezentáciu a neustálu aktualizáciu informácií vo všetkých
jazykoch a pravidelné informačné akcie, vlastníci obchodného tajomstva by
boli voči zneužitiu obchodného tajomstva naďalej v slabom postavení,
pretrvávala by rozdielna ochrana v EÚ a na vnútornom trhu by bol v obehu tovar
vyrobený v členských štátoch s nízkou úrovňou ochrany. V prípade možností 3, 4 a 5 by harmonizovaný
rozsah ochrany obchodného tajomstva zabezpečil rovnakú právnu ochranu a
väčšiu právnu istotu. Tým by sa –
i) posilnila konkurencieschopnosť podnikov z
dôvodu lepšej cezhraničnej ochrany konkurenčných výhod podnikov a
lepšieho prideľovania zdrojov, keďže by sa očakávalo menej
investícií do ochranných opatrení, čím by sa zdroje uvoľňovali
na produktívnejšie investície a –
ii) zvýšila motivácia pre (cezhraničné)
inovácie z dôvodu očakávanej vyššej hodnoty obchodného tajomstva a lepšej
ochrany cezhraničnej vzájomnej výmeny znalostí. Tieto vplyvy by mali viesť k pozitívnym účinkom
na inovácie (vyššie investície do inovácie, cezhraničná vzájomná výmena
znalostí a účinky presahovania) a na vnútorný trh cezhraničnej
tvorivosti a činností súvisiacich s duševným vlastníctvom. Tieto vplyvy by
napokon prospeli hospodárskemu rastu a výberu pre spotrebiteľov a ich
prístupu k novým výrobkom a službám. Tieto možnosti by mohli byť prínosom
aj v tom, že by (vysoko) kvalifikovaní zamestnanci (tí, ktorí obchodné
tajomstvo vytvárajú alebo majú k nemu prístup) mohli ľahšie zmeniť
zamestnávateľa v rámci vnútorného trhu alebo ľahšie si zriadiť
svoj vlastný podnik. Možnosť 3 len vyzýva členské štáty,
aby zabezpečili účinné a primerané prostriedky nápravy bez toho, aby
ich špecifikovali, a preto by sa ňou riešila len časť ustanovení
potrebných na vytvorenie účinného právneho rámca pre ochranu obchodného
tajomstva pred zneužitím. Navyše by sa ňou nezabezpečila výrazná
harmonizácia, pokiaľ ide o dôvernosť obchodného tajomstva počas
súdnych sporov. Potenciálni navrhovatelia by naďalej museli vykonávať
rôzne posúdenia rizík v každom členskom štáte. Zníženie nákladov na
informácie by bolo obmedzené. Možnosť 4 by mala s možnosťou 3
spoločné už uvedené pozitívne vplyvy, ale okrem toho by zahŕňala
harmonizované opatrenia, ktorými by sa zastavilo využívanie/používanie
zneužitého obchodného tajomstva tretími stranami, prípadne vrátane dovozov z
tretích krajín. Poskytovala by takisto väčšiu istotu zachovania obchodného
tajomstva počas súdnych sporov, a to vytvorením právneho rámca, zamedzením
nákladov a rizík spojených s nedostatočným zbližovaním právnych predpisov
a nevýhodami možnosti 3. Lepšie nástroje presadzovania predpisov a zlepšenia
pri náhradách škôd, ako aj lepšie záruky, pokiaľ ide o zachovanie
dôvernosti obchodného tajomstva počas súdneho sporu poskytujú investorom
viac istoty, čím vytvárajú priaznivé prostredie pre investície do
inovácií, najmä v cezhraničnom kontexte, a teda prispievajú k hladšiemu
fungovaniu vnútorného trhu. Možnosť 5 by rozšírila možnosť 4 o
zbližovanie trestnoprávnych predpisov, posilnila by odradzujúci účinok
predpisov a poskytla lepší prístup k dôkazom v rámci vyšetrovacích právomocí
orgánov presadzovania práva. Možnosť 5 by však prekročila rámec
súčasnej trestnoprávnej ochrany práv duševného vlastníctva, ktorá v
súčasnosti nie je harmonizovaná na úrovni EÚ. Podľa zásady
proporcionality musí byť trestné právo navyše vždy opatrením poslednej
možnosti a musí sa posúdiť, či na dosiahnutie cieľov
nepostačujú už samotné navrhované zmeny v občianskom práve. Uprednostňuje sa možnosť 4. Výber právneho nástroja: Keďže nezáväzný právny nástroj by nezabezpečoval pozitívne
vplyvy, táto možnosť by sa musela zaviesť smernicou. 6. Celkové vplyvy
uprednostňovanej možnosti Zbližovanie občianskoprávnych
prostriedkov nápravy by inovačným podnikom umožnilo brániť svoje
právoplatné obchodné tajomstvo účinnejšie v celej EÚ. Takisto, ak by sa
vlastníci obchodného tajomstva mohli spoliehať na dôvernosť
počas súdnych konaní, boli by viac ochotní požadovať právnu ochranu
pred potenciálnymi škodami spôsobenými zneužitím obchodného tajomstva. Zvýšená právna
istota a zbližovanie právnych predpisov v rámci možnosti 4 by prispeli k
zvýšenej hodnote inovácií, ktoré sa spoločnosti pokúšajú chrániť ako
obchodné tajomstvo, keďže riziko zneužitia by sa znížilo. Táto možnosť by mala takisto pozitívny
vplyv na fungovanie vnútorného trhu; mala by spoločnostiam, najmä
malým a stredným podnikom, a výskumníkom umožniť lepšie využiť svoje
inovačné nápady spoluprácou s najlepšími partnermi z celej EÚ. Táto
motivácia vedúca k efektívnejšej inovácii, ako aj úspory nákladov
vyplývajúce zo súčasných neprimerane prísnych opatrení by pomohli
zvýšiť investície súkromného sektora do výskumu a vývoja na vnútornom
trhu. Porovnateľná úroveň ochrany
obchodného tajomstva v celej EÚ by zaistila, že dovoz tovaru z tretích
krajín, keď bol takýto tovar vyrobený s využitím zneužitého obchodného
tajomstva, by mohol byť zastavený kdekoľvek v EÚ za rovnocenných
podmienok. Zároveň by nemala byť obmedzená hospodárska
súťaž, keďže sa neposkytujú žiadne výlučné práva a každý
konkurent má možnosť nezávisle získať poznatky chránené obchodným
tajomstvom (okrem iného aj prostredníctvom reverzného inžinierstva). To by malo
mať časom pozitívne účinky na konkurencieschopnosť a rast
hospodárstva EÚ. Na makroekonomickej úrovni, napríklad na
úrovni zamestnanosti v jednotlivých štátoch, nebude mať
uprednostňovaná možnosť žiadny priamy sociálny vplyv. Nepriamo
by však mali vzniknúť pozitívne vplyvy na uľahčenie mobility
vysoko kvalifikovanej pracovnej sily (teda pracovnej sily s prístupom k
obchodnému tajomstvu) v rámci vnútorného trhu a na úroveň pracovných miest
súvisiacich s inováciou (vďaka zvýšenej inovačnej činnosti),
čo prispeje k udržateľnosti zamestnanosti v EÚ. Uprednostňovaná možnosť by nemala
mať priamy vplyv na životné prostredie. Táto iniciatíva nemá negatívny vplyv na základné
práva. Opatrenie EÚ zabezpečujúce účinnú a
rovnocennú ochranu obchodného tajomstva v celej EÚ podporujú zainteresované
strany z odvetvia priemyslu, ktoré sa zapojili do verejných konzultácií a
osobitného prieskumu v roku 2012. Naproti tomu zainteresované strany mimo tohto
odvetvia nepovažovali iniciatívu EÚ za potrebnú. 7. Monitorovanie a hodnotenie
uprednostňovaných možností politiky Uskutočnia sa tri kroky: 1.
transpozičný plán; 2. Komisia bude pravidelne monitorovať včasné
prijatie a správnosť transpozičných opatrení a ich uplatňovanie
a 3. vyhodnotenie účinkov politiky v strednodobom horizonte.