Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti /* COM/2013/0853 final - 2013/0415 (COD) */
DÔVODOVÁ
SPRÁVA 1. Kontext návrhu Návrhom tejto zmeny nariadenia (ES)
č. 539/2001[1],
ktoré bolo naposledy zmenené a doplnené nariadením (EÚ)
č. 1211/2010[2],
Komisia sleduje cieľ prispôsobiť prílohy predmetného nariadenia s
prihliadnutím na pokrok, ktorý sa za posledné tri roky dosiahol pri rozhovoroch
o liberalizácii vízového režimu s Moldavskou republikou, a presunúť
túto krajinu z prílohy I (zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci
musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov)
do prílohy II (zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení
od uvedenej povinnosti) tohto nariadenia. Tento presun je v súlade s politickým
záväzkom Európskej únie prijatým v spoločnom vyhlásení, ktoré bolo
schválené na pražskom samite Východného partnerstva 7. mája 2009 a ktoré
podčiarkuje dôležitosť mobility občanov a liberalizácie vízového
režimu v bezpečnom prostredí. EÚ sa zaviazala podnikať postupné
kroky vedúce k úplnej liberalizácii vízového režimu ako k dlhodobému cieľu
pre partnerské krajiny za predpokladu, že sa vytvoria podmienky pre dôsledne
riadenú a bezpečnú mobilitu. V spoločnom vyhlásení pri príležitosti
stretnutia Rady pre spoluprácu medzi EÚ a Moldavskou republikou
21. decembra 2009 bolo odsúhlasené začatie dialógu zameraného na
preskúmanie podmienok budúceho bezvízového cestovania moldavských občanov
do EÚ. Všeobecný kontext a dôvody návrhu V súlade s článkom 62 ods. 2 písm. b)
bodom i) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prijala Rada v roku
2001 nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích
krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní
vonkajších hraníc (takzvaný „negatívny zoznam“), a krajín, ktorých štátni
príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (takzvaný „pozitívny zoznam“).
V článku 61 Zmluvy o ES sa tieto zoznamy uvádzajú medzi sprievodnými
opatreniami, ktoré priamo súvisia s voľným pohybom osôb v priestore
slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Ako sa uvádza v odôvodnení 5
nariadenia 539/2001, „určenie tých tretích krajín, ktorých štátni
príslušníci podliehajú vízovej povinnosti, a tých, ktorí sú od nej oslobodení,
sa riadilo uvážlivým hodnotením, od prípadu k prípadu, rôznych kritérií
súvisiacich, okrem iného, s nelegálnou imigráciou, verejným záujmom a
bezpečnosťou a so zahraničnými vzťahmi Európskej únie
s tretími krajinami, pričom sa venovala pozornosť aj aspektom
regionálnej spojitosti a reciprocity.“ Vzhľadom na kritériá verejného
poriadku a nelegálneho prisťahovalectva by sa zvýšená pozornosť mala
venovať aj bezpečnosti cestovných dokladov vydaných príslušnými
tretími krajinami. Keďže sa tieto kritériá uvedené v
nariadení (ES) č. 539/2001 môžu vo vzťahu k tretím krajinám
časom vyvíjať, zloženie negatívneho a pozitívneho zoznamu by sa malo
podľa potreby preskúmavať. Nariadenie (ES) č. 539/2001 bolo
naposledy zmenené v roku 2010 (dvakrát), pričom zmeny odrážali na jednej
strane výsledky rozhovorov o liberalizácii vízového režimu s krajinami
západného Balkánu, ktoré viedli k presunu Albánska a Bosny a Hercegoviny do prílohy
II, a na druhej strane pravidelnú revíziu zoznamov krajín vedúcu k presunu
Taiwanu do prílohy II. V novembri 2012[3]
Komisia navrhla ďalšiu pravidelnú revíziu zoznamov krajín. Rokovania o
tomto návrhu prebiehajú. Najbližšia pravidelná revízia je plánovaná na začiatok
roka 2014 a zohľadní sa v nej hospodársky vplyv liberalizácie
vízového režimu v zmysle oznámenia Komisie o vízach a raste z novembra 2012[4]. Cieľom tejto úpravy nariadenia je
zabezpečiť, aby zloženie zoznamov tretích krajín zodpovedalo kritériám
stanoveným v odôvodnení 5 nariadenia vzhľadom na pokrok dosiahnutý
Moldavskou republikou v rámci dialógu o liberalizácii jej vízového režimu. 2. Prvky návrhu Dialóg
o vízach bol oficiálne otvorený 5. júna 2010 v Luxemburgu popri stretnutí Rady
pre spoluprácu medzi EÚ a Moldavskou republikou a v nadväznosti
na vysvetľujúce rozhovory, ktoré sa uskutočnili 2. marca
2010 v Kišiňove. V septembri 2010 prebiehali v Moldavskej republike
návštevy odborníkov s cieľom vykonať podrobnú „analýzu rozdielov“,
ktorá poskytla komplexné posúdenie situácie v každom z blokov otázok
obsiahnutých v dialógu o vízach (bezpečnosť dokumentov vrátane
biometrie; nelegálne prisťahovalectvo vrátane readmisie; verejný poriadok
a bezpečnosť; vonkajšie vzťahy a základné práva) a ktorá
bola predložená Rade na úrovni pracovnej skupiny v októbri 2010. V súlade so
závermi Rady (pre zahraničné veci) z 25. októbra 2010
o Moldavskej republike a Východnom partnerstve sa prerokoval návrh
akčného plánu pre Moldavskú republiku týkajúci sa liberalizácie vízového
režimu (ďalej len „APVR“), ktorý Rada potvrdila 16. decembra 2010. Moldavská vláda prijala 17. februára
anotovaný národný akčný plán, ktorý predložila na stretnutí vyšších
úradníkov 18. februára 2011. Prvá správa o pokroku[5] vo vykonávaní akčného
plánu liberalizácie vízového režimu Moldavskou republikou bola predložená 16.
septembra 2011. Druhá správa o pokroku[6] vo vykonávaní
akčného plánu týkajúceho sa vízového režimu Moldavskou republikou bola
vydaná 9. februára 2012. Dňa 27. februára 2012 sa konalo stretnutie
vyšších úradníkov, počas ktorého bola prednesená druhá správa
o pokroku a boli prerokované ďalšie kroky v procese. Tretia správa o pokroku[7] vo vykonávaní
akčného plánu týkajúceho sa vízového režimu Moldavskou republikou bola
vydaná 22. júna 2012. Bola to tretia a záverečná správa
o pokroku dosiahnutom v prvej fáze APVR. Obsahovala konsolidované
posúdenie vykonané Komisiou týkajúce sa pokroku, ktorý dosiahla Moldavská
republika pri plnení referenčných kritérií prvej fázy APVR týkajúcich sa
vytvorenia legislatívneho, politického a inštitucionálneho rámca. Komisia 3. augusta 2012 zverejnila širšie
posúdenie možných migračných a bezpečnostných vplyvov budúcej
liberalizácie vízového režimu pre občanov Moldavska cestujúcich do EÚ,
ktoré vzniklo za účasti príslušných agentúr EÚ a zainteresovaných
strán[8]. Rada prijala 19. novembra 2012 závery,
v ktorých súhlasila s posúdením Komisie, že Moldavská
republika splnila všetky referenčné kritériá prvej fázy akčného plánu
týkajúceho sa liberalizácie vízového režimu. Zaviedol sa požadovaný
legislatívny, politický a inštitucionálny rámec. Následne sa začalo
posudzovanie referenčných kritérií stanovených v rámci druhej fázy. Dňa 28. januára 2013 sa
uskutočnilo stretnutie vyšších úradníkov, ktorého témou boli ciele druhej
fázy a príprava ďalších hodnotiacich misií. Hodnotiace misie zamerané na
bloky 1, 2, 3 a 4 APVR prebiehali od 18. februára do
15. marca 2013. Hodnotiace misie boli jedinečné, pokiaľ ide
o rozsah a podrobnosti posúdenia – trvali štyri týždne
a podieľalo sa na nich 12 odborníkov z členských
štátov EÚ, ktorých sprevádzali úradníci Komisie a ESVČ. Účelom
týchto misií odborníkov bolo posúdiť stav plnenia referenčných
kritérií druhej fázy akčného plánu týkajúceho sa liberalizácie vízového
režimu a stav vykonávania legislatívneho, politického
a inštitucionálneho rámca v súlade s európskymi
a medzinárodnými normami. Správy odborníkov boli dokončené
v máji 2013. Štvrtá správa o pokroku bola vydaná 21. júna 2013[9] a opisoval sa v nej
stav vykonávania legislatívneho a inštitucionálneho rámca, fungovanie
inštitúcií a úroveň koordinácie medzi agentúrami. V piatej správe o pokroku[10] prijatej
15. novembra 2013 sa opisuje, do akej miery boli vykonané odporúčania
štvrtej správy a celkovo plnené referenčné kritériá druhej fázy APVR.
Osobitná pozornosť sa venovala udržateľnosti reforiem
a dosiahnutých výsledkov, napríklad aj prostredníctvom zmysluplnej
politiky, pokiaľ ide o personálne vybavenie, kapacity a financovanie.
Správa obsahuje aj posúdenie stavu plnenia odporúčaní adresovaných
Moldavskej republike, ktoré sa nachádzali v správe o posúdení vplyvov
z augusta 2012. Komisia dospela v správe k záveru, že Moldavská republika
splnila všetky referenčné kritériá stanovené v štyroch blokoch druhej fázy
APVR a že Moldavská republika vyčlenila
primerané finančné a ľudské zdroje na to, aby zabezpečila
udržateľnosť reforiem. Od začatia dialógu o vízach medzi EÚ
a Moldavskou republikou v júni 2010 a predloženia akčného plánu
týkajúceho sa liberalizácie vízového režimu moldavským orgánom
v januári 2011 Komisia pravidelne informuje Európsky parlament
a Radu o pokroku, ktorý Moldavská republika dosiahla pri plnení
referenčných kritérií stanovených v rámci štyroch blokov prvej a
druhej fázy APVR. Okrem tohto rozsiahleho procesu predkladania
správ týkajúcich sa APVR Komisia naďalej monitorovala aj pokrok Moldavskej
republiky v príslušných oblastiach APVR prostredníctvom: · stretnutia vyšších úradníkov v rámci dialógu medzi EÚ a Moldavskou
republikou o vízach, · spoločného podvýboru č. 3 EÚ a Moldavskej
republiky, · stretnutia vyšších úradníkov v rámci partnerstva medzi EÚ
a Moldavskou republikou v oblasti mobility, · dialógu medzi EÚ a Moldavskou republikou o ľudských
právach, · spoločného readmisného výboru EÚ a Moldavskej republiky a · spoločného výboru EÚ a Moldavskej republiky pre zjednodušenie
vízového režimu. V prípade každého z týchto výborov
a dialógov sa stav spolupráce medzi EÚ a Moldavskou republikou
pravidelne rieši. Počas posledných zasadnutí spoločného výboru
pre zjednodušenie vízového režimu a spoločného readmisného
výboru, ktoré sa uskutočnili s účasťou členských
štátov 12. júna 2013 v Bruseli, Komisia zaznamenala celkovo
veľmi uspokojujúcu úroveň vykonávania oboch dohôd. Pôvodná dohoda o zjednodušení vízového
režimu medzi EÚ a Moldavskou republikou nadobudla platnosť
1. januára 2008. Všetkým občanom Moldavskej republiky
(ďalej len „moldavskí občania“) umožnila znížené vízové poplatky a
zrýchlené postupy vydávania víz, oslobodenie od vízových poplatkov pre osobitné
kategórie moldavských žiadateľov, vydávanie víz na viac vstupov s dlhšou
platnosťou v širšom rozsahu a jednoduchšie požiadavky podpornej
dokumentácie na preukázanie účelu cesty. Dohoda takisto zahŕňala
oslobodenie od vízovej povinnosti pre držiteľov diplomatických pasov. Dňa 1. júla 2013 vstúpila do platnosti posilnená dohoda
s Moldavskou republikou o zjednodušení vízového režimu. Táto nová
dohoda poskytuje ďalšie zjednodušenia a konkrétne výhody pre
moldavských občanov: 1. väčší počet kategórií žiadateľov
o udelenie víz profituje zo zjednodušení stanovených v pôvodnej dohode; 2.
ustanovenia, ktoré sa týkajú vydávania víz na viac vstupov s dlhšou
platnosťou pre určité kategórie cestujúcich bona fide,
ponechávajú konzulom menší priestor na vlastné uváženie; 3. spolupráca
členských štátov s externými poskytovateľmi služieb podlieha
jasnému právnemu rámcu; 4. držitelia biometrických služobných pasov sú
oslobodení od vízovej povinnosti. Partnerstvo v oblasti mobility s Moldavskou republikou sa oficiálne
začalo v septembri 2008 v Kišiňove. Podieľa sa na ňom 15
členských štátov (Bulharsko, Cyprus, Česku republika, Francúzsko,
Grécko, Lotyšsko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko,
Slovensko, Slovinsko, Švédsko a Taliansko) a dve agentúry EÚ (FRONTEX a Európska
nadácia pre odborné vzdelávanie), ktoré spoločne pracujú, aby mohli
predložiť koherentnú koncepciu spolupráce s partnerskou krajinou. V
kontexte tohto partnerstva bola realizovaná široká škála iniciatív, pričom
sa plne zohľadňujú štyri rozmery globálneho prístupu k migrácii a
mobilite (GPMM): posilnenie legálnej migrácie a zjednodušenie mobility,
prevencia a boj proti nelegálnej migrácii a obchodovaniu
s ľuďmi, maximalizácia vplyvu migrácie a mobility na rozvoj
a podpora medzinárodnej ochrany. Vyriešenie problému Podnesterska nie je podľa APVR podmienkou
liberalizácie vízového režimu. APVR navyše neobsahuje žiadny odkaz na územnú
pôsobnosť. Liberalizácia vízového režimu prinesie úžitok občanom,
ktorí sú držiteľmi biometrických pasov Moldavskej republiky. V tomto návrhu sa odrážajú výsledky uvedených
postupov: Komisia zohľadňuje aj skutočnosť, že dohody
s Moldavskou republikou o zjednodušení vízového režimu a o readmisii
boli uspokojivo vykonané, a navrhuje presunúť Moldavskú republiku, ktorá
spĺňa všetky referenčné kritériá APVR, z negatívneho do
pozitívneho zoznamu, avšak oslobodenie od vízovej povinnosti sa obmedzí len na
držiteľov biometrických pasov vydaných v súlade s normami
Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO). 3. Ďalšie kroky Ukázalo sa, že dialóg medzi EÚ
a Moldavskou republikou o vízach je dôležitým a mimoriadne
účinným nástrojom pre napredovanie rozsiahlych a náročných reforiem
nielen v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, ale aj mimo
hlavných oblastí, napríklad v oblasti právneho štátu a reformy súdnictva
vrátane riadneho financovania politických strán, preskúmania imunít a
modernizácie administratívy. Pokrok dosiahnutý Moldavskou republikou v priebehu
posledných troch rokov vo všetkých oblastiach zahrnutých do štyroch blokov v
rámci APVR je stabilný a účinný. Je dôkazom odhodlanosti a nepretržitého
úsilia jednotlivých po sebe nasledujúcich moldavských vlád a všetkých štátnych
inštitúcií, keď pristupovali k plneniu referenčných kritérií APVR ako
k najvyššej národnej priorite. Je vhodné pripomenúť, že reformy v
niekoľkých kľúčových oblastiach, na ktoré sa vzťahuje APVR,
boli dosiahnuté v prvej polovici roka 2013, a to aj napriek nestabilnej
politickej situácii pretrvávajúcej niekoľko mesiacov, čo svedčí
o primeranej úrovni dobrej správy vecí verejných a vyspelosti verejnej
správy. Zmenami vízových pravidiel
EÚ, ktoré nastanú v krátkom čase, sa zavedie nový mechanizmus pozastavenia
oslobodenia od vízovej povinnosti, ktorý bude prispievať k ochrane
integrity procesu liberalizácie vízového režimu a ako krajné opatrenie
zabezpečí, aby bezvízové cestovanie neviedlo k nezrovnalostiam alebo
k zneužívaniu. Komisia zastáva názor, že Moldavská republika
dosiahla od posledného júna pokrok potrebný na zabezpečenie účinného
a udržateľného plnenia reforiem, ktoré musela vykonať, aby splnila
referenčné kritériá APVR. Všetky opatrenia požadované po štvrtej správe
o pokroku APVR boli vykonané. Fungovanie legislatívneho a politického
rámca, štruktúra inštitucionálnych a organizačných zásad a uplatňovanie postupov
vo všetkých štyroch blokoch sú v súlade s príslušnými európskymi a medzinárodnými
normami. Na základe tohto posúdenia
a vzhľadom na výsledok nepretržitého monitorovania a predkladania
správ, ktoré prebiehali od začatia dialógu medzi EÚ a
Moldavskou republikou o vízach, Komisia zastáva
názor, že Moldavská republika spĺňa všetky referenčné kritériá stanovené v
štyroch blokoch druhej fázy APVR. S prihliadnutím na celkové vzťahy medzi
EÚ a Moldavskou republikou a ich dynamikou Komisia preto v súlade s metodikou
dohodnutou v rámci APVR[11]
predkladá potrebný legislatívny návrh na zmenu nariadenia Rady
č. 539/2001. V tejto súvislosti je užitočné
pozrieť si dostupné štatistické údaje. Na konci roku 2012 sa podľa
údajov o platných povoleniach na pobyt oprávnene zdržiavalo v EÚ približne
230 000 Moldavčanov[12].
Štatistické údaje ukazujú, že riziko nelegálnej migrácie moldavských
občanov do EÚ sa v posledných rokoch znížilo: počet zadržaní sa od
roku 2008, kedy bolo zadržaných 6 830 nelegálnych moldavských
prisťahovalcov, každý rok znižoval, až dosiahol v roku 2012 počet
3 070, t. j. pokles o 55 %. Počet žiadostí o azyl sa
takisto v uvedenom období znížil o polovicu (–48 %): v roku 2012 podalo
žiadosť o azyl 435 Moldavčanov, čo znamenalo pokles
z počtu 837 žiadostí v roku 2008. Pomer uskutočnených návratov
k počtu vydaných rozhodnutí o návrate sa zlepšuje a v roku 2012
dosiahol 73 %, v porovnaní s pomerom približne 50 %
v predchádzajúcich štyroch rokoch. Zatiaľ čo počet žiadostí
o krátkodobé schengenské vízum zostával v priebehu posledných troch
rokov stabilný (kolísal medzi 50 000 a 55 000), miera zamietnutých
žiadostí o vízum sa prudko znížila, a to z 11,4 % v roku 2010 na
6,5 % v roku 2012. Uvedené údaje celkovo potvrdzujú, že migračné
riziko, ktoré predstavujú moldavskí občania, sa výrazne znížilo. Zmenami
vízových pravidiel EÚ sa v rámci nariadenia 539/2001 zavádza nový mechanizmus
pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti, ktorý bude prispievať
k ochrane integrity procesu liberalizácie vízového režimu a ako krajné
opatrenie zabezpečí, aby bezvízové cestovanie neviedlo k nezrovnalostiam
a k zneužívaniu. Komisia bude v rámci
existujúcich štruktúr a dialógov partnerstva a spolupráce, a ak to bude
potrebné, prostredníctvom nadväzujúcich mechanizmov ad hoc
naďalej aktívne monitorovať, či Moldavská republika nepretržite
plní všetky referenčné kritériá obsiahnuté v štyroch blokoch APVR.
Podobne ako v prípade presunov krajín
západného Balkánu do bezvízového režimu nie je dôvod na to, aby sa zavedenie
oslobodenia od vízovej povinnosti pre Moldavskú republiku podmieňovalo
uzavretím dohody s EÚ o oslobodení od vízovej povinnosti, vzhľadom
na skutočnosť, že Moldavská republika už oslobodila všetkých
občanov EÚ od vízovej povinnosti, a vzhľadom na to, že ak by
dochádzalo k zneužívaniu bezvízového režimu, mechanizmus pozastavenia by
predstavoval účinné riešenie. 4. Hlavné organizácie alebo
odborníci, s ktorými sa uskutočnili konzultácie Uskutočnili sa konzultácie
s členskými štátmi. 5. Posúdenie vplyvu Nie je potrebné. 6. Právny základ Vzhľadom na Zmluvu o fungovaní Európskej
únie tento návrh predstavuje rozvoj spoločnej vízovej politiky
v súlade s článkom 77 ods. 2 písm. a) ZFEÚ. 7. Zásada proporcionality a
zásada subsidiarity V nariadení (ES) č. 539/2001 sa uvádza
zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri
prekračovaní vonkajších hraníc (negatívny zoznam), a krajín, ktorých
štátni príslušníci sú od tejto povinnosti oslobodení (pozitívny zoznam). Rozhodnutie o zmene zoznamov alebo o presune
krajín z negatívneho do pozitívneho zoznamu alebo naopak patrí v súlade s
článkom 77 ods. 2 písm. a) ZFEÚ do právomoci Európskej únie. 8. Výber nástrojov Nariadenie (ES) č. 539/2001 sa musí
zmeniť nariadením. 9. Vplyv na rozpočet Navrhovaná zmena nemá vplyv na rozpočet
Európskej únie. 2013/0415 (COD) Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorým sa mení nariadenie (ES) č.
539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia
mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín,
ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní
Európskej únie, a najmä na jej článok 77 ods. 2 písm. a), so zreteľom na návrh Európskej komisie, po postúpení návrhu legislatívneho aktu
národným parlamentom, konajúc v súlade s riadnym legislatívnym
postupom, keďže: (1) Zloženie zoznamov tretích krajín uvedených v prílohách I a II
k nariadeniu Rady (ES) č. 539/2001[13]
by malo byť a zostať v súlade s kritériami uvedenými v nariadení.
Tretie krajiny, v prípade ktorých sa situácia v súvislosti s týmito kritériami
zmenila, by sa mali presunúť z jednej prílohy do druhej. (2) V súlade so spoločným
vyhlásením schváleným na pražskom samite Východného partnerstva 7. mája
2009 a so zreteľom na ukončenie akčného plánu liberalizácie
vízového režimu zo strany Moldavskej republiky Komisia zastáva názor, že
Moldavská republika spĺňa všetky referenčné kritériá stanovené v
akčnom pláne liberalizácie vízového režimu. (3) Keďže Moldavská
republika spĺňa všetky referenčné kritériá, mala by sa presunúť
do prílohy II k nariadeniu (ES) č. 539/2001. Oslobodenie od
vízovej povinnosti by sa malo vzťahovať len na držiteľov
biometrických pasov vydaných Moldavskou republikou v súlade s normami
Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO). (4) Pokiaľ ide o Island a
Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v
zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou
a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky
a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji
schengenského acquis[14],
ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia Rady
1999/437/ES zo 17. mája 1999 o určitých vykonávacích
predpisoch k tejto dohode[15].
(5) Pokiaľ ide
o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení
schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou,
Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou
o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu,
uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis[16], ktoré patria do
oblasti uvedenej v článku 1 bodoch B a C rozhodnutia Rady
1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady
2008/146/ES[17]. (6) Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie
predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle
Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom,
Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení
Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym
spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení
Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju
schengenského acquis[18],
ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia Rady
1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/349/EÚ[19]. (7) Toto nariadenie predstavuje
vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Spojené
kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím
Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky
Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska
zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis[20]; Spojené kráľovstvo
sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani
nepodlieha jeho uplatňovaniu. (8) Toto nariadenie predstavuje
vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Írsko
nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES
z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa
na niektorých ustanoveniach schengenského acquis[21]; Írsko sa preto
nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho
uplatňovaniu. (9) Pokiaľ ide
o Cyprus, toto nariadenie predstavuje akt, ktorý je založený na
schengenskom acquis alebo sa naň inak vzťahuje
pred pristúpením do schengenského priestoru v zmysle
článku 3 ods. 1 Aktu o pristúpení z roku 2003. (10) Pokiaľ ide o Bulharsko a
Rumunsko, toto nariadenie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis
alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 4 ods. 1 aktu
o pristúpení z roku 2005. (11) Pokiaľ ide
o Chorvátsko, toto nariadenie predstavuje akt, ktorý je založený na
schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle
článku 4 ods. 1 aktu o pristúpení z roku 2011, PRIJALI TOTO NARIADENIE: Článok 1 Nariadenie
(ES) č. 539/2001 sa mení takto: 1. V prílohe I sa vypúšťa odkaz na Moldavsko. 2. V prílohe II časti 1 sa
vkladá toto: „Moldavská republika* ______________ * Oslobodenie
od vízovej povinnosti sa vzťahuje len na držiteľov biometrických
pasov vydaných v súlade s normami Medzinárodnej organizácie civilného letectva
(ICAO).“ Článok 2 Toto nariadenie nadobúda účinnosť
dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku
Európskej únie. Toto nariadenie je
záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých
členských štátoch v súlade so zmluvami. V Bruseli Za
Európsky parlament Za Radu predseda predseda [1] Ú. v. ES L 81, 21.3.2001, s. 1. [2] Ú. v. EÚ L 339, 22.12.2010, s. 6. [3] COM (2012) 650 final. [4] COM (2012) 649 final. [5] SEK(2011) 1075 v konečnom
znení. [6] SWD(2012) 12 final. [7] COM (2012) 348 final. [8] COM(2012) 443 final. [9] COM(2013) 459 final. [10] Ešte nebola uverejnená, odkaz sa doplní v neskoršej
fáze. [11] (*) Znenie piatej správy o pokroku je v súčasnosti
predmetom konzultácií medzi útvarmi a v prípade, ak by sa formulácie záverov
zmenili, sa toto znenie bude musieť náležite prispôsobiť. [12] Údaje predložené v tomto oddieli sa vzťahujú na
všetky krajiny EÚ okrem Spojeného kráľovstva, Írska a Chorvátska; takisto
zahŕňajú údaje týkajúce sa Švajčiarska, Nórska, Islandu a
Lichtenštajnska. Zdrojom všetkých údajov je Eurostat, s výnimkou údajov o
žiadostiach o udelenie víz a zamietnutiach, ktoré zozbieralo GR HOME. [13] Nariadenie Rady (ES) č. 539/2001
z 15. marca 2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni
príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc
členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení
od tejto povinnosti (Ú. v. ES L 81, 21.3.2001, s. 1). [14] Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36. [15] Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31. [16] Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 52. [17] Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 1. [18] Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 21. [19] Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 19. [20] Ú. v. EÚ L 131, 1.6.2000, s. 43. [21] Ú. v. EÚ L 64, 7.3.2002, s. 20.