DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

1.1.        Všeobecný kontext návrhu

Nariadenie 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, bolo prijaté 11. júla 2007[1] s cieľom zlepšiť prístup k spravodlivosti zjednodušením a urýchlením cezhraničných konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu a znížením nákladov na takéto spory. Nariadenie má okrem toho za cieľ uľahčiť presadzovanie práva odstránením potreby sprostredkovacieho konania (doložka vykonateľnosti), aby sa umožnilo uznávanie a presadzovanie práva v iných členských štátoch, než je krajina vynesenia rozsudku.

V nariadení sa zaviedlo alternatívne konanie ku konaniam existujúcim v rámci zákonov členských štátov pre cezhraničné prípady týkajúce sa sporov s hodnotou nepresahujúcou 2 000 EUR. Toto nariadenie sa uplatňuje v EÚ (okrem Dánska) od 1. januára 2009. Konanie je v zásade písomným konaním realizovaným pomocou vzorových tlačív a v rámci neho sa uplatňujú prísne lehoty. Zastupovanie právnikom nie je povinné a v rámci konania sa odporúča používanie elektronických prostriedkov komunikácie. Strana konania, ktorá nemala vo veci úspech, musí znášať trovy konania úspešnej strany iba v tom rozsahu, v akom sú primerané voči pohľadávke. Konanie môžu využívať spotrebitelia i podniky vykonávajúce cezhraničné transakcie v EÚ ako prostriedok na zlepšenie prístupu k spravodlivosti a vymáhania svojich práv.

V článku 28 nariadenia sa požaduje, aby Komisia do 1. januára 2014 predložila Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru podrobnú správu o uplatňovaní tohto nariadenia, najmä limitu vo výške 2 000 EUR. K správe sa v prípade potreby priložia návrhy na zmeny.

1.2.        Potreba revízie európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu

V čase, keď Európska únia čelí najväčšej hospodárskej kríze v histórii svojej existencie, sa zlepšenie účinnosti justície v Európskej únii stalo dôležitým faktorom podpory hospodárskej činnosti[2]. Jedným z opatrení na podporu účinnosti justície v EÚ je revízia nariadenia, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Nariadenie bolo prijaté v dôsledku uvedomenia si skutočnosti, že problémy s neefektívnymi konaniami vo veciach sporu s nízkou hodnotou sú ešte väčšie, ak sa pohľadávky s nízkou hodnotou vymáhajú cezhranične v iných členských štátoch EÚ. K ďalším problémom dochádza v takých situáciách, ako je neznalosť práva a konaní súdov iných štátov, väčšia potreba prekladov a tlmočenia a potreba cestovať do zahraničia na ústne pojednávanie. Vzhľadom na zväčšenie objemu cezhraničného obchodu v EÚ v posledných rokoch a jeho možné ďalšie zväčšenie v rokoch nasledujúcich bude potreba vytvoriť účinný mechanizmus nápravy ako prostriedok podpory hospodárskej činnosti ešte naliehavejšia.

Poskytnutím vzorových tlačív a bezplatnej pomoci pre strany pri ich vypĺňaní umožňuje toto konanie súdom riešiť návrhy plne v rámci písomného konania, odstraňuje potrebu cestovať kvôli ústnemu pojednávaniu – okrem výnimočných prípadov, kde nie je možné rozhodnúť na základe písomných dôkazov – ako aj potrebu byť zastupovaný právnikom. Nariadenie takisto podnecuje súdy a tribunály k tomu, aby na akceptovanie tlačív návrhu na uplatnenie pohľadávky a organizovanie ústnych pojednávaní využívali prostriedky diaľkovej komunikácie. Vynesený rozsudok sa napokon v ostatných členských štátoch uplatňuje bez potreby vykonať sprostredkovacie konanie na jeho uznanie a vykonanie[3].

Napriek jeho prínosnosti v oblasti zníženia nákladov a skrátenia času trvania cezhraničného sporového konania, zostáva takéto konanie niekoľko rokov po nadobudnutí účinnosti nariadenia stále málo známe a nedostatočne využívané. Európsky parlament vo svojom uznesení z roku 2011[4] potvrdil, že je potrebné urobiť viac v oblasti právnej istoty, odstránenia jazykových bariér a dosiahnutia transparentnosti konania. Vyzval Komisiu, aby podnikla kroky na zabezpečenie toho, aby spotrebitelia a podniky boli viac informovaní o existujúcich právnych nástrojoch, ako je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, a využívali ich. Zainteresované strany z radov spotrebiteľov a podnikov takisto upozornili na potrebu vykonať ďalšie zlepšenia v nariadení, aby ho spotrebitelia a podniky, najmä MSP, mohli lepšie využívať. Takisto členské štáty identifikovali v súčasnom nariadení niekoľko nedostatkov, ktoré by sa mali odstrániť.

Problémy súvisia hlavne s nedostatkami v súčasných pravidlách, ako je obmedzená pôsobnosť, pokiaľ ide o nízky limit a cezhraničný rozmer, a s konaním, ktoré je naďalej príliš ťažkopádne, nákladné a zdĺhavé a neodráža technologický pokrok, ktoré justičné systémy členských štátov dosiahli od prijatia nariadenia. Aj v prípade problémov súvisiacich s nedostatočnou implementáciou súčasných pravidiel – čo do určitej miery platí aj pri probléme nedostatočnej transparentnosti – je potrebné uznať, že pravidlá nariadenia nie sú vždy jasné. Európska komisia už podnikla niekoľko krokov na riešenie problému nedostatočnej informovanosti, ako je napríklad organizácia radu tematických seminárov v členských štátoch s cieľom informovať MSP o tomto konaní, uverejnenie praktických usmernení a distribúcia výukových modulov pre školenie európskych podnikateľov o tejto téme.

V správe o občianstve EÚ za rok 2013[5] Komisia označila revíziu nariadenia za jedno z opatrení na podporu práv občanov Únie prostredníctvom zjednodušenia urovnávania sporov týkajúcich sa nákupu vykonaného v inom členskom štáte. Iniciatíva je zahrnutá aj do Európskeho programu pre spotrebiteľov[6] ako prostriedok na zlepšenie presadzovania práv spotrebiteľov. Modernizácia nariadenia okrem toho podporuje súčasné politické priority EÚ povzbudzovať oživenie hospodárstva a udržateľný rast prostredníctvom efektívnejších, jednoduchších súdnych konaní, ktoré sú prístupnejšie pre MSP.

1.3.        Potreba revízie článku 17 nariadenia (ES) č. 1896/2006

V kontexte konania o európskom platobnom rozkaze vedie odpor podaný odporcom k automatickému pokračovaniu konania v rámci riadneho občianskeho súdneho konania. Od zavedenia európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu však toto obmedzenie v prípade pohľadávok, na ktoré sa uplatňuje nariadenie 861/2007, už viac nie je opodstatnené.

Preto je potrebné v nariadení (ES) č. 1896/2006 ozrejmiť, že ak spor možno riešiť v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu, malo by byť toto konanie k dispozícii aj ktorejkoľvek strane európskeho konania o platobnom rozkaze, ktorá podala odpor voči európskemu platobnému rozkazu.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIE VPLYVU

Komisia vykonala niekoľko konzultácií s cieľom získať informácie o súčasnom uplatňovaní nariadenia, ako aj o možných prvkoch jeho revízie. Výsledky poskytli užitočné informácie o názoroch zainteresovaných strán a členských štátov a boli zohľadnené v rámci posúdenia vplyvu.

V novembri a decembri 2012 prebiehal prieskum Eurobarometer s cieľom posúdiť informovanosť, očakávania a skúsenosti európskych občanov v súvislosti s uplatňovaním nariadenia[7]. Podľa prieskumu 71 % pohľadávok spotrebiteľov v súčasnosti neprekračuje limit 2 000 EUR stanovený v nariadení. Priemerná minimálna suma, pri ktorej sú spotrebitelia ochotní zúčastniť sa sporového konania v inom členskom štáte, predstavuje 786 EUR. 12 % respondentov vedelo o existencii európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu a 1 % uviedlo, že už toto konanie využili. 69 % respondentov, ktorí už európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu využili, bolo spokojných. V prípade 97 % všetkých respondentov, ktorí v posledných 2 rokoch žalovali nejaký podnik na súde (v ich štáte alebo v zahraničí) a vyhrali, boli rozsudky súdov úspešne vykonané. Najdôležitejšie faktory, ktoré občanov podnecujú k tomu, aby sa obrátili na súd: možnosť realizovať konanie v písomnej forme bez prítomnosti na súde (33 %), bez právnika (26 %), online (20 %) a s použitím vlastného jazyka (24 %).

V období od 9. marca do 10. júna 2013 sa uskutočnila verejná konzultácia cez internet. V rámci konzultácie boli zozbierané názory týkajúce sa možných zlepšení a ďalšieho zjednodušenia, ktoré by mohli ešte viac posilniť prínosnosť európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu najmä pre spotrebiteľov a MSP. 80 odpovedí pochádzalo od širokej škály zainteresovaných strán, ako sú združenia spotrebiteľov a podnikateľov, sudcovia, právnici a členovia akademickej obce. Výsledky[8] konzultácie ukazujú, že 66 % respondentov podporuje zvýšenie limitu na 10 000 EUR, 63 % podporuje využívanie elektronických prostriedkov počas konania a 71 % podporuje myšlienku súdov vybavených zariadením pre organizovanie videokonferencií alebo iným zariadením elektronickej komunikácie. Iba 28 % respondentov sa domnievalo, že členské štáty poskytujú bezplatnú pomoc.

Na začiatku apríla 2013 bol členským štátom a Európskej justičnej sieti zaslaný podrobný dotazník o fungovaní a praktickom uplatňovaní nariadenia. Úlohou otázok v dotazníku bolo zhromaždiť údaje o počte prípadov, pri ktorých sa využilo európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v členských štátoch, o využívaní prostriedkov elektronickej komunikácie v rámci súdnych konaní, existencii modalít pomoci občanom pri vyplňovaní tlačív, procesných lehotách, pojednávaní a dôkazoch, trovách konania a potrebe zvýšiť limit pre oprávnenosť na využitie konania s nízkou hodnotou sporu. Odpovede sa mohli posielať do 15. mája 2013. Odpovede zaslalo spolu 20 členských štátov[9].

V rámci Európskej justičnej siete sa už niekoľkokrát diskutovalo o uplatňovaní európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu, o opatreniach, ktoré je potrebné prijať na zvýšenie informovanosti o jeho existencii a fungovaní, ako aj o možných prvkoch jeho revízie. Na stretnutí 17. mája 2011 niektoré členské štáty uviedli, že v praxi nebol pri využití európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu využitý celý jeho potenciál a že je potrebné vykonať procesné zlepšenia, ako aj prijať opatrenia na zlepšenie informovanosti. Bola vytvorená pracovná skupina, ktorá bola poverená vypracovaním návrhu praktických usmernení o európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu pre právnikov. Na stretnutí v dňoch 29. a 30. mája 2013 sa diskutovalo o viacerých aspektoch, ktoré je potrebné revidovať, ako je zvýšenie limitu, používanie elektronických prostriedkov pre komunikáciu medzi súdmi a stranami, vytvorenie minimálnych noriem EÚ pre realizáciu konania týkajúcich sa možnosti organizácie ústneho pojednávania prostredníctvom videokonferencií, transparentnosť výpočtu súdnych poplatkov, spôsoby platenia a pomoc poskytovaná účastníkom konania vrátane právneho zastúpenia.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

3.1.        Hlavné prvky navrhovaného opatrenia

Hlavné prvky navrhovanej revízie:

· rozšírenie pôsobnosti nariadenia na cezhraničné pohľadávky v hodnote do 10 000 EUR.

· rozšírenie definície cezhraničných sporov;

· zlepšenie využívania elektronickej komunikácie, a to aj na doručovanie určitých dokumentov;

· zavedenie povinnosti pre súdy využívať pre ústne pojednávania a vykonávanie dôkazov videokonferencie, telekonferencie a iné prostriedky diaľkovej komunikácie;

· stanovenie maximálnej výšky súdnych poplatkov spojených s konaním;

· stanovenie povinnosti pre členské štáty zaviesť prostriedky pre platenie súdnych poplatkov na diaľku;

· obmedzenie požiadavky preložiť tlačivo D (osvedčenie o rozsudku na účely výkonu) iba na podstatu rozsudku;

· zavedenie povinnosti pre členské štáty poskytovať informácie o súdnych poplatkoch, spôsoboch platenia súdnych poplatkov a možnosti získania pomoci pri vyplňovaní tlačív.

3.1.1.     Rozšírenie rozsahu pôsobnosti nariadenia na cezhraničné pohľadávky v hodnote do 10 000 EUR.

Limit 2 000 EUR obmedzuje rozsah pôsobnosť nariadenia. Tento aspekt nie je pre spotrebiteľov až taký významný, keďže väčšina ich pohľadávok nepresahuje 2 000 EUR, značne však obmedzuje možnosť využiť konanie pre MSP. Iba 20 % pohľadávok podnikov neprekračuje 2 000 EUR, zatiaľ čo asi 30 % všetkých cezhraničných pohľadávok sú pohľadávky vo výške od 2 000 do 10 000 EUR.

45 % podnikov sa pri cezhraničnom spore neobráti na súd, pretože trovy konania sú neprimerané k hodnote pohľadávky, zatiaľ čo 27 % sa na súd neobráti, pretože konanie by trvalo príliš dlho. Sprístupnením európskeho zjednodušeného konania aj pre cezhraničné pohľadávky s hodnotou od 2 000 do 10 000 EUR sa náklady na takýto spor znížia a jeho dĺžka bude kratšia.

Niekoľko členských štátov v posledných rokoch zväčšilo rozsah svojich vnútroštátnych zjednodušených konaní zvýšením limitov. Prebiehajúci trend dokazuje potrebu modernizácie justičných systémov a ich väčšieho sprístupnenia občanom umožnením zjednodušených, nákladovo efektívnych a rýchlych konaní v prípade viacerých pohľadávok s nízkou hodnotou. V tejto súvislosti sa musí zvýšiť aj limit 2 000 EUR v prípade európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Zvýšenie súčasného limitu stranám umožní viesť väčší počet sporov v rámci zjednodušeného európskeho konania. V dôsledku väčšieho zjednodušenia, zníženia nákladov a skrátenia konania možno očakávať, že sa budú vymáhať aj tie pohľadávky, od ktorých sa už upustilo a o ktorých uhradenie sa už viac neusilovalo. Hlavnou skupinou, pre ktorú bude toto riešenie prínosné, budú MSP, ale pozitívne sa dotkne aj spotrebiteľov, keďže jedna pätina pohľadávok spotrebiteľov presahuje 2 000 EUR. Pre podniky aj spotrebiteľov bude prínosná skutočnosť, že väčšie využívanie konania umožní sudcom, súdnym úradníkom a právnikom lepšie sa oboznámiť s konaním, takže ho budú môcť lepšie a efektívnejšie realizovať.

3.1.2.     Rozšírenie definície cezhraničných sporov

Nariadenie sa v súčasnosti uplatňuje iba na spory, v ktorých má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom, než je členský štát vo veci konajúceho súdu alebo tribunálu. Spory, ktorých strany majú bydlisko v tom istom členskom štáte a ktoré majú dôležitý cezhraničný prvok, a mohli by preto byť predmetom európskeho zjednodušeného konania, však nepatria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Príklady takýchto prípadov:

· miesto plnenia zmluvy sa nachádza v inom členskom štáte: napríklad zmluva na prenájom prázdninovej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v inom členskom štáte alebo

· miesto škodovej udalosti sa nachádza v inom členskom štáte: napríklad ak strany sú účastníkmi automobilovej nehody v hraničnom regióne nachádzajúcom sa v inom členskom štáte alebo

· rozsudok sa má vykonať v inom členskom štáte: napríklad ak sa rozsudok vzťahuje na mzdu odporcu, ktorú dostáva v inom členskom štáte.

Najmä v prípadoch, v ktorých si navrhovateľ môže na základe ustanovení nariadenia [(ES) č. 44/2001]/[(EÚ) č. 1215/2012] vybrať medzi právomocou súdu členského štátu, v ktorom on aj odporca majú bydlisko, a právomocou súdu členského štátu, v ktorom sa napríklad plní zmluva alebo v ktorom došlo ku škodovej udalosti, by skutočnosť, že si navrhovateľ vyberie súd alebo tribunál členského štátu, v ktorom majú on aj odporca bydlisko, nemala spôsobiť, že v takomto prípade nebude možné využiť európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ktoré by sa inak využiť mohlo.

Súčasné obmedzenie okrem toho znemožňuje, aby v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu osoby s bydliskom v tretej krajine podávali návrhy alebo aby proti nim boli podávané návrhy na súd niektorého členského štátu EÚ, hoci v Európe neexistuje žiadne vnútroštátne konanie vyhradené pre štátnych príslušníkov dotknutej krajiny alebo pre občanov EÚ.

Zmena by mala za následok, že by európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu bolo možné využívať aj v prípadoch s cezhraničným prvkom vrátane prípadov, ktoré sa vzťahujú na tretie krajiny. Táto skutočnosť by priniesla zjednodušenie, zníženie nákladov a skrátenie sporového konania pre tých občanov, ktorí by mohli využiť európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, napríklad vtedy, ak je potrebné vypočuť znalcov v členskom štáte, v ktorom sa plnila zmluva alebo v ktorom došlo ku škodovej udalosti. Podobne rozsudok vynesený v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu by sa v inom členskom štáte vykonával jednoduchšie, ak by konanie, v rámci ktorého bol tento konkrétny rozsudok vydaný, bolo dobre známe a pokladané za dôveryhodné.

Keďže súdy majú podľa článku 4 ods. 3 nariadenia právomoc skúmať, či daná vec patrí do pôsobnosti nariadenia, riziko zneužitia zo strany navrhovateľa je minimálne.

3.1.3.     Zlepšenie využívania prostriedkov elektronickej komunikácie, a to aj na doručovanie dokumentov

Rôzne časti komunikácie medzi stranami a súdmi by sa v zásade mohli realizovať elektronickými prostriedkami, čo by prinieslo úsporu času aj nákladov v rámci konania o cezhraničných sporoch, a to najmä pri veľkých vzdialenostiach. Prvé podanie návrhu už je možné urobiť prostredníctvom elektronických prostriedkov v tých členských štátoch, ktoré túto metódu akceptovali. Pre prípady, v ktorých dokumenty musia byť v rámci konania doručené stranám[10], sa však v nariadení ako primárna metóda doručovania stanovujú poštové služby s potvrdením o prijatí. Iné metódy doručovania by sa mohli použiť iba v prípade, že doručenie poštou nie je možné.

Pritom elektronické doručovanie je k dispozícii už v niekoľkých členských štátoch. Návrh postaví poštové a elektronické doručovanie na rovnakú úroveň, aby sa tým členským štátom umožnilo sprístupniť tieto elektronické prostriedky stranám využívajúcim európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Zjednodušenie, úsporu času a nákladov by bolo možné dosiahnuť iba v prípade sporov v tých členských štátoch, ktoré sa rozhodnú zaviesť elektronické doručovanie dokumentov. Očakáva sa však, že počet členských štátov, ktoré využívajú tento technologický vývoj, sa bude naďalej zvyšovať.

Pre iné, menej dôležité komunikácie medzi stranami a súdmi zavedie návrh elektronickú komunikáciu ako pravidlo, ak sa na tom strany dohodnú.

3.1.4.     Zavedenie povinnosti pre súdy využívať na ústne pojednávania a vykonávanie dôkazov videokonferencie, telekonferencie alebo iné prostriedky diaľkovej komunikácie

Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je v zásade písomným konaním. Za výnimočných okolností môže súd alebo tribunál zorganizovať ústne pojednávanie, ak je takéto pojednávanie alebo vypočutie znalca či svedka potrebné na to, aby súd či tribunál mohol dospieť k rozsudku. Ústne pojednávanie sa môže uskutočniť prostredníctvom videokonferencie alebo iných prostriedkov diaľkovej komunikácie. V praxi sa však ústne pojednávania organizujú bežne a často sa vyžaduje fyzická prítomnosť strán, čo má za následok vyššie cestovné náklady a zdržanie pre strany.

Zmena by v prvom rade kládla väčší dôraz na výnimočnú povahu ústneho pojednávania v kontexte tohto zjednodušeného konania. V druhom rade by sa zaviedla povinnosť pre súdy a tribunály používať pri ústnych pojednávaniach vždy prostriedky diaľkovej komunikácie, ako sú videokonferencia alebo telekonferencia. Aby sa chránili práva strán, zavedie sa výnimka pre stranu, ktorá výslovne požiada, aby mohla byť prítomná na súdnom pojednávaní.

Táto zmena si môže vyžadovať, aby členské štáty svoje súdy vybavili vhodnými komunikačnými technológiami, ak ešte takto vybavené nie sú. Členské štáty majú k dispozícii rozličné technologické možnosti, ktoré zahŕňajú aj nákladovo efektívne využívanie internetu.

3.1.5.     Stanovenie maximálnej výšky súdnych poplatkov spojených s konaním

Súdne poplatky sa ukladajú vopred pri podaní návrhu. Ak sú tieto súdne poplatky vyššie ako 10 % hodnoty pohľadávky, pokladajú sa za neprimerané. Takáto situácia môže navrhovateľa odradiť od toho, aby usiloval o uhradenie pohľadávky. V mnohých členských štátoch sú zavedené aj minimálne poplatky, aby odradili od vedenia neopodstatneného sporového konania alebo od zneužitia sporového konania. Priemerná minimálna výška súdnych poplatkov predstavuje 34 EUR.

Navrhované ustanovenie nebude harmonizovať výšku súdnych poplatkov v členských štátoch. Namiesto toho sa v ňom stanoví maximálna výška súdnych poplatkov pre návrhy podané v súlade s nariadením, vypočítaná ako percentuálny podiel hodnoty pohľadávky, nad ktorý sa súdne poplatky budú pokladať za neprimerané k hodnote pohľadávky a obmedzujúce prístup k spravodlivosti pre navrhovateľov s malými pohľadávkami. Stanovenie maximálnej výšky súdnych poplatkov v prípade európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu zníži náklady v tých členských štátoch, v ktorých boli súdne poplatky neprimerané voči hodnote pohľadávky. Zvýši sa tak príťažlivosť konania pre navrhovateľov.

Opatrenie okrem toho členským štátom umožní zachovať fixnú minimálnu výšku súdnych poplatkov, čo by však nemalo zabraňovať v prístupe k spravodlivosti v prípade pohľadávok s nižšou hodnotou. Opatrenie je proporcionálne vzhľadom na osobitnú povahu cezhraničných sporov, ktorá na rozdiel od vnútroštátnych sporov, zvyčajne spôsobuje navrhovateľovi vznik dodatočných nákladov, ako sú náklady na preklady a, v prípade organizácie ústneho pojednávania, cestovné náklady a náklady na tlmočenie.

3.1.6.     Stanovenie povinnosti pre členské štáty zaviesť online prostriedky pre platenie súdnych poplatkov

Spôsoby platenia súdnych poplatkov sú v jednotlivých členských štátoch odlišné. Najmä vtedy, ak je jediným akceptovaným platobným prostriedkom platba v hotovosti alebo kolkoch, stranám vznikajú cestovné náklady alebo si musia najať právnika v členskom štáte súdu, čo ich môže odradiť od toho, aby usilovali o uhradenie pohľadávky. Podobné problémy vznikajú, ak sa akceptuje iba platba šekom, ktorý v mnohých členských štátoch nepatrí medzi všeobecne používané spôsoby platenia, alebo platba prostredníctvom právnika.

Cieľom návrhu je uložiť povinnosť členským štátom, aby zaviedli prostriedky diaľkovej platby, minimálne bankové prevody a systémy platby online kreditnou alebo debetnou kartou. Celková efektívnosť súdneho systému sa pravdepodobne zvýši, pretože pre strany to bude znamenať úsporu času a nákladov.

3.1.7.     Obmedzenie požiadavky preložiť tlačivo D (osvedčenie o rozsudku na účely výkonu) iba na podstatu rozsudku

V štádiu výkonu rozsudku musí strana usilujúca o jeho vykonanie nechať preložiť tlačivo D – osvedčenie o rozsudku na účely jeho výkonu – úradným prekladateľom do jazyka, resp. jazykov členského štátu, v ktorom sa rozsudok vykonáva. Iba málo členských štátov akceptuje tlačivo D v inom jazyku, než je ich vlastný.

Povinnosť preloženia tlačiva D spôsobuje vznik zbytočných nákladov, takže by sa mala vzťahovať iba na bod 4.3 tlačiva (podstata rozsudku), keďže ostatné políčka už sú k dispozícii vo všetkých jazykoch. Prekladatelia si však často účtujú preklad celého tlačiva. Stranu usilujúcu o vykonanie rozsudku môžu takto vzniknuté zbytočné náklady spolu s ostatnými nákladmi odradiť od toho, aby usilovala o uhradenie pohľadávky alebo jej vymáhanie.

Zmena obmedzí požiadavku prekladu iba na podstatu rozsudku uvedenú v bode 4.3. tlačiva D.

3.1.8.     Zavedenie povinnosti pre členské štáty poskytovať informácie o súdnych poplatkoch, spôsoboch platenia súdnych poplatkov a možnosti získania pomoci pri vyplňovaní tlačív

Hoci sa od členských štátov v súčasnosti vyžaduje, aby Komisii na účely zverejnenia týchto informácií oznámili príslušné súdy, prijateľné prostriedky komunikácie, možnosť podania opravného prostriedku, prijateľné jazyky na účely vykonania a orgány presadzovania práva (článok 25), informácie o súdnych poplatkoch a spôsoboch platenia súdnych poplatkov v súčasnosti medzi nimi nie sú. Povinnosť členských štátov vzájomne spolupracovať na poskytovaní informácií o nákladoch verejnosti (článok 24) nepriniesla medzi tieto prvky väčšiu transparentnosť. Navyše povinnosť členských štátov poskytovať praktickú pomoc pri vyplňovaní tlačív (článok 11) nebola v mnohých prípadoch vôbec implementovaná.

Zavedenie povinnosti pre členské štáty informovať Komisiu o súdnych poplatkoch a spôsoboch platenia pri európskych konaniach vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ako aj o dostupnosti praktickej pomoci pre strany, by spolu so zavedením povinnosti pre Komisiu tieto informácie zverejniť zlepšili transparentnosť a napokon aj prístup k spravodlivosti.

3.2.        Ostatné technické zmeny

Viacero ustanovení nariadenia (ES) č. 861/2007 možno vylepšiť tak, aby zohľadňovali najnovší vývoj, ako je nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy a judikatúru Súdneho dvora Európskej únie.

Po prvé, články 26 a 27 nariadenia je potrebné uviesť do súladu s novým postupom delegovania stanoveným v článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Po druhé, článok 18 nariadenia bude potrebné ozrejmiť, aby sa predišlo ťažkostiam v praxi podobným, ako boli tie, ktoré vznikli pri nedávnej požiadavke o prejudiciálne rozhodnutie Súdneho dvora, v ktorej sa od Súdu žiadalo, aby vyložil podobné ustanovenie v kontexte nariadenia (ES) č. 1896/2006[11]. To isté právo podať žiadosť o preskúmanie je už uvedené v trochu inej, avšak jasnejšej podobe v nariadení (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti. Neexistuje žiadny dôvod, pre ktorý by tieto ustanovenia o preskúmaní, ktoré majú presne ten istý cieľ, mali byť v rozličných európskych nariadeniach formulované rozdielne. Navrhovaná revízia má za cieľ jasne formulovať právo podať návrh na preskúmanie tak, ako bolo sformulované v nariadení 4/2009.

3.3.        Právny základ

Nariadenie (ES) č. 861/2007 bolo prijaté na základe článku 61 písm. c) Zmluvy o ES, podľa ktorého Rada prijíma opatrenia v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach, a na základe článku 67 ods. 1 Zmluvy o ES, v ktorom boli definované príslušné legislatívne postupy. Po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy bude každá revízia nariadenia (ES) č. 861/2007 založená na článku 81 ods. 2 písm. a), c) a f) ZFEÚ.

3.4.        Subsidiarita a proporcionalita

Potreba prijať opatrenia na úrovni EÚ už bola preukázaná v roku 2007 pri prijímaní nariadenia (ES) č. 861/2007. Problém, ktorý sa tu má riešiť, má nadnárodné aspekty, a nemožno ho teda uspokojivo vyriešiť prijatím individuálnych opatrení na úrovni členských štátov. Cieľ posilniť dôveru spotrebiteľov a podnikov, najmä MSP, v cezhraničný obchod a zlepšiť prístup k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch nemožno splniť bez zmeny existujúceho nariadenia, aby lepšie odrážalo vývoj od roku 2007 a aby sa odstránili oznámené nedostatky týkajúce sa uplatňovania nariadenia (ES) č. 861/2007.

Vnútroštátne zjednodušené postupy, ak existujú, sú do veľkej miery odlišné, a to pokiaľ ide o limit a dosiahnutý stupeň zjednodušenia konania. V prípade absencie procesných noriem jednotných v rámci EÚ by ďalšia vnútorná zložitosť a ďalšie náklady na úsilie o dosiahnutie uhradenia cezhraničnej pohľadávky, ktoré sú dôsledkom toho, že strany nie sú oboznámené s procesným právom iných štátov, ďalej potreba prekladu a tlmočenia a potreba cestovať na ústne pojednávanie ešte zvýšili neprimerané náklady a predĺžili trvanie sporu v porovnaní s vnútroštátnymi spormi. Narušenie hospodárskej súťaže na vnútornom trhu spôsobené rozdielmi vo fungovaní procesnoprávnych prostriedkov, ktoré sú v rôznych členských štátoch poskytované navrhovateľom/veriteľom, vedie k potrebe prijatia opatrení EÚ zaručujúcich rovnaké podmienky pre veriteľov a dlžníkov v celej EÚ. Bez revízie bude napríklad súčasný limit naďalej brániť mnohým MSP vo vedení cezhraničného sporu, keďže nebudú mať prístup k zjednodušenému a jednotnému súdnemu konaniu vo všetkých členských štátoch. Podobne, ak by nebol zavedený jednotný limit na úrovni EÚ v súvislosti so súdnymi poplatkami a možnosť platiť v celej EÚ súdne poplatky prostredníctvom prostriedkov diaľkovej platby, mnohí veritelia by nemali prístup k súdu.

Prijatie opatrení na úrovni EÚ by navyše prinieslo jednoznačné prínosy v porovnaní s opatreniami členských štátov, pokiaľ ide o efektívnosť, keďže v zmenenom nariadení sa zavedú jednotné procesné nástroje pre všetky cezhraničné pohľadávky patriace do jeho pôsobnosti, bez ohľadu na to, kde v EÚ sa súd pojednávajúci o prípade nachádza. Revízia zlepší prístup k spravodlivosti, a to najmä pre veľkú časť malých pohľadávok MSP, ktoré v súčasnosti nepatria do rozsahu pôsobnosti nariadenia, ako aj pre spotrebiteľov a MSP s cezhraničnými pohľadávkami, ktoré nie sú zahrnuté do súčasnej definície uvedenej v nariadení. Revízia okrem toho zefektívni konanie v prípade všetkých pohľadávok patriacich do jeho rozsahu pôsobnosti, pretože poskytne jednotné procesné pravidlá, vďaka ktorým budú cezhraničné sporové konania ešte jednoduchšie a menej nákladné. Lepší prístup k efektívnejšiemu súdnemu konaniu pre väčší počet veriteľov s pohľadávkami s nízkou hodnotou odblokuje tok kapitálu, čo povedie k posilneniu dôvery v cezhraničný obchod a k lepšiemu fungovaniu vnútorného trhu.

Revízia takisto ešte viac zjednoduší vykonávanie rozsudkov, najmä v prípade pohľadávok presahujúcich súčasný limit, a nastolí väčšiu dôveru súdov a orgánov presadzovania práva, ktoré by sa lepšie oboznámili s európskym konaním vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

3.5.        Základné práva

Ako sa podrobne uvádza v posúdení vplyvu, ktoré tvorí sprievodný dokument k tomuto návrhu, a v súlade so stratégiou účinného uplatňovania Charty základných práv Európskej únie, všetky prvky reformy rešpektujú práva stanovené v Európskej charte základných práv.

Je zaručené právo na spravodlivý proces (článok 47 ods. 2 charty), keďže zmena prinesie väčší prístup k spravodlivosti v prípade pohľadávok s nízkou hodnotou pri všetkých cezhraničných sporoch. Okrem toho sú zavedené procesné záruky na zaistenie toho, že sa väčšie zjednodušenie konania dosiahnuté navrhovanými zmenami negatívne nedotkne práv strán. Elektronické doručovanie s potvrdením o prijatí sa preto bude používať len so súhlasom strán. Výnimka z povinnosti organizácie pojednávania prostredníctvom videokonferencie alebo telekonferencie sa udelí vždy, ak niektorá strana vyjadrí želanie osobne sa zúčastniť na pojednávaní. Pri pohľadávkach vyšších ako 2 000 EUR súdy nebudú môcť odmietnuť organizáciu ústneho pojednávania realizovaného prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, ak o to požiada aspoň jedna strana.

3.6.        Vplyv na rozpočet

Vplyv navrhovaného nariadenia na rozpočet Európskej únie spočíva iba v jednorazových nákladoch na prípravu správy 5 rokov od dátumu uplatňovania nariadenia.

2013/0403 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 81,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[12],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)       Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007[13] bolo zavedené európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Uplatňuje sa na popreté a nepopreté cezhraničné súkromné a obchodné pohľadávky v hodnote nepresahujúcej 2 000 EUR. Nariadenie takisto zabezpečilo, že rozsudky vynesené v rámci takéhoto konania sú vykonateľné bez akéhokoľvek sprostredkovacieho konania a najmä bez potreby vydania vyhlásenia o vykonateľnosti v členskom štáte, v ktorom sa rozsudok vykonáva (zrušenie doložky vykonateľnosti). Všeobecným cieľom nariadenia bolo pre spotrebiteľov a podniky zlepšiť prístup k spravodlivosti znížením nákladov a zrýchlením občianskoprávneho konania v prípade pohľadávok patriacich do jeho rozsahu pôsobnosti.

(2)       V nariadení (ES) č. 861/2007 sa uvádza, že Komisia predloží do 1. januára 2014 Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru podrobnú správu skúmajúcu fungovanie európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu vrátane limitu pre hodnotu pohľadávky, o ktorej uhradenie možno usilovať v rámci tohto konania.

(3)       V správe Komisie[14] o uplatňovaní nariadenia (ES) č. 861/2007 boli zistené prekážky pre plné využitie potenciálu európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v prospech spotrebiteľov a podnikov, najmä malých a stredných podnikov. Zo správy okrem iného vyplýva, že nízky limit stanovený v súčasnom nariadení znemožňuje mnohým potenciálnym navrhovateľom viesť cezhraničný spor s využitím zjednodušeného konania. Viaceré prvky konania by sa navyše mohli ešte viac zjednodušiť, aby sa znížili náklady a skrátilo sa trvanie sporového konania. Záverom správy je, že tieto prekážky by sa mohli najúčinnejšie odstrániť zmenou nariadenia.

(4)       Spotrebitelia by mali mať možnosť v čo najväčšej miere využívať príležitosti, ktoré im poskytuje jednotný trh, a ich dôveru by nemal znižovať nedostatok účinných právnych opravných prostriedkov pre spory s cezhraničných prvkom. Cieľom zlepšení európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu navrhovaných v tomto nariadení je poskytnúť spotrebiteľom účinné nápravné prostriedky, a tak prispieť k praktickému presadzovaniu ich práv.

(5)       Zvýšenie limitu na 10 000 EUR by bolo prínosné najmä pre malé a stredné podniky, ktoré v súčasnosti od súdneho sporu odradzujú náklady na jeho vedenie, ktoré sú v rámci vnútroštátneho bežného alebo zjednodušeného konania neprimerané vzhľadom na hodnotu pohľadávky, a/alebo ich odrádza príliš dlhé trvanie súdnych konaní. Zvýšenie limitu by zlepšilo prístup k účinnému a nákladovo efektívnemu justičnému opravnému prostriedku v prípade cezhraničných sporov s účasťou MSP. Rozšírenie prístupu k spravodlivosti by posilnilo dôveru v cezhraničné transakcie a prispelo by k väčšiemu využívaniu príležitostí, ktoré ponúka vnútorný trh.

(6)       Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa uplatňuje pri všetkých pohľadávkach s cezhraničným prvkom. Patria sem aj prípady, keď majú obidve strany bydlisko v tom istom členskom štáte a iba miesto plnenia ich zmluvy, miesto, na ktorom došlo ku škodovej udalosti alebo miesto vykonávania rozsudku sa nachádza v inom členskom štáte. Najmä v prípadoch, v ktorých si navrhovateľ môže na základe nariadenia (ES) č. 44/2001[15] [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012[16]] vybrať medzi právomocou súdov členského štátu, v ktorom on aj odporca majú bydlisko, a právomocou súdov členského štátu, v ktorom sa napríklad plní zmluva alebo v ktorom došlo ku škodovej udalosti, by skutočnosť, že si navrhovateľ vyberie súd alebo tribunál členského štátu, v ktorom majú on aj odporca bydlisko, nemala spôsobiť, že v takomto prípade nebude možné využiť európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ktoré by sa inak využiť mohlo. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu by okrem toho malo byť k dispozícii aj pre prípady, v ktorých návrhy na súdy členských štátov EÚ podali osoby s bydliskom v tretej krajine alebo tieto návrhy boli podané proti takýmto osobám.

(7)       Toto nariadenie by sa malo uplatňovať len na cezhraničné spory, no nič by členským štátom nemalo brániť v tom, aby rovnaké ustanovenia uplatnili aj na čisto vnútroštátne konania týkajúce sa pohľadávok s nízkou hodnotou.

(8)       Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu by sa mohlo ďalej zlepšiť využitím technologického vývoja v oblasti spravodlivosti, ktorý zmazáva geografické vzdialenosti a ich dôsledky v podobe vysokých trov konania a jeho dlhšieho trvania, čo sú faktory sťažujúce prístup k spravodlivosti.

(9)       Malo by sa viac podporiť využívanie moderných komunikačných technológií stranami a súdmi, aby sa skrátila dĺžka trvania konania. Podanie návrhu v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu prostredníctvom elektronických prostriedkov komunikácie by malo byť možné vždy, keď má členský štát danú technológiu už zavedenú. V prípade dokumentov, ktoré musia byť doručené stranám, by malo byť elektronické doručovanie postavené na rovnakú úroveň s poštovým doručovaním vždy, keď má členský štát danú technológiu už zavedenú. V prípade inej písomnej komunikácie medzi stranami a súdmi alebo tribunálmi by sa elektronické prostriedky mali uprednostniť pred poštovým doručovaním. Strany by mali mať v každom prípade možnosť vybrať si medzi elektronickými prostriedkami a tradičnejšími prostriedkami podania návrhu, doručovania alebo komunikácie.

(10)     Súd alebo tribunál vydávajúci rozsudok by mal rozsudok doručiť navrhovateľovi i odporcovi v súlade s metódami stanovenými v tomto nariadení.

(11)     Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je v zásade písomným konaním. Vo výnimočných prípadoch však možno uskutočniť ústne pojednávanie, ak nie je možné vyniesť rozsudok na základe písomných dôkazov poskytnutých stranami. Ústne pojednávanie by sa malo organizovať vždy, keď o to aspoň jedna strana konania týkajúceho sa požiadavky presahujúcej 2 000 EUR požiada, aby sa rešpektovali procesné práva strán. Súdy by mali usilovať dosiahnutie zmieru medzi stranami, a preto ak strany deklarujú svoju vôľu dosiahnuť súdny zmier, súd by mal zorganizovať ústne pojednávanie na tento účel.

(12)     Ústne pojednávanie, ako aj vykonávanie dôkazov prostredníctvom vypočúvania svedkov, znalcov alebo strán, by sa mali realizovať pomocou prostriedkov diaľkovej komunikácie. Nemalo by tým však byť dotknuté právo strán osobne sa zúčastniť na ústnom pojednávaní súdu. V rámci ústneho pojednávania a vykonávania dôkazov by členské štáty mali používať moderné prostriedky diaľkovej komunikácie umožňujúce vypočutie osôb bez toho, aby museli cestovať k súdu alebo tribunálu. Ak má vypočúvaná osoba bydlisko v inom členskom štáte, než je členský štát vo veci konajúceho súdu, ústne pojednávanie by sa malo zorganizovať v súlade s pravidlami stanovenými v nariadení Rady (ES) č. 1206/2001[17]. Ak strana, ktorá má byť vypočutá, má bydlisko v členskom štáte príslušného súdu alebo tribunálu alebo v tretej krajine, ústne pojednávanie sa môže realizovať prostredníctvom videokonferencie, telekonferencie alebo pomocou inej vhodnej technológie diaľkovej komunikácie v súlade s vnútroštátnym právom. Strana by mala mať vždy právo osobne sa zúčastniť na ústnom pojednávaní, ak o to požiada. Súd alebo tribunál by mal použiť najjednoduchší a najmenej nákladný spôsob vykonávania dôkazov.

(13)     Rozhodovanie navrhovateľa pri zvažovaní podania žaloby môžu ovplyvniť potenciálne náklady na sporové konanie. V rámci týchto nákladov môžu navrhovateľa od žaloby odradiť súdne poplatky, a to najmä v tých členských štátoch, v ktorých je výška súdnych poplatkov neprimeraná. Výška súdnych poplatkov by mala byť primeraná k hodnote pohľadávky, aby sa zabezpečil prístup k justícii v prípade cezhraničných pohľadávok s nízkou hodnotou. Cieľom tohto nariadenia nie je harmonizovať výšku súdnych poplatkov, ale zaviesť ich maximálnu výšku, čo by pre značný počet navrhovateľov zlepšilo prístupnosť konania a súčasne členským štátom poskytlo široký priestor pre vlastné uváženie pri voľbe metódy výpočtu výšky súdnych poplatkov.

(14)     Navrhovateľ by nemal byť nútený cestovať alebo najať si právnika kvôli platbe súdnych poplatkov. Všetky súdy a tribunály so súdnou právomocou pre európske konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu by mali akceptovať minimálne bankové prevody a systémy platby online kreditnou alebo debetnou kartou.

(15)     Informácie o súdnych poplatkoch a spôsoboch platenia, ako aj informácie o orgánoch a organizáciách oprávnených poskytovať praktickú pomoc v členských štátoch, by mali byť transparentnejšie a ľahko dostupné na internete. Členské štáty by tieto informácie mali poskytnúť Komisii, ktorá by zasa mala zabezpečiť ich sprístupnenie verejnosti a ich všeobecné rozšírenie.

(16)     V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006[18] je potrebné ozrejmiť, že ak spor možno riešiť v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu, malo by byť toto konanie k dispozícii aj akejkoľvek strane európskeho konania o platobnom rozkaze, ktorá podala odpor voči európskemu platobnému rozkazu.

(17)     Aby sa zvýšila ochrana odporcu, vzorové tlačivá uvedené v prílohách I, II, III a IV nariadenia (ES) č. 861/2007 by mali obsahovať informácie o dôsledkoch pre odporcu, ak nebude namietať voči pohľadávke alebo ak sa nedostaví k súdu, najmä o možnosti, že môže byť vynesený alebo vykonaný rozsudok proti odporcovi a že sa od neho môže požadovať uhradenie nákladov spojených so súdnym konaním. Informácie uvedené v prílohách by mali odrážať zmeny zavedené v tomto nariadení, napr. zmeny zamerané na uľahčenie používania prostriedkov diaľkovej komunikácie pri komunikácii medzi súdmi a tribunálmi a stranami.

(18)     V súvislosti so zmenou príloh I, II, III a IV k tomuto nariadenia by na Komisiu mala byť delegovaná právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ. Je zvlášť dôležité, aby Komisia uskutočňovala počas svojich prípravných prác primerané konzultácie, a to aj na odbornej úrovni. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a primerané postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(19)     V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, pripojeného k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie [Spojené kráľovstvo a Írsko oznámili svoje želanie podieľať sa na prijímaní a uplatňovaní tohto nariadenia] / [bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, Spojené kráľovstvo a Írsko sa nebudú zúčastňovať na prijímaní tohto nariadenia a nebudú týmto nariadením viazané ani nebudú podliehať jeho uplatňovaniu].

(20)     Dánsko sa v súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, nezúčastňuje na prijímaní tohto nariadenia, a preto ním nie je viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(21)     Nariadenie (ES) č. 861/2007 a nariadenie (ES) č. 1896/2006 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 861/2007 sa mení takto:

(1) Článok 2 sa nahrádza takto:

„Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.           Toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 10 000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov, a to bez ohľadu na povahu súdu či tribunálu. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci (acta jure imperii).

2.           Toto nariadenie sa neuplatňuje v prípadoch, v ktorých sa v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nachádzajú všetky nasledujúce prvky, pokiaľ sú relevantné, v jedinom členskom štáte:

a)      bydlisko alebo obvyklý pobyt strán;

b)      miesto plnenia zmluvy;

c)      miesto, na ktorom sa udali skutočnosti, na ktorých je založená pohľadávka;

d)      miesto vykonávania rozsudku;

e)      príslušný súd alebo tribunál.

Bydlisko sa určuje v súlade s [článkami 59 a 60 nariadenia (ES) č. 44/2001]/[článkami 62 a 63 nariadenia (EÚ) č. 1215/2012].

3.           Toto nariadenie sa neuplatňuje na:

a)      osobný stav alebo právnu spôsobilosť fyzických osôb;

b)      majetkové práva vyplývajúce z manželského zväzku, vyživovaciu povinnosť a dedenie zo závetu a dedenie zo zákona;

c)      konkurzné konania, konania týkajúce sa likvidácií platobne neschopných spoločností alebo iných právnických osôb, súdne zmiery, vyrovnávacie a podobné konania;

d)      sociálne zabezpečenie;

e)      rozhodcovské konanie;

f)       pracovné právo;

g)      nájom nehnuteľného majetku s výnimkou konaní o peňažných pohľadávkach alebo

h)      porušenia práva na súkromie a práva na ochranu osobnosti vrátane poškodenia dobrého mena.

4.           Na účely tohto nariadenia sa pojmom „členský štát“ označuje každý členský štát s výnimkou Dánska.“

(2) Článok 3 sa vypúšťa.

(3) Článok 4 sa mení takto:

a)      V odseku 4 druhom pododseku sa dopĺňa táto veta:

„Súd informuje navrhovateľa o takomto zamietnutí.“

b)      Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5. Členské štáty zabezpečia, aby vzorové tlačivo A návrhu na uplatnenie pohľadávky bolo k dispozícii v listinnej forme na všetkých súdoch a tribunáloch, na ktorých sa môže začať európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ako aj v elektronickej forme na webových stránkach týchto súdov alebo príslušného ústredného orgánu.“

(4) V článku 5 sa odsek 1 nahrádza takto:

1. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné konanie. Súd alebo tribunál uskutoční ústne pojednávanie, ak sa domnieva, že nie je možné vyniesť rozsudok na základe písomných dôkazov predložených stranami alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Proti tomuto odmietnutiu nemožno podať opravný prostriedok samostatne bez napadnutia samotného rozsudku.

Súd alebo tribunál nesmie odmietnuť žiadosť o ústne pojednávanie, ak:

a)       hodnota pohľadávky presahuje 2 000 EUR alebo

b)      obidve strany prejavia vôľu k súdnemu zmieru a na tento účel požiadajú o ústne pojednávanie. “

(5) Článok 8 sa nahrádza takto:

„Článok 8

Ústne pojednávanie

1.           Ústne pojednávanie sa uskutoční prostredníctvom videokonferencie, telekonferencie alebo iných vhodných prostriedkov diaľkovej komunikácie v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1206/2001, ak má strana, ktorá má byť vypočutá, bydlisko v členskom štáte inom, než je členský štát príslušného súdu alebo tribunálu.

2.           Strana má vždy právo byť osobne prítomná a vypočutá na pojednávaní na súde alebo tribunáli, ak o to požiada.“

(6) Článok 9 sa nahrádza takto:

„Článok 9

Vykonávanie dôkazov

1.           Súd alebo tribunál určí spôsob a rozsah vykonávania dôkazov potrebných na rozhodnutie podľa pravidiel, ktoré sa vzťahujú na prípustnosť dôkazov. Súd alebo tribunál môže pripustiť vykonávanie dôkazov prostredníctvom písomného vyhlásenia svedkov, znalcov alebo strán. Ak je v rámci vykonávania dôkazov potrebné vypočuť nejakú osobu, ústne pojednávanie sa vykoná v súlade s podmienkami stanovenými v článku 8.

2.           Súd alebo tribunál si môže vyžiadať znalecký posudok alebo ústne svedecké výpovede, iba ak nie je možné vydať rozsudok na základe dôkazov predložených stranami.

3.           Súd alebo tribunál použije najjednoduchší a najmenej zaťažujúci spôsob vykonávania dôkazov.“

(7) Článok 11 sa nahrádza takto:

„Článok 11

Pomoc stranám

1.           Členské štáty zabezpečia, aby strany mali pri vyplňovaní tlačív k dispozícii praktickú pomoc. Takáto pomoc je k dispozícii najmä na zistenie toho, či na vyriešenie dotknutého sporu možno použiť toto konanie, na určenie príslušného súdu, výpočet dlžných úrokov a určenie dokumentov, ktoré je potrebné pripojiť.

2.           Členské štáty zabezpečia, aby informácie o orgánoch a organizáciách oprávnených poskytovať pomoc v súlade s odsekom 1 boli k dispozícii v listinnej forme na všetkých súdoch a tribunáloch, na ktorých sa môže začať európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ako aj v elektronickej forme na webových stránkach týchto súdov alebo príslušného ústredného orgánu.“

(8) Článok 13 sa nahrádza takto:

„Článok 13

Doručovanie dokumentov a iná komunikácia medzi stranami a súdom alebo tribunálom

1.           Dokumenty uvedené v článku 5 ods. 2 a článku 7 ods. 2 sa doručujú poštovou službou alebo elektronickými prostriedkami s potvrdením o prijatí s uvedením dátumu prijatia. Dokumenty sa doručujú elektronicky iba strane, ktorá vopred výslovne súhlasila s tým, že dokumenty môžu byť doručené elektronicky. Potvrdením doručenia elektronickými prostriedkami môže byť automatické potvrdenie doručenia.

2.           Každá písomná komunikácia medzi súdom alebo tribunálom a stranami, ktorá nie je uvedená v odseku 1, sa vykonáva prostredníctvom elektronických prostriedkov s potvrdením o prijatí, ak sú takéto prostriedky akceptovateľné v rámci konaní podľa vnútroštátneho práva, a iba vtedy, ak strana súhlasí s použitím takýchto prostriedkov komunikácie.

3.           Ak nie je možné vykonať doručenie v súlade s odsekom 1, doručenie sa môže vykonať akýmkoľvek spôsobom stanoveným v článku 13 alebo 14 nariadenia (ES) č. 1896/2006. Ak nie je možné uskutočniť komunikáciu v súlade s odsekom 2, možno použiť akýkoľvek iný spôsob komunikácie prijateľný podľa vnútroštátneho práva.“

(9) Vkladá sa tento nový článok:

„Článok 15a

Súdne poplatky a spôsoby platenia

1.           Súdne poplatky spojené s európskym konaním vo veciach s nízkou hodnotou sporu nepresahujú 10 % hodnoty pohľadávky bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Ak členské štáty ukladajú minimálnu výšku súdnych poplatkov v prípade európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu, táto minimálna výška súdnych poplatkov nepresahuje 35 EUR v čase, keď sa tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doručí príslušnému súdu alebo tribunálu.

2.           Členské štáty zabezpečia, aby strany mohli platiť súdne poplatky pomocou prostriedkov diaľkovej platby vrátane bankového prevodu a systému platby online kreditnou alebo debetnou kartou.

(10) V článku 17 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. „2. Články 15a a 16 sa uplatňujú pri každom opravnom prostriedku.“

(11) Článok 18 sa nahrádza takto:

„Článok 18

Minimálne požiadavky na preskúmanie rozsudku

1.           Odporca, ktorý sa nezúčastnil konania, je oprávnený podať návrh na preskúmanie rozsudku vydaného v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu na príslušný súd alebo tribunál členského štátu, v ktorom bol rozsudok vydaný, ak:

a)      odporcovi tlačivo s návrhom na uplatnenie pohľadávky nebolo doručené v dostatočnom predstihu a takým spôsobom, aby si mohol zabezpečiť obhajobu alebo

b)      odporcovi vyššia moc alebo mimoriadne okolnosti bez zavinenia na jeho strane zabránili podať odpor,

okrem prípadu, keď odporca opomenul začať konanie, ktorým by napadol rozsudok, keď tak mohol urobiť.

2.           Lehota na podanie návrhu na preskúmanie rozsudku je 30 dní. Začína plynúť odo dňa, keď sa odporca skutočne oboznámil s obsahom rozsudku a mohol konať, najneskôr však odo dňa prvého opatrenia v rámci výkonu rozhodnutia, v ktorého dôsledku úplne alebo čiastočne stratil možnosť nakladať so svojím majetkom. Predĺženie tejto lehoty z dôvodu vzdialenosti nie je prípustné.

3.           Ak súd zamietne návrh na preskúmanie uvedený v odseku 1 z dôvodu, že nie je splnený žiadny z dôvodov na preskúmanie uvedených v tom istom odseku, rozsudok zostáva v platnosti.

Ak súd rozhodne, že preskúmanie je odôvodnené jedným z dôvodov uvedených v odseku 1, rozsudok vydaný v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa stane neplatným. Veriteľ však nestráca prospech vyplývajúci z prerušenia plynutia premlčacích lehôt.“

(12) V článku 21 odseku 2 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b) kópiu osvedčenia uvedeného v článku 20 ods. 2 a v prípade potreby preklad podstaty rozsudku uvedenej v bode 4.3 osvedčenia do úradného jazyka členského štátu výkonu, alebo ak je v tomto členskom štáte niekoľko úradných jazykov, do úradného jazyka alebo jedného z úradných jazykov konania súdu alebo tribunálu v mieste, v ktorom sa o výkon žiada, v súlade s právom tohto členského štátu, alebo do iného jazyka, ktorý členský štát výkonu uviedol ako prijateľný. Každý členský štát uvedie aspoň jeden úradný jazyk alebo úradné jazyky inštitúcií Európskej únie iný ako vlastný, ktorý môže akceptovať v konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Podstatu rozsudku uvedenú v bode 4.3 osvedčenia prekladá osoba, ktorá je kvalifikovaná na prekladanie v jednom z členských štátov.“

(13) Článok 25 sa nahrádza takto:

„Článok 25

Informácie o príslušnosti, komunikačných prostriedkoch, opravných prostriedkoch, súdnych poplatkoch, spôsoboch platenia a preskúmaní

1.           Členské štáty oznámia Komisii najneskôr do [6 mesiacov od nadobudnutia účinnosti nariadenia]:

a)       ktoré súdy alebo tribunály sú príslušné vydať rozsudok v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu;

b)      ktoré komunikačné prostriedky sú prijateľné na účely európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu a dostupné súdom alebo tribunálom v súlade s článkom 4 ods. 1;

c)       aké súdne poplatky sú spojené s európskym konaním vo veciach s nízkou hodnotou sporu, spôsob ich výpočtu, ako aj spôsoby platenia akceptované pri platbách súdnych poplatkov v súlade s článkom 15a;

d)      ktoré orgány alebo organizácie sú oprávnené poskytovať praktickú pomoc v súlade s článkom 11;

e)       či je podľa ich procesného práva v súlade s článkom 17 možné podať opravný prostriedok, lehotu v rámci ktorej musí byť podaný a súd alebo tribunál, na ktorý ho možno podať;

f)       postupy pre podanie návrhu na preskúmanie stanoveného v článku 18;

g)      jazyky prijateľné podľa článku 21 ods. 2 písm. b) a

h)      ktoré orgány majú právomoc, pokiaľ ide o výkon, a ktoré orgány majú právomoc na účely uplatňovania článku 23.

Členské štáty oznamujú Komisii akékoľvek ďalšie zmeny týchto informácií.

2.           Komisia zverejní informácie oznámené v súlade s odsekom 1 pomocou akéhokoľvek vhodného prostriedku, akým je napríklad zverejnenie na internete.“

(14) Článok 26 sa nahrádza takto:

„Článok 26 Zmeny príloh

1.           Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 27 týkajúce sa zmien príloh I, II, III a IV.“

(15) Článok 27 sa nahrádza takto:

„Článok 27 Vykonávanie delegovania právomocí

1.           Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.           Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 26 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo [dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

3.           Delegovanie právomoci uvedené v článku 26 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.           Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.           Delegovaný akt prijatý podľa článku 26 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.“

(16) Článok 28 sa nahrádza takto:

„Článok 28 Preskúmanie

Komisia predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru do [5 rokov od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia] správu o uplatňovaní tohto nariadenia. K tejto správe sa podľa potreby pripoja legislatívne návrhy.

Na tento účel poskytnú členské štáty Komisii v tejto istej lehote informácie o počte návrhov podaných v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ako aj o počte žiadostí o vykonanie rozsudku vydaného v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu. “

Článok 2

Článok 17 nariadenia (ES) č. 1896/2006 sa nahrádza takto:

„Článok 17

Účinky podania odporu

1.           Ak sa odpor podá v lehote stanovenej v článku 16 ods. 2, konanie pokračuje na príslušnom súde členského štátu pôvodu, pokiaľ navrhovateľ vyslovene nepožiadal o ukončenie konania v takomto prípade. Konanie pokračuje v súlade s pravidlami:

a)       akéhokoľvek zjednodušeného konania, najmä konania stanoveného v nariadení (ES) č. 861/2007; alebo

b)      riadneho občianskeho súdneho konania.

Ak si navrhovateľ uplatňoval svoju pohľadávku prostredníctvom európskeho platobného rozkazu, žiadne z ustanovení vnútroštátneho práva nesmie mať vplyv na jeho postavenie v nasledujúcom občianskom súdnom konaní.

2.           Pokračovanie konania ako občianskeho súdneho konania v zmysle odseku 1 písm. a) a b) sa riadi právom členského štátu pôvodu.

3.           Navrhovateľ musí byť informovaný o tom, či odporca podal odpor, a o akomkoľvek pokračovaní konania ako občianskeho súdneho konania v zmysle odseku 1.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa po uplynutí [6 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti nariadenia].

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.           RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

              1.1.    Názov návrhu/iniciatívy

              1.2.    Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB

              1.3.    Druh návrhu/iniciatívy

              1.4.    Ciele

              1.5.    Dôvody návrhu/iniciatívy

              1.6.    Trvanie a finančný vplyv

              1.7.    Plánovaný spôsob hospodárenia

2.           OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

              2.1.    Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

              2.2.    Systémy riadenia a kontroly

              2.3.    Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.           ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

              3.1.    Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

              3.2.    Odhadovaný vplyv na výdavky

              3.2.1. Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

              3.2.2. Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

              3.2.3. Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

              3.2.4. Súlad s platným viacročným finančným rámcom

              3.2.5. Účasť tretích strán na financovaní

              3.3.    Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.           RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.        Názov návrhu/iniciatívy

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze.

1.2.        Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB[19]

Hlava 33 – Spravodlivosť

1.3.        Druh návrhu/iniciatívy

¨ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie

¨ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu[20]

Ø Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie

¨ Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu

1.4.        Ciele

1.4.1.     Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

Rozvoj priestoru spravodlivosti, spravodlivosť pre rast

1.4.2.     Konkrétne ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Konkrétny cieľ č.

Justičná spolupráca v občianskych a obchodných veciach

Príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

33 03

1.4.3.     Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.

Väčšie zjednodušenie, úspora času a nákladov spojených s európskym konaním vo veciach s nízkou hodnotou sporu, väčší prístup k spravodlivosti v prípade pohľadávok s nízkou hodnotou.

1.4.4.     Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať uskutočňovanie návrhu/iniciatívy.

[…]

Ukazovatele na posúdenie účinnosti a efektívnosti:

– zvýšenie počtu návrhov v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v prípade pohľadávok nižších ako 2 000 EUR a pohľadávok v hodnote od 2 000 EUR do 10 000 EUR – zdroj informácií: Európska justičná sieť, prieskumy Eurobarometer, Európska sieť spotrebiteľských centier;

– zníženie celkových nákladov a trvania konania na jeden prípad vrátane nákladov na preklad formulára D – prieskumy Eurobarometer, Európska sieť spotrebiteľských centier;

– zlepšenie transparentnosti informácií o súdnych poplatkoch a spôsoboch platenia, ako aj o praktickej pomoci – prieskumy Eurobarometer, Európska sieť spotrebiteľských centier;

– zníženie pracovného zaťaženia súdov na jeden prípad prostredníctvom využitia konania namiesto použitia vnútroštátneho riadneho alebo zjednodušeného konania – Európska justičná sieť, rozhovory so sudcami vo viacerých členských štátoch.

[…]

1.5.        Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.     Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

Revízia nariadenia 861/2007 o európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu

1.5.2.     Prínos zapojenia Európskej únie

Potreba prijať opatrenia na úrovni EÚ už bola preukázaná v roku 2007 pri prijímaní nariadenia 861/2007. Hlavným dôvodom pre podniknutie týchto krokov je dosiahnutie ďalšieho zníženia disproporcionálnych nákladov na sporové konanie pri pohľadávkach s nízkou hodnotou v cezhraničných situáciách v rámci EÚ. Tento cieľ nie je možné dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, pretože ide o konanie zavedené nariadením EÚ. Prijatie krokov na úrovni EÚ je potrebné na ďalšie zlepšenie a zjednodušenie európskeho konania a na dosiahnutie jeho disponibility pre viacej prípadov, rozšírenie jeho pôsobnosti a zvýšenie limitu, čo bude prínosné pre spotrebiteľov a MSP.

1.5.3.     Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

[…]

Napriek jeho prínosnosti v oblasti zníženia nákladov a skrátenia času trvania cezhraničného sporového konania, zostáva takéto konanie niekoľko rokov po nadobudnutí účinnosti nariadenia stále málo známe a nedostatočne využívané. Európsky parlament vo svojom uznesení z roku 2011[21] potvrdil, že je potrebné urobiť viac v oblasti právnej istoty, odstránenia jazykových bariér a dosiahnutia transparentnosti konania. Vyzval Komisiu, aby podnikla kroky na zabezpečenie toho, aby spotrebitelia a podniky boli viac informovaní o existujúcich právnych nástrojoch, ako je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, a využívali ich. Zainteresované strany z radov spotrebiteľov a podnikov takisto upozornili na potrebu vykonať ďalšie zlepšenia v nariadení, aby ho spotrebitelia a podniky, najmä MSP, mohli lepšie využívať. Takisto členské štáty identifikovali v súčasnom nariadení niekoľko nedostatkov, ktoré by sa mali odstrániť.

1.5.4.     Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými finančnými nástrojmi

Cieľom nariadenia (EÚ) č. 1215/2012 (Brusel I, prepracované znenie) je harmonizovať pravidlá medzinárodného práva súkromného o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Stanovuje sa v ňom, okrem iného, že „rozsudok vydaný v členskom štáte sa uznáva v ostatných členských štátoch bez osobitného konania“. Takéto špecifické konania, ktoré budú od 10. januára 2015 v občianskych a obchodných veciach zrušené, sa nazývajú konania o vyhlásení vykonateľnosti.

Nariadenie o európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu je predovšetkým nástrojom na zjednodušenie konaní na riešenie sporov s nízkou hodnotou sporu, a to pokiaľ ide o podanie návrhu prostredníctvom vzorového tlačiva, realizáciu konania v zásade písomnou formou, vypočutie strán a vykonanie dôkazov, zastúpenie strán, náklady a trvanie konania.

Nariadenie o európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu obsahuje aj pravidlá o zrušení konania o vyhlásení vykonateľnosti, pokiaľ ide o uznávanie rozsudkov vydaných v rámci tohto zjednodušeného konania (článok 20) a v tomto smere sa prekrýva s prepracovaným nariadením Brusel I. Pokiaľ ide o osvedčenie o rozsudku na účely výkonu, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu predstavuje zjednodušenie v porovnaní s prepracovaným nariadením Brusel I – formulár D európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu je zjednodušenou verziou prílohy I prepracovaného nariadenia Brusel I.

Aj po 10. januári 2015 (dátum nadobudnutia účinnosti prepracovaného nariadenia Brusel I) zostane prevažná väčšina ustanovení nariadenia o európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou, ktoré sa týkajú procesných zjednodušení a výkonu, v rozsahu, v akom tieto ustanovenia predstavujú zjednodušenie v porovnaní s prepracovaným nariadením Brusel I, prínosom európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou.

1.6.        Trvanie a finančný vplyv

¨ Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním

– ¨  Návrh/iniciatíva sú v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

– ¨  Finančný vplyv trvá od RRRR do RRRR

Ø Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

– Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od prijatia nariadenia

– a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.        Plánovaný spôsob hospodárenia[22]

Ø Priame centralizované hospodárenie na úrovni Komisie

¨ Nepriame centralizované hospodárenie s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

– ¨  výkonné agentúry

– ¨  subjekty zriadené spoločenstvami[23]

– ¨  národné verejnoprávne subjekty/subjekty poverené vykonávaním verejnej služby

– ¨  osoby poverené realizáciou osobitných akcií podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte v zmysle článku 49 nariadenia o rozpočtových pravidlách

¨ Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

¨ Decentralizované hospodárenie s tretími krajinami

¨ Spoločné hospodárenie s medzinárodnými organizáciami (uveďte)

V prípade viacerých spôsobov hospodárenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky:

2.           OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.        Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

Revízia/správa bude vypracovaná po 5 rokoch. K správam by mali byť podľa potreby pripojené návrhy zmien.

2.2.        Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.     Zistené riziká

Neboli zistené žiadne riziká.

2.2.2.     Plánované metódy kontroly

[…] neuvádza sa

2.3.        Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia.

[…] neuvádza sa

3.           ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.        Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

· Existujúce rozpočtové riadky výdavkov

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca: || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky

Číslo [Názov………………………...……….] || DRP/NRP ([24]) || krajín EZVO[25] || kandidátskych krajín[26] || tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách

[3] || [33.03.01 [program Spravodlivosť] || DRP/ || NIE || NIE || NIE || NIE

· Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky

Číslo [Názov……………………………………..] || DRP/NRP || krajín EZVO || kandidátskych krajín || tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách

[3] || [XX.YY.YY.YY] || || ÁNO/NIE || ÁNO/NIE || ÁNO/NIE || ÁNO/NIE

3.2.        Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.     Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného rámca: || Číslo || [Okruh…3………...……………………………………………………………….]

GR: JUST || || || Rok 2014[27] || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky || || || || || || || ||

Číslo rozpočtového riadka 33.03 01 || Záväzky || (1) || 0 || 0 || 0 || 0 || 0,150 || 0 || 0 || 150 000

Platby || (2) || 0 || 0 || 0 || 0 || 0,150 || 0 || 0 || 150 000

Číslo rozpočtového riadka || Záväzky || (1a) || || || || || || || ||

Platby || (2 a) || || || || || || || ||

Administratívne rozpočtové prostriedky financované  z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov[28] || || || || || || || ||

Číslo rozpočtového riadka || || (3) || || || || || || || ||

Rozpočtové prostriedky SPOLU GR JUST || Záväzky || = 1 + 1a + 3 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0,150 || 0 || 0 || 150 000

Platby || = 2 + 2a +3 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0,150 || 0 || 0 || 150 000

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || || || || || || || ||

Platby || (5) || || || || || || || ||

Ÿ Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov SPOLU || (6) || || || || || || || ||

Rozpočtové prostriedky SPOLU OKRUHU 3 viacročného finančného rámca || Záväzky || = 4 + 6 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0,150 || 0 || 0 || 150 000

Platby || = 5 + 6 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0,150 || 0. || 0 || 150 000

Ak má návrh/iniciatíva vplyv na viaceré okruhy:

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || || || || || || || ||

Platby || (5) || || || || || || || ||

Ÿ Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov SPOLU || (6) || || || || || || || ||

Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 4 viacročného finančného rámca SPOLU (referenčná suma) || Záväzky || = 4 + 6 || || || || || || || ||

Platby || = 5 + 6 || || || || || || || ||

Okruh viacročného finančného rámca: || 5 || „Administratívne výdavky“

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU

GR: JUST ||

Ÿ Ľudské zdroje || 0,026 || 0,026 || 0,026 || 0,026 || 0,026 || 0,026 || 0,026 || 0,182

Ÿ Ostatné administratívne výdavky || 0,015 || 0,015 || 0,015 || 0,015 || 0,015 || 0,015 || 0,015 || 0,105

GR JUST SPOLU || Rozpočtové prostriedky || 0,041 || 0,041 || 0,041 || 0,041 || 0,041 || 0,041 || 0,041 || 0,287

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 5 viacročného finančného rámca SPOLU || (Záväzky spolu = Platby spolu) || 0,041 || 0,041 || 0,041 || 0,041 || 0,041 || 0,041 || 0,041 || 0,287

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU

Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 5 viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || 0,041 || 0,041 || 0,041 || 0,041 || 0,191 || 0,041 || 0,041 || 0,437

Platby || 0,041 || 0,041 || 0,041 || 0,041 || 0,191 || 0,041 || 0,041 || 0,437

3.2.2.     Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov

– Ø  Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Uveďte ciele a výstupy ò || || || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 ||  Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU

VÝSTUPY

Druh[29] || Priemerné náklady výstupu || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Celkový počet || Náklady spolu

KONKRÉTNY CIEĽ č. 1 Monitorovanie vykonávania[30]… || || || || || || || || || || || || || || || ||

- Výstup || || || || 0 || || 0 || || 0 || || 0 || 1 || 0,150 || || 0 || || 0 || 1 || 0,150

- Výstup || || || || || || || || || || || || || || || || || ||

- Výstup || || || || || || || || || || || || || || || || || ||

Konkrétny cieľ č. 1 medzisúčet || || 0 || || 0 || || 0 || || 0 || 1 || 0,150 || || 0 || || 0 || 1 || 0,150

KONKRÉTNY CIEĽ č. 2 || || || || || || || || || || || || || || || ||

- Výstup || || || || || || || || || || || || || || || || || ||

Konkrétny cieľ č. 2 medzisúčet || || || || || || || || || || || || || || || ||

NÁKLADY SPOLU || || 0 || || 0 || || 0 || || 0 || 1 || 0,150 || || 0 || || 0 || 1 || 0,150

3.2.3.     Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.1.  Zhrnutie

–      Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

–      X Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| Rok 2014[31] || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU

OKRUH 5 viacročného finančného rámca || || || || || || || ||

Ľudské zdroje || 0,026 || 0,026 || 0,026 || 0,026 || 0,026 || 0,026 || 0,026 || 0,182

Ostatné administratívne výdavky || 0,015 || 0,015 || 0,015 || 0,015 || 0,0,15 || 0,015 || 0,015 || 0,105

OKRUH 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || 0,041 || 0,041 || 0,041 || 0,041 || 0,041 || 0,041 || 0,041 || 0,287

Mimo OKRUHU 5[32] viacročného finančného rámca || || || || || || || ||

Ľudské zdroje || || || || || || || ||

Ostatné administratívne výdavky || || || || || || || ||

Mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || || || || || || || ||

SPOLU || 0,041 || 0,041 || 0,041 || 0,041 || 0,041 || 0,041 || 0,041 || 0,287

3.2.3.2.  Odhadované potreby ľudských zdrojov

– Ø  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov

– ¨  Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa vyjadrujú v celých hodnotách (alebo maximálne s jedným desatinným číslom)

|| Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020

Ÿ Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)

33 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie) || 0,026 || 0,026 || 0,026 || 0,026 || 0,026 || 0,026 || 0,026

XX 01 01 02 (delegácie) || || || || || || ||

XX 01 05 01 (nepriamy výskum) || || || || || || ||

10 01 05 01 (priamy výskum) || || || || || || ||

Ÿ Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času)[33]

XX 01 02 01 (ZZ, DAZ, VNE z celkového finančného krytia) || || || || || || ||

XX 01 02 02 (ZZ, DAZ, PED, MZ a VNE v delegáciách) || || || || || || ||

XX 01 04 yy [34] || – ústredie[35] || || || || || || ||

– delegácie || || || || || || ||

XX 01 05 02 (ZZ, DAZ, VNE – nepriamy výskum) || || || || || || ||

10 01 05 02 (ZZ, DAZ, VNE – priamy výskum) || || || || || || ||

Iné rozpočtové riadky (uveďte) || || || || || || ||

SPOLU || 0,026 || 0,026 || 0,026 || 0,026 || 0,026 || 0,026 || 0,026

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci || Zúčastnení úradníci budú monitorovať uplatňovanie právnych predpisov v členských štátoch a pripravia vykonávacie opatrenia, ako sú opísané v článku 26, pripravia výbor (článok 27) a vykonajú revíziu nariadenia v roku n+5 (článok 28).

Externý zamestnanci || neuvádza sa

3.2.4.     Súlad s platným viacročným finančným rámcom

– Ø  Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným rámcom.

– ¨  Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

Vysvetlite požadovanú zmenu v plánovaní a uveďte príslušné rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

– ¨  Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca[36].

Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné okruhy, rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

3.2.5.     Príspevky od tretích strán

ØNávrh/iniciatíva nebude zahŕňať spolufinancovanie tretími stranami

– Návrh/iniciatíva zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || Spolu

Uveďte spolufinancujúci subjekt || || || || || || || ||

Spolufinancované prostriedky SPOLU || || || || || || || ||

3.3.        Odhadovaný vplyv na príjmy

– Ø  Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

– ¨  Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

– ¨         vplyv na vlastné zdroje

– ¨         vplyv na rôzne príjmy

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov: || Rozpočtové prostriedky k dispozícii v prebiehajúcom rozpočtovom roku || Vplyv návrhu/iniciatívy[37]

Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020

Článok …………. || || || || || || || ||

V prípade rôznych príjmov, na ktoré bude mať návrh/iniciatíva vplyv, uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.

[1]               V zmluve o Európskej únii sa stanovuje, že Európska únia „ponúka svojim občanom priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb“. Na vytvorenie takéhoto priestoru musí Európska únia vyvinúť justičnú spoluprácu v občianskych veciach s cezhraničnými dôsledkami.

[2]               Porovnávací prehľad súdnictva v EÚ: http://ec.europa.eu/justice/effective-justice/scoreboard/index_en.htm.

[3]               Ďalšími zjednodušujúcimi prvkami nariadenia sú špecifické lehoty pre vykonanie procesných úkonov pre strany a súd a skutočnosť, že zásada„platí strana, ktorá spor prehrá“ je obmedzená len na primerané náklady.

[4]               Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2011 o alternatívnom riešení sporov v občianskych, obchodných a rodinných veciach [2011/2117(INI)].

[5]               Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o správe o občianstve EÚ, Občania EÚ: vaše práva, vaša budúcnosť, COM(2013) 269 final, s. 15 – 16.

[6]               COM(2012) 225 final.

[7]               Osobitný prieskum Eurobarometer 395 o európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu: http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/ebs/ebs_395_sum_en.pdf.

[8]               Komisii bolo viacero odpovedí doručených ako samostatné dokumenty. Výsledky, ktoré sú tu prezentované v percentuálnom vyjadrení, zahŕňajú iba tie odpovede, ktoré boli doručené v rámci online konzultácie. V posúdení vplyvu však boli zohľadnené všetky odpovede.

[9]               Rakúsko, Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Nemecko, Estónsko, Grécko, Španielsko, Fínsko, Francúzsko, Taliansko, Litva, Malta, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Švédsko, Slovinsko, Slovensko a Spojené kráľovstvo.

[10]             Povinnosťou používať poštové služby sú dotknuté tri procesné kroky: doručenie návrhu odporcovi, doručenie rozsudku navrhovateľovi a doručenie rozsudku odporcovi. Zo súčasného znenia nariadenia nie je jasné, či je potrebné doručiť aj predvolanie na ústne pojednávanie. V praxi sa však v mnohých členských štátoch všetka komunikácia medzi stranami a súdom realizuje poštou.

[11]             Pozri vec C-119/13 Eco-cosmetics Gmbh & Co.KG/Virginie Laetitia Barbara Dupuy, vec C-120/13 Raiffeisenbank St. Georgen reg. Gen. m.b.h./Tetyana Bonchyk a vec C-121/13 Rechtsanwaltskanzlei CMS Hasche Sigle, Partnerschaftsgesellschaft/Xceed Holding Ltd.

[12]             Ú. v. EÚ C , , s. .

[13]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 1).

[14]             Ú. v. EÚ C, , s. .

[15]             Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, 16.1.2001, s. 1).

[16]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012, s. 1).

[17]             Nariadenie Rady (ES) č. 1206/2001 z 28. mája 2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 174, 27.6.2001, s. 1).

[18]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (Ú. v. EÚ L 399, 30.12.2006, s. 1).

[19]             ABM: riadenie podľa činností – ABB: zostavovanie rozpočtu podľa činností.

[20]             Podľa článku 49 ods. 6 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[21]             Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2011 o alternatívnom riešení sporov v občianskych, obchodných a rodinných veciach [2011/2117(INI)].

[22]             Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html.

[23]             Podľa článku 185 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[24]             DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky

[25]             EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

[26]             Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.

[27]             Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať.

[28]             Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[29]             Výstupy znamenajú dodané produkty a služby (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

[30]             Ako je uvedené v oddiele 1.4.2. „Konkrétne ciele…“.

[31]             Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať.

[32]             Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[33]             ZZ = zmluvný zamestnanec; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert;

[34]             Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

[35]             Najmä pre štrukturálne fondy, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFRH).

[36]             Pozri body 19 a 24 medziinštitucionálnej dohody.

[37]             Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 25 % nákladov na výber.