DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

Dôvody a ciele návrhu

Tento návrh sa týka uplatňovania článku 10 nariadenia Rady (ES) č. 597/2009 z 11. júna 2009 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva.

Všeobecný kontext

Tento návrh sa predkladá v kontexte vykonávania základného nariadenia a je výsledkom prešetrovania, ktoré sa uskutočnilo v súlade s hmotnými a procesnými požiadavkami ustanovenými v základnom nariadení.

Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu

Nariadením Komisie (EÚ) č. 513/2013 sa uložili dočasné antidumpingové opatrenia na rovnaký výrobok (Ú. v. EÚ L 152, 5.6.2013, s. 5).

Súčasne s týmto návrhom sa predkladá návrh na uloženie konečných antidumpingových opatrení.

Súlad s inými politikami a cieľmi Únie

Neuplatňuje sa.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

Konzultácie so zainteresovanými stranami

Zainteresované strany, ktorých sa konanie týka, mali možnosť obhajovať svoje záujmy počas prešetrovania v súlade s ustanoveniami základného nariadenia.

Získavanie a využívanie expertízy

Externá expertíza nebola potrebná.

Posúdenie vplyvu

Tento návrh je výsledkom vykonávania základného nariadenia.

Základné nariadenie neobsahuje ustanovenia vyžadujúce všeobecné posúdenie vplyvu, obsahuje však úplný zoznam podmienok, ktoré sa musia posúdiť.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Zhrnutie navrhovaného opatrenia

Dňa 8. novembra 2012 Komisia začala antisubvenčné konanie týkajúce sa dovozu fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov a doštičiek) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

Prešetrovaním sa zistilo subvencovanie príslušného výrobku, ktoré spôsobilo výrobnému odvetviu Únie ujmu. Prešetrovaním sa takisto zistilo, že uloženie antisubvenčných opatrení nie je v rozpore so záujmom Únie.

Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby Rada prijala pripojený návrh nariadenia s cieľom uložiť konečné antisubvenčné opatrenia na dovoz fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

Doštičky, ktoré boli pôvodne súčasťou prešetrovania, nie sú zahrnuté do vymedzenia výrobku, na ktorý sa opatrenie vzťahuje. Dôvodom sú špecifické vlastnosti doštičiek odlišné od príslušného výrobku.

Právny základ

Nariadenie Rady (ES) č. 597/2009 zo 11. júna 2009 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (ďalej len „základné nariadenie“).

Zásada subsidiarity

Návrh patrí do výlučnej právomoci Únie. Zásada subsidiarity sa preto neuplatňuje.

Zásada proporcionality

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality z týchto dôvodov:

Forma opatrenia je opísaná v uvedenom základnom nariadení a je mimo rozsahu pôsobnosti vnútroštátneho rozhodovania.

Uvedenie spôsobu, akým sa finančná a administratívna záťaž EÚ, vlád členských štátov, regionálnych a miestnych orgánov, hospodárskych subjektov a občanov udržiava na čo najnižšej úrovni primeranej cieľu návrhu, sa na tento prípad nevzťahuje.

Výber nástrojov

Navrhovaný nástroj: nariadenie.

Iné prostriedky by neboli primerané, pretože základným nariadením sa nestanovujú alternatívne možnosti.

4.           VPLYV NA ROZPOČET

Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet EÚ.

2013/0370 (NLE)

Návrh

VYKONÁVACIE NARIADENIE RADY,

ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 597/2009 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva[1], a najmä na jeho článok 17,

so zreteľom na návrh, ktorý predložila Európska komisia po porade s poradným výborom,

keďže:

1.           POSTUP

1.1.        Začatie konania

(1)       Európska komisia (ďalej len „Komisia“) informovala oznámením uverejneným 8. novembra 2012 v Úradnom vestníku Európskej únie[2] (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) o začatí antisubvenčného konania týkajúceho sa dovozu fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov a doštičiek) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“ alebo „príslušná krajina“) do Únie.

(2)       Antisubvenčné konanie sa začalo na základe podnetu, ktorý 26. septembra 2012 podala iniciatíva EU ProSun (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov predstavujúcich v tomto prípade viac ako 25 % celkovej výroby fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov v Únii. Podnet obsahoval dôkazy prima facie o subvencovaní uvedeného výrobku a o ním spôsobenej značnej ujme, ktorá sa považovala za dostatočnú na to, aby opodstatnili začatie konania.

(3)       Komisia pred začatím konania a v súlade s článkom 10 ods. 7 nariadenia Rady (ES) č. 597/2009 z 11. júna 2009 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (ďalej len „základné nariadenie“)[3], oznámila vláde ČĽR (ďalej len „čínska vláda“), že dostala riadne zdokumentovaný podnet, podľa ktorého subvencovanie dovozu fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov s pôvodom v ČĽR údajne spôsobovalo výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. Čínska vláda bola prizvaná na konzultácie s cieľom objasniť situáciu v súvislosti s obsahom podnetu a dospieť k vzájomne prijateľnému riešeniu. Čínska vláda prijala ponuku na konzultácie, ktoré sa následne uskutočnili. Počas konzultácií nebolo možné dospieť k žiadnemu obojstranne prijateľnému riešeniu. Zohľadnili sa však pripomienky čínskej vlády týkajúce sa nenapadnuteľnosti schém uvedených v podnete. Po skončení konzultácií zaslala čínska vláda svoje pripomienky.

1.2.        Súbežné antidumpingové konanie

(4)       Oznámením uverejneným 6. septembra 2012 v Úradnom vestníku Európskej únie[4] Komisia informovala o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozov fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov a doštičiek) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike do Únie.

(5)       Komisia nariadením (EÚ) č. 513/2013[5] uložila 6. júna 2013 dočasné antidumpingové clo na dovoz fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov a doštičiek) s pôvodom v ČĽR alebo odosielaných z nej (ďalej len „dočasné antidumpingové nariadenie“).

(6)       Analýzy ujmy vykonávané počas prebiehajúceho antisubvenčného prešetrovania a súčasne aj antidumpingového prešetrovania vychádzali z rovnakého vymedzenia výrobného odvetvia Únie, reprezentatívnych výrobcov z Únie a obdobia prešetrovania a viedli k rovnakým záverom, ak nie je uvedené inak. Tento postup sa považoval za primeraný v záujme zracionalizovania analýzy ujmy a dosiahnutia konzistentných zistení v obidvoch konaniach. Z tohto dôvodu sa pripomienky k hľadisku ujmy predložené v jednom z konaní zohľadnili v obidvoch konaniach.

1.3.        Registrácia

(7)       Na žiadosť navrhovateľa podporenej potrebnými dôkazmi Komisia prijala 1. marca 2013 nariadenie č. 182/2013, ktorým sa zavádza od 6. marca 2013 registrácia dovozov fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov a doštičiek) pochádzajúcich alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky.

(8)       Niektoré zainteresované strany tvrdili, že rozhodnutie o registrácii dovozov bolo neodôvodnené, pretože neboli splnené podmienky podľa článku 24 ods. 5 základného nariadenia. Tieto tvrdenia však neboli odôvodnené ani nevychádzali zo skutkových dôkazov. V čase prijatia rozhodnutia o registrovaní dovozu mala Komisia dostatočné dôkazy prima facie, najmä z hľadiska nárastu dovozov v absolútnom vyjadrení a z hľadiska podielu na trhu, odôvodňujúce potrebu registrovania dovozu. Tvrdenia v tomto smere sa preto zamietli.

1.4.        Strany, ktorých sa konanie týka

(9)       Komisia oficiálne oznámila začatie konania navrhovateľom, ostatným známym výrobcom v Únii, známym vyvážajúcim výrobcom v ČĽR, orgánom ČĽR a známym dovozcom. Zainteresované strany dostali možnosť predložiť svoje stanoviská v písomnej forme a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania.

(10)     Vzhľadom na zjavne veľký počet vyvážajúcich výrobcov, výrobcov z Únie a neprepojených dovozcov boli všetci známi vyvážajúci výrobcovia a neprepojení dovozcovia vyzvaní, aby sa Komisii prihlásili a v súlade s oznámením o začatí konania poskytli základné informácie o svojich činnostiach súvisiacich s príslušným výrobkom počas obdobia prešetrovania tak, ako sa vymedzuje v odôvodnení 38. Tieto informácie boli vyžiadané podľa článku 27 základného nariadenia, aby Komisia mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade, že je potrebná, vybrať vzorky. Uskutočnili sa aj konzultácie s orgánmi ČĽR.

a)      Výber vzorky vyvážajúcich výrobcov

(11)     Najprv poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zaradením do vzorky 121 čínskych vyvážajúcich výrobcov/skupín výrobcov. Spolupracujúce spoločnosti predstavujú viac ako 80 % celkového objemu čínskeho vývozu. Komisia na základe informácií získaných od vyvážajúcich výrobcov a v súlade s článkom 27 základného nariadenia navrhla pôvodne vzorku siedmich vyvážajúcich výrobcov/skupín vyvážajúcich výrobcov.

(12)     Vybranú vzorku siedmich skupín podnikov tvorili traja spolupracujúci vývozcovia s najväčším objemom vývozu modulov, dvaja spolupracujúci vývozcovia s najväčším objemom vývozu článkov a dvaja spolupracujúci vývozcovia s najväčším objemom vývozu doštičiek. Vzorka týchto siedmich skupín vyvážajúcich výrobcov slúžila ako základ na stanovenie úrovne subvencovania týchto skupín, ako aj úrovne subvencovania všetkých spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky, ako sa požaduje v článku 15 ods. 2 a ods. 3 základného nariadenia. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 46, Komisia vylúčila v konečnej fáze prešetrovania z vymedzenia výrobku doštičky. Niektoré podniky boli zaradené do vzorky na základe ich najväčšieho objemu vývozu doštičiek. Ak sa však zohľadní skutočnosť, že Komisia už tieto spoločnosti prešetrovala, overila údaje, ktoré predložili, ako aj skutočnosť, že všetky tieto spoločnosti mali významný vývoz modulov, resp. článkov, nepovažovalo sa za potrebné vzorku upraviť.

(13)     Počet vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky bol napokon stanovený na osem spoločností/skupín. Dôvodom bolo, že hoci najprv boli Jinko Solar Co. Ltd a Renesola Jiangsu Ltd nahlásení ako prepojení dovozcovia, následne sa zistilo, že prepojení nie sú.

b)      Výber vzorky výrobcov z Únie

(14)     V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Všetci známi výrobcovia z Únie a známe združenia výrobcov boli informovaní o výbere predbežnej vzorky výrobcov z Únie. Táto predbežná vzorka pozostávala z deviatich výrobcov z Únie spomedzi približne 215 výrobcov z Únie, o ktorých bolo pred začatím prešetrovania známe, že vyrábajú podobný výrobok, a ktorí boli vybratí na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu výroby so zreteľom na objem predaja a zemepisnú polohu, ktoré bolo možné v stanovenom čase primerane prešetriť. Zabezpečilo sa, aby vzorka zahŕňala vertikálne integrovaných a neintegrovaných výrobcov z Únie. Zainteresované strany boli takisto vyzvané, aby vyjadrili svoje stanoviská k predbežnej vzorke.

(15)     Viaceré zainteresované strany predložili tieto námietky týkajúce sa predbežnej vzorky výrobcov z Únie.

i)       Niektoré strany namietali, že obmedzené informácie poskytnuté v súvislosti s predbežne vybratou vzorkou neboli dostatočné, a preto nemohli predložiť zmysluplné pripomienky k navrhovanej vzorke. Kritizovali najmä, že informácie o totožnosti výrobcov z Únie boli dôverné, a žiadali, aby sa zverejnili členské štáty, v ktorých majú výrobcovia z Únie zaradení do vzorky sídlo, ako aj podiel výrobcov z Únie zaradených do vzorky na celkovom objeme výroby fotovoltických modulov a článkov a percentuálny podiel výroby a predaja jednotlivých spoločností zaradených do vzorky a vzorky ako celku.

ii)       Metóda výberu vzorky sa spochybnila na základe tvrdenia, že sa v nej „zamieňajú tri rozličné kroky“, konkrétne podpora začatiu prešetrovania, vymedzenie výrobného odvetvia Únie a výber vzorky. Preto sa tvrdilo, že nie je zrejmé, či výrobné odvetvie Únie už bolo v čase výberu vzorky vymedzené, a teda či vzorku bolo možné považovať za reprezentatívnu. Bez vymedzenia výrobného odvetvia Únie vo fáze výberu vzorky nemohli zainteresované strany overiť, či je predbežná vzorka reprezentatívna, a teda či na základe tejto vzorky bolo možné počas obdobia prešetrovania vymedzeného v odôvodnení 38 správne posúdiť situáciu výrobného odvetvia Únie. Ďalej sa tvrdilo, že nebolo vhodné vybrať predbežnú vzorku na základe reakcií výrobcov z Únie na preskúmanie podpory začatiu prešetrovania.

iii)      Takisto sa tvrdilo, že predbežná vzorka sa vybrala len na základe spoločností, ktoré vyjadrili súčasnému prešetrovaniu svoju podporu.

iv)      Jedna strana tvrdila, že vzhľadom na to, že do predbežnej vzorky boli zaradené vertikálne integrované spoločnosti, objem výroby článkov môže byť započítaný dvakrát alebo trikrát, čo vyvoláva pochybnosti o celkovej reprezentatívnosti vzorky. Požadovalo sa, aby sa v prípade vertikálne integrovaných výrobcov započítal len objem výroby modulov, nie však objem výroby článkov.

v)      Tá istá strana tvrdila, že údaje, na ktorých sa zakladal výber vzorky, boli prinajmenšom čiastočne nespoľahlivé, čo mohlo mať vplyv na reprezentatívnosť predbežnej vzorky ako celku.

vi)      Jedna strana poskytla zoznam, ktorý údajne obsahoval približne 150 ďalších výrobcov z Únie vyrábajúcich podobný výrobok, pričom tvrdila, že by sa mali brať do úvahy na účely výberu vzorky výrobcov z Únie.

(16)     Odpovede na argumenty predložené zainteresovanými stranami boli takéto: výrobcovia z Únie požadovali, aby sa zachovala dôvernosť, pokiaľ ide o ich totožnosť, z dôvodu rizika odvety. V rámci Únie aj mimo nej naozaj existovali skutočné riziká poškodenia hospodárskej činnosti výrobcov z Únie. Komisia sa domnievala, že tieto požiadavky sú dostatočne opodstatnené na to, aby sa im vyhovelo. Prostredníctvom zverejnenia sídla alebo podielu z výroby a predaja jednotlivých výrobcov z Únie zaradených do vzorky by sa ľahko mohla odhaliť totožnosť príslušného výrobcu a požiadavky v tejto súvislosti sa museli zamietnuť.

(17)     Nie je pravda, že Komisia „zamieňala“ určenie podpory začatiu prešetrovania, vymedzenie výrobného odvetvia Únie a výber predbežnej vzorky, keďže tieto kroky ostali navzájom nezávislé a rozhodovalo sa o nich samostatne. Nepreukázalo sa, do akej miery bola reprezentatívnosť vzorky ovplyvnená použitím údajov o výrobe a predaji poskytnutých výrobcami z Únie v rámci preskúmania podpory začatiu prešetrovania. Výrobné odvetvie Únie bolo skutočne predbežne vymedzené pri začatí prešetrovania. Na predbežné určenie celkovej výroby Únie za obdobie prešetrovania, stanovené v odôvodnení 38, sa použili všetky dostupné informácie týkajúce sa výrobcov z Únie vrátane informácií poskytnutých v podnete a údajov získaných od výrobcov z Únie a iných strán pred začatím prešetrovania.

(18)     Všetci výrobcovia z Únie, ktorí odpovedali na otázky týkajúce sa podpory začatiu prešetrovania, boli pri výbere vzorky zohľadnení bez ohľadu na to, či prešetrovanie podporovali, boli proti nemu, alebo sa k nemu nevyjadrili. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(19)     Pri výbere predbežnej vzorky sa posúdila otázka dvojitého/trojitého započítania. Ukázalo sa, že vylúčením výroby a predaja článkov vertikálne integrovaných výrobcov z Únie by sa nezohľadnila tá časť výroby článkov, ktorá sa predáva na voľnom trhu. Preto sa usúdilo, že vylúčenie predaja článkov z celkového objemu výroby by nemuselo nevyhnutne viesť k reprezentatívnejšej vzorke. Okrem toho reprezentatívnosť vzorky sa určila nielen na základe objemu výroby, ale takisto na základe geografického rozloženia a vyváženého zastúpenia vertikálne integrovaných a neintegrovaných výrobcov. Relatívna reprezentatívnosť objemu výroby sa vypočítala na úrovni každého druhu podobného výrobku. Vzhľadom na túto skutočnosť sa dospelo k záveru, že metóda výberu predbežnej vzorky bola primeraná a vzorka sa preto považuje za reprezentatívnu pre výrobné odvetvie Únie vyrábajúce výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, ako celok. Toto tvrdenie sa preto zamietlo. Pokiaľ ide o spoľahlivosť údajov, vzorka sa vybrala na základe informácií dostupných v čase výberu vzorky, ako je ustanovené v článku 27 základného nariadenia. Pokiaľ ide o spoľahlivosť údajov použitých na podporu začatiu prešetrovania, pri prešetrovaní sa nepreukázalo, že údaje získané pred začatím prešetrovania sú významne nedostatočné. Preto možno odôvodnene predpokladať, že výber predbežnej vzorky sa vykonal dostatočne spoľahlivo. Uvedené tvrdenie sa preto zamietlo.

(20)     Pokiaľ ide o zoznam približne 150 ďalších výrobcov z Únie, treba poznamenať, že tieto informácie boli predložené výrazne po uplynutí lehoty stanovenej pre zainteresované strany na pripomienkovanie výberu predbežnej vzorky a pre výrobcov z Únie na požiadanie o zaradenie do vzorky. Okrem toho v čase výberu vzorky bolo Komisii v skutočnosti známych približne 30 výrobcov z Únie uvedených na tomto zozname. Okrem toho pri výbere vzorky sa zohľadnili všetci výrobcovia z Únie, ktorí sa Komisii prihlásili po uverejnení oznámenia o začatí konania. Vzhľadom na túto skutočnosť nebola reprezentatívnosť vzorky ovplyvnená. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(21)     Po doručení pripomienok sa preskúmalo zloženie vzorky vzhľadom na to, že existovali náznaky, že jedna z vybratých spoločností by nebola schopná úplne spolupracovať. V záujme zachovania úrovne reprezentatívnosti vzorky sa vybral ďalší výrobca z Únie. Táto revidovaná vzorka pozostávala teda z desiatich spoločností vybratých na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu každej úrovne výroby, pričom sa zohľadnil objem predaja na trhu EÚ a zemepisná poloha, ktoré možno v stanovenom čase primerane prešetriť. V nadväznosti na vylúčenie doštičiek z vymedzenia príslušného výrobku, a teda z rozsahu pôsobnosti tohto prešetrovania (pozri odôvodnenia 42 – 46 a 349), pozostávala vzorka z ôsmich spoločností. V dôsledku toho predstavoval podiel revidovanej vzorky výrobcov z Únie vyjadrený v percentách z celkovej výroby Únie od 18 % do 21 % pre moduly, od 17 % do 24 % pre články a zahŕňal vertikálne integrovaných a neintegrovaných výrobcov. Vzhľadom na to, že presný percentuálny podiel by umožnil vypočítať objem výroby týchto ďalších výrobcov z Únie, a tak zistiť ich totožnosť, nebolo možné zverejniť takéto presné percentuálne podiely.

(22)     Výrobcovia z Únie, ktorí poskytli Komisii informácie potrebné na výber vzorky v súčasnom antisubvenčnom konaní, sa zhodujú s výrobcami z Únie, ktorí poskytli príslušné informácie v súbežne prebiehajúcom antidumpingovom prešetrovaní. Okrem toho všetci výrobcovia z Únie zaradení do konečnej vzorky v antidumpingovom prešetrovaní poskytli príslušné informácie v tomto antisubvenčnom prešetrovaní, čo umožnilo Komisii vybrať vzorku. Považovalo sa preto za vhodné, aby konečné vzorky výrobcov z Únie boli v obidvoch konaniach rovnaké.

(23)     Čínska vláda zopakovala svoje tvrdenie, že nie je dôvod na zachovanie dôvernosti totožnosti navrhovateľov a výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Ako sa už uviedlo v odôvodnení 9 dočasného nariadenia, výrobcovia z Únie požadovali, aby sa zachovala dôvernosť ich totožnosti z dôvodu rizika odvety. Komisia sa domnievala, že tieto požiadavky sú dostatočne opodstatnené na to, aby sa im vyhovelo. Informácie, ktoré boli poskytnuté Komisii na odôvodnenie rizika odvetných opatrení, nemožno sprístupniť tretím osobám, pretože takéto zverejnenie by zmarilo účel žiadosti o utajenie. Navyše v prípade, keď podľa informácií čínskej vlády výrobca z Únie prehodnotil svoj postoj a odhalil svoju totožnosť tým, že podal na súd žalobu proti dočasnému nariadeniu, nie je už dôvod zverejňovať informácie, na základe ktorých sa poskytlo zachovanie anonymity, keďže totožnosť je už známa.

(24)     Po konečnom sprístupnení informácií Čínska obchodná komora pre dovoz a vývoz strojov a elektronických výrobkov (ďalej len „CCCME“) zopakovala svoje tvrdenia o metóde použitej na výber predbežnej vzorky výrobcov z Únie. Tvrdí najmä, že inštitúcie nezohľadnili 120 výrobcov. Komisia už riešila túto otázku v odôvodnení 9 dočasného nariadenia. Okrem toho inštitúcie overili činnosť spoločností uvedených na tomto zozname. Ukázalo sa, že na zozname sú uvedené najmä montážne firmy, distribútori, prepojení dovozcovia a vyvážajúci výrobcovia z Číny, Taiwanu a Indie. Preto nie je vhodný na preukázanie prehliadnutia významného počtu výrobcov z Únie zo strany inštitúcií. Okrem toho CCCME nespochybnila celkovú výrobu Únie poskytnutím alternatívnych údajov ani nepredložila žiadny dôkaz, že reprezentatívnosť vzorky by mohla byť ovplyvnená, keďže žiadny z údajných ďalších výrobcov z Únie by nebol zaradený do vzorky, keby o ňom Komisia vedela.

c)      Výber vzorky neprepojených dovozcov

(25)     Spomedzi približne 250 neprepojených dovozcov uvedených navrhovateľom a kontaktovaných Komisiou dvadsiati odpovedali na formulár pre výber vzorky pripojený k oznámeniu o začatí konania, dvanásti za moduly, jeden za články. Okrem toho sa prihlásili ďalší siedmi, ale neuviedli žiadny dovoz alebo opätovný predaj príslušného výrobku. Vzorka bola vybratá v súlade s článkom 27 základného nariadenia s cieľom zahrnúť čo najväčší reprezentatívny objem dovozu, ktorý možno v stanovenom čase primerane prešetriť. Na tomto základe sa vybrala vzorka neprepojených dovozcov pozostávajúca z dvoch dovozcov modulov a jedného dovozcu článkov, čo predstavovalo približne 2 % – 5 % celkového dovozu z príslušnej krajiny. Z doručených vyplnených dotazníkov však vyplynulo, že hlavnou činnosťou jedného z troch dovozcov bola v skutočnosti montáž solárnych zariadení, a nie obchodovanie s príslušným výrobkom. Pokiaľ ide o činnosť druhého dovozcu, ten bol dovozcom modulov, a nie článkov. Kvalita informácií vo vyplnenom dotazníku však nepostačovala na zahrnutie do analýzy neprepojených dovozcov. Prešetrovaním sa takisto zistilo, že väčšina dovozu príslušného výrobku vstupuje na trh Únie prostredníctvom spoločností prepojených s vyvážajúcimi výrobcami v ČĽR alebo montážnych podnikov, alebo navrhovateľov projektov.

(26)     V nadväznosti na uloženie dočasných antidumpingových opatrení v súbežnom antidumpingovom prešetrovaní Komisia kontaktovala ďalších dovozcov, ktorí už spolupracovali pri prešetrovaní v počiatočnej fáze tak, že poskytli základné informácie o svojich činnostiach súvisiacich s prešetrovaným výrobkom počas obdobia prešetrovania, ako sa uvádza v oznámení o začatí konania. Cieľom bolo zistiť, či možno zväčšiť veľkosť vzorky neprepojených dovozcov. Prihlásilo sa šesť spoločností spĺňajúcich požiadavky na neprepojených dovozcov obchodujúcich s príslušným výrobkom (t. j. jeho nákup a opätovný predaj) a prejavilo ochotu ďalej spolupracovať v rámci prešetrovania. Päť z týchto šiestich spoločností odpovedalo v stanovenej lehote. Z týchto piatich odpovedí boli len tri vyplnené dostatočne, aby sa umožnilo zmysluplné posúdenie. Vzhľadom na túto skutočnosť bola vzorka neprepojených dovozcov rozšírená a pozostávala zo štyroch dovozcov modulov, čo predstavovalo približne 2 % – 5 % celkového dovozu z príslušnej krajiny. Vzhľadom na štruktúru neprepojených dovozcov, ktorí boli väčšinou malé a stredné podniky, nebolo možné vytvoriť vzorku predstavujúcu väčší podiel z dôvodu obmedzených zdrojov, ktoré mali inštitúcie k dispozícii.

d)      Vyplnené dotazníky a overovanie

(27)     Komisia poslala dotazníky predstaviteľom ČĽR (vrátane osobitných dotazníkov pre China Development Bank, Export Import Bank of China, Čínsku banku, Šanghajskú banku, Sinosure, iné relevantné finančné inštitúcie a štátom vlastnených výrobcov polykryštalického kremíka, skla a hliníka, ktorí dodávali tieto suroviny príslušnému priemyselnému odvetviu počas obdobia prešetrovania), ôsmim vyvážajúcim výrobcom z ČĽR zaradeným do vzorky, iným vyvážajúcim výrobcom z ČĽR, ktorí o to požiadali, ako aj výrobcom z Únie zaradeným do vzorky, neprepojeným dovozcom zaradeným do vzorky a hospodárskym subjektom z dodávateľskej a odbytovej oblasti a ich združeniam, ktoré sa prihlásili v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania. Komisia takisto oslovila reprezentatívne združenie spotrebiteľov.

(28)     Odpovede zaslali čínska vláda, všetci vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky a ich prepojené spoločnosti v ČĽR, piati vyvážajúci výrobcovia, ktorí požiadali o individuálne preskúmanie, všetci výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, všetci neprepojení výrobcovia z Únie zaradení do vzorky a 21 hospodárskych subjektov z dodávateľskej a odbytovej oblasti, a traja z ich združení.

(29)     Komisia si vyžiadala a preverila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie úrovne subvencovania, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovacie návštevy boli vykonané v priestoroch týchto štátnych orgánov a finančných inštitúcií, spoločností zaradených do vzorky, jedného neprepojeného dovozcu, dvoch dodávateľských a štyroch odbytových subjektoch, združení a nezávislých konzultantov:

a)      Vláda Čínskej ľudovej republiky

– Čínske ministerstvo obchodu, Peking, Čína.

– Huaxia Bank, Peking, Čína

– China Development Bank, Peking, Čína

– Export Import Bank of China, Peking, Čína

– China Export & Credit Insurance Corporation (SINOSURE), Peking, Čína

b)      Výrobcovia z Únie

– osem výrobcov z Únie zaradených do vzorky

c)      Skupiny vyvážajúcich výrobcov (a prepojené spoločnosti) v ČĽR

– Changzhou Trina Solar Energy Co. Ltd, Čína

– Delsolar (Wujiang) Ltd.(Wujiang) Co. Ltd., Čína

– Jiangxi LDK Solar Hi-tech Co. Ltd., Čína

– JingAo Group, Čína

– Wuxi Suntech Power Co. Ltd, PRC Power Co. Ltd, Čína

– Yingli Green Energy Holding Company, Čína

– Zhejiang Yuhui Solar Energy Source Co. Ltd a Renesola Jiangsu Ltd, Čína

– Jinko Solar Co Ltd, Čína

d)      Neprepojený dovozca v Únii

– IBC SOLAR AG, Bad Staffelstein, Nemecko

e)      Hospodárske subjekty z dodávateľskej oblasti

– Roth & Rau AG, Hohenstein-Ernsthal, Nemecko

– WACKER Chemie AG, Burghausen, Nemecko

f)       Hospodárske subjekty z odbytovej oblasti

– Juwi Solar GmbH, Worrstadt, Nemecko

– ValSolar SL, Badajoz, Španielsko

– Jayme de la Costa, Pedroso, Portugalsko

– Sunedison, Spain Construction, Madrid, Španielsko

g)      Združenia

– Európske združenie fotovoltického priemyslu (ďalej len „EPIA“), Brusel, Belgicko

h)      Nezávislý konzultant

– Europressedienst, Bonn, Nemecko

(30)     Pripomienky predložené zainteresovanými stranami sa zvážili a vo vhodných prípadoch sa aj zohľadnili.

(31)     Združenie pre cenovo prístupnú slnečnú energiu (AFASE), ktoré zastupuje dovozcov, hospodárske subjekty z dodávateľskej a odbytovej oblasti, spochybnilo právny základ návštevy vykonanej v priestoroch Europressedienst tvrdením, že nezávislý konzultant nie je zainteresovaná strana podľa článku 26 základného nariadenia. Zistenia by však mali vždy, keď to je možné, vychádzať zo spoľahlivých a overiteľných údajov. Europressedienst poskytla informácie o makroekonomických ukazovateľoch na základe zmluvy. Komisia uskutočnila overovanie na mieste v príslušných priestoroch v záujme zásady dobrej správy, aby overila spoľahlivosť a správnosť údajov, z ktorých Komisia vychádzala pri svojich zisteniach.

(32)     Čínska vláda tvrdila, že jej právo na obhajobu v súvislosti s prístupom k spisom otvoreným na nahliadnutie zainteresovaným stranám bolo porušené, pretože i) chýbali informácie zo spisov, ktoré nie sú dôverné, bez toho, aby boli uvedené „presvedčivé dôvody“ alebo poskytnuté dostatočne podrobné zhrnutia, alebo v niektorých prípadoch dôvody neposkytnutia zhrnutia, ktoré nie je dôverného charakteru, ii) chýbalo nedôverné znenie celého vyplneného dotazníka výrobcu z Únie a iii) prieťahy pri vypracovaní nedôverných znení vyplnených dotazníkov výrobcov z Únie pre zainteresované strany boli prehnané.

(33)     i) Pokiaľ ide o tvrdenie, že v otvorenom spise chýbajú informácie, zainteresovaná strana nespresnila, ktoré informácie má mysli. ii) Jej tvrdenie, že nedôverné znenie celého vyplneného dotazníka nebolo sprístupnené, bolo nesprávne. iii) Pokiaľ ide o prieťahy v sprístupnení nedôverných odpovedí na dotazníky výrobcov z Únie zaradených do vzorky, dotknutej strane bolo vysvetlené, že dotazníky boli doplnené do nedôverného spisu až po kontrole úplnosti a primeranosti zhrnutí. Aby sa zabezpečilo právo výrobcov z Únie na anonymitu, tiež sa preverilo, že nedôverné znenie dotazníkov skutočne neodhalí totožnosť príslušného výrobcu z Únie. V niektorých prípadoch bolo preto potrebné, aby pred ich sprístupnením iným zainteresovaným stranám predkladajúca strana primerane upravila nedôverné znenia.

(34)     V každom prípade sa usudzuje, že to žiadnym spôsobom neovplyvnilo právo zainteresovaných strán na obhajobu. Komisia poskytla načas všetkým zainteresovaným stranám príležitosť reagovať na informácie obsiahnuté v spise otvorenom k nahliadnutiu tak, aby ich pripomienky, ak boli odôvodnené a oprávnené, mohli byť zohľadnené pred sformulovaním akýchkoľvek záverov v rámci prešetrovania. Zainteresovaná strana mala každú príležitosť vyjadriť sa k dotazníkom od výrobcov v Únii zaradených do vzorky po predbežnom ako aj konečnom sprístupnení informácií. Preto treba poznamenať, že hoci sprístupnenie informácií a prístup k spisu otvorenému na nahliadnutie zainteresovaným stranám vychádza z rozdielnych právnych predpisov, zainteresované strany mali dostatok príležitostí na vyjadrenie sa k všetkým informáciám sprístupneným ktorýmkoľvek účastníkom prešetrovania. Preto sa toto tvrdenie muselo zamietnuť.

(35)     Všetky zainteresované strany boli informované o hlavných skutočnostiach a dôvodoch, na základe ktorých sa má odporučiť uloženie vyrovnávacieho cla na dovoz fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (napr. článkov) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z nej (ďalej len „konečné sprístupnenie informácií“). Všetkým stranám bola poskytnutá lehota, počas ktorej mohli ku konečnému sprístupneniu informácií predložiť pripomienky.

(36)     Pripomienky predložené zainteresovanými stranami sa zvážili a vo vhodných prípadoch sa aj zohľadnili.

1.5.        Prijatie záväzku vzhľadom na konečné clá

(37)     Komisia dostala po konečnom sprístupnení informácií zmenenú ponuku záväzku vyvážajúcich výrobcov spolu s Čínskou obchodnou komorou pre dovoz a vývoz strojov a elektronických výrobkov, ktorá sa vzťahovala aj na súbežné antidumpingové prešetrovanie. Rozhodnutím Komisie 2013/XXX/EÚ z XX. novembra 2013 Komisia potvrdila prijatie záväzku.

1.6.        Obdobie prešetrovania a posudzované obdobie

(38)     Prešetrovanie subvencovania a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2011 do 30. júna 2012 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov, ktoré sú relevantné pre posúdenie ujmy, sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2009 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

2.           PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

2.1.        Príslušný výrobok

(39)     Príslušný výrobok bol v počiatočnej fáze vymedzený ako fotovoltické (FV) moduly alebo panely a články a doštičky na báze kryštalického kremíka typu používaného vo fotovoltických moduloch alebo paneloch na báze kryštalického kremíka s pôvodom v ČĽR alebo odosielaných z nej. Články a doštičky nie sú hrubšie než 400 mikrometrov. Tento výrobok je v súčasnosti zaradený pod číselné znaky KN ex 3818 00 10, ex 8501 31 00, ex 8501 32 00, ex 8501 33 00, ex 8501 34 00, ex 8501 61 20, ex 8501 61 80, ex 8501 62 00, ex 8501 63 00, ex 8501 64 00 a ex 8541 40 90.

(40)     Z vymedzenia pojmu príslušný výrobok sú vylúčené tieto druhy výrobkov:

– solárne nabíjačky, ktoré sa skladajú z menej než šiestich článkov, sú prenosné a zásobujú prístroje elektrickou energiou alebo nabíjajú batérie,

– tenkovrstvové fotovoltické výrobky,

– fotovoltické výrobky na báze kryštalického kremíka, ktoré sú trvalo zabudované do elektrických zariadení s funkciou inou ako výroba elektrickej energie a ktoré spotrebúvajú elektrickú energiu vyrobenú zabudovaným fotovoltickým článkom (fotovoltickými článkami) na báze kryštalického kremíka.

2.2.        Podobný výrobok

(41)     Pri prešetrovaní sa zistilo, že príslušný výrobok a výrobok, ktorý sa vyrába a predáva v Únii výrobným odvetvím Únie, majú rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti a rovnaké základné konečné použitie. Preto sa považujú za podobné výrobky v zmysle článku 2 písm. c) základného nariadenia.

2.3.        Tvrdenia týkajúce sa vymedzenia výrobku

2.3.1.     Vylúčenie doštičiek

(42)     Zainteresované strany tvrdili, že doštičky majú byť vylúčené z vymedzenia výrobku, pretože doštičky nemajú rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti ako články a moduly. Okrem argumentov predložených pred zverejnením dočasného antidumpingového nariadenia boli následne v tejto súvislosti predložené ďalšie dva argumenty.

(43)     Po prvé, zainteresované strany tvrdili, že doštičky možno použiť na iné účely než výrobu článkov, najmä na výrobu integrovaných obvodov a ďalších mikroprístrojov. V tejto súvislosti sa poznamenáva, že nie všetky doštičky sú zahrnuté do vymedzenia výrobku tohto prešetrovania, ktoré je obmedzené na „doštičky typu používaného vo fotovoltických moduloch alebo paneloch na báze kryštalického kremíka“ a tieto doštičky majú „hrúbku nepresahujúcu 400 mikrometrov“. I keď doštičky určite existujú v iných aplikáciách, prešetrovanie nikdy nezahŕňalo doštičky, ktoré sa používajú pri výrobe iných výrobkov ako integrované obvody. Okrem toho žiadny z výrobcov, dovozcov alebo používateľov zapojených do trhu s týmito inými typmi doštičiek nepredložil tvrdenie, že ich doštičky podliehajú registrácii alebo sa na ne vzťahujú dočasné antidumpingové clá. Preto sa dospelo k záveru, že tieto iné druhy doštičiek nie sú zahrnuté do vymedzenia výrobku v tomto prešetrovaní. Súčasne to ukazuje, že doštičky nemusia mať nevyhnutne rovnaké koncové použitie ako články a moduly.

(44)     Po druhé sa tvrdí, že nespracované doštičky nemajú žiadnu z podstatných elektrických vlastností, ktoré odlišujú solárne články a moduly od iných výrobkov. Doštičkám chýba najmä schopnosť vyrábať elektrinu zo slnečného žiarenia, čo je kľúčovou funkciou kryštalických fotovoltických článkov a modulov.

(45)     Prešetrovaním sa skutočne ukázalo, že, schopnosť vyrábať elektrinu zo slnečného žiarenia vzniká až vtedy, keď je doštička pretvorená na článok. Táto premena sa vykonáva v článkoch, ktoré absorbujú svetelné žiarenie a prostredníctvom kryštalického kremíka ho premieňajú na elektrickú energiu. Články majú PN prechod na umožnenie zberu a odvádzania elektrickej energie, ktorá sa vyrobí v článkoch. Moduly vznikajú spájaním článkov pomocou plochých drôtov alebo kovových pásikov a vzniknú reťazce článkov. Tie sa z obidvoch strán zapuzdrujú. Na vrchnú časť sa väčšinou používa sklo a na spodnú polymérny podkladový kryt. Na účely montáže v teréne sa spravidla vytvárajú rámy (napr. na strechách). Moduly môžu, ale nemusia mať menič.

(46)     Vzhľadom na odlišné základné fyzikálne a technické vlastnosti, vymedzené počas prešetrovania okrem iného ako spôsobilosť vyrábať elektrickú energiu zo slnečného žiarenia, sa usúdilo, že doštičky by mali byť vylúčené z vymedzenia príslušného výrobku, a teda aj z rozsahu pôsobnosti tohto prešetrovania.

2.3.2.     Fyzikálne, chemické a technické vlastnosti a konečné použitie

(47)     Viaceré zainteresované strany tvrdili, že prešetrovanie sa nemôže vzťahovať na dva výrobky s rozličnými fyzikálnymi, chemickými a technickými vlastnosťami, a preto moduly a články by mali byť predmetom dvoch samostatných prešetrovaní. Okrem toho tvrdili, že nie je jasné, či sa prešetrovanie vzťahuje len na jeden výrobok alebo na dva samostatné výrobky, a preto nemajú plnú možnosť chrániť svoje záujmy.

(48)     Výroba článkov a modulov je jeden výrobný proces s rozličnými výrobnými krokmi. Články určujú vlastnosti konečného výrobku (t. j. modulov). Prešetrovaním sa ukázalo, že výroba článkov je priamo a výlučne určená na výrobu modulov; moduly a články majú rovnaké fyzikálne, chemické a technické vlastnosti (určené použitými surovinami) a majú rovnaké základné konečné použitie, t. j. predávajú sa na účely zabudovania do fotovoltických solárnych systémov. Výkonnosť modulov je priamo spojená s výkonnosťou článkov.

(49)     V oznámení o začatí konania sa zreteľne uvádza, že moduly a články predstavujú výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania. Zainteresované strany preto mali plnú možnosť chrániť svoje záujmy na základe príslušného výrobku podľa jeho vymedzenia. Argumenty sa z týchto dôvodov zamietli.

2.3.3.     Odlišná nomenklatúra

(50)     Okrem toho sa tvrdilo, že moduly a články sa nemôžu považovať za jeden výrobok, keďže majú niekoľko odlišných osemmiestnych číselných znakov KN, podpoložiek so šesťmiestnym číselným kódom a položiek HS so štvormiestnym číselným kódom. V tejto súvislosti treba poznamenať, že články aj moduly môžu byť deklarované pod colnou položkou 8541 40 90, zatiaľ čo colné položky pod položkou 8501 sú určené pre elektrické generátory všeobecne a nie konkrétne pre solárne výrobky. Z tohto dôvodu sa toto tvrdenie zamietlo.

2.3.4.     Pridaná hodnota článkov

(51)     Viaceré strany tvrdili, že pridaná hodnota procesu premeny článkov predstavuje najväčšiu časť hodnoty modulu, a preto sa články musia považovať za samostatný výrobok.

(52)     Pri prešetrovaní sa zistilo, že výroba článkov je technologicky najsofistikovanejšou časťou výrobného procesu. Takisto sa však zistilo, že uvedené dva výrobné kroky sú navzájom prepojené a pridaná hodnota sa nesústreďuje do konkrétnej fázy výrobného procesu, ale je rozložená na celý výrobný proces. Tvrdenie sa z týchto dôvodov zamietlo.

2.3.5.     Samostatné obchodné trhy

(53)     Niektoré zainteresované strany tvrdili, že moduly a články majú samostatné obchodné trhy, a preto by sa mali považovať za odlišné výrobky, čo takisto preukazuje skutočnosť, že veľký počet výrobcov nie je vertikálne integrovaných.

(54)     Moduly a články nemožno považovať za samostatné výrobky, ktorých ceny kolíšu len v závislosti od trhových faktorov. Ich ceny sú v skutočnosti pevne prepojené a ovplyvnené cenou polykryštalického kremíka. Podobne, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 49, príslušný výrobok sa vyrába v jednom výrobnom procese s rôznymi krokmi. Skutočnosť, že niektorí výrobcovia nie sú vertikálne integrovaní, je spôsobená len obchodným rozhodnutím a úsporami z rozsahu a nezmení tento záver. Argument sa musel z týchto dôvodov zamietnuť.

2.3.6.     Konečné použitie a zameniteľnosť

(55)     Viaceré zainteresované strany tvrdili, že moduly a články sa musia považovať za odlišné výrobky, keďže majú odlišné konečné použitie a nie sú zameniteľné.

(56)     Ako sa už uviedlo, pri prešetrovaní sa ukázalo, že výroba článkov-modulov je jeden výrobný proces, a preto otázka zameniteľnosti rôznych krokov jedného výrobného procesu nie je uplatniteľná. Okrem toho moduly a články majú rovnaké konečné použitie, premieňajú slnečné žiarenie na elektrickú energiu, a preto sa nemôžu použiť v iných aplikáciách.

2.3.7.     Distribučné kanály

(57)     Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že moduly a články nemajú rovnaké distribučné kanály, a preto by sa nemali považovať za jeden výrobok. Prešetrovaním sa ukázalo, že moduly a články možno distribuovať v rámci rozličných alebo podobných distribučných kanálov. Hlavnými kritériami na vymedzenie jediného výrobku sú však rovnaké fyzikálne, chemické a technické vlastnosti a konečné použitie. Vzhľadom na odôvodnenia 47 až 49 sa dospelo k záveru, že rozličné distribučné kanály sa preto nepovažujú za určujúci prvok. Tento argument by sa mal preto zamietnuť.

2.3.8.     Vnímanie spotrebiteľmi

(58)     Tvrdilo sa, že moduly a články sa podstatne odlišujú z hľadiska vnímania spotrebiteľmi, a preto by sa nemali považovať za jediný výrobok.

(59)     Podobne ako sa už uviedlo, hlavnými kritériami na vymedzenie jedného výrobku sú rovnaké fyzikálne, chemické a technické vlastnosti a konečné použitie. Vzhľadom na odôvodnenia 47 až 49 sa usúdilo, že odlišné vnímanie spotrebiteľmi sa nepovažuje za určujúci prvok. Tento argument by sa mal preto zamietnuť.

2.3.9.     Samostatné prešetrovanie článkov a modulov

(60)     Zainteresované strany zopakovali, že články a moduly nie sú jeden výrobok, a preto by mali byť posudzované samostatne. Na rozdiel od doštičiek ale články a moduly majú rovnaké základné vlastnosti, t. j. schopnosť vyrábať elektrickú energiu zo slnečného žiarenia. Preto boli tieto argumenty zamietnuté.

(61)     Po konečnom sprístupnení informácií jeden vývozca tvrdil, že samotné články nedokážu vyrábať elektrickú energiu. Aby to dokázali, musia byť údajne zabudované do modulov. Každý článok má ale sám o sebe schopnosť vyrábať zo slnečného žiarenia elektrickú energiu zvyčajne na úrovni okolo 4W. I keď tento výkon môže byť nedostatočný pre väčšinu použití, ktoré vyžadujú montáž viacerých článkov do modulov, neznamená to však, že článok sám o sebe už nemá spôsobilosť vyrábať elektrickú energiu.

(62)     Po konečnom sprístupnení informácií jeden vývozca ďalej tvrdil, že články nie sú len iný typ modulu, ale že sú úplne odlišný výrobok. V skutočnosti je článok kľúčovou súčasťou modulu. Článok ako kľúčový prvok je celkom zrejme nie „úplne odlišný výrobok“, keďže moduly a články majú rovnaké základné charakteristiky výroby elektrickej energie zo slnečného žiarenia, ako sa uvádza v odôvodnení 60.

(63)     Tá istá strana okrem toho tvrdila, že pri výbere výrobcov z Únie a čínskych vývozcov na zaradenie do vzorky sa rozdiel medzi článkami a modulmi zohľadnil. Preto mali byť vytvorené rôzne colné sadzby pre moduly a články. V tomto ohľade sa potvrdzuje, že rozdiel medzi modulmi a článkami bol skutočne zohľadnený pri zaraďovaní výrobcov z Únie a čínskych vývozcov do vzorky, ako je uvedené v odôvodneniach 10 a 14 dočasného antidumpingového nariadenia. Tento postup bol však použitý len preto, aby sa zabezpečila reprezentatívnosť vzorky, a ako taký neznamená, že články a moduly by sa nemali považovať za jeden výrobok, alebo že by sa mali vytvoriť samostatné colné sadzby pre články a moduly. Skutočne, aby sa zabezpečilo, že vzorka je reprezentatívna pre všetky druhy výrobkov, bolo dôležité pri výbere vzorky rozlišovať medzi článkami a modulmi. Okrem toho, keďže existoval určitý stupeň neistoty v súvislosti s otázku, či články a moduly sa majú považovať za jeden výrobok alebo za dva samostatné výrobky, bolo nutné zabezpečiť reprezentatívnosť pre oba možné výsledky.

(64)     Vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že skutočnosť, že v záväzku sú článkom a modulom priradené rôzne minimálne dovozové ceny a objemy, údajne potvrdzuje, že moduly a články sú rozdielne výrobky vyžadujúce dve odlišné prešetrovania. Rôzne minimálne dovozné ceny sú však iba známkou toho, že články a moduly sú rôzne skupiny typov výrobkov, ktoré sú predávané za rôzne ceny. Aby mali minimálne dovozné ceny význam, je preto nutné vymedziť rôzne ceny.

(65)     Skutočnosť, že články a moduly sú odlišné skupiny typov výrobkov, nie je ako taká podstatná pre vymedzenie príslušného výrobku. Pre vymedzenie príslušného výrobku stačí, že výrobky majú rovnaké základné vlastnosti a konečné použitie, čo je prípad modulov a článkov, ako je opísané v odôvodneniach 46 a 71.

(66)     Čínska vláda tvrdila, že posúdenie, či články a moduly sú jediný príslušný výrobok, nerieši rad kritérií vymedzených odvolacím orgánom vo veci ES – azbest[6]. Tieto kritériá sa používajú na vymedzenie „podobného výrobku“ a nie príslušného výrobku. Inými slovami, tieto kritériá musia byť použité na vymedzenie podobného výrobku, napríklad podobný výrobok vyrába výrobné odvetvie Únie a tento je potom porovnávaný s príslušným výrobkom vyvážaným čínskymi vyvážajúcimi výrobcami. Tieto kritériá nie sú preto vhodné na vymedzenie príslušného výrobku. V každom prípade inštitúcie poznamenávajú, že uplatňovanie kritérií použitých vo veci ES – azbest na vymedzenie príslušného výrobku by v tomto prípade neviedlo k inému výsledku. Prvé a druhé kritérium (vlastnosti, povaha a kvalita, respektíve konečné použitia) sú totožné s kritériami fyzikálnych, chemických a technických vlastností a konečnými použitiami použitými v predchádzajúcich odôvodneniach. Tretie kritérium (vkus a zvyky spotrebiteľov) nie je naozaj užitočné pre tento prípad, keďže články sú kľúčovým komponentom modulov. Pokiaľ ide o štvrté kritérium, tarifné zatriedenie, poznamenáva sa, že články ako aj moduly môžu byť deklarované pod colnou položkou 8541 40 90, zatiaľ čo colné položky pod položkou 8501 sú určené pre elektrické generátory všeobecne a nie konkrétne pre solárne produkty.

(67)     Iné zainteresované strany tvrdili, že objektívne uplatňovanie kritérií vytvorených Súdnym dvorom v predchádzajúcich prípadoch[7] údajne vedie k záveru, že moduly a články sú rôzne výrobky. V tejto súvislosti sa poznamenáva, že súd len naznačil niekoľko kritérií, ktoré možno zohľadniť – neexistuje žiadna povinnosť používať všetky kritériá vo všetkých prípadoch, keďže nie všetky z nich musia byť relevantné. Tieto kritériá sa posudzovali v odôvodneniach 27 až 39 dočasného antidumpingového nariadenia, pričom sa zistilo, že niektoré kritériá nie sú pre tento prípad relevantné. Vo veci Brosmann posúdenie príslušnosti rôznych typov obuvi do skupiny „príslušného výrobku“ sa tiež uskutočnilo len na základe troch kritérií, ktoré boli považované za relevantné. Vzhľadom na to, že zainteresované strany neposkytli žiadne odôvodnenie, prečo objektívne uplatňovanie kritérií vedie k záveru, že moduly a články sú rozdielne výrobky, nemožno toto tvrdenie prijať.

(68)     Okrem toho sa pripomína, že články a moduly majú rovnaké základné konečné použitie, t. j. sú predávané na zabudovanie do fotovoltických solárnych systémov. Výkonnosť modulov je priamo spojená s výkonnosťou článkov, ako sa uvádza v odôvodnení 28 dočasného antidumpingového nariadenia.

(69)     Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že vylúčenie doštičiek z vymedzenia výrobku a skutočnosť, že na výrobu modulov z článkov je potrebné významné spracovanie, takisto vyvracajú tvrdenie, že články a moduly majú rovnaké konečné použitie. Tiež sa tvrdí, že posúdenie rovnakého konečného použitia modulov a článkov vychádza z predpokladu, že doštičky, moduly a články majú rovnaký výrobný proces.

(70)     Po prvé, záver, že posúdenie rovnakého konečného použitia modulov a článkov vychádza z predpokladu rovnakého výrobného procesu, je nesprávny. I keď obe konštatovania sú skutočne uvedené v tom istom odôvodnení 36 dočasného antidumpingového nariadenia, neznamená to, že jeden záver je založený na predpoklade druhého. Spojenie „okrem toho“ oddeľujúce tieto dve konštatovania objasňuje, že druhá výpoveď nevychádza z prvej. Navyše, tieto dve konštatovania sú uvedené na riešenie dvoch samostatných okruhov pod nadpisom „konečné použitie a zameniteľnosť“. Prvé konštatovanie týkajúce sa výrobného procesu rieši zameniteľnosť, zatiaľ čo druhé rieši konečné použitie. Základný predpoklad, že posúdenie rovnakého konečného použitia modulov a článkov vychádza z predpokladu, že doštičky, moduly a články majú rovnaký výrobný proces, je preto nesprávny.

(71)     Pokiaľ ide o skutočné konečné použitie článkov a modulov, zainteresované strany nespochybnili, že moduly a články sú predávané na zabudovanie do fotovoltických solárnych systémov. Záver, že moduly a články majú rovnaké konečné použitie, je preto potvrdený.

2.3.10.   Tenkovrstvové fotovoltické výrobky

(72)     Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že tenkovrstvové fotovoltické výrobky sa majú začleniť do vymedzenia príslušného výrobku, pričom tvrdila, že majú rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti a rovnaké základné konečné použitie.

(73)     Tenkovrstvové fotovoltické výrobky sú jasne vylúčené z vymedzenia výrobku (pozri odôvodnenie 40). Tenkovrstvové fotovoltické výrobky skutočne majú v porovnaní s príslušným výrobkom odlišné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti. Vyrábajú sa iným výrobným procesom a nevyrábajú sa z kryštalického kremíka, ktorý je hlavnou surovinou na výrobu modulov a článkov. Majú nižšiu konverznú účinnosť a nižší výkon vo wattoch, a preto nie sú vhodné na také isté použitia ako príslušný výrobok. Argumenty sa museli z týchto dôvodov zamietnuť.

2.3.11.   Polotovary

(74)     Ďalej sa tvrdilo, že články by sa mali považovať za polotovary, zatiaľ čo moduly sú konečné výrobky, preto by sa nemali považovať za jeden výrobok.

(75)     Ako sa už uviedlo, hlavné kritériá na vymedzenie jedného výrobku sú rovnaké fyzikálne, chemické a technické vlastnosti a konečné použitie. Vzhľadom na odôvodnenia 47 až 49 sa preto usúdilo, že rozdiel medzi polotovarmi a konečnými výrobkami sa nepovažuje za určujúci prvok. Tento argument by sa mal preto zamietnuť.

2.3.12.   Solárne nabíjačky

(76)     Jedna zainteresovaná strana požadovala vylúčenie solárnych panelov určených výlučne na nabíjanie 12 V batérií na základe skutočnosti, že ich konečné použitie sa odlišuje od konečného použitia modulov na zapojenie do siete, keďže vytvárajú omnoho menšie napätie, a preto nie sú vhodné na zapojenie do siete.

(77)     Podľa oznámenia o začatí konania sú z výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, vylúčené prenosné solárne nabíjačky, ktoré sa skladajú z menej než šiestich článkov a napájajú sa elektrickou energiou prístroje alebo ktoré nabíjajú batérie. Moduly, ktoré sú zložené z viac ako šiestich článkov a sú určené len na nabíjanie batérií, majú rovnaké základné vlastnosti a výkonnosť ako moduly na zapojenie do siete. Používa sa v nich napätie naprázdno, ktoré má nižšie napätie než obvod používaný v moduloch na zapojenie do siete. Pri prešetrovaní sa zistilo, že napriek tomuto rozdielu možno tento druh modulov zapojiť do siete. Nižšie napätie možno jednoducho vyvážiť zväčšením veľkosti resp. počtu článkov. Preto sa na moduly, ktoré sú určené na nabíjanie batérií a pozostávajú z viac než šiestich článkov, vzťahuje vymedzenie príslušného produktu.

(78)     Zainteresované strany takisto tvrdili, že vymedzenie „solárnych nabíjačiek, ktoré sa skladajú z menej než šiestich článkov“ je priúzke a má sa rozšíriť o výrobky s podobnou funkciou, ktoré nie sú zahrnuté do tohto vymedzenia, ako napríklad výrobky podobnej veľkosti využívajúce väčší počet menších buniek.

(79)     Okrem toho zainteresované strany tvrdili, že vymedzenie „fotovoltických výrobkov na báze kryštalického kremíka, ktoré sú trvalo zabudované do elektrických zariadení“ je priúzke, keďže sú vylúčené len kompletné elektrické zariadenia, kým solárne komponenty na zabudovanie do elektrických zariadení nie sú nevyhnutne vylúčené.

(80)     Analýza argumentov predložených rôznymi zainteresovanými stranami skutočne ukázala, že je vhodnejšie vymedziť vyňatie takýchto výrobkov na základe technických noriem než na základe počtu článkov. Predovšetkým sa zistilo, že vymedzenie v norme IEC 61730-1 Aplikačná trieda C primeranejšie vymedzuje výrobky, ktoré majú byť vyňaté z rozsahu pôsobnosti opatrení.

(81)     Po konečnom sprístupnení informácií boli doručené pripomienky týkajúce sa vylúčenia na základe tejto medzinárodnej normy. Tvrdilo sa, že by bolo vhodnejšie vymedziť vylúčenie na základe výstupného napätia a výstupného výkonu ako „moduly alebo panely s výstupným napätím nepresahujúcim 50 V JP a výstupným výkonom neprekračujúcim 50 W výhradne na priame použitie ako nabíjačky batérií v systémoch s rovnakým napätím a výkonovými charakteristikami“ než odkazom na príslušnú medzinárodnú normu. Toto tvrdenie možno uznať a konečné vylúčenie je určené podľa tohto vymedzenia.

2.3.13.   Solárne moduly na integráciu do strechy

(82)     Iná zainteresovaná strana tvrdila, že solárne moduly na integráciu do strechy by mali byť vyňaté z rozsahu pôsobnosti tohto prešetrovania, pretože spájajú funkciu solárneho modulu s funkciou strešnej škridle alebo bridlice. Ako také nie sú priamo zameniteľné štandardným solárnym modulom.

(83)     Prešetrovaním sa však ukázalo, že tak štandardné moduly, ako aj solárny modul na integráciu do strechy musia spĺňať rovnaké elektrické normy. I keď (strešný zabudovaný) solárny modul na integráciu do strechy nemožno jednoducho nahradiť štandardným modulom, možno ho nahradiť štandardným modulom a strešnými škridlami alebo bridlicami. Tieto výrobky majú preto rovnakú základnú technickú vlastnosť výroby elektriny zo slnečného žiarenia. Pridaná funkcia (ktorá je inak zabezpečovaná strešnou krytinou) sa nepovažuje za podstatnú a nevyžaduje vyňatie solárnych modulov na integráciu do strechy z vymedzenia výrobku.

(84)     Po konečnom sprístupnení informácií tá istá zainteresovaná strana tvrdila, že absencia dvojitej zameniteľnosti medzi solárnymi modulmi na integráciu do strechy a štandardnými solárnymi modulmi je znakom toho, že solárne moduly na integráciu do strechy by mali byť vyňaté z rozsahu pôsobnosti opatrení, pričom odkazovali na prípad obuvi[8] všeobecne a konkrétne na prípad atletickej obuvi vyrábanej špeciálnou technológiou STAF. Na vylúčenie STAF však bolo veľa dôvodov a samotnú absenciu dvojitej zameniteľnosti nepovažoval Všeobecný súd za dostatočný dôvod vo veci Brosmann[9], ktorý potvrdil, že veľmi odlišný výrobok, ako je vychádzková obuv a turistická obuv, možno napriek ich rozdielom skutočne považovať za príslušný výrobok v jednom antidumpingovom prešetrovaní.

(85)     Okrem toho zainteresovaná strana tvrdila, že absencia výroby v EÚ a skutočnosť, že zainteresovaná strana vlastní práva duševného vlastníctva, údajne potvrdzujú, že solárne moduly na integráciu do strechy sú inovatívne a odlišné od akéhokoľvek iného produktu. Pokiaľ však ide o vec týkajúcu sa obuvi, ktorú uvádza zainteresovaná strana, Všeobecný súd vo veci Brosmann rozhodol, že „„[čo sa týka tvrdení založených ...] na neexistencii výroby tohto druhu obuvi v Spoločenstve a na existencii patentu, treba uviesť, že nejde o rozhodujúce tvrdenia..“[10]. V dôsledku toho sa obuv s patentovanou technológiou v tomto prípade považovala za príslušný výrobok.

(86)     Zainteresovaná strana taktiež tvrdila, že solárne moduly na integráciu do strechy majú byť vylúčené z vymedzenia príslušného výrobku, pretože sa predávajú za podstatne vyššie ceny než štandardné moduly. Podobne vo veci obuvi boli výrobky STAF presahujúce určitú cenu vylúčené z vymedzenia príslušného výrobku. V tejto súvislosti sa poznamenáva, že solárny modul na integráciu do strechy v sebe spája funkciu solárneho modulu s funkciou strešnej škridle alebo bridlice, ako je uvedené v odôvodnení 83. Priame porovnanie cien preto nie je zmysluplné, keďže pridaná funkcia vedie prirodzene k vyšším cenám.

(87)     V odpovedi na toto tvrdenie zainteresovaná strana tvrdila, že na základe takéhoto zdôvodnenia by bolo nemožné vôbec niekedy uplatňovať cenové rozdiely ako doplnkový ukazovateľ zaručujúci vylúčenie z vymedzenia výrobku. Tento výklad je však priveľmi ďalekosiahly. V predchádzajúcom odôvodnení sa hovorí len to, že v tomto konkrétnom prípade, keď moduly na integráciu do strechy spájajú funkciu príslušného výrobku a iného výrobku (v tomto prípade strešnej škridle alebo bridlice), cena nie je samozrejme zmysluplná. To v žiadnom prípade neznamená, že v iných prípadoch nemôže byť cenový rozdiel užitočným ukazovateľom na určenie vylúčenia výrobku z vymedzenia príslušného výrobku.

(88)     Napokon zainteresovaná strana tvrdila, že jej dodávateľovi solárnych modulov na integráciu do strechy má byť umožnený prístup k záväzku minimálnej ceny. Zdá sa však, že čínsky vývozca nespolupracoval pri prešetrovaní a ako nespolupracujúca strana nie je oprávnený zúčastňovať sa na záväzku. Tieto požiadavky nemôžu byť preto prijaté.

2.3.14.   Monokryštalické a multikryštalické články

(89)     Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že v Únii neexistuje žiadna výroba monokryštalických článkov a že jej vývoz monokryštalických článkov nekonkuroval priemyselnému odvetviu EÚ. Prešetrovaním sa však ukázalo, že v Únii skutočne existuje výroba monokryštalických článkov. Tento argument sa preto zamieta. Všeobecný súd v každom prípade rozhodol vo veci Brosmann, že neexistencia výroby tohto druhu obuvi v Spoločenstve nie je rozhodujúca.

2.3.15.   Ustanovenie „odosielané z“

(90)     Niektoré zainteresované strany tvrdili, že rozšírenie rozsahu pôsobnosti prešetrovania na výrobky „odosielané z“ ČĽR je neodôvodnené, keďže prípad sa začal iba proti výrobkom s pôvodom v ČĽR.

(91)     Výrobky odosielané z ČĽR však už boli zahrnuté vo fáze začatia prešetrovania. V bode 5 oznámenia o začatí konaní sa uvádza, že „spoločnosti, ktoré dovážajú výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, z Čínskej ľudovej republiky, ale domnievajú sa, že časť tohto dovozu alebo dokonca celý tento dovoz nemá na colné účely pôvod v Čínskej ľudovej republike, sa vyzývajú, aby sa v rámci prešetrovania prihlásili a poskytli všetky príslušné informácie.“ Je teda zrejmé, že všetky spoločnosti, ktoré posielajú tovar z ČĽR, mali príležitosť spolupracovať pri tomto prešetrovaní. Okrem toho vzhľadom na to, že výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, často obsahuje komponenty a diely z rôznych krajín, sa v bode 5 oznámenia o začatí konania tiež informovalo, že „môžu byť prijaté osobitné ustanovenia“ na riešenie tohto problému.

(92)     Preto sa usudzuje, že všetky dotknuté hospodárske subjekty boli riadne informované o tom, že v prípade potreby je možné prijať osobitné ustanovenia v súvislosti s tovarom zasielaným z ČĽR, a boli vyzvané k spolupráci pri prešetrovaní. Preto rozsah prešetrovania nebol na výrobky „zasielané z ČĽR“ rozšírený, pretože tieto boli v ňom zahrnuté od začiatku.

(93)     Po sprístupnení informácií zainteresované strany tvrdili, že bez ohľadu na ustanovenia v oznámení o začatí konania uvedeného v odôvodnení 91 sa vyšetrovanie obmedzilo na tovar s pôvodom v ČĽR a neposudzovalo vplyv výrobkov odosielaných z ČĽR.

(94)     V tejto súvislosti sa poznamenáva, že nasledujúce kroky boli prijaté s cieľom zabezpečiť, aby sa v priebehu prešetrovania posudzoval všetok tovar odosielaný z ČĽR a nielen tovar s pôvodom v ČĽR:

· Všetky spoločnosti, ktoré odosielajú príslušný výrobok z ČĽR, boli vyzvané, aby sa v rámci prešetrovania prihlásili bez ohľadu na pôvod tovaru.

· Vývozcovia boli v prílohe A oznámenia o začatí konania vyzvaní oznámiť všetky informácie pre všetky výrobky vyrábané spoločnosťou. Tieto informácie neboli obmedzené na tovar s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

· Na základe týchto informácií, ktoré obsahovali všetky vývozy do EÚ bez ohľadu na pôvod tovaru, sa vybrala reprezentatívna vzorka.

· Výrobcovia zaradení do vzorky dostali dotazník pre „vyvážajúcich výrobcov do Európskej únie“ a Čínska ľudová republika bola označovaná ako „príslušná krajina“, a nie ako krajina pôvodu. Bolo teda zrejmé, že sa prešetroval všetok tovar bez ohľadu na jeho pôvod.

(95)     Na tomto základe sa dospelo k záveru, že prešetrovanie zahŕňalo všetky výrobky pochádzajúce z ČĽR alebo z nej odosielané a že závery prešetrovania vrátane subvencovania a ujmy zahŕňali všetky výrobky pochádzajúce z ČĽR alebo z nej odosielané.

(96)     Po konečnom sprístupnení informácií tvrdili zainteresované strany, že podnet obsahuje iba dôkazy prima facie týkajúce sa dovozu solárnych panelov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, a nie výrobkov odosielaných z Čínskej ľudovej republiky. V tejto súvislosti je potrebné objasniť, že podanie skutočne zahŕňalo výrobky „z Čínskej ľudovej republiky“, ako je vidieť z titulnej strany podanej navrhovateľom, na ktorej je pečiatka. Pred touto stranou je na spise ďalšia strana, ktorá skutočne používa znenie „s pôvodom v Čínskej ľudovej republike“. Tento prípad ale nebol súčasťou dokumentu predloženého navrhovateľom, ale doplnili ho ako titulnú stránku útvary Komisie, pričom použili názov prešetrovania a neopakovali názov použitý navrhovateľom. Preto sa usudzuje, že podanie sa vzťahuje na všetky výrobky z ČĽR bez ohľadu na to, či mali alebo nemali pôvod v ČĽR.

(97)     Čínski vyvážajúci výrobcovia ďalej tvrdili, že nemožno primerane očakávať, že vyvážajúci výrobcovia v tretích krajinách mohli vedieť, že ich výrobky by mohli byť tiež predmetom prešetrovania. V tejto súvislosti sa poznamenáva, že tieto opatrenia sa nevzťahujú na tovar, ktorý je v režime tranzit v zmysle článku V dohody GATT. Preto sa dané opatrenia nevzťahujú na vyvážajúcich výrobcov, ktorí nemajú žiadne prevádzky v ČĽR. Okrem toho žiadni vyvážajúci výrobcovia z tretích krajín sa neprihlásili a neuviedli, že sa na výrobky, ktoré vyvážajú, vzťahujú dané opatrenia.

(98)     Tí istí vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že vyvážajúci výrobcovia z tretích krajín neboli vyzvaní, aby sa prihlásili, a nedostali príležitosť preukázať, že ich výrobky nie sú dotované. Inštitúcie sa domnievajú, že opatrenia nemajú vplyv na týchto vyvážajúcich výrobcov, ktorí nemajú žiadne prevádzky v ČĽR, keďže ich výrobky, ak sú odosielané z ČĽR, by boli v režime tranzit. Všetci ostatní vyvážajúci výrobcovia boli informovaní oznámením o začatí konania, že ich prevádzky sú súčasťou vyšetrovania.

2.3.16.   Záver

(99)     Vzhľadom na uvedené je vymedzenie výrobku s konečnou platnosťou definované ako fotovoltické moduly alebo panely a články na báze kryštalického kremíka typu používaného vo fotovoltických moduloch alebo paneloch na báze kryštalického kremíka, ktoré majú pôvod v Čínskej ľudovej republike alebo sú z nej odosielané, pokiaľ nie sú v režime tranzit v zmysle článku V GATT. Hrúbka článkov nepresahuje 400 mikrometrov. Tento výrobok je v súčasnosti zaradený pod číselné znaky KN ex 8501 31 00, ex 8501 32 00, ex 8501 33 00, ex 8501 34 00, ex 8501 61 20, ex 8501 61 80, ex 8501 62 00, ex 8501 63 00, ex 8501 64 00 a ex 8541 40 90.

(100)   Z vymedzenia pojmu príslušný výrobok sú vylúčené tieto druhy výrobkov:

– solárne nabíjačky, ktoré sa skladajú z menej než šiestich článkov, sú prenosné a zásobujú prístroje elektrickou energiou alebo nabíjajú batérie,

– tenkovrstvové fotovoltické výrobky,

– fotovoltické výrobky na báze kryštalického kremíka, ktoré sú trvalo zabudované do elektrických zariadení s funkciou inou ako výroba elektrickej energie, ktoré spotrebúvajú elektrickú energiu vyrobenú zabudovaným(-i) fotovoltickým(-i) článkom(-ami) na báze kryštalického kremíka.

– moduly alebo panely s výstupným napätím nepresahujúcim 50 V JP a výstupným výkonom neprekračujúcim 50 W výhradne na priame použitie ako nabíjačky batérií v systémoch s rovnakým napätím a výkonovými charakteristikami.

3.           SUBVENCOVANIE

(101)   Navrhovateľ tvrdil, že ČĽR výrazne dotuje svoj fotovoltický priemysel (ďalej len „FV priemysel“), a odvolával sa na mnohé politické a plánovacie materiály, ako aj právne predpisy, ktoré sú základom štátnej podpory danému odvetviu. Komisia preskúmala a analyzovala dokumenty uvedené v podnete, ako aj v ďalších dokumentoch predložených čínskou vládou a počas prešetrovania zaradila vyvážajúcich výrobcov do vzorky a u mnohých z nich zistila, že FV priemysel v ČĽR je skutočne predmetom preferenčného zaobchádzania v mnohých oblastiach.

(102)   Čínska vláda zahrnula vo svojom 12. päťročnom pláne[11] FV priemysel medzi „strategické“ priemyselné odvetvia. Čínska vláda tiež vydala konkrétny plán pre solárny fotovoltický priemysel (podriadený hlavnému 12. päťročnému plánu), t. j. 12. päťročný plán pre solárny fotovoltický priemysel. V tomto pláne čínska vláda vyjadrila svoju podporu „vynikajúcim podnikom“[12] a „kľúčovým podnikom“[13], zaviazala sa „podporovať vykonávanie rôznych politík na podporu fotovoltiky“[14], a „formulovať celkovú prípravu podporných politík pre oblasti priemyslu, financií, daní ...“[15]. Rozhodnutie č. 40 Štátnej rady vyhlasuje, že čínska vláda bude aktívne podporovať rozvoj nového energetického odvetvia a urýchlenie rozvoja slnečnej energie[16], vyzýva všetky finančné inštitúcie, aby poskytli úverovú pomoc podporovaným projektom (kategória, do ktorej patria FV projekty), a sľubuje vykonávanie „ďalších preferenčných politík pre podporované projekty“[17]. V ďalšom rozhodnutí Štátnej rady z 10. októbra 2010 sa uvádza rozšírenie „intenzity podpory fiškálnej a finančnej politiky“, vyzývajú sa finančné inštitúcie „zvýšiť úverovú podporu“ a sľubuje sa „využívanie takých fiškálnych preferenčných politík, ako sú kompenzácia rizika“[18] pre nové strategické priemyselné odvetvia, medzi ktoré patrí solárny FV priemysel. Štátna koncepcia strednodobého a dlhodobého rozvoja vedy a techniky (2006 – 2020) sľubuje „dať na prvé miesto financovanie politiky“, „povzbudzovať finančné inštitúcie, aby poskytovali preferenčnú úverovú podporu významným štátnym vedeckým a technickým industrializačným projektom“, „vyzývať finančné inštitúcie, aby zlepšili a posilnili finančné služby pre podniky v oblasti vyspelých technológií“ a „zaviesť preferenčné daňové politiky na podporu rozvoja podnikov pôsobiacich v oblasti vyspelých technológií“[19]. V zákone ČĽR o vedeckom a technickom pokroku sa takisto uvádza rad opatrení na podporu strategických priemyselných odvetví vrátane solárneho fotovoltického priemyslu. Okrem iného to ukazuje, že štát podporuje a usmerňuje finančné inštitúcie pri podpore rozvoja priemyselných odvetví v oblasti vyspelých a nových technológií poskytovaním úverov[20], ukladá politicky orientovaným finančným inštitúciám pokyny, aby uprednostňovali v ponuke finančných služieb[21] rozvoj priemyselných odvetví v oblasti vyspelých a nových technológií, zabezpečuje „diskontnú úrokovú sadzbu a záruku na úvery“ pre niektoré podniky a „osobitnú pomoc“ poskytovanú politicky orientovanými finančnými inštitúciami na projekty podporované štátom[22]. Praktické uplatnenie týchto opatrení sa podrobne uvádza ďalej v texte.

3.1.        Úvodné poznámky

(103)   Čínska vláda a čínski vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky predložili vyplnené dotazníky a súhlasili s návštevami na mieste[23], ktoré mali overiť ich odpovede.

(104)   Pokiaľ ide o čínsku vládu, Komisia po analýze vyplneného dotazníka zaslala písomné upozornenie na nedostatky a list predchádzajúci overovaniu, po ktorých nasledovala ďalšia korešpondencia k obsahu overovacej návštevy. Komisia poskytla čínskej vláde dostatok času na prípravu a predloženie námietok vždy, keď ju o to požiadali a keď to uznala za opodstatnené. Čínskej vláde boli skutočne poskytnuté značné predĺženia konečných termínov, t. j. tridsaťdňové predĺženie lehoty na vyplnenie dotazníka, čím sa predĺžila konečná lehota na predloženie vyplneného dotazníka na 69 dní, a v prípade odpovede na písomné upozornenie na nedostatky poskytla Komisia čínskej vláde 25 dní. Preto mala čínska vláda celkom viac ako tri mesiace na poskytnutie informácií požadovaných Komisiou.

(105)   Počas overovacej návštevy na mieste na čínskom ministerstve obchodu v Pekingu a v štyroch finančných inštitúciách (China Development Bank, Export Import Bank of China, Huaxia Bank a SINOSURE) sa Komisia snažila podľa ustanovení článkov 11 a 26 základného nariadenia overiť poskytnuté informácie na základe podkladov použitých na prípravu odpovede čínskej vlády. Počas tohto overovania Komisia dospela k predbežnému záveru, že vzhľadom na nedostatok dostupných informácií a podkladov od čínskej vlády nie je možné odpovede uvedené v dotazníku riadne overiť. Okrem toho niektoré informácie neboli vôbec predložené, aj keď boli konkrétne vyžiadané, a niektoré otázky jednoducho neboli zodpovedané. V dôsledku toho bola čínska vláda oboznámená s dôsledkami odmietnutia spolupráce v súlade s článkom 28 ods. 1 a 6 základného nariadenia.

(106)   Čínska vláda takisto tvrdila, že Komisia jej spôsobila neprimeranú záťaž a v dotazníku a následnom písomnom upozornení na nedostatky požadovala nepodstatné a zbytočné informácie.

(107)   V súvislosti s požadovanými informáciami sa poznamenáva, že Komisia požadovala len informácie týkajúce sa tvrdení uvedených v podnete, ktoré považovala za potrebné na to, aby dospela k reprezentatívnemu zisteniu, a aj v priebehu prešetrovania požadovala rovnaké údaje a informácie a žiadala od čínskej vlády vysvetlenia predložených informácií a ich vplyvu na prešetrované schémy. Inými slovami, Komisia požadovala len informácie, ktoré boli potrebné na posúdenie existencie a úrovne subvencovania dostupného pre príslušný produkt podľa iných údajných subvenčných schém uvedených v podnete.

3.2.        Odmietnutie spolupráce

(108)   Ako sa už uviedlo v odôvodnení 106, po overovacích návštevách na mieste 23. mája 2013 Komisia oznámila čínskej vláde, že zvažuje použitie dostupných faktov v súlade s článkom 28 základného nariadenia. Komisia poslala tento list, pretože dospela k predbežnému záveru, že vzhľadom na nedostatok informácií a podporných dôkazov poskytnutých čínskou vládou nie je možné riadne overiť odpovede na dotazník týkajúci sa subvencií a na písomné upozornenie na nedostatky ani ďalšie podania predložené čínskou vládou v priebehu tohto konania. Na mieste sa ďalej zistilo, že niektoré informácie neboli vo vyplnenom dotazníku a v následných podaniach čínskej vlády vôbec uvedené, hoci ich Komisia výslovne žiadala. Okrem toho niektoré otázky jednoducho neboli zodpovedané. Možné použitie dostupných faktov sa týkalo vládnych plánov, projektov, rôznych právnych predpisov a ďalších dokumentov, preferenčných úverov na politiky, iného financovania, záruk a poistenia, obežníkov Čínskej ľudovej banky, overovaní v bankách, poistenia vývozných úverov a overovania v spoločnosti Sinosure, demonštračného programu Golden Sun, programov oslobodenia od priamych daní a ich zníženia, programov nepriamych daní a dovozných ciel, zabezpečenia vstupov za nižšiu než primeranú odplatu: polykryštalického kremíka, hliníkových výliskov a skla a práv na užívanie pozemkov.

(109)   Čínska vláda vo svojom liste z 3. júna 2013 vzniesla námietku voči predbežnému úmyslu Komisie uplatniť ustanovenia článku 28 základného nariadenia s odôvodnením, že v tomto prípade neboli splnené podmienky na nezohľadnenie predložených informácií, ani dokonca na „vyplnenie informačných medzier“.

(110)   Čínska vláda tvrdila, že „pochybnosti“ o presnosti informácií vychádzajúce jedine zo skutočnosti, že predložené informácie nebolo možné overiť k „najvyššej“ spokojnosti Komisie, by nemali viesť k neprihliadaniu na tieto informácie. Komisia nesúhlasí s týmto tvrdením, pretože nezodpovedá skutočnosti. Komisia totiž „neprehliadla“ žiadne informácie len na základe toho, že ich nemohla overiť počas overovacej návštevy na mieste. Ak sa však zistilo pri porovnaní s inými informáciami, ktoré má Komisia k dispozícii, že informácie a vysvetlenia poskytnuté čínskou vládou sú rozporuplné alebo neúplné a zároveň ich nebolo možné overiť pri overovaní na mieste, Komisia nemohla tieto informácie považovať za dôveryhodné. Každej informácii sa prikladá primeraná dôležitosť podľa miery nespolupráce čínskej vlády. Takisto treba poznamenať, že Komisia nemala problém s formátom, v ktorom boli informácie poskytnuté, ako tvrdila čínska vláda, ale skôr s ich nepresnosťou a/alebo neúplnosťou.

(111)   Čínska vláda takisto tvrdila, že informácie požadované Komisiou predstavovali také zaťaženie, že čínska vláda nemala praktickú možnosť ich poskytnúť. V tejto súvislosti sa poznamenáva, že Komisia požadovala iba informácie, ktoré boli potrebné na overenie tvrdení navrhovateľa (a podporených dôkazmi prima facie), a poskytla čínskej vláde dostatok času a príležitostí na predloženie takýchto informácií. Okrem toho si Komisia v plnej miere uvedomuje, že významné množstvo podrobných tvrdení navrhovateľa ju v tomto prípade zaväzuje k vyžiadaniu veľkého množstva informácií od čínskej vlády. Ako sa však už vysvetlilo (odôvodnenia 104 až 107), požadované informácie neboli nadmerné a na ich zabezpečenie sa poskytol dostatok času.

(112)   Ďalej čínska vláda poukázala na rozdiel medzi neprihliadaním na predložené informácie a doplnením prijatých informácií o skutočnosti, ktoré sú v záznamoch. Keďže Komisia si v plnej miere uvedomuje tento rozdiel a koná v súlade s príslušnými ustanoveniami článku 28 základného nariadenia, je potrebné zdôrazniť, že keď sú predložené informácie v rozpore s inými informáciami, ktoré má Komisia k dispozícii k tej istej veci, nemožno tieto informácie doplniť. V takýchto situáciách (napr. predložené informácie o vlastníctve bánk) musela Komisia rozhodnúť, ktoré informácie sú spoľahlivejšie. Komisia vtedy zabezpečila, že dostupné fakty neboli použité sankčným spôsobom a že vychádzalo zo skutočne dostupných faktov.

(113)   Čínska vláda tvrdila, že Komisia nemá žiadne dôvody, na základe ktorých považuje v tomto prípade čínsku vládu za nespolupracujúcu, pretože Komisia buď ignorovala svoju povinnosť zvážiť „praktickú možnosť“ čínskej vlády odpovedať na jej požiadavku, alebo ju nesprávne pochopila. Podľa čínskej vlády celé prešetrovanie bolo tak neprimerane zaťažujúce, že spolupráca bola všeobecne znemožnená, a Komisia ako prešetrujúci orgán neustále odmietala spolupracovať s čínskou vládou na zmiernení tejto záťaže. Toto tvrdenie je očividne nesprávnym výkladom skutočností. Komisia, aby si splnila svoje zákonné povinnosti po prijatí riadne doloženého podnetu a zároveň rešpektovala príslušnú judikatúru WTO, žiadala od čínskej vlády len informácie potrebné na overenie a posúdenie tvrdení v sťažnosti podložených dostatočnými dôkazmi. Komisia ponúkla pomoc čínskej vláde v sprievodnom liste k dotazníku, ako aj v samotnom dotazníku. Čínska vláda dostala tiež v písomnom upozornení na nedostatky ponuku obrátiť sa na Komisiu, ak by mala akékoľvek otázky týkajúce sa požadovaných informácií. Komisia takisto poskytla výnimočne dlhé predĺženia konečných termínov na poskytnutie informácií (pozri odôvodnenie 104). Komisia okrem toho v tomto prešetrovaní žiadala od čínskej vlády informácie ku konkrétnym transakciám len v súvislosti s vývozcami zaradenými do vzorky, a nie pre všetkých výrobcov solárnych panelov v Číne, čím vo výraznej miere zúžila potenciálny objem požadovaných informácií. Komisia poznamenáva, že sa zdá, že čínska vláda spája argumenty týkajúce sa jej praktickej možnosti poskytnúť údaje s inými problémami. Napríklad pri prerokúvaní údajne neprimeranej žiadosti o informácie o bankách a finančných inštitúciách postavila svoj argument najmä na údajnej nedostatočnosti podnetu, tvrdiac, že vychádza z „nezákonných určení“ v prípade natieraného bezdrevného papiera. Preto sa zdá, že sťažnosť čínskej vlády sa vzťahuje na kvalitu dôkazov na začatie konania, a nie na jej praktickú možnosť poskytnúť informácie. Čínska vláda vo svojom liste z 3. júna 2013 skutočne zopakovala svoje tvrdenia z predchádzajúcich podaní, že začatie konania v prípade mnohých programov nespĺňa dôkazný prah článku 11.2 Dohody WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach a že začatím konania proti týmto programom Komisie porušila článok 11.3 Dohody WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach. Komisia už odpovedala na tieto tvrdenia čínskej vláde v liste a memorande, a keďže v liste z 3 júna 2013 neboli vznesené žiadne nové tvrdenia, nie je potrebné opätovne sa zaoberať rovnakými tvrdeniami druhýkrát v tomto nariadení.

(114)   Čínska vláda takisto tvrdila, že Komisia neposkytla čínskej vláde dostatok času na vyplnenie dotazníka. Toto tvrdenie je jednoducho nesprávne. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 104 Komisia poskytla čínskej vláde skutočne značné predĺženia konečných termínov, čím poskytla čínskej vláde maximálny možný čas bez toho, aby to malo nepriaznivý dosah na včasné ukončenie prípadu. Lehota poskytnutá na vyplnenie dotazníka a odpoveď na písomné upozornenie na nedostatky bola významne dlhšia, než je čas vyžadovaný v článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(115)   Čínska vláda tvrdila, že Komisia ignorovala jej žiadosti o pomoc pri určovaní relatívnej nutnosti odpovedí na dotazník s cieľom zamedziť uvádzaniu dostupných určení základu faktov. V podaní poukázala na svoju žiadosť Komisii o vysvetlenie účelu požadovaných konkrétnych informácií a k čomu by skutkové určenia viedli, aby „zabezpečila spoluprácu podľa svojich najlepších praktických možností a súčasne poskytla najpodstatnejšie informácie“. Komisia, samozrejme, nemohla pred poskytnutím informácií vedieť, k akým záverom povedú. Čínska vláda takisto tvrdí, že Komisia vytvorila štruktúru dotazníka tak, aby bolo „funkčne nemožné“ ho vyplniť a že Komisia bola „na love“ za informáciami. Komisia kategoricky odmieta tieto tvrdenia. Ako sa už vysvetlilo, v dotazníku sa žiadali iba informácie potrebné na rozhodovanie.

(116)   Čínska vláda tiež tvrdila, že Komisia trvala na poskytnutí dokumentov, ktoré čínska vláda nemohla zo zákona poskytnúť alebo nariadiť ich poskytnutie, a v tejto súvislosti odkázala na príslušné právne predpisy EÚ a WTO, ktoré jasne uvádzajú, že sa nemá prihliadať len na nepravdivé alebo zavádzajúce informácie a že nemala žiadnu „praktickú možnosť“ poskytnúť určité informácie, ktorých šírenie vnútroštátne zákony prísne zakazujú v rámci štátneho tajomstva a pod. Ďalej tvrdila, že príslušné ustanovenia antidumpingovej dohody WTO a dohody WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach, ktoré rátajú so spôsobmi, akými možno poskytnúť dôverné informácie prešetrujúcim orgánom a umožňujú „dôverné zaobchádzanie“, nie vždy platia, keď má informácie poskytnúť orgán tretej krajiny, v tomto prípade čínska vláda. Čínska vláda tiež tvrdila, že Komisia sa dostane do rozporu s dohodou o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach, ak odmietne uznať právny rozdiel na jednej strane medzi praktickou možnosťou vlády poskytnúť informácie, ktoré má zo zákona zakázané uvoľniť, a na druhej strane inými druhmi dôverných informácií, pre ktoré môže žiadať dôverné zaobchádzanie v normálnom priebehu prešetrovania.

(117)   Komisia neprehliadla žiadne informácie, ktoré čínska vláda z akéhokoľvek dôvodu nepredložila, pretože jednoducho nie je možné neprihliadať na niečo, čo nebolo poskytnuté. Na druhej strane v situácii, keď čínska vláda neposkytla alebo nesprístupnila na kontrolu určité informácie a informácie podobného druhu mala Komisia k dispozícii z iných zdrojov (väčšinou verejne dostupné, ale tiež od spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov alebo predložené niektorými bankami počas kontroly na mieste), zahrnula Komisia tieto informácie do spisu a použila ich pri rozhodovaní. Komisia nesúhlasí s tvrdením, že ustanovenia antidumpingovej dohody WTO a dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach, ktoré predpokladajú spôsoby, ktorými možno dôverné informácie poskytnúť prešetrovacím orgánom a umožňujú „dôverné zaobchádzanie“, neplatia pre čínsku vládu. V tejto súvislosti čínska vláda tvrdí, že od vlád sa má požadovať iná úroveň spolupráce než od vývozcov a že postavenie vlády si zaslúži „určitý stupeň úcty“, na ktorú vývozcovia nemajú nárok. Komisia nesúhlasí, pokiaľ ide o prešetrovania vyrovnávacích ciel. Čínska vláda je jednou zo zainteresovaných strán v konaní na účely základného nariadenia a zároveň je ako „zúčastnený člen“ viazaná ustanoveniami WTO a jeho judikatúrou. V článku 28 ods. 1 základného nariadenia sa uvádza: „Ak zainteresovaná strana odmietne prístup k informáciám alebo iným spôsobom neposkytne požadované údaje v lehote stanovenej týmto nariadením, prípadne ak bráni vo prešetrovaní, na základe dostupných faktov je možné dospieť ku kladným alebo záporným dočasným alebo konečným zisteniam.“ V článku 12 ods. 7 Dohody WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach sa explicitne odkazuje na dôsledky nespolupráce vlád („zúčastnený člen“): „V prípadoch, keď ktorýkoľvek zúčastnený člen alebo zainteresovaná strana odmietne prístup k potrebným informáciám alebo ich inak neposkytne v rámci primeraného obdobia, alebo výrazne bráni prešetreniu, možno na základe dostupných faktov uskutočniť predbežné alebo konečné, kladné alebo záporné rozhodnutia.“ Preto, keď prešetrovacia krajina, v tomto prípade EÚ, uplatňuje svoje práva WTO v prešetrovaní vyrovnávacieho cla a požiada o informácie, ktoré považuje za potrebné na účely prešetrovania, vlády a vývozcovia majú rovnakú povinnosť spolupracovať. V priebehu prešetrovania sa čínska vláda často odvolávala na pravidlá o dôvernosti ako dôvod pre neposkytnutie požadovaných informácií, napríklad obežníkov Čínskej ľudovej banky, na účely overenia. Poznamenáva sa, že aj keby čínska vláda mala, ako tvrdí, „zo zákona zakázané uvoľniť takéto informácie“ je stále viazaná svojimi záväzkami WTO poskytnúť informácie považované za potrebné pre prešetrovanie. V tejto súvislosti ju nemôžu ustanovenia obecných právnych predpisov alebo interných pravidiel člena WTO oslobodiť od povinnosti spolupracovať pri prešetrovaní. V takýchto prípadoch konfliktu je povinnosťou čínskej vlády navrhnúť spôsoby umožnenia prístupu k informáciám, aby sa mohli primerane overiť. Bez ohľadu na uvedené, čínska vláda vlastne nikdy nevysvetlila toto tvrdenie a nikdy neposkytla žiadny dôkaz (napr. právne ustanovenie, ktorým je „zo zákona zakázané“ uvoľniť takéto informácie) v tomto ohľade.

(118)   Čínska vláda ďalej tvrdila, že list predchádzajúci overovaniu z 25. marca 2013 nebol dostatočne podrobný a neobsahoval konkrétne otázky, ktoré sa budú riešiť v priebehu overovacej návštevy na mieste. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že i keď neexistuje žiadna povinnosť, aby Komisia poslala zoznam všetkých otázok, ktoré položí počas overovania na mieste (a Komisia to nepovažuje za primerané), list z 25. marca 2013 predchádzajúci overovaniu obsahoval veľmi konkrétny a podrobný zoznam problémov a dokumentov, ktoré budú predmetom overovania v súlade s článkom 26 ods. 3 základného nariadenia a požiadavkami WTO. V liste sa však jasne upozornilo, že zoznam nie je vyčerpávajúci a že v prípade potreby sa môžu riešiť ďalšie problémy a dôkazy. V tejto súvislosti je takisto potrebné pripomenúť, že čínska vláda nenamietala obsah tohto listu pred overovaním, i keď na druhej strane odmietla diskutovať o niektorých bodoch, ktoré neboli výslovne uvedené v liste, ako sú informácie o najväčších bankách v ČĽR, účasť Komunistickej strany Číny (ďalej len „KSČ“) na riadení niektorých bánk alebo prístup niektorých bánk k devízovým rezervám Štátnej správy devízových rezerv, a vyhlásila, že nie je pripravená odpovedať na otázky týkajúce sa týchto oblastí.

(119)   Čínska vláda takisto tvrdila, že Komisia nebola počas overovania na mieste flexibilná a v skutočnosti „určila kategoricky stanovenú lehotu vo vzťahu k akejkoľvek žiadosti čínskej vlády o zmenu“. V rovnakom duchu tvrdila, že Komisia neprijala žiadne z „funkčných“ riešení navrhnutých čínskou vládou pre overovanie na národnom štatistickom úrade (ďalej len „NŠÚ“) a odmietla predĺžiť overovanie do pondelka 22. apríla 2013, aby mohlo overovanie na NŠÚ prebehnúť. Okrem toho úradníci Komisie začínali podľa čínskej vlády takmer každý pracovný deň overovanie s meškaním vzhľadom na ich neskoré príchody.

(120)   V súvislosti s uvedenými tvrdeniami Komisia zdôrazňuje, že flexibilita preukázaná jej úradníkmi na mieste bola úplná a bezpodmienečná. Úradníci Komisie výnimočne ponúkli overovanie dokumentov a dôkazov, ktoré sa čínska vláda usilovala predložiť aj po uzavretí určitého okruhu, pri viacerých príležitostiach výrazne nad rámec zvyčajného pracovného času. Stalo sa tak niekoľkokrát, aj keď to znamenalo potrebu presunu na iné overovacie miesta vo veľmi neskorú hodinu alebo návrat na miesta, kde už úradníci Komisie boli a už poskytli príležitosť na overenie dokumentov. Žiaľ, čínska vláda však neprijala tieto ponuky v dotknutých veciach, čo silne naznačuje, že nepredloženie dokumentov požadovaných Komisiou počas riadneho pracovného času nebolo spôsobené ich časovou tiesňou alebo neochotou Komisie ich overiť. Pokiaľ ide o oneskorený začiatok overovacích návštev, Komisia poznamenáva, že úradníci boli na mieste každý deň načas, ale, žiaľ, niekedy bolo meškanie spôsobené každodennými registračnými postupmi požadovanými čínskou vládou na prístup k rôznym overovacím lokalitám alebo jednoducho nedostatkom predstaviteľov čínskej vlády na sprevádzanie úradníkov pri príchode na overovacie lokality, čo ich nútilo dlho čakať, kým mohli začať. Komisia takisto poznamenáva, že overovacie návštevy trvali každý deň výrazne nad rámec zvyčajného pracovného času a že to bola čínska vláda, ktorá zrušila popoludňajšie zasadnutie overovacej návštevy v prvý deň, keď sa zástupcovia ministerstva techniky rozhodli nezúčastniť sa na návšteve (pozri odôvodnenie 122). Ak by čínska vláda v skutočnosti prijala všetky opakované ponuky úradníkov Komisie overiť dokumenty nad rámec pracovného času, návštevy by trvali dlhšie a že tomu tak nebolo, je spôsobené neochotou čínskej vlády v plnej miere spolupracovať.

(121)   Čínska vláda ďalej spochybnila postup Komisie neprijať nové dokumenty a dôkazy, ktoré vyžadujú overenie, po skončení overovacieho zasadnutia, ktorého sa týkajú. V tejto súvislosti je potrebné spresniť, že nie je a nikdy nebolo zámerom Komisie kategoricky neprihliadať na informácie poskytnuté týmto spôsobom. Komisia zohľadnila všetky predložené informácie, analyzovala ich kvalitu (napr. s výťahom z auditovanej účtovnej závierky sa zaobchádza inak, ak má formu jednoduchej tabuľky v programe Excel, a inak, ak ide o dokument v programe Word s uvedenými číselnými hodnotami, ktoré nie sú podporené žiadnym úradným zdrojom) a priradila im primeranú váhu zodpovedajúcu skutočnosti, že ich nedokázala overiť počas overovacej návštevy na mieste.

(122)   Pokiaľ ide o šesť dokumentov[24] predložených čínskou vládou v priebehu prešetrovania, ktorých obsah odmietla čínska vláda prerokovať počas overovacej návštevy na mieste, čínska vláda tvrdila, že Komisia nemá žiadny základ na použitie dostupných faktov v súlade s článkom 28 základného nariadenia. Tiež tvrdila, že Komisia nepomáhala čínskej vláde pri pochopení požiadavky poskytnúť tieto dokumenty a dokázať relevantnosť všetkých dotknutých dokumentov napriek tomu, že čínska vláda „pred začatím overovania konkrétne vyzvala Komisiu, aby pomohla čínskej vláde pri porozumení požiadavke poskytnúť tieto dokumenty a dokázať, že všetky dotknuté dokumenty sú relevantné“. V tejto súvislosti po prvé poznamenávame, že všetky dokumenty sa priamo týkajú príslušného priemyselného odvetvia[25], a preto bolo ich zaradenie do rozsahu pôsobnosti overovania veľmi dôležité. Po druhé, formulácia, ktorú čínska vláda použila vo svojom liste Komisii z 11. apríla 2013, je odlišná od formulácie, než je tá, ktorú uvádza vo svojom liste z 3. júna 2013. Čínska vláda vo svojom liste z 11. apríla 2013 v skutočnosti uvádza, že overovanie uvedených dokladov „je pozastavené dovtedy, kým Komisia nedokáže presvedčivo dokázať, do akej miery sú tieto dokumenty považované za významné pre prešetrovanie, najmä pre údajné subvencie.“ Keďže všetky tieto dokumenty sa priamo týkajú príslušného priemyselného odvetvia a dokonca konkrétnych subvenčných schém, ako sú preferenčné úvery alebo preferenčné daňové režimy, ako je zrejmé z ich znenia, Komisii nechápala, čo možno dodať na dokázanie ich významu. Komisiu prekvapilo, že sa zdalo, že čínska vláda nemala problém s významom týchto dokumentov v čase ich predloženia, ale až vtedy, keď Komisia žiadala vysvetlenie.

(123)   Vo svojom liste z 23. mája 2013 Komisia uviedla, že jej bolo znemožnené overiť väčšinu predložených informácií k pôvodnej dokumentácii a krížovo ich skontrolovať so zdrojovými údajmi, ktoré boli použité na prípravu odpovede čínskej vlády k informáciám o finančnom trhu a finančných inštitúciách v ČĽR. Čínska vláda namietala, že vzhľadom na „veľmi všeobecnú a nekonkrétnu citáciu“ Komisia neposkytla čínskej vláde príležitosť zmysluplne sa vyjadriť, a preto neumožnila čínskej vláde uplatniť svoje právo na obhajobu riadnym spôsobom. Toto tvrdenie nezodpovedá skutočnosti. Komisia kládla v dotazníku veľmi konkrétne otázky a v súlade s bežným postupom mnohých prešetrovacích orgánov sa pokúsila overiť odpovede čínskej vlády počas overovacích návštev na mieste.

(124)   Konkrétne, čínska vláda uviedla vo svojej odpovedi na dotazník, že „úvery príslušnému priemyselnému odvetviu predstavujú veľmi malú časť celkových poskytnutých úverov. Niektoré banky napríklad uviedli v ich prílohe k dotazníku, že úvery poskytnuté príslušnému odvetviu predstavovali menej než 1 % celkových úverov.“ Počas overovania čínska vláda nedokázala podložiť toto tvrdenie žiadnymi dôkazmi a jednoducho odkazovala Komisiu na banky.

(125)   Komisia tiež žiadala štatistiky o úveroch poskytnutých príslušnému odvetviu. Čínska vláda tvrdila, že nevedie takú evidenciu. Keď Komisia zisťovala, či sa čínska vláda pokúšala zostavovať takúto štatistiku a žiadala informácie od bánk, pracovník čínskeho bankového regulačného orgánu prítomný pri overovaní odpovedal, že nevie o tom, pretože za štatistiku zodpovedá iné oddelenie čínskeho bankového regulačného orgánu. Čínska vláda nepredložila žiadne štatistiky požadované v dotazníku a opakovane v postupe odstraňovania nedostatkov. Komisia opakovane uviedla vo svojom liste predchádzajúcom overovaniu, že táto téma bude zahrnutá.

(126)   V súvislosti s bankami sa Komisia počas overovacej návštevy informovala o posudzovaní rizika a úverovej bonity, celkovej prevádzkovej situácii, riadení, výške úverov, finančnom využití, platobnej schopnosti, štruktúre záruky a obchodnej spolupráci medzi bankami a príjemcami úverov, pretože čínska vláda sa k týmto okruhom vyjadrila vo svojej odpovedi na dotazník. Napriek tomu, že tieto témy boli uvedené v liste predchádzajúcom overovaniu, čínska vláda opäť nedokázala predložiť žiadne dôkazy podporujúce jej vlastné tvrdenia a odkázala Komisiu na banky.

(127)   Vo svojej odpovedi na písomné upozornenie na nedostatky čínska vláda predložila určité informácie o percentuálnom podiele štátneho vlastníctva v niektorých bankách. Poznamenávame, že čínska vláda pôvodne v odpovedi na dotazník uviedla, že nemá k dispozícii takéto informácie a že predložila v tejto súvislosti informácie až potom, keď Komisia poukázala na to, že v článku 24 zákona o obchodných bankách v skutočnosti sa vyžaduje, aby banky nahlasovali tieto informácie čínskemu bankovému regulačnému orgánu. Keď Komisia počas overovacej návštevy zisťovala, čo je zdrojom tejto informácie, prítomný pracovník čínskeho bankového regulačného orgánu uviedol, že on to nevie, pretože za zhromažďovanie týchto údajov zodpovedá iné oddelenie čínskeho bankového regulačného orgánu. Podľa článku 2 dočasných nariadení o dozorných radách v kľúčových štátnych finančných inštitúciách (predložený EXIM bankou v jej odpovedi na písomné upozornenie o nedostatkoch) „zoznam štátnych finančných inštitúcií, do ktorých Štátna rada vysiela dozorné rady, odporúča správny orgán pre dozorné rady v štátnych finančných inštitúciách“. Keďže toto právne ustanovenie odkazuje na správny orgán pre dozorné rady v štátnych finančných inštitúciách, zdá sa, že čínska vláda si je vedomá, ktoré finančné inštitúcie vlastní. Napriek tomu však Komisia nebola schopná vzhľadom na nespoluprácu čínskej vlády overiť tieto informácie či dokonca identifikovať zdroj informácií. Verejne dostupné informácie naznačujú, že okrem bánk nahlásených čínskou vládou v odpovedi na písomné upozornenie na nedostatky[26] existujú aj iné banky v štátnom vlastníctve (ktoré poskytli úvery vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky).

(128)   Vo svojom liste z 3. júna 2013 čínska vláda tvrdila, že Komisia „nežiadala“ v dotazníku ani v písomnom upozornení na nedostatky „podporné dôkazy alebo zdroje údajov“ a „teraz zrazu poukazuje na nedostatok podporných dôkazov alebo zdrojov údajov“. Aby sme to uviedli na správnu mieru, Komisia – ako akýkoľvek iný prešetrujúci orgán – overuje údaje predložené všetkými stranami v rámci konania a čínska vláda o tom vedela, pretože Komisia uviedla už v sprievodnom liste k dotazníku, že odpovede môžu byť predmetom overovania. Okrem toho vo svojom liste predchádzajúcom overovaniu Komisia zahrnula aj túto konkrétnu otázku medzi oblasti, ktoré budú predmetom overovania[27]. Preto skutočnosť, že Komisia žiada podporné dôkazy k vyhláseniam čínskej vlády, iste nebola pre čínsku vládu prekvapením, ale bežným postupom uplatňovaním Komisiou vo všetkých prípadoch.

(129)   Keď počas overovania Komisia požiadala čínsku vládu o predloženie zoznamu 10 najväčších bánk v ČĽR a údajov o ich podiele na trhu, čínsky bankový regulačný orgán odpovedal, že dokáže predložiť takéto informácie, ale že nemôže odpovedať na otázku skôr, než ako ju dostane v písomnej podobe. Komisia vysvetlila, že otázka položená počas overovacej návštevy ústne má rovnakú platnosť ako akékoľvek otázky predložené v písomnej podobe, a poukázala na skutočnosť, že pri iných ústnych otázkach čínska vláda nepožadovala pred odpoveďou ich predloženie v písomnej podobe. Napriek tomuto vysvetleniu čínska vláda stále tieto informácie neposkytla.

(130)   Komisia žiadala v dotazníku dokumenty, ktoré boli základom pre zriadenie čínskeho bankového regulačného orgánu a udelili mu mandát. Čínska vláda predložila dokument Národného ľudového kongresu, ktorý jednoducho hovorí, že sa vytvorí čínsky bankový regulačný orgán. Keď sa Komisia informovala, či existujú nejaké ďalšie dokumenty, ktoré ustanovujú mandát a účel čínskeho bankového regulačného orgánu, prítomný pracovník povedal, že existuje mnoho ďalších zákonov týkajúcich čínskeho bankového regulačného orgánu, ale ak Komisia chcela získať tieto dokumenty, mala o ne požiadali pred overovaním. Pripomíname, že v dotazníku požiadala Komisia čínsku vládu „poskytnúť dokumenty, ktoré boli základom pre zriadenie tohto orgánu, a udelili mu mandát“, a preto požiadala o tieto dokumenty pred overovaním.

(131)   Keď Komisia žiadala štatistiky a správy bánk, ktoré poskytli úvery vývozcom zaradeným do vzorky pre obdobie prešetrovania, poukázala na článok 33 zákona ČĽR o regulácii a dohľade nad bankovým sektorom[28], čo naznačuje, že čínsky bankový regulačný orgán zhromažďuje takéto štatistiky. Prítomný pracovník čínskeho bankového regulačného orgánu povedal, že najprv musí požiadať právne oddelenie o povolenie, ale do konca overovania neposkytol v tomto ohľade žiadne informácie. Opakovane je potrebné poznamenať, že Komisia žiadala tieto informácie v dotazníku a v písomnom upozornení na nedostatky a vo svojom liste predchádzajúcom overovaniu uviedla, že štatistiky budú predmetom overovania.

(132)   Čínska vláda ďalej tvrdila, že tvrdenia v podnete, ktoré hovorili o čínskych bankách, že sú verejnými orgánmi, vychádzajú len z jednoduchých tvrdení o štátnom podiele, ktoré zase vychádzajú z „nezákonných“ určení v prípade natieraného bezdrevného papiera. Toto tvrdenie je nesprávny výklad faktov uvedených v podnete. V podnete navrhovateľ uvádza okrem štátneho vlastníctva aj medzi iným úvery poskytnuté bankami na základe politických direktív štátnym agentúram riadiacim finančné inštitúcie, aby zvýšili úvery a pôžičky podnikom na podporu nových technológií a výrobkov (vrátane FV odvetvia). Zistenia v prípade natieraného bezdrevného papiera o tom, že čínske banky sú verejné orgány, vychádzajú z viacerých prvkov než len vlastníctvo (napr. vládne zásahy a usmernenia bankám nasmerovať preferenčné úvery do papierenského priemyslu prostredníctvom vládnych plánov) a tieto zistenia sú úplne v súlade s legislatívou EÚ a WTO. Okrem toho zistenia o postavení štátnych bánk ako verejných orgánov boli potvrdené aj v prípade ocele s organickým povlakom.

(133)   Čínska vláda aj naďalej tvrdila, že nebolo v jej praktickej schopnosti poskytnúť informácie o 3 800 bankách a finančných inštitúciách, ktoré existujú v ČĽR, a že čínsky bankový regulačný orgán v žiadnom prípade neuchováva záznamy o percente vlastníctva štátu v bankách. Komisia nerozumie, prečo čínska vláda opakovane odkazuje na všetky banky v ČĽR v súvislosti s vlastníctvom čínskeho štátu v nich, keďže požadované informácie boli vyslovene obmedzené na tie banky „kde má čínska vláda priamy alebo nepriamy vlastnícky podiel“[29]. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 127, tvrdenie čínskej vlády, že čínsky bankový regulačný orgán (alebo akýkoľvek iný štátny orgán) neuchováva záznamy o svojom vlastníckom podiele v bankách, sa javí v rozpore s viacerými čínskymi právnymi predpismi.

(134)   Vo svojom liste z 3. júna 2013 čínska vláda zopakovala svoje tvrdenie, že nemá právomoc nariadiť „nezávislým bankám“ poskytnutie dôverných informácií, a poukázala na list, ktorý bol údajne v tejto veci zaslaný bankám. Je pravda, že v priebehu overovania čínska vláda ukázala originál listu určeného bankám, ale keď Komisia žiadala od čínskej vlády predloženie dôkazu, ktorým bankám a finančným inštitúciám bol tento list zaslaný, čínska vláda nedokázala takýto dôkaz poskytnúť. Čínska vláda tiež tvrdila, že niektoré inštitúcie uvedené v prílohe 7 k písomnému upozorneniu na nedostatky neboli banky. V tejto súvislosti Komisia poznamenáva, že tieto inštitúcie boli oznámené Komisii vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky ako inštitúcie, ktoré im poskytli úvery.

(135)   Čínska vláda tvrdila, že Komisia sa ani vo svojom dotazníku, ani v písomnom upozornení na nedostatky nikdy nezaoberala otázkou obežníkov Čínskej ľudovej banky YinFa [2003] a [2004]. Treba poznamenať, že v liste predchádzajúcom overovaniu Komisia zaradila „predpisy/obežníky/internú dokumentáciu Čínskej ľudovej banky týkajúce sa regulácie úrokových sadzieb v ČĽR“ medzi okruhy, ktoré budú súčasťou overovania. Je zrejmé, že oba obežníky patria do tejto kategórie. Vo svojej odpovedi na písomné upozornenie na nedostatky čínska vláda dokonca odkázala na článok na webovej strane Čínskej ľudovej banky, ktorá odkazovala na jeden z týchto obežníkov. Čínska vláda však neposkytla žiadne obežníky Čínskej ľudovej banky a predložila len údaje z webovej stránky Čínskej ľudovej banky týkajúce sa spravovania úrokových mier úverov a vkladov v Číne, ktoré boli pri porovnaní s obežníkmi YinFa [2003] a [2004] dostupnými na internete neúplné. Treba takisto poznamenať, že čínska vláda neodmietla predloženie týchto dokumentov z dôvodu nepripravenosti na takúto otázku, ale skôr z dôvodu údajnej dôvernosti obežníkov. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že tvrdenie čínskej vlády týkajúce sa dôvernosti uvedených obežníkov Čínskej národnej banky je v rozpore s jej vlastnými zaužívanými postupmi v tomto konaní. V pripomienkach ku konečnému sprístupneniu informácií predložila čínska vláda úplné znenie iného obežníka Čínskej ľudovej banky na podporu svojho tvrdenia, že osobitné úvery poskytnuté ŠKB sa zrušili, pričom dôvernosť vyžadovaná v prípade iných obežníkov nebola v danom prípade prekážkou. Pokiaľ ide o výpisy z webovej lokality Čínskej ľudovej banky, Komisia ich vzala na vedomie a na ich obsah prihliadala. Úplnosť informácií o tejto veci si však tiež vyžadovala informácie z týchto dvoch obežníkov, ktoré dopĺňajú informácie predložené čínskou vládou.

3.3.        Individuálne preskúmanie (IP)

(136)   Žiadosti o individuálne preskúmanie podľa článku 27 ods. 3 základného nariadenia predložili šiesti spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, t. j. spoločnosti CNPV Dongying Solar Power Co.Ltd., Jiangsu Runda PV Co., Ltd., Kinve Solar Power Co., Ltd (Maanshan), Phono Solar Technology Co.Ltd., Shandong Linuo Photovoltaic Hi-Tech Co.Ltd., and Shandong Linuo Solar Power Holdings Co. Ltd. Týmto spoločnostiam nebolo možné udeliť individuálne preskúmanie, pretože v dôsledku veľkého počtu údajných subvenčných schém a časovo náročného charakteru prešetrovania by bolo neprimerane náročné a mohlo by zabrániť ukončeniu prešetrovania v primeranej lehote.

3.4.        Špecifické schémy

(137)   Komisia na základe informácií uvedených v podnete požadovala informácie týkajúce sa týchto schém, súčasťou ktorých bolo údajné poskytovanie subvencií zo strany štátneho orgánu:

i) Preferenčné úvery na politiky, iné financovanie, záruky a poistenie

– Preferenčné úvery na politiky

– Poskytovanie úverových liniek

– Subvenčné programy exportných úverov

– Vývozné záruky a poistenia pre ekologické technológie

– Výhody poskytnuté prostredníctvom umožnenia prístupu k holdingovým offshore spoločnostiam a splatenie úverov štátom

ii) Grantové programy

– Fond pre výskum a vývoj výrobkov určených na vývoz

– Subvencie na rozvoj programu s názvom Famous Brands a China World Top Brands

– Fondy na vonkajšie rozšírenie priemyslu v provincii Guangdong

– Demonštračný program Golden Sun

iii) Programy oslobodenia od priamych daní a ich zníženia

– Program oslobodenia od daní počas dvoch rokov a potom tri roky polovičná daň pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou

– Zníženie dane z príjmov pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou orientované na vývoz

– Úľavy na dani z príjmov pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou na základe zemepisnej polohy

– Zníženie dane pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou, ktoré nakupujú zariadenia vyrobené v Číne

– Daňová kompenzácia za výskum a vývoj uskutočňovaný podnikmi so zahraničnou majetkovou účasťou

– Vrátenie dane na účely opätovného investovania ziskov podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou do podnikov orientovaných na vývoz

– Preferenčné daňové programy pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou uznané za podniky s vyspelými a novými technológiami

– Zníženie daní pre podniky s vyspelými a novými technológiami, ktoré sú zapojené do určených projektov

– Politika preferenčných daní z príjmov pre podniky pôsobiace v severovýchodnom regióne

– Daňové programy v provincii Guangdong

iv) Programy nepriamych daní a dovozných ciel

– Oslobodenie od DPH a zníženie dovozných ciel na používanie dovezených zariadení

– Zníženie DPH pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou pri nákupe zariadení vyrobených v Číne

– Oslobodenie od DPH a cla nákupov nehnuteľného majetku v rámci programu rozvoja zahraničného obchodu

v) Poskytovanie tovaru a služieb vládou za cenu nižšiu ako primeranú

– Poskytovanie polykryštalického kremíka vládou za cenu nižšiu ako primeranú

– Poskytovanie hliníkových výliskov vládou za cenu nižšiu než primeranú

– Poskytovanie skla vládou za cenu nižšiu ako primeranú

– Poskytovanie energie vládou

– Poskytovanie pozemkov a užívacích práv k pozemkom vládou cenu nižšiu ako primeranú

3.4.1.     Preferenčné úvery na politiky, iné financovanie, záruky a poistenie

a)           Nedostatočná spolupráca a využitie dostupných faktov

– Finančný trh a inštitúcie v Číne

(138)   Komisia požiadala čínsku vládu o predloženie informácií týkajúcich sa podielu úverov poskytnutých bankami, v ktorých je čínska vláda najväčším alebo jediným akcionárom, bankami, v ktorých má čínska vláda akcionársky podiel, ale nie je najväčším akcionárom, bankami, v ktorých čínska vláda nie je akcionárom, a bankami, ktoré sú v zahraničnom vlastníctve, priemyslu ako celku a priemyselnému odvetviu, ktorého sa týka toto konanie. Čínska vláda odpovedala, že neuchováva záznamy o sumách/percentuálnych podieloch úverov poskytnutých štátnymi bankami a že čínska vláda takisto neuchováva záznamy o úveroch poskytnutých FV odvetviu. Čínska vláda neodporučila žiadny alternatívny zdroj týchto informácií.

(139)   Komisia priložila k úvodnému antisubvenčnému dotazníku osobitný dotazník (dodatok A) určený bankám/finančným inštitúciám a požiadala čínsku vládu, aby ich postúpila bankám/finančným inštitúciám, ktoré poskytujú úvery príslušnému priemyselnému odvetviu. Účelom dodatku A bolo overiť tvrdenia v podnete, že čínske štátne banky sú verejnými orgánmi. Komisia sa okrem iného usilovala získať informácie o organizácii vládnej kontroly v takýchto čínskych bankách a vykonávaní vládnych politík alebo záujmov súvisiacich s fotovoltickým priemyslom (t. j. informácie o správnej rade a valnom zhromaždení akcionárov, zápisnice z porád akcionárov/riaditeľov, o národnosti akcionárov/riaditeľov, informácie o úverových politikách a posudzovaní rizika v súvislosti s úvermi poskytnutými spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom).Čínska vláda v odpovedi na dotazník predložila vyplnený dodatok A len za päť bánk (China Development Bank, EXIM banka, Šanghajská banka, Čínska banka[30] a Huaxia Bank). V písomnom upozornení na nedostatky Komisia zopakovala svoju pôvodnú žiadosť o informácie. Komisia, aby uľahčila spoluprácu s čínskou vládou, poskytla zoznam bánk/finančných inštitúcií, ktoré poskytli úvery spoločnostiam zaradeným do vzorky, a opätovne požiadala čínsku vládu o postúpenie dodatku A týmto subjektom. V odpovedi na písomné upozornenie na nedostatky neboli predložené žiadne doplňujúce odpovede na dodatok A.

(140)   Komisia tiež žiadala informácie o štátnom vlastníctve bánk a finančných inštitúcií. Vo svojej odpovedi na dotazník čínska vláda uviedla, že neuchováva žiadne záznamy o vlastníckych podieloch, a neuviedla žiadny návrh na získanie týchto informácií. Keď Komisia vo svojom písomnom upozornení na nedostatky upozornila, že túto informáciu je povinné uviesť v stanovách bánk a že k týmto má čínska vláda ako akcionár prístup, predložila čínska vláda informácie o vlastníckych podieloch 16 bánk. Avšak s výnimkou piatich bánk, pri ktorých čínska vláda uviedla ako zdroj výročné správy, neposkytla žiadne podporné dôkazy pre tieto informácie a ani nezverejnila, čo boli zdrojové údaje pre tieto informácie. Pokiaľ ide o ostatné banky, ktoré poskytli úvery príslušnému priemyselnému odvetviu, čínska vláda neposkytla vôbec žiadne informácie o svojom vlastníckom podiele. V dôsledku toho Komisia nedokázala overiť presnosť a správnosť uvádzaných údajov o vlastníckych podieloch v bankách a iných finančných inštitúciách.

(141)   Čínska vláda tvrdila, že rating BB uplatňovaný na vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky (na účely úverovej referenčnej hodnoty) je „mimoriadne nepriaznivý“ a že Komisia „vo svetle skutočných faktov prípadu nevysvetlila, ako prišla k záveru, že toto je presný a najprimeranejší záver“. Čínska vláda ďalej tvrdila, že táto metodika predstavuje „neprípustný nepriaznivý záver“. Hoci toto tvrdenie bolo vyslovené v súvislosti s jedným z predchádzajúcich prípadov (t. j. natieraného bezdrevného papiera) a pred sprístupnením informácií týkajúcich sa ratingu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky v tomto konaní, je potrebné poznamenať, že Komisia tomto prípade alebo v iných prípadoch, na ktoré čínska vláda odkazovala vo svojom podaní, nepoužila „nepriaznivé dostupné fakty“. Komisia len vyvodila primerané závery zo skutočností v záznamoch, ktoré ukázali absenciu riadneho posúdenia úverového rizika, pozri odôvodnenia 175 až 178. Je potrebné zdôrazniť, že v priebehu obdobia prešetrovania čínsky FV priemysel vykazoval veľké straty a bolo jasné, že jeho finančná situácia je veľmi ťažká. Niektoré posúdenia úverového rizika poskytnuté spoločnosťami zaradenými do vzorky ukázali, že hodnotenie BB pre obdobie prešetrovania ako celok nebolo neprimerané. V skutočnosti niektoré posúdenia úverového rizika jasne ukazujú, že viaceré skupiny boli v skutočnosti viac či menej v platobnej neschopnosti.

– Overovanie v bankách

(142)   Vo svojom liste predchádzajúcom overovaniu Komisia oznámila zámer uskutočniť overenie v bankách, ktoré odpovedali na dodatok A k dotazníku, a poskytli veľkú časť úverov vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky, t. j. China Development Bank, Export Import Bank of China, Šanghajská banka a Huaxia Bank, a poskytla podrobný zoznam subjektov, ktoré budú zahrnuté do overovania. Už v úvodnom dotazníku určenom pre čínsku vládu Komisia jasne vysvetlila, že informácie poskytnuté v odpovediach k dotazníku môžu byť predmetom overovania na mieste. V liste predchádzajúcom overovaniu Komisia tiež uviedla, že od čínskej vlády sa „požaduje, aby poskytla všetky podporné dokumenty, ktoré boli použité na prípravu vecnej odpovede, vrátane zdrojových dokumentov a aplikácií“. Ďalší dvaja hlavní poskytovatelia preferenčného financovania vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky vôbec nepredložili požadované informácie (Poľnohospodárska banka Číny), alebo informácie boli predložené v ich mene bez možnosti ich overenia (Čínska banka).

– Šanghajská banka

(143)   Vo svojom liste predchádzajúcom overovaniu z 25. marca 2013 oznámila Komisia čínskej vláde svoj zámer overiť Šanghajskú banku a na uľahčenie overovacej návštevy ponúkla v prípade potreby predĺženie overovacej návštevy do 22. apríla 2013[31]. Vo svojej úvodnej odpovedi na list predchádzajúci overovaniu z 5. apríla čínska vláda nepotvrdila, či sa overovanie Šanghajskej banky uskutoční, ale informovala sa, či Komisia bude ochotná overiť Šanghajskú banku na inom mieste než je zvyšná časť overovania (t. j. Šanghaj namiesto Pekingu). Komisia, aby uľahčila overovaciu návštevu, s tým výnimočne súhlasila. Vyzvala však čínsku vládu, aby potvrdila overovanie v Šanghaji najneskôr do 9. apríla (t. j. tri pracovné dni pred začatím overovania v Pekingu), aby tím mohol zabezpečiť praktické aspekty súvisiace s takouto zmenou plánu overovania. Čínska vláda potvrdila až 11. apríla (jeden pracovný deň pred začiatkom overovania), že Šanghajská banka je k dispozícii na overovanie v dňoch 23. alebo 24. apríla 2013. V ten istý deň Komisia oznámila čínskej vláde, že z dôvodu takéhoto neskorého potvrdenia nie je možné uskutočniť zmeny v rozvrhu. Okrem toho termíny navrhnuté čínskou vládou (23. alebo 24. apríl) boli za rámcom obdobia odsúhlaseným čínskou vládu a Komisiou na uskutočnenie overovania a dokonca aj za predĺžením lehoty ponúknutým Komisiou. Výsledkom bolo, že Komisia nemohla overiť odpoveď na dodatok A predloženú Šanghajskou bankou a informácie o úveroch poskytnuté touto bankou vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky. V dôsledku toho Komisia vo svojom liste z 23. mája 2013 informovala čínsku vládu, že zvažuje uplatnenie článku 28 nariadenia (ES) č. 597/2009 v súvislosti s neoverenými informáciami predloženými Šanghajskou bankou.

(144)   Vo svojom liste z 3. júna 2013 čínska vláda tvrdila, že overenie Šanghajskej banky sa neuskutočnilo kvôli nedostatku flexibility na strane Komisie, že Komisia nenavrhla žiadne alternatívne termíny na overovanie a jednoducho „odmietla zvážiť overenie Šanghajskej banky“. Tieto tvrdenia sú jednoducho nesprávne. Komisia zreteľne uviedla vo svojom liste predchádzajúcom overovaniu, že pôvodný návrh na overovanie bánk bol 17. a 18. apríl 2013 s možnosťou ďalšieho dňa 22. apríla a že návrh vhodnej doby na návštevu bánk v priebehu celého overovacieho obdobia (t. j. úplný pracovný týždeň plus ďalší deň) ponecháva na čínsku vládu. Napriek tomu čínska vláda navrhla termín overovania Šanghajskej banky mimo tohto obdobia a spravila tak len jeden pracovný deň pred začiatkom overovacej návštevy. Podľa názoru Komisie bola ponúknutá flexibilita viac ako dostatočná a na rozdiel od tvrdenia čínskej vlády bolo na overenie Šanghajskej banky ponúknutých celkom šesť alternatívnych dni.

– Banka Hua Xia

(145)   Vo svojom liste z 23. mája 2013 Komisia vysvetlila čínskej vláde, že nebola schopná overiť niektoré časti odpovede banky Huaxia Bank (ďalej len „Huaxia“) na dodatok A, konkrétne vlastnícku štruktúru, posúdenie úverovej bonity vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky a rizikovú prirážku účtovanú rôznym priemyselným odvetviam, a najmä príslušnému odvetviu.

(146)   Vo svojej odpovedi z 3. júna 2013 čínska vláda tvrdila, že Huaxia vysvetlila vlastnícku štruktúru a poskytla ďalšie informácie a vysvetlenia Komisii ohľadne svojich akcionárov, že na posúdenie úverovej bonity klientov sa uplatňujú zákony o bankovom tajomstve a zmluvné dohody medzi bankami a ich klientmi.

(147)   V súvislosti s vlastníckou štruktúrou je potrebné poznamenať, že vo svojej odpovedi na dodatok A Huaxia tvrdila, že bola zapísaná do registra „bez akýchkoľvek akcií štátu“, a nezverejnila žiadne informácie o vlastníctve štátu, i keď to bolo výslovne požadované Komisiou v dodatku A. Komisia poukázala na to, že to je v rozpore s iným informáciami poskytnutými čínskou vládou a že Huaxia pripustila, že niektorí z akcionárov sú vo vlastníctve štátu, a poskytla podklad s informáciami v čínštine o niektorých z nich. Stále nie je z informácií poskytnutých bankou Huaxia jasné, aký je podiel štátneho vlastníctva banky.

(148)   Pokiaľ ide o posúdenie úverovej bonity, Komisia poznamenáva, že banka dokázala poskytnúť takýto dokument k jednej zo spoločností (po zabezpečení ochrany totožnosti spoločnosti určitými zmenami v dokumente), zatiaľ čo pri ostatných požadovaných dokumentoch tvrdila, že sa na ne vzťahujú zákony o tajomstve a zmluvné dohody medzi bankami a ich klientmi. Tento rozdielny prístup je ťažko pochopiteľný.

– Export Import Bank of China

(149)   Vo svojom liste z 23. mája 2013 Komisia informovala čínsku vládu, že odpovede Export Import Bank of China (ďalej len „EXIM“) na dodatok A a na písomné upozornenie na nedostatky boli neúplné a že EXIM nepredložila určité dokumenty, ktoré boli výslovne požadované, t. j. stanovy, oznámenie o založení Export Import Bank of China vydané Štátnou radou alebo Opatrenia Export Import Bank of China na správu úverov na vyspelé technické výrobky pre vyvážajúcich predajcov. Pokiaľ ide o stanovy, čínska vláda vo svojom liste z 3. júna 2013 tvrdila, že EXIM vzhľadom na svoju vnútropodnikovú politiku nemohla predložiť stanovy (čo je vnútorný riadiaci dokument), ale odkázala na on-line verziu, ktorá bola údajne ponúknutá na konzultáciu na laptope poskytnutým bankou EXIM počas overovania. Komisia je zmätená týmto vysvetlením, ktoré nedáva zmysel. Ak bol dokument počas overovania dostupný on-line, nevidí Komisia žiadny dôvod, prečo by sa nemohol predložiť tak, ako sa opakovane žiadalo už v dotazníku, v písomnom upozornení na nedostatky a znovu počas overovania. V skutočnosti tvrdenie, že EXIM sprístupnila tento dokument na laptope počas overovania, je nesprávne. EXIM uviedla, že Komisia má preskúmať dokument on-line, ale úradník Komisie vysvetlil, že v priestoroch overovania nemajú prístup k internetu. Okrem toho EXIM neposkytla ani odkaz na on-line verziu stanov.

(150)   Pokiaľ ide o ďalšie dva dokumenty, EXIM dôvodila, že nemôžu byť poskytnuté vzhľadom na ich dôverný charakter a vnútorné predpisy. Bola to samotná EXIM, ktorá vo svojej odpovedi na upozornenie na nedostatky uviedla, že „EXIM bola zriadená a podniká v súlade s oznámením o založení Export Import Bank of China vydaným Štátnou radou a so stanovami Export Import Bank of China“. Preto sa tieto dokumenty považovali za zásadné pre overenie tvrdení v podnete, že EXIM je verejným orgánom, ale Komisii k nim odmietli prístup. V tejto súvislosti sa poznamenáva, že iná politicky orientovaná banka, t. j. China Development Bank, predložila v tomto prešetrovaní podobný dokument o svojom zriadení, ako aj niekoľko ďalších oznámení Štátnej rady. EXIM tiež nepodložila svoje tvrdenia o dôvernosti žiadnymi dôkazmi. Okrem toho, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 117, vlády sa nemôžu odvolávať na interné pravidlá, aby sa vyhli povinnostiam vyplývajúcim z dohody o subvenciách a zo základného nariadenia. To isté platí pre Opatrenia Export Import Bank of China na správu úverov na vyspelé technické výrobky pre vyvážajúcich predajcov, v prípade ktorých si EXIM tiež nárokovala na dôvernosť bez akýchkoľvek podporných dôkazov a dokonca odmietla diskutovať o účele tohto dokumentu.

(151)   EXIM neposkytla ani informácie o zložení predstavenstva a dozornej rady, ktoré boli opakovane požadované, s vysvetlením, že „zloženie predstavenstva sa mení“ a že otázky Komisie o príslušnosti členov rady v KSČ „predstavujú neoprávnené a nevhodné otázky v súvislosti s antisubvenčným prešetrovaním.“ Skutočnosť, že zloženie predstavenstva sa mení, nie je na účely tohto prešetrovania relevantná. Relevantné ale je zastúpenie štátu v radách EXIM, avšak čínska vláda aj EXIM odmietli túto informáciu poskytnúť. Komisia tiež považuje členstvo vyšších riadiacich pracovníkov EXIM v KSČ (a všetkých bánk v tejto veci) za zásadné na účely stanovenia rozsahu štátneho vplyvu na riadenie bánk. Podľa stanov KSČ „strana musí zachovať a zlepšiť základný hospodársky systém, v ktorom verejné vlastníctvo zohráva dominantnú úlohu a rôzne hospodárske odvetvia sa rozvíjajú bok po boku ...“[32], preto skúmanie vplyvu KSČ v EXIM bolo považované za nevyhnutné na účely tohto prešetrovania, a najmä na posúdenie úrovne štátnej kontroly v bankách.

(152)   Pokiaľ ide o štatistické údaje o vývoze rôznych kategórií výrobkov, ktoré sa požadovali už v dotazníku a ktoré je EXIM zo zákona povinná hlásiť čínskemu bankovému regulačnému orgánu, čínska vláda vo svojom liste z 3. júna 2013 tvrdila, že potrebuje viac času na prípravu týchto informácií. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že vzhľadom na to, že Komisia žiadala tieto informácie už v úvodnom dotazníku, mala čínska vláda na prípravu týchto informácií viac ako tri a pol mesiaca, ale neurobila to. EXIM tvrdila, že „tento druh informácií možno nájsť vo výročných správach“, ale to nie je pravda. Informácie vo výročných správach, na ktoré odkazuje čínska vláda, sa vzťahujú na iné obdobia než informácie požadované Komisiou v dotazníku a počas overovacej návštevy.

(153)   Čínska vláda správne tvrdila, že v odpovedi na dotazník predložila okrem iného sumu vývozných úverov určených pre vývoz mechanických a elektrických výrobkov a nových vyspelých technických výrobkov. Treba poznamenať, že Komisia nikdy nespochybňovala predloženie týchto údajov. Komisia spochybnila skutočnosť, že keď sa pokúšala overiť tieto údaje počas overovacej návštevy, EXIM nebola schopná poskytnúť žiadne podporné dôkazy a dokonca ani vysvetliť, odkiaľ tieto údaje pochádzajú. Podobne nebolo Komisii povolené overiť údaje týkajúce sa podielu vývozných úverov vo fotovoltickom priemyselnom odvetví, ktoré čínska vláda predložila v odpovedi na dotazník. Je zaujímavé, že EXIM nepovažovala žiadny z týchto údajov za dôverné, ale keď Komisia požiadala o zdrojové dáta na ich overenie, EXIM odmietla prístup k nim a ako dôvod uviedla zachovanie dôvernosti. EXIM použila rovnaké odôvodnenie v prípade súm vývozných úverov poskytnutých výrobcom zaradeným do vzorky a spolupracujúcim výrobcom. Údaje síce uviedla v odpovedi na písomné upozornenie na nedostatky, ale nedovolila z dôvodu zachovania dôvernosti, aby ich Komisia overila. Nebolo teda možné fakticky overiť drvivú väčšinu štatistík predložených bankou EXIM.

(154)   EXIM tiež odmietla vysvetliť a podložiť príslušnými dôkazmi úverové ratingy vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky a analýzy, ktoré viedli k týmto ratingom.

– China Development Bank

(155)   Vo svojom liste z 3. júna 2013 čínska vláda uvádza, že je znepokojená „osobnými otázkami“ Komisie „týkajúcimi sa príslušnosti členov predstavenstva a vyššieho vedenia k politickej strane“. Toto tvrdenie nie je správne. Otázky týkajúce sa väzby medzi členmi predstavenstva a vyššieho vedenia a Komunistickej strany Číny boli čisto technického charakteru a, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 151, ich dôvodom je pomoc pri vymedzení úlohy KSČ v čínskom hospodárstve.

(156)   Počas overovania sa Komisia pokúsila overiť posúdenie úverovej bonity vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. China Development Bank poskytla niektoré všeobecné informácie, ale odmietla zverejniť akékoľvek informácie v súvislosti s posudzovaním úverovej bonity vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky či dokonca s hodnotením rizík a hodnotiacou správou FV priemyselného odvetvia.

(157)   V odpovedi na písomné upozornenie na nedostatky China Development Bank predložila údaj o rizikovej prirážke účtovanej príslušnému odvetviu. Počas overovania China Development Bank opravila svoju odpoveď v tomto smere, ale napriek opakovaným žiadostiam Komisie v priebehu overovacej návštevy neposkytla žiadne podporné dôkazy pre tento údaj ani vysvetlenie základu pre tento údaj.

b)           Čínske banky vo vlastníctve štátu sú verejné orgány

(158)   Navrhovateľ tvrdí, že štátom vlastnené komerčné banky v ČĽR sú verejné orgány v zmysle článku 2 písm. b) základného nariadenia.

(159)   Odvolací orgán WTO vo svojej správe vo veci Spojené štáty – Konečné antidumpingové a vyrovnávacie clá na určité výrobky z Číny[33] (správa odvolacieho orgánu) vymedzuje verejný orgán ako subjekt, ktorý „má alebo vykonáva vládnu právomoc alebo mu vládna právomoc bola zverená“. Podľa odvolacieho orgánu môže dôkaz, že vláda významne kontroluje subjekt a jeho konanie, slúžiť ako dôkaz, že príslušný subjekt má vládnu právomoc a pri plnení vládnych funkcií ju vykonáva. Tam, kde dôkazy ukazujú, že formálne indície vládnej kontroly sú mnohoraké a existuje tiež dôkaz, že takáto kontrola bola vykonávaná významným spôsobom, potom možno na základe takýchto dôkazov dôjsť k záveru, že príslušný subjekt vykonáva vládnu moc[34]. Odvolací orgán mal aj za to, že verejné orgány sú charakterizované aj „vykonávaním vládnych funkcií“[35], ktoré by sa „v právnom poriadku príslušného člena spravidla považovali za vykonávanie vládnej moci“[36].

(160)   Nasledujúca analýza sa zameriava na to, či príslušné štátom vlastnené komerčné banky vykonávajú funkcie, ktoré sa v Číne spravidla považujú za súčasť vládnej praxe, a ak áno, či pritom vykonávajú vládne príkazy. Prešetrovaním sa zistilo, že čínsky finančný trh je charakterizovaný vládnymi intervenciami, pretože väčšina veľkých bánk je v štátnom vlastníctve. Čínske úrady poskytli len veľmi obmedzené informácie o podiele/vlastníctve bánk v ČĽR. Komisia však, ako sa uvádza ďalej, zozbierala dostupné informácie s cieľom dospieť k reprezentatívnemu zisteniu. Komisia sa pri analýze, či sú banky subjektmi, ktoré majú alebo vykonávajú vládnu právomoc alebo im vládna právomoc bola zverená (verejné orgány), tiež usilovala získať informácie nielen o štátnom vlastníctve bánk, ale aj o iných charakteristikách, ako napríklad prítomnosť zástupcov vlády v správnej rade, vládna kontrola nad ich činnosťami, presadzovanie vládnych politík alebo záujmov, ako aj to, či boli tieto subjekty vytvorené na základe právneho predpisu.

(161)   Na základe dostupných informácií sa dospelo k záveru, že štátne banky v ČĽR majú najväčší podiel na trhu a sú rozhodujúcimi aktérmi na čínskom finančnom trhu. Podľa výskumu čínskeho bankového sektora[37], ktorý uskutočnila Deutsche Bank v roku 2006, podiel štátnych bánk môže predstavovať viac ako dve tretiny čínskeho trhu. V prehľade WTO týkajúcom sa obchodnej politiky Číny sa v tej istej veci konštatovalo, že „vysoký stupeň štátneho vlastníctva je ďalšou výraznou črtou čínskeho finančného sektora“ a „štruktúra trhu čínskeho bankového sektora[38], v ktorom prevažujú štátne banky, sa zmenila len málo“[39]. Je dôležité poznamenať, že päť najväčších štátom vlastnených komerčných bánk (Poľnohospodárska banka, Čínska banka, Čínska stavebná banka, Banka komunikácií a Priemyselná a obchodná banka) predstavujú podľa všetkého viac ako polovicu čínskeho bankového sektora[40]. Vlastnícky podiel vládny v piatich najväčších štátom vlastnených bankách tiež potvrdila čínska vláda vo svojej odpovedi na písomné upozornenie na nedostatky.

(162)   Komisia požadovala aj informácie týkajúce sa organizácie vládnej kontroly v spomínaných čínskych bankách a presadzovania vládnych politík alebo záujmov súvisiacich s fotovoltickým priemyslom (t. j. informácie týkajúce sa správnej rady a valného zhromaždenia akcionárov, zápisníc z porád akcionárov/riaditeľov, národnosti akcionárov/riaditeľov, úverových politík a posudzovania rizík v súvislosti s úvermi poskytovaným spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom). Ako sa však uviedlo v odôvodnení 139, čínska vláda poskytla v tejto súvislosti len veľmi obmedzené informácie a nepovolila overenie veľkej časti predložených informácií. V dôsledku toho Komisia musela použiť dostupné fakty. Na základe dostupných údajov Komisia dospela k záveru, že spomínané banky sú kontrolované vládou prostredníctvom vlastníctva, administratívnej kontroly ich „komerčného“ správania, vrátane stanovovania limitov pre úrokové sadzby vkladov a úverov (pozri odôvodnenia 164 – 167), a v niektorých prípadoch dokonca zákonom upravenými dokumentmi[41]. Príslušné údaje použité s cieľom dopracovať sa k uvedeným zisteniam sú získané z informácií predložených čínskou vládou, výročných správ čínskych bánk, ktoré buď predložila čínska vláda, alebo sú verejne dostupné, z informácií získaných z výskumu čínskeho bankového sektora uskutočneného Deutsche Bank v roku 2006[42], prieskumu obchodnej politiky Číny uskutočneného WTO (2012)[43], zo správy Svetovej banky nazvanej Čína 2030[44] alebo z ekonomického prehľadu Číny za rok 2010 vypracovaného OECD[45], z informácií predložených spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami a z informácií v podnete. Pokiaľ ide o zahraničné banky, nezávislé zdroje odhadujú, že predstavujú malú časť čínskeho bankového sektora, a preto v úverových politikách zohrávajú zanedbateľnú úlohu, pričom z relevantných informácií vyplýva, že pravdepodobne tvoria len 2 % čínskeho trhu[46]. Relevantné, verejne dostupné informácie tiež potvrdzujú, že čínske banky, najmä veľké komerčné banky, sa stále spoliehajú na štátnych akcionárov a vládu, pokiaľ ide o obnovu kapitálu v prípade, keď nárast úverov spôsobí nedostatočnú kapitálovú primeranosť[47].

(163)   Pokiaľ ide o banky, ktoré poskytli úvery spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, sú to väčšinou štátne banky. Na základe dostupných informácií[48] sa skutočne zistilo, že banky vo vlastníctve štátu a iné štátom vlastnené subjekty poskytli veľkú väčšinu úverov spolupracujúcim vyvážajúcim vývozcom. Patria sem najmä komerčné banky a banky naviazané na politiku v ČĽR, ako je China Development Bank, EXIM banka, Poľnohospodárska banka Číny, Čínska banka, Čínska stavebná banka, Priemyselná a obchodná banka Číny. Aj v súvislosti s ostatnými dotknutými štátnymi bankami Komisia požadovala tie isté už spomínané informácie týkajúce sa vládnej kontroly a plnenia vládnych politík alebo záujmov v súvislosti s fotovoltickým priemyselným odvetvím. Žiadne takéto podrobné informácie neboli poskytnuté. Dospelo sa preto k záveru, že banky sú kontrolované vládou. Takúto významnú kontrolu okrem iného dokazuje vládna politika podpory príslušnému priemyselnému odvetviu, ktorá usmerňuje banky k mimoriadne podporujúcemu konaniu (pozri odôvodnenie 102). Z tohto dôvodu sa štátom vlastnené komerčné banky a banky naviazané na politiku v ČĽR majú považovať za verejné orgány.

(164)   Ďalším znakom zapojenia čínskej vlády do čínskeho finančného trhu je úloha, ktorú zohráva Čínska ľudová banka pri určovaní konkrétnych limitov pre spôsob stanovovania úrokových sadzieb a ich fluktuácie. Z prešetrovania skutočne vyplynulo, že Čínska ľudová banka má špecifické pravidlá regulujúce spôsob fluktuácie úrokových sadzieb v Číne. Podľa dostupných informácií sú tieto pravidlá stanovené v obežníku Čínskej ľudovej banky o otázkach úpravy úrokových sadzieb pre vklady a úvery – Yinfa z roku 2004 č. 251 (obežník 251). Finančné inštitúcie boli požiadané, aby stanovovali úverové sadzby v rámci určitého rozsahu referenčnej hodnoty úrokovej sadzby Čínskej ľudovej banky. Pre úvery komerčných bánk a úvery bánk naviazaných na politiku správajúcich sa komerčne neexistuje žiadny limit horného rozsahu, ale len limit dolného rozsahu. Pre mestské úverové družstvá a vidiecke úverové družstvá existujú limity horného aj dolného rozsahu. V prípade preferenčných úverov a úverov, pre ktoré Štátna rada vydala osobitné predpisy, sa úrokové sadzby nesmú posúvať smerom nahor. Komisia sa snažila získať od čínskej vlády vysvetlenia týkajúce sa vymedzení a formulácií v obežníku 251, ako aj k predchádzajúcim právnym predpisom (obežník Čínskej ľudovej banky týkajúci sa rozšírenia fluktuačného pásma úrokovej sadzby úverov pre finančné inštitúcie – YinFa [2003] č. 250). Ako sa však uvádza v odôvodnení 135, čínska vláda odmietla poskytnúť tieto obežníky, čo Komisii zabránilo overiť ich obsah a požiadať o vysvetlenia. Keďže čínska vláda neposkytla žiadne relevantné informácie v tejto súvislosti, ktoré by naznačovali zmenu situácie od marca 2013, keď Komisia uzavrela svoje antisubvenčné prešetrovanie týkajúce sa ocele s organickým povlakom[49], vyvodilo sa z toho, že Čínska ľudová banka sa zapája do určovania úrokových sadzieb v štátom vlastnených bankách a ovplyvňuje ich. Čínska vláda neposkytla žiadny dôkaz, že situácia zistená v prešetrovaniach natieraného bezdrevného papiera a ocele s organickým povlakom sa zmenila. Preto sa dospelo na základe dostupných faktov a iných dôkazov k záveru, že situácia týkajúca sa metodiky stanovovania úrokových sadzieb je počas celého obdobia prešetrovania rovnaká.

(165)   Limity úrokových sadzieb úverov spoločne so stropmi stanovenými pre depozitné sadzby vytvorili situáciu, v ktorej banky zaručovali prístup k lacnému kapitálu (z dôvodu regulácie depozitných sadzieb) a boli schopné požičiavať vybraným odvetviam za výhodné sadzby.

(166)   Na banky sa tiež vzťahujú právne predpisy, ktoré od nich okrem iného vyžadujú, aby poskytovali úvery na základe potrieb národného hospodárstva[50], poskytovali úverovú podporu podporovaným projektom[51] alebo uprednostnili rozvoj priemyselných odvetví v oblasti vyspelých a nových technológií[52]. Banky sú povinné dodržiavať tieto pravidlá. Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky patria do kategórií podporovaných projektov, ako aj do kategórie priemyselných odvetví v oblasti vyspelých a nových technológií.

(167)   Rôzne nezávislé informačné zdroje naznačujú, že štátna účasť v čínskom finančnom sektore je významná a pokračuje. Napríklad zistenia v bode i) uvedené v pracovnom dokumente MMF z roku 2006 naznačujú, že liberalizácia bánk v ČĽR je neúplná a úverové riziko nie je náležite zohľadňované[53]; ii) v správe MMF z roku 2009 sa poukazuje na nedostatočnú liberalizáciu úrokových sadzieb v Číne[54]; iii) v správe MMF o krajinách z roku 2010 sa uvádza, že kapitálové náklady v Číne sú relatívne nízke, prideľovanie úverov sa niekedy riadi necenovými prostriedkami a vysoké úspory spoločností čiastočne súvisia s nízkymi nákladmi rôznych vstupov (vrátane kapitálu a pozemkov)[55]; iv) v ekonomickom prieskume OECD v Číne za rok 2010[56] a pracovnom dokumente hospodárskej sekcie OECD č. 747 o reformách čínskeho finančného sektora[57] sa konštatuje, že vlastníkom finančných inštitúcií zostáva v prevažnej väčšine štát, čo vyvoláva otázky, do akej miery sú rozhodnutia bánk o poskytovaní úverov založené na čisto obchodných úvahách, pričom tradičnou úlohou bánk je podľa všetkého pôsobiť ako vládne agentúry s väzbami na vládu.

(168)   Na základe uvedených dôkazov sa dospelo k záveru, že štátne komerčné banky a banky naviazané na politiku vykonávajú vládne funkcie v mene čínskej vlády, najmä povinné podporovanie určitých hospodárskych odvetví v súlade so štátnym plánovacími a politickými dokumentmi. Rozsiahle štátne vlastníctvo v štátnych bankách a ďalšie informácie o väzbách medzi bankami v štátnom vlastníctve a vládou (vrátane nedostatku spolupráce so strany čínskej vlády v tejto súvislosti) potvrdzujú, že banky sú kontrolované pri výkone svojej verejnej funkcie vládou. Čínska vláda vykonáva významnú kontrolu nad štátnymi komerčnými bankami a bankami naviazanými na politiku prostredníctvom všadeprítomnej účasti vlády vo finančnom sektore a požiadavky, aby banky vo vlastníctve štátu dodržiavali vládne politiky. Štátne komerčné banky a banky naviazané na politiku sa preto považujú za verejné orgány, pretože majú vládnu právomoc a vykonávajú vládne príkazy.

c)           Súkromné banky v ČĽR sú poverované a riadené čínskou vládou

(169)   Komisia tiež analyzovala, či sú súkromné komerčné banky v ČĽR poverené čínskou vládou alebo či im čínska vláda nariadila v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia, aby poskytovali preferenčné (subvencované) úvery výrobcom fotovoltiky.

– Existencia politiky čínskej vlády

(170)   Z predchádzajúcej časti týkajúcej sa zapojenia štátu do fotovoltického odvetvia (odôvodnenie 101) a z popísaných zistení ďalej jasne vyplýva, že čínska vláda presadzuje politiku poskytovania preferenčných úverov fotovoltickému sektoru, pretože verejné orgány (štátom vlastnené komerčné banky)[58] sú zapojené do tohto poskytovania a udržiavajú si na trhu dominantné postavenie, ktoré im umožňuje ponúkať úrokové sadzby nižšie ako trhové sadzby.

– Rozšírenie politiky na súkromné banky

(171)   Zákon o komerčnom bankovníctve z roku 2003 sa vzťahuje rovnakým spôsobom na štátom vlastnené komerčné banky aj na súkromné komerčné banky. Napríklad v článku 38 tohto zákona sa nariaďuje všetkým komerčným bankám (t. j. aj tým, ktoré sú v súkromnom vlastníctve), aby „určili úrokové sadzby úverov v súlade s horným a dolným limitom úrokových sadzieb úverov stanoveným Čínskou ľudovou bankou“, v článku 34 zákona o komerčnom bankovníctve sa nariaďuje komerčným bankám, aby „poskytovali úvery na základe potrieb národného hospodárstva a sociálneho rozvoja a v duchu štátnych priemyselných politík“.

(172)   Viacero vládnych plánovacích koncepčných dokumentov a zákonov sa vzťahuje na preferenčné úvery pre FV priemyselné odvetvie. Napríklad rozhodnutie Štátnej rady z 10. októbra 2010 o podpore rozvoja 7 nových strategických priemyselných odvetví sľubuje rozšírenie intenzity fiškálnej a finančnej politickej podpory strategickým priemyselným odvetviam[59] (FV priemyselné odvetvie je uvedené medzi nimi), povzbudzuje finančné inštitúcie „rozšíriť úverovú pomoc“ týmto odvetviam a „využívať fiškálne preferenčné politiky, ako sú náhrady rizika“. Aj štátna koncepcia strednodobého a dlhodobého rozvoja vedy a techniky (2006 – 2020), ktorá určuje slnečnú energiu a fotovoltické články v rámci kľúčových oblastí a prioritných tém[60] sľubuje „povzbudzovať finančné inštitúcie, aby poskytovali preferenčnú úverovú podporu významných národným vedeckým a technickým industrializačným projektom“ a poveruje vládu, aby „viedla rôzne finančné inštitúcie a súkromný kapitál k účasti na vedeckom a technickom vývoji“. V zákone ČĽR o vedeckom a technickom pokroku (výnos prezidenta ČĽR č. 82) sa vymedzuje, že štát povzbudzuje a usmerňuje finančné inštitúcie k podpore vyspelých a nových technologických priemyselných odvetví poskytovaním úverov a že finančné inštitúcie orientované na politiku uprednostňujú rozvoj vyspelých a nových technologických priemyselných odvetví[61]. Podľa rovnakého zákona finančné inštitúcie orientované na politiku v rozsahu svojho podnikania ponúkajú špeciálnu pomoc podnikovým projektom nezávislej inovácie podporovaným štátom[62].

(173)   Okrem toho uvedené obmedzenie na stanovenie úrokových sadzieb Čínskou ľudovou bankou (odôvodnenia 164 a 165) je záväzné aj pre súkromné– komerčné banky.

(174)   Uvedené citácie zo zákonov a predpisov významných pre bankový sektor ukazujú, že politika čínskej vlády poskytovať preferenčné úvery fotovoltickému priemyselnému odvetviu sa vzťahuje aj na súkromné komerčné banky a v skutočnosti im čínska vláda dáva pokyny „poskytovať úvery na základe potrieb národného hospodárstva a sociálneho rozvoja a v duchu štátnych priemyselných politík“[63].

– Posudzovanie úverového rizika

(175)   Komisia žiadala od čínskej vlády príslušné informácie, aby posúdila, ako banky v ČĽR vykonávajú posúdenie úverového rizika FV spoločností pred rozhodovaním o poskytnutí či neposkytnutí úveru a rozhodovaním o podmienkach poskytnutých úverov. Komisia v dodatku A k dotazníku požadovala informácie o tom, ako banky zohľadňujú riziko pri poskytovaní úverov, ako sa posudzuje úverová bonita dlžníka, akú rizikovú prirážku účtujú banky rôznym spoločnostiam/priemyselným odvetviam v ČĽR, aké faktory banky zohľadňujú pri posudzovaní žiadosti o úver, opísanie postupu podania žiadosti o úver a schvaľovacieho postupu atď. Čínska vláda ani jednotlivé banky určené v dotazníku však neposkytli v tejto súvislosti žiadne dôkazy (s jednou výnimkou, na ktorú sa odkazuje v odôvodnení 176).Čínska vláda poskytla len odpovede všeobecného charakteru, ktoré neboli doložené absolútne žiadnymi dôkazmi o tom, ako sa posúdenie úverového rizika skutočne vykonáva.

(176)   Počas overovania jednej z bánk bola Komisia schopná preskúmať jedno posúdenie rizík. Časť tohto posúdenia úverového rizika odkazovala na štátnu podporu solárnym spoločnostiam a štátne plány podporovať fotovoltické priemyselné odvetvie všeobecne, a táto skutočnosť sa pozitívne odrazila na úverovom ratingu pridelenom tejto spoločnosti. Je to príklad toho, ako politika vlády (a subvencie zamerané na určité odvetvie) ovplyvňuje rozhodovanie bánk pri rozhodovaní o podmienkach financovania solárnych spoločností.

(177)   Komisia takisto žiadala podobné informácie od spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov a pokúšala sa ich overiť počas overovacích návštev na mieste u vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Väčšina vyvážajúcich výrobcov odpovedala, že banky pred poskytnutím úverov požadovali isté dokumenty a vykonali určitý druh analýzy úverového rizika. Svoje tvrdenia však nevedeli podporiť žiadnymi dôkazmi. Komisia počas overovania na mieste požadovala dôkazy o tom, že banky takéto dokumenty požadovali alebo že tieto dokumenty spoločnosti bankám poskytli, alebo akýkoľvek druh správy vydanej bankami, ktorý by dokazoval, že sa takéto analýzy úverového rizika vykonali. Skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky však neboli schopné takéto dôkazy poskytnúť a neboli schopné poskytnúť ani žiadne iné dôkazy podporujúce ich tvrdenia.

(178)   Informácie týkajúce sa posúdenia úverového rizika boli od zainteresovaných strán opakovane požadované, pretože sa považuje okrem iného za rozhodujúce prihliadnuť na informácie, na ktoré sa odkazuje v odôvodnení 167.

(179)   Vzhľadom na uvedené sa zistenia o posúdení úverového rizika v ČĽR vzťahujú na štátom vlastnené komerčné banky, súkromné komerčné banky, ako aj na banky naviazané na politiku. V skutočnosti uvedené dôkazy vedú k záveru, že súkromné banky v ČĽR sú povinné riadiť sa v súvislosti s poskytovaním úverov vládnymi politikami, najmä vo FV odvetví, a konať rovnakým spôsobom ako štátne banky, pri ktorých sa v odôvodnení 168 potvrdilo, že sú verejné orgány. Preto sa dospelo k záveru, že súkromné banky sú poverené a riadené čínskou vládou vykonávať funkcie zvyčajne zverené vláde v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a bod iv) základného nariadenia.

(180)   Okrem toho uvedené dôkazy ukazujú, že aj keby sa štátne banky nepovažovali za verejné orgány, stále by sa považovali za poverené a riadené čínskou vládou vykonávať funkcie zvyčajne zverené vláde v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bod iv) základného nariadenia.

d)           Deformácie čínskeho finančného trhu

(181)   Na základe informácií zhromaždených počas tohto prešetrovania možno dospieť k záveru, že podiel štátnych bánk predstavuje viac ako dve tretiny čínskeho trhu. Päť najväčších štátom vlastnených komerčných bánk (Poľnohospodárska banka, Čínska banka, Čínska stavebná banka, Banka komunikácií a Priemyselná a obchodná banka) predstavuje viac ako polovicu čínskeho bankového sektora[64]. Okrem toho China Development Bank a Export Import Bank of China sú úplne vlastnené štátom. Týchto sedem bánk poskytlo veľkú väčšinu úverov ôsmim vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky v prípade solárnych panelov. Všadeprítomné štátne vlastníctvo v spojení s deformáciami čínskeho finančného trhu a politikou čínskej vlády nasmerovať lacné peniaze do vybraných odvetví narúša rovnaké podmienky v oblasti medzinárodného obchodu a poskytuje nespravodlivú výhodu čínskym výrobcom.

(182)   Banky v ČĽR nemajú úplnú slobodu rozhodovať o podmienkach úverov. Úrokové sadzby musia zostať v rámci limitov určených Čínskou ľudovou bankou. Tieto limity spolu so stropmi platnými pre depozitné sadzby vytvárajú situáciu, v ktorej majú banky zaručený prístup k lacnému kapitálu (z dôvodu regulácie depozitných sadzieb) a dokážu požičiavať vybraným priemyselným odvetviam za výhodné sadzby.

(183)   Na banky sa tiež vzťahujú právne predpisy, ktoré od nich okrem iného vyžadujú, aby poskytovali úvery na základe potrieb národného hospodárstva[65], poskytovali úverovú podporu podporovaným projektom[66] alebo uprednostnili rozvoj priemyselných odvetví v oblasti vyspelých a nových technológií[67]. Banky sú povinné dodržiavať tieto pravidlá.

(184)   Podľa nedávnych zistení bol niektorým veľkým komerčným bankám v ČĽR umožnený prístup k štátnym devízovým rezervám [68]. To výrazne znižuje ich náklady na kapitál a tieto „lacné peniaze“ sa používajú na úvery v USD a EUR pre vybrané spoločnosti a projekty v súlade s politikou „going out (otvárania sa navonok)“. Teda sú schopné ponúknuť podmienky, akým bežné komerčné banky nedokážu konkurovať.

(185)   Ďalším významným narušením financovania fotovoltického priemyslu je osobitné privilegované postavenie China Development Bank, ktorá je významným veriteľom tohto priemyselného odvetvia a poskytla veľkú časť úverov a úverových liniek vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky. China Development Bank je skôr takmer úplne financovaná predajom dlhopisov, a nie vkladmi, a je po ministerstve financií druhým najväčším emitentom dlhopisov v krajine. Prostredníctvom tohto osobitného mechanizmu je China Development Bank schopná lacného samofinancovania a následne je schopná ponúknuť úvery za zvýhodnených podmienok vybraným priemyselným odvetviam[69].

3.4.1.1.  Preferenčné úvery

a)      Úvod

(186)   Navrhovateľ tvrdil, že čínska vláda subvencuje svoje FV priemyselné odvetvie poskytovaním preferenčných úverov a riadených úverov.

b)      Právny základ

(187)   Tieto právne predpisy ustanovujú preferenčné úvery v Číne: zákon ČĽR o komerčných bankách, všeobecné pravidlá o úveroch (implementované Čínskou ľudovou bankou), rozhodnutie č. 40 Štátnej rady o uverejnení a vykonávaní dočasných ustanovení o podpore priemyselnej reštrukturalizácie.

c)      Zistenia z prešetrovania

(188)   So zreteľom na všetky dôkazy sa dospelo k záveru, že skupinám vyvážajúcich výrobcov zaradeným do vzorky poskytujú výraznú väčšinu úverov štátne banky, ktoré boli označené v odôvodnení 168 za verejné orgány, pretože je im zverená vládna právomoc a vykonávajú vládne funkcie. Existuje ďalší dôkaz, že tieto banky účinne vykonávajú vládne príkazy, pretože, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 164, existuje jasné zasahovanie štátu (t. j. Čínskej ľudovej banky) do spôsobu, akým komerčné banky prijímajú rozhodnutia o úrokových sadzbách na úvery poskytované čínskym spoločnostiam. Za týchto okolností úverové postupy týchto subjektov priamo súvisia s vládou. Skutočnosť, že banky plnia vládne príkazy, potvrdzujú aj články 7 a 15 všeobecných pravidiel o úveroch (implementované Čínskou ľudovou bankou), rozhodnutie č. 40 a článok 3 4zákona o komerčných bankách v súvislosti s plnením vládnych priemyselných politík. Existuje aj množstvo nepriamych dôkazov podporených objektívnymi štúdiami a správami, že do čínskeho finančného systému stále vo veľkej miere zasahuje vláda, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 172 a 178. A napokon, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 139 a 140, čínska vláda neposkytla informácie, ktoré by umožnili lepšie pochopiť vzťah medzi bankami vo vlastníctve štátu a vládou. Preto v prípade úverov, ktoré v ČĽR poskytujú štátom vlastnené komerčné banky, Komisia dospela k záveru, že výrobcom vo FV odvetví sa poskytuje finančný príspevok vo forme priameho prevodu štátnych finančných prostriedkov v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) základného nariadenia. Okrem toho ten istý dôkaz ukazuje, že štátom vlastnené komerčné banky (ako aj súkromné banky) sú vládou poverované alebo riadené, a z toho vyplýva, že existuje finančný príspevok v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia.

(189)   Vzhľadom na analýzu v odôvodneniach 169 až 178 sa tiež zistilo, že súkromné banky sú poverené čínskou vládou alebo im čínska vláda nariadila, aby poskytovali úvery výrobcom VF, a že existuje finančný príspevok podľa článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) a článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia.

(190)   Výhoda v zmysle článku 3 ods. 2 a článku 6 písm. b) základného nariadenia existuje v rozsahu, v ktorom sa štátne úvery alebo úvery súkromných orgánov poverených alebo riadených vládou udeľujú za lepších podmienok, než za akých by ich mohol príjemca reálne získať na trhu. Neštátne úvery v ČĽR nepredstavujú vhodnú trhovú referenčnú hodnotu, keďže sa zistilo, že súkromné banky poveruje a riadi čínska vláda, a preto sa predpokladá, že dodržiavajú úverové postupy bánk v štátnom vlastníctve. Referenčné hodnoty boli preto vytvorené pomocou metódy opísanej v odôvodneniach 198 až 200. Použitie týchto referenčných hodnôt ukazuje, že FV priemyselnému odvetviu sú úvery poskytované za podmienok, ktoré sú nižšie ako trhové.

(191)   Podľa rozhodnutia č. 40 patrí fotovoltické priemyselné odvetvie do podporovanej kategórie. Rozhodnutie č. 40 je nariadením Štátnej rady ako najvyššieho správneho orgánu v ČĽR, a preto je právne záväzné pre ostatné verejné orgány, ako aj pre hospodárske subjekty. Rozhodnutie rozdeľuje priemyselné odvetvia na „podporované, obmedzené a vylúčené projekty“. Tento zákon je usmernením pre priemyselnú politiku a spolu s katalógom oblastí ukazuje, akým spôsobom čínska vláda uplatňuje politiku na stimuláciu a podporovanie skupín podnikov alebo odvetví, napríklad fotovoltiky/nového energetického odvetvia, ktoré je v katalógu oblastí zaradené do kategórie „podporované odvetvie“. Pokiaľ ide o počet odvetví uvedených v kategórii „podporované“, pripomína sa, že tieto odvetvia tvoria len určitú časť čínskeho hospodárstva. Okrem toho štatút „podporovaného odvetvia“ sa udeľuje len určitým činnostiam v rámci týchto podporovaných sektorov. V článku 17 rozhodnutia č. 40 sa takisto uvádza, že „podporovaným investičným projektom“ sa budú poskytovať osobitné výhody a stimuly, okrem iného prostredníctvom finančnej podpory. Na druhej strane sa v prípade „obmedzených a vylúčených projektov“ rozhodnutím č. 40 udeľuje štátnym orgánom právo priamo zasahovať na účely regulácie trhu. V článkoch 18 a 19 sa skutočne uvádza, že príslušný orgán zabraňuje finančným inštitúciám v poskytovaní úverov na takéto „obmedzené a vylúčené projekty“. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutím č. 40 sa všetkým hospodárskym inštitúciám určujú záväzné pravidlá v podobe usmernení o stimulácii a podpore podporovaných odvetví, medzi ktoré patrí aj odvetvie fotovoltiky.

(192)   Ako sa vysvetlilo v odôvodnení 172, čínska vláda adresuje preferenčné úvery obmedzenému počtu priemyselných odvetví a FV odvetvie je jedným z nich. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je jasné, že orgány umožňujú finančným inštitúciám poskytovať preferenčné úvery len obmedzenému počtu priemyselných odvetví/spoločností, ktoré sú v súlade s príslušnými politikami čínskej vlády. Na základe dôkazov uvedených v dokumentácii a nespolupráce zo strany čínskej vlády v tejto záležitosti sa dospelo k záveru, že subvencie vo forme preferenčných úverov nie sú všeobecne dostupné, a preto sú špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia. Okrem toho žiadna zo zainteresovaných strán nepredložila dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že subvencie sa zakladajú na objektívnych kritériách alebo podmienkach podľa článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

d)      Záver

(193)   Prešetrovaním sa ukázalo, že v období prešetrovania využívali všetci vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky preferenčné úvery.

(194)   Financovanie odvetvia fotovoltiky preto treba považovať za subvenciu.

(195)   Vzhľadom na existenciu finančného príspevku, výhodu poskytovanú vyvážajúcim výrobcom a špecifickosť by sa táto subvencia mala považovať za napadnuteľnú subvenciu.

e)      Výpočet výšky subvencie

(196)   Výška napadnuteľnej subvencie sa vypočíta na základe výhody, ktorú získali príjemcovia a ktorej existencia bola zistená počas obdobia prešetrovania. Podľa článku 6 písm. b) základného nariadenia sa za výhodu poskytnutú príjemcom považuje rozdiel medzi sumou, ktorú spoločnosť zaplatí za štátny úver, a sumou, ktorú by spoločnosť zaplatila za porovnateľný komerčný úver, ktorý by mohla získať na trhu.

(197)   Ako sa už vysvetlilo (odôvodnenie 190), vzhľadom na to, že úvery poskytované čínskymi bankami sú odrazom značných vládnych intervencií do bankového sektora a neodrážajú sadzby, ktoré by existovali na fungujúcom trhu, bola pomocou metódy opísanej ďalej vyrátaná vhodná trhová referenčná hodnota. Okrem toho z dôvodu nedostatočnej spolupráce čínskej vlády Komisia určila vhodnú referenčnú úrokovú sadzbu tiež na základe dostupných faktov.

(198)   Pri vytvorení vhodnej referenčnej hodnoty pre úvery v RMB sa považuje za vhodné uplatniť čínske úrokové sadzby upravené tak, aby odrážali normálne trhové riziko. V súvislostiach, kde súčasná finančná situácia vývozcov vznikla na deformovanom trhu a kde neexistujú žiadne spoľahlivé informácie od čínskych bánk o meraní rizika a určovaní úverových ratingov, považuje sa za potrebné neposudzovať úverovú bonitu čínskych vývozcov na základe nominálnej hodnoty, ale uplatniť prirážku, ktorá bude odrážať možný vplyv čínskeho deformovaného trhu na ich finančnú situáciu.

(199)   Rovnaká situácia platí aj pre úvery v cudzích menách. Ako referenčná hodnota boli použité podnikové dlhopisy s ratingom BB v príslušných denomináciách vydané počas obdobia prešetrovania.

(200)   Vzhľadom na uvedené skutočnosti vysvetlené v odôvodneniach 138 až 140 Komisia požiadala čínsku vládu a spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, aby poskytli informácie o úverových politikách čínskych bánk a o spôsobe udeľovania úverov vyvážajúcim výrobcom. Napriek opakovanej žiadosti neboli uvedené informácie poskytnuté. Vzhľadom na túto nedostatočnú spoluprácu a na všetky dostupné fakty a v súlade s ustanoveniami článku 28 ods. 6 základného nariadenia sa považuje za vhodné predpokladať, že všetkým firmám v Číne je udelená len najvyššia známka dlhopisov „neinvestičného stupňa“ (BB od spoločnosti Bloomberg) a uplatňovať primerané očakávané výnosy z dlhopisov vydaných firmami s týmto ratingom na štandardnú úverovú sadzbu Čínskej ľudovej banky. Výhoda vyvážajúcich výrobcov sa vypočítala na úrokového diferenciálu vyjadreného ako percentuálny podiel a vynásobeného zostatkovou hodnotou úveru, t. j. úrokov nezaplatených počas obdobia prešetrovania. Táto hodnota sa potom rozpočítala podľa celkového obratu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov.

(201)   Sadzba subvencie určená na základe tejto schémy počas obdobia prešetrovania pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky predstavuje:

            Preferenčné úvery na politiky

            Spoločnosť/skupina ||             Sadzba subvencie

            Wuxi Suntech Power Co. Ltd, ČĽR a prepojené spoločnosti ||             1,14 %

            Yingli Green Energy Holding Company a prepojené spoločnosti ||             0,61 %

            Changzhou Trina Solar Energy Co. Ltd a prepojené spoločnosti ||             0,25 %

            JingAo Group a prepojené spoločnosti ||             0,92 %

            Jiangxi LDK Solar Hi-tech Co. Ltd a prepojené spoločnosti ||             1,80 %

            Delsolar (Wujiang) Ltd. a prepojené spoločnosti ||             0,02 %

Renesola Zhejiang Ltd             Renesola Jiangsu Ltd ||             0,84 %

            Jinko Solar Co Ltd a prepojené spoločnosti ||             0,85 %

3.4.1.2.  Poskytovanie úverových liniek

a)      Úvod

(202)   Navrhovateľ tvrdil, že čínske banky poskytujú čínskym vývozcom príslušného výrobku neprimerané úverové linky. Prešetrovaním sa potvrdilo, že skutočne všetky prešetrované spoločnosti získali rozsiahle úverové linky od čínskych bánk, ktoré boli vo väčšine prípadov poskytované bezplatne alebo za veľmi nízke poplatky. Za bežných trhových podmienok sa na takéto úverové linky vzťahujú výrazné záväzky a správne poplatky, ktoré umožňujú bankám nahradiť náklady a riziká.

b)      Zistenia z prešetrovania

Úverové linky predstavujú potenciálny prevod finančných prostriedkov

(203)   Správa panelu ES – Lietadlá potvrdila, že tieto úverové linky, nad rámec účinkov jednotlivých úverov, môžu byť potenciálnymi priamymi prevodmi prostriedkov podľa článku 3 ods.1 písm. a) bodu i) základného nariadenia, a teda finančnými príspevkami. Skupina zistila, že výhoda potenciálneho prevodu finančných prostriedkov vzniká zo samotnej existencie povinnosti uskutočňovať priamy prevod finančných prostriedkov. Skupina tiež zistila, že úverová linka sama o sebe môže poskytovať výhodu prijímajúcemu podniku, a preto je potenciálnym prevodom finančných prostriedkov odlišným od akýchkoľvek priamych prevodov finančných prostriedkov vo forme jednotlivých úverov[70].

Banky poskytujúce úverové linky sú verejné orgány alebo orgány poverené vládou

(204)   Úverové linky poskytovali vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky rovnaké banky, ktoré poskytovali už uvedené preferenčné úvery. Ako sa už zistilo, tieto banky sú verejné orgány (odôvodnenia 158 až 166) alebo sú poverené a riadené čínskou vládou poskytovať preferenčné financovanie FV priemyselnému odvetviu (odôvodnenia 169 až 178).

(205)   Ako sa už vysvetlilo (odôvodnenia 158 až 185), čínsky trh narušujú zákony a postupy bánk v štátnom vlastníctve, a zistilo sa, že vo väčšine prípadov boli úverové linky poskytované bezplatne alebo za veľmi nízke poplatky. Za bežných trhových podmienok sa na takéto úverové linky vzťahujú výrazné záväzky a správne poplatky, ktoré umožňujú bankám nahradiť náklady a riziká.

(206)   Výšku výhody predstavujú poplatky bežne platné pre komerčné úverové linky poskytnuté spoločnostiam, od ktorých boli vo väčšine prípadov vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky oslobodení. Komisia použila poplatky vzťahujúce sa na úverovú linku poskytnutú jednému z vyvážajúcich výrobcov zahraničnou komerčnou bankou.

(207)   Podľa rozhodnutia č. 40 patrí fotovoltické priemyselné odvetvie do podporovanej kategórie. Rozhodnutie č. 40 je nariadením Štátnej rady ako najvyššieho správneho orgánu v ČĽR, a preto je právne záväzné pre ostatné verejné orgány, ako aj pre hospodárske subjekty. Rozhodnutie rozdeľuje priemyselné odvetvia na „podporované, obmedzené a vylúčené projekty“. Tento zákon je usmernením pre priemyselnú politiku a spolu s katalógom oblastí ukazuje, akým spôsobom čínska vláda uplatňuje politiku na stimuláciu a podporovanie skupín podnikov alebo odvetví, napríklad fotovoltiky/nového energetického odvetvia, ktoré je v katalógu oblastí zaradené do kategórie „podporované odvetvie“. Pokiaľ ide o počet odvetví uvedených v kategórii „podporované“, pripomína sa, že tieto odvetvia tvoria len určitú časť čínskeho hospodárstva. Okrem toho štatút „podporovaného odvetvia“ sa udeľuje len určitým činnostiam v rámci týchto podporovaných sektorov. V článku 17 rozhodnutia č. 40 sa takisto uvádza, že „podporovaným investičným projektom“ sa budú poskytovať osobitné výhody a stimuly, okrem iného prostredníctvom finančnej podpory. Na druhej strane sa v prípade „obmedzených a vylúčených projektov“ rozhodnutím č. 40 udeľuje štátnym orgánom právo priamo zasahovať na účely regulácie trhu. V článkoch 18 a 19 sa skutočne uvádza, že príslušný orgán zabraňuje finančným inštitúciám v poskytovaní úverov na takéto „obmedzené a vylúčené projekty“. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutím č. 40 sa všetkým hospodárskym inštitúciám určujú záväzné pravidlá v podobe usmernení o stimulácii a podpore podporovaných odvetví, medzi ktoré patrí aj odvetvie fotovoltiky.

(208)   Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 172 a 192, čínska vláda adresuje preferenčné úvery, ktorého podstatnou časťou je poskytnutie úverovej linky, obmedzenému počtu priemyselných odvetví. Fotovoltický priemysel patrí do tejto skupiny odvetví a má výhodu z diskriminačných preferenčných úverov.

(209)   Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je jasné, že orgány umožňujú finančným inštitúciám poskytovať preferenčné úverové linky len obmedzenému počtu priemyselných odvetví/spoločností, ktoré sú v súlade s príslušnými politikami čínskej vlády. Na základe dôkazov uvedených v dokumentácii a nespolupráce zo strany čínskej vlády v tejto záležitosti sa dospelo k záveru, že subvencie vo forme neprimeraných úverových liniek nie sú všeobecne dostupné, a preto sú špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia. Okrem toho žiadna zo zainteresovaných strán nepredložila dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že subvencie sa zakladajú na objektívnych kritériách alebo podmienkach podľa článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

c)      Záver

(210)   Prešetrovaním sa ukázalo, že všetky skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky mali výhodu z úverových liniek poskytovaných bezplatne alebo za sadzby nižšie ako trhové sadzby.

(211)   Poskytovanie takýchto úverových liniek fotovoltickému priemyselnému odvetviu by sa preto malo považovať za subvenciu.

(212)   Vzhľadom na existenciu finančného príspevku, výhodu poskytovanú vyvážajúcim výrobcom a špecifickosť treba túto subvencia považovať za napadnuteľnú subvenciu.

d)      Výpočet výšky subvencie

(213)   Poskytovanie úverových liniek bezplatne alebo za poplatky nižšie ako trhové poplatky sa považuje sa poskytovanie finančných služieb (článok 3 ods. 1 písm. a) bod iii) základného nariadenia) za cenu nižšiu, ako je primeraná cena. Výška napadnuteľnej subvencie sa vypočíta na základe výhody, ktorú získali príjemcovia a ktorá bola zistená počas obdobia prešetrovania. Vzhľadom na narušenia trhu opísané v odôvodneniach 158 až 185 primeranosť odmeny za finančné služby (v tomto prípade poskytnutie úverových liniek) sa nedala určiť vo vzťahu k prevládajúcim podmienkam na trhu v ČĽR. Preto podľa článku 6 písm. d) bod ii) základného nariadenia sa za výhodu poskytnutú príjemcom považuje rozdiel medzi sumou, ktorú spoločnosť zaplatí za poskytovanie úverových liniek čínskymi bankami, a sumou, ktorú by firma zaplatila za porovnateľnú komerčnú úverovú linku, ktorú by mohla získať na trhu. Úverové linky by mohli byť považované za potenciálny prevod peňažných prostriedkov podľa článku 3 ods. 1) písm. a) bod i) základného nariadenia.

(214)   Jeden z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky získal úverovú linku od banky, ktorej hlavné sídlo je zriadené v inej finančnej jurisdikcii ako ČĽR, a na túto úverovú linku sa vzťahovali záväzky a správne poplatky podľa bežnej praxe na svetových finančných trhoch. Hoci úverová linka bola poskytnutá čínskou pobočkou tejto banky, považuje sa za primeraný ekvivalent referenčnej hodnoty. Preto sa považovalo za vhodné použiť poplatky uplatňované na túto úverovú linku za referenčnú hodnotu v súlade s článkom 6 písm. d) bod ii) základného nariadenia.

(215)   Výška poplatkov používaných ako referenčná hodnota sa uplatnila pro rata k sume každej príslušnej úverovej linky, aby sa získala suma subvencie (mínus akékoľvek skutočne zaplatené poplatky). V prípadoch, kde doba trvania úverovej linky bola viac ako jeden rok, bola celková suma subvencie rozložená na celú dobu trvania úverovej linky a zodpovedajúca suma sa priradila k obdobiu prešetrovania.

(216)   Sadzba subvencie určená na základe tejto schémy počas obdobia prešetrovania pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky predstavuje:

            Poskytovanie úverových liniek

            Spoločnosť/skupina ||             Sadzba subvencie

            Wuxi Suntech Power Co. Ltd, a prepojené spoločnosti ||             1,97 %

            Yingli Green Energy Holding Company a prepojené spoločnosti ||             2,14 %

            Changzhou Trina Solar Energy Co. Ltd a prepojené spoločnosti ||             1,09 %

            JingAo Group a prepojené spoločnosti ||             1,28 %

            Jiangxi LDK Solar Hi-tech Co. Ltd a prepojené spoločnosti ||             0,92 %

            Delsolar (Wujiang) Ltd. a prepojené spoločnosti ||             0,24 %

Renesola Zhejiang Ltd             Renesola Jiangsu Ltd ||             0,50 %

            Jinko Solar Co Ltd a prepojené spoločnosti ||             2,59 %

3.4.1.3.  Programy subvencovania vývozných úverov

(217)   Prešetrovaním sa potvrdilo, že spoločnosti zaradené do vzorky nedostali počas obdobia prešetrovania žiadne výhody v rámci programu.

3.4.1.4.  Vývozné záruky a poistenie pre ekologické technológie

a)      Úvod

(218)   V podnete sa tvrdí, že spoločnosť China Export & Credit Insurance Corporation (ďalej len „Sinosure“) poskytuje výrobcom príslušného výrobku poistenie vývozných úverov za zvýhodnených podmienok, okrem iného prostredníctvom programu nazvaného „Zelený expres“. Podľa podnetu poistenie vývozných úverov, ktoré poskytuje Sinosure, nestačí pokryť ani dlhodobé náklady a straty tohto programu.

b)      Odmietnutie spolupráce a využitie dostupných faktov

(219)   Ako sa uvádza v odôvodneniach 104 a 105, Komisia prostredníctvom dotazníka, písomného upozornenia na nedostatky a počas overovacej návštevy na mieste požiadala čínsku vládu a Sinosure o informácie, ktoré jej však čínska vláda ani Sinosure neposkytli.

(220)   Komisia požiadala o informácie týkajúce sa inštitucionálneho rámca a o príslušné dokumenty, ktorými sa riadi činnosť Sinosure ako oficiálneho štátneho poisťovateľa vývozných úverov. Čínska vláda poskytla iba spoločné oznámenie ministerstva obchodu a Sinosure z roku 2004, ale nepredložila rad ďalších príslušných dokumentov, napríklad tzv. Plán 840, uvedený v oznámení Štátnej rady z 27. mája 2009[71].

(221)   Pri overovaní odpovedí na dotazník a prílohy 1 týkajúcej sa Sinosure sa Komisii nepodarilo získať viaceré dokumenty, ani overiť na mieste viaceré požadované informácie. Sinosure nepredložil najmä tieto informácie a dokumenty požadované Komisiou: a) účtovnú závierku za rok 2012, tvrdiac, že ešte nie je dostupná na internetovej stránke Sinosure, b) príslušnú dokumentáciu týkajúcu sa poistenia vývozných úverov dvoch spolupracujúcich vývozcov zaradených do vzorky vrátane zmlúv, hodnotenia rizík, korešpondencie a dôkazov o zaplatení poistného, c) konkrétne informácie o členoch vrcholového vedenia vymenovaných Štátnou radou, d) dôkazy týkajúce sa informácií a výhod uvedených v spoločnom oznámení ministerstva obchodu a Sinosure z roku 2004, vrátane dôkazov o schválení obmedzení, o flexibilite sadzieb a znížení poistného v rámci plávajúceho rozpätia, e) dôkazy týkajúce sa dlhodobých prevádzkových nákladov a ziskov pri poisťovaní vývozných úverov, f) dôkazy o hodnotení situácie na trhu v odvetví fotovoltiky.

(222)   Komisii sa nepodarilo overiť ani viaceré informácie týkajúce sa činnosti Sinosure uvedené v odpovedi na dotazník, najmä odpovede týkajúce sa hodnotenia rizík, praxe určovania výšky poistnej sadzby a postupu podávania žiadostí a schvaľovania, pretože Sinosure odmietla hovoriť o konkrétnych zmluvách uzavretých so spolupracujúcimi vývozcami zaradenými do vzorky. Sinosure nebola schopná vysvetliť ani predložiť príslušné podklady v súvislosti s určitými nezrovnalosťami v číselných údajoch alebo v ďalších informáciách obsiahnutých v dotazníku a v odpovediach na písomné upozornenie na nedostatky, ktoré zistila Komisia.

(223)   Čínska vláda a Sinosure sa počas overovania na mieste a v liste čínskej vlády z 3. júna 2013 snažili odôvodniť toto odmietnutie spolupráce potrebou ochrany dôverných údajov. V tejto súvislosti z listu predchádzajúceho overovaniu a z následnej e-mailovej korešpondencie jednoznačne vyplýva, že Komisii ide o zmysluplné overovanie a že samozrejme prijme všetky potrebné opatrenia na ochranu dôverných informácií, ktoré jej budú poskytnuté alebo len predložené k nahliadnutiu, v súlade s jej zákonnou povinnosťou chrániť tieto informácie ustanovenou v príslušných prísnych pravidlách EÚ. Pokiaľ ide o dokumenty, ktoré sa Sinosure pokúsila predložiť až po ukončení overovania na mieste a ktoré Komisii neumožnila riadne overiť, nie je možné brať ich do úvahy, pretože boli špeciálne vyhotovené na účely prešetrovania a Komisia nemala možnosť overiť zdrojové dokumenty.

(224)   V dôsledku tohto odmietnutia spolupráce zo strany čínskej vlády a Sinosure Komisia nebola schopná overiť viaceré skutočnosti týkajúce sa poistného krytia vývozných úverov, ktoré Sinosure poskytovala spolupracujúcim výrobcom príslušného výrobku zaradeným do vzorky. Z tohto dôvodu sa niektoré zistenia Komisie zakladajú na informáciách dostupných v dokumentácii v súlade s článkom 28 základného nariadenia.

c)      Sinosure je verejný orgán

(225)   Prešetrovaním sa zistilo, že Sinosure je verejný orgán v zmysle článku 2 písm. b) základného nariadenia a príslušnej judikatúry WTO[72], pretože má vládnu právomoc, vykonáva ju alebo jej je vládna právomoc zverená. Čínska vláda predovšetkým vykonáva významnú kontrolu nad Sinosure[73] a Sinosure pri vykonávaní vládnych funkcií uplatňuje vládnu právomoc.

(226)   Komisia konštatuje, že činnosť Sinosure v oblasti poisťovania vývozných úverov je neoddeliteľnou súčasťou širšieho finančného sektora, v ktorom bolo zistené, že vládne intervencie priamo zasahujú do finančného trhu v ČĽR a narúšajú jeho normálne fungovanie (pozri odôvodnenia 185 a ďalšie).

(227)   Sinosure vykonáva vládne funkcie v rámci svojej úlohy ako jedinej oficiálnej inštitúcie na poisťovanie vývozných úverov v ČĽR. Má preto monopolné postavenie na trhu poisťovania vývozných úverov. Spoločnosť potvrdila, že tento trh nie je otvorený, hoci v ČĽR nepriamo pôsobia niektorí medzinárodní konkurenti.

(228)   Sinosure je v úplnom vlastníctve vlády, ktorá nad ním vykonáva finančnú kontrolu. Sinosure je výlučným vlastníctvom štátu a jeho 100-percentným vlastníkom je Štátna rada. Základný kapitál vo výške 4 mld. RMB pochádza z fondu rizikového kapitálu na poisťovanie vývozných úverov v súlade so rozpočtom štátnych financií. V roku 2011 ho štát navýšil o ďalších 20 mld. RMB prostredníctvom China Investment Corporation, čínskeho štátneho investičného fondu[74]. V stanovách spoločnosti sa uvádza, že kompetentným orgánom pre obchodné činnosti spoločnosti je ministerstvo financií a že spoločnosť je povinná predkladať ministerstvu financií na preskúmanie a schválenie svoje finančné a účtovné výkazy a správu o rozpočte.

(229)   Pokiaľ ide o vládnu kontrolu, Sinosure ako spoločnosť vo výlučnom vlastníctve štátu nemá správnu radu. Pokiaľ ide o dozornú radu, všetci jej členovia sú vymenovaní Štátnou radou a vykonávajú svoje povinnosti v súlade s dočasným nariadením o dozornej rade významnej finančnej inštitúcie vo vlastníctve štátu. Vláda vymenuje aj vrcholové vedenie Sinosure. Z výročnej správy spoločnosti za rok 2011 vyplýva, že predseda Sinosure je tajomníkom výboru strany a že aj väčšinu vrcholového vedenia tvoria členovia výboru strany. Keďže Sinosure odmietol predložiť ďalšie informácie o vrcholovom vedení, možno konštatovať, že vedenie spoločnosti priamo reprezentuje vládu, ktorá priamo menuje členov dozornej rady a vrcholového vedenia. To znamená, že základe je Sinosure pod faktickou kontrolou čínskej vlády.

(230)   Skutočnosť, že Sinosure vykonáva vládne funkcie a politiku, je natoľko jednoznačná a zjavná, že možno konštatovať, že spoločnosť je priamym odrazom samotnej vlády. Výročná správa Sinosure za rok 2011 obsahuje v tejto súvislosti niekoľko vyhlásení, konkrétne: Sinosure „aktívne vykonávala politickú funkciu agentúry pre vývozné úvery ... a dobre odštartovala prvý rok 12. „päťročného plánu“ (s. 4 výročnej správy za rok 2011); „ďalšia reforma spoločnosti posilnila politickú funkciu Sinosure ako agentúry pre vývozné úvery. Túto funkciu zdôraznila konferencia Ústredného výboru Komunistickej strany Čínskej ľudovej republiky o ekonomike, na ktorej boli jasne sformulované požiadavky na poistenie úverov, ktoré lemujú našu cestu rastu“ (s. 5 výročnej správy za rok 2011); „V roku 2011 Sinosure plnila stratégiu, rozhodnutia a opatrenia ústredného výboru KS ČĽR a Štátnej rady, ako aj politiku štátu v oblasti diplomacie, zahraničného obchodu, priemyslu a financií a zaznamenala rýchly rast“ (s. 11 výročnej správy za rok 2011); „Sinosure v plnom rozsahu vykonávala štátnu politiku „osobitného mechanizmu na financovanie poistenia vývozu veľkých kompletných zostáv zariadení“ a plnila svoje povinnosti zadané štátom“ (s. 11 výročnej správy za rok 2011).

(231)   Inštitucionálny rámec a ďalšie dokumenty vydané čínskou vládou, na základe ktorých Sinosure vykonáva svoju činnosť, ďalej potvrdzujú, že spoločnosť plní funkciu verejného orgánu a je jej zverená právomoc vykonávať vládnu politiku. V roku 2004 ministerstvo obchodu a Sinosure vydali spoločné Oznámenie o vykonávaní stratégie na podporu obchodu prostredníctvom vedy a techniky formou využívania poistenia vývozných úverov (Shang Ji Fa[2004] č. 368 z 26. júla 2004), ktorým sa činnosť Sinosure stále riadi. Ciele tohto oznámenia zahŕňajú podporu vývozu vyspelých a nových technológií a výrobkov s vysokou pridanou hodnotou prostredníctvom ďalšieho využívania poistenia vývozných úverov. V oznámení sa spoločnosti Sinosure výslovne nariaďuje, aby podporovala kľúčové vývozné odvetvia uvedené v katalógu čínskych výrobkov vyspelých a nových technológií z roku 2006. Medzi oprávnené výrobky v tomto katalógu patria „solárne články a moduly“, ktoré preto možno považovať za výrobky, ktoré priamo podporuje Sinosure. V oznámení sa uvádzajú nasledujúce výhody: „zelený kanál“, t. j. osobitná podpora pre výrobky uvedené v katalógu, ktorá by mala byť schválená do piatich dní v prípade, že sú splnené zmluvné podmienky a že bolo schválené obmedzenie týkajúce sa prioritného poistenia; rýchlosť vyrovnania nároku do troch mesiacov od uplatnenia nároku; flexibilita sadzby, ktorú predstavuje najvyššie možné zníženie sadzby poistného v rámci plávajúceho rozpätia Sinosure. V oznámení sa predpokladá aj prijatie ďalších opatrení na podporu výrobkov uvedených v katalógu zo strany regionálnych a miestnych orgánov zodpovedných za obchod. Oznámenie ukladá Sinosure povinnosť zaviesť model upisovania na základe potrieb štátnej priemyselnej politiky a charakteristík vývozu výrobkov vyspelých alebo nových technológií a podporovať odvetvia inovácií a výskumu a vývoja osobitne podporované štátom.

(232)   Komisii sú známe aj ďalšie dokumenty ukazujúce, že Sinosure priamo vykonáva vládnu politiku, ktorá okrem iného zvýhodňuje vyvážajúcich výrobcov. Tzv. Plán 840 je podrobne opísaný v oznámení Štátnej rady z 27. mája 2009[75]. Tento názov je odvodený od sumy 84 mld. USD určenej na poistenie vývozu. Plán je jedným zo šiestich opatrení prijatých Štátnou radou v roku 2009 na stabilizáciu vývozného dopytu v súvislosti s globálnou krízou a následným nárastom dopytu po poistení vývozných úverov. K týmto šiestim opatreniam patrí najmä lepšie poistné pokrytie vývozných úverov, poskytnutie krátkodobého poistenia vývozných úverov vo výške do 84 mld. USD v roku 2009 a zníženie sadzby poistného. Ako jediná politická inštitúcia poskytujúca poistenie vývozných úverov je za vykonávateľa plánu určená Sinosure. Pokiaľ ide o zníženie sadzby poistného, spoločnosti Sinosure bola uložená povinnosť zabezpečiť zníženie priemernej sadzby krátkodobého poistenia vývozných úverov o 30 % v porovnaní s celkovou priemernou sadzbou v roku 2008.

(233)   V Oznámení o otázkach súvisiacich so zavedením osobitného mechanizmu na financovanie poistenia vývozu veľkých kompletných zostáv zariadení, ktoré spoločne vydali ministerstva obchodu a ministerstva financií z 22. júna 2009, bol zahrnutý tzv. Plán 421. Aj tento plán je dôležitým krokom na podporu čínskej politiky „going out“ v reakcii na globálnu finančnú krízu z roku 2009; plán poskytuje 42,1 mld. USD na financovanie poistenia na podporu vývozu veľkých kompletných zostáv zariadení. Toto financovanie mali spravovať a poskytovať spoločnosť Sinosure a niektoré ďalšie finančné inštitúcie. Podniky, na ktoré sa vzťahuje tento dokument, môžu využívať preferenčné finančné opatrenia vrátane poistenia vývozných úverov. V dôsledku odmietnutia spolupráce čínskou vládou Komisia nebola schopná získať ďalšie podrobné údaje o realizácii tohto oznámenia. Pre absenciu dôkazov o opaku má Komisia dôvod domnievať sa, že tento dokument sa vzťahuje aj na fotovoltické zariadenia a odvetvie fotovoltiky.

(234)   O vládnej podpore pre poskytovanie krátkodobého poistenia vývozných úverov svedčia aj ďalšie dva dokumenty týkajúce sa zvýšenej finančnej podpory strategických rozvíjajúcich sa odvetví. V oznámení Štátnej rady o zdokonaľovaní a rozvoji zo strany Štátnej rady pri rozmachu nových odvetví strategického významu, Guo Fa [2010] č. 32 z 18. 10. 2010, sa v odseku 7 písm. C nabádajú finančné inštitúcie, aby zvýšili finančnú podporu. Vykonávacie pokyny pre rozvoj strategických rozvíjajúcich sa odvetví, ktoré vydali spoločne všetky zodpovedné ministerstvá (t. j. Národná komisia pre rozvoj a reformy (NKRR), ministerstvo obchodu, ministerstvo vedy, ministerstvo priemyslu a informačných technológií, ministerstvo ochrany životného prostredia, ministerstvo financií, štátna správa daní, všeobecná colná správa, všeobecná správa kontroly kvality, úrad pre dohľad nad duševným vlastníctvom), Guo Fa [2011] č. 310 z 21. októbra 2011, v odseku (Xxvii) tiež výslovne odkazujú na aktívnu podporu, okrem iného formou poistenia vývozných úverov pre strategické rozvíjajúce sa odvetvia. Tieto strategické rozvíjajúce sa odvetvia sa zameriavajú na výrobky, technológie a služby pre rozvoj medzinárodného trhu, letecký priemysel, výrobu špičkových zariadení, veľké množstvá alebo stimulujú domáce patentované technológie a štandardné vývozné strategické rozvíjajúce sa priemyselné výrobky. Pre nedostatok dôkazov svedčiacich o opaku sa možno odôvodnene domnievať, že aj príslušný výrobok a vývozcovia zaradení do vzorky spadajú pod označenie „strategické rozvíjajúce sa odvetvia“ a majú nárok na s tým súvisiace výhody.

(235)   Na základe uvedených informácií Komisia konštatuje, že Sinosure je verejným orgánom, pretože jej bola zverená vládna právomoc vykonávať vládnu politiku, je fakticky pod kontrolou vlády a vykonáva vládne funkcie.

d)      Právny základ

(236)   Právnym základom tohto programu sú: Oznámenie o implementácii stratégie na podporu obchodu prostredníctvom vedy a techniky formou využívania poistenia vývozných úverov (Shang Ji Fa [2004] č. 368), ktoré vydali spoločne ministerstvo obchodu a Sinosure; katalóg vývozov čínskych výrobkov vyspelých a nových technológií z roku 2006, tzv. Plán 840 obsiahnutý v oznámení Štátnej rady z 27. mája 2009, tzv. Plán 421 obsiahnutý v Oznámení o otázkach súvisiacich so zavedením osobitného mechanizmu na financovanie poistenia vývozu veľkých kompletných zostáv zariadení vydanom spoločne ministerstvom obchodu a ministerstvom financií 22. júna 2009, oznámení o zdokonaľovaní a rozvoji zo strany Štátnej rady pri rozmachu nových odvetví strategického významu (Guo Fa [2010] č. 32 z 18. októbra 2010), vydané Štátnou radou a vykonávacie pokyny k oznámeniu (Guo Fa [2011] č. 310 z 21. októbra 2011).

e)      Zistenia z prešetrovania

(237)   Keďže Sinosure je verejným orgánom, ktorému boli zverené vládne právomoci a ktorý vykonáva vládne zákony a plány, poskytovanie poistenia vývozných úverov výrobcom príslušného výrobku je finančným príspevkom vo forme potenciálneho priameho prevodu prostriedkov zo strany vlády v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) základného nariadenia.

(238)   Pokiaľ ide o refundáciu časti poistného zaplateného vyvážajúcimi výrobcami, ktorú poskytujú miestne orgány, aj v tomto prípade ide o priamy prevod prostriedkov formou grantu podľa článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) základného nariadenia.

(239)   Výhoda v zmysle článku 3 ods. 2 a článku 6 písm. c) základného nariadenia existuje v rozsahu, v ktorom Sinosure poskytuje poistné krytie vývozných úverov za výhodnejších podmienok, než aké by príjemca bežne dostal na trhu, alebo že poskytuje poistné krytie, ktoré by inak na trhu vôbec nebolo k dispozícii. Ďalšou výhodou pre vyvážajúceho výrobcu je v zmysle článku 3 ods. 2 hotovostná refundácia časti poistného, ktorú spoločnosti Sinosure poskytujú niektoré miestne orgány v miestach, v ktorých majú sídlo niektorí vyvážajúci výrobcovia.

(240)   V oznámení z roku 2004 sa uvádza celá škála výhod, ktoré Sinosure a/alebo miestne orgány poskytovali podnikom, na ktoré sa vzťahoval katalóg z roku 2006, a ktoré spĺňali požiadavky štátnej politiky. Z prešetrovania vyplynulo, že poistné zmluvy uzavreté medzi Sinosure a vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky a refundácia časti poistného poskytovaná miestnymi orgánmi v plnej miere zodpovedajú takýmto výhodám. Výhody poskytované v rámci programu „Zelený expres“ pozostávajú zo zjednodušenia a urýchlenia postupu pri poskytovaní krytia a vyrovnávania nárokov vďaka rýchlemu ohodnoteniu škody a následnej urýchlenej platby klientovi.

(241)   Z prešetrovania ďalej vyplynulo, že opatrenia prijaté v súvislosti s finančnou krízou v roku 2009, podrobne opísané v pláne 840 a pláne 421, a následné opatrenia prijaté v roku 2011 v prospech strategických rozvíjajúcich sa odvetví poskytli vyvážajúcim výrobcom značné výhody. Tieto opatrenia zvýšili dostupnosť poistného krytia a ďalej znížili poistnú sadzbu účtovanú spoločnosťou Sinosure, a to aj napriek zložitej ekonomickej situácii a výrazne vyššiemu riziku Sinosure pri poskytovaní poistného krytia, a sú v plnej miere premietnuté do poistného krytia, ktoré Sinosure poskytuje vyvážajúcim výrobcom. Z prešetrovania vyplynulo najmä to, že podmienky a poistné sadzby účtované počas príslušného obdobia prešetrovania zostali v podstate rovnaké alebo sa zlepšili, a to aj napriek nárastu pohľadávok z titulu omeškania, ktoré vyplatila Sinosure, a výrazne horšej situácii v odvetví fotovoltiky.

(242)   Pokiaľ ide o existenciu výhody, Komisia v prvom rade zisťovala, do akej miery pokrývali sadzby poistného Sinosure náklady na krátkodobé poistenie vývozných úverov. Sinosure argumentovala na základe písmena j) Dohody WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach: podľa článku 3 ods. 1 písm. a) tejto dohody sa za „zakázanú“ subvenciu vývozu považujú programy pre vývozné úverové záruky za zvýhodnené sadzby, ktoré nie sú primerané na pokrytie dlhodobých prevádzkových nákladov a strát týchto opatrení. Sinosure vo svojej odpovedi na dotazník jednoducho odkazovala na zisky a straty dosiahnuté za posledných päť rokov a konštatovala, že keďže v rámci tohto obdobia dosiahol celkový zisk, poskytovanie krátkodobého poistenia vývozných úverov vyvážajúcim výrobcom nie je subvenciou podľa dohody WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach. Ako sa už vysvetlilo (pozri odôvodnenia 221 a 222), Komisia požiadala Sinosure o poskytnutie konkrétnych informácií a dôkazov týkajúcich sa dlhodobej ziskovosti aktivít spoločnosti v oblasti poistenia vývozných úverov, vrátane príjmov z poistného a prevádzkových nákladov a strát programu v súlade s dohodou WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach. Počas overovacej návštevy na mieste však Sinosure požadované dokumenty a dôkazy nepredložila a odkazovala na všeobecné údaje o ziskovosti uvedené v auditovaných výročných správach spoločnosti.

(243)   Komisia konštatuje, že aj keby sa jednoducho spoľahla na výročné správy Sinosure bez možnosti overiť si číselné údaje a skutočnosti uvedené v týchto správach, nemohla by urobiť záver, že divízia spoločnosti Sinosure pre poistenie vývozných úverov –zodpovedajúca „programu“ uvedenému v písmene j) – dosahovala dlhodobý zisk. Popri poisťovaní vývozných úverov Sinosure vykonáva rad ďalších činností, pričom číselné a ďalšie údaje uvádzané vo výročnej správe sú konsolidovanými údajmi pre všetky tieto činnosti; správa neobsahuje presný rozpis jednotlivých činností. Na základe niektorých výročných správ (nie však z posledného obdobia) možno usúdiť, že krátkodobé poistenie vývozných úverov je zďaleka najdôležitejšou činnosťou Sinosure, ale presné percentuálne podiely jednotlivých činností nie sú k dispozícii. Pretože Sinosure odmietla poskytnúť požadované informácie a dôkazy o tejto konkrétnej činnosti, potrebné na vykonanie analýzy „programu“ podľa písmena j) prílohy 1 k dohode WTO o subvenciách, Komisia musí svoje zistenia zakladať na dostupnej písomnej dokumentácii.

(244)   Komisia na úvod konštatuje, že podľa článku 11 stanov spoločnosti Sinosure pracuje s vyrovnaným rozpočtom. Inými slovami, podľa stanov Sinosure cieľom spoločnosti nie je maximalizácia zisku, ale len vyrovnané hospodárenie v súlade s funkciou jediného oficiálneho poisťovateľa vývozných úverov v ČĽR. Ako sa už vysvetlilo, z písomnej dokumentácie vyplýva, že právne a politické prostredie, v ktorom pôsobí Sinosure, vyžaduje od spoločnosti, aby pri plnení svojho mandátu verejnej politiky vykonávala vládnu politiku a plány. V rámci vybraných odvetví a podnikov osobitne podporovaných štátom mali vyvážajúci výrobcovia plný prístup k poisteniu vývozných úverov poskytovanému spoločnosťou Sinosure za preferenčnú sadzbu, a to dokonca aj v čase po vypuknutí globálnej krízy v roku 2009, keď aj odvetvie fotovoltiky postihla nebývalá kríza, vrátane obdobia prešetrovania. Sinosure tak odvetviu fotovoltiky poskytuje poistné krytie bez obmedzenia za extrémne nízke poistné sadzby, ktoré neodrážajú skutočné riziko vzniknuté pri poisťovaní vývozov v tomto odvetví. Na základe všetkých týchto zdokumentovaných informácií bolo možné ihneď konštatovať, že nie je možné vylúčiť predpoklad, že poistné sadzby účtované spoločnosťou Sinosure pravdepodobne nie sú dostatočné na to, aby pokryli jej dlhodobé operácie; v skutočnosti sa tento predpoklad javí byť pravdepodobný.

(245)   Vzhľadom na odmietnutie spolupráce zo strany Sinosure Komisia posudzovala aj ďalšie informácie, ktoré podporujú tento záver. Už aj z verejne dostupných dôkazov jasne vyplýva, že Sinosure fakticky vyvíja činnosť v podmienkach dlhodobých prevádzkových strát[76]. Komisia analyzovala aj príslušné číselné údaje z výkazu ziskov a strát vo výročných správach Sinosure za roky 2006 až 2011, ktoré Sinosure predložila na zdôvodnenie údajov o ziskovosti uvedených v odpovedi na dotazník. Z týchto číselných údajov vyplýva, že Sinosure zahrnula významnú dlhodobú prevádzkovú stratu z jeho kombinovaných poisťovacích aktivít, ktoré nezahŕňajú príjmy z investícií a ďalšie príjmy. Konkrétnejšie, v období 2006 až 2011 sa v každom jednotlivom roku (s jedinou výnimkou roku 2010) splatené pohľadávky (takmer) rovnali alebo (podstatne) prevyšovali čisté poistné, ktoré Sinosure vybrala. Keď sa od čistého poistného odpočítajú aj prevádzkové náklady a náklady na provízie, výsledkom je ešte výraznejšia strata. Z číselných údajov vyplýva, že napriek miernemu zisku v roku 2010 sa počas celého obdobia v poistných operáciách zaznamenala významná prevádzková strata. Z výročnej správy je zrejmé, že na celkových príjmoch Sinosure sa významným spôsobom podieľajú investičné a ďalšie príjmy, ktoré nie sú relevantné na posúdenie rentabilnosti programu poistenia vývozných úverov. Keďže krátkodobé poistenie vývozných úverov tvorí prevažnú časť podnikateľskej činnosti Sinosure, pri absencii dôkazov o opaku Komisia dospela k záveru, že Sinosure vo svojom programe poisťovania vývozných úverov dosahuje významnú dlhodobú stratu. Vzhľadom na stratu dosahovanú v programe poisťovania vývozných úverov Sinosure sa existencia výhody určuje na základe porovnania poistnej sadzby platenej vyvážajúcimi výrobcami so sadzbami, ktoré sú k dispozícii na trhu. Sinosure je jediným oficiálnym poisťovateľom vývozných úverov, a preto má úplnú kontrolu nad domácim trhom. Keďže v ČĽR pre tieto nástroje neexistujú žiadne komerčné referenčné hodnoty a vzhľadom na deformáciu finančného trhu v ČĽR v dôsledku vládnych intervencií, je odôvodnené použiť referenčné hodnoty z iných krajín, t. j. poistné sadzby účtované na bežnom trhu. Zistilo sa tak, ako sa uvádza v časti o výpočte výšky subvencie, že poistné sadzby sú nižšie ako trhové sadzby a že výhoda sa naozaj poskytuje.

(246)   Uvedené subvencie sú podmienené uskutočnením vývozu v zmysle článku 4 ods. 4 písm. a) základného nariadenia, pretože bez vývozu ich nie je možné získať. Okrem toho sú aj špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, pretože prístup k nim je obmedzený len na určité podniky. Solárne články a moduly sa výslovne uvádzajú v katalógu výrobkov vyspelých a nových technológií z roku 2006, čo je podmienkou na poskytnutie preferenčného zaobchádzania uvedeného v oznámení z roku 2004. Okrem toho jedným z hlavných cieľov Sinosure je vykonávať štátnu politiku a plány, vrátane 12. päťročného plánu pre odvetvie fotovoltiky. Aj v Pláne 840 a Pláne 421 sa zvýhodňuje odvetvie fotovoltiky ako jedno z odvetví vymedzených v týchto plánoch (pozri odôvodnenia 232 a 233). Odvetvie fotovoltiky sa považuje aj za jedno z podporovaných odvetví podľa rozhodnutia č. 40 a ďalších plánovacích dokumentov a právnych predpisov (pozri odôvodnenia 207 a 208). Toto odvetvie patrí aj do kategórie „strategických a rozvíjajúcich sa odvetví“, ktoré požívajú mnohé výhody v súlade s politikou vlády (pozri odôvodnenie 102). Väčšina vyvážajúcich výrobcov má zároveň formálne postavenie podnikov s vyspelými a novými technológiami, vďaka ktorému sa im poskytujú viaceré výhody v rámci zvýhodňujúcich vládnych politík.

(247)   Je teda zrejmé, že výhody poskytované zo strany Sinosure alebo miestnych orgánov refundujúcich časť poistného nie sú k dispozícii pre všetky priemyselné odvetvia a všetky podniky, ale sú obmedzené iba na tie odvetvia a podniky, ktoré spĺňajú osobitné kritériá politiky poskytovania vládnej podpory a s ňou súvisiacich dokumentov. Komisia konštatuje, že výhody, ktoré výrobcom príslušného výrobku poskytuje Sinosure a/alebo miestne orgány, sú špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia. Okrem toho, keďže neexistovali žiadne dôkazy naznačujúce, že subvencie sú založené na objektívnych kritériách alebo podmienkach v zmysle článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia, výhoda je špecifická aj v tomto ohľade.

f)       Záver

(248)   Z prešetrovania vyplynulo, že počas obdobia prešetrovania využívalo výhody formou poistenia vývozných úverov spoločnosťou Sinosure šesť skupín vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(249)   Poistenie vývozných úverov, ktoré odvetviu fotovoltiky poskytuje Sinosure, sa má považovať za subvenciu v rozsahu, v akom sú poistné sadzby nižšie ako trhové sadzby.

(250)   Vzhľadom na existenciu finančného príspevku zvýhodňujúceho vyvážajúcich výrobcov a špecifickosť by sa táto subvencia mala považovať za napadnuteľnú subvenciu.

g)      Výpočet výšky subvencie

(251)   Výška napadnuteľnej subvencie sa vypočíta na základe výhody, ktorú získali príjemcovia a ktorá bola zistená počas obdobia prešetrovania. Výpočet výhody je podobný ako v prípade záruk za úvery. Podľa článku 6 písm. c) základného nariadenia sa za výhodu poskytnutú príjemcom považuje rozdiel medzi výškou poistnej sadzby, ktorú podnik platí za krátkodobé poistenie poskytované spoločnosťou Sinosure, a výškou poistnej sadzby, ktorú by podnik zaplatil za porovnateľné poistenie vývozných úverov dostupné na trhu.

(252)   Keďže krátkodobé poistenie vývozných úverov, ktoré poskytuje Sinosure, je výsledkom vládnych politických cieľov, a keďže Sinosure má na domácom trhu monopolné postavenie vďaka svojej funkcii jediného oficiálneho poisťovateľa vývozných úverov, pomocou metódy opísanej ďalej v texte bola vytvorená vhodná trhová referenčná hodnota. Okrem toho z dôvodu odmietnutia spolupráce čínskej vlády a Sinosure sa Komisia pri určovaní vhodnej trhovej sadzby poistenia poskytovaného výrobcom fotovoltiky uchýlila aj k dostupným faktom.

(253)   Podľa názoru Komisie sú najvhodnejšou referenčnou hodnotou, pre ktorú sú ľahko dostupné informácie, poistné sadzby uplatňované bankou Export Import Bank (ďalej len „EXIM banka“) Spojených štátov amerických. Podľa verejne dostupných informácií[77] je EXIM banka oficiálnou agentúrou na poskytovanie vývozných úverov federálnej vlády USA a je z finančného hľadiska sebestačná. Medzi činnosti EXIM banky patrí poistenie vývozných úverov a ďalšie aktivity, ako je napríklad poskytovanie záruk za prevádzkový kapitál a záruk za úvery (financovanie odberateľov). Jej poslaním je vytvárať a podporovať tvorbu pracovných miest v USA podporou amerického vývozu zahraničným odberateľom. EXIM banke udelil licenciu štátnej korporácie Kongres Spojených štátov amerických. Banka má teda veľa podobných prvkov so Sinosure a považuje sa za vhodnú referenčnú inštitúciu.

(254)   Referenčná poistná sadzba bola vypočítaná s ohľadom na poplatky reálne účtované pri vývoze do krajín OECD za poistenie celého obratu s 90-percentným krytím poistnej sumy a trvaním 120 dní. Skutočná poistná sadzba predstavuje medián priemeru piatich rôznych kategórií zahraničných odberateľov v závislosti od ich solventnosti a rizika neplatenia. Je to najbližšia dostupná referenčná hodnota na výpočet poistnej sadzby, akú by výrobcovia príslušného výrobku museli platiť na trhu.

(255)   Výška výhody bola vypočítaná na základe informácií poskytnutých čínskou vládou a vzťahuje sa na sumy pokryté poistením vývozných úverov poskytovaným spoločnosťou Sinosure a na poplatky zaplatené za toto poistenie počas obdobia prešetrovania. Informácie týkajúce sa Sinosure poskytnuté spolupracujúcimi spoločnosťami sa nepoužili, pretože údaje čínskej vlády boli jednoznačne úplnejšie (napr. nie všetky spoločnosti uviedli svoju poistnú zmluvu so Sinosure v odpovedi na dotazník alebo počas overovania na mieste).

(256)   Pokiaľ ide o spätné preplatenie časti poistného miestnymi orgánmi, výhoda sa počítala ako miera náhrady a grantov poskytnutých spoločnostiam zaradeným do vzorky počas obdobia prešetrovania.

(257)   Sadzba subvencie v súvislosti s touto schémou počas obdobia prešetrovania stanovená pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky je:

            Vývozné záruky a poistenie

            Spoločnosť/skupina ||             Sadzba subvencie

            Wuxi Suntech Power Co. Ltd a prepojené spoločnosti ||             0,58 %

            Yingli Green Energy Holding Company a prepojené spoločnosti ||             0,95 %

            Changzhou Trina Solar Energy Co. Ltd. Solar Group a prepojené spoločnosti ||             0,71 %

            JingAo Group a prepojené spoločnosti ||             0,50 %

            Jiangxi LDK Solar Hi-tech Co. Ltd. a prepojené spoločnosti ||             0,39 %

            Delsolar (Wujiang) Ltd. a prepojené spoločnosti ||             0,00 %

Renesola Zhejiang Ltd             Renesola Jiangsu Ltd ||             0,63 %

            Jinko Solar Co. Ltd a prepojené spoločnosti ||             0,00 %

3.4.1.5.  Výhody v podobe poskytnutia prístupu k tzv. „offshore holdingovým spoločnostiam“ a splatenia úverov vládou

(258)   Prešetrovaním sa potvrdilo, že spoločnosti zaradené do vzorky nezískali počas obdobia prešetrovania na základe programu žiadne takéto výhody.

3.4.2.     Grantové programy

3.4.2.1.  Fond na výskum a vývoj výrobkov učených na vývoz

(259)   Prešetrovaním sa potvrdilo, že spoločnosti zaradené do vzorky nezískali počas obdobia prešetrovania žiadne výhody v rámci tohto programu..

3.4.2.2.  Subvencie na vývoj tzv. „Famous Brands“ a programu „China World Top Brands“

(260)   Komisia zistila, že niektorí vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky počas obdobia prešetrovania tieto programy využili. Avšak vzhľadom na nízky objem získaných výhod a ich zanedbateľný vplyv na subvenčné rozpätie Komisia nepovažovala za potrebné analyzovať, či sú programy napadnuteľné.

3.4.2.3.  Fondy pre vonkajšie rozšírenie priemyslu v provincii Guangdong

(261)   Prešetrovaním sa potvrdilo, že spoločnosti zaradené do vzorky nezískali počas obdobia prešetrovania žiadne výhody v rámci tohto programu.

3.4.2.4.  Demonštračný program Golden Sun

a)      Úvod

(262)   V podnete sa tvrdilo, že výrobcom príslušného výrobku sa poskytovala subvencia v rámci programu Golden Sun Demonstration Programme (ďalej len „Golden Sun“), ktorý čínska vláda zaviedla v júli 2009. Podnet obsahoval jasné dôkazy o tom, že štyria z vývozcov zaradených do vzorky dostali v rámci tohto programu priame subvencie na príslušný výrobok. Okrem toho sa ukázalo, že jeden z vývozcov zaradených do vzorky bol vybraný ako dodávateľ príslušného výrobku v súvislosti so 70 % celkovej kapacity zriadenej prevádzkovateľmi projektu (t. j. spoločnosťami vyrábajúcimi a predávajúcimi elektrinu vyrobenú pomocou fotovoltických systémov) v roku 2011. Podnet obsahoval aj informácie, z ktorých vyplýva, že financovanie v rámci programu Golden Sun nebolo prevádzkovateľom projektu udelené transparentným a konkurenčným spôsobom.

b)      Odmietnutie spolupráce a využitie dostupných faktov

(263)   Komisia požiadala čínsku vládu o informácie týkajúce sa programu Golden Sun v dotazníku, v písomnom upozornení na nedostatky a počas overovacej návštevy na mieste a ako sa podrobnejšie uvádza v odôvodneniach 104 a 105, čínska vláda jej tieto informácie neposkytla.

(264)   Pokiaľ ide o informácie požadované v dotazníku a v písomnom upozornení na nedostatky, čínska vláda trvá na tom, že tento grantový program nie je určený pre výrobcov príslušného výrobku. Z tohto dôvodu čínska vláda neposkytla odpovede na viaceré otázky týkajúce sa programu a výhod pre výrobcov príslušného výrobku a v odpovedi uviedla „neuplatňuje sa“. Čínska vláda nepredložila ani všetky príslušné zákony, predpisy, správne usmernenia a iné dokumenty požadované v dotazníku a obmedzila sa len na poskytnutie hlavného právneho základu.

(265)   Na začiatku overovacieho stretnutia k programu Golden Sun Komisia požiadala čínsku vládu o predloženie všetkých príloh k už poskytnutému hlavnému právnemu základu a o odpoveď na otázku, či má v úmysle predložiť ďalšie oficiálne dokumenty týkajúce sa programu. Čínska vláda požadované prílohy predložila, ale odpovedala, že nemá v úmysle poskytnúť žiadne ďalšie dokumenty. Komisia potom čínskej vláde ukázala rozpočtový dokument týkajúci sa konkrétnych financovaných projektov a zodpovedajúcich finančných prostriedkov pridelených v rámci tohto programu, vydaný ministerstvom financií (ďalej len „MF“), ktorý jej poskytli spolupracujúci vývozcovia (dokument MF č. 965 [2010] z 2. decembra 2010). Z dodatkov k tomuto dokumentu vyplýva, že jeden z vývozcov zaradených do vzorky dostal značné finančné príspevky na svoje projekty v rámci programu Golden Sun a takisto ako dodávateľ oprávneného zariadenia v rámci viacerých projektov financovaných z programu Golden Sun. Zástupcovia ministerstva financií prítomní na overovacom stretnutí vedeli o existencii týchto dokumentov a Komisia ich požiadala, aby poskytli všetky podobné rozpočtové dokumenty vydané ministerstvom financií v rokoch realizácie programu Golden Sun. Hoci zástupcovia ministerstva financií v zásade súhlasili s tým, že tieto dokumenty Komisii poskytnú, nikdy sa tak nestalo.

(266)   Komisia ukázala zástupcom ministerstva obchodu aj rozpočtové dokumenty týkajúce sa programu Golden Sun, vydané miestnym finančným orgánom provincie a obce, ktoré Komisii poskytol jeden spolupracujúci vývozca, a požiadala čínsku vládu o predloženie relevantných podobných dokumentov týkajúcich sa programu (t. j. dokumentov vydaných na úrovni provincie alebo obce). Čínska vláda odpovedala, že takéto dokumenty nemá, nakoľko sa týkajú provincií a/alebo obcí, a nemôže ich teda poskytnúť.

(267)   Vo svojom liste z 3. júna 2013 čínska vláda opätovne potvrdila stanovisko, že program Golden Sun nie je určený pre výrobcov príslušného výrobku, a vysvetlila, že ak výrobcovia aj využívali tento program, robili tak ako prevádzkovatelia projektov, a nie ako výrobcovia solárnych panelov, pretože subvencie z tohto programu môžu získať len prevádzkovatelia projektov. V liste sa takisto tvrdí, že Komisia požiadala len o tri konkrétne uvedené dokumenty, ktoré čínska vláda predložila. Toto tvrdenie je nesprávne, keďže Komisia pri overovaní požiadala o konkrétne rozpočtové dokumenty vydané ministerstvom financií (takisto výslovne uvedených v liste Komisie z 23. mája 2013) a miestnymi orgánmi v sídle vyvážajúcich výrobcov (odkazujúc na konkrétne dokumenty predložené vyvážajúcimi výrobcami), ktoré sa čínska vláda rozhodla neposkytnúť.

(268)   Komisia požiadala aj o konkrétne informácie týkajúce sa platieb z programu Golden Sun, poskytnutých jednému zo spolupracujúcich vývozcov zaradených do vzorky, ktorý dodával príslušný výrobok a platby dostával priamo od vlády. Ani v tomto prípade nebola čínska vláda počas overovacej návštevy schopná vysvetliť situáciu a poskytnúť podrobné údaje; skontaktovala sa len s právnikom spoločnosti, ktorý údajne vysvetlil, že situáciu si s pracovníkmi Komisie vyjasnili počas overovacej návštevy, čo nebola celkom pravda. Ďalšie podrobné údaje o tejto situácii sa uvádzajú ďalej v texte v odôvodneniach 276 – 278. Ako sa podrobnejšie uvádza v odôvodneniach 275 – 278, prešetrovaním sa zistilo, že spolupracujúci výrobcovia zaradení do vzorky skutočne využívali granty poskytované v rámci programu Golden Sun, a to aj na dodávky príslušného výrobku. Stanovisko čínskej vlády, že tento program nezvýhodňuje výrobu príslušného výrobku, je preto nepochybne v rozpore s dôkazmi a faktami overenými v rámci prešetrovania.

(269)   Vzhľadom na túto nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády nemala Komisia možnosť overiť niekoľko zásadných aspektov programu Golden Sun a reálnych výhod poskytovaných výrobcom príslušného výrobku. Okrem toho ani predtým sa od čínskej vlády nepodarilo dostať všetky vyžiadané príslušné dokumenty, najmä rozpočtové dokumenty o prostriedkoch pridelených ministerstvom financií na realizáciu programu Golden Sun. Niektoré zistenia z prešetrovania sa preto zakladajú na najlepších možných faktoch dostupných v dokumentácii v súlade s článkom 28 základného nariadenia.

c)      Právny základ

(270)   Hlavným právnym základom je Oznámenie týkajúce sa vykonávania demonštračného programu Golden Sun zo 16. júla 2009 a pripojené Dočasné opatrenia pre správu fondu finančnej pomoci demonštračného programu Golden Sun, dok. CaiJian č. 397 [2009] vydané ministerstvom financií, ministerstvom pre vedu a Národnou radou pre energetiku; obežník týkajúci sa úspešného prevodu prostriedkov na demonštračný program Golden Sun, dok. č. 718 [2009]; obežník týkajúci sa úspešného plnenia demonštračného programu Golden Sun 2010, dok. č. 622 [2010]; obežník o pokynoch týkajúcich sa rozpočtových ukazovateľov finančných subvencií na stavebné náklady v demonštračných programoch Golden Sun 2010, dok. č. 965 [2010] z 2. decembra 2010 vydaný ministerstvom financií; obežník týkajúci sa rozdelenia rozpočtového cieľa pre daňovú dotáciu vyčlenenú na programy Golden Sun 2011, JCJ dok. č. 336 z 1. septembra 2011 vydaný finančným orgánom provincie Hebei; obežník týkajúci sa rozdelenia rozpočtového cieľa pre daňovú dotáciu vyčlenenú na programy Golden Sun 2011, HCJ dok. č. 135 z 8. novembra 2011 vydaný Mestským finančným úradom v Hengshui.

d)      Zistenia z prešetrovania

(271)   Program Golden Sun bol zriadený v roku 2009 na podporu technologického pokroku a postupného rozvoja odvetvia distribuovaných solárnych fotovoltických systémov. Zodpovednými orgánmi za program na ústrednej úrovni sú ministerstvo financií, ministerstvo vedy a Národná rada pre energetiku. V oznámení o vykonávaní programu Golden Sun sa uvádzajú viaceré kritériá oprávnenosti na získanie finančných prostriedkov z programu, vrátane týchto kritérií: a) podniky musia byť zahrnuté do plánu implementácie demonštračného projektu Golden Sun na miestnej úrovni, b) musia mať inštalovanú kapacitu najmenej 300 kWh, c) obdobie výstavby nesmie presiahnuť jeden rok a obdobie prevádzky nesmie byť kratšie ako dvadsať rokov; d) majitelia fotovoltických projektov musia vlastniť aktíva v hodnote najmenej 100 mil. RMB a kapitál vo výške najmenej 30 % investičných nákladov, e) výrobcovia integrovaného systému a kľúčových zariadení používaných na produkciu fotovoltickej energie by sa mali vyberať prostredníctvom verejného obstarávania. Na oprávnené projekty môže vláda poskytnúť až do 50 % celkových investičných nákladov, pričom pre majiteľov projektov nachádzajúcich sa v odľahlých oblastiach bez prístupu k elektrickej sieti sa tento strop zvyšuje až na 70 %.

(272)   Postupuje sa tak, že podniky uchádzajúce sa o finančné prostriedky z programu musia predložiť žiadosť a sprievodnú dokumentáciu príslušnému vládnemu orgánu. Finančné, technologické a energetické orgány na úrovni provincie, ktoré sú zodpovedné za organizáciu programu, následne predložia spoločnú súhrnnú správu ministerstvu financií, ministerstvu vedy a Národnej rade pre energetiku, t. j. orgánom zodpovedným za posudzovanie projektov z provincií, so zreteľom na technické programy, podmienky výstavby, financovania a všetkých ďalších aspektov. Po definitívnom schválení vládou ministerstvo financií pridelí finančné prostriedky priamo majiteľovi projektu a vedie evidenciu schválených a vyplatených prostriedkov.

(273)   V praxi predkladali prevádzkovatelia projektov žiadosti o financovanie vláde po uzatvorení zmluvy s dodávateľom/dodávateľmi oprávnených FV zariadení (t. j. konkrétne príslušného výrobku). Podľa príslušných právnych predpisov sa títo dodávatelia oprávnených FV zariadení vyberajú prostredníctvom ponukového konania. Čínska vláda napriek tomu neobjasnila, ako vykonáva svoje právomoci pri výbere prevádzkovateľov projektu pre miestne demonštračné plány vykonávania projektu Golden Sun, a ako títo prevádzkovatelia projektu vyberajú dodávateľa oprávnených FV zariadení. Čínska vláda a zainteresované strany nepreukázali, že výberový proces je otvorený, transparentný a nediskriminačný, pretože nedokázali predložiť príslušnú dokumentáciu. Neexistuje žiadny náznak toho, že sa nakúpili akékoľvek zahraničné FV zariadenia. Podstatnú časť oprávnených FV zariadení poskytol jediný spolupracujúci výrobca zaradený do vzorky. Na základe dostupných faktov dospeli inštitúcie k záveru, že program Golden Sun sa používal ako prostriedok na vytváranie umelého dopytu po výrobkoch vybraných čínskych výrobcov príslušného výrobku. Ak vláda považuje projekt za oprávnený, mala by mu prideliť finančné prostriedky.

(274)   V rámci programu Golden Sun sa poskytujú subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia formou prevodu prostriedkov zo strany čínskej vlády poskytnutých výrobcom príslušného výrobku v podobe grantov.

(275)   Prešetrovaním sa zistilo, že viacerí spolupracujúci výrobcovia zaradení do vzorky priamo dostali granty z programu Golden Sun na inštaláciu zariadení na výrobu solárnej energie vo svojich priestoroch. Tieto granty vyplatené vybraným spolupracujúcim výrobcovom sú priamo spojené s príslušným výrobkom a pokrývajú časť nákladov, ktoré by inak museli znášať.

(276)   Okrem toho sa prešetrovaním zistilo, že spolupracujúci výrobcovia zaradení do vzorky takisto využívali financovanie v rámci tohto programu na účely dodávky príslušného výrobku neprepojeným prevádzkovateľom projektu. Počas prešetrovania na mieste sa najmä zistilo, že jednému spolupracujúcemu vyvážajúcemu vývozcovi zaradenému do vzorky čínska vláda priamo vyplatila značnú jednorazovú sumu na všetkých 40 projektov financovaných v rámci programu Golden Sun, ku ktorým dodal príslušný výrobok. Takúto sumu však vybraný spolupracujúci vyvážajúci výrobca vo vyplnenom dotazníku nepriznal. V obežníku ministerstva financií z roku 2010 sa uvádza, že tento spolupracujúci vývozca sa vybral, aby dodával príslušný výrobok viacerým neprepojeným prevádzkovateľom projektov v súkromnom aj verejnom sektore. Komisia sa pokúsila získať od čínskej vlády informácie o tejto priamej platbe spolupracujúcemu vývozcovi zaradenému do vzorky, keďže v článku 13 dočasných opatrení pre program Golden Sun uvedených v oznámení z roku 2009 sa výslovne nariaďuje, aby sa granty platili priamo prevádzkovateľovi projektu (t. j. nie dodávateľovi tohto FV zariadenia), a čínska vláda pri overovaní túto informáciu výslovne potvrdila. Ako už bolo vysvetlené, čínska vláda nebola schopná poskytnúť počas overovacej návštevy žiadne vysvetlenie toho, prečo získal vývozca zahrnutý do vzorky priame financovanie. V liste z 3. júna 2013 čínska vláda obmedzila svoje vysvetlenie iba na jeden zo 40 projektov, keď jednoducho uviedla, že prevádzkovateľ projektu uzavrel dohodu so spolupracujúcim vyvážajúcim vývozcom zaradeným do vzorky z toho dôvodu, že prevádzkovateľ nemal dosť peňazí na zaplatenie vyvážajúcemu výrobcovi zaradenému do vzorky, a preto sa dohodli, že subvencia sa vyplatí priamo spolupracujúcemu vyvážajúcemu výrobcovi zaradenému do vzorky. Vzhľadom na to, že toto veľmi stručné a nepodložené vysvetlenie sa týkalo iba jedného projektu, do ktorého bol zapojený spolupracujúci vývozca zaradený do vzorky, z celkového počtu 40 projektov uvedených v dokumente ministerstva financií, Komisia to nepovažuje za dostatočné na vysvetlenie situácie.

(277)   V liste z 24. júna 2013 sa spolupracujúci vývozca zaradený do vzorky snažil odôvodniť, že sa tieto priame platby pre 40 dotknutých projektov nenahlásili, pretože boli základom „užívateľskej“ subvencie pre prevádzkovateľa projektu, a nie pre dodávateľa. Vývozca potvrdil, že skutočne dostal priamu jednorazovú platbu v súvislosti s dodávkami pre 40 projektov uvedených v obežníku ministerstva financií a dodal, že vláda má možnosť robiť prevod finančných prostriedkov priamo na dodávateľa, aby sa zabezpečilo, že tieto subvencie budú použité iba na oprávnené fotovoltické systémy, a aby sa uľahčila kontrola. Tento vývozca však zameral svoju odpoveď len na jeden projekt, ku ktorému sa dokumenty zozbierali na mieste a ignoroval všetkých ostatných 39 projektov, na ktoré získal priame financovanie v rámci programu Golden Sun. Hoci vývozca preukázal, že prostriedky na tento konkrétny projekt boli účtované ako pohľadávky a nie ako preddavok vládneho grantu, neboli predložené žiadne iné dôkazy o skutočnom vykonaní tohto alebo akýchkoľvek iných projektov, vrátane skutočného dodania príslušného výrobku, pre ktorý boli prostriedky prijaté. Jeho vysvetlenie takisto neobjasnilo nesúlad priamych vládnych platieb s príslušnými vykonávacími pravidlami, ktoré stanovujú, že výnosy spravidla prevádza čínska vláda prevádzkovateľovi projektu a nie dodávateľovi zariadení.

(278)   Komisia považuje vysvetlenia čínskej vlády týkajúce sa finančného dojednania medzi spolupracujúcim vývozcom zaradeným do vzorky a prevádzkovateľom projektu za nepresvedčivé, pretože považuje za zvláštne, že dve súkromné strany sa môžu samostatne rozhodnúť uzavrieť dohodu, ktorá sa týka aj konania vlády (t. j. priama platba vlády dodávateľovi odchylne od článku 13 oznámenia z roku 2009), bez zapojenia vlády a možno aj bez jej vedomia. Čínska vláda neposkytla ďalšie vecné dôkazy ani pripomienky k tomuto aspektu priamych platieb dodávateľom a rozhodla sa obmedziť svoju odpoveď len na jeden nemenovaný projekt spomedzi 40 projektov realizovaných spolupracujúcimi vývozcami zaradenými do vzorky. Tento vývozca sa vo svojom vysvetlení nevyjadruje ani k poznámke čínskej vlády týkajúcej sa zlej finančnej situácie prevádzkovateľa vo vzťahu k projektu, ktorý čínska vláda nešpecifikovala. Vyhlásenia vývozcu o možnosti priamych platieb a ich zdôvodnenie okrem toho neboli potvrdené z iných zdrojov ani čínskou vládou.

(279)   Vzhľadom na uvedené obmedzené a protichodné pripomienky predložené čínskou vládou a vybraným spolupracujúcim vývozcom sa dá vyvodiť iba jeden spoločný záver, a to, že priama platba paušálnej sumy od čínskej vlády vybranému spolupracujúcemu vývozcovi bola nevyhnutná na zabezpečenie toho, aby tento vývozca dostával výnosy, pretože by existovalo riziko nezaplatenia spojené s finančnými problémami prevádzkovateľa projektu. Faktom zostáva, že vybraný spolupracujúci vývozca nebol schopný vysvetliť, akým spôsobom použil paušálnu platbu od vlády, či sa nakoniec poskytlo FV zariadenie prevádzkovateľom projektu a či a akú cenu zaplatili prevádzkovatelia projektu. Vzhľadom na to, že Komisia nemá k dispozícii dôkazy dostupné v spise alebo inde, bol na základe článku 28 základného nariadenia prijatý záver, že jednorazová paušálna platba spolupracujúcemu vývozcovi predstavuje priamy grant v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) a písm. i) základného nariadenia.

(280)   Komisia ďalej dospela k záveru, že granty poskytnuté dodávateľom príslušného výrobku vystupujúcim buď ako prevádzkovatelia projektu alebo v prípade údajného dodania FV zariadenia neprepojeným prevádzkovateľom projektu, ich zvýhodňujú v zmysle článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Čo sa týka prevádzkovateľov projektu, financovanie v rámci programu Golden Sun umožňuje výrobcom príslušného výrobku, aby vo svojich priestoroch ušetrili náklady na inštaláciu zariadení na výrobu slnečnej energie. Čo sa týka dodávateľov FV zariadenia neprepojeným prevádzkovateľom projektu, financovanie v rámci programu Golden Sun je priamo vykonávané výrobcami príslušného výrobku bez potreby skutočne poskytnúť zariadenie a/alebo ochranu pred rizikom neplatenia zo strany nezávislých prevádzkovateľov projektu. V druhom prípade výrobcovia príslušného výrobku získavajú platbu, ktorú by inak od neprepojeného prevádzkovateľa projektu nezískali.

(281)   Okrem toho je schéma subvencovania špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, pretože právne predpisy, ktorými sa riadi orgán udeľujúci granty, obmedzujú prístup k tejto schéme iba na konkrétnych prevádzkovateľov projektu spĺňajúcich viaceré kritériá uvedené v právnych predpisoch, a všeobecnejšie iba na prevádzkovateľov projektu v odvetví solárnej energie. Okrem toho, keďže ani výber dodávateľa FV zariadenia, ani výber prevádzkovateľov projektu nie je založený na otvorenom, transparentnom a nediskriminačnom výberovom konaní a keďže sa platby od čínskej vlády dodávateľom FV zariadenia uskutočňujú priamo, je táto schéma tiež špecifická, pretože ju môžu de facto využívať iba určití dodávatelia v FV zariadenia. Tento program nespĺňa požiadavky článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia, na základe ktorých by sa program nepovažoval za špecifický, pretože podmienky oprávnenosti a reálne kritériá pre výber podnikov, ktoré majú byť zahrnuté do miestnych plánov implementácie projektu, a pre konečný výber projektov na základe jednotlivých technických a finančných aspektov, nie sú objektívne a neuplatňujú sa automaticky.

e)      Záver

(282)   Program Golden Sun predstavuje špecifickú subvenciu vo forme grantu. Prešetrovaním sa zistilo, že niektorí spolupracujúci vývozcovia zaradení do vzorky takúto subvenciu dostali.

f)       Výpočet výšky subvencie

(283)   Sadzba subvencie v súvislosti s touto schémou počas obdobia prešetrovania stanovená pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky je:

            Demonštračný program Golden Sun

            Spoločnosť/skupina ||             Sadzba subvencie

            Wuxi Suntech Power Co. Ltd. a prepojené spoločnosti ||             0,00 %

            Yingli Green Energy Holding Company a prepojené spoločnosti ||             0,24 %

            Changzhou Trina Solar Energy Co. Ltd. a prepojené spoločnosti ||             0,09 %

            skupina JA Group ||             0,00 %

            Jiangxi LDK Solar Hi-tech Co. Ltd. a prepojené spoločnosti ||             0,00 %

            Delsolar (Wujiang) Ltd. a prepojené spoločnosti ||             0,00 %

Renesola Zhejiang Ltd.             Renesola Jiangsu Ltd. ||             0,02 %

            Jinko Solar Co. Ltd. a prepojené spoločnosti ||             0,05 %

3.4.3.     Programy oslobodenia od priamych daní a ich zníženia

3.4.3.1.  Program oslobodenia od daní v prvých dvoch rokoch a potom tri roky polovičná daň z príjmov pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou

a)      Úvod

(284)   V podnete sa tvrdilo, že od roku 1991 v Číne existujú osobitné právne predpisy na podporu zahraničných investícií v podobe zákona o podnikoch so zahraničnou majetkovou účasťou a o dani z príjmov podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou (ďalej len „zákon o dani z príjmov podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou“). K výhodám poskytovaným podnikom so zahraničnou majetkovou účasťou patrí subvenčný program označovaný ako „prvé dva roky bez daní a potom tri roky polovičná daň (Two Free / Three Half)“, ktorý stanovuje úplné oslobodenie od priamych daní v prvých dvoch rokoch, v ktorých podnik začne tvoriť zisk, a polovičnú sadzbu dane z príjmu počas nasledujúcich troch rokov.

(285)   Program „prvé dva roky bez daní a potom tri roky polovičná daň“ existuje v odlišnom variante aj v prípade spoločností uznaných ako podniky s vyspelými a novými technológiami so sídlom v určitých stanovených oblastiach. Výhody spojené s týmto variantom programu sa môžu využívať aj po roku 2013. Prešetrovaním sa zistilo, že jeden zo spolupracujúcich vývozcov [Yingli Hainan] požíva výhody tohto programu od roku 2011, keď v rokoch 2011 a 2012 bol úplne oslobodený od dane a v nasledujúcich troch rokoch mu bude daňová sadzba znížená o 50 %.

(286)   Počas overovacej návštevy u čínskej vlády sa Komisia snažila tento program overiť. Čínska vláda však informácie týkajúce sa tohto odlišného variantu programu „prvé dva roky bez daní a potom tri roky polovičná daň“ neposkytla. Vo svojom liste z 3. júna 2013 čínska vláda tvrdila, že na tento program sa v podnete nepoukazuje a že nie je náhradným variantom programu „prvé dva roky bez daní a potom tri roky polovičná daň“ pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou, o ktorom sa hovorí v podnete a ktorý sa uplatňuje bez zemepisných obmedzení. Komisia berie na vedomie tieto vysvetlenia čínskej vlády, ktoré chápe tak, že tento daňový program je z formálneho hľadiska odlišný od programu „prvé dva roky bez daní a potom tri roky polovičná daň“ pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou. Avšak vzhľadom na to, že výhody toho programu pokračujú aj po údajnom ukončení programu pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou, že mechanizmus, povaha a účinky týchto výhod sú rovnaké ako v prípade programu pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou, ako to oznámil jeden zo spolupracujúcich vývozcov zaradených do vzorky, Komisia sa domnieva, že tento program úzko súvisí s programom „prvé dva roky bez daní a potom tri roky polovičná daň“ pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou ako pokračovanie toho istého programu, a že by mal byť napadnuteľný. Komisia v tejto súvislosti konštatuje, že článok 10 ods. 1 základného nariadenia umožňuje prešetrenie každej „údajnej subvencie“ zistenej navrhovateľom a že článok neodkazuje na každý „údajný subvenčný program“. Keďže v tomto prípade ide v oboch programoch o rovnakú subvenciu, t. j. ušlé príjmy z dane z príjmov právnických osôb, Komisia je oprávnená prešetrovať ich ako jedinú subvenciu.

b)      Právny základ

(287)   Právnym základom tohto programu je článok 8 zákona o dani z príjmov pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou a článok 72 vykonávacích predpisov k zákonu Čínskej ľudovej republiky o dani z príjmov pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou a zahraničné podniky. Podľa čínskej vlády bol tento program ukončený 16. marca 2007 prijatím zákona o dani z príjmov podnikov z roku 2008 na 5. zasadnutí 10. národného ľudového kongresu Čínskej ľudovej republiky, a to na základe článku 57 tohto zákona o postupnom ukončovaní výhod z tohto programu do konca roka 2012.

(288)   Právnym základom osobitného programu „prvé dva roky bez daní a potom tri roky polovičná daň“ je vyhláška č. 40 [2007], t. j. oznámenie Štátnej rady o implementácii prechodných preferenčných opatrení týkajúcich sa dane z príjmov podnikov s vyspelými technológiami zriadených v osobitnej hospodárskej zóne a v šanghajskom Pudong New District, ktorá sa zakladá na článku 57 ods. 3 zákona ČĽR o dani z príjmov podnikov spolu s administratívnymi opatreniami na určenie podnikov s vyspelými a novými technológiami.

c)      Zistenia z prešetrovania

(289)   Od dane z príjmu sú oslobodené iba výrobné podniky so zahraničnou majetkovou účasťou, ktoré budú v prevádzke najmenej po dobu desiatich rokov. Oslobodenie od dane sa priznáva počas dvoch rokov počnúc rokom, v ktorom podnik začne vytvárať zisk; počas ďalších troch rokov sa platná daňová sadzba znižuje o päťdesiat percent.

(290)   V osobitnom variante tejto schémy musia mať oprávnené podniky aj postavenie podnikov s novými a vyspelými technológiami, uznané prostredníctvom konkrétneho administratívneho certifikátu o tom, že sú podnikmi s kľúčovým duševným vlastníctvom a že spĺňajú aj podmienky stanovené v článku 93 vykonávacích predpisov zákona ČĽR o dani z príjmov podnikov.

(291)   Každá spoločnosť, ktorá má v úmysle požiadať o účasť v tejto schéme, musí štátnej správe daní podávať ročné priznanie o dani z príjmov podnikov spolu s prílohami a finančnými výkazmi. Tieto postupy sa vzťahujú aj na osobitný variant tohto programu.

(292)   Čínska vláda tvrdila, že po nadobudnutí platnosti zákona o dani z príjmov podnikov v roku 2008 bol program postupne ukončovaný a že ho bolo možné využívať do konca roka 2012. Čínska vláda tiež uviedla, že pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou neexistuje žiadny náhradný program a že daňové zaobchádzanie s podnikmi so zahraničnou majetkovou účasťou je v súčasnosti rovnaké ako zaobchádzanie s ostatnými firemnými daňovníkmi. Komisia konštatuje, že počas obdobia prešetrovania sa z tohto daňového programu poskytovali výhody, ktoré v priebehu obdobia prešetrovania využilo viacero výrobcov fotovoltiky. Okrem toho nemožno vylúčiť, že výhody tohto programu je ešte stále možné využívať alebo že existuje alebo v budúcnosti bude prijatý podobný náhradný program. Ako sa už vysvetlilo, z prešetrovania skutočne vyplynulo, že existujú aj iné varianty programu „prvé dva roky bez daní a potom tri roky polovičná daň“, ktoré naďalej poskytujú výhody výrobcom solárnych panelov. Preto sa konštatuje, že tento program je naďalej napadnuteľný.

(293)   Osobitný variant programu využíval jeden spolupracujúci vývozca, konkrétne Yingli Green Energy.

d)      Záver

(294)   Tento program predstavuje subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia v podobe ušlých príjmov vlády, čím sa poskytuje výhoda prijímajúcim spoločnostiam.

(295)   Táto subvenčná schéma je v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia špecifická, keďže samotné právne predpisy, ktorými sa riadi orgán udeľujúci subvencie, obmedzujú prístup k tejto schéme iba na určité podniky, ktoré majú postavenie podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou a spĺňajú kritériá ustanovené v príslušných právnych predpisoch.

(296)   Preto by sa táto subvencia mala považovať za napadnuteľnú subvenciu.

(297)   Pokiaľ ide o odlišný variant tejto schémy, mal by sa považovať za subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia vo forme ušlých štátnych príjmov, čím sú zvýhodnené prijímajúce spoločnosti.

(298)   Táto subvenčná schéma je v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia špecifická, keďže samotné právne predpisy, ktorými sa riadi orgán udeľujúci subvencie, obmedzujú prístup k tejto schéme iba na určité podniky a odvetvia, ktoré sú zaradené do kategórie podporovaných odvetví, kam patrí aj odvetvie fotovoltiky. Schéma je tiež špecifická podľa článku 4 ods. 3, pretože oprávnenosť je obmedzená iba na určité regióny.

(299)   Preto by sa tento variant mal považovať za napadnuteľný.

e)      Výpočet výšky subvencie

(300)   Výška napadnuteľnej subvencie sa vypočíta na základe výhody, ktorú získali príjemcovia a ktorá bola zistená počas obdobia prešetrovania. Za výhodu poskytnutú príjemcom sa považuje celková suma splatnej dane podľa bežnej sadzby dane, po odpočítaní zaplatenej sumy so zníženou preferenčnou daňovou sadzbou. Napadnuteľné sumy sa zakladajú na údajoch uvedených v daňovom priznaní spoločností za rok 2011. Keďže za žiadneho spolupracujúceho výrobcu zaradeného do vzorky nebolo k dispozícii daňové priznanie za daňový rok 2012, vychádzalo sa z číselných údajov za celý zdaniteľný rok 2011.

(301)   V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa výška subvencie (v čitateli) rozložila na celkový obrat z predaja spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov počas obdobia prešetrovania, pretože táto subvencia nie je podmienená uskutočnením vývozu a nebola poskytnutá na základe vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(302)   Sadzba subvencie v súvislosti s touto schémou počas obdobia prešetrovania stanovená pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky je:

            Program „prvé dva roky bez daní a potom tri roky polovičná daň“

            Spoločnosť/skupina ||             Sadzba subvencie

            Wuxi Suntech Power Co. Ltd. a prepojené spoločnosti ||             0,31 %

            Yingli Green Energy Holding Company a prepojené spoločnosti ||             0,35 %

            Changzhou Trina Solar Energy Co. Ltd. a prepojené spoločnosti ||             0,00 %

            JingAo Group a prepojené spoločnosti ||             0,47 %

            Jiangxi LDK Solar Hi-tech Co. Ltd. a prepojené spoločnosti ||             0,00 %

            Delsolar (Wujiang) Ltd. a prepojené spoločnosti ||             0,00 %

Renesola Zhejiang Ltd.             Renesola Jiangsu Ltd. ||             0,00 %

            Jinko Solar Co. Ltd. a prepojené spoločnosti ||             1,03 %

3.4.3.2.  Zníženie dane z príjmov pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou orientované na vývoz

(303)   Prešetrovaním sa potvrdilo, že spoločnosti zaradené do vzorky nezískali počas obdobia prešetrovania z tohto programu žiadne výhody.

3.4.3.3.  Úľavy na dani z príjmov pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou na základe zemepisnej polohy

(304)   Prešetrovaním sa potvrdilo, že spoločnosti zaradené do vzorky nezískali počas obdobia prešetrovania z tohto programu žiadne výhody.

3.4.3.4.  Zníženie dane pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou, ktoré nakupujú zariadenia vyrobené v Číne

(305)   Prešetrovaním sa potvrdilo, že spoločnosti zaradené do vzorky nezískali počas obdobia prešetrovania z tohto programu žiadne výhody.

3.4.3.5.  Daňová kompenzácia za výskum a vývoj uskutočňovaný podnikmi so zahraničnou majetkovou účasťou

a)      Úvod

(306)   V podnete sa tvrdilo, že podniky so zahraničnou majetkovou účasťou majú nárok na daňové zvýhodnenie v súvislosti s ich výskumno-vývojovými aktivitami v podobe 150-percentnej daňovej kompenzácie ich výdavkov za predpokladu, že v porovnaní s predchádzajúcim rokom tieto výdavky vzrástli o 10 alebo viac percent.

(307)   Čínska vláda tvrdila, že táto schéma sa ukončila prijatím zákona o dani z príjmov podnikov v roku 2008 a že nebolo stanovené žiadne prechodné obdobie. Niekoľkí spolupracujúci vývozcovia zaradení do vzorky však uviedli, že podobný program využívali na základe zákona o dani z príjmov podnikov z roku 2008, z čoho vyplýva, že program daňovej kompenzácie za výskum a vývoj v podnikoch so zahraničnou majetkovou účasťou bol v roku 2008 nahradený osobitným programom. Čínska vláda však v odpovedi na dotazník ani v odpovedi na písomné upozornenie na nedostatky ďalšie informácie o 150-percentnej daňovej kompenzácii neposkytla.

b)      Právny základ

(308)   Táto schéma je stanovená v článku 30 ods. 1 zákona o dani z príjmov podnikov a článku 95 nariadenia o vykonávaní zákona ČĽR o dani z príjmov podnikov (ďalej len „nariadenie o vykonávaní zákona o dani z príjmov podnikov“) a administratívnych opatreniach na určenie podnikov s vyspelými a novými technológiami (Guo Ke Fa Huo [2008] č. 172), ako aj v článku 93 vykonávacích predpisov zákona o dani z príjmov podnikov spolu s oznámením štátnej správy daní o otázkach týkajúcich platieb dane z príjmov podnikov s vyspelými a novými technológiami (Guo Shui Han [2008] č. 985).

(309)   V článku 95 sa uvádza, že dodatočný 50-percentný odpočet výdavkov na výskum a vývoj uvedený v bode 1 článku 30 sa priznáva vtedy, keď sú tieto výdavky určené na vývoj výrobkov vyspelých a nových technológií, a preto sa na ne vzťahujú odpisy na základe 150 % nákladov na nehmotné aktíva.

c)      Zistenia z prešetrovania

(310)   Ako sa už uviedlo, čínska vláda v odpovedi na dotazník ani v odpovedi na písomné upozornenie na nedostatky žiadne relevantné informácie o tejto schéme neposkytla. Táto schéma už bola predmetom vyrovnávacieho opatrenia pri prešetrovaniach, ktoré sa týkali natieraného bezdrevného papiera[78] a ocele s organickým povlakom[79]. Z príslušných právnych predpisov skutočne vyplýva, že táto schéma poskytuje výhody, ktoré sú obmedzené iba na spoločnosti formálne uznané ako podniky s vyspelými a novými technológiami. Výdavky na výskum a vývoj musia byť aj v týchto spoločnostiach vynaložené na vývoj nových technológií, nových výrobkov a nových zručností. Oprávnené podniky môžu získať dodatočnú daňovú kompenzáciu vo výške 50 % ich výdavkov na výskum a vývoj. Oprávnené spoločnosti majú nárok na odpočet 150 % skutočne vzniknutých nákladov aj v prípade výdavkov z nehmotných výskumno-vývojových aktív.

(311)   Prešetrovaním sa preukázalo, že spoločnosti využívajúce túto schému sú povinné podávať daňové priznanie s príslušnými prílohami. Skutočná výška výhody sa uvádza v daňovom priznaní a v prílohe V. Na účasť v tejto schéme sú oprávnené iba spoločnosti, ktoré boli oficiálne certifikované ako podniky s vyspelými a novými technológiami.

d)      Záver

(312)   Táto schéma predstavuje subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia v podobe ušlých príjmov vlády, ktorá poskytuje výhodu prijímajúcim spoločnostiam.

(313)   Táto subvencia je v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia špecifická, pretože právny predpis obmedzuje uplatňovanie tejto schémy iba na určité podniky, ktoré sú formálne uznané ako podniky s vyspelými a novými technológiami a podniky, ktoré vynakladajú výdavky na výskum a vývoj nových technológií, nových výrobkov a nových zručností.

(314)   Preto by sa táto subvencia mala považovať za napadnuteľnú subvenciu.

e)      Výpočet výšky subvencie

(315)   Výška napadnuteľnej subvencie sa počíta na základe výhody, ktorú získali príjemcovia a ktorá bola zistená počas obdobia prešetrovania. Za výhodu poskytnutú príjemcom sa považuje celková suma splatnej dane podľa bežnej sadzby dane, po odpočítaní zaplatenej sumy s dodatočným odpočtom 50 % skutočných výdavkov na schválené projekty v oblasti výskumu a vývoja. Napadnuteľné sumy sa zakladajú na údajoch uvedených v daňovom priznaní spoločností za rok 2011. Keďže za žiadneho spolupracujúceho výrobcu zaradeného do vzorky nebolo k dispozícii daňové priznanie za daňový rok 2012, vychádzalo sa z číselných údajov za celý zdaniteľný rok 2011.

(316)   V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa výška subvencie (v čitateli) rozložila na celkový obrat z predaja spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov počas obdobia prešetrovania, pretože táto subvencia nie je podmienená uskutočnením vývozu a nebola poskytnutá na základe vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(317)   Sadzba subvencie v súvislosti s touto schémou počas obdobia prešetrovania stanovená pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky je:

            Daňová kompenzácia za výskum a vývoj

            Spoločnosť/skupina ||             Sadzba subvencie

            Wuxi Suntech Power Co. Ltd. a prepojené spoločnosti ||             0,10 %

            Yingli Green Energy Holding Company a prepojené spoločnosti ||             0,49 %

            Changzhou Trina Solar Energy Co. Ltd. a prepojené spoločnosti ||             0,00 %

            JingAo Group a prepojené spoločnosti ||             0,02 %

            Jiangxi LDK Solar Hi-tech Co. Ltd. a prepojené spoločnosti ||             0,00 %

            Delsolar (Wujiang) Ltd. a prepojené spoločnosti ||             0,00 %

Renesola Zhejiang Ltd.             Renesola Jiangsu Ltd. ||             0,29 %

            Jinko Solar Co. Ltd a prepojené spoločnosti ||             0,33 %

3.4.3.6.  Vrátenie dane na účely opätovného investovania ziskov podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou do podnikov orientovaných na vývoz

(318)   Prešetrovaním sa potvrdilo, že spoločnosti zaradené do vzorky nezískali počas obdobia prešetrovania v rámci tohto programu žiadne výhody.

3.4.3.7.  Preferenčné daňové programy pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou uznané za podniky s vyspelými alebo novými technológiami

(319)   Pri prešetrovaní sa potvrdilo, že počas obdobia prešetrovania spoločnosti zaradené do vzorky nezískali z tohto programu žiadne výhody, pretože spoločnosti využívali výhody nového programu, ktorý nahradil toto preferenčné zaobchádzanie. Podrobnejšie sa o tom hovorí ďalej v bode 3.4.4.8.

3.4.3.8.  Zníženie daní pre podniky s vyspelými a novými technológiami, ktoré sú zapojené do určených projektov

a)      Úvod

(320)   Tento program umožňuje, aby podnik uznaný za podnik s vyspelými a novými technológiami využil zníženú sadzbu dane z príjmov vo výške 15 % v porovnaní s bežnou sadzbou vo výške 25 %. Tento program už bol označený za napadnuteľný program pri prešetrovaniach týkajúcich sa natieraného bezdrevného papiera a ocele s organickým povlakom; za napadnuteľný ho označili aj americké orgány.

b)      Právny základ

(321)   Právnym základom tohto programu je článok 28 ods. 2 zákona o dani z príjmov podnikov spolu s administratívnymi opatreniami na určenie podnikov s vyspelými a novými technológiami (Guo Ku Fa Huo [2008] č.172), a článok 93 vykonávacieho nariadenia k zákonu o dani z príjmov podnikov spolu s oznámením štátnej daňovej správy o otázkach týkajúcich sa platby dane z príjmov podnikov s vyspelými a novými technológiami (Guo Shui Han [2008] č. 985).

c)      Zistenia z prešetrovania

(322)   Táto schéma sa vzťahuje na uznané podniky s vyspelými a novými technológiami, ktoré potrebujú kľúčovú podporu od štátu. Tieto podniky musia vlastniť základné nezávislé práva duševného vlastníctva a spĺňať viaceré požiadavky: i) ich výrobky musia patriť medzi výrobky odvetví vyspelých technológií s kľúčovou štátnou pomocou, ii) celkové výdavky na výskum a vývoj musia tvoriť určitý podiel ich celkových tržieb z predaja; iii) príjmy z výrobkov vyspelých a nových technológií musia tvoriť určitý podiel ich celkových tržieb z predaja; iv) počet pracovníkov v oblasti výskumu a vývoja musí tvoriť určitý podiel celkového počtu zamestnancov; v) splnenie ostatných požiadaviek stanovených v administratívnych opatreniach pre podniky s vyspelými a novými technológiami z roku 2008.

(323)   Prešetrovaním sa preukázalo, že spoločnosti využívajúce túto schému musia podávať daňové priznanie s príslušnými prílohami. Skutočná výška výhody sa uvádza v daňovom priznaní aj v prílohe V.

d)      Záver

(324)   Z toho vyplýva, že táto schéma by sa mala považovať za subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia vzhľadom na finančný príspevok v podobe ušlých príjmov štátu, ktorý poskytuje výhodu prijímajúcim spoločnostiam. Výhoda pre príjemcu sa rovná úspore na dani vyplývajúcej z tohto programu podľa článku 3 ods. 2 základného nariadenia.

(325)   Táto subvencia je v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia špecifická, pretože je vyhradená len podnikom s certifikátom podnikov s vyspelými a novými technológiami, ktoré spĺňajú všetky požiadavky administratívnych opatrení z roku 2008. Okrem toho neexistujú žiadne objektívne kritériá oprávnenosti na využívanie tejto schémy stanovené buď legislatívou, alebo orgánom udeľujúcim subvencie, a nárok nevzniká automaticky podľa článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

(326)   Preto by sa táto subvencia mala považovať za napadnuteľnú subvenciu.

e)      Výpočet výšky subvencie

(327)   Výška napadnuteľnej subvencie sa počíta na základe výhody, ktorú získali príjemcovia a ktorá bola zistená počas obdobia prešetrovania. Za výhodu poskytnutú príjemcom sa považuje celková suma splatnej dane podľa bežnej sadzby dane, po odpočítaní zaplatenej sumy so zníženou preferenčnou daňovou sadzbou. Napadnuteľné sumy sa zakladajú na údajoch uvedených v daňovom priznaní spoločností za rok 2011. Keďže za žiadneho spolupracujúceho výrobcu zaradeného do vzorky nebolo k dispozícii daňové priznanie za daňový rok 2012, vychádzalo sa z číselných údajov za celý zdaniteľný rok 2011.

(328)   Sadzba subvencie v súvislosti s touto schémou počas obdobia prešetrovania stanovená pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky je:

            Zníženie daní pre podniky s vyspelými a novými technológiami, ktoré sú zapojené do určených projektov

            Spoločnosť/skupina ||             Sadzba subvencie

            Wuxi Suntech Power Co. Ltd. a prepojené spoločnosti ||             0,31 %

            Yingli Green Energy Holding Company a prepojené spoločnosti ||             0,42 %

            Changzhou Trina Solar Energy Co. Ltd. a prepojené spoločnosti ||             0,35 %

            JingAo Group a prepojené spoločnosti ||             0,13 %

            Jiangxi LDK Solar Hi-tech Co. Ltd. a prepojené spoločnosti ||             0,86 %

            Delsolar (Wujiang) Ltd. a prepojené spoločnosti ||             0,00 %

Renesola Zhejiang Ltd.             Renesola Jiangsu Ltd. ||             0,00 %

            Jinko Solar Co. Ltd. a prepojené spoločnosti ||             0,00 %

3.4.3.9.  Politika preferenčných daní z príjmov pre podniky pôsobiace v severovýchodnom regióne

(329)   Prešetrovaním sa potvrdilo, že spoločnosti zaradené do vzorky nezískali počas obdobia prešetrovania z tohto programu žiadne výhody.

3.4.3.10.          Daňové programy v provincii Guangdong

(330)   Prešetrovaním sa potvrdilo, že spoločnosti zaradené do vzorky nezískali počas obdobia prešetrovania z tohto programu žiadne výhody.

3.4.4.     Programy nepriamych daní a dovozných ciel

3.4.4.1.  Oslobodenie od DPH a zníženie dovozných ciel na používanie dovezených zariadení

a)      Úvod

(331)   Prostredníctvom tohto programu je možné oslobodiť podniky so zahraničnou majetkovou účasťou a domáce podniky od DPH a dovozných ciel pri dovoze vybavenia, ktoré používajú vo svojej výrobe. Aby sa toto oslobodenie mohlo využiť, zariadenie nesmie byť uvedené na zozname zariadení, na ktoré sa oslobodenie nevzťahuje, a podnik, ktorý si uplatňuje nárok na oslobodenie, musí získať certifikát projektov podporovaných štátom, vydaný čínskymi orgánmi alebo NKRR na základe príslušných právnych predpisov v oblasti investícií, daní a ciel. Únia uplatnila na tento program vyrovnávacie opatrenia v antisubvenčnom konaní, ktoré sa týkalo natieraného bezdrevného papiera a ocele s organickým povlakom.

b)      Právny základ

(332)   Právnym základom tohto programu je obežník Štátnej rady o úprave daňovej politiky pre dovážané zariadenia, Guo Fa č. 37/1997, oznámenie ministerstva financií, všeobecnej správy ciel a štátnej správy daní o úprave určitých preferenčných dovozných ciel, oznámenie ministerstva financií, všeobecnej správy ciel a štátnej správy daní č. 43 z roku 2008, oznámenie NKRR o konkrétnych otázkach týkajúcich sa oficiálneho potvrdenia projektov podporovaných štátom a financovaných z domácich alebo zahraničných prostriedkov č. 316/2006 z 22. februára 2006 a katalóg dovozných artiklov bez výnimky z colnej povinnosti, ktorý platí pre domáce podniky i pre podniky so zahraničnou účasťou z roku 2008.

c)      Zistenia z prešetrovania

(333)   Tento program sa považuje za subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) vo forme ušlého príjmu čínskej vlády, pretože podniky so zahraničnou majetkovou účasťou a iné oprávnené domáce podniky sú oslobodené od platenia DPH a/alebo ciel, ktoré by inak boli splatné. Program teda poskytuje výhodu prijímajúcim spoločnostiam v zmysle článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Program je v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia špecifický, pretože právnymi predpismi, ktorými sa riadi orgán poskytujúci subvenciu, sa prístup výslovne obmedzuje iba na podniky, ktoré investujú v rámci špecifických obchodných kategórií vymedzených taxatívne zákonom a ktoré patria buď do podporovanej kategórie, alebo do vymedzenej kategórie B v katalógu na usmernenie priemyselných odvetví v súvislosti so zahraničnými investíciami a transferom technológií, alebo podniky, ktoré sú v súlade s katalógom kľúčových odvetví, výrobkov a technológií, ktorých vývoj je podporovaný štátom. Okrem toho neexistujú žiadne objektívne kritériá obmedzujúce oprávnenosť na tento program, ani žiadne nezvratné dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že nárok vzniká automaticky podľa článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

d)      Výpočet výšky subvencie

(334)   Výška napadnuteľnej subvencie sa počíta na základe výhody, ktorú získali príjemcovia a ktorá sa zistila počas obdobia prešetrovania. Za výhodu poskytnutú príjemcom sa považuje suma DPH a cla na dovážané zariadenia, od ktorej boli príjemcovia oslobodení. Aby sa zaistilo, že napadnuteľná suma sa vzťahuje iba na obdobie prešetrovania, získaná výhoda sa odpisovala počas celej doby životnosti zariadenia v súlade s bežnými účtovnými postupmi spoločnosti.

(335)   Sadzba subvencie v súvislosti s touto schémou počas obdobia prešetrovania stanovená pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky je:

              Oslobodenie od DPH a zníženie dovozných ciel na používanie dovezených zariadení

            Spoločnosť/skupina ||             Sadzba subvencie

            Wuxi Suntech Power Co. Ltd. a prepojené spoločnosti ||             0,24 %

            Yingli Green Energy Holding Company a prepojené spoločnosti ||             0,44 %

            Changzhou Trina Solar Energy Co. Ltd. a prepojené spoločnosti ||             0,38 %

            JingAo Group a prepojené spoločnosti ||             0,35 %

            Jiangxi LDK Solar Hi-tech Co. Ltd. a prepojené spoločnosti ||             0,78 %

            Delsolar (Wujiang) Ltd. a prepojené spoločnosti ||             0,07 %

Renesola Zhejiang Ltd.             Renesola Jiangsu Ltd. ||             0,63 %

            Jinko Solar Co. Ltd. a prepojené spoločnosti ||             0,00 %

3.4.4.2.  Zníženie DPH pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou pri nákupe zariadení vyrobených v Číne

a)      Úvod

(336)   Prostredníctvom tohto programu je možné oslobodiť podniky so zahraničnou majetkovou účasťou od DPH pri nákupe zariadení vyrobených v Číne. Aby sa toto oslobodenie mohlo využiť, zariadenie nesmie byť uvedené na zozname zariadení, na ktoré sa oslobodenie nevzťahuje, a hodnota zariadenia nesmie prekročiť určitý prah. Tento program bol predmetom antisubvenčného konania, ktoré sa týkalo natieraného bezdrevného papiera a ocele s organickým povlakom.

b)      Právny základ

(337)   Právnym základom sú predbežné opatrenia pre správu vrátenia dane podnikom so zahraničnou majetkovou účasťou pri nákupe zariadení vyrobených v Číne, skúšobné opatrenia pre správu daňových úľav pri nákupe zariadení vyrobených v Číne pre projekty so zahraničnou majetkovou účasťou a oznámenie ministerstva financií a štátnej správy daní o zrušení politiky poskytovania daňových úľav podnikom so zahraničnou majetkovou účasťou pri nákupe zariadení vyrobených v Číne.

c)      Zistenia z prešetrovania

(338)   Čínska vláda vo svojej odpovedi na antisubvenčný dotazník tvrdila, že od 1. januára 2009 bol tento program zrušený, a odvolávala sa na obežník Ministerstva financií a štátnej správy daní o zrušení politiky poskytovania daňových úľav podnikom so zahraničnou majetkovou účasťou pri nákupe zariadení vyrobených v Číne(CAISHUI{2008} č. 176). Prešetrovaním sa však ukázalo, že počas obdobia prešetrovania tento program využívalo viacero vyvážajúcich výrobcov. Vývozcovia zaradení do vzorky predložili podrobné informácie týkajúce sa tejto schémy, vrátane výšky výhody. So zreteľom na túto skutočnosť sa konštatovalo, že čínska vláda neposkytla presné informácie týkajúce sa tohto programu a, ako ukazuje situácia niektorých vyvážajúcich výrobcov, tento program stále pokračuje.

(339)   Keďže čínska vláda neposkytla žiadnu z požadovaných informácií, Komisia vychádzala z informácií poskytnutých vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky.

(340)   Tento program sa považuje za program poskytujúci finančný príspevok v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) vo forme ušlých príjmov čínskej vlády, pretože podniky so zahraničnou majetkovou účasťou sú oslobodené od platenia DPH, ktoré by inak boli splatné, keby neboli oslobodené. Program teda poskytuje výhodu prijímajúcim spoločnostiam v zmysle článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Program je v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia špecifický, pretože právnymi predpismi, ktorými sa riadi orgán poskytujúci subvenciu, sa prístup výslovne obmedzuje iba na podniky so zahraničnou majetkovou účasťou pri nákupe zariadení vyrobených v Číne, ktoré patria buď do podporovanej kategórie, alebo do vymedzenej kategórie B v rámci katalógu odvetví so zahraničným financovaním a zariadení kúpených na domácom trhu uvedených v katalógu kľúčových odvetví, výrobkov a technológií, ktorých vývoj je podporovaný štátom. Okrem toho skúšobné opatrenia pre správu vrátenia dane pri nákupe zariadení vyrobených v Číne pre projekty so zahraničnou majetkovou účasťou a oznámenie ministerstva financií obmedzujú výhodu len na podniky so zahraničnou majetkovou účasťou, ktoré patria do kategórie podporovaných podnikov v katalógu na usmernenie odvetví so zahraničnou majetkovou účasťou alebo katalógu zvýhodnených odvetví so zahraničnými investíciami v strednom a západnom regióne Číny. Okrem toho neexistujú žiadne objektívne kritériá obmedzujúce oprávnenosť na tento program, ani žiadne nezvratné dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že nárok vzniká automaticky podľa článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia. Program je tiež špecifický podľa článku 4 ods. 4 písm. b) základného nariadenia, pretože je podmienený prednostným používaním domáceho tovaru pred dovezeným.

d)      Výpočet výšky subvencie

(341)   Výška napadnuteľnej subvencie sa počíta na základe výhody, ktorú získali príjemcovia a ktorá bola zistená počas obdobia prešetrovania. Za výhodu poskytnutú príjemcom sa považuje suma DPH na domáce zariadenia, od ktorej boli príjemcovia oslobodení. Aby sa zaistilo, že napadnuteľná suma (podliehajúca vyrovnávacím opatreniam) sa vzťahuje iba na obdobie prešetrovania, získaná výhoda bola odpisovaná s prepočítaním na celú dobu životnosti zariadenia v súlade s bežnými postupmi v danom odvetví.

(342)   Sadzba subvencie v súvislosti s touto schémou počas obdobia prešetrovania stanovená pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky je:

              Zníženie DPH pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou pri nákupe zariadení vyrobených v Číne

            Spoločnosť/skupina ||             Sadzba subvencie

            Wuxi Suntech Power Co. Ltd. a prepojené spoločnosti ||             0,00 %

            Yingli Green Energy Holding Company a prepojené spoločnosti ||             0,00 %

            Changzhou Trina Solar Energy Co. Ltd. a prepojené spoločnosti ||             0,00 %

            JingAo Group a prepojené spoločnosti ||             0,07 %

            Jiangxi LDK Solar Hi-tech Co. Ltd. a prepojené spoločnosti ||             0,03 %

            Delsolar (Wujiang) Ltd. a prepojené spoločnosti ||             0,00 %

Renesola Zhejiang Ltd.             Renesola Jiangsu Ltd. ||             0,15 %

            Jinko Solar Co. Ltd. a prepojené spoločnosti ||             0,05 %

3.4.4.3.  Oslobodenie od DPH a cla na nákupy nehnuteľného majetku v rámci programu financovania rozvoja zahraničného obchodu

(343)   Prešetrovaním sa potvrdilo, že spoločnosti zaradené do vzorky nezískali počas obdobia prešetrovania z tohto programu žiadne výhody.

3.4.5.     Poskytovanie tovaru a služieb vládou za cenu nižšiu než primeranú

3.4.5.1.  Poskytovanie polykryštalického kremíka vládou za cenu nižšiu než primeranú

(344)   Prešetrovaním sa potvrdilo, že spoločnosti zaradené do vzorky nezískali počas obdobia prešetrovania z tohto programu žiadne výhody.

3.4.5.2.  Poskytovanie hliníkových výliskov vládou za cenu nižšiu než primeranú

(345)   Prešetrovaním sa potvrdilo, že spoločnosti zaradené do vzorky nezískali počas obdobia prešetrovania z tohto programu žiadne výhody.

3.4.5.3.  Poskytovanie skla vládou za cenu nižšiu než primeranú

(346)   Prešetrovaním sa potvrdilo, že spoločnosti zaradené do vzorky nezískali počas obdobia prešetrovania z tohto programu žiadne výhody.

3.4.5.4.  Poskytovanie elektrickej energie vládou

a)      Úvod

(347)   Navrhovateľ tvrdil, že niektorí čínski výrobcovia polykryštalického kremíka majú výhodu v podobe lacnej elektriny dodávanej za cenu nižšiu než primeranú.

b)      Zistenia z prešetrovania

(348)   Prešetrovaním sa preukázalo, že mnohí vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky mali v rámci ich skupiny podnikov prepojenie na výrobcu polykryštalického kremíka. Zistilo sa, že jedna zo skupín vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, konkrétne LDK Solar, pravidelne dostávala významné subvencie na poplatky za elektrinu od finančného úradu ekonomickej zóny Xin Yu. Hoci v tomto prípade spoločnosť nemala priamo výhodu nižšej sadzby za elektrinu, než je bežná trhová sadzba, významné zľavy poskytované finančným úradom ekonomickej zóny Xin Yu napokon vytvorili situáciu, v ktorej bola spoločnosť zvýhodnená dodávkami lacnej elektrickej energie; tieto výhody boli funkčne ekvivalentné s poskytovaním elektrickej energii vládou za cenu nižšiu ako trhovú. V každom prípade platí, že aj keby sa táto zľava považovala za grant, toto opatrenie je úzko spojené s tvrdením navrhovateľa a spadá do rozsahu pôsobnosti prešetrovania. V skutočnosti sa príslušnej spoločnosti v skupine LDK refundovali takmer celé poplatky za elektrinu splatné počas obdobia prešetrovania.

(349)   Prostredníctvom prepojeného výrobcu polykryštalického kremíka bol skupine LDK Solar poskytnutý finančný príspevok v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iii) základného nariadenia takým spôsobom, že miestne orgány jej poskytli subvencie na poplatky za elektrinu, alebo v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i). Zodpovedá to finančnej pomoci od vlády vo forme poskytovania tovarov iných, než je všeobecná infraštruktúra v zmysle základného nariadenia. Možno sa na to pozerať aj ako na priamy prevod peňažných prostriedkov.

(350)   Spoločnosti LDK Solar bola poskytnutá výhoda v zmysle článku 3 ods. 2 základného nariadenia v rozsahu, v ktorom vláda poskytovala elektrinu za cenu nižšiu než primeranú. Bolo zistené, že tomuto výrobcovi prostredníctvom subvencií na poplatky za elektrinu v skutočnosti poskytovala sadzba, ktorá bola nižšia ako všeobecne dostupná sadzba. Priamy prevod finančných prostriedkov predstavuje výhodu, pretože ide o nenávratný grant, ktorý nie je na trhu k dispozícii.

(351)   Subvencia vo forme dodávky lacnej elektriny prostredníctvom poskytovania zľavy jednému z výrobcov zaradených do vzorky je v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia špecifická, pretože tieto subvencie na dodávky elektriny sa poskytovali iba skupine LDK. Subvencia je špecifická aj regionálne pre určité podniky v rámci ekonomickej zóny Xin YU. Vzhľadom na odmietnutie spolupráce zo strany skupiny LDK a čínskej vlády pri oznamovaní tejto subvencie sa uvedené zistenia zakladajú na dostupných faktoch.

c)      Výpočet výšky subvencie

(352)   Výška subvencie sa rovnala výške zľavy poskytnutej v priebehu obdobia prešetrovania.

(353)   Sadzba subvencie v súvislosti s touto schémou počas obdobia prešetrovania stanovená pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky je:

              Elektrina za cenu nižšiu než primeranú

            Spoločnosť/skupina ||             Sadzba subvencie

            Wuxi Suntech Power Co. Ltd, a prepojené spoločnosti ||             0,00 %

            Yingli Green Energy Holding Company a prepojené spoločnosti ||             0,00 %

            Changzhou Trina Solar Energy Co. Ltd a prepojené spoločnosti ||             0,00 %

            JingAo Group a prepojené spoločnosti ||             0,00 %

            Jiangxi LDK Solar Hi-tech Co. Ltd a prepojené spoločnosti ||             2,45 %

            Delsolar (Wujiang) Ltd. a prepojené spoločnosti ||             0,00 %

Renesola Zhejiang Ltd             Renesola Jiangsu Ltd ||             0,00 %

            Jinko Solar Co. Ltd a prepojené spoločnosti ||             0,00 %

3.4.5.5.  Poskytovanie práv na užívanie pozemkov za cenu nižšiu než primeranú

a)      Úvod

(354)   Navrhovateľ tvrdil, že čínskym výrobcom príslušného výrobku čínska vláda umožňuje užívať pozemky za cenu nižšiu než primeranú, keďže ústredné alebo miestne orgány neudeľujú práva na užívanie pozemkov v súlade s trhovými princípmi.

(355)   Čínska vláda tvrdila, že existuje štandardizovaný a riadne konkurenčný trh s pozemkami a že s právami na užívanie pozemkov sa musí obchodovať verejne a v súlade so zákonom o trhu s pozemkami. Čínska vláda tiež uviedla, že pozemky na priemyselné a obchodné účely sa majú získavať na otvorenom trhu prostredníctvom ponukových konaní, aukcií alebo výberových konaní formou finančnej náhrady za ich užívanie a že „nezávisle od počtu ponúk alebo pôvodnej ceny reprezentuje konečná zaplatená cena trhovú cenu, ktorá je určená ponukou a dopytom na voľnom trhu.“ Čínska vláda tiež tvrdila, že v oznámení o prevode práv na užívanie pozemkov sa s prevodom práv na užívanie pozemkov nespájajú žiadne obmedzenia súvisiace s ponukovými konaniami, dražbami alebo súťažnými konaniami, ktoré by ovplyvnili spravodlivú hospodársku súťaž.

(356)   Čínska vláda neposkytla žiadne údaje týkajúce sa skutočných cien práv na užívanie pozemkov ani počiatočných cien pozemkov stanovených vládou. Informácie o transakciách týkajúcich sa práv na užívanie pozemkov poskytnuté čínskou vládou v odpovedi na dotazník boli neúplné. Počas overovacej návštevy čínska vláda korigovala svoje pôvodné odpovede na dotazník a zároveň potvrdila, že niektoré z oznámených transakcií boli predmetom ponukového konania. Neposkytla však žiadne údaje o počte ponúk ani o rozdiele medzi počiatočnou a konečnou cenu, ako sa požadovalo v dotazníku.

(357)   Počas overovania Komisia požiadala čínsku vládu o dôkazy na podporu jej tvrdení, že prevody práv na užívanie pozemkov v Číne sa uskutočňujú prostredníctvom výziev na predkladanie ponúk, dražby alebo súťažného konania. Treba poznamenať, že podľa článku 11 predpisov pre udeľovanie práv na využívanie stavebných pozemkov vo vlastníctve štátu prostredníctvom výzvy na predkladanie ponúk, dražby alebo súťažného konania príslušný štátny orgán vydáva pre každé ponukové konanie/dražbu/súťažné konanie verejné oznámenie. Komisia na tomto základe požiadala o všetky verejné oznámenia týkajúce sa transakcií spojených s uvedenými konaniami, aby mohla zhromaždiť a overiť informácie požadované v dotazníku. Čínska vláda žiadne takéto oznámenia neposkytla s tvrdením, že „už neexistujú“. Komisia preto nemohla overiť informácie týkajúce sa transakcií spojených s udelením práv na užívanie pozemkov vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky.

(358)   Komisia informovala čínsku vládu o svojej úvahe, že na túto subvenčnú schému uplatní ustanovenia článku 28 nariadenia (ES) č. 597/2009, a keďže čínska vláda vo svojej odpovedi na list Komisie z 23. mája 2013 neposkytla uspokojivé vysvetlenie ani nové dôkazy týkajúce sa tejto otázky, Komisia musela pri svojich zisteniach vychádzať z najlepších dostupných faktov, t. j. v tomto prípade z informácií predložených vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky a z iných verejne dostupných informácií.

(359)   Na základe predpokladu, že v ČĽR neexistuje trhová cena pozemkov, Komisia požiadala čínsku vládu aj o vyjadrenie jej názoru na možné referenčné hodnoty. Hoci išlo len o predpoklad a v žiadnom prípade nie o zistenie ani záver v čase, keď bol čínskej vláde odoslaný dotazník, čínska vláda vyjadrila názor, že tento predpoklad je nesprávny, a neposkytla žiadne potenciálne referenčné hodnoty. Čínska vláda uviedla iba to, že „ak sa má použiť nejaká referenčná hodnota, mali by ňou byť ceny, ktoré by za podobnú pôdu museli zaplatiť nezvýhodnené čínske priemyselné odvetvia“. Keďže čínska vláda neoznámila, ktoré priemyselné odvetvia nie sú „zvýhodnené,“ a neposkytla ani žiadne informácie o cenách, ktoré tieto odvetvia platia za priemyselné pozemky v Číne, Komisia nemohla posúdiť, či predstavujú vhodnú referenčnú hodnotu. V tejto súvislosti sa konštatuje, že pri predchádzajúcich prešetrovaniach týkajúcich sa natieraného bezdrevného papiera a ocele s organickým povlakom Komisia zistila, že ani pri poskytovaní práv na užívanie pozemkov týmto odvetviam sa nerešpektujú trhové princípy.

b)      Právny základ

(360)   Poskytovanie práv na užívanie pozemkov patrí v Číne do rozsahu pôsobnosti zákona Čínskej ľudovej republiky o správe pozemkov.

c)      Zistenia z prešetrovania

(361)   Podľa článku 2 zákona o správe pozemkov vlastní všetku pôdu vláda, keďže podľa čínskej ústavy a príslušných právnych ustanovení je pôda v kolektívnom vlastníctve čínskeho ľudu. Podľa tohto zákona nie je možné pozemky predávať, je však možné postúpiť práva na ich užívanie. Štátne orgány môžu tieto práva postúpiť prostredníctvom verejného ponukového konania, súťažného konania alebo dražby.

(362)   Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia poskytli informácie týkajúce sa pozemkov v ich držbe, ako aj väčšinu príslušných zmlúv/osvedčení týkajúcich sa práv na užívanie pozemkov, ale čínska vláda poskytla len veľmi obmedzené informácie o cenách za práva na užívanie pozemkov.

(363)   Ako sa už uviedlo, čínska vláda tvrdila, že práva na užívanie pozemkov v Číne sa udeľujú prostredníctvom ponukového konania, dražby a súťažného konania. Ustanovuje to aj článok 137 zákona Čínskej ľudovej republiky o právach spojených s nehnuteľnosťami.

(364)   Zistilo sa však, že v praxi tento systém vždy nefunguje spôsobom, aký opisuje čínska vláda. Pri overovaní vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky Komisia získala niekoľko oznámení vydaných príslušnými orgánmi v súvislosti s právami na užívanie pozemkov, ktoré boli k dispozícii na prevod. Zatiaľ čo v jednom oznámení sú potenciálni nadobúdatelia práv na užívanie pozemkov výslovne obmedzení iba na odvetvie fotovoltiky[80], v druhom sú stanovené limity na cenu pôvodne stanovenú štátnymi orgánmi a neumožňuje sa stanovenie ceny trhom[81]. Samotné aukcie nezabezpečovali skutočnú hospodársku súťaž, pretože v mnohých príkladoch posudzovaných počas overovania vyvážajúcich výrobcov na mieste predložila ponuku iba jedna spoločnosť (iba výrobca fotovoltických zariadení zaradený do vzorky), a preto jej ponuka na vyvolávaciu cenu (ktorej výšku stanovil miestny pozemkový úrad) predstavovala aj konečnú cenu za štvorcový meter.

(365)   Uvedené dôkazy sú v rozpore s tvrdeniami čínskej vlády, že ceny platené za práva na užívanie pozemkov v ČĽR zodpovedajú trhovej cene, ktorú určuje ponuka a dopyt na voľnom trhu, a že oznámenie o prevode práv na užívanie pozemkov prostredníctvom výzvy na prekladanie ponúk, dražby alebo súťažného konania neobsahuje obmedzenia, ktoré by ovplyvnili spravodlivú hospodársku súťaž. Zistilo sa tiež, že miestne orgány poskytli niektorým vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky refundáciu ako kompenzáciu za (už aj tak nízku) cenu, ktorú zaplatili za práva na užívanie pozemkov.

(366)   Niektorým vyvážajúcim výrobcom sa v súvislosti s kúpou práv na užívanie pozemkov poskytli popri nízkych cenách aj ďalšie finančné prostriedky, čím sa reálne zaplatená cena za práva na užívanie pozemkov ďalej znížila.

(367)   Zistenia z konania potvrdzujú, že situácia v oblasti poskytovania a nadobúdania pozemkov v Číne je nejasná a netransparentná a že orgány často stanovujú ceny podľa vlastného uváženia. Orgány stanovujú ceny podľa systému oceňovania mestských pozemkov, ktorý okrem iných kritérií vyžaduje, aby pri stanovovaní ceny priemyselných pozemkov zohľadňovali aj priemyselnú politiku[82].

(368)   Aj nezávislé verejne dostupné informácie naznačujú, že pozemky v Číne sa poskytujú za sadzby nižšie, než sú bežné trhové sadzby[83].

d)      Záver

(369)   Poskytovanie práv na užívanie pozemkov čínskou vládou by sa preto malo považovať za subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia formou poskytovania tovarov, ktoré zvýhodňuje prijímajúce spoločnosti. Ako sa uvádza v odôvodneniach 364 až 367, v Číne neexistuje fungujúci trh s pozemkami a použitie externej referenčnej hodnoty (pozri odôvodnenie 372) dokazuje, že suma, ktorú zaplatili spolupracujúci vývozcovia za práva na užívanie pozemkov, je výrazne pod normálnou trhovou hodnotou. Okrem toho refundácie poskytované miestnymi orgánmi predstavujú priamy prevod finančných prostriedkov, ktorý zvýhodňuje ich príjemcov, keďže ide o nenávratný grant, ktorý nie je na trhu k dispozícii. Subvencia je podľa článku 4 ods. 2 písm. a) a c) základného nariadenia špecifická, pretože zákon obmedzuje prístup k priemyselnej pôde iba na spoločnosti, ktoré uplatňujú štátom stanovenú priemyselnú politiku, v tomto prípade odvetvie fotovoltiky, predmetom dražby boli len určité transakcie, ceny často stanovujú štátne orgány a vládna prax v tejto oblasti je nejasná a netransparentná. O situácii týkajúcej sa pozemkov v ČĽR sa hovorí aj v pracovnom dokumente MMF, ktorý potvrdzuje, že pri postupovaní práv na užívanie pozemkov čínskym priemyselným odvetviam sa nerešpektujú podmienky na trhu[84].

(370)   Preto sa táto subvencia považuje za napadnuteľnú subvenciu.

e)      Výpočet výšky subvencie

(371)   Vzhľadom na konštatovanie, že situáciu v oblasti práv na užívanie pozemkov v ČĽR neriadi trh, v ČĽR zrejme vôbec nie sú k dispozícii referenčné hodnoty zo sféry súkromného vlastníctva. Preto v ČĽR nie je reálne urobiť úpravu nákladov alebo cien. Za týchto podmienok sa konštatuje, že v ČĽR neexistuje trh, a preto je v súlade s článkom 6 písm. d) bodom ii) základného nariadenia odôvodnené použiť externú referenčnú hodnotu na stanovenie výšky výhody. Keďže čínska vláda nespolupracovala ani nepredložila žiadny návrh externej referenčnej hodnoty, Komisia sa pri určovaní vhodnej externej referenčnej hodnoty musela uchýliť k dostupným faktom. Z tohto hľadiska sa považuje za primerané použiť ako vhodnú referenčnú hodnotu informácie zo samostatného colného územia Taiwan. Tieto informácie boli použité aj pri predchádzajúcich prešetrovaniach týkajúcich sa natieraného bezdrevného papiera a ocele s organickým povlakom.

(372)   Podľa názoru Komisie sú ceny pozemkov na Taiwane najvhodnejším ukazovateľom pre tie oblasti v ČĽR, v ktorých sídlia spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia. Väčšina vyvážajúcich výrobcov sídli v rozvinutých oblastiach s vysokým HDP, v provinciách s vysokou hustotou obyvateľstva.

(373)   Výška napadnuteľnej subvencie sa počíta na základe výhody, ktorú získali príjemcovia a ktorá bola zistená počas obdobia prešetrovania. Výhoda poskytnutá príjemcom sa vypočíta tak, že sa zoberie do úvahy rozdiel medzi sumou zaplatenou jednotlivými spoločnosťami za práva na užívanie pozemkov (od ktorej sa odpočíta refundácia poskytnutá miestnymi orgánmi) a sumou, ktorá by sa mala normálne zaplatiť na základe taiwanskej referenčnej hodnoty.

(374)   Komisia použila pri tomto výpočte priemernú cenu pozemku za štvorcový meter stanovenú na Taiwane a upravenú podľa devalvácie meny a vývoja HDP odo dňa uvedeného na príslušných zmluvách o právach na užívanie pozemkov. Informácie o cenách priemyselných pozemkov boli získané z webovej lokality Úradu pre priemysel Ministerstva hospodárstva Taiwanu. Devalvácia meny a vývoj HDP pre Taiwan sa vypočítali na základe miery inflácie a vývoja HDP na obyvateľa v bežných cenách v USD pre Taiwan podľa údajov, ktoré uverejnil MMF v Globálnom hospodárskom výhľade z roku 2011. V súlade s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia bola táto výška subvencie (v čitateli) priradená k obdobiu prešetrovania použitím bežnej dĺžky trvania práv na užívanie pozemkov využívaných na priemyselné účely, t. j. 50 rokov. Táto suma sa rozdelila podľa celkového obratu z predaja spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov počas obdobia prešetrovania, pretože subvencia nie je podmienená uskutočnením vývozu a nebola poskytnutá na základe vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(375)   Sadzba subvencie v súvislosti s touto schémou počas obdobia prešetrovania stanovená pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky je:

              Práva na užívanie pozemkov za cenu nižšiu než primeranú

            Spoločnosť/skupina ||             Sadzba subvencie

            Wuxi Suntech Power Co. Ltd. a prepojené spoločnosti ||             0,31 %

            Yingli Green Energy Holding Company a prepojené spoločnosti ||             0,77 %

            Changzhou Trina Solar Energy Co. Ltd. a prepojené spoločnosti ||             0,65 %

            JingAo Group a prepojené spoločnosti ||             1,31 %

            Jiangxi LDK Solar Hi-tech Co. Ltd. a prepojené spoločnosti ||             4,28 %

            Delsolar (Wujiang) Ltd. a prepojené spoločnosti ||             0,32 %

Renesola Zhejiang Ltd.             Renesola Jiangsu Ltd. ||             1,73 %

            Jinko Solar Co. Ltd. a prepojené spoločnosti ||             1,66 %

3.5.        Pripomienky strán po konečnom sprístupnení informácií

(376)   Čínska vláda namietala, že určité informácie z konečného informačného dokumentu citovali po konečnom sprístupnení informácií niektoré médiá a zainteresované strany. V tejto súvislosti treba poznamenať, že Komisia dokument nezverejnila. Nie je však možné, aby Komisia kontrolovala činnosti niekoľkých stoviek zúčastnených strán, ktoré konečný informačný dokument dostali. Ak sa niektoré zo strán rozhodli zverejniť konečný informačný dokument alebo vyjadriť k nemu svoje stanovisko, Komisia nemala prostriedky, aby im v tom zabránila.

3.5.1.     Pripomienky čínskej vlády k údajne chybným vyhláseniam uvedeným v konečnom informačnom dokumente

(377)   Čínska vláda tvrdila, že Komisia nedodržala požiadavku na poskytnutie dostatku času a príležitostí na predloženie informácií, ktorá sa stanovuje v článku 12 ods. 1 dohody o subvenciách. Podľa čínskej vlády rozsiahle predĺženia konečných termínov na predloženie vyplneného dotazníka, ktoré jej poskytla Komisia (bližšie opísané v odôvodnení 104), nepostačovali na tento účel. Čínska vláda ďalej tvrdila, že význam pojmu „primerané obdobie“ podľa článku 12 ods. 7 dohody o subvenciách sa zhoduje s významom pojmu „dostatok času a príležitostí“ podľa článku 12 ods. 1 dohody o subvenciách v prípade všetkých ostatných dokumentov dotazníkového typu. Čínska vláda zároveň tvrdila, že na vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sa mohla obrátiť až po tom, ako bola vzorka zostavená, a preto čas vyhradený na predloženie vyplneného dotazníka, ktorý plynul od doručenia dotazníka do vydania rozhodnutia o zložení vzorky, bol bezpredmetný. Čínska vláda tvrdila, že „želanie“ Komisie rýchlo ukončiť prešetrovanie údajne prevládlo nad „nemennou požiadavkou“ poskytnúť dostatok času a príležitostí na predloženie informácií stanovenou v článku 12 ods. 1. Komisia nesúhlasí s týmito tvrdeniami, pretože urobila všetko, čo bolo v jej silách, aby čínskej vláde poskytla čo najviac času na zaslanie vyplneného dotazníka a odpovede na písomné upozornenie na nedostatky. Čínskej vláde sa takisto oznámilo, že požadované dokumenty môže predložiť do dátumu overovacej návštevy. Komisia počas konania nebránila čínskej vláde, aby predložila akékoľvek informácie a niekoľkokrát pripomenula čínskej vláde možnosť požiadať o vypočutie, na ktorom mohla čínska vláda prezentovať informácie a názory. Treba poznamenať, že počas konania sa neodmietli žiadne informácie predložené čínskou vládou z dôvodu ich načasovania. Tvrdenie čínskej vlády, že čas vymedzený na predloženie odpovede, ktorý plynul od doručenia dotazníka do vydania rozhodnutia o vytvorení vzorky, bol bezpredmetný, je nesprávne. Prevažná časť dotazníka sa venovala celkovej úrovni subvencovania dotknutého výrobného odvetvia/výrobku a rozhodnutie o vytvorení vzorky čínskej vláde nijakým spôsobom nebránilo zhromaždiť informácie všeobecnej povahy. Čínska vláda mala navyše po zostavení vzorky ešte 43 dní na zhromaždenie informácií, ktoré sa týkali vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Komisia konala v súlade s článkom 12 ods. 1 dohody o subvenciách a čínskej vláde poskytla dostatok času a príležitostí na predloženie všetkých dôkazov, ktoré považovala za relevantné, pričom prihliadala na to, že táto povinnosť musí byť časovo obmedzená, aby sa zaistilo včasné dokončenie prešetrovania.

(378)   Čínska vláda taktiež tvrdila, že Komisia pôvodne požiadala o podrobné informácie o vyvážajúcich výrobcoch, ktorí neboli zaradení do vzorky, čo nebola „potrebná informácia“ na účely prešetrovania, ktoré sa zakladá na skúmaní vzorky. V tejto súvislosti sa poznamenáva, že v čase, keď sa odoslal dotazník určený čínskej vláde, ešte nebolo známe konečné rozhodnutie, či sa v tomto konaní použije alebo nepoužije vzorka. Po tom, ako čínski vyvážajúci výrobcovia doručili Komisii vyplnené dotazníky a bolo zrejmé, že vývozcovia budú vo veľkej miere spolupracovať, a hneď, ako bolo zrejmé, že vývozcovia zaradení do vzorky budú spolupracovať vhodným vyplnením dotazníkov, Komisia netrvala na poskytnutí informácií o subvencovaní konkrétnych spoločností v súvislosti s vyvážajúcimi výrobcami, ktorí neboli zaradení do vzorky. Komisia preto s týmto tvrdením nesúhlasí.

(379)   Čínska vláda tvrdila, že v konečnom informačnom dokumente Komisia chybne uviedla, že čínska vláda zatajila určité informácie vo vyplnenom dotazníku a následne predložených dokumentoch. Toto tvrdenie nie je správne. Ako už Komisia uviedla vo svojom liste z 23. mája 2013, ktorý bol adresovaný čínskej vláde, čínska vláda neposkytla požadované informácie o štátnych finančných inštitúciách, dokumentoch súvisiacich so Sinosure a s poskytovaním poistenia vývozných úverov, dokumentoch súvisiacich s demonštračným programom Golden Sun a informácie súvisiace s udeľovaním práv na užívanie pozemkov.

(380)   Komisia podľa čínskej vlády neuplatnila fakty dostupné v rámci mechanizmu na doplnenie chýbajúcich informácií, ako vyplýva z judikatúry rozhodcovských panelov WTO a sporov v rámci WTO[85], a namiesto toho „uplatnila nepriaznivý záver sankčným spôsobom a ďalej porušila ustanovenia dohody o subvenciách“. Čínska vláda ďalej tvrdila, že Komisia nepoužila dostupné fakty „len na účely nahradenia informácií, ktoré by mohli chýbať, ale aj ako osobitné východisko všetkých svojich zistení o subvencovaní, pričom vôbec nezohľadnila významný objem informácií, ktoré poskytla čínska vláda a zapojené finančné inštitúcie, a to najčastejšie z dôvodu údajného zlyhania poskytnúť dokonalé odpovede alebo dokázať každý číselný údaj“. Toto nebol postup Komisie. Všetky informácie vrátane plánov a právnych predpisov, ktoré predložila čínska vláda, sa posúdili a analyzovali, a zistenia zväčša vychádzajú z týchto dokumentov, ktoré poskytla čínska vláda, kedykoľvek boli tieto dokumenty dostupné a potvrdila sa ich správnosť. Časté citovanie týchto dokumentov podporujúcich zistenia, svedčí o tom, ako Komisia nakladala s informáciami, ktoré predložila čínska vláda. V odôvodnení 110 Komisia zreteľne spresňuje jediné situácie, v ktorých sa predložené informácie nezohľadnili, pretože boli nedôveryhodné.

(381)   Čínska vláda ďalej tvrdila, že Komisia si protirečila, keď v konečnom informačnom dokumente uviedla, že v tomto prešetrovaní žiadala informácie ku konkrétnym transakciám len v súvislosti s vývozcami zaradenými do vzorky, a na inom mieste v rovnakom dokumente uviedla, že „dotazník určený vláde sa neobmedzuje na vývozcov zaradených do vzorky“. Toto nie je pravda. Komisia neuviedla protirečivé informácie. Ako už bolo vysvetlené v odôvodnení 378, Komisia obmedzila svoju pôvodnú žiadosť na poskytnutie informácií špecifických pre spoločnosť vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky po rozhodnutí o výbere vzorky. Avšak s cieľom posúdiť, či subvenčné schémy podliehajú vyrovnávacím opatreniam, si Komisia vyžiadala aj iné informácie než informácie súvisiace s vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky, ako napr. informácie o finančných trhoch v Číne alebo o trhu s právami na užívanie pozemkov. Preto sa uvádza, že „dotazník určený vláde sa neobmedzuje na vývozcov zaradených do vzorky“.

(382)   Čínska vláda takisto tvrdila, že Komisia pravdepodobne prehliada skutočnosť, že informácie nemôžu byť zamietnuté jednoducho pre to, že nie je možné ich overiť. Toto nie je spôsob, akým Komisia v tomto prešetrovaní nakladala s informáciami. Nemožnosť overenia takýchto informácií nebola v žiadnom prípade jediným dôvodom na ich úplné zamietnutie. Avšak, ak im protirečili iné informácie v spise, a súčasne čínska vláda nebola schopná podložiť ich nijakým druhom dôkazov, takéto informácie nebolo možné uznať za dôveryhodné.

(383)   Podľa čínskej vlády Komisia v odseku 85 konečného informačného dokumentu (reprodukovaný v odôvodnení 117) „uznala“, že čínska vláda nemá kontrolu nad bankovými a finančnými inštitúciami a nemôže im nariadiť, aby poskytli informácie. Poznamenáva sa, že Komisia si nie je vedomá, že by uviedla takúto informáciu a po preskúmaní znenia odôvodnenia sa nepotvrdilo, že by ju uviedla.

(384)   Čínska vláda tvrdila, že Komisia sa zhodla s čínskou vládou na tom, že pred vnútroštátnymi právnymi predpismi nemôžu mať v prípade prešetrovania prednosť požiadavky základného antidumpingového nariadenia EÚ alebo dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach. Odkaz, ktorý uviedla čínska vláda na odôvodnenie neposkytnutia údajne dôverných informácií, je nerelevantný. Komisia však poukázala na to (odôvodnenie 117), že ustanovenia obecných právnych predpisov alebo interných pravidiel člena WTO ju nemôžu oslobodiť od povinnosti spolupracovať pri prešetrovaní, a v prípade konfliktu je povinnosťou čínskej vlády navrhnúť spôsoby umožnenia prístupu k informáciám, aby sa mohli primerane overiť. Čínska vláda narážala na situáciu, keď jeden bankový úradník poskytol posúdenie úverového rizika pre spoločnosť zaradenú do vzorky ako príklad návrhu spôsobu overovania údajne obmedzených informácií a uviedla, že „Komisia napriek tomu stále nebola spokojná“. Naopak zo znenia odôvodnenia 148 je zrejmé, že Komisia nerobila s overovaním tohto konkrétneho dokumentu žiadny problém a tieto informácie plne zohľadnila vo svojich zisteniach. Išlo však o výnimočnú situáciu, ktorá sa nanešťastie nezopakovala v prípade väčšiny informácií podobnej povahy, ktoré sa vyžadovali v tomto prešetrovaní.

(385)   Čínska vláda v tejto súvislosti ďalej tvrdila, že o „citlivých interných dokumentoch“ bánk sa uvažovalo ako o možných relevantných informáciách podľa dohody o subvenciách, a vzhľadom na ich neposkytnutie sa nemohli uplatniť dostupné fakty. Komisia sa domnieva, že toto tvrdenie je príliš zovšeobecňujúce a nevidí spôsob, akým by bolo možné vo všetkých prípadoch vykonať dôsledné overenie (vykonané pomocou zavedenia riadnych postupov na zaistenie dôvernosti), keby tieto dokumenty (vrátane dokumentov o transakciách s klientmi) boli jednoducho zamlčané. Ak nie je k dispozícii overovanie, dostupné fakty sa môžu použiť na pokrytie medzier pri zhromažďovaní skutočností.

(386)   Čínska vláda opakovane tvrdila, že list predchádzajúci overovaniu neobsahoval konkrétne otázky o overovaní a odvolávala sa na list Komisie z 23. mája 2013, v ktorom sa použila táto formulácia. Komisia však v odseku 86 konečného informačného dokumentu (reprodukovaný v odôvodnení 118) uviedla, že list z 25. marca 2013 predchádzajúci overovaniu obsahoval veľmi konkrétny a podrobný zoznam problémov a dokumentov, ktoré budú predmetom overovania v úplnom súlade s článkom 26 ods. 3 základného nariadenia a požiadavkami WTO. Neuvedenie zoznamu konkrétnych otázok, ktorého poskytnutie nemá žiadny právny základ v základnom nariadení ani v pravidlách WTO, neospravedlňuje čínsku vládu za neposkytnutie spolupráce pri overovaní.

(387)   Čínska vláda tvrdila, že Komisia pri overovaní nebola vôbec flexibilná. Toto je nesprávne vyloženie skutočností a situácie pred a počas overovacej návštevy. V odsekoch 88 – 90 konečného informačného dokumentu (reprodukované v odôvodneniach 120 – 122) sa už spresnilo, že flexibilita preukázaná Komisiou bola úplná a bezpodmienečná. Čínska vláda sa pokúšala poskytnúť informácie, ktoré nebolo možné v žiadnom prípade overiť v stanovenom časovom rámci návštev na mieste, čo bohužiaľ znamenalo, že tieto informácie nebolo možné podrobiť krížovej kontrole a udeliť im váhu overeného dokumentu. Čínska vláda Komisiu takisto upozornila na judikatúru WTO v rámci panelu vo veci ES – Salmon, podľa ktorej „overiteľnosť“ dokumentov nie je vždy určená možnosťou prešetriť ich na mieste, a tvrdila, že Komisia nemôže odmietnuť informácie len preto, že neboli k dispozícii počas overovacej návštevy. Komisia poznamenáva, že pokiaľ takéto informácie nie sú prístupné overeniu na mieste na otestovanie ich spoľahlivosti a presnosti, môže sa im prikladať menšia váha než v prípade, ak by sa riadne overili, čo sa občas stalo v predmetnom prípade.

(388)   Čínska vláda spochybňuje údajný postup Komisie neprijať nové dokumenty a dôkazy, ktoré vyžadujú overenie, po skončení overovacieho zasadnutia, ktorého sa týkajú. V odseku 89 konečného informačného dokumentu (reprodukovaný v odôvodnení 121) sa už spresnilo, že sa tak nikdy nepostupuje ani nepostupovalo. Je pravda, že Komisia za normálnych okolností nemôže prijať dokumenty ako doklady na overovanie po skončení overovacieho zasadnutia, a že nie je prakticky možné overiť takéto dokumenty, avšak nič nebráni čínskej vláde, aby takéto dokumenty odoslala písomne, čo sa mimochodom stalo aj v tomto prípade.

(389)   Čínska vláda tvrdila, že Komisia nevysvetlila dôvody vyžiadania šiestich dokumentov uvedených v odôvodnení 122 a na tomto základe nebolo ich overenie povolené. Toto tvrdenie už čínska vláda uviedla vo svojom liste z 3. júna 2013 a Komisia naň plne reagovala v odôvodnení 122. Opakovane sa poznamenáva, že všetky tieto dokumenty sa týkajú príslušného výrobného odvetvia, a dokonca sa priamo týkajú aj konkrétnych subvenčných schém, ako je preferenčné úverovanie alebo preferenčné daňové režimy. Z ich názvov a obsahu je preto jednoznačné, že boli relevantné pre prešetrovanie.[86] Čínska vláda však počas overovania jednoducho odmietla odpovedať na akékoľvek otázky v tejto súvislosti, pričom ako jediný dôvod uvádzala údajnú nepodstatnosť dokumentu pre dané konanie.

(390)   Čínska vláda tvrdila, že k informáciám, ktoré predložila vo vyplnenom dotazníku o podieloch úverov poskytnutých príslušnému odvetviu, nemôže poskytnúť podporné dôkazy, pretože tieto informácie vlastnia banky, ktoré sú nezávislými subjektmi a nie sú útvarmi čínskej vlády, a že Komisia by si mala overiť tieto údaje u bánk. Čínska vláda sa odvolávala na ustanovenia zákona o komerčnom bankovníctve, v ktorom sa bankám nariaďuje, aby svoje služby poskytovali v súlade so zákonom (článok 4) a uvádza sa, že do podnikateľskej činnosti bánk nesmú zasahovať žiadne miestne orgány ani útvary vlády na rôznych úrovniach, verejné organizácie či jednotlivci (článok 5). Faktom je, že čínska vláda vo vyplnenom dotazníku uviedla údaj, ktorý vôbec nevedela podložiť. Banky, ktoré sa Komisia snažila overiť, takisto neboli schopné podložiť tieto informácie nijakými informáciami. Ak by sa tento postup uznal za prijateľný, prešetrovaná strana by mohla jednoducho uviesť akýkoľvek údaj na podporu svojho prípadu a prešetrujúci orgán by ho musel prijať bez možnosti overiť, či sa odráža od faktov. Toto je o to dôležitejšie vzhľadom na to, že tieto konkrétne informácie si protirečia s inými informáciami v spise. Zákon o komerčnom bankovníctve obsahuje aj ďalšie články, v ktorých sa bankám nariaďuje, aby poskytovali úvery na základe potrieb národného hospodárstva a sociálneho rozvoja a v duchu štátnych priemyselných politík (článok 34). Ako správne zdôrazňuje čínska vláda vo svojich pripomienkach, banky musia poskytovať svoje služby v súlade so zákonom, t. j. takisto aj s uvedenými ustanoveniami článku 34 zákona o komerčnom bankovníctve. Toto údajne jednoznačné oddelenie vlády a bánk teda dostupné fakty nedosvedčili.

(391)   Čínska vláda tvrdila, že poskytla všetky informácie súvisiace s vlastníctvom bánk, ktoré vlastní. Takisto tvrdila, že nahlásené údaje o vlastníctve bánk sú oficiálnymi údajmi čínskeho bankového regulačného orgánu, a preto nebol dôvod domnievať sa, že informácie poskytnuté čínskou vládou sú nesprávne alebo zavádzajúce a uplatniť ustanovenia článku 28 základného nariadenia. Čínska vláda ďalej uviedla, že si nie je istá, odkiaľ Komisia čerpala informácie uvedené v odseku 95 (reprodukovaný v odôvodnení 127) konečného informačného dokumentu („Verejne dostupné informácie naznačujú, že existujú aj iné banky v štátnom vlastníctve, ktoré poskytli úvery vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky“), t. j. okrem bánk, ktoré čínska vláda nahlásila ako banky v štátnom vlastníctve v odpovedi na písomné upozornenie o nedostatkoch. Tieto tvrdenia nemohli byť prijaté. Poznamenáva sa, že čínska vláda pôvodne vo svojom vyplnenom dotazníku tvrdila, že nemá žiadne informácie o svojom vlastníctve bánk. Čínska vláda poskytla nejaké informácie v tejto súvislosti až po tom, ako Komisia upozornila v písomnom upozornení na nedostatky, že podľa čínskych právnych predpisov musí čínska vláda zhromažďovať tieto informácie. Pracovník čínskeho bankového regulačného orgánu počas overovania odmietol podložiť údaje o vlastníctve bánk akýmikoľvek podkladovými dôkazmi, odmietol uviesť zdroj informácií a nevysvetlil, odkiaľ pochádzajú. Takisto sa poznamenáva, že čínska vláda nespochybnila skutočnosť, že najmenej 5 bánk, ktoré Komisia vymenovala v konečnom informačnom dokumente (pozri poznámku pod čiarou k odôvodneniu 127) vlastní štát.

(392)   Čínska vláda vyjadrila nesúhlas s informáciami uvedenými v odseku 97 konečného informačného dokumentu (zopakovaný v odôvodnení 129), že čínsky regulačný bankový orgán odmietol odpovedať na otázku o 10 najväčších bankách v Číne, pretože sa nepredložila v písomnej podobe a tvrdila, že Komisia si nesprávne vyložila fakty, pretože hlavným dôvodom neposkytnutia odpovede bolo to, že potrebovali čas na zostavenie odpovede, keďže táto otázka nebola uvedená v liste predchádzajúcom overovaniu. Faktom však je, že fakty v tejto otázke si nesprávne vyložila čínska vláda. Komisia netrvala na poskytnutí okamžitej odpovede, avšak čínsky bankový regulačný orgán odmietol čo i len pozrieť sa na otázku pod zámienkou, že sa mu neposkytla v predstihu v písomnej podobe. Ak bol dôvodom nedostatok času na prípravu odpovede, čínska vláda mohla odpoveď poskytnúť v neskoršom štádiu overovania alebo e-mailom (aj keď bez toho, aby ju Komisia mohla overiť), ako to urobila v prípade viacerých ďalších dokumentov. Čínska vláda však tak nespravila.

(393)   Čínska vláda tvrdila, že poskytla všetky dokumenty o zriadení a mandáte čínskeho bankového regulačného orgánu, ktoré si Komisia vyžiadala v dotazníku, a keďže Komisia sa na túto tému nevyjadrila v písomnom upozornení o nedostatkoch ani nepožiadala o tieto dokumenty v zozname dokumentov, ktoré sa mali poskytnúť pred začatím overovacej návštevy, v rámci prílohy 2 k listu predchádzajúcemu overovaniu, čínska vláda nepovažovala za svoju povinnosť poskytnúť akékoľvek ďalšie dokumenty. Toto nie je pravda. Komisia si vyžiadala všetky dokumenty, ktoré tvorili základ pre zriadenie a mandát čínskeho bankového regulačného orgánu, avšak čínska vláda poskytla len niektoré z nich. Komisia sa dozvedela o existencii ďalších dokumentov v tejto súvislosti len na základe informácií, ktoré poskytol pracovník čínskeho bankového regulačného orgánu. Odpoveď čínskej vlády poskytnutá v tejto súvislosti v dotazníku bola nekompletná a zavádzajúca, keďže čínska vláda (čínsky bankový regulačný orgán) očividne vedeli o existencii týchto dodatočných dokumentov, ako to potvrdil čínsky bankový regulačný orgán počas overovania na mieste.

(394)   Čínska vláda tvrdila, že Komisia počas overovania nepožiadala konkrétne o štatistiky a správy bánk, ktoré poskytli úvery vývozcom zaradeným do vzorky na obdobie prešetrovania. Tvrdila, že Komisia požiadala len o štatistickú správu za rok 2012, ktorú čínskemu bankovému regulačnému orgánu predložila Čínska banka, a pracovník čínskeho bankového regulačného orgánu musel konzultovať túto žiadosť s príslušným právnym oddelením z dôvodu dodržania povinností na zachovanie dôvernosti. Toto tvrdenie nie je správne. Komisia počas overovania zopakovala svoju žiadosť uvedenú v dotazníku a písomnom upozornení na nedostatky o poskytnutie štatistík od všetkých bánk, ktoré poskytli úvery vývozcom zaradeným do vzorky[87].

(395)   Čínska vláda ďalej tvrdila, že odkaz navrhovateľa v podnete na prípad natieraného bezdrevného papiera, v ktorom Komisia „na základe nepriaznivých záverov“ usúdila, že komerčné banky v štátnom vlastníctve konali ako verejné orgány, „je nepodloženým tvrdením bez kontextu a nezohľadňuje povahu a existenciu subvencií, ktoré sa poskytli vyvážajúcim výrobcom príslušného výrobku, a preto ho nemožno považovať za dostatočný dôkaz“ existencie finančných príspevkov zo strany vlády alebo verejného orgánu v zmysle článku 11 ods. 2 dohody o subvenciách. V prvom rade treba zdôrazniť, že dané zistenia v prípade natieraného bezdrevného papiera nevychádzali z nepriaznivých záverov, ale z dostupných faktov v súlade s článkom 28 základného nariadenia, a neexistuje žiadny nadväzujúci rozsudok, ktorý by potvrdzoval tvrdenie čínskej vlády, že zistenia Komisie v tejto súvislosti vychádzajú z „neprimeraného použitia dostupných faktov“. Naopak, Komisia dospela k podobným zisteniam v súvislosti s komerčnými bankami v štátnom vlastníctve aj v inom antisubvenčnom konaní, ktoré sa týkalo dovozu z Číny, konkrétne ocele s organickým povlakom, a aj iné prešetrovacie orgány dospeli k záveru, že čínske komerčné banky v štátnom vlastníctve sú verejnými orgánmi, predovšetkým Spojené štáty americké v zistení, ktoré potvrdil Odvolací orgán WTO.[88]

(396)   Čínska vláda naďalej tvrdila, že Komisia žiadala určité informácie od všetkých bánk zriadených v Číne, a že pre čínsku vládu nebolo prakticky možné poskytnúť takéto informácie od „vyše 3 800“ bánk. Komisia nesúhlasí s týmto tvrdením a opäť sa odvoláva na písomné upozornenie na nedostatky, v ktorom sa následne po doručení vyplneného dotazníka od čínskej vlády obmedzil záber požadovaných informácií len na banky, kde má čínska vláda priamy alebo nepriamy vlastnícky podiel[89].

(397)   Čínska vláda tiež tvrdila, že tvrdenie Komisie, podľa ktorého zohľadnila zhrnutie dotknutých obežníkov Čínskej ľudovej banky z webovej lokality, ktorá sa predložila počas overovania, je nesprávne, a že to potvrdzuje odsek 133 konečného informačného dokumentu (reprodukovaný v odôvodnení 164). Toto tvrdenie nie je správne. Odôvodnenie 164 neprotirečí obsahu výňatkov z webovej lokality. Zohľadňuje, a zároveň sa opiera o konkrétny obsah obežníka, voči správnosti ktorého čínska vláda doteraz nikdy nenamietala.

(398)   Čínska vláda tvrdila, že Komisia „vyňala určité pojmy a vety z kontextu z viacerých dokumentov“, ďalšie údaje nesprávne vyložila a snažila sa ich prepojiť s cieľom konštatovať, že čínska vláda podporuje priemysel vyrábajúci príslušný výrobok alebo konštatovať, že komerčné banky v štátnom vlastníctve sú verejnými orgánmi. Uvádza, že „pri prečítaní kompletnej verzie“ týchto dokumentov (plány, projekty a rozhodnutia) by sa preukázalo, že zisteniam Komisie chýba právny základ, a že nevychádzajú z dôkazov. Toto tvrdenie nie je správne. Komisia analyzovala a posudzovala všetky dokumenty vrátane dokumentov uvedených v odôvodnení 102 v ich kompletnom znení, t. j. presne tým spôsobom, ktorý presadzuje čínska vláda.

(399)   V súvislosti s rozhodnutím č. 40 čínska vláda tvrdila, že Komisia z neho citovala v konečnom informačnom dokumente bez kontextu „s cieľom narušiť jeho správny význam“. Podľa čínskej vlády je z ostatných ustanovení rozhodnutia č. 40 zrejmé, že jeho cieľom je podporovať rozvoj používania obnoviteľných zdrojov energie, a nie klasifikovať solárne moduly a články ako ciele akejkoľvek očakávanej rozvojovej politiky, ako tvrdí Komisia. Nie je pravda, že odvolanie Komisie na znenie článku V rozhodnutia č. 40 bolo vytrhnuté z kontextu. Komisia neuvádza, či jedným z cieľom bol alebo nebol rozvoj používania obnoviteľných zdrojov energie. Faktom je, že v rozhodnutí č. 40 Štátna rada identifikovala nové energetické odvetvie a slnečnú energiu ako prioritné odvetvia, ktoré tak spadajú do kategórie podporovaných projektov v katalógu na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu. Vzhľadom na články 17, 18 a 19 rozhodnutia č. 40 môžu finančné inštitúcie poskytovať úvery len odvetviam/spoločnostiam, ktoré patria do tejto kategórie. Toto jasne naznačuje, že fotovoltický priemysel, ktorý vyrába okrem iného solárne moduly a články, je prioritným odvetvím.

(400)   Čínska vláda tvrdila, že v texte rozhodnutia Štátnej rady z 10. októbra nebola žiadna zmienka o solárnych moduloch a článkoch ani o fotovoltickom priemysle, a ak sa presadzovala nejaká daňová podpora, týkala sa cieľov v oblasti používania energie z alternatívnych zdrojov, ktoré nemajú žiadny vplyv na všeobecný rozvoj výroby modulov a článkov. Komisia s týmto nesúhlasí. Treba poznamenať, že toto rozhodnutie Štátnej rady sa nezameriava len na podporu používania alternatívnych zdrojov energie. Z jeho názvu (rozhodnutie Štátnej rady o rozmachu inkubácie a rozvoja strategických rozvíjajúcich sa odvetví) i z jeho obsahu (okrem iného z článku 1 ods. 1, článku 1 ods. 2, článku 2 ods. 2) je zrejmé, že je zamerané na podporu rozvoja vybraných odvetví (v tomto prípade strategických rozvíjajúcich sa odvetví). Potvrdzuje to aj skutočnosť, že ciele stanovené v tomto rozhodnutí priamo nadväzujú na výstupy a výkonnosť strategických rozvíjajúcich sa odvetví (článok 2 ods. 3). V rozhodnutí je tiež jednoznačná súvislosť medzi strategickými rozvíjajúcimi sa odvetviami a fotovoltickým priemyslom, ktorý okrem iného vyrába solárne moduly a články. Po prvé, fotovoltický priemysel je bez pochybností segmentom odvetvia alternatívnych zdrojov energie, na ktorý sa odkazuje v článku 2 rozhodnutia ako na odvetvie, ktoré by mal štát inkubovať a rozvíjať. Po druhé, vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky patria do kategórie odvetví v oblasti vyspelých technológií, ktoré sa spomínajú v článku 2 ods. 2 rozhodnutia. Podobne v 12. päťročnom pláne sa odvetvie slnečnej energie uvádza v rámci strategických odvetví a aj v 12. päťročnom pláne pre solárny fotovoltický priemysel sa potvrdzuje, že Štátna rada „uviedla solárny fotovoltický priemysel v dôležitej oblasti strategických rozvíjajúcich sa odvetví, ktoré bude naša krajina v budúcnosti rozvíjať“[90].

(401)   Podľa čínskej vlády Komisia síce citovala plán strednodobého a dlhodobého rozvoja vedy a techniky, avšak neuviedla ani jeden výskyt alebo ustanovenie, v ktorom tento dokument do vymedzenia podnikov zameraných na vyspelé technológie zaraďuje podniky vyrábajúce moduly a články či všeobecne fotovoltický priemysel. Podľa čínskej vlády ciele tejto koncepcie sa zameriavajú len na rozvoj alternatívnych zdrojov energie na zníženie závislosti na fosílnych palivách. Komisia s týmto nesúhlasí. Väčšina prešetrovaných vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky získala certifikát podniku s vyspelými a novými technológiami a na tomto základe využila subvencie, ktoré sa mohli poskytovať len podnikom s vyspelými a novými technológiami (napr. oslobodenie od daní). Vývozcovia zaradení do vzorky použili rovnaké druhy individuálnych programov podpory, ktoré sa uvádzajú v tomto pláne.

(402)   Čínska vláda tvrdila, že tvrdenie Komisie, podľa ktorého sa v zákone ČĽR o vedeckom a technickom pokroku uvádza zoznam viacerých opatrení na podporu strategických odvetví vrátane solárneho fotovoltického priemyslu, nevychádza zo žiadnych skutočností, a že tento zákon sa nezmieňuje o fotovoltickom priemysle ani o strategických odvetviach a nie je dôvod tvrdiť, že príslušný výrobok spadá do rozsahu pôsobnosti tohto zákona. Toto tvrdenie nie je správne. Východiskom tohto tvrdenia sú ustanovenia článkov 18 a 34 tohto zákona. Podľa článku 18 štát podporuje a usmerňuje finančné inštitúcie pri podpore rozvoja priemyselných odvetví v oblasti vyspelých a nových technológií. Podľa článku 34 finančné inštitúcie orientované na politiku ponúkajú špeciálnu pomoc podnikovým projektom podporovaným štátom. Fotovoltický priemysel patrí do kategórie priemyselných odvetví v oblasti vyspelých a nových technológií, a súčasne patrí do kategórie podnikových projektov podporovaných štátom. V článku 17 toho istého zákona sa navyše prisľubujú preferenčné fiškálne politiky okrem iného subjektom, ktoré vykonávajú projekty spadajúce do štátnych vedeckých a technických plánov. Z článku 401 je zrejmé, že projekty spoločností pôsobiacich vo fotovoltickom priemysle patria do tohto rozsahu pôsobnosti. Na záver, existujú najmenej tri jednoznačné náznaky, že fotovoltický priemysel a spoločnosti, ktoré vyrábajú a vyvážajú príslušný výrobok, sú zahrnuté do rozsahu pôsobnosti tohto zákona.

(403)   Čínska vláda taktiež tvrdila, že Komisia posudzovala plány, rozhodnutia a zákony ČĽR ako dokumenty, ktoré majú rovnaký právny účinok a hodnotu, čo je v rozpore so zásadami právneho výkladu, s čínskymi právnymi predpismi a s opakovanými tvrdeniami čínskej vlády. Podľa čínskej vlády odkazy na päťročný plán a osobitný fotovoltický plán nemajú žiadnu právnu váhu, pretože sa neposkytol žiadny dôkaz potvrdzujúci právnu záväznosť týchto plánov. Toto nie je správe, pretože tvrdenie čínskej vlády, že tieto plány nie sú záväzné nie je podložené žiadnym iným podkladovým dôkazom v spise. Naopak v texte plánu v znení, ktoré poskytla čínska vláda vo vyplnenom dotazníku, sa jednoznačne uvádza: „Tento plán prerokoval a schválil národný ľudový kongres a má právny účinok.“[91] [zvýraznené dodatočne] Čínska vláda vo svojich pripomienkach ku konečnému sprístupneniu informácií uviedla: „Podľa právnych predpisov Číny pozostáva čínska legislatíva z ústavy, zákonov, správnych právnych predpisov, miestnych predpisov a pravidiel.“ Keďže má plán vplyv na právo a čínska vláda potvrdila, že právne predpisy sú v Číne platné, Komisia dospela k záveru, že tento plán je skutočne právne záväzný. Podľa spresnení čínskej vlády počas overovacej návštevy odvetvové a regionálne päťročné plány sú odvodené od všeobecného päťročného plánu, a preto Komisia nemá žiadne východisko na zaobchádzanie s päťročným plánom v odvetví fotovoltického priemyslu (2011 – 2015) inak než so všeobecným päťročným plánom.

(404)   Čínska vláda cituje „usmernenia Komisie v oblasti vyplácania/refundácie“ ako príklad podobného nezáväzného dokumentu v kontexte EÚ. Komisia predpokladá, že čínska vláda odkazuje na „Oznámenie Komisie o náhrade antidumpingových ciel“ (Ú. v. EÚ C 127, 29.5.2002, s. 10). V skutočnosti sa nedajú tieto usmernenia presne charakterizovať ako nezáväzné, keďže sú pre Komisiu záväzné, pokiaľ neporušujú nadradené pravidlá. Komisia stanovila, že čínske plány sú právne záväzné. Avšak aj keby sa hypoteticky predpokladalo, že nejde o takýto prípad, je zrejmé, že národné, odvetvové a regionálne plány, ktoré majú v skutočnosti pôvod v najvyššej úrovni vlády a ktoré vymedzujú vládnu politiku v oblasti hospodárskeho a priemyselného rozvoja, by mali veľmi vysokú preukázanú hodnotu vzhľadom na de facto povinnú povahu ich vymedzených cieľov. Zároveň je zrejmé, že vláda by sa na ne odvolávala s cieľom napomenúť subjekty, ktoré ich dôsledne neuplatňujú. Preto by boli stále veľmi dôležité pre zistenia týkajúce sa vládnych zásahov do hospodárstva a riadenia a kontroly niektorých odvetví.

3.5.2.     Pripomienky strán k preferenčným politickým úverom, inému financovaniu, poistným zárukám

(405)   Čínska vláda tvrdila, že dôsledkom neposkytnutia odpovedí na prílohu A by nemalo byť uplatnenie dostupných faktov v súlade s článkom 28 základného nariadenia. Podľa čínskej vlády ak by Komisia skutočne chcela overiť tvrdenia uvedené v podnete, podľa ktorých čínske banky v štátnom vlastníctve sú verejnými orgánmi, nepotrebovala v dotazníkoch vyžadovať veľké množstvo interných, citlivých údajov o konkrétnych transakciách týkajúcich sa bánk, z ktorých mnohé neboli nijakým spôsobom vo vlastníctve čínskej vlády. V tejto súvislosti čínska vláda poukazovala na informácie o jednotlivých úveroch, ktoré banka poskytla vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky. Komisia s týmto tvrdením nesúhlasí. Účelom informácií, ktoré sa požadovali v prílohe A bolo overiť, či sú čínske banky verejnými orgánmi a či ich poveruje a riadi vláda. Okrem informácií o jednotlivých úveroch čínska vláda nespresnila, ktoré iné požadované informácie požaduje na tento účel za nerelevantné.

(406)   Pripomína sa, že otázky v prílohe A slúžili na získanie informácií o vlastníctve bánk, o zložení správnej rady a valnom zhromaždení akcionárov, zápisniciach z porád akcionárov/riaditeľov, prepojení vyššieho manažmentu so štátnymi orgánmi, zaradenie úverov podľa odvetvia, úverových politikách a o posudzovaní rizika v súvislosti s úvermi, ktoré sa poskytli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom. Čínska vláda tvrdila, že tieto požiadavky boli pri zisťovaní v otázke verejného orgánu „očividne neprimerané“ a rozsah požadovaných informácií bol príliš široký. Čínska vláda tiež tvrdila, že ešte pred požiadaním o tieto informácie bolo nutné vykonať tzv. hraničné určenie, či subjekt je alebo nie je verejným orgánom. Komisia sa s touto argumentáciou nestotožňuje. S ohľadom na vysoké požiadavky stanovené odvolacím orgánom WTO v rozhodnutí DS 379[92] sú potrebné všetky požadované informácie vrátane zistení o rozsahu vládneho zapojenia vo finančnom systéme. Dôkazy o tom, že subjekty konajú neobchodným spôsobom môžu napríklad poukázať v kombinácii s náznakmi vládneho zasahovania na poverenie a smerovanie. V každom prípade treba poznamenať, že po tom, ako sa vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky otvorili spolupráci, Komisia sa rozhodla obmedziť požadované informácie na úvery pre tieto firmy a nevyvodila žiadne dôsledky z toho, že čínska vláda neposkytla ostatné informácie o jednotlivých úveroch, ktoré sa pôvodne požadovali. Avšak všetky ostatné požadované informácie boli naďalej pre vyšetrovanie relevantné. Pokiaľ ide o tvrdenie čínskej vlády, že nemohla poskytnúť niektoré informácie z prílohy A, poznamenáva sa, že čínska vláda odmietla poskytnúť celú prílohu A okrem informácií o niektorých bankách. Po zohľadnení uvedených skutočností sa uzavrelo, že čínska vláda odmietla poskytnúť zvyšné požadované informácie v rámci primeraného obdobia.

(407)   Čínska vláda s odvolaním sa na správu odvolacieho orgánu WTO US-Hot-Rolled Steel (USA – oceľ valcovaná za tepla) (ods. 99)[93] tvrdí, že nebola prakticky schopná vyhovieť „neprimeraným“ požiadavkám Komisie, a že skutočnosť, že Komisia neriešila tento problém a neprepojila rôzne požiadavky k faktickému určovaniu, na ktoré nadväzovali, znamená, že Komisia nekonala v dobrej viere. Hoci citovaný prípad sa týka spolupráce vývozcov v antidumpingovom prípade, Komisia uznáva, že v prípade dotazníkov adresovaných vláde v prípadoch vyrovnávacieho cla je potrebné nájsť rovnováhu medzi požadovanými informáciami a praktickou schopnosťou respondenta vyhovieť požiadavkám. Táto rovnováha sa však musí dosiahnuť so zohľadnením všetkých skutočností. Určenie o stave štátnych bánk v Číne ako verejných orgánov sa už vykonalo v prípade natieraného bezdrevného papiera a v prípade ocele s organickým povlakom a v tomto prípade navrhovateľ poskytol dostatočné dôkazy, ktoré dosvedčujú, že štátom vlastnené banky zostali verejnými orgánmi. Čínska vláda mala preto očakávať prešetrovanie náročné na fakty, ak si želala vyvrátiť toto tvrdenie. Nanešťastie čínska vláda naďalej tvrdila, napr. že nemá informácie alebo že má len veľmi málo informácií o vlastníctve bánk zo strany vlády (veľmi významný faktor pri určovaní verejného orgánu), čo naznačovalo, že nekonala podľa svojich najlepších schopností a odmietala prístup k potrebným informáciám. Toto je jedna z „obmedzených podmienok“, na ktoré sa môže uplatniť článok 12.7 dohody o SCM (podľa správy panelu WTO[94]). Okrem toho, zatiaľ čo Komisia si bola vedomá toho, že požadované informácie boli z nutnosti dosť obšírne, spolupráca je obojstranný proces a pôvodná reakcia čínskej vlády bola taká, že jednoducho požiadala o spresnenie, na aké faktické určenia sa požadované informácie vzťahujú (čo nemožno určiť vopred), namiesto toho, aby navrhla spôsoby, akými by sa tieto požiadavky mohli primerane riešiť.

(408)   V súvislosti s overovaním Šanghajskej banky čínska vláda tvrdila, že skutočnosť, že overovanie sa neuskutočnilo, nie je dostatočným dôvodom na uplatnenie dostupných faktov, a že v každom prípade za neuskutočnenie overovania môže Komisia. Komisia v odpovedi poznamenáva, že faktická situácia v súvislosti s organizáciou verifikačnej návštevy v Šanghajskej banke sa opísala v odseku 111 a 112 konečného informačného dokumentu (zopakované v odôvodnení 143 a 144). Na faktickej situácii v súvislosti s týmto overovaním a nič nezmenilo a Komisia nesúhlasí s tým, ako čínska vláda vykladá tieto fakty, a trvá na tom, že urobila všetko, čo bolo v jej silách na vykonanie overovania, ktoré však nebolo možné pre prekážky na strane čínskej vlády. Čínska vláda sa odvoláva na správu panelu WTO[95], ktorá dospela k záveru, že ak sa neuskutoční návšteva na mieste, nie sú vyčerpané všetky možnosti overenia dokumentov. V prípade tohto vyšetrovania čínska vláda informovala Komisiu o tom, že banka je k dispozícii na overovanie, iba jeden pracovný deň pred tým, než čínska vláda začala s overovaním (po už predĺženom termíne pre toto potvrdenie), a uzavrela tak akúkoľvek možnosť vykonať návštevu na mieste, pretože sa už vykonali prípravné opatrenia, ktoré nebolo možné zmeniť. Za týchto okolností sa dospelo k záveru, že čínska vláda nekonala podľa svojich najlepších schopností a Komisia nevidí nijaký spôsob, akým by sa kontrola v rámci návštevy na mieste mohla zopakovať inými prostriedkami.

(409)   Čínska vláda tvrdila, že Komisia nemôže odmietnuť zohľadniť informácie poskytnuté bankou HuaXia v súvislosti s jej vlastníckou štruktúrou, pretože neboli „ideálne zo všetkých hľadísk“. Komisia poznamenáva, že dôvodom na nezohľadnenie týchto informácií nebolo to, že neboli ideálne zo všetkých hľadísk. Ako sa už spresnilo v odôvodnení 147, banka HuaXia nezverejnila žiadne informácie o vlastníctve štátu až do overovacej návštevy, i keď to Komisia požadovala už v pôvodnom dotazníku. Po tom, čo Komisia poukázala na to, že banka HuaXia má niekoľko štátnych akcionárov, banka predložila hárok papiera s informáciami z neznámeho zdroja, a navyše tieto informácie boli v rozpore s inými informáciami v spise. Takéto informácie nebolo možné zohľadniť.

(410)   V súvislosti s rozhodnutím banky HuaXia poskytnúť len niektoré posúdenia úverovej bonity, ktoré sa uvádza v odôvodnení 148, čínska vláda tvrdila, že Komisii bolo doručené primerané vysvetlenie, prečo nebolo možné poskytnúť ostatné posúdenia. Komisia sa s touto argumentáciou nestotožňuje. Keďže v liste predchádzajúcom overovaniu sa jednoznačne uviedlo, že tieto dokumenty budú predmetom overovacej návštevy, vysvetlenie, že „správy o posudzovaní rizík sa spracúvajú v iných pobočkách banky a zodpovední pracovníci momentálne nie sú k dispozícii“ nebolo uspokojivé. Čínska vláda navyše uvádza argument zopakovaný na inom mieste svojich pripomienok, že informácie nebolo možné poskytnúť z dôvodu zachovania dôverných informácií o klientovi. Komisia poznamenáva, že prešetrovanie vyrovnávacích ciel[96] obsahuje ustanovenia o nakladaní s dôvernými informáciami, a že v každom prípade väčšina požiadaviek Komisie v tejto a iných oblastiach sa týkala prezretia a nie skopírovania týchto informácií. V každom prípade, Komisia poznamenáva, že prísne uplatňovanie zásady „zachovania dôverných informácií o klientovi“ by mohlo znemožniť overovanie oveľa významnejších informácií pri antisubvenčnom prešetrovaní. V takýchto situáciách by bolo nemožné podrobiť odpovede vývozcov na mnohé otázky krížovej kontrole a náhodne kontrolovať príjemcov určitých schém v prípadoch, keby na strane vývozcov nebola žiadna spolupráca alebo keby sa prešetrovanie vykonávalo súhrnne.

(411)   Čínska vláda tvrdila, že banka EXIM plne spolupracovala pri prešetrovaní a určité dokumenty požadované Komisiou nemohli byť poskytnuté kvôli pravidlám vnútornej politiky, v záujme zachovania štátneho tajomstva, dôvernosti alebo kvôli iným zákonom. Odmietnutie poskytnutia týchto dokumentov preto nemôže viesť k uplatneniu dostupných faktov. V súlade so zákonom o komerčnom bankovníctve úradníci banky EXIM nemohli poskytnúť tieto dokumenty počas overovania. V tejto súvislosti a v rozpore s tvrdeniami Komisie, základné nariadenie a dohoda o subvenciách nemôžu mať prednosť pred štátnymi zákonmi ČĽR. Čínska vláda tiež tvrdila, že otázky o príslušnosti vyššieho vedenia k politickej strane sú nepodstatné a ČĽR ich považuje za rušivé. Komisia s týmto nesúhlasí. Pravidlá WTO (na ktorých je z veľkej časti postavené základné nariadenie) síce nemôžu mať „prednosť“ pred domácimi zákonmi, avšak Komisii to nebráni vyvodiť závery, keď tieto domáce zákony hatia primerané požiadavky o informácie. Faktom ďalej je, že banka EXIM síce poskytla určité odpovede vo vyplnenej prílohe A, odmietla však podložiť takmer všetky tieto informácie pomocou zdrojových údajov alebo nejakým druhom podkladových dôkazov. Tieto informácie majú preto iba hodnotu ústneho vyhlásenia, ktoré nie je podložené overenými písomnými dokumentmi. Ak by sa uznali takéto praktiky, banka EXIM by mohla poskytnúť akékoľvek informácie a prešetrovací orgán by ich musel uznať bez toho, aby mohol posúdiť ich presnosť. Otázky o politickej príslušnosti a jednotkách KSČ v rámci banky EXIM (a všetkých bánk v tejto veci) majú veľký význam pri stanovovaní rozsahu štátneho vplyvu na riadenie bánk vo svetle konkrétnej úlohy KSČ na základe ústavy ČĽR. Doplnkovo k opodstatneniu týchto otázok, ktoré Komisia poskytla v odôvodnení 151, sa takisto poznamenáva, že v súlade so stanovami KSČ všetky organizácie vrátane súkromných komerčných podnikov, sú povinné zriadiť „primárne stranícke organizácie“, ak firma zamestnáva aspoň troch príslušníkov strany. Tieto organizácie zaručujú a kontrolujú realizáciu zásad a politík KSČ a štátu a podporujú zhromaždenia akcionárov, predstavenstva, dozornej rady a manažérov pri výkone ich funkcií a právomocí daných zo zákona[97]. Obchodné právo ČĽR ukladá všetkým spoločnostiam v Číne zriadiť v rámci svojej organizačnej štruktúry organizáciu KSČ, ktorá by vykonávala aktivity KSČ[98].KSČ je preto zjavne prepojená s činnosťami čínskej vlády a činnosťami rôznych druhov podnikov a inštitúcií v Číne. Je preto oprávnené klásť v tejto súvislosti otázky zjavne súvisiace s príslušnosťou k politickej strane.

(412)   V súvislosti s overovaním Čínskej rozvojovej banky čínska vláda tvrdila to isté o otázkach o politickej príslušnosti manažmentu a úlohe KSČ v banke. Komisia v tejto súvislosti odkazuje na zdôvodnenia uvedené v odôvodnení 151 a 411. Čínska vláda takisto tvrdila, že Čínska rozvojová banka nemohla poskytnúť požadované správy o posúdení úverového rizika z dôvodu zachovania dôvernosti, a že poskytla šablónu úverového ratingu, ako aj konkrétny príklad posúdenia úverového rizika so zatajeným názvom spoločnosti. Poznamenáva sa, že šablóna úverového ratingu a úverový rating neznámej spoločnosti z neznámeho odvetvia nie je dôkazom posúdenia úverového rizika jedného z vývozcov zaradených do vzorky, ktoré si vyžiadala Komisia. V súvislosti s otázkou dôvernosti Komisia odkazuje na vysvetlenie v odôvodnení 410.

(413)   Čínska vláda tvrdila, že zistenia Komisie, podľa ktorých štátom vlastnené komerčné banky sú verejnými orgánmi, nie je v súlade s článkom 1 ods. 1 dohody o subvenciách, pretože Komisia vo svojom určení nevychádza zo žiadnych dôkazov a neposkytla podloženú a vhodnú analýzu svojho určenia, v ktorom sa tvrdí, že zapojenie vlády v čínskom finančnom sektore je natoľko podstatné, že banky sú povinné riadiť sa preferenčnými politikami. Komisia zásadne nesúhlasí s týmto tvrdením. Nezávislé informácie uvedené v odôvodneniach 162 až 168 dosvedčujú, že banky sa riadia preferenčnými politikami, a takisto to jasne vyplýva z viacerých čínskych plánov, zákonov a politických dokumentov uvedených v odôvodnení 102. Komisia prehodnotila, analyzovala a vymenovala určitý počet dokumentov vydaných medzinárodnými organizáciami vrátane WTO, Svetovej banky, MMF a OECD, z ktorých všetky dospeli k záveru, že čínsky bankový sektor podlieha značnej štátnej intervencii, a to najmä v súvislosti s privilegovanými prijímateľmi úverov a s nastavením úrokových sadzieb.

(414)   Čínska vláda spochybňuje relevantnosť niektorých dokumentov, ktoré sa použili ako najlepšie dostupné fakty, a ktoré Komisia uviedla v súvislosti s určením verejného orgánu, ktoré sa týkalo komerčných bánk v štátnom vlastníctve. Na úvod sa musí zdôrazniť, že sa Komisia musela, vzhľadom na odmietnutie spolupráce zo strany čínskej vlády a tiež jej odmietnutie poskytnúť požadované informácie, uchýliť k najlepším dostupným faktom.

(415)   Čínska vláda tvrdila, že správa o výskume Deutsche Bank (ďalej len „správa Deutsche Bank“), ktorú Komisia citovala v odôvodnení 161 opisuje historickú situáciu v Číne a nemôže poskytnúť nesporný základ na posúdenie čínskeho bankového sektora o 7 rokov neskôr. Po prvé, čínska vláda mylne tvrdí, že správa poskytuje základ na posúdenie situácie „o 7 rokov neskôr“. Správa pochádza z roku 2007 a obdobie prešetrovania, ktoré je príslušným obdobím na posudzovanie bankového sektora v Číne na účely tohto konania, sa začína v roku 2011. Správa sa teda venuje situácii spred 4 rokov od príslušného obdobia. Po druhé, správa Deutsche Bank nie je jediným dokumentom, o ktorý sa Komisia opiera vo svojich zisteniach, a je len začiatočným bodom analýzy Komisie zameranej na čínsky bankový sektor, a najmä na jeho vlastnícku štruktúru. Po tretie, ostatné informácie, ktoré Komisia uvádza na účely stanovenia vlastníckej štruktúry čínskeho bankového sektora (správy a pracovné dokumenty WTO, MMF a OECD) sú v súlade so správou Deutsche Bank. V tomto kontexte treba poznamenať, že samotná čínska vláda poskytla len minimum opakovane požadovaných informácií v tejto súvislosti a v skutočnosti nikdy na základe faktov nespochybnila zistenia Komisie o miere štátneho vlastníctva v bankovom sektore a štátnych zásahov do bankového systému.

(416)   Čínska vláda tiež spochybnila odkaz Komisie na správu WTO z roku 2012 o prehľade obchodnej politiky a tvrdí, že tvrdenie, že „štruktúra čínskeho bankového sektora sa vo všeobecnosti zmenila len málo“ sa uviedlo v porovnaní s predchádzajúcim skúmaným obdobím v roku 2010. Komisia nesúhlasí s týmto tvrdením. Komisia vo svojom konečnom informačnom dokumente citovala správy WTO o prehľade obchodnej politiky z roku 2010 a 2012 v tom istom odôvodnení 161 s cieľom preukázať, že v období dvoch rokov sa zmenilo veľmi málo. Zatiaľ čo v správe z roku 2010 sa uvádzalo, že „vysoký stupeň štátneho vlastníctva je ďalšou výraznou črtou čínskeho finančného sektora“, v správe z roku 2012 sa potvrdilo, že v tejto súvislosti sa zmenilo málo. Čínska vláda tiež citovala správu z roku 2012 a na základe týchto citácií tvrdila, že správa protirečí posúdeniu Komisie v odôvodnení 161. Toto tvrdenie nemožno akceptovať. Žiadna citácia uvedená v pripomienkach čínskej vlády ku konečnému sprístupneniu informácií neprotirečí, ba dokonca ani nespochybňuje posúdenie Komisie v odôvodnení 161.

(417)   Čínska vláda tiež tvrdila, že zistenia Komisie v odôvodnení 162 nie sú podložené nesporným dôkazom, pretože Komisia (dodatkovo k správe Deutsche Bank a WTO prehľadom obchodnej politiky rozoberaných v predchádzajúcich odôvodneniach) „len odkazuje na správu Svetovej banky a ekonomický prehľad atď., ale neposkytuje žiadne primerané a vhodné vysvetlenia na podloženie svojich zistení“. Toto tvrdenie nemožno akceptovať. V tejto súvislosti sa poznamenáva, že v správe Svetovej banky sa okrem iného uvádza: „Napriek obdivuhodnému pokroku v reformovaní a prehlbovaní finančného sektora v ostatných troch desaťročiach je čínsky finančný systém aj naďalej potlačovaný a musí riešiť významné štrukturálne nerovnováhy. Aktuálny systém, ktorý sa vyznačuje dominantným postavením bánk v štátnom vlastníctve, výraznými zásahmi štátu a pokračujúcou kontrolou úrokových sadzieb, veľmi úspešne zmobilizoval úspory a vyčlenil kapitál na strategické odvetvia počas obdobia opätovného rastu hospodárstva v Číne“ alebo „Súbežne s tým musia priamu a nepriamu kontrolu finančných inštitúcií vystriedať nezávislé pravidlá odvíjajúce sa od trhu. Znamenalo by to vytvorenie autonómnej centrálnej banky, ktorá by prijímala operácie otvoreného trhu a pri riadení likvidity by používala úrokové sadzby namiesto úverových stropov. Komerčné banky by pri usmerňovaní poskytovania úverov používali komerčné zásady a analýzu úverovej bonity namiesto toho, aby sa riadili signálmi vlády“ a „vláda na všetkých úrovniach sa úzko zapája do komerčných operácií finančných inštitúcií, buď prostredníctvom vlastníctva podielov alebo nepriamym vplyvom, predovšetkým preto, že je z veľkej miery závislá od používania úverov komerčných bánk na dosahovanie politických cieľov“. Ekonomický prehľad OECD o Číne za rok 2010 označuje politiky Čínskej ľudovej banky v otázke stanovovania dolnej hranice úverových sadzieb a hornej hranice vkladových sadzieb za postup, ktorý slúži na odradenie bánk od primeraného oceňovania rizika, a za kontraproduktívne opatrenie v neprospech konkurencie v bankovom sektore a uvádza, že cieľom je ochrániť ziskovosť bankového sektora, ktorý je prevažne v štátnom vlastníctve.

(418)   Čínska vláda ďalej tvrdí, že určenie Komisie, podľa ktorého sa Čínska ľudová banka zapája do stanovovania úrokových sadzieb komerčných bánk v štátnom vlastníctve a ovplyvňuje ho, nie je primerane podložené podkladovými dôkazmi. V tejto súvislosti čínska vláda uviedla, že Komisia mala vedieť, že v júli 2013 sa zrušila dolná hranica úverových sadzieb. Po prvé, treba poznamenať, že Komisia neanalyzovala situáciu na bankovom trhu v Číne k júlu 2013, keďže nebola pre prešetrovanie podstatná. Po druhé, tvrdenie, že určenie Komisie nie je primerane podložené dôkazmi, je nesprávne. V príslušných obežníkoch sa jednoznačne uvádza, že Čínska ľudová banka stanovuje obmedzenia úverových ako aj vkladových sadzieb. A po tretie, Ekonomický prehľad OECD: Čína 2010 citovaný v odôvodnení 162 takisto potvrdzuje existenciu týchto obmedzení.

(419)   Čínska vláda tvrdila, že „Komisia vedela, že obežníkmi vrátane obežníkov z 8. júna a 8. júla 2012 vydaných po zisteniach o natieranom bezdrevnom papieri, sa výrazne pozmenili postupy Čínskej ľudovej banky v oblasti úrokových sadzieb“. To nie je správne. Komisia nemohla vedieť, či a ako presne sa postupy zmenili, keďže čínska vláda odmietla poskytnúť tieto obežníky. Dokonca aj zhrnutia z webových lokalít Čínskej ľudovej banky, ktoré sa predložili počas overovania, a o ktorých čínska vláda nesprávne tvrdí, že Komisia ich vôbec nezohľadnila, potvrdzujú existenciu týchto obmedzení.

(420)   Čínska vláda tiež tvrdila, že „Komisia vo svojich zisteniach nevychádzala z konkrétnych ‚dostupných faktov’, ktoré protirečia historickým informáciám, ktoré vlastnila Komisia, a namiesto toho určila za povinnosť čínskej vlády dokázať, že došlo k zmene stavu záležitostí preskúmaných v prešetrovaní týkajúceho sa ocele s organickým povlakom.“ Vzhľadom na vysvetlenie uvedené v odôvodneniach 415 – 419 je zrejmé, že toto tvrdenie je nesprávne. V spise nie sú žiadne dostupné fakty, ktoré protirečia zisteniam Komisie a tieto zistenia nevychádzajú z historických informácií, ale z nesporných dôkazov založených na všetkých informáciách relevantných pre obdobie prešetrovania.

(421)   Čínska vláda tvrdila, že štyri body, ktoré Komisia uvádza v odôvodnení 166, sú nesprávnym údajom a chýba k nim právne posúdenie. Čínska vláda tvrdila, že odkaz na článok 34 zákona o komerčnom bankovníctve, v ktorom sa uvádza, že banky musia „poskytovať úvery na základe potrieb národného hospodárstva“ je úplne neutrálny. Nie je celkom jasné, čo čínska vláda rozumela pod prívlastkom „neutrálny“, avšak podľa plánov, politických dokumentov a zákonov citovaných v odôvodnení 102, rozvoj fotovoltického priemyslu a jeho finančná a iná podpora patria medzi potreby národného hospodárstva v Číne. V kontexte finančnej podpory, ktorá sa podporuje a vyjadruje v týchto dokumentoch, je zrejmé, že banky majú povinnosť podporovať spoločnosti patriace do fotovoltického priemyslu. Pokiaľ ide o zistenia, podľa ktorých musia banky dodržiavať zákonné pravidlá vyžadujúce, aby poskytovali úverovú podporu podporovaným projektom, pri ktorých sa Komisia opierala o znenie rozhodnutia Štátnej rady č. 40, čínska vláda tvrdila, že „sú absolútne nemiestne“, pretože v rozhodnutí sa odvetvie slnečnej energie neuvádza ani sa neidentifikuje ako podporovaný projekt. Toto tvrdenie je tiež nesprávne. Z odôvodnenia 399 je zrejmé, že odvetvie slnečnej energie patrí do kategórie podporovaných odvetví/projektov. Čínska vláda sa podobne vyjadrila k zákonu ČĽR o vedeckom a technickom pokroku a k zisteniam Komisie, že vyžaduje, aby banky uprednostňovali rozvoj odvetví s vyspelými a novými technológiami, a že výrobcovia zaradení do vzorky spadajú do tejto kategórie vyspelých technológií. Podľa čínskej vlády Komisia v tejto otázke nevykonala žiadnu právnu analýzu, či odvetvie v oblasti slnečnej energie a výroby modulov a článkov opísané ako odvetvie s vyspelými technológiami spadá do rozsahu pôsobnosti tohto zákona. Toto tvrdenie nie je správne. Komisia ustanovila jednoznačné prepojenie medzi kategóriou odvetví s vyspelými technológiami a odvetvím slnečnej energie, ktoré vyrába moduly a články. Toto je podrobne vysvetlené v odôvodnení 402.

(422)   Čínska vláda tvrdila, že tvrdenie Komisie, že štátna účasť v čínskom finančnom sektore je významná a pokračuje, nie je podložené nespornými dôkazmi. Čínska vláda spochybnila dôkazy, ktoré Komisia citovala, a tvrdila, že správa MMF z roku 2009, v ktorej sa zdôrazňuje nedostatočná liberalizácia úrokových sadzieb, nie je relevantná, pretože úrokové sadzby v Číne sa úplne liberalizovali. Toto tvrdenie nie je správne. Dôkazy v spise potvrdzujú, že liberalizácia úrokových sadzieb v Číne nie je dokončená, čo takisto potvrdili pracovníci Čínskej ľudovej banky počas overovacej návštevy. V súvislosti so správou MMF o krajinách z roku 2010, na ktorú odkazuje Komisia, čínska vláda tvrdila, že Komisia úplne prehliadla zistenia MMF o liberalizácii finančného sektora. Toto nie je pravda. Komisia neprehliadla žiadne relevantné zistenia MMF v tejto správe, ktoré boli relevantné. Zistenia MMF, na ktoré odkazovala čínska vláda vo svojich pripomienkach, neprotirečia žiadnym zisteniam Komisie o účasti štátu v čínskom finančnom sektore, a istotne ani o štátnom vlastníctve alebo o politike úverových alebo vkladových úrokových sadzieb. Skutočnosť, že v správe sa uvádza, že v ostatných rokoch došlo k pokroku pri vývoji finančného systému v Číne smerom k systému, ktorý sa väčšmi odvíja od trhu, neznamená, že správa tvrdila, že v Číne skutočne existuje finančný systém odvíjajúci sa od trhu. V súvislosti s prehľadmi OECD, ktoré citovala Komisia, čínska vláda tvrdila, že nemožno dospieť k záveru, že banky v Číne nekonajú nezávisle, len na základe „jednej vety o vylúčení výrazného pokroku v oblasti liberalizácie bankového sektora“. Na adresu tohto tvrdenie treba poznamenať, že Komisia nikdy nedospela k takému záveru na základe „jednej vety“, ale ako sa preukázalo v prechádzajúcom texte, na základe viacerých dokumentov skompilovaných nezávislými medzinárodnými organizáciami.

(423)   Čínska vláda tvrdila, že analýza Komisie týkajúca sa určenia verejného orgánu je „úplne mylná“ a jej záver v odôvodnení 168 je nekonzistentný s tým, ako termín „verejný orgán“ vykladá odvolací orgán WTO v správe USA – Konečné antidumpingové a vyrovnávacie clo na určité výrobky z Číny. Jeden vyvážajúci výrobca takisto tvrdil, že odôvodnenie Komisie týkajúce sa určenia verejného orgánu je „právne chybné“. Čínska vláda tvrdila, že Komisia nepreukázala, že komerčné banky v štátnom vlastníctve majú vládnu právomoc a vykonávajú vládne príkazy, a že nepreukázala, i) že dotknuté funkcie, ktoré údajne vykonávajú komerčné banky v štátnom vlastníctve, sú funkciami, ktoré vo všeobecnosti vykonáva vláda, t. j. že sú predovšetkým vládnymi funkciami, ii) spoločné črty, ktoré majú komerčné banky v štátnom vlastníctve s vládou spoločné okrem vlastníctva podielov, ktoré sa takisto v prípade komerčných bánk v štátnom vlastníctve nepreukázalo; a iii) že všetky komerčné banky v štátnom vlastníctve majú vládnu právomoc, ktorá ich oprávňuje vykonávať vládne príkazy, alebo že im bola zverená právomoc vykonávať príslušné vládne funkcie. Tieto tvrdenia museli byť zamietnuté. Komisia odkazuje na analýzu tejto otázky, ktorú vykonala v odôvodneniach 158 – 167. Úvery sa spomínajú v definícii subvencie v článku 3 ods. 1 písm. a) bode i) základného nariadenia ako úloha vlády. V súčasnom prešetrovaní sú komerčné banky v štátnom vlastníctve poverované prostredníctvom požiadaviek, plánov a ďalších politických dokumentoch podporiť určité sektory vrátane fotovoltického odvetvia. Na základe dostupných faktov sa tiež dospelo k záveru, že v Číne existuje podstatné vládne vlastníctvo bánk, a že vláda vykonáva významnú kontrolu nad komerčnými bankami v štátnom vlastníctve. Keďže čínska vláda neposkytla požadované informácie o vládnom vlastníctve všetkých čínskych komerčných bánk v štátnom vlastníctve, Komisia vo svojich zisteniach vychádzala z dostupných faktov. Komisia preto dospela k záveru, že komerčné banky v štátnom vlastníctve konajú pri výkone verejnej funkcie ako predĺžená ruka vlády pri vykonávaní úverových preferenčných politík v prospech určitých sektorov.

(424)   Čínska vláda tiež tvrdila, že Komisii sa nepodarilo ustanoviť usmerňovanie alebo poverovanie súkromných bánk v Číne, a najmä to, že Komisia neustanovila, že čínska vláda vykonáva výslovné a potvrdzujúce poverovanie alebo nariaďovanie alebo zodpovednosť alebo autoritu vo vzťahu k súkromným bankám, a že komerčné banky v štátnom vlastníctve poskytujú preferenčné úvery. Komisia s týmto tvrdením nesúhlasí. Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 170 — 173, v Číne existuje vládna politika poskytujúca preferenčné úvery na podporu FV priemyslu. Súkromné banky sú povinné uplatňovať túto vládnu politiku: Čínska vláda nariadila všetkým bankám v Číne zákonom o komerčných bankách „poskytovať úvery na základe potrieb národného hospodárstva a sociálneho rozvoja a v duchu štátnych priemyselných politík“. Tieto potreby priemyselné politiky sú okrem iného vymedzené v rôznych plánoch a politických dokumentoch o poskytovaní preferenčného financovania vybraným odvetviam, medzi ktoré patrí aj fotovoltický priemysel. Čínska vláda tvrdila, že príslušný zákon o komerčných bankách sa vytrhol z kontextu a výslovne nedosvedčuje žiadne poverovanie alebo riadenie, udeľovanie zodpovednosti ani výkon vládnych príkazov zo strany čínskej vlády vo vzťahu k akejkoľvek komerčnej banke. Komisia nesúhlasí s tým, že článok 34 sa vytrhol z kontextu, ako už bolo vysvetlené v odôvodnení 390, a považuje jeho formuláciu za jasný, právne záväzný pokyn pre všetky banky v Číne. Komisia takisto nesúhlasí s tvrdením čínskej vlády, že dokumenty dosvedčujúce preferenčné poskytovanie úverov fotovoltickému priemyslu uvedené v odôvodnení 102 sú „nevhodným právnym základom“. Toto je podrobne vysvetlené v odôvodneniach 399 – 403.

(425)   Jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že Komisia nepreukázala, že zahraničné banky v Číne prijímajú poverenie alebo smerovanie od čínskej vlády. Toto tvrdenie sa muselo zamietnuť. Komisia preukázala poverenie a smerovanie všetkých súkromných bánk v Číne (okrem iného odôvodnení 169 — 172 a 424) a to, že banky v zahraničnom vlastníctve patria do tejto kategórie.

(426)   V súvislosti s určovaním poverenia a smerovania čínska vláda takisto tvrdila, že Komisia svoje závery vyvodila na základe posúdenia úverového rizika jedného z vývozcov zaradených do vzorky, ktoré vykonala jedna banka, a tieto závery vyvodila a uplatnila na všetky banky v Číne, t. j. použila v tejto súvislosti nepriaznivý záver. Poznamenáva sa, že čínska vláda aj banky odmietli poskytnúť akékoľvek posúdenie úverového rizika iných vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Keďže Komisia bola nútená uplatniť dostupné fakty v tejto súvislosti a uvedené posúdenie úverového rizika predstavovalo najlepšie dostupné fakty, Komisia sa pri vyvodzovaní záverov sčasti opierala o tento dokument. Opakuje sa však, že závery sa vyvodili na základe dostupných faktov, a nie na základe nepriaznivých záverov.

(427)   Čínska vláda namietla proti posúdeniu Komisie o narušení čínskeho finančného trhu, „pretože bolo právne mylné“. Čínska vláda tvrdila, že neexistuje žiadny dôkaz súvisiaci s obdobím prešetrovania, ktorý by naznačoval, že komerčné banky v štátnom vlastníctve predstavujú 2/3 čínskeho finančného trhu. Komisia s týmto tvrdením nesúhlasí. Vzhľadom na neposkytnutie informácií o vlastníctve v bankovom sektore, ktoré Komisia opakovane požadovala od čínskej vlády, no tá ich neposkytla, Komisia použila dostupný fakt. Komisia v tejto súvislosti odkazovala na správu Deutsche Bank, v ktorej sa uvádza, že komerčné banky v štátnom vlastníctve predstavujú viac než 2/3 čínskeho finančného trhu. Tento údaj potvrdzujú aj dôkazy z dokumentov WTO, MMF, OECD a Svetovej banky, ktoré potvrdzujú, že účasť štátu v čínskom bankovom sektore sa počas obdobia prešetrovania podstatne nezmenila. Čínska vláda tiež tvrdila, že tvrdenie Komisie týkajúce sa úrokových sadzieb (konkrétne, že sa banky musia pridržiavať limitov určených Čínskou ľudovou bankou), je nesprávne, pretože spodná hranica úverových sadzieb sa úplne zrušila. Toto tvrdenie nie je správne. Je síce pravda, že čínska vláda v svojich pripomienkach tvrdila, že spodná hranica úverových sadzieb sa zrušila v júli 2013, to je však viac než jeden rok po skončení obdobia prešetrovania. Takisto je správne tvrdiť, že horné hranice vkladových sadzieb ešte stále platia. Zistenie Komisie, že banky nemajú úplnú slobodu pri rozhodovaní o podmienkach poskytovania úverov (prinajmenšom v súvislosti s obdobím prešetrovania) je preto správne a podporujú ho dôkazy v spise. Čínska vláda tiež namietala proti zisteniam Komisie v odôvodneniach 183 – 188 na základe údajnej nerelevantnosti viacerých plánov, politických dokumentov a zákonov, ktoré Komisia citovala. Komisia s týmto tvrdením nesúhlasí a odvoláva sa na odôvodnenia 399 – 403, v ktorých vysvetlila, prečo sú tieto dokumenty relevantné pre tieto zistenia. Čínska vláda ďalej uviedla, že zistenie Komisie, podľa ktorého niektoré banky dostali prístup k devízovým rezervám SAFE, je nemiestne, pretože v dôkaze, na ktorý sa odvolávala Komisia, sa spomínala len banka EXIM a Čínska rozvojová banka a vysvetlila, že úvery čerpané z týchto rezerv sa poskytujú len podnikom v štátnom vlastníctve. Komisia sa s touto argumentáciou nestotožňuje. V dôkazoch sa len uvádza, že keď tento program začal, bol pôvodne dostupný iba pre politické banky – China Development Bank a EXIM, ale tiež sa v nich spomína veľký úver Bank of China, čo naznačuje, že počiatočné obmedzenie sa odstránilo. Tvrdenie, že v dôkaze „sa jasne uvádza, že úvery sa poskytujú len podnikom v štátnom vlastníctve, ako je Sinopec“, nie je presné. V skutočnosti sa uviedlo, že sa uprednostňujú veľké štátom vlastnené podniky, ale nenaznačuje sa, že poskytnutie takýchto úverov bolo obmedzené len na tieto podniky. A v každom prípade vzhľadom na veľkosť banky EXIM a China Development Bank a ich vplyv na čínsky finančný trh, aj keby sa program vyhradzoval len pre tieto banky, výsledkom by bolo výrazné narušenie finančného trhu ako celku.

(428)   Čínska vláda takisto tvrdila, že Komisia nepreukázala existenciu špecifickosti v súvislosti s preferenčným poskytovaním úverov, a že jej analýza špecifickosti je právne nejednotná, pretože nepreukázala, či sa rozhodnutie č. 40 týka projektov alebo odvetví. Podľa čínskej vlády fakt, že „extrémne široký záber hospodárskych sektorov a odvetví je pokrytý rozhodnutím č. 40, neznamená, že tento dokument výslovne obmedzuje prístup k prípadnej subvencii pre určité podniky, ako sa vyžaduje ustanoviť podľa jurisdikcie WTO. Komisia s týmto tvrdením nesúhlasí. V súvislosti s podporovanými projektmi sa pripomína, že tieto projekty pokrývajú len určité činnosti v rámci obmedzeného počtu priemyselných odvetví, a preto táto kategorizácia, ktorá pokrýva len určitý podsúbor podnikov v Číne, sa nemôže považovať za kategorizáciu všeobecnej a nešpecifickej povahy. Komisia považovala tento výklad za najprirodzenejší výklad vzhľadom na neposkytnutie vysvetlenia (a podkladových dokumentov) o tom, ako presne čínska vláda uplatňovala pojem fotovoltického priemyslu, napr. na účely rozhodnutia 40 a súvisiaceho katalógu na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu. Ako sa navyše vysvetľuje v odôvodnení 102, solárny fotovoltický priemysel patrí do kategórie strategických odvetví vymedzených v 12. päťročnom pláne a na tomto základe má prístup k preferenčnému financovaniu, čo je zrejmé z citácií rôznych plánov a politických dokumentov a zákonov uvedených v tom istom odôvodnení.

(429)   Čínska vláda takisto tvrdila, že Komisia neustanovila existenciu výhody v súvislosti s preferenčným poskytovaním úverov, pretože Komisia vo svojich zisteniach nepodložila použitie externej referenčnej hodnoty na účely ustanovenia výhody. Podľa čínskej vlády Komisia nemala žiadne opodstatnenie uplatniť rating BB, pretože neposkytla žiadny dôkaz, že rating BB bude s väčšou pravdepodobnosťou nedeformovaným úverovým ratingom než akýkoľvek iný rating a jeho uplatnenie „svedčí o neprípustnom nepriaznivom závere v rozpore s článkom 12.7 dohody o subvenciách“. Toto tvrdenie sa muselo zamietnuť. Vzhľadom na deformácie a nedostatok náležitého posúdenia úverovej bonity alebo rizika vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky bankami poskytujúcimi úvery Komisia nemohla vziať ako ich nominálnu hodnotu úverový rating jednotlivých vyvážajúcich výrobcov (ak vôbec nejaký mali). Rating BB nie je v tomto prípade nepriaznivým záverom a nie je pre vyvážajúcich vývozcov nepriaznivý, pretože je to najlepší neinvestičný rating na trhu.

(430)   Navrhovateľ tvrdil, že Komisia mala pri vytvorení referenčnej hodnoty pre niektorých vyvážajúcich výrobcov, ktorí boli vo veľmi nepriaznivej finančnej situácii, použiť menej priaznivý rating ako BB. Z dôvodov uvedených v odôvodnení 429 Komisia považovala rating BB (neinvestičný stupeň) za primerane odrážajúci finančnú situáciu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania.

(431)   V podnete sa takisto požadovalo, aby Komisia zverejnila výpočet prirážky na úvery v čínskej mene. Komisia vysvetlila metodiku v odseku 169 konečného informačného dokumentu (reprodukovaný v odôvodnení 198). V súlade s metodikou v konaniach o natieranom bezdrevnom papieri a oceľou s organickým povlakom Komisia upravila čínske úrokové sadzby pridaním úrokového rozdielu medzi dlhopismi s najlepším ratingom a dlhopismi s ratingom BB, s ktorými sa obchodovalo trhoch počas obdobia prešetrovania.

(432)   Jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že by Komisia s cieľom zistiť výhody preferenčných úverov mala porovnať úverové sadzby v „uprednostňovaných“ odvetviach s úverovými sadzbami v „neuprednostňovaných“ odvetviach. Komisia sa vzhľadom na analýzu finančného trhu (odôvodnenia 181 — 185) toto tvrdenie zamietla. Berúc do úvahy preukázané narušenia sa úrokové sadzby na čínskom finančnom trhu považujú za nespoľahlivé.

(433)   Čínska vláda tiež tvrdila, že v prípade úverov v EUR a USD nemala Komisia použiť externú referenčnú hodnotu, pretože jeden z kľúčových prvkov, na ktorom Komisia založila svoju analýzu deformácie, t. j. obmedzenia komerčných bánk v štátnom vlastníctve týkajúce sa úrokových sadzieb, v prípade týchto úverov neexistujú. Toto tvrdenie sa muselo zamietnuť. Obmedzenia komerčných bánk v štátnom vlastníctve týkajúce sa úrokových sadzieb je len jedným z kľúčových prvkov, ktoré Komisia použila pri analyzovaní čínskeho finančného trhu. Ako sa vysvetlilo v odôvodneniach 180 — 184, existuje množstvo iných narušení, ktoré zdôvodňujú použitie externých kritérií aj pri úveroch v eurách a amerických dolároch.

(434)   Niektorí vývozcovia a čínska vláda tvrdia, že dohody medzi vývozcami a určitými štátnymi bankami (ďalej sa v tomto oddiele uvádzajú ako „dohody“) nie sú zhodné s úverovými linkami a nekvalifikujú sa ako finančný príspevok, pretože neobsahujú povinnosti ani záväzky, ktoré banke ukladajú poskytovať v budúcnosti financovanie podľa konkrétnych podmienok. Zároveň sa odvolávajú na závery panelu vo veci ES — Lietadlá, ktorá uviedla, že „len možnosť“, že vláda môže previesť finančné prostriedky, ak sa splnia vopred stanovené podmienky, nie je dostatočná na preukázanie existencie finančného príspevku. Poukázali na tvrdenie panelu, že „samotná“ zmluvná dohoda by mala „byť nastavená tak, aby bola schopná prinášať príjemcovi výhodu, ktorá je oddelená a nezávislá od výhody, ktorú mu môže priniesť akýkoľvek prevod finančných prostriedkov v budúcnosti“.

(435)   V súvislosti so zisteniami panelu vo veci ES – Lietadlá Komisia poznamenáva, že tieto zistenia neboli vyčerpávajúce, pokiaľ ide o rozsah kreditných liniek alebo iných podobných dohôd a nie sú záväzné pre výklad Komisie týkajúci sa základného nariadenia v tomto prípade. Komisia však nespochybňuje závery panelu, ale uplatňovanie týchto záverov na súčasné vyšetrovanie čínskej vlády. Dohody bežne umožňujú štátom vlastnenej banke požičať požadovanú sumu peňazí, niekedy v spojení s možnými vylepšeniami výkonnosti spoločnosti, ktorej sa to týka. Na jednej strane teda dohody môžu obsahovať menej explicitné alebo automatické povinnosti týkajúce sa podmienok pre budúce úvery ako tie, ktoré sú obsiahnuté v niektorých typoch dohôd o úverových linkách. Niekedy ich dopĺňajú samostatné dohody o úveroch alebo pôžičkách. Treba však poznamenať, že úvery v rámci týchto dohôd sa obvykle poskytujú za veľmi podobných ak nie priamo rovnakých podmienok. Na druhej strane, dohody obsahujú niektoré ustanovenia, ktoré presahujú bežný rámec dohôd o úverových linkách, a ktoré sa týkajú vytvorenia mechanizmu garantovanej podpory zo strany danej banky. Komisia sa domnieva, že v tomto prípade písomné ustanovenia dohôd nie sú úplne rozhodujúce, pretože „povinnosti“ alebo „záväzky“ na prevod finančných prostriedkov môžu byť vyjadrené písomne alebo ústne, a že ich existencia by sa mala určiť na základe všetkých zaznamenaných faktov.

(436)   Na tomto základe presná povaha záväzkov alebo povinností štátnych bánk podľa dohôd závisí od:

a)           Znenia dohôd: Komisia poznamenáva, že ustanovenia v najvýznamnejších dohodách zahŕňajúcich veľké štátne banky a konkrétne vyvážajúcich výrobcov sú v podstate podobné. Dohody ustanovujú úzke prepojenie medzi bankou a vývozcom v súvislosti s prevodom finančných prostriedkov. Zabezpečujú prevod stanovenej sumy peňazí, ak sa splnia určité podmienky týkajúce sa výkonnosti a úverového ratingu. Dohody oprávňujú firmu využívať „priaznivé zaobchádzanie“ pri žiadaní o úver v porovnaní s firmami, ktoré nepodpísali takéto dohody. Niektoré sumy možného financovania sú obrovské, ak sa porovnajú s ročným obratom firiem. Sumy úveru prisľúbené vývozcom zaradených do vzorky predstavovali viac ako ich trojnásobný ročný obrat. Dohody zabezpečujú, že banka bude výrazne podporovať rozvoj danej spoločnosti. Uvádza sa v nich „dlhodobé strategické partnerstvo“ medzi bankou a firmou, v rámci ktorého banka dáva „prioritu“ kľúčovým stavebným projektom firmy, pričom firme poskytuje „stabilnú dlhodobú finančnú podporu v súlade s jej nákupom majetku a reorganizáciou, základnou tvorbou každej obchodnej jednotky, projektom technických zlepšení, projektom Go Global a ďalšími činnosťami....“ a pomáha firme „formulovať strednodobé a dlhodobé plánovanie rozvoja v prospech jej profesionálnych výhod, inštitucionálnych výhod a výhod v oblasti výkonnosti“. V dohodách sa takisto uvádza, že vyhovujú vnútroštátnej makroekonomickej a priemyselnej politike. Je teda zrejmé, že strategická podpora poskytovaná firme v spojení s „priaznivým zaobchádzaním“, ktoré sa zabezpečuje v dohodách, s veľkou pravdepodobnosťou firme zabezpečí automatickú oprávnenosť získať úvery na základe dohôd.

b)           Povahy a cieľov poskytovateľov úverov: Poskytovatelia úverov sú štátne banky, ktoré boli založené ako verejné orgány alebo iné banky, ktoré boli založené s cieľom fungovať na základe poverení a riadenia vlády, a preto konajú ako predĺžená ruka čínskej vlády. Ďalším účelom ich založenia je poskytovanie úverov so sadzbami, ktoré sú hlboko pod trhovými sadzbami. V niektorých dohodách sa napríklad uvádza „výhoda financovania“ banky a jej podpora „priemyslu s vyspelými technológiami...ktorý je prioritnou oblasťou rozvoja s koncesiou vlády“.

c)           Postoja vlády voči dlžníkovi: Dlžníci patria do strategických rýchlo sa rozvíjajúcich odvetví, ako sa dosvedčuje v odôvodnení 102.

d)           Miery vládnej spolupráce pri vyšetrovaní: Poskytovatelia úverových liniek (štátne banka a banky poverené a riadené vládou) odmietli plne spolupracovať pri prešetrovaní a zistenia, ktoré sa ich týkajú, sa zostavili na základe dostupných faktov.

e)           Trhového vnímania dohôd: Spoločnosti si cenia dohody ako dôkaz o tom, že štát stojí za nimi a verejne oznamujú uzatvorenie takýchto dohôd s cieľom vyslať pozitívny signál trhom a možným investorom. Napríklad 9. júla 2010 vydal Yingli Solar tlačovú správu, v ktorej oznamuje „dohodu o strategickej spolupráci“ s China Development Bank, podľa ktorej China Development Bank „predpokladá poskytnutie úverových nástrojov v celkovej maximálnej výške 36 miliónov RMB na podporu Yingli Group a jej pobočiek“. Hlavný finančný riaditeľ Yingli uviedol, že „táto dohoda posunula spoluprácu oboch strán na novú úroveň, ktorá nám podľa nášho názoru dodá schopnosť presadzovať príležitosti, ktoré nám umožnia posilniť naše vedúce postavenie v oblasti FV priemyslu.“ Podnik Jinko Solar 26. januára 2011 charakterizoval úver vo výške 50 miliárd RMB zo strany Bank of China ako „strategickú dohodu o spolupráci“, ktorá „ďalej posilní naše postavenie vedúceho výrobcu solárnych výrobkov“. V správe sa ďalej uvádza, že „sme presvedčení, že vďaka dlhodobej finančnej podpore Bank of China dosiahneme v roku 2011 vynikajúce výsledky, ako aj ciele nášho dlhodobého rastu.“ Podnik Trina Solar 14. apríla 2010 oznámil úmysel použiť úverovú dohodu s China Development Bank vo výške 4,4 miliardy „na rozširovanie trhu“. Zo všetkých týchto oznámení vyplýva, že príslušní vyvážajúci výrobcovia vnímajú dohody skôr ako zaistený než neistý zdroj financovania

f)            Výkonu dohôd: Mnohé individuálne úvery čerpali vyvážajúci vývozcovia, t.j. dohody vedú k skutočnému prevodu zdrojov často za nižšie ako trhové sadzby.

(437)   Vzhľadom na všetky dôkazy sa dospelo k záveru, že banky ponúkajú dohody v rámci vládnej stratégie na podporu fotovoltického priemyslu a príslušní vývozcovia ich považujú za veľmi cenné, bez ohľadu na to, či sa skutočne prevedú nejaké finančné prostriedky. Toto protirečí tvrdeniam strán, že v skutočnosti nemajú žiadnu hodnotu. Hoci majú dohody vlastnosti bežných úverových liniek, presahujú podmienky bežných úverových liniek a v skutočnosti sú strategickými partnerstvami medzi verejnými orgánmi a firmami s cieľom vykonávať vládnu politiku. V tejto súvislosti fungujú ako mechanizmus štátnej podpory/záruky, ktorý zlepšuje postavenie dotknutých vývozcov a umožňuje im rozšíriť svoje kapacity a výkon s istotou, že dostanú požadované financovanie. Ak by nemali takúto podporu/garanciu, trhy by postavenie vývozcov istotne vnímali ako slabšie. Vyhovujú teda kritériám možného prevodu finančných prostriedkov alebo poskytnutia finančných služieb. Takáto hodnotná „záruka“ by mala na trhu určitú hodnotu, a prinajmenšom by si vyžiadala zaplatenie podstatného poplatku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dohody takisto prinášajú výhodu, ktorá je slovami panelu vo veci ES – Lietadlá „oddelená a nezávislá od výhody, ktorú môže priniesť akýkoľvek prevod finančných prostriedkov v budúcnosti“, a to okrem iného z dôvodu prípadnej platobnej povinnosti vlády. Sú viac, než len neurčitým „prísľubom poskytovania ‚lacného’ financovania“[99] a jednoznačne „zlepšujú situáciu“ príjemcov v porovnaní so situáciu, v ktorej by boli bez dohôd.

(438)   Veľkosť výhody sa stanovila na základe poplatkov účtovaných pri poskytnutí úverovej linky, ktorú získal jeden z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Túto úverovú linku poskytla banka so sídlom, ktoré sa nachádza mimo finančnej jurisdikcie ČĽR a dosvedčuje všetky prvky obchodných úverových liniek, ktoré sú dostupné na svetových finančných trhoch a v rámci iných dohôd, ktoré sa vyskytujú v komerčnom sektore. Takisto sa poznamenáva, že úverové linky sa výrazne neodlišovali, pokiaľ ide o ich podmienky, od iných komerčných úverových liniek, ktoré získali vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, pri ktorých sa účtovali poplatky, vrátane poplatkov od zahraničných bánk. Vzhľadom na analýzu uvedenú v predchádzajúcom texte ide o konzervatívnu referenčnú hodnotu, keďže z dôkazov vyplýva, že dohody sú v skutočnosti pre firmy hodnotnejšie ako samostatné opatrenie než ako štandardná úverová linka. Komisia však považovala požadované poplatky za najlepší ukazovateľ poplatkov, ktoré by sa uplatnili v rámci dohôd.

(439)   Čínska vláda tiež tvrdila, že banky, ktoré uzavreli dohody s vývozcami zaradenými do vzorky, nie sú verejné orgány ani ich vláda nepoverila, aby tak urobili. Toto tvrdenie sa muselo zamietnuť. Dotknuté banky boli rovnaké banky, ktoré poskytli preferenčné financovania a Komisia v odôvodneniach 159 – 168 a 169 – 180 poskytla podrobné vysvetlenie, prečo sú verejnými orgánmi a/alebo prečo sú poverené a riadené čínskou vládou.

(440)   Čínska vláda tvrdila, že tvrdenie Komisie, podľa ktorého za normálnych trhových podmienok sa na úverové linky uplatňujú podstatné záväzky a administratívne poplatky, je nepodložené, keďže takéto poplatky sa uplatňujú len na „viazané úverové linky“. Toto tvrdenie sa muselo zamietnuť. Ako sa poznamenáva v predchádzajúcom odôvodnení, úverová linka, ktorá sa použila ako referenčná hodnota, sa výrazne neodlišuje, pokiaľ ide o jej podmienky, s inými komerčnými úverovými linkami, ktoré získali vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky vrátane od bánk mimo Číny. Navyše jedna z bánk, ktorá uzavrela takéto dohody s vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky, účtuje podobné poplatky svojim zahraničným klientom[100].

(441)   Čínska vláda takisto tvrdila, že Komisia neposkytla dôkazy na podporu svojho tvrdenia, že vládne poskytovanie úverových liniek (t. j. dohôd) je súčasťou preferenčných úverov. Toto tvrdenie nie je správne. Poskytovanie úverových liniek je štandardnou súčasťou financovania, ktoré poskytujú banky spoločnostiam a dohody sú oddelené a samostatné opatrenia patria do rozsahu pôsobnosti preferenčných úverov. Ako sa uvádza v odôvodnení 102, čínska vláda zabezpečuje preferenčné financovanie fotovoltického priemyslu prostredníctvom množstva plánov a politických dokumentov a zákonov. Okrem toho mnohé úvery sa získali v rámci týchto dohôd, z ktorých jasne vyplýva, že sú neoddeliteľnou súčasťou preferenčného financovania fotovoltického priemyslu.

(442)   Jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že poskytnutie úverových liniek nie je osobitným druhom subvencie. Toto tvrdenie sa muselo zamietnuť. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 441, poskytovanie úverových liniek je neoddeliteľnou súčasťou preferenčných úverov, a preto sa špecifická analýza v odôvodneniach 191, 192, 209 a 428 rovnako vzťahuje na poskytovanie úverových liniek.

(443)   Podľa navrhovateľa by Komisia mala stanoviť subvenčné rozpätie na využívanie úverov pre vývozných kupujúcich, keďže EXIM banka odmietla spolupracovať. Komisia by mala použiť informácie v podnete a tiež zistenia ministerstva obchodu USA v podobnom prípade týkajúcom sa fotovoltického odvetvia. Toto tvrdenie nemožno akceptovať. Komisia prešetrila tvrdenia obsiahnuté v podnete, ale nenašiel sa žiaden dôkaz, podľa ktorého by vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky mali počas obdobia prešetrovania z takýchto opatrení prospech. Je potrebné poznamenať, že obdobia prešetrovania sa v prípade týkajúcom sa USA a v tomto prípade líšili.

3.5.3.     Pripomienky strán k vývozným zárukám a poisteniu pre ekologické technológie

(444)   V súvislosti s dokumentmi, ktoré si Komisia vyžiadala počas overovacej návštevy, a ktoré sa uvádzajú v odôvodnení 220 a 221, čínska vláda tvrdila, že sa neujasnilo, kedy sa vyžiadal Plán 840, že účtovná závierka Sinosure za rok 2012 nebola v čase overovania k dispozícii a že informácie o spoločnostiach zaradených do vzorky boli dôverné a v každom prípade príslušné zmluvy sa nenachádzali v sídle Sinosure. Komisia odkazuje na svoje vysvetlenia uvedené v odôvodnení 219, 220 a 223, ktoré sa venujú všetkým týmto argumentom. V súvislosti s Plánom 840 Komisia dodáva, že požiadala o všetky relevantné dokumenty týkajúce sa činnosti Sinosure a o údajnom programe subvencovania, ktorý využili vývozcovia zaradení do vzorky, a že tento Plán 840 je istotne relevantný pre jej zistenia, spolu so všetkými ďalšími dokumentmi uvedenými v odôvodnení 236, čo potvrdzujú aj vysvetlenia v odôvodnení 232. Pokiaľ ide o účtovnú závierku Sinosure za rok 2012, Komisia požiadala o predbežnú závierku v prípade, že účtovná závierka za rok 2012 ešte nie je dokončená, ale Sinosure odmietla poskytnúť akúkoľvek predbežnú závierku za rok 2012.

(445)   Čínska vláda tiež tvrdila, že neexistujú žiadne právne ani faktické dôkazy na potvrdenie záveru, že fotovoltický priemysel je „strategickým odvetvím“, a že toto tvrdenie sa zakladá na predpoklade. Komisia odkazuje na vysvetlenie v odôvodnení 231 a pripomína, že tento bod konkrétne potvrdila čínska vláda počas overovacej návštevy. V súvislosti s podobným tvrdením o Pláne 840, Pláne 421 a opatreniach na podporu „strategických rýchlo sa rozvíjajúcich odvetví“, a s tvrdením, že plány nie sú právne záväzné, Komisia odkazuje na vysvetlenia uvedené v príslušných odôvodneniach 232 – 234. Ďalej poznamenáva, že čínska vláda odmietla predložiť tieto dokumenty a diskutovať o nich s Komisiou, a že v záznamoch nie sú žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali, že závery Komisie sú nesprávne.

(446)   Čínska vláda a jeden vývozca zaradený do vzorky tvrdia, že náhrady a granty súvisiace so spätným preplatením poistného v rámci poistenia vývozných úverov, ktoré poskytli miestne úrady, sa nezákonne zaradili do pôsobnosti vyrovnávacích opatrení, pretože sa neustanovilo, že predstavujú subvencie v zmysle dohody WTO o subvenciách. Komisia odkazuje na svoju analýzu zistení z prešetrovania, a najmä na odôvodnenie 239 a 247. Komisia ďalej poznamenáva, že náhrady a granty sú nevyhnutne vzájomne prepojené s programom poistenia vývozných úverov, pretože ich spätné preplatenie vychádza z preplatenia poistného v prospech Sinosure v rámci hlavnej politiky v oblasti poistenia vývozných úverov. V neposlednom rade tieto náhrady takisto spadajú do rozsahu pôsobnosti oznámenia č. 368 [2004], ktoré spoločne vydali ministerstvo obchodu a Sinosure a v ktorom sa ustanovuje, že „regionálne a miestne orgány budú spoločne vyvíjať ďalšie úsilie na zavedenie ďalších opatrení na podporu výrobkov uvedených v katalógu a na podporu poskytovania poistenia vývozných úverov pre podniky s vyspelými a novými technológiami“.

(447)   Čínska vláda takisto spochybňuje zistenie o písmene j) prílohy 1 k dohode WTO o subvenciách, podľa ktorého sa program Sinosure v oblasti krátkodobých vývozných úverov prevádzkoval s použitím nedostatočných poistných sadzieb na pokrytie dlhodobých prevádzkových nákladov a strát programu. Na podloženie tohto tvrdenia čínska vláda cituje judikatúru vo forme zistení panelu WTO vo veci USA – Upland cotton a predkladá vysvetlenia vychádzajúce z rôznych súborov údajov a argumentov, ktoré sa uvádzajú vo výročných správach Sinosure. Čínska vláda tiež spochybňuje odvolanie Komisie na článok 11 stanov Sinosure a na článok právnickej firmy Stewart Law. Komisia opätovne potvrdzuje svoje argumenty v odôvodneniach 242 – 245 a pripomína, že vo svojich záveroch vychádza z najlepších dôkazov dostupných v spise, vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu čínskej vlády, ktorá Komisii bránila prístup k príslušným informáciám, o ktoré požiadala. Pri zostavovaní zistení Komisia posúdila množstvo prvkov a dôkazov v spise, medzi ktoré patrili aj stanovy Sinosure a článok právnickej firmy Stewart Law. Komisia sa domnieva, že hoci žiadny z týchto prvkov nie je sám o sebe určujúci, tieto a ďalšie prvky sú však pri tomto určovaní relevantné. Pokiaľ ide o judikatúru vo veci USA – Upland cotton, Komisia ju plne zohľadnila vo svojich zisteniach a citácie tejto judikatúry, ktoré uvádza čínska vláda, sú tiež veľmi relevantné.

(448)   Na spochybnenie analýzy Komisie v odôvodnení 245 čínska vláda predkladá tabuľku s číselnými údajmi z výkazu ziskov a strát vo verejne prístupných výročných správach Sinosure za roky 2006 – 2011 a konštatuje, že je očividné, že zaplatené poistné bolo vyššie než prevádzkové náklady na program. Po prvé, Komisia poznamenáva, že tabuľka poskytnutá čínskou vládou nezahŕňa v príslušnom riadku výšku provízií vyplatených Sinosure, ale len prevádzkové náklady. Po druhé, z údajov nepochybne vyplýva, že v každom roku od roku 2006 do roku 2011 okrem roku 2010 výška čistého poistného nebola nikdy vyššia než výška čistých pohľadávok plus prevádzkové náklady, a to aj v prípade nezohľadnenia vyplatených provízií, ktoré čínska vláda vynechala. Týka sa to aj roku 2011, ktorý sčasti patrí do obdobia prešetrovania a výška strán je v niektorých rokoch dosť podstatná (napr. v roku 2008). Po tretie, Komisia poznamenáva, že čínska vláda v súvislosti s rokom 2010 uviedla nepomerne nízku sumu čistých vyplatených pohľadávok (uvádza sa zaplatené poistné, ktoré je 20-krát vyššie než vyplatené pohľadávky), čo sa nepremieta do výročnej správy za rok 2010. Suma, ktorú nahlásila čínska vláda za rok 2010, vychádza z masívnych úprav ex-post, ktoré sa týkajú vymáhania pohľadávok a zmeny rezerv zostávajúcich pohľadávok, ktoré sa uvádzajú až vo výročnej správe za rok 2011 vo vzťahu k roku 2010. Tieto úpravy sa javia ako výnimočné a anomálne, a premietajú sa až do správy za nasledujúci rok. Komisia takisto poznamenáva, že za rok 2011 čínska vláda namiesto toho nahlásila sumy uvedené vo výročnej správe za rok 2011. Komisia považuje za náročné zladiť následné úpravy so skutočnou situáciou, najmä vzhľadom na odmietnutie spolupráce alebo ďalších vysvetlení zo strany čínskej vlády alebo Sinosure počas prešetrovania. Podľa judikatúry vo veci USA – Upland cotton, ktorú cituje aj samotná čínska vláda, „odkaz na pojem ‚dlhodobé’ v položke j) sa vzťahuje na dostatočne dlhé obdobie na zaistenie cieľa skúmania, ktoré umožňuje dôkladné zhodnotenie programu, a ktoré predchádza pripisovaniu nadmerného významu akýmkoľvek výnimočným alebo netypickým okolnostiam v daný deň, mesiac, štvrťrok, polrok, rok alebo iné konkrétne časové obdobie“ (zvýraznené dodatočne). Komisia považuje obdobie rokov 2006 – 2011 za dostatočne dlhodobé obdobie na posudzovanie, pričom Sinosure zaznamenala stratu v každom roku tohto obdobia. Situácia v roku 2010 sa môže považovať buď za výnimočnú alebo netypickú, ak sa zohľadnia údaje z výročnej správy za rok 2011, a teda za situáciu obmedzeného významu, alebo bežné neupravené údaje vo výročnej správe za rok 2010 sa musia zohľadniť ako relevantné údaje, ktoré preukazujú, že výsledok je len o niečo nad prahom rentability. Vzhľadom na významné straty, ku ktorým došlo v ostatných rokoch, sa týmto potvrdzujú zistenia Komisie, že Sinosure bolo celkovo v pozícii dlhodobej strany v období rokov 2006 – 2011. Navyše keby sa aj údaje z roku 2010 zohľadnili ako reprezentatívne údaje, faktom zostáva, že Sinosure dosiahlo straty v piatich zo šiestich rokov v období od roku 2006 do 2011. Ďalšie tabuľky a súbory údajov, ktoré čínska vláda predložila s cieľom spochybniť zistenia Komisie v súvislosti s položkou j) dohody WTO o subvenciách, nemožno zladiť s ostatnými informáciami dostupnými v záznamoch a/alebo nie sú overiteľné. V každom prípade tieto údaje nedosvedčujú, že Sinosure dosiahla prah rentability v rámci programu poistenia krátkodobých vývozných úverov v období rokov 2006 – 2011.

(449)   Pokiaľ ide o referenčnú hodnotu pre výpočet výhody, čínska vláda považuje stanovenie externej referenčnej hodnoty za nezlučiteľné s dohodou o subvenciách, avšak svoje tvrdenie nepodkladá žiadnym argumentom. Komisia odkazuje na svoje vysvetlenie v odôvodnení 245.

(450)   Čínska vláda a jeden spolupracujúci vývozca zaradený do vzorky namietajú proti použitej referenčnej hodnote, pretože Komisia neodôvodnila, prečo: i) je výpočet poistného založený na údajoch banky US EXIM; ii) použila ako krajinu dovozu Taliansko a nie Nemecko, ktoré je hlavným vývozným trhom príslušného výrobku; iii) posudzovala obdobie 120 dní, a nie 60 dní alebo akékoľvek iné kratšie obdobie; iv) nepoužila výpočet poistného v súvislosti s priamym vývozom, ale v súvislosti s poistením vývozných úverov nákupcov finančných inštitúcií (FIBC). V súvislosti s bodom i) Komisia odkazuje na odôvodnenie 253. V súvislosti s bodom ii) sa Komisia domnieva, že Taliansko predstavuje správnu rovnováhu medzi členským štátom EÚ s nízkym rizikom a členskými štátmi s výrazne vyšším rizikom a následne vyšším účtovaným poistným, ktoré sú tiež trhmi príslušného výrobku. Pokiaľ ide o bod iii), keďže na webovej lokalite banky EXIM sa neuvádza osobitná simulácia vychádzajúca z obdobia 90 dní, Komisia považuje obdobie 120 dní za obdobie, ktoré najvhodnejšie predstavuje podmienky predaja v období prešetrovania. V súvislosti s bodom iv) sa Komisii nepodarilo získať simuláciu výpočtu poistného v súvislosti s priamym vývozom a domnieva sa, že táto referenčná hodnota odráža všeobecnú rizikovú situáciu v krajine nákupu.

(451)   Jeden spolupracujúci vývozca zaradený do vzorky tvrdí, že pre niektoré svoje vývozy si zakúpil poistenie vývozného úveru, avšak zaplatil bežné poistné a nemal výhody v rámci programu „Zelený expres“ ani nebol predmetom nijakého priaznivého zaobchádzania, ktoré sa spomína v podnete. Keďže nie sú dôkazy potvrdzujúce toto tvrdenie, Komisia odkazuje na svoje zistenia o tomto programe v oddiele 3.4.1.4 tohto nariadenia. Pokiaľ ide o program „Zelený expres“, Komisia odkazuje na svoje zistenia v odôvodnení 240 a poznamenáva, že predstavuje osobitné hľadisko programu poistenia krátkodobých vývozných úverov Sinosure, a že zistenia Komisie sa neobmedzujú len na toto hľadisko, ale týkajú sa programu ako celku.

3.5.4.     Demonštračný program Golden Sun

(452)   Čínska vláda tvrdí, že tento program poskytuje granty na „distribuované solárne fotovoltické systémy“, a nie výrobcom/vývozcom príslušného výrobku, a že príslušné kritériá v právnych predpisoch nie sú určené výrobcom modulov a článkov. V tejto súvislosti čínska vláda tvrdí, že poskytla relevantnú dokumentáciu o programe a že sa takisto s cieľom preukázať tento bod skoordinovala so spoločnosťami zaradenými do vzorky. Traja spolupracujúci vývozcovia zaradení do vzorky tvrdili, že ide o „dotáciu pre používateľa“ a teda sa nezvýhodňuje príslušný výrobok, a preto nie je napadnuteľná v zmysle článku 1 ods. 1 a článku 3 ods. 2 základného nariadenia, článku VI: 3 Všeobecnej dohody o clách a obchode GATT 1994 a článku 19.1 dohody SVO uzavretej v rámci WTO. Títo vývozcovia sa odvolávajú na rozhodnutie EÚ v prípade bionafty zo Spojených štátov (odôvodnenie 97 nariadenia Komisie (ES) č. 194/2009, Ú. v. L 67 z 12.3.2009. s. 50) a na judikatúru WTO týkajúcu sa vecí USA - olovené tyče (ods. 6.50, 6.53, 6.56 a 6.57 správy panelu), Kanada - opatrenia ovplyvňujúce vývoz civilných lietadiel (ods. 9.112 správy panelu), Brazília - program financovania vývozu pre lietadlá (ods. 7.24 správy panelu) a Kanada - opatrenia ovplyvňujúce vývoz civilných lietadiel (ods. 157 a 159 správy odvolacieho orgánu).

(453)   Komisia sa odvoláva na svoje zistenia v prešetrovaní, a najmä na odôvodnenia 243 až 246 tohto nariadenia, ktoré poskytujú vyčerpávajúce vysvetlenia uvedených argumentov a potvrdzujú, že rozhodnutie je v súlade s príslušnými ustanoveniami a s judikatúrou, na ktorú sa odvoláva čínska vláda a spolupracujúci vývozcovia zaradení do vzorky. Komisia pripomína, že granty v rámci programu sú priamo naviazané na príslušný výrobok, pretože oprávnené „distribuované solárne fotovoltické systémy“ výslovne zahŕňajú dodávanie modulov a článkov ako významnú súčasť projektov, a preto je vzťah medzi výhodami udelenými vládou a príslušným výrobkom priamy a neoddeliteľný. Ako sa uviedlo najmä v odôvodneniach 244 a 245, prešetrovanie potvrdilo, že priame platby boli ovplyvnené čínskou vládou v súvislosti s niekoľkými spolupracujúcimi vývozcami (t. j. na účel inštalácie solárnych panelov na výrobu energie pre ich vlastné použitie, vrátane výrobného procesu príslušného výrobku) okrem iného za použitia ich vlastných solárnych modulov a článkov. Tiež sa stanovilo, že priame platby vývozcom v ich postavení dodávateľov príslušného výrobku pre tretie strany, ktoré boli prevádzkovateľom projektu, sú v skutočnosti v rozpore s ustanoveniami príslušných právnych predpisov a že čínska vláda neposkytla dôkazy na vysvetlenie situácie (pozri najmä odôvodnenia 245 a 246). Obmedzené vysvetlenie, ktoré poskytla čínska vláda a vybraný spolupracujúci vývozca, že priamy prevod prostriedkov v rozpore s čínskymi právnymi predpismi bol nevyhnutný, pretože prevádzkovateľ projektu bol vo finančných ťažkostiach a bolo potrebné zabezpečiť, aby sa granty využívali iba na povolené fotovoltické systémy, veľmi jasne naznačuje, že bez existencie priameho prevodu od vlády by vybraný spolupracujúci vývozca pôsobiaci ako dodávateľ nebol schopný získať žiadne peniaze na dodávky príslušného výrobku a že vláda by nebola schopná zabezpečiť, aby boli dotácie použité na určený účel. Z tohto hľadiska a vzhľadom na neexistenciu ďalších dôkazov sa tieto platby musia považovať za priamy grant od čínskej vlády výrobcovi príslušného výrobku, ktorý by inak na dodávky príslušného výrobku žiadne peniaze nedostal (za predpokladu sa táto dodávka uskutočnila, keďže o nej neexistuje žiadny záznam). Na základe uvedeného sa Komisia domnieva, že argumenty vznesené čínskou vládou a spolupracujúcimi vývozcami zaradenými do vzorky sú z právneho hľadiska nepodložené.

(454)   Čínska vláda tiež tvrdí, že v prípade situácií, v ktorých sa výhody programu týkali dodávky príslušného výrobku neprepojeným prevádzkovateľom projektu, mala Komisia vykonať na stanovenie tohto bodu priebežnú analýzu, v ktorej by bolo citované rozhodnutie WTO vo veci US-Softwood Lumber IV (ods. 141 a 142 správy odvolacieho orgánu). Komisia sa s cieľom odmietnuť toto tvrdenie odvoláva na vysvetlenia v odôvodneniach 244 — 246 a v odôvodnení 352. Okrem toho, vzhľadom na odmietnutie spolupráce čínskej vlády a zainteresovaných strán Komisia nebola schopná priebežnú analýzu uskutočniť. Otázka priebežnej analýzy a jurisprudencie WTO je preto v tejto situácii irelevantná, keďže výnosy sa priamo vyplácali výrobcom príslušného výrobku a okrem iného boli priamo spojené s dodávkou príslušného výrobku. Keďže tieto platby mali formu nenávratných grantov, finančný príspevok preto existuje (priamy prevod finančných prostriedkov) a vzhľadom na neexistenciu dôkazov o ďalšom použití príslušných súm je Komisia oprávnená predpokladať, že zvýhodňujú prijímateľa (výrobcov). Ak by vláda bola vyplatila platby v rámci tohto programu neprepojeným prevádzkovateľom projektu a zariadenie by bolo bývalo nadobudnuté za primeranú trhovú cenu, nevznikli by pre príslušných vývozcov žiadne výhody. Avšak v situácii, keď sa platby poskytujú vyvážajúcim výrobcom, použitie týchto súm na inštaláciu solárnych panelov predstavuje výhodu, pretože ich toto oslobodzuje od nákladov, ktoré by im inak vznikli v tomto procese. Ak nie je vyvážajúci výrobca schopný preukázať, že časť pomoci bola prevedená na užívateľov - tretie strany, treba na základe dostupných údajov predpokladať, že táto časť grantu poskytla vývozcovi výhodu vo forme všeobecnej dotácie, z ktorej budú profitovať činnosti spoločnosti ako celku. V tomto prípade to tak je.

(455)   Dvaja spolupracujúci vývozcovia zaradení do vzorky tvrdia, že program Golden Sun nie je špecifický, pretože príslušné požiadavky v čínskej legislatíve sú objektívne a všetky podniky, ktoré ich spĺňajú, môžu ťažiť z tohto programu a kritériá oprávnenosti sú otvorené pre všetky spoločnosti bez ohľadu na to, či ide o výrobcov príslušného výrobku. Komisia sa odvoláva na svoje zistenia o špecifickosti v odôvodnení 247, ktoré ukázalo, že podmienky a kritériá výberu nie sú objektívne a neuplatňujú sa automaticky. Príslušné požadované kritériá potvrdzujú, že program je obmedzený iba na limitovanú podskupinu podnikov, ktoré sú ich schopné splniť, najmä tie s výraznou inštalovanou kapacitou najmenej 300 kWh a s podstatnými aktívami v hodnote najmenej 100 miliónov RMB. V kritériách výberu sa tiež uvádza potreba toho, aby boli prijímajúce podniky zahrnuté do miestneho demonštračného plánu vykonávania projektu Golden Sun, a na základe prešetrovania sa zistilo, že zahrnutie do týchto miestnych plánov závisí od voľného rozhodnutia príslušných orgánov, ktoré nie je transparentné a nie je založené na objektívnych kritériách. Komisia dodáva, že oprávnené „distribuované solárne systémy“ sú závislé od výroby a dodávky zariadenia vyrábajúceho solárnu energiu, väčšina ktorého pozostáva zo solárnych modulov a článkov. Na rozdiel od tvrdenia vývozcov zaradených do vzorky je preto tento systém tiež špecifický, keďže iba výrobcovia solárnych systémov, alebo inými slovami výrobcovia príslušného výrobku, sú v praxi oprávnení požívať výhody v rámci tohto programu, a to buď priamo ako vlastníci projektu alebo nepriamo ako údajní dodávatelia príslušného výrobku vlastníkom projektu. Z tohto dôvodu, ako aj z dôvodu odmietnutia spolupráce čínskej vlády, ktorá neposkytla všetky rozpočtové dokumenty vyžadované Komisiou (pozri odôvodnenia 234 — 239), sa dospelo k záveru, že tento program je de facto špecifický v zmysle článku 4 ods. 2 písm. c) základného nariadenia, pretože z tohto programu priamo alebo nepriamo požívajú výhody hlavne výrobcovia príslušného výrobku. Dotácia slúži obmedzenému počtu podnikov (výrobcovia príslušného výrobku) alebo ju využívajú prevažne či neúmerne len tieto podniky, ktoré sú len podmnožinou údajných potenciálnych príjemcov, avšak podľa všetkého dostávajú všetky tieto prostriedky.

3.5.5.     Programy oslobodenia od priamych daní a ich zníženia

3.5.5.1.  Program prvé dva roky bez daní a potom tri roky polovičná daň pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou

(456)   Čínska vláda opätovne potvrdzuje svoj argument, že program týkajúci sa podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou, ktorý sa spomína v podnete, sa skončil v roku 2013. Komisia poznamenáva, že obdobie prešetrovania sa skončilo ešte pred rokom 2013, a preto výhody poskytnuté v rámci tohto programu počas obdobia prešetrovania sú napadnuteľné. Potvrdzuje to zistenie z prešetrovania, pri ktorom sa zistilo, že v období prešetrovania sa v rámci tohto programu poskytli výhody viacerým spolupracujúcim vývozcom zaradeným do vzorky. Výhody udelené v rámci tohto programu, a to napriek tomu, že sa program v roku 2013 ukončil, tiež naďalej pokračujú.

(457)   Čínska vláda a jeden spolupracujúci vývozca zaradený do vzorky ďalej tvrdia, že odlišný variant tejto schémy pre podniky s vyspelými a novými technológiám nemôže byť na základe článku 10 ods. 1 základného nariadenia napadnuteľný, pretože sa neuvádza v podnete. Komisia odkazuje na svoje podrobné protiargumenty uvedené v odôvodnení 286. Komisia takisto pripomína, že čínska vláda sa rozhodla pri prešetrovaní nespolupracovať v otázke odlišného variantu tohto programu. Dodatočne k týmto skutočnostiam Komisia poznamenáva, že v podnete sa uvádzajú aj ďalšie preferenčné režimy priamych daní pre podniky s novými a vyspelými technológiami ako doplnok k variantu programu prvé dva roky bez daní a potom tri roky polovičná daň pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou (oddiel 4.2.5.1 podnetu), a to buď daňové úľavy pre podniky s vyspelými a novými technológiami (oddiel 4.2.5.9 podnetu), alebo preferenčné daňové programy pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou, ktoré sa uznali ako podniky s vyspelými a novými technológiami (oddiel 4.2.5.8 podnetu). O tomto programe sa teda možno domnievať, že úzko súvisí s jedným alebo obidvomi spomenutými daňovými programami, pretože sa týka zníženia priamej daňovej sadzby a osobitne sa zameriava na rovnakú skupinu príjemcov, podniky s vyspelými a novými technológiami. Spolupráca čínskej vlády by aj v tomto prípade umožnila Komisii primerane a dôkladne posúdiť všetky skutočnosti, ktoré úzko súvisia s programami uvedenými v podnete, a doplniť všetky informačné medzery prítomné v podnete, ktorý je založený na dôkazoch prima facie, ktoré mal navrhovateľ opodstatnene k dispozícii. Na základe týchto argumentov Komisia opätovne tvrdí, že napadnutie tohto programu je v úplnom súlade s článkom 10 ods. 1 základného nariadenia, keďže v tomto ustanovení sa umožňuje prešetriť akékoľvek „údajné subvencie“, ktoré uviedol navrhovateľ a ktoré nemusia súvisieť len s konkrétnym programom. V tomto prípade je údajná subvencia – ušlé príjmy z vládnych daní zamerané na rovnaký typ prijímateľov spoločná – pre všetky dotknuté programy.

(458)   V súvislosti s výpočtom výšky subvencie dvaja spolupracujúci vývozcovia zaradení do vzorky tvrdia, že Komisia chybne použila údaje za celý rok v prípade ročného daňového priznania za rok 2011, napriek tomu, že obdobie prešetrovania pokrýva polovicu roka 2011 a polovicu roka 2012, pričom tento postup je porušením metódy výpočtu stanoveného v oddiele E písm. a) bode ii) usmernení Komisie pre výpočet výšky subvencie počas prešetrovania vyrovnávacích ciel, Ú. v. ES C 394, 17.12.1998, s. 6. Jeden z týchto vývozcov ďalej tvrdí, že keďže v čase overovania neboli k dispozícii úplné daňové priznania za rok 2012, Komisia mala založiť výpočet za rok 2012 na daňových priznaniach k štvrťročnej dani z príjmov, ktoré sa vzťahovali na prvú polovicu roka 2012 zhromaždených na mieste, a/alebo na výkazoch ziskov a strát za rok 2012, ktoré ukazujú, že spoločnosť bola stratová.

(459)   Komisia odkazuje na odôvodnenie 300 a opätovne potvrdzuje význam založenia výpočtu výhody na konečných auditovaných daňových priznaniach za daný daňový rok. Komisia dodáva, že konečným vyrovnaním daňového priznania za rok 2011 počas OP sa akákoľvek získaná výhoda stáva konečnou, čím sa len ďalej zdôrazňuje správnosť jej prístupu. Komisia nemôže výpočet založiť na štvrťročných daňových priznaniach, pretože tieto priznania vyjadrujú aktuálnu provizórnu situáciu v čase vypĺňania a už zo svojej podstaty nezohľadňujú konečnú konsolidovanú situáciu celkového daňového roka. Cieľom týchto priznaní je zabezpečiť pre vládu likviditu, ak sú dane provizórne splatné, vyjadrujú však len čiastočnú situáciu v čase vypĺňania. Môže sa veľmi dobre stať, že ak spoločnosť v posledných dvoch štvrťrokoch dosiahne podstatný zisk, ktorý viac ako vykompenzuje straty v prvých dvoch štvrťrokoch, na konečnom daňovom priznaní uvedie zdaniteľný zisk. Provizórne daňové priznania za rok 2012 síce čiastočne vytvárajú obraz o situácii vývozcu v čase vypĺňania, čo je tiež dôvod, prečo ich Komisia zhromaždila, avšak ich relevantnosť nie je absolútna, pretože nemožno vylúčiť, že situácia na konci fiškálneho roka, ktorá sa ukáže v konečnom daňovom priznaní, bude úplne odlišná. Pokiaľ ide o výkazy ziskov a strát za rok 2012, Komisia poznamenáva, že finančné výkazy sa nemusia vždy zhodovať s daňovým účtovníctvom a môže sa stať, že povinnosť nahlasovať údaje o príjmoch a stratách na účely priamej dane sa môžu podstatne odlišovať od povinností vykazovania na účtovné účely. Takisto sa môžu vykonať úpravy na daňové účely, ktoré finančné výkazy plne neodrážajú. Skutočnosť, že spoločnosť je stratová v rámci finančných výkazov, nemusí znamenať, že bude rovnako stratová aj vo svojom konečnom daňovom priznaní. Na základe týchto argumentov Komisia potvrdzuje, že výpočet subvencie v súvislosti so schémami priamej dane sa musí nevyhnutne opierať o konečné údaje v konečnom auditovanom priznaní k dani z príjmu, a nie na periodickom daňovom výkaze či na konečnej alebo predbežnej účtovnej závierke.

3.5.5.2.  Daňová kompenzácia za výskum a vývoj uskutočňovaný podnikmi so zahraničnou majetkovou účasťou

(460)   Čínska vláda tvrdí, že je po prvýkrát informovaná o tom, že Komisia podriaďuje vyrovnávacím opatreniam program výskumu a vývoja, ktorý nie je náhradným programom programu výskumu a vývoja pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou, ktorý spomína navrhovateľ. Čínska vláda sa opiera o podobné argumenty použité pri predchádzajúcej schéme, ktoré sú vysvetlené v odôvodnení 457, a tvrdí, že napadnutie týchto schém je v rozpore s článkom 11 a 13 dohody WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach. Čínska vláda ďalej tvrdí, že program výskumu a vývoja pre podniky s zahraničnou majetkovou účasťou sa skončil v roku 2008 a nový program výskumu a vývoja zahrnutý v novom zákone o dani z príjmov čínskych podnikov nie je nahradením programu, pretože sa netýka podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou a nevyžaduje, aby výdavky na výskum a vývoj boli o 10 % vyššie než v predchádzajúcom roku.

(461)   Komisia poznamenáva, že čínska vláda neposkytla informácie o tejto schéme v vyplnenom dotazníku ani v odpovedi na písomné upozornenie o nedostatkoch, avšak táto schéma bola už pri predchádzajúcich prešetreniach predmetom vyrovnávacích opatrení (pozri odôvodnenie 310). Komisia zároveň poznamenáva, že o tomto programe diskutovala s čínskou vládou počas overovacej návštevy, a že príslušné vykonávacie opatrenia sa zozbierali ako dôkazový materiál (takisto ich predložil jeden z vývozcov zaradených do vzorky). Komisia preto vyvracia tvrdenie čínskej vlády, že je po prvýkrát informovaná o potenciálnom uplatnení vyrovnávacích opatrení na tento program, takisto vzhľadom na to, že viacero spolupracujúcich vývozcov zaradených do vzorky, s ktorými čínska vláda spolupracovala pri vypĺňaní dotazníka, nahlásilo tento program vo svojich vyplnených dotazníkoch. Čínska vláda bola s touto skutočnosťou plne oboznámená, keďže niekoľkokrát kontrolovala spis, ktorý nemal dôverný charakter. Zistenia pri prešetrovaní dosvedčujú, že tento program je napadnuteľný (odôvodnenia 310 – 314). Komisia dodáva, že tento program jednoznačne nahrádza predchádzajúci program zameraný na podniky so zahraničnou majetkovou účasťou, vzhľadom na úzku prepojenosť vyjadrenú rovnakou formou a výškou daňových výhod (dodatočná daňová kompenzácia odpočítateľná z daňového základu), rovnakým pomerom a rovnakou východiskovou situáciou (oprávnené náklady na činnosti výskumu a vývoja), ktoré sa len veľmi málo odlišujú. Tieto malé rozdiely sa zaviedli zároveň s reformou nového zákona o dani z príjmov podnikov v roku 2008, avšak povaha a podstata programu je v zásade rovnaká. Komisia zároveň odkazuje na argumenty ohľadne mechanizmu začatia konania uvedené v odôvodnení 457.

(462)   Čínska vláda a spolupracujúci vývozca zaradený do vzorky takisto tvrdia, že tento program nie je špecifický, pretože Komisia nepreukázala, že certifikát podniku s vyspelými a novými technológiami sa neobmedzuje len na určité podniky. Komisia odkazuje na svoje vysvetlenia v odôvodnení 313 a v odôvodnení 321 a 325, ktoré sa týkajú iného daňového programu pre podniky s vyspelými a novými technológiami. Komisia dodáva, že vykonávacie pravidlá realizácie tohto programu (pozri odôvodnenie 321) ďalej potvrdzujú zistenie o špecifickosti podnikov s vyspelými a novými technológiami, ktorými sú len spoločnosti v odvetviach podporovaných vládnymi politikami a ktoré môžu podľa príslušných vládnych katalógov a usmernení získať príslušný certifikát. Tento certifikát môžu získať napríklad len podniky zapojené do projektu v oblasti výskumu a vývoja, ktorý je uvedený v popise odvetví vyspelých a nových technológií s kľúčovou štátnou pomocou a v usmerneniach pre aktuálne priority rozvoja v kľúčových sektoroch odvetvia s vyspelými technológiami vydaných v roku 2007 NKRR, alebo do činností výskumu a vývoja, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti oznámenia Štátnej rady o vykonávaní určitých politík na podporu štátnej koncepcie strednodobého a dlhodobého rozvoja vedy a techniky (2006 – 2020), č. 6 [2006] Štátnej rady). Je teda zrejmé, že tento daňový program sa obmedzuje len na tieto špecifické spoločnosti v príslušných sektoroch a na činnosti výskumu a vývoja podporované čínskou vládou vrátane spoločností v podporovanom fotovoltickom sektore.

(463)   V súvislosti s výpočtom výšky subvencie dvaja spolupracujúci vývozcovia zaradení do vzorky tvrdia, že Komisia chybne použila údaje za celý rok v prípade ročného daňového priznania za rok 2011, pričom obdobie prešetrovania pokrýva polovicu roka 2011 a polovicu roka 2012 a tento postup je porušením metódy výpočtu stanovenej v oddiele E písm. a) bode iii) usmernení Komisie pre výpočet výšky subvencie počas prešetrovania vyrovnávacích ciel z roku 1998. Komisia odkazuje na všetky argumenty rozpísané v odôvodnení 459, ktoré sa rovnako uplatňujú na vyvrátenie tohto tvrdenie súvisiaceho s týmto programom. Komisia ďalej poznamenáva, že argument o domnelej daňovej stratovosti za daňový rok 2012 má obmedzený alebo nulový význam, pretože odpočítanie dane sa môže previesť o päť ďalších daňových rokov a odpočítať od akéhokoľvek zdaniteľného príjmu, ktorý sa prizná v nasledujúcich piatich rokoch. Aj keby teda Komisia uznala, že tieto spoločnosti mali v roku 2012 daňové straty, alebo keby bolo k dispozícii konečné auditované daňové priznanie za rok 2012 a vyplynula by z neho daňová strata (čo sa v tomto prípade nestalo), aj tak by sa výhody získané v rámci tohto programu zohľadnili, keďže by nebolo možné vylúčiť, že spoločnosť využije výhodu odpočítania dane nadobudnutú v roku 2012 hneď, ako prizná zdaniteľný príjem v ktoromkoľvek z nasledujúcich piatich daňových rokov.

3.5.5.3.  Zníženie daní pre podniky s vyspelými a novými technológiami, ktoré sú zapojené do určených projektov

(464)   Čínska vláda a jeden spolupracujúci vývozca tvrdia, že tento program nie je špecifický, že analýza špecifickosti sa nezakladá na žiadnych faktoch a že požiadavky na získanie certifikátu podniku s vyspelými a novými technológiami by sa mali považovať za objektívne kritériá alebo za podmienky, ktorými sa riadi posudzovanie oprávnenosti na udelenie subvencie a že oprávnenosť na tento program je automatická. V súvislosti so zistením o špecifickosti týkajúcej sa obmedzení tohto programu a daňovej kompenzácie výskumu a vývoja aj pre podniky s vyspelými a novými technológiami Komisia odkazuje na svoje vysvetlenie v odôvodneniach 321 a 325, ako aj na odôvodnenie 462, ktoré sa uplatňuje aj na tento program. Komisia opätovne potvrdzuje, že najmä vykonávacie opatrenia a uvedené dokumenty dosvedčujú, že uplatnenie tohto programu a uznanie statusu podniku s vyspelými a novými technológiami, ktorý vôbec nie je dostupný pre všetky podniky a neopiera sa o objektívne kritériá, sa obmedzuje len na určité sektory a podniky podporované čínskou vládou na základe kritéria, ktoré sa nezdá byť objektívne alebo neutrálne. Oprávnenosť na získanie výhod v rámci tohto programu nie je automatické, ale závisí od udelenia certifikátu podniku s vyspelými a novými technológiami, ktorý udeľujú príslušné orgány na základe vlastného uváženia, a jeho získanie teda nie je automatické.

(465)   Jeden spolupracujúci vývozca tvrdí, že Komisia chybne vypočítala výhody získané prostredníctvom subvencií v rámci tohto programu, pretože použila auditované daňové priznanie za rok 2011, pričom boli k dispozícii daňové priznania za 1. a 2. štvrťrok 2012, ktoré sa poskytli počas overovania, a v každom prípade si Komisia mohla vyžiadať kópiu konečného auditovaného daňového priznania za rok 2012 hneď, ako bolo k dispozícii. Tento vývozca zároveň tvrdí, že ak sa na výpočet výhod získaných prostredníctvom subvencií použilo daňové priznanie za rok 2011, mal sa použiť obrat spoločnosti za rok 2011, a nie obrat za obdobie prešetrovania. Komisia odkazuje na svoje vysvetlenie v odôvodnení 459. Komisia ďalej poznamenáva, že vo svojom liste predchádzajúcom overovaniu, ktorý poslala vývozcom zaradeným do vzorky vrátane daného vývozcu, konkrétne požiadala o originálne kompletné daňové priznania za daňové roky spadajúce do obdobia prešetrovania a za tri predchádzajúce roky. Tento spolupracujúci vývozca preto mohol a mal predložiť daňové priznanie za rok 2012 hneď, ako bolo k dispozícii, avšak Komisia poznamenáva, že tak spravil až nedávno pri odoslaní pripomienok k informačnému dokumentu. V súvislosti s argumentom, že Komisia mala na výpočet výhod použiť obrat za rok 2011, Komisia poznamenáva, že výška výhod na základe daňového priznania za rok 2011 dostatočne odráža situáciu v období prešetrovania, predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že daň za rok 2011 bola splatná v období prešetrovania (mesiac) a konečné údaje za rok 2012 neboli pri overovaní k dispozícii. V každom prípade Komisia nemôže použiť rôzne menovatele na zmeranie rôznych subvencií, inak by percentuálne údaje neboli porovnateľné a nebola by zaručená súrodosť výpočtu. Komisia napokon dodáva, že nemá overené údaje o obrate za rok 2011, ale overila údaje o obrate za obdobie prešetrovania.

3.5.6.     Pripomienky strán o poskytovaní práv na užívanie pozemkov za cenu nižšiu než primeranú

(466)   Čínska vláda tvrdila, že Komisia neurčila špecifickosť podľa článku 2 ods. 1 a 2 dohody o dotáciách a jasne nezdôvodnila svoje určenia špecifickosti na základe nesporného dôkazu podľa článku 2 ods. 4 dohody o dotáciách. Podľa čínskej vlády Komisia neposkytla žiadne faktické dôkazy o tom, ktorým určitým odvetviam sa poskytujú práva na užívanie pozemkov za preferenčné sadzby, ani právny základ svojho posúdenia, že výrobné odvetvie zamerané na solárne články a moduly patrí medzi tieto odvetvia. Jeden vyvážajúci výrobca mal podobnú požiadavku. Tieto tvrdenia museli byť zamietnuté. Komisia citovala v odôvodnení 364 príklady oznámení o predaji práv na užívanie pozemkov, v ktorých príslušné orgány obmedzili potenciálnych nadobúdateľov za stanovenú cenu na fotovoltický priemysel a stanovili cenové limity za práva na užívanie pozemkov, ktoré zakúpili vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky. Keďže žiadne ďalšie informácie požadované od čínskej vlády neboli poskytnuté a vzhľadom na vládnu podporu fotovoltického priemyslu v spojení s diskrečnou a netransparentnou povahou udeľovania práv na užívanie pozemkov Komisia mala za to, že tieto informácie dokazujú existenciu špecifickosti.

(467)   Čínska vláda a niektorí vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že referenčná hodnota k právam na užívanie pozemkov, ktorú si zvolila Komisia, nie je vhodná. Čínska vláda tiež tvrdila, že Komisia nevyvinula všemožné úsilie o to, aby stanovila referenčnú hodnotu, ktorá by sa približovala k trhovým podmienkam, ktoré by prevládali v prípade neexistencie narušenia, ako požaduje panel WTO vo veci USA – Konečné antidumpingové a vyrovnávacie clá na určité výrobky z Číny[101]. Toto tvrdenie sa muselo zamietnuť. Komisia skutočne podrobne preskúmala rôzne ukazovatele a porovnala Taiwan a ČĽR ako celok, ako aj príslušné jednotlivé čínske provincie. Komisia po tejto analýze považuje Taiwan za vhodnú referenčnú hodnotu z dôvodu všetkých súhrnných informácií uvedených v spise, t. j. z hľadiska i) porovnateľnej úrovne hospodárskeho rozvoja a hospodárskej štruktúry prevládajúcej na Taiwane a v prevažnej väčšine čínskych provincií a miest, v ktorých majú sídlo spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia; ii) geografickej blízkosti Číny a Taiwanu; iii) vysokého stupňa priemyselnej infraštruktúry Taiwanu a týchto čínskych provincií; iv) silných ekonomických väzieb a cezhraničného obchodu medzi Taiwanom a ČĽR; v) veľkej hustoty obyvateľstva v príslušných čínskych provinciách a na Taiwane; vi) podobnosti medzi typom pozemkov a transakciami použitými na vytvorenie príslušnej referenčnej hodnoty na Taiwane a hodnôt v ČĽR a vii) spoločných demografických, jazykových a kultúrnych charakteristík Taiwanu a ČĽR. Navyše väčšina dotknutých provincií sa považuje za špičkové výrobné provincie v ČĽR. Aj keď HDP na obyvateľa Taiwanu a týchto provincií a miest nie je rovnaký, HDP týchto provincií a miest v posledných rokoch rýchlo rástol, t. j. dobieha HDP Taiwanu. Navyše nedávne údaje naznačujú, že aj ČĽR ako celok, ako aj dotknuté provincie a mestá majú omnoho vyšší rast HDP ako Taiwan, t. j. veľmi rýchlo ho dobiehajú. Je však potrebné poznamenať, že presné porovnanie medzi HDP netrhového hospodárstva (ČĽR) a HDP fungujúceho trhového hospodárstva (Taiwan) nie je rozhodujúcim faktom, pretože je bežné, že pokiaľ ide o HDP, netrhové hospodárstvo zaostáva za fungujúcim trhovým hospodárstvom. Navyše ponuku priemyselných pozemkov a dopyt po nich môže ovplyvniť veľa ďalších faktorov, napríklad pravidlá plánovania alebo environmentálna politika. Skutočnou otázkou je, aké by boli „prevládajúce trhové podmienky“, pokiaľ ide o práva na užívanie pozemkov v dotknutých čínskych provinciách, ak by bola fungujúcim trhovým hospodárstvom, pretože zo všetkých dôkazov sa dospelo k záveru, že by boli veľmi podobné podmienkam na Taiwane.

3.5.7.     Iné pripomienky

(468)   Navrhovateľ tvrdil, že Komisia by mala zverejniť ďalšie subvenčné schémy zistené počas prešetrovania a tiež stanoviť subvenčné rozpätie pre tie schémy, ktoré nie sú uvedené v podnete. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že všetky subvencie, ktoré spĺňajú právne požiadavky na začatie prešetrovania, Komisia prešetrila.

(469)   Navrhovateľ tvrdil, že Komisia mala stanoviť subvenčné rozpätie v súvislosti s poskytovaním polysilikónu za cenu nižšiu než primeranú na základe informácií v podnete a na základe zistení ministerstva obchodu Spojených štátov amerických v podobnej veci v oblasti fotovoltiky. Komisia tento program prešetrila a na základe informácií získaných od vyvážajúcich výrobcov a čínskej vlády dospela k záveru, že z tohto programu počas OP nezískali žiadnu výhodu, najmä preto že dovozné ceny polykryštalického kremíka boli nižšie ako ceny účtované čínskymi dodávateľmi. Je potrebné uviesť, že obdobie prešetrovania bolo vo veci prešetrovanej USA a v tejto veci odlišné.

(470)   V podnete sa takisto tvrdilo, že Komisia mala stanoviť subvenčné rozpätie, pokiaľ ide o dodávky elektriny za cenu nižšiu než primeranú. Toto tvrdenie sa muselo zamietnuť. Komisia nenašla dostatočný dôkaz o tom, že vyvážajúci výrobcovia s výnimkou LDK profitovali počas OP z preferenčného poskytovania elektriny.

(471)   Čínska vláda tvrdila, že metodika výpočtu Komisia viedla k „dvojitému započítaniu na úrovni antidumpingového a antisubvenčného rozpätia“. Podľa čínskej vlády mala Komisia odpočítať subvenčné rozpätie vypočítané pre program poistenia vývozného úveru z dumpingového rozpätia na základe skutočnosti, že ide o vývoznú dotáciu. Čínska vláda takisto tvrdila, že Komisia mala odpočítať od dumpingového rozpätia subvenčné rozpätie vypočítané na základe mimoštátnych referenčných hodnôt. V odôvodnení uviedla, že „v prípade časti dumpingu vypočítaného na základe analogickej bežnej vnútroštátnej hodnoty ide v skutočnosti o to isté subvencovanie, ktoré bolo napadnuté v rámci súčasného antisubvenčného prešetrovania". Žiadna z týchto pohľadávok by nemala mať akýkoľvek vplyv na výšku výsledných opatrení, keďže v danom prípade sú kombinované clá obmedzené rozpätím ujmy. Čínska vláda toto takisto potvrdila v pripomienkach ku konečnému informačnému dokumentu. Reagovať na podstatu týchto tvrdení sa preto nepovažovalo za nevyhnutné.

3.6.        Výška napadnuteľných subvencií

(472)   V uvedenej tabuľke sa stanovuje výška napadnuteľných subvencií podľa ustanovení základného nariadenia, vyjadrená ad valorem, ktorá sa uplatňuje na prešetrované spoločnosti:

Vyvážajúci výrobca || Konečné subvenčné rozpätie

Wuxi Suntech Power Co., Ltd.; Luoyang Suntech Power Co. Ltd.; Suntech Power Co., Ltd.; Wuxi Sun-Shine Power Co., Ltd.; Zhenjiang Ren De New Energy Science Technology Co. Ltd; Zhenjiang Rietech New Energy Science Technology Co. Ltd, || 4,9 %

Yingli Energy (China) Co. Ltd.; Baoding Tianwei Yingli New Energy Resources Co. Ltd; Hainan Yingli New Energy Resources Co. Ltd.; Hengshui Yingli New Energy Resources Co. Ltd; Tianjin Yingli New Energy Resources Co. Ltd; Lixian Yingli New Energy Resources Co. Ltd; Baoding Jiasheng Photovoltaic Technology Co. Ltd; Beijing Tianneng Yingli New Energy Resources Co. Ltd; Yingli Energy (Beijing) Co. Ltd || 6,3 %

Changzhou Trina Solar Energy Co., Ltd.; Trina Solar (Changzhou ) Science & Technology Co. Ltd; Changzhou Youze Technology Co. Ltd Trina Solar Energy (Shanghai) Co. Ltd; Yancheng Trina Solar Energy Technology Co. Ltd || 3,5 %

JingAo Solar Co. Ltd.; Shanghai JA Solar Technology Co. Ltd.; JA Solar Technology Yangzhou Co. Ltd.; Shanghai Jinglong Solar Energy Technology Co. Ltd.; Hefei JA Solar Technology Co. Ltd.; || 5,0 %

Jiangxi LDK Solar Hi-Tech Co. Ltd.; LDK Solar Hi-Tech (Hefei) Co. Ltd.; LDK Solar Hi-Tech (Nanchang) Co., Ltd.; LDK Solar Hi-Tech (Suzhou) Co Ltd.; || 11,5 %

Delsolar (Wujiang) Co., Ltd.; || de minimis (minimálna prahová hodnota)

Renesola Zhejiang Ltd Renesola Jiangsu Ltd || 4,6 %

Jinko Solar Co. Ltd a prepojené spoločnosti || 6,5 %

Iné spolupracujúce spoločnosti (príloha I) || 6,4 %

Všetky ostatné spoločnosti || 11,5 %

(473)   V súlade s článkom 15 ods. 3 základného nariadenia sa celkové subvenčné rozpätie spolupracujúcich spoločností, ktoré nie sú zaradené do vzorky, vypočítava na základe celkového váženého priemeru subvenčného rozpätia stanoveného pre spolupracujúce spoločnosti vo vzorke, t. j. 6,4 %.

(474)   Vzhľadom na vysokú mieru spolupráce čínskych vyvážajúcich výrobcov bolo clo pre všetky ostatné spoločnosti stanovené na úrovni najvyššieho cla, ktoré sa má uložiť spoločnostiam zaradeným do vzorky alebo spolupracujúcim na prešetrovaní. Clo pre všetky ostatné spoločnosti bude platiť pre tie spoločnosti, ktoré pri prešetrovaní nespolupracovali.

4.           UJMA

4.1.        Vymedzenie výrobného odvetvia Únie a výroby Únie

(475)   Podobný výrobok vyrábalo v Únii okolo 215 výrobcov. Predstavujú výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 9 ods. 1 základného nariadenia a ďalej sa v texte uvádzajú ako „výrobné odvetvie Únie“. Inštitúcie overili tvrdenia zainteresovaných strán, že počet výrobcov bol vyšší; pri tomto overovaní sa ukázalo, že údajní ďalší výrobcovia boli v skutočnosti väčšinou vyvážajúci výrobcovia, dovozcovia prepojení s týmito výrobcami, distribútori a montážne podniky.

(476)   Na stanovenie celkovej výroby v Únii za obdobie prešetrovania sa použili všetky dostupné informácie týkajúce sa výrobného odvetvia Únie vrátane informácií uvedených v podnete, makroekonomických údajov, ktoré poskytla nezávislá konzultačná spoločnosť Europressedienst (ďalej len „konzultant“), a overených vyplnených dotazníkov výrobcov z Únie zaradených do vzorky, keďže úplné verejné informácie o výrobe neboli k dispozícii. Keďže moduly a články sa dovážajú do Únie ako colné položky zahŕňajúce ostatné výrobky, ktoré nie sú predmetom tohto prešetrovania, a údaje o objemoch dovozu sú vyjadrené v tonách, na určenie objemu dovozu a hodnôt, ktoré vychádzali z údajov poskytnutých konzultantom, nebolo možné použiť údaje Eurostatu. Ak to bolo možné, údaje, ktoré poskytol konzultant, boli podrobené krížovej kontrole s ostatnými dostupnými verejnými zdrojmi a overenými vyplnenými dotazníkmi.

(477)   Na základe toho sa celková výroba v Únii v období prešetrovania odhadla v prípade modulov na približne 4 GW a v prípade článkov na 2 GW.

(478)   Ako sa uvádza v odôvodnení 21, do vzorky boli zaradení deviati výrobcovia z Únie, ktorí predstavujú 18 % – 21 % celkovej výroby modulov v Únii a 17 % – 24 % celkovej výroby článkov v Únii.

(479)   Viaceré strany namietli proti skutočnosti, že údaje, ktoré poskytol konzultant, sa použili okrem iného na stanovenie výroby v Únii, výrobnej kapacity v Únii, ako aj ďalších makroekonomických ukazovateľov ujmy týkajúcich sa výrobného odvetvia Únie a údajov o dovoze. Tieto strany spochybnili nezávislosť konzultanta a tvrdili, že konzultant je prepojený na navrhovateľa. Zároveň požiadali o spresnenie postupu, akým Komisia vybrala konzultanta, a spochybnili jeho odbornú spôsobilosť na zhromažďovanie hospodárskych údajov týkajúcich sa fotovoltického priemyslu. V tejto súvislosti sa uviedlo, že Komisia mala svoje zistenia založiť na údajoch z iných dostupných zdrojov, najmä zo známych výskumných ústavov. S cieľom spochybniť spoľahlivosť údajov, ktoré predložil konzultant, združenie AFASE poukázalo na najlepšie postupy na predkladanie ekonomických dôkazov a zber údajov v prípadoch týkajúcich sa uplatňovania článkov 101 a 102 ZFEÚ a v prípadoch fúzií.

(480)   Pokiaľ ide o údajné prepojenie medzi konzultantom a navrhovateľom, príslušné zainteresované strany nepredložili nijaký dôkaz na dokázanie existencie takéhoto prepojenia. Pri prešetrovaní sa takisto nenašli nijaké dôkazy o vzťahoch, ktoré by prekračovali hranice výlučne obchodného vzťahu. Po konečnom sprístupnení informácií jedna zainteresovaná strana tvrdila, že existovali náznaky, podľa ktorých dôkazy prima facie, ktoré v podnete uviedol navrhovateľ, t. j. výrobné odvetvie Únie, sa zakladali na údajoch, ktoré poskytol ten istý konzultant. Hoci sa uznáva, že zistenia súvisiace s niektorými ukazovateľmi sa skutočne podobali na dôkazy poskytnuté navrhovateľom, nemusí to nevyhnutne znamenať, že sa stanovili na základe jediného zdroja. V tejto súvislosti sa v podnete uvádza zoznam rôznych použitých zdrojov. Tvrdenia v tomto smere sa preto museli zamietnuť.

(481)   Komisia považovala za vhodné využiť služby tohto konzultanta v predmetnom prešetrovaní, keďže neboli dostupné iné verejne dostupné zdroje s potrebnými makroekonomickými údajmi, ktoré by pokrývali celkový trh Únie, ako aj údaje o dovoze. Skôr, ako Komisia vybrala Eurpressedienst, posúdila metodiku, ktorú konzultant používa na zber relevantných údajov, ako aj spôsobilosť konzultanta na poskytovanie potrebných údajov oddelene pre všetky typy výrobkov a za celé posudzované obdobie.

(482)   Počas prešetrovania boli údaje, ktoré poskytol konzultant, podľa možností podrobené krížovej kontrole s ostatnými dostupnými zdrojmi a boli potvrdené. V tejto súvislosti treba poznamenať, že na trhu pôsobí niekoľko výskumných spoločností zameraných na zber štatistických údajov o fotovoltickom priemysle a vykazované údaje sa takmer nikdy nezhodujú. Dôvodom je, že pre akýkoľvek výskumný ústav je náročné odvodiť presné údaje, a preto vykazované trhové ukazovatele fotovoltického priemyslu budú vždy vychádzať z odhadov, nezávisle od poskytovateľa takéhoto údaju. V tomto kontexte krížová kontrola, ktorú vykonala Komisia, spočívala v porovnávaní trendov údajov, ktoré poskytol konzultant, s trendmi rovnakých údajov, ktoré zverejnili iné výskumné spoločnosti, Spoločné výskumné centrum Komisie (JRC), Európske združenie fotovoltického priemyslu (EPIA), ak boli k dispozícii. Pri krížovej kontrole sa nezistili žiadne výrazné rozdiely a trendy ukazovateľov, ktoré sa podrobili krížovej kontrole, boli podobné. Predbežné antidumpingové zistenia teda nevychádzali výlučne z údajov, ktoré poskytol konzultant, ale aj z analýzy a posúdenia týchto údajov, ktoré vykonala priamo Komisia. Ako sa uviedlo v odôvodnení 8, po uložení antidumpingových opatrení sa okrem toho v priestoroch konzultanta vykonala overovacia návšteva. Komisia vykonala overovaciu návštevu na mieste v priestoroch konzultanta s cieľom overiť spoľahlivosť metodiky a poskytnutých údajov. Overovacia návšteva na mieste sa vykonala v nadväznosti na krížovú kontrolu údajov zo strany Komisie a jej cieľom bolo utvrdiť sa v spoľahlivosti a kvalite údajov a súvisiacej metodiky. Overovacia návšteva na mieste sa považovala za vhodnú z pohľadu uplatnenia zásady dobrej správy, a to napriek tomu, že tieto údaje neposkytla zainteresovaná strana, ale konzultant. Po jej vykonaní sa Komisia utvrdila v spoľahlivosti údajov, ktoré poskytol konzultant.

(483)   Jedna strana tvrdila, že metodika krížovej kontroly použitá Komisiou nebola dostatočne podrobne vysvetlená, a žiadala o zverejnenie ostatných zdrojov použitých pri krížovej kontrole. Táto strana ďalej tvrdila, že použitá metodika bola v každom prípade neplatná, pretože sa porovnali len trendy rôznych zdrojov, a nie absolútne hodnoty.

(484)   Ďalšími zdrojmi, ktoré sa použili na krížovú kontrolu údajov poskytnutých konzultantom, sú správy na rovnakú tému zverejnené Spoločným výskumným centrom Komisie (JRC) a Európskym združením fotovoltického priemyslu (EPIA). Pokiaľ ide o porovnanie údajov s ostatnými zdrojmi, poznamenáva sa, že vykazovali nielen podobné trendy, ale aj podobné veľkostné rozsahy. Preto sa dospelo k záveru, že použitá metodika bola vhodná, a námietky v tejto súvislosti sa zavrhli.

(485)   Hlavnou činnosťou konzultanta je zber údajov súvisiacich s fotovoltickým priemyslom a vytváranie aktuálnej databázy spoločností pôsobiacich na fotovoltickom trhu. Tieto údaje sa zverejňujú v časopisoch zameraných na fotovoltický priemysel a využívajú ich tiež jednotlivé spoločnosti, pre ktoré vykonáva špecializovaný výskum. Databáza vytvorená spoločnosťou Europressedienst sa pravidelne aktualizuje a opätovne zverejňuje. Konzultant má okrem toho v tomto odvetví viacročnú skúsenosť. Metodika konzultanta sa presnejšie skladá zo zberu, krížovej kontroly a sumarizácie informácií s použitím viacerých zdrojov dostupných na trhu. Na tento účel zbiera údaje prostredníctvom štandardných dotazníkov, ktoré posiela spoločnostiam zaradeným do databázy, alebo telefonicky, najmä od výrobcov v Únii, alebo počas špecializovaných veľtrhov, predovšetkým od výrobcov z tretích krajín. Ak pomocou uvedených kanálov nie je možné získať informácie, Europressedienst konzultuje finančné výkazy spoločností vo fotovoltickom priemysle alebo spolupracuje na voľnej báze s inými výskumnými ústavmi s cieľom získať údaje alebo ich podrobiť krížovej kontrole. Pri overovaní sa potvrdilo, že konzultant využíva tieto zdroje pri svojej bežnej činnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa považovalo za vhodné využiť služby spoločnosti Europressedienst pri tomto prešetrovaní a námietky strán v tejto súvislosti sa preto zamietli.

(486)   Pokiaľ ide o najlepšie postupy na predkladanie ekonomických dôkazov, ktoré vydal príslušný útvar Komisie (ďalej len „najlepšie postupy“), treba poznamenať tieto skutočnosti. V prvom rade ide o dokument, ktorý nemôže zaväzovať Komisiu, keďže ho neprijalo jej kolégium, ale vydal ho príslušný útvar s cieľom poskytnúť stranám odporúčania k tomu, ako predkladať ekonomické dôkazy. Po druhé, najlepšie postupy sa týkajú predkladania ekonomických analýz a údajov, ktoré sa využívajú pri niektorých prešetreniach porušenia hospodárskej súťaže podľa článku 101 a 102 ZFEÚ a v prípadoch fúzií. Platné pravidlá, normy dokazovania a prešetrovacie právomoci Komisie v týchto prešetreniach narušenia hospodárskej súťaže nemožno porovnávať s prešetrovaniami v oblasti ochrany obchodu, pri ktorých sa uplatňuje úplne odlišný súbor pravidiel.

(487)   Viaceré strany spochybnili metodiku, ktorú použil konzultant, pričom tvrdili, že sa pomocou nej nedosiahnu uznávané vedecké normy. Ako sa však uvádza v odôvodnení 481, metodika bola podrobená posúdeniu a výsledné údaje krížovej kontrole a overeniu, a na základe tohto postupu sa skonštatovalo, že sú zlučiteľné s inými zverejnenými údajmi, a teda sa možno uvážlivo domnievať, že sú spoľahlivé. Osobitné body, na ktoré poukázali niektoré zainteresované strany, sa vyjasnili na bilaterálnej úrovni a poskytli sa na nahliadnutie zainteresovaným stranám vo forme otvoreného súboru o prešetrení.

(488)   Obchodná komora CCCME tvrdila, že sa nevyjasnila metodika sumarizácie údajov. Táto námietka sa zamietla, keďže príslušné informácie sa sprístupnili všetkým zainteresovaným stranám na nahliadnutie v otvorenom súbore.

(489)   Po konečnom sprístupnení informácií niektoré strany opätovne vyjadrili obavy týkajúce sa konzultanta, ktorého vybrala Komisia, a kvality poskytnutých údajov. V tejto súvislosti sa tvrdilo, že údaje konzultanta sa môžu objednať a zakúpiť ad hoc s cieľom vyhovieť konkrétne určeným požiadavkám potenciálnych klientov, a preto nemusia byť objektívne. CCCME ďalej spochybnila, že údaje zhromaždené konzultantom možno považovať za nesporný dôkaz v zmysle článku 3 ods. 2 základného nariadenia, pretože tieto údaje sa vo veľkej miere zakladali na predpokladoch a odhadoch. Ďalej sa tvrdilo, že poskytnuté údaje sa nedostatočne podložili dôkazmi v spise a že neboli dostatočne jednoznačné, objektívne a overiteľné.

(490)   V súvislosti s týmito tvrdeniami sa odkazuje na odôvodnenia 481 – 482, v ktorých sa poskytujú dodatočné informácie o výbere konzultanta. Okrem toho sa poznamenáva, že Komisia najala konzultanta na základe najlepších dostupných informácií v danom okamihu a v úplnom súlade s nariadením Komisie o rozpočtových pravidlách, ktoré sa uplatňuje na tento postup. Pripomína sa tiež, že schopnosť konzultanta zabezpečiť včas všetky potrebné údaje mala veľký význam, pretože Komisia musela dodržať záväzné lehoty zverejnenia predbežných zistení o prebiehajúcom prešetrovaní.

(491)   Pokiaľ ide o kvalitu poskytnutých údajov a otázku, či ich možno považovať za nesporný dôkaz v súlade s článkom 3 ods. 2 základného nariadenia, v odôvodnení 482 sa uvádza, že metodika konzultanta na zber údajov bola preskúmaná a ohodnotená ako dostatočne kvalitná. Okrem toho, ako sa tiež uvádza v tom istom odôvodnení, údaje poskytnuté konzultantom boli vždy, keď to bolo možné, podrobené krížovej kontrole s ostatnými zdrojmi a dospelo sa k záveru, že sú primerane presné. Napokon sa poznamenáva, že konzultant má jednu databázu, ktorá sa pravidelne aktualizuje nezávisle od potrieb a požiadaviek klientov. Táto databáza sa použila na sumarizáciu a vytvorenie štatistických informácií o fotovoltickom priemysle, a preto tvrdenie, že údaje neboli objektívne, sa muselo zamietnuť.

(492)   Po konečnom sprístupnení informácií jedna zainteresovaná strana tvrdila, že Komisia nezverejnila zdroje, použitú metodiku ani spoločnosti, s ktorými spolupracoval konzultant na zostavení poskytnutých makroekonomických údajov. Ďalšia zainteresovaná strana opätovne tvrdila, že z metodiky použitej konzultantom vyplývajú nepresné výsledky. Niektoré zainteresované strany žiadali o dodatočné informácie o metodike, ktorú použil konzultant, ako napr. priemerná miera vyplnených dotazníkov/uskutočnených rozhovorov, percento zozbieraných údajov prostredníctvom každého kanálu, postup ich overovania, aproximácie/predpoklady použité na vyprodukovanie údajov, počet spoločností, v prípade ktorých sa vykonali aproximácie, a aspoň rozpätie počtu zamestnancov konzultanta.

(493)   V súvislosti s týmito tvrdeniami sa poznamenáva, že po uložení predbežných zistení Komisia poskytla zainteresovaným stranám metodiku a zdroje, ktoré použil konzultant pri sumarizácii údajov, a odpovedala na konkrétne otázky zainteresovaných strán v tejto súvislosti pri predbežnom zverejnení antidumpingových informácií. Dodatočné žiadosti o informácie od zainteresovaných strán po konečnom sprístupnení informácií sa považujú za obsiahnuté v informáciách, ktoré boli poskytnuté pri uložení dočasných ciel v rozsahu, ktorý dovoľovali obmedzenia z dôvodu zachovania dôvernosti. Navyše sa zdôrazňuje, že Komisia na mieste overila postup, akým konzultant zbiera a sumarizuje údaje, ako aj príslušné východiskové predpoklady na sumarizáciu údajov. Výsledky overovania boli uspokojivé a Komisia sa utvrdila o primeranosti východiskových predpokladov a o kvalite údajov, ktoré poskytol konzultant. Strany navyše nespochybnili údaje ako také.

(494)   Po konečnom sprístupnení informácií ďalšia strania požiadala o vysvetlenia týkajúce sa počtu výrobcov z Únie, ktorých konzultant vzal do úvahy pri zbere údajov, a prekrývania sa týchto výrobcov s približne 215 výrobcami z Únie známymi Komisii. V tejto súvislosti sa spresňuje, že výrobcovia z Únie, ktorých vzal do úvahy konzultant, sú z veľkej časti tí istí výrobcovia, ktorí sú v súčasnosti známi ako predstavitelia výrobného odvetvia Únie v rámci tohto prešetrovania, ako sa uvádza v odôvodnení 475.

(495)   Po konečnom sprístupnení informácií jedna strana tvrdila, že Komisia vykonala analýzu ujmy nekonzistentným spôsobom, pretože ju vykonala osobitne za moduly a za články, zatiaľ čo výpočet ujmy a subvenčného rozpätia sa stanovil ako spoločný vážený priemer modulov a článkov. V tejto súvislosti sa poznamenáva, že ukazovatele sa síce predložili osobitne za každý druh výrobku, avšak závery, ku ktorým sa dospelo v súvislosti s jednotlivými ukazovateľmi, sa vzťahujú na výrobok, ktorý je predmetom vyšetrovania, ako celok. Takisto sa pripomína, že moduly a články tvoria jeden výrobok, a preto subvenčné rozpätia a úroveň odstránenia ujmy sa stanovili na tomto základe. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(496)   A napokon iná strana tvrdila, že výpočet hodnôt makroekonomických ukazovateľov v období prešetrovania nesprávne vychádzal z jednoduchého priemeru rokov 2011 a 2012, pretože takáto metodika nie je objektívna a nevedie k výsledkom, ktoré odrážajú skutočný stav v období prešetrovania. Spresňuje sa, že jednoduchý priemer údajov sa použil len v prípade podobných trendov v daných obdobiach. Ak boli trendy odlišné, metodika sa primerane upravila a zohľadnila sa skutočná situácia na trhu. Dotknutá strana nerozvinula, v akej miere by výsledky použitej metodiky neodrážali skutočnú situáciu na trhu. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

4.2.        Určenie príslušného trhu Únie

(497)   Časť výrobného odvetvia Únie je vertikálne integrovaná a podstatná časť výroby výrobného odvetvia Únie bola určená na vlastnú spotrebu, najmä v prípade výroby článkov.

(498)   S cieľom zistiť, či výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu, a na určenie spotreby a iných hospodárskych ukazovateľov sa preskúmala otázka, či a do akej miery sa zohľadnilo následné použitie podobného výrobku vyrábaného výrobným odvetím Únie (použitie na vlastnú spotrebu).

(499)   S cieľom poskytnúť čo najúplnejší obraz o situácii vo výrobnom odvetví Únie sa analyzovali údaje vzťahujúce sa na celú činnosť v oblasti podobného výrobku a následne sa určilo, či bola výroba určená na vlastnú spotrebu alebo pre voľný trh.

(500)   Zistilo sa, že z hľadiska celkovej činnosti (vrátane použitia na vlastnú spotrebu odvetvia) by sa mali preskúmať tieto hospodárske ukazovatele týkajúce sa výrobného odvetvia Únie: spotreba, objem predaja, výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, rast, investície, zásoby, zamestnanosť, produktivita, peňažný tok, návratnosť investícií, schopnosť získavať kapitál a výška napadnuteľných subvencií. Dôvodom je, že pri prešetrovaní sa zistilo, že tieto ukazovatele by sa mohli primerane preskúmať vo vzťahu k celkovej činnosti, keďže výroba určená na vlastnú spotrebu bola rovnako ovplyvnená hospodárskou súťažou dovozu z príslušnej krajiny. V ďalšej časti sa trh vlastnej spotreby a voľný trh spoločne označujú ako „celkový trh“.

(501)   Pokiaľ ide o ziskovosť, analýza sa zamerala na voľný trh, keďže sa zistilo, že ceny na trhu vlastnej spotreby nie vždy vyjadrovali trhové ceny a nemali vplyv na tento ukazovateľ.

(502)   Viaceré strany tvrdili, že ujma by sa mala posúdiť zvlášť pre trh vlastnej spotreby a zvlášť pre voľný trh. Jedna strana tvrdila, že údaje týkajúce sa článkov určených na vlastnú spotrebu by sa mali vylúčiť z posudzovania ujmy, pretože subvencovaný dovoz na ne nemá vplyv.

(503)   Pri prešetrovaní sa zistilo, že vertikálne integrovaní výrobcovia z Únie boli nútení dovážať subvencované výrobky (články) a prerušiť výrobu týchto výrobkov, ktorá bola nákladnejšia ako cena dovozu v dôsledku cenového tlaku, ktorý vytvoril subvencovaný dovoz. Pri prešetrovaní sa ďalej zistilo, že na voľnom trhu a trhu vlastnej spotreby sa objavovali rovnaké cenové trendy, čo dosvedčuje, že daný dovoz mal na obidva trhy rovnaký vplyv.

(504)   Po konečnom sprístupnení informácií viaceré strany opätovne tvrdili, že Komisia neposkytla vhodnú a opodstatnenú analýzu trhu vlastnej spotreby ani dôvody, prečo sa nepodarilo vykonať osobitnú analýzu. Jedna strana tvrdila, že sa neposkytli žiadne informácie o význame výroby v Únii určenej na použitie na vlastnú spotrebu. Ďalej sa tvrdilo, že odôvodnenie 106 dočasného antidumpingového nariadenia, v ktorom sa dospelo k záveru, že ceny na trhu vlastnej spotreby nie vždy odrážali trhové ceny, protirečí záverom uvedeným v odôvodnení 503, že na voľnom trhu a trhu vlastnej spotreby sa objavovali rovnaké cenové trendy.

(505)   Po prvé sa poznamenáva, že v odôvodnení 105 dočasného antidumpingového nariadenia sa uvádzajú dôvody, prečo sa uznalo za vhodné preskúmať ukazovatele ujmy (okrem ziskovosti), ktoré sa vzťahovali na celkovú činnosť výrobného odvetvia Únie vrátane použitia na vlastnú spotrebu. V tejto súvislosti sa pripomína, že ako sa tiež uvádza v tom istom odôvodnení, výroba určená na vlastné použitie bola rovnako ovplyvnená hospodárskou súťažou dovozu z ČĽR, čo dotknuté zainteresované strany nespochybnili. Tvrdenie, že sa neposkytli žiadne vysvetlenia o dôvodoch nevykonania osobitnej analýzy, sa preto muselo zamietnuť. Podobne - ako vyplýva z tohto záveru, sa taktiež muselo zamietnuť tvrdenie, že sa mala vykonať takáto osobitná analýza trhu vlastnej spotreby.

(506)   Po druhé, na základe uvedených skutočností sa význam výroby v Únii určenej na vlastnú spotrebu síce nepovažoval sa zásadný prvok, poznamenáva sa však, že výroba článkov v Únii určených na vlastnú spotrebu predstavovala asi polovicu celkovej výroby v období prešetrovania. Napokon sa spresňuje, že fakt, že ceny na trhu vlastnej spotreby neodrážajú ceny na voľnom trhu, nemusí nutne protirečiť faktu, že u oboch cien sa objavujú rovnaké trendy, pretože ešte stále môžu byť na rôznych úrovniach alebo pohyb cien môže byť na vyššom alebo nižšom stupni, a vytvárať tak rôzny obraz. Na základe uvedených skutočností sa tvrdenia o trhu vlastnej spotreby zamietli.

(507)   Dotknuté strany neposkytli nijaké informácie, ktoré by zmenšili význam tohto zistenia. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa tvrdenia v tejto súvislosti zamietli.

4.3.        Spotreba v Únii

(508)   Spotreba v Únii zahŕňala celkový objem dovozu príslušného výrobku a objem celkového predaja podobného výrobku v Únii vrátane výrobkov určených na vlastnú spotrebu. Žiadne úplné údaje o celkovom predaji výrobného odvetvia Únie na trhu Únie neboli k dispozícii. Okrem toho dovoz do Únie sa registroval v rámci colných položiek zahŕňajúcich ďalšie výrobky, na ktoré sa nevzťahuje toto prešetrovanie, a údaje Eurostatu o objeme dovozu boli v tonách. Preto nebolo možné použiť údaje Eurostatu na určenie objemu a hodnôt dovozu. Spotreba v Únii bola preto založená na údajoch, ktoré poskytol konzultant podľa postupu uvedeného v predchádzajúcom texte, a bola podrobená krížovej kontrole s verejnými zdrojmi, ako sú napríklad prieskumy trhu a verejne dostupné štúdie, a s overenými vyplnenými dotazníkmi.

(509)   Spotreba Únie sa vyvíjala nasledovne:

Tabuľka 1-a

Spotreba modulov v Únii (v MW)

            ||             2009 ||             2010 ||             2011 ||             OP

            Celkový trh ||             5 465 ||             12 198 ||             19 878 ||             17 538

            Index (2009=100) ||             100 ||             223 ||             364 ||             321

Zdroj: Europressedienst

Tabuľka 1-b

Spotreba článkov v Únii (v MW)

            ||             2009 ||             2010 ||             2011 ||             OP

            Celkový trh ||             2 155 ||             3 327 ||             4 315 ||             4 021

            Index (2009=100) ||             100 ||             154 ||             200 ||             187

Zdroj: Europressedienst

(510)   V posudzovanom období od roku 2009 do obdobia prešetrovania sa celková spotreba v Únii zvýšila v prípade modulov o 221 % a článkov o 87 %, v období prešetrovania sa však v porovnaní s rokom 2011 znížila. V porovnaní s úrovňou v roku 2009 sa vo všeobecnosti spotreba výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, v Únii podstatne zvýšila.

(511)   Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že údaje o spotrebe výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, v Únii sa výrazne rôznia v závislosti od použitého zdroja. Táto strana tvrdila, že spoľahlivé údaje je možné zostaviť len na základe informácií zozbieraných od špecializovaných inštitúcií alebo výskumných stredísk. Vzhľadom na vysvetlenia a závery v odôvodneniach 481 až 483 o spoľahlivosti údajov, ktoré poskytol konzultant, a ktoré sa použili pri prešetrovaní, tento argument sa zamietol.

(512)   Tá istá strana tvrdila, že spotreba v Únii by sa nemala určovať výlučne na základe súčtu dostupných výrobných kapacít modulov v Únii a že skôr by sa mala od nej odpočítať spotreba modulov na vlastné projekty odvetvia Únie. Tento argument sa zamietol, pretože spotreba modulov sa určila na základe novo inštalovaných kapacít v Únii. Ide o zaužívaný postup pri určovaní spotreby modulov. Spotreba článkov sa určila na základe výroby modulov v Únii.

(513)   Ďalšia strana tvrdila, že v metodike, ktorú opísal konzultant, sa uznáva, že je náročné ustanoviť spoľahlivé údaje o spotrebe. Ďalej sa tvrdilo, že údaje o dovoze, ako aj o predaji výrobného odvetvia Únie na vývoz vychádzali z neoveriteľných odhadov alebo z neúplných údajov a že krížová kontrola uskutočnená Komisiou nebola dostatočná, aby umožnila dospieť k záveru, že tieto údaje boli skutočne spoľahlivé a presné.

(514)   Ako sa už uviedlo v odôvodneniach 481 až 482, Komisia overila kvalitu údajov a metodiky použité na ich zber počas návštevy na mieste, na základe ktorej sa usúdilo, že použité metodiky boli vhodné a výsledky boli primerane spoľahlivé. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

4.4.        Dovoz z príslušnej krajiny

4.4.1.     Objem dovozu z príslušnej krajiny a podiel dovozu z príslušnej krajiny na trhu

(515)   Dovoz z príslušnej krajiny do Únie sa vyvíjal tak, ako sa uvádza v tabuľkách v tejto časti. Údaje sa uvádzajú len v indexoch a rozpätiach z dôvodu utajenia dôverných informácií. Dôvodom je, že dovoz vykonaný vyvážajúcim výrobcom, u ktorého sa nezistili nijaké subvencie, ako sa uvádza v odôvodnení 472, sa odpočítali od celkového dovozu z ČĽR.

Tabuľka 2-a

Dovoz modulov z ČĽR (v MW)

|| 2009 || 2010 || 2011 || OP

Objem dovozu z ČĽR Index (2009=100) || 100 || 251 || 462 || 408

Podiel na celkovom trhu || 60 % - 65 % || 68 % - 73 % || 75 %-80 % || 78 % - 83 %

Zdroj: Europressedienst

Tabuľka 2-b

Dovoz článkov z ČĽR (v MW)

|| 2009 || 2010 || 2011 || OP

Objem dovozu z ČĽR Index (2009=100) || 100 || 273 || 491 || 506

Podiel na celkovom trhu || 5 % - 10 % || 12 % - 17 % || 17 % - 22 % || 22 % - 27 %

Zdroj: Europressedienst

(516)   Objemy dovozu z príslušnej krajiny do Únie sa v posudzovanom období podstatne zvýšili, a to v prípade modulov o 300 % a článkov o viac než 400 %. Viedlo to k významnému zvýšeniu trhového podielu dovozu z príslušnej krajiny do Únie. Konkrétne trhové podiely dovozu z príslušnej krajiny sa zvýšili v prípade modulov z [60 % – 65 %] na [78 % – 83 %] a článkov z [5 % – 10 %] na [22 % – 27 %]. V období od roku 2009 do obdobia prešetrovania sa vo všeobecnosti dovoz príslušného výrobku z ČĽR z hľadiska objemu a podielu na trhu podstatne zvýšil.

(517)   Treba poznamenať, že zvýšenie dovozu príslušného výrobku z príslušnej krajiny bolo omnoho vyššie než zvýšenie jeho spotreby v Únii. Vyvážajúci výrobcovia preto mohli profitovať z narastajúcej spotreby v Únii a ich postavenie na trhu sa posilnilo na základe väčších trhových podielov.

(518)   Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že údaje o objemoch dovozu výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, sa výrazne rôznia v závislosti od použitého zdroja. Táto strana tvrdila, že spoľahlivé údaje je možné zostaviť len na základe informácií zozbieraných od špecializovaných inštitúcií alebo výskumných stredísk. Vzhľadom na vysvetlenia a závery v odôvodneniach 481 až 483 o spoľahlivosti údajov, ktoré sa použili pri prešetrovaní, tento argument sa zamietol.

(519)   Po konečnom sprístupnení informácií jedna zainteresovaná strana spochybnila metodiku použitú na určenie celkovej dovoznej hodnoty z ČĽR, pričom tvrdila, že sa zakladala na transakciách uskutočnených na úrovni sadzby CIF pred zaplatením cla, a preto nie je jednoznačné, že tieto transakcie boli určené na spotrebu v Únii. V súvislosti s týmto tvrdením sa spresňuje, že celková dovozná hodnota z ČĽR, ktorú poskytol konzultant, sa v zisteniach nepoužila a že počas prešetrovania sa určili len objemy dovozu a ceny dovozu. Keďže dotknutá zainteresovaná strana nespochybnila metodiku na určenie cien dovozu ako takú, odkazuje sa na príslušné zistenia v odôvodneniach 520 až 528 tohto nariadenia. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

4.4.2.     Dovozné ceny a cenové podhodnotenie

(520)   Priemerná cena dovozu z príslušnej krajiny do Únie sa vyvíjala takto:

Tabuľka 3-a

Dovozná cena modulov z ČĽR (v EUR/kW)

|| 2009 || 2010 || 2011 || OP

Dovozné ceny || 2 100 || 1 660 || 1 350 || 764

Index (2009=100) || 100 || 79 || 64 || 36

Zdroj: Europressedienst a overené vyplnené dotazníky zo vzorky

Tabuľka 3-b

Zdroj:

|| 2009 || 2010 || 2011 || OP

Dovozné ceny || 890 || 650 || 620 || 516

Index (2009=100) || 100 || 73 || 70 || 58

Zdroj: Europressedienst a overené vyplnené dotazníky

(521)   Priemerná dovozná cena modulov a článkov z ČĽR sa v posudzovanom období podstatne znížila. V prípade modulov sa priemerná dovozná cena znížila o 64 %, a to z 2 100 EUR/kW v roku 2009 na 764 EUR/kW v období prešetrovania. Podobne sa znížila priemerná dovozná cena článkov z ČĽR o 42 %, a to z 890 EUR/kW na 516 EUR/kW.

(522)   Celkove sa cena príslušného výrobku od roku 2009 do obdobia prešetrovania výrazne znížila.

(523)   Jeden spolupracujúci neprepojený dovozca tvrdil, že dovozné ceny by sa mali určiť na základe údajov o jeho dovoze príslušného výrobku do Únie, ktoré tento dovozca poskytol počas prešetrovania. Údaje, ktoré tento dovozca poskytol počas prešetrovania, však predstavovali len zlomok z celkového dovozu do Únie a na tomto základe by nebolo možné vyvodiť žiadne zmysluplné závery o priemernej dovoznej cene celého dovozu z ČĽR počas celého prešetrovaného obdobia, ktoré pokrýva niekoľko rokov. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(524)   Ďalšia strana tvrdila, že sa nevysvetlila metodika na určenie cien, a to najmä pokiaľ ide o postup zlučovania a zladenia údajov z rôznych zdrojov. Okrem toho sa tvrdilo, že náklady na dovoz mali vychádzať z overených informácií zozbieraných počas prešetrovania, a nie z odhadov.

(525)   Metodika, ktorá sa poskytla zainteresovaným stranám, sa považuje za dostatočne úplnú na to, aby bolo možné pochopiť, ako boli údaje určené. Pokiaľ ide o náklady na „dovoz“, spresňuje sa, že úprava sa vykonala na spotových cenách s cieľom priblížiť sa cenám CIF. Uskutočnený odhad sa potvrdil prostredníctvom údajov zozbieraných počas prešetrovania.

(526)   S cieľom určiť cenové podhodnotenie počas obdobia prešetrovania sa porovnávali vážené priemery predajných cien jednotlivých druhov výrobkov výrobcov v Únii zaradených do vzorky účtovaných neprepojeným zákazníkom na trhu Únie, upravených na úroveň cien zo závodu, so zodpovedajúcimi váženými priemermi dovozných cien jednotlivých druhov výrobkov spolupracujúcich čínskych vyvážajúcich výrobcov účtovaných prvému nezávislému zákazníkovi na trhu Únie, stanovených na základe cien CIF s primeranými úpravami o náklady po dovoze, t. j. colné konanie, náklady na manipuláciu a naloženie. Použili sa priemerné náklady po dovoze dvoch dovozcov modulov zaradených do vzorky, pokiaľ boli k dispozícii.

(527)   Cenové porovnanie sa uskutočnilo podľa druhu pri každej transakcii na rovnakej úrovni obchodovania, v prípade potreby primerane upravenej, a po odpočítaní zliav a rabatov. Z výsledkov porovnania vyjadrených ako percentuálny podiel obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania vyplynuli vážené priemery rozpätia cenového podhodnotenia v rozsahu [19,8 % – 37,5 %] v prípade modulov a [12,6 % – 53,8 %] v prípade článkov, a [19,8 % – 37,5 %] v prípade príslušného výrobku vo všeobecnosti.

(528)   Treba poznamenať, že v prípade jedného vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky sa vypočítalo záporné cenové podhodnotenie článkov. Keďže však vyvezené množstvá neboli veľké, tento údaj nemožno považovať za reprezentatívny. Iný vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky spochybnil zdroj úpravy monočlánkov na multičlánky, svoje tvrdenie však nepodložil. Keďže vyvážajúcemu výrobcovi sa nepodarilo spochybniť danú úpravu ani neposkytol žiadne informácie alebo dôkazy, táto námietka sa zamietla.

4.5.        Hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie

4.5.1.     Všeobecne

(529)   Podľa článku 8 ods. 4 základného nariadenia Komisia preskúmala všetky významné hospodárske faktory a indexy, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Únie. Ako sa uvádza v odôvodneniach 14 až 22, na preskúmanie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie sa použil výber vzorky.

(530)   Komisia na účely analýzy ujmy rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia analyzovala makroekonomické ukazovatele za posudzované obdobie na základe údajov získaných od nezávislého konzultanta, ktoré sa vždy, keď to bolo možné, podrobili krížovej kontrole s inými dostupnými zdrojmi, a z overených vyplnených dotazníkov výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Komisia analyzovala mikroekonomické ukazovatele na základe overených vyplnených dotazníkov výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(531)   Na účely tohto prešetrovania sa na základe informácií týkajúcich sa všetkých výrobcov podobného výrobku v Únii posúdili tieto makroekonomické ukazovatele: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, výška napadnuteľných subvencií a zotavenie po subvencovaní alebo dumpingu v minulosti.

(532)   Na základe informácií týkajúcich sa výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ktorí vyrábajú podobný výrobok, sa posúdili tieto mikroekonomické ukazovatele: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(533)   Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že trhové podmienky pre príslušný výrobok sa v jednotlivých členských štátoch odlišujú, a preto by sa mala analýza ujmy vykonať jednotlivo na úrovni každého členského štátu. Toto tvrdenie nebolo opodstatnené. Okrem toho sa pri prešetrovaní nezistili žiadne konkrétne okolnosti odôvodňujúce analýzu ujmy v jednotlivých členských štátoch. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(534)   Niektoré strany spochybnili celkovú spoľahlivosť makroekonomických ukazovateľov ujmy, ktoré Komisia použila na účely tohto prešetrovania. Namietali, že trendy stanovené pre niekoľko z týchto ukazovateľov sa odlišovali od trendov rovnakých ukazovateľov, ktoré sa stanovili pre výrobcov v Únii zaradených do vzorky. Osobitne sa poukazovalo na výrobu v Únii, produktivitu, predajnosť, náklady práce a zamestnanosť.

(535)   Makroekonomické ukazovatele boli stanovené vo vzťahu ku všetkým výrobcom v Únii. V prípade, že sa údaje zhromažďujú vo vzťahu k jednotlivým výrobcom v Únii alebo ku skupine výrobcov v Únii (t. j. výrobcovia v Únii zaradení do vzorky), trendy nie sú vždy rovnaké, keďže napr. postavenie každej posudzovanej spoločnosti sa pri takomto porovnaní neberie do úvahy. Výsledky porovnania makroekonomických ukazovateľov, ktoré sa vzťahujú na všetkých výrobcov v Únii a na výrobcov v Únii zaradených do vzorky, preto nemusia byť úplne zmysluplné a neumožňujú vyvodiť záver, že jeden alebo druhý súbor údajov je nespoľahlivý. V každom prípade pri porovnaní trendov makroekonomických ukazovateľov výrobného odvetvia Únie s rovnakými konsolidovanými ukazovateľmi výrobcov v Únii zaradenými do vzorky možno badať rozdiely v trendoch v prípade niekoľkých ukazovateľov, ako sú výroba, výrobná kapacita, objem predaja, zamestnanosť a produktivita výrobného odvetvia Únie od roku 2011 do obdobia prešetrovania. V prípade všetkých týchto ukazovateľov boli výrobcovia v Únii výkonnejší ako celkové výrobné odvetvie Únie. Dôvodom je, že v období prešetrovania výrobcovia v Únii, ktorí nie sú zaradení do vzorky, zastavili svoju výrobu alebo sa stali platobne neschopnými, čo malo negatívny vplyv na makroekonomický ukazovateľ vypočítaný na úrovni Únie. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(536)   Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že záver uvedený v odôvodnení 153 dočasného antidumpingového nariadenia, podľa ktorého z analýzy situácie výrobného odvetvia Únie vyplýva v prípade všetkých hlavných ukazovateľov ujmy jasne klesajúci trend, nevychádza z údajov, ktoré poskytol konzultant. V tejto súvislosti sa spresňuje, že makroekonomické ukazovatele uvedené v tabuľkách 4-a až 6-c dočasného antidumpingového nariadenia na jednej strane vychádzali z údajov, ktoré poskytol konzultant, a vždy, keď to bolo možné, sa podrobili krížovej kontrole s inými dostupnými zdrojmi. Mikroekonomické ukazovatele uvedené v tabuľkách 7-a až 11-c dočasného antidumpingového nariadenia na druhej strane vychádzali z údajov, ktoré poskytli výrobcovia v EÚ zaradení do vzorky, a Komisia ich overila v rámci kontroly na mieste. Takisto treba poznamenať, že rozhodujúce faktory ujmy výrobného odvetvia Únie, ako je miera ziskovosti výrobného odvetvia Únie, priemerná predajná cena v Únii či výpočet cenového podhodnotenia vychádzali z údajov, ktoré poskytli výrobcovia v Únii zaradení do vzorky a vyvážajúci výrobcovia a ktoré boli overené na mieste. Uvedené tvrdenie sa preto zamietlo.

4.5.2.     Makroekonomické ukazovatele

4.5.2.1.  Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(537)   Celková výroba v Únii, výrobná kapacita a využitie kapacity sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 4-a

Moduly – výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity (MW)

|| 2009 || 2010 || 2011 || OP

Objem výroby || 2 155 || 3 327 || 4 315 || 4 021

Index (2009=100) || 100 || 154 || 200 || 187

Výrobná kapacita || 4 739 || 6 983 || 9 500 || 9 740

Index (2009=100) || 100 || 147 || 200 || 206

Využitie kapacity || 45 % || 48 % || 45 % || 41 %

Zdroj: Europressedienst

Tabuľka 4-b

Články – výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity (MW)

|| 2009 || 2010 || 2011 || OP

Objem výroby || 1 683 || 2 376 || 2 723 || 2 024

Index (2009=100) || 100 || 141 || 162 || 120

Výrobná kapacita || 2 324 || 3 264 || 3 498 || 3 231

Index (2009=100) || 100 || 140 || 151 || 139

Využitie kapacity || 72 % || 73 % || 78 % || 63 %

Zdroj: Europressedienst

(538)   Celková výroba modulov v Únii sa v posudzovanom období zvýšila o 87 %. V roku 2011 výroba dosiahla vrchol a v období prešetrovania sa znížila. Výroba modulov v Únii sa zvyšovala omnoho pomalšie než spotreba, ktorá sa v tom istom období viac ako strojnásobila. Vzhľadom na podstatné zvýšenie spotreby výrobcovia z Únie v posudzovanom období zdvojnásobili svoju výrobnú kapacitu modulov. Napriek vyšším úrovniam výroby sa však miera využitia kapacity výrobného odvetvia Únie znížila o 4 percentuálne body a v období prešetrovania dosiahla len 41 %.

(539)   Výroba článkov v Únii sa v posudzovanom období celkove zvýšila o 20 %. V roku 2011 dosiahla vrchol a potom sa v období prešetrovania znížila. Vývoj výroby článkov v Únii bol podobný ako vývoj spotreby v Únii, pričom do roku 2011 sa zaznamenalo mierne zvyšovanie a potom v období prešetrovania výraznejší pokles. Výrobné odvetvie Únie v súlade s vývojom spotreby najprv zvýšilo do roku 2011 svoju kapacitu o 51 %, ktorá sa potom v období prešetrovania znížila. Celkove sa kapacita v posudzovanom období zvýšila o 39 %. Miera využitia kapacity sa do roku 2011 zvyšovala, pričom dosiahla vrchol 78 %, a potom sa v období prešetrovania znížila o 15 percentuálnych bodov. Celkove sa využitie kapacity výrobného odvetvia Únie v prípade článkov v posudzovanom období znížilo a v období prešetrovania dosiahlo 63 %.

(540)   Výrobné odvetvie Únie preto vzhľadom na zvýšenú spotrebu rozšírilo svoju kapacitu. Úrovne výroby výrobného odvetvia Únie sa však zvyšovali omnoho pomalším tempom než spotreba, čo v posudzovanom období viedlo k zníženiu miery využitia kapacity v súvislosti s príslušným výrobkom.

(541)   Združenie AFASE tvrdilo, že objem výroby stanovený pre moduly a články v odôvodnení 537 a výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie stanovená pre moduly a články v tom istom odôvodnení sú prehnané a z údajov, ktoré poskytli iné zdroje (napr. EPIA, IMS a BNEF) vyplývajú menšie objemy. Tieto údaje sa použili v odôvodnení 537.

(542)   Objem výroby uvedený v odôvodnení 537 vychádza z informácií kótovaných spoločností aj nekótovaných spoločností. Vývoj výroby v Únii stanovený v odôvodnení 537 je teda zlučiteľný s vývojom spotreby v Únii stanovenej v odôvodnení 509. Naopak, údaje o objemoch výroby, ktoré poskytlo združenie AFASE, vykazovali rozdielne trendy v porovnaní so spotrebou v Únii stanovenou v odôvodnení 509 a so štatistikou spotreby v Únii, ktorú zverejnilo združenie EPIA.

(543)   Pokiaľ ide o výrobnú kapacitu, pri prešetrení sa zistilo, že do záverov uvedených v odôvodnení 537 bola zahrnutá výrobná kapacita spoločností, ktoré požiadali o začatie konkurzného konania alebo zastavili výrobu počas obdobia prešetrenia, pričom nepredali svoje výrobné závody a stroje, a teda boli schopné veľmi rýchlo znovu začať výrobu. Podobne ako sa uviedlo v odôvodnení 542, do údajov v odôvodnení 537 boli zahrnuté údaje od nekótovaných spoločností.

(544)   Údaje, ktoré poskytol nezávislý konzulant, sa podrobili krížovej kontrole a overili sa, pričom sa zistilo, že sú opodstatnene presné. Na základe uvedených skutočností sa nezistil rozpor údajov, ktoré poskytlo združenie AFASE a ktoré vychádzali z iných dostupných zdrojov, so zisteniami dočasného antidumpingového nariadenia.

(545)   V každom prípade by akceptovanie údajov, ktoré poskytlo združenie AFASE, nemalo vplyv na celkové zistenie, podľa ktorého výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu, keďže trend týchto ukazovateľov, t. j. výroby Únie a výrobnej kapacity Únie, by bol ešte výraznejší.

(546)   Jeden spolupracujúci neprepojený vývozca namietol, že objem výroby, výrobná kapacita a využitie kapacity sa mali stanoviť len na základe údajov, ktoré poskytli výrobcovia v Únii zaradení do vzorky. Keďže však ide o makroekonomické ukazovatele, mali by sa stanoviť na úrovni všetkých výrobcov v Únii, aby sa umožnil zmysluplný a úplný obraz o situácii výrobného odvetvia Únie. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(547)   Po konečnom sprístupnení informácií jedna strana požiadala Komisiou o spresnenie postupu, ktorým konzultant vypočítal ročnú výrobu v Únii. Ďalšia strana požiadala Komisiu, aby podrobnejšie vysvetlila, ako sa zladili rôzne dostupné údaje týkajúce sa celkovej výrobnej kapacity v Únii. Ďalšia strana tvrdila, že celková výroba a výrobná kapacita v Únii sa mala zistiť u výrobcov v Únii, ktorí boli zaradení do vzorky, pretože takýmto spôsobom by sa dosiahol spoľahlivejší výsledok. V tejto súvislosti sa tvrdilo, že verejne dostupné údaje boli nepresné vzhľadom na dôvernú povahu týchto údajov a že akékoľvek výskumné centrum alebo konzultant musia zakladať svoje analýzy na určitom počte odhadov a predpokladov.

(548)   Spresňuje sa, že ročná výroba v Únii sa vypočítala na základe údajov, ktoré konzultantovi nahlásili výrobcovia z Únie. Ak nebolo možné získať údaj o ročnej výrobe určitého výrobcu z Únie za určitý rok, tento údaj sa odhadol prostredníctvom uplatnenia miery využitia výrobnej kapacity z predchádzajúceho roka na novú výrobnú kapacitu daného roka. Inštitúcie zároveň porovnali údaje získané od konzultanta s údajmi nahlásenými v odpovediach výrobného odvetvia Únie na dotazníky o situácii pred začatím konania. Tieto údaje boli podobné.

(549)   V súvislosti s požiadavkou na poskytnutie podrobnejšieho vysvetlenia postupu zladenia rôznych dostupných údajov o výrobnej kapacite Únie sa poznamenáva, že tieto informácie sa zainteresovaným stranám už poskytli na nahliadnutie v otvorenom spise. Táto žiadosť bola preto zamietnutá.

(550)   Výroba a výrobná kapacita Únie sú makroekonomické ukazovatele, a preto sa museli stanoviť na úrovni celého výrobného odvetvia Únie, a nie len na úrovni výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(551)   Po konečnom sprístupnení informácií jedna strana tvrdila, že metodika použitá na zber údajov (najmä rozhovory a návštevy výrobných lokalít) neumožňujú dospieť k spoľahlivým výsledkom vzhľadom na dôvernú povahu týchto údajov a v dôsledku neochoty spoločností ich poskytnúť. Táto metodika sa preto nemôže považovať za vhodnú. Mal to údajne potvrdzovať fakt, že napriek tomu, že konzultant použil oveľa vyšší počet výrobcov z Únie, ako je počet zohľadnený Komisiou pri skúmaní situácie v začiatočnej fáze, celkový objem výroby, ktorý stanovil konzultant, je nižší než celkový objem výroby stanovený Komisiou na účely preskúmania situácie. Táto strana ďalej tvrdila, že následne informácie súvisiace s týmto ukazovateľom ujmy sa nemôžu považovať za nesporný dôkaz v zmysle článku 8 ods. 1 základného nariadenia.

(552)   V prvom rade sa spresňuje, že počet výrobcov zohľadnených konzultantom na jednej strane a Komisiou na druhej strane, bol prevažne rovnaký, a že argument, podľa ktorého výsledky neboli jednotné, sa preto musel zamietnuť. Ďalej sa pripomína, že údaje zozbierané konzultantom sa podrobili krížovej kontrole s ostatnými zdrojmi vždy, keď to bolo možné, a zistilo sa, že odhady boli dostatočne spoľahlivé. Preto sa potvrdzuje, že informácie o výrobných údajoch, ktoré poskytol konzultant, sa považujú za nesporný dôkaz v zmysle článku 8 ods. 1 základného nariadenia.

4.5.2.2.  Objem predaja a podiel na trhu

(553)   Objem predaja výrobného odvetvia Únie a jeho podiel na trhu sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 5-a

Moduly – objem predaja a podiel na trhu (v MW)

|| 2009 || 2010 || 2011 || OP

Objem predaja na trhu Únie || 1 037 || 1 890 || 2 683 || 2 357

Index (2009=100) || 100 || 182 || 259 || 227

Podiel na trhu || 19 % || 15 % || 13 % || 13 %

Zdroj: Europressedienst

Tabuľka 5-b

Články – objem predaja a podiel na trhu (v MW)

|| 2009 || 2010 || 2011 || OP

Objem predaja na celkovom trhu || 1 470 || 1 913 || 2 245 || 1 545

Index (2009=100) || 100 || 130 || 153 || 105

Podiel na trhu || 68 % || 57 % || 52 % || 38 %

Zdroj: Europressedienst

(554)   V posudzovanom období sa objem predaja modulov zvýšil o 127 %. V kontexte zvýšenia spotreby o 221 % sa to však premietlo do zníženia trhového podielu výrobného odvetvia Únie z 19 % v roku 2009 na 13 % v období prešetrovania. Pokiaľ ide o články, predaj výrobného odvetvia Únie sa zvýšil len zanedbateľne o 5 %, kým spotreba sa zvýšila o 87 % a výsledkom bolo, že podiel na trhu sa znížil zo 68 % v roku 2009 na 38 % v období prešetrovania. Vzhľadom na narastajúcu spotrebu sa predaj modulov a článkov výrobného odvetvia Únie zvýšil omnoho menej než dovoz z príslušnej krajiny. Výrobné odvetvie Únie preto nemohlo profitovať z rastúcej spotreby. Na základe toho sa trhové podiely modulov a článkov v posudzovanom období znížili.

(555)   Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že trhový podiel výrobného odvetvia Únie v prípade modulov bol už v roku 2009 len 19 % a že pokles o 6 percentuálnych bodov v posudzovanom období nemožno považovať za ujmu.

(556)   Zníženie podielu na trhu o 6 percentuálnych bodov v posudzovanom období treba vnímať na pozadí zvýšenia spotreby modulov v Únii o viac než 200 % v rovnakom období. Ako sa už uviedlo, ani v situácii zvýšenej spotreby odvetvie nebolo schopné proporcionálne zvýšiť objem predaja a utrpelo stratu trhového podielu. Tento argument sa preto musel zamietnuť.

(557)   Jedna strana tvrdila, že metodika použitá na zber údajov o predaji (najmä rozhovory a návštevy výrobných lokalít) neumožnila dospieť k spoľahlivým výsledkom vzhľadom na dôvernú povahu týchto údajov a v dôsledku neochoty spoločností ich poskytnúť. Táto metodika sa preto nemôže považovať za vhodnú. Nemôžu sa teda považovať za nesporný dôkaz v zmysle článku 8 ods. 1 základného nariadenia. Ako sa uviedlo v odôvodnení 482, údaje zozbierané konzultantom sa podrobili krížovej kontrole s ostatnými zdrojmi vždy, keď to bolo možné, a zistilo sa, že odhady boli dostatočne spoľahlivé. Preto sa potvrdilo, že informácie o údajoch súvisiacich s predajom, ktoré poskytol konzultant, sa považujú nesporný dôkaz v zmysle článku 8 ods. 1 základného nariadenia.

4.5.2.3.  Zamestnanosť a produktivita

(558)   V posudzovanom období sa zamestnanosť a produktivita vyvíjali takto:

Tabuľka 6-a

Moduly – zamestnanosť a produktivita

|| 2009 || 2010 || 2011 || OP

Počet zamestnancov || 11 779 || 15 792 || 17 505 || 16 419

Index (2009 = 100) || 100 || 134 || 149 || 139

Produktivita Produktivita (kW/zamestnanec) || 183 || 211 || 247 || 245

Index (2009 = 100) || 100 || 115 || 135 || 134

Zdroj: Europressedienst Tabuľka 6-b

Články – zamestnanosť a produktivita

|| 2009 || 2010 || 2011 || OP

Počet zamestnancov || 5 281 || 5 937 || 5 641 || 4 782

Index (2009 = 100) || 100 || 112 || 107 || 91

Produktivita (kW/zamestnanec) || 319 || 400 || 483 || 423

Index (2009 = 100) || 100 || 126 || 151 || 133

Zdroj: Europressedienst

(559)   V období od roku 2009 do obdobia prešetrovania sa zamestnanosť v oblasti modulov zvýšila o 39 %, kým v oblasti článkov sa znížila o 9 %. Poznamenáva sa však, že zamestnanosť v prípade modulov rástla do roku 2011 a potom v období prešetrovania sa znížila. Zamestnanosť v prípade článkov sa zvýšila do roku 2010 a počas roka 2011 a v období prešetrovania sa znížila. Celková produktivita v prípade modulov a článkov zaznamenala pozitívny vývoj, pričom sa zvýšila v prípade modulov o 34 % a v prípade článkov o 33 %. Toto zvýšenie bolo čiastočne výsledkom úsilia výrobného odvetvia Únie zareagovať na tlak subvencovaného dovozu z ČĽR.

(560)   Preto v súlade so znížením výroby modulov v Únii v období od roku 2011 do obdobia prešetrovania sa v tom istom období znížila takisto zamestnanosť v oblasti modulov. Zamestnanosť v oblasti článkov sa do roku 2010 zvýšila a v roku 2011 a v období prešetrovania sa znížila, zatiaľ čo výroba článkov v Únii sa postupne zvyšovala až do roku 2011 a potom sa začala znižovať.

(561)   Po konečnom sprístupnení informácií jedna strana tvrdila, že metodika na stanovenie celkovej zamestnanosti v Únii v posudzovanom období bola nesprávna. Táto strana tvrdila, že ak nebola k dispozícii miera zamestnanosti určitého výrobcu z Únie, zohľadnila sa namiesto nej priemerná zamestnanosť výrobcov z Únie, za ktorých táto informácia k dispozícii bola. Toto tvrdenie sa muselo zamietnuť, pretože na stanovenie zamestnanosti sa použila iná metodika, t. j. ak neboli k dispozícii údaje o zamestnanosti určitého výrobcu z Únie, tento údaj sa odhadol na základe údajov tej istej spoločnosti za predchádzajúce roky. Ako sa uvádza v odôvodnení 482, táto metodika sa overila a zistilo sa, že je primeraná. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

4.5.2.4.  Výška napadnuteľných subvencií a zotavenie po subvencovaní alebo dumpingu v minulosti

(562)   Všetky subvenčné rozpätia sú značne nad úrovňou de minimis. Vplyv rozpätia veľkostí subvencií podliehajúcich vyrovnávacím opatreniam na výrobné odvetvie Únie možno vzhľadom na objem dovozu a dovozné ceny z príslušnej krajiny považovať za významný.

(563)   Keďže toto je prvé antisubvenčné konanie týkajúce sa príslušného výrobku, nie sú dostupné údaje na posúdenie účinkov možného dumpingu alebo subvencovania v minulosti.

4.5.3.     Mikroekonomické ukazovatele

4.5.3.1.  Ceny a faktory ovplyvňujúce ceny

(564)   Priemerné predajné ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7-a

Moduly – priemerné predajné ceny v Únii

|| 2009 || 2010 || 2011 || OP

Priemerná predajná cena v Únii na voľnom trhu (EUR/kW) || 2 198,75 || 1 777,15 || 1 359,35 || 1 030,83

Index (2009 = 100) || 100 || 81 || 62 || 47

Výrobné náklady (EUR/kW) || 2 155,02 || 1 599,44 || 1 400,13 || 1 123,60

Index (2009 = 100) || 100 || 74 || 65 || 52

Zdroj: overené vyplnené dotazníky Tabuľka 7-b ||

Články – priemerné predajné ceny v Únii ||

|| 2009 || 2010 || 2011 || OP ||

Priemerná predajná cena v Únii na voľnom trhu (EUR/kW) || 1 525,09 || 1 160,99 || 777,62 || 474,91 ||

Index (2009 = 100) || 100 || 76 || 51 || 31 ||

Výrobné náklady (EUR/kW) || 1 647,10 || 1 021,67 || 1 057,56 || 745,61 ||

Index (2009 = 100) || 100 || 62 || 64 || 45 ||

Zdroj: overené vyplnené dotazníky

(565)   Predajné ceny sa v posudzovanom období prudko znížili, t. j. v prípade modulov o 53 % a v prípade článkov o 69 %. Predajné ceny sa v posudzovanom období nepretržite znižovali, výrazné zníženie cien sa však zaznamenalo najmä v období prešetrovania, keď poklesli na neudržateľné úrovne. Výrobné náklady sa v posudzovanom období znížili v prípade modulov o 48 % a v prípade článkov o 55 %. Výrobné odvetvie Únie nedokázalo profitovať ani zo svojho nepretržitého úsilia o zvýšenie svojej nákladovej efektívnosti, ani z vplyvu zníženia nákladov na hlavnú surovinu, polykryštalický kremík. Dôvodom bol najmä zvyšujúci sa cenový tlak subvencovaného dovozu, ktorý mal negatívny vplyv na predajné ceny výrobného odvetvia Únie, ktoré sa znížili ešte viac než vzrástla efektívnosť. To sa prejavilo negatívnym vývojom ziskovosti výrobného odvetvia Únie, ako sa uvádza v odôvodnení 579. Celkove sa priemerné predajné ceny a výrobné náklady podobného výrobku podstatne znížili, čo malo zdrvujúci vplyv na ziskovosť výrobného odvetvia Únie.

(566)   Jedna zainteresovaná strana spochybnila zistenia, podľa ktorých zníženie priemerných predajných cien malo zdrvujúci vplyv na ziskovosť výrobného odvetvia Únie. Tvrdila, že priemerné náklady výrobného odvetvia Únie sa takisto znížili a že zníženie cien je preto prirodzeným javom. Ako sa však uvádza v odôvodnení 565, pri prešetrení sa zistilo, že predajné ceny výrobného odvetvia Únie sa znížili ešte viac než priemerné výrobné náklady, a preto sa zníženie nákladov nepremietlo do ziskovosti výrobného odvetvia Únie. Potvrdilo sa teda, že zníženie predajných cien výrobného odvetvia Únie malo zdrvujúci vplyv na ziskovosť výrobného odvetvia Únie a námietky v tejto súvislosti sa zamietli.

(567)   Ďalšia strana spochybnila záver v odôvodnení 138 dočasného antidumpingového nariadenia, že ceny v období prešetrovania boli na neudržateľných úrovniach, pričom tvrdila, že o tejto otázke majú rozhodovať trhové sily. Tá istá strana takisto namietla voči záveru v tom istom odôvodnení, že výrobné odvetvie Únie nemohlo profitovať zo zníženia nákladov v dôsledku cenového tlaku subvencovaného dovozu. Inštitúcie v tejto súvislosti zistili tieto skutočnosti: „neudržateľné úrovne“ sa vzťahujú na fakt, že výrobné odvetvie Únie predávalo so stratou, a preto nemohlo v dlhodobom meradle prežiť. Otázka o tom, či je úroveň cien udržateľná, je teda len otázkou vzťahu medzi výrobnými nákladmi a cenami. Tvrdenie, že výrobné odvetvie Únie „nemohlo profitovať zo zníženia nákladov“, sa vzťahuje na fakt, že náklady klesali pomalšie než ceny. Obidve tvrdenia sú podložené dôkazmi v odôvodnení 138 dočasného antidumpingového nariadenia. Na základe uvedených skutočností sa musel tento argument zamietnuť.

4.5.3.2.  Náklady práce

(568)   Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8-a

Moduly – priemerné náklady práce na zamestnanca

|| 2009 || 2010 || 2011 || OP

Priemerné náklady práce na zamestnanca (v EUR) || 38 194 || 40 793 || 41 781 || 42 977

(Index 2009 = 100) || 100 || 107 || 110 || 113

Zdroj: overené vyplnené dotazníky

Tabuľka 8-b ||

Články – priemerné náklady práce na zamestnanca ||

|| 2009 || 2010 || 2011 || OP ||

Priemerné náklady práce na zamestnanca (v EUR) || 49 677 || 49 357 || 49 140 || 49 350 ||

(Index 2009 = 100) || 100 || 99 || 99 || 99 ||

Zdroj: overené vyplnené dotazníky

(569)   V období od roku 2009 do obdobia prešetrovania sa priemerné náklady práce na zamestnanca nepretržite zvyšovali - celkovo o 13 %. Pokiaľ ide o články, priemerné náklady práce boli v posudzovanom období stabilné a v období rokov 2009 a 2010 sa mierne znížili o 1 %, potom sa však až do obdobia prešetrovania nezmenili. Celkové zvýšenie nákladov práce možno čiastočne vysvetliť súčasným zvýšením produktivity (moduly a články) a vývojom inflácie.

(570)   Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že v posudzovanom období nedošlo k žiadnej inflácii, a preto celkové zníženie nákladov práce nemohol spôsobiť tento faktor.

(571)   Na rozdiel od tvrdení zainteresovanej strany sa pri prešetrovaní zistilo, že v posudzovanom období k inflácii došlo a že zvýšenie nákladov práce, ktoré sa týkalo len modulov, možno vysvetliť infláciou a zvýšením produktivity.

(572)   Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že ujma výrobného odvetvia Únie bola spôsobená zvýšením nákladov práce a súčasným znížením produktivity. Po prvé však treba poznamenať, že náklady práce boli naďalej stabilné v prípade článkov, zatiaľ čo produktivita sa zvýšila v prípade článkov aj modulov. Zvýšenie v prípade druhej menovanej položky teda možno vysvetliť zvýšenou produktivitou. Z prešetrenia navyše vyplynulo, že náklady práce nepredstavujú významný podiel výrobných nákladov, ako sa už uviedlo v odôvodnení 203 dočasného antidumpingového nariadenia. Na základe uvedených skutočností sa musel tento argument zamietnuť.

4.5.3.3.  Zásoby

(573)   Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 9-a Moduly – zásoby ||

|| 2009 || 2010 || 2011 || OP

Konečný stav zásob (v kW) || 28 612 || 40 479 || 74 502 || 65 415

(Index 2009 = 100) || 100 || 141 || 260 || 229

Zdroj: overené vyplnené dotazníky

Tabuľka 9-b

Články – zásoby

|| 2009 || 2010 || 2011 || OP

Konečný stav zásob (v kW) || 16 995 || 23 829 || 76 889 || 68 236

(Index 2009 = 100) || 100 || 140 || 452 || 402

Zdroj: overené vyplnené dotazníky

(574)   V posudzovanom období sa zásoby podstatne zvýšili, t. j. v prípade modulov o 129 % a v prípade článkov o 302 %. Pokiaľ ide o moduly, zásoby sa nepretržite zvyšovali a v roku 2011 dosiahli veľmi vysoké úrovne (o 160 %), zatiaľ čo v období prešetrovania sa znížili, v porovnaní so začiatkom posudzovaného obdobia však zostali na veľmi vysokých úrovniach. Pokiaľ ide o články, vývoj bol ešte zreteľnejší, keď v období rokov 2009 až 2011 sa zásoby zvýšili o viac ako 350 %. Podobne sa zásoby v období prešetrovania znížili, v porovnaní so začiatkom posudzovaného obdobia však zostali na veľmi vysokých úrovniach.

(575)   Pri prešetrovaní sa zistilo, že vzhľadom na súčasnú nepriaznivú situáciu mali výrobcovia z Únie skôr tendenciu uchovávať obmedzené zásoby podobného výrobku, pričom svoju výrobu zakladali na objednávkach. Zvýšenie zásob podobného výrobku v posudzovanom období preto nie je dôležitým faktorom pri zisťovaní, či výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu.

(576)   Jedna strana tvrdila, že uvedenie hodnôt zásob v odôvodnení 141 dočasného antidumpingového nariadenia bolo zavádzajúce, keďže zásoby boli vyjadrené v kW, a nie v MW, na rozdiel od objemu výroby výrobného odvetvia Únie.

(577)   Vyjadrenie zásob v kW alebo v MW sa považovalo za nepodstatné pri zisťovaní, či výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(578)   Po konečnom sprístupnení informácií niektoré strany tvrdili, že zásoby sa mali určiť za celé výrobné odvetvie Únie a že údaje len za desiatich výrobcov z Únie nie sú reprezentatívne. Spresňuje sa, že zásoby sa považovali za mikroekonomický ukazovateľ, a preto by sa mali stanovovať na základe informácií zozbieraných od jednotlivých spoločností, v tomto prípade od vzorky výrobcov z Únie, ktorá sa považovala za reprezentatívnu vzorku za celé výrobné odvetvie Únie. Uvedené tvrdenie sa preto zamietlo.

4.5.3.4.  Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií, schopnosť získavať kapitál

(579)   Ziskovosť a peňažný tok sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 10–a:

Moduly – ziskovosť a peňažný tok

|| 2009 || 2010 || 2011 || OP

Ziskovosť predaja v Únii neprepojeným zákazníkom (v % z obratu z predaja) || 2 % || 10 % || -3 % || -9 %

Peňažný tok || 13 % || 10 % || 12 % || 3 %

Zdroj: overené vyplnené dotazníky

Tabuľka 10-b ||

Články – ziskovosť a peňažný tok ||

|| 2009 || 2010 || 2011 || OP ||

Ziskovosť predaja v Únii neprepojeným zákazníkom (v % z obratu z predaja) || -8 % || 12 % || -36 % || -57 % ||

Peňažný tok || 75 % || 52 % || -0,3 % || -46 % ||

Zdroj: overené vyplnené dotazníky

(580)   Ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa stanovila pomocou čistého zisku pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii, vyjadreného ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja.

(581)   V posudzovanom období sa ziskovosť v súvislosti s podobným výrobkom prudko znížila a zmenila sa na straty. Ziskovosť sa znížila v prípade modulov o 11 percentuálnych bodov a v prípade článkov o 49 percentuálnych bodov.

(582)   V období rokov 2009 až 2010 sa ziskovosť v súvislosti s podobným výrobkom zvýšila, potom sa však podstatne znížila v roku 2011, keď výrobné odvetvie Únie zaznamenalo straty, a v období prešetrovania zaznamenala ďalšie podstatné zníženie. Mimoriadne veľké straty sa zaznamenali v prípade článkov.

(583)   Vývoj čistého peňažného toku, to znamená schopnosti výrobcov z Únie zaradených do vzorky samofinancovať svoje činnosti, bol v období od roku 2009 do obdobia prešetrovania takisto negatívny. V prípade modulov sa zaznamenalo zníženie o 10 percentuálnych bodov a v roku 2011 mierne zvýšenie, pričom v období od roku 2011 do obdobia prešetrovania sa zaznamenalo najväčšie zníženie peňažného toku. V prípade článkov bolo zníženie peňažného toku výraznejšie než v prípade modulov a v období prešetrovania dosiahlo značne negatívne úrovne. V posudzovanom období sa teda peňažné toky v súvislosti s podobným výrobkom znížili.

(584)   Ďalej uvedené údaje predstavujú vývoj investícií a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky v pomere k celkovému trhu počas posudzovaného obdobia:

Tabuľka 11-a Moduly – investície a návratnosť investícií ||

|| 2009 || 2010 || 2011 || OP

Investície (v EUR) || 12 081 999 || 50 105 017 || 64 643 322 || 32 730 559

(Index 2009 = 100) || 100 || 415 || 535 || 271

Návratnosť investícií || -15 % || 19 % || -15 % || -17 %

Zdroj: overené vyplnené dotazníky

Tabuľka 11-b

Články – investície a návratnosť investícií

|| 2009 || 2010 || 2011 || OP

Investície (v EUR) || 31 448 407 || 34 451 675 || 10 234 050 || 6 986 347

(Index 2009 = 100) || 100 || 110 || 33 || 22

Návratnosť investícií || -4 % || 10 % || -20 % || -19 %

Zdroj: overené vyplnené dotazníky

(585)   Z uvedenej tabuľky vyplýva, že v období od roku 2009 do obdobia prešetrovania výrobné odvetvie Únie zvýšilo svoje investície v prípade modulov o 171 %. Dôvodom bolo najmä podstatné rozšírenie kapacity. Výrobné odvetvie Únie však v tom istom období znížilo svoje investície v prípade článkov o 78 %; realizované investície sa týkali najmä výskumu a vývoja, ako aj zdokonalenia a zachovania výrobnej technológie a procesu s cieľom zvýšiť efektívnosť. Keďže výrobné odvetvie Únie si v posudzovanom období nemohlo dovoliť realizovať ďalšie investície do článkov, úroveň investícií bola v období prešetrovania dosť nízka. Keďže investície sa financovali najmä prostredníctvom finančných tokov a medzipodnikových úverov, zníženie peňažného toku malo okamžitý vplyv na úroveň realizovaných investícií.

(586)   Návratnosť investícií bola vyjadrená ako zisk v percentách z čistej účtovnej hodnoty investícií. Návratnosť investícií podobného výrobku zaznamenala v období od roku 2009 do obdobia prešetrovania podobný negatívny vývoj ako ostatné ukazovatele finančnej výkonnosti v prípade všetkých troch druhov výrobku. Aj keď sa v prípade článkov zaznamenalo v období rokov 2009 až 2010 zvýšenie návratnosti investícií, v roku 2011 sa jej úrovne podstatne znížili a dosiahli negatívnu hodnotu. V prípade modulov bola návratnosť investícií v posudzovanom období na negatívnych úrovniach, okrem roku 2010, keď dosiahla 19 %. Celkove sa v posudzovanom období znížila, pričom v období prešetrovania dosiahla – 17 % v prípade článkov (t. j. pokles o 1 %), zostala však na značne negatívnych úrovniach, t. j. – 19 %. V posudzovanom období mala návratnosť investícií v prípade podobného výrobku vo všeobecnosti negatívny vývoj.

(587)   Schopnosť získavať kapitál sa analyzovala vo vzťahu k celkovému trhu, pričom sa zistilo, že výrobné odvetvie Únie je čoraz menej schopné vytvárať peňažné prostriedky v súvislosti s podobným výrobkom, v dôsledku čoho sa zhoršuje finančná situácia výrobného odvetvia Únie.

(588)   Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že údaje o investíciách uvedené v predchádzajúcom texte sú príliš nízke v porovnaní s výrobnou kapacitou výrobného odvetvia Únie uvedenou v odôvodnení 538. Na podloženie tohto tvrdenia táto strana uviedla, že vie o investícii, ktorú vykonal jeden výrobca z Únie do zvýšenia kapacity, ktorá bola oveľa nákladnejšia. Dotknutá strana dospela k záveru, že určenie výrobnej kapacity výrobného odvetvia Únie muselo byť nadhodnotené. Poznamenáva sa, že toto tvrdenie nebolo podložené žiadnymi dôkazmi, najmä pokiaľ ide o investície, ktorú uskutočnil daný výrobca z Únie. Naopak údaje o investíciách uvedené v dočasnom antidumpingovom nariadení vychádzali z aktuálnych a overiteľných informácií od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Treba poznamenať, že toto tvrdenie navyše vychádzalo z porovnania celkových investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky s celkovou výrobnou kapacitou celého výrobného odvetvia Únie, čo nemožno považovať za vhodný základ porovnania, keďže sa nezohľadnili celkové investície celého výrobného odvetvia Únie. Na základe uvedených skutočností sa musel tento argument zamietnuť.

4.5.3.5.  Záver týkajúci sa ujmy

(589)   Z analýzy situácie výrobného odvetvia Únie vyplýva v prípade hlavných ukazovateľov ujmy jasne klesajúci trend. V posudzovanom období sa celková výroba modulov a článkov vzhľadom na všeobecne sa zvyšujúcu spotrebu zvýšila. Aj keď sa objem predaja zvýšil, trhový podiel výrobného odvetvia Únie sa v období prešetrovania zmenšil z dôvodu väčšieho zvýšenia spotreby v posudzovanom období. V posudzovanom období sa prudko znížili priemerné predajné ceny, a to malo negatívny vplyv na všetky ukazovatele finančnej výkonnosti, ako sú ziskovosť, peňažný tok, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(590)   Počas posudzovaného obdobia sa celkový objem predaja výrobného odvetvia Únie zvýšil. Nárast objemu predaja výrobného odvetvia Únie však sprevádzalo obrovské zníženie priemernej predajnej ceny.

(591)   V posudzovanom období sa dovoz zainteresovaných strán z ČĽR zvyšoval, a to z hľadiska objemu a podielu na trhu. Súčasne sa nepretržite znižovali dovozné ceny, ktoré boli výrazne nižšie ako priemerná cena výrobného odvetvia Únie na trhu Únie.

(592)   Viaceré zainteresované strany tvrdili, že výkonnosť výrobného odvetvia Únie a konkrétne výrobcov z Únie zaradených do vzorky, je dobrá. Tvrdilo sa, že vývoj niektorých ukazovateľov ujmy, konkrétne objemu výroby, výrobnej kapacity, predaja a zamestnanosti, dokonca aj ziskovosti niektorých výrobcov zaradených do vzorky sa zvyšuje a nesvedčí o značnej ujme. Výsledky prešetrovania nepotvrdili tieto tvrdenia, vyplýva z nich však jasný zostupný vývoj viacerých ukazovateľov ujmy, ktorý je významný pre vyvodenie záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu.

(593)   Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa pri prešetrovaní potvrdila najmä skutočnosť, že predajné ceny sú pod úrovňou výrobných nákladov, a teda majú negatívny vplyv na ziskovosť výrobného odvetvia Únie, ktorá v období prešetrovania dosiahla negatívne úrovne. Dospelo sa k záveru, že pokiaľ by pokračoval subvencovaný dovoz na trh Únie, straty výrobného odvetvia Únie by pravdepodobne spôsobili trvalé ukončenie každej významnej výroby podobného výrobku v Únii. Zdá sa, že túto skutočnosť potvrdzuje vývoj v období prešetrovania a po jeho skončení, t. j. niektoré spoločnosti vyhlásili platobnú neschopnosť a/alebo dočasne alebo trvalo zastavili výrobu.

(594)   Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 8 ods. 4 základného nariadenia.

5.           PRÍČINNÁ SÚVISLOSŤ

5.1.        Úvod

(595)   Podľa článku 8 ods. 5 a ods. 6 základného nariadenia sa posudzovalo, či značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, spôsobil subvencovaný dovoz z príslušnej krajiny. Okrem toho sa posudzovali aj ďalšie známe faktory iné ako subvencovaný dovoz, ktoré mohli spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Únie, aby sa zabezpečilo, že ujma, ktorú tieto faktory spôsobili, sa nepripíše subvencovanému dovozu.

(596)   Niektoré zainteresované strany tvrdili, že trhové podmienky pre príslušný výrobok sa v jednotlivých členských štátoch odlišujú, a preto by sa mala analýza príčinnej súvislosti vykonať jednotlivo na úrovni každého členského štátu.

(597)   Rozsah trhov členských štátov určujú do určitej miery vnútroštátne schémy podpory. Pri prešetrovaní sa však takisto zistilo, že dopyt nezávisí výlučne od schém podpory. Zdá sa, že v závislosti od zemepisnej polohy (vystavenie slnečnému žiareniu) a ceny elektrickej energie na príslušnom mieste solárne panely dosiahli alebo sa aspoň priblížili k dosiahnutiu parity siete (tzv. grid parity – keď sa náklady na výrobu slnečnej energie rovnajú nákladom na výrobu konvenčnej energie), čo znamená, že niektoré investície sa realizujú nezávisle od schém podpory. Preto nebolo možné potvrdiť, že trhové podmienky závisia výlučne od schém podpory, a toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(598)   Niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že pri vykonávaní analýzy príčinnej súvislosti sa neoddeľoval, nerozlišoval a nekvantifikoval škodlivý vplyv subvencovaného dovozu od vplyvu známych faktorov, ktoré v rovnakom čase spôsobovali ujmu výrobnému odvetviu Únie. Ďalej sa tvrdilo, že Komisia nezabezpečila vykonanie spoločnej analýzy týchto ostatných známych faktorov.

(599)   V reakcii na toto tvrdenie treba poznamenať, že Komisia v súlade so zaužívanými postupmi najskôr preskúmala, či existuje príčinná súvislosť medzi subvencovaným dovozom a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a následne preskúmala či niektorý z ostatných známych faktorov narušil príčinnú súvislosť stanovenú medzi značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a subvencovaným dovozom. V tejto analýze sa vplyv iných známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie posúdil, odlíšil a oddelil od škodlivého vplyvu subvencovaného dovozu, aby sa zabezpečilo, že ujma spôsobená týmito faktormi sa nepripíše subvencovanému dovozu. Zistilo sa, že žiadny z týchto faktorov nemal na situáciu výrobného odvetvia výrazný či vôbec nejaký vplyv, ktorý by mohol zvrátiť skutočnosť, že posudzovaná značná ujma sa musí pripísať subvencovanému dovozu. Na základe toho sa tento argument zamietol.

(600)   Po konečnom sprístupnení informácií viaceré zainteresované strany zopakovali argumenty uvedené v predchádzajúcom texte. V tejto súvislosti sa tvrdilo, že Komisia mala explicitne a prostredníctvom odôvodneného a vhodného vysvetlenia stanoviť, že ujma, ktorú spôsobili iné faktory než subvencovaný dovoz, sa nepripísala tomuto dovozu.

(601)   Pri tomto prešetrovaní sa po preskúmaní všetkých faktov dospelo k záveru, že subvencovaný dovoz zohľadnený izolovane spôsobil značnú ujmu výrobnému odvetviu Únie. V tejto súvislosti nebolo možné kvantifikovať vplyv ostatných známych faktorov, a preto sa vykonalo kvalitatívne posúdenie, ako sa uvádza v odôvodneniach 164 až 222 dočasného antidumpingového nariadenia. Potvrdilo sa teda, že subvencovaný dovoz spôsobil značnú ujmu výrobnému odvetviu Únie. Vplyv ďalších faktorov na negatívny vývoj výrobného odvetvia Únie bol podľa posúdenia obmedzený. Treba poznamenať, že podľa článku 8 ods. 5 a ods. 6 základného nariadenia sa nenariaďuje žiadna konkrétna forma analýzy pripísania alebo nepripísania, ktorá sa má vykonať. Naopak podľa článku 8 ods. 5 a ods. 6 základného nariadenia sa tieto analýzy musia vykonať tak, aby bolo možné oddeliť a odlíšiť škodlivý vplyv subvencovaného dovozu od škodlivého vplyvu, ktorý spôsobili iné faktory. Pri prešetrovaní sa nenašli žiadne dôkazy, že všetky ostatné známe faktory, ktoré mohli prispieť k utrpeniu ujmy, spoločne alebo izolovane narušili príčinnú súvislosť medzi subvencovaným dovozom a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Vzhľadom na túto analýzu sa potvrdilo, že ostatné známe faktory neboli také, aby vyvrátili zistenia, že značná ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, sa musí pripísať subvencovanému dovozu. Na základe týchto skutočností sa tieto argumenty zamietli.

(602)   Niektoré zainteresované strany tvrdili, že vnútroštátne schémy podpory, vystavenie slnečnému žiareniu a ceny elektrickej energie (vrátane regulačných poplatkov) sa v jednotlivých členských štátoch odlišujú a že navyše na každom trhu jestvujú rozdielne segmenty trhu (bytový segment – zariadenia s menej než 40 kW, obchodný a priemyselný segment – zariadenia od 40 kW do 1 MW a segment verejných služieb – zariadenia od 1 MW do 10 MW). Vzhľadom na tieto skutočnosti tvrdili, že analýza príčinnej súvislosti by sa na jednej strane mala vykonať zvlášť za každý členský štát a na druhej strane za veľkoplošný segment a rezidenčný segment.

(603)   Po konečnom sprístupnení informácií niektoré zainteresované strany opätovne tvrdili, že analýza príčinnej súvislosti sa mala vykonať za jednotlivé členské štáty, avšak v tejto súvislosti neuviedli ďalšie argumenty ani nové dôkazy.

(604)   Pri prešetrovaní sa zistilo, že predajné a dovozné ceny sú v celej Únii podobné. Preto sa možno domnievať, že skutočne jestvuje jeden trh pre výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania. Z prešetrenia nevyplynulo ani to, že by výrobcovia v jednotlivých členských štátoch alebo regiónoch sústreďovali svoje činnosti na tomto osobitnom trhu alebo že by sa subvencovaný dovoz sústreďoval v jednom členskom štáte alebo regióne. Žiadna zainteresovaná strana navyše netvrdila, že subvencovanie a ujmu možno analyzovať za jednotlivé členské štáty, čo by však musela byť podmienka vykonania oddelenej analýzy príčinnej súvislosti za jednotlivé členské štáty. Z prešetrovania nevyplynul žiadny dôkaz, že toto by bol vhodný prístup, najmä vzhľadom na to, že v rámci Únie jestvovali podobné ceny za posudzovaný výrobok na úrovni Únie. Navyše sa poznamenáva, že vystavenie slnečnému žiareniu sa môže v jednotlivých regiónoch toho istého členského štátu líšiť, napr. južné Francúzsko je viac vystavené slnečnému žiareniu ako severné Francúzsko, alebo v jednotlivých regiónoch daného členského štátu môžu existovať odlišné schémy podpory (napr. Belgicko), a preto vplyv týchto faktorov na dopyt sa môže odlišovať v závislosti od regiónu toho istého členského štátu. Avšak rozdiely v regulačných rámcoch jednotlivých členských štátov a/alebo regiónov a rozdielne podmienky, ako je vystavenie slnečnému žiareniu, neopodstatňujú oddelenú analýzu príčinnej súvislosti, a teda oddelenú analýzu ujmy a subvencovania. Tieto argumenty sa museli preto zamietnuť.

(605)   Iná zainteresovaná strana tvrdila, že ostatné faktory sú síce významné, avšak hlavným faktorom pri stanovovaní dopytu zostávajú predovšetkým vnútroštátne schémy podpory. Tá istá strana takisto spochybnila, že by sa prinajmenšom na niektorých miestach dosiahla parita siete, a tvrdila, že ceny modulov sa od obdobia prešetrovania zvýšili, zatiaľ čo ceny elektrickej energie poklesli. Takisto tvrdila, že v každom prípade najmenej v niektorých členských štátoch zákonné, hospodárske a technické podmienky neumožňujú napojenie na sieť, a preto v prípade týchto členských štátov nie je podstatné, či sa dosiahla alebo nedosiahla parita siete. Táto strana však neposkytla nijaké dôkazy na podloženie týchto tvrdení. V každom prípade uvedené tvrdenia potvrdzujú, že situácia týkajúca sa vnútroštátnych schém podpory, ako aj parity siete, sa v jednotlivých členských štátoch do určitej miery môže odlišovať. Okrem toho žiadna z týchto informácií nemala povahu, z ktorej by vyplývala nutnosť vykonať analýzu za jednotlivé členské štáty. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(606)   Po konečnom sprístupnení informácií tá istá strana zopakovala svoje tvrdenie a poskytla určité informácie, ktoré mali údajne dokazovať rôzne trhové podmienky v jednotlivých členských štátoch a jednotlivých segmentoch. Predložené informácie sa však nemohli považovať za dôkazné, keďže mali formu prezentácie v programe Power Point bez podporných dôkazov, a preto sa nimi nedokázalo, že oddelená analýza za jednotlivé členské štáty by bola oprávnená. Tvrdenie tejto strany sa preto zamietlo.

(607)   Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že analýza príčinnej súvislosti za jednotlivé členské štáty a/alebo regióny a za jednotlivé segmenty by neodrážala skutočnú situáciu na trhu.

(608)   Čínska vláda tvrdila, že Komisia vykonala analýzu príčinnej súvislosti nekonzistentne, keďže analýza ujmy sa vykonala oddelene za moduly a články, zatiaľ čo pri analýze príčinnej súvislosti sa medzi rôznymi druhmi výrobkov nerozlišovalo. V tejto súvislosti sa poznamenáva, že ukazovatele ujmy sa síce naozaj predstavili osobitne za každý druh výrobku, avšak závery, ku ktorým sa dospelo za každý ukazovateľ, sa vzťahujú na výrobok, ktorý je predmetom vyšetrovania, ako celok. Takisto sa pripomína, že moduly a články tvoria jeden výrobok, a preto analýza príčinnej súvislosti sa vykonala na tomto základe. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

5.2.        Vplyv subvencovaného dovozu

(609)   Pri prešetrovaní sa zistilo, že subvencovaný dovoz z ČĽR sa v posudzovanom období prudko zvýšil, pričom sa podstatne zvýšil jeho objem o približne 300 % v prípade modulov a o približne 400 % v prípade článkov, a jeho trhový podiel sa v prípade modulov zvýšil zo [60 % – 65 %] v roku 2009 na [78 % – 83 %] v období prešetrovania, a v prípade článkov z [5 % – 10 %] v roku 2009 na [22 % – 27 %] v období prešetrovania. Preto sa potvrdzuje, že objem dovozu príslušného výrobku a jeho podiel na trhu sa v posudzovanom období prudko zvýšili. Existuje jasná časová zhoda medzi zvýšením subvencovaného dovozu a stratou podielu na trhu výrobného odvetvia Únie. Pri prešetrovaní sa takisto zistilo, že prostredníctvom subvencovaného dovozu sa v období prešetrovania podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie, ako sa uvádza v odôvodnení 527.

(610)   Pri prešetrovaní sa zistilo, že ceny subvencovaného dovozu sa v posudzovanom období znížili v prípade modulov o 64 % a v prípade článkov o 42 % a viedli k väčšiemu podhodnoteniu. Výrobné odvetvie Únie vzhľadom na tento cenový tlak vyvinulo výrazné úsilie o zníženie svojich výrobných nákladov. Napriek tomuto úsiliu mimoriadne nízka úroveň čínskych dovozných cien prinútila výrobné odvetvie Únie ďalej znižovať svoje predajné ceny na neziskové úrovne. Ziskovosť výrobného odvetvia Únie sa preto v posudzovanom období prudko znížila a v období prešetrovania sa zaznamenali straty.

(611)   Na základe týchto skutočností sa dospelo k záveru, že prítomnosť čínskeho dovozu a nárast trhového podielu subvencovaného dovozu z ČĽR za ceny, ktoré boli trvalo nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie, mali rozhodujúcu úlohu pri vzniku značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie a ktorá sa odzrkadľuje najmä v jeho nepriaznivej finančnej situácii a v zhoršení väčšiny ukazovateľov ujmy.

(612)   Jedna zainteresovaná strana namietla, že medzi subvencovaným dovozom príslušného výrobku z ČĽR a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, neexistuje dostatočná korelácia. Tvrdila, že na jednej strane tomu nasvedčuje skutočnosť, že od roku 2009 do roku 2010 sa významne zvýšilo ziskové rozpätie výrobného odvetvia Únie v prípade článkov (zo strát na 12 % zisk), zatiaľ čo čínsky dovoz mal o 36 % nižšie ceny v porovnaní s cenami výrobného odvetvia Únie a v rovnakom období zdvojnásobil svoj podiel na trhu. Na druhej strane v rokoch 2010 až 2011 dovoz z Číny získal len 6 percentuálnych bodov podielu na trhu, a to aj napriek oveľa výraznejšiemu zvýšeniu spotreby v rovnakom období, pričom výrobné odvetvie Únie zaznamenalo napriek tomu stratu na úrovni 36 %. Táto strana ďalej tvrdila, že pokiaľ ide o obdobie prešetrovania, dovoz článkov z iných tretích krajín bol na rovnakej cenovej úrovni ako čínsky dovoz, avšak získal väčší podiel na trhu, ktorý zodpovedá strate trhových podielov výrobného odvetvia Únie.

(613)   Pri prešetrovaní sa zistilo, že v posudzovanom období sa trhový podiel čínskych modulov a článkov nepretržite zvyšoval (o 17 percentuálnych bodov v prípade modulov, o 17 percentuálnych bodov v prípade článkov). Ako sa uvádza v odôvodnení 609, subvencovaný dovoz z ČĽR sa skutočne výrazne zvýšil, zatiaľ čo dovozné ceny sa znížili. Paralelne, výrobné odvetvie Únie zaznamenalo v posudzovanom období stratu trhového podielu a všetky hlavné ukazovatele ujmy, ako sa uvádza v odôvodneniach 589 až 593, vykazovali negatívny trend. Preto sa potvrdzuje, že existuje jasná časová zhoda medzi zvýšením subvencovaného dovozu a stratou trhového podielu výrobného odvetvia Únie.

(614)   Uvedená časová súvislosť sa stanovila zvlášť za každý typ výrobku. Okrem toho z analýzy vplyvu dovozu na ziskové rozpätie výrobného odvetvia Únie zvlášť za každý rok v rámci posudzovaného obdobia nevyplývajú zmysluplné výsledky, keďže existencia subvencie a značnej ujmy ani príčinná súvislosť medzi nimi sa nemusí stanovovať oddelene za každý rok. Súvislosť medzi subvencovaným dovozom a značnou ujmou sa dostatočne preukazuje v analýze vývoja za celé posudzované obdobie.

(615)   Takisto treba poznamenať, že ziskovosť výrobného odvetvia Únie patrí medzi faktory uvedené v článku 8 ods. 4 základného nariadenia, ktoré treba preskúmať pri skúmaní vplyvu subvencovaného dovozu na situáciu výrobného odvetvia Únie. Samotná skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie bolo v danom roku ziskové, nemusí znamenať, že neutrpelo nijakú značnú ujmu. Okrem toho strata trhového podielu výrobného odvetvia Únie sa nemusí presne zhodovať so zvýšením podielu na trhu subvencovaného dovozu, aby bolo možné stanoviť, že existuje príčinná súvislosť medzi ujmou a subvencovaným dovozom. Ostatné faktory (napr. dovoz z iných tretích krajín alebo vývoj spotreby), ktoré by mohli mať vplyv na ujmu výrobného odvetvia Únie, sa preskúmali osobitne a rozoberajú sa v odôvodneniach 619 až 732.

(616)   Zhoda medzi zvýšením subvencovaného dovozu vo významnom množstve, ktoré podhodnocovalo ceny výrobného odvetvia Únie, a čoraz neistejšia situácia výrobného odvetvia Únie je jasným ukazovateľom príčinnej súvislosti v tomto prípade, ako sa uvádza v odôvodneniach 609 až 611. Tvrdenia o nedostatočnej súvislosti medzi subvencovaným dovozom a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, sa preto zamietli.

(617)   Po konečnom sprístupnení informácií tá istá zainteresovaná strana naďalej spochybňovala analýzu príčinnej súvislosti, pretože ziskovosť výrobného odvetvia Únie sa nezanalyzovala konkrétne za určité roky (najmä rok 2010), ale za celé posudzované obdobie.

(618)   V tejto súvislosti treba poznamenať, že nemožno vyvodiť žiadne platné závery o príčinnej súvislosti, ak by sa izoloval jeden konkrétny rok z posudzovaného obdobia bez zohľadnenia vývoja výrobného odvetvia Únie za celé posudzované obdobie a jeho korelácie s vývojom subvencovaného dovozu. Na základe takejto analýzy by sa vytvoril len čiastočný obraz a nebolo by možné z nej vyvodiť žiadne zmysluplné závery. Miera ziskovosti, od ktorej sa odvíjali aj ďalšie finančné ukazovatele, ktoré výrobné odvetvie Únie dosiahlo v roku 2010, bola vysoká z dôvodu mimoriadne výrazného zvýšenia spotreby v Únii, ktorá vyplynula z veľmi štedrých podporných schém, ktoré výrobnému odvetviu Únii umožnili uskutočniť najvýraznejšie zlepšenie predaja v tom istom roku, ktoré však malo len dočasnú povahu a v každom prípade nebolo v tomto druhu odvetvia udržateľné. Na základe uvedených skutočností sa musel tento argument zamietnuť.

5.3.        Vplyv ostatných faktorov

5.3.1.     Dovoz z iných tretích krajín

(619)   Objem dovozu modulov z iných tretích krajín sa v posudzovanom období zvýšil o 19 %, kým podiel na trhu sa v posudzovanom období znížil z 18,4 % na 6,8 %. Druhým najväčším vývozcom po ČĽR je Taiwan.

(620)   Objem dovozu článkov z iných tretích krajín sa v posudzovanom období zvýšil o 186 %, a to znamenalo zvýšenie podielu na trhu z približne 24 % v roku 2009 na približne 36 % v období prešetrovania. Taiwan je v prípade článkov druhým najväčším vývozcom po ČĽR a značne prevyšuje dovezené množstvá z iných tretích krajín a ich podiely na trhu, aj tak však nedosahuje úroveň ČĽR.

(621)   Dovozné ceny modulov a článkov z tretích krajín boli v priemere vyššie než priemerná jednotková cena čínskeho dovozu. Z dostupných informácií týkajúcich sa dovozu z Taiwanu vyplýva, že priemerná dovozná cena modulov bola vyššia než priemerná dovozná cena čínskych modulov, zatiaľ čo priemerná dovozná cena článkov bola v rovnakom rozmedzí ako priemerná dovozná cena čínskych článkov. Keďže však neboli k dispozícii podrobné informácie o cenách jednotlivých druhov výrobku, porovnanie cien na základe priemeru možno použiť len orientačne, na jeho základe však nemožno vyvodiť rozhodné závery. V posudzovanom období sa objem dovozu článkov z Taiwanu nepretržite zvyšoval a výsledkom bolo zvýšenie jeho podielu na trhu približne o 14 percentuálnych bodov. Preto hoci sa uznáva, že dovoz článkov z Taiwanu mohol prispieť k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, nemožno vyvodiť záver, že narušil príčinnú súvislosť medzi subvencovaným dovozom z ČĽR a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, keďže objem dovozu článkov z ČĽR bol o niečo väčší než objem z Taiwanu. Pokiaľ ide o ceny, hoci priemerné orientačné ceny sú v rovnakom rozsahu, na tomto základe nemožno vyvodiť nijaký záver, pretože nie sú k dispozícii žiadne informácie o konkrétnych druhoch dovezených článkov. Pokiaľ však ide o výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, v prešetrovanom období boli vo všeobecnosti jeho objemy napriek zvýšeniu jeho podielu na trhu nižšie ako objemy ČĽR a úrovne cien boli s výnimkou článkov celkove vyššie. Na základe týchto skutočností, najmä vzhľadom na objem dovozu z iných tretích krajín a ich trhové podiely na trhu, ako aj na ich úrovne cien, ktoré sú v priemere podobné alebo vyššie než ceny výrobného odvetvia Únie, možno dospieť k predbežnému záveru, že dovoz z tretích krajín nenarušil príčinnú súvislosť medzi subvencovaným dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(622)   Viaceré zainteresované strany predložili po konečnom sprístupnení informácií pripomienky v súvislosti so zisteniami o dovoze z iných tretích krajín. Tieto strany však nepriniesli žiadne nové informácie či podporné dôkazy, ktoré by mohli zmeniť príslušné zistenia.

(623)   Tieto strany poukazovali najmä na objem dovozu článkov z Taiwanu. Avšak absolútny objem dovozu príslušného výrobku z Taiwanu (1132 MW) predstavuje len veľmi malý podiel (menej než 5 %) z celkovej spotreby Únie (21559 MW) aj v porovnaní s dovozom z ČĽR (15005 MW). Dovoz z Taiwanu prispel teda len okrajovo, ak vôbec, k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie a nenarušil príčinnú súvislosť.

Tabuľka 12

Dovoz a trhové podiely dovozu z iných tretích krajín

MODULY || 2009 || 2010 || 2011 || OP

Objem dovozu zo všetkých ostatných tretích krajín (MW) || 1 003 || 1 702 || 1 385 || 1 195

Index (2009 = 100) || 100 || 169 || 138 || 119

Trhový podiel dovozu zo všetkých ostatných tretích krajín || 18,4 % || 14,0 % || 7,0 % || 6,8 %

Priemerná dovozná cena EUR/kW || 2 385,34 || 1 852,23 || 1 430,90 || 1 218,41

Index (2009 = 100) || 100 || 78 || 60 || 51

Objem dovozu z Taiwanu (MW) || 49 || 144 || 140 || 135

Index (2009 = 100) || 100 || 294 || 286 || 276

Trhový podiel dovozu z Taiwanu || 0,9 % || 1,2 % || 0,7 % || 0,8 %

Priemerná dovozná cena EUR/kW || 2 102,04 || 1 659,72 || 1 350,00 || 1 125,93

Index (2009 = 100) || 100 || 79 || 64 || 54

Objem dovozu z USA (MW) || 140 || 180 || 51 || 60

Index (2009 = 100) || 100 || 129 || 36 || 43

Trhový podiel dovozu z USA || 2,6 % || 1,5 % || 0,3 % || 0,3 %

Priemerná dovozná cena EUR/kW || 2 400,00 || 1 872,22 || 1 431,37 || 1 233,33

Index (2009 = 100) || 100 || 78 || 60 || 51

Objem dovozu z ostatných krajín Ázie (MW) || 720 || 1,140 || 1,029 || 879

Index (2009 = 100) || 100 || 158 || 143 || 122

Trhový podiel dovozu z ostatných krajín Ázie || 13,2 % || 9,3 % || 5,2 % || 5,0 %

Priemerná dovozná cena EUR/kW || 2 400,00 || 1 870,18 || 1 440,23 || 1 229,81

Index (2009 = 100) || 100 || 78 || 60 || 51

Objem dovozu z ostatných krajín sveta (MW) || 94 || 238 || 165 || 121

Index (2009 = 100) || 100 || 253 || 176 || 129

Trhový podiel dovozu z ostatných krajín sveta || 1,7 % || 2,0 % || 0,8 % || 0,7 %

Priemerná dovozná cena EUR/kW || 2 404,26 || 1 869,75 || 1 442,42 || 1 231,40

Index (2009 = 100) || 100 || 78 || 60 || 51

Zdroj: Europressedienst

ČLÁNKY || 2009 || 2010 || 2011 || OP

Objem dovozu zo všetkých ostatných tretích krajín (MW) || 510 || 884 || 1 100 || 1 457

Index (2009 = 100) || 100 || 173 || 216 || 286

Trhový podiel dovozu zo všetkých ostatných tretích krajín || 23,7 % || 26,6 % || 25,5 % || 36,2 %

Priemerná dovozná cena EUR/kW || 1 166,67 || 1 072,40 || 751,82 || 553,88

Index (2009 = 100) || 100 || 92 || 64 || 47

Objem dovozu z Taiwanu (MW) || 235 || 400 || 540 || 997

Index (2009 = 100) || 100 || 170 || 230 || 424

Trhový podiel dovozu z Taiwanu || 10,9 % || 12,0 % || 12,5 % || 24,8 %

Priemerná dovozná cena EUR/kW || 948,94 || 1 100,00 || 670,37 || 514,54

Index (2009 = 100) || 100 || 116 || 71 || 54

Objem dovozu z USA (MW) || 40 || 40 || 40 || 33

Index (2009 = 100) || 100 || 100 || 100 || 83

Trhový podiel dovozu z USA || 1,9 % || 1,2 % || 0,9 % || 0,8 %

Priemerná dovozná cena EUR/kW || 1 350,00 || 1 050,00 || 825,00 || 636,36

Index (2009 = 100) || 100 || 78 || 61 || 47

Objem dovozu z Japonska (MW) || 60 || 154 || 170 || 145

Index (2009 = 100) || 100 || 257 || 283 || 242

Trhový podiel dovozu z Japonska || 2,8 % || 4,6 % || 3,9 % || 3,6 %

Priemerná dovozná cena EUR/kW || 1 350,00 || 1 051,95 || 829,41 || 641,38

Index (2009 = 100) || 100 || 78 || 61 || 48

Objem dovozu z ostatných krajín sveta (MW) || 175 || 290 || 350 || 282

Index (2009 = 100) || 100 || 166 || 200 || 161

Trhový podiel dovozu z ostatných krajín sveta || 8,1 % || 8,7 % || 8,1 % || 7,0 %

Priemerná dovozná cena EUR/kW || 1 348,57 || 1 051,72 || 831,43 || 638,30

Index (2009 = 100) || 100 || 78 || 62 || 47

Zdroj: Europressedienst

5.3.2.     Nesubvencovaný dovoz z ČĽR

(624)   Nesubvencovaný dovoz z ČĽR sa dôsledne analyzoval a zistilo sa, že na situáciu výrobného odvetvia Únie nemal výraznejší vplyv, ktorým by sa narušila príčinná súvislosť stanovená medzi subvencovaným dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

5.3.3.     Vývoj spotreby v Únii

(625)   Ako sa uvádza v odôvodnení 509, spotreba v Únii sa v posudzovanom období zvýšila v prípade modulov o 221 % a v prípade článkov o 87 %. Spotreba dosiahla vrchol v roku 2011 a v období prešetrovania sa znížila, zostala však vysoko nad úrovňou zo začiatku posudzovaného obdobia v roku 2009. Výrobné odvetvie Únie nemalo prospech z tohto zvýšenia spotreby, keďže jeho podiel na trhu sa v tom istom období znížil v prípade modulov z 19 % na 13 % a v prípade článkov zo 68 % na 38 %. Súčasne sa prudko zvyšoval podiel ČĽR na trhu, a to až do roku 2011, pričom v období prešetrovania, keď sa spotreba znížila, zostal stabilný na značne vysokej úrovni. Preto vzhľadom na skutočnosť, že napriek zníženiu spotreby v Únii v období prešetrovania trhový podiel subvencovaného dovozu z ČĽR v posudzovanom období sa buď zachoval (moduly), alebo sa zvýšil (články) na úkor výrobného odvetvia Únie, nemožno dospieť k záveru, že zníženie spotreby bolo také, aby narušilo príčinnú súvislosť medzi subvencovaným dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Z prešetrovania ďalej vyplynulo, že vzhľadom na to, že kapacita výrobného odvetvia Únie bola v každom prípade oveľa nižšia než úroveň spotreby, nemohla klesajúca spotreba v období prešetrovania ovplyvniť ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(626)   Na základe dostupných informácií je zložité zistiť, do akej miery schémy podpory členských štátov stimulujú dopyt. Ako sa však uvádza v odôvodnení 632, existuje viacero schém podpory a vzájomné pôsobenie medzi týmito schémami a dopytom je veľmi zložité, a preto je problematické presne vyčísliť ich vplyv na ceny. Z dostupných dôkazov však takisto vyplýva, že dopyt po slnečnej energii bude naďalej existovať aj bez schém podpory a časom sa dokonca zvýši, aj keď na nižšej úrovni než v prípade existencie schém podpory. V tejto súvislosti niekoľko strán tvrdilo, že v niektorých regiónoch Únie sa parita siete už dosiahla alebo takmer dosiahla.

(627)   Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že dovoz z ČĽR neodzrkadľoval celkové zvýšenie spotreby a že hoci v tomto prípade moduly výrobného odvetvia Únie stratili podiel na trhu v rokoch 2009 až 2010, napriek tomu sa v tom istom období zvýšila ich ziskovosť. Ďalej sa tvrdilo, že v roku 2009, keď dovoz článkov z ČĽR mal podiel na trhu len 8 %, výrobné odvetvie Únie beztak utrpelo stratu 8 %.

(628)   Ako sa uvádza v odôvodneniach 609 až 616, napriek tomu, že v období prešetrovania sa spotreba v Únii znížila, subvencovaný dovoz z ČĽR si v posudzovanom období buď zachoval svoj podiel na trhu (moduly), alebo si ho zvýšil (články) na úkor výrobného odvetvia Únie. Preto nemožno vyvodiť záver, že zníženie spotreby bolo také, aby narušilo príčinnú súvislosť medzi subvencovaným dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Z prešetrovania ďalej vyplynulo, že vzhľadom na to, že kapacita výrobného odvetvia Únie bola v každom prípade oveľa nižšia než úroveň spotreby, nemohla klesajúca spotreba v období prešetrovania ovplyvniť ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(629)   Iná zainteresovaná strana namietla proti tvrdeniu, že dopyt v Únii bude naďalej existovať aj bez vnútroštátnych schém podpory. Táto strana tvrdila, že dopyt a schémy podpory sú prepojené a že ak takéto projekty schém vo fotovoltickom priemysle prestanú existovať, sektor prestane byť ziskový, a tým sa takisto stratí dopyt po solárnych paneloch. Táto strana však neposkytla žiadne dôkazy, ktoré by zmenšili význam zistení uvedených v odôvodnení 626. Keďže sa v tejto súvislosti nezistili žiadne nové informácie, toto tvrdenie sa zamietlo.

(630)   Po konečnom sprístupnení informácií čínska vláda tvrdila, že skutočnosť, že kapacita výrobného odvetvia Únie v žiadnom prípade neuspokojovala dopyt v Únii, je nepodstatná, pretože objem predaja modulov výrobného odvetvia Únie sa znížil zároveň so znížením spotreby, a opätovne tvrdila, že značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, spôsobilo zníženie spotreby v období od roku 2011 do obdobia prešetrovania. Aj keď je pravda, že spotreba v Únii sa od roku 2011 do obdobia prešetrovania znížila a že objem predaja sa znížil s podobným trendom, túto skutočnosť treba vnímať v spojitosti s vývojom subvencovaných čínskych cien, ktoré výrazne podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie a nútili tak výrobné odvetvie Únie predávať so stratou. V tejto súvislosti sa pripomína odôvodnenie 111 dočasného antidumpingového nariadenia, v ktorom sa uvádza, že subvencovaný dovoz z ČĽR buď zachoval svoj podiel na trhu (moduly), alebo si ho zvýšil (články), keď sa spotreba znižovala. Súčasne sa ceny čínskeho dovozu výrazne znížili a boli podstatne nižšie ako priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Únie. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

5.3.4.     Výkupné ceny ako hlavný príklad schém podpory

(631)   Viaceré zainteresované strany tvrdili, že príčina ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, sa spája so znížením výkupných cien, ktoré zaviedli členské štáty. Výsledkom tohto zníženia údajne bolo zníženie počtu solárnych zariadení a slabší dopyt po výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, na trhu Únie, a to bolo príčinou značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(632)   Členské štáty zaviedli na podporu výroby obnoviteľnej energie výkupné ceny, povinné kvóty s obchodovateľnými „zelenými“ certifikátmi, investičné granty a daňové stimuly. V niektorých členských štátoch sa poskytuje podpora takisto zo štrukturálnych fondov. Najviac zavádzaným nástrojom na podporu slnečnej energie boli výkupné ceny. Analýza Komisie sa zamerala na tento druh schémy podpory.

(633)   Výkupné ceny predstavujú nástroj finančnej podpory, ktorého cieľom je dosiahnuť povinné vnútroštátne ciele v oblasti využívania obnoviteľnej energie, ako sa stanovuje v smernici 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie. Úroveň podpory a spôsob fungovania výkupných cien sa v jednotlivých členských štátoch líšia. Prevádzkovatelia siete sú na základe výkupných cien povinní vykupovať slnečnú energiu za ceny, ktoré výrobcom slnečnej energie (spravidla vlastníkom solárnych zariadení) umožnia nahradiť ich náklady a dosiahnuť primeranú mieru návratnosti. Tak ako ostatné schémy podpory, aj výkupné ceny podliehajú vo väčšine prípadov kontrole štátnej pomoci podľa článkov 107 a 108 ZFEÚ, prostredníctvom ktorej sa zabezpečí, aby nedochádzalo k nadmernej náhrade pre výrobcov elektrickej energie.

(634)   Napriek rozdielom v jednotlivých štátoch možno v súvislosti s vývojom výkupných cien v Únii pozorovať tri javy: i) zníženie výkupných cien, ii) pozastavenie systému výkupných cien ako celku (Španielsko) a iii) zavedenie prahových hodnôt kapacity v súvislosti s inštalovanými zariadeniami, ktoré sú oprávnené na financovanie, ako aj celkových prahov kapacity v súvislosti s ročnou inštalovanou novo podporovanou kapacitou na úrovni členského štátu. Pokiaľ ide o prahové hodnoty kapacity, zdá sa, že sa zaviedli najmä v roku 2012 a s veľkou pravdepodobnosťou preto nemali vplyv na spotrebu počas obdobia prešetrovania. Vzhľadom na to sa analýza zamerala na nedávne pozastavenie výkupných cien v Španielsku a ich zníženie vo väčšine členských štátov. Analyzovalo sa, či mali vplyv na dopyt na trhu Únie a či mohli spôsobiť značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. V tejto súvislosti sa malo za to, že vplyv vývoja výkupných cien vzhľadom na dopyt po moduloch bol takisto reprezentatívny aj pre situáciu v prípade článkov. Keďže články sú nevyhnutné na výrobu modulov a keďže sa nepoužívajú v iných výrobných procesoch, zníženie dopytu po moduloch automaticky vedie k zníženiu dopytu po článkoch.

(635)   Aj keď sa pri prešetrovaní potvrdila súvislosť medzi vývojom výkupných cien a spotrebou, pri prešetrovaní sa zistilo, že zníženie spotreby v období od roku 2011 do obdobia prešetrovania neprispelo k narušeniu príčinnej súvislosti medzi subvencovaným dovozom z ČĽR a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, ako sa podrobne uvádza v odôvodnení 625. Pri prešetrovaní sa však zistilo, že aj keď sa situácia výrobného odvetvia Únie zhoršovala, vyvážajúci výrobcovia boli schopní zachovať si svoje vysoké trhové podiely v prípade modulov (80 %), a dokonca mierne zvýšili svoje trhové podiely v prípade článkov (z 20 % v roku 2011 na 22 % v období prešetrovania). Okrem toho treba poznamenať, že v posudzovanom období sa priemerná cena modulov, ktorú účtovalo výrobné odvetvie Únie, znížila o 53 % najmä z dôvodu značného zvýšenia subvencovaného dovozu a veľkého cenového tlaku, ktorý mal tento dovoz na trh Únie. Stratu ziskovosti, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, nemožno preto pripísať prevažne zníženiu výkupných cien.

(636)   V dôsledku toho sa uznáva, že výkupné ceny vytvárali dopyt po slnečnej energii a že nedávne pozastavenie výkupných cien (ako v Španielsku) a ich zníženie v iných členských štátoch spôsobilo zníženie spotreby výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, v období prešetrovania, a teda možno prispelo k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Zníženie spotreby v období prešetrovania však nebolo také, aby narušilo príčinnú súvislosť medzi subvencovaným dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(637)   Viaceré strany tvrdili, že zníženie výkupných cien spôsobilo, že investície do solárnych zariadení prestali byť pre investorov atraktívne, a preto sa znížil dopyt po príslušnom výrobku v Únii.

(638)   Aj keď sa pri prešetrovaní potvrdila súvislosť medzi výkupnými cenami a úrovňou investícií do odvetvia slnečnej energie, takisto sa ukázalo, že investície do slnečnej energie sú od výkupných cien menej závislé v regiónoch, ktoré sú viac vystavené slnečnému žiareniu a kde je teda výroba slnečnej energie účinnejšia, a v regiónoch s vyššími cenami elektrickej energie. Zistilo sa však, že napriek pozastaveniu režimu výkupných cien sa investície naďalej realizujú (napr. v Španielsku). Okrem toho sa pri prešetrovaní zistilo, že príležitosti investovať do slnečnej energie sú naďalej atraktívne aj pri nižších výkupných cenách. Na základe uvedených skutočností sa preto toto tvrdenie zamietlo.

(639)   Viaceré strany tvrdili, že vývoj výkupných cien vytvoril tlak na znižovanie cien, a teda aj na ziskovosť výrobného odvetvia Únie. Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že sa preskúmal len vplyv výkupných cien na dopyt, pričom sa mal takisto analyzovať vplyv na ceny. V tej istej súvislosti viaceré zainteresované strany tvrdili, že vo väčšine členských štátov došlo k veľkému zníženiu výkupných cien už v roku 2010, čím sa vytvoril tlak na znižovanie cien modulov.

(640)   V súvislosti s týmto tvrdením treba poznamenať, že členské štáty zaviedli zníženie výkupných cien v odlišnom čase a odlišnou rýchlosťou, a preto je problematické na tomto základe vytvoriť všeobecný obraz o celej Únii. Nezávisle od momentu, kedy výkupné ceny dosiahli veľmi nízke úrovne, nie je možné výrazné zníženie cien a ziskovosti v Únii v posudzovanom období vysvetliť výlučne alebo hlavne znížením výkupných cien. Po prvé, na základe informácií, ktoré poskytlo Nemecko a Taliansko, ktoré spolu predstavovali 75 % spotreby v Únii v roku 2011, bol pokles priemerných predajných cien výraznejší než zníženie výkupných cien v období prešetrovania. Po druhé, zo zhromaždených dôkazov vyplýva, že v prípade niektorých krajín, ako je napr. Taliansko, bolo výrobné odvetvie Únie nútené výrazne znížiť ceny, a to aj napriek kontextu veľmi štedrých výkupných cien. V období prešetrovania bolo výrobné odvetvie Únie nútené predávať za nižšie ceny ako boli výrobné náklady, čo spôsobila najmä skutočnosť, že čínski vyvážajúci výrobcovia pokrývali 80 % spotreby Únie a teda mali moc ovplyvniť mechanizmus tvorby cien.

(641)   Pri prešetrovaní sa ďalej zistilo, že do roku 2011 boli investície do slnečnej energie vďaka vyšším výkupným cenám spolu s poklesom cien modulov v Únii mimoriadne príťažlivé a investori dosahovali veľmi vysokú návratnosť. Výsledkom bol vysoký objem investícií a následne vysoký dopyt po solárnych paneloch. V dôsledku zvýšeného dopytu sa výrazne zvýšil celkový objem vyplatených výkupných cien a väčšina členských štátov upravila existujúce schémy výkupných cien smerom nadol, aby sa okrem iného predišlo zvýšeniu nákladov na elektrickú energiu. Z toho vyplýva, že zníženie výkupných cien mohlo byť takisto výsledkom znižovania cien, a nie naopak. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(642)   Po konečnom sprístupnení informácií jedna strana tvrdila, že odôvodnenie 640, podľa ktorého je náročné posúdiť dopyt za celú Úniu, si protirečí s odôvodnením 608, v ktorom sa uvádza, že analýza príčinnej súvislosti za jednotlivé členské štáty by nepriniesla zmysluplné výsledky. V tejto súvislosti sa spresňuje, že posúdenie vykonané tak, ako sa uvádza v odôvodnení 640, odkazuje na náročnosť vytvorenia všeobecného obrazu o vývoji výkupných cien za celú Úniu, a nie na dopyt v Únii, ako tvrdí zainteresovaná strana. Z uvedeného vyplýva, že tieto dve odôvodnenia si neprotirečia, a preto sa toto tvrdenie zamietlo.

(643)   Po konečnom sprístupnení informácií jedna strana tvrdila, že dokonca aj v kontexte vysokých výkupných cien sa ceny modulov môžu výrazne znížiť z dôvodu technického vývoja, úspor z rozsahu, zníženia nákladov a rastúcej celosvetovej výrobnej kapacity. V súvislosti s týmto tvrdením sa poznamenáva, že zo zozbieraných dôkazov vyplýva, že talianski výrobcovia museli znížiť svoje ceny pod výrobné náklady, a to aj napriek tomu, že výkupné ceny boli vysoké. Uvedené faktory síce môžu skutočne ovplyvniť priemerné náklady, nevysvetľujú však, prečo výrobcovia z Únie museli znížiť svoje ceny pod výrobné náklady. Preto sa dospelo k záveru, že stlačenie cien na neudržateľné úrovne bolo spôsobené najmä subvencovaným dovozom z ČĽR, a toto tvrdenie sa zamietlo.

(644)   Po konečnom sprístupnení informácií jedna strana tvrdila, že závery vyvodené v odôvodnení 641, podľa ktorých zníženie výkupných cien mohlo byť tiež výsledkom znížených cien a nie naopak, nie sú podložené žiadnymi dôkazmi.

(645)   Poznamenáva sa, že závery vyvodené v odôvodnení 641 boli založené na informáciách dostupných počas prešetrovania a uvedený scenár sa skutočne považoval za opodstatnený vzhľadom na okolnosti na tomto špecifickom trhu. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(646)   Po konečnom sprístupnení informácií jedna strana nesúhlasila so záverom, že tlak na znižovanie cien, ktorý pociťovali výrobcovia z Únie, spôsobil najmä subvencovaný dovoz, a tvrdila, že naopak práve zníženie výkupných cien prinútilo výrobcov z Únie znížiť svoje ceny. Tá istá strana opätovne tvrdila, že keď sa znížili výkupné ceny, ceny fotovoltických systémov sa znížili v súlade so znížením výkupných cien, aby sa nezvýšili náklady navrhovateľov projektov, čo v konečnom dôsledku spôsobilo cenový tlak na výrobcov z Únie.

(647)   Keďže tieto tvrdenia sa nepodložili žiadnymi nezvratnými dôkazmi, Komisia trvala na svojej analýze a záveroch uvedených v odôvodneniach 640 až 641.

(648)   Tá istá strana tvrdila, že trhy sa odvíjajú od výkupných cien, a poskytla informácie, ktoré ukazujú počet fotovoltických zariadení v Spojenom kráľovstve v rokoch 2012 a 2013. Informácie poskytnuté tohto stranou mali formu publikácie vlády Spojeného kráľovstva, ktorá sa zakladá na týždňových údajoch o registráciách v centrálnom registri výkupných cien Spojeného kráľovstva. Poznamenáva sa, že tieto informácie sa vzťahujú zväčša na obdobie mimo obdobia prešetrovania a vzťahujú sa len na jeden členský štát, zatiaľ čo toto prešetrovanie sa sústreďovalo na situáciu celého trhu Únie. V každom prípade sa nepopiera, že úroveň výkupných cien má vplyv na dopyt, keďže ziskovosť investícií v miestach s menším podielom slnečného žiarenia závisí od úrovne výkupných cien. Avšak ak by zainteresované strany chceli dokázať, že úroveň, na ktorej boli výkupné ceny nastavené v období prešetrovania, spôsobila ujmu, museli by tiež dokázať, že zvýšenie cien výrobcov z Únie na úroveň nespôsobujúcu ujmu by bolo znamenalo, že výrobcovia z Únie by neboli bývali schopní predávať príslušný výrobok, pretože investície do fotovoltických systémov by na týchto cenových úrovniach neboli rentabilné. Žiadne takéto dôkazy neboli poskytnuté. Tento argument sa preto zamietol.

(649)   Viaceré strany tvrdili, že v kontexte nízkych výkupných cien boli investície do fotovoltických projektov ekonomicky realizovateľné len vtedy, keď sa použili solárne panely za nižšie ceny dovezené z ČĽR. Preto sa tvrdilo, že zníženie výkupných cien spôsobilo značnú ujmu výrobnému odvetviu Únie. Ďalšia strana tvrdila, že úroveň výkupných cien má vplyv na mechanizmus tvorby cien v prípade modulov.

(650)   Na základe týchto skutočností sa tvrdenia v tejto súvislosti zamietli.

(651)   Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že Komisia neprešetrila, či výrobné odvetvie Únie dostatočne predvídalo náhle zrušenie alebo zníženie vládnych podporných schém. Na podporu tohto tvrdenia sa nepredložili žiadne argumenty. Treba však poznamenať, že na základe zistených dôkazov zo žiadnych informácií nevyplýva, že by Únia reagovala neprimerane na signály z trhu (t. j. vývoj spotreby) či ďalšie dostupné informácie (t. j. podporné schémy). Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(652)   Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že zníženie výkupných cien spôsobilo pokles predaja výrobného odvetvia Únie z toho dôvodu, že investície boli rentabilné len za prijateľné čínske ceny. Zo zistených dôkazov v skutočnosti vyplýva iba mierny pokles predaja výrobného odvetvia Únie v období prešetrovania, na rozdiel od toho, čo by sa očakávalo, ak by fotovoltické projekty boli realizovateľné len s čínskymi modulmi. Naopak, predaj modulov výrobného odvetvia Únie sa do roku 2011 zvyšoval a potom sa v období prešetrovania mierne znížil, a teda nasledoval rovnaký trend ako v prípade spotreby. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(653)   Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že výrobné odvetvie Únie bolo vzhľadom na zníženie výkupných cien nútené znížiť svoje ceny, aby udržalo záujem investorov o fotovoltické energiu a aby sa zachoval rozvíjajúci sa dopyt a rast.

(654)   Pri prešetrovaní sa zistilo, že výrobné odvetvie Únie bolo nútené znížiť svoje ceny najmä z dôvodu tlaku subvencovaného dovozu, a nie z dôvodu zníženia výkupných cien. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že najväčšie zníženie cien výrobného odvetvia Únie sa zaznamenalo v období rokov 2010 až 2011, teda pred hlavným znížením výkupných cien. Z dôvodu zvýšenia subvencovaného dovozu z ČĽR, prostredníctvom ktorého sa značne podhodnotili ceny výrobného odvetvia Únie, však bolo výrobné odvetvie Únie nútené znižovať svoje ceny na čoraz nižšiu úroveň. Na základe týchto skutočností sa toto tvrdenie zamietlo.

(655)   Ďalšia zainteresovaná strana tvrdila, že zistenia uvedené v odôvodnení 174 a 175 dočasného antidumpingového nariadenia, podľa ktorých zmeny výkupných cien nenarušili príčinnú súvislosť, nemajú žiadne vecné ani právne opodstatnenie a nie sú zlučiteľné s článkom 8 ods. 5 základného nariadenia, pretože Komisia neposúdila úroveň ujmy spôsobenú znížením výkupných cien a pretože vychádzala z toho, že výrazný pokles cien výrobného odvetvia Únie bol spôsobený len subvencovaným dovozom z Číny. Tá istá strana tvrdila, že zníženie cien modulov a článkov bolo celosvetovým javom a nebolo spôsobené tlakom čínskeho dovozu.

(656)   Pokiaľ ide o tvrdenie, že Komisia neposúdila úroveň ujmy, ktorú spôsobilo zníženie výkupných cien, odkazuje sa na odôvodnenia 628 a 629, ako aj na odôvodnenia 640 a 641, v ktorých Komisia dospela k záveru, že zníženie dopytu ani vplyv výkupných cien na ceny Únie neboli také, aby narušili príčinnú súvislosť medzi ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a subvencovaným dovozom z ČĽR, bez ohľadu na to, či a do akej miery ich pravdepodobne mohlo spôsobiť zníženie výkupných cien. Tvrdenie, podľa ktorého zistenia Komisie neboli vecne opodstatnené, sa preto zamieta. Pokiaľ ide o tvrdenie, že zníženie cien modulov a článkov bolo celosvetovým javom, odkazuje sa na odôvodnenia 619 až 621, v ktorých sa posudzujú objemy dovozu a ceny dovozu z iných krajín ako je ČĽR do Únie. V prípade modulov a článkov síce skutočne jestvoval celosvetový trend znižovania cien, avšak subvencované ceny dovozu z ČĽR prehĺbili tento klesajúci trend na stratové úrovne. Na základe uvedených skutočností sa preto toto tvrdenie zamietlo.

(657)   V stručnosti, výkupné ceny sú dôležitým faktorom vývoja fotovoltického trhu v Únii a ich existencia mala vplyv na vývoj spotreby výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania. Pri prešetrovaní sa však zistilo, že spotreba sa napriek významnému zníženiu výkupných cien výrazne neznížila. Pri prešetrovaní sa ďalej zistilo, že hlavným dôvodom zníženia cien v Únii nebolo zníženie výkupných cien. Preto sa dospelo k záveru, že vývoj výkupných cien nebol taký, aby narušil príčinnú súvislosť medzi subvencovaným dovozom a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

5.3.5.     Ďalšia finančná podpora poskytnutá výrobnému odvetviu Únie

(658)   Niektoré zainteresované strany tvrdili, že značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, spôsobilo zníženie finančnej podpory poskytnutej výrobnému odvetviu Únie. Toto tvrdenie je podložené informáciou o dotáciách poskytnutých jednému z výrobcov z Únie pred posudzovaným obdobím (v období rokov 2003 – 2006).

(659)   Predložený dôkaz neodhalil žiadnu súvislosť medzi značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a akoukoľvek údajnou dotáciou, ktorú dostal jeden z výrobcov z Únie v období pred posudzovaným obdobím. Okrem toho sa zdá, že táto informácia nie je relevantná, keďže sa týka obdobia pred posudzovaným obdobím. Preto nemožno stanoviť súvislosť medzi akoukoľvek údajnou dotáciou výrobnému odvetviu Únie a značnou ujmou, ktorú toto odvetvie utrpelo. Na základe tejto skutočnosti sa tento argument zamietol.

5.3.6.     Nadmerná kapacita

(660)   Tvrdilo sa, že príčinou značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bola nadmerná kapacita na trhu Únie a vo všeobecnosti na svetovom trhu. Takisto sa tvrdilo, že nadmerná kapacita na svetovom trhu spôsobila konsolidáciu výrobného odvetvia Únie, ktorá v súčasnosti prebieha, a že akákoľvek utrpená ujma bola výsledkom príliš veľkého počtu výrobných zariadení. Okrem toho niektoré zainteresované strany tvrdili, že značná ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, súvisí s nadmerným rozšírením kapacity výrobného odvetvia Únie, ktorú si odvetvie spôsobilo vlastným zavinením. Na druhej strane niektoré zainteresované strany tvrdili, že ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, spôsobila skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie nerealizovalo nevyhnutné investície do rozšírenia kapacít.

(661)   Hoci výrobné odvetvie Únie zvýšilo svoju výrobnú kapacitu, jeho celkový objem výroby nepokrýval zvyšujúcu sa úroveň spotreby na trhu v Únii v posudzovanom období. Zvýšenie výrobnej kapacity výrobného odvetvia Únie preto bolo primerané a prispôsobilo sa vývoju na trhu, t. j. zvýšenej spotrebe. Preto ho nemožno považovať za príčinu utrpenej ujmy.

(662)   Na základe toho sa pri prešetrovaní takisto nepotvrdil argument, že výrobné odvetvie Únie neinvestovalo do rozšírenia kapacity. Naopak, ako sa uvádza v predchádzajúcej časti, výrobné odvetvie Únie v posudzovanom období postupne zvyšovalo kapacitu a v posudzovanom období malo k dispozícii nadmernú kapacitu, čo znamená, že bolo schopné pokryť dodatočný dopyt. Na základe uvedených skutočností sa musel tento argument zamietnuť.

(663)   Niektoré zainteresované strany tvrdili, že všetky subjekty na trhu vrátane hospodárskych subjektov z odbytovej aj dodávateľskej oblasti sa nachádzali v ťažkej situácii, ktorú spôsobila nadmerná kapacita na svetovom trhu a následná zmena trhu. V tejto súvislosti sa tvrdilo, že výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, sa stal komoditou, ktorej cenu už nemôžu stanoviť jednotliví výrobcovia, ale ceny podliehajú celosvetovému dopytu a ponuke. Tvrdilo sa, že značnú ujmu výrobnému odvetviu Únie spôsobil nie subvencovaný dovoz, ale práve táto situácia.

(664)   Pri prešetrovaní sa potvrdila existencia nadmernej kapacity na svetovom trhu, ktorej pôvod je najmä v ČĽR. Zmena trhu, ktorá mala údajne viesť k tomu, že výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, sa stal komoditou, by neodôvodňovala nespravodlivé cenové správanie a nekalé obchodné praktiky. V tejto súvislosti treba poznamenať, že výrobné odvetvie Únie vyrába a predáva výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, už viac ako 20 rokov, kým výrobné odvetvie ČĽR vyrábajúce príslušný výrobok vzniklo len nedávno (približne v polovici minulého desaťročia), a to najmä na základe atraktívnosti výkupných cien a ostatných politických stimulov v Únii a následného zvýšenia dopytu. Na základe týchto skutočnosti sa tieto argumenty zamietli.

(665)   Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že nadmerná kapacita viedla k racionalizácii cien. V tejto súvislosti treba poznamenať, že na jednej strane nadmerná kapacita viedla v skutočnosti k tzv. pretekom ku dnu a k zníženiu cien výrobného odvetvia Únie, ktoré bolo v priemere väčšie než zníženie výrobných nákladov. Na druhej strane zvýšenie kapacity vo výrobnom odvetví Únie nasledovalo vývoj na trhu a považovalo sa za primerané. Okrem toho zvýšenie výrobnej kapacity článkov bolo na nižšej úrovni ako v prípade modulov. Vzhľadom na to sa toto tvrdenie v tejto súvislosti muselo zamietnuť.

(666)   Ďalšia zainteresovaná strana tvrdila, že ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, spôsobila skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie sa zameralo len na špecializované investície a nerealizovalo nevyhnutné investície zamerané na rozšírenie kapacít a zníženie nákladov. Ani toto tvrdenie nebolo možné potvrdiť na základe zistení prešetrovania, z ktorých vyplynulo, že výrobné odvetvie Únie v posudzovanom období svoju výrobnú kapacitu a efektívnosť zvýšilo. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(667)   Ďalšia zainteresovaná strana tvrdila, že výrobné odvetvie Únie zvýšilo svoju výrobnú kapacitu napriek tomu, že miera využitia kapacity už bola malá, a teda si spôsobilo ujmu vlastným zavinením. Toto tvrdenie však vychádzalo z porovnania trendu investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky a trendu využitia kapacity celkového výrobného odvetvia EÚ, čo nie je vhodným porovnávacím východiskom. Z prešetrovania tiež vyplynulo, že výrobné odvetvie Únie nerozšírilo svoju výrobnú kapacitu v takej miere, ktorá by presahovala vývoj spotreby v Únii, a preto sa tento argument zamietol.

(668)   Zo zhromaždených dôkazov ďalej vyplýva, že výrobné odvetvie Únie mohlo investovaním do nového strojového vybavenia znížiť svoje výrobné náklady a zlepšiť si konkurencieschopnosť. Na základe uvedených skutočností sa musel tento argument zamietnuť.

(669)   Po konečnom sprístupnení informácií niektoré zainteresované strany spochybňovali, či bolo rozšírenie kapacity výrobného odvetvia Únie opodstatnené a či sa odvíjalo od vývoja na trhu, a predovšetkým od vývoja spotreby v Únii. V prípade modulov sa však výrobná kapacita zvýšila o 106 %, zatiaľ čo spotreba v Únii sa v období prešetrovania zvýšila o 221 %, t. j. viac než dvojnásobne. Podobne v prípade článkov sa výrobná kapacita zvýšila o 39%, zatiaľ čo spotreba v Únii sa v posudzovanom období zvýšila o 87%. Z uvedeného vyplýva, že zvýšenie kapacity bolo podstatne nižšie než zvýšenie spotreby, nemôže sa teda považovať za neopodstatnené vzhľadom na to, že v Únii nikdy nebola nadmerná kapacita. Analýza opodstatnenosti rozšírenia kapacít by sa navyše nemala zakladať na ročnej analýze, ale mala by zohľadňovať trend počas celého posudzovaného obdobia. Zvýšenie kapacity je zväčša plnohodnotne prevádzkyschopné až po určitom čase od investície a izolovaná jednoročná analýza môže viesť k vytvoreniu skresleného obrazu. Tento argument sa preto zamietol.

5.3.7.     Vplyv cien surovín

(670)   Viaceré zainteresované strany tvrdili, že značná ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, súvisí s vývojom cien polykryštalického kremíka, hlavnej suroviny na výrobu doštičiek. Tvrdilo sa, že výrobné odvetvie Únie uzatvorilo dlhodobé zmluvy o dodávkach za pevne stanovené ceny, a preto nemohlo v posudzovanom období profitovať zo zníženia cien polykryštalického kremíka.

(671)   Pri prešetrovaní sa zistilo, že aj keď výrobné odvetvie Únie uzatvorilo v súvislosti s poly kryštalickým kremíkom dlhodobé zmluvy, podmienky týchto zmlúv boli väčšinou znovu prerokované na základe vývoja cien polykryštalického kremíka a zmluvné ceny dosiahli úroveň podobnú alebo v niektorých prípadoch nižšiu než ceny na spotovom trhu.

(672)   Niektoré zainteresované strany tvrdili, že výrobné odvetvie Únie alebo aspoň jeho časť nemohlo v posudzovanom období profitovať zo zníženia cien polykryštalického kremíka pre dlhodobé zmluvy o dodávke surovín. Tieto strany tvrdili, že výsledkom opätovného prerokovania alebo ukončenia dlhodobých zmlúv o dodávkach polykryštalického kremíka a/alebo doštičiek boli pokuty. Na podloženie tohto tvrdenia tieto strany predložili novinové články, ktoré informovali o tom, že niektorí výrobcovia v Únii čelia súdnym sporom alebo ukončili zmluvy. Niektoré strany predložili informácie, ktoré údajne potvrdzujú, že dlhodobé zmluvy nebolo možné opätovne prerokovať.

(673)   Polykryštalický kremík je hlavnou surovinou pre výrobcov doštičiek. Pri prešetrovaní sa zistilo, že v roku 2008 sa ceny polykryštalického kremíka zvýšili, pričom dosiahli vrchol približne 500 USD/kg, v roku 2009 sa však opäť znížili, pričom na konci roku 2009 dosahovali asi 50 – 55 USD/kg, a v roku 2010 a na začiatku roku 2011 sa zaznamenal len mierne vzostupný trend. V období prešetrovania sa ceny výrazne prepadli až na 30 USD/kg (vedecké a politické správy SVC, správa o stave fotovoltického priemyslu v roku 2012). Treba poznamenať, že vplyv cien polykryštalického kremíka na výrobné odvetvie Únie bol skôr nepodstatný, keďže akýkoľvek vplyv na výrobné náklady článkov a modulov sa zmiernil v rámci hodnotového reťazca. Okrem toho sa uvedené novinové články vzťahovali na vývoj po období prešetrovania, ktorý nemal vplyv na situáciu predmetného výrobného odvetvia Únie v období prešetrovania, a preto ich nie je možné zohľadniť. Je možné potvrdiť, že výrobné odvetvie Únie mohlo prerokovať ceny v dlhodobých zmluvách, ako aj zmluvné pokuty súvisiace s týmito dlhodobými zmluvami.

(674)   Jedna zainteresovaná strana ďalej tvrdila, že stačí, aby dlhodobé zmluvy ovplyvnili len niektorých výrobcov z Únie a že situácia celkového výrobného odvetvia Únie nie je podstatná. Tvrdila, že vyššie náklady nemusia mať rovnaký vplyv na všetky hospodárske subjekty. V tomto tvrdení sa nezohľadňuje, že celkovo sa v rámci výrobného odvetvia Únie v mnohých prípadoch nezistili vyššie priemerné ceny polykryštalického kremíka než trhové ceny alebo než spotové ceny, a preto sa usúdilo, že nie je podstatné, či majú vyššie ceny rovnaký vplyv na všetky hospodárske subjekty alebo len na niektoré z nich. Tento argument sa preto zamietol.

(675)   Ďalšia zainteresovaná strana požiadala Komisiu, aby oddelila, odlíšila a kvantifikovala vplyv každého faktora, ktorý mal vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie; predovšetkým by sa mal osobitne posúdiť vplyv výrazného prepadu cien polykryštalického kremíka. V tejto súvislosti sa tvrdilo, že zníženie predajných cien bolo spôsobené skôr znížením cien polykryštalického kremíka, a nie cenovým tlakom čínskeho dovozu. Priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Únie sa znížili oveľa viac, než sa znížili priemerné výrobné náklady, na ktoré mohol mať vplyv pokles cien suroviny. Tento argument sa preto zamietol.

(676)   Po konečnom sprístupnení informácií niektoré zainteresované strany opätovne tvrdili, že vplyv zníženia cien polykryštalického kremíka na náklady výrobného odvetvia sa v hodnotovom reťazci neobmedzil ani neoslabil, ako sa skonštatovalo pri prešetrovaní. Avšak ako sa už uviedlo v odôvodnení 255, polykryštalický kremík je hlavnou surovinou pre výrobcov doštičiek, a teda akýkoľvek vplyv na výrobné náklady článkov a modulov sa v rámci hodnotového reťazca oslabil. Zainteresované strany neposkytli žiadne dôkazy, ktoré by zmenšili význam tohto zistenia. Z prešetrenia navyše vyplynulo, že zníženie cien polykryštalického kremíka v posudzovanom období sa odrazilo v priemerných výrobných nákladoch na články a moduly výrobného odvetvia Únie, ktoré sa znížili v podobnej miere ako ceny polykryštalického kremíka. Jedna zainteresovaná strana spochybnila vplyv údajných pokút, ktoré výrobné odvetvie Únie muselo zaplatiť z dôvodu prerokovania dodávateľských zmlúv. V tejto súvislosti nemožno vylúčiť, že niektorí výrobcovia museli v posudzovanom období zaplatiť pokuty za zrušenie zmlúv o dodávke doštičiek. Avšak Komisia nenašla žiadne dôkazy, že by tieto pokuty mohli mať vplyv na situáciu celého výrobného odvetvia Únie alebo že by boli reprezentatívne. Takéto dôkazy neposkytla ani daná zainteresovaná strana. Hoci preto nemožno úplne vylúčiť, že pokuty mohli mať určitý negatívny vplyv na obmedzený počet výrobcov z Únie, celkový vplyv na výrobné odvetvie Únie je prinajlepšom okrajový, a teda nemohol narušiť príčinnú súvislosť medzi subvencovaným dovozom a značnou ujmou, ktorú utrpelo celé výrobné odvetvie Únie. Tieto argumenty sa museli preto zamietnuť.

(677)   Ďalšia zainteresovaná strana tvrdila, že zníženie predajných cien výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, v Únii bolo sčasti spôsobené znížením cien polykryštalického kremíka. V tejto súvislosti však treba poznamenať, že pri prešetrovaní sa preukázalo, že dovoz z ČĽR bol subvencovaný a podstatne podhodnocoval ceny výrobného odvetvia Únie. Zníženie cien teda presahuje zníženie výrobných nákladov, ktoré možno vysvetliť znížením cien suroviny. Ak bolo zníženie cien spôsobené len znížením cien suroviny, výrobné odvetvie Únie by nebolo nútené znížiť svoje predajné ceny pod svoje výrobné náklady. Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(678)   Iná zainteresovaná strana opätovne tvrdila, že súdny spor jedného výrobcu z Únie po období prešetrovania mohol mať vplyv na situáciu najmenej tohto výrobcu z Únie už v období prešetrovania. Táto strana však nevysvetlila, ako a v akej miere táto udalosť, ktorá sa prihodila po období prešetrovania, mohla mať vplyv na situáciu výrobcu v období prešetrovania. Ani pri prešetrovaní sa nezistili žiadne dôkazy dosvedčujúce takýto vplyv. Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(679)   Tá istá zainteresovaná strana ďalej spochybnila uvedené zistenia, pretože sa údajne nepredložili žiadne dôkazy. Avšak zistenia prešetrovania sa zakladali na faktoch a nesporných dôkazoch, ktorých znenie s utajením dôverných informácií sa poskytlo všetkým zainteresovaným stranám.

(680)   Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že aj keď niektorí konkrétni výrobcovia z Únie mohli byť ovplyvnení týmito dlhodobými zmluvami, výrobné odvetvie Únie celkove nezaznamenalo nepriaznivý vplyv týchto dlhodobých zmlúv a mohlo v plnej miere využiť zníženie cien suroviny. Dlhodobé zmluvy preto nenarušili príčinnú súvislosť medzi subvencovaným dovozom a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

5.3.8.     Ujma spôsobená vlastným zavinením: vplyv automatizácie, veľkosti, úspor z rozsahu, konsolidácie, inovácie, nákladovej efektívnosti

(681)   Viaceré zainteresované strany tvrdili, že ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, spôsobila vysoká úroveň automatizácie výrobného procesu. Tvrdilo sa, že malí výrobcovia boli v porovnaní s väčšími, vertikálne integrovanými výrobcami znevýhodnení, a preto žiadnu ujmu, ktorú títo malí výrobcovia utrpeli, nemožno pripísať subvencovanému dovozu. V tejto súvislosti sa takisto tvrdilo, že vo všeobecnosti rozsah výrobného odvetvia Únie bol v každom prípade malý, a preto toto výrobné odvetvie nemohlo mať prospech z úspor z rozsahu.

(682)   Pri prešetrovaní sa zistilo, že aj malí výrobcovia na trhu v Únii mali vysokú úroveň automatizácie v rámci svojich výrobných postupov, čo malo pozitívny vplyv na ich výrobné náklady. Väčšina výrobcov z Únie sa špecializuje na jednu časť výrobného procesu (články alebo moduly) a na základe tejto špecializácie sa zvýšila ich konkurencieschopnosť v súvislosti s konkrétnym druhom výrobku, ktorý vyrábajú. Argument, že ujmu výrobnému odvetviu Únie spôsobil vplyv vysokej úrovne automatizácie, sa preto musel zamietnuť.

(683)   Niektoré zainteresované strany tvrdili, že cenový tlak viedol ku konsolidácii výrobného odvetvia Únie a čínskeho výrobného odvetvia a že práve táto konsolidácia spôsobila značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Pri prešetrovaní sa však zistilo, že konsolidácia bola skôr dôsledkom subvencovaného dovozu a nekalých obchodných praktík. Okrem toho táto strana neposkytla žiadne dôkazy toho, v akom rozsahu mohol proces konsolidácie spôsobiť značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(684)   Okrem toho sa tvrdilo, že vzniknutú ujmu spôsobila nedostatočná vertikálna integrácia výrobného odvetvia Únie. Vo všeobecnosti by mali mať vertikálne integrovaní výrobcovia za normálnych trhových podmienok väčšiu bezpečnosť, pokiaľ ide o ich dodávateľský reťazec. Pri prešetrovaní sa však zistilo, že tá časť výrobného odvetvia Únie, ktorá bola vertikálne integrovaná, nemohla v plnej miere využiť výhodu vertikálnej integrácie, keďže cenový tlak subvencovaného dovozu bol mimoriadne veľký. Okrem toho výrobné odvetvie Únie ani vertikálne integrovaní výrobcovia z Únie nemohli z dôvodu subvencovaného dovozu úplne využiť vysokú mieru využitia kapacity na dosiahnutie úspor z rozsahu. Okrem toho sa pri prešetrovaní nezistila žiadna korelácia medzi vertikálnou integráciou a vyššou mierou ziskovosti, keďže táto korelácia bola pozmenená z dôvodu veľkého cenového tlaku.

(685)   Niektoré zainteresované strany tvrdili, že vo výrobnému odvetviu Únie chýbali technické inovácie, ako aj investície do nových technológií. Pri prešetrovaní sa však nezistil žiadny faktický dôkaz podporujúci tieto tvrdenia. Naopak, pri prešetrovaní sa zistilo, že väčšina investícií výrobného odvetvia Únie bola určená na nové strojové zariadenia a výskum a vývoj a že z hľadiska technológií neexistujú medzi výrobkami v celosvetovom meradle podstatné rozdiely.

(686)   Okrem toho jedna zainteresovaná strana tvrdila, že značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, spôsobila nedostatočná realizácia projektov (neúspešné projekty). V tejto súvislosti treba poznamenať, že tento argument nebol opodstatnený. Okrem toho by sa každý neúspešný projekt mohol považovať skôr za dôsledok subvencovaného dovozu. Tento argument sa preto musel zamietnuť.

(687)   Viaceré zainteresované strany tvrdili, že výrobné odvetvie Únie nebolo schopné včas racionalizovať svoje náklady s cieľom reagovať na vývoj na svetovom trhu. Ďalšie strany tvrdili, že náklady práce a režijné náklady sú v Únii vyššie než v ČĽR.

(688)   Pri prešetrovaní sa zistilo, že výrobné náklady výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období nepretržite znižovali. Produktivita sa v prípade modulov a článkov zvýšila. Ako sa uvádza v predchádzajúcej časti, výrobné odvetvie Únie nedokázalo profitovať zo zníženia nákladov, a to z dôvodu prudkého zvýšenia subvencovaného dovozu z ČĽR a následného značného cenového tlaku na trh Únie.

(689)   Poznamenáva sa, že vyvážajúci výrobcovia v ČĽR nemajú žiadnu porovnateľnú výhodu, pokiaľ ide o suroviny (polykryštalický kremík) a používané zariadenia, keďže tieto sa väčšinou dovážajú z Únie. Náklady práce a režijné náklady po odpísaní predstavovali v období prešetrovania v priemere menej než 10 % celkových nákladov na modul a nepovažujú sa za prvok zohrávajúci významnú úlohu. Náklady na elektrickú energiu predstavovali v období prešetrovania v priemere menej než 1 % celkových nákladov na modul a nepovažujú sa za prvok zohrávajúci významnú úlohu. Okrem toho tvrdenie, že Číňania používali najnovšie zariadenia, nebolo opodstatnené.

(690)   Okrem toho sa tvrdilo, že niektorí výrobcovia z Únie odoberali články a/alebo moduly z príslušnej krajiny a tieto výrobky ďalej predávali na trhu Únie ako svoje vlastné. Ujma vyplývajúca z takýchto transakcií by sa nemala pripisovať subvencovanému dovozu. Pri prešetrovaní sa však zistilo, že dovoz príslušného výrobku uskutočňovaný výrobným odvetvím Únie mal doplnkový charakter a jeho objem bol limitovaný v porovnaní s celkovou výrobou v Únii, a preto vplyv tohto dovozu, ak vôbec nejaký vznikol, by bol len okrajový a nemohol by sa považovať za prvok narúšajúci príčinnú súvislosť medzi subvencovaným dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(691)   Výrobné odvetvie Únie preto muselo vyvinúť značné úsilie o racionalizáciu svojich výrobných nákladov s cieľom prispôsobiť sa klesajúcim cenám dovozu z ČĽR. Napriek úsiliu výrobného odvetvia Únie sa racionalizácia nákladov nemohla odzrkadliť v predajných cenách z dôvodu značného cenového podhodnotenia spôsobeného subvencovaným dovozom.

(692)   Určité zainteresované strany tvrdili, že ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, spôsobili nedostatočné úspory z rozsahu v rámci výrobného priemyslu Únie. Tvrdilo sa, že malí výrobcovia boli v porovnaní s väčšími vertikálne integrovanými výrobcami znevýhodnení, a preto žiadnu ujmu, ktorú títo výrobcovia utrpeli, nemožno pripísať subvencovanému dovozu. Ďalšia zainteresovaná strana tvrdila, že automatizácia výrobných postupov je nákladná, a preto sú úspory z rozsahu o to dôležitejšie pri znižovaní nákladov.

(693)   Pri prešetrovaní sa zistilo, že výrobné odvetvie Únie ani väčší a vertikálne integrovaní výrobcovia z Únie nemohli z dôvodu subvencovaného dovozu úplne využiť vysokú mieru využitia kapacity na dosiahnutie úspor z rozsahu. V každom prípade sa pri prešetrovaní nezistila žiadna korelácia medzi vertikálnou integráciou a vyššou mierou ziskovosti, keďže túto koreláciu pozmenil veľký cenový tlak subvencovaného dovozu. Pri prešetrovaní sa zistilo, že už nebolo možné profitovať z úspor z rozsahu na trhu, kde bola miera využitia kapacity nízka, čo platilo aj pre čínskych výrobcov. Preto sa tieto argumenty zamietli.

(694)   Ďalšia zainteresovaná strana tvrdila, že investori a banky by nefinancovali projekty, ak je výrobca modulov príliš malý, keďže veľkí výrobcovia poskytujú lepšie záruky a sú pre banky atraktívnejší. Inými slovami, investori a banky nie sú ochotní financovať fotovoltické projekty, v ktorých sa používajú moduly vyrobené v Únii. Pri prešetrovaní sa však zistilo, že akékoľvek možné preferencie investorov a bánk financovať čínskych výrobcov, ktorí majú väčšie výrobné kapacity, je výsledkom narušenia, ktoré na trhu Únie vytvoril subvencovaný dovoz. Ako sa uvádza v predchádzajúcom texte, veľkosť výrobných liniek nezohráva žiadnu úlohu, ak je miera využitia kapacity nízka. Tento argument sa preto zamieta.

(695)   Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že výrobné odvetvie Únie malo nevýhodnú štruktúru nákladov v porovnaní s čínskymi konkurentmi, keďže čínski výrobcovia mali nižšie náklady práce, náklady na elektrickú energiu a náklady na odpisy, a okrem toho mali najnovšie zariadenia. Daná zainteresovaná strana však nedokázala predložiť žiadne nové informácie ani podporné dôkazy, ktoré by mohli vyvrátiť zistenia tohto prešetrovania v tomto ohľade. Na konkrétne tvrdenie, že čínski výrobcovia používali najnovšie zariadenia, sa reagovalo zisteniami v odôvodnení 203 dočasného antidumpingového nariadenia, v ktorom sa uvádza, že vyvážajúci výrobcovia v ČĽR nemajú porovnateľnú výhodu, a to najmä preto, že zariadenia sa dovážajú z Únie. Uvedené tvrdenia sa preto zamietli.

(696)   Ďalšia strana tvrdila, že Číňania mali porovnateľnú výhodu v súvislosti s cenami polykryštalického kremíka a úsporami z rozsahu, ktoré spôsobili nižšie náklady na strojové zariadenia. Táto strana neposkytla v tejto súvislosti žiadne nové informácie ani podporné dôkazy. Tvrdenie tejto strany sa preto muselo zamietnuť.

(697)   Okrem toho jedna zainteresovaná strana tvrdila, že niektorí výrobcovia z Únie odoberali články a/alebo moduly z príslušnej krajiny a tieto výrobky ďalej predávali na trhu Únie ako svoje vlastné. Požiadala, aby sa ujma vyplývajúca z takýchto transakcií nepripisovala subvencovanému dovozu. Pri prešetrovaní sa však zistilo, že výrobné odvetvie Únie dovážalo príslušný výrobok doplnkovo a v obmedzenom objeme v porovnaní s celkovou výrobou v Únii, a preto vplyv tohto dovozu, ak vôbec nejaký vznikol, by bol len okrajový a nemohol by sa považovať za prvok narúšajúci príčinnú súvislosť medzi subvencovaným dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(698)   Jeden neprepojený dovozca tvrdil, že v analýze by sa mala zohľadniť skutočnosť, že počet zamestnancov sa zvýšil. V súvislosti s týmto tvrdením sa poznamenáva, že zamestnanosť v prípade modulov sa zvýšila v období rokov 2009 až 2011 a potom sa v období prešetrovania znížila. Zamestnanosť v prípade článkov sa zvýšila do roku 2010 a potom sa znížila v roku 2011 a v období prešetrovania sa ďalej znižovala. Ďalej sa poznamenáva, že v prípade modulov zamestnanosť nasledovala trend výroby v Únii. Keďže v prípade článkov sa počas celého obdobia zvyšovali trhové podiely čínskeho dovozu na úkor výrobného odvetvia Únie, výrobné odvetvie Únie nemohlo profitovať z narastajúcej spotreby, ako sa očakávalo. Zníženie zamestnanosti v roku 2011 a v období prešetrovania sa teda vzťahuje na spoločnosti, ktoré sa stali platobne neschopnými alebo ktoré zastavili výrobu článkov.

(699)   Po konečnom sprístupnení informácií jedna zainteresovaná strana opätovne tvrdila, že ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, spôsobili malé a nedostatočné úspory z rozsahu. Ako sa už vysvetlilo v odôvodnení 682 tohto nariadenia a v odôvodneniach 195 – 196 dočasného antidumpingového nariadenia, dokonca ani na celosvetovom trhu už viac nemohla jestvovať veľkosť, a teda ani prospech z úspor s rozsahu, keďže miera využitia kapacít bola všeobecne nízka a na celom svete sa vyskytovala obrovská nadmerná kapacita. Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(700)   Tá istá zainteresovaná strana ďalej opätovne tvrdila, že ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, spôsobila neschopnosť výrobného odvetvia Únie dosiahnuť akékoľvek nákladové výhody. Táto strana tvrdila, že to spôsobila najmä skutočnosť, že väčšina výrobcov z Únie bola vertikálne integrovaná. Táto strana však neposkytla žiadne ďalšie informácie o tom, do akej miery mohla mať skutočnosť, že výrobcovia boli vertikálne integrovaní, negatívny vplyv na ich štruktúru nákladov. Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(701)   Na základe uvedených skutočností sa všetky uvedené argumenty museli zamietnuť.

5.3.9.     Konkurencia tenkovrstvových fotovoltických výrobkov a ostatných fotovoltických technológií

(702)   Niektoré zainteresované strany tvrdili, že ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, spôsobila konkurencia tenkovrstvových fotovoltických výrobkov a ostatných fotovoltických technológií, keďže tieto technológie sú vzájomne zameniteľné a majú rovnaké konečné použitie. Takisto sa tvrdilo, že tenkovrstvové výrobky konkurovali výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, najmä v prípade pozemných montáží a obchodných/priemyselných strešných montáží, ktoré predstavujú podstatnú časť celkového fotovoltického trhu v Únii.

(703)   Pri prešetrovaní sa zistilo, že tenkovrstvové fotovoltické výrobky sa vyrábajú z iných surovín a nepoužívajú doštičky z kryštalického kremíka. Vo všeobecnosti majú omnoho nižšiu konverznú účinnosť a nižší výstup vo wattoch než moduly z kryštalického kremíka. Preto sa nemôžu používať vo vyhradených priestoroch, ako sú napríklad strechy, t. j. nie sú úplne zameniteľné s príslušným výrobkom. Pri prešetrovaní sa takisto zistilo, že hoci sú tenkovrstvové fotovoltické výrobky lacnejšie než výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, v posudzovanom období mali bezvýznamný trhový podiel z celkového trhu Únie so slnečnou energiou. Preto aj keď medzi tenkovrstvovými fotovoltickými výrobkami a príslušným výrobkom môže existovať určitá konkurencia, táto konkurencia sa považuje za limitovanú.

(704)   Po konečnom sprístupnení informácií jedna zainteresovaná strana opätovne tvrdila, že konkurencia tenkovrstvových fotovoltických výrobkov mohla byť pravdepodobnou príčinou značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. V tejto súvislosti táto strana predložila informáciu, že trhový podiel tenkovrstvových fotovoltických výrobkov na celkovom trhu so slnečnou energiou v Nemecku bol v prevažnej časti obdobia prešetrovania podstatný a znížil sa až na začiatku roka 2012.

(705)   Prešetrovanie skutočne potvrdilo, že priemerné ceny tenkovrstvových fotovoltických výrobkov boli na nižších úrovniach než priemerné cenové úrovne výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania.

(706)   Ako sa však uvádza v odôvodnení 703, tenkovrstvové fotovoltické výrobky majú omnoho nižšiu konverznú účinnosť a nižší výstup vo wattoch než moduly z kryštalického kremíka, a preto prípadná konkurencia medzi týmito výrobkami nemohla prispieť k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, keďže moduly na báze kryštalického kremíka sú prevládajúcou technológiou na trhu Únie so slnečnou energiou. V správe JRC o stave fotovoltického priemyslu v roku 2012 sa uvádza, že v dôsledku poklesu cien polykryštalického kremíka stratili tenkovrstvové výrobky v ostatných rokoch svoj trhový podiel v prospech modulov na báze kryštalického kremíka.

(707)   Na základe týchto skutočností sa tieto argumenty zamietli.

5.3.10.   Finančná kríza a jej vplyv

(708)   Tvrdilo sa, že finančná kríza a hospodárska recesia majú negatívny vplyv na prístup výrobného odvetvia Únie k finančným prostriedkom, a teda boli príčinou ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(709)   Schopnosť výrobného odvetvia Únie získavať kapitál sa v posudzovanom období značne znížila. Keďže odvetvie slnečnej energie je kapitálovo náročné, schopnosť získavať kapitál je rozhodujúca. Hospodárska recesia mala na situáciu výrobného odvetvia Únie určitý vplyv. Pri prešetrovaní sa však zistilo, že napriek rastu trhu Únie v rokoch 2009 – 2011 sa situácia výrobného odvetvia Únie zhoršovala v dôsledku subvencovaného dovozu z ČĽR, na základe ktorého sa značne podhodnocovali predajné ceny výrobného odvetvia Únie. Preto sa dospelo k záveru, že zvýšením subvencovaného dovozu z ČĽR sa prípadné účinky finančnej krízy zhoršili a že obmedzený prístup k finančným prostriedkom bol z veľkej miery spôsobený nepriaznivým trhovým prostredím, situáciou a výhľadmi výrobného odvetvia Únie v dôsledku subvencovaného dovozu.

(710)   Ďalej sa skúmalo, či ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, spôsobilo to, že výrobné odvetvie Únie nehľadalo vhodné financovanie, kým bolo ziskové. Z prešetrovania vyplynulo, že napr. v roku 2010, keď bolo výrobné odvetvie ešte stále ziskové, úroveň investícii vzrástla v prípade modulov o 315 % v porovnaní s rokom 2009, zatiaľ čo v prípade článkov sa zvýšila o 10 %. Keďže fotovoltický priemysel je kapitálovo náročný, očakáva sa, že výrobné odvetvie Únie bude neustále hľadať vhodné financovanie, aby zlepšilo nákladovú efektívnosť a konkurovalo neférovému subvencovanému dovozu. Preto sa vyvodzuje záver, že nedostatočný prístup k financovaniu bol výsledkom narušenej situácie, a nie jej príčinou.

(711)   Po konečnom sprístupnení informácií jedna zainteresovaná strana opätovne tvrdila, že škodlivý vplyv finančnej krízy by sa mal oddeliť a odlíšiť a nemal by sa pripisovať subvencovanému dovozu. Táto strana sa odvolávala na verejne dostupné informácie, z ktorých vyplýva, že najmenej jeden výrobca z Únie vnímal finančnú krízu ako hlavnú príčinu ujmy, ktorú utrpel. Toto prešetrovanie vo svojich zisteniach vychádza z konkrétnych údajov spoločností, ktoré idú výrazne nad rámec verejne dostupných vyhlásení konkrétnych spoločností. Verejne dostupné vyhlásenie, na ktoré sa odkazuje, preto nemôže oslabiť význam zistení, keďže napriek tomu, že finančná kríza do určitej miery ovplyvnila situáciu výrobného odvetvia Únie, nebola taká, aby mohla narušiť príčinnú súvislosť medzi subvencovaným dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Preto sa toto tvrdenie muselo zamietnuť.

(712)   Ďalšia zainteresovaná strana tvrdila, že by sa mali zohľadniť rozdiely v prístupe k financovaniu medzi výrobným odvetvím Únie a čínskymi vyvážajúcimi výrobcami. Táto strana tvrdila, že nie subvencovaný dovoz, ale tento faktor patril medzi hlavné faktory, ktoré spôsobili značnú ujmu výrobnému odvetviu Únie. Zistilo sa však, že preferenčný prístup viacerých čínskych vyvážajúcich výrobcov k financovaniu deformoval trh a mohol byť tiež jedným z hlavných dôvodov umožňujúcich vyvážajúcim výrobcom vyvážať príslušný výrobok za subvencované ceny. Tento faktor teda nemôže narušiť príčinnú súvislosť medzi subvencovaným dovozom a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(713)   Na základe týchto skutočností sa dospelo k záveru, že napriek tomu, že finančná kríza do určitej miery ovplyvnila situáciu výrobného odvetvia Únie, nebola taká, aby narušila príčinnú súvislosť medzi subvencovaným dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

5.3.11.   Výkonnosť výrobného odvetvia Únie v oblasti vývozu

(714)   Niektoré zainteresované strany tvrdili, že predaj výrobného odvetvia Únie na vývoz sa v posudzovanom období výrazne znížil, a to v prípade modulov najmä v období rokov 2009 – 2011 a v prípade článkov v období od roku 2009 do prvého štvrťroka 2012, a že práve toto bolo príčinou značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(715)   Ako vyplýva z nasledujúcej tabuľky, objem vývozu modulov je napriek miernemu zníženiu v období prešetrovania naďalej značný a úrovne priemerných cien v období prešetrovania boli vyššie ako priemerné náklady na moduly v posudzovanom období. Táto skutočnosť preto nemohla spôsobiť ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Objem vývozu článkov predstavoval približne len 12 % celkového objemu výroby článkov. Napriek nízkym cenám v období prešetrovania mohla mať táto skutočnosť len obmedzený vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie. Vzhľadom na to sa tieto argumenty v tejto súvislosti museli zamietnuť.

Tabuľka 13-a

Moduly

              ||               2009 ||               2010 ||               2011 ||               OP

              Objem vývozu modulov v MW ||               989 ||               1 279 ||               1 157 ||               1 148

              Index (2009 = 100) ||               100 ||               129 ||               117 ||               116

              Priemerná vývozná cena (EUR/kW) ||               2 500 ||               1 900 ||               1 470 ||               1 230

              Index (2009 = 100) ||               100 ||               76 ||               59 ||               49

Zdroj: Europressedienst

Tabuľka 13-b

Články

              ||               2009 ||               2010 ||               2011 ||               OP

              Objem vývozu článkov v MW ||               62 ||               320 ||               315 ||               238

              Index (2009 = 100) ||               100 ||               516 ||               508 ||               384

              Priemerná vývozná cena (EUR/kW) ||               1 350 ||               1 050 ||               830 ||               640

              Index (2009 = 100) ||               100 ||               78 ||               61 ||               47

Zdroj: Europressedienst

(716)   Na základe uvedených skutočností sa zistilo, že vplyv vývoznej výkonnosti výrobného odvetvia Únie nebol taký, aby prispel k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Preto sa argumenty strán v tejto súvislosti museli zamietnuť.

5.3.12.   Objavenie ložísk bridlicového plynu v Európskej únii

(717)   Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, spôsobilo objavenie ložísk bridlicového plynu v Únii a že na základe perspektívy zvýšenia produkcie lacného bridlicového plynu v Únii sa znížili verejné a súkromné investície do projektov energie z obnoviteľných zdrojov energie.

(718)   Pri prešetrovaní sa zistilo, že spotreba výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, sa v posudzovanom období značne zvýšila, ako sa už uviedlo v odôvodnení 509. Okrem toho prešetrovanie neodhalilo žiadne faktické dôkazy na podporu tvrdenia, že ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, spôsobilo objavenie ložísk bridlicového plynu v Európskej únii. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

5.3.13.   Systém obchodovania s emisiami Európskej únie (EU ETS)

(719)   Tá istá strana tvrdila, že ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, spôsobili nízke investície do výroby slnečnej energie z dôvodu nízkych trhových cien emisných kreditov CO2 v rámci systému obchodovanie s emisiami Európskej únie.

(720)   Neboli však predložené žiadne dôkazy a ani prešetrovanie neodhalilo žiadne skutkové okolnosti na podporu týchto tvrdení. Naopak, pri prešetrovaní sa zistilo, že spotreba výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, sa v posudzovanom období značne zvyšovala. Tvrdenie sa z týchto dôvodov zamietlo.

5.3.14.   Rozhodnutia v oblasti riadenia

(721)   Niektoré zainteresované strany tvrdili, že značnú ujmu, ktorú utrpel aspoň jeden z výrobcov z Únie, spôsobili nesprávne rozhodnutia v oblasti riadenia. Tieto tvrdenia boli založené na ročných účtovných závierkach, niektorých informáciách uvedených v liste, ktorý poslal akcionár spoločnosti ostatným akcionárom, a na tlačovej správe.

(722)   Zo žiadnej informácie v spise nevyplynulo, že niektoré rozhodnutie v oblasti riadenia príslušnej spoločnosti bolo neobvyklé alebo neobozretné, alebo malo vplyv na celé výrobné odvetvie Únie. Tieto argumenty sa v tejto súvislosti preto zamietli.

5.3.15.   Iné vládne politiky

(723)   Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, spôsobili iné vládne politiky, ako sú napríklad politiky v oblasti obnoviteľnej energie, politiky zamerané na podporu inovácií, politiky na zníženie byrokracie, politiky na uľahčenie obchodu a predpisy týkajúce sa prístupu k sieti, keďže tieto politiky zvýhodňujú vyvážajúcich výrobcov. Aj keď je však pravda, že niektoré z týchto politík mohli uľahčiť dovoz z ostatných tretích krajín a celkový rast odvetvia slnečnej energie, tieto politiky by takisto zvýhodňovali výrobné odvetvie Únie. Okrem toho cieľom týchto politík nemala byť realizácia tohto dovozu do Únie za subvencované ceny spôsobujúce ujmu. Tieto argumenty sa v tejto súvislosti preto zamietli.

5.3.16.   Ďalšie tvrdenia

(724)   Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, spôsobili nevýhody jeho priekopníckeho postavenia a nedostatočná politická podpora zo strany Európskej komisie v predchádzajúcich rokoch. Táto strana zároveň tvrdila, že okrem vnútroštátnych schém podpory sú významnými faktormi na každom trhu aj obyvateľstvo, HDP, spotreba elektrickej energie, možnosti financovania a možnosti pripojenia k sieti. Daná strana však svoje tvrdenia nepodložila, a preto sa zamietli.

(725)   Po konečnom sprístupnení informácií jedna zainteresovaná strana opätovne tvrdila, že ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, spôsobili nevýhody priekopníckeho postavenia. Daná strana však svoje tvrdenie nezanalyzovala ani nepodložila, a preto sa muselo zamietnuť.

5.4.        Súhrnné posúdenie ďalších faktorov, pri ktorých sa zistilo, že prispeli k ujme

(726)   Z prešetrovania vyplynulo, že k ujme mohli prispieť tieto ďalšie faktory: dovoz príslušného výrobku z Taiwanu; zníženie výkupných cien; dlhodobé zmluvy obmedzeného množstva výrobcov z Únie o dodávkach polykryštalického kremíka; finančná a hospodárska kríza.

(727)   Ako sa ukázalo vyššie v oddieloch 5.3.1 a 5.3.7, možný príspevok dovozu z Taiwanu a dlhodobých zmlúv obmedzeného počtu výrobcov z Únie o dodávkach polykryštalického kremíka je prinajlepšom okrajový, keďže akýkoľvek ich vplyv sa oslabil v rámci hodnotového reťazca.

(728)   Pokiaľ ide o hospodársku a finančnú krízu, z prešetrovania vyplynulo, že hlavnou príčinou ťažkostí výrobného odvetvia Únie v oblasti prístupu ku kapitálu potrebnému na investície bol subvencovaný dovoz, ktorý bránil výrobnému odvetviu Únie predávať svoje výrobky za ziskové ceny, keď trh Únie vykazoval silnú mieru rastu (2009 – 2011).

(729)   V súvislosti s výkupnými cenami neboli tretie strany schopné dokázať, že úroveň výkupných cien v období prešetrovania bola taká nízka, aby znemožnila výrobcom z Únie predávať príslušný výrobok za ceny nespôsobujúce ujmu. Inštitúcie zastávajú názor, že znížením úrovne výkupných cien možno vysvetliť zníženie dopytu, keďže investície na určitých lokalitách už viac neboli rentabilné. Nemôžu však narušiť príčinnú súvislosť, dokonca ani v spojení s inými faktormi, o ktorých sa zistilo, že prispeli k ujme, pretože boli ešte stále na úrovni, na ktorej by v neprítomnosti subvencovaného dovozu výrobcovia z Únie boli mohli predávať svoje výrobky za ceny nespôsobujúce ujmu.

(730)   Teda dokonca ani pri zohľadnení súhrnného vplyvu štyroch ďalších faktorov, ktoré mohli prispieť k ujme, nevyplýva narušenie príčinnej súvislosti medzi subvencovaním a ujmou.

5.5.        Záver týkajúci sa príčinnej súvislosti

(731)   Z prešetrovania vyplynulo, že existuje príčinná súvislosť medzi značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a subvencovaným dovozom z ČĽR. Analyzovali sa ďalšie prípadné príčiny ujmy, ako sú dovoz z ostatných tretích krajín, nesubvencovaný dovoz z ČĽR, spotreba, výkupné ceny, iná finančná podpora poskytnutá výrobnému odvetviu Únie, nadmerná kapacita, vplyv cien surovín, ujma spôsobená vlastným zavinením, konkurencia tenkovrstvových fotovoltických výrobkov, finančná kríza a jej vplyv, výkonnosť výrobného odvetvia Únie v oblasti vývozu, objavenie ložísk bridlicového plynu v Európskej únii, rozhodnutia manažmentu, systém obchodovania s emisiami Európskej únie, iné vládne politiky, a zistilo sa, že žiadna z nich nenarušila príčinnú súvislosť medzi subvencovaným dovozom z ČĽR a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(732)   Všetky vplyvy škodlivých faktorov iných než subvencovaný dovoz sa analyzovali jednotlivo aj spoločne. Preto sa dospelo k záveru, že spoločné posúdenie všetkých faktorov, ktoré mohli mať vplyv na ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie (t. j. dovoz z tretích krajín, výkupné ceny, vplyv cien surovín, finančná kríza) spoločne nevysvetľujú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, najmä v súvislosti s nízkymi cenami a finančnými stratami, ktoré spôsobil prienik veľkého objemu dovozu príslušného výrobku z ČĽR za nízke ceny. Na základe tejto analýzy, v ktorej sa riadne rozlíšil a oddelil vplyv všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od škodlivého vplyvu subvencovaného dovozu, sa preto dospelo k záveru, že existuje príčinná súvislosť medzi subvencovaným dovozom z ČĽR a značnou ujmou, ktorú v období prešetrovania utrpelo výrobné odvetvie Únie.

6.           ZÁUJEM ÚNIE

6.1.        Predbežné poznámky

(733)   V súlade s článkom 31 základného nariadenia sa skúmalo, či napriek uvedeným zisteniam o škodlivom subvencovaní neexistujú presvedčivé dôvody na prijatie záveru, že v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Únie prijať vyrovnávacie opatrenia. Na tento účel a v súlade s článkom 31 ods. 1 základného nariadenia bola analýza záujmu Únie založená na posúdení všetkých rozličných súvisiacich záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, spoločností v dodávateľskej a odbytovej časti trhu s fotovoltickými výrobkami, dovozcov, používateľov a spotrebiteľov príslušného výrobku.

(734)   Po začatí paralelného antidumpingového prešetrovania sa prihlásilo asi 150 hospodárskych subjektov, na ktorých sa v rámci súčasného prešetrovania riadne prihliadlo. Osobitné dotazníky sa poslali neprepojeným dovozcom, hospodárskym subjektom z dodávateľskej oblasti (vrátane výrobcov surovín a dodávateľov zariadenia na výrobu výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania), hospodárskym subjektom z odbytovej oblasti (vrátane navrhovateľov projektov a hospodárskych subjektov vykonávajúcich montáž) a spotrebiteľskej organizácii BEUC. Informácie predložili tri združenia zastupujúce rozličné hospodárske subjekty vo fotovoltickom priemysle (výrobné odvetvie Únie, hospodárske subjekty z dodávateľskej a odbytovej oblasti).

(735)   Tvrdilo sa, že posúdenie záujmu Únie nebolo založené na reprezentatívnom počte hospodárskych subjektov.

(736)   Komisia skontaktovala rôzne hospodárske subjekty týmto spôsobom.

(737)   V prípade hospodárskych subjektov z dodávateľskej a odbytovej oblasti: ako sa uvádza v odôvodnení 717, Komisia odoslala osobitné dotazníky asi 150 hospodárskym subjektom, ktoré sa prihlásili po začatí prešetrovania a ktoré tak mali možnosť poskytnúť príslušné údaje Komisii. Spolu bolo doručených dvadsaťjeden vyplnených dotazníkov. Pri prešetrovaní sa navyše nezohľadnili len vyplnené dotazníky, ale aj overiteľné a riadne podložené pripomienky a príspevky zainteresovaných strán, ktoré boli predložené do stanoveného termínu, bez ohľadu na to, či tieto strany dotazníky vyplnili alebo nie. Analyzovali sa tiež pripomienky, ktoré Komisii predložilo združenie AFASE v mene svojich členov, ktorými sú hospodárske subjekty z fotovoltického priemyslu.

(738)   Čo sa týka neprepojených dovozov, ktorí sú uvedení v odôvodnení 25, Komisia skontaktovala všetkých 250 neprepojených dovozcov, o ktorých informoval navrhovateľ, a vybrala predbežnú vzorku v súlade s článkom 27 základného nariadenia s cieľom zahrnúť čo najväčší reprezentatívny objem dovozu, ktorý možno v stanovenom čase primerane prešetriť. Avšak po overení sa potvrdilo, že len jedna z týchto predbežne vybraných spoločností bola skutočne neprepojeným dovozcom. V neskoršej fáze prešetrovania boli k ďalšej spolupráci na prešetrovaní vyzvaní ďalší neprepojení dovozcovia, ktorí pôvodne odoslali formulár pre výber vzorky v začiatočnej fáze, ale neboli do vzorky zahrnutí. Šiesti súhlasili a bol im doručený dotazník, piati odoslali vyplnený dotazník, z čoho tri dotazníky sa považovali za dostatočne úplné. Konečná vzorka neprepojených dovozcov sa teda skladá zo štyroch neprepojených dovozcov, ktorí reprezentujú 2 % – 5 % dovozu príslušného výrobku. V súvislosti s týmto nízkym percentuálnym podielom treba pamätať na to, že väčšina dovozu príslušného výrobku do Únie sa nevykonáva prostredníctvom neprepojených dovozcov.

(739)   Celkovo sa analýza záujmu Únie opierala o tieto informácie:

– vyplnené dotazníky od ôsmich výrobcov z Únie zaradených do vzorky a od štyroch neprepojených dovozcov zaradených do vzorky, ako aj odpovede na osobitný dotazník, ktoré doručilo osem hospodárskych subjektov z dodávateľskej oblasti a trinásť hospodárskych subjektov z odbytovej oblasti (sedem navrhovateľov projektov/montážnych podnikov; šesť poskytovateľov služieb, ktorí sú tiež činní vo fotovoltickom sektore) zo 150 hospodárskych subjektov, ktoré sa prihlásili po začatí konania a ktorým sa odoslali osobitné dotazníky;

– údaje overené počas overovania na mieste v priestoroch ôsmich výrobcov z Únie, jedného neprepojeného dovozcu, dvoch hospodárskych subjektov z dodávateľskej oblasti, štyroch hospodárskych subjektov z odbytovej oblasti (navrhovatelia projektov/montážne podniky) a jedného združenia (pozri odôvodnenie 17 dočasného antidumpingového nariadenia a odôvodnenie 29 tohto nariadenia);

– údaje o záujme Únie, ktoré predložili ostatné zainteresované strany vrátane združení, ako aj verejne dostupné údaje o vývoji fotovoltického trhu v Európe, najmä: Global Market Outlook for Photovoltaics 2013-201(Celosvetový výhľad fotovoltických trhov 2013 – 2017) vypracovaný združením EPIA.

6.2.        Záujem výrobného odvetvia Únie

(740)   V období prešetrovania bolo vo výrobnom odvetví Únie priamo zamestnaných približne 21 000 osôb v oblasti výroby a predaja podobného výrobku.

(741)   Pri prešetrovaní sa zistilo, že výrobné odvetvie Únie utrpelo počas obdobia prešetrovania značnú ujmu spôsobenú subvencovaným dovozom z príslušnej krajiny. Je potrebné pripomenúť, že viacero ukazovateľov ujmy vykazovalo v posudzovanom období nepriaznivý trend. Vážne ovplyvnené boli najmä ukazovatele ujmy súvisiace s finančnou výkonnosťou spolupracujúcich výrobcov z Únie, ako napríklad ziskovosť, peňažný tok a návratnosť investícií. V skutočnosti výrobcovia z Únie vyrábajúci moduly a články zaznamenali v roku 2011 a v období prešetrovania straty. Niektorí výrobcovia z Únie boli preto nútení zatvoriť svoje výrobné zariadenia, kým ďalší čelili platobnej neschopnosti. Ak sa neprijmú žiadne opatrenia, hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie sa s veľkou pravdepodobnosťou bude ďalej zhoršovať.

(742)   Očakáva sa, že uložením vyrovnávacieho cla sa obnovia spravodlivé obchodné podmienky na trhu Únie, čo umožní výrobnému odvetviu Únie upraviť ceny podobného výrobku tak, aby vyjadrovali výrobné náklady, čím sa zvýši ziskovosť výrobného odvetvia. Možno takisto očakávať, že uloženie vyrovnávacích opatrení by výrobnému odvetviu Únie umožnilo získať späť aspoň časť trhového podielu, ktorý stratilo počas posudzovaného obdobia, čo by malo priaznivý vplyv na jeho celkovú finančnú situáciu. Okrem toho by sa výrobnému odvetviu Únie mali umožniť lepší prístup ku kapitálu a ďalšie investície do výskumu a vývoja a inovácií na trhu s fotovoltickými výrobkami. Napokon sa pri prešetrovaní takisto poukázalo na možnosť opätovného začatia hospodárskej činnosti výrobcov z Únie, ktorí boli nútení zastaviť výrobu z dôvodu tlaku čínskeho dovozu. V rámci tohto scenára by sa vo všeobecnosti nielen zabezpečila ochrana existujúcich 21 000 pracovných miest vo výrobnom odvetví Únie (v období prešetrovania), ale takisto by existovali rozumné vyhliadky na ďalšie rozšírenie výroby a zvýšenie zamestnanosti.

(743)   Pokiaľ sa neprijmú žiadne opatrenia, očakávajú sa ďalšie straty podielu na trhu v spojení s ďalším znižovaním ziskovosti výrobného odvetvia Únie. Táto situácia by bola z krátkodobého až strednodobého hľadiska neudržateľná. Okrem toho, že mnohí výrobcovia z Únie už boli nútení odísť z trhu, ďalší výrobcovia by mohli čeliť platobnej neschopnosti, a to by z krátkodobého až dlhodobého hľadiska pravdepodobne spôsobilo zánik výrobného odvetvia Únie a následný značný vplyv na existujúce pracovné miesta.

(744)   Niektoré zainteresované strany spochybnili, že by výrobné odvetvie Únie dokázalo profitovať z akýchkoľvek vyrovnávacích opatrení, pričom tvrdili, že i) opatrenia by spôsobili zníženie dopytu po fotovoltických výrobkoch v Únii, a preto by výrobné odvetvie Únie nedokázalo zvýšiť predajnosť, ii) výrobné odvetvie Únie má malé výrobné zariadenia, a teda nedokáže vyhovieť dopytu po určitých druhoch zariadení, ako sú komerčné strešné montáže a veľké pozemné montáže, iii) výrobcovia z Únie nie sú atraktívni pre banky, iv) uloženie cla na články de facto spôsobí zvýšenie výrobných nákladov výrobcov z Únie v prípade modulov, ktoré tak budú pre zákazníkov menej príťažlivé, v) v prípade výrazného poklesu čínskeho dovozu je veľmi pravdepodobné, že ostatné tretie krajiny využijú menší objem dovozu z ČĽR.

(745)   Pokiaľ ide o tvrdenie, že opatrenia by spôsobili zníženie dopytu po fotovoltických výrobkoch v Únii, a výrobné odvetvie Únie nedokázalo by preto zvýšiť predajnosť, poznamenáva sa, že strany nepredložili žiadne overiteľné dôkazy o existencii priamej súvislosti medzi uložením opatrení a znížením dopytu po fotovoltických výrobkoch, ktorý podľa dostupných informácií vo viacročnom meradle ovplyvnili viaceré faktory.

(746)   V reakcii na tvrdenie, že výrobné odvetvie Únie má malé výrobné zariadenia, a teda nedokáže vyhovieť dopytu po určitých druhoch zariadení, ako sú komerčné strešné montáže a veľké pozemné montáže, treba poznamenať, že z prešetrovania vyplynulo, že výrobné odvetvie Únie má kapacitu zabezpečiť dodávky pre komerčné a priemyselné zariadenia (40 KW až 1 MW), ako aj pre zariadenia verejných služieb (1 MW až 10 MW). Okrem toho sa pri prešetrovaní nepotvrdilo, že by v jednom projekte nebolo možné využiť výrobky od rôznych výrobcov. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(747)   Tvrdenie, že výrobné odvetvie Únie by nedokázalo z opatrení profitovať, pretože výrobcovia z EÚ nie sú pre banky atraktívni a že investičné fondy by neboli ochotné financovať projekty, v ktorých sú použité modely vyrobené v EÚ, nebolo podložené. V každom prípade sa očakáva, že uložením opatrení sa obnovia spravodlivé podmienky na trhu, ktoré by mali poskytnúť istotu investorom, vrátane investorov z bankového sektora, pokiaľ ide o schopnosť výrobného odvetvia Únie rozvíjať rentabilné projekty. Na základe týchto skutočností sa toto tvrdenie zamietlo.

(748)   V súvislosti s tvrdením, že uloženie cla na články de facto spôsobí zvýšenie výrobných nákladov výrobcov z Únie v prípade modulov, ktoré tak budú pre zákazníkov menej príťažlivé, sa síce nevylučuje, že môže dôjsť k určitému zvýšeniu cien po uložení cla, treba však zároveň zohľadniť verejne dostupné zdroje, ktoré naznačujú klesajúci vývoj cien modulov a článkov. A teda aj keby sa náklady na články v dôsledku opatrení zvýšili, celkový klesajúci vývoj cien by mal spôsobiť zníženie nákladov na moduly. Daní výrobcovia sa môžu takisto rozhodnúť zabezpečovať dodávky článkov z Únie namiesto ČĽR. A napokon sa očakáva, že uložením opatrení sa u výrobcov článkov v Únii zvýši využitie kapacity, a teda aj ich úspor z rozsahu a následne dôjde k zníženiu nákladov. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(749)   Tvrdenie, podľa ktorého je v prípade výrazného poklesu čínskeho dovozu po uložení opatrení veľmi pravdepodobné, že takýto pokles využijú skôr ostatné tretie krajiny než výrobné odvetvie Únie, sa pri prešetrovaní nepotvrdilo. Pri prešetrovaní sa nezistili žiadne jasné náznaky toho, že by ostatné tretie krajiny masívne nasmerovali svoj vývoz na trh Únie, najmä ak sa zohľadní pravdepodobné rozširovanie trhov ostatných tretích krajín, predovšetkým Ázie, podľa prognóz verejne dostupných zdrojov. Napokon nič nenaznačuje, že keby sa aj dovoz z ostatných tretích krajín zvýšil v dôsledku poklesu čínskeho dovozu, výrobné odvetvie Únie by nedokázalo súťažiť s dovozom z týchto krajín.

(750)   V odpovedi na konečné sprístupnenie informácií niektoré strany tvrdili, že nie je realistické očakávať vznik udržateľného výrobného odvetvia Únie vyrábajúceho moduly a články, pretože nejestvuje žiadny racionálny investor, ktorý by investoval do výrobcov z Únie, ktorí údajne trpia nepriaznivou štruktúrou nákladov, a preto nie sú schopní vyrábať za konkurenčné ceny. Pri prešetrovaní sa nepotvrdilo, že výrobné odvetvie Únie trpí nepriaznivou štruktúrou nákladov, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 202 a 203 dočasného antidumpingového nariadenia. Preto by neexistencia subvencovaného dovozu a lepšie využívanie výrobných kapacít mali priniesť úspory z rozsahu a umožniť vznik udržateľného výrobného odvetvia Únie. Na základe uvedených skutočností sa toto tvrdenie zamietlo.

(751)   Jedna strana tvrdila, že dopyt v Únii sa odvíja od vývoja výkupných cien a že očakávaná návratnosť investícií investorov súvisí s týmto vývojom. Predovšetkým tvrdila, že ak sa ceny v Únii v dôsledku cla zvýšia a výkupné ceny vhodne nenadviažu na toto zvýšenie, zníži sa dopyt a výrobné odvetvie Únie nebude mať z uloženého cla úžitok.

(752)   V odpovedi na uvedené tvrdenie sa poznamenáva, že napriek korelácii medzi úrovňou výkupných cien a dopytom po fotovoltických zariadeniach z dôkazov, ktoré sa zozbierali pri prešetrovaní vyplýva, že dopyt bude v budúcnosti čoraz menej závisieť od výkupných cien a iných podporných schém, keďže v prípade určitých druhov zariadení na viacerých miestach Únie sa pravdepodobne dosiahla parita fotovoltickej siete. Okrem toho by sa očakávaná návratnosť investícií mala zakladať na spravodlivých trhových cenách. Hoci nie je vylúčené, že po uložení opatrení môže dôjsť k určitému zvýšeniu cien, treba poznamenať, že z verejne dostupných zdrojov vyplýva, že celkový cenový vývoj je klesajúci. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(753)   Zainteresované strany poukázali na to, že keďže dopyt po solárnych paneloch sa odvíja od schém podpory, a najmä od výkupných cien, a od úrovne cien za elektrickú energiu pre konečného spotrebiteľa (čo určuje paritu siete), cenová elasticita dopytu môže byť veľmi vysoká. Hoci je pravda, že podstatné zvýšenie cien môže viesť k podstatnému zníženiu dopytu pre osobitnú povahu trhu, na ktorú poukázali zainteresované strany, tento argument sa musel zamietnuť, pretože je veľmi nepravdepodobné, že zvýšenie cien spôsobené opatreniami bude podstatné, a to z týchto dôvodov. Po prvé, všetky dostupné zdroje potvrdzujú, že podstatné zníženie cien príslušného výrobku v období prešetrovania a od obdobia prešetrovania do súčasnosti bude pokračovať. Po druhé, hospodársky vplyv záväzku, ktorý prijala Komisia je, že čínski vyvážajúci výrobcovia budú dodávať príslušný výrobok za minimálne dovozné ceny pod 60 c/W, čo je oveľa nižšia cena než cena zistená v období prešetrovania, a to v objeme, ktorý zhruba zodpovedá ich súčasnému podielu na trhu. Pri takejto úrovni cien sa dopyt s veľkou pravdepodobnosťou podstatne nezníži, keďže takáto úroveň cien zaisťuje dostatočný dopyt pri súčasnej úrovni podpory zabezpečenej v rámci schém podpory, ako aj pri súčasnej úrovni parity siete. Navyše sa očakáva, že cena elektrickej energie pre konečných spotrebiteľov porastie, zatiaľ čo cena príslušného výrobku by mala klesnúť. Prostredníctvom metódy indexácie tento záväzok zaisťuje, že ďalšie zníženie cien príslušného výrobku sa zohľadní v minimálnej dovoznej cene. Tieto argumenty sa preto museli zamietnuť.

(754)   Viaceré zainteresované strany tvrdili, že záujem výrobného odvetvi Únie nie je významný, pretože v hodnotovom reťazci fotovoltického priemyslu má väčší význam pridaná hodnota vytvorená v dodávateľských a odbytových odvetviach než pridaná hodnota vytvorená vo výrobnom odvetví Únie. Nepopiera sa tvrdenie, že rôzne segmenty fotovoltického priemyslu majú rôznu pridanú hodnotu. Pri prešetrovaní sa zistilo, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu, ktorú spôsobili nekalé obchodné praktiky. Niektorí výrobcovia v Únii už boli nútení zatvoriť prevádzky, a ak sa neprijmú opatrenia, s určitosťou možno očakávať ďalší úpadok. Keďže všetky segmenty fotovoltického priemyslu sú skutočne úzko prepojené, zánik výroby v Únii by poškodil celý fotovoltický priemysel, ktorý by sa stal úplne závislým od externých dodávok. Tento argument sa preto aj z dôvodu zabezpečenia dodávok zamietol.

(755)   V odpovedi na konečné sprístupnenie informácií jedna zainteresovaná strana opätovne tvrdila, že vyššia pridaná hodnota príslušného výrobku vytvorená v dodávateľských a odbytových odvetviach v porovnaní s výrobným odvetvím Únie, je pre rozhodnutie o uložení vyrovnávacích ciel relevantná. V tejto súvislosti sa potvrdzuje, že pri posudzovaní záujmu Únie inštitúcie porovnali pozitívne a negatívne dôsledky, ktoré môžu mať clá na rôzne hospodárske subjekty. Zatiaľ čo vplyv na dodávateľské a odbytové odvetvie je obmedzený, opatrenia umožnia výrobnému odvetviu Únie zotaviť sa z škodlivého subvencovania.

(756)   Jedna strana spochybnila, že po uložení opatrení sa zabezpečí veľké množstvo pracovných miest. Tvrdila, že výrobné odvetvie Únie zamestnáva asi 6 000 osôb a nie 25 000, ako sa uvádza v odôvodnení 229 dočasného antidumpingového nariadenia.

(757)   Na podloženie tohto tvrdenia sa však nepredložili žiadne dôkazy, a preto sa zamietlo. Spresňuje sa, že vzhľadom na vylúčenie doštičiek spomedzi výrobkov, ktorých sa nariadenie týka, zamestnanosť vo výrobnom odvetví Únie dosahovala v období prešetrovania 21 000 zamestnancov. Zainteresované strany neposkytli žiadne dôkazy o tom, že by sa počet zamestnancov vo výrobnom odvetví Únie po období prešetrovania výrazne zmenil.

(758)   Pri prešetrovaní sa potvrdilo, že výrobné odvetvie Únie utrpelo materiálnu ujmu v dôsledku subvencovaného dovozu z ČĽR, keďže nedokázalo dosiahnuť návratnosť investícií prostredníctvom ziskového predaja. Očakáva sa, že po uložení opatrení sa na trhu Únie obnovia spravodlivé obchodné podmienky, ktoré umožnia výrobnému odvetviu Únii súťažiť na rovnocennom základe. Pravdepodobné zníženie dovozu z ČĽR by malo umožniť výrobnému odvetviu Únie zvýšiť predajnosť v Únii, a teda lepšie využiť dostupné výrobné kapacity v krátkodobom meradle. To následne môže priniesť úspory z rozsahu. Hoci je možné, že ceny podobného výrobku sa v dôsledku opatrení krátkodobo zvýšia, celkový klesajúci vývoj cien sa pravdepodobne udrží, a to tiež vďaka ďalšiemu znižovaniu výrobných nákladov na výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, na jednej strane a na druhej strane vďaka konkurenčnému tlaku výrobcov z tretích krajín, ktorí sa takisto budú zapájať do hospodárskej súťaže na trhu Únie.

(759)   Preto sa dospelo k záveru, že uloženie vyrovnávajúcich opatrení by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie.

6.3.        Záujem nespriaznených dovozcov

(760)   Ako sa uvádza v odôvodnení 26, analyzovala sa situácia dovozcov zaradených do vzorky.

(761)   V období prešetrovania predstavoval vo všeobecnosti podiel činnosti štyroch spolupracujúcich neprepojených dovozcov, súvisiacej s príslušným výrobkom, 60 % až 100 % ich celkového podnikania. Štyria spolupracujúci neprepojení dovozcovia okrem toho odoberali z ČĽR 16 % až 100 % svojho celkového dovozu modulov, pričom len jeden dovozca odoberal dodávky výlučne z príslušnej krajiny. Ziskovosť štyroch spolupracujúcich neprepojených dovozcov v súvislosti s príslušným výrobkom predstavovala v období prešetrovania v priemere 2,3 %.

(762)   Tvrdilo sa, že uloženie opatrení v súvislosti s príslušným výrobkom negatívne ovplyvní obchodnú činnosť dovozcov. Po prvé, uloženie ciel by nemalo viesť k vylúčeniu všetkého dovozu z ČĽR. Po druhé, aj keď možno očakávať, že uloženie opatrení môže mať negatívny vplyv na finančnú situáciu dovozcov dovážajúcich len z ČĽR, dovozcovia dovážajúci z ČĽR by mali byť schopní vzhľadom na pravdepodobné zvýšenie dovozu z ostatných tretích krajín presunúť svoje zdroje dodávok.

(763)   Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že vplyv cla na neprepojených dovozcov sa podhodnotil, keďže k dispozícii nie sú žiadne okamžité alternatívne zdroje dodávok, ktoré by boli schopné nahradiť čínsky dovoz príslušného výrobku v prípade, keď by sa uložilo clo, a že zmena zdroja dodávok je náročná vzhľadom na skutočnosť, že veľká časť výroby sa nachádza v ČĽR, čím vzniknú významné dodatočné náklady.

(764)   V tejto súvislosti sa pripomína, že uloženie opatrení by nemalo viesť k zániku dovozu príslušného výrobku z ČĽR. Pri prešetrovaní sa zistilo, že možné zníženie dovozu z ČĽR by ovplyvnilo najmä dovozcov, ktorí dovážajú príslušný výrobok výlučne z ČĽR, čo platí len pre jedného zo štyroch spolupracujúcich neprepojených dovozcov. Pokiaľ ide o vplyv opatrení na finančnú situáciu neprepojených dovozcov, nevylúčilo sa, že môže byť negatívny, ale dospelo sa k záveru, že to bude z veľkej časti závisieť od ich schopnosti zmeniť zdroje dodávok alebo presunúť aspoň časť možného zvýšenia cien na zákazníkov. Negatívny vplyv budú ešte menej pociťovať hospodárske subjekty, ktoré výrobok dovážajú aj z iných zdrojov ako je ČĽR alebo ktorí dovážajú aj iné výrobky ako príslušný výrobok. Komisia sa preto domnieva, že aj keď dovozcovia príslušného výrobku pravdepodobne pocítia negatívny vplyv, tento vplyv zostane v priemere limitovaný.

(765)   Jeden neprepojený dovozca tvrdil, že akceptovanie výrobkov od nového dodávateľa si vyžaduje značný čas a finančné investície. V tejto súvislosti sa v odpovedi na konečné sprístupnenie informácií tvrdilo, že overovaciemu tímu počas návštevy na mieste sa poskytli príslušné dôkazy o požiadavke dlhého testovania, ktoré musí dovozca vykonať pred tým, než sa rozhodne pre dodávky od určitého vývozcu.

(766)   Uznáva sa, že vybudovanie nového vzťahu medzi dovozcom a dodávateľom môže znamenať dodatočné náklady a časové investície (napr. na testovanie výrobku). To však neprevažuje potrebu obnoviť spravodlivú hospodársku súťaž na trhu. Zmena dodávateľov sa zároveň javí ako bežné riziko, s ktorým sa v profesionálnej činnosti dovozcov počíta a ktoré súvisí so skutočnosťou, že fotovoltický trh dospieva, a teda sa neustále mení (napr. bankroty, konsolidácie), čo si vyžaduje prechod na nových dodávateľov. Navyše sa možno domnievať, že nové druhy modulov, ktoré neustále vstupujú na trh (a majú napr. nové vlastnosti energetickej účinnosti), si takisto vyžadujú testovanie. V tejto súvislosti sa testovanie nového výrobku (dokonca aj od toho istého dodávateľa) javí skôr ako štandardná vec, a nie ako neobvyklá činnosť. Argument bol preto zamietnutý.

(767)   V odpovedi na konečné sprístupnenie informácií dve strany opätovne tvrdili, že záujem neprepojených dovozcov sa posúdil nedôsledne. Jedna strana tvrdila, že vzhľadom na to, že dodatoční spolupracujúci dovozcovia neposkytli také verzie vyplnených dotazníkov, ktoré nemajú dôverný charakter, neboli strany schopné vykonať dôsledné posúdenie. Uvedená strana spochybnila posúdenie Komisie o možnosti zvýšenia dovozu z ostatných tretích krajín do Únie, ktorý by umožnil dovozcom prejsť k iným dodávateľom, na základe tvrdenia, že trhy ostatných tretích krajín závratne rastú. Ďalšia strana spochybnila, či Komisia dodržala zásadu nediskriminácie, keďže v posúdení Komisie sa priradila väčšia váha výrobcom z Únie než ostatným hospodárskym subjektom.

(768)   Po prvé sa potvrdzuje, že v spise, ktorý mohli konzultovať zainteresované strany, sa uviedli také verzie vyplnených dotazníkov, doručené po zverejnení dočasného antidumpingového nariadenia dodatočnými spolupracujúcimi dovozcami, ktoré nemajú dôverný charakter. Po druhé, predpoklad, že dovoz z ostatných tretích krajín sa môže zvýšiť v reakcii na nižší dovoz z ČĽR, neprotirečí tomu, že by toto zvýšenie nemalo byť masívne vzhľadom na rastúci dopyt po fotovoltických zariadeniach na celom svete. Súčasne, keďže sa očakáva, že výrobné odvetvie Únie znovu prevezme určitý podiel na trhu, ktorý predtým mali výrobky z ČĽR, nemožno vylúčiť určité straty obchodnej činnosti na strane neprepojených dovozcov. Z pozorovaní však vyplýva, že sa očakáva ďalší dlhodobý rast celkovej veľkosti fotovoltického trhu, zároveň s dosahovaním parity siete na ďalších miestach. Napokon sa spresňuje, že ako vo všetkých prípadoch prešetrovania na účely ochranu obchodu, pri posúdení situácie výrobného odvetvia Únie s cieľom ustanoviť, či utrpelo značnú ujmu z dôvodu subvencovaného dovozu, sa v kontexte analýzy záujmu Únie posúdil záujem výrobného odvetvia Únie na rovnakom základe ako v prípade ostatných hospodárskych subjektov vrátane neprepojených dovozcov. Takisto sa spresňuje, že prešetrovanie toho, či Únia utrpela alebo neutrpela značnú ujmu, sa riadi najmä článkom 8 ods. 4 základného nariadenia, v ktorom sa ustanovujú minimálne normy takéhoto prešetrovania. Záujem Únie sa analyzuje len vtedy, ak sa určila prítomnosť škodlivého subvencovania v súlade s normami stanovenými v článku 31 základného nariadenia. Na tomto základe sa skonštatovalo, že pravdepodobný negatívny vplyv opatrení na určitých dovozcov, najmä na tých, ktorí zabezpečujú dodávky len z ČĽR, neprevyšuje výhody opatrení pre výrobné odvetvie Únie ani strednodobé a dlhodobé výhody pre fotovoltický trh Únie, ktoré vyplynú zo spravodlivej hospodárskej súťaže.

(769)   Preto sa dospelo k záveru, že uloženie opatrení na navrhovanej úrovni môže mať určitý negatívny vplyv na situáciu neprepojených dovozcov príslušného výrobku.

6.4.        Záujem hospodárskych subjektov v dodávateľskej oblasti

(770)   Hospodárske subjekty v dodávateľskej oblasti pôsobia najmä v oblasti produkcie surovín a výroby a montáže výrobných zariadení na výrobu výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania. Bolo doručených osem vyplnených dotazníkov od hospodárskych subjektov z dodávateľskej oblasti. Vykonali sa dve overovacie návštevy, jedna u výrobcu surovín a jedna u výrobcu výrobných zariadení.

(771)   V období prešetrovania bol vo všeobecnosti podiel činnosti ôsmich spolupracujúcich hospodárskych subjektov z dodávateľskej oblasti, súvisiacej s výrobkom, ktorý je predmetom prešetrovania, vzhľadom na ich celkovú činnosť odlišný, a len v prípade jednej spolupracujúcej spoločnosti predstavoval 100 % jej podnikania, kým v prípade ostatných hospodárskych subjektov bol v rozmedzí od 6 % do 80 %. Činnosť súvisiaca s príslušným výrobkom predstavovala v období prešetrovania v priemere približne 41 % celkovej činnosti spolupracujúcich hospodárskych subjektov z dodávateľskej oblasti. Pokiaľ ide o pracovné miesta, osem spolupracujúcich hospodárskych subjektov z dodávateľskej oblasti zamestnávalo v období prešetrovania približne 4 200 osôb. Ziskovosť sa v závislosti od segmentu a spoločnosti pohybovala v rozmedzí od vysokej po mierne zápornú. Pri prešetrovaní sa zistilo, že na hospodárske subjekty so zápornou ziskovosťou boli negatívne ovplyvnení zhoršujúcou sa situáciou výrobného odvetvia Únie, keďže niektorí zákazníci, ktorých stratili, boli výrobcovia z Únie vyrábajúci výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, a znížením spotreby. Po vylúčení doštičiek spomedzi výrobkov, ktorých sa nariadenie týka, by výrobcovia tohto výrobku z Únie mali profitovať z uloženia cla, keďže sa očakáva, že výroba článkov a modulov sa vo výrobnom odvetví Únie zvýši.

(772)   Predaj hospodárskych subjektov Únie z dodávateľskej oblasti smeroval do Únie, ČĽR a ostatných tretích krajín. Rozdelenie objemu predaja v období prešetrovania zodpovedalo v priemere približne 20 % predaja v Únii, takmer 50 % predaja do ČĽR a približne 30 % do ostatných tretích krajín.

(773)   Niektoré strany z dodávateľskej oblasti tvrdili, že uloženie vyrovnávacích opatrení bude mať negatívny vplyv na ich hospodársku činnosť, keďže ČĽR je ich hlavným vývozným trhom. Tvrdilo sa, že uložením cla sa vážne obmedzí dovoz príslušného výrobku z ČĽR do Únie a na základe toho ČĽR obmedzí dovoz polykryštalického kremíka a výrobných zariadení z Únie. V dôsledku toho by hospodárske subjekty z Únie z dodávateľskej oblasti údajne museli obmedziť svoju hospodársku činnosť a znížiť zamestnanosť.

(774)   Treba poznamenať, že cieľom uloženia cla nie je vylúčiť dovoz príslušného výrobku z Číny, ale obnoviť rovnaké podmienky. Čínsky dovoz by mal preto naďalej zásobovať trh Únie v určitom rozsahu, ale za spravodlivé ceny. Okrem toho sa pri prešetrovaní zistilo, že hospodárske subjekty z dodávateľskej oblasti z Únie sú v celosvetovom meradle prítomné na rozličných vnútroštátnych trhoch, a preto nie sú výlučne závislé od vývozu do ČĽR. Preto je opodstatnené predpokladať, že hospodárske subjekty z dodávateľskej oblasti z Únie by pravdepodobne mohli na svetovom trhu s fotovoltickými výrobkami vyvážiť prípadné zníženie vývozu do ČĽR vývozom na ostatné trhy, v prípade ktorých sa v súlade s verejne dostupnými štúdiami trhu predpokladá rast. V každom prípade čínsky trh s fotovoltickými výrobkami už čelí značnej nadmernej výrobnej kapacite, a preto je sporné, či by výrobcovia strojových zariadení z Únie mohli v krátkodobom až dlhodobom horizonte predávať omnoho viac výrobných zariadení do ČĽR.

(775)   Zainteresované strany tvrdili, že väčšina vstupných prvkov hodnotového reťazca fotovoltického priemyslu pochádza z Únie a že táto výhodná situácia zanikne, ak sa uloží clo. V odpovedi na konečné sprístupnenie informácií jedna strana poukázala na to, že opatrenia môžu v tomto prípade viesť k iným opatreniam, ktoré môže ČĽR uložiť na výrobky z Únie.

(776)   V tejto súvislosti sa poznamenáva, že aj napriek zavedeniu cla sa očakáva, že dovoz z Číny bude zásobovať trh Únie aj naďalej. Okrem toho rôzne verejne dostupné zdroje vo fotovoltickom priemysle, ako napr. Celosvetový výhľad fotovoltických trhov 2013 – 2017 vydaný združením EPIA, predpokladajú pravdepodobné zníženie dopytu v Únii, aj keď len v krátkodobom horizonte (v roku 2013 a 2014), a že spotreba v Únii sa znovu zvýši v nasledujúcich rokoch. Riešenie nekalých obchodných praktík okrem toho pravdepodobne pomôže zabezpečiť udržateľný rast na fotovoltickom trhu Únie v strednodobom a dlhodobom horizonte, z čoho by mali mať úžitok všetky hospodárske subjekty v Únii. Napokon pokiaľ ide o tvrdenie o možných odvetných opatreniach ČĽR v reakcii na opatrenia v tomto prípade, pripomína sa, že ČĽR ako akýkoľvek iný člen WTO môže využiť prešetrenia na ochranu obchodu len za opodstatnených okolností a tieto prešetrenia sa musia pridržiavať prísnych pravidiel WTO. Komisia monitoruje akékoľvek prešetrenia tohto typu s cieľom ubezpečiť sa o dodržiavaní pravidiel WTO. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(777)   Niektoré strany spochybnili tvrdenie, že zníženie vývozu hospodárskych subjektov z dodávateľskej oblasti fotovoltického priemyslu z Únie do ČĽR by sa mohlo vyvážiť vývozom na ostatné trhy, pričom tvrdili, že clo spôsobí celosvetové zníženie dopytu po výrobku.

(778)   V tejto súvislosti treba najskôr poznamenať, že po zavedení cla sa neočakáva úplný zánik čínskeho dovozu. Z informácií zozbieraných počas prešetrovania nevyplynula žiadna súvislosť medzi vývojom dovozu z ČĽR na trh Únie a vývozom z ČĽR na ostatné trhy. Navyše podľa prognóz verejne dostupných zdrojov, ako napr. Celosvetový výhľad fotovoltických trhov 2013 – 2017 združenia EPIA, bude trh s fotovoltickými výrobkami v nasledujúcich rokoch rásť na celom svete. Pokiaľ ide o čínsky trh s fotovoltickými výrobkami, sú náznaky, že domáca spotreba v ČĽR sa značne zvýši (ako napr. uvádza združenie EPIA). Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa neočakáva výrazný pokles vývozu hospodárskych subjektov z dodávateľskej oblasti z Únie do ČĽR v dôsledku uloženia opatrení.

(779)   Takisto treba poznamenať, že zníženie dopytu v Únii v rokoch 2013 a 2014 môže mať negatívny vplyv na hospodárske subjekty z dodávateľskej oblasti. Nemôže sa to však, aspoň z prevažnej časti, spájať s clom. Okrem toho, čo sa týka výrobcov strojových zariadení pre fotovoltický priemysel v EÚ, vzhľadom na významné voľné kapacity v ČĽR je nepravdepodobné, že by sa ich vývoz do ČLR mohol výrazne zvýšiť, a to ani v prípade, keby čínski výrobcovia zvýšili objem výroby. Z informácií získaných počas prešetrovania napokon vyplýva, že na výrobcov strojových zariadení môže mať takisto vplyv 12. čínsky päťročný plán pre solárny fotovoltický priemysel, v ktorom sa stanovuje, že 80 % strojového zariadenia na výrobu článkov musí do roku 2015 pochádzať z ČĽR. Pokiaľ sa táto zmena dosiahne v súlade s pravidlami WTO, môže sa tým ďalej obmedziť možnosť výrobcov strojového zariadenia z Únie konkurovať na čínskom trhu. Uvedené tvrdenie sa preto zamietlo.

(780)   V odpovedi na konečné sprístupnenie informácií čínska vláda tvrdila, že 12. päťročný plán pre solárny fotovoltický priemysel ponúka iba určité všeobecné usmerňujúce zásady, ktoré nie sú záväzné, pretože sa neuvádzajú žiadne právomoci na ich uplatňovanie, a že preto by sa nemal považovať za náznak obmedzenej možnosti súťaže výrobcov strojového zariadenia z Únie na čínskom trhu. V tejto súvislosti sa poznamenáva, že čínska vláda zaradila fotovoltický priemysel medzi strategické odvetvia 12. päťročného plánu a zároveň vydala osobitný plán pre solárny fotovoltický priemysel. V tomto pláne čínska vláda vyjadrila svoju podporu „vynikajúcim podnikom“ a „kľúčovým podnikom“, zaviazala sa „podporovať vykonávanie rôznych politík na podporu fotovoltiky“, a „formulovať celkovú prípravu podporných politík pre oblasti priemyslu, financií, daní ...“. Okrem toho keďže plán obsahuje zásadné usmernenia, ktorými sa má čínsky priemysel riadiť v období piatich rokov, má zásadný vplyv na obchodné prostredie v rámci ČĽR aj v krajinách, s ktorými ČĽR obchoduje. Vzhľadom na uvedené skutočnosti jestvujú jednoznačné náznaky, že sloboda výberu čínskych výrobcov článkov a konkurenčný tlak výrobcov z Únie zameraných na výrobu strojového zariadenia, ktorí vyvážajú na čínsky trh, sú týmto plánom obmedzené. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(781)   Jeden spolupracujúci producent surovín spochybnil vyhliadku, že zníženie výroby na čínskom trhu sa vykompenzuje ostatnými trhmi, vzhľadom na značnú inštalovanú výrobnú kapacitu v ČĽR, ktorú nemožno jednoducho vybudovať inde. Toto tvrdenie sa zamieta, pretože nie sú žiadne informácie o údajnom znižovaní výroby na čínskom trhu.

(782)   Jedna zainteresovaná strana spochybnila počet zamestnancov v dodávateľskom odvetví, ktorý sa uvádza v odôvodnení 236 dočasného antidumpingového nariadenia. Treba spresniť, že počet 4 200 zamestnancov sa vzťahuje len na spolupracujúce hospodárske subjekty z dodávateľského reťazca, ako sú výrobcovia strojových zariadení a dodávatelia polykryštalického kremíka, a to na základe ich vyplnených dotazníkov, čiže tento počet sa nevzťahuje na celé odvetvie.

(783)   Vzhľadom na tieto skutočnosti sa dospelo k záveru, že vplyv vyrovnávacích opatrení na výrobcov strojových zariadení by nebol významný, kým vplyv na dodávateľov surovín môže byť z krátkodobého hľadiska negatívny vzhľadom na prípadné zníženie ich predaja do ČĽR.

6.5.        Záujem hospodárskych subjektov z odbytovej oblasti

(784)   Hospodárske subjekty z odbytovej oblasti pôsobia najmä v oblasti vývoja projektov, marketingu, komunikácie a montáže fotovoltických výrobkov. Doručených bolo trinásť vyplnených dotazníkov od hospodárskych subjektov z odbytovej oblasti, a to sedem od hospodárskych subjektov, ktorých činnosť priamo súvisí s podobným výrobkom (konkrétne navrhovatelia projektov a montážne podniky), a šesť od poskytovateľov služieb vo fotovoltickom priemysle (logistika, doprava, vzťahy s verejnosťou atď.), ktorých činnosť priamo nesúvisí s výrobkom, ktorý je predmetom prešetrovania. Jeden z týchto vyplnených dotazníkov doručil neprepojený dovozca, ktorého bolo možné kvalifikovať ako hospodársky subjekt z odbytovej oblasti, keďže jeho hlavnou náplňou činnosti je montáž (pozri odôvodnenie 25).

(785)   V odôvodnení 242 dočasného antidumpingového nariadenia sa usúdilo, že vo všeobecnosti činnosť hospodárskych subjektov z odbytovej oblasti (montážne podniky a navrhovatelia projektov) súvisiaca s výrobkom, ktorý je predmetom prešetrovania, sa v porovnaní s ich celkovou činnosťou líši. V období prešetrovania predstavovala v priemere 41 %. Ziskovosť spolupracujúcich hospodárskych subjektov v súvislosti s výrobkom, ktorý je predmetom prešetrovania, predstavovala v období prešetrovania v priemere približne 11 %. Pokiaľ ide o pracovné miesta, sedem spolupracujúcich hospodárskych subjektov z odbytovej oblasti zamestnávalo v období prešetrovania približne 550 osôb.

(786)   Viaceré strany spochybnili reprezentatívnosť údajov o obrate, ziskovosti a zamestnanosti hospodárskych subjektov z odbytovej oblasti, ktoré Komisia odvodila z vyplnených dotazníkov siedmich hospodárskych subjektov z odbytovej oblasti. Združenie AFASE predložilo prieskum, do ktorého sa zapojili jeho členovia (montážne podniky), s cieľom preukázať, že pre väčšinu montážnych podnikov predstavuje obchod vo fotovoltickej oblasti hlavný zdroj príjmov. Združenie AFASE ďalej tvrdilo, že hospodárske subjekty z odbytovej oblasti, a najmä montážne podniky, by v protiklade so zisteniami uvedenými v odôvodnení 242 dočasného antidumpingového nariadenia získali len jednociferné ziskové rozpätie, ktoré neumožňuje tlmenie účinkov žiadneho cla.

(787)   Pokiaľ ide o reprezentatívnosť údajov použitých v dočasnom antidumpingovom nariadení, Komisia použila všetky údaje, ktoré poskytli dané hospodárske subjekty z odbytovej oblasti v osobitných vyplnených dotazníkoch, ako aj materiály, ktoré poskytlo združenie AFASE, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 737.

(788)   Pokiaľ ide o tvrdenie, že obchod vo fotovoltickej oblasti predstavuje pre montážne podniky hlavný zdroj príjmov, podrobnejšia analýza doručených vyplnených dotazníkov od siedmich hospodárskych subjektov z odbytovej oblasti (montážne podniky a navrhovatelia projektov) potvrdila, že činnosť, ktorá priamo súvisí s podobným výrobkom, ktorý je predmetom prešetrovania, predstavuje v priemere približne 42 % z celkovej činnosti týchto hospodárskych subjektov a ziskovosť v priemere dosahovala 11 %. Ak sa však do úvahy zoberú ich činnosti (ktoré priamo nesúvisia s výrobkom, ktorý je predmetom prešetrovania), ich celkový význam sa u troch zo siedmich hospodárskych subjektov značne zvyšuje. Výsledný príslušný pomer by sa v období prešetrovania pohyboval od 45 % do 100 %. U siedmich hospodárskych subjektov (montážne podniky a navrhovatelia projektov) ziskovosť činnosti v oblasti fotovoltiky vrátane činností, ktoré priamo nesúvisia s výrobkom, ktorý je predmetom prešetrovania, by v priemere dosahovala 9 %. Z hľadiska zamestnanosti by činnosti v oblasti fotovoltiky vrátane činností, ktoré priamo nesúvisia s výrobkom, ktorý je predmetom prešetrovania, v prípade siedmich hospodárskych subjektov v období prešetrovania predstavovali 660 pracovných miest na plný pracovný čas. Popri fotovoltických projektoch a montážach sa tieto hospodárske subjekty venovali aj montáži veterných elektrární a výrobe elektrického zariadenia.

(789)   Usúdilo sa, že akýkoľvek vplyv opatrení na hospodárske subjekty z odbytovej oblasti treba predovšetkým posúdiť so zreteľom na tú ich činnosť, ktorá sa priamo spája s výrobkom, ktorý je predmetom prešetrovania, a ktorá v období prešetrovania dosiahla ziskovosť v priemere 11 %. Aj keby sa však posudzovalo na základe ich celkovej činnosti vo fotovoltickej oblasti, ktorá priamo nesúvisí s výrobkom, ktorý je predmetom prešetrovania, závery sa veľmi nezmenia, pretože celkovo sa rôzne zohľadnené faktory, najmä ziskovosť a možnosť absorbovať časť účinkov cla, značne nemenia (ziskovosť sa zníži z priemerných 11 % na priemerných 9 %). V odpovedi na konečné sprístupnenie informácií jedna strana, v ktorej priestoroch Komisia vykonala overovaciu návštevu, spochybnila reprezentatívnosť záveru o ziskovosti montážnych podnikov a navrhovateľov projektov, ktorá podľa jej názoru údajne vychádzala len z jednej transakcie. Toto tvrdenie sa zamietlo, keďže Komisia vypočítala ziskovosť hospodárskeho subjektu z odbytovej oblasti na základe všetkých údajov, ktoré poskytli hospodárske subjekty z odbytovej oblasti vo svojich vyplnených dotazníkoch.

(790)   V súvislosti s prieskumom, do ktorého združenie AFASE zapojilo svojich členov, sa v prvom rade poznamenáva, že všetky hospodárske subjekty mali možnosť zapojiť sa do prvej fázy prešetrovania a poslať vyplnený dotazník určený hospodárskym subjektom z odbytovej oblasti, v ktorom sa požadovali informácie potrebné na posúdenie vplyvu cla na tieto hospodárske subjekty. Po druhé, totožnosť montážnych podnikov zapojených do prieskumu nebola uvedená, čo znemožňuje overenie napr. vhodnosti a spoľahlivosti poskytnutých údajov. Po tretie, veľký počet otázok v tomto prieskume bol zameraný na schopnosť montážnych podnikov absorbovať možné clo, avšak chýbali v ňom informácie o zisku, ktorý dosiahli tieto montážne podniky v období prešetrovania, t. j. chýbal dôležitý prvok hodnotenia vplyvu opatrení. V dôsledku týchto skutočností nebolo možné z prieskumu vyvodiť žiadne zmysluplné závery.

(791)   Tvrdilo sa, že opatrenia nie sú v záujme Únie, keďže spôsobia zvýšenie cien modulov, a tak odradia koncových používateľov/spotrebiteľov od montáže. Hospodárske subjekty z odbytovej oblasti by teda mali omnoho menej objednávok a museli by obmedziť svoju činnosť. Toto posúdenie sa zakladalo na štúdii prípadných strát pracovných miest, ktorú vypracovala spoločnosť Prognos a ktorá bola predložená počas prešetrovania. V štúdii sa predpokladá, že ak sa uloží clo, prevažná väčšina pracovných miest na trhu s fotovoltickými výrobkami v Únii bude ohrozená. V štúdii sa používa odhad združenia EPIA, podľa ktorého celkový počet priamych pracovných miest existujúcich v roku 2011 na všetkých úrovniach trhu s fotovoltickými výrobkami v Únii, vrátane výrobcov z Únie, dovozcov, hospodárskych subjektov z dodávateľskej aj odbytovej oblasti, predstavoval 265 000. V štúdii spoločnosti Prognos sa na základe odhadu celkových priamych pracovných miest vo fotovoltickom priemysle z roku 2011 dospelo k záveru, že za tri roky sa v závislosti od úrovne ciel zruší až do 242 000 z 265 000 pracovných miest. Najväčšie straty pracovných miest by údajne nastali v odbytovej časti trhu, v rámci ktorého bolo podľa údajov spoločnosti Prognos v roku 2011 zamestnaných 220 000 osôb.

(792)   Pri prešetrovaní sa tento scenár nepotvrdil a poukázalo sa na skutočnosť, že v roku 2011, počas obdobia prešetrovania a v roku 2012 bol na trhu Únie s fotovoltickými zariadeniami omnoho nižší počet priamych pracovných miest.

(793)   Pri prešetrovaní vznikli pochybnosti týkajúce sa presnosti celkového počtu priamych pracovných miest odhadovaných združením EPIA. Najmä pri overovacej návšteve v priestoroch združenia EPIA sa zistilo, že informácie, výsledkom ktorých bol údaj o 265 000, boli nepresné a na ich základe nebolo možné dospieť k takému údaju. V skutočnosti z informácií získaných pri overovacej návšteve vyplýva, že hraničná chyba počtu priamych pracovných miest vo fotovoltickom priemysle, vypočítaných na rok 2011, by predstavovala až 20 %. Okrem toho tento odhad zahŕňa zamestnanosť v iných európskych krajinách, ktoré nepatria do Európskej únie, ako aj zamestnanosť súvisiacu s tenkovrstvovými fotovoltickými výrobkami, ktoré nie sú v rozsahu pôsobnosti tohto prešetrovania.

(794)   Treba spresniť, že hraničná chyba 20 % z celkového počtu priamych pracovných miest vo fotovoltickom priemysle, ktorý odhadla európska fotovoltická asociácia, ktoré sa môže uplatniť na dodávateľskú alebo odbytovú časť, bola odhalená počas overovacej návštevy v priestoroch združenia EPIA. Preukazuje náročnosť určenia presných čísel o zamestnanosti v odbytovom sektore, keďže existuje len veľmi málo zdrojov údajov, ktoré si často protirečia.

(795)   Napriek týmto pochybnostiam, aj keby sa na analýzu vplyvu na opatrenia použil pôvodný odhad pracovných miest, je potrebné uviesť tieto pripomienky. Odhad sa týka pracovných miest v európskom fotovoltickom priemysle v roku 2011, ktoré boli uvedené do korelácie s veľmi veľkým počtom montáží fotovoltických zariadení v Únii v tom istom roku (približne 20 GW). Je opodstatnené sa domnievať, že vzhľadom na pokles objemu montáží, ktorý predstavoval 17,5 GW v období prešetrovania a 15 GW v roku 2012, sa zodpovedajúcim spôsobom znižoval najmä počet pracovných miest v odbytovej oblasti, keďže bol v priamom vzájomnom vzťahu s úrovňou montáží. Vo verejne dostupnej odbornej tlači sa v tejto súvislosti uvádzalo, že v Nemecku, ktoré je najväčším vnútroštátnym trhom, sa zamestnanosť vo fotovoltickom priemysle znížila v období rokov 2011 – 2012 zo 128 000 na 100 000, a to vrátane pracovných miest na strane výrobcov. Okrem toho pri prešetrovaní vznikli vážne pochybnosti, či tento údaj zahŕňal len pracovné miesta na plný úväzok určené výlučne pre fotovoltický priemysel. Vzhľadom na to sa pri prešetrovaní zistilo, že najmä na odbytovom trhu (montáže) predstavuje činnosť vo fotovoltickej oblasti vo všeobecnosti len časť rozsiahlejšej ekonomickej činnosti, pričom hlavnou ekonomickou činnosťou sú montáže vykurovacích alebo elektrických zariadení, inštalatérske práce atď.

(796)   Vzhľadom na tieto skutočnosti je pravdepodobné, že uloženie opatrení môže v Únii viesť k zvýšeniu cien výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, a z krátkodobého hľadiska teda aj k prípadnému poklesu montáží fotovoltických zariadení. Pracovné miesta v tejto časti trhu by však mohli byť negatívne ovplyvnené len v obmedzenom rozsahu vzhľadom na nasledujúce skutočnosti. Po prvé, činnosti súvisiace s fotovoltickými zariadeniami predstavujú aspoň pre niektoré podniky vykonávajúce montáž len časť ich ekonomickej činnosti a sú takisto sezónne. V období zníženého dopytu po montážach fotovoltických zariadení by preto tieto podniky mali byť schopné vykonávať iné činnosti. Keďže ciele týkajúce sa obnoviteľnej energie a energetickej účinnosti, schválené na úrovni Únie, sú pre členské štáty právne záväzné, treba predpokladať, že zníženie dopytu po montážach solárnych zariadení sa odrazí vo zvýšení dopytu po ostatných formách obnoviteľnej elektrickej energie a energetickej účinnosti. Mnohí zamestnanci v odbytovej oblasti pravdepodobne majú potrebnú kvalifikáciu, aby využili zvýšený dopyt v týchto susedných odvetviach. Po druhé vzhľadom na existujúce zisky v odbytovej časti trhu (pozri odôvodnenie 785) by mali byť podniky vykonávajúce montáž schopné absorbovať časť zvýšenej ceny, a tak obmedziť dosah na konečné ceny a na dopyt po montážach fotovoltických zariadení.

(797)   Z verejne dostupných prognóz týkajúcich sa dopytu po montážach fotovoltických zariadení vyplýva, že dopyt v roku 2013 sa bez ohľadu na uloženie ciel pravdepodobne zníži, pričom výkon ročných montáží bude v roku 2013 v rozpätí od 9,8 GW do 16,5 GW, čo by pravdepodobne malo v každom prípade negatívny vplyv na počet pracovných miest na odbytovom trhu.

(798)   Napokon treba poznamenať, že k tomuto zvýšeniu cien fotovoltických zariadení by v každom prípade pravdepodobne došlo, keďže sa zdá, že výroba v ČĽR zásobujúca trh Únie je vo veľkej miere stratová, a táto situácia je neudržateľná.

(799)   Pokiaľ ide o zánik pracovných miest, informácie zozbierané počas prešetrovania potvrdili, že v odbytovom sektore došlo v dôsledku zníženia dopytu po fotovoltických zariadeniach v Únii k zániku pracovných miest v miere asi 5 GW v období rokov 2011 až 2012. Tento zánik pracovných miest nemožno dávať do súvislosti s opatreniami, keďže odzrkadľuje vývoj trhu. V roku 2013 a 2014 sa okrem toho očakáva ďalší pokles dopytu, ktorý s veľkou pravdepodobnosťou spôsobí ďalší zánik pracovných miest vo fotovoltickom priemysle. Takýto vývoj dopytu predpovedali aj popredné výskumné strediská ešte pred začatím prešetrovania, a preto zánik pracovných miest nemožno pripisovať uloženiu opatrení.

(800)   Výrobné odvetvie Únie predložilo štúdiu, ktorú vypracovala konzultantská spoločnosť PriceWaterHouseCoopers (ďalej len „PWC“) o možnom vplyve opatrenia na pracovné miesta súvisiace s fotovoltickým priemyslom. Štúdia PWC odkazuje na štúdiu spoločnosti Prognos, v ktorej sa odhadoval zánik pracovných miest na trhu s fotovoltickými výrobkami v dôsledku uloženia opatrení, a ktorú predložilo združenie AFASE pred uložením antidumpingového cla (zmienená v odôvodnení 791). Štúdia PWC kritizovala štúdiu Prognos, pričom poukazovala na skutočnosť, že celkový počet zaniknutých pracovných miest, ktorý odhadovala spoločnosť Prognos, bol vyšší než celkový počet jestvujúcich pracovných miest vo fotovoltickom priemysle v Únii. V otázke dosahu cla na trh v Únii spoločnosť PWC dospela k opačnému záveru ako Prognos, pričom predpovedala čistý pozitívny vplyv na pracovné miesta v Únii a skonštatovala, že výhody prevyšujú možný negatívny dosah cla (napr. na dopyt).

(801)   Združenie AFASE tvrdilo, že Komisia nezverejnila zdroj hraničnej chyby 20 % v prípade priamych pracovných miest vo fotovoltickom priemysle, ktorú na rok 2011 vypočítalo združenie EPIA.

(802)   Táto hraničná chyba 20 %, ktorá sa môže uplatniť na dodávateľskú alebo odbytovú oblasť, bola zistená počas overovacej návštevy v priestoroch združenia EPIA. Dokazuje náročnosť posúdenia presných čísel o zamestnanosti v odbytovom sektore, keďže existuje len veľmi málo zdrojov údajov, ktoré si často protirečia.

(803)   V odpovedi na konečné sprístupnenie informácií niektoré strany tvrdili, že v analýze Komisie sa nespomenul fakt, že clá ešte viac prispejú k strate pracovných miest, ktorá vyplynula z menšieho počtu fotovoltických zariadení po roku 2011. Tvrdilo sa, že tento úbytok pracovných miest, najmä v odbytovej oblasti, úzko súvisí so skutočnosťou, že fotovoltické montážne podniky závisia od solárnych zariadení. Združenie AFASE ďalej kritizovalo Komisiu za to, že dôkladne nezohľadnila prieskum, ktorý vykonalo medzi svojimi členmi, ani podobný prieskum, ktorý uskutočnilo UK Solar Trade Association (obchodné združenie v odvetví slnečnej energie v Spojenom kráľovstve).

(804)   Pokiaľ ide o údajné opomenutie Komisie v súvislosti s vplyvom cla na pracovné miesta, odkazuje sa na odôvodnenia 799 a 800, v ktorých sa riešia tvrdenia o vplyve opatrení na pracovné miesta vo fotovoltickom priemysle a v ktorých sa uznáva, že opatrenia môžu mať krátkodobý vplyv na pracovné miesta v odbytovej oblasti.

(805)   Pokiaľ ide o prieskumy, ktoré uskutočnili združenie AFASE a obchodné združenie v odvetví slnečnej energie v Spojenom kráľovstve, v odpovedi na konečné sprístupnenie informácií sa uviedla totožnosť spoločností zapojených do prieskumu. Prieskumy však aj naďalej mali nedostatky, pretože napríklad niektoré odpovede neboli úplné. Z analýzy prieskumu vyplynuli tieto zistenia. V súvislosti s prieskumom združenia AFASE sa v prvom rade poznamenáva, že väčšina z 50 montážnych podnikov, ktoré odpovedali na prieskum, uviedla, že pôsobia výlučne na fotovoltickom trhu. 15 z 50 montážnych podnikov uviedlo, že do určitej miery vykonávajú aj iné činnosti ako fotovoltické činnosti, ako napr. vykurovanie, montáž elektrických zariadení a veterné zariadenia. V prípade prieskumu v Spojenom kráľovstve 21 z 31 spoločností zo Spojeného kráľovstva, ktoré reagovali na prieskum, vykonávalo aj iné ako fotovoltické činnosti. Z týchto výsledkov vyplýva, že takmer u polovice navrhovateľov projektov a montážnych podnikov sa potvrdila správnosť zistenia uvedeného v odôvodnení 247 dočasného antidumpingového nariadenia o schopnosti vykonávať činnosti iné ako montáž elektrických a vykurovacích zariadení, inštalatérske práce a montáž iných ekologických zdrojov energie. Uznáva sa však, že táto schopnosť sa môže vyskytovať v menšom meradle, než sa predpokladalo v dočasnom antidumpingovom nariadení. Jej zmierňujúci vplyv na stratu pracovných miest môže byť preto menej významný, než sa pôvodne predpokladalo. Po druhé, niektoré hospodárske subjekty, ktoré sa zapojili do prieskumov združenia AFASE a obchodného združenia v odvetví slnečnej energie v Spojenom kráľovstve, používajú výrobky vyrobené v Únii a niektoré v nadväznosti na zavedenie opatrení rátajú s nákupom výrobkov s pôvodom v iných krajinách, ako je Čína, aby sa vyhli zvýšeniu cien. Očakáva sa teda, že budú menej závislé od čínskeho dovozu a že opatrenia budú mať na ne menší vplyv, keďže majú prístup k výrobkom vyrobeným v Únii. Po tretie, odhad vplyvu opatrení na podniky všetkých hospodárskych subjektov zapojených do prieskumu neumožnil vyvodiť nesporné závery, keďže ich posúdenie bolo veľmi rôznorodé. Niektoré spoločnosti dokonca neboli schopné tento vplyv posúdiť. Po štvrté, aj odpovede na otázku o počte fotovoltických projektov, ktorým hrozí zrušenie v prípade uloženia cla, sa v prieskume Spojeného kráľovstva pohybovali od „nie veľa“ po „všetky projekty“. Niektoré hospodárske subjekty neboli schopné odhad vykonať. Napokon v obidvoch prieskumoch chýbala otázka o ziskovosti hospodárskych subjektov zapojených do prieskumu, ktorá je významná pri posúdení možnej absorpcie prípadných účinkov zvýšenia cien, ktoré vyplynú z uloženia cla, ak k takémuto zvýšeniu vôbec dôjde.

(806)   Viaceré strany tvrdili, že montážne podniky nemôžu jednoducho zmeniť svoju činnosť alebo prejsť na iné ekologické energetické zariadenia z dôvodu úplne odlišných používaných technológií a know-how. Preto ak by sa uložilo clo, tak by skrachovali. Po konečnom sprístupnení informácií jedna zainteresovaná strana zopakovala toto tvrdenie, pričom uvádzala, že montážne podniky investovali do špecializácie na fotovoltiku značné zdroje, napr. vo forme osobitnej odbornej prípravy, čo malo dokázať, že ich hlavným zameraním je fotovoltický priemysel a že by neboli schopné ľahko prejsť na iné činnosti.

(807)   Toto tvrdenie nebolo dostatočne podložené, pretože nebolo dokázané, aké konkrétne znalosti potrebuje nadobudnúť montážny podnik ani aké náročné a nákladné je ich nadobudnutie. Bez ohľadu na túto skutočnosť inštitúcie uznávajú, že montážne podniky vytvorili know-how, ktoré je špecifické pre montáž fotovoltických modulov. Toto know-how sa však vyvinulo relatívne nedávno a stavia na základných odborných znalostiach montážnych podnikov, ako sú inštalácie elektrických a vykurovacích zariadení, inštalatérske práce atď. Bolo tiež vyvinuté v reakcii na nekalé praktiky, konkrétne na masívny prílev subvencovaných výrobkov z ČLR. Nezávisle od špecializovaných zručností zamestnancov montážnych podnikov sa toto tvrdenie musí posúdiť paralelne s analýzou uvedenou v odôvodneniach 792 až 800, ktorá sa týka zamestnanosti v odbytovom sektore, ktorá môže krátkodobo pocítiť negatívny vplyv, ale ktorá vďaka udržateľnému obchodu povedie k zvýšeniu zamestnanosti montážnych podnikov v strednodobom meradle. Tento argument bol preto zamietnutý.

(808)   Viaceré strany spochybnili, že hospodárske subjekty z odbytovej oblasti budú schopné absorbovať možné zvýšenie cien čo i len sčasti. Toto tvrdenie nebolo dostatočne podložené, a preto nie je možné posúdiť, do akej miery je toto tvrdenie presné. Ziskovosť spolupracujúcich hospodárskych subjektov v odbytovej oblasti, ktorých činnosť priamo súvisela s príslušným výrobkom, sa odhadla v priemere na približne 11 %, čo umožňuje dotknutým hospodárskym subjektom absorbovať aspoň čiastočne určité zvýšenie cien, ak k nejakému dôjde. V tejto súvislosti sa pripomína, že všeobecný vývoj cien je klesajúci.

(809)   V odpovedi na konečné sprístupnenie informácií niektoré strany opätovne tvrdili, že v dôsledku opatrení hrozí v Únii vážne riziko zníženia dopytu po solárnych výrobkoch, čo podľa týchto strán hovorí proti opatreniam. Jedna strana tvrdila, že slnečná energia má v súčasnosti veľkú cenovú elasticitu dopytu, a čo i len malé zvýšenie ceny solárnych výrobkov by spôsobilo vážne zníženie dopytu. Táto strana odhadla, že vyrovnávajúce clo v rozpätí 30 % môže ďalej znížiť dopyt o 8 GW, zatiaľ čo clo vo výške 50 % by znížilo dopyt o 10 GW. Združenie AFASE sa v tom istom duchu odvolalo na štúdiu, ktorú vypracoval analytik trhu a v ktorej sa takisto predpovedá zníženie dopytu do 2 GW v roku 2013 v dôsledku cla vo výške 50 %, teda oveľa miernejšie zníženie.

(810)   Strany síce počas prešetrovania predložili popri scenároch uvedených vyššie rôzne ďalšie scenáre zníženia, tieto však neobsahovali porovnateľné výsledky. Hoci nemožno vylúčiť, že clá by mohli spôsobiť zníženie dopytu po fotovoltických zariadeniach, je ťažké takýto vplyv kvantifikovať vzhľadom na rôzne prvky, ktoré ovplyvňujú atraktívnosť fotovoltických zariadení v Únii. Okrem toho aj keby došlo v krátkodobom meradle k takémuto zníženiu, strednodobé a dlhodobé výhody vyplývajúce zo spravodlivých obchodných podmienok by podľa očakávaní prevážili krátkodobý negatívny vplyv. Napokon aj samotné združenie AFASE uznalo, že posúdenie priamej súvislosti medzi dopytom a clami by bolo možné až po zavedení ciel. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(811)   Ako sa uvádza v odôvodnení 784, bolo doručených šesť vyplnených dotazníkov od poskytovateľov služieb vo fotovoltickom sektore (logistika, doprava, vzťahy s verejnosťou atď.), t. j. od hospodárskych subjektov, ktorých činnosť priamo nesúvisí s výrobkom, ktorý je predmetom prešetrovania. Dospelo sa k záveru, že tieto vyplnené dotazníky poskytli obraz o relatívnom význame činnosti súvisiacej s fotovoltickými výrobkami v porovnaní s celkovou činnosťou dotknutých spolupracujúcich hospodárskych subjektov. Napriek určitým nedostatkom vo vyplnených dotazníkoch údaje v nich uvedené umožnili posúdiť, že činnosť týchto hospodárskych subjektov súvisiaca s fotovoltickými výrobkami je okrajová v porovnaní s ich celkovou činnosťou. Činnosť súvisiaca s fotovoltickými výrobkami predstavovala v priemere len približne 5 % z ich celkového obratu a približne 8 % z celkovej zamestnanosti. Ziskovosť bola v priemere asi 7 %. Treba však poznamenať, že údaje o ziskovosti neboli úplné, keďže nie všetky hospodárske subjekty tento údaj poskytli. Dospelo sa preto k záveru, že akýkoľvek možný vplyv opatrení na ekonomickú situáciu poskytovateľov služieb vo fotovoltickom sektore pravdepodobne nebude významný.

(812)   Vzhľadom na tieto skutočnosti sa dospelo k záveru, že vplyv opatrení na hospodárske subjekty z odbytovej oblasti by bol v krátkodobom horizonte v obmedzenom rozsahu negatívny, a to vzhľadom na väčší pokles objemu montáží než v porovnávacom scenári bez cla, ktoré predpovedajú hlavné výskumné strediská, a v takej miere, v akej hospodárske subjekty z odbytovej oblasti nemôžu clo absorbovať. Napriek prípadnému zníženiu dopytu po montážach fotovoltických zariadení by podniky vykonávajúce montáž mali byť schopné vykonávať iné činnosti, ktoré súvisia buď s inými zdrojmi ekologickej energie, alebo s hlavnou ekonomickou činnosťou týchto podnikov, ako sa uvádza v predchádzajúcej časti. Dospelo sa k záveru, že akýkoľvek možný vplyv opatrení na ekonomickú situáciu poskytovateľov služieb vo fotovoltickom sektore pravdepodobne nebude vzhľadom na poskytnuté údaje významný.

6.6.        Záujem koncových používateľov (spotrebiteľov)

(813)   Žiadne strany priamo zastupujúce záujmy koncových používateľov, ako sú združenia spotrebiteľov, nepredložili pripomienky. V tomto prípade sa odkazuje na dva druhy koncových používateľov: spotrebitelia (domácnosti) a ostatní koncoví používatelia (napr. inštitúcie, iní investori). Pri prešetrovaní sa zistilo, že spotrebitelia si objednali len približne štvrtinu existujúcich montáží fotovoltických zariadení v Únii (takzvané strešné, menšie montáže). Ostatné montáže (pozemné, priemyselné a obchodné montáže omnoho väčšieho rozsahu) si objednali ostatní koncoví používatelia.

(814)   Niektoré strany tvrdili, že ak sa uložia opatrenia, zvýšenie cien fotovoltických modulov bude mať na spotrebiteľov nepriaznivý dosah. Aj keď na základe uloženia cla možno očakávať určité zvýšenie cien fotovoltických modulov na trhu EÚ, je pravdepodobné, že spotrebitelia a ostatní koneční používatelia budú ovplyvnení len v obmedzenom rozsahu, keďže pri prešetrovaní sa zistilo, že cena modulu predstavuje maximálne 50 % celkových nákladov na montáž fotovoltických zariadení. Vzhľadom na ziskové rozpätie navrhovateľov projektov a montážnych podnikov je opodstatnené domnievať sa, že prípadné zvýšenie cien modulov pre spotrebiteľov sa môže aspoň čiastočne absorbovať, a tým zmierniť. Na základe dostupných dôkazov sa dospelo k záveru, že dodávateľský reťazec aspoň čiastočne absorbuje opatrenia na úrovni navrhovaného cla, ktoré tak nevyhnutne nespôsobia zvýšenie cien pre spotrebiteľov na maloobchodnej úrovni.

(815)   Ďalej sa poznamenáva, že ak by sa clá neuložili, pravdepodobný zánik výrobného odvetvia Únie by mohol viesť k tomu, že spotrebiteľom zostane v budúcnosti len jeden zdroj dodávok modulov. V rámci tohto scenára by mohli čínski vyvážajúci výrobcovia naďalej posilňovať svoje veľmi silné postavenie na trhu, a výsledkom by mohlo byť takisto zvýšenie cien v krátkodobom až strednodobom horizonte na úkor spotrebiteľov/koncových používateľov. Ako sa uvádza v predchádzajúcej časti, ceny by sa v každom prípade pravdepodobne zvýšili vzhľadom na skutočnosť, že výroba ČĽR je stratová.

(816)   Niektoré strany tvrdili, že clá zvýšia cenu výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania. Následkom by bol pokles dopytu po fotovoltických montážach, ktoré by boli pre spotrebiteľov príliš drahé a pre iných investorov nedostatočne príťažlivé.

(817)   Ako sa už uviedlo v odôvodnení 752, aj keď sa môžu ceny dočasne zvýšiť v dôsledku uloženia opatrení, celkový vývoj cien je klesajúci, ako potvrdili viaceré verejné zdroje. Toto tvrdenie sa preto zamieta. Síce je náročné presne kvantifikovať možné zvýšenie cien v dôsledku opatrení a následné možné obmedzenie dopytu, treba však pripomenúť niekoľko skutočností. Po prvé, výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, predstavuje až 50 % celkových nákladov na fotovoltické zariadenie, a preto môže byť clo aspoň sčasti absorbované. Po druhé, hospodárska súťaž výrobného odvetvia Únie s výrobcami z tretích krajín, ktorá sa na trhu Únie už vyskytuje, pravdepodobne udrží ceny na nízkej úrovni. Výrobné odvetvie Únie by malo byť zároveň schopné dosiahnuť lepšie finančné výsledky vďaka úsporám z rozsahu v dôsledku lepšieho využitia výrobných závodov a znížených výrobných nákladov. Po tretie, dopyt po fotovoltických zariadeniach je v korelácii nielen s úrovňou cien výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, ale aj s úrovňou výkupných cien. Pri súčasnej nízkej úrovni dopytu v porovnaní s úrovňou v roku 2011 a v období prešetrovania sa očakáva, že výkupné ceny by sa nemali znížiť tak rýchlo ako v posudzovanom období, čo umožní nepretržité investície do fotovoltických projektov. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(818)   V odpovedi na konečné sprístupnenie informácií jedna strana uvedený záver spochybnila. Tvrdila, že klesajúci cenový trend nebude možné po uložení opatrení zachovať. Táto strana pripomenula, že opatrenia predstavujú veľmi značný nárast nákladov, ktoré nemožno plnohodnotne vykompenzovať znížením nákladov a/alebo dovozom z tretích krajín. Ďalej sa opätovne tvrdilo, že výrobné odvetvie Únie nebude schopné uskutočňovať nové investície do tovární a strojového vybavenia a hospodárske subjekty z odbytovej oblasti môžu absorbovať len malú časť, ak ich zisk predstavuje 11 %. Napokon neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by naznačovali, že zvýšenie cien by mohli vykompenzovať výkupné ceny .

(819)   Pripomína sa, že v protiklade s týmto tvrdením sa neočakáva, že zvýšenie cien spôsobené opatreniami bude možné úplne vykompenzovať, ale skôr že prechodné zvýšenie cien po zavedení opatrení je možné (pozri odôvodnenie 247 dočasného antidumpingového nariadenia). Toto zvýšenie cien môžu vskutku vyplývať z rozdielu v úrovni cien medzi čínskymi subvencovanými cenami a nečínskymi výrobkami. Informácie zozbierané pri prešetrovaní však umožňujú tvrdiť, že prípadné zvýšenie cien môžu čiastočne absorbovať viaceré faktory vzhľadom na zisk odbytového sektora v priemere na úrovni 11 %. Napokon v súvislosti s tvrdením, že neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by naznačovali, že zvýšenie cien by mohli vykompenzovať výkupné ceny, je opodstatnené predpokladať, že výkupné ceny sa časom upravia v súlade s vývojom cien projektov.

(820)   Jedna strana tvrdila, že od marca 2013 sa ceny modulov v Únii zvýšili o 20 % a že od roku 2013 je vážny nedostatok zásob. Toto tvrdenie nebolo podložené a práve naopak, verejne dostupné zdroje potvrdzujú relatívnu cenovú stabilitu v druhom štvrťroku 2013. Keby aj tieto informácie boli správne, odzrkadľovali by iba skutočnosť, že v nadväznosti na registráciu dovozu sa riziko možného vyrovnávacieho cla započítalo do ceny. Tvrdenie sa preto odmietlo.

(821)   Iná strana tvrdila, že fotovoltické projekty by nevytvárali návratnosť pre investora, ak sa pokles výkupných cien neprepojí s poklesom nákladov na projekt vrátane cien modulov, keďže predstavujú významnú časť nákladov na daný projekt. V tejto súvislosti sa tvrdilo, že clá spochybnia rentabilnosť mnohých fotovoltických projektov, keďže zvýšia cenu.

(822)   Ako sa uvádza v odôvodnení 752, celkový vývoj cien výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, sa javí ako klesajúci. Okrem toho sa zmenšuje význam výkupných cien vo vzťahu k trhu, keďže vo viacerých regiónoch sa pravdepodobne dosiahla parita siete. Na základe týchto skutočností sa zamieta tvrdenie, že cena fotovoltických modulov by mohla mať negatívny vplyv na fotovoltické projekty, vrátane otázky ich rentabilnosti.

(823)   Jedna zainteresovaná strana predložila interný model, aby dokázala, že ak sa clo uplatní, rentabilnosť mnohých fotovoltických projektov bude ohrozená.

(824)   Na základe tohto modelu nebolo možné dostatočne kvantifikovať, do akej miery by sa mohla znížiť príťažlivosť investícií do fotovoltických zariadení (napr. návratnosť investícií) v prípade zvýšenia cien výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania. No predpoklad, že akékoľvek clo by sa úplne presunulo na konečných používateľov alebo spotrebiteľov, použitý v uvedenom modeli, je nepravdepodobný vzhľadom na jestvujúce ziskové rozpätia hospodárskych subjektov v odbytovej oblasti. Investičné rozhodnutie sa okrem toho nezakladá len na cene modulov, ale závisí aj od mnohých ďalších faktorov, vrátane okrem iného existencie všeobecne priaznivého rámca pre fotovoltické zariadenia v danej krajine, úrovne podpory či cien elektrickej energie (v prípade parity siete). Tvrdenie sa preto odmietlo.

(825)   Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že uloženie opatrení by malo z celkového hľadiska obmedzený dosah na spotrebiteľov koncových používateľov. A to nezávisle od úlohy národných schém podpory pri stimulovaní dopytu po fotovoltických výrobkoch. Ak by sa národné schémy podpory prispôsobili vyšším cenám solárnych panelov (prostredníctvom vyšších výkupných cien), vplyv na spotrebiteľov môže byť nulový.

6.7.        Ďalšie tvrdenia

(826)   Niektoré strany tvrdili, že výrobné odvetvie Únie nie je schopné dodávať na trh Únie požadované množstvá, a preto v prípade uloženia vyrovnávacích ciel existuje vážne riziko nedostatku v Únii, výsledkom ktorého môže byť ďalšie zvýšenie cien príslušného výrobku.

(827)   Pri prešetrovaní sa zistilo, že toto tvrdenie nie je opodstatnené. Výrobné odvetvie Únie od roku 2009 nevyužíva svoju výrobnú kapacitu dostatočne. V období prešetrovania bola miera využitia výrobnej kapacity v prípade modulov 41 % s ďalšou voľnou kapacitou približne 5,7 GW; miera využitia výrobnej kapacity Únie v prípade článkov bola 63 % s ďalšou voľnou kapacitou približne 1,2 GW. Výrobné odvetvie Únie by teda mohlo vďaka voľnej kapacite v krátkodobom horizonte súťažiť o ďalšiu časť trhu. Takisto sa možno opodstatnene domnievať, že výrobné odvetvie Únie v strednodobom horizonte rozšíri svoju výrobnú kapacitu, aby mohlo dosiahnuť viac úspor z rozsahu a umožniť ďalšie zníženie cien. Okrem toho vo svete existujú takisto ďalšie dodávateľské zdroje, ktoré sú prítomné na trhu Únie a ktoré v prípade zníženia dovozu čínskych výrobkov budú schopné súťažiť na trhu Únie. Pri prešetrovaní sa zistilo, že existujúca voľná kapacita inej ako čínskej výroby mimo Únie v období prešetrovania predstavovala v prípade modulov 5,6 GW a v prípade článkov 6 GW. Preto sa dospelo k záveru, že celková voľná kapacita výrobcov z Únie a tretích výrobcov z krajín mimo Únie je dostatočná, aby v krátkodobom horizonte doplnila prípadné zníženie čínskeho dovozu vzhľadom na dopyt po montážach fotovoltických zariadení v EÚ, ako uvádzajú všetky hlavné výskumné centrá, ako napríklad združenie EPIA, vo svojich prognózach na rok 2013 (v rozpätí 9,8 GW - 16,5 GW) a 2014 (9 GW - 17,1 GW).

(828)   Aj keby bol odhad o výrobnej kapacite Únie konzervatívnejší (pozri odôvodnenie 545), spoločná voľná kapacita Únie a tretích krajín by bola dostatočná na doplnenie možného krátkodobého poklesu čínskeho dovozu. Takisto sa možno opodstatnene domnievať, že výrobné odvetvie Únie v strednodobom horizonte rozšíri svoju výrobnú kapacitu, aby mohlo dosiahnuť viac úspor z rozsahu a umožniť tak ďalšie zníženie cien. Tento argument sa preto zamietol.

(829)   Niektoré strany takisto tvrdili, že uložením ciel na príslušný výrobok sa naruší vývoj fotovoltického trhu v Európe a v dôsledku toho sa nedosiahnu ciele stratégie Európa 2020 týkajúce sa obnoviteľných zdrojov energie a zníženia emisií skleníkových plynov v EÚ.

(830)   Treba predovšetkým uviesť, že ciele stratégie Európa 2020 nezávisia výlučne od slnečnej energie. Rovnaký význam majú ostatné ekologické zdroje energie, ako sú: veterná energia, energia z biomasy, vodná energia atď. Keďže slnečnej energii sa v rámci cieľov na rok 2020 nepripísal žiadny konkrétny percentuálny podiel, neočakáva sa, že na základe mierneho zníženia počtu montáží fotovoltických zariadení sa celkové náklady na stratégiu Európa 2020 zvýšia. Okrem toho cena solárnych panelov je len jedným z mnohých faktorov, ktoré sú dôležité pre rozvoj fotovoltického priemyslu v Únii. Rovnako dôležité sú: priaznivý právny a finančný rámec na úrovni Únie a vnútroštátnej úrovni, lepší prístup k financovaniu projektov obnoviteľnej energie a investícií do výskumu a vývoja. Pokiaľ ide o financovanie investícií do slnečnej energie, uložením ciel sa celkovo zlepší situácia výrobného odvetvia Únie a fotovoltického priemyslu. V dôsledku toho sa takisto zlepší prístup výrobného odvetvia Únie, ako aj investorov vo fotovoltickom priemysle ku kapitálu. Napokon sa pripomína, že cieľom uloženia cla nie je vylúčiť čínsky dovoz, ale obnoviť spravodlivú hospodársku súťaž. Ak by sa cena príslušného výrobku zvýšila, na základe dôkazov o zisku dosiahnutom na odbytovom trhu sa možno domnievať, že zvýšenie cien čiastočne absorbujú hospodárske subjekty na odbytovom trhu. Cena modulov pre koncových používateľov/spotrebiteľov by sa preto nemala výrazne zvýšiť a dopyt po montáži solárnych zariadení by sa mohol zachovať v predpokladanom rozsahu.

(831)   Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že uloženie opatrení z celkového hľadiska by nemalo mať na ostatné politiky EÚ významný nepriaznivý vplyv.

6.8.        Záver ohľadne záujmu Únie

(832)   Celkový pozitívny vplyv na výrobné odvetvie Únie prevažuje nad pravdepodobným negatívnym vplyvom na ostatné hospodárske subjekty na fotovoltickom trhu vrátane koncových používateľov (spotrebiteľov).

(833)   Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že na základe dostupných informácií týkajúcich sa záujmu Únie neexistujú žiadne presvedčivé dôvody proti uloženiu konečných opatrení na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR.

7.           KONEČNÉ VYROVNÁVACIE OPATRENIA

(834)   Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo v súvislosti so subvencovaním, ujmou, príčinnými súvislosťami a záujmom Únie, by sa mali uložiť konečné vyrovnávacie opatrenia, aby sa zabránilo ďalšej ujme, ktorú výrobnému odvetviu Únie spôsobuje subvencovaný dovoz.

7.1.        Úroveň odstránenia ujmy

(835)   Na účely stanovenia úrovne týchto opatrení sa zohľadnili zistené subvenčné rozpätia a výška cla nevyhnutného na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bez toho, aby sa prekročili zistené subvenčné rozpätia.

(836)   Pri výpočte výšky cla nevyhnutného na odstránenie vplyvu škodlivého subvencovania sa usúdilo, že prípadné opatrenia by mali výrobnému odvetviu Únie umožniť pokrytie výrobných nákladov a dosiahnutie zisku pred zdanením, ktorý by toto výrobné odvetvie v primeranej miere získalo za bežných podmienok hospodárskej súťaže, t. j. z predaja podobného výrobku v Únii za neprítomnosti subvencovaného dovozu. V súlade s jurisdikciou Všeobecného súdu je takým ziskom zisk dosiahnutý na začiatku posudzovaného obdobia, t. j. pred zvýšením subvencovaného dovozu. Cieľový zisk sa preto stanovil na 8 % na základe váženého priemeru zisku, ktorý dosiahlo výrobné odvetvie EÚ v roku 2009 a 2010 v prípade modulov a článkov, keď bolo ziskové.

(837)   Po konečnom sprístupnení informácií výrobné odvetvie Únie tvrdilo, že ako úroveň ziskovosti, ktorú by výrobné odvetvie Únie mohlo opodstatnenie dosiahnuť v neprítomnosti subvencovaného dovozu, by sa mala použiť ziskovosť za rok 2010 namiesto rozpätia priemerného zisku za roky 2009 a 2010. V tejto súvislosti sa tvrdilo, že ziskovosť v roku 2009 bola nedostatočná a okolnosti v obidvoch rokoch boli očividne odlišné, najmä čo sa týka vývoja spotreby v roku 2010, ktorý zmiernil vplyv subvencovania v danom roku. V tejto súvislosti treba poznamenať, že pri určovaní úrovne odstránenia ujmy nie je podstatné, či rozpätie priemerného zisku, ktorý dosiahlo výrobné odvetvie Únie, bolo „dostatočné“. Úroveň odstránenia ujmy by sa mala zakladať na zisku, ktorý možno dosiahnuť, keď nedochádza k subvencovanému dovozu. Praxou prešetrujúcich orgánov je vychádzať z toho, že táto úroveň bola na začiatku posudzovaného obdobia dosiahnutá. Keďže v tomto prípade výrobné odvetvie Únie zaznamenalo straty v súvislosti s predajom článkom na začiatku posudzovaného obdobia v roku 2009, táto metóda nebola vhodná a skonštatovalo sa, že spoľahlivejšie bude založiť určenie úrovne odstránenia ujmy na rozpätí priemerného zisku v prvom a druhom roku posudzovaného obdobia. V tejto súvislosti sa tiež usúdilo, že je nepodstatné, že okolnosti boli v týchto dvoch rokoch odlišné.

(838)   Ďalšia strana opätovne tvrdila, že v prípade modulov a článkov by sa mali stanoviť rôzne cieľové zisky, keďže ziskovosť týchto druhov výrobkov vykazovala v posudzovanom období rôzne trendy. Ukazovatele síce boli predložené osobitne za každý druh výrobku, avšak závery, ku ktorým sa dospelo v súvislosti s jednotlivými ukazovateľmi, sa vzťahujú na výrobok, ktorý je predmetom vyšetrovania, ako celok. Takisto sa pripomína, že moduly a články tvoria jediný výrobok, a preto boli subvenčné rozpätia a úroveň odstránenia ujmy stanovené na tomto základe.

(839)   Na základe toho sa pre výrobné odvetvie Únie vypočítala cena podobného výrobku nespôsobujúca ujmu. Cena nespôsobujúca ujmu sa získala pripočítaním uvedeného ziskového rozpätia 8 % k výrobným nákladom, ktoré v období prešetrovania mali výrobcovia z Únie zaradení do vzorky.

(840)   Potom sa určilo nevyhnutné zvýšenie ceny na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v ČĽR zaradených do vzorky, stanovenej v súvislosti s výpočtami cenového podhodnotenia a riadne upravenej o dovozné náklady a clá, s váženou priemernou cenou podobného výrobku predávaného výrobcami z Únie zaradenými do vzorky na trhu Únie nespôsobujúcou ujmu. Prípadný rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa potom vyjadril ako percentuálny podiel váženej priemernej dovoznej hodnoty CIF.

(841)   Jedna strana tvrdila, že predaj výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa zameriaval na trh vyššej kategórie, ako je rezidenčný/malý komerčný sektor, ktorý pritiahol vyššie výkupné ceny, a navrhovala, aby sa predajné ceny výrobného odvetvia Únie upravili so zreteľom na túto skutočnosť. Treba poznamenať, že toto tvrdenie nie je pre výpočet rozpätia ujmy rozhodujúce, keďže sa pri prešetrovaní zistilo, že výrobcovia z Únie neboli ziskoví.

7.2.        Konečné opatrenia

(842)   Na základe uvedených skutočností a v súlade s článkom 15 základného nariadenia sa dospelo k záveru, že na dovoz fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov) s pôvodom v ČĽR alebo odosielaných z ČĽR by sa malo zaviesť konečné vyrovnávacie clo na úrovni zisteného subvenčného rozpätia alebo rozpätia ujmy, podľa toho, ktoré z nich je nižšie, v súlade s pravidlom nižšieho cla. V tomto prípade by sa sadzba cla mala stanoviť zodpovedajúcim spôsobom na úrovni zistených subvenčných rozpätí.

(843)   Vzhľadom na vysokú mieru spolupráce čínskych vyvážajúcich výrobcov bolo clo pre „všetky ostatné spoločnosti“ stanovené na úrovni najvyššieho cla, ktoré sa má uložiť spoločnostiam zaradeným do vzorky alebo spolupracujúcim na prešetrovaní. Clo pre „všetky ostatné spoločnosti“ bude platiť pre tie spoločnosti, ktoré pri prešetrovaní nespolupracovali.

(844)   V prípade čínskych spolupracujúcich spoločností nezaradených do vzorky, ktoré sú uvedené v prílohe, sa sadzba konečného cla stanovuje vo výške váženého priemeru sadzieb spoločností zaradených do vzorky.

(845)   Na základe uvedených skutočností sú sadzby ciel, ktoré sa budú ukladať, stanovené takto:

Názov spoločnosti || Subvenčné rozpätie || Rozpätie ujmy || Vyrovnávacie clo

Wuxi Suntech Power Co. Ltd. Suntech Power Co. Ltd. Wuxi Sun-Shine Power Co. Ltd Luoyang Suntech Power Co. Ltd Zhenjiang Ren De New Energy Science Technology Co. Ltd Zhenjiang Rietech New Energy Science Technology Co. Ltd || 4,9 % || 46,3 % || 4,9 %

Yingli Energy (China) Co. Ltd.; Baoding Tianwei Yingli New Energy Resources Co. Ltd; Hainan Yingli New Energy Resources Co. Ltd.; Hengshui Yingli New Energy Resources Co. Ltd; Tianjin Yingli New Energy Resources Co. Ltd; Lixian Yingli New Energy Resources Co. Ltd; Baoding Jiasheng Photovoltaic Technology Co. Ltd; Beijing Tianneng Yingli New Energy Resources Co. Ltd; Yingli Energy (Beijing) Co. Ltd || 6,3 % || 41,8 % || 6,3 %

Changzhou Trina Solar Energy Co. Ltd; Trina Solar (Changzhou) Science & Technology Co. Ltd; Changzhou Youze Technology Co. Ltd; Trina Solar Energy (Shanghai) Co. Ltd; Yancheng Trina Solar Energy Technology Co. Ltd || 3,5 % || 48,2 % || 3,5 %

JingAo Solar Co. Ltd.; Shanghai JA Solar Technology Co. Ltd.; JA Solar Technology Yangzhou Co. Ltd.; Hefei JA Solar Technology Co. Ltd.; Shanghai JA Solar PV Technology Co. Ltd; || 5,0 % || 56,5 % || 5,0 %

Jiangxi LDK Solar Hi-Tech Co. Ltd.; LDK Solar Hi-Tech (Nanchang) Co., Ltd.; LDK Solar Hi-Tech (Suzhou) Co Ltd.; || 11,5 % || 58,2 % || 11,5 %

LDK Solar Hi-Tech (Hefei) Co. Ltd || 11,5 % || 58,2 % || 11,5 %

Delsolar (Wujiang) Co., Ltd.; || de minimis (minimálna prahová hodnota) || 64,9 % || 0,0 %

Renesola Jiangsu Ltd Renesola Zhejiang Ltd || 4,6 % || 80,1 % || 4,6 %

Jinko Solar Co., Ltd Jinko Solar Import and Export Co. Ltd ZHEJIANG JINKO SOLAR CO. LTD ZHEJIANG JINKO SOLAR TRADING CO. LTD || 6,5 % || 60,1 % || 6,5 %

Spoločnosti uvedené v prílohe || 6,4 % || 51,1 % || 6,4 %

Všetky ostatné spoločnosti || 11,5 % || 80,1 % || 11,5 %

(846)   Tieto konečné vyrovnávacie opatrenia sa stanovili vo forme valorických ciel.

(847)   Sadzby vyrovnávacích ciel pre jednotlivé spoločnosti špecifikované v tomto nariadení boli stanovené na základe zistení tohto prešetrovania. Odrážajú preto situáciu týchto spoločností, ktorá bola zistená počas prešetrovania. Tieto sadzby cla (na rozdiel od celoštátneho cla uplatniteľného na „všetky ostatné spoločnosti“) sa preto uplatňujú výlučne na dovoz výrobkov s pôvodom v príslušnej krajine a vyrábaných týmito spoločnosťami, čiže uvedenými konkrétnymi právnickými osobami. Na dovezené výrobky vyrobené akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorej názov a adresa nie sú osobitne uvedené v článku 1, vrátane subjektov prepojených s konkrétnymi uvedenými subjektmi, sa tieto sadzby použiť nemôžu a platí pre ne sadzba cla uplatniteľná na „všetky ostatné spoločnosti“.

(848)   Každú žiadosť o uplatňovanie sadzby vyrovnávacieho cla pre jednotlivé spoločnosti (napr. po zmene názvu subjektu alebo po zriadení nových výrobných alebo predajných subjektov) treba bezodkladne adresovať Komisii[102] spolu so všetkými náležitými informáciami, najmä pokiaľ ide o všetky zmeny v činnostiach spoločnosti, ktoré súvisia s výrobou, domácim predajom a vývozným predajom, napríklad v súvislosti s uvedenou zmenou názvu alebo so zmenou výrobných alebo predajných subjektov. V prípade potreby sa potom nariadenie zodpovedajúcim spôsobom zmení aktualizáciou zoznamu spoločností, na ktoré sa vzťahujú individuálne colné sadzby.

(849)   V snahe zabezpečiť riadne uplatňovanie vyrovnávajúceho cla by sa úroveň zostatkového cla mala uplatňovať nielen na nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ale aj na tých výrobcov, ktorí počas obdobia prešetrovania neuskutočnili žiadny vývoz do Únie.

(850)   Opatrenia sa ukladajú preto, aby umožnili výrobcom z Únie zotaviť sa škodlivého vplyvu subvencií. V prípade, že by sa vyskytla akákoľvek počiatočná nerovnováha medzi potenciálnymi výhodami pre výrobcov z Únie a nákladmi pre iné hospodárske subjekty v Únii, by táto nerovnováha mohla byť vyrovnaná zvýšením a/alebo opätovným začatím výroby v Únii. Zvažovaný scenár zvýšenej výroby v Únii však nemusí byť v súlade s vývojom trhu na tomto nestálom trhu. Spotreba modulov v Únii sa v rokoch 2009 až 2011 zvýšila o 264 %, avšak počas 6 mesiacov medzi rokom 2011 a obdobím prešetrovania sa znížila o 43 percentuálnych bodov. Táto volatilita je ešte pozoruhodnejšia, ak skúmame obdobie rokov 2006 – 2011, keď spotreba modulov v Únii len za päť rokov vzrástla z menej než 1 GW na takmer 20 GW, inými slovami zvýšila sa o približne 2 000 %. Očakáva sa, že táto volatilita bude pokračovať a z predpovedí, ktoré zverejnili obchodné združenia, vyplývajú rozdiely vo výške 100 % a viac medzi rôznymi scenármi, a to dokonca aj na strednodobé obdobie rokov 2014 – 2015.

(851)   Z týchto dôvodov sa považuje za primerané za takýchto výnimočných okolností obmedziť platnosť opatrení len na obdobie dvoch rokov.

(852)   Toto obdobie by malo postačovať na to, aby výrobcovia z Únie zvýšili a/alebo opätovne začali výrobu a aby sa zároveň významne neohrozila situácia iných hospodárskych subjektov v Únii. Obdobie dvoch rokov sa považuje za najvhodnejšie na vykonanie analýzy o tom, či uloženie opatrení malo skutočne vplyv na zvýšenie výroby v Únii, a či sa tak podarilo vyvážiť negatívny vplyv na iné hospodárske subjekty v Únii.

(853)   Po konečnom sprístupnení informácií jeden výrobca z Únie vzniesol argument, že obmedzené obdobie 2 rokov je príliš krátke na to, aby umožnilo zotaviť sa z utrpenej ujmy. Ďalej sa tvrdilo, že obdobie 2 rokov by neumožnilo výrobcom z Únie vypracovať obchodné plány na súčasný a nasledujúci rozpočtový rok. V tejto súvislosti sa poznamenáva, že trvanie opatrení do decembra 2015 by malo byť dostatočné na to, aby výrobcovia z Únie mohli predložiť svoje obchodné plány do roku 2015.

(854)   Výrobca z Únie navyše nespochybnil dôvody obmedzenia obdobia na dva roky, t. j. predovšetkým volatilitu trhu. Výrobca dokonca výslovne privítal preskúmanie v prípade, ak bude treba opatrenia zmeniť z dôvodu zmien na trhu. Keďže pravdepodobnosť zmien trhových podmienok v období dvoch rokov je na tomto volatilnom trhu skutočne vysoká, považuje sa za vhodné hneď na začiatku obmedziť opatrenia na dva roky.

(855)   Po konečnom sprístupnení informácií navrhovateľ tvrdil, že dva roky nie sú dostatočné na investovanie do výroby, pričom sa odvolal na odôvodnenie 852. Avšak vzhľadom na významnú voľnú kapacitu výrobného odvetvia Únie možno zvýšenie výroby dosiahnuť prostredníctvom lepšieho využitia jestvujúcich výrobných kapacít, čo by malo byť uskutočniteľné bez výrazných dodatočných investícií.

(856)   Navrhovateľ ďalej tvrdil, že uloženie konečných vyrovnávacích ciel na obdobie dvoch rokov je nedostatočné na to, aby sa výrobné odvetvie Únie mohlo zotaviť z škodlivého vplyvu subvencovania v minulosti. Avšak uloženie vyrovnávacích ciel sa nemôže sústreďovať len na záujmy samotného výrobného odvetvia Únie, ale musí vyvážiť možné výhody pre výrobcov z Únie s nákladmi pre ostatné hospodárske subjekty v Únii. Na tomto základe sa rozhodnutie obmedziť opatrenia na dva roky zachováva.

(857)   Všetky strany boli informované o hlavných skutočnostiach a dôvodoch, na základe ktorých sa má odporučiť uloženie konečného vyrovnávacieho cla na dovoz fotovoltických modulov alebo panelov na báze kryštalického kremíka a článkov typu používaného vo fotovoltických moduloch alebo paneloch na báze kryštalického kremíka s pôvodom v ČĽR (ďalej len „konečné sprístupnenie informácií“). Všetkým stranám bola poskytnutá lehota, počas ktorej mohli ku konečnému poskytnutiu informácií predložiť pripomienky.

(858)   Písomné a ústne pripomienky zainteresovanými stranami boli zvážené a vo vhodných prípadoch zohľadnené.

7.3.        Registrácia a spätná účinnosť

(859)   Ako sa uvádza v odôvodnení 7, Komisia prijala 1. marca 2013 nariadenie (EÚ) č. 182/2013, ktorým sa zavádza registrácia dovozov fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov a doštičiek) pochádzajúcich alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky, a to od 6. marca 2013.

(860)   Dňom 6. júna 2013 sa prostredníctvom dočasného antidumpingového nariadenia ukončila povinnosť registrácie dovozu na účely ochrany proti dumpingovému dovozu. Pokiaľ ide o súčasné antisubvenčné prešetrovanie a vzhľadom na uvedené zistenia by sa registrácia dovozu na účely antisubvenčného prešetrovania v súlade s článkom 24 ods. 5 základného nariadenia mala zastaviť.

(861)   Pokiaľ ide o prípadné spätné uplatňovanie vyrovnávacích opatrení, musia sa posúdiť kritériá stanovené v článku 16 ods. 4 základného nariadenia. Podľa tohto článku možno konečné vyrovnávacie clo uložiť na výrobky, ktoré boli uvedené do obehu s cieľom spotreby nanajvýš 90 dní pred dňom nadobudnutia účinnosti predbežných opatrení, ale nie pred začatím prešetrovania.

(862)   V tomto prípade neboli uplatnené žiadne dočasné vyrovnávacie opatrenia. Preto sa rozhodlo, že konečné vyrovnávacie clo sa neukladá spätne.

8.           FORMA OPATRENÍ

(863)   Po prijatí predbežných antidumpingových opatrení v súbežnom antidumpingovom prešetrovaní[103] skupina spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov vrátane ich prepojených spoločností v ČĽR a v Európskej únii a spoločne s Čínskou obchodnou komorou pre dovoz a vývoz strojov a elektronických výrobkov (ďalej len „CCCME“) ponúkla spoločný cenový záväzok v súlade s článkom 8 ods. 1 základného antidumpingového nariadenia[104]. Ponúknutý záväzok podporili aj čínske orgány. Komisia preskúmala ponuku a rozhodnutím 2013/423/EÚ[105] tento ponúknutý záväzok prijala.

(864)   Po prijatí rozhodnutia 2013/423/EÚ podali vyvážajúci výrobcovia spolu s CCCME oznámenie o zmene ich pôvodnej ponuky. Požiadali o revíziu ponuky tak, aby sa vzalo do úvahy vylúčenie doštičiek z vymedzenia produktu, ako sa uvádza v odôvodneniach 46 a 99. Niekoľko ďalších vývozcov navyše požiadalo v lehote stanovenej v článku 8 ods. 2 základného antidumpingového nariadenia o pripojenie k záväzku.

(865)   Tá istá skupina vyvážajúcich výrobcov, spoločne s CCCME, požiadala v lehote stanovenej v článku 13 ods. 2 základného nariadenia[106], aby Komisia prijala podmienky daného záväzku na odstránenie škodlivého vplyvu aj v prípade subvencovaného dovozu. Rozhodnutím 2013/XXX/EU Komisia túto ponuku prijala s ohľadom na konečné clo.

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.           Týmto sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz fotovoltických modulov alebo panelov na báze kryštalického kremíka a článkov typu používaného vo fotovoltických moduloch alebo paneloch na báze kryštalického kremíka (hrúbka článkov neprekračuje 400 mikrometrov), v súčasnosti zaradených pod číselné znaky KN ex 8501 31 00, ex 8501 32 00, ex 8501 33 00, ex 8501 34 00, ex 8501 61 20, ex 8501 61 80, ex 8501 62 00, ex 8501 63 00, ex 8501 64 00 and ex 8541 40 90 (kódy TARIC 8501 31 00 81, 8501 31 00 89, 8501 32 00 41, 8501 32 00 49, 8501 33 00 61, 8501 33 00 69, 8501 34 00 41, 8501 34 00 49, 8501 61 20 41, 8501 61 20 49, 8501 61 80 41, 8501 61 80 49, 8501 62 00 61, 8501 62 00 69, 8501 63 00 41, 8501 63 00 49, 8501 64 00 41, 8501 64 00 49, 8541 40 90 21, 8541 40 90 29, 8541 40 90 31 a 8541 40 90 39) a s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky, pokiaľ nie sú v režime tranzit v zmysle článku V GATT.

Z vymedzenia pojmu príslušný výrobok sú vylúčené tieto druhy výrobkov:

– solárne nabíjačky, ktoré sa skladajú z menej než šiestich článkov, sú prenosné a zásobujú prístroje elektrickou energiou alebo nabíjajú batérie,

– tenkovrstvové fotovoltické výrobky,

– fotovoltické výrobky na báze kryštalického kremíka, ktoré sú trvalo zabudované do elektrických zariadení s funkciou inou, ako je výroba elektrickej energie, a ktoré spotrebúvajú elektrickú energiu vyrobenú zabudovaným(-i) fotovoltickým(-i) článkom(-ami) na báze kryštalického kremíka,

– moduly alebo panely s výstupným napätím nepresahujúcim 50 V JP a výstupným výkonom neprekračujúcim 50 W výhradne na priame použitie ako nabíjačky batérií v systémoch s rovnakým napätím a výkonovými charakteristikami.

2.           Sadzba konečného vyrovnávacieho cla uplatniteľná na čistú franko cenu na hranici Únie pred preclením výrobkov opísaných v odseku 1, ktoré vyrábajú ďalej uvedené spoločnosti, je takáto:

Spoločnosť || Sadzba cla || Doplnkový kód TARIC

Wuxi Suntech Power Co., Ltd.; Suntech Power Co., Ltd.; Wuxi Sunshine Power Co., Ltd.; Luoyang Suntech Power Co. Ltd.; Zhenjiang Ren De New Energy Science Technology Co. Ltd; Zhenjiang Rietech New Energy Science Technology Co. Ltd, || 4,9 % || B796

Yingli Energy (China) Co. Ltd.; Baoding Tianwei Yingli New Energy Resources Co. Ltd; Hainan Yingli New Energy Resources Co. Ltd.; Hengshui Yingli New Energy Resources Co. Ltd; Tianjin Yingli New Energy Resources Co. Ltd; Lixian Yingli New Energy Resources Co. Ltd; Baoding Jiasheng Photovoltaic Technology Co. Ltd; Beijing Tianneng Yingli New Energy Resources Co. Ltd; Yingli Energy (Beijing) Co. Ltd || 6,3 % || B797

Changzhou Trina Solar Energy Co., Ltd.; Trina Solar (Changzhou) Science & Technology Co. Ltd; Changzhou Youze Technology Co. Ltd; Trina Solar Energy (Shanghai) Co. Ltd; Yancheng Trina Solar Energy Technology Co. Ltd || 3,5 % || B791

JingAo Solar Co. Ltd.; Shanghai JA Solar Technology Co. Ltd.; JA Solar Technology Yangzhou Co. Ltd.; Hefei JA Solar Technology Co. Ltd.; Shanghai JA Solar PV Technology Co. Ltd. || 5,0 % || B794

Jiangxi LDK Solar Hi-Tech Co. Ltd.; LDK Solar Hi-Tech (Nanchang) Co., Ltd.; LDK Solar Hi-Tech (Suzhou) Co Ltd.; || 11,5 % || B793

LDK Solar Hi-Tech (Hefei) Co. Ltd || 11,5 % || B927

Delsolar (Wujiang) Ltd || 0 % || B792

Renesola Jiangsu Ltd Renesola Zhejiang Ltd || 4,6 % || B921

Jinko Solar Co., Ltd Jinko Solar Import and Export Co. Ltd ZHEJIANG JINKO SOLAR CO. LTD ZHEJIANG JINKO SOLAR TRADING CO. LTD || 6,5 % || B845

Spoločnosti uvedené v prílohe || 6,4 % ||

Všetky ostatné spoločnosti || 11,5 % || B999[107]

3.           Ak nie je stanovené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa ciel.

Článok 2

4.           Dovoz prihlásený na prepustenie do voľného obehu pri výrobkoch spadajúcich v súčasnosti pod číselný znak KN ex 8541 40 90 (kódy TARIC 8541 40 90 21, 8541 40 90 29, 8541 40 90 31 a 8541 40 90 39) fakturovaný spoločnosťami, od ktorých Komisia prijala záväzky a ktorých názvy sú uvedené v rozhodnutí 2013/XXX/EÚ[108], sa oslobodzuje od antisubvenčného cla uloženého podľa článku 1 pod podmienkou, že:

a)      spoločnosť uvedená v prílohe k rozhodnutiu 2013/XXX/EÚ vyrobila, prepravila a fakturovala vyššie uvedené výrobky priamo alebo prostredníctvom svojej prepojenej spoločnosti, takisto uvedenej v prílohe k rozhodnutiu 2013/XXX/EÚ, či už svojim prepojeným spoločnostiam v Únii konajúcim ako dovozca, ktorý deklaruje tovar na prepustenie do voľného obehu v Únii, alebo prvému nezávislému zákazníkovi konajúcemu ako dovozca, ktorý deklaruje tovar na prepustenie do voľného obehu v Únii, a

b)      tento dovoz je sprevádzaný faktúrou súvisiacou so záväzkom, ktorá je obchodnou faktúrou a obsahuje aspoň údaje a vyhlásenie uvedené v prílohe 2 k tomuto nariadeniu, a

c)      tento dovoz je sprevádzaný osvedčením o vývozných záväzkoch podľa prílohy 3 k tomuto nariadeniu a

d)      tovar deklarovaný a predložený colným orgánom presne zodpovedá opisu uvedenému v faktúre súvisiacej so záväzkom.

5.           Colný dlh vzniká prijatím vyhlásenia o prepustení do voľného obehu:

e)      ak sa v súvislosti s dovozom uvedeným v odseku 1 stanoví, že jedna alebo viacero podmienok uvedených v tomto odseku nie je splnených, alebo

f)       keď Komisia zruší prijatie záväzku podľa článku 13 ods. 9 nariadenia (ES) č. 597/2009 nariadením alebo rozhodnutím, ktoré odkazuje na príslušné transakcie, a vyhlási príslušné faktúry súvisiace so záväzkom za neplatné.

Článok 3

6.           Spoločnosti, ktorých záväzky Komisia prijala a ktorých názvy sú uvedené v prílohe k rozhodnutiu 2013/XXX/EÚ a ktoré podliehajú určitým podmienkam v nej stanoveným, vystavia faktúru aj za transakcie, ktoré nie sú oslobodené od antisubvenčného cla. Táto faktúra je obchodnou faktúrou obsahujúcou minimálne prvky, ktoré sú stanovené v prílohe 4 k tomuto nariadeniu.

Článok 4

Registrácia dovozu vyplývajúca z nariadenia Komisie (EÚ) č. 182/2013, ktorým sa zavádza registrácia dovozov fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov a doštičiek) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky, sa zastavuje.

Článok 5

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Je účinné na obdobie 2 rokov.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

                                                                       Za Radu

                                                                       predseda

PRÍLOHA 1

Názov spoločnosti || Doplnkový kód TARIC

Anhui Schutten Solar Energy Co., Ltd Quanjiao Jingkun Trade Co., Ltd. || B801

Anji DaSol Solar Energy Science & Technology Co., Ltd || B802

Canadian Solar Manufacturing (Changshu) Inc. Canadian Solar Manufacturing (Luoyang) Inc. CSI Cells Co., Ltd CSI Solar Power (China) Inc. || B805

Changzhou Shangyou Lianyi Electronic Co., Ltd || B807

CHINALAND SOLAR ENERGY CO. LTD || B808

CEEG Nanjing Renewable Energy Co., Ltd CEEG (Shanghai) Solar Science Technology Co. Ltd. China Sunergy (Nanjing) Co. Ltd. China Sunergy (Shanghai) Co. Ltd. China Sunergy (Yangzhou) Co. Ltd. || B809

Chint Solar (Zhejiang) Co., Ltd || B810

ChangZhou EGing Photovoltaic Technology Co. Ltd || B811

ANHUI RINENG ZHONGTIAN SEMICONDUCTOR DEVELOPMENT CO. LTD. CIXI CITY RIXING ELECTRONICS CO. LTD. HUOSHAN KEBO ENERGY & TECHNOLOGY CO. LTD. || B812

CNPV Dongying Solar Power Co., Ltd || B813

CSG PVtech Co., Ltd || B814

DCWATT POWER Co., Ltd || B815

Dongfang Electric (Yixing) MAGI Solar Power Technology Co., Ltd || B816

EOPLLY New Energy Technology Co., Ltd SHANGHAI EBEST SOLAR ENERGY TECHNOLOGY CO. LTD JIANGSU EOPLLY IMPORT & EXPORT CO. LTD || B817

Era Solar Co. Ltd || B818

ET Energy Co.,Ltd ET Solar Industry Limited || B819

GD Solar Co. Ltd || B820

Guodian Jintech Solar Energy Co. Ltd. || B822

Hangzhou Bluesun New Material Co. Ltd || B824

Hangzhou Zhejiang University Sunny Energy Science and Technology Co., Ltd Zhejiang Jinbest Energy Science and Technology Co., Ltd || B825

Hanwha SolarOne Co., Ltd || B929

Hanwha SolarOne (Qidong) Co. Ltd. || B826

Hengdian Group DMEGC Magnetics Co., Ltd || B827

HENGJI PV-TECH ENERGY CO.,LTD. || B828

Himin Clean Energy Holdings Co., Ltd || B829

Jetion Solar (China) Co., Ltd Junfeng Solar (Jiangsu) Co. Ltd Jetion Solar (Jiangyin) Co. Ltd || B830

Jiangsu Green Power PV Co., Ltd || B831

Jiangsu Hosun Solar Power Co., Ltd || B832

Jiangsu Jiasheng Photovoltaic Technology Co., Ltd || B833

Jiangsu Runda PV Co., Ltd || B834

Jiangsu Sainty Machinery Imp. And Exp. Corp.,Ltd. Jiangsu Sainty Photovoltaic Systems Co., Ltd || B835

Jiangsu Seraphim Solar System Co., Ltd || B836

Changzhou Shunfeng Photovoltaic Materials Co. Ltd Jiangsu Shunfeng Photovoltaic Electronic Power Co. Ltd Jiangsu Shunfeng Photovoltaic Technology Co. Ltd || B837

Jiangsu Sinski PV Co., Ltd || B838

Jiangsu Sunlink PV Technology Co., Ltd || B839

Jiangsu Zhongchao Solar Technology Co., Ltd || B840

Jiangxi Risun Solar Energy Co., Ltd || B841

Jiangyin Hareon Power Co. Ltd Taicang Hareon Solar Co. Ltd Hareon Solar Technology Co., Ltd Hefei Hareon Solar Technology Co. Ltd Jiangyin Xinhui Solar Energy Co. Ltd Altusvia Energy (Taicang) Co. Ltd || B842

Jinggong P-D Shaoxing Solar Energy Tech Co., Ltd || B844

Jinzhou Yangguang Energy Co. Ltd Jinzhou Huachang Photovoltaic Technology Co. Ltd Jinzhou Jinmao Photovoltaic Technology Co. Ltd Jinzhou Rixin Silicon Materials Co. Ltd Jinzhou Youhua Silicon Materials Co. Ltd || B795

Juli New Energy Co., Ltd || B846

Jumao Photonic (Xiamen) Co., Ltd || B847

Kinve Solar Power Co., Ltd (Maanshan) || B849

GCL SOLAR POWER (SUZHOU) LIMITED GCL-Poly Solar Power System Integration (Taicang) Co. Ltd GCL Solar System (Suzhou) Limited GCL-Poly (Suzhou) Energy Limited Jiangsu GCL Silicon Material Technology Development Co., Ltd Jiangsu Zhongneng Polysilicon Technology Development Co. Ltd Konca Solar Cell Co., Ltd Suzhou GCL Photovoltaic Technology Co., Ltd || B850

Lightway Green New Energy Co., Ltd Lightway Green New Energy (Zhuozhou) Co., Ltd || B851

Motech (Suzhou) Renewable Energy Co., Ltd || B852

Nanjing Daqo New Energy Co. Ltd || B853

LEVO SOLAR TECHNOLOGY CO. LTD NICE SUN PV CO. LTD || B854

Ningbo Jinshi Solar Electrical Science & Technology Co., Ltd || B857

Ningbo Komaes Solar Technology Co., Ltd || B858

Ningbo Osda Solar Co., Ltd || B859

Ningbo Qixin Solar Electrical Appliance Co., Ltd || B860

Ningbo South New Energy Technology Co., Ltd || B861

Ningbo Sunbe Electric Ind Co., Ltd || B862

Ningbo Ulica Solar Science & Technology Co. Ltd. || B863

Perfectenergy (Shanghai) Co., Ltd || B864

Perlight Solar Co., Ltd || B865

Phono Solar Technology Co., Ltd Sumec Hardware & Tools Co. Ltd || B866

RISEN ENERGY CO. LTD || B868

SHANDONG LINUO PHOTOVOLTAIC HI-TECH CO. LTD || B869

SHANGHAI ALEX NEW ENERGY CO. LTD SHANGHAI ALEX SOLAR ENERGY SCIENCE & TECHNOLOGY CO. LTD || B870

BYD(Shangluo)Industrial Co.Ltd Shanghai BYD Co., Ltd || B871

Shanghai Chaori International Trading Co., Ltd Shanghai Chaori Solar Energy Science & Technology Co., Ltd || B872

Propsolar (Zhejiang) New Energy Technology Co., Ltd Shanghai Propsolar New Energy Co., Ltd || B873

Lianyungang Shenzhou New Energy Co., Ltd Shanghai Shenzhou New Energy Development Co., Ltd SHANGHAI SOLAR ENERGY S&T CO. LTD || B875

Jiangsu ST-Solar Co., Ltd Shanghai ST-Solar Co., Ltd || B876

Shanghai Topsolar Green Energy Co., Ltd || B877

Shenzhen Sacred Industry Co., Ltd || B878

Leshan Topray Cell Co. Ltd Shanxi Topray Solar Co. Ltd Shenzhen Topray Solar Co., Ltd || B880

Shanghai Sopray New Energy Co. Ltd Sopray Energy Co., Ltd || B881

Ningbo Sun Earth Solar Energy Co. Ltd. NINGBO SUN EARTH SOLAR POWER CO. LTD. SUN EARTH SOLAR POWER CO. LTD. || B882

TDG Holding Co., Ltd || B884

Tianwei New Energy (Chengdu) PV Module Co., Ltd Tianwei New Energy Holdings Co., Ltd Tianwei New Energy (Yangzhou) Co. Ltd || B885

Wenzhou Jingri Electrical and Mechanical Co. Ltd || B886

Winsun New Energy Co., Ltd || B887

Wuhu Zhongfu PV Co., Ltd || B889

Wuxi Saijing Solar Co., Ltd || B890

Wuxi Solar Innova PV Co., Ltd || B892

Wuxi Machinery & Equipment Import & Export Co., Ltd. Wuxi Taichang Electronic Co., Ltd Wuxi Taichen Machinery & Equipment Co., Ltd. || B893

Shanghai Huanghe Fengjia Photovoltaic Technology Co. Ltd State-run Huanghe Machine-Building Factory Import and Export Corporation Xi’an Huanghe Photovoltaic Technology Co., Ltd || B896

Wuxi LONGi Silicon Materials Co., Ltd. Xi’an LONGi Silicon Materials Corp. || B897

Years Solar Co., Ltd || B898

Yuhuan BLD Solar Technology Co., Ltd Zhejiang BLD Solar Technology Co., Ltd || B899

Yuhuan Sinosola Science & Technology Co., Ltd || B900

Yunnan Tianda Photovoltaic Co., Ltd || B901

Zhangjiagang City SEG PV Co., Ltd || B902

Zhejiang Global Photovoltaic Technology Co., Ltd || B904

Zhejiang Heda Solar Technology Co., Ltd || B905

Zhejiang Jiutai New Energy Co., Ltd Zhejiang Topoint Photovoltaic Co. Ltd || B906

Zhejiang Kingdom Solar Energy Technic Co., Ltd || B907

Zhejiang Koly Energy Co., Ltd || B908

Zhejiang Longbai Photovoltaic Tech Co., Ltd || B909

Zhejiang Mega Solar Energy Co., Ltd Zhejiang Fortune Photovoltaic Co. Ltd || B910

Zhejiang Shuqimeng Photovoltaic Technology Co., Ltd || B911

Zhejiang Shinew Photoeletronic Technology Co., Ltd || B912

Zhejiang SOCO Technology Co., Ltd || B913

Zhejiang Sunflower Light Energy Science & Technology Limited Liability Company Zhejiang Yauchong Light Energy Science & Technology Co., Ltd || B914

Zhejiang Tianming Solar Technology Co., Ltd || B916

Zhejiang Trunsun Solar Co., Ltd Zhejiang Beyondsun PV Co. Ltd || B917

Zhejiang Wanxiang Solar Co., Ltd WANXIANG IMPORT & EXPORT CO LTD || B918

Zhejiang Xiongtai Photovoltaic Technology Co., Ltd || B919

ZHEJIANG YUANZHONG SOLAR CO. LTD || B920

Zhongli Talesun Solar Co., Ltd || B922

ZNSHINE PV-TECH CO. LTD || B923

Zytech Engineering Technology Co., Ltd || B924

PRÍLOHA 2

Obchodná faktúra priložená k tovaru, ktorý predáva spoločnosť do Európskej únie a ktorý podlieha záväzku, musí obsahovať tieto prvky:

1.         Názov „OBCHODNÁ FAKTÚRA K TOVARU, NA KTORÝ SA VZŤAHUJE ZÁVÄZOK“.

2.         Názov spoločnosti, ktorá vystavuje obchodnú faktúru.

3.         Číslo obchodnej faktúry.

4.         Dátum vystavenia obchodnej faktúry.

5.         Doplnkový kód TARIC, pod ktorým má byť tovar uvedený vo faktúre colne vybavený na hranici Európskej únie.

6.         Presný opis tovaru v zrozumiteľnej forme a

– číselný kód výrobku (PCN),

– technické špecifikácie PCN,

– číselný kód výrobku spoločnosti (CPC),

– číselný znak KN,

–  množstvo (uvedené v jednotkách vyjadrených vo wattoch).

7.         Opis podmienok predaja vrátane:

– ceny za jednotku (vo wattoch),

– uplatniteľných platobných podmienok,

– uplatniteľných dodacích podmienok,

– celkových zliav a rabatov.

8.         Názov spoločnosti konajúcej ako dovozca, ktorej spoločnosť priamo vystavila faktúru.

9          Meno zástupcu spoločnosti, ktorý obchodnú faktúru vystavil, a toto podpísané vyhlásenie:

„Ja, podpísaný, potvrdzujem, že predaj tovaru uvedeného v tejto faktúre na účely priameho vývozu do Európskej únie sa vykonáva v rozsahu a za podmienok záväzku ponúknutého [SPOLOČNOSŤOU] a prijatého Európskou komisiou rozhodnutím 2013/XX/EÚ. Vyhlasujem, že informácie poskytnuté v tejto faktúre sú úplné a správne."

PRÍLOHA 3

OSVEDČENIE O VÝVOZNOM ZÁVÄZKU

Osvedčenie o vývoznom záväzku, ktoré má CCCME vydať pre každú obchodnú faktúru priloženú k tovaru, ktorý spoločnosť predáva do Európskej únie a ktorý podlieha záväzku, musí obsahovať tieto prvky:

1.         Názov, adresu, faxové a telefónne číslo Čínskej obchodnej komory pre dovoz a vývoz strojov a elektronických výrobkov (CCCME).

2.         Názov spoločnosti uvedenej v prílohe k rozhodnutiu Komisie 2013/XX/EÚ, ktorá vydáva obchodnú faktúru.

3.         Číslo obchodnej faktúry.

4.         Dátum vystavenia obchodnej faktúry.

5.         Doplnkový kód TARIC, pod ktorým má byť tovar uvedený vo faktúre colne vybavený na hranici Európskej únie.

6.         Presný opis tovaru vrátane:

· číselného kódu výrobku (PCN),

· technických špecifikácií tovaru a (prípadne) číselného kódu výrobku spoločnosti (CPC),

· číselného znaku KN.

7.         Presné množstvo vo vyvezených jednotkách vyjadrených vo wattoch.

8.         Číslo a dátum skončenia platnosti osvedčenia (tri mesiace od jeho vydania).

9.         Názov zástupcu CCCME, ktorý osvedčenie vydal, a nasledujúce podpísané vyhlásenie: „Ja, podpísaný, týmto potvrdzujem, že toto osvedčenie sa udeľuje na priamy vývoz do Európskej únie na tovar, na ktorý sa vzťahuje obchodná faktúra sprevádzajúca predaj uskutočnený podľa podmienok záväzku, a že toto osvedčenie je vydané v rozsahu a za podmienok záväzku, ktorý ponúkla [SPOLOČNOSŤ] a ktorý Európska komisia prijala rozhodnutím 2013/XX/EÚ. Vyhlasujem, že informácie uvedené v tomto osvedčení sú správne a množstvo, na ktoré sa toto osvedčenie vzťahuje, nepresahuje prah stanovený v záväzku.

10. Dátum.

11. Podpis a pečiatka CCCME.

PRÍLOHA 4

Obchodná faktúra priložená k tovaru, ktorý predáva spoločnosť do Európskej únie a ktorý podlieha antisubvenčnému clu, musí obsahovať tieto prvky:

1.         Názov „OBCHODNÁ FAKTÚRA PRILOŽENÁ K TOVARU, KTORÝ PODLIEHA ANTIDUMPINGOVÉMU A VYROVNÁVACIEMU CLU“.

2.         Názov spoločnosti, ktorá vystavuje obchodnú faktúru.

3.         Číslo obchodnej faktúry.

4.         Dátum vystavenia obchodnej faktúry.

5.         Doplnkový kód TARIC, pod ktorým má byť tovar uvedený vo faktúre colne vybavený na hranici Európskej únie.

6.         Presný opis tovaru v zrozumiteľnej forme a

– číselný kód výrobku (PCN),

– technické špecifikácie PCN,

– číselný kód výrobku spoločnosti (CPC),

– číselný znak KN,

– množstvo (udávané v jednotkách vyjadrených vo wattoch).

7.         Opis podmienok predaja vrátane:

– ceny za jednotku (vo wattoch),

– uplatniteľných platobných podmienok,

– uplatniteľných dodacích podmienok,

– celkových zliav a rabatov.

8.         Meno a podpis úradníka spoločnosti, ktorý vystavil obchodnú faktúru.“

[1]               Ú. v. EÚ L 188, 18.7.2009, s. 93.

[2]               Ú. v. EÚ C 340, 8.11.2012, s. 13.

[3]               Ú. v. EÚ L 188, 18.7.2009, s. 93.

[4]               Ú. v. EÚ C 269, 6.9.2012, s. 5.

[5]               Ú. v. EÚ L 152, 5. 6.2013, s. 5.

[6]               Appelate Body Report, European Communities – Measures Affecting Asbestos and Asbestos-Containting Products (Správa odvolacieho orgánu, Európske spoločenstvá – Opatrenia týkajúce azbestu a výrobkov obsahujúcich azbest) WT/DS135/AB/R prijatá 5. apríla 2001.

[7]               Vec T-401/06 Brosmann Footwear (HK) Ltd a ďalší/Rada, vec T-314/06 Whirlpool Europe/Rada.

[8]               Obuv so zvrškom z usne s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vo Vietname, nariadenie Komisie (ES) č. 553/2006 z 23. marca 2006 (dočasné),

                nariadenie Rady (ES) č. 1472/2006 z 5. októbra 2006 (konečné).

[9]               Vec T-401/06, Brosmann Footwear (HK) Ltd./Rada Európskej únie, bod 133.

[10]             Vec T-401/06, Brosmann Footwear (HK) Ltd./Rada Európskej únie, bod 135.

[11]             Kapitola 10 oddiel 1, 12. päťročného plánu: „V novom energetickom priemysle zameranie na vývoj ...... využitia solárnej energie, výrobu fotovoltickej a fototermickej energie“.

[12]             Oddiel III.ii.1, 12. päťročného plánu solárneho fotovoltického priemyslu.

[13]             Oddiel III.iii.1, 12. päťročného plánu solárneho fotovoltického priemyslu.

[14]             Oddiel III.ii.3, 12. päťročného plánu solárneho fotovoltického priemyslu.

[15]             Oddiel VI.ii.1, 12. päťročného plánu solárneho fotovoltického priemyslu.

[16]             Kapitola Orientácia a priority priemyselnej reštrukturalizácie, v článku 5 rozhodnutia č. 40 Štátnej rady o uverejnení a vykonávaní dočasných ustanovení o podpore prispôsobeniu priemyselnej štruktúry.

[17]             Kapitola III článok 17 rozhodnutia č. 40 Štátnej rady o uverejnení a vykonávaní dočasných ustanovení o podpore prispôsobeniu priemyselnej štruktúry.

[18]             Články 7.1 a 7.3 rozhodnutia Štátnej rady z 10. októbra 2010 na podporu rozvoja 7 nových strategických priemyselných odvetví.

[19]             Oddiel VII, kapitoly 1 a 5 štátnej koncepcie strednodobého a dlhodobého rozvoja vedy a techniky (2006 – 2020).

[20]             Článok 18 zákona ČĽR o vedeckom a technickom pokroku.

[21]             Tamtiež.

[22]             Článok 34 zákona ČĽR o vedeckom a technickom pokroku.

[23]             Okrem niektorých štátnych finančných inštitúcií.

[24]             Štátna koncepcia strednodobého a dlhodobého rozvoja vedy a techniky (2006 – 2020); katalóg čínskych vyspelých technických výrobkov určených na vývoz; vývozný zoznam vyspelých technických a nových technických výrobkov; zákon ČĽR o vedeckom a technickom pokroku (výnos č. 82 prezidenta ČĽR); dočasné nariadenia o riadení štátneho plánu vedy a techniky a dočasné opatrenie na riadenie projektu štátneho plánu vedy a techniky.

[25]             Napr. v štátnej koncepcii strednodobého a dlhodobého rozvoja vedy a techniky (2006 – 2020) sa určuje solárne priemyselné odvetvie za kľúčovú oblasť a predpokladá „dať na prvé miesto financovanie politiky“, alebo „povzbudzovať finančné inštitúcie, aby poskytovali preferenčnú úverovú podporu významným štátnym vedeckým a technickým industrializačným projektom“, a navrhuje niektoré preferenčné daňové politiky, ktoré boli skutočne využité vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky. Katalóg čínskych vyspelých technických výrobkov určených na vývoz; vývozný zoznam vyspelých a nových technických výrobkov sú tiež veľmi dôležité pre FV priemyselné odvetvie, pretože väčšina vyvážajúcich výrobcov je držiteľom certifikátu podniku s vyspelými a novými technológiami. Pokiaľ ide o zákon ČĽR o vedeckom a technickom pokroku, tak okrem iného dáva pokyn finančným inštitúciám orientovaným na politiku, aby uprednostnili priemyselné odvetvia vyspelých– a nových technológií (kam patrí aj FV priemyselné odvetvie). Dočasné nariadenia o riadení štátneho plánu vedy a techniky a dočasné opatrenie na riadenie projektu štátneho plánu vedy a techniky sú priamo zapojené do organizovania a fungovania niektorých FV projektov.

[26]             Napr. banka China Bohai Bank, Guangdong rozvojová banka, banka Huishang, Šanghajská banka, Šenzenská rozvojová banka.

[27]             List Komisie predchádzajúci overovaniu z 25. marca 2013, strana 7: „Komisia sa bude usilovať získať vysvetlenia týkajúce sa informácií vyžadovaných v prílohe A dotazníka. Otázky preberané počas overovania sa budú týkať písmen a) až r) v prílohe A“. Písmeno g) prílohy A: Uveďte každého akcionára banky/finančnej inštitúcie, ktorý vlastnila aspoň 1 % akcií alebo hodnoty spoločnosti a uveďte zoznam činností týchto akcionárov v tabuľke v programe Excel príloha A–1.

[28]             Článok 33 zákona ČĽR o regulácii a dohľade nad bankovým sektorom znie: Bankový regulačný orgán vzhľadom na nutnosť plnenia svojich povinností má právo požadovať od finančných inštitúcií bankového sektora, aby predložili v súlade s príslušnými predpismi súvahy, výkazy ziskov, iné finančné účtovné výkazy, štatistické správy a informácie o podnikateľskej činnosti a riadení, ako aj správy o audite vypracované certifikovanými účtovníkmi.

[29]             Písomné upozornenie Komisie o nedostatkoch z 30. januára 2013, otázka C-III-A.A.

[30]             Nevyplnila Čínska banka, ale čínska vláda v jej mene.

[31]             Overovacia návšteva bola pôvodne naplánovaná na obdobie od 15. do 19. apríla 2013.

[32]             Preambula Stanov Komunistickej strany Číny.

[33]             Dokument WT/DS379/AB/R, 11. marca 2011.

[34]             Odsek 317 správy odvolacieho orgánu.

[35]             Odsek 290 správy odvolacieho orgánu.

[36]             Odsek 297 správy odvolacieho orgánu.

[37]             http://www.dbresearch.com/PROD/DBR_INTERNET_EN-PROD/PROD0000000000204417.PDF.

[38]             Dokument WT/TPR/S/230 s. 79, apríl 2010.

[39]             Dokument WT/TPR/S/264 s. 122, júl 2012.

[40]             Tamtiež.

[41]             V článku 15 stanov Čínskej rozvojovej banky sa uvádza, že podnikateľský účel Čínskej rozvojovej banky je okrem iného „slúžiť strednej a dlhodobej stratégii rozvoja národného hospodárstva“. Ďalej finančné výkazy Čínskej rozvojovej banky za finančný rok 2011 uvádzajú „banka a jej dcérske spoločnosti (spolu ako skupina) sú oddané poslaniu posilniť konkurencieschopnosť Číny a zlepšiť životnú úroveň občanov pri podpore kľúčových štátnych stredno- až dlhodobých stratégií a politík prostredníctvom strednodobého až dlhodobého úverovania, investícií, cenných papierov a lízingových aktivít“ a „V reakcii na výzvu štátu podporovať domáce podniky pri úsilí Go Global“ a „V reakcii na výzvu štátu podporovať domáce podniky pri úsilí Go Global, sa skupina tiež zapája do celého radu aktivít zameraných na medzinárodnú spoluprácu.“

[42]             Výskum Deutsche Bank, China’s Banking Sector: Ripe for the next stage (Čínsky bankový sektor: zrelý na ďalšiu etapu), 7. decembra 2006.

[43]             China Trade Policy Review (Prieskum obchodnej politiky Číny) WT/TPR/S/264, s. 122, odôvodnenie 98.

[44]             China 2030 Building a modern, harmonious, and creative society, The World Bank and Development Research Center of the State Council, the PRC (Čína 2030 – Budovanie modernej, harmonickej a tvorivej spoločnosti, Svetová banka a Rozvojové výskumné centrom Štátnej rady, ČĽR, s. 28 – 29, s. 125.

[45]             Ekonomické prehľady vypracované OECD: Čína 2010, s. 55 „základným účelom dolnej hranice úverovej sadzby a hornej hranice vkladovej sadzby Čínskej ľudovej banky je zabezpečiť ziskovosť bankového sektora prevažne v štátnom vlastníctve. Postupným rozširovaním rozpätia medzi referenčnou sadzbou úverov a vkladov Čínska ľudová banka účinne preniesla niektoré náklady na reštrukturalizáciu bánk na čínskych dlžníkov a sporiteľov, i keď v rokoch 2008 – 2009 zúžila toto rozpätie. Referenčné sadzby však oslabujú pohnútky komerčných bánk primerane oceňovať riziko a potláčajú hospodársku súťaž v bankovom sektore“.

[46]             Informácií získané z 2006 Deutsche Bank Research on China's banking sector (Výskum Deutsche Bank z roku 2006 o čínskom bankovom sektore), s. 3 – 4.

[47]             Informácie získané zo správy o čínskej menovej politike za druhý štvrťrok roku 2010, ktorú vypracovala skupina pre analýzu menovej politiky Čínskej ľudovej banky, 5. augusta 2010, s. 10.

[48]             Informácie predložené čínskou vládou informácie získané zo stanov a výročných správ určitých bánk a informácie získané z internetu (napr. http://www.fas.org/sgp/crs/row/R42380.pdf).

[49]             Odôvodnenie 169 vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č 215/2013 z 11. marca 2013.

[50]             Zákon ČĽR o komerčných bankách (článok 34).

[51]             Rozhodnutie č. 40 Štátnej rady o uverejnení a vykonávaní dočasných ustanovení o podpore prispôsobeniu priemyselnej štruktúry.

[52]             Zákon ČĽR o vedeckom a technickom pokroku (výnos č. 82).

[53]             Pracovný dokument MMF, Progress in China's Banking Sector Reform: Has Bank Behaviour Changed? (Vývoj reformy v čínskom bankovom sektore: Zmenilo sa správanie bánk?), PD/06/71, marec 2006 (pozri s. 3 – 4, 13, 18 – 20).

[54]             Pracovný dokument MMF, Interest Rate Liberalization in China (Liberalizácia úrokových sadzieb v Číne), PD/09/171, august 2009 (pozri strany 3 – 4, 21 – 23).

[55]             Správa MMF o krajinách, ČĽR: 2010, článok IV, konzultácia č. 10/238, júl 2010 (pozri s. 22, 24 a 28 – 29).

[56]             OECD 2010 Economic Survey of China (Ekonomický prieskum OECD v Číne za rok 2010), február 2010 (pozri kapitolu 3, s. 71, 73 – 81, 97).

[57]             OECD China's Financial Sector Reforms (Reformy čínskeho finančného sektora), pracovný dokument hospodárskej sekcie OECD č. 747, ECO/WKP (2010) 3, 1. februára 2010 (pozri s. 2, 8 – 15, 36).

[58]             Pozri zistenia o verejných orgánoch v odseku odôvodnenia 53.

[59]             Článok VII rozhodnutia Štátnej rady z 10. októbra 2010 o podpore rozvoja 7 nových strategických priemyselných odvetví.

[60]             Štátna koncepcia strednodobého a dlhodobého rozvoja vedy a techniky (2006 – 2020), oddiel III kapitola 1.

[61]             Zákon ČĽR o vedeckom a technickom pokroku (výnos prezidenta ČĽR č. 82), článok 18.

[62]             Zákon ČĽR o vedeckom a technickom pokroku (výnos prezidenta ČĽR č. 82), článok 34.

[63]             Článok 34 zákona o komerčnom bankovníctve.

[64]             Dokument WT/TPR/S/264, s. 122, júl 2012.

[65]             Zákon ČĽR o komerčných bankách (článok 34).

[66]             Rozhodnutie č. 40 Štátnej rady o uverejnení a vykonávaní dočasných ustanovení o podpore prispôsobeniu priemyselnej štruktúry.

[67]             Zákon ČĽR o vedeckom a technickom pokroku (výnos č. 82).

[68]             http://english.caixin.com/2012-04-19/100381773.html.

[69]             Čínsky bankový regulačný orgán rozhodol, že komerčné banky v Číne môžu nakupovať dlhopisy Čínskej rozvojovej banky (toto platí len na dlhopisy Čínskej rozvojovej banky) a priradiť týmto aktívam nulovú rizikovú váhu. To v praxi to znamená, že banky nie sú povinné zaúčtovať žiadny kapitál proti týmto aktívam ako ochranu pred rizikom, keď majú v držbe tieto dlhopisy, čo má vplyv na prístup banky ku kapitálu a poskytuje prístup k lacným peniazom. Výnosy z dlhopisov Čínskej rozvojovej banky sú zvyčajne vyššie ako referenčná hodnota sadzieb z vkladov, ale nižšie ako úverová sadzba, a výsledkom je, že čínske komerčné banky môžu zarobiť nákupom bezrizikových dlhopisov Čínskej rozvojovej banky. S týmto stálym zdrojom príjmov si môžu banky dovoliť požičiavať určitým priemyselným odvetviam za preferenčné sadzby, pretože stratu ziskov si vynahradia cez opísaný mechanizmus.

[70]             Správa skupiny, Európskych spoločenstiev a niektorých členských štátov − Measures Affecting Trade in Large Civil Aircraft (opatrenia ovplyvňujúce obchod s veľkými civilnými lietadlami), WT/DS316/R (30/06/2010), odseky 7.735 – 7.738.

[71]             http://www.gov.cn/ldhd/2009-05/27/content_1326023.htm.

[72]             Appellate Body report US – Anti-Dumping and Countervailing Duties (China) [Správa odvolacieho orgánu USA - Antidumpingové a vyrovnávacie clá (Čína)], ods. 317.

[73]             Appellate Body report US – Anti-Dumping and Countervailing Duties (China) [Správa odvolacieho orgánu USA - Antidumpingové a vyrovnávacie clá (Čína)], ods. 318.

[74]             Zdroj: http://en.wikipedia.org/wiki/China_Export_%26_Credit_Insurance_Corporation a http://uk.reuters.com/article/2011/05/26/china-cic-sinosure-idUKL3E7GQ10720110526.

[75]             http://www.gov.cn/ldhd/2009-05/27/content_1326023.htm.

[76]             http://www.stewartlaw.com/Article/ViewArticle/608, Stewart and Stewart, How trade rules can help level the export financing playing field: New developments and a path forward for 2013 (Ako môžu obchodné pravidlá pomôcť vytvoriť rovnaké podmienky pre všetkých pri financovaní vývozu –najnovší vývoj a ako ďalej v roku 2013): „Sinosure, oficiálny čínsky poisťovateľ vývozných úverov, pracuje s významnou kumulatívnou stratou pre vládu, čo svedčí o tom, že ním poskytovaná podpora je tiež vysoko subvencovaná“ a „Preskúmanie výročných správ Sinosure za roky 2002 až 2011 odhaľuje kumulatívnu prevádzkovú stratu vo výške 3,3 mld. RMB.“

[77]             Zdroj: http://en.wikipedia.org/wiki/US-Exim_Bank.

[78]             Odôvodnenie 116 vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 452/2011 zo 6. mája 2011, ktorým sa ukladá konečné antisubvenčné clo na dovoz natieraného bezdrevného papiera s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, Ú. v. EÚ L 128, 14.5.2011.

[79]             Odôvodnenie 226 vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 215/2013 z 11. marca 2013, ktorým sa ukladá konečné antisubvenčné clo na dovoz určitých výrobkov z ocele s organickým povlakom s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, Ú. v. EÚ L 73, 15.3.2013;

[80]             Oznámenie o výzve na predkladanie ponúk na postúpenie štátom vlastnených mestských stavebných pozemkov v meste Yangzhou na priemyselné využitie s právom na užívanie pozemku (parcely č. 2008G017, 2008G018 a 2008G019), Mestský pozemkový úrad v Yangzhou, 30. januára 2008.

[81]             Oznámenie o postúpení štátom vlastnených práv na užívanie pozemkov (2009-02) v Tianwei vydané Mestským pozemkovým úradom v Baodingu, článok 7.

[82]             Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 215/2013 z 11. marca 2013, odôvodnenie 116.

[83]             George E. Peterson: Land leasing and land sale as an infrastructure-financing option (Lízing pozemkov a predaj pozemkov ako možnosť financovania infraštruktúry), Výskumná práca Svetovej banky 4043, 7. novembra 2006, pracovný dokument (WP/12/100), An End to China’s Imbalances (Koniec nerovnováhy v Číne), apríl 2012, s. 12.

[84]             Pracovný dokument MMF (WP/12/100), An End to China’s Imbalances (Koniec nerovnováhy v Číne), apríl 2012, s. 12.

[85]             Správa odvolacieho orgánu WTO Mexico-Rice (Mexiko – ryža), body 289 a 293. Správa panelu WTO Čína – GOES, body 7.296 and 7.302.

[86]            

[87]             Štatistiky bánk sa vyžadovali v časti III.A.A pôvodného dotazníka, na strane 4 prílohy 1 písomného upozornenia na nedostatky a na strane 7 listu predchádzajúceho overovaniu.

[88]             Pozri poznámku pod čiarou č. 28.

[89]             Prosíme o poskytnutie informácií, ktoré sme už žiadali v dotazníku, v každom prípade aspoň informácie o tých bankách, v ktorých má čínska vláda priamy alebo nepriamy vlastnícky podiel.

[90]             12. päťročný plán pre solárny fotovoltický priemysel, predslov.

[91]             12. päťročný plán národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja Čínskej ľudovej republiky, časť XVI a kapitola 61.

[92]             Správa odvolacieho orgánu, Konečné antidumpingové a vyrovnávacie clo USA na určité výrobky z Číny (US-Definitive Anti-Dumping and Countervailing Duties on Certain Products from China).

[93]             Správa odvolacieho orgánu, USA - oceľ valcovaná za tepla (US-Hot-Rolled Steel), ods. 99.

[94]             Správa panelu, Konečné antidumpingové a vyrovnávacie clo USA na určité výrobky z Číny (US-Definitive Anti-Dumping and Countervailing Duties on Certain Products from China), ods. 16.9

[95]             Správa panelu vo veci ES-Salmon, ods. 7.358.

[96]             Článok 29 nariadenia Rady (EÚ) č. 597/2009 zo 11. júna 2009, Ú. v. EÚ L 188, 18.7.2009.

[97]             Článok 32 stanov KSČ.

[98]             Článok 19 zákona o obchodných spoločnostiach Čínskej ľudovej republiky, http://www.china.org.cn/china/LegislationsForm2001-2010/2011-02/11/content_21898292.htm.

[99]             Panel ES – Lietadlá, ods. 7.743.

[100]            http://www.chinaafricarealstory.com/2011/08/china-development-banks-3-billion-line.html, “ podmienky CDB týkajúce sa úverovej linky sa v jej dvoch platbách líšia. Prvý balík v hodnote 1,5 miliardy USD bude mať splatnosť 20 rokov vrátane 5-ročnej doby odkladu. Úroková sadzba bude 6 mesiacov LIBOR (Londýnska medzibanková referenčná úroková sadzba) plus marža 2,95 % s poplatkami za viazanie zdrojov vo výške 1 % a so vstupným poplatkom vo výške 0,25 %. Podmienky druhého balíka vo výške 1,5 miliardy USD sú splatnosť 15 rokov vrátane 5-ročnej doby odkladu, úroková sadzba 6 mesiacov LIBOR plus marža 2,28 % a pravdepodobne rovnaké poplatky.

[101]            Správa panelu USA – Konečné antidumpingové a vyrovnávacie clá na určité výrobky z Číny (US - Definitive Anti-Dumping and Countervailing Duties on Certain Products from China) ods.. 10.187

[102]            Európska Komisia, Generálne riaditeľstvo pre obchod, Riaditeľstvo H, B-1049, Brusel (European Commission, Directorate-General for Trade, Directorate H, B-1049 Brussels).

[103]            Nariadenie (EÚ) č. 513/2013, Ú. v. EÚ L 152, s. 5. 6.2013, s. 5.

[104]            Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 51

[105]            Ú. v. EÚ L 209, 3.8.2013, s. 26.

[106]            Nariadenie Rady (ES) č. 597/2009 z 11. júna 2009; Ú. v. EÚ L 188, 18.7.2009, s. 93

[107]            Spoločnosti uvedené v prílohe II aj v paralelnom antidampingovom vykonávacom nariadení (EÚ) č. xxx/2013 majú dodatočný číselný znak TARIC uvedený v prílohe II

[108]            Pozri stranu XX tohto Úradného vestníka.